1

INFORMAČNÁ DATABÁZA OKRESU REVÚCA

1. HISTÓRIA

HISTORICKÝ VÝVOJ Okres Revúca je situovaný v najvýchodnejšej polohe Banskobystrického kraja. V severnej časti hrebeň horstva Kohút tvorí čiastočne jeho východnú hranicu, ktorá sa ďalej vinie v údolnej polohe vodného toku Muráň. Táto hranica je zároveň aj krajskou hranicou. Okres Revúca susedí s okresmi Rožňava, Brezno, Rimavská Sobota a s Maďarskou republikou. Južnou časťou okresu prechádza južná rozvojová sídelná os, spájajúca ťažiská celoštátneho a nadregionálneho významu, Bratislava, Lučenec, Rimavská Sobota, Tornaľa, Rožňava a Košice. Počtom obyv. patrí okres Revúca v rámci kraja Banská Bystrica na 8. miesto. Najväčšie sústredenie obyv. je v priem. zóne Revúca –Lubeník -Jelšava. Územie okresu patrí do orografickej podsústavy Karpát, do provincie Západné Karpaty a subprovincie Vnútorné Západné Karpaty. Podľa geomorfologického členenia Slovenskej republiky zasahujú na územie okresu dve geomorfologické oblasti – Slovenské Rudohorie a Lučensko – košická zníženina. V 14. storočí príchodom západných kolonistov sa v Muránskej doline rozšírila remeselná výroba. Kolonizácia na valašskom práve mala veľký význam nielen pre osídľovanie územia, ale aj pre začiatky remesiel a domáckej výroby. Centrom regiónu stredný Gemer je mesto Revúca. Prvýkrát sa sídlo na tomto území písomne spomína v roku 1357 pod názvom Nagy Reucze /Veľká Revúca/. V ďalších obdobiach sa uvádza pod názvami Rewcze, Noghrewche, Rausenbach, alias Rewcze, Rewutza Maior, Welka Rewucza a od roku 1920 Revúca. Revúca patrila šľachtickej rodine Ilsvai a od roku 1557 panstvu hradu Muráň. V 15. storočí patrila medzi najľudnatejšie osady Gemera. V roku 1556 prvým veľkým nájazdom do Muránskej doliny vyrabovali a vypálili Revúcu Osmanské vojská.

Gemer je názov historického komitátu, stolice a župy Uhorska. Gemersko-malohontská župa, ktorá vznikla zlúčením Gemeru a Malohontu, existovala v rokoch 1786-1790 1802-1918 v Uhorsku, v rokoch 1938(?)-1945 v Maďarsku. V rokoch 1918-1923 existovala rovnomenná župa v Československu, ale len v rozsahu čs. štátneho územia. Gemersko-malohontská župa, ktorá vznikla zlúčením Gemeru a Malohontu, existovala v rokoch 1786-1790, 1802-1918 v Uhorsku, v rokoch 1938-1945 v Maďarsku. V rokoch 1918-1923 existovala rovnomenná župa v Československu, ale len v rozsahu čs. štátneho územia.

2

Gemerská župa susedila so Zvolenskou, Liptovskou, Spišskou, Turnianskou, Novohradskou a Malohontskou župou, ktoré dnes ležia prevažne na Slovensku, ako aj s s Boršodskou a Hevešskou župou ležiacimi dnes v Maďarsku. Gemersko-malohontská župa susedila so Zvolenskou, Liptovskou, Spišskou, (od konca 19. storočia) Abovsko-turnianskou, Novohradskou, Boršodskou a Hevešskou župou. Južná hranica Gemersko-malohontskej župy zodpovedá približne dnešnej hranici medzi Slovenskom a Maďarskom, severná hranica išla po hrebeni Nízkych Tatier. Západná hranica odpovedá približne hranici okresu Rimavská Sobota a východná okresu Rožňava. Rozloha župy bola v r. 1910 4289 km². Centrom Gemerskej stolice bol hrad Gemer (odtiaľ je odvodený aj názov stolice). Stoličné zhromaždenia sa konali v mestečku Gemer. Od roku 1578 šľachta snemovala na hrade. Od začiatku 18. storočia sa stoličným centrom stal Plešivec, no keďže i napriek tomu zostal skôr malou dedinou ako mestom, centrum stolice bolo po spojení s Malohontom v rokoch 1786-1790 prenesené do Rimavskej Soboty. Po r. 1790 opäť Plešivec, keďže Malohont sa znova spojil s Hontom a aj po ich opätovnom spojení r. 1802 ním zostal až do konca feudalizmu. Potom sa Rimavská Sobota opäť stala centrom Gemersko-malohontskej župy. Gemerský komitát sa oddelil najneskôr koncom 12. storočia od Turnianskeho kráľovského komitátu. Územie okolo Heľpy, ktoré by malo skôr patriť do Zvolenskej stolice sa stalo súčasťou Gemera ešte ako neosídlená časť panstva hradu Muráň. Na konci 13. storočia sa Gemerský komitát zmenil na zemiansku stolicu (rovnako ako ostatné komitáty v Uhorsku). Gemer sa nikdy nestal súčasťou Osmanskej ríše, no od druhej polovice 16. storočia až do oslobodenia Jágra r. 1687 bol poplatný fiľakovskému a od r. 1596 jagerskému sandžaku. Gemer sa delil na štyri slúžnovské okresy. V r. 1786-1790 a od r. 1802 bol spojený s Malohontom do Gemersko-Malohontskej stolice. Malohont bol súčasťou Hontianskej stolice, no nesusedil s ňou. Po spojení s Gemerom sa Malohont stal piatim slúžnovským okresom. V r. 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920) sa väčšina územia Gemerskej župy stala súčasťou Česko-Slovenska, okrem malej časti okolo mesta Putnok, ktorá sa stala súčasťou Boršodsko-gemersko-malohontskej župy (Borsod-Gömör-Kishont), v súčasnosti je súčasťou Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy (Boršod-Abov-Zemplín). Gemersko-Malohontská župa trvala do 31.12.1922, od 01.01.1923 do r. 1928 sa stala súčasťou Zvolenskej (Rimavská Sobota) a Podtatranskej (Rožňava) župy. V súčasnosti je Gemer rozdelený medzi Banskobystrický a Košický kraj, malé časti (napr. i dedina Vernár) zasahujú alebo sú súčasťou Prešovského kraja. Počas 2. svetovej vojny bola väčšina územia župy okupovaná Maďarskom a župa Gemer-Malohont bola obnovená. Po vojne sa región stal opäť súčasťou Československa. Pre územie Gemera bolo príznačné jeho etnické rozdelenie na severnú slovenskú a južnú maďarskú časť. Toto sa nezmenilo ani vznikom Československa a Slovenska. Etnická hranica prebieha v 20. storočí približne po spojnici miest Rimavská Sobota a Rožňava. Okresným mestom okresu je mesto Revúca, ktoré má bohatú históriu. Koniec 16. a začiatok 17. storočia priniesol pre obyvateľov Revúcej prospešné zmeny. Z tohto obdobia je známa rukopisná kniha Protocolon Rimanovianum (cirkevné zápisnice). 3. mája 1808 bola podpísaná zakladajúca listina novej spoločnosti, ktorá prijala názov Muránska únia. Stala sa tak prvou účastinnou spoločnosťou podnikajúcou v železiarstve.

