MICHAL CHABADA RÓBERT MACO MAREK VICIAN

INTUÍCIA AKO ZDROJ POZNANIA(HISTORICKÉ A SÚČASNÉ POHĽADY)

2017UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

Vedecká monografia vychádza s podporou grantu VEGA SR č. 1/0461/15 „Kognitívna intuícia ako filozofický problém. Historické a súčasné epistemologické perspektívy“

Autori© Michal Chabada, Róbert Maco, Marek Vician

Prof. Michal Chabada, PhD. pôsobí na Katedre filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.Mgr. Róbert Maco, PhD. pôsobí na Katedre filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.Mgr. Ing. Marek Vician je doktorandom na Katedre filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Vedeckí recenzentiProf. PhDr. Miroslav Marcelli, PhD.Prof. RNDr. Ladislav Kvasz, PhD.

Jazyková redakciaAnton Vydra

ISBN 978-80-223-4394-7

INTUÍCIA AKO ZDROJ POZNANIA

OBSAH

Predhovor ...................................................................................................5 1. SÚČASNÉEPISTEMOLOGICKÉDISKUSIEOPOVAHE

AFUNKCIIINTUÍCIÍ .......................................................................91.1 Autonomistický prístup .......................................................................131.2 Redukcionisticko-minimalistický prístup ...........................................161.3 Doxatistický prístup ............................................................................161.4 Provizionalistický prístup ...................................................................181.5 Dispozicionalistický prístup ................................................................201.6 Eliminativistický prístup ......................................................................21

2. INTUITÍVNEPOZNANIEPODĽADUNSASCOTA AV.OCKHAMA ................................................................................23

2.1 Duns Scotus o intuitívnom poznaní ....................................................252.2 V. Ockham o intuitívnom poznaní .......................................................312.3 Záver ...................................................................................................39

3. INTUÍCIAAKOZDROJPOZNANIAVDESCARTOVÝCH PRAVIDLÁCH NA VEDENIE ROZUMU ........................................44

3.1 Skúsenosť a dedukcia ..........................................................................453.2 Intuícia a dedukcia ..............................................................................483.3 Atómy poznania ..................................................................................563.4 Riešenie problémov ............................................................................673.5 Záver ...................................................................................................69

4. INTUÍCIAVOFILOZOFIIMATEMATIKY: KANTAPOINCARÉ ........................................................................71

4.1 Intuicionizmus, Kant a Poincaré .........................................................72

INTUÍCIA AKO ZDROJ POZNANIA

4.2 Kant a intuitívna povaha matematiky .................................................774.3 Poincaré: Intuícia a rekurzívna myseľ ................................................944.4 Záver .................................................................................................107

Literatúra ................................................................................................110

5

INTUÍCIA AKO ZDROJ POZNANIA

PREDHOVOR

Téma intuície a intuitívneho poznania vystupuje v rámci teoretic-kej filozofie v dvoch podobách. V prvom prípade sa filozofické uvažovanie zameriava sa rôzne typy a spôsoby mimofilozofického poznávania, ktoré so sebou nesú – prinajmenšom na prvý pohľad – bezprostrednosť, názornosť a určitú vnútornú presvedčivosť ale-bo evidentnosť, pričom cieľom filozofa je lepšie porozumieť tomuto epistemickému javu, presnejšie vymedziť jeho povahu a tiež jeho hranice, predkladať argumenty v prospech a neprospech existencie a relevantnosti takéhoto intuitívneho poznania. Pozornosť filozofa v tomto prípade smeruje k takým odlišným fenoménom, akými sú napríklad zmyslové vnímanie, introspekcia, mystické nahliadanie alebo poznávanie logických a matematických princípov.

Druhý spôsob zaoberania sa intuíciou vystupuje do popredia vte-dy, keď filozof obráti svoju pozornosť smerom k filozofii samej a zač- ne sa pýtať na epistemické podmienky možnosti a zdroje legitimity filozofických výpovedí. Ak filozofia nie je súčasťou formálnych vied (matematika a logika) a nesplýva ani s empirickými vedami, na čom sa potom zakladajú jej nároky na predkladanie všeobecne záväzných, objektívnych a pravdivých tvrdení? Ako jedna možná odpoveď sa ponúka nejaká forma intuície, ktorá by splnila úlohu zdroja (alebo aspoň jedného zo zdrojov) filozofických téz a teórií.

