isbn...vrátane medzier . do rozsahu práce sa poč íta : titulná strana, obsah, úvod, hlavný...

Technická univerzita

v Košiciach

Katedra inžinierskej pedagogiky

PÍSANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE DPŠ

Alena Zeľová, Mária Benková, Michal Blaško

Košice 2015

2

Copyright © Technická univerzita Košice, 2015

Vydané pre programy doplňujúceho pedagogického štúdia na výkon

pedagogickej činnosti učiteľa profesijných predmetov.

http://web.tuke.sk/kip/download/Oficialne/pisanieZP2015.pdf

ISBN 978-80-553-2173-8

3

OBSAH

ÚVOD ............................................................................................... 4

1 ZÁVEREČNÁ PRÁCA DPŠ .................................................. 5

1.1 Voľba témy, odovzdanie, obhajoba záverečnej práce DPŠ ..... 5

1.2 Formálna stránka záverečnej práce DPŠ .................................. 6

1.3 Štruktúra záverečnej práce DPŠ ............................................... 9

1.4 Práca so zdrojmi ..................................................................... 11

1.4.1 Etika citovania ......................................................................... 11

1.4.2 Technika citovania .................................................................. 12

2 TÉMY A POKYNY NA SPRACOVANIE ZÁVEREČNÝCH

PRÁC DPŠ PODĽA ZAMERANIA ....................................... 20

2. 1 Záverečné práce zamerané na didaktické aspekty výučby

profesijných predmetov ............................................................ 20

2. 1. 1 Námety na témy ..................................................................... 20

2. 1. 2 K spracovávaniu a písaniu záverečnej práce z didaktiky ....... 21

2. 2 Záverečné práce zamerané na všeobecno-pedagogické aspekty

výučby profesijných predmetov ................................................. 23

2. 2. 1 Námety na témy ..................................................................... 23

2. 2. 2 K spracovávaniu a písaniu záverečnej práce........................... 26

2. 3 Záverečné práce zamerané na psychologické aspekty výučby

profesijných predmetov ............................................................. 29

2. 3. 1 Námety na témy ..................................................................... 29

2. 3. 2 K spracovávaniu a písaniu záverečnej práce .......................... 30

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV ............................. 37

PRÍLOHY ........................................................................................ 39

Príloha A Vzor obalu záverečnej práce DPŠ

Príloha B Vzor titulného listu záverečnej práce DPŠ

Príloha C Formulár na hodnotenie záverečnej práce – vedúci práce

Príloha D Formulár na hodnotenie záverečnej práce – oponent

4

ÚVOD

Záverečná práca doplňujúceho pedagogického štúdia nie je

záverečnou práce v zmysle zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých

školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Tento zákon ako záverečné práce definuje bakalársku,

diplomovú a dizertačnú prácu.

Záverečná práca doplňujúceho pedagogického štúdia (ďalej len DPŠ)

je legislatívne vymedzená zákonom č. 317/2009 Z. z.

o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Rozsah, spôsob posudzovanie a obhajoba záverečnej práce DPŠ sú

špecifikované vo vzorovej štruktúre programu DPŠ vydanej

Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR (Štruktúra 2014).

Zákon 317/2009 a vzorová štruktúra programu DPŠ však uvádzajú len

základné, veľmi všeobecné charakteristiky záverečnej práce DPŠ. Pri

podrobnejšom vymedzení požiadaviek a pokynov na vypracovanie

záverečnej práce DPŠ sme považovali za vhodné vychádzať

z pokynov a požiadaviek na záverečné práce, ako sú definované

vysokoškolským zákonom a niektorými ďalšími predpismi a zároveň

zohľadniť špecifiká záverečnej práce DPŠ. Odlišnosti sa týkajú najmä

spôsobu zadávania, štruktúry a odovzdávania záverečnej práce DPŠ,

ktoré sú v tomto texte popísané. Záverečné práce DPŠ sa nelíšia od

vysokoškolským zákonom vymenovaných záverečných prác pokiaľ

ide o dodržiavanie štandardov formálnej úpravy a pravidiel práce

s informačnými zdrojmi tak, ako ich na TUKE určuje Metodický

pokyn o záverečných a kvalifikačných prácach na Technickej

univerzite (Príloha 31 OS TUKE/H1/01).