3

Hospodárske výsledky Únie boli veľmi dobré a už od roku 1812 mesto dostávalo z podnikania dividendy. Ďalšie medzníky, ktoré sa zapísali do histórie mesta, boli v päťdesiatych rokoch 19. storočia. V roku 1854 sa Revúca stala ochozným (okresným) mestom. Vtedy mal Revúcky okres vyše tridsaťtisíc obyvateľov. Okresným mestom ostala Revúca veľmi krátky čas, iba 13 rokov, lebo v roku 1867 hlavnoslúžnovský úrad preložili z Revúcej do Jelšavy. Revúca bola v 60. rokoch 19. storočia priemyselným, politickým a kultúrnym centrom hornej – slovenskej časti Gemera. Od druhej polovice 19. storočia sa Revúca stáva centrom slovenského národného a kultúrneho života. Revúcky cirkevný konvent konaný 23. februára 1862 myšlienku založenia slovenského ev. a. v. gymnázia potvrdil. V samotnom meste, ktoré od 1. januára 1920 zmenilo svoj názov z Veľkej Revúcej na Revúcu, neboli žiadne pracovné príležitosti. Revúca bola v minulosti jedno z významných stredísk národného života. V 19. storočí v nej vzniklo aj Prvé slovenské gymnázium, ktoré bolo prvou skutočne slovenskou školou tohto druhu. Československa vydané napospas tlaku a útokom hitlerovského Nemecka. Československá republika bola oklieštená približne o tretinu územia a takmer o päť miliónov obyvateľov. Reakčné Maďarsko získalo takzvanou viedenskou arbitrážou z 2. novembra 1938 okrem Zakarpatskej Ukrajiny aj južné oblasti Slovenska. Tak mu pripadla časť Revúckeho okresu, čím sa Muránska dolina predelila hranicou pri magnezitke Teplá Voda (SMZ Jelšava) na dve časti. Jelšavu a magnezitku obsadila maďarská armáda. V dôsledku agresivity Nemecka sa vytvorila Slovenská republika, ktorá prijala svoju ústavu 21. júla 1939. Okres Revúca patrí do regiónu Gemer, ktorý bol v 19. storočí považovaný za hospodársky najvyspelejšiu časť Uhorska. Najviac bola rozvinutá ťažba nerastných surovín, hutníctvo a remeslá, a to v centrálnej časti tohto regiónu, v priestore sídiel Muráňa, Revúcej, Jelšavy, Ratkovej, Slavošoviec a Štítnika. Vznikom vyšších územných celkov v roku 2001, postupným presunom kompetencií štátu na samosprávu a reorganizáciou štátnej správy dňom 1. 1. 2004 zanikol Okresný úrad v Revúcej a stáva sa z neho vysunuté pracovisko novovzniknutého Obvodného úradu v Rimavskej Sobote Terajší okres Revúca vznikol 24. 7. 1996 zlúčením 23 obcí okresu Rožňava a 19 obcí okresu Rimavská Sobota a začlenil sa do kraja Banská Bystrica. V okresnom meste zriadený Okresný úrad, Okresný súd, Okresná prokuratúra a Okresná vojenská správa a v roku 1997 aj Okresné veliteľstvo PZ SR. Následne je zriadený Daňový úrad a NÚP - Okresný úrad práce v Revúcej. Sociálna poisťovňa, pobočka v Rožňave a Štátny okresný archív v Rožňave. Policajný zbor má svoje obvody, kde sú zriadené stanice PZ SR. V okrese v obci Lubeník a meste Tornaľa sú aj colné správy. Ruší Okresná vojenská správa a Okresné veliteľstvo PZ SR presunom do Rimavskej Soboty. Vzniká Okresný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej. Predpoklady na postupný rozvoj a nárast mestských sídel majú Revúca, Jelšava aj Tornaľa. Za pomoci úradu pre stratégiu a rozvoj má okres nádej na

4

vstup investorov do podnikateľskej sféry aj v okrajových častiach okresu s perspektívou vytvárania malých a stredných podnikov, dobudovanie infraštruktúry a prepojenia na medzinárodné diaľničné koridory Bratislava -Prešov a južný ťah Bratislava -Košice.

HISTORICKÉ PAMIATKY Revúca vstúpila do povedomia s viac ako poltisícročnou železiarskou históriou a aktivitami

v strednom školstve a v spolkovom živote..

Najsvetlejším majákom sa stalo Slovenské evanjelické gymnázium augsburského vyznania ,

ktoré otvorilo bránu pre študentov dňa 16.9.1862, takmer rok pred vznikom Matice

slovenskej. Bolo jedinou úplnou strednou školou v celej histórii Slovákov / až do roku 1918/,

kde sa vo všetkých predmetoch vyučovalo a od roku 1868 aj maturovalo v slovenskom

jazyku. Prvé slovenské gymnázium v Revúcej existovalo 12 rokov.

Trvalé miesto v dejinách slovenského školstva majú ďalšie dve revúcke školy. V roku 1868

vzniklo Učiteľské semenisko – v tom období jediný slovenský učiteľský ústav v Uhorsku

a v roku 1871 Dievčenský vychovávací ústav, prvý slovenský dievčenský ústav v Uhorsku.

V roku 1808 vznikla Muránska únia, prvá účastinná spoločnosť v Uhorsku podnikajúca

v železiarstve. Prvými spolkami svojho druhu v krajine boli finančný spolok – Vzájomná

pomocnica založený v roku 1867 a Potravný spolok, ktorý vznikol o dva roky neskôr.

V okrese Revúca sa nachádzajú zrúcaniny hradu Muráň. V roku 1271 daroval kráľ Štefan

Jelšavu a k nej patriace obce spolu s hradom Muráň krajinskému sudcovi a šomodskému

županovi Mikulášovi z rodu Ratoldovcov.

V roku 1625 zavraždili pána Muránskeho hradu Juraja Séčiho. Majetok po ňom prebrala

vdova a deti. Z nich bola najznámejšia Mária Séčiová, nazývaná Muránska Venuša.

Muránska Venuša ktorá ostala oddaná cisárovi, žila na hrade spolu s mladšou sestrou Evou

a jej Manželom Gabrielom Ilešházym, prívržencami povstania Juraja I. Rákociho. Po

zoznámení sa s pánom Fiľakovského hradu ,Františkom Vešelénim, obidvaja pripravili plán na

získanie hradu. Tajne sa navštevovali a tajná cesta, ktorá viedla z Muránskeho hradu na hrad

Fiľakovský je dodnes známa ako cesta Márie Séči – cesta lásky.

Medzi kultúrne a historické pamiatky mesta patrí aj cintorín v Revúcej , historické hasičské

zbory, historické stavby .

5

HISTORICKÉ PAMIATKY OKRESU REVÚCA

OBEC OBJEKT POPIS OBJEKTU

Držkovce KOSTOL

Kostol rímsko-katolícky gotický z konca 13. storočia, prestavaný v 17. a 18. storočí v barokovom slohu. Nachádza sa v ňom maľované drevené zariadenie a oltárny obraz od Klimkoviča z roku 1853.