Táto vedecká monografia sa venuje filozofickému problému intuície predovšetkým v tom prvom zmysle, a to prostredníctvom historicko-filozofických analýz zameraných na niekoľko vzorových príkladov z dejín stredovekej filozofie, novovekej filozofie a filozofie na prelome 19. a 20. storočia. Napriek tomu sme však pokladali za potrebné umiestniť naše skúmania aj do kontextu nedávnych a sú-časných metafilozofických diskusií o povahe a existencii intuície vo filozofii. Historicko-filozofické rozbory textov „veľkých filozofov“

6

INTUÍCIA AKO ZDROJ POZNANIA

totiž nechápeme len ako záležitosť historiografie, ale sme presved-čení, že zároveň môžu zohrať úlohu zaujímavých podnetov aj pre súčasné bádanie. Ak už ničím iným, tak prinajmenšom tým, že nám poskytujú širšiu perspektívu na aktuálne filozofické dianie, vďaka ktorej si môžeme lepšie uvedomiť celkové zmeny filozofického teré-nu, jemné či hrubšie sémantické posuny a odlišnosti v nasmerovaní filozofickej pozornosti a záujmu o dané typy problémov.

V prvej kapitole našej vedeckej monografie sa teda snažíme v stručnej, no systematickej podobe predstaviť základné otázky a prob-lémy súvisiace s pojmom a fenoménom intuície v metafilozofických diskusiách za posledných približne 20 rokov, ktoré prebiehali najmä na pôde analyticky orientovanej filozofie. Tieto diskusie a polemiky boli v poslednom čase hojne zastúpené vo filozofickej literatúre a – ako to v takýchto prípadoch býva – okrem jednoznačných („extrémnych“) pozícií vyhranených zástancov, resp. odporcov intuície sa objavilo také široké a rôznorodé spektrum názorov, že je pomerne náročné urobiť si jasnejší prehľad o tom, v čom sa jednotlivé typy filozofických pozícií navzájom líšia a v čom sa zhodujú. Prvá časť vedeckej monografie má teda svojou klasifikáciou základných prístupov poslúžiť čitateľovi ako aspoň predbežná orientačná pomôcka v rozbúrenom mori polemic-kých stretov a možno často aj prostých sémantických nedorozumení.

V druhej kapitole prechádzame k historicko-filozofickej analy-tickej práci a začíname výkladom a rozborom dvoch veľmi vplyv-ných stredovekých koncepcií intuitívneho poznania, ktoré v 13. a 14. storočí predložili Ján Duns Scotus a Viliam Ockham. Cieľom je pod-robne ukázať, aké dôvody viedli týchto dvoch stredovekých autorov k presvedčeniu o nevyhnutnej existencii intuitívnej zložky v našom poznaní, ako toto ich chápanie intuície súviselo s ich širšími filo-zofickými (metafyzickými) koncepciami, a zároveň poukázať aj na rozdiely medzi ich pohľadmi a argumenty, ktoré viedli neskoršieho z nich ku kritike a revízii „teórie intuície“. V závere tejto časti sa po-kúšame naznačiť, ako by sa dali Scotove a Ockhamove úvahy naze-rať prizmou súčasných kategórií a ku ktorému zo súčasných smerov majú ich filozofické reflexie najbližšie.

7

INTUÍCIA AKO ZDROJ POZNANIA

V tretej kapitole sa presúvame ku kľúčovej postave filozofie rané-ho novoveku, k René Descartovi a k jeho koncepcii intuície. Zatiaľ čo v prípade vyššie spomenutých stredovekých filozofov zohrával ústrednú rolu kontrast medzi intuitívnym a abstraktívnym poznaním, v descartovskej koncepcii sa ako kľúčový ukazuje rozdiel medzi in-tuíciou a dedukciou. Aspoň tak by sa to javilo na základe Descartov-ho vyjadrenia, v ktorom kladie do kontrastu poznanie vzťahujúce sa na jeho slávne cogito, ergo sum a poznanie vznikajúce zo sylogis-tických operácií. Vychádzajúc od tejto Descartovej poznámky tretia kapitola ukazuje, že cesta k pochopeniu Descartovho chápania in-tuície je oveľa spletitejšia a náročnejšia. Okrem pojmu intuície a de-dukcie treba vziať do úvahy viacero ďalších descartovských pojmov, napríklad skúsenosť a perceptio. Samostatný problém tvorí otázka, čo (všetko) je vlastne predmetom intuície, ako ju chápal Descartes. Keďže terminológiu intuície Descartes používal dominantne v ra-nej časti svojej tvorby, hlavným zámerom kapitoly je argumentačne podložená interpretácia príslušných pasáží Descartovho spisu o „pra-vidlách na vedenie rozumu“ z rokov 1626 – 1628.