5

1 ZÁVEREČNÁ PRÁCA DPŠ

Alena Zeľová

1. 1 Voľba témy, odovzdanie, obhajoba záverečnej práce DPŠ

Obsahové zameranie písomnej záverečnej práce je orientované

odborovo-didakticky, pričom témy pokrývajú didaktické, všeobecno-

pedagogické a psychologické aspekty výučby profesijných predmetov.

Témy záverečných prác vypisujú vysokoškolskí učitelia zabezpečujúci

výučbu predmetov v rámci I. a II. modulu programu DPŠ. Študent sa

prihlasuje na tému u príslušného vyučujúceho, ktorý s tým musí

súhlasiť a je potom vedúcim záverečnej práce. Aby nedochádzalo

k nerovnomernému zaťaženiu vyučujúcich, vedúci prác si môžu

stanoviť maximálny počet záverečných prác, ktoré budú v danom

akademickom roku viesť. Tento limit nesmie byť menší ako číslo,

ktoré je výsledkom podelenia počtu študentov zapísaných v druhom

ročníku počtom vedúcich záverečných prác (zvlášť pre externú a pre

dennú formu). Prihlasovanie na záverečné práce prebieha v 3.

semestri a uzatvára sa k 30. 11. príslušného roku.

Počas prípravy práce má študent možnosť konzultovať s vedúcim

záverečnej práce osobne vo vopred určených, resp. individuálne

dohodnutých termínoch a/alebo elektronickou formou (najmä e-mail).

Záverečná práca sa odovzdáva najneskôr 1 mesiac pred termínom

ústnych záverečných skúšok. Presné termíny skúšok aj odovzdania

práce sú uvedené v harmonograme na príslušný akademický rok.

K stanovenému termínu je treba na sekretariát Katedry inžinierskej

pedagogiky TUKE odovzdať (alebo poslať ako doporučenú zásielku)

dva exempláre záverečnej práce (formát A4). Práca musí byť

zviazaná tak, aby sa jednotlivé listy nedali vyberať, a aby bola dobre

čitateľná. Jeden exemplár musí byť v pevnej väzbe - ten ostáva na

katedre na archiváciu. Kvôli uľahčeniu prenášania/posielania prác

externým oponentom druhý exemplár má byť v ´mäkkej´ väzbe (ten sa

vracia autorovi po záverečných skúškach).

Záverečnú prácu posudzujú dvaja recenzenti - vedúci záverečnej práce

a určený externý oponent. Posudky sú študentom k dispozícii

6

najneskôr 5 dní pred termínom konania záverečnej skúšky. Obhajoba

sa môže konať aj vtedy, ak jeden z recenzentov písomnú záverečnú

prácu neodporučí. V prípade, že obaja recenzenti záverečnú prácu na

obhajobu neodporučia, študent sa nemôže zúčastniť na obhajobe ani

na záverečných skúškach.

Obhajoba záverečnej práce sa uskutočňuje v deň konania záverečnej

skúšky ako jej prvá časť. Obhajoba prebieha formou kolokvia

(diskusia, odborná rozprava) v skupinách podľa vedúcich záverečných

prác. Jednotlivé skupiny v daný deň tvoria skúšaní, ktorí robili (a

odovzdali) prácu u príslušného vedúceho prác. Okrem autorov prác sú

na kolokviu prítomní vedúci práce, oponenti, resp. predseda skúšobnej

komisie. Po tom, čo autor prácu stručne predstaví (cca 5-7 minút) a

vedúci práce a externý oponent zhrnú svoje hodnotenia, nasleduje

diskusia. Výsledná klasifikácia práce je založená na hodnotení

uvedenom v posudku vedúceho práce a zohľadňuje hodnotenie práce

externým oponentom a výkon študenta na obhajobe. Názov záverečnej

práce a jej klasifikácia sa uvádzajú na vysvedčení o pedagogickej

spôsobilosti.

V prípade neodporučenia záverečnej práce na obhajobu, resp. jej

neobhájení, možno opätovne predložiť záverečnú prácu a ísť na

záverečné skúšky najskôr po troch mesiacoch a najneskôr do deviatich

mesiacov od termínu konania záverečnej skúšky. V prípade neprijatej,

resp. neobhájenej záverečnej práce študent na základe rozhodnutia

vedúceho práce záverečnú prácu upraví alebo odovzdá prácu na inú

tému (môže to byť aj u iného vedúceho práce, pokiaľ ten s tým

súhlasí).