Gemer HRAD Hrad lokalita stredovekého hradu

Gemer KAŠTIEĽ Kaštieľ barokovo-klasicistický z 18. storočia, postavený na staršom základe

Gemer KOSTOL Kostol evanjelický neogotický z roku 1882

Gemer POMNÍK Pomník kráľa Mateja od B. Hollóa z roku 1917

Gemerská Ves KAŠTIEĽ Kaštieľ neskorobarokový z roku 1768, klasicistický upravený v roku 1826

Gemerská Ves KAŠTIEĽ Kaštieľ barokovo-klasicistický z roku 1770, upravený v prvej polovici 19. storočia

Gemerská Ves KOSTOL Kostol rímskokatolícky neskorobarokový z roku 1784, interiér v historizujúcom slohu z konca 19. storočia

Gemerský Milhosť KOSTOL Kostol evanjelický z roku 1804

Jelšavská Teplica KOSTOL Kostol evanjelický tolerančný z roku 1786

Gemerský Sad KOSTOL Kostol reformovaný tolerančný z roku 1787, veža kostola z 20. storočia

Hrlica KOSTOL Kostol evanjelický neoklasicistický z roku 1899

Hucín KOSTOL Kostol reformovaný gotický zo 14. storočia, upravený v 17. storočí, znova obnovený bol v 19. storočí

Hucín KAŠTIEĽ Kaštieľ NKP r.1805, lesopark s jazerom 22.000 m2 v súkromnom vlastníctve pôvodných majiteľov od jej počiatku na kamennej terase v prekrásnom prostredí, pod porastom Slovenský kras

Hucín KAŠTIELE Kaštiele dva klasicistické z konca 18. a začiatku 19. storočia

Chvalová KÚRIA Kúria neskorobaroková zo začiatku 19. storočia, dnes rímskokatolícky kostol

Chvalová KOSTOL Kostol reformovaný neskoro klasicistický z roku 1875

6

Chyžné KOSTOL

Kostol rímskokatolícky ranogotický z 13. storočia s feskovou výzdobou svätyne zo 14. storočia, v kostole sa nachádza gotický krídlový oltár z okruhu majstra Pavla z Levoče zo začiatku 16. storočia, kazateľnica neskorobaroková z polovice 18. storočia a maľované vnútorné zariadenie z 18. storočia

Chyžné KOSTOL Kostol evanjelický tolerančný z roku 1785

Jelšava HRADY Hrady zvyšky dvoch hradov

Jelšava KAŠTIEĽ Kaštieľ pôvodne renesančný, postavený s použitím zvyškov stredovekého kláštora. V 18. storočí bol prestavaný v klasicistickom slohu. V kaštieli sa nachádza alegorická nástenná rokoková maľba z 18. storočia

Jelšava FARA Fara katolícka, baroková z 18. storočia

Jelšava POZOROVACIE VEŽE Pozorovacie veže zvyšky veží z tureckých čias, ktoré sa nachádzajú v okolí Jelšavy

Jelšava CHUDOBINEC Chudobinec bývalý mestský, neskôr používaný ako škola, barokový z 18. storočia

Jelšava MEŠTIANSKE DOMY Meštianske domy rokokové z 18. storočia, upravené v 19. storočí v klasicistickom slohu. Niektoré stoja na pivniciach staršieho dáta.

Jelšava RADNICA Radnica v rokokovom slohu z roku 1781

Jelšava KOSTOL Kostol evanjelický tolerančný z roku 1784 s rokokovým interiérom, veža kostola z roku 1835

Jelšava KOSTOL Kostol rímskokatolícky klasicistický, postavený podľa plánov F. Wünscha z roku 1838 na mieste gotického kostola. V kostole sa nachádzajú samostatné barokové obrazy zo starých sakrálnych stavieb, zničených v roku 1829.

Jelšava ŠKOLA Škola bývala evanjelická z roku 1784

Jelšava REDUTA Reduta v klasicistickom slohu z roku 1845

Jelšava NÁHROBNÍK Náhrobník P. Valaského

Jelšava NÁHROBNÍK Náhrobník O. Lacu

Jelšava POMNÍK Pomník Sovietskej armády

Jelšava RELIÉF Reliéf na priečelí budovy Závodného klubu od M. Balgavého z roku 1960

7

Kameňany KOSTOL

Kostol evanjelický románsko-gotický z polovice 13. storočia, prestavaný v renesančnom slohu v 17. storočí, v barokovom slohu roku 1716 a 1785. V interiéri kostola sa nachádza maľované drevené zariadenie z 18. storočia, oltárny obraz od J. Czauczika z roku 1840, veža klasicistická zo začiatku 19. storočia;

Kameňany NÁHROBNÍK Náhrobník M. Bakulinyho

Levkuška KOSTOL Kostol evanjelický klasicistický z roku 1804

Licince KAŠTIELE Kaštiele dva kaštiele z konca 18. storočia

Licince KOSTOL Kostol rímskokatolícky klasicistický z roku 1830 postavený na mieste gotického

Mokrá Lúka KOSTOL Kostol evanjelický tolerančný z roku 1785,

Mokrá Lúka KOSTOL Kostol rímskokatolícky z roku 1902, použitie barokového zariadenia a dreveného maľovaného stropu pôvodného kostola z prvej štvrtiny 18. storočia.

Muráň HRAD Hrad zrúcaniny gotického hradu upraveného v 16. – 17. storočí

Muráň FARA Fara neskorobaroková z roku 1801

Muráň KOSTOL Kostol rímskokatolícky neogotický z roku 1893, v kostole sa nachádzajú barokové sochy prenesené z hradu

Muráň POMNÍK Pomník padlým v SNP z roku 1958

Muráň POMNÍK Pomník Sovietskej armády na Dieliku

Muránska Dlhá Lúka KOSTOL Kostol rímskokatolícky zo 14. storočia, zbarokizovaný v 18. storočí

Muránska Dlhá Lúka KOSTOL Kostol evanjelický tolerančný z roku 1787, veža z roku 1863

Muránska Huta KOSTOL Kostol rímskokatolícky klasicistický z roku 1831

Muránska Huta SANATÓRIUM Sanatórium bývalý zámok cára Ferdinanda, neobarokový zo začiatku 20. storočia

Muránska Huta POMNÍK Pomník SNP z roku 1945

Muránska Lehota KOSTOL Kostol rímskokatolícky klasicistický z roku 1826

Muránska Lehota PAMATNÁ TABUĽA Pamätná tabuľa padlým v 1. svetovej vojne z roku 1928

Nandraž KOSTOL Kostol evanjelický klasicistický z roku 1787

Otročok KOSTOL Kostol reformovaný klasicistický z roku 1827

Ploské BUDOVA BÝVALEJ ŽELEZIARNE Budova bývalej železiarne klasicistická z roku 1814

Polina KÚRIA Kúria klasicistická zo začiatku 19. storočia

8

Polina PAMATNÁ TABUĽA Pamätná tabuľa SNP

Prihradzany KAPLNKA Kaplnka vo forme rotundy z druhej polovice 18. storočia, v interiéri kaplnky sa nachádza drevený maľovaný strop z roku 1758

Prihradzany KOSTOL Kostol evanjelický klasicistický z roku 1798

Rákoš pri Jelšave ZRÚCANINA HRADU Zrúcaniny hradu z druhej polovice 13. storočia

Rákoš pri Jelšave KOSTOL Kostol rímskokatolícky románsko-gotický z druhej polovice 13. storočia, upravovaný koncom 16. storočia a v polovici 18. storočia. V interiéry kostola sa nachádzajú gotické nástenné maľby zo 14.-15. storočia, zvyšky aj na južnej fasáde. Interiér kostola je v barokovom slohu z konca 17. storočia a z roku 1760, maľovaný drevený stop a empora z druhej polovice 17. storočia;

