» Doc. PhDr. Peter Ondrejkovič,Ing. Jozef Brezák, Doc. PhDr. Mária Vlčková, CSc.

Za odbornú a jazykovú stránku zodpovedá autor

ISBN 80-88868-47-5

Sociálna patológia ako predmet pozornosti sociálnej prácepedagogiky a vychovávateľstva

Ondrejkovič (ed.), Brezák, Vlčková

OBSAH1. Sociálna patológia (Ondrejkovič)

2. Sociálna deviácia (Ondrejkovič)

3. Anómia (Ondrejkovič)

4. Subkultúra a kontrakultúra (Ondrejkovič)

5. Chudoba (Ondrejkovič)

6. Agresia, agresivita, hostilita a násilie (Ondrejkovič )

6.1.Týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí (Vlčková)

6.2. Násilie v škole (Ondrejkovič)

7. Kriminalita (Ondrejkovič)

8. Prostitúcia (Ondrejkovič)

9. Drogové (nealkoholové) závislosti (Ondrejkovič)

lO.Samovražednosť (Ondrejkovič)

11.Rozvodovosť a pokles pôrodnosti (Brezák)

sociálnej

5

10

19

31

41

4554

60

83

85

96

100

12.Mládež ako ohrozená sociálna skupina a kríza identity (Ondrejkovič)109

13.ZAVER - Možností a medze sociálneho inžinierstva v oblastísociálnopatologických javov (Ondrejkovič) 121Literatúra (Ondrejkovič a kol. )

Prílohy (Národný program boja proti drogám, Trestný zákon, Zákon o sociálnej pomoci,Otázky) 125

Chcilíl Džibrán

ProrokProrokoüci záhrada"'Váš každodenný život je vaším

vesmírnym chrámom a vaším náboženstvom.%edykoťvek do neho vstupujete,

vstupujte do neho celí a so všetkým.'Vezmite so sebou pluh a nákovu

a kladivo a lutnu, všetko, čo ste si vy urobilipre svoju potrebu a potešenie. 'Lebo v rozjímaní

sa nemôžete povzniesť nad svoje úspechy,ani padnúť nižšie, než sú vaše neúspechy.

Si vezmite so sebou všetkých ľudí;

lebo pri vzývaní nemôžete vyletieťnad ich nádeje, ani sa pokoriť pod ich bolesť.

Si ak chcete spoznať'Boha, nemusíte lúštiť záhady.

%gdšej sa poobzerajte okolo seba a uvidíte ho,

ako sa hrá s vašimi deťmi.Si vzhliadnite na nebo:

uvidíte ho, ako kráča v oblakoch,vystiera ramená v blesku

a ako k vám zostupuje v daždi.Uvidíte ho, ako sa usmieva v kvetoch,

potom sa vznesie a zamávarukami v stromoch."

I

ISBN 80-85662-02-7•••1111

- - - t•I M IIII III mil ll

9 788085"662023

1. SOCIÁLNA PATOLÓGIA (Ondrejkovič)

Sociálna patológia (ang. socialpathology, nem. Sozialpathologie, fr.pathologie sociále) je súhrnný pojem pre označenie chorých, nenormálnych,všeobecne nežiadúcich spoločenských javov. Patria sem aj sankcionovanéformy deviantného správania, ako aj štúdium príčin ich vzniku a existencie.Pojem začal používať významný anglický filozof a sociológ H. SPENCER(1820 - 1903), jeden zo zakladateľov pozitivizmu v spoločenských vedách azástanca evolucionizmu. Spencer hľadal paralelu medzi sociálnou abiologickou patológiou, a to v oblasti biologického a sociálneho organizmu,ich štruktúry a funkcií. Bol presvedčený o jednote spoločenských aprírodných zákonov. Práve tento biologizmus sa stal príčinou neskoršiehozamietania tohoto pojmu a jeho nahrádzania pojmom sociálna deviácia. Jedenz najvýznamnejších predstaviteľov generácie zakladateľov vedeckejsociológie Francúz E. DURKHEIM (1858 - 1917) považoval sociálnupatológiu za vedu o chorobách a nepriaznivých skutočnostiach, činoch asprávam, ktoré sa odchylujú od stanovených noriem, ale súčasne súorganickou súčasťou, komponentom života sociálnych celkov. V totmozmysle podľa Durkheima nie je možné stavať chorobu (sociálnu) protizdraviu, lebo sú komplementárne, vzájomne sa vysvetlujúce prejavybiologického i sociálneho života.. Obtiažnosť vymedziť presne čo jepatologické vyplýva z toho, že nevieme dobre stanoviť resp. definovaťnormalitu. Porozumieť tomu, čo je abnormálne možno iba vtedy, ak mámejasno v tom, čo je normálne. To čo považujeme za normálne však nemožnostotožňovať s predstavou o priemernosti, teda s tým, čo v spoločnostipokladáme za priemerné, alebo štandardné. Vysvetliť pojem normality sanám skôr podarí prostredníctvom spoločenských vzťahov, prevládajúcichspoločenských rol, postojov, vzorcov správania, prip. kultúry. Preto jenevyhnutné upozorniť na socio-kultúrnu určenosť sociálnopatologickýchjavov a ich premenlivosť v závislosti na čase a území, regióne. V literatúresme často svedkami dvojakého chápania normality - raz ako normalityprežívaného sveta (lebensweltliche Normalität), ktorá garantuje vnútornúistotu, inokedy ako normalitu, o ktorú usiluje sociálny štát, prekonávajúcisociáme problémy.1/ Operacionalizovať a následne empiricky postihovaťnormalitu je neobyčajne ťažké. Všeobecne možno povedať, že za normálne jezmysluplné pokladať sociáme javy a procesy, ale aj sociálnu situáciu, ktoréumožňujú človeku také životné prejavy, ktoré sú výsledkom konsensu anepotrebujú vždy znova a znova osobitnú argumentáciu pre vlastnézdôvodňovanie. Normalita bude mať preto i svoju subjektívnu, štatistickú,antropologickú a socio-kultúrnu dimenziu.

' /Böhnisch, L.: Gespaltene Normalität. Weinheim, Juventa 1994, str. 35 - 42

Na prelome 20. storočia boli považované za sociálne patologické javysebevražednosť, alkoholizmus, homosexualita, prostitúcia, rozvodovosť,nezamestnanosť a vojna. Neskôr sa k týmto javom pridali i narkománia,drogové závislosti, násilie a agresivita, ktoré predstavujú dnes jedno znajväčších nebezpečenstiev, nakoľko hrozí ich habitualizácia, rezignácia ľudína ich odstraňovanie, prip. presvedčenie, že sú v našej spoločnostinevyhnutné. S habitualizáciou je spojené i nebezpečie, že sa stanú súčasťounašej kultúry a v podobe noriem a vzorcov správania si agresivitui konzumáciu drog začnú osvojovať mladí ľudia od útleho detstva v procesesocializácie. Termín sociálna patológia ako predmet pozornosti sociológiepoužíval významný český sociolog medzivojnového obdobia I. A. Bláha,ktorý zdôrazňoval poruchy "sociálnych procesov a sociálnych zariadení", vofunkcii determinantov individuálnych i hromadných porúch.2/

Sociálnopatologické teórie najčastejšie vychádzajú z predpokladu, že vspoločnosti jestvujú dlhodobé štrukturálne nedostatky, ktoré členov spoloč-nosti postihujú rôzne, nie rovnorodé. Najefektívnejším spôsobom boja protitýmto sociálnopatologickým javom je prevencia, v ktorej sú najúčinnejšiesociálno-štrukturálne zmeny. V tomto zmysle máme na mysli úsilie o zmenuv spoločnosti v zmysle sociálneho inžinierstva preto, lebo v užšom slovazmysle je sociálnym inžinierstvom iba také úsilie, ktoré vychádzaz empirického výskumu, sociologickej, právnej a ekonomickej teórie a ichvzájomného prepojenia. V prípade sociálneho inžinierstva ide o čiastkovéoblasti sociálneho inžinierstva, ktoré sa usiluje o odstránenie spoločenskéhozla, akými sú nezamestnanosť, chudoba, konflikty v spoločnosti a pod., tedaprevažne o odstránenie toho, čo v sociálnej práci nazývame sociálnoupatológiou.

Sociálnej patológii sa často vytýka, že je popisná, že je vlastne ibazbierkou sociálnych problémov. Poznáme rôzne prístupy k vysvetlovaniusociálnopatologických javov. Známe sú prístupy biologické (najčastejšie nabáze dedičnosti), rasistické, psychoanalytičke, sociologické (teóriesocializácie), komplementárne, mnhofaktorové a i. Pozoruhodná je hlavneDurkheimova a neskôr Mertonova teória anómie, o ktorej sa tiež zmienimena nasledovných stránkach, Bellova a Cohenova teoria subkultúry akontrakultúry a teórie etketovania (štítkovania, nálepkovania), najmäLemertova teória labeling approach. Podobne Lamnek uvádza, že pojemsociálnej patológie sa často používa vo význame "patologizácie"3/ sociálnych

:/ Bláha, I A.: Sociologie. A cademia, Praha 1968 str 374' / Analógiou patologizácie je i "medicinalizácia" - vychádzajúca zo zásady, že kýmnapríklad deviant, páchateľ trestného činu, kriminálnik je zodpovedný najčastejšie v celomrozsahu za svoj čin, pri iných činoch páchateľ býva označený ako "chorý" (napr. drogové

javov, v rozpore s ich charakterom, analogicky ako v prípade niektorýchprejavov deviantného správania. O patologizácii hovoríme, keď istémudeviantmému správaniu alebo niektorým znakom takéhoto správania budemepripisovať charakter chorobnej poruchy. Sprievodným negatívnym javompatologizácie je odňatie kompetencie sociálnej pedagogiky a sociálnej práce,prip. i sociológii v prospech medicíny (najčastejšie psychiatrie) alebopatopsychológie. V dôsledku takéhoto prístupu býva redukcia úsiliao nápravu na "terapiu" a "kuratelu" s následným javom stigmatizácie(labeling). K pozoruhodnému procesu patologizácie dochádza častov kriminalite - niektoré kriminálne javy začínajú byť označované ako choré,patologické. Naopak, ak spoločnosť rozhodne o ich dekriminalLzácii,dochádza súčasne aj k ich odpatologizovaniu.

S termínom sociálna patológia v osobitnom význame sa stretávame odčias Ericha Fromma a tzv. Frankfurtskej školy (kritická teória,neomarxizmus). Podľa tejto teórie sociálna patológia predstavuje nielenproblém duševného zdravia jednotlivca uprostred spoločnosti, ktorej sa nevieprispôsobiť, ale aj patologický stav celej (západnej) spoločnosti.

Nevýhodou väčšiny súčasných prístupov je ich nedostatočné vzájomnézohľadňovanie a nedostatočná integrácia. Všeobecne platí, že v zásadevýstižnejšia kategória ako sociálna patológie je deviácia v dôsledkuneadekvátnej analógii spoločnosti s biologickým organizmom. Napriek tomusa pojem sociálnej patológie natoľko zaužíval, že jeho používanie je dnescelkom bežné a bolo by spojené so značnými ťažkosťami pkúsiť sa o zmenuv jeho používaní. Zástancovia kategórie sociálnej patológie zdôrazňujú jejnegatívny axiologický náboj t.j. spoločenskú neželateľnosť, ktorú údajnetermín sociálna deviácia neobsahuje v dostatočnej intenzite. Akonajracionálnejším riešením sa ukazuje zmena obsahu pojmu sociálnapatológia a to i za cenu, že sa nebude celkom kryť názov (termín) so svojimobsahom. Osobitný problém predstavujú tzv. poruchy správania, ktorénepatria do oblasti sociálnej patológie resp. sociálnej deviácie, lebo súsúčasťou individuálnej invalidity, abnormality v psychologickej aleboanatomickej štruktúre či funkcii človeka. Sem počítame tzv. disaptibilitu(obmedzenie alebo nedostatok schopnosti vykonávať činnosť, ktorá jepovažovaná za normálnu, ktoré je spôsobené poruchou) a handicap (súhrnnéoznačenie nepriaznivej situácie človeka, v ktorej sa ocitol v dôsledku

závislý). A keďže nemocného nemôžme volať k zodpovednosti za jeho činy, je namieste,aby sme ho "liečili"(odtiaľ medicinalizácia). Tým zbavujeme subjekt viny i zodpovednosti.Medicinalizácia je najčastejšie spojená na rozdiel od "patologizácie" i s dekriminalizácioua výzvou na "liečenie". Pozoruhodné sú v tejto súvislosti i názory o "liečení" celejspoločnosti (terapia), ktoré by malo spočívať v rukách "odborníkov" - terapeutov.

príslušnej poruchy). Sú predmetom pozornosti predovšetkým liečebnejpedagogiky, prip. psychiatrie. Do pozornosti sociálnej práce patria ichnásledky v spoločnosti, nie však individuálna terapia, ktorá patrí do rúkliečebných pedagógov, prip. psychiatrov. V súvislosti so správaním hovorímenajčastejšie nie o poruchách správania, ale o správaní aberantnom(odlišujúcom sa od kultúrne predpísaných a prípsutných vzorcov správania),správaní deviantnom, delikventnom, rebelantskom a heretickom. Dnesvšeobecne chápeme pod sociálnou patológiou ako vednou disciplínouodvetvovú sociologickú disciplínu, ktorá skúma negatívne javy, vyskytujúcesa v spoločnosti.

V súvislosti s problematikou sociálnej patológie pokladáme zanevyhnutné zmieniť sa ešte o istej analógii s pojmom "sociálny problém".4/Podľa Spectora a Kituseho je sociálna patológia iba druhým názvom presociálny problém, dezorganizáciu, deviáciu a konflikt hodnôt. Čo všakzískame, ak napríklad kriminalitu nazveme sociálnym problémom (a dodajmeže i sociálno-patologickým javom)?5/ V nadväznosti na trendfenomenologizácie sociológie sa čoraz častejšie stretávame so snahouo skúmanie výlučne subjektívnej stránky sociálnej patológie. Podľa uvedenej(interpretatívnej) paradigmy sú problémy sociálnej patológie konštruovanéspoločnosťou. Preto treba skúmať nie objektívne podmienky vznikua definovania sociálnej patológie, ale procesy individuálneho prežívaniaa chápania sociálnopatologických javov. Pri tomto skúmaní majú mať miestopredovšetkým kvalitatívne metódy, osobitne metódy chápania, empatia.V prospech tohoto názoru osobitne v problematike sociálnej patológieprispieva i vystúpenie Alaina Touraina na 14. svetovom sociologickomkongrese 26. júla až 1. augusta 1998 vMontereali v Kanade. Vo svojomvystúpení "Reflexie o charaktere sociologického poznania" 6/ sa Tourainpýta, či dnešná sociológia termín spoločnosť vôbec potrebuje, i keď bol jejvznik úzko spojený s týmto pojmom. Keďže dochádza k spájaniu "logikytrhu" a "logiky spoločenstva" len na individuálnej úrovni, treba pozdvihnúťjednotlivca na referenčný bod sociologického myslenia, čo znamenaásubjekticizáciu sociológie. To by znamenalo zaradiť do predmetu pozornostisociálnej patológie i poruchy správania jednotlivca, úzkostné stavy, atakypaniky a ostatné prejavy, vrátane svojich skupinových prejavov.

V O problémoch vymedzenia pojmu "sociálny problem" výstižne informuje Pavol Frič:Pojem "sociálny problém" a všeobecná teória sociálnych problémov v americkejsociológii. In: Sociológia, roč. 22, 1990, č.l, str. 29 - 457Frič,P.:cit. dielo, str.35V Podľa Kusá, Z., Macháček, L.: 14. Svetový sociologický kongres. In: Sociológia, roč. 30,1998, č.5,str.521- 532

Nazdávame sa, že sociálno-patologické javy majú všetky znakysociálnych javov, vrátane nadinividuálnosti. Znamená to, že jestvujúnezávisle od toho, či si ich subjekt, jednotlivec, uvedomuje alebo nie a že ichcharakter predstavuje objektívnymi podmienkami vymedzený rámecmožností na individuálnu sebarealizáciu jednotlivca. Sociálna skutočnosť jesúčasne oveľa zložitejšia než by sa jej plnosť dala pojať takýmibezprostrednými metódami, ako chápaním.7/ Kvalitatívne metódy, vrátanechápania budeme považovať síce za významné, nie však samostatné a užvôbec nie za výlučné metódy sociologického a sociálnopedagogickéhobádania v oblasti sociálnej patológie, v zmysle návratu k durkheimovskémuantipsychologizmu a proti nominalistickému chápaniu spoločnosti, podľaktorých "spoločnosť" a teda i sociálna patológia je iba názov, ktorým sasleduje vyjadrenie určitého celku individuí a ich vzájomných vzťahov.8/V tejto oblasti treba hľadať i všeobecné úsilie o budovanie kolektívnejidentity, prekonávať dichotomické myslenie v opozícii spoločenstva aspoločnosti, ale aj interpretácie práve s p o l o č e n s k é h o života z pozíciejednotlivca.

Osobitný prístup k problematike sociálnej patológie získame, ak nasúčasnú sociálnu situáciu nazeráme z hľadiska superzápasu, ktorý úzko súvisís utváraním "novej civilizácie" Alvina a Heidi Toflerovcov.7 Koncept zrážkycivilizácií (rozumej prvej sociálnej vlny - agrárnej revolúcie, druhej vlny -industrializácie a tretej vlny - nástupu informačných technológií) znamenávznik resp. rozvoj nových konfliktov, akými sú predovšetkým klasickápriemyselná veľkovýroba a presun ťažiska z oblasti výroby do oblastisociálnych služieb, ultranacionalizmus a zánik klasických národných štátov,masovosť výroby a spoločnosti a súčasne ich demasifíkácia, tradicionalizmusa zrýchlovanie tempa vývoja, vzdelanosť versus nevzdelanosť, univerzálnosťverzus špecializácia a pod. Najdôležitejším momentom v politickom vývojinašej doby podľa Tofflerovcov je vznik dvoch základných táborov. Jeden jeoddaný civilizácii Druhej vlny, pevne odhodlaný zachovať kľúčové inštitúciemasovej priemyselnej spoločnosti, t.j. nukleárnu rodinu, masový vzdelávacísystém, gigantické korporácie, masové odbory, centralizovaný národný štáta politiky pseudoreprezentatívnej vlády. Druhý tábor, oddaný civilizáciiTretej vlny si uvedomuje, že najnaliehavejšie problémy dneška, počínajúcenergiou, cez vojny a chudobu až po ekologickú krízu a rozpad rodinných

7 Podrobnejšie pozri o tom Himer, A.: Ako sociologicky analyzovať. ÚŠI, Bratislava 1976,str. 137

7 Hirner, A.: cit. vyd. str. 1447 Tofíler, A., Tofflerová, H.: Utváranie novej civilizácie. Politika tretej vlny. Open

Windows, Bratislava 1996. V orig. Creating anew civilization. Turner Publishing,Atlanta 1995

10

vzťahov sa nemôžu riešiť v rámci priemyselnej civilizácie.10/-Iba rozvojompoznania, akceptovaním plurality hodnôt, zmien v klasickej nukleárnejrodine Druhej vlny a prisúdením adekvátneho významu sociálnym službám,vrátane sociálnej práci je možné hľadať a nachádzať riešenie problémovsociálnej patológie.

2. SOCIÁLNA DEVIÁCIA (Ondrejkovič)

Vzhľadom na uvedené výhrady k obsahu a nevyjasněnosti sociálnejpatológie je nevyhnutné venovať pozornosť sociálnej deviácii. Deviácia(sociálna) (angl. deviance, nem. abweichendes Verhalten, fr. deviationsociále) predstavuje podtriedu sociálneho správania a súčasne termín naoznačenie odchylky od očakávaného štandardizovaného a inštitucionali-zováného správania, ktoré predpisuje sociálna norma, platná v určitejspoločnosti, skupine, sociálnom útvare. V kategoriálnej oblasti sociológiedeviantného správania sa dnes vychádza z Durkheimovho"/ a Weberovhokonceptu normy, kde sa norma identifikuje ako elementárny prvok sociálnejexistencie ľudstva. Označuje nadindividúálny stav veci, ktorý je na vonkajšejúrovni predradený individuálnemu človeku a jeho správaniu, krorýzabezpečuje kontinuitu a štruktúru sociálneho konania. Normy príslušnejspoločnosti alebo inej ľubovolnej sociálnej skupiny sú náprotivkom spôsobusprávania a konania jednotlivca ako príslušníka takéhoto sociálneho útvaru.Zjednodušene možno povedať, že každé jednotlivé správanie členapríslušného sociálneho útvaru sa uskutočňuje na pozadí normatívnejštruktúry, ktorej zodpovedá, resp. ktorú niekedy dokonca odzrkadluje, alebovoči ktorej je namierené. Tým dospievame v podstate ku dvom spôsobomsprávania: konformného k normám a odchylného od noriem (deviantného).V prípade odchylného sociálneho správania by sme mohli vytvoriť celú škálutakéhoto správania. Na začiatku takejto škály by bolo konformné (vo vzťahuk normám, t.j. normokonformné) správanie, na druhom konci škály budekriminalita. Blokové a veľmi približne graficky by bolo možné túto škáluznázorniť nasledovne:

'7 cit. vyd. str. 73"/ Podrobnejšie pozri o tom Émile Diirkheim: Sociologie a filosofie. Sociologie a sociálnívědy. Slon, Praha 1998

nonnokonformnč sociálne správanie

nápadné, provokujúce sociálne správanie

disociálne správanie

asociálne a antisociálne správanie

V de\iantné správanie

Idclikventné správanieIkriminálne správanie

Na tomto mieste je nevyhnutné objasniť si o niečo podrobnejšie pojemsociálnej normy, keďže normy tak významne ovplyvňujú naše správanie.

Normy vo všeobecnosti môžme chápať predovšetkým akokonkretizáciu a inštitucionalizáciu hodnôt. Každopádne je to súčasne ajvhodný nástroj na meranie stupňa zhody normy a hodnotovej orientácie \správaní jednotlivca. Sociálne normy môžme definovať i ako pravidlá prevedomé konanie, predpisy pre správanie, očakávané správame alebodokonca vyžadované správanie.

Normy majú ďalej stupeň svojej účinnosti a platnosti. Ked" v\chá-dzame z existencie relevantnosti správania voči norme a normu definujemeako požiadavku na správame, potom táto úvaha implikuje, že musia jestvovaťinštitúcie alebo osoby, ktoré stavajú a presadzujú normatívne požiadavky naurčitý vzorec správania v istej konkrétnej situácii. Takisto musia jestvovaťosoby alebo inštitúcie, ktoré sa riadia podľa takýchto vzorcov správania. Anapokon musí platiť i to, že normy sa vo svojich výpovediach vzťahujú nakonkrétny obsah. Abstraktné a príliš všeobecné formulácie strácajú na svojejrelevantnosti. Tých, ktorí normy stanovujú a prehadzujú budeme nazy\aťautormi noriem a tých, na ktorých sa normy obracajú, t.j. ktorým súadresované budeme nazývať adresátmi noriem. Tak autori ako ajadresáti noriem môžu byť niekedy parciálne totožní. Tak napr. trestné právo -pre jeho autorov sa stáva takisto záväzné, ako pre tých, ktorým je trestné

12

právo adresované. Zo vzťahu autorov a adresátov noriem je možnéusudzovať na mocenské pomery, ideologické aspekty a relatívnosť, ktoré samôžu odrážať v príslušnej norme.

Ideálny stav, v ktorom by v plnom rozsahu akceptovali spoločnúnormu tak jej autori, ako aj jej adresáti a súčasne ju realizovali, je veľmizriedkavý. Z hľadiska stupňa akceptácie istej normy zo strany autorovhovoríme o s tupni platnosti. Stupeň platnosti, teda rozsah, o ktoromsú autori prcsvcdční, že norma, ktorú stanovili je ako požiadavka nasprávanie zmysluplná a užitočná, môže byť v mnohom ohľade užitočný. Akby sme totiž zistili obmedzenejší stupeň platnosti, vynára sa otázka, či jenorma vôbec legitimná a užitočná. Súčasne to môže viesť k záverom, žejestvuje iba minimálna nádej na optimálne presadzovanie normy u ichadresátov. Lebo požiadavka, ktorá nebude akceptovaná v príslušnomrozsahu, stráca svoj charakter absolútnosti a náročnosti. Uposluchnutie, tj.vyplnenie normy v správaní alebo jej neuposlúchnutie, teda neplnenieoznačujeme pojmom stupeň účinnosti. Ten je možné stanoviťdokonca i kvantitatívne. Stupeň účinnosti môže byť kritériom meraniaplatnosti normy. Keď je stupeň účinnosti normy obmedzený, malý, t.j. keďju dodržiava vo svojom správaní iba menšina jej adresátov, možno tvrdiť (priistom zanedbaní príčin), že normu alebo nemožno dodržiavať pre jej otáznyzáklad, alebo nie je dodržiavaná zámerne, lebo nie je dostatočne zrejmánevyhnutnosť jej dodržiavania. Autori normy, adresáti normy, stupeňplatnosti a stupeň účinnosti sú teda pojmy predovšetkým heuristickejhodnoty, ktoré sú dôležité z hľadiska normokonformného alebo od normy saodchyluj úceho sa správania.

Keď jestvuje požiadavka na správanie sa podľa normy, musí jestvovaťaj mechanizmus, ktorý dokáže presadiť orientovanie sa na príslušnú normu vsprávaní. Tento mechanizmus, ktorý má slúžiť najmä presadzovaniu normy,je nazývaný v sociológii sociálnou kontrolou. Sociálnu kontrolu akosociologickú kategóriu je však treba chápať oveľa širšie. A. HIRNER judefinuje ako "...sebarealizačnú aktivitu danú súhrnom interakcií medziemitormi a akceptormi napätia, vyplývajúceho z konfrontácie skutočného aideálneho stavu v oblasti cieľov, hodnôt, noriem a realizačných činnostísociálneho systému."12/ Má i význam signalizátora normálnosti čipatologičnosti systémovej aktivity, prípadne stavu, ktorý sa ňou dosiahol,alebo sa ňou môže zmeniť.13/ Ako synonym k sociálnej kontrole býva vsociológii často zúžené používaný termín sankcia. Sankcie môžu byťpozitívne i negatívne. Tým sa líši tento sociologický termín od pojmu

12 / Hirner,A.; Sociálna kontrola. Čs. výskumný ústav práce, Bratislava 1973, str.78 a 79'V Hirner, A.: Sociálna kontrola. Čs. výskumný ústav práce, Bratislava 1973, str. 12

13

sankcia, používaného v bežnej hovorovej reči. Osobitný problém predstavujev súvislosti so sociálnou kontrolou otázka tzv. vnútorne a zvonka riadenéhosprávania jednotlivca (David Riesmann). V súčasnej spoločnosti čorazväčšmi narastá vonkajší tlak spoločnosti na správanie jednotlivca, bezsociologickej internalizácie a psychologickej interiorizácie hodnôt a noriemspoločnosti. Tento druh sociálnej kontroly vyvoláva preto neustále napätie,ako i snahu vzoprieť sa kontrole a vonkajšiemu tlaku, ktorá často vyúsťuje dovzdoru, agresie a násilia.

Normy ako imperatív v správaní, ktoré majú byť funkčné z hľadiskainterakčného systému, majú iba vtedy zmysel, keď dokážu garantovaťkonformitu. Deje sa tak najčastejšie sankcionovaním správania, ktoré je vrozpore s príslušnými normami. Nedeje sa to ale individuálnym trestanímtoho, kto sa odchyluje od normy, aj keď je takto pociťované. Ak je raz normaporušená a porušovateľ normy potrestaný, porušenie normy nie je týmodstránené. Sankcie môžu mať zo sociologického hľadiska iba ten význam,aby jednotlivec, ktorý sa od normy odchýlil, sa toho už v budúcom správanínedopustil. Podstatná funkcia sankcionovania predstavuje teda preventívnyúčinok. Z hľadiska charakteru sociálnej kontroly, ktorá môže pôsobiť "zvnútra" alebo "z vonka" je dôležité, aké bude skutočné správanie jednotlivcav budúcnosti.

Sociologicky je najčastejšie zdôvodniteľné neplnenie noriem vsprávaní nedostatočnou socializáciou. Najdôležitejšie však je, že sankcia sastáva legitimnou prostredníctvom svojich úspechov, ktorý spočíva vo zvýšenístupňa účinnosti príslušnej normy. Samotná účinnosť normy, ktorá sa musíodvádzať od skutočného správania jednotlivca alebo skupiny je všakpodmienená multifaktoriálne.

Funkčnosť mechanizmu sankcionovania za účelom presadzovaniakonformnosti k norme by sme mohli odvádzať od výšky sankcie (trestu). Preodchylné (deviantné) správanie bývajú exemplárne tresty, ktoré majú maťodstrašujúci účinok. Táto funkcia trestu ako možnej formy sankcie nie jevšak jednoznačná. Tak možno napr. ťažko dokázať, že maximálna výškatrestu (napr. trest smrti) neodradí každého od toho, aby napr. zabil druhéhočloveka, lebo môžu jestvovať situácie a motívy, ktoré budú mať väčší účinokako hrozba trestu (smrti). Výška trestu samotná teda nemôže byť rozhodujúcapre donútenie k normokonformnému správaniu. Oveľa účinnejšie, akohroziaca sankcia je skutočná operatívna pripravenosť ku nej, ako ipravdepodobnosť, že konkrétne odchýlenie sa od normy v správaní budeskutočne sankcionované. Je preto v spoločnosti dôležité, aby adresát normyveril vo vysoký stupeň pravdepodobnosti postihnutia za porušenie normy.

14

Naopak, ak je potencionálny porušovateľ normy presvedčený o nulovej,alebo veľmi nízkej sankčnej pravdepodobnosti za svoje správanie, spravidlanepomôže ani najvyššia a najprísnejšia sankcia. Súčasne možno povedať, žejestvuje závislosť i medzi stupňom účinnosti a platnosti normy apripravenosťou postihovať jej porušovanie. Tieto vzťahy a ich kvalita môžumať za následok stabilnosť alebo labilnosť normy.

Jestvuje teda tzv. konformné správanie (napr. pravidelná dochádzka doškoly, do práce) a deviantné (nemusí však byť delikventné) správanie(napríklad prehrešok proti dobrým zvykom, etikete). V takomto prípade častohovoríme o alternatívnej forme správania. Naopak, delikventné správanienemusí byť vždy považované za deviantné (napr. aktivita na čiernom trhu včase núdze). Najčastejšie je však delikventné správanie súčasne ajdeviantmm správaním (napr. lúpež). Z uvedeného vyplýva, že sociálnadeviácia ako špecifický typ sociálneho správania postihuje tak sociálnenormy, ktoré predpisujú určitý druh, prip. spôsob sociálneho správania, ako isociokultúrny útvar, ktorý sociálne normy obsahuje, ako i sústavu sociálnychrolí, ktoré sú nedeliteľné s normami spojené. Jestvujú aj teórie, ktoré definujúako deviantné každé správanie, ktoré je inými osobami, hlavne všakoficiálnymi inštitúciami sankcionované alebo za deviantné označované(stigmatizácia, etiketovanie, labbeling), známe sú aj teórie, ktoré posudzujúdeviantné správanie podľa kauzálnej príčiny, na rozdiel od funkciona-listických, alebo ínterakcionalistických teórií.

Termín deviantné správanie sa začal používať v americkej a anglickejsociológii začiatkom 40-tych rokov a predstavuje vlastne následovníkapojmu sociálna patológia čiastočne i pojmu anómia, ktorému sa budemevenovať tiež v rámci tejto publikácie. Oproti týmto pojmom deviantnésprávanie nemá jednoznačne hodnotiaci charakter, naopak, neraz hovoríme onegatívnej ale i o pozitívnej deviácii. Deviantné správanie môže mať i cha-rakter prípravy sociálnych zmien, môže anticipovať vznik nových sociálnychnoriem. V tomto zmysle najčastejšie hovoríme o pozitívnej deviácii.

Dodržiavanie každej konkrétnej normy je za bežných okolnostírovnomerne rozložené. Znamená to teda, že extrémne prejavy správania(pozitívne i negatívne) sú výrazne menej frekventované, ako normálnesprávanie. Jestvuje i tzv. tolerančný limit, ktorý sa mení podľa spoločenskejsituácie, podľa ktorého spoločnosť toleruje isté odchylky od stanovenýchnoriem správania (tak napríklad kolíše tolerancia ku konzumovaniu alkoholuod prohibície, absolutného zákazu a vymedzovaniu času, prip. miesta, kedy jepovolené konzumovať alkohol, až k tolerovaniu istého kvantakonzumovaného alkoholu až opilstva, na určitom území alebo všade,podobne v otázkach sexuálneho správania, manželskej nevery a pod.).

15

Tolerančný limit nachádza svoj plný výraz i v oblasti interkulturálnejvariability noriem. To, čo je napr. u Eskymákov bežné, napr. ponúkanievlastnej manželky návštevníkovi, by bolo jednoznačne považované napr. veurópskom prostredí za deviantné. V tejto súvislosti hovoríme o kuitúrno-špecifickej relatívnosti noriem. Známe sú početné výskumy v tejto oblasti,medzi najznámejšími spomenieme Cohenovu prácu 5/ a komparatívnu štúdiuJúlie S. BROWNOVEJ v American Sociological Review (roč. 17, 1952, str.138). Pre ilustráciu uvádzame na nasledovnej strane niekoľko nameranýchvýsledkov:

Počet skúmanýchspoločenstiev

54

82

84

55

43

15

73

88

93

22

57

% spoločností,ktoré přísluš, sprá-vanie trestajú

100

100

95

95

95

93

92

89

87

86

86

Druh sankcionovaného správaniaa sankcionované osoby

Incest

Únos vydatej ženy

Zneuctenie vydatej ženy

Zneuctenie slobodnej ženy

Sexuálne vzťahy počas šesto-nedielky

Sodomia

Sexuálne vzťahy počas men-štruácie

Potrestanie milenca pri cudzo-ložstve

Potrestanie manželky pricudzoložstve

Sexuálne vzťahy počas dojče-nia

Nevera snúbencov

16

52

30

44

49

16

97

97

12

67

85

77

68

67

44

44

41

33

10

Unos snúbenky iného

Zvedenie slobodnej ženy (potrestanie muža)

Homosexuálne vzťahy medzimužmi

Sexuálne vzťahy počas tehotenstva

Masturbácia

Predmanželské pohlavné styky(potrestanie ženy)Predmanželské pohlavné styky(potrestanie muža)Homosexuálne vzťahy medziženami

Sexuálne vzťahy medzi snú-bencami

Zdá sa teda, že prvok evaluácie v používaní termínu deviácie zhľadiska sociálnej funkcionality by bol otázny bez zohľadňovaniainterkulturálnej variability noriem, ako to názorne dokumentuje uvedenýpríklad relatívnosti noriem.

Deviantné správanie nie je možné vysvetlovať iba prostredníctvomosoby, ktorá sa deviantné správa. K posúdeniu deviácie je nevyhnutnéoboznámiť sa s platnými spoločenskými normami, so sankciami, ktorépoužíva spoločnosť za ich nedodržiavanie (sankcie zákonné, morálne,náboženské, estetické a pod.), ale i s hodnotovým systémom príslušnejskupiny resp. spoločnosti, s deformáciami v nich, vrátane deformáciami vinterpersonálnych ale aj spoločenských vzťahoch. Najmä klasickákriminologická škola vychádza z princípu, podľa ktorého sú si všetcikonajúci ľudia rovní, slobodní a racionálni vo svojom správaní. Deviatnésprávanie vzniká ako dôsledok vzájomnej interakcie medzi indivíduoma spoločnosťou. Preto ťažisko takéhoto správania nespočíva na deviantovi,ale na jeho skutkoch, lebo každý človek sa môže stať deviantom.

17

Naproti tomu býva často pokladaná za základ deviantného správaniav biologických teóriách samotná osoba devianta, jeho biologicko - genetickákonštitúcia. Teda zodpovedným sa stáva nie sociálne prostredie, ale znakyindivídua, prip. jeho správania, ktoré sú i zvonka zistiteľné, ba niekedyi pozorovateľné. Táto biologicko-genetická konštitúcia býva pokladaná zazáklad, doplňovaný spoločenskými podmienkami (sociologizujúce teórie),alebo psychologickými aspektami (psychiatrickými, psychoanalytickými,osobnostnými a p.) Pre psychologické teórie je spoločné, že pokladajú zazáklad sociálnej deviácie rôzne stupne psychopatologických porúchosobnosti. Podľa nich deviantné správanie môže byť podmienené i mentálnounedostatočnosťou alebo naopak, převyšováním jednotlivca nad svojimprostredím, najčastejšie však priebehom procesu socializácie.

V ostatnom období okrem tzv. mnohofaktorových (a eklektických)teórií prevláda stanovisko, podľa ktorého je deviantné správanie odvoditeľnéod fungovania od inštancie sociálnej kontroly, ako producenta deviáciei kriminality.

Na základe uvedeného možno teraz už zhrnúť definície deviantnéhosprávania:

1. Najtransparentnejšia definícia deviantného správania jeprávnická. Táto definícia pokladá také správanie za deviantné, ktoréporušuje zákonne kodifikované normy.

2. Druhú skupinu definícií tvoria tie, ktoré sú orientované nanormy. Podľa týchto definici možno klasifikovať správanie akokonformné alebo deviantné podľa toho, či porušuje aleboneporušuje normy príslušnej spoločenskej skupiny a to aj vtedy,keď nie sú zákonne kodifikované.

3. Tretiu skupinu definícií tvoria tie, ktoré sú orientované naočakávané správanie. Prvý problém, ktorý pritom vznikaje otázka,kto rozhodne o tom, ktoré sú tie konkrétne očakávania na správanieurčitej osoby v určitých konkrétnych podmienkach.14/ Najväčšíproblém však predstavuje u tejto skupiny definícií skyočakávať možno i deviantné správanie.

'"/ Napr. študent, ktorý pozoruje svojho kolegu pri odpisovaní, by bol v ištudentov donášačom, ak by informoval o svojom zistení. Zo strany toho, ktolpriebehom napr. skúšky, ale aj z hľadiska normy ako čestnosti sa očakáva, že naodpisovanie svojho kolegu upozorní. Kto má s konečnou platnosťou rozhodnúť, akékonkrétne očakávanie je namieste, aby bolo možné definovať, ktoré z uvedených možnostíbude považované za deviantné?

18

4. Štvrtú skupnu definícií predstavujú tie, ktoré sa orientujú nasankcie. Je to ten prípad, keď je považované za deviantné správanietaké správanie, ktoré interakčný partner považuje za nevyhnutnésankcionovať (napr. u ERIKSONA).

5. Napokon piata skupina definicí deviantného správaniarozširuje definíciu o kvantitatívne prvky. Podľa týchto definícií ideo deviantné správanie vtedy, keď nie je uspokojené očakávanieväčšiny členov príslušnej spoločenskej skupiny alebo spoločnosti.

Osobitným prípadom sociálnej deviácie je deviácia sexuálna. Ľudskásexualita je jedným zo základných prejavov života a predstavuje súbor javov,spojených viac alebo menej s funkciou rozmnožovania. Podmienkouľudského rozmnožovania je nadväzovanie kontaktov a interakcia s osobamiopačného pohľadu. Ide o javy, ktoré majú svoju stránku biologickú, sociálno- kultúrnu (sociologickú a sociálno psychologickú). Sexualita človeka je javvysoko komplexný, v ktorom sa odrážajú resp. do ktorého sa premietajútakmer všetky individuálne i sociálne skúsenosti človeka, úroveň jehopoznania, osobnostná štruktúra a kvalita jeho života. Podstatou ľudskejsexuality je genotropizmus, vytvorený v priebehu človeka ako ľudskéhodruhu. V sexuálnom správaní človeka je zahrnutý i záujem na vzbudzovanípríťažlivosti, umožňujúci kombináciu génov otca i matky pri oplodnení, čoumožňuje pokrok vo vybavení splodeného jedinca. Sexuálne správanie jeďalej sprevádzané dosahovaním slasti a nadväzovaním viac či menejtrvalejších intímnych partnerských vzťahov, ako aj zväzkov, umožňujúcichstarostlivosť o potomstvo. Uvedené aspekty ľudskej sexuality vystupujú akosociosexuálne potreby, ktoré sa vyvinuly v priebehu evolúcie ľudstva a ktorésú sprevádzané i možnosťou oddelenia sexu a plodenia. V prípade sexuálnejdeviácie ide i prípady, kedy alebo dochádza k odchýlke v uspokojovanísociálnych potrieb a pudov, alebo dochádza k odchýlke v zameranostisociálnych túžob na iné ako ľudské objekty. V uvedenom význame hovorímeo sexuálnej perverzite a sexuálnej inverzite. V prípade sexuálnej perverzity sanajčastejšie stretávame s prejavmi sadizmu, kedy sa zdrojom pohlavnéhovzrušeniam stáva spôsobovanie bolesti, alebo ponižovania, ba i vražda, akonaj krajnej ši a najdrastickejší spôsob sexuálnej perverzity. O masochizmehovoríme v prípade, ak sa zdrojom pohlavného vzrušenia stáva vyžadovaniespôsobovania bolesti alebo poníženia.

Transvestizmus je túžba premeny na osobu druhého pohlavia zaúčelom pohlavného vzrušenia. Deje sa to najčastejšie prezliekaním dooblečenia opačného pohlavia (mužského alebo ženského), niekedy i úsilím ozmenu vlastného pohlavia.

19

Niekedy sa stretávame s obnažovaním genitálií na verejnosti(exhibiconizmus), sliedením po osobách, ktoré sa prezliekajú alebovykonávajú pohlavný akt (vojérizmus), trením sa telom o cudzie osoby, napr.

hromadných dopravných prostriedkoch (frotérstvo) a i.v

V prípade sexuálnej inverzie sa najčastejšie stretávame so zmenouzamerania pohlavnej aktivity na maloleté osoby, spravidla na deti (pedofília),zvieratá (zoofília), mŕtvoly (nekroíília), na starých ľudí (gerontofília) alebonajrôznejšie predmety alebo časti ľudského tela (fetišizmus).

Mnohé z uvedených prejavov sexuálnej deviácie sú spojené spsychickými poruchami, so zníženou inteligenciou a organickými poruchami.Niektorí dokážu svoje správanie dokonale skrývať. Často sa dostávajú dorozporu so zákonom, pričom ich trestnoprávne stíhanie nebýva účinné. Oveľaúčinnejšie je ochranné liečenie a sociálna starosltivosť.

Stanovenie hraníc sexuálnej deviácie je niekedy obtiažne. Priposudzovaní je okrem zákonom stanovenej vekovej hranice nevyhnutnézohľadňovať i prípadné psychické alebo fyzické poškodzovanie sexuálnehopartnera a donucovanie. Sexuálna deviácia začína tam, kde dochádza kuspokojovaniu vlastných sexuálnych túžob na úkor partnera alebo všeobecneprijatej sociálnej normy.

O kvantifikáciu sociálnej deviácie mládeže a populácie sa pokúsil P.SAK.15/ Zámer operacionalizovať sociálnu deviáciu predstavuje významnésociologické riešenie, ktoré súčasne napĺňa zásadu angažovanosti, leboposkytuje konkrétne vstupné údaje, ktoré nesmú chýbať pri riešeníproblémov osobitne na makro- a mezospoločenskej úrovni. Sak skonštruovaltzv. index deviácie, ktorý sa pohybuje v intervale od 0 — 36. Čím je hodnotaindexu vyššia, tým je deviácia väčšia. Analýzou rozloženia deviáciev populácii jednoznačne preukázal sociálnu podmienenosť posunu odnormálu a normy k deviácii.

3.ANÓMIA (Ondrejkovič)

Pre charakteristiku sociálnej deviácie je nevyhnutné charakterizovaťistý špecifický stav spoločnosti, v ktorej viac alebo menej prestávajú platiťsociálne normy a zákony. Tomuto stavu hovoríme Anómia - (nem. Anomie,fr. anomie, ang. anomy) a doslova znamená bezzákonnosť. Pojem pochádza

"/ Sak, P.: Kvantifikace sociální deviace mládeťe a populace, http: // www . adam. cz /winl250 / sdruženi / sakvyz / vyzk4.htm

20

z gréckeho slova nomos (nomos = zákon, a = ne). Pôvodne sa tento termínpoužíval v stredovekej teologickej literatúre a označoval nielen nezákonnosť,ale aj morálnu bezuzdnosť. V sociológii začal používať termín anómie E.DURKHEIM, ktorému sa pripisuje i jeho autorstvo vo významenedostatočnej sociálnej regulácie a sociálnej kontroly.

Oslabenie sociálnej kontroly vedie takmer vždy k stavom sociálnejdezintegrácie, k nedostatočnej sociálnej regulácii a k sociálne deviantnémusprávaniu. Ich dôsledkom je najčastejšie spoločenská destabilizácia, častosúčasne s demoralizáciou. Z hľadiska mládeže je sociálna kontrola o tovýznamnejšia, že práve prostredníctvom nej dochádza v procese socializáciek osvojovaniu si hodnôt a noriem, ktorých charakter a kvalita nám nemôžubyť ľahostajné.

Kým sociálna kontrola má za úlohu porovnávať reálne správaniejednotlivca alebo skupiny s normami a hodnotami spoločnosti a zisťovaťodchylky (deviáciu) od štandardov spoločenského spolužitia, sociálnaregulácia predstavuje skôr prostriedky, ktoré používa spoločnosť k tomu, abyzabezpečila plnenie spoločenských cieľov, noriem a hodnôt. Regulatívneinštitúcie majú zabezpečiť, aby sa individuálne záujmy príliš neodchylovaliod záujmov celku (skupiny, spoločnosti). Všeobecná tolerancia k osobnýmzáujmom a ich jednostranné uprednostňovanie pred záujmami celku jevýrazom tzv. sociálnej korózie, ktorá môže dokonca vyústiť do rozkladucelého normatívneho systému spoločnosti, ktorý dnes nazývame anómiou.Týmto termínom súčasne označujeme stav sociálnej dezintegrácie, ktorý jecharakteristický sociálne odchylným konaniam vo význame nedostatočnejsociálnej regulácie v určitom sociálnom systéme. Je to stav spoločnosti, ktorása nachádza v stave anomie a diskrepancie v dôsledku narastajúcej deľbypráce a diferenciácie, prostredníctvom stavov bez pravidiel a noriem vspoločnosti ako aj v dôsledku diskrepancie medzi neúmerne vysokýminárokmi skupín i jednotlivcov a ohraničenými resp. obmedzenýmiprostriedkami (napr. v dôsledku ekonomickej krízy). Americký sociológ R.K.MERTON (nar. 1910) rozumie pod anómiou diskrepanciu medzi kultúrne asociálne stanovenými cieľmi a legitímne inštitucionalizovanými prostried-kami, ktoré majú viesť k ich dosiahnutiu. Anómia sa v tomto prípade rovnánestabilitě a býva spájaná s demoralizáciou a dezinštitucionalizáciou.V takomto prípade sa stáva sociálne správanie podľa Mertonanekontrolovateľné. Vzniká tzv. amomická situácia, na ktorú reagujújednotlivci ale i skupiny vo svojom správaní inováciou, adaptáciou, rebéliou(vzburou) alebo ritualizmom (ignorovaním cieľov a pridržiavaním sainštitucionalizovaných foriem). Význam anómie považovali mnohísociológovia v živote spoločnosti i jednotlivcov za tak veľký, že napr.

21

DURKHEIM dokonca spájal anómiu i s možnosťou tzv. anomickejsebevraždy, ku ktorej dochádza pri prudkých otrasoch životného štandardu,k porušeniu rovnováhy a strate súdržnosti sociálnych skupín, čo býva vždysprevádzané zánikom záväzných noriem správania. Stav anómie môže byť iprejavom toho, že sa určité formy sociálneho žhota \yčerpali, stali sazastaralými a stáva sa nevyhnutná ich zmena. I keď anomia doslovneznamená stav bez noriem, zo sociologického hľadiska k tomu dlhodobénemôže dôjsť, o čo sa obyčajne postará inštitút sociálnej kontroly a sociálnejregulácie. O exaktné meranie anomie sa pokúsil MERTON (škála piatichzákladných typov adaptácie na anomickú situáciu) a L. SROLE na príklademapovania stavu rôznych etnických skupín.

Príliš jednoznačné a priamočiare ponímanie anómie podrobil kritikenemecký sociológ DREITZEL. Anómia podľa neho nemusí bezpodmienečnepredstavovať rozpad systému hodnôt a noriem spoločnosti. Ide skôr o stavneistoty o platnosti noriem v určitých situáciách, v krtorých sa nemožnosprávať štandardným sociálnym správaním, adekvátnym príslušnej sociálnejrole a statusu jednotlivca alebo skupiny. Táto neistota môže byť dočasná,prítomná v určitých prvkoch každodenného správania, až permanentná, kedyje sprevádzaná poruchami interakcie, vzájomného očakávania v správaní saľudí. Aby sme však mohli hovoriť o anómii, musí byť takáto objektívnasituácia sprevádzaná i subjektívnym prežívaním, spravidla pociťovaným akoutrpenie (Leiden). V takejto situácii ľudia nedokážu navzájom úspešnekomunikovať a dochádza k vytváraniu vlastných osobných, alebo iskupinových noriem v malých skupinách, spolu s tvorbou vlastnej odspoločnosti izolovanej subkultúry. Vzniká sociálna izolácia a deprivácia,pocity bezmocnosti, osamelosti, cudzoty, frustrácie a následne i agresie.Pojem anómie je nerozlučne spätý s procesom socializácie, kedže hodoty,normy, sociálne roly a vzorce správania si osvojuje jednotliovec právev tomto procese, rovnako ako i spôsob vyrovnávať sa so stavom, kedy sahodnoty a normy stávajú neistými, alebo dokonca prestávajú platiť.

V súčasnom období je problematika anómie neustále konfrontovaná najednej strane s takmer všeobecným cieľom spoločenského úspechu, ktorýbýva najčastejšie vyjadrený ako materiálne bohatstvo alebo aspoň monetámyúspech. Jeho dosiahnutie sa stáva veľmi často centrálnou hodnotou aleboaspoň hodnotou v hierarchii hodnôt veľmi vysokou. Na druhej strane všakspoločnosť nevytvára dostatočné hodnotové a normatívne predstavy, akotento cieľ dosahovať. Častým prípadom je intenzívny spoločenský tlak nadosahovanie úspechu a menej intenzívny tlak na legálne prip. etické spôsobyjeho dosahovania. Výsledkom je jav, v ktorom značný počet obyvateľstva,ktorí reálne nemôžu dosiahnuť bohatstvo amonetámy úspech sa uchyluje

22

k sankcionovaným, nelegálnym a často kriminálnym spôsobom ichdosahovania. Sociálna kontrola v tomto prípade zlyháva, koroduje, ako smesa už o tom zmienili a ostatné spoločenské i individuálne aktivity, akopolitika, vzdelávanie, rodinný život získavajú výlučne inštrumentálnycharakter, t j. začínajú slúžiť iba dosahovaniu spomínaného druhu úspechu.Ak by tomuto cieľu prestávali slúžiť, stávajú sa z hľadiska dosahovania cieľanefunkčnými. V tejto súvislosti uvádza výstižne SCHNEIDER, že dochádzak víťazstvu ekonomiky v spoločenskom systéme a všeobecnémupodceňovaniu neekonomických rolí a inštitúcií, ktoré sa neprispôsobujúekonomickému režimu.""/ Podľa L. CIRTKOVEJ jestvujú v teóriách anómiei psychologické aspekty. U jednotlivca v dôsledku jeho nespôsobilostidosahovať stanovené spoločenské ciele vzniká napätie a tlak, ktoré hozatláčajú do pozície sociálneho autsajdera. Vznikajúcu neho anomické pocity,ktorými sú depresie, dezilúzie, frustrácia a sklamanie, roztrpčenie a hnev.Ventilováním týchto pocitov, ktoré vyvolávajú tlak je často zločin, ako jednaz možných variantných riešení.17/ Význam anomických interpretácií pocitovstratenosti, bezmocnosti a bezperspektívnosti spočíva podľa menovanejv tom, že bývajú predzvesťou rôznych podôb násilia a sociálneji individuálnej patológie. To nás však iba ubezpečuje i v tejto súvislostio pravdivosti Durkheimovej myšlienky ešte v r. 1895 v súvislosti s anómiouvedúcou k zločinu ako o anticipácii nastávajúcej morálky, ako o krokochk tomu, čo nás čaká a čo bude.18/

4. SUBKULTÚRA A KONTRAKULTÚRA (Ondrejkovič)

Termín subkultúra znamenal pôvodne pojem, ktorý používalaetnografia a sociokultúrna antropológia. Obsahoval všetky spredmctncnéprejavy určitej konfigurácie určitého typu kultúry. Pritom však išlo jednak opredmety hmotnej kultúry a symboly v sociálnom správaní (napr. pozdravy,nadväzovanie stykov, sexuálne a iné zvyklosti a pod.) a o predpisy, zvykyatď., ktoré boli výrazom1 hodnôt a noriem. Pod vplyvom vedy, techniky,plánovania a organizácie výroby sa stal takýto pojem so svojim pôvodnýmobsahom neudržateľný a prekonal isté zmeny. Jednou z príčin neudrža-teľnosti obsahu pojmu subkultúra bolo zdôrazňovanie jej triednych aspektov.

"/ Shneider, J.: Kriminologie. Walter de Gruyter, Berlin, New York 1987 ako i Schneider,J.: Kriminologische Ursachentheorien. In: Kriminalistik, roč. 1997, č. 5, str. 306 - 318.

"/ Čirtková,L.: Kriminálni psychologie. Eurounion, Praha 1998, str. 52 a nasl.. Čirtkovápritom cituje prácu Agnew, R.: Strain and Subcultural Theories of Criminology. In:Sheley, J.(ed.): Criminology. Belmont, Boston 1995, str. 305 - 327

"/ Durkheim E.: Regeln der soziologischen Methode, Neuwied, 1970, orig. Les regies dela méthode sociologique, Paris ,1895

23

Podľa súčasných názorov stabilizovaná štruktúra spoločnosti si vytvárapostupne celý systém subkultúr, ktoré sa skladajú so špecifického súhrnunoriem správania a z vonkajších symbolov, spojených s určitou spoločenskouskupinou. Príslušnosť k určitej spoločenskej skupine sa stáva v súčasnejspoločnosti pozorovateľná práve prostredníctvom správania sa (napr.životný štýl, kultúrne potreby, spôsob trávenia voľného času, atď.), alebosymbolu (napr. slovná zásoba, používané obraty v reči a i.).

Veľmi často používame termín subkultúra v súvislosti s mládežou. Podpojmom subkultúra mládeže rozumieme dnes predovšetkým empirickypoznateľný zvláštny integrovaný svet hodnôt, noriem a symbolov, ktoréchatakterizujú správanie mládeže. Každý kolektív, každá spoločenská aprofesijná skupina, ba všetky jednotky spoločenského systému (napr. rodiny)by mohli mať svoje inštitucionalizované hodnoty, ktoré sú vlastnešpecifikovanými všeobecnými hodnotami spoločnosti. Dialetika rozporumedzi kultúrou spoločnosti a jej jednotlivými subkultúrami (subkultúramispoločenských skupín) tvorí dôležitý prvok v mechanizme stimulátorovvývoja spoločnosti. Subkultúra danej spoločenskej skupiny smeruje kvytváraniu vlastných špecifických noriem, ktoré nie vždy zodpovedajú"hlavnej" kultúre (kultúre celej spoločnosti). V dôsledku toho vznikajúmožnosti spoločenských protirečení, ba aj konfliktov, pozitívnym riešenímktorých je vývoj spoločnosti. Subkultúra možno považovať i za určitý"mentálny výraz objektívnej ekonomickej štruktúry""/, ktorý má značnýspätný vplyv na samotnú ekonomickú štruktúru danej spoločnosti.

V tejto súvislosti používame i termín vysokoškolská subkultúra,študentská subkultúra, prípadne subkultúra iných skupín mládeže (napr.subkultúra deviantnej mládeže). Pokiaľ ide o študentov (o ich hodnotovúorietáciu, normy, symboly, postoje, vzory, zvyky a obyčaje, "tradície" apod.), subkultúra nieje iba niečím, čo predstavuje akýsi neosobný a konečnýprodukt tejto skupiny mládeže. Jej význam z hľadiska procesu výchovy avzdelávania spočíva najmä v tom, že postupom času môže zaberať viacmiesta vo vedomí a konaní mladých ľudí, ktoré môže v čoraz väčšej miereovplyvňovať. Anton JUROVSKÝ hovorí, že to, čo z takéhoto konania ostanev psychike mladého človeka, tvorí fakticky podstatu existencie subkultúrymládeže.20/

Záleží len od nás, či budeme tento proces vznikania a spätnéhopôsobenia subkultúry podporovať a rozvíjať, alebo naopak, či budemeodstraňovať špecifické znaky tejto subkultúry.

19 / Lukács, G.: Historie et conscience de classe. Paris 1960, str.87 - 10727 Jurovský, Anton: Kultúrny vývin mládeže na Slovensku, SPN, Bratislava, 1965, str. 18

24

Ako sme už uviedli, podobne ako v kultúre, tak isto aj v procesevzniku subkultúry sa dostávajú do popredia jej d'aľšie štrukturálne aspekty.Výrazne sa prejavujú najmä medzi študujúcou mládežou, osobitne navysokých školách. Vezmime si napríklad vysokoškoklského študenta zniektorej z krajín, kde ideovo-politické aspekty nepôsobia latentné, alebo ibav pozadí iných javov. Ideologické postoje, politická príslušnosť vysoko-školských študentov napríklad v USA, nezostali bez odozvy ani v ichorientácii na hodnoty, v konaní podľa určitých noriem, v spôsobe života, vovyužívaní voľného času a pod.

Možno teda povedať, že štrukturálna diferenciácia, ako aj diferenciáciapodľa príslušnosti k politickým Stranám, súvisí s otázkami vzniku spätnéhopôsobenia subkultúry. Výrazne sa napríklad odlišuje svet hodnôt a životnýštýl mládeže v černošských štvrtiach amerických veľkomiest od hodnôt aživotného štýlu Portorikáncov, od amerických vysokoškolákov, kedysi odhippies a pod. MILLER a SWANSON skúmali vzťahy medzi spoločenskoutriedou, metódami výchovy mládeže a prostriedkami, akými riešili mladíľudia vnútorné konflikty (čo považovali za jeden zo znakov subkultúry).Ukázalo sa, že chlapci z tzv. stredných tried boli viac náchylní potláčaťneúspechy, agresie a pod. Skupinová a sociálna diferenciácia a determi-novanosť vzniku osobitnej subkultúry týchto skupín mládeže je evidentná.

Významný americký sociológ James S. COLEMAN dokazovalexistenciu subkultúry mládeže na základe empirického materiálu. PodľaColemana majú veľký význam v školskom systéme (uvádza sa ako príkladna stredných školách - High School) mimoškolské "okrajové" javy, akonapríklad športové súťaže medzi ústavmi, družnosť a zábavy skupín, klubova párt. 27 Veľmi dôležité je aj to, a to najmä zo strany učiteľov a výchovnýchpracovníkov, aby uznali, že v príslušnom ústave, škole, výchovnomzariadení, existuje skupinová štruktúra mládeže. Jednotlivé skupiny orientujútotiž jednotlivcov na svoje ciele, hodnoty a normy. Preto z výchovnéhohľadiska je veľmi dôležité, aby sme tento proces poznali a vedeli ho vpedagogickej práci správne využiť.

Subkultúru mládeže podľa COLEMANA je treba dôkladne študovať,aby bolo možné mládež správne viesť a ovplyvňovať. *7

"7 Coleman, James, S.: The Adolescent Society, Glencoe, Ul.,1961, str.21n! Coleman, James, S.: The Adolewscent Subculture and Academie Archievement. In:American Journal of Sociology, zv.65, 1960. ' '

Dnes je už celkom samozrejme termín subkultúra mládeže v sociológiizaužívaný. Uvádza ho Dorothy NELKIN 27, Anna SUTHERLAND 27, E.W. STEWART 27, celkom bežne i v novšej vysokoškolskej učebnici aencyklopédie sociológie H. KERBER 27 a ďaľší autori upozorňujú na veľkývýznam rovesníckej skupiny. E. L. McDILL napríklad dokazuje, že snarastajúcim vekom rastie i vplyv rovesníckej skupiny na jednotlivca najmäpri voľbe povolania. Z tejto skutočnosti vyvodzuje existenciu spoločenstvamládeže, ako aj existenciu jej subkultúry ako produkt tohoto spoločenstva(Youth Culture). 27 V zásade rovnaké stanovisko zaujíma i Fridrich H.TENBRUCK 27. Na otázku, či nie je u nás výstižnejšie používať Tenbruckovpojem čiastková kultúra (Teilkultur), nie je možné v dôsledku nedostatkuempirických dát o spôsobe života mládeže na Slovensku jednoznačneodpovedať. Pravdepodobne bude termín subkultúra vo všeobecnostiintegrovať v sebe veľmi široké významové spektrum, počínajúc chápaním vovýzname čiastkovej kultúry, ktorá je integrálnou súčasťou sociálnehosystému, až k chápaniu významu subkultúry ako kultúry deviantných skupín(mládeže), ktorá sa prejavuje ako antikultúra. Maria JAHODA a NeilWAREN zas poukazujú na nehomogénnosť správania mládeže, čím sausilujú zdôrazniť, ako silne je mládež a jej konanie spoločenskydiferencované. Školský systém túto diferenciáciu podľa nich iba posilňuje,pretože nevytvára rovnaké možnosti štúdia pre všetky skupiny mládeže 27Obaja autori si pri interpretácii svojej teórii vlastne popierajú, že sociálnadiferenciácia mládeže a jej subkultúry tvoria istý celok, ktorého hranice súrelatívne presne vymedziteľné, tvoria jednotu s biosociálnym fenoménommládeže ako celku a s jej subkultúrou. Vo svojich prácach vytvárajúnevdojak ilúziu, akoby charakteristických znakov, diferencujúcich mládežbolo viac ako tých, ktoré mládež integrujú a umožňujú hovoriť o mládeživôbec a nie o biologicky mladých jednotlivcoch. Pravdepodobne zuverejneného spochybňovania vyplýva i názov práce - Mýtus mládeže. Sospochybňovaním existencie mládeže ako sociologického pojmu sa stretávameešte i v inej súvislosti. Paradigma postmodernej sociálnej pedagogiky

:3 / Nelkin, Dorothy: The Science Textbook Controversies, In:Scientific Amerikán, č.234, april 1976 str.3 6-4124 / Sutherland, Anne: Gypsies: The Hidden Americans, In: Society, č.12, január-február1975, str.27-3325 / Stewart Elbert W.:Sociology, McGraw-Hill Book Company, New York, 198126 / Kerber, Harald u. Schmieder, Arnold(vyd): Soziologie, Rowohlts Enzyklopädie,Reinbek bei Hamburg 199127/McDill,E.L.. Sociology of Education, zv.35, 196528 / Tenbruck, Friedrich H.: Jugend und Gesellschaft, Soziologische Perspektiven, 2.vyd Freiburg 196529 / Jahoda, Marie a Neil,Warren: The Myth of Youth, In Sociology of Education,zv 36, 1965

26

a sociológie výchovy vychádza z názoru o zániku mládeže ako sociálnejskupiny. Teórie o zániku mládeže vychádzajú z názoru, že mládež je vynálezmodernej industriálnej spoločnosti a a s jej zánikom zanikne, podobne ako ajklasická pedagogika. Podľa týchto teórií mládež ako sociologická kategóriaje produktom dnes už prekonanej modernej, industriálnej deľby práce, ktorápredpokladá vyčlenenie mládeže zo sveta práce, aby mohla byť pre tento svetpráce lepšie pripravovaná a následne opätovne do sveta práce integrovaná.Zánikom industriálnej spoločnosti prognózuje postmodemistická sociológiavýchovy aj zánik mládeže a teda aj zánik pedagogiky. Mládež sa stane vtakom prípade iba submisívnou generačnou pozíciou v spoločenskejhierarchii moci, ako sociálne vekové zoskupenie v postmodernej konkurenciivekových skupín obyvateľstva.30/ 5V

Relatívne extenzívne rozšírené používanie pojmu subkultúra podnietilov roku 1960 ku kritike J.M. YINGERA 37. Podľa jeho názoru termínsubkultúra je nevyhnutné spresniť, prísnejšie vymedziť a pozornejšie suvedeným termínom zaobchádzať, na základe analýzy viac ako stovýznamnejších štúdií dospel ku klasifikácii termínu subkultúra v trochvýznamoch:

1. Subkultúra vo význame präkultúry. V tomto význame obsiaholtermín subkultúry fenomén, ktorý má predchádzať vzniku a existenciivšetkých kultúr.

2. Subkultúra chápaná ako normatívny systém, resp. čiastkovýpodsystém istého väčšieho celku (súčasť globálnej kultúry celej spoločnosti).Toto chápanie subkultúry je veľmi blízke aj nášmu poňatiu a jenajrozšírenejšie.

3. Subkultúra chápaná ako výsledok konfliktu jednej alebo viacerýchskupín s globálnou spoločnosťou, resp. s oficiálnou spoločnosťou. V tomtoprípade YINGER neodporúča používať termín subkultúra, ale skôr termínkontrakultúra. Kontrakultúra je potom síce veľmi blízka svojimi znakmisubkultúre, prakticky vyrastá z nej, ale obe možno analyticky prísnerozlišovať a oddeliť. Jestvuje i možnosť prerastania subkultúry dokontrakultúry a naopak.

37 Giddens, A.: Konsequenzen der Modeme. Frankfurt am Main 1995 a ďalej pozri iGiddens, A.: Die Konstitution der Gesellschaft. Grundzüge einer Theorie derStrukturierung, Frankfurt am Main, New York, 2.vyd. 1995"/ O mládeži podrobnejšie pozri Ondrejkovič.P.: Socializácia mládeže ako východiskovákategória sociológie výchovy a sociológie mládeže, Veda, vyd. SAV, Bratislava 199737 Yinger J.M.: Contraculture and Subculture, In: American Sociological Rewiew č.25,roč. 1960, str. 625-635

27

Leopold ROSENMAYR, významný rakúsky sociológ, poukazuje natzv. "opozičnú" a na tzv. "konformnú" voľbu rovesníckej skupiny, ktorúsi mladý človek vyberá. V oboch prípadoch sa ROSENMAYR usilujedokázať, že vplyvu rovesníckej skupiny na mladého človeka predchádza jehoindividuálny výber, ktorý je determinovaný najmä rodinou a jej sociálnymsystémom. ROSENMAYR v dôsledku toho tvrdí, že mládež z robotníckychrodín sa priatelí zväčša iba s mladými ľuďmi, ktorí sú tiež robotníckehopôvodu. Mladí ľudia z intelektuálskych kruhov si volia rovesníčku skupinu,pozostávajúcu z podobných sociálnych vrstiev. Podobne aj deti podnikateľova priemysleníkov. V dôsledku toho nielenže nestrácajú odlišnosti a znakyjednotlivých spoločenských skupín a vrstiev, ale prostredníctvomrovesníckych skupín mládeže sa na ne v procese socializácie priamonadväzuje. Platnosť uvedených zistení v slovenskej spoločnosti by si všakzaslúžili osobitný empirický výskum.

Keďže výchovou rozumieme v súčasnej modernej pedagogikepôsobenie na celú osobnosť človeka, čo má svoj osobitný výraz najmä vškole a výchovnom zariadení, ťažko si výber prostriedkov konania vplánovanej a cieľavedomej výchovnej činnosti možno predstaviť bez štúdiaotázok subkultúry mládeže. Ako sme už ukázali, v procese vzniku subkultúrymládeže zohráva škola a mimoškolské zariadenia kľúčovú úlohu. Vzhľadomna protirečenia a ich jednotu v oblasti kultúry spoločnosti a subkultúrymládeže môže škola a ďalšie výchovné a vzdelávacie inštitúcie významnespoluvytvárať spoločenský rozvoj. Na tomto vývoji sa môže významnoumierou podielať i sociálna práca a sociálna pedagogika. Závisí aj od nich, čisa mládeži podarí nájsť spoločensky únosnú mieru rozvoja subkultúry akonajvýznamnejšieho znaku aj súčasnej mládeže.

Teória subkultúry podľa CohenaAko príklad osobitnej subkultúry odchylného správania - deviácie

možno uviesť príklad Cohenovej teórie subkultúry, ktorá sa týka lenšpecifických skupín mládeže. Subkultúry deviantného správania sú podľaCohena kolektívnymi reakciami na problémy adaptácie, ktoré majú svojpôvod v spoločensky nerovnakom položení a pre ktoré nedokáže poskytovaťjestvujúca (globálna) kultúra dostatočné riešenia. Cohen rozpracovávásociologickú, štrukturálno-ŕunkcionalistickú teóriu, ktorá hľadá riešenieotázok predpokladov, genézy, obsahu a rozdelenia delikventnej subkultúry.

Východiskom pre Cohena je poznatok, že kriminalita mládeže v USAsa odohráva väčšinou v bandách, ktorých členovia pochádzajú z najnižších

28

vrstiev mladých ľudí mužského pohlavia "/. Obsah, t.j. systém noriem ahodnôt takýchto bánd, ktoré pokladá za typickú subkultúru mladistvých, resp.za najčastejší druh hier alebo "bázovú subkultúru", opisuje ako jav, ktorý mánegativistické, neutilitárne, maligné, autonómne a mnohostranné "/ znaky.Keď teda kriminalita mládeže spočíva hlavne v účasti na kriminálnychsubkultúrach, ktoré sú závislé na sociálnej štruktúre spoločnosti 37, na jejrozvinutie vyvstáva otázka štrukturálnych podmienok, umožňujúcich vzniksubkultúr.

Základom jeho úvah je, že "...všetko konanie je výsledkompretrvávajúceho úsilia riešiť problémy prispôsobenia'"6/. Problémy adaptáciezávisia na osobnostných a situačných komponentoch sociálneho poľa, toznamená, že prostredníctvom podsytémov rekrutovania, prideľovania apreberania rol, socializácie, moci, komunikácie, vlastníctva a pod. dochádzak v sociálnom systéme charakteristickým spôsobom triedeniu osobností,situácií a tým aj príslušných problémov prispôsobovania sa. Tieto problémyprispôsobovania sa predznamenávajú vznikajúci stav napätia, ktorý je možnériešiť rôznym spôsobom. Jedna z foriem je legálna (napr. úsilie riešiť napätiemedzi nízkymi príjmami a túžbou po bohatstve, ktoré sa dá dosiahnuť napr.prostredníctvom loterie). Keďže ale pre všetky možné situácie nejestvujeuspokojivé inštitucionaíizované riešenie, treba predpokladať istú fŕustračnútoleranciu u jednotlivcov "/, ktorá vedie k voľbe nelegálnych foriem riešeniatohoto napätia.

Ďalšia možnosť riešenia napätia spočíva v zmene vzťahovej(referenčnej") skupiny (napr. v prípade túžby po bohatstve je takýmto riešenímpokles úrovne požiadaviek a orientácia na referenčnú skupinu, ktorá jeprimeranejšia obmedzeným príjmom, ako v prípade uvedenej lotérie). Vliteratúre sa často v tejto súvislosti hovorí o tzv. "úlohách cieľa" 37.Zjednocovanie a spájanie sa predstavujú ďalšie možnosti adaptácie na tentostav napätia: Ak nejestvuje pre istý počet jednotlivcov s podobnýmiproblémami prispôsobovania žiadne inštitucionalizované riešenie, a súčasneani možnosť zmeny (racionalizácie) cieľa a vzťahovej skupiny, dochádza kich zjednocovaniu a spájaniu sa. V priebehu interakčných procesov, ktoré

"/ Cohen, A. K., Short, J.F.: Zur Erforschung deliquenter Subkulturen, In: Sack, F., König,R.(Hrsg.):Kriminalsoziologie, Frankfurt am Main 1968, str. 372" / Cohen, A. K., Short, J.F.(Hrsg.),cit. vyd. str.37335 I Cohen, A.K.: Kriminelle Subkulturen, In: Heintz, P., König, R.(Hrsg.): Soziologie derJugendkriminalität, Köln und Opladen 1957, str. 10336 / Cohen, tamtiež,, str. 10537 / U Mertona je to pojem "konformity"38 / Napr. u Mertona

29

okamžite začnú medzi nimi prebiehať, vznikajú spoločné normy, hodnoty,krištalizuje sa spoločný spôsob správania a systém rol, čo býva zavŕšenévznikom osobitnej subkultúry39/. Subkultúry predstavujú takto možnosťkolektívneho riešenia spoločného problému.40 /

Keďže o deviantnej subkultúre sa v tomto zmysle hovorí najmä unajnižších spoločenských vrstiev, treba spomenúť aj depnváciu tých, ktorýchsa týka. Termín deprivácia chápeme ako znevýhodnenie, v ktorom sa ocitájednotlivec v porovnaní s inými, ale najčastejšie s členmi skupín, ktorýchpríslušníkom by sa rád stal. Tu nemáme do činenia s objektívnou situáciou,ale s predstavou o tom, čo je primerané osobám, s ktorými sa príslušnýjednotlivec porovnáva. Stupeň deprivácie je potom závislý od výšky ašpiráciía požiadaviek príslušného jednotlivca a možností ich dosahovania.