1. 2 Formálna stránka záverečnej práce DPŠ

Rozsah písomnej záverečnej práce na ukončenie programu

doplňujúceho pedagogického štúdia (ďalej len „ZP DPŠ“) je 35 až 50

strán. Ide o normostrany s 1 800 znakmi. Znaky sú jednotlivé

písmená, medzery, interpunkčné znamienka, čísla a symboly...

Textové editory informácie o rozsahu textu štandardne poskytujú

(napr. MS Word v menu „Súbor – Vlastnosti – Štatistika“). Pri

požadovanom rozsahu ZP DPŠ je to od 63 000 do 90 000 znakov,

7

vrátane medzier. Do rozsahu práce sa počíta: titulná strana, obsah,

úvod, hlavný text, záver, zoznam bibliografických odkazov, citácie,

poznámky pod čiarou. Obálka a prílohy sa do rozsahu práce

nepočítajú.

Pri požiadavkách na formálnu úpravu sa opierame o Metodický pokyn

o záverečných a kvalifikačných prácach na TUKE (2012), pričom

požiadavky v ňom čiastočne prispôsobujeme špecifikám ZP DPŠ.

V súlade s uvedeným pokynom má byť ZP vytlačená počítačovou

tlačou a to na bielom papieri formátu A4 (297 x 210 mm), čiernym

písmom tak, aby bola dobre čitateľná. Používa sa jednostranná tlač.

Ľavý a pravý okraj okolo textu má byť 3,0 cm (presne 3,17 cm) od

hrany listu papiera, kvôli väzbe je možné posunúť stránku

horizontálne tak, že ľavý okraj sa nastaví na 3,5 cm a pravý okraj na

2,0 cm.; Horný a dolný okraj okolo textu má byť 2,5 cm (presne 2,54

cm) od hrany listu. V prípade použitia záhlavia a päty musí ostať

voľný okraj 1,9 cm od hrany listu z hornej a dolnej strany, okraje z

bočných strán musia ostať tak, ako je uvedené.

V celej práci, vrátane titulného listu, musí byť použité jednotné

riadkovanie hlavného textu, spravidla 1,5. Tomu zodpovedá

v priemere cca 1 800 znakov na jednu stranu súvislého textu. V

poznámkach pod čiarou alebo za textom sa môže použiť hustejšie

riadkovanie 1.

Veľkosť a typ písma si volí autor práce tak, aby rešpektoval

odporúčaný rozsah práce v počte znakov. Odporúčaná veľkosť znaku

je 12 bodov. Nadpisy prvej úrovne majú veľkosť 16 bodov.

Odporúčaný typ písma je Times New Roman.

Strany práce sa číslujú nepretržite arabskými číslicami. Číslo strany

sa umiestni v dolnej časti strany (päte), v strede alebo na vonkajšej

strane stránky. Strany sa číslujú rovnakým typom písma a rovnakou

veľkosťou ako text práce.

Titulná strana sa počíta do stránkovania, ale číslo sa na ňu nepíše.

Strany s prílohami sa číslujú, ale do rozsahu práce sa nerátajú.

Text práce sa člení na kapitoly – odporúča sa maximálne tretia

úroveň členenia (názov kapitoly je nadpis 1. úrovne, názov

8

podkapitoly je nadpis 2. úrovne, názov podpodkapitoly je nadpis 3.

úrovne). Odporúča sa nasledujúca úprava nadpisov:

- nadpis 1: názov kapitoly: veľkosť písma 16 - bodov, písmo

štandardné, tučné, zarovnanie vľavo, nastavenie odseku – pred a za

nadpisom 6 bodov,

- nadpis 2: názov podkapitoly: veľkosť písma 14 - bodov, tučné,

zarovnanie vľavo, nastavenie odseku – pred a za nadpisom 6 bodov,

- nadpis 3: názov podkapitoly: veľkosť písma 12 - bodov, tučné,

zarovnanie vľavo.

Ďalšiu kapitolu (názov 1. úrovne) píšeme vždy na novú stranu. Ak sú

odseky pri názvoch kapitol a podkapitol 6 bodov pred a za názvom,

nie je potrebné vynechávať pred textom riadok. Ak je odsek 0 bodov,

pre zlepšenie prehľadnosti je vhodné za názvom kapitol vynechať

riadok a až tak začať písať text. V takom prípade sa riadok vynecháva

takisto pred a za názvom podkapitoly.