Rákoš pri Jelšave KOSTOL Kostol evanjelický klasicistický z roku 1819, interiér kostola rokokovo-klasicistický

Rašice KOSTOL Kostol reformovaný gotický z roku 1309, klasicistický upravený v roku 1791, v interiéri sa nachádza drevený maľovaný strop z roku 1786 a empora z roku 1791

Rašice KÚRIA Kúria klasicistická z konca 18. storočia, ktorá sa nachádza na samote Ráš

Ratková KOSTOL Kostol evanjelický gotický z 15.-16. storočia, interiér klasicistický asi z roku 1830

Ratková ZVONICA Zvonica barokovo-klasicistická z roku 1807

Ratková ŠKOLA Škola bývalá evanjelická klasicistická z roku 1818

Ratková RADNICA Radnica klasicistická z roku 1827

Ratková PAMATNÍK Pamätník D. Bacháta z roku 1940

Ratková ZVONICA Zvonica nachádzala sa v obci Repištia, neskoroklasicistická z roku 1869

Ratkovské Bystré KOSTOL Kostol evanjelický tolerančný z roku 1787, interiér kostola je neskorobarokový

Ratkovské Bystré ZVONICA Zvonica klasicistická z 19. storočia

Revúca KOSTOL Kostol rímskokatolícky v neskorogotickom slohu z konca 15. storočia s renesančnou úpravou lode; na hlavnom oltári sú tabuľové obrazy v neskorogotickom slohu; zvon v gotickom slohu z 15. storočia,

Revúca KOSTOL Kostol evanjelický tolerančný z roku 1785,

Revúca RADNICA Radnica (bývalá) v klasicistickom slohu z roku 1809,

Revúca PAMATNÝ DOM Pamätný dom, v ktorom sa učilo pred postavením budovy slovenského gymnázia,

9

Revúca BUDOVA GYMNÁZIA Budova slovenského gymnázia z roku 1872,

Revúca BUDOVA HOSTINCA Budova mestského hostinca v neoklasicistickom slohu z 1. polovice 19. storočia,

Revúca POMNÍK Pamätná tabuľa a náhrobník S. Ormisa,

Revúca POMNÍK Pomník J. Bottu od M. Motošku z roku 1929,

Revúca POMNÍK Pomník padlým v 1. a 2. svetovej vojne,

Revúca FAREBNÉ OKNO Farebné okno od M. Klimčáka z roku 1957 (v nemocnici).

Revúcka Lehota KOSTOL Kostol evanjelický klasicistický z roku 1793

Revúcka Lehota POMNÍK Pomník padlým v 2. svetovej vojne

Rybník ZRÚCANINY HRADU Zrúcaniny hradu Drienok z obdobia stredoveku

Rybník KOSTOL Kostol evanjelický gotický z druhej polovice 13. storočia, upravovaný, v interiéri kostola sa nachádzajú gotické nástenné maľby zo 14. storočia, maľované drevené vnútorné zariadenie z 18. storočia, interiér je v barokovom slohu z 18. storočia

Rybník FARA Fara neskoro klasicistická z roku 1857

Sása KOSTOL Kostol rímskokatolícky románsky z prvej polovice 13. storočia s neskoršími prestavbami (klenba lode zo 17. storočia), románske architektonické detaily na veži a portál, románska krstiteľnica;

Sása NÁHROBNÍK Náhrobník A. Truchlého

Sása KOSTOL Kostol evanjelický neoklasicistický z rokov 1894-1899

Sása PAMATNÁ TABUĽA Pamätná tabuľa SNP

Sirk KOSTOL Kostol bývalý románsko-gotický z 13.-14. storočia, neskôr prestavaný a premenený na obytný dom

Sirk KOSTOL Kostol evanjelický klasicistický z roku 1785

Sirk POMNÍK Pomník SNP 1960

Skerešovo KOSTOL Kostol reformovaný klasicistický z roku 1822, na mieste staršom zo 16. storočia

Skerešovo KÚRIA Kúria klasicistická z polovice 19. storočia s klasicistickou sýpkou z roku 1867

Skerešovo KÚRIA Kúria neoklasicistická, z konca 19. storočia

Šivetice KOSTOL Kostol rímskokatolícky z polovice 13. storočia, prestavaný v roku 1750 do formy rotundy, románske nástenné maľby, interiér je v barokovom slohu

10

Šivetice ZVONICA Zvonica baroková z roku 1750

Šivetice KOSTOL Kostol evanjelický tolerančný z roku 1785, veža kostola z roku 1831

Tornaľa KOSTOL Kostol reformovaný gotický z 15. storočia, upravovaný v 17.-18. storočí, v interiéri kostola je maľovaný drevený strop z roku 1768

Tornaľa KNIŽNICA Knižnica klasicistická budova z roku 1826

Tornaľa KÚRIA Kúria klasicistická z prvej polovice 19. storočia

Tornaľa KÚRIA Kúria neoklasicistická z druhej polovice 19. storočia

Tornaľa POMNÍK Pomník Sovietskej armády

Turčok KOSTOL Kostol evanjelický tolerančný z roku 1786

Turčok POMNÍK Pomník SNP z roku 1960

Višňové KOSTOL Kostol reformovaný klasicistický z roku 1834, maľované vnútorné zariadenie

Žiar KOSTOL Kostol reformovaný neoklasicistický z roku 1872

11

MAPA ÚZEMIA

12

13

2. ÚZEMIE

HUSTOTA OBYVATEĽOV na km2 55 ,4 / km2

ROZLOHA v km2 730 km2

VÝMERA ÚZEMIA 730 352 925

3. OBYVATEĽSTVO

OBYVATEĽSTVO

OBEC POČET OBYV. OBEC POČET OBYV.

1 Držkovce 512 22 Muránska Zdychava 279

2 Gemer 802 23 Nandraž 276

3 Gemerská Ves 965 24 Otročok 297

4 Gemerské Teplice 381 25 Ploské 83

5 Gemerský Sad 308 26 Polina 135

6 Hrlica 76 27 Prihradzany 75

7 Hucín 827 28 Rákoš 434

8 Chvalová 179 29 Rašice 136

9 Chyžné 434 30 Ratková 582

10 Jelšava 3152 31 Ratkovské Bystré 387

11 Kameňany 721 32 Revúca 12975

12 Leváre 105 33 Revúcka Lehota 315

13 Levkuška 227 34 Rybník 163

14 Licince 713 35 Sása 145

15 Lubeník 1266 36 Sirk 1095

16 Magnezitovce 436 37 Skerešovo 218

17 Mokrá Lúka 536 38 Šivetice 389

18 Muráň 1243 39 Tornaľa 7920

19 Muránska dlhá Lúka 839 40 Turčok 242

20 Muránska Huta 198 41 Višňové 68

21 Muránska Lehota 221 42 Žiar 151

14

Počet obcí /spolu/ 42

Počet obyvateľov /spolu/ 40506

Počet obyvateľov v mestách /spolu/ 24047

Počet obyvateľov v ostatných obciach /spolu/ 16459

4. SOCIÁLNE ŠTATISTIKY

EKONOMICKY AKTÍVNE OBYVATEĽSTVO /SPOLU/ 20 072

EKONOMICKY NEAKTÍVNE OBYVATEĽSTVO /SPOLU/ 19 919

MIERA ZAMESTNANOSTI 15 - 64 /SPOLU/ *

MIERA EVIDOVANEJ NEZAMESTNANOSTI 30,30%

POČET UCHÁDZAČOV O ZAMESTNANIE - ABSOLVENTI /SPOLU/ 442

* Údaje o miere zamestnanosti 15-64 sú k dispozícii len do krajov. Zdroj: Pracovisko ŠÚ SR Banská Bystrica

15

5. INVESTIČNÉ MOŽNOSTI

Informácie boli získané na základe telefonického a e-mailového kontaktu s obcami.