Nakoľko jestvuje prakticky iba jeden "statusový svet" a síce ten, ktorýje vlastný strednej spoločenskej vrstve, zisťuje a konštatuje príslušníknajnižšej spoločenskej vrstvy nespokojnosť so svojim sociálnym položením.Keď nedokáže nájsť žiadnu zo spomínaných foriem vyrovnania sa sproblémami a vznikajúcim napätím a zisťuje, že takých ako je on je viac,dokonca dochádza aj k ich vzájomnej komunikácii, dochádza podľa Cohenak ich spájaniu, nachádzajúcemu svoj reálny výraz vo vzniku bánd a ichsubkultúr.Centrálnym problémom sa stáva otázka statusov. Podľa Cohenovejhypotézy "...kultúra bandy ...tieto problémy rieši tým, že vytvára kritériástatusu, podľa ktorých deti a mladiství dokážu žiť." "/ Kedže normy strednejspoločenskej vrstvy sú považované za platné pre celú spoločnosť, čomuadekvátne dochádza aj k ich internalizácii, je potrebný veľmi komplikovanýmechanizmus na zmiernenie tlaku z pocitov utrpenia a zlyhania aoslobodenia jednotlivca od pocitov viny, sebaobviňovania a nenávisti k sebe,prípadne i strate sebaúcty.42/ Odmietnutie týchto celospoločenský platnýchnoriem môže byť úspešné iba v kolektíve väčšej skupiny, pri čom dochádzanezriedka i k legitimizácii agresii a násilia.

Charakteristickým pre takúto subkultúru sú dva veľmi podobné, nievšak totožné znaky:

1. Negativistický charakter, čo znamená, že delikventné správanie sarozvíja aj preto, že je neželané, takmer možno povedať zakázané. Znamenápreto negáciu prevládajúcich kultúrnych konvencií.

39 / Cohen, A.K.: Kriminelle Subkulturen, cit.vyd., str.106 - 10840 / Cohen, A.K.: Abweichung und Kontrolle, München 1968 , str. 18641 / Cohen, A.K.: Kriminelle Jugend, Hamburg, 1961, str.91"V Moser, T.: Jugendkriminalität und Gesellschaftsstruktur, Frankfurt am Main, 1970,str.32

30

2. Neutilitárny obsah deviantného správania, čo znamená asi toľko žedeviantné správanie sa uskutočňuje nie z dôvodov očakávania istéhoprospechu, teda nie ako uplatňovanie adekvátnych (aj keď nelegitimných)prostriedkov na dosiahnutie istého cieľa. Individuálny alebo kolektívnymateriálny úžitok nie je motívom konania a príčinou deviantného správania,aj keď takéto správanie môže byť zdrojom pociťovania istého uspokojenia.

Čo teda sprostredkováva subkultúra deviantného správania podľaCohena? Predovšetkým je to prepožičiavanie statusu príslušníkomsubkultúry, resp. členom príslušných skupín mládeže, ktorý nemôžu vsystéme hodnôt a noriem stredných spoločenských vrstiev nikdy dosiahnuť.Ďalej zdôvodňujú nepriateľstvo a agresivitu voči tým, vo vzťahu ku ktorýmsa citia menejcennými, prip. vo vzťahu ku ktorým strácajú členoviasebaúctu.4' / Nemožno zabúdať ani na zmierňovanie strachu a pocitov viny,ku ktorým dochádza prostredníctvom mechanizmu tzv. techniky neutra-lizácie. Cohen rozoznáva 6 druhov delikventných subkultúr u/ :

1. Najčastejšie sa vyskytujúca tzv. bázová subkultúra mládeže mužskéhopohlavia

2. Konfliktne orientovaná subkultúra, ako subkultúra veľkýchorganizovaných bánd

3. Subkultúra drogové závislých4. Subkultúra "poloprofesionálnych zlodejov" väčšinou 16-17 ročných, u

ktorých prevláda utilitárně motivovaný zločin5. Delikventná subkultúra strednej spoločenskej vrstvy, ktorá sa opiera

najmä o zlyhanie v škole6. Ženská delikventná subkultúra, opierajúca najmä o sexuálne správanie.

Pokúsime sa zhrnúť základy Cohenovej teórie deviantnej subkultúry,ako jednej z najznámejších a najtypickejších z oblasti deviantého správania.

Mládež spodných spoločenských vrstiev poznáva síce hodnoty anormy stredných spoločenských vrstiev, ktoré majú celospoločenskúplatnosť, ale nie vždy ich akceptuje v plnom rozsahu. Len zriedkakedydochádza k totálnej negácii týchto hodnôt a noriem zo strany rodičov týchtomladých ľudí. Najnižšie spoločenské vrstvy majú však aj svoje vlastnéhodnoty a normy, ktoré prenášajú na mladých ľudí. Mladý človek,pochádzajúci z takéhoto prostredia, ťažko môže dosiahnuť, čo sa od neho

'' / Sykes, G.M., Matza, D.: Techniken der Neutralisierung. Eine Theorie der Deliquenz.In: Sack, F., König, R.(Hrsg.): Kriminalsoziologie, Frankfurt am Main 1968" I Cohen. A. K., Short, J.F.: Zur Erforschung deliquenter Subkulturen, In: Sack, F., König,R(Hrsg.):Kriminalsoziologie, Frankfurt am Main 1968, str.390

očakáva podľa celospoločenských kritérií (napr. v škole). Aj keď si niektoréz týchto požiadaviek mladý človek osvojuje, vznikajú problémy s jehostatusom, ktoré vyúsťujú do adaptačných problémov. Preto takýto mladýčlovek hľadá východisko zo svojej situácie, poznačenej najčastejšiezlyhávaním, ktorá má však viacero rovín. Prijatie členstva v skupine mladýchľudí s podobnými problémami a podiel na tvorbe a kultivácii kultúry tejtoskupiny (bandy) znamená možné riešenie jeho statusových problémov.Kultúra takejto skupiny rieši tieto problémy tým, že vytvára nové statusovékritériá, podľa ktorých sú mladí ľudia - členovia týchto skupín, schopní žiť.Negativistická skupina mládeže spodných spoločenských vrstiev vzniká, keďintegrujúci sa mladí ľudia v nej sa dokážu zjednotiť na odmietanícelospoločenských noriem a hodnôt (hodnôt a noriem strednej spoločenskejvrstvy), vzájomne sa podporujú a odmietanie celospoločenských hodnôt anoriem legitimujú, pričom možno predpokladať, že nové hodnoty, ktoré sapritom kreujú, možno aj v skutočnosti realizovať. Empirické výskumypreukázali, že čím menšie sú emocionálne väzby mladistvých z nižšíchspoločenských vrstiev na osoby a systémy hodnôt stredných spoločenskýchvrstiev, tým obmedzenejšie sú aj možnosti sociálnej kontroly konformnéhosprávania a súčasne tým väčšia je aj pravdepodobnosť vzniku deviatnéhosprávania.

5. CHUDOBA (Ondrejkovič)

Chudoba nie je žiaľ, žiaden okrajový jav v spoločnosti, ale dotýka sapodľa obdivuhodne jednotných odhadov mnohých expertov približne tretinyobyvateľstva našej planéty. 4V Nemožno prehliadať, že chudoba nemá ibasvoju individuálne prežívanú podobu, ale i svoju spoločnosťou a štátomformovanú a intemationálnu ba aj globálnu tvár. Vo svojej radikálnej podobeznamená chudoba bezdomovectvo, nedostatok a bezbrannosť, biedua bezmocnosť. V tejto súvislosti často hovoríme o tzv. absolútnej chudobe,kedy nemá človek zabezpečený ani minimálny životný štandard vo výžive,ošatení a bývaní. Touto absolútnou chudobou je podľa údajov Meyensa46/postihnutých 630 miliónov obyvateľov na svete. Absolutná chudoba staviačloveka neschopným byť ľudským a ohrozuje jadro jeho existencie.

Pojem chudoby vnímame teda najčastejšie ako prejav každodennosti,aj keď sa týka veľkých skupín obyvateľstva. Často hovoríme v súvislosti soštátom verejného blaha (charakterizovanom o.i. aj ekonomickou

"V Podrobnejšie pozri o tom Nohlen, D., Nuscheler, F. (Hrsg.): Handbuch der DrittenWelt.. Grundproblemen, Theorien, Strategien. Bonn, 199347 Meyens, P.: Hunger und Ernährung, in: Nohlen, D., Nuscheler, F. (Hrsg.), cit. vyd.

32

konjunktúrou) o návrate chudoby ako sociálneho javu. V tejto súvislosti sačoraz častejšie stretávame s tzv. novým typom chudoby, ktorá má súčasnes rastom všeobecného blaha a dostatku tiež stúpajúci trend. Názorne svedčío tom rastúci počet osôb, poberajúcich sociálnu podporu. Tento počet sapodľa viacerých autorov v čase približne od r. 1970 do roku 1990 v priemereviac ako zdvojnásobnil a to osobitne v priemyselne rozvinutých krajináchsveta.47/ Je to nový typ chudoby, ktorý je spojený s rastom blahobytu širokýchvrstiev obyvateľstva. V postsocialistických krajinách bývalého socialistic-kého tábora býva často nazývaná chudobou transformácie. Tento nový typchudoby je charakteristický okrem iného novou dynamikou. Približne 57 %obyvateľstva postihnutých chudobou sa nachádza v takejto situácii asi 1 rok,kým chudobou v dĺžke 6 a viac rokov býva postihnutých približne iba 11%obyvateľstva. Pre veľkú časť obyvateľstva postihnutých chudobou, t.j.približne 20% predstavuje chudoba trvalý stav.48/ Zváštnosťou tohoto novéhotypu chudoby je i tzv. nový fenomén opakovaného prichádzania aodchádzania chudoby, ktorým je poznačené značné percento obyvateľstvaa to vrátane stredných vrstiev. Významný nemecký sociológ Ulrich Beckprirovnáva tento stav k podzemnej dráhe: Pristupujú stále noví "cestujúci",a mnohý vystupujú. Po určitú dobu sa môže zdať, že ide o rovnaké osudychudobou postihnutých ľudí, ale niektorí "cestujú" iba jednu zastávku, inícelú trať. Počas pobytu v podzemke (chudobe) predstavujú náhodnú skupinu,pre ktorú je typické spoločné čakanie na výstupnú zastávku.45/ Takto získavachudoba masovosť ľudských osudov a súčasne aj ich individualizáciu.

Chudobou všeobecne rozumieme sociálny jav, ktorý je charakteristickýnedostatkom životných prostriedkov jednotlivca alebo skupiny. V tomtozmysle je považovaná za sociálny problém, prip. za sociálnopatologický jav.Niekedy sa miesto mnohoznačné definovaného pojmu absolútnej chudobypoužíva pojem bieda. V porovnaní s pojmom bieda je chudoba považovanáza menej drastickú situáciu, v ktorej sa jednotlŕvec alebo sociálna skupinanachádzajú. Pojem biedy býva obvykle používaný v súvislosti s hladom,telesným alebo duševným utrpením alebo poškodzovaním, sociálnouodkázanosťou a pod. Hranice biedy a chudoby nie je možné stanoviť a častosa oba významy zamieňajú. Z hľadiska jednotlivca prip. spoločenskej

"/Podrobnejšie pozri o tom (najmä z hľadiska SRN) Rentzsch, D., OĽc, Th. (Hrsg.):Grenzen des Sozialversicherungsstaates, Opladen 1994, ale najmä rozsiahku prácuBourdic, P. at. al.: La misere du monde, Edition du Seuil, Paris 1993, ktorá sa stalabestcelerom a bola za krátky čas preložená do všetkých svetových jazykov.18/ Leibsfried, St., Leisering, L.U.a.: Zeit der Armut. Lebensläufe im Sozialstaat. Frankfurtam main, 1995, str. 80*V Beck, U.: Risikogesellschaft. Auf dem Weg in eine andere Moderne. Frankfurt am Mai».

1986, l.vyd., str.147

33

skupiny môže byť chudoba nezapríčinená, alebo spôsobená vlastnýmpričinením. Popri každodennom používam pojmu chudoba v bežnej rečijestuje však i niekoľko pokusov o vedeckú reflexiu tohoto javu.

Chudoba má oproti niektorým sociálnym javom zvláštny charakter.Obsahuje v sebe kategorický imperatív čokoľvek konať na jej odstráneniea neuspokojovať sa s jej deskripciou, analýzou príčin a následkov. V tomtozmysle je chudoba i morálnym pojmom.50/ Nadväzuje na všeobecne rozšírenépredstavy o ľudskej dôstojnosti, solidarite a spravodlivosti, ako i ochranyslabých. Tým sa pojem chudoby líši od pojmu sociálnej nerovnosti, ktorá jevšeobecne považovaná za dôsledok rozdielov v podávaní výkonov v spoloč-nosti, ktorá samotná spočíva na princípe výkonov (spoločnosť výkonov).Podľa tohoto princípu dosahuje jednotlivec i spoločenská skupina sociálnupozíciu (status) predovšetkým na základe výkonov, ktoré jednotlivec (sociál-na skupina) v spoločnosti podáva. Keď sa podarí isté vzťahy v živote spoloč-nosti charakterizovať ako chudobu, núti toto označenie sociálne prostrediekonať. Naopak, keď dochádza k zakrývaniu, popieraniu alebo utajovaniuchudoby, alebo vysvetlovaniu chudoby práve ako pôsobenie princípu výkon-nosti, zbavuje sa spoločnosť prip. sociálne prostredie, ktoré obklopuje takýtojav nutnosti konať. S takýmto postupom sa často stretávame v konaníniektorých vlád (napr. USA v 80-tych rokoch "'/, SRN v parlamente v r. 1986a vedeli by sme doložiť podobné prípady aj v SR). Hlavne v oblasti sociálnejpolitiky na celom svete zaznamenávame neustále narastajúci počet tých, ktorípoberaj ú sociálnu výpomoc a to od štátu i mimovládnych organizácií.

Už dlhšie obdobie jestvujú vo svete odborné diskusie o tom, čije mož-né vytvoriť exaktnú, ľahko operacionalizovateľnú a objektívnu definíciu chu-doby. Veda však v tejto otázke nie je kompetentnejšia ako ostatné (i neve-decké disciplíny), práve vzhľadom na morálny aspekt chudoby ako sociálne-ho javu. Práve preto sa stretávame s nespočetným množstvom definícií chu-doby a následne i s veľmi rozdielnym kvantitatívnym rozmerom tohoto javuv spoločnosti. V tejto súvislosti treba spomenúť Karáska, 3V ktorý na základeanalýz v SR dokazuje i metodologickú oprávnenosť rozlišovať dve pásmachudoby: nižšiu vrstvu chudoby a širšiu vrstvu chudoby. Za najvhodnejšievýchodisko možno pokladať prístup Krauseho53/, podľa ktorého možno rozli-šovať prístup k definícii chudoby ako:

''/ pp i c k e r ' p - Poverty and Social Security:Concepts and Principles.London,New Yorkl993

^zn o tom Galbraith, J.K.: Herrschaft der Zufriedenen. Die Kapitulation der"mokratie vor der Armut. In: Der Spiegel, roč. 1992, č. 36, str. 136 - 146t o D r s P i e g e l ' r o f i - 1 9 9 2 ' c 3 6 > str-. ^ ' J-: K otázke hraníc chudoby obyvateľstva Slovenskej republiky. In: Sociológia,

/ R 9 3 ' á - 1 " 2 ' S t r 5 3 " 6 7^ E i n k o m m ensarmut in der Bundesrepublik Deutschland. In: Aus Politik der,, l B 4 9 ' 1 9 9 2 > str- 3 ~ 17> P o z r i t i e ž Alcock, P.: Understanding poverty,tolce, London 1993

34

absolútneho javurelatívneho javusubjektívneho javupolitického javu

Tzv. absolutná koncepcia chudoby vychádza z prekročenia resp.nedosahovania stanoveného absolútneho životného minima, pričomsa vychádza zo stanovených alebo všeobecne uznávanýchštandardov bývania, stravovania, obliekania. V SR sa stretávameešte s pojmom hmotrná núdza, ktorý je príkladom pokusuo objektivizáciu chudoby ako sociálneho javu54/. Znamená stav podúrovňou životného minima, ktorého výška sa každoročne zverejňujev zmysle platného zákona o sociálnej pomoci k 1. júlu príslušnéhoroku. Niektoré absolutné koncepcie chudoby vychádzajú z určitejhranice, pod ktorou už nie je možné udržiavať ani holú existenciu(potrava, ošatenie, bývanie).Naproti tomu pri relatívnej koncepcii obsahu pojmu chudoba bývaoznačovaný ako chudobný každý, kto nedosahuje relatívneštandardy, závislé od bohatstva spoločnosti. To znamená, žechudobný v bohatšej krajine nebude porovnateľný s chudobným vhospodársky menej prosperujúcej krajine. Kvôli názornostiuvádzame príklad 10 krajín v 70 rokoch:

Krajina (štát)

FrancúzskoŠpanielskoAustráliaKanadaUSA

Podiel 10%najbohatších na

príjmoch30,528,525,224,726,1

SRN j 30,6JaponskoVeľká BritániaNorskoHolandsko

27,823,918,621,8

Podiel 10%najchudobnejších

na príjmoch1,41,51,61,6U2,82,72,42,63,2

Koeficientnerovnosti

21,7819

15,7515,4315,3510,9210,299,957,126,81

'7 Podľa ods.l § 7 zákona č. 195/1998 v znení neskorších predpisov O sociálnej pomoci je"...hmotná núdza stav, keď príjem občana nedosahuje životné minimum ustanovenéosobitným predpisom"

35

Najčastejšie sa vychádza pritom z nedosahovaného určitého percentapríjmov na obyvateľa (na hlavu). Pojem relatívnej chudoby býva dopĺňanýživotnou situáciou (vybavením domácnosti, vzdelaním, sociálnymikontaktmi, zdravím a i.)- O relativizácii pojmu chudoby možnom hovoriťi z pohľadu histórie (život v staroveku, stredoveku, novoveku, v dvadsiatychrokoch nášho storočia, v medzivojnovom, vojnovom a povojnovom období, vsúčasnosti a pod.).

Podľa subjektívnej koncepcie chudoby je chudobný ten, ktorý mápodľa subjektívneho odhadu tak málo prostriedkov na živobytie, žemu nedostačujú na základné životné potreby. Pritom samotnýpojem základných životných potrieb je neobyčajne variabilný, vzávislosti na tradiíciách, kultúrnom prostredí, geografických aklimatických podmienkach, spôsobe života indivídua a pod.Spravidla sa stretávame s významnými rozdielmi medzi subjektívnepociťovanou chudobou, resp. životom pod úrovňou životnéhominima, prip. na jeho úrovni a medzi životným minimom podľazákona.

Naproti tomu podľa politickej koncepcie chudoby je chudobný ten,kto splna kritériá stanovené štátom na poberanie sociálnych dávokresp. sociálnej pomoci v chudobe. Ide najčastejšie o stav tzv.sociálnej núdze, keď si občan nemôže sám zabezpečovaťstarostlivosť o svoju osobu, starostlivosť o svoju domácnosť,ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmovalebo kontakt so spoločenským prostredím najmä vhľadom na vek,nepriaznivý zdravotný stav sociálnu neprispôsobenosť alebo stratuzamestnania.55/ V takomto prípade sú počty chudobných vpríslušnej krajine, regióne, územnosprávnom celku a pod. závisléod počtu poberateľov uvedenej pomoci. Uvedená koncepcia pretopočíta i s tzv. skrytou chudobou, t.j. s istým percentom obyva-teľstva, ktoré síce spĺňa kritériá na poberanie sociálnej pomoci, alez najrôznejších dôvodov sa neuchádza o takúto pomoc (pocityzahabnenia pre odkázanosť, neinformovanosť, odmietanie, subjek-tívna spokojnosť s daným stavom a pod.). Politická koncepciachudoby vychádza z nevyhnutnosti sporadického prispôsobovaniakritérií a hraníc chudoby možnostiam (napr. štátu, regiónu a pod.).Tým sa blíži ku koncepcii relatívnej chudoby. V tejto súvislostitreba spomenúť termín životné minimum. Podľa Radičovej56/ je to

5V Podľa od.l § 10 zákona č. 195/1998 v znení neskorších predpisov O sociálnej pomoci57 Radičová, I.(ed..): Vieme čo chceme a vieme čo odmietame? S.P.A.C.E., Bratislava1998, str. 12

36

taký súbor statkov a služieb, ktorý umožňuje základnej spotrebnejjednotke (spoločne hospodariacej domácnosti určitej veľkostia zloženia) uspokojovať potreby v miere uznanej spoločnosťouv danom časovom období za minimálne nevyhnutné náklady preudržanie primeranej úrovne spotreby a zapojenia do normálnehoživota spoločnosti. Životné minimum tak pozostáva z výdavkov nabežné potreby (výživa, ostatné základné osobné potreby, výdavkyspojené s prevádzkou domácnosti) a vylučuje výdavky spojenés nákupom a obnovou predmetov strednodobej a dlhodobejspotreby. V SR podľa zákona predstavuje 1980 Sk pre samostatnežij úceho j ednotlivca.

Dokazovanie a kvantifikácia chudoby zo strany sociálnych vied,osobitne sociálnej práce je súčasne spravidla poukazom na nespravodlivosťspoločnosti. Pre úplnosť treba však spomenúť i diskusie, spochybňujúce, čivôbec môžu byť chudoba, bieda a nedostatok predmetom vied o spoločnosti,osobitne sociológie.57/ Chudobní bývajú často označovaní za obetenedostatočne fungujúceho systému sociálneho zabezpečenia, alebodiskriminaiizácie na trhu práce. Výpovede o chudobe sú preto súčasne isvedectvom toho, ako si vlastne spoločnosť a jej funkcie predstavujeme.

Sociologické koncepcie chudoby vychádzajú najčastejšie zo životnejsituácie tzv. západoeurópskych stredných vrstiev. Výskumné stratégiechudoby vytvorili predstavu života stredných vrstiev spoločnosti,povýšených na všeobecne platnú sociálnu normu, ktorú si osvojujú praktickyvšetky skupiny obyvateľstva v procese socializácie. Súčasne riešia i podielchudobných vrstiev spoločnosti na sociálnopolitických rozhodnutiach, nasociálnej kontrole a podiel týchto vrstiev spoločnosti na zapríčinení vlastnejživotnej situácie. Funkcionalistické teórie vysvetľujú chudobu ako sociálnyjav, ktorý popri svojich negatívnych stránkach plní aj významné poslaniev spoločnosti.'8/ Predovšetkým spôsobujú nezáujem tých, ktorí nie súchudobní na redukcii spoločenských nerovností a súčasne mobilizujúk zvyšovaniu vlastných výkonov, čo nachádza priaznivý odraz vo vývojispoločnosti. Chudobní preberajú i výkon tzv. špinavých a podradných, prip.neatraktívnych, ale spoločensky nevyhnutných prác v spoločnosti,zabezpečujú odbyt, konzumáciu a cirkuláciu menej kvalitného tovaru, ktorýnie je schopný prinášať väčší zisk. A napokon, keďže ich existencia je

"/Podrobnejšie pozri o tom Kraiss, B.: La misere du monde und die moderne Gesellchaft,oder Können Armut, Elend und Not Gegenstand der Soziologie sein? In; Lendemains, roč.1974, č. 75-76, str. 7-1318 /Gans, HJ.: The positive funktion of poverty, in: Amer. Journal of Sociology, roč.78,1972, str. 275-289

37

spojená so sektorom sociálnych služieb, súčasne vytvárajú dodatočnépracovné miesta a pracovné príležitosti. Táto koncepcia napokon nadväzujena stredoveké kresťanské poňatie chudoby, spájané s morálnou čistotou("chudoba cti netratí") a askézou. Chudoba bola súčasne výzvouk šľachetnosti, k láske k blížnemu a milostrdenstvu.

Sociologické i sociálnopsychologické koncepcie chudoby kladú veľkýdôraz na reakciu chudobných na situáciu, v ktorej sa nachádzajú. Sociálnesprávanie niektorých chudobných skupín obyvateľstva alebo jednotlivcovmôže byť príznačné akceptovaním (zmierením sa) situácie, v ktorej sanachádzajú, alebo jej odmietaním. Významné je pritom subjektívne vnímanievlastnej chudoby. Stereotypom sociálneho správania chudobných jedisproporčnosť, ktorá jestvuje medzi intenzitou chudoby ajej vnímaním.Očakávania chudobných na prekonanie chudoby môžu byť adekvátne, aleboslabšie ako materiálna situácia, v ktorej sa nachádzajú, ale aj silnejšie.Anglický sociálny politik a vedec Runcimen nazval tento jav "relatívnoudepriváciou".59/

Postmodernistická paradigma kladie vinu za vznik súčasným podobámchudoby industrializácii a urbanizácii, ktorá mala za následok sťahovanieobyvateľstva do miest, proletarizáciu a pauperizáciu obyvateľstva. V tomtosmere je pokladaná za následok rozvoja vedy a techniky, spojenýchs industrializáciou a rastom priemyselnej veľkovýroby a znamená súčasťnárastu sociálneho rizika v spoločnosti.

Pozoruhodné sú i názory, vychádzajúcej z tzv. fenoménu feminizáciechodoby. Podľa týchto názorov, ženy žijúce bez manželov alebo partnerov,rozvedené a opustené ženy s deťmi tvoria najpočetnejšiu vrstvu chudobnéhoobyvateľstva. Podľa údajov z r. 1992 v USA 45% všetkých amerických rodíns matkou samoživiteľkou žije v chudobe. Mnohé z týchto žien napriekspoločenským a ekonomickým prekážkam utiekli z domu pred mužskýmnásilím.60/

Osobitné miesto v teórii zaujímajú otázky anómie ako následkuchudoby. Podľa týchto teórií nezamestnanosť, ale najmä chudoba -vylučujúveľkú časť obyvateľstva z realizácie cieľov, sprostredkovaných kultúrou, akonapr. blahobyt, resp. ekonomická istota. V dôsledku toho vzniká anomickénapätie, ktorého prvky sa individualizačnými tendenciami v našej spoločnosti

57 Hobsbawn, EJ.: Indistrie und Empirie. Britische Wirtschaftsgeschichte seit 1750.,Frankfurt am Main 1968-/ Podrobnejšie pozri o tom Jones, A.: Nabudúce bude mŕtva. In: Aspekt, 1998, Č.3, str.l 5

38

ešte zosilňujú.6'/ Keďže chudoba a v tej miere i nezamestnanosť vedúk destabilizácii hodnôt a noriem, vzťahujúcich sa k práci, dochádza vovzťahu k práci k významnému oslabeniu tak sociálnej regulácie, ako isociálnej kontroly. Táto destabilizácia sa postupne môže preniesť i na ďalšieoblasti hodnôt a noriem, ba môže spochybniť i samotný princíp výkonu, naktorom spočíva súčasná spoločnosť. Tak dynamika rastu bohatstva a luxusuv spoločnosti ako i dynamika chudoby oslabujú základné spoločenské normy,ktoré spočívajú etike výkonu a práce našej kultúry. Naviac chudoba v každejbohatej spoločnosti kladie nástojčivo otázky o existencii sociálnejspravodlivosti, ktoré by mohli spochybniť legitimitu štruktúr spoločenskýchšancí. To všetko je spojené i s pohľadom na sociálnu kohéziu, v ktorejchudoba znamená stratu možností spoločenských kontaktov a vylúčeniechudobných z normálnych foriem komunikácie a družnosti. Jedným znásledkov je ubúdanie sociálnej solidarity.

Na Slovensku nízkopríjmové domácnosti (nižší príjem ako 1800.- Skna jedného člena domácnosti) predstavovali vr. 1994 20,6 % a vr. 199511,4%. Hoci podiel nízkopríjmových domácností postupne klesal, bol tentojav sprevádzaný čoraz väčším napätím medzi čistým mesačným príjmoma reálnymi výdavkami na jedného člena domácnosti.62/ Rozhodujúci podieltýchto domácností tvoria v SR rodiny s nezaopatrenými rodinami (cca 82%)a domácnosti nepracujúcich dôchodcov (cca 14%). Príjmy v týchto rodináchnedokážu pokryť nevyhnutné výdavky, takže sú odkázané na úspory (pokiaľich majú), pôžičky, svojpomoc, predaj nehnuteľností, sociálnu výpomoc.Nezriedka vedie táto situácia k pokusom o nelegálne získavanie prostriedkovna obživu. Podľa iných zdrojov, založených na odlišnej metodike bol podielsociálne odkázaných v SR v r. 1995 8%-ný a v r. 1996 už len 7%-ný.Z dlhodobého hľadiska všeobecne možno konštatovať, že na Slovenskuprevláda trend znižovania zastúpenia skupiny ľudí pod životným minimom,čo znamená dlhodobé znižovanie rozsahu chudoby.63/ V prípadedlhodobejšieho pretrvávania väčšieho počtu obyvateľov pod hranicou alebona hranici životného minima sa môže veľmi negatívne prejaviť napríkladznižovaiu'm vzdelanostnej úrovne obyvateľstva (nedostáva sa prostriedkov navzdelanie), na technické zaostávanie (napr. vozového parku obyvateľstva,vybavenia domácností a pod.), chátranie bytového fondu a i., teda celého

"/ O negatívnych stránkach individualizácie podrobnejšie pozri Ondrejkovič,P.: Negatívnestránky individualizácie mládeže. PdF UK, Bratislava 199702 /Radičová, L: Sociálna situácia občanov Slovenska -reč čísiel. In: Radičová,I. (ed.):Vieme čo odmietame a vieme čo chceme? S.P.A.C.E., Bratislava 1998, str. 12 a nasl."/ Vašečka, I: Transformácia sociálnej starostlivosti na systém sociálnej pomociv podmienkach Slovenska vrokovh 1990 - 1996. In: Radičová, I.: Sociálna politika naSlovensku. S.P.A.C.E., Bratislava 1997, str.109

39

spôsobu života, vrátane spoločenských vzťahov. Do tzv. nižšej vrstvychudoby v SR podľa Karáska patria najmä rodiny stredných vekovýchkategórií (30 - 50 rokov), ktorí tvoria cca 43% z uvedenej vrstvy, starí ľudia(60 a viac roční), cca 29% z vrstvy nižšej vrstvy chudoby, občania sozákladným vzdelaním (cca 41%) a stredným vzdelaním (cca 40%)."/ Zavýznamné možno považovať zistenia, podľa ktorých medzinárodnéporovnanie štruktúry spotrebných výdavkov domácností v SR svedčío kvalitatívne odlišnom modeli životného štandardu a tým aj odlišnom prahuchudoby.

Problematika chudoby ako sociálneho javu býva spájaná s nevy-hnutnosťou riešenia na individuálnej, prip. skupinovej, ale i celospoločenskejúrovni. K takémuto riešeniu je však potrebný konsenzus pri definovaníchudoby, výsledkom ktorého by bola jasná, zrozumiteľná, nolitickyakceptovateľná a naviac operatívna definícia chudoby. Vypracovať takútodefiníciu a následne sa aspoň pokúsiť o jej likvidáciu sa však zatiaľnepodarilo, rovnako tak ako sa nepodarilo vypracovať ani komplexnúmetodológiu na meranie chudoby a hraníc chudoby. V USA bola napr. v roku1964 prezidentom Johnsonom vyhlásená vojna proti chudobe, ktorá malakomplexný charakter a týkala sa prakticky všetkých oblastí života,ekonomiky, kultúry, zdravotníctva, školstva a mimoškolského vzdelávania,mládežníckej politiky, politiky zamestnanosti a i. Zlyhanie americkejstratégie bolo vysvetľované pripisovaním výlučnej zodpovednosti za svojosud chudobným. Podľa údajov OSN vr. 1997 žilo na svete 1,3 miliardyobyvateľov s dôchodkom menším ako 1 US dolár denne. V Anglicku jeznámy "thatchcrovský" pokus nazvaný "trickle down", ktorý počítal s tým,že chudobní sa budú podieľať na raste spoločenského bohatstva a ichmomentálna sociálna situácia bude riešená iba obmedzenými prostriedkami,aby boli motivovaní k spolupráci na raste bohatstva celej spoločnosti.Významným prínosom pre zmierňovanie následkov chudoby predstavujesociálna práca, charita, individuálna pomoc, osobitne existencia tzv. welfareštátu, (Wohlfahrtstaat, štátu verejného blaha). Existenciou štátu verejnéhoblaha rozumieme v užšom slova zmysle systém štátnych a verejných(mimovládnych) zariadení, ktoré slúžia nasledovným cieľom:1. Zabráneniu človeku nedôstojnej chudobe a existenčnej núdzi (napr.

prostredníctvom sociálnej pomoci).2. Zabezpečeniu proti hroziacim štandardným rizikám (prostredníctvom

dôchodkového, nemocenského, havarijného, nehodového a pod. poistenia,vrátane poistenia pre prípad nezamestnanosti).

3. Odstráneniu neželateľných foriem sociálnych nerovností (napríklad pros-tredníctvom tzv. progresívneho zdaňovania, chránených pracovísk a p.).

"/' Podľa Karáska, cit. dielo str. 66

40

4. Nastoleniu rovnakých životných podmienok, resp. základnýchpredpokladov každodenného správania (prípravou vhodnej infrastrukturya prístupu k verejnému bohatstvu).

V širšom slova zmysle štáty verejného blaha, ktorých obyvateľstvopredstavuje vyspelú spoločnosť, usilujú o kreovanie politicko-administra-tívneho, socio-ekonomického a socio-kultúrneho systému, ktorý by dokázalsústavne rozmnožovať verejné blaho obyvateľstva, kvalitu života poriadok,bezpečnosť a všeobecnú spokojnosť. Uvedené snahy možno hodnotiť akoparadigmu úsilia o verejné blaho.

I keď sa podarilo vo vyspelejších štátoch (štátoch sociálneho blaha,welfare, Wohlfahrstaat,) chudobu ako sociálnopatologický jav utlmiť aleboaspoň zmierniť, v celosvetovom merítku je problém chudoby považovaný zaneriešiteľný, lebo vystupuje ako globálny jav, spočívajúci na diskrepanciimedzi expanzívnymi tendenciami ľudských požiadaviek a populačného rastuna strane jednej a obmedzenosťou zdrojov na našej planéte na strane druhej.No i v mnohých krajinách s vyspelou demokraciou sme svedkami narasta-júcich sociálnych priepastí, neustále narastajúcej nezamestnanosti, zväčšu-júcich sa konkurenčných tlakov, sociálnej marginalizácie celých skupínobyvateľstva a postupného zbavovania sa zodpovednosti za chudobu zostrany štátu. Otrasné svedectvo v tomto smere podáva Pierre Bourdieuv pozoruhodnom sociologicom svedectve a diagnóze každodenného utrpeniaa chudoby na príklade francúzskej spoločnosti, ktorá má takmer všeobecnúplatnosť.05/

V SR je problematika skúmania chudoby dlhodobé predmetompozornosti Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny a z hľadiskasociológie predmetom pozornosti Sociologického ústavu SAV. Jedna zmetód pri určovaní hraníc chudoby v SR vychádza z rozpočtovýchštandardov, ktoré vychádzajú zo špecifických košov tovarov a služieb, ktorépo ocenení môžu predstavovať určitú minimálnu hranicu životnej úrovne.Hlavným nedostatkom tejto metódy sú ťažkosti pri dosahovaní všeobecnéhosúhlasu, čo sú základné potreby, ktoré štandardy ich reprezentujú a ktoré zoštandardov majú byť do košov zahrnuté. Štandardom sa vytýka aj ichautoritatívnosť a arbitrárnosť, ale najmä to, že neberú do úvahy názorychudobného obyvateľstva.66/ Iný spôsob založený na štatistických metódach

'V Bourdieu. P.et al.: Das Elend der Welt. Universitätsverlag Konstanz, 1997, 848 strán,orig.:La misére du monde, Editions du Seuil, Paris 1993"/ Valná, S., Filipová, J.: Dopad spoločenskej transformácie na diferenciáciu sociálno-ekonomickej situácie domácností. In: Aktuálne otázky zmien sociálnej politiky a politikyzamestnanosti na Slovensku. VÚPSVAR, Bratislava 1996, str. 138 - 151

41

využíva na určenie chudoby tzv. Engelove zákony, podľa ktorých s rastompríjmu sa znižuje podiel výdavkov domácností na základné potreby vjejcelkovom rozpočte. S. Valná67/ uvádza 3 u nás najfrekventovanejšie prístupyk určovaniu hraníc chudoby:• prístup príjmovo - výdavkový (rozpočtové štandardy)• prístup sociálneho konsenzu (založený najmä na sociologických

výskumoch)• prístup založený na správaní ľudí (behaviorálny, založený na analýze

správania ľudí v závislosti od zmien príjmov)

Za najoptimálnejší prístup z hľadiska sociálnej práce a sociálnej politikypovažujeme prístup sociálneho konsenzu, i keď nemožno povedať, ženiektorý z prístupov skúmania chudoby ako sociálneho javu by bolnevedecký, ibaže každý z nich vyjadruje a zdôrazňuje inú stránkuproblematiky. Na Slovensku sa VÚPSVaR sa vo svojich koncepčno-metodologických prístupoch usiluje o komplementárne využívanie všetkýchuvedených možností. Treba si uvedomiť, že neriešenie komplexu otázokchudoby a opomínanie jej výskumu môžu mať za následok vážne integračnéproblémy práve v dôsledku chudoby.

6. AGRESIA, AGRESIVITA, HOSTILITA A NÁSILIE. (Ondrejkovič)

Emócie, ktoré sprevádzajú ľudí po celý život sa prejavujú i vneobyčajne špecifickej a spoločensky nebezpečnej podobe, ktorú nazývameagresia. Ako agresiu označujeme najčastejšie útočné správanie, ktoréobyčajne nastupuje ako reakcia na skutočné alebo iba zdanlivé ohrozenievlastnej moci, najčastejšie ako prejav hnevu. Sociologický význam agresienaviac obsahuje aj zámer, t.j. intencionálne poškodzovanie68/ (druhého aleboi seba). Stretávame sa s ňou ako agresiou individuálnou, skupinovou, alei masovou. Z hľadiska jednotlivca zisťujeme negatívny účinok agresie, ktorýsa prejavuje v ohrození individuálneho zdravia (psychosociálna jednotačloveka), nakoľko agresívne myšlienky, impulzy i samotné konanie môžunegatívne ovplyvňovať nervovú sústavu, vyvolávať tenziu, ustavičné napätie,strach, vyvolávať psychózu, následne ochorenie žalúdka (vredová choroba),srdca a pod. Z hľadiska spoločnosti si prejavy agresie zasluhujú osobitnúpozornosť, lebo agresia dokáže ohroziť ľudské spolužitie, fungovaniesociálnych systémov, ba i samotnú existenciu ľudstva (v prípade konfliktov,

"! V a k l á ' S - > Filipová, J., cit. vyd. str. 140 a nasl./ Manková, Petrusek, Vodákova a kol.:Velký sociologický slovník Praha, Karolibnum

1996, str. 44, 1. diel

42

nukleárnej vojny, ale aj individuálnej nezodpovednosti). Prejavuje sa aleboevidentným spôsobom (bitie, trhanie, kúsanie a pod.), alebo skryte (napr.ohováranie, ponižovanie a p.). V literatúre sú známe 3 skupiny teórií agresie(pudové inštinktívne teórie, frustračné teórie a teórie sociálneho učenia,považujúce agresiu za naučenú odpoveď). Pojem hostilita používame naoznačenie všeobecne nepriateľského postoja voči ľuďom, voči spoločnosti.LOVAS uvádza, že hostilita môže byť zložkou agresivity, ale nemusínadobudnúť charakter agresivity."9/ Znamená to teda, že hostilita sa nemusíprejaviť agresívnym správaním, často sa prejavuje v tom, že jednotlivec sanegatívne vyjadruje o niekom, želá mu neúspech, ktorý si úprimne želá,najradšej by privodil na osobu alebo skupinu, ktorú nemá rád chorobu aleboťažkosti. Hostilita preto môže byť príčinou agresie, ale agresia môže maťaj iné príčiny. Jedným z prejavov agresivity, hostility i násilia je osobitnýkomplexný (multifaktoriálny) sociálno-patologický jav, ktorý všeobecnenazývame týraním, zneužívaním a zanedbávaním detí (kapitola 6.1).Osobitné formy prejavu nadobúda v škole, kde sa prejavuje ako rast násilia,o príčine ktorého pojednávame v kapitole 6.2. I keď na individuálnej úrovnijestvuje predstava o ovládnutí ľudskej agresivity (napr. antiagresívny tréning- AAT, sublimácia, katarzia, psychoanalytičke techniky rozhovoru,zvyšovanie sebaoceňovania, sebahodnotenia, a pod.), na mezo- a makroso-ciálnej úrovni nepoznáme účinné postupy prekonávania agresie a agresivity.

Doposiaľ veľmi nepresné je vymedzenie pojmu násilie (nem. Gewalt,angl. violence), s ktorým sa prakticky stretávame v každodennom živote.O násilí spravidla hovoríme v súvislosti s kriminalitou, často hovorímeo násilí v rodine, násilí voči ženám, o násilí v školách, v armáde a ďalšíchšpecializovaných spoločenských inštitúciách, ale aj o špecifickom "každo-dennom" násilí, násilí "na ulici", o násilí skrytom, otvorenom, a i.

Násilie znamená tiež najčastejšie označenie jednorazového fyzickéhoaktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Inácharakteristika násilia hovorí o akomkoľvek akte, vrátane zanedbávania,ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodujednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. O mnohoznačnostipojmu násile svedčí však i to, že sa používa i ako označenie formyintervencie do vzťahov (medziľudských, ale i medzištátnych, do vzťahovmedzi inštitúciami a pod.), ktorých sféra je upravená právnou formou, alebo ina označovanie intervencie na ďalekosiahle priame alebo nepriameovplyvňovanie ľudí. Násilie môže byť zabudované i do štruktúry samotnéhospoločenského systému a môže predstavovať dynamický proces. Môže

M /Výrost, J., Slaměník, L: Sociální psychologie - sociálna psychológia. ISV Praha, 1997,str.317

43

narastať, eskalovať, alebo naopak, dočasne môže dochádzať k minimalizáciinásilia v spoločnosti. Môže nadobúdať kolektívne i individuálne formy,podobu masových hnutí alebo individuálnych činov v správaní jednotlivcov.Môže spôsobovať utrpenie, bolesť, ale i úľavu a subjektívne pocitysatisfakcie alebo vyslobodenia. Môže vyvolávať odpor, ale i podrobenie sa,rezignáciu. Nič nie je tak nejednoznačné a otázne, ako definícia násilia,uvádza Birgitta NEDELMANNOVÁ,70/ profesorka sociológie na Univerzity vMainzi, známa svojimi prácami o násilí a moci v spoločnosti. Pravdepodobnepreto sa najčastejšie stretávame s "hustým popisom" - čo najpodrobnejším,doslova mikroskopickým výpočtom všetkého toho, čo je násilie, vychádzajúcz paradigmy a teoreticko-metodologického konceptu fenomenologie.71/Násilie možno súčasne označiť í ako špecifické ľudské správanie, smerujúcek vynucovaniu splnenia prianí, záujmov, zákonov, príkazov a pod.Osobitným druhom násilia je terorizmus, ktorý vzbudzuje strach a hrôzu.Máva spravidla provokatívny charakter, v ostrom rozpore s prijatýminormami správania. Pôvodne znamenal predvedeckú kategóriu, používanúv bežnom hovorovom jazyku. Dnes sa pojem terorizmu používa najčastejšiev súvislosti s existenciou malých a extrémistických skupín, ktorých činnosťje motivovaná rasové, etnicky, xenofobicky, prip. príslušnosťou k niektorýmsektám, ale i v súvislosti s organizovaným zločinom, kde tvorí jeho najnižšístupeň. Teroristické skupiny však neraz získavajú i skrytú podporu štátu(najčastejšie zo zahraničia), materiálnu alebo v oblasti profesionálnehovýcviku. Ich činnosť je neraz opradená rúškom tajomnosti a v skupinesamotnej platia osobitné normy, prísne zásady konšpirácie, ktorýchnedodržanie sa prísne trestá.

V súvislosti s problematikou násilia sa objavujú ako naliehavé i otázkymonopolu štátu na násilie, ako jedinej inštitúcie, ktorá je oprávnená napoužívanie násilia a v súvislosti s tým i otázky kontroly tohoto monopolu anásilia v spoločnosti vôbec. Otvorenou otázkou zostáva i proces zovšednenia,"skaždodennostnenia" násilia, zvykania si naň, neustále narastajúcehovčleňovania násilia do vzorcov sociálneho správania a kultúry (alternatívnekultúry a kontrakultúry) a s tým spojenej narastajúcej ľahostajnosti vočiprejavom násilia. Čoraz častejšie sa stretávame s charakteristikami 20.storočia ako storočia násilia. Niektorí autori konštatujú, že násilie sa stalo v20. storočí rovnako tak ako peniaze univerzálnym fetišom. Sériové vraždy,

'7 Nadehnan, Birgitta: Gewalt. Soziale Bedeutungen und sozialwissenschaftlicheBedingungen des Begriffs, str. 109 - 147, In: Bundeskriminalamt (Hrsg.): Was ist Gewalt ?Auseinandersetzungen mit einem Begriff Bb.l, Strafrechtliche undSozialwissenschaftliche Darlegungen, Bundeskriminalamt, Wiesbaden 1986"/ Podrobnejšie pozri o tom Clifford Geertz: Dichte Beschreibung. Bemerkungen zueiendeutenden Theorie von Kultur. Suhrkamp, Frankfurt am Mai 1994

44

amokom postihnutí jednotlivci, teroristické a antiteroristické komanda a ichpočínanie, vyhladzovanie celých národov, etnických a rasových skupín,mučenie politických odporcov a väzňov, drancovanie a lúpeže nerazspôsobujú "zástavu dýchania" v najširších vrstvách obyvateľstva, stretávajúsa s pravidelnými, obľúbenými a obsiahlymi reakciami v masovokomu-nikačných prostriedkoch, takže sa čiastočne aj ich zásluhou stávajú doslovavšeobecnou záležitosťou, nielen záležitosťou štátu, súdov, prokuratúrya polície. Výskumy Mníchovského ústavu Jugend - Film - Fernsehenupozorňujú na komerčnú atraktívnosť, ale i na negatívny vplyv násiliav masmédiách, osobitne na deti a mládež. Celkom v zmysle teóriedeštruktivity Horkheimera a Adorna nemecký kriminológ a sociológkriminality Wolfram Stender tvrdí, že máme jednoznačne do činenia sosymptómom samozničenia našej civilizácie.72/ Násilie má takto svojeteoreticko - filozofické, sociologické i psychologické aspekty. O tonástojčivejšie sú popri vedeckej analýze narastajúceho násilia a agresivity vspoločnosti a bezradnosti vedy, naše úlohy v oblasti prevencie, etiky,sociálnej pedagogiky a sociálnej práce, osobitne v SR, kde jestvuje aspoňpotenciálna možnosť dostať uvedené fenomény pod kontrolu.

Na rozdiel od násilia týraním rozumieme spravidla nie jednorázový aktnásilia, ale dlhobejší proces, ktorého podstata spočíva v nespravodlivomvyužívaní fyzickej, psychickej alebo sociálnej moci voči iným, najčastejšievoči tým, ktorí nie sú schopní z najrôznejších dôvodov chrániť samých seba.Tento proces môže trvať krátko, ale môže pretrvávať i roky, môže zvyšovaťalebo znižovať svoju intenzitu, môže sa začať vyvíjať zo zdanlivozanedbateľných príčin. Môže sa týkať jednotlivcov, menších alebo i väčšíchskupín, ale i celých skupín obyvateľstva, prívržencov náboženských alebopolitických hnutí alebo strán. Dôvody, prečo sa týraní nedokážu ubrániťtomuto procesu, spočívajú práve v tom, že sami nedisponujú rovnakou aleboaspoň dostatočnou fyzickou, psychickou alebo sociálnou mocou. Samotnétýranie nemusí spočívať priamo v spôsobovaní fyzickej bolesti. Flrozba smrtialebo ublíženia na zdraví, vyhrážky týkajúce sa blízkych osôb, priateľov,rodičov a pod. a metódy vyvolávajúce strach obete, ponižovanie,obmedzovanie slobody až po deštrukciu vlastnej osobnosti a vyvolanie jejzávislosti na páchateľovi bývajú mnohokrát častejším zjavom ako samotnéfyzické násilie.

7V Stender, W.: Post Crimen. In: Die Gewalt in der Kriminologie. 6. BeiheftKriminologisches Journal, Juventa Weinheim 1997, str. 64

45

6.1. TÝRANIE, ZNEUŽÍVANIE A ZANEDBÁVANIE DETÍ

(Doc. PhDr. Mária Vlčková, CSc.)Spoločensko-politické zmeny po novembri 1989 vytvorili priestor pre

štúdium viacerých problémov života spoločnosti, ktoré z najrozličnejšíchdôvodov zostávali mimo záujmu nielen laickej ale i odbornej verejnosti.Vzťahuje sa to aj na problém týrania, zneužívania a zanedbávania dieťaťa vrodine. Pre svoju nezlučiteľnosť s oficiálnou ideologickou líniou ovšeobecnej starostlivosti štátu a rodiny o zdravie, šťastie a blaho každéhodieťaťa sa jeho existencia zaznávala, resp. bagatelizovala.

Zvýšený záujem o poznanie a riešenie tohto závažného problému vsúčasnom období je podmienený tak pedocentrickým charakterom dnešnejspoločnosti, spojenom s uznaním vysokej hodnoty dieťaťa a chápanímdetstva ako špecifického vývojového obdobia človeka s osobitnýmipotrebami a právami, ako aj Dohovorom o právach dieťaťa, akcentujúcehonevyhnutnosť ochrany dieťaťa pred všetkými formami fyzického alebopsychického násilia, poškodenia alebo zneužitia.

6.1.1. Syndróm CAN

Týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa predstavuje závažnýpatosociálny jav, ktorý svojimi dôsledkami podstatným spôsobomovplyvňuje telesné, duševné a sociálne zdravie dieťaťa. Nepredstavuje všaknový problém. Naopak. Sprevádza ľudstvo od začiatku jeho existencie - ikeď pochopiteľne nie v súčasnom ponímaní ako násilia na dieťati, ale ako jsúčasť kultúry tej ktorej spoločnosti, jej štýlu života, uznávaného systému jhodnôt, metód a spôsobov výchovy. Preto napríklad predávanie detí do íotroctva, zabíjanie handicapovaných detí ako príťaže pre spoločnosť, rozličné trituály uvádzania detí do sveta dospelých, osobitné druhy účelovéhotelesného poškodzovania, uplatňované v rozličných obdobiach, bolo nielencelkom samozrejmé, ale ako také, aj spoločnosťou plne akceptované.Podobne kruté zaobchádzanie s deťmi a ich zamestnávanie v neľudskýchmanufaktúrnych podmienkach, uplatňovanie tvrdých, priamo surovýchtelesných trestov, bolo každodennou súčasťou života detí. Dieťa bolovšeobecne považované za vlastníctvo rodičov, s ktorým mohli ľubovoľnenakladať.

Až 19. storočie prinieslo niektoré nové názory na postavenie dieťaťa vrodine a v spoločnosti a prejavy určitej starostlivosti o neho, jednako však zhľadiska jeho ochrany pred násilím sa situácia nijako nezmenila. Dôkazom jeaj skutočnosť, že vznik rozličných organizácií, zameraných na ochranuzvierat predchádzal vzniku spoločností orientujúcich svoju činnosť naochranu detí. Až v druhej polovici 19. storočia vznikali v Európe dobrovoľné

46

združenia podobného charakteru. Prvou bola Národná spoločnosť prevencieproti krutostiam na deťoch, ktoré vznikla v roku 1883 v Liverpoole a potom vroku 1884 v Londýne. V celku však záujem laickej i odbornej verejnosti oproblém násilia na dieťati zostával veľmi malý. Nepodnietili ho anikonkrétne fakty niektorých lekárov, dokazujúcich existenciu výraznéhonásilia na deťoch, spôsobujúceho im nie raz vážne telesné poškodenie.

Medzníkom v postoji odborníkov i širokej verejnosti k problémutýrania dieťaťa sa stali práce F.N.SILVERMANA, najmä všakC.H.KEMPEHO, ktorý názvom svojej state The battered - Child syndrome,uverejnenej v J.Am.med.Ass. 181, 1962, zaviedol pojem "syndróm bitéhodieťaťa". Podnietil tým záujem lekárov, psychológov, sociológov ipedagógov a spolu s tým aj snahu o všestranné štúdium a poznanie tohtoproblému. Jeho výsledkom je rozčlenenie celku týrania dieťaťa na jehozákladné, vzájomne späté a podmienené formy. Pre celý komplex týraniadieťaťa, jeho prejavov a dôsledkov pre aktuálny i perspektívny život sa odzačiatku 90. rokov v anglosaskej literatúre začína uplatňovať pojem "ChildAbuse and Neglect", v skratke CAN. V domácej literatúre sa okrem nehopoužíva aj jeho slovenský jazykový ekvivalent - syndróm týraného azanedbávaného dieťaťa.

6.1.2. Charakter a podstata týrania a zanedbávania dieťaťa

Týranie dieťaťa v rodine predstavuje mimoriadne zložitý,multifaktoriálny problém, čo do svojho vzniku, prejavov i dôsledkov. V jehopodstate je surový, krutý, odmietavý a dieťa ponižujúci prístup, ktorým sadieťaťu v závažnom rozsahu telesne alebo duševne ubližuje. Nejde ojednorázový trest, ale o opakujúce sa násilie, pre ktoré je charakteristickývysoký stupeň hrubosti, surovosti a bezohľadnosti. Preto je možné povedať,že týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa je "akékoľvek nenáhodné,preventabilné, vedomé (prip. aj nevedomé) konanie rodiča, vychovávateľaalebo inej osoby voči dieťaťu, ktoré je v danej spoločnosti neprijateľné aodmietavé, a ktoré poškodzuje fyzicky, duševný a spoločenský stav dieťaťa ajeho vývin, prip. spôsobuje jeho smrť".

Týranie dieťaťa v rodine predstavuje zložitý celok. V ňom je možnérozlíšiť nasledujúce základné formy týrania: telesné týranie, citové(psychické) týranie, zanedbávanie, sexuálne zneužívanie a systémové týranie.Okrem uvedených základných foriem v literatúre sa uvádzajú aj také formyako napr. organizované zneužívanie, sexuálny turizmus, rituálne zneužívamea Münchhausenov syndróm by proxy (v zastúpení).

Telesné týranie

v najvšeobecnejšom vyjadrení predstavuje neúmerné použitie telesnéhotrestu, surové a kruté telesné zaobchádzanie s dieťaťom, spôsobujúce munepredstaviteľné telesné, resp. aj duševné útrapy a utrpenie, ktoré zásadnýmspôsobom ovplyvňuje jeho aktuálne životné postavenie a perspektívz. Je tedazámerné, nenáhodné použitie sily, násilných aktov alebo konania v aktívnejalebo pasívnej podobe, dôsledkom ktorého je telesné ublíženie, poškodenie,poranenie alebo aj smrť dieťaťa. V základe telesného týrania, resp.východiskom k nemu býva často telesný trest, ktorý v našej kultúre je takmervšeobecne považovaný za prijateľný výchovný prostriedok. Rodičia, resp.vychovávatelia sa prostredníctvom neho usilujú zdisciplinovať dieťa,usmerniť jeho temperamentové alebo povahové rysy, dosiahnuť požadovanésprávame, resp. zabrániť opakovaniu jeho nežiadúcich prejavov, prípadnezvýšiť frustračnú toleranciu dieťaťa a formovať väčšiu odolnosť vočiťažkostiam a problémom života. Zabúda sa pritom, že v dôsledku istejadaptácie dieťaťa na telesný trest vzniká potreba zvyšovať nielen jehofrekvenciu, ale i intenzitu. Tým vzniká možnosť prekročenia istej,neviditeľnej hranice, za ktorou trest sa už stáva týraním. Určiť však tútohranicu nie je prakticky možné, nakoľko má individuálny charakter. Závisínielen od pohlavia dieťaťa, ale aj jeho individuálnych osobitostí, odolnostivoči fyzickej a psychickej bolesti a v neposlednom rade aj od všeobecnejmiery tolerancie spločnosti k násiliu vôbec a vo vzťahu k dieťaťu zvlášť.

Citové (psychické) týranie

predstavuje koncentrovaný útok dospelého jedinca na psychický vývojdieťaťa, ktorý sa dotýka jeho "ja" a jeho sociálnych schopností. Vnajvšeobecnejšom vyjadrení ide o také správanie, ktoré vedie kpoškodzovaniu sabapoňatia a sebahodnotenia, k dezintegrácii osobnosti a vkonečnom dôsledku k narušeniu vzťahov nielen k týrajúcim rodičom, ale aj kľuďom vôbec. Dôsledky psychického týrania sú pre psychicky emocionálny asociálny vývoj dieťaťa tým závažnejšie, čím nižší vývojový stupeň dieťaťa jezachytený a čím vyššia je jeho frekvencia a intenzita. Psychické (citové)týranie sa môže v aktívnej alebo pasívnej podobe prejavovať v 5 základnýchfonnách, konkrétne ako odmietanie, izolácia, terorizovanie, ignorovanie akorupcia. K uvedeným základným formám sa niekedy pričleňuje aj napr.vykorisťovanie dieťaťa, jeho systematické ponižovanie, ale aj nevhodnáatmosféra rodinného života, charakterizovaná napríklad týraním matky,súrodencov a pod. Osobitnou formou citového týrania je verbálna agresia,ktorá vykazuje všetky jeho charakteristické znaky. Ide o komunikáciu,zameranú na spôsobenie psychickej bolesti, resp. o komunikáciu taktodieťaťom vnímanú. Ide o nadávky, nevhodné a urážajúce pomenovávania

48

dieťaťa, jeho zosmiešňovanie, znevažovanie, vysmievame, podceňovanie apod. Aj keď psychické týranie vystupuje ako relatívne samostatná podobatýrania dieťaťa, jednako však takmer vždy sprevádza aj ostatné formy. Pritomv prípadoch telesného týrania a sexuálneho zneužívania býva často prežívanápsychická bolesť väčšia a intenzívnejšie prežívaná než bolesť z prvotnejformv tvrania.

Zanedbávanie dieťaťapredstavuje mnohotvárny a mnohodimenzionálny jav čo do príčin, foriemprejavu a závažnosti dopadu na dieťa. Ide o formu týrania, ktorá sa vyskytujerelatívne najčastejšie. Zanedbávaním treba chápať akýkoľvek nedostatokstarostlivosti, ktorý dieťaťu spôsobuje závažnú ujmu na zdraví, vývoji aživote, alebo ho chronicky ohrozuje. Dochádza k nemu vtedy, keď bezohľadu na príčiny nie sú primerane uspokojené základné potreby dieťaťa, t.j.potreba adekvátnej lekárskej starostlivosti, bývania, výživy, oblečenia,vzdelania, ochrany pred nebezpečenstvom úrazu a pod. Pritom požiadavkaprimeraného, resp. adekvátneho uspokojenia potrieb predstavuje takú úroveň,ktorá vylučuje možnosť poškodenia, resp. riziko poškodenia telesného aduševného zdravia dieťaťa.

Zanedbávanie predstavuje pasívny prístup rodičov, resp.vychovávateľov k dieťaťu, prejavujúci sa v nedostatočnej, prípadne aj vnijakej starostlivosti, v absencii primeraného zabezpečenia jeho aktuálnych aperspektívnych potrieb tak v oblasti telesnej, ako aj emocionálnej avýchovnej a to v rozsahu a spôsobu zodpovedajúcim vývojovému stupňudieťaťa. Pritom však je potrebné vidieť, že zabezpečovanie potrieb dieťaťa,ale aj spôsob a rozsah starostlivosti je vždy podmienený charakterom kultúryspoločnosti ako celku, ako aj požiadavkami a normami užšieho spoločenstva,či už etnického alebo náboženského, ku ktorému sa rodina hlási a hodnoty anormy ktorého uznáva a rešpektuje. Pochopiteľne, v prípadoch ohrozeniadieťaťa prioritné sú hodnoty a normy spoločnosti ako celku, ktoré v danejkultúre objektívne sledujú záujmy a potreby dieťaťa.

Zanedbávanie môže vykazovať rozličný stupeň. V dôsledku toho jemožné hovoriť o čiastočnom zanedbávaní, pri ktorom nie sú uspokojivosaturované niektoré potreby dieťaťa, a o zanedbávam úplnom, t.j.zanedbávaní dieťaťa vo všetkých základných sférach jeho života. V takomtoprípade dieťa pre rodičov akoby ani neexistovalo. Žije z hľadiskahygienického, materiálneho i sociálneho v absolútne nevyhovujúcichpodmienkach, často úplne izolované od okolitého sveta, ukryté pred očamisusedov a známych. Je zrejmé, že v takýchto podmienkach dieťanepredstaviteľne trpí telesne i duševne. Naviac mu však chýbajú aj základné

49

stimulačné podnety pre rozvoj reči, intelekturálných, resp. aj sociálnychschopností a zručností. Podobne ako iné formy týrania dieťaťa ajzanedbávanie môže sa prejavovať v rozličných podobách. Medzi nezaraďujeme

- zanedbávanie telesné, pri ktorom nie sú uspokojivo zabezpečené taképotreby dieťaťa, ako je potreba primeraného oblečenia, výživy, hygieny,bývania, zdravotnej starostlivosti a ochrany pred nebezpečenstvom úrazu,resp. iného telesného poškodenia,

- zanedbávanie výchovy a vzdelávania sa spája s nedostatočnou výchovnoustarostlivosťou rodičov o dieťa podmienenej tak alkoholizmom rodičov, ichnezáujmom o výchovu dieťaťa, ale aj ich preangažovanou podnikateľskoučinnosťou, do ktorej rozličnými spôsobmi, zapájajú aj dieťa a to často aj naúkor jeho vzdelávania v škole,

- zanedbávanie emocionálne, predstavujúce vo svojej podstate psychickúdepriváciu dieťaťa. Pri nej nie sú uspokojivo zabezpečené základnépsychické potreby dieťaťa, najmä potreba lásky, istoty a prejavo\náklonností zo strany rodičov. Relatívne často sa vyskytuje v tzv.dvojkarierových rodinách, v ktorých obaja rodičia sledujú predovšetkýmsvoju profesionálnu kariéru, pričom dieťa, často materiálne bohatosaturované, zostáva samo, odkázané na seba a svoje hračky, prípadnepriateľov.

Sexuálne zneužívanie dieťaťa

je chápané ako nepatričné vystavenie dieťaťa pohlavnému kontaktu, činnostialebo správaniu. Zahrňuje akékoľvek pohlavné dotyky, styk, sexuálnevzrušovanie, či vykorisťovanie kýmkoľvek, komu bolo dieťa zverené dostarostlivosti, alebo kýmkoľvek kto dieťa zneužíva. Predstavuje veľmi širokúškálu najrozličnejších sexuálnych aktivít dospelého, orientovaného na dieťa,ktoré môžu mať bezdotykovú podobu (prezentovanie pornografickéhomateriálu, exhibicionizmus, harassment, masturbácia alebo iné spôsobyukájania sa pred očami dieťaťa, obscénne rozhovory a pod.) alebo podobudotykovú, ako napr. rozličné dotyky v erotogénnych zónach dieťaťa,objímanie a bozkávanie so sexuálnym podtextom, manipulácia s genitáliamidieťaťa, resp. podnecovanie dieťaťa k dotykom genitálií dospelého, hrysexuálneho charakteru a vlastný pohlavný styk. Sexuálne zneužívanie dieťaťaje jeho tragédiou hneď na samom začiatku jeho života. Ide o bezprecedentnýa ničím neospravedlniteľný akt násilia na dieťati a to bez ohľadu na to, čipáchateľ presadzuje svoje sexuálne záujmy fyzickým atakom na dieťa alebojeho odmeňovaním, resp. iným zvýhodňovaním.

50

Mimoriadne závažnou podobou zneužívania dieťaťa je incest, priktorom biologický otec sexuálne zneužíva svoje dieťa, najčastejšie dcéru.Vedľa incestnej podoby môže sa v rodine vyskytovať - a to častejšie - aj tzv.pseudoincest, pri ktorom je dieťa zneužívané druhom, priateľom alebo ajnovým manželským partnerom matky. Tak pri inceste ako aj pseudoinceste jedieťa často dezorientované nielen vlastnou skutočnosťou, ale často ajnepravdivým tvrdením páchateľa o prirodzenosti a všeobecnosti sexuálnychkontaktov dieťaťa s rodičmi, prípadne aj rozličnými darmi a prejavmiosobitnej náklonnosti. V dôsledku toho je často neschopné odporu. Pokiaľ savyskytne, býva spravidla tým menší, čím menej sú naplnené jeho citovépotreby, čím menej je poučené o možnostiach odmietnutia kontaktov ačinností, ktoré sa mu nepáčia alebo ktoré mu narobia dobre a ku ktorým jenútené a čím viac je rodičmi vedené k poddajnosti a nekritickémurešpektovaniu dospelých a slepej dôvere k nim. Ako páchatelia sexuálnehozneužívania detí môžu najčastejšie byť:

- pedoŕílne zamerané osoby, t.j. ľudia, ktorí odjakživa pociťujú sexuálnunáklonnosť k deťom, zatiaľ čo z hľadiska sexuálneho ich dospelínezaujímajú. Ich záujem o deti sa začína spravidla prejavovať veľmi skoro avyúsťuje k ťažko zmeniteľné správanie. Sú presvedčení, že dieťa má právosexuálne sa stýkať s dospelými, čím sa mu vôbec neubližuje,

- osoby regrcsného typu, ktoré hoci žijú v partnerskom vzťahu, zneužívajúdeti v dôsledku vlastnej infantilnej regresie, neprítomnosti dospeléhopartnera, resp. neuspokojenia a zlyhania v kontakte s ním, ale aj vdôsledku nedostatočného zvnútornenia morálnych noriem spoločnostiohľadom sexuálneho života. Spúšťacím mechanizmom môže byťalkoholo\á, resp. iná závislosť oslabujúca vnútorné zábrany, kontroluvlastného konania a uvedomenie si dôsledkov svojho konania.

Systémové týranie

je týranie, spôsobované dieťaťu systémom, ktorý bol prijatý ako prostriedokjeho ochrany a pomoci. Ide o rozlične náročné, bolestivé a opakujúce salekárske, alebo aj psychologické vyšetrovanie, vypočúvanie dieťaťa napolícií, súdoch, rozlične dokazujúce činnosti a pod., ktoré sú síce z hľadiskaochrany a pomoci dieťaťu nevyhnutné, no spôsobujú mu veľmi intenzívnuduševnú, niekedy aj telesnú bolesť. Systémové týranie sa niekedy označujeako druhotné týranie. Nastupuje totiž spravidla po prvej prežitej träume aposkytnutú pomoc dieťa prežíva ako novú podobu svojho týrania.

51

Münchhausenov syndróm by proxy (v zastúpení) je spojený spatologickou predstavou rodičov o vážnej chorobe dieťaťa, v dôsledku čohoumelo vytvárajú podmienky pre jeho hospitalizáciu, zložité, ťažké a často ajbolestivé vyšetrenia a liečenie.

Zámerné otravy dieťaťa sú osobitnou, veľmi vážnou formou jehotýrania. Ide o dlhodobé podávanie pre dieťa nevhodných liekov, ktorépoškodzujú jeho zdravie, podávanie rozličných chemických prostriedkov,množstvo soli, korenia a pod. Dôsledkom toho je nielen výrazná ujma nazdraví dieťaťa, ale v niektorých prípadoch aj jeho smrť.

Podstatou organizovaného zneužívania je výnosný obchod, prinášajúciobrovské zisky. Pri ňom totiž dieťa vystupuje ako tovar. Ako tovar sapredáva tak pre sexuálne účely, ako aj pre námedznú prácu, rovnajúcej sanovodobému otroctvu. K nemu sa približuje svojou povahou aj sexuálnyturizmus, charakterizovaný často celou sieťou sprostredkujúcich článkov arituálne zneužívanie, ako prostriedok začlenenia dieťaťa do určitej skupiny,party alebo sekty.

Z uvedeného je zrejmé, že všetky formy týrania dieťaťa, napriek svojejrelatívnej odlišnosti, obsahujú spoločný prvok. Tým je nesporná skutočnosť,že všetky, bez rozdielu, spôsobujú dieťaťu bolesť a nepriaznivo ovplyvňujútak jeho aktuálny ako aj perspektívny život.

6.1.4. Príčiny týrania dieťaťa v rodine

Príčiny týrania dieťaťa v rodine sú mnohostranné a nanajvýš rozdielne.Pre ich správne pochopenie treba vychádzať z chápania týrania dieťaťa ako"vzťahového" problému, resp. z analýzy tzv. rizikových faktorov. Tie sanachádzajú tak na strane rodičov, ako i detí, pričom negatívny vplyvindividuálnych charakteristík oboch činiteľov môže byť umocnenýnepriaznivými vplyvmi prostredia, kultúrnymi a sociálnymi podmienkami, vktorých rodina žije a vychováva svoje dieťa.

Aj keď nieje možné jednoznačne povedať, ktoré deti sa najčastejšie stávajúobjektom týrania, jednako skúsenosti ukazujú, že najčastejšie sú to deti, ktoréz hľadiska svojho psychomotorického vývoja zaostávajú za svojimivrstovníkmi, deti chorľavé, vyžadujúce sústavnú starostlivosť, deti postihnutévrodenou nedostatočnosťou, prip. ináč handicapované. Bývajú to aj detipriemerné svojimi schopnosťami, od ktorých sa však očakávajúnadpriemerné výkony, ale aj deti s ľahkou mozgovou dysfunkciou,prejavujúcej sa v osobitostiach ich správania sa. Vo väčšine prípadov sú toteda deti, ktoré vzhľadom na svoj telesný alebo duševný stav vyžadujú väčšiu

52

pozornosť a starostlivosť, dožadovaním ktorej sa stávajú pre rodičov nielenzáťažou, ale svojou bezbrannosťou a závislosťou často aj vhodnýmnáhradným objektom uvolnenia svojho napätia a agresie.

V charakteristike rizikových rodičov sa viacerí autori zhodujú v tom,že vo väčšine prípadov ide o

- ľudí s anomálnym vývojom osobnosti, s agresívnymi povahovými rysmi,ľudí impulzívnych, ľudí trpiacich neurotickými ťažkosťami a pod.,

- ľudí závislých od alkoholu a drog,

- rodičov v mladistvom veku, ktorí sú rodičovsky nezrelí, nedostatočnevyspelí a nestotožnení s rolou rodiča,

- ľudí so zvláštnym životným štýlom (niekedy príslušníkov niektorýchnáboženských siekt), o stúpencov zvláštnych rituálov,

- ľudí chronicky žijúcich v strese, ľudí spoločensky i profesionálneneúspešných, dlhodobo nezamestnaných a pod.

K týraniu však môže prísť aj za situácie, keď ani na strane rodiča anina strane dieťaťa sa nenachádzajú výraznejšie rizikové faktory. Ide oosobitný druh rizika, tzv. dyadického, pri ktorom individuálna reaktivita aočakávania na obidvoch stranách sú natoľko odlišné, že presahujú možnostivzájomnej adaptácie. Do úvahy treba tiež zobrať rozličné situácie, ktorétýraniu napomáhajú. Vyvolávajúcim momentom často býva akútny stresrodičov, vyvolaný často profesionálnou, resp. spoločenskou neúspešnosťou,chronickým ochorením, alkoholovou alebo inou závislosťou, materiálnounedostatočnosou, sociálnou izolovanosťou, chudobou, stiesnenými bytovýmipodmienkami a pod., ktoré vedú nielen k vlastnej nespokojnosti, ale aj khľadaniu vinníka za existujúci neutešený a stresujúci stav.

Zložitosť a mnohostrannosť rozličných faktorov a činiteľov,napomáhajúcich týranie dieťaťa a ich vzájomná prepojenosť a podmienenosťvedie viacerých autorov k uplatneniu tzv. ekologického modelu v prístupe a vinterpretácii ich podstaty, úlohy a miesta pri týram. Týranie dieťaťa v jehorozličných podobách predstavuje bez pochybností vážne nebezpečenstvo takpre aktuálne, ako i perspektívne telesné, duševné a sociálne zdravie dieťaťa acelkový' rozvoj jeho osobnosti. Nejde len o ťažké ublíženie, ktoré vniektorých prípadoch spôsobuje celoživotné zdravotné problémy, ale aj ocelkový psychický stav dieťaťa. Týraním sa totiž dieťa stáva citovochladným, chýbajú prvky súcitu, empatie, nápadne sa prejavuje nedôvera,zatrpknutosť, pocit ustráchanosti, menejcennosti, výrazné sú tiež poruchy voblasti interpersonálnych vzťahov. Tie sa demonštrujú v násilí, páchanom namladších súrodencoch, vrstovníkoch, resp. iných náhradných objektoch, alenajmä v neskoršom období deštrukčným asociálnym správaním sa. Veľmi

53

závažnou je aj skutočnosť, že týrané dieťa sa identifikuje s agresívnymrodičom, v dôsledku čoho je náchylné na tie isté spôsoby správania sauplatňovať nielen voči nim samým, ale aj vo výchove vlastných detí. Idetransgeneračný prenos týrania, pri ktorom z týraných sa stávajú týrajúci.

6.1.5. Prístup k riešeniu problému týrania detí

Problém týrania, zanedbávania a zneužívania dieťaťa aj napriek svojejzávažnosti nieje možné vyriešiť hneď a jednoducho. To preto, lebo k týraniudochádza v hlbokej intimite rodinného prostredia, do ktorého susedia, resp.známi nechcú z rozličných dôvodov zasahovať. Naviac, výchovu detí,používané metódy výchovy a vôbec prístup k dieťaťu rodičia považujú zasvoju súkromnú vec a právo. Základným predpokladom a súčasnevýchodiskom riešenia problému týrania detí je predovšetkým primárnaprevencia. Predstavuje rozsiahlu a mnohotvárnu oblasť spoločenskej praxe,obsahom ktorej je:

- široká osveta verejnosti a všeobecné opatrenia v prospech rodín s deťmi,

- špecifická informovanosť a osveta medzi rodičmi a vychovávateľmi dieťaťao jeho potrebách, prístupoch k nemu a metódach výchovy,

- výchova mladých ľudí k uvedemelému manželstvu a zodpovednémurodičovstvu, ich vedenie a usmerňovanie k stotožneniu sa s rolou rodiča,

- vytypovanie a sledovanie rizikových skupín detskej a dospelej populácie zhľadiska prevencie potencionálneho násilia na deťoch.