Tabuľky, grafy a obrázky musia byť v práci jednotne označené.

Umiestňujú sa priamo v texte. Tabuľky majú byť zarovnané na stred,

pričom odsek pred tabuľkou zvykne byť 0, príp. 6 bodov. Popis

tabuľky (číslo a názov) má byť umiestnený nad tabuľkou písmom

Times New Roman, veľkosť 12, pred popisom 6 bodov, za popisom 6

bodov. Formát popisu tabuľky:

Tab. 1 Názov tabuľky

Ak sú v práci uvedené obrázky alebo grafy, odporúča sa, aby boli

centrované na stred, odsek pred obrázkom/grafom zvykne byť 0, príp.

6 bodov. Popis obrázku/grafu má byť umiestnený pod obrázkom/

grafom písmom Times New Roman, veľkosť 12, pred popisom 6

bodov, za popisom 6 bodov. Formát popisu obrázka/grafu:

Obr. 1 Názov obrázka

Ak v tabuľkách/grafoch/obrázkoch nejde o výsledky vlastnej práce,

resp. zobrazenie vlastných empirických údajov, je nevyhnutné pri

tabuľkách/grafoch/obrázkoch uviesť zdroj informácie. Umiestňuje sa

pod tabuľkou/grafom/obrázkom vo formáte:

Zdroj: informácia, odkiaľ sa čerpalo.

9

1. 3 Štruktúra záverečnej práce DPŠ

Základná štruktúra ZP DPŠ vychádza zo štruktúry uvedenej

v spomínanom metodickom pokyne (Metodický... 2012). Je však

prispôsobená pre potreby DPŠ a vzhľadom na charakter ZP DPŠ sú

vynechané niektoré časti. Ak sa na písanie ZP DPŠ použije šablóna na

vypracovanie záverečnej práce platná na TUKE, je potrebné dodržať

ďalej popísanú štruktúru ZP DPŠ a vynechať tie časti šablóny, ktoré

tu nie sú uvedené.

Záverečnú prácu DPŠ pozostáva z:

- úvodnej časti,

- hlavnej časti,

- číslovaných príloh - v prípade potreby sú súčasťou ZP DPŠ (obvykle

vo formáte A4 a sú pevnou – neoddeliteľnou - súčasťou ZP). Prílohou

(oddeliteľnou) ZP DPŠ môže byť aj CD nosič s textom práce v súbore

formátu .pdf (ak to vyžaduje vedúci ZP DPŠ).

Úvodná časť ZP DPŠ má tieto časti:

- obal,

- titulný list,

- obsah.

Obal obsahuje (Príloha A):

- názov Technickej univerzity,

- názov Katedry inžinierskej pedagogiky,

- názov práce a označenie, že ide o ZP DPŠ,

- rok predloženia práce,

- autor ZP (tituly, meno a priezvisko).

Titulný list obsahuje (príloha B):

- názov Technickej univerzity,

- názov fakulty, na ktorej autor ZP študuje/študoval; absolventi, ktorí

neštudovali na TUKE, uvedú názov fakulty aj názov svojej vysokej

školy,

- názov Katedry inžinierskej pedagogiky,

- názov ZP,

10

- autor ZP (tituly, meno a priezvisko),

- vedúci ZP (tituly, meno a priezvisko).

Obsah – uvádzajú sa názvy a im zodpovedajúce strany jednotlivých

častí práce (úvod, číslované kapitoly/podkapitoly, záver, zoznam

bibliografických odkazov, prílohy). Kapitoly (časti) sa číslujú

arabskými číslicami oddelenými bodkami, za poslednou číslicou sa

nikdy bodka nedáva. Odporúča sa text práce členiť na kapitoly

(časti) a podkapitoly (podčasti) maximálne do tretej úrovne (kap. 1. 1.

1) a aj v obsahu uvádzať názvy najviac do tretej úrovne členenia.

Hlavná časť ZP DPŠ má:

- úvod,

- jadro,

- záver,

- zoznam bibliografických odkazov.

Úvod stručne približuje význam problematiky, ktorej je ZP DPŠ

venovaná, vysvetľuje motiváciu výberu témy a všeobecný cieľ, zámer

práce.

Jadro obvykle:

1. Približuje súčasný stav poznania problematiky na základe

relevantných zdrojov. To tvorí tzv. teoretickú časť – odporúča sa,

aby tvorila cca 30% z rozsahu celej ZP DPŠ,

2. Popisuje, predmet, cieľ práce a použité postupy, metódy získavania

a spracovania údajov.