Budovy:

Gemerský Sad: budova bývalej materskej školy

Chyžné: prázdne rodinné domy

Ratkovské Bystré: budova bývalého krajčírstva

Magnezitovce: stará škola Korpáš, hospodárska budova Mníšany, budova SOU s pozemkom.

Pozemky:

Gemerský Sad: 70 ha vo vlastníctve obce

Levkuška: pozemky neznámych vlastníkov

Chyžné: 70 % poľnohospodárskej pôdy sa nevyužíva

Mokrá Lúka: 26,64 ha a 19,95 ha v okrajovej časti obce

Ratková: 3 ha parciel

6. KULTÚRA A ŠPORT

Kultúru v okrese Revúca zabezpečujú

- verejné knižnice – 25 - videopožičovne- 5 - kiná – 2 - prírodný amfiteáter – 1 - múzeá – 2-Domy mládeže – 3- kultúrne domy – 6 V okrese sa nachádza 19 telocviční, z toho je 17 školských. Najviac telocviční je na území troch miest. Pokiaľ ide o ihriská 71,43% miest a obcí v okrese má futbalové ihrisko, len 9 ihrísk je školských z toho je 5 v mestách Revúca a Tornaľa. Ostatné ihriská ako basketbalové, volejbalové a tenisové sa až z 75% nachádzajú v obciach.

Športové aktivity sú organizované aj prostredníctvom rôznych krúžkov priamo na školách:

- Materské školy 23 - Základné školy 1 – 4 5 - Základné školy 1 – 9 11 - Špeciálne základné školy 1 - Stredné školy 5 - Odborné učilištia 4 - Stredoškolské internáty 2

Na území mesta Revúca pôsobí 23 športových klubov so zameraním na:

aerobik

16

armwrestling

autocrosový klub

Autokros Revúca

automoto club

MAC Ferrari - Mini Automodelársky Club

basketbal-streetbal

Revúcka basketbalová asociácia

biatlon

fitnes

futbal - 4 kluby

Mestský futbalový klub

Školské športové stredisko mládeže

hádzanú

hokej

jaskyniarstvo

karate

Karate klub Revúca

kick-box

KickBox Leon Revúca

kulturistiku

kynológiu

letecké modelárstvo

Modelársky klub AMBASADOR

nohejbal

šach

tenis

volejbal

AVK - Magnezit

Športové kluby v okolí Revúcej:

jazdectvo

Jazdecký klub, Predná Hora - ródeo Muráň - každoročne konané westernové preteky, organizuje ich obec Muráň

7. CESTOVNÝ RUCH

V návštevnosti je okres Revúca na periférii záujmu napriek obrovskému prírodnému

bohatstvu, ako je napríklad Muránska planina, 146 jaskýň a veľké množstvo ciest

prechádzajúcich cez Muránsku planinu, Revúcu až po Tornaľu využiteľných pre cykloturistiku.

Návštevnosť okresu Revúca osciluje okolo 2,2 – 2,7 % z celkovej návštevnosti kraja

17

a najžalostnejší je tento stav v počte zahraničných návštevníkov, ktorí zavítajú do BBK okresu

Revúca.

UBYTOVACIE ZARIADENIA CESTOVNÉHO RUCHU

UKAZOVATEĽ OKRES REVÚCA

Počet ubytovacích zariadení spolu 12

Počet izieb spolu 167

Počet lôžok spolu 522

v tom

stále 435

príležitostné 87

Počet návštevníkov spolu 10 257

v tom

domáci návštevníci 9 037

zahraniční návštevníci 1 220

Počet prenocovaní

návštevníkov spolu 25 659

v tom

domáci návštevníci 22 843

zahraniční návštevníci 2 816

Tržby za ubytov. spolu v tis. Sk 8 948

v tom

domáci návštevníci 8 014

zahraniční návštevníci 934

v tis. EUR 2) 297,02

domáci návštevníci 266,02

zahraniční návštevníci 31,00

Priem. počet prenocovaní spolu 2,5

v tom

domáci návštevníci 2,5

zahraniční návštevníci 2,3

Priemerná cena za ubytovanie

spolu v Sk 1) 349

v tom

domáci návštevníci 351

zahraniční návštevníci 332

v EUR 2) 11,58

domáci návštevníci 11,65

zahraniční návštevníci 11,01

18

Ubytovacie zariadenia v meste Revúca a okolí:

Penzión "Kráľov dom", Revúca Pohoda, Revúca Hotel Hunter, Revúčka - Pstružné Hostinec PSOTA, Revúcka Lehota Stredná odborná škola, Revúca

Penzión FLIPPER, Revúcka Lehota

Penzión Muráň, Muráň

Chata Zámok pod Muránskym hradom, Muráň

Hotel Hrádok, Jelšava

Rekreačný areál Predná Hora, Predná Hora

Penzión Poľovný Dom, Jelšava

Stravovacie zariadenia v meste Revúca a okolí:

Reštaurácia Rozkvet - Revúca

Reštaurácia Koruna - Muráň

Reštaurácia u Jána - Revúca

Hotel Hunter - Revúca

Penzión Flipper - Revúcka Lehota

Hotel Hrádok - Jelšava

Rekreačný areál Predná Hora - Predná Hora

Pizzeria - Bar Aladin - Revúca

Pizzéria Modrá Lagúna - Revúca

Reštaurácia Kurka v ponorke - Revúca

Kaviareň a pizzeria El Caffe - Revúca

Reštaurácia Harmónia - Revúca

Wellnes služby poskytuje rekreačný areál Predná hora, hotel Hunter, hotel Hrádok.

Existujúce možnosti, čo sa týka historických pamiatok sú menované v bode 1 História / Historické pamiatky.

Chránené územia

Najcennejšie, prírodne najzachovalejšie časti územia okresu sú zaradené do siete

chránených území v rôznych kategóriách a im prislúchajúcim stupňom ochrany. SZ časť

okresu zasahuje do územia národného parku Muránska planina, ktorého JV hranica ide

štátnou cestou Tisovec – Červená Skala a podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane

19

prírody a krajiny platí na ňom 3. stupeň ochrany. Južne od hranice vlastného územia

národného parku prebieha hranica jeho ochranného pásma ccapo línii Tri chotáre –

Muránska Dlhá Lúka – Lučanské – Muránska Zdychava – Stolica a platí na ňomm 2.

stupeň ochrany. Najcennejšie časti národného parku a jeho ochranného pásma sú

osobitne chránené v kategórii prírodná rezervácia či národná prírodná rezervácia / PR,

NPR/ s najvyšším – 5. stupňom ochrany, v kategórii chránený areál /CHA/ so 4. stupňom

ochrany a v kategórii prírodná pamiatka či národná prírodná pamiatka / PP, NPP/ s 5.

stupňom ochrany.