Sekundárna prevencia prichádza do úvahy v situácii, keď k násiliu užprišlo. Predpokladá nielen správne diagnostikovanie stavu, ale aj stanovenieprognózy, spôsobov riešenia prípadu, a v neposlednom rade aj návrh naochranné, terapeutické a ďalšie opatrenia v prospech dieťaťa i rodiny Jezrejmé, že ak sa ukáže dysfunkčný, resp. afunkčný charakter rodiny, jejneschopnosť zabezpečiť podmienky pre normálny vývoj dieťaťa a jeho život,vzniká reálna potreba začlenenia dieťaťa do niektorej z foriem náhradnejrodinnej výchovy.

Vo všetkých vyspelých krajinách v súčasnom období v riešeníproblému týrania dieťaťa, pochopiteľne, pokiaľ nie je naplnená skutkovápodstata trestného činu, sa stále vo väčšej miere upúšťa od punitívnehoprístupu v prospech uplatnenia rozličných terapeutických, liečebnýchpostupov. Inými slovami od metódy odplaty a trestu sa začína prechádzať kindividuálnej alebo skupinovej rodičovskej psychoterapii. Jej cieľom jeformovanie, resp. rozvinutie zodpovedajúcich rodičovských schopností astotožnenie sa s rolou rodiča, osvojenie si metód výchovy a riešenia stresov afrustrácií každodenného života kultúrne prijateľným spôsobom. To však

54

predpokladá uviesť do života činnosť rozličných depistážnych, sociálnych,charitatívnych a terapeutických inštitúcií, využívajúcich intelektuálnypotenciál vysoko kvalifikovaných odborníkov, ako aj obetavosť a nezištnosťlaikov, zabezpečiť vzájomnú prepojenosť a informovanosť jednotlivýchinštitúcií v záujme dosiahnutia spoločného cieľa. Tým musí byť komplexnáochrana dieťaťa, jeho práv, najmä práva na zdravie, telesný a duševný vývin,na lásku a spokojnosť a primeranú rodičovskú starostlivosť.

6.2. NÁSILIE V ŠKOLÁCH (Ondrejkovič)

Násilie medzi školákmi je nesporne starý fenomén. Skutočnosť, ženiektoré deti alebo mladí ľudia boli systematicky vystavovaní násiliua zneužívaniu, prip. sústavne napádaní svojimi spolužiakmi bola veľakrátopísaná i v krásnej literatúre a s uvedeným javom majú vlastné skúsenostii mnohí dospelí z čias svojej školskej dochádzky. V súčasnosti vo všetkýchkrajinách Európy však dramaticky narastá kriminalita mládeže a násilie vškolách. Výnimkou nie je ani Slovensko.. I v Bratislave sme zaznamenaliprípad, kedy žiak strednej školy zastrelil svoju učiteľku nemčiny. Nedávno,len pred krátkym časom, sme videli v spravodajstve vraždu vychovávateľky unašich západných susedov v Čechách. Kým v minulosti, na prelome storočiasa ešte žiaci v škole triasli pred trstenicou a odpásaným remeňom, čorazčastejšie sme svedkami obavy vyučujúcich zo surovosti a trúfalostiniektorých žiakov, ktorí Často nosia celkom bežne so sebou i do školy nôž,boxer, slzotvorný plyn, alebo i iné zbrane. Nie je ďaleko čas, kedy budemevyzývať žiakov, aby sa prezuli a spolu s vychádzkovou obuvou v šatniodovzdali školníkovi i steine zbrane - ako položartom uvádza istý školskýčasopis. Ešte častejšie sme svedkami násilia na spolužiakoch, fyzického ipsychického, ktoré je niekedy horšie ako fyzické, svedkami sme išikanovania, vydierania, vzájomného ponižovania. Takéhoto násilia sadopúšťajú jednotlivci, ale ešte častejšie celé skupiny (rovesníkov).Bezprostrednému násiliu často predchádza surovosť, netolerantosť, neúcta kdruhým, či už spolužiakom alebo k vyučujúcim. Často nachádzajú verbálnyale aj nonverbálny výraz. Takéto správanie však nie je obmedzené len naškolu, ale i mimo nej, v jej okoli, cestou do školy alebo zo školy, v domovemládeže alebo v školských zariadeniach. Násilia sa dopúšťajú žiaci v školenielen na učiteľoch, ale najmä na svojich rovesníkoch. V Spolokovejrepublike Nemecko je registrovaných len za rok 1997 približne 200 000mladistvých, ktorí sa dopustili trestného činu, alebo sú z neho podozriví.Mnohé tresne činy na verejnosti začínajú práve v škole. Kritici oprávnenepoukazujú na to, že čotaz častejšie zostáva bez povšimnutia porušovanieškolského poriadku, vulgárne výrazy a slovník žiakov, urážky učiteľov,zdanlivo malicherné "krádeže" desiaty spolužiakovi, prip. jeho vreckového,

55

vydieranie spolužiakov a pod. A veľkému násilu takmer vždy predchádzanásilie malé. Oprávnene vzniká otázka, čoho dôsledkom je tento jav a ako muúčinne čeliť. Ako sa k nemu postaviť, lebo obeťami násilia v školách súrovnako tak žiaci i učitelia. Treba si postaviť otázku i na obsah a spôsobpríjmaných opatrení, ktoré by mali mať dlhodobý a preventívny charakter.

Otázky bezpečnosti v školách zamestnávajú nie len vyučujúcich avedenia škôl, ale iste i rodičov, školské orány a orgány činné v trestnomkonaní (súdy, prokuratúra, policia). Masovokomunikačné prostriedkynezriedka rozširujú informácie o násilných činoch v školách a pričiňujú sa ovznik strachu prip. obáv a zneistenia v atmosfére na našich školách aškolských zariadeniach. Pritom neraz sú to práve massmédia, ktoré sústavneprezentujú svojim konzumentom (či sú to už čitatelia alebo televízni afilmoví diváci), násile ako každodennú súčasť nášho života (habitualizácianásilia). Neraz práve ich pričinením sa mnohí, najmä mladí ľudiadomnievajú, že násilie je samozrejmosťou a zvykajú si naň. Odtiaľ je už lenkrok k tomu, aby sami začali násilie vo svojom živote páchať, keďže jepovýšené takmer za spoločenskú normu. Násilie v škole je vo svojichprejavoch veľmi komplexný fenomén, možno preto sa stretávame i sviacerými spôsobmi jeho označovania. Tak napríklad sa hovorí o agresívnomvystupovaní, brutálnych aktoch správania, donucovaní, vydieračstve,koristníctve, ba aj lúpežníctve. V anglickej literatúre sa často používa termín"bullying" (doslova trápenie, sužovanie). V škandinávskych krajinách, kdezačali ako prví so systematickým výskumom fenoménu násilia na školách(Dan Olweus vo Švédsku v 70-tych rokoch), nazvali tento jav mobbing, ktorýsa dnes celkom bežne používa v Dánsku, Nórsku, Švédsku, Finsku, ale i vNemecku. Komplexné sú aj jeho príčiny. Za tento fenomén nemožnojednoznačne viniť výchovnovzdelávaciu sústavu, ktorá nesie objektívne |najmenší podiel "viny" na tomto fenoméne. Násilie a jeho prejavy spočívajú fna celom komplexe faktorov, z ktorých veľmi významnú úlohu pripisujemerodine a sociálno-ekonomickej situácii, v ktorých sa uskutočňuje socializáciamládeže, osvojovanie si spoločenských hodnôt, noriem, rol a vzorcovsprávania.

Pre ilustráciu uvedieme niekoľko typických príkladov (z tlače), ktoré fsa mohli odohrať kdekoľvek na svete. i

• Niekoľko rokov bol 13 ročný Janko, tichej a skromnej povahy,hračkou v rukách niektorých svojich spolužiakov z triedy.Pravidelne si pýtali od neho menšie čiastky peňazí, pod hrozbou, žebude musieť vypiť mlieko, pomiešané s práškom na pranie. Raz hozbili na záchode, inokedy mu zavesili na krk tabuľku s nápisom"zviera na povrázku" spolu s opratami, za veľkého veseliaostatných spolužiakov.

56

• 10-ročné dievčatko Deniska bolo dlhšie obdobie vystavenévýsmechu dvoch dievčat, ktoré mali v triede povesť rebelantov,lebo pri úmyselnom narušovaní vyučovania nepopulárnej učiteľkyDeniska s nimi nespolupracovala. Okrem výsmechu jej vyhrážalia navádzali ostatné spolužiačky a spolužiakov na to, aby bolavylúčená z kruhu spolužiakov. Kedysi chodila celkom rada doškoly, ale odvtedy, ako sa začali udalosti so sabotovaním navyučovacej hodine najradšej by do školy už nikdy nešla.

• 12-ročnú Lindu trápili spolužiaci, lebo ju považovali za "fajnovku".Linda sa spriatelila s jednou spolužiačkou, trávili veľa časuspoločne v škole i vo voľnom čase. Vodca malej násilníckejskupiny v triede sa pokúšal (bolo to dievča) toto priateľstvo narušiť,čo sa napokon podarilo a Linda zostala v triede celkom izolovaná.Neskôr nahovorila istá spolužiačka Lindu, aby usporiadala oslavusvojich narodenín doma a pozvala spolužiakov. Súčasne sapostarala o to, aby nikto z pozvaných na oslavu neprišiel.Výsledkom správania sa k Linde bolo jej takmer úplné nervovézlyhanie.

• Filipa (14-ročného) spolužiaci každý deň bili na školskom dvorespravidla cez prestávku. Situácia sa stávala pre Filipa čorazneznes i tel nejšou, keď sa k bitke údajne "zo srandy" pridalo iustavičné ponižovanie a vyhrážanie sa, že ho opäť zbijú. Vovyhrážkach obzvlášť vynikali traja fyzicky zdatnejší spolužiaci,ktorí nevynechali príležitosť, aby do Filipa aspoň nestrkali. Tátosituácia trvala 2 roky. Ako 16-ročnému "skovali" domácu úlohu,vypracovanie ktorej bolo podmienkou pre uzavretie výslednejznámky. Filip sa nedokázal zdôveriť ani učiteľom, ani rodičom ajedného dňa, keď už príkorie nevedel zvládnuť, spáchal samovraždudoma vo svojej izbe.

Takéto násilie v škole definujeme ako "mobb", alebo "bullyng". Žiakalebo žiačka, prip. skupina žiakov v škole sú vystavení násiliu, t j. mobbuvtedy, ak sa toto konanie opakuje a ak sú žiak alebo žiačka, alebo skupinažiakov dlhší čas vystavení negatívnemu správaniu jedného alebo viacerýchspolužiakov.''1! O negatívnom konaní hovoríme vtedy, keď niekto inémuspôsobuje úmyselne nepríjemnosti alebo ho úmyselne poškodzuje (fyzicky,psychicky, spoločensky). V podstate sa obsah negatívneho konania v tomto

13' Plweus, D.: Mobbning - vad vi wet och vat vi kan göra. Liber, Stockholm 1986, str. 17

57

zmysle približne kryje s obsahom pojmu násilie. Môže mať verbálnu podobu(napr. nadávky, hrozby, výsmech), podobu telesného kontaktu (bitie,kopanie, pútanie, štípanie, stláčanie a pod.), výhražných alebo ponižujúcichgest a grimás, ale i vylúčenia zo skupiny (ostrakizmus). Cieľom takéhotonegatívneho správania býva ako obeť častejšie jednotlivec ako skupina a voväčšine prípadov "aktivistami", prip. iniciátormi takéhoto správania súnajčastejšie dvaja - traja spolužiaci. Pojem mobb alebo bullyngnepoužívame, ak ide o súperenie dvoch alebo viacerých rovnocennýchspolužiakov (v hádke, bitke). Podmienkou mobbu alebo bullyngu jenerovnováha síl, ich asymetrické rozloženie. Je to teda prípad, kedy je(zdanlivo alebo i skutočne) obeť bezmocná voči násiliu.

Pokúsime sa naznačiť, v čom spočívajú príčiny narastajúceho násiliav školách.

Vo svojej knihe Socializácia mládeže74/ uvádza Ondrejkovič, žed e z i n t e g r á c i a (proces alebo stav narušenia funkčnej jednoty) jejedným z centrálnych problémov všetkých moderných spoločností75/. Jeimanentná i procesom individualizácie mládeže a n á s i l i u , ako negatívnejstránky procesu individualizácie.76/ Samotná dezintegrácia pozostáva podľaHeitmeyera "/:

- jednak z dezorientácie (resp. straty orientácie) z hľadiska kultúry,často ako dôsledok plurality názorov, smerov, hodnôt a noriem, vždy sväzbou na emocionálne komponenty,

- jednak z dezorganizácie (ako chaos, narušenie systému rolí azaujímaných pozícií napr. v rodine, škole, vo verejnosti, v skupine a pod.) zhľadiska štrukturálneho, ako dôsledok diferenciácie, narastajúcej anonymityživotných foriem a ich vzájomnej izolovanosti, ale i znižujúceho sa významuúčasti na živote spoločenských inštitúcií v dôsledku ich byrokratizácie.

Pokúsme sa v skratke povedať, v čom spočívajú príčiny násilia nanašich školách:

74 /Ondrejkovič,P.: Socializácia mládeže, Veda, Bratislava 1997, str. 27 - 2975 /O dezintegrácii v modernej spoločnosti podrobnejšie pozri Durkheim,E.: Der

Selbstmord, Darmstadt 1973, ďalej Honeth,A.: Desintegration.Bruchstücke einersoziologischen Zeitdiagnose, Frankfurt am Main 1993, pozoruhodná prácaPeters,B.: Die Integration moderner Gesellschaften, Frankfurt am Main 1993.Problematiku mládeže z uvedených aspektov analyzuje Heitmeyer,W.:Desintegration und Gewalt, In: Deutsche Jugend, roč. 40.Č.3, 1992, str. 109 - 122

76 /Podrobnejšie pozri o tom Ondrejkovič,P.: Negatívne stránky individualizácie mládeže.PdF UK, Bratislava 1997

111 Heitmeyer,W.(Hrsg.): Gewalt, Juventa, München 1996, str.56

58

Predovšetkým je tu strata niekdajších istôt, rizikovosť aindividualizácia (v rodine, škole, voľnom čase, vo vzťahu k štátnym,neštátn>m i politickým inštitúciám), z ktorých vyplývajú neistota,nezakorenosť .... ktoré sú hlavnými faktormi, pôsobiacimi pri dezintegrácii arastu nástlia ako komplexného fenoménu. Dochádza k ospravedlňovaniu apostupnej legitimizácii násilia v postojoch k vlastnému konaniu. Násilie tuvystupuje ako:

Násilie ako odpoveď na násilie. Subjektívne býva zdôvodňovanésebadefinovaním ako obeti. Mnohí mladí ľudia sa nechcú "nečinne"prizerať na násilie, držiac sa zdanlivo zásady "oko za oko, zub zazub". Samozrejme, že v takomto prípade si svoje násilné počínanievždy zdôvodňujú, alebo ako predchádzanie ešte väčšiemu násiliu,ktorého by sa sami stali obeťou, keby nezasiahli, alebo ako svojubezprostrednú reakciu na násilie, ktoré pácha niekto iný.Násilie ako "Ultima ratio" - posledný prostriedok. Subjektívnezdôvodňovanie pochádza zo skúsenosti, že iba takto je možnépresadiť vlastné ciele a upozorniť na vlastné problémy, prípadneupozorniť na seba vôbec a prinútiť interakčných partnerov k tomu,aby bola takto konajúca osoba "braná vážne".Násilie ako faktor poriadku. Tu dominuje subjektívne presvedčenie,že konflikty či už medzi spolužiakmi, alebo i medzi žiakmi adospelými možno riešiť prostredníctvom násilia, ktoré jediné môžeznova zjednať skutočný poriadok a disciplínu.Násilie ako normálny vzorec správania. Subjektívne bývazdôvodňované dojmom, resp. vnímaním násilia ako každodennéhojavu. Násilné konanie mládeže nieje podľa toho ničím neobyčajnýma problémovým, skôr naopak, násilie je skôr iba celkom normálnouadaptáciou na dominujúci spôsob správania. Práve v tejto oblastizohrávajú rozhodujúcu úlohu vzory a pozitívne hodnotovéorientácie, ktorým sa mladým luďom v školách nedostáva. Úlohamasovokomunikačných prostriedkov ako "siedmej veľmoci" jepráve tu nezastupiteľná, v súčasnosti sme svedkami skôrnegatívneho vplyvu masmédií.Násilie ako riešenie problémových situácií. Subjektívne môže byťzdô\odňované tým, že mládež sa projektuje do pozície nebojácnejavantgardy v protiklade k dospelým, ktorých už "život naučil"prispôsobovať sa, uzatvárať kompromisy s okolím i so sebou.Násilie ako výraz protestu, prip. nesúhlasu s vlastným neúspechomv škole, osudom, za ktorý si zodpovedá každý sám, a ktorý jespojený s pocitom bezmocnosti, prip. ako dodávanie si sebavedomia.V tomto prípade slúži násilie ako náhrada za neúspechy, ako ichväčšia či menšia kompenzácia.

59

Zjednodušene môžme povedať, že spravidla spočívajú sociálne koreneprejavov násilia u mládeže v strate istôt a bezperspektívnosti, častoumocňovaných materiálnou núdzou.

O rozsahu problematiky a jej naliehavosti jestvuje veľa protichodnýchnázorov. Treba sa vyvarovať situácie, ktorej sme boli svedkami v období poroku 1989, keď sme sa nazdávali, že drogová epidémia Slovensko akosizázrakom obíde a nanajvýš budeme iba tranzitnou krajinou, cez ktorú drogybudú síce prúdiť, ale nebudú sa u nás konzumovať. I v otázkach násilia vškolách sme svedkami rozbiehajúceho sa javu, ktorý je možné ešte vo svojichi keď značne pokročilých, ale predsa len počiatkoch dostať pod kontrolu.Nemožno preto pokladať za správne bagatelizáciu tohoto javu a pripisovaťprípadom, ktoré sa odohrali, iba charakter ojedinelosti. Zdá sa, Že budenevyhnutné zo strany pedagogického výskumu monitorovať situácie, postojeučiteľov, žiakov i rodičov a prijímať účinné opatrenia, ktoré by dokázalizastaviť vlnu šíriaceho sa násilia. Osobitne dôležité je však, aby vyučujúci vškolách dokázali adekvátne na uvedené javy reagovať. Ako najúčinnejšiepedagogické opatrenie sa ukázali konfrontácie páchateľov a ich obetí a skôrako tresty za previnenie je účinnejšia náprava spáchanej krivdy. Tzv. Täter -Opfer-Ausgleich je vyrovnanie sa páchateľa ajeho obete, kde vyučujúcivystupuje v roli sprostredkovateľa, nie trestajúceho. Veľa by v prípraveučiteľov mohli urobiť fakulty, pripravujúce učiteľov a metodické centrá,ktorých sieť je na celom území SR. V niektorých vyspelých štátoch Európyvznikajú osobitné iniciatívy a programy, ako napr. v Anglicku "Programbezpečnosti v škole", "Bezpečná škola" v Holandsku, akcia "Prosociálnesprávanie" vo Švédsku a Španielsku, ktorých hlavným cieľom je pomáhaťtým, ktorí sú konfrontovaní s násilím. Tieto krízové intervencie všakpoukazujú i na nevyhnutnosť politiky prevencie násilia. Znova sa otvára iotázka o prílišnej liberalizácii výchovy mladej generácie, v rodine i v škole.Výsledky EMTND-výskumu78/ ukazujú, že až 4 pätiny (79%) respondentov (N= 988) sa nazdávajú, že naša vychovaje príliš liberálna. Dokonca až 81%respondentov, zložených z rôznych vekových kategórií sa vyslovilo zatelesné tresty v odôvodnených prípadoch. Vyčleňovanie previnilcov a tzv.ťažkovychovávateľných do osobitných uzavretých napraných ústavov všakodmietajú najmä odborníci na problematiku deviantnej mládeže.Umiestňovanie takejto mládeže v uzavretých zariadeniach je len prejavomnašej bezradnosti a neschopnosti vyrovnať sa s týmto javom ináč. V tejtosúvislosti sa vynára otázka, ako je možné podporovať pozitívne sociálnesprávanie a pozitívne sociálne postoje, ktoré by sa odrazili v úspešnejintegrácii žiakov a študentov, ale aj mladých ľudí vôbec do svojho sociálneho

"VEmuid-Umfrage, September 1997, Spiegel special, roč. 1997, č.12, str.16

60

prostredia. Zdá sa, že úspech prevencie je podmienený vytváraním atmosférybezpečnosti a istoty, v ktorej sa môžu mladí ľudia rozvíjať podľa svojichdiferencovaných možností a predpokladov. Úlohou školy, je totiž okremsprostredkovávania informácií a poznatkov, i sociálne učenie a teda aj úloha,naučiť mladých ľudí vyrovnať sa s riešením konfliktných situácií, vrátanenásilia.

Jedným z predpokladov úspešného postupu je i medzinárodná výmenainformácií a skúseností. I v tejto oblasti je nevyhnutné, aby sme"neobjavovali Ameriku", aby sme nevynakladali prostriedky na to, čo je indeuž dávno známe. Na tieto skúsenosti je potrebné nadviazať a súčasne ipodieľať sa na medzinárodnej spolupráci.79/ Ďalším predpokladom jeinterdisciplinárny prístup a to tak v oblasti vedných odborov (pedagogika,sociológia výchovy, kriminológia, psychológia), ako i orgánov štátnej správy(školstvo, súdnictvo, prokuratúra, policia, sociálna práca). Bude nevyhnutnéznova otvoriť otázky o znížení hranice trestnej zodpovednosti,80/ otázkyzriadenia juvenilnej justície po vzore vyspelých štátov sveta, vytvorenia aprijatia zákona o mládeži. Pokladáme za nevyhnutné riešiť i otázky k ochranemládeže pred negatívnymi javmi a otázky podpory mládeže a jej organizácií.Osobne pokladám za dôležité, aby mladiství, ktorí permanentne narušujúškolský i verejný poriadok, boli zbavení svojej anonymity, ktorej sa imdostáva v dôsledku zdĺhavého vyšetrovania. A napokon rozhodujúce preprijímanie účinných opatrení je to, aby vychádzali z dôkladnej znalostisituácie, nie z predpokladov, dohadov alebo subjektívnych názorov, ale čomožno najobjektívnejších empirických analýz. I na to je však treba vytvoriťnevyhnutné podmienky.

7. KRIMINALITA (Ondrejkovič)

S problematikou sociálnej deviácie i anómie bezprostredne súvisívýznamný sociálny (sociálnopatologický) jav, ktorým je kriminalita.Kriminalita (z lat. erimen - zločin) je pojem, ktorým označujeme výskyttrestného správania ako sociálneho javu. Býva vyjadrením súhrnu trestnýchčinov spáchaných v príslušnej spoločnosti, štáte, regióne. Pojem kriminalityvychádza z trestného činu, ktorý je vymedzený v platnom trestnom práve,zákone. Vzhľadom na stupeň nebezpečia, ktoré znamená antisociálnesprávanie, stanovuje spoločnosť jeho znaky (subjekt - subjektová stránka,

"/ Napr. v Holandsku sa uskutočnila vo februári 1997 medzinárodná konferencia,samozrejme bez našej účasti, ktorá údajne prijala i odporúčania v oblasti predchádzanianásilia v školách (Utrecht 24. - 26. 2. 1997).M/ V Holandsku, Francúzsku a Anglicku sú trestne zodpovedné aj deti od 12 rokov.

61

objekt - objektová stránka trestného činu). Ich posudzovanie prislúchasúdnym orgánom. Kriminalita je teda taká forma deviantného správania,ktorá je v rozpore s normami, uvedenými v trestnom zákone. Rozlišujemekriminalitu zjavnú, ktorá je vždy určitým spôsobom registrovaná akriminalitu latentnú. Základom zjavnej kriminality je skutočnosť, že väčšinatrestných činov vychádza najavo a stáva sa predmetom stíhaniaprostredníctvom špecializovaných spoločenských inštitúcií, ktoré spoločnosťvytvára práve za týmto účelom. Sú to orgány činné v trestnom konaní (súdy,prokuratúra, polícia). O kriminalite latentnej hovoríme vtedy, ak ide o trestnéčiny, o ktorých sa orgány štátnej moci, resp. orgány činné v trestnom konanínedozvedia. Na rozsah latencie má vplyv dôvera občanov k orgánom činnýmv trestnom konaní, ale i obavy pred pomstou páchateľov trestných činov,miera tolerancie k porušovaniu zákona, kvalita trestného práva a ďalšiesociálne faktory. Latencia u ľahkých deliktov je väčšia, u ťažších menšia a tonapriek menšej ochote vypovedať v prípade vážnejších trestných činov.Najväčšia latencia je v oblasti kriminality mládeže, často preto, lebo satrestné činy mládeže bagatelizujú.

Výskyt kriminality býva nazývaný nápadom trestnej činnosti, ktorá jeobsahom štrukturálnych, obsahových, kauzálnych i štatistických analýz,ktoré bývajú zdrojom prognóz budúceho vývoja kriminalít}'. Významnýmfaktorom predchádzania kriminalite je objasnenosť trestných činov.Objasnenosť trestného činu znamená nie len jeho zaznamenanie, ale poznaniepáchateľa, príčinných súvislostí a okolností, za ktorých bol trestný činspáchaný. Skúsenosti svedčia o tom, že nie výška trestu, ale percentoobjasnenosti trestných činov má rozhodujúci význam z hľadiska prevencie.Je preto nevyhnutné, aby sa predovšetkým zvýšila pravdepodobnosť toho, žespáchaný zločin bude objasnený a potrestaný. Súčasná veda o zločine akoo sociálnom jave - kriminológia dospieva dnes k názoru, že zločin nie jezaložený na vopred geneticky danom defekte osobnosti. O tom, ktorésprávanie sa bude posudzovať ako zločin rozhoduje spoločnosť, štát. Mnohésociálne javy, ako napr. prostitúcia, alkoholizmus, drogové závislosti,samovraždy, rozvrátené manželstvá, sektárstvo, bezdomovectvo, chudoba apod. bývajú často označované ako predpolia kriminality.

Nová orientácia kriminológie.

Kriminológia po rokoch zaostávania prekonáva dnes zložitý vývinnajmä v našich podmienkach.

62

Východiskovým teoretickým bodom s dosahom na teoretické imetodologické inštrumentárium kriminológie, tak tej, ktorá pokladá zacentrum svojej pozornosti páchateľa, ako i kriminológie, orientovanejnormatívne (na čin), sa stáva tvorba sociologických teórií. Základnou úlohousa stáva riešenie teoretickej otázky závislosti medzi spoločnosťou akriminalitou. Predmetom novej orientácie kriminológie sa stáva kriminalitaako spoločenský jav, vyvolaný prostredníctvom spoločnosti a jejnajrôznejších štruktúr sociálneho, politického a ekonomického druhu. Taktoby sme mohli nazvať vedecký' program, ku ktorému sa dnes hlásia obidvaspomínané veľké kriminologické smery (kriminológia orientovaná napáchateľa a kriminológia orientovaná na problematiku noriem.). Kriminalitasama býva najčastejšie definovaná ako kriminalita v konkrétnej spoločnosti,v ktorej sa súčasne identifikuje, zviditeľňuje a spracováva ako sociálnarealita.

Sociologická analýza kriminality a kriminálneho správania musívychádzať najsamprv z toho, že prekročenie, resp. nedodržanie trestnoprávnesankcionovanej normy predstavuje skutočnosť, ktorá má veľmi veľaspoločného s inými formami správania, t.j. takých foriem správania, ktoré niesú predmetom pozornosti vlastnej kriminológie. Takéto správanie, ktoré jetrestnoprávne sankcionované, je špeciálnym prípadom celej obsiahlej triedyfenoménov, pre ktoré je nevyhnutná všeobecná koncepcia pojmovéhopoňatia. Takéto poňatie ponúka sociológia so svojou koncepciou normy,deviácie a sakcie. Podľa tohoto sociologického poňatia je zločinecké alebodelikventnó správanie identifikovateľné ako také, ktoré je previnením vočinorme, ktorá je pokrytá sankciou. Skutočnosť, že sa jedná najčastejšie onormu, ktorá je podľa platného trestného poriadku príslušnej spoločnostiprávne kodifikovaná, je z tohoto hľadiska celkom bezvýznamná, práve takako i v prípade právne kodifikovanej sankcie. Ide teda o to, čo E.DURKHEIM i Max WEBER nazvali sociologickou skutočnosťou. PreDurkheima je samotná spoločnosť v elementárnom zmysle normatívnymporiadkom, vyrastajúcim z ľudského správania 8V. Napätie, ktoré jestvujemedzi individuálnou a sociálnou existenciou človeka 8V rozpracovává R.

"/ Durkheim. Emile: De la division du travail, Paris 1893, Durkheim, E.: Die Regeln dersoziologischen Methoden, 4. vyd., Neuwied, Berlin 1976, (fr. orig. Les régels de laméthode sociologique, Paris 1895), Durkheim, E.: Crime et santé sociále, In: RevuePhilosophique de la France et de l'Etranger, zv. 39, 18958V Ondrejkovič, P.: Štúdie zo sociológie výchovy, Iuventa, Bratislava 1994, str. 32

63

KÖNIG "V, S. LUKES "7 a A. GIDDENS 87. Práve kriminologická diskusiaukázala opäť na plodnosť a efektívnosť durkheimovského spôsobu nazeraniana sociálnu skutočnosť a na súčasnú ignoranciu a povrchnú recepciuDURKHEIMOVÝCH prác. Ukázalo sa, že, výčitkám sociologizmu, ktoroubolo jeho dielo neraz označované, ba až nálepkované, chýbali hlbšie analýzy.Až normocentristická kriminológia, najmä práce anglických sociológovkriminality znovu objavili E. DURKHEIMA pre kriminológiu Kl.

Rovnako tak majú centrálny význam pre rozvoj modernej kriminológieaj práce M. WEBERA, vychádzajúce zo spoločenských noriem a organizáciespoločnosti. M. WEBER sa ešte vo väčšej miere ako E. DURKHEIM zaoberásystematikou, diferenciáciou, hierarchizáciou a súhrou najrôznejšíchsystémov noriem, akc i normatívnou a inštitucionálnou skladbou práva. Zjeho prác vyplýva spôsob špecifikácie kriminality ako zvláštneho prípadusociálnej kontroly, ku ktorej dochádza za predpokladaných štrukturálnychpodmienok. Deviantné správanie, ako pandant takého správania, ktoréakceptuje spoločenské normy, môže vyvolávať spoločenské zmeny, ale ajsamotné môže byť sociálnymi zmenami vyvolané. Uvedené názoryvyvolávajú dodnes polemiky i nesúhlasnú kritiku. Durkheimove a Weberovénázory našli svojho pokračovateľa v teórii konania T. PARSONSA 87/, ktorývypracoval veľmi dôsledne novú paradigmu odchylného (deviantného)správania. V tejto súvislosti možno spomenúť aj R.K. MERTONA 8V s jehodruhmi individuálneho prispôsobovania sa, najmä v známej práci "Anómia asociálna štruktúra". Zdá sa, že sociológia kriminality sa stále vo väčšej mierea intenzívnejšie integruje do všeobecnejšej sociológii deviantného správania(napr. M. B. CLINARD 87, L. T. WILKINS "V, A. K. COHEN91/, W. W.

87 König, R.: Einleitung. In: Emile Durkheim, Die Regeln der soziologischen Methode, 4.vyd., Neuwied 1975, ďalej König, R.: General Report on the Sociological Aspects and ofSociology of Law, Caracas 3 - 7 . August 1976 a napokon König, R.: E. Durkheim zurDiskusiou, München 1976"/ Lukes, Steven: Prolegomena to the Interpretation of Durkheim, In: Archives européenesde sociologie, Zv. 12, 197187 Giddens, Anthony: The "Individual" in the writings of E. Durkheim, in: Archiveseuropéens de sociologie, zv. 12, 1971'7 Taylor,Ian, Walton, Pauol, Young, Jock: The New Criminology. For a Social Theory ofDeviance. London 1963, ďalej Taylor a spol.: Critical Criminology, London, Boston 197587/ Parsons, Talcott, The Social System, Glencoe, HI., 1951"/ Merton, Robert K.: Social Theory and Social Structure.Glencoe, 111., 195787 Clinard, Marshall, B.: Sociology of Deviant Behavior, 4. vyd., New York 1974"7 Willkins, Leslie, T.: Social Deviance. Social Policy Action and Research, Engelwood -Cliffs, N.J.. 1965

64

WALLTENBERG «/ a St.WHEELER '7 ). V najnovších diskusiách získavasociológia deviantného správania na aspekte teoretickej kritiky, rozvíja svojusebareflexiu, analogicky, ako je tomu medzi kriminológiou, orientovanou napáchateľa a kriminológiou, orientovanou na normy. Znamená to asi toľko, žedeviantnč správanie možno analyzovať tak z hľadiska toho, kto porušujedané normy, ako aj z hľadiska toho, kto na toto deviantné správanie reaguje.Sociológia deviantného správania, ktorá bude klásť do centra svojejpozornosti normy, bude sústreďovať svoje teoretické a empirické postupy,ako aj svoje Instrumentarium okolo otázky na vznik, presadzovanie aaplikáciu noriem, na otázky ich rozmanitosti, vnútorných súvislostí apreviazanosti, na otázky nenormatívnych štruktúr, na hierachiu systémovnoriem a pod.

Kým staršie práce týkajúce sa deviantného správania boli skôrorientované na pozíciu správania sa devianta, v posledných rokoch sa čorazčastejšie objavujú monografie, ktoré aspekty deviantného správania vprospech normatívnej analýzy potláčajú do pozadia. Významná je v tomtosmere práca D. MATZASA *7, ktorý podrobuje kritike tradičnú orientáciu napáchateľa. Tu treba upozorniť na dlhotrvajúcu intenzívnu a plodnú diskusiu,ktorá sa začala v Anglicku v sedemdesiatych rokoch, ostro napáda tradičnúkriminológiu práve z uvedených teoretických pozícií a ktorá si kladie za cieľvybudovať "the new criminology" ako sociálnu teóriu deviácie (I. TAYLOR,P. WALTON a J.YOUNG). V tejto súvislosti sa v literatúre často citujeamerický sociológ J. D. DOUGLAS 97, ktorý založil na kritike Durkheimovejpráce o sebevraždě celý rad svojich prác, ktoré sú orientované skôrnormocentristicky. Možno povedať, že jestvuje paralela medzi teoretickýmikontraverziami vo vnútri kriminológie i sociológie deviantného správania,resp., sociológie kriminality. Ba niektorí autori dokonca tvrdia, že ich

"/ Cohen, Albert, K.: Deviance and Control, Engelwood - Cliffs, N.J., 1966, v nemeckompreklade Abweichung und Kontrolle, 2. vyd., München 1970. Pozoruhodné sú i Cohenovepráce o delikventnej subkultúre.*7 Walltenberg, William, W.(vydavateľ): Social Deviancy among Youth. The Sixty-fifthYearbook of tlie National Society for Study of Education, diel L, Chicago, 111., 1966"V Wheeler, Stanton: Deviant Behavior, In: Neil, J. Smelser: Sociology. An Introduction.New York - London - Sydney, 1967"/ Matza, David: Becoming Deviant, Engelwood Cliffs, N.J., 1969, v nemeckom prekladeAbweichendes Verhalten. Untersuchung en zur Genese abweichender Identität, Heidelberg1973"/ Douglas, Jack, D.: Observations on Deviance, New York, 1970 a ďalej Douglas, Jack,D.: Research on Deviance, New York 1972

65

problémy sú identické a možno ich rozšíriť aj na oblasť metodologickú aoblasť technicko-výskumných detailov (napr. E. LEMERT 9V, C.LEIGHTON '7,1. K. ZOLA 97 a i.).

Už i z uvedeného vyplýva, že tak kriminológia, ako i sociológiakriminality, resp. sociológia deviantného správania pokladajú zavýchodiskovú kategóriu pojem normy a z nej vyplývajúceho odchylného,teda deviantného správania. Je potrebné preto venovať otázkam ich vznikutak v kriminológii ako i sociológii kriminality osobitnú pozornosť.

Normatívna a interpretatívna paradigma sociológie.

V kategoriálnej oblasti sociológie deviantného správania sa dnesvychádza z Durkheimovho a Weberovho konceptu normy, kde sa normaidentifikuje ako elementárny prvok sociálnej existencie ľudstva. Označujenadindividuálny stav veci, ktorý je na vonkajšej úrovni predradenýindividuálnemu človeku a jeho správaniu, ktorý zabezpečuje kontinuitu aštruktúru sociálneho konania. Normy príslušnej spoločnosti alebo inejľubovolnej sociálnej skupiny sú náprotivkom spôsobu správania a konaniajednotlivca ako príslušníka takéhoto sociálneho útvaru. Zjednodušene možnopovedať, že každé jednotlivé správanie člena príslušného sociálneho útvarusa uskutočňuje na pozadí normatívnej štruktúry, ktorej zodpovedá, resp.ktorú niekedy dokonca odzrkadľuje, alebo voči ktorej je namierené. Týmdospievame v podstate ku dvom spôsobom správania: konformného knormám a odchylného od noriem (deviantného).

Otvára sa otázka, ako sa uskutočňuje prispôsobovanie sa správaniačlena sociálneho útvaru (napr. skupiny, obce, organizácie a pod.) tak, abyjeho správanie podľa možnosti 100%-ne korešpondovalo s platnýminormami? Zjednodušene by sme mohli povedať, že sa tak dejeprostredníctvom sociálnej kontroly, o ktorej sme hovorili na inom mieste.Základnou kategóriou teórie sociálnej kontroly, zodpovedajúcou uvedenémuchápaniu noriem je sankcia, ako sme o nej hovorili v kapitole 2. Označujenástroje a súčasne aj sociálne procesy, prostredníctvom ktorých sa príslušnýsociálny útvar pokúša dosahovať zhodu medzi nadindividuálnou

"/ Lernen, Edwin, M.: Human Deviance, Social Problems and Social Control, 2. vydanie,Hngelwood Cliffs, N.J., 1972'TLeighton, Dorothea,C, Harding, John,S., Macklin,David,B., MacMillean Allisater.M.,Leighton, Alexaader,A.: Psychiatric Symptoms in Selected Communities, New York,London 1963'7 Zola,Irving, Kenneth: Medicine as an Institution of Social Control, In: AmericanSociological Review, Zv.20, roč. 1972

66

normatívnou štruktúrou a individuálnym spôsobom správania svojichčlenov. Táto charakteristika sankcie však nerieši základnú otázku: zodpovedávzťah medzi normatívnou štruktúrou sociálnej kontroly a správaním sa členasociálneho útvaru skutočnosti? A vzťahujú sa sociálne normy a sankcie aj navzájomne izolované a navzájom nezávislé empirické spôsoby správania?Možno vôbec hovoriť o norme v zmysle sociálnej a mimoindividuálnejzáväznosti, keď nie je sprevádzaná žiadnou sankciou? A možno hovoriť osankcii, bez toho aby bola priradená k príslušnej norme? Neindikujeexistencia nejakej sankcie predchádzanie istej normy? A ak normu nesledujesankcia, nebolo by vôbec lepšie hovoriť u deviantného správania onezávaznosti? A je potom vôbec možné hovoriť ešte o deviácii?

Už bez toho, aby sme si odpovedali na položené otázky je zrejmé, žemodel, ktorý by bol postavený na vzájomne nezávislej existencii noriem asankcií, by sa dostal do značných metodologických a pojmových ťažkostí.Normy, resp. odchylky od nich (deviácia) osobitne napr. v oblasti rodiny, voblasti sexuálneho života, v oblasti tzv. primárnych skupín, medzi mládežoua pod. sa stávajú zjavnými pre pozorovateľa, resp. výskumníka, ale často ajpre člena takejto skupiny, prip. útvaru, najčastejšie iba prostredníctvomsankcií, ktorým je vystavené príslušné správanie. Vzniká tak rozdielnaparadigma - normatívna a interpretatívna. Normatívna paradigma pracuje smodelom sociálneho správania, v ktorom konajúci aktéri sú považovaní zaúčastníkov interakcie ako indivíduá, kde normy a očakávania sú integrovanédo ich osobnostného systému prostredníctvom socializačných procesov "/ ainternalizácie100/, súčasne ako incentív konania, motivácia a postoje.Dochádza tak automaticky k likvidácii durkheimovskej "representationscollectives", ako sociologickej kvality sui generis. Naproti tomu aktér vinterpretatívnej paradigme je niekto, kto je zahrnutý do ustavičného procesuaktualizácie a striedania rol. To znamená, že v interpretatívnej paradigmeslúžia normy, očakávania, roly jednotlivca tomu, aby dojmy, vnemy,pozoro\ania, javy usporadúval, spájal do koherentných súvislostí a to takýmspôsobom, aby konajúci subjekt získal orientáciu a tým mohol svoje konaniedostať do interakčnej polohy voči svojmu interakčnému partnerovi, teda abyvôbec mohol voči interakčnému partnerovi konať. Obraz, ktorý si jednotlivecvytvára o druhom človeku, sa stáva základom (prípadne aj dôvodom) jeho

"/ O procese socializácie podrobnejšie pozri Ondrejkovič, P.: Úvod do sociológievýchovy. Bratislava.Veda, vyd. SAV, 1995, ďalej Ondrejkovič, P.: Socializácia akovýchodisková kategória sociológie výchovy, Bratislava, Veda, vyd. SAV 1997

100/V literatúre, najmä sociálno-psychologickej sa často stretávame i s pojmominteriorizácia. Na rozdiely v oboch pojmoch poukazuje autor tejto práce vo svojomhabilitačnom spise Štúdie zo sociológie výchovy na vysokých školách, Bratislava,Filozofická fakulta UK, 1992 ' . - •

67

konania. Tento obraz je podľa teórií interpretatívnej paradigmy vždy iba vpolohe náčrtu, návrhu, ktorý sa v priebehu interakcie podrobuje neustálejkorekcii a na ktorom sa vykonávajú spolu s interakčným partnerom vzájomnézmeny. Konajúci v normatívnej paradigme je odkázaný na pasívnu reflexiuinternalizovanej normy a očakávaní voči nemu, v interpretatívnej paradigmeje aktívnym tvorcom a "producentom" sociálnych procesov a sociálnychštruktúr.

Z uvedených rozdielov teda vyplýva aj rozdielne používanie arozdielny význam kategórií, akými sú norma, štruktúra, rola, motivácia,postoje a i. Interpretatívna paradigma nadväzuje na symbolickýinterakcionizmus G.H.MEADA a filozofických nasledovateľov HUSSHRLA(A.SCHÜTZ, P.BERG, Th. LUCKMANN a i.) ako prívržencov tzv.chápajúcej sociológie. V Spolkovej republike Nemecko našla svojichzástancov interpretatívna paradigma najsamprv na univerzite v Bielefelde i0Vv Anglicku to bol predovšetkým G. PEARSON už v polovičkesedemdesiatych rokov, ktorý sa venoval otázkam deviantného správania.Normy nechápe ako statické, vonkajšie faktory a sily, ktorým je vydanýjednotlivec napospas, ale ako niečo, čím svojim spôsobom disponuje, vládne,vo svojej stratégii interakčného správania a stratégii konania. Sociálnuštruktúru nechápe ako externú danosť, ale ako skutočnosť, vytvorenúprostredníctvom činného, konajúceho človeka. Roly nechápe ako niečo, čo sijednotlivec pasívne osvojuje, ale ako komplexnú predstavu, komplexnýobraz, pomocou ktorého si človek vytvára svoj poriadok a ktorémuprepožičiava svoju tvorivosť a schopnosť tvárniť spoločenské vzťahy. Vtomto smere sa nachádza vývin novej kriminológie i sociológie kriminality, vkonvergencii s fenomenologickou sociológiou, etno-metodológiou, s anti-psychiatrickými smermi teórie labeling-approach^-l a teórie stigmatizácie. Vkriminológii ako i v sociológii kriminality sa stretávame v ostatnom obdobíso vznikom veľkého množstva rôznych a značne odlišných teórií labelingu.Vzhľadom na ich narastajúci význam a na čoraz väčšiu popularitu pokladámeza nevyhnutné venovať sa teórii labeling-approach podrobnejšie.

Spoločné prvky a rozdielnosti v teóriách labeling approach.

Teórie labeling aproach majú napriek svojmu krátkemu trvaniu toľkonajrôznejších odtieňov, že je ťažké zachovať si o nich prehľad. Pokúsme sapreto o stručné zhrnutie teoretických diferencií jednotlivých smerov anásledne aj o zhrnutie tých podstatných znakov, ktoré sú pre tieto smery

I"1/ Pod názvom Arbeitsgruppe Bielefelder Soziologen/ K teórii Labelling approach pozri Ondrejkovič.P.: Nová orientácia kriminológie

a labeling approach. Edičné stredisko Amos, PdF UK, Bratislava 1995.

I 68

spoločné. Jednotlivé obsahové diferencie medzi jednotlivými smermirozpracovává RÜTHER 10V. Pokúša sa o typológiu, vychádzajúcu zpodstatných znakov najznámejších teórií labeling approach.

Prvé rozlíšenie vyplýva z aplikácie labeling-teórie na stanovovanieresp. aplikovanie noriem. Väčšina autorov vidí ťažisko "labeling"(nálepkovania) cez optiku aplikácie noriem. Spoločenská definícia odchylkyje ale konštituovaná oboma prvkami, t.j. tak stanovovaním ako aj aplikáciounoriem.

Teória labeling sa môže vzťahovať tak na makro-, ako i na mikro-sociologické obsahy. U Eriksona bola priradená k makrosociologickýmprvkom oficiálna sociálna kontrola, teda formálne nálepkovanie,etiketovanie, kým mikrosociologickým prvkom zodpovedá neformálnyproces definovania. Tieto makro-, resp. mikrosociologické perspektívymožno chápať aj ako spoločenské definície, prip. individuálne nálepkovanie.V prvom prípade dochádza k vťahovaniu agregovaných dát (ako napr. údajovo kriminalite), v druhom prípade dochádza k pokusu vysvětlovat'individuálne dáta prostredníctvom labeling-teórie.

BECKER1"/ diferencuje medzi takými konaniami. Odchylujúcim sa odnoriem je u BECKERA také konanie, ktoré bolo definované a vnímané akodeviantné. Tým upozornil na aspekt selekcie v definovaní a pripisovaníetikety (nálepky). Vo vzťahu k tomuto fenoménu selekcie diferencovanýchreakcií na určité správanie hovorí RÜTHER105/ o "selekčnom" labelingu amá pritom na mysli to, že do počtu oficiálne registrovaných prípadovkriminality vchádza iba časť reálnej kriminality, lebo reakcie okolia naodchylný spôsob správania sa dostavujú selektívne.

V prípade "definičného" labelingu (nálepkovania) sa obzvlášťzdôrazňuje aspekt, ktorý sa zameriava na to, že v interakciách dochádzak stanovoval iiu a aplikácii noriem na báze situačných definícií. Inýmislovami v istom interakčnom procese môžu byť spôsoby správaniadefinované ako vychýlené, odchylné, deviantné. O "pripisovacom" labelinguhovorí RÜTHER vtedy, keď sa istej osobe (napr. na báze primárnej deviáciealebo istých znakov) pripisuje rola devianta. Základom pripisovania je

""/ Rüther W.: Abweichendes Verhalten und labeling approach, Köln, Berlin,1975

107 Becker, H.S.: Aussenseiter. Zur Soziologie abweichenden Verhaltens. Frankfurt amMain 1973

""/ Rüther, W.: Abweichendes Verhalten und "labeling approach". Heymanns, Köln-Berlin1975

69

jednotlivec, osoba. Taje etiketovaná ako odchylujúca sa (deviantná), z čohovyplývajú aj príslušné posudzovania spôsobov jej správania. Na rozdiel odtzv. pripisovacieho labelingu základom "definičného" labelingu je spôsobsprávania, nie osoba.

Aj keď mnohí autori popierajú etiologický aspekt svojej teórie, môžebyť aj labeling approach chápaný etiologický. Až keď isté reakcie okolia akoprocesy etiketovania vyvolajú odchylné správanie, potom možno na nepozerať ako na príčiny deviácie. V takomto prípade hovorí RÜTHER o"zapríčinenom" labelingu.

LEMERT ml zvlášť zdôrazňuje, že ako následok primárnej deviáciedochádza prostredníctvom labeling procesu k odchylnému správaniu a vždymôže nastať i sebaindukcia takéhoto správania, prejavujúca sa prípadne ajako posilňovanie. Ak budeme vychádzať teda z deviantnej kariéry akokritéria, kde reakcie okolia pôsobia (napr. prostredníctvom redukcie možnostíkonformného správania) ako posilňovanie odchylného správania, môžmetento smer podľa RÜTHERA označiť ako "forsírujúci" labeling(napomáhajúci, podporný).

Pokúsili sme sa menovať najdôležitejšie možné priority labelingapproach. Teórie labeling approach však možno skúmať aj po stránke, doakej miery a ako sú podriadené všeobecnejším teóriám a metateóriám, prip.ku ktorým iným teóriám, vrátane teórií deviantného správania sú vzťahované.Aj keď tuje ťažké urobiť jednoznačnú deliacu čiaru, možno uviesť niektorédiferencujúce poznámky podľa DEICHSELA107/. DEICHSEL rozlišujeinterakčný karierny model, ďalej fenomenologicko - jazykovo analytickúteóriu, ďalej etnometodologickú teóriu (pričom obe patria do oblastifenomenologie), komunikačno - teoretickú teóriu a napokon marxisticko-interakcionistický koncept.

Keď hovoríme o labelingu alebo etiketovaní, znamená to, žepredpokladáme asymetrické, jednostranné pripisovanie. V skutočnosti to alenie je tak, keď BECKER píše: "Budem sledovať iba moje zásadnéodmietanie konvenčného významu teórie, keďže ju teraz nazývam

°6/ Lemert, Edvin M.: Der Begriff der sekundären Devianz. In: Lüderssen, K., Sack.F.(ed.): Seminar: Abweichendes Verhalten L, Die selektiven Normen der Gesellschaft.Frankfurt am Main 1975

07/Deichsel,W.:DieVerdoppelung sozialer Diskriminierung. Ein Erklärungsansatzder Entstehung abweichenden Verhaltens Jugendlicher, nezverejnená diplomovápráca, München 1977, str.101, uvádza Lamnek: Teorien abweichenden Verhaltens, München 1990, str.234

70

interakčnou teóriou odchylného správania" 10V. Teoretici, orientovaníinterakcionisticky v labeling approach vychádzajú z procesuálnehocharakteru etiketovania a z istého, skôr symetrického modelu, v ktorommiesto pripisovania je reč i o vyjednávaní pripisovania. Oba prvky samanifestujú v kariernom modeli devianta ml, na konci ktorého stojí odchylná,deviantná identita. Táto deviantná identita sa bilaterálne vytváraprostredníctvom interakčných procesov. Akcia a reakcia, indivíduum asociálne prostredie konštituujú práve tie fenomény, ktoré sú opisované akolabeling (etiketovanie, nálepkovanie) a ktoré prebiehajú vo vnútriinterakčných situácií.

Fenomenologická (v našom prípade jazykovo - analytická) teória jezastúpená v Spolkovej republike Nemecko W. KECKEISENOM.110/ Tu jevýchodiskom úvah to, že výskumník, ktorý má skúmať subjekt, nesmieotkrojovať svoje konštrukcie a interpretácie, ale tieto konštrukcie ainterpretácie má stavať na báze analýzy subjektu. To znamená, že subjektívnyzmyse!, spojený s konaním musí byť odhalený, nemožno ho zamaskovať.Subjektívny zmysel sa stáva zrozumiteľným, keď je možné vychádzať zporozumenia tzv. "všedného dňa" a obdobných definícií, "...zaradenieintersubjektivity konajúcich, ktorí sa dorozumievajú diskusne, rozpravou,prostredníctvom platnosti noriem a pravidiel, umožňuje konštitučnéanalytický' prístup k fenoménu deviácie'"11/. Tým dochádza ku kritikenormatívno - spoločensky daných rámcov posudzovania spôsobov správaniaako odchylných, deviantných, lebo subjektívny prvok konštrukcieskutočnosti sa podceňuje alebo minimálne nedoceňuje.

Deviantné kariéry možno priradiť i k fenomenologickému modelu"podľa CICOURELOVHO retrospektívno - prospektívne konštruovanejvývojovej sekvencie, ktorý tak činí v prípade jednej osoby - v tomto prípadev osobe delikventa - prostredníctvom kontrolných inštancií" "V. Tým jekaždopádne tendenčné vypovedané, že správanie ako také neobsahuje kvalituodchylky, ale že táto je definovaná prostredníctvom každodennýchkontrolných procesov. Táto fenomenologická teória má byť metodologickydostatočne vyriešená a vybavená prostredníctvom etnometodológie, ktorásama vychádza z koreňov fenomenologie a symbolickej interakcie " 7 .

10V Becker,H.S.:Aussenseiter.Zur Soziologie abweichenden Verhaltens. Frankfurtam Main, 1973, str. 163

10V Porovnaj napr. Quensel, St.: Wie wird man Krimninell? Verlaufsmodell einer fehlgeschlagenen Interaktion zwischen Deliquenten und Sanktionsinstanz,in: Kritische Justiz 3, roč.1970, str.375 anasl.

"°/ Keckeisen, W.: Die gesellschaftliche Definition abweichenden Verhaltens.Perspektiven und Grenzen del labeling approach. Juventa, München 1974

'"/Deichsel, cit. vyd. str. 108"V Keckeisen, cit. vyd. str. 67"V porovnaj k tomu Lamnek, cit. vyd.. str. 91 a nasl.

71

F. HAAG "V v článku Kriminologie und labeling approach, poukazujena to, že "celý rad problémov, o ktorých sa diskutuje v kriminilógii podheslom labeling-approach, ...je otvorený ako problém v skupine komuni-kačno - teoreticky orientovaných sociálnych psychológov (BEAVTN,HALEY, JACKSON, LAING, WATZLAWICK, WEAKLAND a i.) už dlhšíčas". Deviantné spôsoby správania sa chápu na báze komunikačno -teoretického modelu ako porucha interpersonálnej komunikácie. Narušené atzv. paradoxné komunikácie sú považované za príčiny deviantných spôsobovsprávania, pričom typológia porúch musí byť veľmi diferencovaná vzhľadomna objasňovanie. Komunikačno - teoretická špecifičnosť v tejto verziilabeling approach sa dostáva k výrazu tým, že tak pri stanovovaní noriem,ako aj pri reakciách na správanie môžu byť interakčné vzťahy pochopenékomunikačno - teoreticky, t.j. že poruchy komunikácie na oboch úrovniachmôžu viesť k deviácii.

Vo vzťahu k marxistickej verzii SACKA nám zostáva konštatovať, žetu ide o pokus vysvetľovať proces pripisovania z historicko-materialistickýchprístupov, pričom sa poukazuje na rôzne mocenské potenciály tried, čoSACK považuje za základ, ktorý ovplyvňuje aj distribúciu etiketovaniasociálnej nerovnosti v interakčných procesoch. Labeling approach(nálepkovaniu) sa tu nadraďuje spoločenská teória, ktorá má metateoretickydokázať, čo labeling approach sám nedokáže, alebo ani nechce dokazovať -byť etiologickým.

Keď chceme na záver k uvedeným teóriám uviesť všeobecný obsahlabeling apoproach - bez ohľadu na jeho jednotlivé významové odtiene, boloby možné v skrátenej forme povedať nasledovné: Sú to reakcie sociálnehoprostredia, ktoré nasledujú po určitom spôsobe správania, ktoré (sociálneprostredie) na jednej strane stanovuje normy a na druhej strane ich aplikuje.Oboje prebieha skupinovo špecificky, ako i špecificky vzhľadom na osoby aadekvátne situácie, z čoho vyplýva selektívny efekt, spočívajúci v tom, žerovnaké správanie môže byť definované ako deviantné, odchylné, alebokonformné. Takéto definície sa utvárajú neformálne, alebo oficiálne, pričompri oficiálnych definíciách možno namerať vzhľadom na ich účinok väčšiuváhu. Ak prebiehajú tieto definície nešpecifický vo vzťahu k správaniu, alešpecificky k osobe alebo adekvátne spoločenskej role, potom dokážuprostredníctvom nálepkovania (etiketovania) osoby ako odchylnej takvýznamne obmedziť jej konformné správanie, že tejto osobe nezostane iné,ako iba možnosť uchylovať sa k nelegitimným možnostiam, čím sajednotlivec dostáva do tzv. deviantnej kariéry. V priebehu tejto kariéry

"7 F.Haag: Kriminologie und labeling approach. In: Kriminologisches Journal1/1972, str. 55-56

72

vzniká nová deviantná identita príslušnej osoby, ktorá začína považovaťdeviantné konanie za súčasť svojej identity ajej možnosti sa jej musia javiťako konformné, takže sa deviantný spôsob správania upevňuje. Kruh sa taktouzatvára.

Kriminalita.

Samotná kriminalita prakticky na celom svete, teda i v našichpodmienkach zaznamenáva v období po roku 1989 prudký nárast.0 kriminalite často hovoríme, že je jedným zo znakom globalizáciespoločnosti, kedy jej internacionálny charakter prispieva k prekonávaniustotožňovania spoločnosti s národnýmm štátom. Z celkového nárastukriminality zaznamenávame osobitne rast kriminality mládeže.

Pod kriminalitou mládeže v užšom slova zmysle rozumiemekriminalitu, t.j. porušovanie trestného zákona spravidla 14 až 18 ročnými, ale1 staršími (kategória "blízka veku mladistvých", ktorá sa takmer kryje spokusmi o sociologické vymedzenie veku mládeže), i mladšími (kategóriapubertálnej a postpubertálnej mládeže, ktorú už nemožno považovať zadetskú populáciu, i keď zákon im ešte neprisudzuje status mladistvých).Kriminologická literatúra uvádza, že v priemere takmer 1/4 všetkýchtrestných činov páchajú mladí ľudia, ktorí dosahujú v priemere menej ako 21rokov "V. Podľa tých istých autorov takmer 14 % z celkového počtutrestných činov páchajú mladí ľudia vo veku od 21 do 25 rokov:

Deti a mládež do 21 r.25%

Mladí ľudia 21-25 r.14%

Starší ako 25 r.39%

CDetiamíádeždo21 r.ladíľudia21-25r.

DStai4lako26r.

'" Kaiser,G.: Jugendkriminalität. 3. vyd. Weinheim 1982, ďalej Kaiser, G.: Kriminologie,CH Beck, Praha 1994, ako i Kerner, HJ.(Hrsg.): Kriminologie Lexikon KriminalistikVerlag. Heidelberg 1991

73

Ešte lepšie možno zvýrazniť celkový nárast trestných činovspáchaných mládežou ich podielom na celkovom počte trestných činov v SR(v rokoch 1989 - 1996) ako uvádzame na nasledovnom obrázku.

Rok

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

_

10 029

9 313

11408

10 622

14 008

13 41113 133

12 451

_

16,88

23,11

26,17

23,73

26,43

26,12

26,71

27,6

Počet trestnýchčinov spáchanýchmládežou

celkovéhopočtutrestnýchčinov

Krinrrinalita rrtádeže v r.1989 -1996

- - - - 30

t 25

I Počet trestných anov spáchanýchmládežou

•% 2 celkového poctu trestnýchčinov

1990 1991 1992 1993 1994 1995

Z hľadiska vekovej skladby páchateľov trestnej činnosti narastápredovšetkým počet páchateľov vo veku do 15 rokov "• \ našichpodmienkach ide predovšetkým o (cca 8.5 - 10,5 %) podiel na iupežiach.úmyselnom ublížení na zdraví, kradežiach vlámaním, požiaroch, výbuchoch a

Sprava riaditeľa Odboru kriminálnej policie Prezidia PZ o bezpečnostnej činnostiSR Nepublikovaný material MV SR, Bratislava, maj 1997

74

na trestne) činnosti súvisiacej s drogami Páchatelia vo veku 15 až 18 rokov sapodieľaiu (cca 17 - 18 5 5%) predovšetkým na vraždách lupežiach.úmyselnom ublížení na zdraví, pohlavných zneužívaniach, kradežiachvlámaním v\tržmct\e ako i na trestnvch činoch súvisiacich s drogami "

\a nasledovom grafe uvádzame podiel niektorých trestných čmov nacelkovom počte trestných činov spáchaných mládežou v rokoch 1975 - 1995v Slovenskej republike

Rok

J9751980198519891995

Celkovýpočettrestčinov

10528_9462

J01171002913133

Majetko Násilnává krimi- kriminálnalita ita

Mravnostnákriminál

731966847296753110633

_7_37_

769

8 4 2 "

821

1322

J90

733

226

Podfa Expertnej kormae Rady \dady SR pna soaajno-patologicke javy i^deti a mládeže

Knmmalita mládeže

h

10000

5 8000

13133

10S33

4000 -

f

2003 f

1322

-9O- JB1975 198U 1995

ROK

-Celkový počet trestČinov

- Majetková knrn-naifta

Násilná kriminalita

-EvVavnostna (tnmnafita

Cit Spra\a str 4

Pre kriminalitu mládeže je typické, že tzv drobná a príležitostnákriminalita je rozložena relatívne rovnomerne vo všetkých socialn>chvrstvách mládeže približne do 16. roku života.' 7

Pre väčšiu názornosť uvádzame prehľad vybraných trestných činovv SR spáchaných mládežou počínajúc rokom 1975 (\ r viátancmladistvých)1"/

Rok

19751980198519891995

1996*

éejfiftvý^počettrestnýcb činov

105289462

10117100291313312451

Majetkovákriminalita

73196684729675311063

' 8198

kriminalita ,737

769842821

13221424

R^travaostaákriminalita

890791

7^3

59i226313

* = mládež, vrátane mladistvých

Príčiny kriminality ako predmet osobitnej vednej disciplín)kriminológie, ktorá sa zaoberá kriminalitou predovšetkým ako sociálnymjavom, úzko súvisia s otázkami, ako možno kriminalite predchádzať -prevenciou a otázkami skúmania obetí trestných činov - viktimológwu Je tousporiadaný celok empirických poznatkov o zločine, zlončmcovi a kontrolezločinného správania (sociálna kontrola). Kriminológia pritom osobitnevzhľadom na svoje súčasti (napr. prevenciu a viktimológiu) využívapoznatky viacerých vedných disciplín, osobitne práva, sociológie apsychológie. I tu v zásade možno členiť jestvujúce kriminologické teórie natri veľké skupiny. Sú to teórie, ako sme už vyššie podrobnejšie uviedli,orientované na páchateľa trestného činu, t.j. zločmca (interpretativ n>prístup), teórie orientované na trestný čin, t j. zločin (normatŕvna orientácia) ateorie, ktoré predstavujú kombinácie prístupy oboch predchádzajúcich Inečlenenie kriminologických teorii, ktoré sa interdisciplinárne zaobeiajupríčinami zločinu sú podľa J SCHNEIDERA110/

"VKaiser.G Kriminologie, Beck, Praha 1994, str 142'"/Podľa údajov Expertnej komisie Rady vlády pre prevenciu kriminality a podl a

vlastných výpočtov"/Schneider, J Kriminalistische Ursachentheonen In Kriminalistík, roc 1997, č 5, str

3 0 6 - 3 1 8

76

1. sociokulturálne teorie (teória sociálnej dezorganizácie a už v úvode tejtopublikácie uvádzané teorie anómie)

2. socioprocesuálne teorie (teorie sociálneho učenia, najmä teóriadiferenciálnej asociácie E.H. SHUTERLANDA, teórie sociálnej kontroly,o ktorej sme sa tiež už zmienili v kapitole o sociálnej deviácii, teórielabelingu a teórie životnej cesty)

3. viktimologické teórie (teórie zraniteľnosti a životného štýlu a teórierozdieln) ch štruktúr príležitostí)

Najmä nová orientácia kriminológie (tzv. labeling approach) dnespredstavuje \edecký program, ku ktorému sa hlási väčšina kriminologickýchteórií (tzv. main stream theories) a ktorý spočíva v riešení závislostí medzispoločnosťou a kriminalitou, v ponímaní kriminality ako spoločenského javu.Jej základom sa stáva integrácia rôznych prístupov k deviácii, normám asankciám. Obsahové tvoria integráciu základy teórie anómie, teóriesubkultúry a kontrakultúry, teórie diferenciálneho sociálneho učenia, teórielabelingu, diverzic, abolucionizmu a ďalšie. Kriminológia sa zaoberá okremtoho aj otázkami, ako pôsobia trestné zákony na kriminalitu. V tejtosúvislosti často hovoríme o kriminalizácii, t.j. posudzovaní správania akotrestného a dekriminalizácii a depenalizácii, t.j. posudzovaní správania ináčako trestného a teda aj netrestaného. Centrálnou témou novej orientáciekriminológie sa stáva sociálna kontrola (formálna, neformálna, terapeutická,punitívna, odškodňujúca a pod.) Kriminológia sa tak stáva teoreticko-empirickou vedou o príčinách, formách prejavu a účinkoch zločinu vspoločnosti, ako i o boji proti nemu a o jeho predchádzaní. K tomu využívapoznatky viacerých vedných disciplín, osobitne právnych vied, biológie,humánnej genetiky, psychológie, sociológie, sociálnej psychológie,ekonomiky a i., z čoho vyplývajú i nemalé problémy s ich integráciou vjednom vednom odbore. Poznatky kriminológie sú veľmi cenné i pre sociálnuprácu, ktorá z hľadiska kriminológie predstavuje jeden z faktorov kontrolykriminality s možnosťou jej ovplyvňovania a predchádzania.

V súvislosti s kriminalitou a kriminológiou je nevyhnutné podrobnejšiesa zmieniť ešte o:1. diverzii a2. viktimológii,

ktoré úzko súvisia s problémami koncepcie sociálnej práce.

Teoretické ako i empirické poznatky sociológie kriminality vnedávnom období ukázali a poukazujú na to dodnes, že kriminalizáciadeliktov najmä mládeže prostredníctvom justície môže byť častokontraproduktívna. Etiketizujúci a stigmatizujúci účinok trestnoprávneho

77

stíhania štátnymi inštitúciami vyvolali vo svete veľké diskusie o ichpodstatnom redukovaní. Vznikla koncepcie tzv. d i v e r z i e , ktorápredstavuje pokus o nahradenie trestu odňatia slobody, a súčasne i pokuso zabránenie trestnoprávnemu stíhaniu oficiálnymi orgánmi, aby bolo možnéprevinilcov podporiť v ich prípadnom úsilí o normokonformný spôsob životav budúcnosti

V praxi sa ukázalo, že napriek nespornej možnosti negatívneho účinkutrestnoprávnej justície nestačia tieto argumenty na presadenie a realizáciukoncepcie diverzie. Okrem legislatívy, ako i orgánov činných v trestnomkonaní a ich nepřipravenosti na ukladanie alternatívnych trestov absentujú narozdiel napr. od USA v našich podmienkach (obdobne ako i v mnohýchďalších európskych štátoch), predovšetkým vysoko erudovaní a početnísociálni pracovníci, ktorých pôsobenie v prípade diverzie získava kľúčovépostavenie.

Samotný pojem diverzie je amerického pôvodu ("to divert'')a predstavuje obchádzanie. V širšom význame sa tým myslí na to, aby osoba.podozrivá z trestného činu mohla ešte pred zavedením trestnoprávnehopokračovania "obísť" trestnoprávne súdnictvo, najčastejšie prostredníctvompolície. Policia musí získať rozsiahle právomoci (princíp oportunity mí), abybola kompetentná v tomto smere rozhodovať. Podľa princípu oportunity (narozdiel od legality, spojenej so striktným dodržiavaním zákonnýchkompetencií a konformným spôsobom správania podľa platných zákonov) bymala polícia mať právo postupovať podľa výhodnosti, prispôsobujúc svojerozhodnutie podmienkam a individuálne rozhodnúť o trestnoprávnom stíhaníprevinilca. Takáto prax sa uplatňuje osobitne v prípade delikvencie mládeže,keď ide o to zabrániť tomu, aby došlo k stigmatizovaniu mladého človekanajmä odsúdením k trestu odňatia slobody. V takomto prípade nastupujekoncentrované úsilie o resocializáciu, úsilie o návrat previnilca doobčianskeho života, alebo aspoň o poskytnutie reálnej šance previnilcovizmeniť svoje správanie. (Udelovanie podmienky, alternatívneho trestu, aleboinej formy postihu, napr. verejnoprospešnými prácami a i.). V takomtoprípade ide o intervenciu všetkých zúčastnených, ktorú koordinuje právesociálny pracovník. Najčastejšie je takýto postup (v USA) podmienenýúplným doznáním viny delikventa a skutočnosťou, že ide o prvopáchatef a.K tomu pristupuje i ochota odčiniť spáchané škody, prip. vyrovnaním sapáchateľa s obeťou. Aplikácia diverzie nadobúda spravidla dve formy:

/ Princíp oportunity v trestnom procese znamená vyjadrenie zásady zvažovaniaokolností, na základe ktorých je možné rozhodnúť, či sa bude príslušný (trestný) čin stíhaťalebo nie.

78

1. Diversion to nothinh, t.j. prepustenie (mladistvého) bez sankcií,s upozornením. V niektorých štátoch takto nemôže postupovať polícia, aleiba štátne zastupiteľstvo alebo prokuratúra.

2. Diversion with referral, t.j. upustenie od oficiálneho stíhania a odovzdanieprípadu miestnej komunite, obci, samosprávnym orgánom, prip. orgánomsociálnej starostlivosti a pod., kde sa nevykonávajú kodifikované sankcie.

V prvom prípade kladie aplikácia diverzie veľké nároky na skúsenostia sociálne vzdelanie policajtov, prip. pracovníkov štátneho zastupiteľstva(prokuratúry). V druhom prípade vstupuje "do hry" v celom rozsahuprednostne rezort práce a sociálnych vecí, ktorého príslušní pracovníci musiabyť odborne kompetentní, aby dokázali kvalifikovane a efektívne zasahovať.

Z hľadiska prevencie znamená diverzia vlastne tzv. špeciálnu prevenciu,nachádzajúcu sa na hranici sekundárnej (adresnej) aterciárnej prevencie(resocializácie). Môže zabrániť stigmatizácii páchateľa ako kriminálnikaa tým zmenšuje nebezpečenstvo tzv. sekundárnej deviácie, kedy napokončlovek, označený za kriminálnika sám uverí, že takým je a začne sa podľatoho i správať, keďže nikto od neho iné ani neočakáva. Súčasne otváradiverzia široké možnosti sociálnej práci, sociálnej pedagogike a krízovejintervencii.

Celkom otvorene sa natíska otázka, či by našiel podobný projektv podmienkach rastúcej kriminality, ale i ďalších sociálnopatologickýchjavov v SR uplatnenie. Niektorí autori (Albrecht, Lerman) spochybňujúefektívnosť diverzie. Ani starostlivosť komunity (Community TreatmentProjekt), ani podmienečné tresty (Probation Subsidy - Projekt) nedokázalipodstatným spôsobom znížiť nápad trestnej činnosti.122/ Naproti tomu iníautori (napr. SCHNEIDER, GREENBER, PALMER, LEWIS a i.) vodlišných podmienkach dospievajú k iným, optimistickým záverom. Medzitakéto názory patrí aj ten, podľa ktorého možno práve prostredníctvomsociálnej práce pozitívne ovplyvňovať i väčší počet delikventov mimonápravných zariadení v príslušnej komunite a to bez toho, aby bolabezpečnosť komunity ohrozená.123/

Možno pokladať za nesporné, že by nebolo správne mechanickéaplikovanie zahraničných skúseností v našich podmienkach. Kritické aspektydiverzie by si iste zaslúžili osobitnú pozornosť i z hľadiska sociálnej

1:2 / Lerman, P.: Community Treatment and Social Control - A Critical Analysis ofJuvenile Correctional Policy. Chicago 1975121 / Schneider, HJ.: Kriminologie, Berlin 1987, str.858

79

kontroly, podobne ako i ekonomické aspekty, ktoré nie sú zanedbateľné.Veľmi často sa podrobuje kritike "nespravodlivosť" diverzie, ktorá ľahšieformy trestných činov depenalizuje a ťažšie postihuje o to prísnejšie.

V tejto súvislosti je však treba poukázať na to, ako významná jeprofesionalizácia prevencie v rámci sociálnej práce, ako i na to, že priprofesionalizácii a zvýšení efektívnosti sociálnej práce je možné uvažovaťo ďalekosiahlych zmenách tak v oblasti trestnoprávnej politiky, ako i sa-motnej sociálnej politiky a súčasne ekonomickejšie vynakladať prostriedky,nakoľko prevencia vždy bola a vždy bude lacnejšia, ako represia.

Sociálna práca v súvislosti s diverziou predstavuje nevyhnutnosťaplikovať súčasne minimálne 3 rozdielne metódy a techniky:

pomoc jednotlivcom,skupinovú sociálnu prácu asociálnu prácu v prospech celej komunity (regiónu, sídliska, obcea pod.).

Pomoc jednotlivcom naďalej spočíva na klasickej následnosti -anamnéza, diagnóza, riešenie (prip. poradenstvo, terapia ap.). Sociálna prácav prospech celej komunity však už prekračuje rámec klasickej sociálnejpomoci a musí sa opierať o inštitucionálnu kooperáciu, pričompravdepodobne musí počítať i s uskutočňovaním štrukturálnych zmiena s nevyhnutnou aplikáciou sociálnej politiky. V praxi je nevyhnutné vždyznova a znova vysporadúvať sa s otázkou, či v takomto prípade možnohovoriť o sociálnej pomoci, alebo ide skôr o prípad sociálnej kontroly akomechanizmu spoločnosti na prekonávanie rozporov a zachovávaniespoločenskej rovnováhy.