3. Usporiadane a vyčerpávajúco prezentuje výsledky, hodnotí

a interpretuje ich, konfrontuje s existujúcimi zisteniami.

Body 2 a 3 predstavujú tzv. empirickú časť práce, ktorá je podstatná

z hľadiska vlastnej autorskej práce. Pritom samotná výsledková časť

(bod 3) by mala tvoriť cca 30-40% z rozsahu celej ZP DPŠ.

Záver predstavuje zhrnutie teoretických východísk aj empirických

zistení vo vzťahu k cieľu práce s prípadnými úvahami o aplikácii

výsledkov alebo o možných ďalších smeroch skúmania. Má byť

11

napísaný tak, aby ten, kto si prečíta len záver, mal jasno, o čo v práci

išlo, a k čomu sa došlo.

Zoznam bibliografických odkazov (odporúčaný názov) alebo

Zoznam použitej literatúry obsahuje úplný zoznam bibliografických

odkazov. Rozsah tejto časti je daný množstvom použitých literárnych

zdrojov, ktoré musia korešpondovať s citáciami použitými v texte (čo

je v texte, musí byť aj v zozname).

Štruktúra a obsah jednotlivých častí je špecifikovaná v kapitole 2,

ktorá je venovaná písaniu ZP DPŠ príslušného zamerania (na

didaktické, všeobecno-pedagogické a psychologické aspekty výučby

profesijných predmetov).

1. 4 Práca so zdrojmi

Práca so zdrojmi (proces citovania) má dve stránky – etiku citovania

a techniku citovania. Etika citovania sa týka toho, ako autor práce

narába s cudzími myšlienkami, resp. výtvormi získanými z rôznych

zdrojov. Technika citovania sa týka toho, ako sa zaznamenáva

súvislosť medzi v práci použitou prevzatou myšlienkou, resp.

výtvorom a zdrojom uvedeným v zozname bibliografických odkazov.

1. 4. 1 Etika citovania

Aj keď ZP DPŠ nepatrí medzi vysokoškolským zákonom definované

záverečné práce, platí pre ňu rovnaká etika spracovania a citovania.

„Každá záverečná a kvalifikačná práca musí byť originálna,

vytvorená autorom tak, aby sa dodržali pravidlá práce s informačnými

zdrojmi. Záverečná a kvalifikačná práca nesmie mať charakter

plagiátorstva a nesmie narúšať autorské práva iných autorov. Autor je

povinný dôsledne citovať použité informačné pramene, uviesť

menovite a konkrétne výsledky bádania iných autorov alebo

autorských kolektívov, presne opísať použité metódy a pracovné

postupy iných autorov alebo autorských kolektívov, zdokumentovať

laboratórne výsledky a terénne výskumy iných autorov alebo

autorských kolektívov. Záverečná práca nesmie neoprávnene

12

zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov tretích osôb,

najmä nesmie porušovať práva duševného vlastníctva tretej osoby

alebo neoprávnene nakladať s utajovanými skutočnosťami alebo

osobnými údajmi, dôvernými informáciami či obchodným tajomstvom

tretej osoby.“ (Metodický... 2012, s. 6).

Pozor na plagiátorstvo, ktoré predstavuje „nedovolené používanie

cudzích publikovaných i nepublikovaných myšlienok, formulácií,

poznatkov, výsledkov bádania alebo iných výsledkov tvorivej práce,

ako aj ilustrácií, tabuliek, fotografií a pod. bez referencie (správneho

odkázania na pôvodný informačný zdroj).

Za plagiátorstvo v najzávažnejšej forme sa pokladá predloženie

kompletnej práce podpísanej ´novými autormi´, niekedy v inom jazyku.

Týka sa to ktoréhokoľvek štádia výskumu, písania alebo zverejnenia

práce, tlačenej aj elektronickej verzie“ (Meško in Štocková,

Tomášová 2008, s. 29).

Plagiátorstvo pri ZP DPŠ bude sankcionované podľa závažnosti

a formy zhoršením klasifikácie práce, jej vrátením na

prepracovanie, resp. vypracovaním práce na inú tému až

vylúčením zo štúdia (neumožnenie zúčastniť sa záverečných

skúšok).