Posledná, štvrtá kapitola si berie na mušku dvoch mimoriadne vplyvných mysliteľov, ktorých síce od seba delí jedno storočie, ale kto- rých filozofické práce sa silno prelínajú práve v otázke filozofic-kého chápania intuície: Immanuel Kant a francúzsky filozofujúci matematik Henri Poincaré. V tomto prípade našu pozornosť zame-riavame na filozofiu matematiky a hľadáme odpovede na otázku, akú funkciu plní intuícia podľa Kanta a Poincarého pri generovaní a zdôvodňovaní matematického poznania a čo presne znamená „in-tuícia“ v matematike. Voľba Kanta pri téme intuície, resp. intuitívne-ho poznania v matematike je ľahko zdôvodniteľná: bez priveľkého zveličenia sa dá povedať, že všetky významnejšie koncepcie v rám- ci filozofie matematiky 19. a 20. storočia, ktoré kládli intuíciu (v ne- jakej forme) za základ matematiky, priamo či nepriamo nadväzovali na kantovské myšlienky a používali pojmové rozlíšenia inšpirované Kantovým dielom: rozdiel medzi intuitívnym a diskurzívnym pozna-ním, čistým (apriórnym) a empirickým nazeraním (intuíciou) atď.

8

INTUÍCIA AKO ZDROJ POZNANIA

Ozvenu kantovského myslenia možno vidieť aj vo filozofickom diele H. Poincarého, ktorý je síce uznávaný predovšetkým ako výnimočný matematik, no nezanedbateľný je aj jeho príspevok k filozofii vedy, z ktorého vyzdvihneme časť týkajúcu sa jeho chápania kľúčovej funkcie intuície v matematike.

Hoci sme presvedčení, že existujú dobré dôvody myslieť si, že po-stavy a koncepcie, ktorým sa venujeme v nasledujúcich kapitolách, predstavujú v mnohých ohľadoch reprezentatívne vzorky filozofickej reflexie témy intuície ako zdroja a spôsobu poznávania od vrcholné-ho stredoveku až po začiatok 20. storočia, uvedomujeme si zároveň aj ohraničenosť a selektívnosť nášho výsledného textu. A to, čo platí o celku, platí aj o jednotlivých častiach: uprednostnili sme skôr pod-robnejšie zameranie sa na určitý dobre definovaný aspekt diel jednot-livých filozofov, ktorým sa dlhodobo venujeme, namiesto toho, aby sme poskytli všeobecný prehľad všetkých stránok problému intuitív-neho poznania, ktoré možno nájsť v ich dielach. Sme si totiž vedomí, že takýto zámer by sa dal uskutočniť napísaním nie jednej, ale prinaj-menšom piatich samostatných kníh. Dúfame však, že hoci nejde o pre-hľad všetkých významných koncepcií kognitívnej intuície v dejinách západnej filozofie, táto vedecká monografia prinesie nové informácie o filozofických dielach, ktoré nie sú zatiaľ dostatočne známe, a od-krytie nových zaujímavých súvislosti v dielach, ktoré už všeobecne známe sú. Pre všetkých, ktorých problém kognitívnej intuície zaujíma či už z hľadiska systematickej filozofie, alebo ako dejinnofilozofic-ký problém, ponúkame tieto naše skúmania s nádejou, že sa pre nich môžu stať východiskom pre vlastné myšlienky a štúdie.

Naše poďakovanie patrí prof. Miroslavovi Marcellimu a prof. La-dislavovi Kvaszovi, ktorých komentáre nám umožnili pozrieť sa na vý- sledný text zvonku a novým pohľadom a ktorých pripomienky a odpo-rúčania prispeli k jeho vylepšeniu po formálnej aj obsahovej stránke.

V Bratislave, 11. augusta 2017

Michal Chabada, Róbert Maco, Marek Vician