Druhý z uvedených pojmov, viktimológia, je pomerne najmladšíz celkového množstva kriminologických pojmov. Kriminológia sa dlhé rokyzaoberala predovšetkým páchateľmi a menej si všímala ich obete. Relatívneneskoro, ale predsa sa však tento prístup zmenil. Slávny výskum v rokoch1948 - 1952, v ktorom podrobil analýze Marwin E. WOLFGANG 621 vráždvo Philadelphii v USA, je považovaný za začiatok éry novej vednejdisciplíny ako súčasti kriminológie - viktimológie. Jej základom je pohľad napáchateľa a jeho čin z hľadiska obete, ktorou môžu byt'jednotlivci, skupiny,organizácie i inštitúcie. Obeťou činu (trestného) sa možno stať tým, že dôjdek ohrozeniu, poškodeniu alebo jej zničeniu. Vzniklo učenie o obeti, ktorévyústilo do teórie, ako sa obeťou možno stať. Viktimológia (lat. victimaznamená obeť) skúma vzťahy medzi páchateľmi a obeťami zločinu.Viktimológia rozlišuje svoj užší a širší predmet. V užšom vymedzení ide skôr

80

o obete trestných činov, vymedzených v zmysle právnom (trestného práva).V širšom vymedzení ide o každý druh ohrozenia, poškodenia, zničenia atcbočo i len zlého zaobchádzania alebo zneužívania. Vzťahovým rámcom v tomtoprípade nie je trestné právo a trestný čin, ale všeobecné sociálne blaho akozáujem spoločnosti.

V dôsledku empirických výskumov disponujeme dnes už množstvompoznatkov, ktoré majú všeobecnú platnosť. Patrí k nim okrem iného ajpoznatok o kriminalitou zraniteľných, tzv. ohrozených skupinách. K týmtoskupinám patria ženy, deti a starí ľudia. Tak napr. v 1989 v USA bol početobetí z radu žien významne vyšší ako mužov. V SRN tvorí napr. percentovreckových krádeží, pri ktorých sú postihnuté ženy až 92% ! V prípadesexuálneho násilia, zneužívania, vydierania a pod. udávajú štatistiky až 91%žien ako obetí. Ešte viac než ženy možno k obetiam zločinu počítať deti, čiuž ide o zlé zaobchádzanie, týranie, sexuálne zneužívanie, ale i vraždy aújmy na zdraví. Významná je viktimizácia v nie menšej miere starých ľudí,vo veku nad 60 rokov. V priemere sa udáva asi 19% z celkového počtu vrážd,spáchaných na starých ľuďoch, cca 16% dokonaných lúpeží, pokusy o lúpežstarých ľudí tvoria dokonca okolo 20% z celkového počtu takýchto pokusov.Frekventované sú i delikty ťažkého ublíženia na zdraví. (Uvedené údajepredstavujú globálne svetové čísla, nie situáciu v SR). V prípade starých ľudísa pokladá za hlavnú príčinu ich viktimizácie sociálna izolácia rôznehostupňa a druhu a tzv. infantilizácia (najmä v domovoch dôchodcov). Vosvojom dopade je kriminalita proti starým ľuďom zvlášť závažná. Nie lentelesné a duševné škody, ale aj predmety, spojené s citovými väzbami aspomienkami sú pre starých ľudí nenahraditeľné. Podobne aj ukradnutý aleboináč odcudzený majetok vzhľadom na svoj vek a hmotnú situáciu si nemôžustarí ľudia opätovne nadobudnúť, keď často na nadobudnutie potrebovalicelý svoj život. To všetko stupňuje predovšetkým strach zo zločinu, ktorý jeu starých ľudí vyšší ako u ostatných skupín obyvateľstva.

V literatúre sú známe 4 základné konštelácie vzťahu medzi páchateľoma obeťou, ktoré môžu viesť niekedy až k provokácii, vyvolaniu prip.spoluzodpovednosti za spáchaný zločin. V literatúre jestvujú dokoncatypológie, v ktorých sa uvádzajú typy osobností priťahujúce zločin a tzv.osobnosti-obete:

súcitochota a potreba pomáhaťsklon k devótnemu správaniuziskuchtivosť

81

Osobitný prípad predstavuje tzv. rodovo podmienené násilie, teda nienáhodné násilie páchané na ženách. Má veľa podôb a uskutočňuje sa častoprakticky od narodenia (násilné prerušovanie tehotenstva), detstva (odlišnéposkytovanie starostlivosti v závislosti na pohlaví dieťeťa), dospievania(sexuálne zneužívanie, obťažovanie, nútená prostitúcia a pod.), repro-dukčného veku (týranie v manželstve, tzv. domáce skryté násilie, bitie,zneužívanie na pracovisku a pod.) i v staršom veku (staršie ženy sú častejšieobeťami násilia ako starší muži). Pritom možno všeobecne konštatovať, že:

1. násilie hrozí ženám najväčšmi od mužov, ktorých poznajú2. rodovo podmienené násilie sa vyskytuje vo všetkých sociálno-

ekonomických skupinách3. násilie v rodinách je rovnako tak nebezpečné ako prepadnutie neznámym

človekom4. väčšinu násilia, ktoré vedie k zraneniam, páchajú muži na ženách5. prevážna väčšina násilníkov nie je duševne chorá6. alkohol síce prispieva k násiliu, ale nie je príčinou páchania násilia na

ženách 12V

Podľa Deklarácie OSN proti násiliu páchanému na ženách ide o "každýprejav rodovo podmieneného násilia, ktorý má alebo by mohol ?nať zanásledok telesnú, sexuálnu alebo duševnú ujmu alebo utrpenie žien, vrátanehrozby takýmito činmi, zastrašovania a úmyselného obmedzovania slobodya to vo verejnom alebo súkromnom živote ".

Znižovanie pravdepodobnosti, že sa niekto stane obeťou zločinu musívychádzať z empirického výskumu súčasných konkrétnych podmienok životapríslušných skupín obyvateľstya. Všeobecne sa hovorí o nevyhnutnostiprekonávania subjektívnej bezmocností a sociálnej nemohúcnosti, pri ktorejmôžu významnou mierou pomôcť sociálni pracovnici. Významnú úlohuzohráva zorganizovaná svojpomoc a sebaobrana (pasívna i aktívna),legislatívne úpravy, napr. zákonné úpravy, ktoré vedú k zlepšeniupostavenia poškodených v trestnom konaní, uprednostňovanie nárokov nanáhradu škody obetí, osobitne seniorov, pred štátnymi nárokmi, zákon oodškodenení obeti, ďalej občianske iniciatívy, vzdelávanie ohrozenýchskupín obyvateľstva a pod. Predchádzanie "stáním sa obeťou" jenajefektívnejšie, ak vychádza z dôkladného kriminologického poznaniasociálneho prostredia, mentality obetí i páchateľov a disponibilnýchmožností. Preto je nevyhnutné rozvíjať pri vzdelávaní sociálnychpracovníkov i viktimologické poznanie, ktoré dokáže poskytnúť adekvátne

12VHeise Lori,L., Pintanguy, J., Germain, A.: Násilie páchané na ženách, Pro família,Aspekt, Humennné, Bratislava 1998

82

informácie pre rozvoj preventívnych aktivít. Je len samozrejmé, žepreventívne aktivity musia byť špecificky primerané veku (iné v prípadeohrozenia detí, idé v prípade ohrozenia starých ľudí) a pohlavia (gender).

Problematika prevencia kriminality tvorí samostatnú zložku kriminológie.Často býva chápaná ako kontrola kriminality, vrátane tzv. kriminalitypotenciálnej. Prevenciu kriminality možno definovať veľmi široko, akoakúkoľvek činnosť, ktorej následok smeruje k znižovaniu páchania trestnýchčinov. V tejto sú\ islosti hovoríme podobne ako u drogových závislostío prevencii primárnej, alebo univerzálnej, prip. nepriamej, zameranej na celúspoločnosť, prevencii sekundárnej, zameranej na rizikové skupinyobyvateľstva ana predpolia kriminality, a o prevencii terciárnej, zameranejna predchádzanie recidív, zabránanie opätovnému výskytu trestných činovu tých, ktorí sa trestných činov už dopustili. Osobitný problém predstavujúaktivity sekundárnej prevencie. Vyhľadávanie tzv. ohrozených skupínobyvateľstva, hlavne mládeže znamená už samo o sebe nezriedkanebezpečenstvo etiketovania (labelingu) a tým i uvedenie mechanizmuvzniku kriminálnej kariéry do chodu. Keďže odmietame zrieknutie sa pomociohrozeným skupinám obyvateľstva, resp. intervencie do nastúpenej cesty,vedúcej k drogovej kariére, nazdávame sa, že sekunárna prevencia má svojeplné oprávnenie. Pravdou je však i jej osobitná náročnosť a nevyhnutnosťkvalifikovaného prístupu, profesionálnej zručnosti a citlivosti. V prevenciikriminality má svoje nezastupiteľné miesto policajná a trestná represia, ktorémajú okrem iného aj odstrašovaciu funkciu, sociálna usporiadanosťa všeobecná platnosť hodnôt a noriem a vyžadovanie ich plneniaprostredníctvom sociálnej kontroly, čoraz väčšie miesto zaujímajú vprevencii kriminality masovokomunikačné prostriedky, sociálna prácaa sociálna pedagogika. Naďalej pretrváva význam rodiny a školy, avšakvzhľadom na ich znižujúci sa vplyv ako socializačných činiteľov v praxiv súčasnom období treba reálne hodnotiť ich možnosti osobitne v prípadesekundárnej a teciárnej prevencii, kým v primárnej prevencii je ich miesto iv súčasnosti nezastupiteľné.

83

8. PROSTITÚCIA (Ondrejkovič)

Jedným z najstarších sociálnych javov, často považovaných zasociálno-patologický je prostitúcia. V európskom kultúrnom regiónenajčastejšie rozumieme pod prostitúciou poskytovanie sexuálnych služieb zapeniaze alebo inú protihodnotu. Túto skutočnosť treba osobitne zdôrazniť,lebo sú známe i prípady prostitúcie, ktoré vonkoncom nemajúsociálnopatologický charakter a už vonkoncom nepredstavujú sociálnudeviáciu, ktorá by narušovala skupinové sociálne normy. Známa je chrámováprostitúcia v Asýrii, v starom Ríme a Grécku, prip. rituálna prostitúcia, kedysa poskytovanie sexuálnych služieb stáva súčasťou predpísaného obradu,napr. služby bohom alebo démonickým silám (v súčasnosti napr. satanisti,sabatisti a i.), v minulosti boli vysoko spoločensky hodnotené sexuálneslužby napr. v Japonsku (gejše), pričom niektoré zvyky pretrvávajú dodnes,známe sú i niektoré zvyky a obyčaje prírodných národov a pod. Tak napr.príjmanie hosťa býva niekedy spájané s poskytnutím sexuálneho stykus vlastnou ženou alebo dcérou. Za klasickú prostitúciu býva pokladanéposkytovanie sexuálnych služieb z ekonomických dôvodov, pričom ani tunemusí byť dôvodom výlučne sociálna núdza, chudoba alebo nedostatok.Prostitúcia môže mať i charakter prostriedku dosahovania spoločenskej aleboprofesijnej kariéry a úspechu. Časté sú i prípad)7 tzv. príležitostnejprostitúcie, ktorá býva spájaná s potrebou úhrady mimoriadnych výdavkovresp. uspokojenia osobitných ekonomických nárokov. Známe sú i motívyindividuálnej pomsty za spôsobené sklamania (v láske, vernosti partnera apod.) v podobe prostitúcie a promiskuity. Často však sa práve z príležitostnejprostitúcie vyvinie prostitúcia permanentná, spojená s návykom na príslušnýspôsob života, nezriedka spojená so záhaľčivosťou, vznikom osobitnýchzáväzkov a sociálneho, mimoekonomického donucovania. Je to najčastejšíprípad tzv. profesionalizácie prostitúcie.

O prostitúcii hovoríme ako o ženskej, mužskej a v ostatnom obdobíčoraz častejšie i detskej. Prostitúcia môže mať podobu verejnú a legálnu,kedy osoby poskytujú sexuálne služby prevážne v špecializovanýchzariadeniach (verejné domy, erotické masážne salóny, vyhradené ulice

niektorých mestských štvrtiach, v minulom storočí dokonca pokus ozavedenie tzv. licencie), alebo skrytú, najčastejľšie nelegálnu, kedy tietoosoby aktívne vyhľadávajú svojich "zákazníkov", snažia sa upozorňovať naseba, pričom vlastný sexuálny akt sa najčastejšie uskutočňuje vo vlastnomalebo prenajatom byte, hotelovej izbe, penzióne, motoreste a pod. Obe formy

v

sú obyčajne úzko prepojené. Obmedzovaním verejnej prostitúcie narastáskrytá, neverejná forma a naopak, liberalizáciou prip. legalizáciou verejnejprostitúcie, zvyčajne spojenej s lekárskou kontrolou dochádza k poklesuskrytej a neverejnej prostitúcie.

V zmysle medzinárodnej Konvencie o potláčaní (potieraní) prostitúciea obchodu s ľuďmi, prijatej vr. 1949 v OSN dospela väčšina európskychštátov k odkriminalizovaniu (dekriminalizácii) prostitúcie, kedy podľazákono\ príslušných krajín samotné poskytovanie sexuálnych služieb zaúhradu nie je trestné, i keď je všeobecne považované za amorálne aantisociálne.

Sociológia, sociálna pedagogika i sociálna práca ako veda sa zaoberajúi otázkami motivácie, ktorá najčastejšie vedie k vzniku prostitúcie akosociálneho ja% u. V 19. storočí sa najčastejšie pokladala za príčinu prostitúciechudoba, ake i vplyv zlých sociálnych podmienok, prip. morálny rozvratrodiny. Známa je báseň V. Huga: Och, neurážaj ženu, ktorá padla... Medzipríčinami prostitúcie sa v starších prácach často stretávame s biologickýmidôvodmi, podľa ktorých tak ako je kriminalita typický mužský jav, jejnáprotivok - prostitúcia je vlastná prevážne ženám. Niektoré sociologickéteórie vysvetlujú prostitúciu ako dôsledok ženskej sociálnej roly a niektorépsychologické teórie vysvetlujú prostitúciu ako dôsledok psychologickejpatológie alebo ako poruchu osobnosti. Ekonomistické teórie nazerajú naprostitúciu ako prostriedok sociálnej meny vo vzťahu medzi zákazníkom apredávajúcim. V ostatnom období sa čoraz častejšie stretávame s aplikáciouteórie labelingu. Podľa teórie labelingu je prostitúcia výsledkom sociálnejdeviácie, spojenej s nesprávnou interpretáciou noriem a nesprávnymhodnotením sociálnej normy. Nie je jednoduchým porušením normy, alepredovšetkým výsledkom hodnotenia príslušného sociálneho správania,v našom prípade ako prostitúcie zo strany spoločnosti. Toto prisúdenie, resp.označenie niekoho ako prostituta, prostitútky je dokonca podstatnejšie, akosamotné porušovanie sociálnej normy. Môže dôjsť i k situácii, kedyk samotnému porušovaniu sociálnej normy ani nedochádza a jednotlivecnapriek tomu získava nálepku prostitúcie, kedy je napr. pokladaný začloveka, ktorý sexuálne služby poskytuje za úhradu.

V sociálnej práci je nevyhnutné analyzovať podmienky vzniku prip.nárastu prostitúcie, vrátane otázok motivácie. Analyzovať situáciu a výskytprostitúcie je neraz mimoriadne obtiažne z najrôznejších dôvodov, napr.zamlčovania, pokrytectva, prudérie, neprimeranej hanblivosti a pod.Skutočnosťou je však jednoznačný nárast prostitúcie, osobitne jej niektorýchforiem (napr. tzv. dialničná a cestná prostitúcia, detská pornografia spojená

85

s pornoturistikou a i.). Jedným z prístupov k prostitúcii v sociálnej práci jetzv. abolicionistický prístup, kedy sa v sociálnej práci zdržiavame zásahovproti prostitúcii samotnej, ale všímame si predovšetkým negatívne javy, ktorésa s prostitúciou najčastejšie spájajú. Sú to obchodovanie so ženami (tzv.obchod s bielym mäsom), kupliarstvo, zneužívanie detí, podvody, úmyselnéuvádzanie v omyl za účelom získania neoprávneného zisku a pod. V prípadeak prostitúcia získava nebývalý rozsah a stáva sa zdrojom celého raduďalších antisociálnych, nezriedka i kriminálnych javov, pristupujespoločnosť neraz k reglementácii, kedy ustanovuje nad prostitúciou úradný(napr. policajný) dozor, alebo ustanovuje kuratelu, povinné lekárskeprehliadky, dokonca i registráciu. K tomu býva spoločnosť neraz donútenámasovým šírením pohlavných chorôb, v ostatnom období aj AIDS.

Vzhľadom na veľký kvantitatívny nárast osôb, zaoberajúcich saprofesionálne prostitúciou ako živobytím sa neraz stávame svedkamiformovania týchto osôb do svojpomocných skupín, najčastejšie za účelomdosiahnutia uznania prostitúcie ako legálneho povolania.

9. DROGOVÉ ZÁVISLOSTI (Ondrejkovič)

Problematika konzumácie drog a vzniku drogových závislostí

Sredstavuje vážny sociálnopatologický jav s narastajúcou tendenciounarastajúcim globálnym spoločenským významom.

O drogách hovoríme najčastejšie ako o dvoch veľkých kategóriách -tzv. legálnych, t.j. sociálne akceptovaných, ktorých konzumácia nie jev rozpore s platnými zákonmi našej krajiny a o nelegálnych (zakázaných,našej kultúre cudzích) a teda aj nebezpečnejších, i keď v nejednom prípadev porovnaní s legálnymi drogami menej často konzumovaných. Tzv. Jegájnedrogy neznamenajú z hľadiska sociálnej práce menší problém, prip. menšiespoločenské nebezpečenstvo, práve preto, že máme v ich prípade do činenia"s drogami, ktorých užívanie je kultúrne integrované, t.j. že mnohí znáš sas legálnymi drogami "naučili" zaobchádzať. V tejto časti sa nebudeme^zaoberať drogami, ktoré sme nazvali legálnymi, ale s veľkou skupinounelegálnych drog.

Ako drogovú závislosť kvalifikujeme chorobný vzťah k drogám, ktorýcharakterizovaný nekontrolovateľnou túžbou vpravovať si drogy

akýmkoľvek spôsobom do organizmu. Známa je pôvodná definícia Svetovejzdravotníckej organizácie (WH0) r7, akcentujúca predovšetkým túžbu podroge, ktorá pozostáva zo 4 charakteristík:

\Cij>Neprekonateľná žiadostivosť alebo potreba (nutkavého charakteru)

pokračovať v konzumácii drogy a túto si zadovažovať akýmkoľvekspôsobom

'^2) Tendencia k zvyšovaniu konzumovaných dávokf$. Psychická a všeobecne fyzická závislosť na účinkoch, ktoré môže"^ droga vyvolaťfl> Zničujúci účinok na indivíduum a spoločnosť

Táto definícia vyvoláva viacero otázok ako vysvetlení. Predovšetkým:musia byť prítomné všetky 4 charakteristiky, aby sme mohli hovoriťo závislosti? Škodlivými pre jednotlivca i spoločnosť môžu byť však ajlegálne drogy, ktoré nepodliehajú žiadnej medzinárodnej kontrolea dohovorom. Rovnako tak jestvuje aj dilema nedostatočnej rozlíšiteľnostipsychickej a fyzickej závislosti tvárou v tvár súčasnému vývoju drogovejzávislosti ako globálneho svetového fenoménu na našej planéte. To všetkovyústilo do nahradenia pôvodného termínu túžby po droge (nem. Sucht)termínom závislosť na droge, ako ju chápeme v súčasnosti. Takto chápanázávislosť je už definovaná ako stav, ktorý vzniká opakovanou konzumácioudrogy, pričom užívanie drogy môže byť periodické (z času na čas), alebokontinuálne. Samotné charakteristiky takto ponímanej závislosti už nie súuniverzálne, ale závisia od užívanej drogy.126/ Nevýhodou tejto definície jemožnosť jej aplikácie výlučne v spojitosti s typológiu drogových závislostí,ktorú vyvinuli vo WHO: závislosti morfínového typu, kokainového typu,canabisového typu, závislosť na barbiturátoch, amphetamine, závislosťkathového typu a halucinogénna závislosť. Definícia umožňovala však nainternacionálnej úrovni klasifikovať i ďalšie a (neustále) pribúdajúce látky,nezávisle na tom, či spôsobujú závislosť psychickú alebo fyzickú. Zanaprosto nevyhovujúce je však možné pokladať výlučne farmakologicképonímanie vzniku závislosti, zdôrazňujúce vlastnosti drogy pri vznikuzávislosti a abstrahujúc od množstva ďalších faktorov (sociálnych,psychologických, skupinových, osobnostných, ekonomických a i.)podmieňujúcich vznik závislosti a to niekedy nezávisle na type závislosti.V tejto súvislosti treba upozorniť na väčšiu precíznosť v narábaní s pojmami,

I27WHO Expert Commitee on Addiction-Producing Drugs (1952): WHO TechnicalReport Senes, No 3, New York, citované podľa Scherer, S , Vogtt I • Drogen undDrogenpolitik. Ein Handbuch. Campus, Frankfurt am Main 1989 str 14

127WHO 1964, citované podľa Scherer, S., Vogtt L: Drogen und Drogenpohtik EinHandbuch. Campus, Frankfurt am Main 1989, str. 15

87

aby sme sa vyhli simplifikáciám a habitualizácii, kedy drogovou závislosťounazývame čoraz viac javov (hovoríme už i o práci pôsobiacej ako droga,podobne o jedle, sexe, hrách, zábavách, autách, cestovaní, ba najnovšie i oštúdiu a pod.)- Nezriedka tu máme do činenia s tzv. "medicinalizaciou"problémov a "klientifikáciou"' ľudí v našom živote, ktorých problémy sazdanlivo stávajú "riešiteľné" iba prostredníctvom expertov. V prípadedrogových závislostí je nevyhnutné vždy diferencovať a konkretizovať:v akých podmienkach, v akom kontexte, podľa akých vzorcov správaniahovoríme o závislosti a o závislosť na ktorej droge (akých drogách) ide, ináčhrozí nebezpečie upadnutia do našej trvalej nemohúcnosti v oblastiprotidrogových aktivít.

Keď hovoríme o závislosti, spravidla vždy ide o biologický a súčasnei sociálny jav. Tento vzťah je ďalej sprevádzaný následným zotročovaním

•osobnosti drogou, ktorý sa prejavuje alebo vo fyzickej, alebo v psychickeja sociálnej sfére osobnosti, najčastejšie však v celej totalite človeka. Podľatoho hovoríme najčastejšie o závislosti fyzickej, alebo psychickej. O fyzickejzávislosti hovoríme vtedy, keď je prerušenie konzumácie drogy sprevádzanépríznakmi presne opačnými, ako sú tie, pre ktoré jednotlivec droguvyhľadával a užíval. Mechanizmus vzniku fyzickej závislosti spočívav prispôsobovaní sa organizmu novej úrovni homeostázy v dôsledkukonzumovania drogy a reakciami na porušovanie tejto novej homeostázy.Psychická závislosť býva označovaná ako neodolateľné nutkanie a potrebapokračovať v konzumovaní drogy. Manifestuje sa správaním, v ktoromprevláda usilovné vyhľadávanie drogy a to i napriek tomu, že konzument vie*o rizikách dopadu na svoje zdravie. Psychická závislosť spravidla predchádzazávislosti fyzickej, ale treba upozorniť i na to, že nie vždy musí fyzickázávislosť nastať, hoci dochádza trebárs i k poškodeniu organizmu.Donedávna používaný veľmi nepresný a neurčitý pojem návyk (addikcia) bolpovažovaný za stav súčasnej psychickej i fyzickej závislosti. Závislosť bývačasto znásobovaná pokračovaním v konzumovaní drogy, ospravedlňovanejtým, že sa takto vlastne predchádza vzniku abstinenčných príznakov a žepodávaním drogy sa iba udržuje "normalita". Závislosť býva spravidlarôzneho stupňa a intenzity. Niekedy hovoríme o štádiách závislosti"(najčastejšie o štyroch štádiách), pričom ocitnutie sa vo štvrtom štádiu veľmičasto znamená smrť. Východiskom býva substituční (napr. methadonový)program, ktorý nahrádza konzumáciu drogy (najčastejšie heroínu) menejnebezpečnou drogou.

V súvislosti so závislosťou niektoí autori zdôrazňujú, že konečnádiagnóza závislosti by sa mala stanoviť resp. konštatovať až vtedy, ak počasroka došlo k trom alebo viacerým z viacerých javov, ktorých výpočetstanovuje napr. Marhounová a Nešpor na 6.127/

Syndrom náhleho odňatia drogy - tzv. abstinenčný syndróm vznikáako pravidelný sprievodný jav tolerancie. Jeho výskyt a intenzita významnoumierou závisí od stupňa vytvorenej fyzickej závislosti. Abstinenčný sydrómmôže byť mierny, pomaly odznievajúci, ale i explozívny, spojený s celouradou negatívnych fyzických i duševných prejavov.

V súvislosti so vznikom závislosti hovoríme o tolerancii, pod ktorourozumieme zníženú odpoveď organizmu na účinky drogy, ktorú musíprijímať konzument pre dosahovanie rovnakého účinku v neustále vyššíchdávkach. Teória pojednáva o tolerancii metabolickej, ako dôsledok zvýšenejdegradácie látky pri chronickom užívaní, o tolerancii behaviorálnej, ktorápredpokladá schopnosť kompenzovať účinok drogy a tolerancii funkčnej(najčastejšie), ktoré je spôsobená kompenzačnými zmenami receptorov,128/enzýmov1'9/ a membránových účinkov drogy 137. Najnovšie farmakologickévýskumy preukázali, že stupeň tolerancie môže byť až 35-násobný (napr.u opioidov).

Až teraz, po vysvetlení pojmu drogovej závislosti sa môžme pokúsiťo vysvetlenie a objasnenie toho, čo budeme vlastne rozumieť pod pojmomdrogy. Droga je upravená surovina nerastného, rastlinného,alebo živočišného.,pôyodu, ktorá je po vpravení do ľudského organizmu schopná vyvolaťpsychickú alebo fyzickú závislosť. No škodlivosť konzumácie drogynespoeŕve iba vo vysokom stupni pravdepodobnosti vzniku závislosti. Prof.Novomeský v tejto súvislosti hovorí, že niet v ľudskom tele orgánu alebotkaniva, ktoré by droga nezasiahla a ktorý by droga skôr alebo neskôr

127 Marhounová, J., Nešpor,K.: Alkoholici, feťáci a gambled. Empatie, Praha 1995 str.56

'"/Recepton sú časti buniek (makromolekuly), ktoré vstupujú do interakcie s molekulamidrogy a spúšťajú sled biochemických pochodov, ktoré vedú ku konečnýmpozorovateľným účinkom. Nauka o receptoroch je dnes sztredobodom záujmu výskumuúčinku liečiv i drog. Mehcnizmus ich pôsobenia je označovaný ako farmakodynamika.

129/Enzym je bielkovinová látka (aminikyselina), urýchlujúca biochemické pochody.'"/Teória pojednáva o tolerancii metabolickej, ako dôsledok zvýšenej degradácie látky pri

chronickom užívaní, o tolerancii behaviorálnej, ktorá predpokladá schopnosťkompenzovať účinok drogy a toleranciirunkčnej (najčastejšie), ktoré je spôsobenákompenzačnými zmenami receptorov, enzýmov a membránových účinkov drogy(Podľa Hollister, L.E.: Zneužívané látky. In: Katzung, B.G.: Základní a klinickáfarmakologie, Praha, H. a H., 1994, str.457 )

nepoškodila alebo dokonca celkom nezničila. Drogy, včítane tzv. "mäkkých"drog, napr. marihuany v mozgu poškodzujú priamo nervové bunky, rozbíjajúnervové vlákna v bielej hmote mozgovej, spôsobujú poruchy cirkuláciemozgovomiešneho likvôru, či narúšajú pevnosť stien mozgových ciev (tzv.kokainová endovaskulitída). Pred účinkami drog nie je chránený aninajdôležitejší zmyslový orgán - zrak. Po fajčení marihuany sa zvyšujevnútroočný tlak až o 25%, uvádza Novomeský. Pri vnútrožilovej aplikáciidrog sa z nesterilných ihiel a striekačiek krvným obehom zanesie do očí celýrad mikroorganmizmov, včítane plesní. Môžu vzniknúť trvalé poškodeniavšetkých očných štuktúr. Srdce a cievy sú poškodzované buď priamymúčinkom drog pri ich ustavičnom "bičovaní" k vyššiemu výkonu(amfetamíny, kokain), alebo sa do krvného obehu z nesterilných ihiel zanesúmikroorganizmy, schopné ťažko narušiť srdcový sval či chlopne v srdci(bakteriálne myokarditídy, endokarditídy). V pľúcach konzumentov drog sačasto rozvíjajú ťažké zápaly, nezriedkavo aj plesňové (Aspergillus), inokedysa tu vytvárajú granulomy okolo cudzích hmôt ako drogových prímesí(vláknami vaty, zrnká mastenca a i.). Pečeň toxikomana je postihnutáosobitne závažne, obvykle vo forme ťažkého zápalu alebo cirhózy (heroin),čo môže viesť k zlyhaniu jej funkcie a k smrti. Obličky drogovéhokonzumenta strácajú schopnosť správnej filtrácie krvi, v moči sa objavujúbielkoviny, krv, hnis, časom môže dôjsť k totálnemu zlyhaniu činnostiobličiek a k smrti (heroin, amfetamíny). Inokedy vznikajú bakteriálne zápalyobličiek, taktiež s možnosťou ich terminálneho zlyhania. Toľko z perahlavného odborníka MZ SR pre súdne lekárstvo. Z tohoto hľadiska sa vlastnestávajú dikusie o vzniku závislosti fyzickej alebo psychickej skutočnedruhoradými.

Vzhľadom na vysokú spoločenskú nebezpečnosť konzumácie drog jev SR boj s drogovcoi.scénou zakotvený v trestnom zákone (zákon č. 140/19612b v znení neskorších doplnkov a noviel). Sú to najmä § 187, §188 a §188.Paragraf 187 uvedeného zákona pojednáva v troch odsekoch o nedovolenejvýrobe a držaní omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov'"/ .Paragraf 188 pojednáva o zadovážení alebo prechovávaní predmetu určenéhona výrobu takejto látky, a paragraf 188a pojednáva o šírení toxikománie.

Keďže sa dnes už stretávame s veľkým a neustále narastajúcimmnožstvom rozličných drog, s rozdielnym účinkom, spôsobom užívania,legalizácie a výskytu, je nevyhnutné pokúsiť sa o ich triedenie. Najhrubšímtriedením drog je už spomínané triedenie na tzv. legálne, t.j. neodporujúcezákonom (napr. káva, víno, čaj, destiláty, tabak a pod.) a nelegálne, ktoré sú

! /Prekurzory sú látky, z ktorých možno vyrábať drogy

90

zákonnou normou zakázané. I keď sa na nasledovných riadkoch budemezaoberať iba tzv. nelegálnymi drogami, neznamená to ešte, že samotnúzávislosť nemôžu spôsobovať i niektoré legálne drogy.

Za najúčelnejšie z hľadiska poslania tejto publikácie pokladáme triedeniedrog podľa ich účinku do piatich skupín:

1) Drog)' s prevážne sedatívnym účinkomAlkoholbartbituráty a nebarbiturátové sedatívahypnotikátrankvilizéryinhalačné prostriedky

Ich účinky spočívajú pri krátkodobom užívaní v celkovej uvolnenosti, a tov dôsledku odstraňovania zábran, vo zvýšenej aktivite, zhovorčivosti,účinkom môže byť aj pokoj, mierna eufória, ale aj spoločensky neprijateľnésprávanie, úzkostné stavy, neschopnosť zřetelné artikulovať, stratakoncentrácie, klátivá chôdza. Pri dlhodobejšom užívaní už po niekoľkýchtýždňoch môže dôjsť k výraznej redukcii funkcií mozgu a iných časticentrálnej nervovej sústavy. Častá je celková letargia, nevoľnosť, zápcha,príznaky "opice", zmenená motorika, poruchy videnia. Známe sú iprípady krátkodobej pamäti, nepriateľského až agresívneho správania. V nocisa stretávame s nespavosťou, neschopnosťou cítiť sa odpočinutým. Vznikzávislosti je individuálny, podmienený telesnou konštitúciou, celkovýmzdravotným stavom, vrátane stavu psychiky.

2) Drogy s pervážne povzbudzujúcimi účinkami (stimulancia)Kokain, CrackAmfetamíny

Účinky spočívajú predovšetkým v dráždení centrálnej nervovej sústavy.Zvyšujú krvný tlak a zrýchlujú krvný obeh. Dokážu vybičovať organizmus,vytvárajú pocit prílivu síl, sviežosti a energie. Častá je strata chuti do jedla.Po eufórii sa zvyčajne dostavuje rozčúlenosť a úzkosť, bolesti hlavy, studenýpot, bledosť, trasenie rúk až celková triaška. Zvyšuje sa i sexuálne dráždenie,znižujú sa pritom zábrany a často dochádza k sexuálnym úchylkám. Nástupich účinku je pomerne rýchly, osobitne v prípade Cracku. Vznik závislosti jespravidla fyzický i psychický. Abstinenčná kríza býva krátka (niekoľkohodín), ale mimoriadne dramatická, s nebezpečím samovraždy.

91

3) HalucinogényMarihuana (indické konope, canabis sativa)Hašiš (výťažok z kvetov konope, v podobe živice)LSD a syntetické drogyMDMA, ekstasyOloliqui, teonanacatl a peyotl (meskalín)Huby "Starého sveta"

Účinky spočívajú vo vyvolávaní stavov, podobných tranzu, ale i úzkostia zmätku. Časté sú prípady euforie a následnej depresie. Vyvolávajú vidiny,každodenný "šedivý" svet vyzerá zvláštny, stáva sa príťažlivým, hudbanadobúda "farby", dochádza k strate reality. Často vznikajú i obludnépredstavy a nekritičnosť najmä k sebe. Účinky sú veľmi individuálne, častoumocňujú pôvodné osobnostné vlastnosti konzumenta. Účinkyhalucinogénov sú často predmetom rôznych mýtov, čo je nebezpečné najmäu marihuany. Často sa stretávame s mýtom o neškodnosti halucinogénova nemožnosti vzniku závislosti. Vznik psychickej závislosti bez fyzickejzávislosti býva bagatelizovaný najmä' v prípade LSD. Medzi mládežou nanašich školách je rozšírené najmä fajčenie marihuany a konzumácia MDMA(Ekstasy) na diskotékach a zábavách. Amfetamín bol syntetizovaný koncom20. rokov a zavedený do praxe v r. 1936. Počet amfetamínových homologovsa neustále zvyšuje. Najznámejšie z nich sú metamfetamín, zvaný Pervitin,fenmetrazín, Ritalin. Prvý z nich bol 2, 5-dimethoxy-4-metylamfetamín (tzv.DOM). V súčasnosti je známy hlavne metylenedioxyamfetamín - MDA,a metylenedioxymethamfetamín - MDMA, zvaný "ekstasy". Amfetamínymajú stimulatívny a súčasne i halucinogénny účinok, rýchle sa vyvýjatolerancia, takže často sme svedkami užívania aj veľmi veľkých dávok.Fajčenie marihuany poškodzuje pri dlhodobom fajčení plod u žien,neplodnosť mužov, citové otupenie, až apatiu, poruchy pamäti, problémys koncentráciou a schopnosťou komunikovať. Marihuana, čiže Canabisobsahuje okrem iného delta-9-tetrahydrocanabinol (THC), ktorý mápsychoaktívne účinky. Obsah THC v rastline sa pohybuje od 2 - 6%. Jehovysoká rozpustnosť v tukoch spôsobuje hromadenie v lipidovýchkompartmentoch tela, takže sa môžu vylučovať ešte i týždeň po užití jednejdávky (cigarety). Niektoré účinky sa podobajú účinkom amfetamínov a LSD.U mužov spôsobuje zníženie hladiny testosterónu'a zúženie dýchacích ciest.Súčasne spôsobuje chronickú bronchitídu, metapláziu dlaždicového epitelu.Vyvoláva tachykardiu, poškodzuje schopnosť riadiť (motorové vozidlo).Syndrom z odňatia je mierny. LSD - j e semisyntetická zlúčenina, dietylamidkyseliny lysergovej. Pôsobí na presynaptický receptor a inhibuje uvoľňovanieserotonínu. Zvyšuje sa tým koncetrácia serotonínu v mozgu a znížená hladinajenu nlavného metabolitu - 5-hydroxyindoloctovej kyseliny. Vyvoláva

92

rozmazané videnie, závraty, slabosť, triašku, zhoršuje sluch a mení vnímaniečasu. Užívanie sprevádzajú poruchy pamäti,, neschopnosť úsudku a zmenynálady. Vyvoláva halucinácie. Známe sú prípady halucinácií bez bezpro-stredného predchádzajúceho užitia drogy, ako nečakaný účinok dlhšiehoužívania.

4) Narkotické látkyHeroín (preparát získavaný derivatizáciou morfínu v hnedom

alebo najnovšie i bielom prášku)Morfín (alkaloid ópia, distribuovaný v prášku alebo roztoku)Ópium (najčastejšie fajčiarske v podobe gulôčiek)Kodeín (po vstreknutí do žily sa mení na morfín)Syntetické opiáty (farmaceutické výrobky)Methadon (používaný ako náhrada za heroín v substitučných

liečebných programoch)

Ponúkajú pocit eufórie, radosti, nadradenosti a sily. Oslabujú centrálnunervovú sústavu, spôsobujú útlm dýchania. Striedajú eufóriu a opojenies latergiou a ospalosťou, vyvolávajú zmätenosť, krátkodobé znecitlivujúbolesť. Sprievodnými znakmi sú zápcha, dávenie, potenie, neschopnosťsústrediť sa. Vyvolávajú veľmi silnú psychickú a fyzickú závislosť. Nadrogovej scéne na našom území predstavuje najväčšie nebezpečenstvokonzumovanie heroínu, s následným vznikom veľmi silnej psychickeji fyzickej závislosti, ktorú nie je prakticky možné bez profesionálnehoprístupu zvládnuť. Rovnako tak i recidívy sú najčastejšie pri heroínea efektívnosť terapie najnižšia.

5) Steroidy

Účinky spočívajú v raste, vývoji svalstva a telového tkaniva, preto sak ich užívaniu utiekajú kulturisti a niektorí športovci, ale i nesportovciv nádeji, že zlepšia svoj vzhľad. Krátkodobé môžu pozitívne ovplyvniťtelesnú výkonnosť. Ich užívanie býva spojené s uhrovitosťou, nafúknutoutvárou, napätou kožou na svaloch, opuchmi nôh, triaškou, častýmimodrinami, ale aj s vypadávaním vlasov, zvýšeným krvným tlakom abúšením srdca. Pri dlhodobejšom užívaní následne dochádza i k zmenšovaniusexuálnych orgánov, ochoreniam pečene a k agresívnemu správaniu.

Účinky jednotlivých druhov drog sú rozdielne a zaslúžili by sipodrobnejší popis, na čo v tejto publikácii nieje dostatočný priestor.

93

Drogy sa dostávajú do organizmu viacerými cestami. Samotný spôsobvpravovania drog do organizmu do značnej miery ovplyvňuje jej ďalšieúčinky v tkanivách a orgánoch ľudského tela. Najčastejšie sa drogy dostávajúdo ľudského tela:

• inhaláciou, t.j. vdychovaním a čucháním• rezorpciou cez sliznicu (ústnej dutiny alebo zažívacieho traktu, cez

sliznicu pošvy, konečníka, nosa,) ale aj cez neporušenú ľudskú kožu• parenterálne (najčastejšie injekčnou striekačkou do svalu, do žily,

podkožné)

Účinky drog sú sprevádzané množstvom nepravdivých výmyslov a mýtov.Niektoré z nich zľahčujú a bagatelizujú účinky i nebezpečie, spojené s ichužívaním. Veľmi často sa stretávame s názormi, podľa ktorých konzumáciidrog sú vystavení iba osobnostne na to predurčení jednotlivci, prip. duševnepostihnutí jednotlivci. K rozšíreným mýtom patrí aj presvedčenie, podľaktorého "mne sa to nemôže stať", t.j. presvedčenie, že jestvuje možnosťkontrolovať užívanie drog, akási intelektuálna schopnosť ovládať saa obmedziť konzum drog na "experimentovanie". Osobitne nebezpečné súnázory súvisace s konzumovaním marihuany. Pre názornosť uvádzametabuľku zistených nesprávnych názorov na účinky marihuany, takejrozšírenej na našich školách a to podľa poradia, ako sme ich zaznamenali:

Príležitostné užívanie je neškodnéÚčinok sa stráca za pár hodínMožno kedykoľvek prestaťZnižuje stres a obavyMarihuana zlepšuje tvorivé mysleniePoskytuje dobrý spánok a ukľudňujeDnešná marihuana je bezpečnejšiaZvyšuje sexuálnu výkonnosťNespôsobuje genetické poruchyMá liečivé účinky

Druhú krajnosť predstavujú rovnako tak nepravdivé a škodlivé názory,demonizujúce drogy, najčastejšie s úmyslom pomocou zastrašovaniaodrádzať od ich užívania. Zľahčujúce názory na účinky a drogovénebezpečenstvo oslabujú zábrany vytvorené na ich konzumáciu a nepravdivéstrašenie spôsobuje stratu dôvery, najmä ak sa predpovedané účinky hneď poprvom "vyskúšaní" drogy nedostavia. Najúčinnejšou cestou v sprostred-kovávaní informácií je pravdivosť. Na to je ale potrebné dôkladne saoboznámiť s účinkami drog, aby bolo možné pravdivo o nich informovať.

94

Sprostredkovanie pravdivých informácií o drogách, o ich účinkocha škodlivosti je síce dôležité, ale zriedkakedy dokáže samotné ovplyvniťpostoje132/ či už potenciálnych užívateľov alebo aktívnych konzumentov drog,nakoľko postoje majú nielen svoju kognitívnu zložku, ktorú postihujemesprostredkovaním informácií, ale i zložku emotívnu a konatívnu. Práve pretoprotidrogové "akcie", prednášky a besedy zostávajú málo účinné priovplyvňovaní postojov k drogám, prip. pri vytváraní spoločensky želateľnýchpostojov. Predchádzanie drogovým závislostiam sa nazýva prevencia. Jevždy výhodnejšia ako terapia drogových závislostí, ktorá musí byť vždyspojená s dlhodobým a zložitým procesom odvykania a zaraďovania sa donormálneho života. Podmienkou jej úspešnosti je profesionalizácia a znalosťdrogovej scény.

Pohľad na drogovú scénu možno blokové znázorniť tak, že jestvujepestovanie a výroba drog, následne transport a distribúcia drog na cestek užívateľovi a napokon je tu konzument. Vývoj ukázal, že najúčinnejšíspôsob znižovania dopytu po drogách spočíva v ovplyvňovaní konzumentov,čo predstavuje súčasne najúčinnejšiu prevenciu. Schématicky sme sa pokúsiliznázorniť drogovú scénu a "pohyb" drog na nasledovnom obrázku:

Pohyb drog a boj proti nim

DCKumjia / ^ociál.pracjREgRESIA | ^ /

• ' Resocializíkía.Restoalizíkia.Doc PhDr Peter Ondrejl-oviô

Malo uiinnana celom svete

132 // Postoj je podľa Allportovej definície "...vťah pohotovosti, organizovaný skúsenosťouavyvýjajúci direktívny alebo dynamický vplyv na odpovede indivídua voči všetkýmobjektom a situáciám, s ktorými je v relácii". Citované podľa Nakonečný.M.: Encyklopedieobecné psychologie, Academia, Praha 1997, str. 217

v 95

V tejto súvislosti hovoríme o prevencii primárnej, alebo generálnej,týkajúcej sa najvšeobecnejších podmienok predchádzania vzniku závislostí,kedy nevieme vlastne nič o jej účinnosti, lebo je určená všetkým, ajohrozeným aj neohrozeným, aj mladým aj starým, aj chlapcom aj dievčatám,bez rozdielu. Už konkrétnejšie môžme hovoriť o tzv. prevencii sekundárnej,čiže adresnej, ktorá sa týka už nie všetkých, ale ktorá je zameraná naohrozené skupiny obyvateľstva, kedy už vieme, s kým máme vlastne "dočinenia". Ale aj ohrozenie má svoje stupne. Niektoré skupiny obyvateľstva súohrozené viac, iné menej, niektoré sú ohrozené bezprostredne, niektorémenej, alebo iba sprostredkovane, v závislosti od mnohých faktorov(prostredie, rodina, narušené vzťahy s rodinou, osobitne s matkou, neúspechya ťažkosti v škole, spôsob života, osobnostné predpoklady a i.). Úlohousekundárnej prevencie je teda zabrániť drogovej kariére ohrozeného.Napokon hovoríme o tzv. terciárnej prevencii, ktorá má zabrániť recidívezávislých, ktorí absolvovali liečenie alebo nejakú terapiu. Uskutočňovanieprevencie je však mimoriadne zložité a náročné. Každá z uvedených druhovprevencie má svoje špecifické formy, ktorých zvládnutie je mimoriadnenáročné a ktorých zamieňame je nevhodné, ba môže mať za následok ažopačný účinok (napr. zvýšenie záujmu o konzumáciu drog). Neodbornosť,ktorou je poznačený súčasný stav, má za následok predovšetkým nízkuúčinnosť, nedostatočnú efektivitu prevencie vo všetkých jej troch druhoch.Súčasťou zvyšovania odborného prístupu v prevencii je i poznanieetiológie133/ drogových závislostí, poznanie incidencie a prevalencie osobitnev prevencii primárnej, ako i metód a techník ovplyvňovania postojovjednotlivcov i skupín. Dôležitú úlohu zohrávajú tzv. peer-programy asvojpomocné skupiny a hnutia. Z hľadiska prevencie drogových závislostízohrávajú viaceré spoločenské inštitúcie špecifické úlohy. Napr. legislatíva,polícia a súdnictvo môžu prispieť k zníženiu ponuky drog a k sťaženiuprístupu k drogám, kľúčovú úlohu zohrávajú učitelia a sociálni pracovníci,ich pregraduálna i postgraduálna príprava, výcvik a vedomosti,prostredníctvom ktorých môžu významným spôsobom ovplyvniť verejnúmienku, celé skupiny obyvateľstva, osobitne mládeže, pokiať ide o zníženiedopytu po drogách. K významným mienkotvorným činiteľom v tejto oblastipatria i masovokomunikačné sprostriedky.

137 O príčinách vzniku závislostí pozri Ondrejkovič,P.: Sociálna pedagogika, sociálnapráca a drogové závislosti. In: Pedagogická revue, roč. 50, 1998, mimoriadne číslo, str. 2 -

96

10. SAMOVRAŽEDNOSŤ (Ondrejkovič)

Samovražda (suicídium) je vlastným úmyselným usmrtením. Akovedecký problém má multidimezionálny charakter. Prelína sa sproblematikou biologickou (medicínskou), sociologickou, psychologickou,filozofickou, osobitne axiologickou. Samovražda býva najrôznejšiemotivovaná, ale najčastejšie je to reakcia, ktorá je následkom tažkej, zdanlivoneriešiteľnej a bezvýchodiskovej životnej situácie, v ktorej sa jednotlivecocitne. Uvedené situácie bývajú sprevádzané bezperspektívnosťou a stratouzmyslu života, zničením alebo devastáciou vyznávaných hodnôt, prípadne inoriem, nedostatkom lásky a porozumenia, stratou životných istôt.Z biologického hľadiska by sme mohli hovoriť o strate pudu sebazáchovy,ktorý prirodzene chráni našu existenciu. Jestvujú teórie, podľa ktorých právepreto sa dopúšťajú ženy oveľa menej často samovraždy ako muži, leboexistencia človeka ako biologického druhuje spojená práve s nimi. U žien sačastejšie stretávame s nedokonanými pokusmi o samovraždu, ktoré majúcharakter tzv. demonštratívnej samovraždy. Väčšina týchto samovrážd sauskutočňuje doma, u mladých ľudí dokonca vtedy, keď sú v blízkosti rodičia.Človek, ktorý sa pokúsi o samovraždu za takýchto okolností si zrejme praje,aby ho našli a zachránili. Demonštratívne samovraždy často vystupujú soznakmi hysterickej osobnosti. Majú účelový, najčastejšie nátlakovýcharakter, na ich pozadí je snaha ich prostredníctvom dosiahnuť splnenieistého zámeru alebo cieľa, prip. protestovať. Niekedy znamenajú formu"volania o pomoc", ktorej sa nedokážu iným spôsobom dovolať. V prípadenedokonanej samovraždy, motivovanej volaním o pomoc môžemepravdepodobne očakávať recidívu, opätovný pokus, ktorý môže dozrieť, resp.vyústiť do dokonanej samovraždy.

Medzi samovraždami sa stretávame i s tzv. bilančnými samovraždami,ktoré sú alebo východiskom z neriešiteľnej situácie, prip. únikom z takejtosituácie (napr. u ťažko chorých, u trpiacich s veľkými bolesťami,u postihnutých bez životných perspektív). Práve osoby, ktoré sa dopúšťajúbilančných samovrážd (s výnimkou drogovo závislých) spravidla nebývajú"nesvojprávne trosky" - ľudia, ktorí by sa dopúšťali samovraždy bez jasnéhovedomia a bez slobodného rozhodnutia. Ich samovražda býva výrazomkrajnej beznádejnosti, niekedy pocitu menejcennosti a neznesiteľnostivlastnej existencie či už z dôvodov veľkého utrpenia, alebo neschopnostiniesť zodpovednosť za svoje činy, prip. za svoj predchádzajúci život.

Osobitný druh bilančných samovrážd predstavujú aj úmyselnésamovraždy drogovo závislých v najvyšších štádiách závislosti, obyčajnespojených s ťažkými depresiami. V takýchto prípadoch, často po

97

opakovaných neúspešných pokusoch liečby, volia niektorí drogovo závislídobrovoľne smrť. Niektorí autori sa dokonca nazdávajú, že samotné užívaniedrog má autodeštruktívny charakter.

Stretávame sa i s tzv. autopunitívnymi samovraždami, ktoré majúcharakter samotrestania. Niekedy majú formu autoagresie voči vlastnejosobe, môžu byť však i spojené s duševnými chorobami (ťažké depresie,schizofrénie a i.).

Napriek snahe hľadať a nachádzať to, čo je všeobecné, prip. spoločnépre samovraždy a jej jednotlivé druhy, osobné subjektívne prežívaniesociálnej skutočnosti nie je možné "bez zbytku" spracovať pozitívnymivedeckými metódami bez porozumenia, vcítenia sa a výkladu každéhojednotlivého prípadu samovraždy človeka. Každá konkrétna životnáskúsenosť človeka má popri všeobecných a navzájom porovnateľnýchprvkov i neopakovateľnú, jedinečnú individuálnu kvalitu vo vzťahuk vlastnému životu a vlastnej smrti.

Kresťanské náboženstvá samovraždu rozhodne odmietajú. Podľa nichsamovražda je nielen výrazom krajnej beznádejnosti, ale aj sebaláskya pýchy. Ak samovrah nemôže existovať podľa svojich predstáv, odmietaexistenciu vôbec. Odmieta prijať a niesť utrpenie ako svoju úlohuv pozemskom živote. Takýto človek sa hrozí tohoto utrpenia a snaží sa muuniknúť do neznáma a kľudu. Veriaci človek však vie, že šťastie a kľud môženájsť iba prostredníctvom a s pomocou Boha.

V niektorých filozofických koncepciách vystupuje samovraždav spojení s absolútnou slobodou v rozhodovaní sa človeka o vlastnejexistencii. Vedomie vlastnej nedokonalosti, spojené s nezmyselnosťouakéhokoľvek ľudského snaženia (podobenstvo o Sizyfovi) a vedomie, že skôrči neskôr bude každý človek vytrhnutý zo života, býva spojené s otázkouprečo teda bojovať s ťažkosťami a utrpením, či chorobou, keď život každéhočloveka i tak neodvratne končí smrťou?

Problematika samovraždy má teda svoj aspekt• filozofický a náboženský• psychologický (psychoanalytičke teórie o trestajúcom superegu

a autoagresii) a psychiatrický aspekt (vysoká korelácia s neurotikmi)• sociálny aspekt, spojený v oblasti sociálnej práce s

problematikou krízovej intervencie• aspekt sociologický (egoistická samovražda, vyplývajúca z

nedostatočnej väzby medzi jednotlivcom a spoločnosťou,

98

altruistická samovražda ako dôsledok prílišnej tesnej väzbyindivídua na skupinu, spojená často so sebaobetovaním v prospechzáujmov skupiny alebo celku, a napokon anómická samovražda,v pozadí ktorej stoja veľké a náhle sociálne prevraty a zmeny,spojené so zmenou hodnôt a noriem spoločnosti a absenciousociálnej kontroly podľa Durkheima "V)

• aspekt etický, ktorý je bezprostredne spojený s kategorickýmimperatívom ochrany ľudského života.

Treba spomenúť i problematiku samovraždy, ktorá je obsahommnohých umeleckých diel, osobitne v literatúre a poézii (Goetheho Utrpeniemladého Werthera, básne Sergeja Jesenina a i.), kde sa často stretávamenielen s umeleckým stvárnením, ale súčasne i s väčšou výpovednou hodnotouprostredníctvom umeleckého jazyka, ako prostredníctvom jazyka vedy.

Pri výskyte v SR sa stretávame u dospelých s odlišným spôsobomsamoraždy u žien (prevažujú lieky na spanie) a u mužov (prevažuje smrťobesením). Aj pokiaľ ide o motívy, ženy pristupujú k samovražde najčastejšiez dôvodov sklamania v láske, priateľstve, manželstve, kým muži prevážnez dôvodov konfliktov v zaměstnám, z obáv pred trestom za spáchaný zločin,ale aj zo strachu pred chudobou a zodpovednosťou za situáciu, v ktorej saocitol okruh najbližších práve vinou samovraha.

Osobitnú problematiku predstavujú samovraždy mládeže, najmäv puberte. Často je v ich prípade samovražda následkom skratkovitéhokonania, príčiny sú veľmi subjektívne, vyplývajúce z nesprávnehohodnotenia reálnej životnej situácie. Známe sú i historické obdobia, v ktorýchpočet samovrážd stúpa pod vplyvom kultúrnych (umeleckých) vzorov.Spôsoby akými mladí ľudia uskutočňujú samovraždu sú tiež odlišné akospôsoby uskutočňovania samovraždy dospelých. Prevláda otrava jedmi,predávkovanie drogami, podrezanie žíl, skok pod vlak, skok z výšky.

Samovražda ako sociálny jav a predmet pozornosti sociológie jepodmienená makrosociálne, spoločenskými vzťahmi asociálnou situáciou.Výskyt samovrážd je rôzny v jednotlivých štátoch a geografickýchpodmienkach. Pre názornosť uvádzame výskyt samovrážd na Slovensku, ČRa Poľsku v rokoch 1989 až 1996:

"VDurkheim,E.: Der Selbstmord, Darmstadt 1973, orig. Le suicide. Etude de sociologie.Alcan, Paris 1987 lw

99

Percento samovražednosti v populácii 5 - 1 9 ročných

SPOLU

KrajinaSRČR

PoľskoMaďarsko

19893,3

3,6

3,7

6,4

19903,2

3,4

3,8

6

19915,2

5,9

4,4

5,6

19922,4

5,1

4,4

7,9

19933,5

5,1

5,2

5,9

19944,8

6,1

5,3

7,1

19954,/

7

6

6,8

1996

6

6,1

5 3

Z TOHODIEVČATÁ

KrajinaSRČR

PoľskoMaďarsko

19891,4

0,8

0,7

2,2

19901,2

1,2

1

2,9

19910,9

1,1

0,9

1,3

19920,8

0,6

1

' 2

19931,4

1,3

0,9

2,5

19940,8

1,2

1,1

1,5

19951,5

2,1

1,1

0 9

1996

1,3

1 2

1,3

Podľa zdravotníckej štatistiky vr. 1997 bolo na území Slovenskazaznamenaných 458 samovrážd, z toho 354 mužov. Nasledovný prehľaduvádza pre ilustráciu vekové rozloženie uvedených samovrážd vr. 1997v SR:

Vekv rokochPočetsamo-vrážd

do 19

29(6,3%)

20-29

67(14,6%)

30-39

91(19,9%)

40-49

110(24%)

50-59

75(16,4%)

60-69

43(9,5%)

Viacako 7043(9,5%)

Spolu

458(100%)

Významnú úlohu pri predchádzaní samovraždám, najmä mladých ľudí.zohráva pocit zakotvenosti v živote, zmysel vlastnej existencie, rozvojnáboženského cítenia a pocit spoločenskej užitočnosti. Z pohľadumakrosociálneho jestvuje významná závislosť na spôsobe života, uznávanýchhodnotách a platnosti noriem, ktorých absencia vyvoláva pocity neistoty,deprivácie, pocity sprevádzané depresiami a pocitmi sociálnejnezakorenenosti a na druhej strane s počtom samovrážd, ku ktorým dochádzav období náhlych spoločenských zmien a zlomov.

Z hľadiska sociálnej práce a sociálnej pedagogiky i sociológie je namieste otázka, či jestvuje účinná prevencia samovrážd a terapia stavov,

100

vedúcich k samovraždám. Viacerí autori poukazujú na to, že úzkošpecializovaná prevencia a terapia samovraždy nejestvuje135/, najmä preto, žeodpovede na stovky otázok na príčiny samovraždy by mohol skutočneposkytnúť iba ten kto zomrel a koho sa na to už spýtať nemôžme. Preto ibapoznávaním všeobecných príčin, tak sociálnych ako aj psychickýcha individuálne duchovných, ktoré môžu viesť k samovražde, je možnéintervenovať do týchto podmienok a pokúsiť sa samovražde zabrániť.Uvedené intervencie však nevyhnutne musia mať komplementárny charaktera to tak individuálny ako aj makrospoločenský, aby sa zvýšilapravdepodobnosť ich účinnosti pri záchrane najvyššej hodnoty v spoločnosti,ktorú predstavuje ľudský život.

11. ROZVODOVOSŤ A POPULAČNÝ POKLES (Brezák)

Ak hodnotíme vysokú rozvodovosť a výrazný populačný pokles akonegatívny jav v spoločnosti, je nevyhnutné sa dôkladnejšie s nimi oboznámiťa analyzovať ich príčiny. Práve z uvedeného dôvodu pojednávame o nichv rámci sociálnej patológie.

Významné spoločenské a ekonomické premeny, ku ktorým u násdochádza od začiatku 90. rokov, majú viacero dôsledkov. Pri ich hodnotenísa odborné kruhy, ale aj politickí a cirkevní predstavitelia v značnej mierezaujímajú tiež o demografický, správnejšie populačný vývoj. Konštatuje sanajmä zlý vývoj pôrodnosti, ktorá po roku 1990 zaznamenala pokles, ktorý jenajstrmší počas celej známej nevojnovej histórie nášho územia.

Menej než 60 tisíc živonarodených detí v roku 1997 totiž predstavujedoteraz najnižšiu historicky známu ročnú pôrodnosť na Slovensku.

Rok

1980198919901991199219931994199519961997

Počet živonarodených

95 10080 11679 98978 56974 64073 25666 3706142760 12359111

Hrubá miera pôrodnosti(počet pôrodov na tisíc obyv)

19,115,215,114,914,113,812,411,411,211,0

"/ Viewegh, J.: Sebevražda a literatura. Akademie věd ČR, Nakladatelství T. Janečka, Brno 1996, str.264

101

Analýzou tohoto vývojového trendu sa už zaoberali niektorédemografické a sociologické práce.136/ Častým predmetom analýz vsúčasnosti tiež bývajú nepriaznivé materiálne podmienky na uzatváraniemanželstva, ktoré je základom pre reprodukciu ľudského rodu. Táto tématikaje aj živo medializovaná. Takisto sa zvykne posudzovať komplementárnyvzťah živorodenosti a potratovosti.

Pozornosť však teraz upriamime na posúdenie aj iných súvislostí, ktorésa môžu zdať spočiatku nie príliš zreteľné. Ide nám napríklad o vzťahrozvodovosti a pôrodnosti a ďalších javov, a to najmä z hľadiska ichpriestorového rozloženia.

Vychádzame z dostupnej údajovej základne v územnom členení SR,platnom do júla 1996 (t. j. 37 dovtedajších okresov a územie hlavného mestaBratislavy).

Na Slovensku totiž jestvuje pozoruhodná, takmer až inverzná územnázhoda medzi úrovňou rozvodovosti na jednej strane a úrovňou pôrodnosti,lepšie povedané živorodenosti na strane druhej. Spomedzi 16 okresov, ktorésú na Slovensku nadpriemerné v živorodenosti, je ich až 14 takých, kde jerozvodovosť podpriemerná, ako sa môžeme presvedčiť v nasledovnýchdvoch grafoch. Dvanásť z týchto okresov vykazuje najnižšiu rozvodovosť vSR vôbec - výnimkou sú iba obidva gemerské okresy.

B7 napr. MatulníkJ., Pastor, K.:Pokles pôrodnosti na Slovensku ako deviácia a akovýskumný problém. In: Sociológia 29, roč. 1997, č.5

102

Okresy s podpnememou hrubou mierou rozvodovosti v r1936

0 20 0 40 0 60 1 00 1 20 1 40 1 60

Pritom vidíme, že dokonca súbor šiestich okresov, a to Stará Ľubovňa,Bardejov, Dolný Kubín, Košice-vidiek, Vranov nad Topľou, Prešov sanachádza v žd> tak medzi prvými ôsmimi okresmi s podpriemernou hruboumierou rozvodovosti, ako aj medzi prvými ôsmimi okresmi s nadpriemernouhrubou mierou živorodenosti (pozri druhý graf)

103

Okresy s nadpriemernou hrubou mierou živorodenosti vr 1996

Slovensko

Zima

Humenne

Rimavská Sobota

Rožňava

Svidník

Michaiovce

Čadca

Trsblsov

Košice vidiek

Bardejov

Poprad

Vranov nad Topľou

Spišská Nová Ves

Prešov

Dolný Kubin

Stará Ľubovňa

.f

Rozvodovosť na Slovensku má už dlhodobo pre\ažne stúpajúcutendenciu, o čom sa presvedčíme z tohoto prehľadu

Ukazovateľ

Rozvod) absolutny počethrubá miera na tis obyvrozvody na 100 sobášov

19806 6451,3316,8

19898 3041,5722,7

Rok1991

7 8931,4924 1

19938 1431,5326,5

19958 97816732,7

I9y~9 138

Aby sme získali komplexnejší obraz, zamename sa ďalej \žd> na st\nvýznamne demografické ukazovatele súbežne Dva z nich, soba'snost arozvodovosť, patria do kategórie sledovania tzv sociálno-pravneho pohvbuobyvateľstva, ktorý býva určujúcou podmienkou prirodzenej menlivostiobyvateľstva Z tejto kategórie vyberáme iné dva ukazovatele, a tozivorodenosť a potratovosť. Tieto ukazovatele predstavujú dva najčastejšiespôsoby skončenia tehotensta 137

Vytnedili a usporiadali sme údaje o hodnotách uvedených štyrochukazovateľov v každom okrese SR (v dovtedajších hraniciach 38 okresov) zarok 1996 Hlavne mesto Bratislavu kvôli zjednodušeniu tu uvádzame len ako

7/Počet mrtvonarodenych deü býva mal> - miera mrtvorodenosti je 4 5 prípadov na 100 000 ob

104

jeden územný celok. Posudzujeme skutočnosť, v koľkých prípadoch a vktorých poradiach sa mení pozícia každého okresu, porovnávaná voči štyrompriemerným hodnotám za Slovensko.

Znamená to, že za najlepšie propopulačné hodnoty považujeme maximápri sobásnosti a živorodenosti, ako aj minimá pri rozvodovosti apotratovosti. Naopak, zlú propopulačnú situáciu vykazujú okresy snadpriemernými hodnotami rozvodovosti a potratovosti, ktoré súcharakterizované zároveň nízkou úrovňou sobásnosti a živorodenosti.

Zaujímavý obraz potom poskytuje usporiadanie tých okresov, ktoré vjednotlivých ukazovateľoch dosahovali v roku 1996 jednak najvyššie ajednak zas najnižšie hodnoty v rámci Slovenska, a to v tabuľkovej forme:

Prehľad okresov s najlepšími propopulačnými ukazovateľmi v roku 1996(hrubá miera každého ukazovateľa v prepočte na 1000 obyvateľov stredného stavu)

Okres, SR

BardejovČadcaKošice-vidiekTrcbtšoNSpišská Nová VesPrešovVranov nad TopľouŽilinaDoiný RubínKošice-mestoSlovensko - priemer

Sobášnosť

6,06,05,85,75,75,65,65,55,55,55,1

Okres, SR

Stará ĽubovňaDolný KubínPrešovSpišská Nová VesVranov nad TopľouPopradBardejovKošice-vidiekTrebišovČadcaSlovensko - priemer

Zivorodenosť

17,015,815,115,014,914,814,213,513,012,8

na

Okres, SR

Stará ĽubovňaBardejovDolný KubínKošice-vidiekSvidníkVranov nad TopľouHumennéPrešovČadcaTrebišovSlovensko - priemer

Rozvodovosť

0,650,730,730,860,910,930,991,091,281,361,75

Okres, SR

Stará ĽubovňaDolný KubínBardejovSvidníkVranov nad TopľouHumennéČadcaPrešovPovažská- BystricaTrenčínSlovensko - priemer

Potratovosť

3,13,23,64,04,14,24,44,54,64,65,7

105

Je zrejmé, že v rámci všetkých štyroch triedení sa na niektorom zprvých troch miest medzi najlepšími vždy umiestnili: po trikrát Bardejov,Stará Ľubovňa, Dolný Kubín a jedenkrát okresy Čadca, Prešov, Košice-vidiek. Ak rozšírime okruh posudzovaných pozícií vychádza námnasledovné: na prvých 5 miestach vo všetkých štyroch triedeniach medzinajlepšími sú po trikrát Stará Ľubovňa, Bardejov, Dolný Kubín, ďalej podvakrát Košice-vidiek, Svidník, Vranov nad Topľou, Spišská Nová Ves a pojednom raze Čadca a Prešov.

Prehľad okresov s najhoršími propopulacnymi ukazovateľmi v roku 1996

(hrubá miera každého ukazovateľa v prepočte na 1000 obyvateľov stredného stavu)

Územie

III. m. BratislavaBanská BystricaRimavská SobotaZvolenLiptovský MikulášPovažská BystricaGalantaStará ĽubovňaBratislava-vidiekLučenecSlovensko - priemer

Sobášnosť

4,64,64,74,74,74,74,74,84,84,8

5,1

Územie

Hl. m. BratislavaNové ZámkyMartinZvolenBanská BystricaKomárnoLeviceŽiar nad HronomBratislava -vidiekLučenecSlovensko - priemer

Rozvodovosť

2,752,372,312.312,262,262,172.152.062,041,75

Územie

Hl. m. BratislavaTrenímMartinNové ZámkyTrnavaBanská BystricaPrievidzaBratislava -vidiekDunajská StredaNitraSlovensko - priemer

Zivorodenosť

7,69,49,59,69,79,89,910,010,010.1

11,2

Územie

Rimavská SobotaKomárnoKošice-mestoDunajská StredaBanská BystricaRožňavaHl. m. BratislavaLučenecGalantaTrebišovSlovensko - priemer

Potratovosť

8.37,67,57.37,37.17.17.06,76,75,7

106

Na niektorom z najhorších "prvých" troch miest sa v rámci všetkýchštyroch triedení umiestnili (s "propopulačne negatívnymi" výsledkami):trikrát hl. mesto Bratislava, dvakrát Martin a po jednom raze RimavskáSobota, Banská Bystrica, Nové Zámky, Trenčín, Komárno, Zvolen a Košice-mesto.

Keby sme brali do úvahy rozšírené umiestnenie na piatich najhoršíchmiestach, boli by tu: trikrát hl. mesto Bratislava, po dvakrát Banská Bystrica,Rimavská Sobota, Nové Zámky, Zvolen, Martin a po jednom raze Trenčín,Považská Bystrica. Košice-mesto, Dunajská Streda a Trnava. Súbor týchokresov SR, kde tamojšie ženy končia tehotenstvo potratom až dvojnásobnečastejšie než inde, sa nachádza iba na juhu Slovenska a v Banskej Bystrici.

V doterajšom prístupe sme sa zamerali na umiestnenie okresov vobojstranne maximálnych pozíciách.

Iný triediaci princíp môžeme použiť, ak by sme vychádzali zo vzťahuúdajov vykázaných za okresy voči celoslovenskému priemeru.

Vo všetkých štyroch prípadoch "požadovaný" propopulačný nadpriemer(->-), t.j. pri rozvodovosti a potratovosti znamená, že čo najnižšie hodnoty sapovažujú za vysoko pozitívny výsledok. Pri danom usporiadaní môžemekonštatovať, že v takomto zoskupení sa vyskytlo iba 8 okresov: Bardejov,Čadca, Dolný Kubín, Prešov, Spišská Nová Ves, Svidník, Vranov nadTopľou, Žilina.

Na protiľahlej pozícii je opačné zoskupenie, kde je vo všetkýchprípadoch horšia úroveň - podpriemer (-), než je priemer za SR. V týchprípadoch, kde sa pri rozvodovosti a potratovosti vykazujú vyššie hodnoty,ide o vysoké negatívum. Do tohoto zoskupenia patrí 10 okresov: BanskáBystrica, Bratislava-vidiek, Galanta, hl. mesto Bratislava, Levice, Lučenec,Žiar nad Hronom, Veľký Krtíš, Komárno, Nové Zámky.

Takýmto spôsobom sa dá poľahky určiť, že na Slovensku jestvujúskutočne ucelené územné celky, kde prevažujú propopulačne tendencie a takisto jeden ucelený územný celok, kde je situácia z tohto hľadiska najhoršia.Okrem toho je zrejmá istá ambivalentnosť pri okresoch Trenčín, PovažskáBystrica a prekvapujúco aj pri urbanizovanom okrese Košice-mesto. Každý znich sa vyskytuje po jednom raze zo štyroch možností medzi najlepšími azároveň po inom jednom raze (zo štyroch možností) medzi desiatkounajhorších.

Pozoruhodné je tak isto, že okres Stará Ľubovňa je v troch prípadoch zoštyroch možných vôbec najlepší na Slovensku, avšak pri sobášnosti patrímedzi desať najhorších; okres Trebišov je tak isto v desiatke najlepších vtroch prípadoch (zo štyroch možných), ale pri potratovosti je desiaty v poradí

107

v najhorších. Zvyšuje vlastne len jeden okres, ktorého pozícia y "týchtotriedeniach nie je rozkolísaná - nie je nikdy ďaleko od celpslovehskéhopriemeru: sú to Topoľčany.

Pokúsme sa teraz zhrnúť územné vymedzenie jednotlivých kategóriíokresov podľa sledovaných princípov.

"Požadovaný" propopulačný nadpriemer (+) voči priemeru SR vykazujúvo všetkých štyroch prípadoch triedenia nasledovné územné celky - tvorenésusediacimi dovtedajšími okresmi:

A) Severozápad SR - Čadca, Dolný Kubín, Žilina (3-krát)B) Južný Spiš so Šarišom a k tomu priľahlou časťou Horného Zemplína -

Spišská Nová Ves, Prešov, Bardejov, Svidník, Vranov nad Topľou(5-krát).

Tieto celky tvoria I. kategóriu (maximálna pozícia).

C) V troch zo štyroch takýchto prípadov sa k územnému celku "A)"primkýnajú z juhu a východu 'ďalšie zemplínske a užské okresy:Humenné, Michalovce, Trebišov, tiež prevažne abovský okres Košice-vidiek.

D) Tak isto zo severozápadu pribúdajú spišsko-šarišský okres StaráĽubovňa a spišsko-liptovský okres Poprad (dovedna 6-krát).

E) Okrem toho v inej časti Slovenska sem prináleží okres Topoľčany.Uvedené celky tvoria II kategóriu.

Najnepriaznivejšia je perspektíva populačnej situácie, meraná vovšetkých štyroch prípadoch výskytom horšej úrovne hodnôt, t.j.podpriemerom (-) voči priemeru SR.

F) Toto sa javí vo veľkom súvislom územnom páse na juhozápade SR i najuhu stredného Slovenska (9-krát), Pás tvoria okresy: Bratislava-vidiek,hl. mesto Bratislava, Galanta, Komárno, Nové Zámky, Levice, VeľkýKrtíš, Žiar nad Hronom, Lučenec.

G) V tejto kategórii je aj nepríjemné "postavenie" gemersko-zvolenskéhookresu Banská Bystrica (1-krát).

Uvedené dve územia vytvárajú z propopulačných hľadísk V. kategóriu(minimá).

Ak však použijeme rovnaký princíp ako hore aj na výskyt čo len trochzo štyroch sledovaných "nepríjemných" poradí, potom zistíme, že územnécelky "F"a "G" sa ďalšími územiami vlastne spoja a rozšíria do jednéhoce"-' Ide o tieto okresy, ktoré vzájomne nesusedia (dovedna j e ich päť):

s Dunajská Streda,

108

I) okres Martin,J) okres Zvolen,K) okres Košice-mesto,L) okres Rimavská Sobota.

Predchádzajúcich päť jednotlivých okresov tvorí teda IV. kategóriu.