1. 4. 2 Technika citovania

Pri tvorbe ZP DPŠ je potrebné rešpektovať medzinárodné kritériá a

zásady odkazovania na primárnu a sekundárnu literatúru. Tieto

kritériá určuje štandard ISO 690 (2010), preložený do slovenčiny

v roku 2012 ako STN ISO 690 (STN 010197) : 2012. Vydanie z roku

2010 nahrádza IS0 690 (1987) a ISO 690-2 (1997) a dopĺňa spôsoby

citovanie neknižných zdrojov.

V tejto časti sú vymedzené základné pojmy týkajúce sa práce so

zdrojmi a uvedené najzákladnejšie príklady citovania a odkazovania.

Vzhľadom na rozsiahlosť problematiky a špecifiká zapisovania

bibliografických odkazov na rôzne druhy zdrojov, na konci tejto

kapitoly uvádzame odkazy na elektronicky dostupné dokumenty, ktoré

podrobne popisujú nuansy zaznamenávania bibliografických odkazov

aj s uvedením príkladov.

13

Bibliografický odkaz. Záznam o citovanom dokumente (zdroji) je

umiestnený v zozname bibliografických odkazov (zozname použitej

literatúry) a slúži na jeho presnú identifikáciu. Ide o schému

povinného poradia údajov, ktorými sa identifikuje zdroj, na ktorý sa

odvolávame v texte práce, keď z neho preberáme (citujeme alebo

parafrázujeme) nejaké myšlienky alebo výtvory (obrázky, grafy,

fotografie...).

Štandard ISO 690 (2010) určuje:

1. z akých prvkov má bibliografický odkaz pozostávať,

2. v akej forme majú byť tieto prvky,

3. či je ich uvedenie záväzné a v akom majú byť poradí.

Napr. pri tlačenej knižnej publikácii jedného autora ide o tieto prvky

v takomto poradí a forme (pri citovaní podľa techniky prvého údaja

a dátumu):

PRIEZVISKO, Meno. Rok vydania. Názov: Podnázov. Vydanie.

Miesto vydania: Názov vydavateľa. ISBN číslo. uvádza sa, len ak to nie je prvé vydanie

Bibliografia. Súpis literatúry (dokumentov, zdrojov) z nejakej oblasti,

problematiky. Bibliografia teda nie je to isté, ako zoznam

bibliografických odkazov. Pred spracovávaním väčších, náročnejších

prác možno požiadať odborníkov na bibliografiu (bibliografov)

o vypracovanie bibliografie (súpisu zdrojov) k danej problematike.

Týmto pojmom sa označuje tiež veda zaoberajúca sa bibliografickou

komunikáciou a aj samotná činnosť zameraná na získavanie,

spracovanie, uchovávanie a sprístupňovanie bibliografických

informácií.

Citácia alebo citovanie. Forma skráteného odkazu vsunutá do

(súvislého) textu. Citácia, teda označenie zdroja, je v texte umiestnená

vždy tam, kde sa nachádza doslovne prevzatá alebo parafrázovaná

myšlienka, prevzatý výtvor. Medzi citáciou a odkazom na zdroj musí

byť priame prepojenie. Existujú tri techniky citovania:

1. Metóda prvého údaja a dátumu (tzv. harvardský systém),

najpoužívanejší spôsob, preferovaný najmä v sociálnych

a behaviorálnych vedách.

14

2. Metóda číselných odkazov.

3. Metóda priebežných poznámok.

Uvedené metódy sú rovnocenné, ale v jednej práci vždy používame

len jednu z nich. V ZP DPŠ odporúčame používať metódu prvého

údaja a dátumu.

Citát. Text, resp. časť textu doslovne prevzatá z citovaného

dokumentu. Citát je potrebné dať do úvodzoviek – tie sú povinné.

Prípadne ho možno aj napísať iným typom písma (obvykle kurzívou).

Ak má citát viac ako štyri riadky, je vhodné použiť kurzívu a oddeliť

ho od textu odsadením od ľavého okraja.

Citovaný dokument, zdroj, zdrojový dokument. Materiál, z ktorého

niečo preberáme. Okrem tlačených publikácií (knihy, encyklopédie,

slovníky, časopisy, noviny, listy...), to môžu byť elektronické zdroje

(e-nosiče, e-knihy a e-časopisy, web stránky, blogy, e-maily),

audiovizuálne zdroje (filmy, dokumentárne filmy, rozhlasové relácie)

a dokonca aj osobný rozhovor.