Vlastné územie národného parku Ochranné pásmo

PR NPR CHA NPP PR

1. Fabova hoľa 1. Cigánka 1. Tunel pod 1. Bobačka 1. Zdychavské

2. Hrdzavá Dielikom skalky

3.Javorníková

4.Malá Stožka

5.Poludnica

6.Šarkanica

7.Šiance

8.Veľká Sožka

Vo východnej hranici v oblasti Jelšavská Teplica – Hucín zasahuje do územia okresu

ochranné pásmo národného parku Slovenský kras.

Zvláštnu kategóriu predstavujú územia európskeho významu s rôznym stupňom ochrany

a chránené vtáčie územia, ktoré sa môžu prekrývať s vyššie uvedenými chránenými

územiami. muránska planina je zároveň aj územím európskeho významu a tiež je

súčasťou chráneného vtáčieho územia Muránska planina a Stolické vrchy.

Bezprostredne pozdĺž toku Slaná zasahuje do oblasti Tornale chránené vtáčie územie

Cerová vrchovina a Rimavská kotlina.

Prehľad území európskeho významu:

Názov Katastrálne územie Stupeň ochrany

1. Bradlo Nandraž 5

2. Drienčanský kras Rybník 2

3. Lúka pod cintorínom Revúca 4

4. Lúky pod Úkorovou Revúca, Revúčka 4

20

5. Muteň Jelšavská Teplica 4

6. Rieka Muráň s prítokmi Šivetice 2

Jelšavská Teplica

Jelšava

Licince

Lubeník

Mokrá Lúka

Muráň

Muránska Dlhá Lúka

Muránska Lehota

Muránska Zdychava

7. Teplické stráne Revúca 2

8. Tri peniažky Revúcka Lehota 2

9. Trešková Revúčka, Šivetice 3

10. Stolica Gemerský Milhosť 2

Jelšavská Teplica

Jelšava

Mokrá Lúka

Chyžné

Mokrá Lúka

Muránska Zdychava

Revúčka

Výrazné a významnejšie marketingové pozície atraktivít:

- Národný park – divočina – kone – jedinečné ródeo vo voľnej prírode - silné a tradičné ovčiarstvo - národnoobrodenecká história / gymnázium, potravný a finančný spolok, cintorín,

historické hasičské zbory/

- historické stavby / Revúca 19. storočie/ - historické osobnosti slovenskej literatúry a národovstva – meka rodoľubov - Muránska Venuša – Mária Szécszy – symbol, sloboda, odhodlanie, nezlomnosť, láska - Cesta Márie Szécszyovej – cesta lásky / hrad Muráň – hrad Fiľakovo/ - Rudná magistrála - História sv. Quirina, hodnotné cirkevné stavy - zbojník Surovec – tradičná mimoriadne významná postava - dobrodružstvo v sedle - množstvo jaskýň

Produktové formy okresu Revúca:

- poznávacia turistika - priemyselná turistika

21

- cykloturistika - zimné športy - vidiecky cestovný ruch - pešia turistika - hipoturistika

Pre oblasť regionálneho rozvoja v oblasti cestovného ruchu je potrebné :

- podporovať vznik akčných skupín, ktorých členovia / predstavitelia miestnych samospráv,

podnikatelia, zástupcovia tretieho sektora / budú dobre pripravení na čerpanie podpory

z Programu rozvoja vidieka Leader/.

- vytvoriť partnerstvo pre rozvoj cestovného ruchu v okrese Revúca, ktoré popíše jednotlivé

atrakcie a zabezpečí spojenie rozvojovej osi Tornaľa – Muráň – Brezno

- nájsť finančné prostriedky pre realizáciu „ Hnedých tabúľ“, zobrazujúcich turistické

atrakcie v regióne

- podporiť revitalizáciu priemyselne zaťažených oblastí v meste Jelšava, Tornaľa a Revúca.

Najzásadnejší problém v regióne je vo vyhľadávaní atrakcií, ich animácií a reanimácii s cieľom

tvorby dostatočne príťažlivých produktov v rámci produktového balíka služieb, najmä voľno

časových aktivít.

Neexistujú takmer žiadne atrakcie v type „ budované človekom“ za účelom pritiahnutia

návštevníkov / zábavné parky/. Prekážkou v tomto smere sú chránené územia vo vyšších

stupňoch ochrany prírody, kde je možné rozvíjať voľno časové aktivity.

Okres Revúca má jedinečný prírodný potenciál, ale napriek tomu je počet ubytovacích

zariadení značne poddimenzovaný. Počet ubytovacích zariadení predstavuje iba 3,3%

z celkového počtu ubytovacích zariadení v BBSK. V percentuálnom vyjadrení sa počet izieb

pohybuje okolo 2,57% a počet lôžok okolo 2,74% čo predstavuje malý alebo takmer žiadny

využiteľný potenciál.

Cestovný ruch je založený na možnostiach regiónu – prírodný potenciál, kultúrne dedičstvo

a tradície. Jeho rozvoj je potrebné riešiť s podporou vzdelávania pre nové potreby trhu práce

a podporou zamestnanosti a malých a stredných podnikov. Do rozvoja cestovného ruchu

patria prevažne horské a podhorské oblasti okresu, ktoré majú už rozvinutý cestovný ruch,

alebo majú veľmi vhodný potenciál pre cestovný ruch.

Na základe spracovaných vstupov a zámerov usmerňovania cestovného ruchu

Banskobystrického kraja sa zaraďuje okres Revúca do druhej kategórie ako okres s prioritou

prevládajúcou podporou aktivít založený na prírodných atrakciách. Podpora by tak mala byť

zameraná prednostne na poskytovanie poradenstva a vzdelávania hlavne pre rozvoj vidieka,

podnikania a spolupráce vo vidieckom cestovnom ruchu, zlepšenia dopravnej a informačnej

22

dostupnosti a aj podpora na spolufinancovanie realizácie projektov podporených

z národných zdrojov a z eurofondov.

8. ŠPECIFICKÉ STRÁNKY A EKONOMICKÝ POTENCIÁL OKRESU

Podnikateľské prostredie

Okres Revúca dlhodobo patrí z hľadiska rozvoja podnikateľského prostredia

k najzaostávajúcim regiónom kraja. K 30.9.2008 sa na území okresu nachádzalo 631

podnikateľských subjektov, t.j. len 3,86% z celkového počtu 16 335 subjektov kraja / z toho

bolo len 203 ziskových /. Prevažujú malé podniky do 20 zamestnancov / 184 subjektov/.

Počet ziskových podnikateľských subjektov zapísaných v obchodnom registri v odvetviach

poľnohospodárstva, lesníctva, priemyslu a stavebníctva sa v posledných rokoch zvýšil len

o tri podniky. Nárast subjektov približne o tretinu bol zaznamenaný len vo sfére obchodu

a služieb.

Medziročný rast živnostníkov je síce rýchlejší / k 30.9.2008 – 1626, k 30.9.2004 – 1397/, prax

však ukazuje, že veľa živnostníkov nepracuje samostatne ale sú zamestnaní u iných

živnostníkov, alebo podnikateľských subjektov v bežných profesiách netypických pre

živnostníkov. Napriek tomuto javu pripadá sa 1000 obyvateľov okresu podobne ako v okrese

Rimavská Sobota len 39,8 živnostníkov / priemer za kraj je cca 66 živnostníkov /1000

obyvateľov/.

Limitujúcim faktorom prílevu zahraničných investícií do regiónu je predovšetkým jeho

dopravná dostupnosť a málo kvalifikovanej pracovnej sily a nízky záujem o technické

profesie, čo sa už dlhšiu dobu prejavuje aj u existujúcich zamestnávateľov.