Po vytriedení doteraz uvedených okresov zvyšuje ešte 8 takých, čovykazujú vyrovnane (zo štyroch poradí) po dva prípady nadpriemeru a dvaprípady podpriemeru voči údajom za Slovensko:

M) Na západe Slovenska je to územie tvorené okresmi Senica, Trenčín,Považská Bystrica, Prievidza, Nitra a Trnava (6-krát).

N) Na severe Slovenska leží Liptovský Mikuláš (1-krát).O) Na juhovýchode Slovenska ide o okres Rožňava.

Tieto tri zoskupenia vytvárajú III. kategóriu - priemer.

Záverom:

Územie Slovenskej republiky sa z hľadiska možnej propopulačnejsituácie veľmi polarizovalo. Dovedna 15 okresov tvoriacich tri územné celky(tri okresy na severozápade, jedenásť okresov na východe Slovenska a okresTopoľčany) možno zaradiť medzi propopulačne vcelku "nadpriemerné"(kategórie I. a II.).

Na druhej strane sa vyskytuje zhodou okolností tiež dovedna 15 okresov- súvislé územie 14 okresov na juhozápade a strede Slovenska, ku ktorému saradí ešte aj okres Košice-mesto. Tu je všade nepriaznivá pozícia populačnejsituácie - uvedené okresy sú naj ďalej od celoslovenského priemeru (IV. a V.kategória).

Vo zvyšných 8 okresoch (6 ich je na západe, ďalej Liptovský Mikuláš aRožňava) možno z hľadiska súbežne sledovaných štyroch demografickýchprincípov označiť situáciu zapriemernú (III. kategória).

Takéto poznanie by mohlo napomôcť k adresnejšiemu cieleniucelospoločenského záujmu o riešenie zložitej demografickej problematiky,ako i zohľadňovaniu v konkrétnej sociálnej práci v danom regióne, ktorú eštepred 10 rokmi azda nik u nás neočakával.

109

12. MLÁDEŽ AKO OHROZENÁ SOCIÁLNA SKUPINA A JCRÍZAIDENTITY (Ondrejkovič)

Medzi obdobím dospelosti a detstvom jestvuje obdobie, všeobecnenazývané obdobím mladosti a ľudia, prežívajúci túto fázu života, súpovažovaní za príslušníkov veľkej spoločenskej skupiny, nazývanej mládež.Pohľad na najmladšie dejiny tejto spoločenskej skupiny nám ukazuje, že jejexistencia i štruktúra vznikali až koncom 18. a začiatkom 19. storočia. Noexistencii mládeže so skutočne všeobecnými znakmi a so všeobecnouplatnosťou pre všetky vrstvy obyvateľstva môžeme hovoriť vlastne iba odpočiatkov 20. storočia. Možno konštatovať, že mládež na rozdiel od mladostinie je biologický fenomén, ani prírodným produktom, ale sociokultúrnymjavom, ktorého formy predstavujú historicko - spoločenskú dimenziu, čoznamená historicky meniace sa zoskupovania (mládeže), meniace sa sociálnepostavenie a právne vzťahy, ako i každodenné a kultúrne praktiky,nachádzajúce svoj výraz v spôsobe života (mládeže).

Proces telesného a duševného zrenia, zaraďovania puberty aadolescencie ako súčasti tohoto zrenia v období medzi detstvom adospelosťou vyvolávajú nevyhnutnosť osobitného prístupu k mládeži vrodine, škole, i celej spoločnosti.

Pojem puberty vychádza z faktu, že približne medzi 12. až 15. rokomživota človeka dochádza k významným rastovým telesným zmenám.Dostavuje sa pohlavná zrelosť, obyčajne spojená s rastovou akceleráciou arelatívnym predĺžením takmer všetkých častí tela. Tieto nepopierateľnéznámky telesných zmien, ktoré sprevádzajú ukončenie detstva sújednoznačne pozorovateľné aj zo strany sociálneho okolia. Sexuálne zrenie.ako jeden z podstatných znakov puberty vedie k narastaniu pohlavného pudu,ktorého uspokojovanie sa dosahuje najčastejšie masturbáciou. 90% 16-ročných chlapcov a 50% 15-ročných dievčat udávali v r. 1971, že aspoňniekedy masturbujú.138/ Paralelne so zřením primárnych a sekundárnychpohlavných orgánov dochádza i k prudkému rastu, u dievčat o niečo skôr (asio dva roky), ktorý sa končí približne v 18. roku života, kedy dosahuje telesnáveľkosť zvyčajne svoju konečnú podobu. Táto biologická "naprogramo-vanosť" človeka však neznamená v žiadnom prípade, že sa uskutočňujenezávisle na spoločenských vplyvoch a podmienkach, čo možno opäťdokumenovať na histórii a jednotlivých epochách dejín. Známe sú i rozdielymedzí pohlavným dozrievaním v jednotlivých regiónoch na severe a juhu, na

13V Keďže na územi SR výsledky podobných reptezentatívnych výskumov nie sú známe,uvádzame poznatky, ktoré získali Oerter, R., Montada,L.: Entwicklungpsychologie,

München, Wien, Baltimore 1982 a ktorí tvrdia, že ich zistenia majú všeobecnú platnosť

110

začiatku storočia a v súčasnosti. Celkove možno konštatovať, že puberta sadnes dostavuje oveľa skôr ako ešte pred niekoľkými generáciami (napr.predvojnovými). Názory biológov vysvetľujú tento jav zlepšenými životnýmipodmienkami, lepšou výživou najmä v detstve, lepšími podmienkamibývania, väčším prísunom bielkovín v potrave a pod.

Keďže sa mení i celkový vzhľad mladého človeka, musí mladý človekkorigovať i svoju vlastnú predstavu o svojom tele, o sebe vôbec. Tu zohrávaporovnávanie s rovesníkmi mimoriadne významnú úlohu. Narastajúcesexuálne potreby, ktoré nie sú uspokojované, alebo sú uspokojované ibamasturbáciou, vedú k novým skúsenostiam a dovtedy neznámym zážitkom.Súčasne sa vynárajú aj celkom nové otázky o tom, čo je a čo nie je v tomtosmere vlastnej sexuality dovolené. Chlapci získavajú súčasne i telesnú silu as tým spojené nové, nebývalé možnosti konania, často spájané s túžbouvyskúšať si ich, najmä svoju silu. Dievčatá sú svedkami narastajúcehozáujmu o svoju osobu v dôsledku svojich telesných zmien a svojhocelkového telesného zjavu. Začínajú si uvedomovať svoje sexuálne"vyžarovanie", čo býva často zdrojom alebo fascinácie (samým sebou), alebonaopak, zdrojom strachu a obáv.

Už týchto niekoľko poznámok dokazuje, že telesné zmeny nemožnoposudzovať nezávisle od psychických, ktoré sú s nimi úzko spojené, vrátanezmenených sociálnych očakávaní, ktoré sú kladené na takýchto mladýchľudí. Ukázalo sa, že v mnohom spoločnosť týmto mladým ľuďom eštenemálo upiera (najmä v oblasti sexuálnej morálky, ale aj zakladanie rodiny,uzatváranie manželstiev, vstupovanie do normálneho pracovného pomeru,riadenie napr. motorových vozidiel a pod.), ale súčasne v niektorých smerochich akceptuje ako "dospelých" (najmä v oblasti konzumu, postupnéhouvoľňovania sa spod starostlivosti rodičov, stanovovania vlastnej cestyživotom, voľbou povolania, vzdelávania, priateľov, partnera a pod.). Súčasnejestvujú aj oblasti, kde spoločnosť vystupuje ako ochranca mládeže (napr.zákony na ochranu mládeže pred negatívnymi javmi, podávanie alkoholumladistvým, pracovnoprávna ochrana mládeže, starostlivosť o využívanievoľného času a pod.). V niektorých smeroch vykazuje spoločnosť väčšiutoleranciu voči mládeži, ktorej umožňuje experimentovať, hľadať svojuidentitu, spôsob správania, presvedčenie, spoločenské vzťahy. Tým môžemepokladať za preukázané, že puberta ako predovšetkým biologickédozrievanie človeka znamená súčasne podmienky pre vznik sociologickejkategórie mládeže. Keď sa teda pýtame, čo máme rozumieť pod pojmommladosť a mládež, nie je jednoduché odpovedať jednoznačnou krátkou ajasnou definíciou. Často sa v takejto odpovedi stretávame s odkazom na tzv.spoločenské moratórium, ktoré má byť vysvetlením - v procese puberty síce

I l l

dochádza k pohlavnému dozrievaniu, napriek tomu však nedochádza kplnému získavaniu všetkých práv a povinností a predovšetkým spoločen-ského postavenia dospelého. Za zvlášť významné možno pokladať v našichspoločenských podmienkach spoločenský odklad povinnosti zarábať sivlastnou prácou na vlastné živobytie, starať sa o obživu a výchovu detí. Vtomto období sa nachádzajú takmer všetci mladí ľudia, chlapci a dievčatá vistom pomere so vzdelávacími inštitúciami, ktoré najčastejšie priamonavštevujú, aby ich pripravili pre "bytie v dospelosti".

Treba povedať ešte niekoľko slov o začiatku a konci tohoto procesu.Kým začiatok tohoto procesu (puberty, mladosti, dospievania) bývaohraničovaný bez väčších problémov (väčšinou 13. rok života), jeho koniecsa vymedzuje rôzne a menej precízne. Najčastejšie sa považuje za koniecprocesu dospievania zapojenie sa do stáleho pracovného procesu auzatváranie manželstva. V praxi to znamená neraz čoraz väčšie odďalovaniekonca dospievania, predlžovanie životnej fázy, nazývanej mladosť, kedy jemožné jednotlivca pokladať za príslušníka spoločenskej skupiny mládeže. Vsúčasnosti sa za takéto obdobie uvádza dokonca interval až 12 rokov,obdobie medzi 20. až 32. rokom života. Túto skutočnosť možno označiť za"pluralizáciu" veku mládeže.

Uvedená forma existencie mládeže ako psychosociálneho moratóriamedzi pohlavnou zrelosťou a plnohodnotným statusom dospelosti je vlastnejavom s veľmi krátkou históriou, ktorej vznik sa viaže na industrializáciuspoločnosti. Niektorí autori m/ upozorňujú na to, že v predindustriálnejEurópe 18. storočia boli životné horizonty mladých ľudí fixované na ichpôvod. Väčšina detí vyrastala v roľníckom alebo remeselníckom prostredí, vktorom nebolo možné a dokonca ani želateľné prijímať rozhodnutia ovzdelávaní, ba dokonca ani o príprave na iné povolanie, ako v rodinePrechod detstva do roly pracovnej sily sa uskutočňoval približne medzi 8. až10. rokom života, vlastná puberta nastupovala oveľa neskôr, teda až keď bolovšetko o životnej dráhe rozhodnuté. Mnohí autori preto uzatvárajú, že kvzniku fenoménu mládeže dochádza až vznikom občianskej spoločnosti, tedakoncom 18. storočia.140/ S istým nadsadením možno povedať, že existenciamládeže bola rovnako tak vynájdená a objavená ako parný stroj. Lenže kýmparný stroj vynašiel J.Watt v r. 1765, mládež vlastne "objavil" v r. 1762J.J.Rousseau a až po ňom objavila mládež spoločnosť. MITTERAUER UV

37 Napr. Herrrmann, U : Was heisst "Jugend" ? in: Herrmann.U.: Jugend,Jugendprobleme, Jugendprotest, Stuttgart 1982, str. 11 - 27

40 /Napr. Gillis, J.R.: Geschichte der Jugend, Weinheim 1980, str. 19 a nasl., Musgrove,F.: Youth and the Social Order, London 1968, 2. vyd., str. 33 a i.

"V Mitterauer,M.: Sozialgeschichte der Jugend, Frankfurt am Main 1986

112

opisuje veľmi podrobne v predindustriálnej Európe, aký bol život mladýchľudí v agrárnych a remeselníckych pomeroch v dobách od 16. do 18. storočia.Zdôrazňuje, že najmä obec a dedinský život znamenal veľmi veľa pre aktivitypohlavne zrelých, ale ešte slobodných mladých ľudí. Zdôrazňuje, že v tomtoobdobí nejestvovali problémy vo voľbe povolania, problémy s rozhodovanímsa, orientáciou a hľadaním vlastnej identity, ktoré sú dnes považované zatypické pre mládež.

Industrializácia v 19. storočí viedla k tomu, že výroba potrebovalaneustále väčší príliv pracovných síl z poľnohospodárskeho vidieka.Spočiatku bola aj v tomto období príznačná detská práca. Zložitosť výroby sivšak vyžadovala odbornú a neskôr čoraz vyššiu prípravu a vzdelávanie, ktorésa postupne stali podmienené získaním všeobecného vzdelania. Bolo pretonevyhnutné vytvoriť časový i sociálny priestor, v ktorom by sa takátopríprava mohla uskutočniť. Postupom času sa stala takáto prípravainštitucionalizovaná, vznikali nové vzdelávacie inštitúcie - školy, ktoré bolischopné pripraviť väčší počet svojich absolventov. Ukázalo sa, že popriosvojení si značného množstva poznatkov vzdelávaním je nevyhnutné, abysi budúce pracovné sily osvojili aj nové vlastnosti, nevyhnutné pre strojovúveľkovýrobu (napr. presnosť, zručnosť, dôslednosť, ale aj kooperatívnosť,schopnosť podrobiť sa a pod.), čo bolo možné dosiahnuť rozšírenímvzdelávania o výchovu takýchto vlastností. Takouto prípravou prechádzalpostupne čoraz väčší počet obyvateľstva, vznikali nové profesie, zamerané navýchovu a vzdelávanie, na stanovovanie obsahu výchovy a vzdelávania, ichkontrolu. P o d s t a t n ý m z h ľ a d i s k a v z n i k u m l á d e ž e s as t a l č a s , k t o r ý b o l o n e v y h n u t n é n a t a k ú t o p r í p r a v uv y č l e n i ť .

Priemyslovou revolúciou vznikla nielen proletárska mládež, alesúčasne sa rozvíjala aj mládež, ktorej pôvod bol v hospodársky najsilnejšejvrstve obyvateľstva a ktorá bola spravidla pripravovaná na prevzatieotcovského podniku, prip. na zveľaďovanie rodinného majetku. To však bolospravidla možné len vtedy, ak sa na túto svoju rolu svedomité pripravovali.Možno povedať, že ekonomický a spoločenský status príslušných rodínzávisel od toho, ako úspešne dokázala nasledovná generácia naplniť svojuspoločenskú rolu.

Približne od polovice 20. storočia dochádza k ďalším významnýmzmenám. ZINNECKER '"V dokonca hovorí o epochálnom obrate v histórii

"V Zinnecker. J.: Jugend der Gegenwart - Begin oder Ende einer historischen Epoche?In: Baccke^^HeitmeyerAV.fHrsgOiNeue Wiedersprüche - Jugendliche in denachtziger Jahren. Weinheim, München 1985

113

mládeže od 18. storočia. Ide o to, že mohutný trend, smerujúci kpredlžovaniu školskej dochádzky viedol k tomu, že čoraz vo Väčšej mierezačína študovať aj robotnícka mládež a mládež z najnižších spoločenskýchvrstiev. Osobitný nárast zaznamenalo štúdium dievčat. Tým došlo k tomu, žemladosť a mládež sa stali aktuálnymi ako fáza života aj v týchto skupináchobyvateľstva. Kým v r. 1960 navštevovalo a končilo povinnú školskúdochá/ku približne iba 3 8% 15-ročných, v r. 1990 to bolo už takmer 92%. Pri16-ročných stúplo toto percento z 25% na 70%, pri 17-ročných z 18% na53%. Expanzia vzdelávania mala takto za následok predĺženie mladosti avytvorenie ďalšieho priestoru pre existenciu mládeže. Treba upozorniť, že odr. 1990 tento proces zaškolovania mládeže neustále pokračuje ďalej a naviacje tento proces spájaný s procesom homogenizácie mládeže prostredníctvomškolstva, prístupom k vzdelaniu prakticky všetkým spoločenským vrstvám,ktorá aspoň počas školskej dochádzky stiera sociálne rozdiely. Tie sapostupne presúvajú do nového, tzv. postadolescentného obdobia, ktoré sa vnajvyspelejších štátoch Európy a ostatného sveta stáva masovým javom. Je tonový jav, ktorý dovoľuje hovoriť o ďašej fáze, tentokrát medzi mladosťou adospelosťou. Je charakterizovaná hospodárskou závislosťou (napr. odpravidelných mesačných príspevkov rodičov, štipendií a pod.), súčasne jetáto ekonomická závislosť spájaná so samostatnosťou prakticky vo všetkýchoblastiach života. Typickým prostredím postadolescentného obdobia jevysokoškolské prostredie.

Táto epochálna zmena znamená súčasne i významné zmeny v spôsobeživota mládeže. Kým do uvedeného obdobia prevládali asketický spôsobživota, častokrát vynútený, obmedzenie zábav, rodičovská, aj keď oslabenákontrola, najmä u dievčat a častý tajný odpor a boj mladých ľudí proti nej, odpolovice 60. rokov získava takmer 70% mládeže prvý sexuálny styk pred 18.rokom života, mládež si čoraz častejšie prestáva odriekavať zábavu,nezriedka zakladá rodinu, začína sa podieľať v plnej miere na "radostiachživota" podľa svojich, často skreslených predstáv. Spôsob života mládežesociálne dobre situovaných vrstiev, často aj neviazaný, sa stal takmervšeobecný, uplatňovaný všetkými sociálnymi vrstvami mládeže. Vzniká novásubkultúra mládeže, ktorá ako celok už nie je v podstate ani triedne anisociálne diferencovaná. Táto zmena možno povedať v spôsobe životamládeže však nemala za následok zmenu ani funkcie mládeže v spoločnosti,ani jej úloh najmä v oblasti získavania a nadobúdania vzdelania akvalifikácie. Mládež sa takto ocitáva pred zložitou úlohou: musí sa vyrovnaťs pluralistickou ponukou hodnotových orientácií, vzorcov správania, viery,životných cieľov a politického myslenia, tak, aby si vytvorila vlastné etické apolitické vedomie. Ocitáva sa pred prenikavými spoločenskýmištrukturálnymi zmenami, sociálnymi výzvami a problémami, ku ktorým musí

114

zaujímať stanoviská a s ktorými sa musí vyrovnať. Nesporne sem patrí ajdefinitívne oddelenie od rodičovského domu, nahradenie pôvodného vzťahuk rodičom vzťahmi novej kvality, voľba povolania, obavy o vlastnúsamostatnú sociálnu existenciu po vstupe do sveta práce a kreovanie vlastnejosobnosti. Najčastejšie prebiehajú tieto procesy neuvedomené, bývajúspojené s psychickými problémami a všeobecne bývajú označované akoadolescentná kríza, ktorá vystupuje i ako sociálny problém.

Uvedené problémy riešia teórie socializácie mládeže143/ a osobitneteórie krízy identity. Významným predstaviteľom teórie identity je E.ERIKSON . Nadväzuje na tradíciu Sigmunda FREUDA, preberá od nehodokonca i význam ranného detstva a koncepciu ono, ja a nad-ja. Jeho teóriapredstavuje súčasne i ďalší psychoanalytičky rozvoj teórie socializácie,keďže sa nevenuje patologickým javom, ale predovšetkým "zdravejosobnosti". Podstatou jeho snaženia je nájsť spojenie medzi indivíduom aspoločnosťou a prekonať ich protirečenia. Svoj zámer uskutočňujeprostredníctvom svojho ústredného pojmu identity. Pojem identity a krízyidentity sú nesporne ERIKSONOVÝM prínosom tak do psychológie ako i doteórie socializácie a následne i sociológie výchovy.

Identita a kríza sa stávajú centrálnymi kategóriami jeho teórie.Samotnú identitu pokladá za sebareflektujúci výkon subjektu, ktorý jezameraný na syntézu "ja". Znamená to asi toľko, že vlastná osoba jepovažovaná za istú jednotu, schopnú konať, pričom vlastné "intencie" súzamerané na to, aby aj iní túto jednotu a kontinuitu rozoznali.144/ Identituopisuje ďalej ako vzťah subjektu k sebe samému, ako trvalé bytie sebousamým (Sich-sclbst-Gleichsein). Osobnosť skúma hlavne z aspektu jejontogenetického vývoja, pričom upozorňuje na veľký význam skúseností zraného destva z hľadiska identity. Skúsenosti z detstva, ktorých súčasťou jeidentifikácia s dospelými, sú u ERIKSONA iba prípravou pre tvorbu vlastnejidentity. Lebo ako naozajstnú identitu, tzv. identitu vlastného ja označujeERIKSON až nárast zrelosti osobnosti, lebo "...indivídum musí na konciadolescencie z obsahu svojich zážitkov z detstva ubrať, aby bol vyzbrojenýpre úlohy života dospelého (človeka)."145/ ERIKSON upozorňuje na to, že privšetkej kontinuite a jednote subjektu je vystavená jeho identita neustálejzmene v dôsledku neustále nových subjektívnych skúseností a dynamickýchskutočností, ktorých je subjekt svedkom. Rast osobnosti je preto vsystematickom vzťahu s konfliktami a krízami, ktoré musí subjekt v priebehusvojho života vystáť. Sám pojem kríza však neznamená katastrofo, ale skôr

143 /Ondrejkovič,P.: Socializácia mládeže, Bratislava, Veda, SAV 1997147 Erikson,E.H.: Identität und Lebenszyklus, Frankfurt am Main 1966, str. 18"VErikson, cit. vyd. str. 123

115

normálny stav, nakoľko ide o nevyhnutné obraty a zmeny.v subjektívnomvývine, o "...rozhodujúce momenty, kedy sa vývoj začína uberáť-jednýmalebo druhým smerom".14VERIKSON konštruuje ďalej životný cyklus, počasktorého v 8 fázach (od narodenia po smrť) dochádza systematicky kvývojovým krízam. Každá fáza dosahuje svojho vrcholu, po ktorom sadostáva do krízy, prekonávajúc svoj koniec.

Vybudovaním dobrých vzťahov k svetu končí podľa ERDCSONAdetstvo vo vlastnom slova zmysle. Človek vstupuje do obdobia puberty a pourčitom časovom sklze do adolescentnej krízy, ktorú ERIK SON na grafickomznázornení v podobe diagramu označuje ako protirečenie identity voči difúziiidentity. V tomto období sa spochybňujú všetky životné skúsenosti, ktoréčlovek nadobudol v detstve. Jednotlivec je postavený pred úlohu, abyzrekonštruoval a integroval v detstve nazhromaždené ja-hodnoty. Integrácia,ktorá sa uskutočňuje vo forme ja-identity znamená viac ako sumaidentifikácií v detstve. Ak sa integrácia podarí, predstavuje presvedčeniejednotlivca, že sa vyvinul ako osobnosť, ktorá plne pochopila súčasnúsociálnu skutočnosť. Táto rekonštrukcia sa v skutočnosti nemusí vžd>podariť, resp. rodí sa nesmierne ťažko, je sprevádzaná mnohýminebezpečiami (napr. difúzie identity), obavami (napr. zo zvládnutia novýchnárokov, ktoré sú na človeka kladené) a býva označovaná ako kríza. Jedna zciest nepodarenej rekonštrukcie vedie dokonca ku kriminalite, vzdoru, iná kúniku, ďalšia k návratu k hodnotám z detstva, ale aj k ideologickej totalite.

KONCEPCIA JÜRGENA HABERMASA

Východiskom teórií J. HABERMASA je rozlišovanie medzi prácou(ako účelovo racionálnym konaním) a interakciou (ako komunikatívnymkonaním). Obe, práca i interakcia sa riadia rozdielnymi pravidlami, takžeodvodzovanie jedného od druhého nie je možné. Podľa HABERMASAosobnosť nevzniká v účelovo racionálnom konaní, ale v komunikatívnomkonaní. Tým, že subjekty vstupujú do komunikácie s inými subjektami,vytvárajú si svoju identitu a súčasne aj svoju schopnosť komunikatívnekonať. Stredobodom HABERMASOVÝCH teórií je tzv. komunikatívnakompetencia, vlastne obdoba pojmu "identity ja". Používa sa na označenieschopnosti subjektu primerane sa dorozumievať uprostred neustále nejasnýcha nestálych štruktúr rol a pritom si zachovávať svoju identitu. Táto definícian°"'-edčuje tomu, že komunikatívna kompetencia nadväzuje na teóriusymbolického interakcionalizmu, o ktorej pojednávame podrobnejšie v

' Erikson, E.H.: Jugend und Krise, Stuttgart 1970. str. 12

116

nasledujúcej kapitole v súvislosti s teóriou interaktívneho konania G. H.MEADA. HABERMAS dopĺňa a rozširuje túto teóriu o ontogenetickúdimenziu. Kým symbolický interakcionalizmus sa vzťahuje nakompetentných (dospelých) hovorcov, HABERMAS sa neustále zaoberáotázkou, ako túto kompetenciu nadobúdajú nedospelí ľudia. Tento procesnadobúdania kompetencie komunikatívneho konania predstavuje uHABERMASA neobyčajne komplexný prístup, viazaný na celý rad ďalšíchteórií (napr. teória emancipatorických záujmov poznania), no predsa lenťažiskovým pojmom zostáva komunikatívna kompetencia, odvodená odMEADA. HABERMAS si však požičiava i poznatky PIAGETOVEJkognitívnej psychológie a od FREUDA a ERIKSONA koncepciu krízidentity v procese dospievania. S takto vybavenou teóriou napokonnadväzuje na tzv. mladého MARXA a marxistické spoločenskovedné teórieneskorého kapitalizmu.

KONCEPCIA ULRICHA BEČKA A INDIVIDUALIZÁCIA SPOLOČNOSTI.

HABERMASOVA kritika spoločnosti nazýva spoločnosť"neskorokapitalistickou spoločnosťou", ktorej trvanie už nebude dlhé.Ukázalo sa však, že tak jeho analýzy, ako aj riešenia spoločenskýchproblémov vystihovali spoločenskú situáciu iba konca 60-tych a začiatku 70-tych rokov. V 80-tych rokoch sa napr. stali prevládajúcimi problémamispoločnosti nie otázky legitimity moci, ale otázky ekologickej krízy, ktoré sanehodili do klasickej schémy triednych protirečení a HABERMAS O VEanalýzy spoločnosti prestávali platiť. Medzi tým vznikali novšie aaktuálnejšie analýzy spoločnosti, medzi ktorými zaujíma popredné miestoUlrich BECK.147/ Jeho práca "Riziková spoločnosť. Na ceste do inejmoderny," ktorá vyšla v r. 1986 v SRN a v zapätí v USA vyvolala nie len vspoločenských vedách značný ohlas. Na túto prácu nadväzuje vo svojichprácach FUCHS14'/, ZINNECKER14'/, HEITMEYER a OLK1!7. Spoločnéznaky pre celý tento smer by sme mohli charakterizovať nasledovne:

'"/ Beck, Ulrich: Risikogesellschaft. Auf dem Weg in eine andere Moderne. Frankfurtam Main 1986

14"Fuchs-Heinritz,W., Krüger,H.H.(Hrsg.): Feste Fahrpläne durch die Jugendphase?Opladen 1991149/ ZinneckerJ.: Jugend der Gegenwart-Beginn oder Ende einer historischen Epoche?

In: Baacke,D., Heitmeyer,W.(Hrsg.): Neude Wiedersprüche - Jugendliche in denachtzigen Jahrešn, Weinheim, München 1985, str. 24 - 45

150/ Heitmeyer.W., Olk,Th.(Hrsg.): Individualisierung von Jugend, Weinheim, München1990

117

1. Pojmy ako "industriálna spoločnosť" alebo kapitalistická triednaspoločnosť už adekvátne nevystihujú spoločenskú realitu.. Autori sanazdávajú, že dochádza k spoločenskému posunu, ktorý by bolo možnévýstižnejšie nazvať ako cesta k "rizikovej spoločností". Z toho vyplývajú ajdôsledky najmä pre mládež.

2. Na ceste od "triednej spoločnosti" k "rizikovej spoločnosti"postupne zaniká tradičné spoločenské milieau (napr. priemyselnérobotníctvo). Znamená to, že jednotlivec len ťažko môže nadväzovať naniekdajšie tradície z tohoto zanikajúceho sociálneho prostredia. Tým všakzaniká nielen spoločenský tlak jednotlivca, prispôsobovať sa tomutoprostrediu, ale súčasne aj jeho istoty, ktoré boli vždy spojené s príslušnosťouk spoločenskému prostrediu. BECK v tejto súvislosti hovorí o posune kindividualizácii, ktorému j e subjekt vystavený.

3. Tieto štrukturálno - spoločenské zmeny nezostávajú bez vplyvu namladých ľudí, na mládež. Obraz klasického priebehu mladosti ako životnejfázy sa podstatne mení, zaniká tzv. proletárska a meštiacka mládež. Na ichmiesto sa dostavujú veľmi rôznorodé a veľmi rozdielne spôsoby života,životné štýly, ktoré jestvujú súčasne popri sebe. OLK v tejto súvislosti hovorío odštrukturalizácii mládeže a mladosti ako fázy života.

4. Vzhľadom na zmenenú situáciu sa stalo ešte významnejším umladých ľudí hľadanie vlastnej identity, svojho ja. Príslušnosť kspoločenskej triede, vrstve, skupine sú natoľko oslabované, že skôr možnohovoriť o individualizácii a následne o narastajúcom zneisťovaní mládeže vprocese hľadania svojej identity. HEITMEYER hovorí v tejto súvislosti, žeriešenie problému identity sa stalo najdôležitejšou úlohou mladosti ako fázyživota a mládeže ako spoločenskej skupiny. Niektorí autori, napr. Z.BAUMAN "V však tvrdia, že súčasná, tzv. postmoderna spoločnosť jepríznačná aj tým, že osobnosť v nej sa vyznačuje absenciou identity.

5. Dezintegrácia je jedným z centrálnych problémov všetkýchmoderných spoločností152/. Je imanentná i procesom individualizácie mládeže.Dezintegrácia pozostáva podľa Heitmeyera "V :

"V Z. Bauman, Úvahy o postmodemi době, Slon, Praha 1995"2 /O dezintegrácii v modemej spoločnosti podrobnejšie pozri Durkheim,E.: DerSelbstmord, Darmstadt 1973, ďalej Honeth,A.: Desintegration. Bruchstücke einersoziologischen Zeitdiagnose, Frankfurt am Main 1993, pozoruhodná práca Peters,B.: DieIntegration moderner Gesellschaften, Frankfurt am Main 1993. Problematiku mládeže z

M e1

118

- jednak z dezorientácie z hľadiska kultury, často ako dôsledokpluralin názorov, smerov, hodnôt a noriem, vždy s väzbou na emocionálnekomponenty,

- jednak z dezorganizácie z hľadiska štrukturálneho, ako dôsledokdiferenciácie, narastajúcej anonymity životných foriem a ich vzájomnejizolovanosti, ale i znižujúceho sa významu účasti na živote spoločenskýchinštitúcií \ dôsledku ich byrokratizácie.

Graficky by sme mohli tento proces znázorniť nasledovne:

Dezintegrácia

dezorientácia ^ v t^ dezorganizaciakuluma dimenzia < \ J ^^štrukturálna dimenzia(napr plurahzacia) (napr diferenciácia)

Hodnou a norím Sociálne vzťah\ Podiel na inštitúciách

(Podľa Heitmeyera: Gewalt, München 1996,str.57

6. Strata niekdajších istôt, rizikovost' a individualizácia (v rodine,škole, voľnom čase, vo vzťahu k politickým inštitúciám) sú hlavnýmifaktormi, pôsobiacimi pri dezintegrácii a rastu násilia ako komplexnéhofenoménu. Dochádza k ospravedlňovaniu a postupnej legitimizácii násilia vpostojoch k vlastnému konaniu.

Možno teda konštatovať nielen diferenciáciu mládeže, alepredovšetkým jej individualizáciu, na ktorej spočíva, ktorá sa stáva najednejstrane zdrojom doposiaľ nevídaných možností, ale súčasne aj zdrojom jejvlastného ohrozenia. Mládež sa tak stáva ako celok do značnej mieryrizikovou skupinou spoločnosti v oveľa väčšej miere ako ktorákoľvek inásociálna či veková skupina obyvateľstva.154/

uvedených aspektov analyzuje Heitmeyer,W.-. Desintegration und Gewalt, hr DeutscheJugend, roč. 40.Č.3, 1992, str. 109 - 122>'-' Heitmeyer.W.(Hrsg.): Gewalt, Juventa, München 1996, str.56"J Podrobnejšie pozri o tom Ondrejkovič,P.: Negatívne stránky individualizácie mládeže.Amos. PdF UK. Bratislava 1997

119

Uviedli sme najvýznamnejšie paradigmy mládeže, ktoré majú vo vedeneraz interdisciplinárny charakter. Bolo by iste možné hovoriť podrobnejšie okaždej z nich, najmenej známy je u nás vo vzťahu k mládeži napr. J.Habermas. Ich interdisciplinárnosť spočíva predovšetkým vo využívaní takpoznatkov sociológie (najmä sociológie výchovy a mládeže), ako ajpoznatkov psychológie. Vo svete sú uvedené paradigmy spájané s veľkýmočakávaním a nádejmi na vedecké úspechy v ďalšom výskume, i za cenuobvinenia z eklekticizmu.

Pokúsili sme sa ukázať, že má mimoriadny význam venovať saprednostne v sociálnej práci otázkam mládeže. Vo vyspelých štátoch svetavznikajú preto osobitné programy, neraz i ako súčasť politiky príslušnéhoštátu. Patrí sem predovšetkým starostlivosť o mládež (nem. Jugendhilfe).Pomoc chudobným, opusteným a bezprizorným deťom a mládeži, ktorá saorganizovala v spoločnosti od nepamäti, dostáva od r. 1900 vo väčšinevyspelých krajín zákonnú formu. Štát vystupuje ako pomocníkmládežníckych organizácií a zväzov. Súčasťou zákonom kodifikovanejstarostlivosti o mládež je právny nárok na výchovu a vzdelávanie (napr.novelizovaný zákon SRN z r. 1991 "Kinder- und Jugendhilfegesetz"). Cielestarostlivosti o mládež možno všeobecne formulovať ako:

1. Sebauskutočňovanie a sebaurčenie mládeže2. Produktivita3. Humánna sexualita4. Sociabilita5. Fantázia a spontánnosť, kreativita.

Uvedené ciele sa stávajú i kritériom kvalitatívneho hodnoteniastarostlivosti o mládež. Realizujú sa väčšinou pomocou voľnočasovýchaktivít, vrátane vzdelávacích, výchovou alebo aspoň ovplyvňovaním rodičov,poradenstvom, aktivizáciou mládežníckych organizácií a mládežníckej práce,riešením sociálnych problémov jednotlivcov i skupín mládeže, kreovánímsociálnej politiky štátu voči mládeži. Politika voči mládeži (nem.Jugendpolitik) v širšom slova zmysle predstavuje všetko úsilie získavať aformovať vplyv na vzťahy medzi mládežou a spoločnosťou, mládežou aštátom a na prevládajúce vzťahy vo vnútri mládeže (ako sociálneho javu).Kľúčovou otázkou aj v mládežníckej politike je otázka moci, otázkaschopnosti priviesť druhého k určitému želanému druhu správania. V politikevoči mládeži je dôležité zabrániť redukcii sociálneho na politické, ako ajnaopak, redukcii politického na sociálne.

120

Štátna politika vo vzťahu k mládeži využíva vedecké poznatkyo procesoch, ktoré ovplyvňujú životné podmienky súčasnej mládežea odrážajú sa v j ej správaní v škole, rodine, v práci, vo voľnom čase.Vychádza 7 nevyhnutnosti systematickej špecializovanej práce s mládežou,ktorá sa stáva organickou súčasťou sociálnej práce (na úradoch práce,odboroch sociálnych vecí, odboroch regionálneho rozvoja, v orgánochsamosprávy, v inštitúciách sociálnej pomoci a sociálnej starostlivosti(štátnych i neštátnych), v personálnych odboroch podnikov, v odboroch,v štruktúrach tretieho sektoru, ale osobitne v mládežníckych organizáciách.Práca s mládežou sa stala neodmysliteľnou zložkou európskej politikymládeže. Aj pridruženie SR ku krajinám Európskej únie má svoj mládežníckyrozmer. Vznikla Európska charta o participácii mladých ľudí na živote obcía regiónov, vzniklo Európske centrum mládeže v Štrasburgu, Direktóriummládeže Rady Európy a každoročne sa uskutočňuje Európske fórum mládeže.

Sociálna práca s mládežou spočíva na 4 princípoch:

1. Princíp partnerstva generácií2. Princíp solidarity a sociálnej spravodlivosti3. Princíp aktívneho alebo participatívneho občianstva4. Princíp zabezpečenia sociálnej a ekonomickej integrácie

Uvedené princípy sa musia premietnuť do mládežníckej politiky,každodennej výchovnej i sociálnej práce. Možno sa nazdávať, že to je jedinácesta, ako minimalizovať ohrozenie mládeže ako sociálnej skupiny, akonajúčinnejšie predchádzať a obmedzovať vznik neželaných javov, či už ichbudeme nazývať sociálnou patológiou alebo sociálnou deviáciou mládeže.

121

13. ZÁVER - MOŽNOSTI A MEDZE SOCIÁLNEHO INŽINIERSTVAV OBLASTI SOCIÁLNOPATOLOGICKÝCH JAVOV (Ondrejkovič)

Úsilie o akúkoľvek plánovanú sociálnu zmenu v spoločnosti nazývamečaslo aj sociálnym inžinierstvom. V užšom slova zmysle je však sociálnyminžinierstvom iba také úsilie, ktoré vychádza z empirického výskumu,sociologickej, právnej a ekonomickej teórie a ich vzájomného prepojenia.V tomto slova zmysle sa pojem sociálneho inžinierstva prelína s koncepciousociálnej práce, ako nového vedného odboru, nielen odbornej činnostiv praxi. Koncepcia sociálneho inžinierstva vychádza z koncepcie KariaPOPPERA,'55/ ktorý hovorí o všeobecnom, globálnom sociálnom inžinierstve,ktoré si kladie za cieľ celkovú premenu spoločnosti. Keďže globálne sociálneinžinierstvo Popper stotožňuje s utopickými návrhmi na zásahy dospoločnosti, je zrejmý aj charakter, ktorý mu pripusuje. Popper však hovorí ajo čiastkových oblastiach sociálneho inžinierstva, ktoré sa usilujú oodstránenie spoločenského zla, akými sú nezamestnanosť, chudoba, konfliktyv spoločnosti a pod., teda prevažne o odstránenie toho, čo v sociálnej prácinazývame sociálnou patológiou. Snaha o riešenie problémov, všeobecnenazývaných ako sociálna patológia vyplýva jednak z nevyhnutnostio zachovanie spoločnosti, ktorá sa vždy cíti ohrozená narastaním sociálnejpatológie a vyplýva i z existencie jednotlivca i skupín v nej na adekvátnejkultúrnej úrovni, ako i z etickej dimenzie problému sociálnopatologickj'chjavov. V zásade je možné, aby si spoločnosť, štát, sociálna skupina ijednotlivec vybrali medzi dvomi možnosťami. Najednej strane možností vovzťahu k sociálnej patológii sa nachádza sociálna práca a sociálneinžinierstvo, na druhej strane ako ich náprotivok sa nachádza nevšímavosť,prip. tolerancia. V tejto súvislosti je nevyhnutné začať udeľovať práci vsociálnych službách rovnakú úctu akú sme predtým venovali výrobe a nieposmešne zhadzovať celý sektor služieb ako "výrobcov hamburgerov".1"/Poznáme rôzne prístupy k vysvetlovaniu sociálnopatologických javov.Známe sú prístupy biologické (najčastejšie na báze dedičnosti), rasistické,psychoanalytičke, sociologické (napr. teórie socializácie, anómie, deviácie),komplementárne, mnohofaktorové a i. Všeobecne platí, že v zásadevýstižnejšia kategória ako sociálna patológie je deviácia a to v dôsledkuneadekvátnej analógie spoločnosti s biologickým organizmom. Napriek tomusa pojem sociálnej patológie natoľko zaužíval, že jeho používanie je dnescelkom bežné a bolo by spojené so značnými ťažkosťami pokúsiť sa o zmenuv jeho používaní. V súvislosti so sociálnou patológiou najčastejšie hovoríme

i57 Popper,K.: Otevřená společnost ajejí nepřátelé, L, Praha 1994, orig. The Open Societyand Its Ennemies, London 1945i57 Toffler, A., Tofflerová, H.: Utváranie novej civilizácie. Politika novej civilizácie. OpenWindows, Bratislava 1996, str. 53

122

o sociálnej deviácii, anómii, subkultúre a kontrakultúre, chudobe,agresii, agresivitě a hostilite, v súvislosti s nimi o násilí, páchanom naženách i na deťoch, o kriminalite, osobitne kriminalite mládeže,prostitúcii, homosexualite (mužskej i ženskej), alkoholizme a ostatnýchdrogových (nealkoholových) závislostiach, o patologickom hráčstve,samovražednosti, ale i o rozvodovosti a poklese pôrodnosti. Osobitnývýznam predstavuje mládež ako ohrozená sociálna skupina s nebezpečímkrízy identity. Ich dôkladná identifikácia, poznávanie ich príčin a následkovpodmieňuje výber a efektívnosť sociálnej práce i v našich podmienkach.

LITERATÚRA (Ondrejkovič)

Atkinsonová,R.L., Atkinson, R.C., Smith, E.E., Bern, DJ.: Psychologie, Victoriapublishing, Praha 1995Bartlová,S.: Sociální patologie, Brno 1998Bauman. Z.: Úvahy o postmoderní době, Slon, Praha 1995Beck, Ulrich: Risikogesellschaft. Auf dem Weg in eine andere Moderne. Frankfurt amMain 1986Bcntovim.A.: Týram a sexuální zneužívaní v rodinách. Praha, Grada, 1998Čírtková, L.: Kriminální psychologie. Eurounion, Praha 1998DunovskýX, Dytrych.Z., Matějček,Z.: Týrané, zneužívané a zanedbávané dítě. Praha,Grada 1995Durkheim.E.: Der Selbstmord, Darmstadt 1973, orig. Le suicide. Etude de sociologie.Alcan, Paris 1987Erikson, E.H.: Jugend und Krise. Stuttgart 1970Frankel,B., Kranzová,R.: O sebevraždách. Nakl. Lidové noviny, Praha, 1998Hapáková,E., Uhrová,E. :Základné pojmy a kategórie v sociálnej patologii. In: Paedagogicaspecialis XVII, SPN, Bratislava 1992Heitmeyer,W.(Hrsg.): Gewalt, Juventa, München 1996,Heise Lori.L.. Pintanguy, J., Germain, A.: Násilie páchané na ženách, Pro familia, Aspekt,Humennné, Bratislava 1998Hirner^A.: Sociálna kontrola. Čs. výskumný ústav práce, Bratislava 1973,Jurovský. Anton: Kultúrny vývin mládeže na Slovensku, SPN, Bratislava, 1965Kaiser,G.: Kriminologie, Beck, Praha 1994,Kapr, J., Linhart, J., Fischerova, V., Vodákova, A.: Sociálni deviace, sociologie nemocia medicíny, SLON, Praha 1994Karásek, J.: K otázke hraníc chudoby obyvateľstva Slovenskej republiky. In: Sociológia,roč. 25, 1993, č.1-2, str. 53 - 67Lemert, E.M.: Social Pathology, Willey, New York, Toronto, London 1951Lubelcová, G.: Kriminalita v kontexte sociálnej transformácie. In: Radičová, I,, (ed.):Vieme čo odmietame a vieme čo chceme ? S.P.A.C.E., Bratislava 1998

123

Macháček.L.: Práca s mládežou v systéme prípravy slovenských občanov na "európskeobčianstvo (1989 - 1998). SSS SAV, Bratislava 1998Marhounová, J., Nešpor.K.: Alkoholici, feťáci a gambleri. Empatie, Praha 1995Masaryk, T.G.: Sebevražda hromadným jevem společenským moderní osvěty. V>d. Čin.Praha 1930Matulník,J., Pastor, K.:Pokles pôrodnosti na Slovensku ako deviácia a ako-výskumnýproblém. In: Sociológia 29, roč. 1997, č.5Nakonečný,M: Encyklopedie obecné psychologie, Academia, Praha 1997,Ondrejkovič,P.: Nová orientácia kriminológie a labeling approach, AMOS, PdF UKBratislava, 1995Ondrejkovič,P.: Socializácia mládeže, Bratislava, Veda, SAV 1997Ondrej kovič.P.: Negatívne stránky individualizácie mládeže, AMOS, PdF UK Bratislava,1997Ondrejkovič,P.: Sociálna pedagogika, sociálna práca a drogové závislosti. In: Pedagogickárevue, roč. 50, 1998, mimoriadne číslo, str. 2-15RadičováJ. (ed.): Vieme čo odmietame a vieme čo chceme? S.P.A.C.E., Bratislava 1998.Radičová,I.(ed.): Sociálna politika na Slovensku.S.P.A.C.E.,Bratislava 1997Rogers, Carl R.: Spôsob bytia. Inštitút rozvoja osobnosti. Modra 1997Schneider, J.: Kriminologische Ursachentheorien. In: Kriminalistik, roč. 1997, č.5, str. 306-318Trestné právo - úplné znenie zákona č. 140/1961 Zb. (Trestný zákon) v znení neskoršíchúprav a zákona č. 141/1961 (Trestný poriadok) v znení neskorších úpravValná, S., Filipová, J.: Dopad spoločenskej transformácie na diferenciáciu sociálno-ekonomickej situácie domácností. In: Aktuálne otázky zmien sociálnej politiky a politikyzamestnanosti na Slovensku. VÚPSVAR, Bratislava 1996, str. 138 - 151Vaníčková,E., Hajd-Moussová,Z., Provazníková,H.: Násilí v rodině. Syndromzneužívaného a zanedbávaného dítěte. Praha, KU, 1995Večerka, K. a kol.: Prevence kriminality v teorii a praxi. Institut pro kriminológii a sociálniprevenci, Praha 1996Viewegh, J.: Seberažda a literatura. T. Janeček, Brno 1996Vlčková,M.: O týraní, zneužívaní a zanedbávaní dieťaťa. Pedagogická revue, 1998, č.2Vlčková.M.: O fyzickom násilí na dieťati. Mládež a spoločnosť. 1997, č.2Výrost,!, SlaměníkJ.: Sociálni psychologie - sociálna psychológia. ISV Praha, 1997.

Prílohy(Národný program boja proti drogám, Trestný zákon, Zákon o sociálnejpomoci, Závery 20 VZ OSN)

124

Otázky a cvičenia

1. Vysvetlite obsah pojmu sociálna patológia a históriu jeho vzniku2. Vysvetlite vzťah sociálnej patológie a sociálnej deviácie3. Ktoré sociálne javy možno považovať za sociálnopatologické ?4. Čo je sociálna kontrola a ako pôsobí na dodržiavasnie sociálnych noriem ?5. Vysvetlite pojem anómie a uveďte príklad.6. Aký je rozdiel medzi chápaním anómie u Durkheima a u Mertona ?7. Vysvetlite rozdiel medzi subkultúrou a kontrakultúrou. Uveďte podstatu koncepcie

Yingera a Cohena.8. Čo je to chudoba? Uveďte príklady subjektívneho a absolutného aspektu chudoby.9. Uveďte príklad hmotnej a sociálnej núdze a možnosti ich riešenia.10. Ako možno charakterizovať agresiu a násilie? Uveďte viacero možností.11. Charakterizujte podstatu týrania dieťaťa. Uveďte základné formy a vymenjte ich

spoločné a rozdielne črty.12. Čo je to CAN 7 Vysvtelite jeho sociálne súvislosti, výskyt a možnosti riešenia.13. Uveďte, ako by ste riešili zneužívanie a zanedbávanie detí vo vašom okoli.14. Vysvetlite podstatu "ekologického" prístupu k vysvetleniu príčin týrania dieťaťa.15. V čom vidíte príčiny narastania násilia v škole?16. Ktorá vedná disciplína sa zaoberá etiotógiou kriminality?17. Aký je rozdiel medzi latentnou a zjavnou kriminalitou?18. Vysvetlite čo je to trestný čin a čím sa líši od priestupku.19. Ktoré sociálne javy považujete zapredpolia kriminality?20. Uveďte dôvody pre a proti krimmalizácii a dekriminalizácii.21. Vysvetlite pojem diverzie a význam sociálnej práce, ktorý s ňou súvisí.22. Čo je to viktimológia? Uveďte čím sa zaoberá.23. Je prostitúcia trestná? Vysvetlite prečo.24. Čo je to reglemenácia? Za akých okolností je treba k nej pristúpiť?25. Čo sú to drogy? Ako vznikajú drogové závislosti ?26. Čo je to tolerancia v prípade konzumácie drog?27. Uveďte členenie drog podľa ich účinku.28. Ako možno predchádzať drogovým závislostiam? Charakterizujte úlohy primárnej,

sekundárnej a terciárnej prevencie vo vzťahu k drogovým závislostiam.29. Čo je to demonštratívna samovražda a u ktorej vrstvy obyvateľstva sa sňou najčastejšie

stretávame?30. Uveďte najčastejšie príčiny samovraždy a pokúste sa o ich diferenciáciu podľa veku

a pohlavia.31. Pokúste sa charakterizovať geografickú diferenciáciu pôrodnosti na území SR.32. Vysvetlite pojem mládeže a teórie, ktoré sa mládežou zaoberajú.33. Na akých princípoch spočíva štátna politika voči mládeži? Aký význam zohráva pritom

sociálna práca?34. Charakterizujte rozdiel medzi sociálnou prácou a sociálnym inžinierstvom.

SLOVENSKA REPUBLIKA

NÁRODNÝ PROGRAM BOJA PROTI DROGÁM

VÝBOR MINISTROV

PRE DROGOVÉ ZÁVISLOSTI A KONTROLU DROG

Bratislava

Október 1996

Slovenská republika

Národný program boja proti drogám

Preambula

Slovenska republika si je vedomá závažnosti problému drog a drogových závislosti v

spoločnosti a jeho nebezpečnosti najma pre vývoj mladej generácie S plnou vážnosťou

pristupuje k neseniu zdravotných, psychických, sociálnych, morálnych a ďalších ne-

gatívnych dôsledkov užívania drog Pnontne sa bude zameriavať na oblasť účinného

predchádzania vzniku a šírenia drogových závislosti, zabezpečenia komplexnej

starostlivosti o jednotlivcov drogovo závislých a zamedzenia výroby, tranzitu a

obchodu s drogami, ktoré tvona tn hlavne oblasti protidrogovej politiky v Slovenskej

republike

Slovenska republika je vedena snahou dôsledne sa pridržiavať všetkých

medzinárodných záväzkov v oblasti boja proti drogám, ako aj súvisiacich dohovorov

na zabránenie legalizácie zisku z nezákonných aktivít majúcich vzťah k drogovej

trestnej činnosti Bude rešpektovať a uplatňovať tieto závazky a dohovory v rámci

kontroly drog, redukcie požiadaviek po drogách, starostlivosti o drogovo závisle osoby

a zabezpečovania učmnych preventívnych aktivít

II.

Ciele a stratégia

•V Oblasť prevencie, liečbv. rehabilitácie a resocializácie

V Slovenskej republike je potrebne dosiahnuť zásadný a trvaly kvalitatívny obrat v

uskutočňovaní komplexných opatrení cielených hlavne na pomoc latentné i nzikovo

závislým osobám Predpokladá to prijímané opatrenia zameriavať okrem represie,

dodržiavania právnych predpisov, eliminácie nezákonného obchodu s drogami a ne-

adresného boja proti drogám viac na preventívne aktivity, na postoje, hodnotovú

orientáciu, motivačne a stimulačne mechanizmy osobnostného vývoja, na senzibihzaciu

celq verejnosti so špecifickými prístupmi v rodinnej, školskej, pracovnej, záujmovej a

komunálnej sfére spoločenského života Preto je potrebne koncepčne a systémovo

rozvíjať komplexný program opatrení na znižovanie dopytu po drogách Tieto

opatrenia musia byť realizovane na zaklade vedeckej analýzy a výskumu výskytu a

šírenia drog na domácej i celosvetovej drogovej scene

V systémovom pnstupe k preventívnej, liečebnej a následnej resocializačnej

starostlivosti sa bude podporovať vytváranie špecializovaných zariadení so zameraním

na komplexnosť poskytovaných služieb Takto komplexne ponímané zariadenia budu

zabezpečovať depistažne, profylaktické a preventívne aktivity, včasnú diagnostiku a

liečbu, psychoiogicko-medicinsku pomoc ohrozeným rmkovym skupinám a svojimi

ďalšími zložkami budu okrem detoxikacie zabezpečovať i rehabilitáciu a dlhodobú

resocializacm (v jej rámci najma psychoterapiu, rodinnú a pracovnu terapiu, profesnu

readaptaciu a remtegráciu do prirodzeného sociálneho prostredia) Jednotlivé zložky

tejto starostlivosti musia byť kontinuálne prepojene, vzájomne na seba nadvazovat bez

kompetenčných a administratívnych baner, úzko medzi sebou spolupracovať a

koordinovať svoju činnosť s nadväzujúcimi zložkami zdravotníckej a sociálnej

starostlivosti Do tejto spolupráce je potrebne ovei'a intenzívnejšie zapájať i neštátne

subjekty, zaoberajúce sa pomocou osobám závislým na drogách a vytvárať pre ich

činnosť vhodne podmienky

1 Z hľadiska efektu vplyvu je aktuálna i perspektívne najdôležitejšia oblasť prevencie,

a to na všetkých jej úrovniach Primárna prevencia zahŕňa vytváranie optimálnych

podmienok pre telesný, psychickv a sociálny vyvm jednotlivca Sekundárna prevencia

ma zabrániť vzniku poruch sociálneho a psychického vyvinu, zachytiť ich v

počiatočnom štádiu a okamžite zabezpečiť potrebne opatrenia pre ohrozenvch

jedincov Terciama prevencia ma predchádzať zhoršovaniu stavu a recidívam a ma

znižovať následky drogovej závislosti Je potrebne vybudovať system prevennvnvch,

profylaktických, depistažnych a screemngovych aktivít, ktoré musia byť zamerane na

kvalitatívnu aj kvantitatívnu oblasť Preventívne aktivity musia byť zamerane na všetky

životne sféry spoločnosti, a to ako globálne zameranie na zlepše nie životného štýlu

bez konzumácie návykových látok Za týmto účelom sa budu prijímať opatrenia na

začlenenie preventívnych aktivít do vychovno-vzdelavacieho procesu v školách, v

oblasti voľného času, športu a záujmových činnosti, do systému sociálnej starostlivosti

o rodinu a deti, zdravotníckej osvety a propagandy i celoplošného ovplyvňovania

verejnej mienky prostredníctvom medu

Z Opatreniami v zdravotníckej oblasti sa bude podporovať budovanie a rozvíjanie

liečebných, rehabilitačných a iných špecializovaných zdravotníckych zariadení s

príslušným materiálno - technickým, priestorovým, personálnym a finančným

zabezpečením starostlivosti o drogovo závisle osoby

3 Opatrenia v oblasti resocializacie budu zamerane na vytváranie podmienok pre

činnosť štátnych i neštátnych inštitúcii, ktoré budu poskytovať dlhodobú pomoc pn

opätovnom začleňovaní drogovo závislých osôb do života v prirodzenom sociálnom

prostredí, pre ich pracovne uplatnenie a stabilizáciu rodinných väzieb

4 Na dosiahnutie znižovania požiadaviek po drogách sa musia vytvárať podmienky na

koordinovanú, cielenú, multiinšutucionalnu a systémovú spoluprácu všetkých

zainteresovaných subjektov s ciel'om poskytovať komplexnú pomoc neustale

narastajúcemu počtu jednotlivcov v rozvinutých, či počiatočných štádiách drogovej

závislosti Na včasné definovanie najproblematickejších oblasti bude potrebne

vykonávať cielene zameranie výskumu, čo pomôže získať objektívne znalosti o

povahe a rozsahu drog, o problémoch a následkoch s nimi spojených a o tom, ako sa

tento fenomén mení v priebehu času Výsledkom by mali byť vedecky podložené

informácie pre plánovanie trendov pomoci, ktoré budu diferencovane z hľadiska

lokálnych, regionálnych a individuálnych odlišnosti V regiónoch s výrazným nárastom

drogovo zavislvch a ohrozených poskytnúť urychlenu kvalifikovánu pomoc, posilnit

ucínne opatrenia, s cieľom znižovať nárast dopytu po drogách, poskytnúť starostlivosť

drogovo závislým a preliečeným osobám a prednostne zabezpečiť účinne preventívne

aktivity

B/ Obtasť uplatňovania práva v boji proti drogám

Nezákonný obchod s drogami je jedna z hlavných podmienok vzniku masovej

požiadavky po drogách Preto musí byť tento nezákonný obchod v každej etape svojho

vwoja na uzemi Slovenskej republiky dôrazne potlačovaný Cieľom jeho potlačovania

je identifikovať a ochromiť vznikajúce alebo už existujúce siete kriminálnych živlov,

ktoré sa nim zaoberajú, odhaliť a spravodlivo potrestať ich členov Potrestanie

obchodníkov a priekupníkov drog, ale aj tých, kton pomáhajú legalizovať zisk alebo

mač profitujú na nezákonnom obchode s drogami, pnspeje k obmedzeniu dodávok a

distribúcie drog, odradí potenciálnych páchateľov tejto trestnej činnosti a- zníži

možnosť ponuky drog na trhu Systematicky boj proti kriminalite viazanej na drogy v

celej jej šírke od nezákonného obchodovania až po trestnú činnost páchánu za účelom

získania prostriedkov na dávku drog alebo spáchanú pod vplyvom drog povedie k

zvýšenému počtu osôb zadržaných a odsúdených za tuto trestnú činnosť V tejto

súvislosti je potrebne pripraviť vazenstvo na zvýšeny prienik drogového problému v

jeho špecifickej podobe do miest výkonu vazby a výkonu trestu

1 Najdôležitejšou úlohou je zosúladenie právnych predpisov ktoré upravujú drogovú

problematiku, s medzinárodnými dohovormi a právnymi normami Nevyhnutným sa

javí vypracovanie zákona, ktorý bude komplexne upravovať používame omamných

a psychotropnych látok na medicínske a vedecké účely, poskytovať právny podklad

pre pôsobenie preventívnych programov, pre všeobecnú prevenciu i preventívne

pôsobenie špeciálnych opatrení voči osobám vystavenvm zvýšenému nziku drogovej

závislosti a kriminality s ňou spojenej

2 V zhode s postupom Európskej ume sa musí legislatívne doriešiť kontrola

chemickej a špeciálnej farmaceutickej výroby a distribúcie s cieľom zabrániť jej

prelínaniu sa do nezákonnej sféry a zneužívaniu základných chemických látok a

nástrojov na nezákonnú výrobu drog

3 Bude potrebne wtvonť legislatívne podmienkv pre činnost špecializovaných

útvarov colnej správy Slovenskej republiky, ktoré plnia úlohy v protidrogovej oblasti v

rozsahu, ako su uzákonené v štátoch Európskej ume

4 V maximálne možnej miere bude treba vytvarat podmienky na personálne

posilňovanie tej časti štátnej správy, ktorá uplatňuje pravo v boji s kriminalitou

viazanou na drogy, na jej hmotne stimulovanie a na zodpovedajúce technicke

vybavenie, na jej výcvik a zdokonalenie, a to aj s využitím medzinárodnej spo-

lupráce

5 Dôležitou úlohou bude než analyzovanie platných trestno-pravnvch nonem z

hľadiska ich učmnosn a príprava novelizácie pnslušnvch ustanovení Trestného zákona

a Třesného poriadku tak, aby vyjadrovali súčasný svetow trend aplikácie trestného

pravá v boji proti drogám

II C/ Oblasť masmediálnei politiky

Masmediaina politika môže významne prispieť k senabilizacii obyvateľstva pozitívnou

osvetou k zdravému spôsobu života bez drog s usmerňovaním schopnosti adekvátneho

nesenia bežných problémov života Pozitívne ovplyvňovanie spoločenského vedomia k

problematike drogových závislosti prispeje k posilneniu tolerancie a porozumenia vo

všetkých oblastiach života, zamedzí zostrovaniu konfliktov medzi sociálnymi

skupinami a vyhrotenému neseniu odlišných postojov jednotlivých skupín ako aj

samotných jedincov

1 íVfasmedialnou formou prístupnou najširším vrstvám obyvateľstva je potrebne ďalej

vykonávať pozitívnu propagandu o živote bez drog ako aj kontrapropagandu o

nebezpečenstvách drogových závislosti

2 Hlavným cieľom masmediaJnej politiky bude pravdivo informovať o situacu na

drogovej scene, výsledkoch aktivít jednotlivých subjektov zapojených do

protidrogovej činnosti a pnnašať objektívne poznanie života drogovo závislých, ale aj

preliečených jedincov

3 Je žiaduce informovať verejnosť o možnostiach a ponukách rôznych štátnych a

neštatnvch zariadení poskytujúcich pomoc ohrozeným a drogovo závislým osobám

Ďalej informovať o možnostiach pomoci ohrozeným a závislým v liečebniach a

zariadeniach poskytujúcich pomoc alebo informácie

D/ Oblasť medzinárodne) spolupráce

Vzhľadom na to, ze problem drog je celosvetovým problémom, nieje možne účinne

ho nešiť iba opatreniami na národnej úrovni Kontrola drog a redukcia požiadaviek po

drogách je podmienená rozvinutou medzinárodnou spoluprácou Slovenska republika

sa bude snažiť o plnohodnotne zapojenie do všetkých aktivít medzinárodného

spoločenstva v boji proti drogám

1 Medzinárodná spolupráca bude orientovaná predovšetkým na Organizáciu

spojených národov Spoluprácu v rámci jej organov určujú 3 dohovory a to Jednotný

dohovor o omamnvch latkách z roku 1961 (publikovaný v Zbierke zákonov c

47/1965, jeho modifikácia z roku 1972 publikovaná v Zbierke zákonov č 458/1991).

Dohovor o psychotropnych latkách z roku 1971 (publikovaný v Zbierke zákonov č

62/1989) a Dohovor proti nezákonnému obchodu s omamnými a psvchotropnymi

latkami z roku 1988 (publikovaný v Zbierke zákonov č 462/1991) Tieto dohovory

majú za cieľ obmedzovať pestovanie, výrobu, obchod a distribúciu drog, kontrolovať

ich používanie na medicínske a vedecké účely a potláčať všetok nezákonný obchod s

nimi Slovensku repuoliku zaväzujú tieto dohovory okrem ich zapracovania do

právneho poriadku i k aktívnej spolupráci s Programom OSU pre kontrolu drog

(UNDCP), ktorý bol vytvorený na zaklade rezolúcie Valného zhromaždenia OSN ako

organ OSN zodpovedný za koordináciu medzinárodných aktivit v oblasti drog

Dohovory ďalej zaväzujú členské krajiny v rámci OSN spolupracovat so Svetovou

zdravotníckou organizáciou (WHO), HONLEA (schôdzky predstaviteľov represívnych

organov) a pod

2 Spolupráca v rámci európskych štruktúr bude orientovaná na Radu Európy a

predovšetkým na ministerskú skupinu Groupe Pompidou, zameranú na spoluprácu v

boji proti drogám a drogovým závislostiam v oblasti zdravotníctva, výchovy,

informatiky, represie a harmonizácie pravá Finálne deklarácie paneuropskych konfe-

rencii ministrov su zavázne pre vladv, ktoré títo mmistn na konferenciách zastupujú

Slovenska republika bola na poslednej paneuropskej konferencii ministrov Groupe

Pompidou Rady Európy, uskutočnenej vo februan 1994, zastúpená ministrom vnútra a

ministrom zdravotníctva a prihlásila sa tak k aktívnej účasti na plnení finálnej

deklarácie Základom pre spoluprácu s Európskou úniou je Európska dohoda o

pridružení, ktorá nadobudla platnosť 1 2 1995 Spolupráca s Európskou urnou bude

zameraná na koordinovanie aktivít Slovenskej republiky v rámci Európske ho pianu

boja proti drogám

3 Spolupráca v boji proti drogám musí byť zameraná aj na špecifické medzinárodne

organizácie, členom ktorých je aj Slovenska republika, ako su napr INTERPOL -

medzinárodná organizácia kriminálnej polície, WCO - Svetová colná organizácia

pripadne ďalšie vládne i nevládne medzinárodne organizácie zapojene do boja proti

drogám, do preventívnych aktivít, do vedeckého výskumu a pod

4 Medzinárodná spolupráca bude založena aj na rozvíjam a podpore regionálnej

spolupráce v oblasti boja proti drogám pretože ide väčšinou o susedne krajiny, s

ktorvmi nas spája nielen historická minulosť, ale i obdoba sociálnej struktur/ a cely

komplex spoločenských i politických problémov Taktiež efektívne uskutočňovanie

bilaterálnej spolupráce na rôznej úrovni a v rôznych oblastiach bude pre Slovensku

republiku dôležitým prvkom na dosahovanie vytýčených cieľov v spoločnom

medzinárodnom boji proti drogám

m.

Úlohy na roky 1995 - 1998

a na ďalšie obdobie

Na dosiahnutie cieľov Národného programu boja proti drogám sa ustanovujú

pre jednotlivé ministerstva ako aj ďalšie orgány, ktoré sú v rámci svojich kompetencií

pnamo zodpovedné za napĺňanie stratégie protidrogovej politiky, nasledovné úlohy

a/ Ministerstvo zdravotníctva SR

1 Zvýšiť kvantitatívne i kvalitatívne parametre existujúcich zdravotníckych služieb Za

tým účelom hlavne modernizovať, rozšíriť, priestorovo a matenálno-technicky

dovybaviť a personálne posilniť ambulancie, oddelenia a centrá pre liečbu drogových

závislostí

2 Zvýšiť dostupnosť, väčšiu variabilitu a altemativnosť zdravotníckej starostlivosti ( od

prvokontaktových zariadení, staníc prvej pomoci, poradní, ambulantných a

stacionárnych služieb, ústavnej liečby po komplexné preventivno-liečebne zariadenia )

3 Zabezpečiť rast kvalifikácie a špecifickej drogovej odbornosti zdravotníckeho

personálu pre oblasť detoxikacií. doliečovania, rehabilitácie, dlhodobej terapie,

psychologického a zdravotného poradenstva

4 Zavádzať progresívne a neštandardné liečebné postupy charakterizované

komplexnou a dlhodobou starostlivosťou za aktívnej účasti a pomoci rodiny a

najbližšieho sociálneho prostredia

5 Realizovať špecifické zdravotnícke opatrenia na zabránenie zhoršovania

psychických a somatických následkov užívania drog (infekčné ochorenia, hepatitídy,

AIDS, onkologické ochorenia zažívacieho traktu, pečene, srdcové a kardiovaskulárne

ochorenia, psychotický vývin a pod )

6 Zlepšiť metody a technické prostriedky na diagnostikovanie stupňa a druhu

drogovej intoxikácie a s tým súvisiaceho spôsobu liečby

7 Zriadiť špecializovaný útvar na, ministerstve pre omamné a psychotropné látky so

zameraním na riadenie a kontrolu zákonnej výroby, dovozu, vývozu, distribúcie a

používania týchto látok Zabezpečiť spoluprácu s Úradom pre kontrolu • narkotík

(INCB) pn OSN vo Viedni.

8 Podporovať a vykonávať monitoring, evidenciu a kompatibilitu štatistických

ukazovateľov za účelom získania objektívnych údajov, na základe ktorých sa môžu

určovať ďalšie ciele a stratégia pomoci drogovo závislým

9 Vykonávať zber epidemiologických informácií na zisťovanie mcidencie (počet

nových prípadov, miera rastu) a prevalencie (miera rozsahu a počet aktívnych

prípadov) užívania a zneužívania drog.

10 Vykonávať analýzy dopytu a ponuky po jednotlivých druhoch drog, ich

prístupnosti a zdrojov, sledovať časové a lokalizačné trendy a prognózy, navrhovať

modely hľadania pomoci a využívania služieb pre drogovo závislých Sledovať počet a

charakteristiku liečenej a neliečenej "drogovej populácie", vykonávať analytickú

etiológm a sledovať rizikové faktory, analyzovať spoločenskú dynamiku započatia

užívania drog a kontinuálneho užívania.