Citujúci dokument. Práca, ktorú tvoríme (píšeme) a používame v nej

aj prevzaté myšlienky, výtvory.

Metóda prvého údaja a dátumu. Technika citovania, pri ktorej sa

v texte zdroj doslovne prevzatej alebo parafrázovanej myšlienky

uvádza menom (spravidla priezviskom) autora/autorov a rokom

vydania publikácie. Ak publikácia nemá autora, tak sa uvedie prvé

plnovýznamové slovo jej názvu a rok vydania publikácie. Citácia sa

uvádza v zátvorkách. Pri citátoch (doslovne prevzatých myšlienkach)

je povinné uviesť aj číslo strany, kde v zdroji sa táto myšlienka

nachádza. Pri parafrázach číslo strany uvedené byť nemusí. Zoznam

bibliografických odkazov na konci práce je usporiadaný abecedne, za

prvým údajom v ňom (meno autora, prípadne názov publikácie) po

čiarke nasleduje dátum (rok) vydania.

15

Príklad 1 Citácia - citát (doslovné prevzatie myšlienky) v súvislom

texte

... „Kognitívna antropológia rozširuje skúmanie ľudského myslenia na

otázky vplyvu kultúrneho kontextu jedinca na jeho myslenie. Je úplne

samozrejmé, že výskum sa nesmie obmedziť na to, ako myslia ľudia

jednej jazykovej skupiny, a nutne musí sledovať rozdiely v spôsoboch

myslenia v rôznych kultúrach“ (Thagard 2001 s. 24). ...

alebo

... Podľa P. Thagarda (2001, s. 24) „kognitívna antropológia rozširuje

skúmanie ľudského myslenia na otázky vplyvu kultúrneho kontextu

jedinca na jeho myslenie. Je úplne samozrejmé, že výskum sa nesmie

obmedziť na to, ako myslia ľudia jednej jazykovej skupiny, a nutne

musí sledovať rozdiely v spôsoboch myslenia v rôznych kultúrach“. ...

Príklad 2 Citácia - parafráza (prerozprávanie) textu z príkladu 1

v súvislom texte

... P. Thagard (2001) zdôrazňuje, že kognitívna veda nemôže skúmať

ľudské myslenie len v rámci jednej kultúry. Na sledovanie

medzikultúrnych rozdielov v myslení sa zameriava kognitívna

antropológia. ...

K všetkým citáciám v príkladoch 1 a 2 sa úplný bibliografický záznam

zdroja uvedie až na konci práce v zozname bibliografických odkazov

takto:

THAGARD, P., 2001. Úvod do kognitivní vědy. Mysl a myšlení.

Praha: Portál. ISBN 80-7178-445-1.

Metóda číselných odkazov. Technika citovania, pri ktorej sa v texte

každému zdroju doslovne prevzatej alebo parafrázovanej myšlienky

priradí jeho vlastné poradového číslo. Poradové číslo pre jeden zdroj

je vždy rovnaké a vyjadruje, koľký v poradí bol zdroj prvýkrát

citovaný. Poradové číslo sa uvádza v zátvorkách okrúhlych (3) alebo

hranatých [3] alebo ako súčasť horného indexu 3. Ak ide o citát, po

medzere sa napíše aj číslo strany. Citácie jedného zdroja majú vždy to

16

isté číslo. Zoznam bibliografických odkazov na záver práce je

usporiadaný podľa čísel (nie abecedne).

Príklad 3 Citácia - citát aj parafráza - v súvislom texte





myslenia v rôznych kultúrach“ (3 s. 24). Podobne aj I. Ruisel (6)

považuje sociálne a kultúrne prostredie za významný činiteľ

intelektového vývinu. Pokiaľ ide o inteligenciu, P.Thagard (3) zastáva

názor. ...

Úplný bibliografický záznam zdrojov sa uvedie až na konci práce

v zozname bibliografických odkazov takto:

1. ...

2. ...

3. THAGARD, P. Úvod do kognitivní vědy. Mysl a myšlení. Praha:

Portál, 2001. ISBN 80-7178-445-1.

4. ...

5. ...

6. RUISEL, I. Základy psychologie inteligence. Praha: Portál, 2000.

ISBN 80-7178-425-7.