V budúcnosti by bolo vhodné pre tento okres pripraviť projekty hlavne so zameraním na

využitie prírodných daností regiónu a zamestnanie nízko kvalifikovanej pracovnej sily.

Poslaním a cieľom alokácie priorít trvalo udržateľného rozvoja vidieka je strategické

smerovanie rozvoja okresu pre jej vidieckosť a cestovný ruch, ktorý by mal byť nosným

odvetvím ich ekonomickej reštrukturalizácie a tvorby nových pracovných miest. Cestovný

ruch je založený na možnostiach regiónu – prírodný potenciál, kultúrne dedičstvo a tradície.

Jeho rozvoj je potrebné riešiť s podporou vzdelávania pre nové potreby trhu práce

a podporou zamestnanosti a malých a stredných podnikov. Do rozvoja cestovného ruchu

patria prevažne horské a podhorské oblasti okresu, ktoré majú už rozvinutý cestovný ruch,

alebo majú veľmi vhodný potenciál pre cestovný ruch.

Na základe spracovaných vstupov a zámerov usmerňovania cestovného ruchu

Banskobystrického kraja sa zaraďuje okres Revúca do druhej kategórie ako okres s prioritou

prevládajúcou podporou aktivít založený na prírodných atrakciách. Podpora by tak mala byť

zameraná prednostne na poskytovanie poradenstva a vzdelávania hlavne pre rozvoj vidieka,

23

podnikania a spolupráce vo vidieckom cestovnom ruchu, zlepšenia dopravnej a informačnej

dostupnosti a aj podpora na spolufinancovanie realizácie projektov podporených

z národných zdrojov a z eurofondov.

Za oblasť dopravy a investícií je potrebné zabezpečiť informačné aktivity zamerané na

prípravu a implementáciu projektov v rámci ROP, prípadne Národného strategického plánu

rozvoja vidieka s cieľom zvýšiť absorbčnú schopnosť okresu Revúca v čerpaní prostriedkov

EÚ, ktoré budú realizované prostredníctvom mikroregionálnych združení.

Telekomunikácie sa javia ako najmenej problémová oblasť technickej infraštruktúry, aj keď

ADSL internet nie je dostupný vo väčšine obcí. Pokrytie signálu mobilných operátorov

odhliadnuc od členitého terénu okresu je v Revúckom okrese veľmi dobré.

Okres Revúca je zásobovaný elektrickou energiou z VSE a.s. časť Revúca a okolie a SSE a.s.

časť Tornaľa a okolie.

Najzásadnejší problém v regióne je vo vyhľadávaní atrakcií, ich animácií a reanimácii s cieľom

tvorby dostatočne príťažlivých produktov v rámci produktového balíka služieb, najmä voľno

časových aktivít.

Odvetvová štruktúra

POĽNOHOSPODÁRSTVO

Charakter poľnohospodárskej výroby priamo súvisí s využitím pôdy, ktorý je závislý od

kvality pôdy, reliéfu, druhu pestovaných plodín a zastúpenia druhov hospodárskych

zvierat. Prírodné podmienky okresu sú rôznorodé. Vyskytujú sa tu oblasti horské,

podhorské aj nížinné. Vysoký podiel horských a podhorských oblastí / lúky a pasienky/

a nízky stupeň zornenia pôdy nevytvárajú priaznivé podmienky pre rastlinnú výrobu,

využívané sú však pre chov hovädzieho dobytka a oviec.

V oblasti spracovania dreva i drevárskej výroby sú nedostatočne vytvorené kapacity.

Tento stav je žiadúce koncepčne riešiť v prospech zlepšenia ťažby drevnej suroviny a jej

následného spracovania. V regióne sa ťaží 24% ihličnatého dreva a 76 % listnatého

dreva.

Výrazný je podiel družstevného vlastníctva a to hlavne vo výrobnom družstve a poľnohospodárskych podnikoch – GeSi Gemer Autofiltre Gesi Gemer Kovo so sídlom v Sirku PD Revúca V štátnom sektore majú zastúpenie jedine Lesy SR, v týchto podnikoch dochádza

k postupnej transformácii. Drobné a stredné podnikanie je zamerané na poskytovanie

služieb obyvateľstvu, potravinársku druhovýrobu / pekárne/, spracovanie drevnej hmoty

a poľnohospodárstvo.

24

PRIEMYSEL

Okres Revúca patrí svojou infraštruktúrou medzi najmenej rozvinuté okresy v rámcu SR.

Na území okresu sa nachádza iba 12,34 km ciest I. triedy. Táto okolnosť v značnej miere

ovplyvňuje rozvoj podnikania a prejavuje sa tu slabý záujem o investície väčšieho

charakteru a možnosti vybudovania priemyselného parku na tomto území.

Nosné a najväčšie podniky, hlavne čo sa týka najväčšieho počtu zamestnancov v okrese

Revúca sú orientované na banský priemysel.

- SMZ a.s.Jelšava , - Slovmag a.s.Lubeník, - Ipeľské tehelne - Herman Slovakia s.r.o

Podniky miestnej výroby sú zamerané okrem banského priemyslu, na priemysel textilný,

potravinársky a spracovanie drevnej suroviny – výroba paliet, spracovanie dreva, stolárska

výroba

Revúcke koberce syntetické s.r.o , Revúca Lykové textilné závody, Revúca Sklotex, Revúca Adam a Eva Slovakia s.r.o, Revúca Nastolem s.r.o., Revúca Intal s.r.o., Revúca Brantner Gemer s.r.o., Revúca Retes s.r.o., Revúca Majster Papier s.r.o, Revúca Gemstav s.r.o., Revúca Mestké lesy s.r.o, Revúca Lesy SR Revúca, Revúca Drevoexport s.r.o., Revúca Agrodružstvo , Tornaľa Unicorn – ESK s.r.o., Tornaľa LVD S2 s.r.o., Tornaľa Aries 2, Tornaľa Metal s.r.o., Tornaľa I.P.A. kovovýroba s.r.o., Tornaľa Mestské lesy s.r.o., Jelšava Lesy SR REvúca, Lesná správa Jelšava, Jelšava Euroenergy s.r.o., Jelšava Veľkovýkrmňa ošípaných, Jelšava Sineko Agro s.r.o., Gemer Agrokola Civitas s.r.o., Gemer Blue Stars s.r.o., Gemer Agrotrade a.s. Rožňava, Gemerská Ves

25

PM s.r.o.Tisovec, Hucín Poľnonákup Novohrad, Hucín Muránska Píla s.r.o. , Muráň Drevko s.r.o. , Muráň Les SR Revúca, Lesná správa , Muráň Urbárska a pastierska spoločnosť, Muráň Mimi Jelšava, prevádzka píla , Nandraž Silus – ťažba a predaj dreva , Ploské Rova – predaj montáž strešnej krytiny, Ploské Ferenc SHR, Otročok Gemspol s.r.o., Ratková Pekáreň, Ratková PoľnoBlh s.r.o., Ratková Lesná správa , Sirk Agro – Turiec s.r.o., Skerešovo Tafel s.r.o., Skerešovo

Medzi najväčších zamestnávateľov okresu patria nasledovné firmy:

- SMZ, a.s. Jelšava / magnezitové závody, 12 km od Revúcej, cca 1100 zamestnancov - Slovmag a.s. Lubeník / magnezitové závody / , 6 km od Revúcej, cca 900 zamestnancov - Rekos, s.r.o. / Revúcke koberce syntetické/, výroba kobercov, aj pre automobilový

priemysel – v tejto oblasti by sa chceli rozšíriť v prípade získania dotácií a rozšíriť výrobu o približne 200 – 250 zamestnancov, v súčasnosti cca 270 zamestnancov

- Herman s.r.o. Revúca – obchodná firma s profesionálnym ručným náradím a príslušenstvom, v súčasnosti cca 100 zamestnancov, / v prípade získania dotácií, rozšírenie výroby o ďalších 100 zamestnancov

- Revúcka humanitno – medicínska, n.o. – NsP v Revúcej, približne 270 zamestnancov Z hľadiska odvetvovej štruktúry v okrese prevláda výroba žiaruvzdorných materiálov, pričom

tržby SMZ a.s. Jelšava a Slovmag a.s. Lubeník predstavujú približne 70% celkových tržieb

priemyselnej výroby okresu firiem nad 20 zamestnancov, približne 12 % tvoria tržby z výroby

strojov a zariadení a 10% výroba textílií a kobercov.

OBCHODNÉ ČINNOSTI A SLUŽBY

Najväčšia časť obchodov sa nachádza v mestách. Obecné obchody zabezpečujú hlavne

základné potreby obyvateľstva / potraviny, drogéria /. Práve tam sa nachádza najväčšie

množstvo zmiešaných obchodov v okrese. Predajne nepotravinárskeho charakteru sa

nachádzajú z 95% v mestách.

Stravovacie zariadenia v okrese sú reprezentované školskými a závodnými jedálňami.

Reštauračné zariadenia sa nachádzajú v mestách a obciach, kde sa jedná o cestovný ruch.

- oprava motorových vozidiel je spolu v 12 obciach - STK je v jednom meste - oprava obuvi je v troch obciach

26

- krajčírstvo v 6 obciach - výroba kľúčov je v dvoch mestách - kozmetický salón sa nachádza v 6 obciach - kaderníctvo je v 14 obciach - ubytovacie služby sú v troch obciach - internetové služby sú v 4 obciach - autoumyváreň je v 2 obciach - hotel pre psov je v jednej obci - pohrebné služby sú v troch obciach - masážny salón je v troch obciach - montáž plastových okien je v troch obciach - pneuservis je v 2 obciach - opatrovateľská služba je v dvoch obciach

V okrese Revúca sú zabezpečené všetky druhy služieb. Osobné služby ako kaderníctvo,

oprava obuvi, krajčírstvo, čistiarne sú sústredené hlavne do miest – Revúca, Jelšava,

Tornaľa. V obciach sa nachádzajú služby hlavne pre domácnosť, ako napr. predaj

propanbutanu, stolárstvo, pohrebné služby, nákladná doprava, maliarstvo, oprava

motorových vozidiel a.i.

CESTOVNÝ RUCH

Cestovný ruch je založený na možnostiach regiónu – prírodný potenciál, kultúrne dedičstvo

a tradície. Jeho rozvoj je potrebné riešiť s podporou vzdelávania pre nové potreby trhu práce

a podporou zamestnanosti a malých a stredných podnikov. Do rozvoja cestovného ruchu

patria prevažne horské a podhorské oblasti okresu, ktoré majú už rozvinutý ces

tovný ruch, alebo majú veľmi vhodný potenciál pre cestovný ruch.

Na základe spracovaných vstupov a zámerov usmerňovania cestovného ruchu

Banskobystrického kraja sa zaraďuje okres Revúca do druhej kategórie ako okres s prioritou

prevládajúcou podporou aktivít založený na prírodných atrakciách. Podpora by tak mala byť

zameraná prednostne na poskytovanie poradenstva a vzdelávania hlavne pre rozvoj vidieka,

podnikania a spolupráce vo vidieckom cestovnom ruchu, zlepšenia dopravnej a informačnej

dostupnosti a aj podpora na spolufinancovanie realizácie projektov podporených

z národných zdrojov a z eurofondov.

27

Č. 9 - 18

OB

EC

9.P

rogr

am h

osp

od

ársk

eho

a

soci

áln

eho

ro

zvo

ja

10

. Vyp

raco

van

ý ú

zem

ný

plá

n o

bce

11

. Zap

oje

nie

do

inte

gro

van

ého

p

lán

u r

ozv

oja

mie

st

12

. Vyu

žíva

nie

fin

ančn

ých

nás

tro

jov

Euró

psk

ej k

om

isie

a E

IB

13

. Zap

oje

nie

do

ver

ejn

o-

súkr

om

nýc

h p

artn

erst

iev

14

. Zap

oje

nie

do

pro

gram

ov

cezh

ran

ičn

ej, m

edzi

regi

on

áln

ej,

nad

nár

od

nej

sp

olu

prá

ce

15

. Po

dn

ikat

eľ. č

inn

ost

i zam

eran

é

na

ino

vatí

vne

pro

cesy

16

. Nap

oje

nie

na

vere

jný

vod

ovo

d (

1)

a ka

nal

izác

iu (

2)

17

. Sp

olu

prá

ca s

ďal

ším

i ob

cam

i v

okr

ese

/zd

ruže

nia

/

18

. Do

chád

zka

za p

ráco

u p

rib

ližn

e v

%

1 2

Držkovce A N N N N N N A N A 30

Gemer N A N N N A N A N A 70

Gemerská Ves A N A N N N N A N A 50

Gemerské Teplice A A N N N N N A N A 25

Gemerský Sad A N A N A A N A N A 90

Hrlica N A N N A N N A A A 90

Hucín A N N N N N N A N A 90

Chvalová A N N N A N N A N A 90

Chyžné A N N N A N N A N A 80

Jelšava A A A N A A N A A A 10

Kameňany A N N N A N N N N A 10

Leváre A N N N A N N A N A 60

Levkuška A N N N A N N A N A 99

28

Licince A A A N A N N A A A 20

Lubeník A A A N A N N A A A 20

Magnezitovce A N A N N N N A A A

Mokrá Lúka A N N N A N N A A A 95

Muráň A A N N A N N A N A 10

Muránska Dlhá Lúka A N N N A N N A N A 85

Muránska Huta A N A N A N N A A A 10

Muránska Lehota A N N N A N N A N A 35

Muránska Zdychava A N N N N N N N N A 70

Nandraž A N N N A N N N N A 30

Otročok A N N N A N N N N A 70

Ploské A N N N A N N A N A 10

Polina A N N N N N N A N A 10

Prihradzany N N N N N N N N N A 15

Rákoš A N N N N N N A A A 90

Rašice A N A N N N N A N A 99

Ratková A N N N A N N A N A 20

Ratkovské Bystré A N N N A N N A A A 0

Revúca A A N N N A N A A A 5

Revúcka Lehota A A N N N N N A A A 50

Rybník A N N N N N N A N A 50

Sása N A N N N N N A N A 10

Sirk A N A N A N N A N A 99

Skerešovo A N N N A N N A A A 10

Šivetice A A N N A N N A N A 90

Tornaľa A A N N N A N A A A 50

29

Turčok * * * * * * * * * * *

Višňové A N N N N N N N N A 5

Žiar A N N N N N N N N A 45

Legenda: A - áno N - nie *neúspešný telefonický a e-mailový kontakt