11 Iniciovať, zabezpečovať a koordinovať prípravu zákona o drogách Zákon by mal

zosúladiť právne normy, ktoré upravujú jednotlivé času drogovej problematiky, do

jedného právneho celku v nadväznosti na medzinárodné dohovory a právne normy

(mal by komplexne upravovať zákonné používanie omamných a psychotropných látok

na medicínske a vedecké účely, poskytovať právny podklad pre pôsobenie

preventívnych programov, tiečeme detí a mládeže a pod ) Podielať sa na príprave

zákona o prekurzoroch

b/ Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodinv SR

1 Budovať resocializačné zariadenia a systémovo i lokalizačné napojiť túto oblasť na

existujúcu a budovanú sieť liečebných a rehabilitačných zariadení s cieľom dosiahnuť

komplexnú protidrogovú starostlivosť

2 Vyškoliť odborných pracovníkov pre oblasť prevencie drogových závislosti a

resociahzacie drogovo závislých osôb, ktorí by zabezpečovali aktivizacm a mobilizáciu

vnútorného potenciálu liečených pacientov k liečbe a zapojeniu do života v prirodze-

nom sociálnom prostredí

3 Zapojiť do procesu prevencie a resocializacie pracovníkov sociálnej kurately

okresných a obvodných úradov, pracovníkov právnických a fyzických osôb, ktoré

poskytujú sociálne služby, bývalých konzumentov, dobrovoľných a laických

spolupracovníkov z kresťanských, charitatívnych, občianskych a iných neštátnych

organizácii

4 Vytvárať možnosti pre pracovne uplatnenie liečených osôb, komunitny spôsob

reintegracie osobnosti a podpory psychickej regulácie a spolupracovat pn

optimalizovaní podmienok rodinného a pracovného prostredia po ukončení liečby

5 Podporovať a koordinovať štátne i neštátne inštitúcie, ktoré budu poskytovať

aktuálnu i permanentnú pomoc po ukončení resocializačneho procesu (služby

zamerane na podpornú, výchovnu, terenno-rodmnu a profesnu sociálnu pomoc, linky

a centra dôvery, ponuku záujmových, kultúrnych a športových aktivít) ako

náhradných aktivít za drogy

6 Vytvárať podmienky pre samosprávne, režimové, sebaobslužne, pracovno-liečebne

a kreatívne prostredie v resocializačnych zariadeniach Diferencovať aplikáciu

resocializačnych opatrení podľa veku, stupňa a druhu závislosti, počtu recidív a pod

c/ Ministerstvo školstva SR

1 Zaviesť do všetkých základných a stredných škol cielenú výchovu a vzdelávanie

prevencie závislosti s dôrazom na drogovú závislosť Rozvíjať pozitívne orientovane

aknvitv aj v oblasti záujmovej činnosti a oblasti voľného času (centra voľného času

školské strediska záujmovej činnosti, detské a mládežnícke združenia a organizácie) s

cieľom vychovať jedincov schopných odmietnuť ponuku drog

2 Vyškoliť odborných pracovníkov rezortu školstva, kton poskytujú pomoc deťom v

školských zariadeniach (zákon NR SR č 279/1993 Z z o školských zariadeniach), pre

potreby dieťaťa, školy a spolupráce s rodičmi, v oblasti prevencie závislosti

3 Zabezpečiť systematické vzdelávanie v drogovej problematike pre

učiteľov pedagogických i nepedagogických pracovníkov kton sa zaoberajú výchovou

a vzdelávaním deti Rozvíjať spoluprácu s rodičmi na senzibihzovanie a usmerňovanie

rodinnej výchovy k zdravému životu s cieľom zabrániť vzniku drogových závislosti

4 Dobudovať sieť preventívnych školských zariadení, letore budu poskytovať odbornú

pomoc deťom zo sociálne alebo výchovne zlyhávajúceho prostredia a deťom s

narušeným psychosocialnym vývinom, s cieľom ochrany deti pred sociálne

patologickými javmi V zariadeniach zaoezpečovať vzdelávanie, pnpaüne prípravu na

povolanie

5 Zabezpečiť realizovanie epidemiologických štúdii zameraných na zist ovanie

výskytu drogových závislosti, ale aj postojov deti k užívaniu drog

6 Zabezpečiť podmienky pre včasné zistenie výskytu drog, identifikovat nákove

skupiny a jedincov, ako aj pname prepojenie pedagogických pracovníkov na

poradenské a liečebne zariadenia

d/ Ministerstvo kultúry SR

1 Aktívne podporovať uskutočňovanie kultúrnych podujatí, ktoré budu zamerane na

propagovanie zdravého života bez drog

2 Vykonávať systematickú propagandu masmedialneho typu a osvetu s využitím

reklamných fonem pre posilňovanie postojov verejnosti na zabránenie rastu

požiadaviek po drogách

3 Iniciovať Slovensky rozhlas a Slovensku televíziu k výrobe špeciálnych cyklickvch

relácii v televízii a rozhlase na ternu 'Formy účinného boja pron drogám a drogovej

závislosti'

4 Vvuživať multimediálně programy pre deti, organizovane Vfedzinarodnvm domom

umenia Bibiána, ako aj divadelne aktivity, špeciálne v bábkových divadlách

5 Iniciovať vznik pôvodných literárnych, televiznvch, divadelných, hudobnveh.

rozhlasových a filmových diel, v ktorých sa umeleckou formou odhalí škodlivosť

drogovej závislosti

6 Zintenzívniť metodickú a vychovno-vzdelavacm činnosť v Národnom osvetovom

centre, zacielenú na prevenciu drogovej závislosti, wuzivať sieť kulturno-osvetovych

zariadení na konkrétne aktivity, špeciálne programy, besedy, wstaw publikačnú

činnosť a videozáznamy s tematikou boja proti drogám

7 Do plánov činnosti knižníc povinne zapracovať vzdelávacie aktivity o škodlivosti

užívania drog a o boji proti ich požívaniu s vyuäüm osvedčených fonem

komunikácie, najma besied, prednášok, kvízov, súťaži a pasiem

8 Požiadať registrovane cirkvi a náboženské spoločnosti o aplikáciu Národného

programu boja proti drogám v každodennom styku s veriacimi s dôrazom na

prevenciu a resocializaciu drogovo závislých osôb

e/ Ministerstvo hospodárstva SR

Vytvoriť v spoluprací s represívnymi organmi učmny kontrolný mechanizmus

zákonnej výroby chemických látok a obchodu s nimi s cieľom zamedzenia ich

prelínania do nezákonnej sféry Za tym účelom zabezpečovať a koordinovať prípravu

zákona o prekurzoroch a podieľať sa na vytváram potrebných inštitucionálnych a

orgamzačnvch predpokladov

f/ Ministerstvo pôdohospodárstva SR

Vypracovať legislatívne podklady a vytvonť kontrolný mechanizmus pre kontrolu

zákonného pestovania rastlín potrebných na výrobu liekov a zamedzenie nezákonného

pestovania rastlín, z ktorých sa môžu vyrábať drogy

g/ Ministerstvo financií SR

1 Vytvonť špecializovaný útvar zameraný na boj proti drogám, letory zabezpečí

dokumentačnú, informačnú, anaivticku a výkonnú činnosť Ústrednej colnej správy

SR, ako aj zodpovedajúcu medzi rezortnú a medzinárodnú spoluprácu pn odhaľovaní

a objasňovaní trestnej činnosti nezákonnej výroby, dovozu, vývozu, prevozu a

obchodovania s drogami

2 Podieľať sa na zvyšovaní úrovne činnosti špecializovaných služieb spolupôsobiacich

pn odhaľovaní a dokumentovaní drogovej trestnej činnosti, narnia zvyšovaním kvality

odborných, analytických a prognostických činnosti na useku colnej služby

3 Zabezpečovať pravidelne vzdelávanie príslušníkov colnej služby pre zvyšovanie

účinnosti a skvalitňovanie boja proti drogám v spolupráci s medzinárodnými

organizáciami a zahraničnými partnermi

4 Rozvijat všestrannú medzinárodnú spoluprácu na useku boja proti drogám (hlavne

prostredníctvom WCO - svetovej colnej organiza cie), ako aj vzájomnú spoluprácu a

výmenu skúsenosti jednotlivých rezortov zúčastnených na uplatňovaní pravsr v boji

proti drogám s ich zahraničnými partnermi

5 Realizovať dobudovanie špecializovaných pracovísk colnej správy na colných

priechodoch v oblasti technickej, ako aj personálnej, s cieľom minimalizacie možnosti

prieniku drog na územie Slovenskej republiky

h/ Ministerstvo spravodlivosti SR

1 Zabezpečiť systematické vzdelávame v drogovej problematike pre pracovníkov

všetkých zariadení Zboru väzenskej a justičnej straže SR

2 Zabezpečiť podmienky pre včasné zistenie výskytu drog v zariadeniach Zboru

väzenskej a jusačnej straže SR, identifikovanie rizikových skupin a jedincov, ako aj

uplatňovanie cielených programov pre tieto skupiny

3 Vytvárať podmienky na dobrovoľnú a ochrannú liečbu drogovo zavisivch, ktorí su

vo vvkone trestu Zvyšovať zdravotnícke kapacity vo výkone trestu na liečenie

drogových závislosti

i/ Ministerstvo vnútra SR

1 Vytvoriť špecializovaný útvar zameraný na boj proti drogám, ktorý zabezpečí

dokumentačnú, informačnú, analytickú a výkonnú činnosť Policajného zboru, ako aj

zodpovedajúcu medzirezortnu a medzinárodnú spoluprácu pri odhaľovaní a

objasňovaní trestnej činnosti nezákonnej výroby, dovozu, wvozu, prevozu a obchodo-

vania s drogami

2 Zvyšovať úroveň činnosti jednotlivých služieb Policajného zboru spolupôsobiacich

pn odhaľovaní a dokumentovaní drogovej trestnej činnosti Zwsovať kvalitu

expertíznych, analytických a prognostických činnosti, ktoré ovplyvňujú vedenie boja

proti drogám V expertíznej a analytickej činnosti spolupracovať s UNDCP s cieľom

zdokonaľovania činnosti a zvyšovania úrovne aplikácie zhromaždenvch odbornvch

postupov a údajov

3 Zabezpečovať pravidelne vzdelávanie príslušníkov Policajného zboru na zvyšovanie

účinnosti a skvalitňovanie boja proti drogám Vvuživať pn tom osvedčené formy

spolupráce a pomoci medzinárodných organizácii a zahraničných partnerov

4 Rozvíjať všestrannú medzinárodnú spoluprácu na useku boja prou drogám (hlavne

prostredníctvom INTERPOL-u a UNDCP), ako aj vzájomnú spoluprácu a výmenu

skúsenosti jednotlivých rezortov zúčastnených na uplatňovaní pravá v boji proti

drogám s ich zahraničnými partnermi

5 Podieľať sa na príprave zákona o prekurzoroch, ktorý by mal legislatívne doriešiť

kontrolu chemickej a špeciálnej farmaceutickej výroby a distribúcie s cieľom zabrániť

jej prelínaniu ba do nezákonnej sféry a zneužívaniu základných chemických látok a

nástrojov na nezákonnú výrobu drog

6 Zabezpečiť vytvorenie potrebných organizačných a ďalších predpokladov na

dosiahnutie čo najužšieho prepojenia činnosti Policajného zboru a colnej služby pn

odhaľovaní a dokumentovaní drogovej trestnej činnosti

j/ Ministerstvo obrany SR

1 Zabezpečiť vzdelávanie veliteľského zboru \rmady SR v oblasti drogovej

problematiky ako aj zdravotníckeho personálu preidennfikovame a včasnú pomoc

drogovo závislým občanom vykonávajúcim vojenskú službu

2 Vypracovať preventívne programy k drogovej problematike, ktoré budu zaradene

ako súčasť výchovy a výcviku odvedencov a vojakov základnej vojenskej služby

k/ Ministerstvo dopraw. pôšt a telekomunikácií SR

1 Zabezpečiť vytvorenie organizačných a ďalších predpokladov na dosiahnutie čo

najužšieho prepojenia činnosti Železničnej polície SR, Policajného zboru a Colnej

služby pn odhaľovaní a dokumentovaní drogovej trestnej činnosti

2 Rozvíjať všestrannú medzinárodnú spoluprácu ne useku boja pron drogám, hlavne

prostredníctvom medzinárodnej organizácie COL POFER, ako aj spoluprácu a

výmenu skúsenosti so zahraničnými partnermi Železničnej polície SR

3 Zvyšovať úroveň jednotlivých služieb Železničnej polície SR pn odhaľovaní a

dokumentovaní drogovej trestnej činnosti

1/ Generálna prokuratúra SR

1 Vytvoriť špecializovaný centrálny útvar zameraný na postih páchateľov tr-estnych

činov súvisiacich s drogami na Generálnej prokuratúre SR

2 Postupne pripravovať špecialistov pre postih trestných činov súvisiacich s drogami

na všetkycn krajských prokuratúrach

3 Rozvíjať všestrannú medzirezortnu a medzinárodnú spoluprácu na useku postihu

trestných činov súvisiacich s drogami

m/ Štatistický úrad SR

Systematicky vykonávať výskum verejnej mienky a efektu protidrogovej senzibilizacie

spoločnosti a vyhodnocovať zmeny v hodnotovej onentacu a postojoch obwateľstva

podľa regiónov, vekových a socialnvch skupín Výsledky výskumu poskytovať praxi

pre účely predchádzania a potláčania drogových závislosti

n/ Rada vlády SR pre boi s protispoločenskou činnosťou

1 Podieľať sa na vytváraní a koordinovaní funkčného mechanizmu pre rozvíjame,

usmerňovanie a koordináciu prevencie drogových závislosti vo všetkých relevantných

rezortoch a mych subjektoch starostlivosti na regionálnych úrovniach

2 Podporovať technické, materiálne a personálne zabezpečenie preventívnych opatrení

na úrovni štátnej správy (centrálnej i regionálnej) i neštátnych subjektov

3 Spolupracovať pn zabezpečovaní informovanosti, progresívnej osvetv a

kontrapropagande masmedialneho a reklamného vplwu v boji proti drogám a

iniciovat nove prístupy v tejto oblasti

o/ Združenie miest a obcí SR

1 Zabezpečovať v komunálnej sfére (bydlisko, mesto, obec, region a pod ) alcnvne

pôsobenie záujmových (aj jednorazových) programov na zabraňovanie vzniku

drogových závislosti

2 Aktivizovať a vytvárať záujmovú sféru a sféru voľného času so zameraním na deti a

mládež, ktoré by poskytovali možnosti aktivít smerujúcich k zdravému spôsobu života

bez drog

3 Zabezpečovať spoluprácu v boji proti drogám a drogovým závislostiam medzi

miestnymi organmi sociálnej, školskej, zdravotníckej sféry a obecnou políciou

Spoločne úlohy

1 Iniciatívne navrhovať, podieľať sa na tvorbe resp pripravovať a vo vlastnej

pôsobnosti vykonávať príslušne legislatívne úpravy (v oblasti všeobecne závazných i

interných právnych predpisov) s cieľom zjednocovať legislativu v oblasti boja proti

drogám, premietať medzinárodne dohovory a závazky do nášho právneho systému a

približovať právny system systému pravá Európskej ume

/min zdravot, min prace, soc veci a rod, mm školstva, mm kultury, min

hospod , min pôdohospod , min financií, min spravodl, mm vnútra, gen prok /

2 Budovať a skvalitňovať vnútorný informačný system na zber a vyhodnocovanie

údajov k drogovej problematike Dbať pritom na potrebu vzájomnej výmeny

informácii v štátnych organoch, príslušných inštitúciách i v medzinárodnom meradle v

spolupráci s medzinárodnými inštitúciami

min zdravot, min prace, soc veci a rod, min školstva, mm hospod, mm

pôdohospod , min financií, min spravodl, mm vnútra, gen prok /

3 Vytvoriť take vnútorne organizačne štruktúry, ktoré pnnesu koordinovanější,

efektívnejší a odborne kvalifikovaný postup v boji proti drogám Pntom dbať na

odbornú spôsobilosť pracovníkov, na rozvíjanie spolupráce, vzájomnej informovanosti

a koordináciu činnosti jednotlivých rezortov ako aj na zabezpečenie efektívnej

medzinárodnej spolupráce

/min zdravot, min prace, soc veci a rod, mm školstva, min hospod, mm

pôdohospod , min financů, min spravodl, mm vnútra, gen prok /

4 Koordinovať spoluprácu pn zriaďovaní komplexných zariadení pre prevenciu,

liečbu a resociauzaciu drogových závislosti a drogovo závislých osôb s cieľom

dosiahnuť systémový prístup nesených okruhov problémov

/min zdravot, mm prace.soc veci a rod . min školstva/

SLOVENSKA REPUBLIKA

VÝBOR MLNISTROV

PRE DROGOVÉ ZÁVISLOSTI A KONTROLU DROG

ZRIADENÝ VLÁDOU SR

V ROKU 1995

ŠTATÚT

Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog

Ci. i

Úvodné ustanovenie

Štatút Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog upravuje postavenie,

úlohy a zásady činnosti Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog (ďalej

len "výbor") a jeho štruktúru

Postavenie a úlohy výboru

ČI. 2

(1) Výbor je koordinačný, poradný, iniciatívny a kontrolný orgán vlády

Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") vo veciach protidrogovej politiky vlády a boja

prou drogám v súlade s Národným programom boja proti drogám

(2) Výbor pôsobí v súlade s ústavným postavením a činnosťou vlády a jej

programovým vyhlásením. Vo svojej činnosti sa nadi všeobecne závaznými právnymi

predpismi a uzneseniami vlády

(3) Činnosťou výboru nieje dotknutá pôsobnosť a zodpovednosť ministerstiev,

ostatných ústredných organov štátnej správy ani ďalších ústredných orgánov a ich

vedúcich v boji proti drogám

ČI 3

(1) Výbor ako koordinačný orgán vlá'dy~*pôsobí na zvyšovanie účinnosti boja

prou drogám tým, že koordinuje jednotlivé aktivity boja proti drogám všetkých

zainteresovaných ústredných organov, ďalších orgánov, organizácií a inštitúcii

Zabezpečuje súbežnosť a nadväznosť opatrení a aktivit z hľadiska časového, vecného a

priestorového i z hľadiska spôsobov ich realizácie V súvislosti S tým výbor

zabezpečuje sprostredkúvanie prenosu informácií zo zahraničia v rámci multilaterálnej

spolupráce s odbornými organmi a inštitúciami Organizácie spojených národov,

Rady Európy, Európskej ume a ďalšími medzinárodnými organmi, organizáciami a

inštitúciami

Výbor koordinuje najma '. * ^

a/ rozvíjanie, aktualizovanie a dôsledné presadzovanie Národného programu boja

proti drogám jednotlivými ústrednými orgánmi, ďalšími organmi, organizáciami a

inštitúciami,

b/ prípravu legislatívnych opatrení na useku boja proti vzniku drogových závislostí a

na úseku kontroly drog a podieľa sa na ich zosulaďovaní s právnym poriadkom

Európskej únie

(2) Výbor ako poradný a kontrolný organ vlády posudzuje na požiadanie a z

podnetu vlády, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov, pripadne členov výboru

predložené materiály a otázky tykajúce sa boja proti drogám, zaujíma k nim stanoviska,

navrhuje účmné opatrenia a podľa potreby poskytuje metodickú pomoc pn

vypracúvaní konkrétnych preventívnych programov

Výbor posudzuje najma

a/ priebežné uplatňovanie Národného programu boja proti drogám a nesenie s ním

súvisiacich problémov,

b/ analýzy stavu a vývoja drogových závislostí, možné dôsledky jednotlivých opatrení

v rôznych oblastiach spoločenského života na drogovú kriminalitu a mé s ňou spojene

sociálnopatologické javy a navrhuje opatrenia na zvýšenie účinnosti kontroly drog

(3) Výbor ako iniciatívny orgán predkladá vláde, ministerstvám, ostatným

ústredným orgánom, ako aj ďalším organom, organizáciám a inštitúciám, podnety,

návrhy a odporúčania vo veciach boja proti drogám

Výbor iniciuje najma

vypracovávanie návrhov právnych predpisov vo veciach nesenia drogových závislosti a

kontroly drog

ČI 4

Zásady činnosti výboru

(!) Výbor využíva pn plnení svojich úloh odborné poznatky a skúsenosti

ministerstiev a ostatných ústredných organov, stanoviská vedecko-vyskumnych

pracovísk a vysokých škôl i ďalších inštitúcii

(2) Výbor vo svojej činnosti prihliada na odporúčania odborných organov a

inštitúcii Európskej ume. Rady Európy, Organizácie spojených národov a ďalších

medzinárodných organov, organizácii a inštitúcií v oblast boja proo drogám a

súvisiacim negatívnym javom, využíva pn tom zahraničné skúsenosti a možnosti

medzinárodnej spolupráce

ČI 5

Štruktúra výboru

(1) Výbor tvona predseda, podpredseda a ďalší členovia

(2) Predsedom výboruje podpredseda vlády Ďalšími členmi výboru sú

a/ minister zdravotníctva - podpredseda výboru

b/ minister školstva - podpredseda výboru

c/ minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

d/ minister financií

e/ minister hospodárstva

fľ minister kultury

g/ minister pôdohospodárstva

h/ minister prace, sociálnych veci a rodiny

i/ minister spravodlivosti

j/ minister vnútra

k/ minister zahraničných vecí

1/ minister obrany

m/ generálny prokurátor

(3) Činnosť výboru nadi a vláde za ňu zodpovedá predseda výboru -Počas

neprítomnosti predsedu ho zastupuje podpredseda výboru alebo iný cjen poverený

predsedom výboru

ČI 6

Zasadania výboru

f I) Zasadania výboru zvoláva predseda výboru

(2) Výbor pravidelne rokuje na jarnom a jesennom zasadaní a v prípade

potreby kedykoľvek

(3) Na rokovaniach výboru sa zúčastňujú.

a/ riaditeľ Generálneho sekretariátu výboru,

b/ tajomník Rady vlády SR pre boj s prouspoločenskou činnosťou,

(4) Výbor si môže na svoje rokovania pnzyvať aj ďalších ministrov, resp

štátnych tajomníkov v súlade s programom rokovania.

(5) Výbor môže podľa potreby prizývať na rokovanie aj akúkoľvek inú osobu,

ak je to z hľadiska programu rokovania potrebne

(6) Rokovania výboru su orientované predovšetkým na

dJ realizáciu Národného programu boja proti drogám,

b/ realizáciu konvencii OSN z rokov 1961, 1971 a 1988,

c/ komparáciu s Akčným plánom Európskej ume pre kontrolu drog,

d/ aktualizáciu a prispôsobovanie právneho poriadku SR pravú Európske) únie,

e/ uplatňovanie kontroly drog a prevencie drogových závislosti,

íl vytváranie trvalej databanky údajov, analýzy a prognostické činnosti o povahe a

rozsahu drogového fenoména na celoštátnej úrovni,

g/ koordináciu aktivít a výskum v oblasti drogovej problematiky,

h/ medzinárodnú spoluprácu

(7) Výbor predkladá vláde výročnú správu, v ktorej hodnotí situáciu v štáte a

jej vývoj v oblasti drogových závislostí a nezákonného obchodovania s drogami,

plnenie Národného programu boja proti drogám a navrhuje upresnenie protidrogovej

politiky a aktualizáciu Národného programu boja proti drogám.

ČI. 7

Generálny sekretariát výboru a jeho úlohy

(1) Výkonným orgánom výboru je Generálny sekretariát výboru (ďalej len

"sekretariát"). Sekretariát zodpovedá za realizáciu prijatých záverov výboru, najmä za

každodennú koordináciu aktivit pri plnení Národného programu boja proti drogám.

Sekretariát plní

zároveň úlohy spojené s organizačným a administratívno-technickým zabezpečovaním

činnosti výboru.

(2) Sekretariát je zriadený pri Úrade vlády SR.

(3) Činnosť sekretariátu organizuje a riadi riaditeľ.

(4) Riaditeľa sekretariátu vymenúva a odvoláva výbor na návrh predsedu

výboru.

(5) Sekretariát pripravuje rokovania výboru a zabezpečuje jeho zasadania.

(6) Sekretariát reprezentuje Slovenskú republiku v medzinárodných orgánoch,

organizáciách a inštitúciách príslušných v záležitostiach kontroly drog. Zabezpečuje

vlastný medzinárodný styk, podnecuje alebo umožňuje prenos informácií a údajov

medzi rezortmi a na príslušné medzinárodné orgány, organizácie a inštitúcie, ak sa to

vyžaduje podľa medzinárodných dohovorov. Generálnemu tajomníkovi OSN zasiela

názov príslušných orgánov zodpovedných za realizáciu dôležitých ustanovení

medzinárodných konvencii.

(7) Sekretariát spravuje autonómny rozpočet výboru a zabezpečuje, aby

príspevky príslušných ministerstiev do rozpočtu výboru boli pridelené včas a aby boli

efektívne vvužhé.

(8) Na zabezpečenie činnosti sekretariátu je vyčlenený stály odborný personál z

ministerstiev zastúpených vo výbore. O zložení a početnosti personálu vyčleneného

sekretariátu ministerstvami rozhoduje výbor.

ČI. 8

(1) Sekretariát si môže zriaďovať expertné komisie ako svoje pomocné

orgány.

(2) Expertné komisie tvoria ich predsedovia a členovia. Členmi expertných

komisií sú odborníci zo všetkých oblastí spoločenského života. Predsedami

expertných komisií sú členovia sekretariátu. Ostatných členov expertných komisií

schvaľuje výbor na návrh riaditeľa sekretariátu./

(3) Expertné komisie sa podieľajú na príprave a posudzovaní materiálov na

rokovania výboru.

ČI. 9

Financovanie činnosti výboru

(1) Výbor je financovaný autonómnym rozpočtom, z ktorého je

zabezpečovaná jeho činnosť, personálne, administratívne a technické zabezpečenie

sekretariátu, ako aj niektoré vlastné aktivity pri plnení Národného programu boja proti

drogám.

(2) Aktivity výboru sú financované aj zo zriadeného národného fondu pre

kontrolu zneužívania drog a pre oblasť účinnej prevencie, liečebnú a resocializačnú

pomoc drogovo závislým osobám.

ČI. 10

Spôsob rokovania výboru upravuje jeho rokovací poriadok, ktorý schvaľuje výbor.

Návrh rokovacieho poriadku predkladá výboru riaditeľ sekretariátu.

ČI. 11

Štatút výboru nadobúda účinnosť dňom jeho schválenia vládou.

Strana 1346 Zbierka zákonov č. 195/1998 Čiastka 73

195

ZÁKON

z 19. mája 1998

o sociálnej pomoci

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla natomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADU* USTANOVENIA

§1Predmet úpravy

Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovanísociálnej pomoci, ktorej clďom je zmierniť alebo preko-nať s aktívnou účasťou občana hmotnú núdzu alebosociálnu núdzu, zabezpečiť základné životné podmienkyobčana v prirodzenom prostredí, zabraňovať príčinámvzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychic-kého vývinu, lyrického vývinu a sociálneho vývinu obča-na a zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti.

Sociálna pomoc, právona zabezpečenie základných životných

podmienok a sociá lna práca

§2

(1) Sociálna pomoc jea) sociálna prevencia ab) riešenie hmotnej núdze alebo riešenie sociálnej nú-

dze, v dôsledku ktorej si občan nemôže sám anis pomocou rodiny zabezpečiť základné životné pod-mienky a riešenie sociálnej núdze občana s ťažkýmzdravotným postihnutím kompenzáciou sociálnychdôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (ďalejlen .kompenzácia").

(2) Právo na zabezpečenie základných životnýchpodmienok sa zaručuje okrem občana cudzincovi,1)osobe bez štátnej príslušnosti, utečencovi,*) odidenco-vfl a zahraničnému Slovákovi! s pobytom na územíSlovenské] republiky na základe povolenia príslušné-ho orgánu,*) ak sa im neposkytuje pomoc podľa oso-bitných predpisov*) alebo medzinárodných zmlúv, kto-rými je Slovenská republika viazaná.

(3) Základné životné podmienky na účely tohto zá-kona sú jedno teplé Jedlo denne, nevyhnutné ošateniea prístrešie.5) ,

(4) Rodinu na účely tohto zákona tvoria jej členovia,ktorými sú manžel, manželka, dieťa a rodičia dieťaťa.

(1) Sociálna pomoc sa uskutočňuje najmä prostred-níctvom sociálnej práce.

(2) Sociálna práca je získavanie a spracúvanie infor-mácii o príčinách vzniku alebo možného vzniku hmot-nej núdze alebo sociálnej núdze a b potrebe poskyto-vania sociálnej pomoci, voľba a uplatňovanie foriemsociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia.

§4Účastníci právnych vzťahov

Účastníci právnych vzťahov sociálnej pomoci sú:a) občan,b) cudzinec, osoba bez štátnej príslušnosti, utečenec,

odidenec, zahraničný Slovák,c) Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny Slo-

venskej republiky (dalej len .ministerstvo"),d) krajské úrady a okresné úrady,e) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí

a mládeže.f) zariadenia sociálnych služieb, ktoré sú rozpočtovými

organizáciami11) alebo príspevkovými organizáciami,6)g) obce.h) ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vyko-

návajú sociálnu prevenciu alebo poskytujú sociál-ne poradenstvo alebo sociálne služby za podmienokustanovených týmto zákonom (ďalej len .neštátnysubjekt").

DRUHÁ ČASŤ

POSKYTOVANIE SOCIÁLNEJ POMOCI

PRVÁ HLAVA

- *" SOCIÁLNA PREVENCIA

§ 5

(1) Sociálna prevencia Je odborná činnosť na pred-

*) Zákon Národnej n^ Slo»eiMl^repubfflv 173/1995 Z. to pobyte cudiincm na úmniSovtnsl^ republiky v znenia 70/1997Z.Z.*) ZákonNarodncjradyStownskfjTTpublIkyč. 283/1995Z. z. outcífixxK-Ji.^ Zákon č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.*) Zákon Národne) rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z.

Zákon t 70/1997 Z. z.'I ! 712 ods. 4 Občianskeho zákonníka.^ g 21 ai 23 a § 34 ai 43 zákona Národnej rady Slovenskej republiky í. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v zneni zákona Národnej

rady Slovenskej republiky t. 388/1996 Z. z.

Čiastka 73 Zbierka zákonov é. 196/1998 Strana 1347

chádzanle a na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbo-vania alebo opakovania porúch psychického vývinu,fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana.

(2) Sociálna prevencia sa vykonáva najmä prea) maloletého,7)

1. ktorého doterajšia vychovaje vážne ohrozená ale-bo vážne narušena,

2. s poruchami správania,3. ktorý zanedbáva povinnú školskú dochádzku,4. ktorému súd nariadil ústavnú výchovu alebo uložil

ochrannú výchovu, a to pred nástupom na ichvýkon, v čase ich výkonu a v čase po zrušeníústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy,

5. ktorýsadopustllkonaniasoznakmitrestnéhočinu,b) plnoletého občana,

1. ktorému bol výkon trestu odňatia slobody podmie-nečne odložený,

2. ktorý bol prepustený z výkonu trestu odňatia slo-body alebo z výkonu väzby,

3. ktorý bol prepustený zo zdravotníckeho zariadeniana liečbu drogovo závislých osóbslebo zo zariade-nia na resocializáciu drogovo závislých osôb,

c) občana s ťažkým zdravotným postihnutím a obča-na s nepriaznivým zdravotným stavom.

(1) Formy sociálnej prevencie sú:a) vyhľadávacla činnosť,b) nápravná činnosť,c) rehabilitačná činnosť,d) resocializačná činnosť,e) organizovanie výchovno-rekreačných táborov.

(2) Vyhtadávacia činnosť Je vyhľadávaniea) maloletých, ktorých

1. rodičom bráni vo výkone ich práv a povinnostizávažná prekážka,

2. rodičia nemôžu alebo nechcú riadne plniť svojerodičovské práva a povinnosti, alebo

3. rodičia zneužívajú svoje práva, alebo závažnýmspôsobom zanedbávajú svoje povinnosti,

b) maloletých s poruchami správania,c) maloletých, pre ktorých treba zabezpečiť náhradnú

rodinnú starostlivosť,d) maloletých, u ktorých je dôvodné podozrenie z tý-

rania alebo pohlavného zneužívania, alebo malole-tých ohrozených z Iných vážnych dôvodov,

e) občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnústarostlivosť,

f) občanov, ktori potrebujú pomoc právnickej osobyalebo inej fyzickej osoby.

(3) Nápravná činnosť je súhrn postupov na dosiah-nutie pozitívnej zmeny v konaní občana s cieľomzmierniť alebo prekonať hmotnú núdzu alebo sociálnunúdzu, ktorú občan nemôže z objektívnych dôvodovalebo zo subjektívnych dôvodov zmierniť alebo preko-

nať sám ani s pomocou rodiny: obsafíuje aj výchovnéusmerňovanie občanov, najmä s cjefom odstrániť ne-dostatky vo výchovných pomeroch maloletého.

(4) Rehabilitačná činnosť sú pos(upy na obnovu naj-vyššie dosiahnuteľného Individuálneho stupňa osob-nostného vývinu, fyzickej výkonnosti a pracovnej vý-konnosti občana.

(5) Resocializačná činnosť sú postupy převýchovyobčana zamerané na zmiernenie, prekonanie a zabrá-nenie opakovaniu dlhodobo pretrvávajúcej hmotnejnúdze alebo sociálnej núdze s cieľom zapojiť občanado života v prirodzenom prostredí.

(6) Výchovno-rekreačné tábory sa organizujú pre detia) občanov, ktorí sú v hmotnej núdzi,b) s poruchami správania,c) s ťažkým zdravotným postihnutím,d) v náhradnej starostlivosti.

DRUHÁ HLAVA

RIEŠENIE HMOTNEJ NÚDZE A RIEŠENIESOCIÁLNEJ NÚDZE

H m o t n á n ú d z a

§7

(1) Hmotná núdza je stav, keď príjem") občana nedo-sahuje životne minimum ustanovené osobitným pred-pisom.*!

(2) Príjem občana na účely poskytnutia sociálnejpomoci podľa tohto zákona sa zisťuje v kalendárnommesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o sociálnu po-moc, ak tento zákon neustanovuje Inak; pritom saprihliada na priemerný mesačný príjem za posledných12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadostio sociálnu pomoc.

(3) Príjem občana na účely sociálnej pomoci sa vy-počíta zo súčtu príjmu občana a príjmov osôb, ktorýchpríjmy sa spoločne posudzujú,") tak, že sa tento súčetvydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa spoločne posu-dzujú. ")

(4) Občan môže byť v hmotnej núdzi z objektívnychdôvodov alebo zo subjektívnych dôvodov.

(5) Občan je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvo-dov, ak si nemôže vlastným pričinením zabezpečiťalebo zvýšiť príjem najmä vzhľadom na svoj vek alebonepriaznivý zdravotný stav. Za vlastné pričinenie sapovažuje najmä vlastná práca.

(6) Občan Je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvo-dov, aka) nenašiel a ani si nehľadá zamestnanie sam ani za

pomoci príslušného okresného úradu prace aleboinej právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorávykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradupodľa osobitného predpisu,") po tom čo skončil

1 § 8 a 9 Občianskeho zákonníka.

» ! o t T V ° a«*n°Di minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok.1 g 2 zákona č. 125/1998 Z. 2.

^ §3 zákona t. 125/1998 Z. z.") §3 i zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/19i* Z.'*. o zamestnaností. '

Strana 134« Zbierka zákonov č. 195/1998 Čiastka 73

1. poskriné zamestnanie bez vážnych dôvodov,1^ bezudania dôvodu alebo s nim bolo skončené posled-né zamestnanie z dôvodov porušovania pracovnejdiscipliny, neuspokojivých pracovných výsledkovalebo 2 dôvodov, pre ktoré by mohlo dôjsť k oka-mžitému zrušeniu pracovného pomeru, alebo ne-pracoval, alebo

2. prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnejzárobkovej činnosti, alebo činnosť spolupracujú-cej osoby samostatne zárobkovo činnej osoby bezvážnych dôvodov. "|

b) je v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcichzamestnanie (ďalej len .evidencia nezamestnaných")na príslušnom okresnom úrade práce viac ako24 mesiacov a ani si sám nehľadá") vhodne zamest-nanie: obdobia vedenia občana v evidencii nezamest-naných sa na tento účel sčítavajú, ak obdobie medzivyradením občana z evidencie nezamestnaných z dô-vodu jeho pracovného pomeru alebo obdobného pra-covného vzťahu, prevádzkovania alebo vykonávaniasamostatnej zárobkovej činnosti, alebo činnosti spo-lupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnej oso-by a jeho novým zaradením do evidencie nezamest-naných trvalo menej ako tri mesiace,

ej si neplní vyživovaciu povinnost voči maloletému po-dlá osobitného predpisu,")

d) si neuplatni všetky pohľadávky a zákonné nároky,najmä na výživné, na dávky nemocenského poiste-nia, na dávky dôchodkového zabezpečenia a naštátne sociálne dávky,

e) nespĺňa podmienky vzniku nároku na podporuv nezamestnanosti z dôvodu neplnenia povinnostiplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanostipodlá osobitného predpisu'1) alebo

f) si neplní povinnost ako samostatne zárobkovo čin-ná osoba alebo spolupracujúca osoba samostatnezárobkovo činnej osoby platit poistné na nemocen-ské poistenie.")

(7) Ak sa pri posudzovaní hmotnej núdze viacerýchobčanov, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, zisti,ie jeden z týchto občanov je v hmotnej núdzi zo sub-jektívnych dôvodov, aj ďalšia plnoletá fyzická osoba saposudzuje ako občan v hmotnej núdzi zo subjektív-nych dôvodov. Nezaopatrené dieťa'1 sa na účely tohtozákona vždy posudzuje ako občan v hmotnej núdziz objektívnych dôvodov.

(8) Občan Je povinný preukázať hľadanie zamestna-nia v prípadoch uvedených v odseku 6 pism. aj a b).

§8

Možnosť zabezpečit alebo zvýšiť si príjem vlastnou

prácou na prekonanie hmotnej núdze sa neskúma, akIde o občana, ktorýa) dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôcho-

dok,1")b) je invalidný podľa právoplatného rozhodnutia alebo

posudku Sociálnej poisťovne z dôvodu, že pre dlho-dobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vy-konávať akékoľvek sústavné zamestnanie.'Ť

c) je nezaopatrené dieťa,d) je rodič alebo občan, ktorý prevzal dieťa do starost-

livosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na zákla-de rozhodnutia príslušného orgánu, ktorý sa osob-ne, celodenne a riadne stará1. aspoň o Jedno dieťa do piatich rokov veku alebo

o staršie dieťa, ktoré nemožno umiestniť v pred-školskom zariadení,

2. o tri a viac deti do siedmich rokov veku alebo3. o dieťa, ktoré je podľa posudku príslušného orgá-

nu dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím,e) sa osobne, celodenne a riadne stará Q občana, kto-

rý je podľa posudku príslušného orgánu občanoms ťažkým zdravotným postihnutím, alebo

f) skončil pracovný pomer, prevádzkovanie alebo vy-konávanie samostatnej zárobkovej činnosti, alebočinnosť spolupracujúcej osoby samostatne zárob-kovo činnej osoby bez vlastného zavinenia a pre-ukáže, že si nové zamestnanie hľadá sám, za po-moci príslušného okresného úradu práce aleboprostredníctvom právnickej osoby, alebo fyzickejosoby, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestna-nia za úhradu podľa osobitného predpisu.")

(1) Občan nie je v hmotne) núdzi, ani keď jeho pri-jemi nedosahuje životné minimum ustanovené oso-bitným predpisom,9) ak si svojím doterajším príjmoma svojím majetkom môže riešiť hmotnú núdzu.

(2) Za majetok na účely tohto zákona sa považujúhnuteľné veci a nehnuteľné veci. a ak to ich povahapripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

(3) Občan si má riešiť svoju hmotnú núdzu užívanímvlastného majetku, správou vlastného majetku, pre-dajom vlastného majetku alebo prenájmom vlastnéhomajetku. Od občana nemožno požadovať predaj aleboprenájoma) nehnuteľnosti, ktorú užíva na primerané trvalé bý-

vanie.b) poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy. ktorú užíva

pre svoju potrebu,c) hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie do-

mácnosti^ alebo na ktorú sa poskytla dávka sociál

") S 53 zákona Národne) rady Stovrnske) republiky č. 387/1996 Z. z.") §32ods.8ákDna(ttnidne|n>dySlmaisÍKfrepub«ky£. 387/1996 Z. z.") J 85 a 86 Zákona o rodine.1S) § 57 lákam Národnej rady Sknenskej republiky e. 387/1996 z. z.") 9HSi«ds.2a3tákanad 1 W I 9 8 8 » , osoctálnomzaterpcťtravmerrtiáJionaNá^") §4 ««koná Národnej rady Skwmskej repubíky 1193/1994Z. z. opridav1u>ch nadrtao priplatku k pridavkom na*U vznení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky í. 134/1995 Z. z.") S21 zákona 1100/1988 Zb.") §29ods.2iákonač. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov."í NapriHad g 322 Občianskeho súdneho poriadku. § 115ods- 2 zákona Národy rady Slovený repul^ 1233/1995 Z. z. o súotych

nRkútoroch a exekučnej ännostt (Exekučný poriadok) t o mm a doplněni óalSrch zákonov.

Čiastka 73 Zbierka zákonov č. 195/1998 Strana 1349

nej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzá-ciu.

d) hnuteľnej veci a nehnuteľnej veci, ktorú potrebujena výkon svojej práce alebo na profesijnú prípravu,

e) osobného motorového vozidla, ktoré využíva na in-dividuálnu prepravu z dôvodu Cažkého zdravotnéhopostihnutia, alebo

i) hnuteľnej veci, ak by bol v rozpore s morálnymizásadami.

§10

Sociálna núdza

(1) Sociálna núdza Je stav, keď si občan nemôže sámzabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, starostlivosťo svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojichpráv a právom chránených záujmov alebo kontakt sospoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek.nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobe-nosť alebo stratu zamestnania.

(2) Za sociálnu núdzu sa na účely tohto zákonapovažuje aj stav, keď občan s ťažkým zdravotnýmpostihnutím potrebuje zmierniť sociálne dôsledky ťaž-kého zdravotného postihnutia alebo ich prekonať zapodmienok ustanovených týmto zákonom.

(3) Za nepriaznivý zdravotný stav sa na účely tohtozákona považujú invalidita podľa právoplatného roz-hodnutia alebo posudku Sociálnej poisťovne, choroba,porucha zdravia alebo zdravotné postihnutie21) uznanépríslušným ošetrujúcim lekárom.

TRETIA HLAVA

FORMY RIEŠENIA HMOTNEJ NÚDZEA RIEŠENIA SOCIÁLNEJ NÚDZE

§11

Formy riešenia hmotnej núdze a riešenia sociálnejnúdze sú:a) sociálne poradenstvo,b) sociálnoprávna ochrana,c) sociálne služby,d) dávka sociálnej pomoci,e) sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzá-

ciu.

PSVÍ DlíL

SOCIÁLNÍ PORADENSTVO

§12

(1 i Sociálne poradenstvo Je odborná činnosť zame-raná na zistenie rozsahu a charakteru hmotnej núdzealebo sociálnej núdze, na zistenie príčin Jej vzniku, naposkytnutie Informácií o možnostiach riešenia hmot-

nej núdze alebo sociálnej núdze a na'usmernenie ob-čana pri voľbe a uplatňovaní foriem sbcjájriéj pomoci;sociálne poradenstvo sa poskytuje najmä rodinám.

(2) V rámci sociálneho poradenstva možno občanoviodporučiť poskytnutie odborných poradenských slu-žieb špecializovanými inštitúciami.

D K U H Ť D U L

SOOAlJtOriiÁVÍCAOCHKAÄA

§13

(1) Sociálnoprávna ochrana je činnosť na ochranupráv a právom chránených záujmov občanov, najmämaloletých, a toa) výchovná činnosť,bj organizovanie náhradnej rodinnej starostlivosti.c) rozhodovanie o

1. okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti na-hrádzajúcej starostlivosť rodičov,2) ak je dieťa bezakejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život alebozdravie v doterajšom prostredí vážne ohrozené,

2. výchovných opatreniach,2^ ak rodičia, iní občaniazodpovední za výchovu dieťaťa alebo Iní občaniaohrozujú alebo narušujú riadnu výchovu dieťaťa, akrodičia alebo Iní občania zodpovední za výchovudieťaťa vážne porušujú pravá a povinnosti, najmätým, že neutvárajú podmienky na výchovu, vzdelá-vanie a všestranný vývoj pódia schopnosti dieťaťa,alebo ak sa u dieťaťa prejavujú poruchy správania.

d) ďalšia činnosť.

(2) Výchovná činnosť Je najmä pôsobenie na zlepše-nie vzťahov medzi rodičmi a deťmi, na zlepšenie vzťa-hov medzi manželmi, ak Je výchova dieťaťa vážneohrozená alebo vážne narušená, alebo pôsobenie naobnovu rodinného prostredia, z ktorého boli deti vyňa-té pre zlyhanie výchovnej funkcie rodiny.

(3) Organizovanie náhradnej rodinnej starostlivosti jea) vedenie prehľadu deti, pre ktoré treba zabezpečiť

náhradnú rodinnú starostlivosť, a vedenie prehľa-du občanov vhodných vykonávať náhradnú rodin-nú starostlivosť,

b) zabezpečovanie prípravy občanov vhodných vyko-návať náhradnú rodinnú starostlivosť,

c) sprostredkovanie nadviazania osobného vzťahu de-ti, pre ktoré treba zabezpečiť náhradnú rodinnústarostlivosť, s občanmi vhodným! vykonávať ná-hradnú rodinnú starostlivosť,

d) sledovanie vývoja detí v náhradnej rodinnej sta-rostlivosti.

(4) Ďalšia činnosť je najmäa) výkon kolízneho opatrovníka maloletých,21)b) výkon funkcie opatrovníka maloletých,2^c) podávanie návrhov súdu na nariadenie ústavnej

výchovy a zrušenie ústavnej výchovy,1^ na zrušenie

5 S 2 pism. e) zákona Národnej rady Slovenskej repubhky t. 98/1995 Z. z. o liečebnom poriadku.H g 46 Zákona o rodine."í § 43 ods. 2 Zákona o rodine."I §37ods.3,§68ods.2a|83Zákonaorodtoe.*l §79 ods. 2 Zákona o rodine."i § 45 ods. 3 Zákona o rodine.

Strana 1350 Zbierka zákonov e. 195/1998 Čiastka 73

výchovných opatrení uložených súdom, obmedze-nie alebo pozbavenie rodičovských práv,")

d) sledovanie vývoja detí v ústavnej výchove a v ochran-nej výchove,

e) podávanie správ vo veciach výchovy a výživy malo-letých súdu a iným štátnym orgánom. Sociálnejpoisťovni a Národnému úradu práce,

f) účasť v trestnom konaní proti mladistvým.28)g) vykonávanie opatrení v záujme maloletého, ktorý

nie je občan Slovenskej republiky, dovtedy, kýmv jeho záujme neurobí opatrenia orgán štátu, kto-rého je občanom,

h) spisovanie návrhov a podnetov vo veciach výchovya výživy maloletých.

TRETÍ D I E L

SOCIÁLNI SUJZBT

§14

(1) Sociálne služby sú špecializované činnosti nariešenie hmotnej núdze alebo na riešenie sociálnejnúdze.

(2) Sociálně služby sú-a) opatrovateľská služba.b) organizovanie spoločného stravovania,c) prepravná služba.d) starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb,e) sociálna pôžička.

Prvý oddiel

Opatrovatehká itaiba

§15

(1) Opatrovateľskú službu možno poskytovaťa) občanovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav

potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní1. nevyhnutných životných úkonov.2. nevyhnutných prác v domácnosti alebo3. kontaktu so spoločenským prostredím, najmä

sprievodom, tlmočením v posunkovej reči pre ne-počujúce osoby*} a předčítáním,

b) dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky.ak osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť o die-ťa nemôžu z vážnych dôvodov poskytovat alebozabezpečiť rodičia alebo občan, ktorý prevzal takétodieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivostrodičov na základe rozhodnutia príslušného orgá-nu.

(2) Opatrovateľskú službu možno poskytovať aj vte-dy, ak sa jednej matkea) súčasne narodili tri deti a viac deti alebob) v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvoj-

čatá.

(31 Opatrovateľskú službu v prípadoch uvedených

v odseku 2 možno poskytovať do dovŕšenia troch rokovveku deti.

(4) Nevyhnutné životné úkony, nevyhnutné prácev domácnosti a formy zabezpečenia kontaktu so spo-ločenským prostredím sú uvedené v prílohe č. 1.

(5) Rozsah opatrovateľskej služby podľa odseku 1písm. a) určí príslušný orgán v posudku.

(6) Vážne dôvody, pre ktoré nemožno poskytovaťalebo zabezpečiť osobnú, celodennú a riadnu starost-livosť o dieťa, sú:a) choroba, úraz, kúpeľná liečba alebo úmrtie rodiča

alebo občana, ktorý prevzal dieťa do starostlivostinahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe roz-hodnutia príslušného orgánu,

b) pôrod matky alebo ženy, ktorá prevzala dieťa dostarostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičovna základe rozhodnutia príslušného orgánu,

c) nástup do práce z dôvodu vyčerpania podpory priošetrovaní člena rodiny, ak ide o osamelého rodičaalebo o občana uvedeného v písmene a).

(7) Za osamelého občana sa považuje slobodná žena,ovdovená žena alebo rozvedená žena, slobodný muž,ovdovený muž alebo rozvedený muž, alebo žena a mužosamelí z Iných vážnych dôvodov.

(8) Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať ob-čanovi, ktorémua) sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asisten-

ciu alebob) je nariadená karanténa pre podozrenie z nákazy

prenosnou chorobou a pri ochorení touto nákazou.

(9) Opatrovateľská služba sa poskytuje prednostnev byte občana.

Druhý oddiel

Organizovanie spoločného stravovania

§16

(1) Spoločné stravovanie možno organizovať pre ob-čana, ktorého stravovanie nemožno zabezpečit inaka ktorýa) je poberateľom starobného dôchodku alebob) pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na

spoločné stravovanie.

(2) Spoločné stravovanie sa poskytuje najmä v jedál-ňach pre dôchodcov a v ďalších zariadeniach sociál-nych služieb, kde sa poskytuje stravovanie.

Treti oddie l

Prepravní ilniba

§17

(1) Prepravnú službu možno poskytovat občanovis ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý podľa posud-

") § 44 Zákona o rodine."I § 74 at 87 Trestného zákona.

§ 291 aí 301 Trestného portadku.1 Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reä nepočujúcich osôb.

' Čiastka 73 Zbierka zákonov č. 196/1998 Strana 1351

ku príslušného orgánu je odkázaný na individuálnuprepravu. Účel a rozsah prepravnej služby určí prí-slušný organ v posudku.

(2) Prepravnú službu nemožno poskytovať, ak indi-viduálnu prepravu možno zabezpečit inak.

(3) Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,ktorému sa poskytuje prepravná služba podľa tohtozákona, nemožno poskytnúť peňažný príspevok nakúpu osobného motorového vozidla a peňažný príspe-vok na prepravu.

Štvrtý oddiel

Starostlivosť v zariadeniachsociálnych služieb

§18

(1) Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služiebmožno poskytovať občanovi, ktorému nemožno posky-tovať inú sociálnu službu podľa tohto zákona alebo akposkytnutie inej sociálnej služby podľa tohto zákonadostatočne nerieši hmotnú núdzu alebo sociálnu nú-dzu tohto občana.

(2) Na poskytovanie starostlivosti v zariadeniach so-ciálnych služieb obec a príslušný orgán zriaďuje üetozariadenia sociálnych služieb:a) domov sociálnych služieb,b) domov dôchodcov,c) zariadenie chráneného bývania,d) detský domov,e) domov pre osamelých rodičov,f) stanicu opatrovateľskej služby,g) zariadenie pestúnskej starostlivosti,hl útulok,11 krízové stredisku,j) resocializačné stredisko,k) rehabilitačné stredisko,1) zariadenie opatrovateľskej služby.

(3) Obec zriaďuje okrem zariadení sociálnych slu-žieb uvedených v odseku 2 aja) klub dôchodcov,b) Jedáleň pre dôchodcov,c) stredisko osobnej hygieny,d) práčovňu.

(4) Zariadenia sociálnych služieb uvedené v odse-ku 2 pism. a) až d), ktoré zriaďuje príslušný orgán, sazriaďujú ako rozpočtové organizácie alebo príspevkovéorganizácie. Zariadenia sociálnych služieb uvedenév odseku 2 pism. e) až 1), ktoré zriaďuje príslušnýorgán, sa zriaďujú ako rozpočtové organizácie aleboako organizačné súčasti príslušného orgánu, ktorýzariadenia zriadil.

(5) Obec zriaďuje zariadenia sociálnych služieb akosvoje rozpočtové organizácie, príspevkové organizáciealebo ako Iné právnické osoby.*)

{6) Zariadenia sociálnych služieb- uvedené v odse-ku 2 s výnimkou zariadenia pestúnskefítarostlivosUa zariadenia sociálnych služieb uvedené v. odseku 3možno účelne a vhodne zlueovaí.JI)

(7) Zariadenie sociálnych služieb zriadene zlúče-ním zariadení sociálnych služieb uvedených v odseku2 pism. e), 0, h) až 1) môže poskytoval aj sociálneslužby uvedené v § 14 ods. 2 pism. a) a c).

(8) V zariadeniach sociálnych služieb sa starostli-vosť poskytuje celoročne, týždenne alebo denne; mož-no ju poskytovať aj prechodne na určitý čas. Pri dennejstarostlivosti sa starostlivosť poskytuje v pracovnýchdňoch a v pracovnom čase. Pri dennej starostlivosti saneposkytuje bývanie. Pri týždennej starostlivosti saneposkytuje starostlivosť počas sobôt a nediel, štát-nych sviatkov a sviatkov.

(9) V zariadení sociálnych služieb nemožno posky-tovať starostlivosť občanovi, ktorého zdravotný stavvyžaduje ústavnú starostlivosť v zdravotníckom zaria-dení.

(10) Domov sociálnych služieb, domov dôchodcova detský domov sa podieľajú na zabezpečovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti a utvárajú podmien-ky na zriadenie zdravotníckeho zanadenia podľa oso-bitného predpisu.33) Na zabezpečovaní poskytovaniazdravotnej starostlivosti sa podieľa aj stanica opatro-vateľskej služby a zariadenie opatrovateľskej služby

(11) Domov sociálnych služieb pre deti a detsky do-mov sa podieľajú na zabezpečovaní vzdelávania a prí-pravy na povolanie; domov sociálnych služieb pre detisa podieľa aj na zabezpečovaní prípravy na prácua zaškolenia.

§19

(1) Zariadenia sociálnych služieb uvedené v § 18ods. 2 pism. a) až c) aj) zriadené ako rozpočtové orga-nizácie môžu zabezpečovať v rámci záujmovej činnosualebo pracovnej terapie ďalšie činnosti ako vedľajšiehospodárstvo. Vedľajšie hospodárstvo je súčasťouhlavnej činnosti, pričom náklady na vedľajšie hospo-dárstvo a výnosy z vedľajšieho hospodárstva su súčas-ťou rozpočtu zariadenia sociálnych služieb. Výnosyz vedľajšieho hospodárstva možno použiť na rozvojvedľajšieho hospodárstva a na rozvoj starostlivosti po-skytovanej v týchto zariadeniach sociálnych služieb.

(2) Ak je výsledkom záujmovej činnosti alebo pracov-nej terapie zhotovenie hnuteľnej veci, možno poskyt-núť občanovi, ktorý sa podieľal na jej zhotoveni, odme-nu; ak sa na zhotovení veci podieľalo viac občanov,odmena sa urči pre každého z nich rovnakým dielom.

(3) Spôsob určenia výšky odmeny podľa odseku 2a spôsob jej vyplácania ustanoví všeobecne záväznýprávny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

^ / ľ '^'"^ S k > v e n s l a ; J národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona Národnej rady Slovenskej

') i 23 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky í 303/1995 Z. z

Slovenské'] n T V ' "ÚÍ'Xa N ä r o * M í " t y Slovenskej republiky c. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona Národnej rady

Strana 1352 Zbierka zákonov č. 185/1998 Čiastka 73

Domov sociálnych služieb

§20

(1) V domove sociálnych služieb možno poskytovaťstarostlivosť občanovi so zdravotným postihnutím,ktorým sú telesné postihnutie, duševné poruchy a po-ruchy správania alebo zmyslové postihnutie uvedenév prílohe č. 2, alebo kombinácia postihnuti, aka) Je na tento druh sociálnej služby odkázaný.b) Je pre neho tento druh sociálne] služby účelný,

pretože1. tomuto občanovi nemožno poskytnúť inú sociálnu

službu podľa tohto zákona alebo2. poskytnutie Inej sociálnej služby podľa tohto zá-

kona dostatočne nerieši hmotnú núdzu alebo so-ciálnu núdzu tohto občana.

(2) Posudok o zdravotnom postihnutí na účely po-skytovania starostlivosti v domove sociálnych služiebvydáva príslušný orgán.

(3) V domove sociálnych služieb saa) poskytuje nevyhnutná starostltvosť, ktorou je

1. stravovanie,2. bývanie,3. zaopatrenie.

b) poskytuje ďalšia starostlivosť, ktorou je1. vychová,2. poradenstvo,3. záujmová činnosť,4. kultúrna činnosť.5 pracovná terapia,6. rekreačná činnosť.7. rehabilitačná činnosť.

c) poskytuje osobné vybavenie, ak sa starostlivosťv domove sociálnych služieb poskytuje občanoviceloročne a občan nemá osobné vybavenie,

d) utvárajú podmienky na pracovné uplatnenie.e) zabezpečuje úschova cenných vecí.

(4) Stravovanie je poskytovanie stravy v súlade sozásadami zdravej výživy, s prihliadnutím na veka zdravotný stav občanov, ktorým sa stravovanie po-skytuje, a podľa stravných Jednotiek.

(5) Za celodenné stravovanie sa považujú raňajky,obed. večera a dve vedľajšie jedlá; pri diabetickej diéte,pri bielkovinovej diéte a pri výživnej diéte tri vedľajšieJedlá.

(6) Za stravnú jednotku sa považuje finančná normapriemerných nákladov na potraviny (suroviny).

(7) Výšku stravnej Jednotky a ďalšie podrobnostio stravovaní vrátane spôsobu zabezpečovania stravo-vania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,ktorý vydá ministerstvo.

(8) Za bývanie v domove sociálnych služieb sa pova-žuje užívanie podlahovej plochy obytnej miestnosti,príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných prie-storov, užívanie prevádzkového zariadenia obytnejmiestnosti a príslušenstva obytnej miestnosti a užíva-nie vybavenia obytnej miestnosti, príslušenstva obyt-nej miestnosti a spoločných priestorov a vecné plneniaspojení s bývaním.

(9) Za zaopatrenie sa považuje najmäa) upratovanie,b) poskytovanie posteľnej bielizne, pranie a žehlenie

alebo mangľovanle posteľnej bielizne,c) pranie, čistenie a žehlenie osobného šatstva,ďl poskytovanie pomoci na zabezpečenie nevyhnut-

ných životných úkonov uvedených v prílohe č. 1, akich poskytovanie vyžaduje nepriaznivý zdravotnýstav občana.

(10) Za osobné vybayenle sa považuje osobné šat-stvo, osobná obuv a hygienické potreby.

(11) Podrobnosti o poskytovaní starostlivosti v do-move sociálnych služieb, o príslušenstve obytnejmiestnosti, o prevádzkovom zariadení obytnej miest-nosti a príslušenstva obytnej miestnosti, o vybaveníobytnej miestnosti, príslušenstva obytnej miestnostia spoločných priestorov, o spoločných priestorocha podrobnosti o vecných plneniach spojených s býva-ním ustanov! všeobecne záväzný právny predpis, ktorývydá ministerstvo.

§21

Domov sociálnych služieb možno zriaďovať ako do-mov sociálnych služieb pre deti a domov sociálnychslužieb pre dospelých. Domov sociálnych služieb predeti a domov sociálnych služieb pre dospelých možnoúčelne a vhodne zlučovať.

§22

(1) V domove sociálnych služieb pre deti možno po-skytovať starostlivosť dieťaťu sa) telesným postihnutím.b) duševnými poruchami a poruchami správania aleboc) telesným postihnutím a duševnými poruchami

a poruchami správania.

(2) V domove sociálnych služieb pre deti možno po-skytovať starostltvosť aj dieťaťu s telesným postihnu-tím alebo s duševnými poruchami a poruchami sprá-vania, ktoré Je zároveň zmyslovo postihnuté.

(3) V domove sociálnych služieb pre deti možno po-skytovať starostlivosť dieťaťu od narodenia do skon-čenia povinnej školskej dochádzky alebo do skončeniavzdelania za osobitných podmienok a v prípade ďalšejprípravy na povolanie do skončenia tejto prípravy napovolanie, najdlhšie do 25 rokov veku, v odôvodne-ných prípadoch aj dlhšie.

(4) Deťom s duševnými poruchami a poruchamisprávania sa pred umiestnením do domova sociálnychslužieb pre deti s duševnými poruchami a poruchamisprávania zabezpečuje špeclálnopedagogická diagnos-tika, psychologická diagnostika, lekárska diagnostikaa sociálna diagnostika v diagnostickom oddelení, kto-ré môže zriaďovať domov sociálnych služieb pre detis duševnými poruchami a poruchami správania.

(5| Starostlivosť v domove sociálnych služieb pre de-ti sa organizuje v skupinách s prihliadnutím na veka schopnosť deti. Počty detí v skupine ustanoví vše-obecne záväzný právny predpis, ktorý vydá minister-stvo. - 7~, -

- ~»

Čiastka 73 Zbierka zákonov ó. 195/1998 Strana 1353

(6) Dieťaťu s nariadenou ústavnou výchovou, ktoré-mu sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnychslužieb pre deti celoročne, domov sociálnych služiebpre deti poskytuje mesačne vreckové.

(7) Vreckové sa poskytuje podľa veku dieťaťa, a to od6 rokov veku dieťaťa. Ak ide o dieťa od 6 rokov do15 rokov veku, poskytuje sa vreckové vo výške 10 %sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa usta-noveného osobitným predpisom.33) Ak Ide o dieťa nad15 rokov veku. poskytuje sa vreckové vo výške 15 %sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa usta-noveného osobitným predpisom.33)

(8) Domov sociálnych služieb pre deti poskytuje die-ťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v domovesociálnych služieb pre detí celoročne, vecné dary v su-me najviac 400 Sk v kalendárnom roku.

(9) Domov sociálnych služieb pre deti poskytuje priskončení starostlivosti o deti s nariadenou ústavnouvýchovou v domove sociálnych služieb, najskôr podosiahnutí 18. roku veku, jednorazový pe*ažny prí-spevok na výbavu vo výške päťnásobku sumy životné-ho minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného oso-bitným predpisom.33) Jednorazový peňažný príspevokna výbavu sa neposkytuje, ak po skončení starostli-vosti o deti s nariadenou ústavnou výchovou v domovesociálnych služieb pre deti sa poskytuje starostlivosťv domove sociálnych služieb pre dospelých.

§23

(1) V domove sociálnych služieb pre dospelých mož-no poskytovať starostlivosť občanovia) s telesným postihnutím,b) s duševnými poruchami a poruchami správania,c) so zmyslovým postihnutím alebod) s kombináciou postihnutí.

(2) V domove sociálnych služieb pre dospelých mož-no poskytovať starostlivosť občanovi od skončeniapovinnej školskej dochádzky, od skončenia vzdelaniaza osobitných podmienok, od skončenia ďalšej prípra-vy na povolanie a ďalším dospelým občanom so zdra-votným postihnutím od 25 rokov veku.

§24

Domov dôchodcov

(1) V domove dôchodcov možno poskytovať starostli-vosť občanovi, ktorému nemožno poskytovať Inú sociál-nu službu podlá tohto zákona altbo poskytnutie Inejsociálnej služby podľa tohto zákona dostatočne neriešihmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu tohto občanaa ktorýa) Je poberateľom starobného dôchodku,b) pre svoj nepriaznivý zdravotný stav vyžaduje sús-

tavnú starostlivosť Inej osoby, ktorú občanovi ne-môže zabezpečiť rodina ani poskytovanie opatrova-teľskej služby, alebo

c) poskytovanie starostlivosti v domove dôchodcovpotrebuje z Iných vážnych dôvodov.

(2) V domove dôchodcov sa . •.*.. , fa) poskytuje nevyhnutaástarostllvesť, ktorou je

1. stravovanie, , • ,2. bývanie,3. zaopatrenie,

b) poskytuje ďalšia starostlivosť, ktorou je1. poradenstvo,2. záujmová činnosť.3. kultúrna činnosť,

c) poskytuje osobné vybavenie, ak sa starostlivosťv domove dôchodcov poskytuje občanovi celoročnea občan nemá osobné vybavenie,

d) podporuje účasť na spoločenskom živote.e) zabezpečuje úschova cenných veci.

(3) Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti po-dľa odseku 2 písm. a) a na poskytovanie osobnéhovybavenia podľa odseku 2 písm. c) ustanovenia § 20ods. 4 až 11 platia rovnako.

§25

Zariadenie chráneného bývania

(1) V zariadení chráneného bývania možno poskyto-vať bývanie a dohľad občanovia) so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe

č. 2 alebob) s duševnou poruchou uvedenou v prílohe č. 3.

(2) Občan uvedený v odseku 1 musí byť schopnýviesť samostatný život s pomocou Inej osoby.

(3) Posudok o zdravotnom postihnutí uvedenomv prílohe č. 2 a posudok o duševnej poruche uvedenejv prílohe č. 3 vydáva príslušný orgán.

(4) Dohľad je sledovanie správania a činnosti obča-na, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadeníchráneného bývania.

(5) Na poskytovanie bývania ustanovenia § 20 ods. 8a 11 platia rovnako.

§26

Detský domov

(DV detskom domove možno poskytovať starostli-vosť dieťaťu od narodenia do dosiahnutia plnoletostia ďalej až do osamostatnenia, najdlhšie do 25 rokovveku; deťom sa v detskom domove poskytuje starost-livost nahrádzajúca prirodzené rodinne prostredie. Zaosamostatnenie na účely tohto zákona sa považujezabezpečenie si bývania.

(2) V detskom domove sa poskytujea) nevyhnutná starostlivosť, ktorou je

1. stravovanie,2. bývanie,3. zaopatrenie,

b) výchova,c) liečebno-výchovná starostlivosť, ktorou Je špeciali-

zovaná odborná činnosť zameraná na odstráneniealebo na zmiernenie porúch psychického vývinu,osobnostného vývinu a sociálneho vyvinu dieťaťa,

§ 2 pusm. c) zákona i 125/1998Z.Z.

Strana 1354 Zbierka zákonov č. 195/1998 Čiastka 73

d) ďalšia starostlivosť, ktorou je1. poradenstvo.2. záujmová činnosť,3. kultúrna činnosť.4. rekreačná činnosť,

e) osobné vybavenie, ak sa starostlivosť v detskomdomove poskytuje dieťaťu celoročne a dieťa nemáosobně vybavenie.

(3) Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti po-dľa odseku 2 pism. a) a na poskytovanie osobnéhovybavenia podľa odseku 2 pism. e) ustanovenia § 20ods. 4 až 11 platia rovnako.

(4) Starostlivosť v detskom domove sa organizujev skupinách.

(5) Detský domov môže poskytovať starostlivosťa) v rodinách na profesionálne vykonávanie náhrad-

nej starostlivosti (ďalej len .profesionálna náhrad-ná rodina"), ktoré poskytujú deťom starostlivosťa výchovu vo vlastnom rodinnom prostredí mimodetského domova.

b) v sieti samostatných skupín, ktoré poskytujú sta-rostlivosť a výchovu blízku rodinnému prostrediuso samostatným stravovaním a hospodárením s vy-členeným rozpočtom; samostatná skupina sa môžeumiestniť v samostatnom byte alebo v rodinnomdome.

(6) Pri starostlivosti v detskom domove sa vychádzaz psychologickej diagnostiky, pedagogickej diagnosti-ky a špeciálnopedagogickej diagnostiky, ktorú zabez-pečuje diagnostické centrum3*) pre každé dieťa. 0 vý-vine dieťaťa v detskom domove sa vedie osobnýdenník.

(7) Dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosťv detskom domove, detský domov poskytuje mesačnevreckové.

(8) Vreckové sa poskytuje podľa veku dieťaťa, a tood 6 rokov veku dieťaťa. Ak ide o dieťa od 6 rokov do15 rokov veku. poskytuje sa vreckové vo výške 10 %sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa usta-noveného osobitným predpisom.") Ak ide o dieťa nad15 rokov veku. poskytuje sa vreckové vo výške 15 %sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa usta-noveného osobitným predpisom.33)

(9) Detský domov poskytuje dieťaťu, ktorému saposkytuje starostlivosť v detskom domove, vecné daryv sume najviac 400 Sk v kalendárnom roku.

(10) Detský domov poskytuje pri skončení starostli-vosti v detskom domove dieťaťu, ktorému sa poskyto-vala starostlivosť najskôr po dosiahnutí 18. roku veku,jednorazový peňažný príspevok na výbavu vo výškepäťnásobku sumy životného minima pre nezaopatrenédieťa ustanoveného osobitným predpisom.33) Jednora-zový peňažný príspevok na výbavu sa neposkytuje, akpo skončení starostlivosti v detskom domove sa posky-tuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre detialebo v domove sociálnych služieb pre dospelých.

(11) Podrobnosti o poskytovaní starostlivosti v det-skom domove, o činnosti detského domova, o určeni

výšky úhrady výdavkov na dieťa v profesionálnej ná-hradnej rodine a podrobnosti o spôsobe vedenia účtovustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vy-dá ministerstvo.

§27

Domov pre osamelých rodičov

(1) V domove pre osamelých rodičov možno poskyto-vať bývanie a poradenstvoa) osamelému rodičovi maloletého alebo osamelému

rodičovi s maloletým, ktorých život alebo zdraviesú ohrozené alebo Je ohrozená výchova maloletého,alebo

b) osamelej tehotnej žene, ktorá sa ocitla v sociálnejnúdzi spôsobenej stratou rodinného prostredia.

(2) Na poskytovanie bývania ustanovenia § 20 ods. 8a 11 platia rovnako.

§28

Stanica opatrovateľskej služby

(1) V stanici opatrovateľskej služby možno poskyto-vať starostlivosť dieťaťu od dvoch rokov veku do skon-čenia povinnej školskej dochádzky, ak si rodičia aleboIný občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrá-dzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutiapríslušného orgánu, nemôžu na prechodný čas plniťpovinnosti voči dieťaťu.

(2) V stanici opatrovateľskej služby sa poskytujea) nevyhnutná starostlivosť, ktorou je

1. stravovanie,2. bývanie,3. zaopatrenie,

b) pomoc pri príprave na školské vyučovanie, sprevá-dzanie do školy a zo školy alebo sprevádzanie nazáujmovú činnosť a zo záujmovej činnosti,

c) výchovná starostlivosť o deti predškolského veku.

(3) Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti po-dľa odseku 2 pism. a) ustanovenia § 20 ods. 4 až 9a 11 platia rovnako.

§29

Zariadenie pestúnskej starostlivosti

(1) V zariadení pestúnskej starostlivosti možno po-skytovať starostlivosť dieťaťu, ktoré je zverené do pes-túnskej starostlivosti právoplatným rozhodnutím sú-du o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.

(2) V zariadení pestúnskej starostlivosti občan, kto-rému bolo dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti(ďalej len .pestún"), poskytuje náhradnú rodinnú sta-rostlivosť deťom, ktoré sú zverené do pestúnskej sta-rostlivosti, najmä súrodencom. Zariadenie pestúnskejstarostlivosti možno zriadiť najmenej pre štyri deti.

(3) V zariadení pestúnskej starostlivosti možno po-skytovať starostlivosť aj dieťaťu, ktoré Je dočasne zve-

§ 13 tídmna Národnej rady Slovensky republiky č. 279/1993 Z. «. o školských zariadeniach.

Čiastka 73 Zbierka zákonov 6.105/1998 Strana 1355

rené do starostlivosti pestúna v zariadení pestúnskejstarostlivosti.

(4) Na výkon pestúnskej starostlivosti v zariadenípestúnskej starostlivosti možno použiť aj byt aleborodinný dom pestúna.

(5) Pestúnska starostlivosť v zariadení pestúnskejstarostlivosti sa vykonáva na zaklade písomnej zmluvypestúna s pnslušným orgánom. Výkon pestúnskejstarostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti sazačína prijatím prvého dieťaťa na základe právoplat-ného rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do pestún-skej starostlivosti vykonávanej v zariadení pestúnskejstarostlivosti.

(6) Zmluva podľa odseku 5 musí obsahovať najmäa) pravá a povinnosti pestúna a príslušného organu

pri výkone pestúnskej starostlivosti v zariadenípestúnskej starostlivosti,

b) deň začatia výkonu pestúnskej starostlivosti v za-riadení pestúnskej starostlivosti,

c) miesto výkonu pestúnskej starostlivosti v zariadenípestúnskej starostlivosti a

d) výšku odmeny pestúna.

(7) Pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti sana účely zdravotného poistenia, nemocenského pois-tenia a dôchodkového zabezpečenia a poistenia v ne-zamestnanosti považuje za zamestnanca.

(8) Povinnosti zamestnávateľa na účely plateniapoistného na zdravotné poistenie, poistného na nemo-censké poistenie a poistného na dôchodkové zabezpe-čenie a na účely platenia príspevku na poistenie v ne-zamestnanosti má príslušný orgán, ktorý zariadeniepestúnskej starostlivosti zriadil, 3lebo obec, klora za-riadenie pestúnskej starostlivosti zriadila.

(9] Na zodpovednosť pestúna v zariadení pestún-skej starostlivosti za škodu spôsobenú pri plnení úlohalebo v priamej súvislosti s nim a na zodpovednosťzamestnávateľa za škodu s výnimkou zodpovednostiza škodu na odložených veciach sa vzťahujú predpisyplatné pre zamestnancov v pracovnom pomere.35)

(10) Pestúnovi, ktorý vykonáva pestúnsku starostli-vosť v zariadeni pestúnskej starostlivosti, patrí odme-na. Odmena pestúna za výkon pestúnskej starostlivos-ti v zariadení pestúnskej starostlivosti sa posudzujeako príjem zo závislej ännosU.

(11) Odmena pestúna sa určuje ako násobok sumyživotného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustano-veného osobitným predpisom3! v závislosti od počtudeti zverených do pestúnskej starostlivosti. Pri sta-rostlivosti o jedno dieťa až štyri deti Je odmena pestú-na 2,5-násobok sumy životného minima pre plnoletúfyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom;3^pri starostlivostí o viac ako štyri ded sa odmena pes-túna za každé ďalšie zverené dieťa zvyšuje o 0,6-náso-bok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú oso-bu ustanoveného osobitným predpisom.3^ Po zánikupestúnskej starostlivosti plnoletosťou dieťaťa odmena

pestúna patri len vtedy, ak dieťa sptóajJŽdmienkynezaopatřenosti podľa osobitného predpisu.1-7)

(12) Ak pestúnsku starostlivosť v zariadení vykoná-vajú manželia, odmena pestúna sa'určí každémuz nich osobitne tak, aby súčet ich odmien neprekročilvýšku odmeny určenú podľa odseku 11.

(13) Odmena pestúna patrí aj počas voľna na zota-venie pestúna, na ktoré má pestún nárok v dĺžkepiatich týždňov v kalendárnom roku.

(14) Pestún v zariadeni pestúnskej starostlivosti jepovinný uhrádzať 10 % výdavkov na prevádzku zaria-denia; výdavky spojené s údržbou a opravou zariade-nia pestúnskej starostlivosti je povinný uhrádzať, akv jednotlivom prípade neprevyšujú 100 Sk.

(15) Výdavky spojené s údržbou a opravou zariadenia pestúnskej starostlivosti, ktoré je zriadene v bytealebo v rodinnom dome pestúna, uhrádza príslušnýorgán alebo obec vo výške 50 % sumy preukážateľnýchvýdavkov, najviac vo výške 40 000 Sk, ak príslušnýorgán alebo obec dali na údržbu a opravu predchádza-júci písomný súhlas.

(16) Poplatok na zriadenie telefónnej stanice v zaria-dení pestúnskej starostlivosti uhrádza príslušný or-gán alebo obec. Pestún v zariadení pestúnskej starost-livosti je povinný uhrádzať výdavky na telefonickéhovory.

(17) Pestúnovi v zariadení pestúnskej starostlivostimožno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobné-ho motorového vozidla vo výške 50 % ceny osobnéhomotorového vozidla, najviac vo výške 250 000 Sk.

(18) Pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti jepovinný peňažný príspevok na kupu osobného moto-rového vozidla alebo jeho pomernú časť vrátiť, ak preduplynutím piatich rokov od poskytnutia peňažnéhopríspevku na kúpu osobného motorového vozidla pre-stane vykonávať pestúnsku starostlivosť v zariadenípestúnskej starostlivosti alebo ak počas výkonu pes-túnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostli-vosti osobné motorové vozidlo daruje. Ak pestún počasvýkonu pestúnskej starostlivosti v zariadení pestún-skej starostlivosti osobné motorové vozidlo predá preduplynutím piatich rokov od jeho kúpy, je povinný vrátiťpeňažný príspevok na kupu osobného motorového vo-zidla alebo jeho pomernú časť, ktorá zodpovedá cene.za ktorú osobné motorové vozidlo predal.

(19) Ak pestún v zariadení pestúnskej starostlivostizomrie pred uplynutím piatich rokov od poskytnutiapeňažného príspevku na kúpu osobného motorovéhovozidla, peňažný príspevok alebo jeho pomerná časť savymáha ako pohľadávka v konaní o dedičstve.

§30

Útulok

(1) V útulku možno poskytovať starostlivosť občano-vi, ktorý je bez prístrešia aa) je v hmotnej núdzi alebo

§170 až 203, §205 a 206 Zákonníka práce.§ 2 pism. a) zákona ó. 125/1998 Z. z.

Strana 1356 Zbierka zákonov č. 195/1998 Čiastka 73

b) sa zrušila ústavná výchova alebo ochranná výchovapo dosiahnutí Jeho plnoletosti.

(2) V útulku saa) poskytuje

1. prístrešie.2. zaopatrenie,3. poradenstvo,4. sociálna prevencia.

b) zabezpečuje stravovanie alebo utvárajú podmienkyna prípravu stravy.

(3) Na poskytovanie zaopatrenia podfa odseku 2pism. a) druhého bodu ustanovenie § 20 ods. 9 piatirovnako.

(4) Stravovanie v útulku sa zabezpečuje najmä do-vozom stravy z Iných zariadení sociálnych služieb.

§31

Krizové stredisko

(1) V krízovom stredisku možno poskytovat starost-livost najmá maloletémua) s poruchami správania.b) s neskončenou prípravou na povolanie aleboc) ktorého výchova Je vážne ohrozená alebo vážne na-

rušená.

(2) V krízovom stredisku saa) poskytuje

1. výchovná starostlivosť na predchádzanie sociálno-patologlckým Javom a na ich zmiernenie.

2. ltečebno-výcbovná starostlivosť podTa § 26 ods. 2pism. c).

3. poradenstvo.4. sociálna prevencia.

b) utvárajú podmienky na záujmovú činnosť.

(3) V krízovom stredisku možno poskytovať na časpotrebný na úpravu výchovných pomerov a sociálnychpomerov maloletého, najviac na tri kalendárne mesia-ce od začatia poskytovania starostlivosti, aj nevyhnut-nú starostlivosť, ktorou Jea) stravovanie,b) bývanie,cl zaopatrenie.

(4) Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti po-dľa odseku 3 ustanovenia § 20 ods. 4 až 9 a 11 platiarovnako.

§32

Resodalizačné stredisko

(1) V resocializačnom stredisku možno poskytovaťstarostlivosť drogovo závislému maloletému so skon-čenou povinnou školskou dochádzkou alebo plnoleté-mu občanovi po skončení liečby v zdravotníckom za-riadení na liečbu drogovo závislých osôb na základeodporúčania tohto zdravotníckeho zariadenia.

(2) V resocializačnom stredisku saa) poskytuje

1. reaodalizáda a rehabilitácia s cieľom aktivizovaťvnútorné schopnosti občana na prekonanie osob-nostných dôsledkov a sociálnych dôsledkov dro-

gových závislosti a na zapojenie sa do života v pri-rodzenom prostredí,

2. nevyhnutná starostlivosť, ktorou je stravovanie,bývanie a zaopatrenie,

3. líečebno-výchovná starostlivosť podľa § 26 ods. 2pism. c),

4. ďalšia starostlivosť, ktorou je poradenstvo, zá-ujmová činnosť, kultúrna činnosť a pracovná te-rapia,

b) utvárajú podmienky na pracovné uplatnenie.

(3) Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti po-dfa odseku 2 pism. a) druhého bodu ustanovenia § 20ods. 4 až 9 a 11 platia rovnako.

§33

Rehabilitačné stredisko

(1) V rehabilitačnom stredisku možno poskytovať sta-rostlivosť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,ktorý Je podfa posudku príslušného orgánu odkázaný naobnovu najvyššie dosiahnuteľného individuálneho stup-ňa osobnostného vývinu a fyzickej výkonnosti.

(2) V rehabilitačnom stredisku sa poskytujea) rehabilitácia s cieľom aktivizovať vnútorné schop-

nosti občana na prekonanie osobnostných dôsled-kov a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotnéhopostihnutia,

b) nevyhnutná starostlivosť, ktorou Je stravovanie,bývanie a zaopatrenie,

c) poradenstvo súvisiace s ťažkým zdravotným po-stihnutím.

|3) Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti po-dľa odseku 2 pism. b) ustanovenia § 20 ods. 4 až 9a l l platia rovnako.

§34 .. ..,.;...'. ,;;

Zariadenie opatrovateľskej služby

(1) V zariadení opatrovateľskej služby možno posky-tovať starostlivosť občanovi, ktorý podľa posudku prí-slušného orgánu je odkázaný na zabezpečenie ne-vyhnutných životných úkonov, ak tomuto občanovia) nemôže pomoc zabezpečiť rodina,b) nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu podľa

§ 15 v jeho byte.

(2) V zariadení opatrovateľskej služby nemožno po-skytovať starostlivosť občanovi, ktorému sa poskytujepeňažný príspevok na osobnú asistenciu.

(3) V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytujúa] nevyhnutná starostlivosť, ktorou je

1. stravovanie,2. bývanie,3. zaopatrenie,

b) nevyhnutné životné úkony.

(4) Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti po- •dľa odseku 3 pism. a) ustanovenia § 20 ods. 4 až 9a 11 platia rovnako. .

Čiastka 73 Zbierka zákonov č. 195/1998 Strana 1357

§35

Klub dôchodcov

V klube dôchodcov sa utvárajú podmienky na záuj-movú činnosť, kultúrnu činnosť a na udržiavanie fy-zickej aktivity a psychickej aktivity občana, ktorý jepoberateľom starobného dôchodku, alebo občanas nepriaznivým zdravotným stavom.

§36

Jedáleň pre dôchodcov

V jedálni pre dôchodcov možno poskytovať spoločnéstravovanie občanovi, ktorého stravovanie nemožnozabezpečiť inak a ktorýa) je poberateľom starobného dôchodku alebob) pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na

spoločné stravovanie.

§37

Stredisko osobnej hygieny

V stredisku osobnej hygieny možno zabezpečovaťosobnú hygienu občanovi, ktorému sa poskytuje opat-rovateľská služba, alebo občanovi, ktorý je z dôvodusociálnej neprispôsobenosti bez prístrešia.

§38

Práčovňa

Práčovňa slúži pre občana, ktorému sa poskytujeopatrovateľská služba, alebo pre občana, ktorý je z dô-vodu sociálnej neprispôsobenosti bez prístrešia, napranie osobného šatstva a iného textilu, ak nemožnopranie zabezpečiť inak.

Platy oddiel

Sociíln» pôžička

§39

(1) Sociálnu pôžičku možno poskytovať občanovi,ktorému sa poskytuje dávka sociálnej pomoci a ktorýJe v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, na úhraduvýdavkov naa) kúpu základného vybavenia domácnosti,b) opravu základného vybavenia domácnosti,c) opravu strechy, rozvodu elektrickej energie, rozvo-

du vody a rozvodu plynu, ktoré sú príslušenstvomrodinného domu, ktorý užíva na trvalé bývanie.

12) Základné vybavenie domácnosti je posteľ, stôl,stolička, skriňa, vykurovacie teleso, sporák, chladnič-ka, práčka, ak nie sú súčasťou vybavenia bytovéhodomu.

(3) Sociálnu pôžičku nemožno poskytnúť na základ-né vybavenie domácnosti, ktoré je súčasťou vybaveniabytového domu.

(4) Sociálna pôžička sa poskytuje na základe písom-nej zmluvy o poskytnutí sociálnej pôžičky; túto zmluvuuzatvára občan s obcou.

(5) Zmluva o poskytnutí sociálnej pôžičky musí ob-sahovať najmä '" , -ľ"""'.a) výšku pôžičky, , - , -b) účel pôžičky,c) lehotu splatnosti pôžičky, , • 'd) výšku splátok,e) záväzok občana, že pôžičku

1. začne splácať najneskôr do troch rokov od jej poskyt-nutia a splatí ju do piatich rokov od jej výplaty,

2. vráti, akju nepoužije na účel, na ktorý sa poskytla.

(6) Sociálna pôžička je bezúročná.(7) Sociálna pôžička sa poskytuje v hotovosti alebo

bezhotovostným prevodom z účtu na účet právnickejosoby alebo fyzickej osoby, od ktorej občan kupujezákladné vybavenie domácnosti.

Šiesty oddiel

Úhrada za poskytnutá sociálnu pomoc

§40

(1) Občan nieje povinný piatiť úhradu za sociálnuprevenciu, ktorú vykonávajú príslušné orgány podlátohto zákona, za sociálne poradenstvo a za sociálno-právnu ochranu, ktorú poskytujú príslušné orgánypodľa tohto zákona. Občan nie je povinný platiť úhra-du ani za sociálnu pomoc poskytovanú obcou podľa§ 71 ods. 1 písm. e) až h), p) a r).

(2) Občan je povinný platiť úhradu za sociálnu služ-bu uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a), c) a d), ak tentozákon neustanovuje inak. Občan je povinný platiťúhradu za poskytnutú sociálnu službu podľa príjmu")a majetku.

(3) Za sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2pism. a), c) a d), ktorá sa poskytuje nezaopatrenémudieťaťu, je povinný platiť úhradu rodič alebo občan,ktorý prevzal takéto dieťa do starostlivosti nahrádza-júcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia prí-slušného orgánu. Občan, ktorý prevzal nezaopatrenédieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivost ro-dičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, pla-tí úhradua) zo svojho príjmu a z príjmu dieťaťa, ktorému sa

poskytuje sociálna služba uvedená v § 14 ods. 2písm. a), c) a d), ak má voči tomuto dieťaťu vyživo-vaciu povinnosť,

b) z príjmu dieťaťa, ktorému sa poskytuje sociálnaslužba uvedená v § 14 ods. 2 písm. a), c) a d), aknemá voči tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť.

14) Za starostlivosť v zariadení sociálnych služiebpre deti a v detskom domove poskytovanú nezaopatre-nému dieťaťu, voči ktorému nikto nemá vyživovaciupovinnosť, alebo dieťaťu, ktoré nespĺňa podmienkynezaopatřenosti, platí úhradu dieťa zo svojho príjmu.

(5) Na účely úhrady za sociálnu službu uvedenú v § 14ods. 2 pism. a), c) a d) sa do príjmu občana započítavaaj zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť občana, ktorémusa sociálna služba poskytuje, a príplatok k prídavkomna dieťa, ktorému sa sociálna služba poskytuje, s výnim-kou prípadov, keď sa starostlivosť v zariadení sociálnychslužieb poskytuje týždenne alebo denne.

Strana 1358 Zbierka zákonov í. 195/1998 Čiastka 73

§41

Úhrada za poskytnutú sociálnu službu sa určujepodľa druhu poskytovanej sociálnej služby a rozsahuposkytovanej sociálnej služby. Pri poskytovaní sta-rostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb sa úhradaurčuje aj podľa toho, či sa táto starostllvosf poskytujeceloročne, týždenne alebo denne.

§42

(1) Občan nie je povinný platit úhradu za tlmočeniev posunkovej reči pre nepočujúce osoby a úhradu zapredčitanie pre nevidiacich pri vybavovaní úradnýchzáležitosti. Občan nieje povinný plaUt úhradu ani zaorganizovanie spoločného stravovania.

(2) Občan nieje povinný platiť úhradu za poskytnu-tú sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 pism. a) a c).ak jeho príjem je nlžši ako suma životného minima preplnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným pred-pisom^ alebo sa rovná tejto sume.

(3) Ak prijem občana je vyšší ako suma životnéhominima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného oso-bitným predpisom.^ občan piati za poskytnutú sociál-nu službu uvedenú v § 14 ods. 2 pism. a) a c) úhradualebo jej časť podľa príjmu") a majetku tak, aby tomutoobčanovi zostala zjeho príjmu suma životného minimapre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitnýmpredpisom.*^

(4) Spôsob určenia úhrady, výsku úhrady a spôsobplatenia úhrady za poskytnutú sociálnu službu uve-denú v § 14 ods. 2 pism. a) a c) ustanoví všeobecnezáväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§43

(1) V zariadení pestúnskej starostlivosti sa úhradaza starostlivosť neplatí.

(2) Občan, ktorý je v, hmotnej núdzi zo subjektív-nych dôvodov, nieje povinný platiť úhradu za starost-livosť v útulku a v resoclalizačnom stredisku.

(3i Úhrada za stravovanie, bývanie a zaopatrenie sapiati va) domove sociálnych služieb s výnimkou domova so-

ciálnych služieb pre deti,b] domove dôchodcov,d rehabilitačnom stredisku." "d) zariadení opatrovateľskej služby.

(4) Úhrada za stravovanie a zaopatrenie sa piati va) domove sociálnych služieb pre deti;b) detskom domove,c) stanici opatrovateľskej služby,d) krízovom stredisku,e) útulku a resociallzačnom stredisku, ak tento zákon

neustanovuje Inak.(5) V zariadení chráneného bývania sa úhrada platí

za bývanie a dohľad a v domove pre osamelých rodičovsa úhrada platí za bývanie.

(6) Úhrada za stravovanie zahŕňa výdavky na strav-nú Jednotku.

(7) Úhrada za bývanie zahŕňa výdavky za užívaniepodlahovej plochy obytnej miestnosti, príslušenstvaobytnej miestnosti, spoločných priestorov, prevádzko-vého zariadenia obytnej miestnosti a príslušenstvaobytnej miestnosti a za užívanie vybavenia obytnejmiestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti a spoloč-ných priestorov a vecné plnenia spojené s bývaním.

(8) Úhrada za zaopatrenie zahŕňa výdavky za upra-tovanie, poskytovanie posteľnej bielizne, pranie a žeh-lenie alebo mangľovanie posteľnej bielizne, pranie,čistenie a žehlenie osobného šatstva a poskytovaniepomoci na zabezpečenie nevyhnutných životných úko-nov uvedených v prílohe č. 1.

(9) Spôsob určenia úhrady, výšku úhrady a spôsobplatenia úhrady za stravovanie, bývanie, zaopatreniea dohľad ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,ktorý vydá ministerstvo.

§44

(1) Občan je povinný platiť úhradu za starostlivosťv zariadení sociálnych služieb alebo časť úhrady zatúto starostlivosť tak, aby po jej zaplatení občanovizostaloa) 20 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú

osobu ustanoveného osobitným predpisom,3^ ak satomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariade-ní sociálnych služieb celoročne,

b) 75 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickúosobu ustanoveného osobitným predpisom,36) ak satomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariade-ní sociálnych služieb celoročne bez poskytovaniastravovania.

c) 50 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickúosobu ustanoveného osobitným predpisom,3^ ak satomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariade-ní sociálnych služieb týždenne,

d) 75 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickúosobu ustanoveného osobitným predpisom,3^ ak satomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariade-ní sociálnych služieb denne.

(2) Odsek 1 neplatí, ak sa poskytuje starostlivosťv domove sociálnych služieb pre deti a v detskom do-move dieťaťu s nariadenou ústavnou výchovou.

§45

(1) Príslušný orgán, obec alebo zariadenie sociál-nych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia ale-bo príspevková organizácia, ktoré poskytuje starostli-vosť, požadujú úhradu od osôb, ktoré majú vočiobčanovi, ktorému sa poskytuje sociálna služba, vyži-vovaciu povinnosť, a to postupne od manžela, manžel-ky, detí alebo rodičov, ak občan nie Je povinný platiťúhradu za poskytnutú sociálnu službu uvedenú v § 14ods. 2 pism. a|. c| a d) z dôvodu, žea) Jeho prijem je nižší ako suma životného minima pre

plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitnýmpredpisom^ alebo sa rovná tejto sume alebo

b) tomuto občanovi by po zaplatení úhrady nezostalopríslušné percento sumy životného minima uvede-né v §44 ods. 1.

Čiastka 73 Zbierka zákonov č. 195/1998 Strana 1359

(2) Osoba, ktorá má voči občanovi, ktorému sa po-skytuje sociálna služba, vyživovaciu povinnosť, Je po-vinná platiť úhradu alebo jej časť podľa prijmú8) a ma-jetku.

(3) Ak sa v zariadení sociálnych služieb poskytujestarostlivosť len Jednému z manželov, po zaplateníúhrady musí manželovi, ktorému sa neposkytuje sta-rostlivosť v zariadení sociálnych služieb, zostať súrnaživotného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustano-veného osobitným predpisom.3^ Táto suma musí zos-tať aj osobám, ktorých príjmy sa posudzujú spoločnes manželom, ktorému sa neposkytuje starostlivosťv zariadení sociálnych služieb.

(4) Ak súd určí osobám uvedeným v odsekoch 1 a 2vyživovaciu povinnosť voči občanovi, ktorému sa po-skytujú sociálne služby uvedené v § 14 ods. 2 písm. a),c) a d), platí táto osoba úhradu do výšky súdom urče-ného výživného. To neplatí, ak sa poskytuje starostli-vosť v domove sociálnych služieb pre deti a v detskomdomove.

546

Ak medzi príslušným orgánom, obcou alebo zariade-ním sociálnych služieb zriadeným ako rozpočtová or-ganizácia alebo príspevková organizácia, ktoré posky-tuje starostlivosť, a osobami uvedenými v § 45 ods. 1a 2 nedôjde k dohode o úhrade, rozhodne o povinnostitýchto osôb platiť úhradu a o výške úhrady príslušnýorgán, obec alebo zariadenie sociálnych služieb zria-dené ako rozpočtová organizácia alebo príspevkováorganizácia, ktoré poskytuje starostlivosť.

§47

(1) Nezaplatená úhrada alebo Jej časť je pohfadáv-koua) štátu, ak sa poskytuje starostlivosť v zariadení so-

ciálnych služieb, ktoré zriaďuje príslušný orgán,alebo

b) obce, ak sa poskytuje starostlivosť v zariadení so-ciálnych služieb, ktoré zriaďuje obeci

(2) Peňažné pohľadávky nezanikajú smrfqu občana,ktorému sa poskytovala sociálna služba za úhradu. Akobčan, ktorý bol povinný platiť úhradu, zomrie, neza-platená úhrada za poskytnutú sociálnu službu aleboJej časť sa uplatňuje v konaní o dedičstve.37)

ŠTVRTÝ DIEL

DAVIA SOCIÁLKU POMOCI

(1) Dávka sociálnej pomoci sa poskytuje občanovi,ktorý Je v hmotnej núdzi, na zabezpečenie základnýchživotných podmienok, ak tento zákon neustanovujeinak.

(2) Ak hmotnú núdzu možno zmierniť alebo preko-nať poskytnutím sociálnej služby, neposkytuje sa dáv-ka sociálnej pomoci.

(3) Občanovi, ktorý Je v hmotnej núdzi zo subjek-tívnych dôvodov, sa dávkou sociálnej pámoci doplníJeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy 50 %životného minima ustanoveného osobitným predpi-som.8)

(4) Občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi z objektív-nych dôvodov a nemá príjem zo závislej činnosti.^ sadávkou sociálnej pomoci doplní jeho príjem v kalen-dárnom mesiaci do sumy životného minima ustanove-ného osobitným predpisom.9)

(5) Občanovi, ktorý je y hmotnej núdzi z objektív-nych dôvodov a má príjem zo závislej činnosti,3! sadávkou sociálnej pomoci doplní jeho príjem v kalen-dárnom mesiaci do sumy 120 % životného minimaustanoveného osobitným predpisom.")

(6) Ak sa dávka sociálnej pomoci poskytuje obča-nom, ktorí sú v hmotnej núdzi a ich príjmy sa posu-dzujú spoločne, výška dávky sociálnej pomoci sa určítak, že sa doplní príjem všetkých občanov, ktorýchpríjmy sa posudzujú spoločne, do súm životného mi-nima ustanoveného osobitným predpisom,9) ak tentozákon neustanovuje Inak. V týchto prípadoch sa dáv-ka sociálnej pomoci poskytuje len jednému z týchtoobčanov.

(7) Pri posudzovaní nároku na dávku sociálnejpomoci občanom, ktorých príjmy sa posudzujú spoloč-ne, a len Jeden z týchto občanov má príjem zo závislejčinnosti,3*} za ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletúfyzickú osobu sa považuje tá, ktorá nemá príjem zozávislej činnosti.31!

(8) Ak sa dávka sociálnej pomoci poskytuje na ne-zaopatrené dieťa, ktoré je v hmotnej núdzi z dôvodu,že povinná osoba neplní voči nemu vyživovaciu povin-nosť určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebosúdom schválenou dohodou, prechádza nárok dieťaťa,ktoré Je z tohto rozhodnutia alebo súdom schválenejdohody oprávnené, na štát. Nárok dieťaťa prechádzana štát až do výšky poskytnutej dávky sociálnej pomo-ci, najviac však do výšky súdom určeného výživnéhoalebo súdom schválenej dohody.

(9) Občan, za ktorého štát plnil vyživovaciu povin-nosť čiastočne alebo úplne poskytovaním dávky so-ciálnej pomoci, je povinný vrátiť finančné prostriedkyvo výške poskytnutej dávky sociálnej pomoci, najviacvo výške súdom určeného výživného zvýšeného o 10 %poskytnutej dávky sociálnej pomoci príslušnému or-gánu, ktorý dávku sociálnej pomoci poskytol. Týmtonie sú dotknuté príslušné ustanovenia osobitnýchpredpisov o výkone rozhodnutia.35)

(10) Dávku sociálnej pomoci možno poskytovať voforme peňažnej dávky alebo vecnej dávky.

(11) Dávka sociálnej pomoci sa poskytuje vo forme

§ 175a až 175z Občianskeho súdneho poriadku.§ 6 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.§ 251 až 351 Občianskeho súdneho poriadku.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Strana 1360 Zbierka zákonov« 195/1998 Čiastka 73

1

vecne) dávky ak nie je možné zabezpečit použitiepeňažnej dávky na ucel na ktorý sa peňažná dávkaposkytuje a v prospech všetkých spoločne posudzovanychosob

(12| Občanovi ktorý je v hmotnej nudzl z objektívnych dôvodov možno poskytnúť aj Jednorazovú dávkusociálnej pomoci na úhradu mimoriadnych výdavkovZa mimoriadne výdavky na účely poskytovania jednorazovej dávky sociálnej pomoci sa považujú výdavkyspojenéa) so záujmovou činnosťou dieťaťa s vybavením die

ťafa do detského tábora do školy v pnrode nalyžiarsky výcvikový kurz alebo na kúpeľnú Hecbualebo

b) s kupou základného vybavenia domácnosti

(13) Jednorazovú dávku sociálnej pomoci možno poskytnut vo výške skutočne preukázaných výdavkov

(14) Poskytovanie dávky sociálnej pomoci a Jednorazovej dávky sociálnej pomoci sa navzájom nevylučuje

PlATT DlKL

SoaÁLm SUJŽBTA PKÄAŽJI* PRISRVKT

NA KOMFBOÁOU

Spoločné ustanovenia

§49

(1) Kompenzácia je určena na prekonanie alebo nazmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotnéhopostihnutia za podmienok ustanovených týmto zakonom

(2) Za sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postlhnutia sa na účely tohto zákona povazuje znevyhodnenie ktoré má občan s ťazkym zdravotným postihnutun v porovnaní so zdravým občanom rovnakého vekupohlavia a za rovnakých podmienok

(3) Formy kompenzácie sua) sociálne službyb) peňažné príspevky

§50

(1) Na ucely kompenzácie sa posudzuje miera funkčnej poruchy občana podľa druhu zdravotného postihnútia uvedeného v pnlohe c 4

(2) Funkčná porucha Je nedostatok telesných schopnosti zmyslových schopnosti alebo duševných schopnosh občana ktorý z hľadiska predpokladov vývojazdravotného postihnutia trvá dlhšie ako jeden rok

(3) Miera funkčnej poruchy sa určuje v percentách

(4) Ak ma občan viac funkčných poruch miera funkcnej poruchy sa urči podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajucej druhu zdravotného postihnutia s najvyššímpercentuálnym ohodnotením

(5) Mieru funkčnej poruchy ustanovenu podľa odse

ku 4 možno zvýšiť najviac o 20 % s prihliadnutím naďalšie funkčne poruchy ktoré spôsobujú znevyhodnenie

(6) Miera funkčnej poruchy ktorá nie je uvedenav prilohe č 4 sa urči podľa miery funkčnej poruchy/odpovedajúcej takému zdravotnému postihnutiuktoré je najviac porovnateľne v obsahu a v rozsahuTnevyhodnenia so zdravotným postihnutím občana

§51

Za občana s ťažkým zdravotným postihnutím naúčely tohto zákona sa považuje občan ktorého mierafunkčnej poruchy je najmenej 50 %

§52

(1) Na ucely kompenzácie u občana s ťažkým zdravotnym postihnutím sa dalej posudzujú jehoa) osobnostne predpokladyb) rodinne prostredie ae) prostredie ktoré ovplyvňuje jeho integráciu do spo

ločnosti

(2) Posudzovanie osobnostných predpokladov obsahuje najma hodnotenie vlastnosti a úsilia riešiť sociálnu nudní vlastným pričinením najmä vlastnou pracou

(3) Posudzovanie rodinného prostredia obsahujenajmä hodnotenie rozsahu pomoci ktorú rodina poskytuje občanovi s ťazkym zdravotným postihnutím

(4) Posudzovanie prostredia ktoré ovplyvňuje integradu občana s ťa/kym zdravotným postihnutím dospoločnosti obsahuje najmä hodnotenie podmienokbývania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia podlá osobitného predpisu ")

§53

(1) Občanovi ktorý v dôsledku farkeho zdravotnéhopostihnutia ma mizenu pohybovú schopnosť aleboorientačnú s<hopnosť sa poskytuje kompenľácla nazmiernenie znevýhodnenia a prekonanie znevyhodnenla v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbámnajmä k stavbám občianskeho vybavenia podľa osobitneho predpisu *°t a na uľahčenie orientácie

(2) Znížená pohybová schopnosť alebo orientačnáschopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sapremlestnovat v dôsledku narušenia telesných funkcii zmyslových funkcii a duševných funkcii

(31 Formy kompenzácie zníženej pohybovej schopnosti alebo orientačnej schopnosti sua) sociálne služby a to

1 prepravná služba2 opatrovateľská služba3 starostlivosť v zariadení sociálnych služieb

b) peňažné príspevky na1 zaobstaranie pomôcky

"I Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č 192/1994 Z 7 o všeobecných technických požiadavkách na stavbyunvane osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu

Čiastka 73 Zbierka zákonov č 195/1998 Strana 1361

2 opravu pomôcky3 kupu osobného motorového vozidla4 prepravu5 osobnú asistenciu6 úpravu bytu rodinného domu alebo garáže

§54

(1) Občanovi ktorý v dôsledku ťažkého zdravotnéhopostihnutia ma narušenu schopnosť dorozumievaniasa poskytuje kompenzácia na umožnenie styku sospoločenským prostredím a na sprístupnenie ínformach

(2) Narušena schopnosť dorozumievania je obrnedzena schopnosť dorozumievať sa v dôsledku puškodenla alebo straty telesných funkcii zmyslových funkcii alebo duševných funkcii

(3) Formy kompenzácie narušenej schopnosti dorozumievanid sua) sociálne služby a to

1 opatrovateľská služba2 starostlivost v zariadení sociálnych služieb,

b) penazne príspevky na1 zaobstaranie pomôcky2 opravu pomôcky3 osobnú asistenciu

§55

(1) Občanovi ktorý v dôsledku ťažkého zdravotnéhopostihnutia ma obmedzenú schopnosť alebo stratilschopnosť vykonávať nevyhnutne životne úkony alebonevyhnutne prace v domácnosti uvedene v prílohe c 1alebo činnosti uvedene v pnlohe č 5 sa poskytujekompenzácia zameraná na zabezpečenie týchto ukonov prac alebo činnosti

(2) Obmedzenie schopnosti alebo strata schopnostivykonávať nevyhnute životne úkony alebo nevyhnutneprace v domácnosti uvedene v pnlohe č 1 alebo einnosti uvedené v pnlohe c 5 Je stav keď občan v dô-sledku poškodenia alebo straty telesných funkciizmyslových funkcii alebo duševných funkcii nemozevykonávať tieto úkony prace alebo činnosti sam

(3) Formy kompenzácie obmedzenej schopnosti alebo straty schopnosti vykonávať nevyhnutne životneúkony alebo nevyhnutne prace v domácnosti uvedenev pnlohe č 1 alebo činnosti uvedene v pnlohe c 5 s ua) sociálne služby a to

1 opatrovateľka služba,2 starostlivosť v zariadení sociálnych služieb

b) penazne príspevky na1 zaobstaranie pomôcky2 opravu pomôcky3 osobnú asistenciu

§56

(1) Občanovi sa v dôsledku ťazkeho.zdravotneho postihnutia kompenzujú aj zvýšene výdavkya) na diétne stravovanieb) na zabezpečenie prostriedkov osobne) hygieny a by

tovej hygienyc) súvisiace

1 s opotrebovaním šatstva bielizne obuvi a bytového zariadenia

2 so zabezpečením prevádzky pomôcky3 so zabezpečením prevádzky osobného motorového

vozidla.4 so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom

12) Za zvýšene výdavky na diétne stravovanie sa naucely tohto Zdkuiid považujú výdavky na obstaraniepotravín spojených s dodržiavaním specifického dietneho režimu

(3) Za zvýšene výdavky na zabezpečenie osobnej hygieny a bytovej hygieny sa na ucely tohto zákonapovažujú výdavky súvisiace so zabezpečovaním bežnejosobnej hygieny a hygieny domácnosti v dôsledku tazkého zdravotného postihnutia občana

(4) Za zvýšene výdavky súvisiace s opotrebovanímšatstva bielizne obuvi a bytového zariadenia sa naucely tohto zákona považujú výdavky spojene s obno-vou a s nákupom predmetov bežnej osobnej spotrebya bytovej spotreby ktoré sa nadmerne opotrebuvajuv dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia občana.

(5) Za zvýšene výdavky súvisiace so zabezpečenímprevádzky pomôcky a prevádzky osobného motorového vozidla sa na ucely tohto zákona považujú výdavkyna elektrickú energiu a na pohonne latky ktoré sluziana ich prevádzku

(6) Za zvýšene výdavky súvisiace so starostlivosťouo psa so špeciálnym výcvikom sa na ucely tohto zákonapovažujú výdavky na krmivo a na veterinárnu starostlivosf

(7) Formy kompenzácie zvýšených výdavkov su penazné príspevky na zvýšene výdavky

§57

(1) Na zaklade posúdenia podľa § 50 ods 1 a § 52ods 1 sa vydáva posudok oa) miere funkčnej poruchyb) tom d ide o občana s ťažkým zdravotným postih

nutimej sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného po

stihnutia

(2) Súčasťou posudku uvedeného v odseku 1 je vždynávrh formy kompenzácie

(3) Občanovi s ťazkym zdravotným postihnutím pnslušný organ vydáva preukaz ktorého vzor je uvedenyv pnlohe č 6 Preukaz Je určeny a) na uplatnenieďalších kompenzácii podlá osobitných predpisov "]

) Napnkladzakon í. 286/1992 Zb v mení neskorších predpis» zákon Národnej rady Storeafifcrj republiky« 164/1996 Z. z. o dratadií í T ŕ l 2 ^ ? ^ / 1 9 9 1 Z b °*K»ienskoni podnikám tttvnostcnsky zákon) v žnem neskorších predpisov zakad Národný radySlovenskej republiky é 168/1996Z.í.oceSOK)dopravevIBmiIl«torStópredpl».

Strana 1362 Zbierka zákonov č. 198/1998 Čiastka 73

§58

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu

(1) Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím.ktofý je podľa posudku vydaného podľa § 57 odkázanýna osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný prí-spevok na osobnú asistenciu. Peňažný príspevok naosobnú asistenciu možno poskytovať najskôr od šies-teho roku veku dieťaťa. Peňažný príspevok na osobnúasistenciu nemožno poskytovať, ak osobnú asistenciudieťaťu od šiesteho roku veku do dosiahnutia Jehoplnoletosti vykonáva rodič alebo občan, ktorý prevzaldieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť ro-dičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,

(2) Osobná asistencia občanovi s ťažkým zdravotnýmpostihnutím Je zameraná na zmiernenie znevýhodneniaa na prekonanie znevýhodnenia v prístupe k veciamosobnej potreby a k stavbám občianskeho vybavenia, naumožnenie styku so spoločenským prostredím, na sprí-stupnenie informácií a na rabezpeŕenlenevyhnutnýchživotných úkonov alebo nevyhnutných prác v. domác-nosti uvedených vprflohe č. 1, alebo činností uvedenýchv präohe'č. 5. ktoré tomuto občanovi poskytuje osobnýasistent, pripadne osobní asistenti.

(3) Občan, ktorý vykonáva osobnú asistenciu (ďalejlen .osobný asistent"), musí mat aspoň 1-8 rokov vekua spôsobilosť na právne úkony.

(4) Rozsah osobne) asistencie sa určuje na základečinnosti, ktoré si nemôže občan s ťažkým zdravotnýmpostihnutím vykonať sám, a počtu hodín, ktoré sú po-trebné na vykonanie týchto činnosti. Zoznam činností na,účely určenia rozsahu osobnej asistencie je uvedenýv prílohe č. 5. Počet hodín osobnej asistencie sa určujena obdobie kalendárneho roka. Z takto určeného počtuhodín sa vypočíta rozsah priemernej osobnej asistencienajeden deň. Rozsah priemernej osobnej asistencie najeden deň môže byť najviac 24 hodín.

(5) Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa po-skytuje vo výáke, ktorá zodpovedá rozsahu osobnejasistencie určenej v slovenských korunách, ak príjemobčana s ťažkým zdravotným postihnutím Je nižší ale-bo sa rovná trojnásobku sumy životného minima preplnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným pred-pisom.1

(6) Príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutímna účely peňažného príspevku na osobnú asistenciusa vypočíta podľa § 7 ods. 3.

(7) Sadzba na Jednu hodinu osobnej asistencie naúčely výpočtu výšky peňažného príspevku na osobnúasistenciu je vo výške 1,6 % zo sumy životného mini-ma pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobit-ným predpisom.^

(8) Ak príjem občana s ťažkým zdravotným postih-nutím Je vyšší ako trojnásobok sumy životného mi-nima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného oso-bitným predpisom,^ od príjmu občana s ťažkýmzdravotným postihnutím sa odpočíta suma trojnásob-ku životného minima pre plnoletú fyzickú osobu usta-

noveného osobitným predpisom.3") Ak tento rozdiel Jenižší ako rozsah osobnej asistencie určenej v sloven-ských korunách, výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa rovná rozdielu týchto dvoch súm. Akrozdiel medzi príjmom občana s ťažkým zdravotnýmpostihnutím a trojnásobkom sumy životného minimapre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitnýmpredpisom^ je vyšší ako rozsah osobnej asistencieurčenej v slovenských korunách, nárok na peňažnýpríspevok na osobnú asistenciu nevznikne.

(9) Obdobie, za ktoré sa zisťuje príjem podľa odse-ku 6, je šesť kalendárnych mesiacov predchádzajúcichkalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosťo peňažný príspevok na osobnú asistenciu. U samo-statne zárobkovo činných osôb je týmto obdobím pred-chádzajúci kalendárny rok.

(10) Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa vy-pláca mesačne podľa počtu hodín osobnej asistencie,ktoré osobný asistent odpracoval v predchádzajúcommesiaci pre občana s ťažkým zdravotným postihnutím.Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinnýpredložiť podklady za každý mesiac príslušnému orgá-nu na vyúčtovanie najneskôr do piateho dňa nasledu-júceho mesiaca. Príslušný orgán vyplatí peňažný prí-spevok na osobnú asistenciu najneskôr do 15 dní odpredloženia vyúčtovania.

(11) Občan s ťažkým zdravotným postihnutím uza-tvára s osobným asistentom zmluvu o výkone osobnejasistencie, podľa ktorej Je osobný asistent povinnývykonávať osobnú asistenciu. Zmluva o výkone osob-nej asistencie musí obsahovať najmäa) druh vykonávaných činností podľa zoznamu čin-

' ňostí uvedeného v prílohe č. 5 a rozsah vykonáva-ných činností,

b) miesto vykonávaných činností,c) obdobie vykonávania osobnej asistencie,d) práva a povinnosti osobného asistenta,e) výšku odmeny a spôsob vyplácania odmeny,f) dôvody odstúpenia od zmluvy.

(12) Občan s ťažkým zdravotným postihnutím Je po-vinný jedno vyhotovenie zmluvy o výkone osobnej asis-tencie alebo jej kópiu predložiť príslušnému orgánu.

(13) Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je po-vinný poskytovať osobnému asistentovi odmenu podľazmluvy o výkone osobnej asistencie.

§59

Peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky

(1) Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,ktorý Je podľa posudku vydaného podľa § 57 odkázanýna pomôcku, možno poskytnúť peňažný príspevok nazaobstaranie pomôcky, ak sa táto pomôcka neposky-tuje ani nepožičiava na základe zdravotného poiste-nia,42) s výnimkou druhého mechanického vozíka ale-bo druhého elektrického vozíka.

(2) Peňažný príspevok „a zaobstaranie pomôckymožno poskytnúť na

°l 8 8a > prilota č 3 tátana Národne) roly Slovenskej tqwbüky ŕ. 98/1995 Z. z. v znení nrakortích predpisov,

Čiastka 73 Zbierka zákonov č. 195/1998 Strana 1363

a) kúpu pomôcky,b) zácvik (výcvik) pomôcky alebo zácvik (výcvik) po-

užívania pomôcky,c) úpravu pomôcky.

(3) Za pomôcku sa považuje hnuteľná vec, ktoráslúži na zmiernenie alebo na prekonanie sociálnychdôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Za po-môcku sa považuje aj pes so špeciálnym výcvikomSkutočnosť, že ide o psa so špeciálnym výcvikom,preukazuje občan s ťažkým zdravotným postihnutímosobitným potvrdením.

(4) Osobné motorové vozidlo s>a považuje za pomôc-ku len na účely zácviku pomôcky a úpravy pomôcky,ak tento zákon neustanovuje inak.

(51 Zácvik je činnosf potrebná na získanie vedo-mosti, zručnosti a schopností na používanie pomôcky.Úprava pomôcky je prispôsobenie pomôcky individu-álnym potrebám občana s ťažkým zdravotným postih-nutím vrátane zavedenia pomôcky do prevádzky.

(6) Výška peňažného príspevku na zaobstaraniepomôcky sa urči percentuálnou sadzbou v závislostiod ceny pomôcky a príjmu občana s ťažkým zdravot-ným postihnutím uvedených v prílohe č. 7.

(7) Na výpočet príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 6. Nazisťovanie príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 9.

(8) Peňažný príspevok i* zaobstaranie pomôckymožno poskytnúť najviac vo výške 300 000 Sk.

(9) Peňažný príspevok na zaobstaranie pomôckypodľa odseku 8 možno poskytnúť na základe dokladuo kúpe pomôcky vyhotoveného právnickou osobou ale-bo fyzickou osobou, ktorých predmetom činností jezaobstarávanie pomôcok a majú na túto činnosťoprávnenie, alebo na základe kúpnej zmluvy medziobčanmi.

(10) Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je po-vinny predložiť príslušnému orgánu doklady uvedenév odseku 9 ako súčasť žiadosti.

(11) Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutímmožno poskytnúť peňažný príspevok na zaobstaranieviacerých pomôcok, ak splna podmienky na poskytnu-tie peňažného príspevku na zaobstaranie každejz týchto pomôcok.

(12) Ďalší peňažný príspevok na zaobstaranie po-môcky rovnakého druhu, určený na kúpu pomôckymožno poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným po-stihnutím až po uplynutí troch rokov od predchádza-júceho poskytnutia peňažného príspevku na takútopomôcku, ak táto pomôcka si vyžaduje opravu a cenaopravy alebo cena opravy s cenou všetkých doterajšíchopráv by presiahla výšku 50 % ceny pomôcky.

(13) Ďalší peňažný príspevok na zaobstaranie po-môcky rovnakého druhu, určený na kúpu pomôckymožno poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným po-stihnutím aj pred uplynutím lehoty uvedenej v odse-ku 12, ak pomôcka, na ktorú bol poskytnutý peňažnýpríspevok na zaobstaranie pomôcky, určený na kúpupomôcky, prestane plniť svoj účel.

(14) Ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím.

ktorému bol poskytnutý peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky najmenej vo výške 5 OOftSk. zomne,dedičia sú povinní vrátiť peňažný príspevok na zaob-staranie pomôcky, jeho pomernú časť alebo pomôcku.

(15) Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je po-vinný vrátiť peňažný príspevok na zaobstaranie po-môcky alebo jeho pomernú časť, ak pomôcku preduplynutím piatich rokov od poskytnutia UJhto peňaž-ného príspevku predá alebo daruje.

(16) Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je po-vinný vrátiť pomôcku, peňažný príspevok na zaobsta-ranie pomôcky alebo Jeho pomernú časť, ak pomôckupred uplynutím piatich rokov od poskytnutia tohtopeňažného príspevku nevyužíva z dôvodu, že prestalaplniť svol účel; pomôcku je povinný vrátiť, ak je funkč-ná.

(17) Vrátenú pomôcku možno poskytnúť zariadeniusociálnych služieb alebo občanovi s ťažkým zdravot-ným postihnutím, ktorý o ňu prejaví záujem, za pred-pokladu, že pomôcka je vhodná na kompenzáciu. Po-môcka sa poskytne na základe písomnej zmluvyo poskytnutí pomôcky, ktorú uzatvorí príslušný orgánso zariadením sociálnych služieb alebo s občanoms ťažkým zdravotným postihnutím.

§60

Peňažný príspevok na opravu pomôcky

(1) Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,ktorý je podľa posudku vydaného podľa § 57 odkázanýna pomôcku a táto pomôcka vyžaduje opravu alebopes so špeciálnym výcvikom vyžaduje chirurgicky zá-krok v rámci veterinárnej starostlivosti, možno po-skytnúť peňažný príspevok na opravu pomôcky alebona chirurgický zákrok v rámci veterinárnej starostli-vosti na psovi so špeciálnym výcvikom (ďalej len .pe-ňažný príspevok na opravu pomôcky") s výnimkoupomôcky, ktorá sa poskytuje alebo požičiava na zakla-de zdravotného poistenia.

(2) Peňažný príspevok na opravu pomôcky možno po-skytnúť, ak cena opravy alebo cena opravy s cenouvšetkých doterajších opráv účtovaných právnickou oso-bou alebo fyzickou osobou, ktorých predmetom činnostije oprava pomôcky a majú na túto činnosť oprávneniealebo na základe zmluvy o oprave medzi občanmi, nepre-siahne spravidla 50 % ceny novej pomôcky.

(3) Výška peňažného príspevku na opravu pomôckysa urči percentuálnou sadzbou v závislosti od cenyopravy pomôcky a príjmu občana s ťažkým zdravot-ným postihnutím uvedených v prílohe č. 8.

(4) Na výpočet príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 6. Nazisťovanie príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 9.

(5) Peňažný príspevok na opravu pomôcky sa po-skytne na základe dokladu o oprave pomôcky vyhoto-veného právnickou osobou alebo fyzickou osobou uve-denou v odseku 2 alebo na základe zmluvy o opravemedzi občanmi.

(6) Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je po-vinný predložiť príslušnému orgánu doklady uvedenév odseku 5.

Stnú» 1364 Zbierka zákonov č. 195/1998 Čiastka 73

§61

Peňažný príspevok na kúpuosobného motorového vozidla

(1) Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,ktorý je podlá posudku vydaného podľa § 57 odkázanýna Individuálnu prepravu osobným motorovým vozid-lom, možno poskytnúf peňažný príspevok na kúpuosobného motorového vozidla.

(2) Peňažný príspevok na kúpu osobného motorové-ho vozidla možno poskytnúť občanovi s fažkým zdravot-ným posuiinutím len do dovŕšenia 65 rokov veku.

(3) Peňažný príspevok na kúpu osobného motoro-vého vozidla možno poskytnut aj rodičovi nezaopatre-ného dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím aleboobčanovi, ktorý prevzal dlefa s ťažkým zdravotnýmpostihnutím do starostlivosti nahrádzajúcej starostli-vosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného or-gánu. To neplatí, ak Ide o nezaopatrené dieťa, ktoré-mu sa poskytuje starostlivost v zariadení sociálnychslužieb celoročne, s výnimkou nezaopatreného die-ťaťa, ktorému sa poskytuje starostlivost v takomtozariadení na účely liečenia, plnenia povinnej školskejdochádzky alebo sústavnej prípravy na povolanie.

(4) Peňažný príspevok na kúpu osobného motoro-vého vozidla nemožno poskytnúť občanovi s ťažkýmzdravotným postihnutím, ktorému sa poskytuje sta-rostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne.

(5) Výska peňažného príspevku na kúpu osobnéhomotorového vozidla sa určí percentuálnou sadzbouv závislosti od ceny osobného motorového vozidla, kto-rá je najviac 500 000 Sk, a príjmu občana s ťažkýmzdravotným postihnutím uvedených v prílohe č. 9.

(6) Na výpočet príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 6. Nazisťovanie príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 9.

(7) Peňažný príspevok na kúpu osobného moto-rového vozidla možno poskytnúť najviac vo výške250 000 Sk.

(8) Ak sa znížená pohybová schopnosť alebo orien-tačná schopnosť viaeeiých občanov s ťažkým zdravot-ným postihnutím zabezpečuje kúpou Jedného osob-ného motorového vozidla, výška peňažného príspevkusa urči pre každého z nich z časti kúpnej ceny osob-ného motorového vozidla, ktorá pripadá na každéhoz nich.

(9) Ďalší peňažný príspevok na kúpu osobnéhomotorového vozidla možno poskytnúť až po uplynutíptatich rokov od predchádzajúceho poskytnutia tohtopeňažného príspevku. Podmienka uplynutia piatichrokov sa považuje za splnenú, ak občan s ťažkýmzdravotným postihnutím peňažný príspevok alebo Je-ho pomernú časť vráti.

(10) Pri poskytovaní ďalšieho peňažného príspevkuna kúpu osobného motorového vozidla po uplynutípiatich rokov sa výska peňažného príspevku určí po-dľa odsekov 5 až 7 v závislosti od ceny predanéhoosobného motorového vozidla, na ktorého kúpu bol

poskytnutý predchádzajúci peňažný príspevok. Od ce-ny nového osobného motorového vozidla, na ktoréhokúpu sa poskytuje peňažný príspevok, sa odpočítačasť ceny, ktorá sa rovná výške podielu peňažnéhopríspevku na cene osobného motorového vozidla, naktorého kúpu bol poskytnutý predchádzajúci peňažnýpríspevok.

(11) Občan s fažkým zdravotným postihnutím je po-vinný vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobnéhomotorového vozidla alebo jeho pomernú časť, ak osob-né motorové vozidlo pred uplynutím piatich rokov odposkytnutia tohto peňažného príspevku predá alebodaruje. Občan s fažkým zdravotným postihnutím jepovinný vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobnéhomotorového vozidla alebo Jeho pomernú časť aj vtedy,ak osobné motorové vozidlo, na ktorého kúpu sa po-skytol tento príspevok, sa nevyužíva na individuál-nu prepravu občana s fažkým zdravotným postihnu-tím.

(12) Ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím zo-mrie pred uplynutím piatich rokov od poskytnutiapeňažného príspevku na kúpu osobného motorovéhovozidla, peňažný príspevok alebo jeho pomerná časť savymáha ako pohľadávka v konaní o dedičstve.

(13) Peňažný príspevok na kúpu osobného motoro-vého vozidla sa poskytne na základe dokladu o kúpeosobného motorového vozidla vyhotoveného právnic-kou osobou alebo fyzickou osobou, ktorých predme-tom činnosti je predaj osobných motorových vozidielalebo sprostredkovanie tohto predaja a majú na tútočinnosť oprávnenie, alebo na základe kúpnej zmluvymedzi občanmi.

(14) Občan s ťažkým zdravotným postihnutím Je po-vinný predložiť príslušnému orgánu doklady uvedenév odseku 13.

§62

Peňažný príspevok na prepravu

(1) Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,ktorý Je podľa posudku vydaného podľa § 57 odkázanýna Individuálnu prepravu, možno poskytnúť peňažnýpríspevok na prepravu.

(2) Peňažný príspevok na prepravu nemožno poskyt-núť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, kto-rému sa poskytuje prepravná služba alebo ktorý jevlastníkom osobného motorového vozidla, na ktoréhokúpu sa tomuto občanovi poskytol peňažný príspevok.To neplatí, ak sa preprava občana s ťažkým zdravot-ným postihnutím má vykonať v čase. keď osobnémotorové vozidlo, na ktorého kúpu sa poskytol peňaž-ný príspevok, nie je technicky spôsobilé na cestnúpremávku podľa osobitného predpisu.4!

(3) Peňažný príspevok na prepravu sa poskytuje nazáklade preukázaných výdavkov na prepravu zabezpe-čovanú právnickou osobou alebo fyzickou osobou, kto-ré majú oprávnenie na vykonávanie prepravy. Prepra-vu môže výnimočne zabezpečovať aj Iná fyzická osoba.

"I § 101 až 107 zákona Národný rady Skmnskel republiky 1315/1996 Z. z. o premávke na poamných tomunikádácri.

ČlastKa 73 Zbierka zákonov č. 195/1998 Strana 1365

Ak prepravu zabezpečuje Iná fyzická osoba, pri vyúč-továni prepravy sa sadzba na 1 km určuje podľaosobitného predpisu.*4)

(4) Výška peňažného príspevku na prepravu sa určípercentuálnou sadzbou v závislosti od preukázanýchnákladov na prepravu a od príjmu občana s ťažkýmzdravotným postihnutím uvedených v prílohe č. 10.

(5) Na výpočet príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 6. Nazisťovanie príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 9.

(6) Peňažný príspevok na prepravu možno poskyt-núť najviac vo výške 4 000 Sk mesačne.

(7) Peňažný príspevok na prepravu sa poskytujepreddavkovo najviac vo výške 4 000 Sk mesačne. Pre-platky a nedoplatky sa vyúčtujú ku koncu každéhoštvrťroka.

§63

Peňažný príspevok na úpravu bytu.rodinného domu alebo garáže

(1) Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,ktorý Je podľa posudku vydaného podľa § 57 odkázanýna úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže s cie-ľom dosiahnuť ich bezbariérovosť, možno poskytnúťpeňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domualebo garáže. Peňažný príspevok možno poskytnúť ajna úpravu vstupu do bytového domu a na úpravuprístupu k výťahu.

(2) Peňažný pnspevok na úpravu bytu. rodinnéhodomu alebo garaze možno poskytnúť, ak občan s ťaž-kým zdravotným postihnutím má v byte alebo v rodin-nom dome trvalý pobyt alebo je vlastníkom garážealebo garáž je súčasťou nájomného bytu, ale nie jesúčasťou zariadenia sociálnych služieb.

(3) Peňažný pnspevok na úpravu bytu. rodinnéhodomu alebo garáže možno poskytnúť, ak občan s ťaž-kým zdravotným postihnutím vopred uzatvorí písom-nú zmluvu s príslušným orgánom, v ktorej sa zaviaže,že v prípade zmeny trvalého pobytu, predaja, darova-nia alebo prenájmu bytu. rodinného domu alebo gará-že inej osobe pred uplynutím 10 rokov od poskytnutiatohto peňažného príspevku peňažný príspevok alebojeho pomernú časť vráti.

(4) Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinnéhodomu alebo garáže nemožno poskytnúť na úpravyvykonané pred podaním žiadosti o tento peňažný prí-spevok.

(5) Výška peňažného príspevku na úpravu bytu, ro-dinného domu alebo garáže sa určí percentuálnousadzbou v závislosti od ceny potrebnej úpravy bytu,rodinného domu alebo garáže a od príjmu občanas ťažkým zdravotným postihnutím uvedených v prílo-he č. 7.

(6) Na výpočet príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 6. Nazisťovanie príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 9.

(7) Na účely výpočtu výšky peňažného príspevku naúpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa zohľad-

ňuje cena úpravy bytu alebo rodinného-domtfcnajviacvo výške 300 000 Sk a cena úpravy garázeíiajviac vovýške 50 000 Sk. ' J

(8) Občan s ťažkým zdravotným postihnutím, kto-rému sa poskytol peňažný príspevok na úpravu bytu,rodinného domu alebo garáže, vykoná vyúčtovanietohto príspevku do jedného mesiaca od skončeniaúpravy bytu, rodinného domu alebo garáže"

$)Ak sa úpravy, na ktoré sa poskytol peňažnýpríspevok, neuskutočnili v celom rozsahu, občans ťažkým zdravotným postihnutím je povinny pomer-nú časť vyplateného peňažného príspevku vrátiť naj-neskôr do 15 dní od vyúčtovania tohto peňažnéhopríspevku.

(10) Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinnéhodomu alebo garáže sa poskytne na základe dokladuo cene úpravy bytu, rodinného domu alebo garáževyhotoveného právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorých predmetom činnosti je vykonávanieúprav a majú na túto činnosť oprávnenie.

(11) Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je po-vinný predložiť príslušnému orgánu doklady uvedenev odseku 10.

Peňažný príspevok na kompenzáciuzvýšených výdavkov

(1) Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,ktorý Je podľa posudku vydaného podľa § 57 odkázanýna kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskyt-núť peňažný príspevok na zvýšené výdavkya) na diétne stravovanie,b) na zabezpečenie prostriedkov osobnej hygieny a by-

tovej hygieny,c) súvisiace

1. s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytové-ho zariadenia,

2. so zabezpečením prevádzky pomôcky,3. so zabezpečením prevádzky osobného motorového

vozidla,4. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.

(2) Kompenzácia na každé zvýšenie výdavkov uvede-ných v odseku 1 sa posudzuje samostatne.

(3) Výška peňažného príspevku na kompenzáciuzvýšených výdavkov na diétne stravovanie Je 30 % zosumy životného minima pre plnoletú iyzickú osobuustanoveného osobitným predpisom.3^

(4) Výška peňažného príspevku na kompenzáciuzvýšených výdavkov na zabezpečenie prostriedkovosobnej hygieny a bytovej hygieny, zvýšených výdav-kov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne,obuvi a bytového zariadenia Je 20 % zo sumy životnéhominima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného oso-bitným predpisom.^

(5) Výška peňažného príspevku na kompenzáciuzvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením pre-vádzky pomôcky z dôvodu zvýšenej spotreby elektric-

. 119/1992 Zb o cestovných náhradách v znení neskortu* predpisov.

Strana 1366 Zbierka zákonov č. 195/1998 Čiastka 73

kej energie a pohonných látok, ktoré slúžia na pre-vádzku pomôcky, Je 2.5 % zo sumy životného minimapre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitnýmpredpisom."}

(6) Výška peňažného príspevku na kompenzáciuzvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením pre-vádzky osobného motorového vozidla Je 20 % zo sumyživotného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustano-veného osobitným predpisom."^

(7) Peňažné príspevky uvedené v odsekoch 3 až 6sa poskytujú mesačne.

(8) Výska peňažného príspevku na kompenzáciuzvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťouo psa so špeciálnym výcvikom je 1 200 Sk mesačne.

(9) Peňažný príspevok na zvýšené výdavky sa nepo-skytuje, ak príjem občana s ťažkým zdravotným po-stihnutím presiahol trojnásobok sumy životného mi-nima pre plnoletú fyzickú osobu ustanovenéhoosobitným predpisom.^ ak tento zákon neustanovujeinak.

(10) Peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisia-ce so starostltvosfou o psa so špeciálnym výcvikom saposkytuje v plnej výške, ak príjem občana s ťažkýmzdravotným postihnutím nepresiahol štvornásoboksumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobuustanoveného osobitným predpisom.3^ a v polovičnejvýške, ak príjem občana s ťažkým zdravotným postih-nutím presiahol štvornásobok sumy životného minimapre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitnýmpredpisonO a nepresiahol šesťnásobok sumy životné-ho minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanovenéhoosobitným predpisom.*1

(11) Na výpočet príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 6. Nazisťovanie prijmú sa vzťahuje § 58 ods. 9.

TRETIA ČASŤ

ORGANIZÁCIA SOCIÁLNEJ POMOCI

PRVÁ HLAVA

ŠTÁTNE ORGÁNY SOCIÁLNEJ POMOCIA ICH PÔSOBNOSŤ

§65

Vymedzenie štátnych orgánov sociálnej pomoci

(1) Štátne organy sociálnej pomoci sú:a) ministerstvo,b) krajské úrady.c) okresné úrady,d) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí

a mládeže.

(2) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detia mládeže Je orgán štátnej správy s pôsobnosťou naúzemí Slovenskej republiky. Jeho sídlom Je Bratislava.Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detía mládeže riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ,ktorého vymenúva a odvoláva minister prace, sociál-nych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len .mi-nister").

§66

Pôsobnosť ministerstva

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy Slo-venskej republiky v oblasti sociálnej pomocia) vypracúva koncepciu sociálnej pomoci.b) vypracúva projekty životného minima,c) riadi a kontroluje výkon štátnej správy uskutočňo-

vaný krajskými úradmi, okresnými úradmi a Cen-trom pre medzinárodnoprávnu ochranu deti a mlá-deže v oblastí sociálnej pomoci,

d) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo ve-ciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupnikoná a rozhoduje krajský úrad,

e) rozhoduje o1. vydaní povolenia právnickým osobám a fyzickým

osobám na vykonávanie sociálnej prevencie a naposkytovanie sociálneho poradenstva (ďalej len»povolenie"),

2. zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia"3. zrušení povolenia,

f) overuje spôsobilosť právnických osôb a fyzickýchosôb vykonávať sociálnu prevenciu a poskytovaťsociálne poradenstvo,

g) zriaďuje Centrum poradensko-psychologlckýchslužieb pre Jednotlivca, pár a rodinu,

h) udeľuje predchádzajúci písomný súhlas na zruše-nie zariadenia sociálnych služieb alebo na odňatieobjektu tohto zariadenia jeho účelu,

i) zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblastisociálnej pomoci,

j) koordinuje činnosť štátnych orgánov sociálnej po-moci, obcí a ďalších právnických osôb a fyzickýchosôb, ktoré pôsobia v sociálnej pomoci,

k) organizuje a zabezpečuje odbornú prípravu a sys-tematické odborné vzdelávanie zamestnancov v ob-lasti sociálnej pomoci, ako aj overovanie Ich osobit-ných kvalifikačných predpokladov, určuje rozsaha podmienky odbornej prípravy, ako aj predmeta podmienky skúšky a vydáva osvedčenie o osobit-ných kvalifikačných predpokladoch.

§67

Pôsobnosť krajského úradu

Krajský úrada) vypracúva koncepciu sociálnych služieb vo svojom

územnom obvode,b) riadi a kontroluje výkon štátnej správy v oblasti

sociálnej pomoci uskutočňovaný okresnými úrad-mi vo svojom územnom obvode,

c) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo ve-ciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupnikoná a rozhoduje okresný úrad alebo zariadeniesociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovúorganizáciu alebo príspevkovú organizáciu,

d) rozhoduje o1. povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú

starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktorézriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspev-kovú organizáciu, ak sa t atlivosť poskytla ne-právom, bez úhrady aleb • 'í nižšiu úhradu,

Čiastka 73 Zbierka zákonov č. 195/1998 Strana 1367

2. zamietnutí žiadosti právnických osôb a fyzickýchosôb o registráciu na účely poskytovania sociál-nych služieb podľa tohto zákona (ďalej len „regis-trácia-),

3. výmaze neštátneho subjektu, ktorý poskytuje so-ciálne služby z registra neštátnych subjektov, kto-ré poskytujú sociálne služby (ďalej len .register").

4. zákaze poskytovať sociálnu službu neštátnemusubjektu,

e) zriaďuje a kontroluje zariadenia sociálnych služiebuvedené v § 18 ods. 2 písm. a) až d),

í) prijíma žiadosti o registráciu,g) vykonáva zápis do registra, oznamuje vykonanie zá-

pisu do registra, vykonáva výmaz z registra a ozna-muje vykonanie výmazu z registra,

h) vedie register a je orgánom, ktorému1. neštátny subjekt predkladá doklady potrebné na

jeho registráciu,2. nezisková organizácia poskytujúca všeobecne pro-

spešné služby*5) oznamuje skutočnosti uvedenév § 74 ods. 4,

3. neštátny subjekt oznamuje zmenu poskytovaniasociálnej služby a skončenie poskytovania sociál-nej služby,

I) uzatvára zmluvu o poskytovaní finančného prí-spevku na úhradu nákladov za sociálnu službu,sociálnu prevenciu alebo sociálne poradenstvo (ďa-lej len .finančný príspevok") neštátnemu subjektu,zmluvu o poskytovaní finančného príspevku obcia zmluvu o poskytovaní jednorazového účelovéhofinančného príspevku,

j) kontroluje1. úroveň poskytovania sociálnych služieb alebo so-

ciálneho poradenstva a úroveň vykonávania so-ciálnej prevencie neštátnym subjektom,

2. hospodárenie s finančným príspevkom poskytnu-tým neštátnemu subjektu a obci a s jednorazovýmúčelovým finančným príspevkom,

k) ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedo-statkov a kontroluje ich plnenie,

1) plní ďalšie úlohy ustanovené týmto zákonom, ktorésúvisia s poskytovaním sociálnych služieb neštát-nymi subjektml,

m) vedie prehľad1. deti, ktorým treba zabezpečií náhradnú rodinnú

starostlivosť, ak túto starostlivosť nemožno zabez-pečiť v rámci okresu,

2. občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnústarostlivost, pre ktorých neboli vhodné detiv rámci okresu,

n) sprostredkúva nadviazanie osobného vzťahu deti,ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starost-livosť a túto im nemožno zabezpečiť v rámciokresu, s občanmi vhodnými vykonávať náhradnúrodinnú starostlivosť, pre ktorých neboli vhodnédeti v rámci okresu; pritom spolupracuje s ostatný-mi krajskými úradmi,

o) koordinuje vo svojom územnom obvode činnosťštátnych orgánov sociálnej pomoci, obcí a ďalších

právnických osôb a fyzických osôb, tóori ^sobiav sociálnej pomoci, .- ' '"-t-, -

p) organizuje výchovno-rekreačné tábory pre deti,q) vydáva pre svoj územný obvod všeobecne záväzné

vyhlášky*1) o štandardoch prevádzkových nákladovna sociálně služby,

r) plní ďalšie úlohy ustanovené zákonom,

§68

Pôsobnosť okresného úradu

Okresný úrada) rozhoduje

1. o okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivostinahrádzajúcej starostlivosť rodičov dovtedy, kýmrozhodne súd,

2. o výchovných opatreniach podľa osobitnýchpredpisov,

3. o poskytovaní opatrovateľskej služby podľa § 15ods. 1 pism. a) a o úhrade za túto opatrovateľskúslužbu,

4. o poskytovaní prepravnej služby a o úhrade zaprepravnú službu.

5. o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociál-nych služieb, ktoré zriadil ako svoju organizačnúsúčasť, o skončení poskytovania starostlivostiv tomto zariadení a o úhrade za poskytnutú sta-rostlivosť v tomto zariadení,

6. o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskyt-nutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,ktoré zriadil, ak sa starostlivosť poskytla neprá-vom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,

7. v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnomkonaní v prvom stupni koná a rozhoduje zariade-nie sociálnych služieb, ktoré zriadi] ako rozpočtovúorganizáciu alebo príspevkovú organizáciu,

8. o dávke sociálnej pomoci,9. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu,

10. o znížení, zvýšení alebo odňatí dávky sociálnejpomoci alebo peňažného príspevku na kompen-záciu a o zastavení ich výplaty,

H. o povinnosti občana vrátiť dávku sociálnej pomocialebo peňažný príspevok na kompenzáciu alebo ichčasť, ak sa vyplatili neprávom alebo vo vyššej sume,ako patrili, a o povinnosti občana zaplatiť úhraduza sociálnu službu, ktorá sa poskytla nepravom,bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,

12. o preddavkovom poskytovaní dávky sociálnej po-moci a o doplatení dávky sociálnej pomoci alebovrátení dávky sociálnej pomoci, ktorá sa poskytlapreddavkovo,

13. o poskytnuti peňažného príspevku na kúpu osob-ného motorového vozidla pestúnovi v zariadenípestúnskej starostlivosti, ktoré zriadil, a o vrátenítohto peňažného príspevku alebo jeho pomernej

. .času,14. o určení a o uvoľnení osobitného príjemcu dávky

sociálnej pomoci a peňažného príspevlni na kom-

Zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby

„,!toíyen S ^ 4 ™ 1 ' * ' 1 ™* ^ ^ " ^ " ^ ' ^ *' 2 2 2 / 1 9 9 6 .*• *• ° 0-íanlzácU miestnej statnej spravy a o zmene a doplnení

Strana 1368 Zbierka zákonov č. 195/1998 Čiastka 73

penzádu v prípadoch ustanovených týmto záko-nom,

15. o povinností vrátlf finančné prostriedky podľa§ 48 ods. 9.

16. o dalších opatreniach podľa osobitných predpi-sov."!

b) je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorýchv správnom konaní v prvom stupni koná a rozho-duje obec,

c) uzatvára zmluvu o1. výkone pestúnskej starostlivosti v zariadení pes-

túnskej starostlivosti, ktoré zriadil,2. poskytnutí pomôcky podľa § 59 ods. 17,

d) zriaďuje a kontroluje zariadenia sociálnych služiebuvedené v § 18 ods. 2 pism. e) až II.

e) vydáva posudok1. na účely poskytovania opatrovateľskej služby, pre-

pravne) služby, poskytovania starostlivosti v do-move sociálnych služieb, poskytovania bývaniaa dohľadu v zariadení chráneného bývania a po-skytovania starostlivosti v rehabilitačnom stredis-ku.

2. o miere funkčnej poruchy, o tom, že ide o občanas faikýrn zdravotným postihnutím, o sociálnychdôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutiaa navrhuje v ňom formu kompenzácie,

0 je orgánom.1. ktorému občan s ťažkým zdravotným postihnutím

predkladá vyhotovenie zmluvy o výkone osobnejasistencie alebo jej kópiu.

2. ktorý predkladá detskému domovu alebo domovusociálnych služieb pre deti doklady uvedené v § 94ods. 2.

3. po dohode s ktorým môže detský domov alebodomov sociálnych služieb pre deti podať podnet nazrušenie ústavnej výchovy,

g) vykonáva1. sociálnu prevenciu,2. poradenstvo pri riešení rodinných problémov a so-

ciálnych problémov.h) poskytuje výchovnú starostlivosť rodinám, v kto-

rých je vázne ohrozená alebo vázne narušená vý-chova dieťaťa a vývoj dieťaťa, a rodinám, z ktorýchbolo potrebné deti okamžite umiestniť do starostli-vosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,

I) vyhľadáva občanov vhodných vykonávať náhradnúrodinnú starostlivosť a deti. ktorým treba zabezpe-čiť náhradnú rodinnú starostlivost, a vedie prehľadtýchto občanov a deti,

j) zabezpečuje ,v súčinnosti s Centrom poradensko--psychologických služieb pre jednotlivca, pár a ro-dinu prípravu občanov, ktorí majú záujem vykoná-vať náhradnú rodinnú starostlivosť,

k) sprostredkúva nadviazanie osobného vzťahu detí.ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starost-livosť, s občanmi vhodnými vykonávať náhradnúrodinnú starostlivosť,

1) sleduje vývoj deti v náhradnej rodinnej starostli-vosti, v ústavnej výchove a v ochrannej výchove,

m) predkladá krajskému úradu prehľad deti, ktorýmtreba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť,

ak Ju nemožno zabezpečiť v okrese, a prehľad ob-čanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú sta-rostlivosť, pre ktorých neboli vhodné deti v rámciokresu,

n) vypláca odmenu pestúnovi v zariadení pestúnskejstarostlivosti, ktoré zriadil, uhrádza výdavky spojenés údržbou a opravou zariadenia pestúnskej starostli-vosti, ktoré zriadil v byte alebo v rodinnom domepestúna, dáva predchádzajúci písomný súhlas naúdržbu a opravu zariadenia pestúnskej starostlivos-ti, ktoré zriadil v byte alebo v rodinnom dome pestú-na, uhrádza poplatok za zriadenie telefónnej stani-ce v zariadení pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadil,a je orgánom, ktorý plní povinnosti zamestnávateľana účely platenia poistného na zdravotné poistenie,poistného na nemocenské poistenie, poistného nadôchodkové zabezpečenie a na účely platenia prí-spevku na poistenie v nezamestnanosti, ak zriadilzariadenie pestúnskej starostlivosti,

o) vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka malole-tých a funkciu opatrovníka maloletých,

p) navrhuje súdu1. nariadenie ústavnej výchovy a zrušenie ústavnej

výchovy., 2. zrušenie výchovných opatrení uložených súdom,

3. obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv,q] sústavne sleduje vykonávanie výchovných opatre-

ní, o ktorých rozhodol, a hodnou ich účinnosť,r) podáva správy a podnety súdu a Iným štátnym orgá-

nom vo veciach výchovy a výživy maloletých a spisujenávrhy a podnety vo veciach výchovy a výživy malo-letých.

s) zúčastňuje sa na trestnom konaní proti mladist-vým,

t) vedie evidenciu1. maloletých 9 ťažkým zdravotným postihnutím,2. občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, kto-

rým sa poskytujú sociálne služby alebo peňažnépríspevky na kompenzáciu,

3. zmlúv podľa § 59 ods. 17 a § 63 ods. 3,u) vydáva preukaz občana s ťažkým zdravotným po-

stihnutím a vedie evidenciu týchto preukazov,v) koordinuje vo svojom územnom obvode činnosť

štátnych orgánov sociálnej pomoci, obcí a ďalšíchprávnických osôb a fyzických osôb, ktoré pôsobiav sociálnej pomoci,

x) dohliada, ako osobitný príjemca plní svoje povin-nosti,

y) sleduje na základe písomného poverenia krajskéhoúradu úroveň poskytovania sociálnych služieb ne-štátnymi subjektmi, , .

z) plní ďalšie úlohy ustanovené zákonom.

Pôsobnosť Centra pre medzinárodnoprávnuochranu detí a mládeže

(1) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detía mládežea) plní úlohy prijímajúceho orgánu a odosielajúceho

"I Napriklad zikon d. 50/1973 Zb. o pestúnskej sUrostlhosti v mení neskorších predpisov.

Čiastka 73 Zbierka zákonov č.195/1998 Strana 1369

orgánu v oblasti vymáhania výživného podľa medzi-národných dohovorov,4*)

b) vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka na zákla-de rozhodnutia súdu v otázkach ochrany deti s me-dzinárodným prvkom,

c) poskytuje právnu pomoc a poradenstvo najmä privymáhaní výživného vo vzťahu k cudzine,

d) plni ďalšie úlohy v oblasti sociálnoprávnej ochranyvo vzťahu k cudzine podľa osobitných predpisov.*^

(2) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detia mládeže spolupracuje s prijímajúcimi orgánmi a odo-sielajúcimi orgánmi zmluvných štátov v cudzine, za-stupiteľskými úradmi, s ústrednými orgánmi štátnejsprávy, orgánmi miestnej štátnej správy a s bankami.

§70

Osobitné kvalifikačné predpoklady

(1) Predpokladom na výkon niektorých činnostiv krajskom úrade a v okresnom úrade na úseku so-ciálnej pomoci sú osobitné kvalifikačné predpoklady50)popri splnení kvalifikačných predpokladov.")

(2) Predpokladom na výkon vybraných činnosti v za-riadeniach sociálnych služieb sú osobitné kvalifikačnépredpoklady podľa tohto zákona popri splnení kvalifi-kačných predpokladov.

(3) Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa tohtozákona sú súhrnom teoretických vedomosti a praktic-kých schopnosti ovládať postupy z oblasti sociálnejpomoci a ďalších vedomosti na výkon činnosti.

(4) Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa tohlozákona sa vyžadujú u vedúceho zariadenia sociálnychslužieb, jeho zástupcu, hlavnej sestry, vedúceho vý-chovy a u sociálneho zamestnanca domova sociálnychslužieb, domova dôchodcov a detského domova.

(5) Osobitné kvalifikačné predpoklady sa preukazu-jú osvedčením, ktoré vydáva príslušný orgán na zákla-de úspešne vykonanej skúšky po absolvovaní odbornejprípravy podľa odseku 6 alebo po absolvovaní prísluš-ného druhu vzdelania podľa osobitného predpisu.52)

(6) Odbornú prípravu na skúšku organizuje prísluš-ný orgán. Rozsah odbornej prípravy a podmienky od-bornej prípravy, ako aj predmet a podmienky skúškyurčí príslušný orgán v študijnom pláne overovaniaosobitných kvalifikačných predpokladov podľa tohtozákona.

(7) Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa tohtozákona preukazujú vedúci ajtriadenia sociálnych slu-žieb, jeho zástupca, hlavná sestra, vedúci výchovya sociálny zamestnanec domova sociálnych služieb,domova dôchodcov a detského domova pri nástupe do

zamestnania, najneskôr do jedného réka od vymeno-vania do funkcie alebo od nástupu do zamestnania.

DRUHÁ HLAVA' ' -

OBEC A JEJ POSOBNOSt

§71

(1) Obeca) rozhoduje

1. o poskytovaní opatrovateľskej služby podľa § 15ods. 1 pism. b) a odseku 2 a o úhrade za tútoopatrovateľskú službu,

2. o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnychslužieb, ktoré zriadila, o skončení poskytovaniastarostlivosti v tomto zariadení a o úhrade za po-skytnutú starostlivosť v tomto zariadení,

3. o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnu-tú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,ktoré zriadila, ak sa starostlivosť poskytla neprá-vom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,

4. o povinnosti občana zaplatiť úhradu za opatrova-teľskú službu podľa § 15 ods. 1 pism. b) a odse-ku 2, ktorá sa poskytla neprávom, bez úhradyalebo za nižšiu úhradu,

5. v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnomkonaní v prvom stupni koná a rozhoduje zariade-nie sociálnych služieb, ktoré zriadila ako rozpoč-tovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu,

6. o jednorazovej dávke sociálnej pomoci,7. o povinností občana vrátiť jednorazovú dávku so-

ciálnej pomoci alebo jej cast ak sa vyplatila ne-právom alebo vo vyššej sume, ako patria.

8. o poskytnuti peňažného príspevku na kúpu osobné-ho motorového vozidla pestúnovi v zariadení pes-túnskej starostlivosti, ktoré zriadila, a o vrátení toh-to peňažného príspevku alebo jeho pomernej časti,

b) uzatvára zmluvu o1. poskytnutí sociálnej pôžičky,2. výkone pestúnskej starostlivosti v zariadení pes-

túnskej starostlivosti, ktoré zriadila,c) zriaďuje a kontroluje zariadenia sociálnych služieb

uvedené v § 18 ods. 2 a 3,d) vypláca odmenu pestúnovi v zariadení pestúnskej

starostlivosti, ktoré zriadila, uhrádza výdavky spoje-né s údržbou a opravou zariadenia pestúnskej sta-rostlivosti, ktoré zriadila v byte alebo v rodinnom do-me pestúna, dáva predchádzajúci písomný súhlas naúdržbu a opravu zariadenia pestúnskej starostlivos-ti, ktoré zriadila v byte alebo v rodinnom dome pes-túna, uhrádza poplatok za zriadenie telefónnej stani-ce v zariadení pestúnskej starostlivosti, ktorézriadila, a je orgánom, ktorý plní povinnosti zamest-

1 Vyhláška ministra zahraničných veci i. 33/ Í959 Zo. a Dohovore a vymáhaní výživného v cudztac.Vyhláška ministra zahraničných veci 6.132/1976 Zb. o Dohovore o uznávaní a výkone rozhodnutí o vyživovacej povinnosti.

1 Napríklad zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.T 8 10 zákona Národnej rady Slovenské) republiky č. 222/1996 Z. z.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 157/1997 Z. z. o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činnostiv krajských úradoch a okresných úradoch.

' l l ľ í ' ' n a r l a d e n i a v l ä d y s l o w n s k e ) r e p u b U k y č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov-v rozpočtových a v niektorýchdalších oiganizáclách a organoch v znení neskortich predpisov.

1 § 24 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách vzneoi zákona Národne) rady Skwensta) republiky c. 324/1996 Z. z.

Strana 1370 Zbierka zákonov č. 195/1998 Čiastka 73

navatefa na účely platenia poistného na zdravotnépoistenie, poistného na nemocenské poistenie, po-istného na dôchodkové zabezpečenie a na účelyplatenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti,ak zriadila zariadenie pestúnskej starostlivosti.

e) poskytuje pomoc1. maloletým v naliehavých prípadoch, najmä ak je

život alebo zdravie maloletého v doterajšom pro-stredí vážne ohrozené,

2. občanom pri zabezpečováni prístrešia,f) chráni maloletých pred škodlivými vplyvmi, ktoré

ohrozujú alebo narušujú ich riadnu výchovu.g) vykonáva poradenstvo pri riešení rodinných prob-

lémov a sociálnych problémov,h) poskytuje výchovnú starostlivosť rodinám, v kto-

rých je vážne ohrozená alebo vážne narušená vý-chova dieťaťa a vývoj dieťaťa,

i) podieľa sa na obnove rodinného prostredia, z kto-rého boli deti vyňaté pre zlyhanie výchovnej funkcierodiny,

j) spolupôsobí pri výkone výchovných opatrení ulože-ných súdom alebo okresným úradom,

k) navrhuje1. súdu nariadenie ústavne) výchovy a zrušenie

ústavnej výchovy, zrušenie výchovných opatreníuložených súdom, obmedzenie alebo pozbavenierodičovských práv.

2. okresnému úradu zrušenie výchovných opatreníuložených okresným úradom.

1) vyhľadáva a okresnému úradu odporúča občanovvhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostli-vosť a deti. ktorým treba zabezpečiť náhradnú ro-dinnú starostlivost.

m) vyhľadáva občanov, ktorým treba poskytnúť sociál-nu pomoc.

n| vedie evidenciu občanov, ktorým poskytuje sociál-nu pomoc,

o] oznamuje súdu skutočnosti na rozhodovanie voveciach výchovy a výživy maloletých.

p) organizuje spoločné stravovanie.r) utvára podmienky na záujmovú činnosť, kultúrnu

činnosť a na udržiavanie fyzickej aktivity a psychic-kej aktivity občanov.

(2) Obec môže poskytovať zo svojho rozpočtu neštát-nemu subjektu finančný príspevok alebo jednorazovýúčelový finančný príspevok.

Š T V R T Á Č A S Ť

POSKYTOVANIE SOCIÁLNEJ POMOCINESTATNÝM SUBJEKTU

PRVÁ HLAVA

POSKYTOVANIE SOCIÁI-NYCH SLUŽIEBNEŠTÁTNYMI SUBJEKTM1

§72

Sociálne služby môže poskytovať podľa tohto zákonaaj neštátny subjekt.

§73 •• -•

(1) Sociálna služba poskytovaná neštátnym subjek-tom podľa tohto zákona je špecializovaná činnosť,ktorá svojim obsahom zodpovedá sociálnym službámuvedeným v § 14 ods. 2 písm. a) až d).

(2) Sociálna služba poskytovaná neštátnym subjek-tom podľa tohto zákona nieje pomoc, ktorú poskytujeobčanovi jeho manžel, manželka, rodičia, deti, starírodičia a vnuci.

§74 •

(1) Neštátny subjekt môže poskytovať sociálnu služ-bu podľa tohto zákona, ak je zapísaný do registra,a splní ďalšie podmienky ustanovené týmto zákonom.

(2) Zápis do registra môže vykonávať príslušný or-gán na základe písomnej žiadosti o registráciu.

(3) Žiadosť o registráciu podáva právnická osobaalebo fyzická osoba pred začatím poskytovania sociál-nej služby. Za právnickú osobu podáva písomnú žia-dosť o registráciu jej štatutárny orgán.

(4) Žiadosť o registráciu obsahujea) obchodné meno alebo názov, sídlo, Identifikačné

číslo a právnu formu právnickej osoby alebo meno,priezvisko, rodné číslo a trvalé bydlisko fyzickejosoby,

b) meno. priezvisko a rodné číslo zodpovedného zá-stupcu, fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgá-nom, alebo fyzických osôb. ktoré sú členmi štatu-tárneho orgánu, a ich trvalé bydlisko,

c) druh sociálnej služby, ktorú právnická osoba alebofyzická osoba bude poskytovat, a jej rozsah,

d) miesto poskytovania sociálnej služby,el predpokladaný deň začatia poskytovania sociálnej

služby,0 čas poskytovania sociálnej služby, ak sa sociálna

služba bude poskytovať po určitý čas.g) údaje o priestorových podmienkach, personálnych

podmienkach, materiálnych podmienkach a fi-nančných podmienkach na poskytovanie sociálnejslužby.

(5) Fyzická osoba je povinná k žiadosti oregistráclupripojiť výpis z registra trestov nie starší ako dvamesiace.

(6) Právnická osoba Je povinná k žiadosti o registrá-ciu pripojiťa) rozhodnutie alebo iný doklad príslušného orgánu

o registrácii a o zápise do registra podľa osobitnýchpredpisov53) alebo písomnú zmluvu, zakladaciulistinu, zriaďovaciu zmluvu, zriaďovaciu listinu ale-bo iný doklad, ktorý preukazuje vznik právnickej

b) štatút alebo iný doklad, ktorý preukazuje, kto jeoprávnený na právne úkony akb štatutárny orgán,ak to neustanovujú osobitné predpisy,")

NapriWad ratal Národnej rady Slovenskej republiky 1207/1996Z. z. onaaáäáaivznenirakonae. 147/1997Z.z..'záfcone.213/1997Z.z.) Napríklad § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej ÄŕúbHkýc. 207/1996 Z. z.. § 23 ííVona i. 213/1997 Z. z.

Čiastka 73 Zbierka zákonov č. 195/1998 Strana 1371

c) doklad, ktorý preukazuje údaje uvedené v odseku 4pism. g),

d) výpis z registra trestov osôb uvedených v odseku 4písm. b) nie starší ako dva mesiace.

(7) Žiadosť o registráciu podáva právnická osobaalebo fyzická osoba na príslušnom orgáne, v ktoréhoobvode je miesto poskytovania sociálnej služby. Aktakéto miesto nemožno určiť alebo ak sa sociálnaslužba bude poskytovat v územných obvodoch viace-rých krajov, žiadosť o registráciu sa podáva na prísluš-nom orgáne, v ktorého obvode má právnická osobasídlo alebo fyzická osoba trvalý pobyt.

§75

(1) Ak príslušný orgán zisti, že žiadosť o registráciunemá náležitosti uvedené v § 74 ods. 4 a k žiadostio registráciu nie sú pripojené doklady uvedené v § 74ods. 5 a 6, písomne vyzve právnickú osobu alebo fy-zickú osobu, aby žiadosť o registráciu doplnila alebopripojila chýbajúce doklady; zároveň určí lehotu naodstránenie týchto nedostatkov, ktorá nesmie byťkratšia ako päť dní odo dňa doručenia písomnej výzvy.

(2) Príslušný orgán môže vykonať zápis do registra,ak z podkladov podľa § 74 ods. 4 až 6 vyplýva, žeslužba, ktorú právnická osoba alebo fyzická osobabude poskytovať, je sociálna služba podľa tohto záko-na a že neštátny subjekt má priestorové podmienky,personálne podmienky, materiálne podmienky a fi-nančné podmienky na poskytovanie sociálnej služby.V týchto prípadoch príslušný orgán nevydáva rozhod-nutie, ale písomne oznámi právnickej osobe alebofyzickej osobe, ktorá bude poskytovať sociálnu službu,vykonanie zápisu do registra.

(3) Príslušný orgán vydá rozhodnutie o zamietnutížiadosti o registráciu, aka) právnická osoba alebo fyzická osoba v určenej le-

hote nedoplní žiadosť o registráciu o náležitostiuvedené v § 74 ods. 4 alebo nepřipojí chýbajúcedoklady uvedené v § 74 ods. 5 a 6, alebo

b) žiadosť o registráciu nepredložil oprávnený štatu-tárny orgán.

(4) Do registra sa zapisujú údaje uvedené v § 74ods. 4 písm. a) až f), zmena zapisovaných skutočnostíalebo zánik zapisovaných skutočnosti.

§76

(1) Neštátny subjekt, ktorému príslušný orgán ozná-mil vykonanie zápisu do registra, je oprávnený začaťposkytovanie sociálnej služby podľa tohto zákona popredloženía) dokladu preukazujúceho

1. odbornú spôsobilosť fyzickej osoby, ktorá posky-tuje sociálnu službu, odbornú spôsobilosť zodpo-

vedného zástupcu") alebo odbornú ̂ spôsobilosťfyzickej osoby, kto» zodpovedá is. poskytovaniesociálnej služby na základe rozhodnutia štatutár-neho orgánu, '' -

2. bezúhonnosť osôb uvedených v preom bode,b) zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by

mohla vzniknúť pri poskytovaní sociálnej službyalebo v priamej súvislosti s nim: poistenie musítrvať po celý čas poskytovania sociálnej služby.

(2) Neštátny subjekt nie je povinný predložiť dokladpreukazujúci bezúhonnosť fyzickej osoby, ktorá po-skytuje sociálnu službu, alebo bezúhonnosť zodpoved-ného zástupcu, ak predložil výpis z registra trestovpodfa § 74 ods. 5 a 6 písm. d) a od jeho predloženianeuplynul dlhší čas ako šesť mesiacov.

(3) Odborná spôsobilosť na účely poskytovania so-ciálnej služby neštátnym subjektom zahŕňa súhrnvedomostí a prax zodpovedajúcu obsahu sociálnejslužby, ktorá sa poskytuje. Ak sa poskytuje starostli-vosť v detskom domove a v domove sociálnych služiebpre deti, sú súčasťou odbornej spôsobilosti aj osob-nostné predpoklady osôb uvedených v odseku 1písm. a) v prvom bode. Odborná spôsobilosť sa preu-kazuje najmä dokladmi podľa osobitného predpisu56)a potvrdením o zamestnaní.")

(4) Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol prá-voplatne odsúdený za akýkoľvek úmyselný trestný činalebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvis-losti s poskytovaním sociálnej služby alebo v súvislostis poskytovaním služieb, ktoré obsahom zodpovedajúsociálnym službám. Bezúhonnosť sa preukazuje výpi-som z registra trestov nie starším ako dva mesiace.

§77

Oprávnenie poskytovať sociálnu službu podľa tohtozákona vzniká neštátnemu subjektu zápisom do regis-tra a predložením dokladov uvedených v § 76 ods. 1.

§78

(1) Nezisková organizácia poskytujúca všeobecneprospešné služby nepodáva písomnú žiadosť o regis-tráciu, ale písomne oznamuje príslušnému orgánuskutočnosti uvedené v § 74 ods. 4. K oznámeniu jepovinná pripojiť doklady uvedené v § 74 ods. 6.

(2) Na postup pri zápise neziskovej organizácie po-skytujúcej všeobecne prospešné služby do registra saprimerane vzťahujú ustanovenia § 74 ods. 1 a 7 a § 75ods. 1 až 3.

(3) Príslušný orgán vykoná zápis neziskovej organi-zácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby do re-gistra, ak sú splnené podmienky podfa § 75 ods. 2a podmienky ustanovené osobitnými predpismi.^

^ Naprikkd§7ods.2zákonač.455/1991Zb.oavno»taisl<ompodnikaní(živnostenský zákon).T Napríklad zákon č. 172/1990». v mení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva Školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky

č. 102/ !991 Zb. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných uculstlach a učUisttach v znení vyhláškyMinisterstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 97/1994 z z.

") §60 ods. 2 Zákonníka práce.*l Zákonc.213/1997Z.z.

Strana 1372 Zbierka zákonov č. 198/1998, Čiastka 73

§79 §81

(1) Príslušný orgán vykoná výmaz neštátneho sub-jektu z registra, aka) neštátny subjekt nezačal poskytovať sociálnu služ-

bu najneskôr do šiestich kalendárnych mesiacovodo dna zápisu do registra.

b) neštátny subjekt neposkytoval sociálnu službu dlh-šie ako 12 kalendárnych mesiacov od predloženiadokladov uvedených v § 76 ods. 1,

c) neštátny subjekt po vydaní rozhodnutia o zákazeposkytovať sociálnu službu neodstránil v určenejlehote zislené nedostatky.

d) neštátny subjekt skonči poskytovanie sociálnejslužby,

e) fyzická osoba, ktorá poskytuje sociálnu službu,zomrela alebo

f) právnická osoba, ktorá poskytuje sociálnu službu,sa zlúčila alebo splynula s inou právnickou osobou,alebo bola zrušená.

(2) Vykonanie výmazu neštátneho subjektu z regis-tra z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) až d)príslušný orgán písomne bezodkladne oznámi neštát-nemu subjektu.

(3) Príslušný orgán rozhoduje o výmaze neštátnehosubjektu z registra, ak neštátny subjekt nesplňa pod-mienky poskytovania sociálnej služby ustanovenétýmto zákonom.

(41 Oprávnenie poskytovať sociálnu službu podľatohto zákona zaniká dňom výmazu neštátneho subjek-tu z registra.

(1) Poverený zamestnanec príslušného orgánu jeoprávnený vstupovať do objektu zariadenia, v ktoromneštátny subjekt poskytuje sociálnu službu alebo kto-ré priamo súvisia s poskytovaním sociálnej služby,požadovať predloženie potrebných dokladov, informá-cie a vysvetlenie v lehotách na to určených a ďalšiusúčinnosť potrebnú na výkon kontroly úrovne posky-tovanej sociálnej služby.

(2) Neštátny subjekt je povinný umožniť poverené--mu zamestnancovi príslušného orgánu vstup do ob-jektu a zariadenia, v ktorých sa poskytuje sociálnaslužba alebo ktoré priamo súvisia s poskytovaním so-ciálnej služby.

(3) Ak príslušný orgán zisti nedostatky, uloží opat-renia na ich odstránenie v určenej lehote. Ak neštátnysubjekt neodstráni zistené nedostatky v určenej leho-te, príslušný orgán, ktorý opatrenie na odstráneniezistených nedostatkov uložil, vydá rozhodnutie o zá-kaze poskytovať sociálnu službu a v ňom urči aj lehotuna odstránenie zistených nedostatkov, ktorá nesmiebyť kratšia ako 3 dni a dlhšia ako 10 dni. Ak neštátnysubjekt neodstráni zistené nedostatky ani v tejto leho-te, príslušný orgán vykoná

a) výmaz neštátneho subjektu z registra alebob) Iné opatrenia podľa osobitných predpisov.6^

§82

Ak sociálnu službu poskytuje neštátny subjekt, vzťa-hujú sa na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a naochranu zdravia občana, ktorému sa poskytuje sociálnaslužba, osobitné predpisy.6')

(1) Sociálna služba sa poskytuje občanovi na zákla-de zmluvy tohto občana s neštátnym subjektom. Toneplatí, ak sa poskytuje starostlivosť v »riadení predeti na základe pravoplatného rozhodnutia súdu o na-riadení ústavnej výchovy.

(21 Zmluva o poskytovaní sociálnej služby neštátnymsubjektom musí obsahovať najmä druh sociálnej službya rozsah sociálnej služby, deň začatia poskytovania so-ciálnej služby, čas poskytovania sociálnej služby a mies-to poskytovania sodálnej služby. V zmluve o poskyto-vaní sociálnej služby neštátnym subjektom sa musíuviesť aj cena sociálnej služby, ktorú je povinný do-hodnúť neštátny subjekt s občanom, ktorému sa po-skytuje sociálna služba podľa osobitného predpisu,*^a podmienky platenia sociálnej služby.

(3) Zmluva o poskytovaní sociálnej služby neštát-nym subjektom musí byť uzatvorená písomne. Inak Jetáto zmluva neplatná.

(1) Neštátny subjekt (e povinny vopred písomneoznámiť príslušnému orgánu zmenu poskytovania so-ciálnej služby alebo skončenie poskytovania sociálnejslužby, najmä zmenu druhu sociálnej služby a miestaposkytovania sociálnej služby a priložiť zoznam obča-nov, ktorým sociálnu službu poskytuje, a to najneskôrštyri mesiace pred predpokladaným dňom zmeny po-skytovania sociálnej služby alebo skončenia poskyto-vania sociálnej služby. Túto povinnosť má neštátnysubjekt aj voči občanovi, ktorému sa poskytuje sociál-na služba, ak sa vopred písomne nedohodli o poskyto-váni sociálnej služby na určitý čas.

(2) V prípade skončenia poskytovania sociálnej služ-by neštátnym subjektom je neštátny subjekt povinnýzabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu náhradu zanika-júcej sociálnej služby v spolupráci s príslušným orgá-

™) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v zneni zákona Národnej rady Slovenskej rady č. 87/1996 Z. z."l NapnMad § 58 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. § 15 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

fc207/1996Z.t ;") Zákon Národne) rady Slovenskej republiky e 272/1994 Z z. o ochrane zdravia fudi v zneni neskonKch predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. í. v zneni neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Čiastka 73 Zbierka zákonov č. 196/1998 Strana 1373

DRUHA HLAVA

VYKONÁVANIE SOCIÁLNEJ PREVENCIEA POSKYTOVANIE SOCIÁLNEHO PORADENSTVA

NESTATNÝMI SUBJEKTMI

(1) Neštátny subjekt môže na základe povolenia vy-konávať aj sociálnu prevenciu a poskytovať sociálneporadenstvo.

(2) O vydanie povolenia môže požiadať právnickáosoba alebo fyzická osoba, ktoráa) má v predmete svojej činnosti sociálnu prevenciu

alebo sociálne poradenstvo,b) predloží

1. projekt sociálnej prevencie alebo sociálneho pora-denstva,

2. doklad o odbornej spôsobilosti a bezúhonnosti fy-zických osôb, ktoré vykonávajú sociálnu preven-ciu alebo poskytujú sociálne poradenstvo,

3. údaje o priestorových podmienkach, personál-nych podmienkach, materiálnych podmienkacha finančných podmienkach na vykonávanie so-ciálnej prevencie alebo poskytovanie sociálnehoporadenstva.

(3) O vydaní povolenia rozhoduje príslušný orgán.

(4) Pred rozhodnutím o vydaní povolenia príslušnýorgán overuje spôsobilosť právnických osôb a fyzic-kých osôb vykonávať sociálnu prevenciu alebo posky-tovať sociálne poradenstvo za podmienok ustanove-ných týmto zákonom a spôsobom ustanoveným týmtozákonom.

(5) Právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá spi-na podmienky ustanovené týmto zákonom, príslušnýorgán vydá povolenie; súčasťou povolenia Je aj rozsahsociálnej prevencie alebo sociálneho poradenstvaa podmienky vykonávania sociálnej prevencie aleboposkytovania sociálneho poradenstva.

(6) Ak právnická osoba alebo fyzická osoba nespĺňapodmienky ustanovené týmto zákonom, príslušný orgánrozhodne o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia.

(7) Príslušný orgán rozhodne o zrušení povolenia ne-štátnemu subjektu, ktorý nevykonáva sociálnu pre-venciu alebo neposkytuje sociálne poradenstvo na zá-klade povolenia počas troch kalendárnych mesiacov,alebo nevykonáva sociálnu prevenciu, alebo neposky-tuje sociálne poradenstvo v súlade s povolením.

(8) Na odbornú spôsobil&sť a bezúhonnosť osôbuvedených v odseku 2 písm. b) v druhom bode sa pri-merane vzťahuje § 76 ods. 3 a 4.

TRETIA HLAVA

FINANČNÝ PRÍSPEVOK NESTATNÉMUSUBJEKTU A OBCI

§85

(1) Príslušný orgán môže poskytovať neštátnemusubjektu a obci vo vopred dohodnutom rozsahu fi-nančný príspevok.

(2) Finančný príspevok možno poskytovať na zákla-de písomnej žiadosti neštátneho šubjektu^alébo obce.

(3) O poskytovaní finančného príspevku uzatvárapríslušný orgán s neštátnym subjekíom'alebo s obcoupísomnú zmluvu o poskytovaní fiaančného prépevku.

(4) Zmluva podľa odseku 3 musí obsahovať najmäa) druh poskytovanej sociálnej služby a rozsah posky-

tovanej sociálnej služby alebo rozsah sociálnej pre-vencie, alebo rozsah sociálneho poradenstva,

b) miesto poskytovania sociálnej služby alebo sociál-neho poradenstva, alebo miesto vykonávania so-ciálnej prevencie,

c) cas poskytovania sociálnej služby alebo sociálnehoporadenstva, ak sa sociálna služba alebo sociálneporadenstvo bude poskytovať po určitý čas, alebočas vykonávania sociálnej prevencie, dk sa sociálnaprevencia bude vykonávať po určitý čas,

d) výšku a účel použitia finančného pnspevku, spô-sob Jeho poskytnutia a vyúčtovania,

e) spôsob vykonávania kontroly použitia finančnéhopríspevku,

f) dôvody zastavenia výplaty finančného pnspevkualebo vrátenia poskytnutého finančného príspevku.

g) dôvody odstúpenia od zmluvy.

(5) Pred uzatvorením zmluvy podľa odseku 3 prísluš-ný orgán vykoná kontrolu úrovne poskytovania sociál-nej služby alebo sociálneho poradenstva, alebo úrovnevykonávania sociálnej prevencie.

(6) Ak dôjde k zmene druhu sociálnej služby aleborozsahu sociálnej služby poskytovanej neštátnym sub-jektom alebo obcou alebo k zmene rozsahu sociálnejprevencie vykonávanej neštátnym subjektom aleboobcou, alebo rozsahu sociálneho poradenstva posky-tovaného neštátnym subjektom alebo obcou, uzatvárasa nová zmluva o poskytovaní finančného príspevku.

(1) Finančný príspevok sa poskytne, ak neštátnysubjekt alebo obec vykonáva sociálnu prevenciu aleboposkytuje sociálne poradenstvo alebo sociálnu službuobčanovi, ktorý splna podmienky na ich vykonávaniealebo na Ich poskytovanie podľa tohto zákona, aa) sociálna prevencia, sociálne poradenstvo a sociál-

na služba v kraji chýba alebo Je nedostatková, ab) neštátny subjekt alebo obec nevykonáva sociálnu

prevenciu alebo neposkytuje sociálne poradenstvoalebo sociálnu službu s cieľom dosiahnutia zisku.

(2) Výška finančného príspevku sa určí na základeštandardu prevádzkových nákladov na Jedno miesto,najeden rozpočtový rok (ďalej len .štandard"). Stan-dard sa určuje pre Jednotlivé druhy sociálnych služieba pre starostlivost poskytovanú v zariadení sociálnychslužieb podľa druhu zariadenia. Štandard zohľadňujeaj špecifické podmienky kraja. Standard ustanoví preúzemný obvod kraja príslušný orgán všeobecne závaznou vyhláškou.

(3) Finančný príspevok sa poskytne neštátnemusubjektu alebo obci na úhradu nákladov, ktoré vznikliposkytovaním sociálnej služby občanovi, ktorý spĺňapodmienky na poskytovanie sociálnej služby podľa

Strana 1374 Zbierka zákonov č. 195/1998 Čiastka 73

tohto zákona a nemôže vzhľadom na príjem a majetokuhradiť náklady za poskytovanú sociálnu službu anivo výške štandardu určeného podľa odseku 2.

(4) Na zúčtovanie finančného príspevku sa vzťahujeosobitný predpis."^

(5) Ak neštátny subjekt alebo obec skončí vykonáva-nie sociálnej prevencie alebo poskytovanie sociálnehoporadenstva alebo sociálnej služby v priebehu rozpoč-tového roka, zúčtuje poskytnutý finančný príspevokku dňu skončenia činnosti alebo v termíne určenompríslušným orgánom.

(6) Finančný príspevok možno poskytnúť najskôrodo dňa podania písomnej žiadosti.

ŠTVRTÁ HLAVA

.JEDNORAZOVÝ ÚČELOVÝFINANČNÝ PRÍSPEVOK

§87

(1) Príslušný orgán môže poskytnúť neštátnemusubjektu, ktorý splna podmienky na poskytovanie fi-nančného príspevku, aj jednorazový účelový finančnýpríspevok na úhradu nákladov na začatie poskytova-nia sociálnej služby a na rozšírenie sociálnych služieb.Jednorazový účelový finančný príspevok možno po-skytnúť aj na opravu, údržbu a obnovu technologické-ho vybavenia objektu zariadenia neštátneho subjektu,ak je majetkom štátu.

(21 Jednorazový účelový finančný príspevok možnoposkytnúť na základe písomnej žiadosti neštátnehosubjektu.

(3) O poskytnutí jednorazového účelového finančné-ho príspevku uzatvára príslušný orgán s neštátnymsubjektom písomnú zmluvu, ktorá musí obsahovaťokrem náležitostí uvedených v § 85 ods. 4 pism. a) ažc) a g) najmä výšku a účel použitia Jednorazovéhoúčelového finančného príspevku, spôsob jeho poskyt-nutia a vyúčtovania, spôsob vykonania kontroly po-užitia jednorazového účelového finančného prispevjíua dôvody vrátenia poskytnutého jednorazového účelo-vého finančného príspevku.

PIATA HLAVA

HOSPODÁRENIE NEŠTÁTNEHO SUBJEKTU

Neštátny subjekt ktorý vykonáva sociálnu preven-ciu alebo poskytuje sociálne poradenstvo alebo sociál-nu službu podľa tohto zákona, hospodári podlá svojhorozpočtu na kalendárny rok. Rozpočet obsahuje všetkyrozpočtované príjmy a výdavky.

PIATA ČASŤFINANCOVANIE SOCIÁLNEJ POMOCI

(1) Financovanie sociálnej pomoci sa zabezpečuje zoštátneho rozpočtu, z rozpočtu obce a v príspevkovýchorganizáciách a v neštátnych subjektoch aj z úhrad zaposkytnuté sociálne služby od občanov a od osôb.ktoré majú voči týmto občanom vyživovaciu povinnosť.

(2) Sociálna pomoc sa financuje aj z darov právnic-kých osôb a z darov fyzických osôb. Ďalší rozvoj sta-rostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb sa finan-cuje aj zo zisku po zdanení z podnikateľskej činnosti,ktorú vykonávajú zariadenia sociálnych služieb sosúhlasom zriaďovateľa.

(3) Dary právnických osôb a dary fyzických osôb mož-no použiť len na účel určený darcom. Ak účel nie jedarcom určený, možno ich použiť len na poskytovaniesociálnych služieb.

§90

(1) Na financovanie sociálnej pomoci môže obec. prí-slušný orgán, rozpočtové organizácie alebo príspevko-ví organizácie združovať prostriedky.

(2) Obec môže financovať sociálnu pomoc aj z pro-striedkov združených s Inými obcami, s právnickýmiosobami alebo fyzickými osobami.6')

(3) Rozpočtová organizácia alebo príspevková orga-nizácia môže združovať prostriedky na ňnancovstniesociálnej pomoci podľa osobitného predpisu.")

Š I E S T A ČASŤ

KONANIE VO VECIACHSOCIÁLNEJ POMOCI

Spoločné ustanovenia

§91

(1) Na konanie o poskytovaní sociálnej pomoci a nakonanie vo veciach poskytovania sociálnych služieb ne-štátnymi subjektmi sa vzťahujú všeobecné predpisyo správnom konaní,1*} ak tento zákon neustanovuje Inak.

(2) Všeobecné predpisy o správnom konaní sa ne-vzťahujúa) na vykonávanie sociálnej prevencie,b) na konanie o poskytovaní

1. sociálneho poradenstva a sociálnoprávnej ochranys výnimkou rozhodovania, podľa § 13 ods. 1písm. c).

2. starostlivosti v domove sociálnych služieb pre detis nariadenou ústavnou výchovou a v detskom do-move a v zariadeniach sociálnych služieb uvede-

*•) 87«h.Si4konaSlown8lreJnarodnrJradye.369/1990Zb."i §19iákanaN4n)dnejnKlrSiom»k4rcpubtIkr&303/!995Z.z.

8 829 «i MI Občianskeho zákonníka,"í Zákon t 71/1967 Zb. o správnom koraní (sprtvny poriadok).

v 2 n ^

Čiastka; 73 Zbierka zákonov č. 196/1998 Strana 1375

ných v § 29 až 32 a v § 35 až 38 s výnimkourozhodovania o úhrade za poskytnuté sociálne._služby.

(3) Miestna příslušnost krajských úradov a okres-ných úradov v oblasti sociálne) pomoci sa spravujea) sídlom krajského úradu alebo okresného úradu,

ktorý zriaďuje zariadenie sociálnych služieb, v kto-rom sa má občanovi poskytovať starostlivost,

b) šidlom okresného úradu, v ktorého obvode sa zdr-žiava maloletý, ak riešenie jeho výchovy a výživyneznesie odklad.

(4) Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako roz-počtová organizácia alebo príspevková organizácia roz-hoduje oa) poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych

služieb,b) zaradení do poradovníka čakateľov na poskytovanie

starostlivosti v zariadení sociálnych služieb (ďalejlen .poradovník"),

c) skončení poskytovania starostlivosti v zariadenísociálnych služieb.

d) úhrade za poskytnutú starostlivosť v zariadení so-ciálnych služieb.

(5) Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako roz-počtová organizácia alebo príspevková organizácia,ktoré rozhoduje o poskytovaní starostlivosti v zariade-ní sociálnych služieb, o zaradení do poradovníka,o skončení poskytovania starostlivosti v zariadení so-ciálnych služieb a o úhrade za poskytnutú starostli-vosť v zariadení sociálnych služieb, má pri tomto roz-hodovaní postavenie správneho organu.

(6) O poskytovaní starostlivosti v zariadení sociál-nych služieb, ktoré príslušný orgán zriaďuje ako svojuorganizačnú súčasť, o skončení poskytovania starost-livosti v tomto zariadení sociálnych služieb a o úhradeza poskytovanú starostlivosť rozhoduje príslušný or-gan, ktorý zariadenie zriadil.

§92

(1) Konanie o poskytovaní sociálnej služby, dávkysociálnej pomoci a peňažného príspevku na kompen-záciu sa začína na základe písomnej žiadosti občanaalebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodo-vať o sociálnych službách, o dávke sociálnej pomocia o peňažných prostriedkoch na kompenzáciu.

(2) Ak občan vzhľadom na svoj zdravotný stav nemô-že sám podať žiadosť, můře s jeho súhlasom a nazáklade potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnomstave tohto občana podať žiadosť manžel, manželka,rodičia a jeho deti, ak sú spôsobilí na právne úkony.

(3) Žiadosť musí obsahovať formu sociálnej pomoci,ktorú občan požaduje. K písomnej žiadosti je občanpovinný predložiť potvrdenie o prijme v kalendárnommesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o sociálnu po-moc, o prijme za posledných 12 kalendárnych mesia-cov pred podaním žiadosti o sociálnu pomoc (§ 7ods. 2), o prijme za posledných 6 kalendárnych mesia-cov pred podaním žiadosti o sociálnu pomoc (§ 58ods. 9), o majetkových pomeroch, odporúčanie ošet-

rujúceho lekára a iné doklady podfa tohto zákona,ktoré sú podkladom na-rozhodnutie. -—t

(4) Ak je podkladom na rozhodnutie, o poskytovanístarostlivosti v zariadení sociálnych služieb vydanieposudku príslušného orgánu, zariadenie sociálnychslužieb alebo obec si vyžiada najneskôr do troch pra-covných dní od podania žiadosti od tohto orgánu vy-danie posudku.

(5) Pred rozhodnutím o poskytovaní starostlivostiv zariadení sociálnych služieb je správny orgán povin-ný zistiť, či sa u občana vedeného v poradovníku zme-nili podmienky rozhodujúce na poskytovanie starost-livosti v tomto zariadení.

(6) V rozhodnutí o poskytovaní starostlivosti v za-riadení sociálnych služieb sa urči aj čas poskytovaniastarostlivosti.

(7} Odvolanie proti rozhodnutiu o okamžitomumiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcejstarostlivosť rodičov podľa § 68 pism. a) prvého bodu,odvolanie proti rozhodnutiu o znížení alebo odňatídávky sociálnej pomoci alebo peňažného príspevku nakompenzáciu a o zastavení Ich výplaty a odvolanieproti rozhodnutiu o odňati sociálnej služby a protirozhodnutiu o zákaze poskytovať sociálnu službu(§ 81 ods. 3S nemajú odkladný účinok.

(8) Dávka sociálnej pomoci a peňažný príspevok nakompenzáciu sa občanovi nevypláca do cudziny a ne-patrí za čas, v ktorom sa občan zdržiava v cudzinedlhšie ako dva mesiace.

(9) Sociálne služby sa počas pobytu občana v cu-dzine neposkytujú. Ak pobyt v cudzine trvai dlhšie akodva mesiace, s výnimkou poskytovania starostlivostiv domove sociálnych služieb a v domove dôchodcov,občan po návrate z cudziny podáva novú žiadosť o po-skytovanie sociálnych služieb.

(10) Výška dávky sociálnej pomoci a výška peňažné-ho príspevku na kompenzáciu sa zaokrúhľuje na celekoruny smerom nahor.

§93

Prijímanie do zariadenia sociálnych služieb

(1) Do zariadenia sociálnych služieb možno prijaťobčana na základea) právoplatného rozhodnutia o poskytovaní starost-

livostí v zariadení sociálnych služieb,b) právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení

ústavnej výchovy aleboc) rozhodnutia o okamžitom umiestnení dieťaťa do

starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičovdovtedy, kým rozhodne súd.

(2) V naliehavých prípadoch, najmä ak je život alebozdravie maloletého vážne ohrozené, možno prijať ma-loletého do detského domova aj bez dokladov uvede-ných v § 94 ods. 2.

(3) Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako roz-počtová organizácia alebo príspevková organizácia roz-hodne o zaradení do poradovníka, ak v tomto zariadenísociálnych služieb nieje vofné miesto. Rozhodnutie sadoručuje aj príslušnému orgánu, ktorý toto zariadenie

Strana 1376 Zbierka zákonov č. 195/1998 Čiastka 73

zriadil, a príslušnému orgánu, v ktorého obvode máobčan trvalý pobyt.

(4) Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako roz-počtová organizácia alebo príspevková organizácia ve-die poradovník podľa poradia, v akom boli tomutozariadeniu doručené žiadosti občanov o poskytnutiestarostlivosti v tomto zariadení sociálnych služieb.

(5) Ak občan bez vážneho dôvodu nenastúpi do za-riadenia sociálnych služieb, zaradí sa do poradovníkana posledné miesto.

§94Nástup do zariadenia sociálnych služieb

(1) Zariadenie sociálnych služieb písomne oznámi ob-čanovi, Jeho zákonnému zástupcovi alebo osobám uve-deným v § 92 ods. 2 deň nástupu do zariadenia sociál-nych služieb najmenej týždeň vopred: súčasne občanovioznámi, ktoré doklady Je povinný zariadeniu sociálnychslužieb pri nástupe predložiť a ktoré ved si môže vziaťdo zariadenia sociálnych služieb. Zariadenie sociálnychslužieb, ktoré zriadil príslušný orgán, môže požiadaťobec. v ktorej má občan trvalý pobyt o súčinnosť prizabezpečovaní nástupu do zariadenia sociálnych slu-žieb; obec Je povinná túto súčinnosť poskytnúť.

(2) Pri poskytovaní starostlivosti v detskom domovealebo pri poskytovaní starostlivosti deťom s nariade-nou ústavnou výchovou v domove sociálnych služiebpre deti príslušný orgán predlož! detskému domovualebo domovu sociálnych služieb pre detia) rodný list dieťaťa.b) právoplatné rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej

výchovy alebo rozhodnutie príslušného orgánuo okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivostinahrádzajúcej starostlivost rodičov,

ej dotazník o osobných pomeroch a rodinných pome-roch dieťaťa.

d) potvrdenie o školskom prospechu dieťaťa.e) posledné vysvedčenie dieťaťa, ktoré plní povinnú

školskú dochádzku.f) preukaz poistenca zdravotnej poisťovne,g) potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave

dieťaťa.h) odporúčanie diagnostického centra.

§95

Prerušenie poskytovania starostlivostiv zariadení sociálnych služieb

(1) Domov sociálnych služieb pre dospelých a domovdôchodcov, v ktorých sa poskytuje starostlivosť celo-ročne, môžu povoliť prerušenie poskytovania starost-livosti v tomto zariadení sociálnych služieb na žiadosťobčana, ktorému sa starostlivosť v zariadení sociál-nych služieb poskytuje, najviac 28 dni v kalendárnomroku, vo výnimočných prípadoch najviac 42 dní v ka-lendárnom roku.

(2) Domov sociálnych služieb pre deti môže povoliťdieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v domovesociálnych služieb pre deti, s výnimkou dieťaťa, kto-rému sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych

služieb pre deti na základe právoplatného rozhodnutiasúdu o nariadení ústavnej výchovy, na žiadosť jehozákonného zástupcu prerušenie poskytovania starost-livosti v tomto domove sociálnych služieb pre deti po-čas školských prázdnin bez obmedzenia.

(3) Domov sociálnych služieb pre deti so súhlasomriaditeľa školy môže povoliť deťom, ktoré navštevujúškolu, prerušenie poskytovania starostlivosti v domo-ve sociálnych služieb pre deti aj v čase mimo škol-ských prázdnin, najviac v rozsahu 28 dni, ak tým nieje narušený vzdelávací proces. Prerušenie poskytova-nia starostlivosti v domove sociálnych služieb pre detina dlhší čas môže povoliť len zriaďovateľ domova so-ciálnych služieb. To neplatí, ak sa v domove sociál-nych služieb pre deti poskytuje starostlivosť dieťaťuna základe právoplatného rozhodnutia súdu o naria-dení ústavnej výchovy.

(4) Detský domov alebo domov sociálnych služiebpre deti môže povoliť prerušenie poskytovania starost-livosti dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosťv detskom domove alebo v domove sociálnych služiebpre deti na základe právoplatného rozhodnutia súduo nariadení ústavnej výchovy, z dôvodu prípravy napovolanie alebo výkonu zamestnania, ako aj z dôvodunávštevy zákonného zástupcu alebo návštevy občanavhodného vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,a to s predchádzajúcim súhlasom okresného úradupodľa miesta trvalého pobytu dieťaťa. Detský domovalebo domov sociálnych služieb pre deti písomne ozná-mi prerušenie poskytovania starostlivosti súdu, ktorýnariadil ústavnú výchovu, okresnému úradu podľamiesta trvalého pobytu dieťaťa a okresnému úradupodľa miesta trvalého pobytu občana vhodného vyko-návať náhradnú rodinnú starostlivosť.

§96

Svojvoľný odchod zo zariadeniasociálnych služieb

(l)Ak dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosťv detskom domove alebo v domove sociálnych služiebpre deti na základe právoplatného rozhodnutia súduo nariadení ústavnej výchovy, svojvoľne odíde z týchtozariadení sociálnych služieb, detský domov a domovsociálnych služieb pre deti sú povinné túto skutočnosťoznámiť ihneď po tom, čo sa o lom dozvedia, najbliž-šiemu útvaru Policajného zboru, súdu, ktorý nariadilústavnú výchovu, a okresnému úradu podľa miestatrvalého pobytu dieťaťa.

(2) Detský domov a domov sociálnych služieb predeti sú povinné najneskôr do 24 hodín vyzvať občana,u ktorého bolo dieťa uvedené v odseku 1 počas preru-šenia poskytovania starostlivosti, aby do 24 hodín oddoručenia výzvy zabezpečil návrat dieťaťa do detskéhodomova alebo do domova sociálnych služieb pre deti.ak sa dieťa po uplynuti času prerušenia poskytovaniastarostlivosti podľa § 95 ods. 2 a 3 nevráti do detskéhodomova alebo domova sociálnych služieb pre deti bezoznámenia vážneho dôvodu občanom, u ktorého dieťabob. M • J. .,.. -.,.,...-

Čiastka 73 Zbierka zákonov č, 195/1998 Strana 1377

§97

Skončenie poskytovania starostlivostiv zariadení sociálnych služieb

(1) Poskytovanie starostlivosti v zariadení sociál-nych služieb sa skončía) uplynutím času poskytovania starostlivosti,b) dosiahnutím plnoletosti alebo uplynutím jedného

roku po dosiahnutí plnoletostí, ak súd predĺžilústavnú výchovu,

c} zrušením ústavnej výchovy právoplatným rozhod-nutím súdu,

d) rozhodnutím o skončení poskytovania starostlivos-ti na základe žiadosti občana,

e| rozhodnutím príslušného orgánu podľa odseku 5,f) smrťou.

(2) Poskytovanie starostlivosti v detskom domove saskonči aj osamostatnením občana podľa tohto zákona,najneskôr dovŕšením 25 rokov veku.

(3) Ak ústavná výchova splní svoj účel, môže detskýdomov alebo domov sociálnych služieb pre deti po doho-de s príslušným orgánom podaí podnet na Jej zrušenie.

(4) Dieťa možno pri skončení poskytovania starostli-vostí v detskom domove podlá odseku 1 pism. c) odo-vzdať len zákonnému zástupcovi alebo občanovi, ktoré-mu bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcejstarostlivosť rodičov právoplatným rozhodnutím súdu.

(5) Občanovi, ktorému sa poskytuje starostlivosť v za-riadení sociálnych služieb celoročne, možno vydať roz-hodnutie o skončení poskytovania starostlivosti v zaria-dení sociálnych služieb na základe podnetu príslušnéhoorgánu, ktorý zariadenie zriadil, ak sa zariadenie sociál-nych služieb má zrušiť alebo odňať účelu, na ktorý bolozriadené. V tomto prípade je príslušný orgán, ktorýzariadenie sociálnych služieb zriadil, povinný zabezpečiťobčanovi poskytovanie starostlivosti v inom zariadenísociálnych služieb rovnakého druhu.

(6) Ak občan, ktorému sa poskytuje starostlivosťv zariadení sociálnych služieb, zomrie, postupuje sapodľa osobitného predpisu.*) Ak pohreb tohto občananezabezpečí niekto Iný, zabezpečí ho zariadenie sociál-nych služieb.

(7) Veci zomretého občana, ktorému sa poskytovalastarostlivosť v zariadení sociálnych služieb, bezod-kladne spíše štatutárny orgán alebo ním písomnepoverený zamestnanec zariadenia sociálnych služiebza účasti dvoch svedkov a preberie ich do úschovy.Veci zomretého občana uschované v zariadení sociál-nych služieb možno vydať '.ba na základe súhlasunotára alebo súdu a len osobám určeným notáromalebo súdom.

Preskúmavanie rozhodnutí súdom

Právoplatné rozhodnutia vo veciach sociálnej pomo-ci sú preskúmateľné súdom.")

SIEDMA ČASŤ l\^'>

SPOLOČNÉ USTANOVEWÄ" -

§99 .. :. i

Vznik nároku na sociálnu službu,na dávku sociálnej pomoci a na peňažný príspevok

na kompenzáciu a vznik nároku na icrrvýp'a t u

(1) Nárok na sociálnu službu a nárok na poskytova-nie sociálnej služby vzniká právoplatným rozhodnutímpríslušného orgánu o jej poskytovaní. Nárok na dávkusociálnej pomocí a na peňažný príspevok na kompen-záciu a nárok na výplatu dávky sociálnej pomoci a pe-ňažného príspevku na kompenzáciu vzniká právoplat-ným rozhodnutím príslušného orgánu o Ich priznaní.

(2) Dávka sociálnej pomocí a peňažný príspevok nakompenzáciu sa prizná a vypláca najskôr od začiatkumesiaca, v ktorom sa začalo konanie o poskytnutiedávky sociálnej pomoci a peňažného príspevku nakompenzáciu.

§100

Zánik nároku na dávku sociálnej pomocia na peňažný príspevok na kompenzáciu,

ich odňatie, zvýšenie, zníženiea zánik nároku na Ich výplatu

(1) Príslušný orgán dávku sociálnej pomoci alebopeňažný príspevok na kompenzáciu odníme a ich vý-platu zastaví, ak saa) zistí, že dávka sociálnej pomoci alebo peňažný

príspevok na kompenzáciu sa priznali neprávom,alebo

b) dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok nakompenzáciu nevyužíva na účel, na ktorý sa poskytli.

(2) Príslušný orgán dávku sociálnej pomoci alebopeňažný príspevok na kompenzáciu odníme a ich vý-platu zastaví alebo dávku sociálnej pomoci alebo pe-ňažný príspevok na kompenzáciu zvýši álébo* znížia vypláca ich vo vyššej sume alebo v nižšej sume, aksa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávkusociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu a na ich výplatu.

(3) Nárok na výplatu dávky sociálnej pomoci alebona výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu ale-bo Ich častí zaniká, ak tento zákon neustanovuje inak,uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý patrili.

§101

Preddavkové poskytovaniedávky sociálnej pomoci

(1| Dávka sociálnej pomoci sa poskytne preddavko-vo, ak sa začalo konanie o poskytnutie dávky nemo-cenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpeče-nia alebo štátnej sociálnej dávky, konanie o určenieotcovstva, konanie o výživnom alebo konanie o náro-

) g 244 až 250kObäanskeho súdneho poriadkuľ

Strana 1378 Zbierka zákonov č 198/1998 Čiastka 73

koch z pracovného pomeru alebo obdobného pracovneho vzťahu vrátane mzdových nárokov

(2) Po nadobudnutí pravoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní uvedenom v odseku 1 príslušný organ rozhodne o poskytnutí dávky sociálnej pomocipričom zohľadni vysku priznanej dávky nemocenského poistenia dávky dôchodkového zabezpečenia aleboštátnej sociálnej dávky vysku vyüvneho vysku mzdovych nárokov alebo vysku ďalších nárokov z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu Pnslušný orgán zároveň rozhodne o doplatení dávkysodalnej pomoci alebo o vrátení dávky sociálnej pornod ktorá sa poskvtla preddavkovo

§102

Osobitný pnjemca

(1) Osobitný pnjemca na ucely tohto zákona Je obcan alebo právnická osoba najmä obec určena rozhodnutim príslušného organu

(2) Pnslušny organ urči osobitného príjemcu ak sadoterajšou výplatou dávky sociálnej pomoci alebo doterajšou výplatou peňažného príspevku na kompenzaciu príjemcovi zrejme nedosiahol alebo nedosiahneucel na ktorý ma dávka sociálnej pomoci alebo penazny príspevok na kompenzadu sluzK Príslušný organurči osobitného príjemcu po jeho predchádzajúcomsúhlase

13) Osobitný pnjemca je povinny dávku sociálnejpomod alebo peňažný príspevok na kompenzadu ponzlť Iba v prospech občana ktorému sa poskytujedávka sociálnej pomoci alebo penazny príspevok nakompenzáciu

(4) Príslušný organ dohliada ako mm určeny osobltny pnjemca plní svoje povinnosti Ak si osobitný pnjemca neplní svoje povinnosti pnslušny organ určiIného osobitného pnjemcu

(5) Ak sa dávka sociálnej pomod alebo penazny pnspevok na kompenzadu vypláca osobitnému pnjemcovi ktorým je právnická osoba môže sa dávka sociálnejpomod alebo penazny príspevok na kompenzáciu vyplatiť bezhotovostným prevodom z učtu pnslušnéhoorganu na ucet osobitného pnjemcu

Povinnosti a zodpovednosť občanovv oblasti sociálnej pomoci

§103

(1) Občan ktorému sa poskytuje sociálna službadávka sodalnej pomod alebo penazny príspevok nakompenzadu Je povinny písomne ohlásiť príslušnémuorgánu obd alebo zariadeniu sociálnych služieb ktoré vo veci rozhodli do ôsmich dni zmeny v skutocnosUach rozhodujúcich na trvanie nároku na sociálnuslužbu, na dávku sodalnej pomod alebo na peňažnýpríspevok na kompenzadu na ich výšku a výplatualebo poskytovanie

(2) Občan je povinny na vyzvu pnslušného organu,obce alebo zariadenia sociálnych služieb osveddť skutocnosU rozhodujúce na poskytovanie sociálnej služ

by na poskytovanie dávky sociálnej pomoci alebo naposkytovanie peňažného pnspevku na kompenzáciuIch výšku alebo výplatu a to v lehote do ôsmich dniodo ona doručenia výzvy ak pnslušny organ neurčildlhšiu lehotu Ak občan nevyhovie vyzve v určenejlehote možno poskytovanie sociálnej služby výplatudávky sodalnej pomoci alebo peňažného pnspevku nakompenzáciu zastaviť ak bol vo vyzve na tento následok upozornený

(3) Výplatu peňažného pnspevku na kompenzáciualebo poskytovanie sociálnej služby podmienene nepriaznivým zdravotným stavom možno zastaviť ak saobčan nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu aleboinému odbornému vyšetreniu

(4) Občan ktorému sa poskytuje •wciálna službadávka sociálnej pomoci alebo penaľny pnspevok nakompenzáciu Je povinny pnslušnému organu obcialebo zariadeniu sociálnych služieb ktoré vo veci rozhodli v lehote uvedenej v odseku 2 oznámit výškusvojich pnjmov a hodnotu majetku ohlásit zmenyv ich vyske ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkovych pomeroch ktoré su rozhodujúce na určenieúhrady za poskytnuté sociálne služby na určenievýšky dávky sociálnej pomoci alebo peňažného pnspevku na kompenzáciu

(5) Občan od ktorého sa požaduje úhrada za poskytnute sociálne služby podľa § 45 Je povinny pnslušnemu organu obci alebo zariadeniu sociálnych služiebv lehote uvedenej v odseku 2 oznámiť vysku svojichpnjmov a hodnotu majetku ohlásiť zmeny v Ich výškeako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkovýchpomeroch ktoré su rozhodujúce na určenie úhrady zaposkytnuté sociálne služby

§104

(1) Občan ktorému sa poskytuje dávka sociálnejpomoci alebo penamy pnspevok na kompenzáciuje povinny vrátiť dávku sociálnej pomoci alebo pena?ny príspevok na kompenzadu alebo Jej cast odo dnaod ktorého nepatrili vôbec alebo v poskytovanej výškeaka) nesplnil niektorú uloženu povinnosť a prijímal dav

ku sodalnej pomoci alebo peňažný pnspevok nakompenzáciu alebo jej cast hod vedel alebo muselz okolnosti predpokladať že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume ako patrili

b) vedome spôsobil že dávka sociálnej pomoci alebopeňažný pnspevok na kompenzáciu alebo jej castsa vyplatila nepravom alebo vo vyššej sume akopatrili

(2) Povinnosť uvedená v odseku 1 piati najmä vtedyak občan nesplnil ohlasovaciu povinnosť dávku sodalnej pomod alebo penazny pnspevok na kompenzaclu vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodujúcu skutocnosť

(3) O povinno bcana vrátiť dávku sodalnej pomod alebo penazny pnspevok na kompenzáciu aleboich časť vyplatené nepravom alebo vo vyššej sume, akopatrili rozhoduje pnslušny orgán alebo obec Sumynepravom prijaté možno zrážať aj z bežne vyplácanej

Čiastka 73 Zbierka zákonov č 195/1998 Strana 1379

alebo neskôr priznanej dávky sociálnej pomoci alebopeňažného príspevku na kompenzáciu Na zrážky nepravom prijatých sum zo mzdy alebo z iných pnjmovsa vzťahujú osobitne predpisy o výkone súdnych rozhodnuti zrážkami zo mzdy alebo zrážkami z inýchpríjmov "i

(4) Narok na vrátenie dávky sociálnej pomoci alebopeňažného príspevku na kompenzáciu vyplatenýchnepravom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutímtroch rokov odo dna keď pnslusny organ tuto skutocnosí zistil najneskôr uplynutím desiatich rokov ododna za ktorý sa dávka sociálnej pomoci alebo penaznypríspevok na kompenzáciu vyplatili Tieto lehoty neplynu počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na uhradu preplatku vykonávajú zrazky z dávky sociálnej pomoci alebo peňažného príspevku na kompenzáciu

(5) O povinnosti zaplatiť úhradu za sociálnu službuposkytnutu nepravom bez úhrady alebo za nbsiuúhradu platia odseky 1 az 4

(6) Rozhodnutia vydané podľa odsekov 3 a 5 možnovykonať najneskôr do desiatich rokov po uplynutílehoty ustanovenej na splnenie uloženej povinnosti

§105

Spoločná zodpovednosť statných organov sociálnejpomoci alebo obci a občana ktorému sa poskytujedávka sociálnej pomoci alebo penazny príspevok

na kompenzáciu

Ak statný orgán sociálnej pomoci alebo obec a obcan ktorému sa poskytuje dávka sociálnej pomocialebo penazny príspevok na kompenzáciu spôsobiliie dávka sociálnej pomoci alebo penazny príspevok nakompenzáciu sa poskytli nepravom alebo vo vyssejsume ako patrili zodpovedajú za vrátenie nepravomvyplatenej sumy spoločne a nerozdielne a vzájomne savyrovnajú podľa miery zavinenia

Súčinnosť a spolupráca s tatných organovsociálnej pomocí obci a ďalších

právnických osob a fyzických osob

§106

(1) Národný úrad prace Sociálna poisťovňa zdravotne poistovne ktoré vykonávajú zdravotne poisteme sudy zdravotnícke zariadenia školské zarudema danove úrady a ďalšie organy štátnej správya obce su povinne poskytovať súčinnosť statným organom sociálnej pomoci vyhoviet Ich žiadostiama bezplatne im podávať oznámenia a Informácie voveciach poskytovania sociálnej pomoci Rovnakú povinnosřraaju Národný úrad prace Sociálna poisťovňazdravotne poisťovne, ktoré vykonávajú zdravotne poistenie sudy zdravotnícke zariadenia školské zanadenia danove úrady a ďalšie organy statnej správy aj

k obciam a to v rozsahu v akom obce poskytujú socialnu pomoc podľa tohto zákona. —«

(2) Zdravotnícke zariadenie je povtnue bezplatne prestatne organy sociálnej pomocia) vyšetriť zdravotný stav občana v konaní o sociálnej

službe v konaní o dávke sociálnej pomoci aleboo peňažnom príspevku na kompenzáciu

b) poskytovať výpisy zo zdravotnej dokumentácieumožniť nahliadnutie do zdravotnej dokumentáciezapožičať zdravotnú dokumentáciu

c) podávať lekárske nálezy posudky správy o pnebehu a vývoji choroby a zdravotného postihnutia

d) poskytovať ďalšie podklady a údaje ktoré su potrebne na rozhodovanie o sociálnej službe rozhodovaníe o dávke sociálnej pomoci alebo na rozhodovanie o peňažnom príspevku na kompenzáciu

(3) Výpisy zo zdravotnej dokumentácie a ďalšie podklady a údaje sa poskytujú štátnym organom sociálnejpomoc) v leholach určených týmito organmi

(4) Statne organy sociálnej pomoci spolupracujús občianskymi združeniami cirkvami náboženskýmispolocnostami a ďalšími právnickými osobami najmäs obcami a fyzickými osobami vo veciach poskytovaniasociálnej pomoci

§107

(1) Poverený zamestnanec príslušného organu aleboobce ktorý plní úlohy ustanovene týmto zákonom jeoprávnenýa) navštíviť občana v byte dieta v škole a tam kde

tran voľný cas a mladistvého aj na pracoviskub) požadovat od všetkých zúčastnených právnických

osob a fyzických osob potrebne informácie a vysvetlenia právnické osoby a fyzické osoby su povinnepožiadavke povereného zamestnanca vyhovieť

(2) Poverený zamestnanec pnslusneho organu aleboobce ktorý plm úlohy ustanovene týmto zákonom jepovinny zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiachktoré sa dozvedel v súvislosti so svojou činnosťou aktento zákon neustanovuje inak Informácie poskytujeiba v pnpade ak by ich zamlcanim hrozilo vazne nebezpecenstvo pre život alebo zdravie občanov alebo aktato povinnosť vyplýva z osobitných predpisov "i

§108

(íl Zariadenia sociálnych služieb uvedene v § 18ods 2 pism a) az 1) možno zrušiť alebo ich objektyodňať ich ucelu len s predchádzajúcim písomným suhlasom pnslusneho organu Požiadavka súhlasu podľa osobitných predpisov nieje dotknuta

(2) Zariadenia sociálnych služieb ktoré prešli doriadenia obce podľa osobitného predpisu ™) možnozrušiť alebo objekty zariadenia sociálnych služieb od

^ §276 až 303 Občianskeho súdneho poriadku§ 66 az 92 zákona Národnej rady Slovenskej republiky c 233/1995 Z z

*) § 166 az 168 Trestného iakona*) Zákon Slovenskej národnej rady 6 518/1990 Zb o prechode zakladateľskej alebo znaďovatelskej lunkde národných výborov na obce

ústredne orgány statnej správy a organy miestne) štátnej správy

Strana 1380 Zbierka zákonov č. 196/1998 Čiastka 73

ňař Ich účelu len s predchádzajúcim písomným súhla-som príslušného orgánu.

§109Prechod nároku na sociálnu pomoc

(1) Nároky na sociálnu pomoc sa nemôžu postúpiť.

(2) Nárok na sociálnu službu, na dávku sociálnejpomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu za-niká dňom smrti občana, ktorému sa poskytovali.

(3) Ak sa sociálna služba, dávka sociálnej pomocialebo peňažný príspevok na kompenzáciu priznalipred smrťou oprávneného, splatné sumy. ktoré sanevyplatili do dňa smrti občana, sa nevyplatia a sociál-na služba sa neposkytne.

(4) Nároky vyplývajúce zo sociálnej pomoci sú pred-metom dedičstva, ak to ustanovuje tento zákon.

ÔSMA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉUSTANOVENU

Prechodné ustanovenia

§110

(1) O žiadostiach o poskytovanie sociálnej starostli-vosti, ktoré boli podané a o ktorých sa právoplatnenerozhodlo do dňa účinnosti tohto zákona, sa rozho-duje podľa tohto zákona, ak dalej nie je ustanovenéinak.

(2) Sociálna starostlivosť, ktorá sa poskytuje podtadoterajších predpisov do dňa ňčinnostl tohto zákona,sa považuje za sociálnu pomoc podľa tohto zákona.Dávky sociálnej starostlivosti, s výnimkou účelovýchpeňažných dávok sociálnej starostlivosti pre ťažkozdravotne postihnutých občanov, sa poskytujú vo výš-ke, v ktorej patrili do dňa účinnosti tohto zákona,najdlhšie do 31. decembra 1998. ak tento zákon neus-tanovuje inak. Účelové peňažné dávky sociálnej sta-rostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanovsa poskytujú vo výške, v ktorej patrili do dňa účinnostitohto zákona, najdlhšie do 31. decembra 1999. aktento zákon neustanovuje inak.

(3) Ak občan, klorému sa poskytujú podľa doteraj-ších predpisov dávky sociálnej starostlivosti aleboslužby sociálnej starostlivosti s výnimkou ústavnej so-ciálnej starostlivosti, do 31. decembra 1998 zomrie,postupuje sa podľa tohto zákona.

(4) Ak občan, ktorému sa poskytujú dávky sociálnejstarostlivosti, s výnimkou účelových peňažných dávoksociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnu-tých občanov, alebo ktorému sa poskytujú služby so-ciálnej starostlivosti, s výnimkou ústavnej sociálnejstarostlivosti, podľa doterajších predpisov do 31. de-cfmbra 1998. si podá žiadosť o sociálnu pomoc, prí-slušný orgán rozhoduje o sociálnej pomoci podľa tohtozákona a zároveň poskytovanie dávfy'sociálnej sta-rostlivosti, s výnimkou účelovej peňažnej dávky so-

ciálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutýchobčanov, alebo poskytovanie služby sociálnej starost-livosti podľa doterajších predpisov zastaví. Ak sa po-skytujú dávky sociálnej starostlivosti, s výnimkouúčelových peňažných dávok sociálnej starostlivosti preťažko zdravotne postihnutých občanov, podľa doteraj-ších predpisov a dôjde k zmene v skutočnostiach rozho-dujúcich na trvanie nároku na dávku sociálnej pomocido 31. decembra 1998, a príslušný orgán vyzve občana,aby osvedčil skutočnosti na poskytovanie dávky sociál-nej pomoci do 31. decembra 1998. príslušný orgánrozhoduje o sociálnej pomoci podľa tohto zákona.

(5) Ak príslušný orgán nepostupoval do 31. decem-bra 1998 podľa odsekov 3 a 4, rozhodne z vlastnéhopodnetu s účinnosťou od 1. januára 1999 o poskyto-vaní sociálnej pomoci podľa tohto zákona.

(6) Ak občan, ktorému sa poskytujú účelové peňaž-né dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotnepostihnutých občanov podľa doterajších prsdpisov od1. januára 1999 do 31. decembra 1999, si podá žia-dosť o sociálnu pomoc, príslušný orgán rozhodujeo sociálnej pomoci podľa tohto zákona a zároveň po-skytovanie účelovej peňažnej dávky sociálnej starost-livosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov po-dľa doterajších predpisov zastaví, -•-.. -...,

(7) Ak príslušný oŕgéň nepostupoval do 31. decem-bra 1999 podľa odseku 6, rozhodne z vlastného pod-netu s účinnosťou od 1. januára 2000 o poskytovanísociálnej pomoci podľa tohto zákona.

(8) Ústavná sociálna starostlivosť poskytovanáv zariadeniach sociálnej starostlivosti podľa doteraj-ších predpisov sa považuje za starostlivosť v zariade-niach sociálnych služieb podľa tohto zákona.

(9) Poradovník na umiestnenie v zariadení sociál-nej starostlivosti vedený podľa doterajších predpisovsa považuje za poradovník čakateľov na poskytovaniestarostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa toh-to zákona. Ak si občan podal žiadosť o umiestnenie dozariadenia sociálnej starostlivosti podľa doterajšíchpredpisov a bol zaradený do poradovníka na umiestne-nie v zariadení sociálnej starostlivosti, Jeho zaradeniedo poradovníka na umiestnenie v zariadení sociálnejstarostlivosti sa považuje za zaradenie do poradovníkačakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadenísociálnych služieb podfe tohto zákona.

(10) Občan umiestnený do zariadenia sociálnej sta-rostlivosti podľa doterajších predpisov sa považuje zaobčana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariade-niach sociálnych služieb podľa tohto zákona.

(11) Občan uvedený v odseku 10, ktorý platí úhraduza ústavnú sociálnu starostlivosť podľa doterajšíchpredpisov, platí túto úhradu do 31. decembra 1998.Príslušný orgán rozhodne o úhrade podľa tohto záko-na s účinnosťou od 1. januára 1999.

(12) Domov-penzión pre dôchodcov zriadený predúčinnosťou tohto zákona sa považuje za domov dô-chodcov podľa tohto zákona odo dňa. ked počet obča-nov, ktorým sa poskytuje starostlivosť zodpovedajúcacharakteru domovu-penzlónu pre dôchodcov, sa znížipod 25 % celkového počtu občanov, ktorým sa posky-

Čiastka 73 Zbierka zákonov č.195/1998 Strana 1381

tuje v tomto zariadení starostlivost. Starostlivosť v do-move-penzióne pre dôchodcov, ktorá sa začala posky-tovať pred dňom účinnosti tohto zákona, sa považujeza starostlivosť podľa doterajších predpisov.

(13) Občan, ktorý platí úhradu za starostlivosť v do-move-penzióne pre dôchodcov podľa doterajších pred-pisov, platí túto úhradu do 31. decembra 1998. Naúhradu od 1. januára 1999 sa primerane použijúustanovenia tohto zákona o úhrade za starostlivosťv domove dôchodcov, príslušný orgán pritom prihliadana rozsah poskytovanej starostlivosti.

§111

(1) Právnické osoby s výnimkou obci a fyzické osobyposkytujú sociálne služby do 31. decembra 1998 po-dľa doterajších predpisov. Príspevok na úhradu nákla-dov na sociálne služby sa poskytuje právnickým oso-bám a fyzickým osobám, ktoré poskytujú sociálneslužby, do 31. decembra 1998 podľa doterajších pred-pisov.

(2) Právnické osoby s výnimkou obcí a fyzické osoby,ktoré poskytujú sociálne služby do 31. decembra 1998podľa doterajších predpisov a majú záujem poskytovaťsociálne služby podľa tohto zákona, podajú písomnúžiadosť o registráciu podľa tohto zákona do 31. decembra1998. Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne pro-spešné služby príslušnému orgánu do 31. decembra1998 písomne oznamujú skutočnosti uvedené v § 74ods. 4 a pripájajú doklady uvedené v § 74 ods. 6.

§112

(1) Za dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím podľatohto zákona sa do 31 - decembra 1999 považuje dlho-dobo ťažko zdravotne postihnuté díefa, ktoré vyžadujemimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mi-moriadnu starostlivosť podľa doterajších predpisov.

(2) Za občana s ťažkým zdravotným postihnutímpodľa tohto zákona sa do 31. decembra 1999 považujeťažko zdravotne postihnutý občan podľa doterajšíchpredpisov.

(3) Na posudzovanie ťažkého zdravotného postihnu-tia podľa odsekov 1 a 2 sa do 31. decembra 1999vzťahujú doterajšie predpisy.

(4) S prechodom posudzovania ťažkého zdravotnéhopostihnutia podľa § 68 pism. e) prvého bodu a s pre-chodom posudzovania ťažkého zdravotného postihnu-tia na účely kompenzácie podľa tohto zákona zo So-ciálnej poisťovne na okresné úrady a krajské úradyprechádzajú aj práva a povinnosti z pracovnoprávnychvzťahov posudkových lekárov v rozsahu prechodu tejtopôsobnosti. Podmienky prechodu vrátane počtu po-sudkových lekárov dohodne ministerstvo so Sociálnoupoisťovňou.

(5) Preukazy vydané ťažko zdravotne postihnutýmobčanom podľa doterajších predpisov zostávajú v plat-nosti do 31. decembra 1999, ak občanovi s ťažkýmzdravotným postihnutím nie je vydaný preukaz podlátohto zákona. Na základe týchto preukazov sa posky-tujú mimoriadne výhody podľa doterajších predpisov.

(6) Kde sa vo všeobecne závaznýchiprávnych pred-pisoch používa ' - "" .a) „sociálna starostlivosť", rozumie, sa rým «sociálna

pomoc",b) .dávka sociálnej starostlivosti", rozumie sa tým

»dávka sociálnej pomoci a peňažné príspevky nakompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdra-votného postihnutia",

c) .účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti preťažko zdravotne postihnutých občanov", rozumie satým .peňažné príspevky na kompenzáciu sociál-nych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia",

d) »služby sociálnej starostlivosti", rozumie sa tým.sociálne služby",

e) »sociálne služby poskytované právnickými osobamialebo fyzickými osobami", rozumie sa tým .sociálneslužby poskytované neštátnymi subjektmi",

8 »zariadenie sociálnej starostlivostí", rozumie sa tým»zariadenie sociálnych služieb".

§113

Zrusovacle ustanovenia

Zrušujú sa:1. § 100 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine,2. § 73 až 74a, § 86, § 87, § 90 až 93. § 96a a § 119

ods. 3 zákona é. 100/1988 Zb. o sociálnom zabez-pečení v znení zákona č. 110/1990 Zb., zákonač. 180/1990 Zb., zákona č. 1/1991 Zb.. zákonač. 306/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 240/1993 Z. -t., zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Ná-rodnej rady Slovenskej republiky č. 137/1995 Z. z.a zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 222/1996 Z. z.,

3. § 1 ods. 3 pism. c), § 2 ods. 1 písm. d) až f) a ods. 4,§ 17 písm. c) až e), pism. g) až ch), § 18, § 20písm. a) prvý bod až piaty bod a siedmy bod a ôsmybod, písm. b) druhý bod a tretí bod, písm. c) až g),§ 21 až 23b, § 24 písm. a) prvý bod a z druhéhobodu slová »o jednorazových peňažných dávkacha vecných dávkach nezaopatreným deťom, rodičomnezaopatrených deti a tehotným ženám a o príspev-ku na rekreáciu deti dôchodcov", pism. b) až f),písm. g) druhý bod a tretí bod a pism. h), § 25pism. a) až g) a ch), § 26 až 28, § 30, § 31, § 34ods. 1 pism. b) a ods. 2 a 3, § 35 ods. 1, § 36ods. 2, § 39 pism. b) až g), pism. j) až 1) zákonaSlovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnejspráve sociálneho zabezpečenia v znení zákona Slo-venskej národnej rady č. 195/1992 Zb., zákona Ná-rodnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z.,zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 193/1994 Z. z., zákona Národnej rady Sloven-skej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národ-nej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z.a zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 222/1996 Z. z.,

4. zákon Slovenskej národnej rady č. 135/1992 Zb.o poskytovaní sociálnych služieb právnickými a fy-zickými osobami,

5. poradové čísla 141 až 152 prílohy zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o orga-

Strana 1382 Zbierka zákonov č. 195/1998 Čiastka 73

nizádl miestnej Štátnej správy a o zmene a doplne-ní niektorých zákonov.

6. § 12 zákona č. 50/1973 Zb. o pestúnskej starostli-vostí.

7. § U a í 2 8 . §31,§31a. §37 až 52, §54. §56 až 59.§ 61 až 64. § 66 až 68. § 70 až 73. § 76 až 82.§ 84 až 87, § 89 až 100. § 102 až 108, § 112 až 119.§ 122. § 122a. § 125 až 136 a prílohy č. 1 až 9vyhlášky Ministerstva zdravotnictva a sociálnych veciSlovenské) socialistickej republiky č. 151/1988 Zb..ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečenía zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti or-gánov Slovenskej socialistickej republiky v sociál-nom zabezpečeni v znení vyhlášky č. 145/1990 Zb..vyhlášky 6.273/1990 Zb.. vyhlášky č.319/1990 Zb„vyhlášky č. 353/1990 Zb.. vyhlášky č. 590/1990 Zb.a vyhlášky č 259/1992 Zb..

8. vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociál-nych veci Slovenskej republiky C. 272/1990 Zb.o stravovaní v zariadeniach sociálnej starostlivos-ti v zneni vyhlášky č. 354/1990 Zb . vyhláškyč. 443/1991 Zb.. vyhlášky c. 214/1994 Z. z. a vy-hlášky č. 63/1995 Z. z..

9. vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slo-venskej republiky č. 111/1992 Zb. o úhrade nákla-dov za ubytovanie a základnú starostlivost v domo-voch-penziónoch pre dôchodcov v zneni vyhláškyč. 215/1994 Z. z., vyhlášky č. 64/1995 Z. z. a vy-hlášky č. 234/1995 Z. z..

10. vyhláška Ministerstva práce a sociálnych veci Slo-venskej republiky č. 381/1992 Zb.. ktorou sa upra-vujú podmienky poskytovania príspevku na úhradunákladov za sociálne služby poskytované právnic-kými a fyzickými osobami.

11. vyhláška Ministerstva práce, sociálnych veci a rodi-ny Slovenskej republiky č. 558/1992 Zb. o predpo-klade osobitnej odbornej spôsobilosti v ústavochsociálnej starostlivosti,

12. vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodi-ny Slovenskej republiky č. 243/1993 Z. z. o sociál-nej odkázanosti,

13. vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodi-ny Slovenskej republiky č. 284/1994 Z. z. o rozsa-hu a bližších podmienkach poskytovania služiebv domovoch pre matky s deťmi,

14. vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodi-ny Slovenskej republiky č. 304/1994 Z. z. o rozsa-hu a bližších podmienkach poskytovania služiebv ústavoch sociálnej starostlivosti, o úhrade za služ-by a o vreckovom v znení vyhlášky ŕ. 45/1996 Z. z.

§114

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 1998 s výnim-kou § 17. § 49 až 64. § 68 pism. e) druhého bodu a § 72až 88, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 1999.

l v u Gtiparovič v. r.

Vladimir Mecitr v. r.

I

Džibrdn

ProrokProrokoDíi záhrada"cVáš každodenný život je vaším

vesmírnym chrámom a vaším náboženstvom.%edykoľvek do neho vstupujete,

vstupujte do neho celí a so všetkým.'Vezmite so sebou pluh a nákovu

a kladivo a lutnu, všetko, čo ste si vy urobilipre svoju potrebu a potešenie, lebo v rozjímaní

sa nemôžete povzniesť nad svoje úspechy,ani padnúť nižšie, než sú vaše neúspechy.

51 vezmite so sebou všetkých ľudí;

lebo pri vzývaní nemôžete vyletieťnad ich nádeje, ani sa pokoriť pod ich bolesť.

SI ak chcete spoznafBoha, nemusíte lúštiť záhady.

'Rgdšej sa poobzerajte okolo seba a uvidíte ho,

ako sa hrá s vašimi deťmi.SI vzhliadnite na nebo:

uvidíte ho, ako kráča v oblakoch,vystiera ramená v blesku

a ako k vám zostupuje v daždi.lívidíte ho, ako sa usmieva v kvetoch,

potom sa vznesie a zamávarukami v stromoch."

ISBN 80-85662-02-7limn

788Ö85"662Ö23

ISBN 80-88868-47-5

PEDAGOGICKÁ FAKLLTA U\IVERZIT\ KOMENSKÉHO

SOCIÁLNA PATOLÓGIAAKO PREDiMET POZORNOSTI

SOCIÁLNEJ PRÁCE,

SOCIÁLNEJ PEDAGOGIKY

A VYCHOVÁVATEĽSTVA

Peter Ondrej kovič (ed.)Jozef Brezák

Mária Vlčková

Bratislava1999