Metóda priebežných poznámok. Technika citovania, pri ktorej sa v

texte priebežne číslujú jednotlivé zdroje doslovne prevzatých alebo

parafrázovaných myšlienok. Každá citácia dostáva svoje vlastné

poradové číslo podľa toho, koľká v poradí v rámci textu je. Citácie

toho istého zdroja majú teda rôzne čísla. Poradové číslo sa uvádza ako

súčasť horného indexu 3 alebo v zátvorkách okrúhlych (3) či

hranatých [3]. Bibliografické odkazy s príslušným poradovým číslom

sa dávajú do poznámok pod čiarou. Pri prvom citovaní sa v poznámke

pod čiarou uvedie celý bibliografický odkaz. Ak ide o citát, ako

17

posledný údaj sa uvedie aj číslo strany (oddelené čiarkou). Pri ďalšom

citovaní toho istého zdroja môže byť v poznámke pod čiarou buď celý

odkaz, alebo len skrátená forma odkazu. V skrátenej forme sa napíše

priezvisko (prvého) autora (prípadne prvé významové slovo názvu, ak

zdroj nemá autora), ref. číslo poznámky, v ktorej je uvedený celý

odkaz na zdroj, v prípade citátu sa uvedie aj číslo strany. Zoznam

bibliografických odkazov na záver práce je usporiadaný abecedne.

Príklad 4 Citácia -citát aj parafráza - v súvislom texte





myslenia v rôznych kultúrach“1. Podobne aj I. Ruisel

2 považuje

sociálne a kultúrne prostredie za významný činiteľ intelektového

vývinu. Pokiaľ ide o inteligenciu, P.Thagard3 zastáva názor...

Bibliografické záznamy zdrojov z príslušnej strany sa uvedú

v poznámkach pod čiarou na tejto strane takto:

_____________________

1. THAGARD, P. Úvod do kognitivní vědy. Mysl a myšlení. Praha:

Portál, 2001. ISBN 80-7178-445-1, s. 24.

2. RUISEL, I. Základy psychologie inteligence. Praha: Portál, 2000.

ISBN 80-7178-425-7

3. THAGARD, ref. 1.

Parafráza. Voľné, upravené, prerozprávané tlmočenie resp.

interpretovanie myšlienok prevzatých z nejakého zdroja. Pôvodný text

upravujeme podľa potrieb vlastnej práce – zostručníme, vyjadríme

jednoduchšie, vyzdvihneme niektoré aspekty. Pritom pôvodný

význam, zmysel musí ostať zachovaný. Parafráza nie je len zmena

prípadne vynechanie niekoľkých slov, či zmena poradia slov. Pri

parafrázovaní sa musia zmeniť slová, poradie slov aj gramatická

štruktúra pôvodnej vety/viet (Palenčárová, Kročitý 2012). Nemenia sa

18

názvy a mená, čísla, špecifické odborné označenia. Parafráza sa

uvádza bez úvodzoviek či iného typu písma, ale je nevyhnutné uviesť

pri nej odkaz na zdroj. Aby bolo možné rozlíšiť vlastné myšlienky

autora od parafráz, tieto sa v texte uvádzajú použitím zaužívaných

formulácií typu: „Podľa XY...“, „Ako uvádza YZ...“, „...ale AB

tvrdí,...“. Pri rozsiahlejšom parafrázovanom texte je treba tieto

formulácie opakovať. Vo vyššie uvedenom príklade 2 sa nachádza

parafráza myšlienky, ktoré bola citovaná v príklade 1.

Sekundárne citácie, citovanie. Používanie zdroja, ktorý je citovaný

v inom zdroji. Ak nemáme k dispozícii originálny zdroj, ktorý sa

spomína v inom materiáli, odkazujeme cez sprostredkujúci –

sekundárny zdroj („z druhej ruky“). Vo všeobecnosti platí, že je

potrebné pracovať s originálnymi zdrojmi a sekundárne odkazovanie

by sa malo využívať minimálne. Štandard ISO 690 (2010) sekundárne

citovanie ani neuvádza.

Príklad 5 Sekundárna citácia myšlienky R. Vaillanta (metódou prvého

údaja a dátumu) v súvislom texte

„Pre húsenicu je úplne samozrejmé stať sa motýľom a potom si

myslieť, že v mladosti bola malým motýľom. Dospelosť robí luhárov

z nás všetkých“ (Vaillant in Myers 1993, s. 47).

alebo

Ako napísal R.Vaillant (in Myers 1993, s. 47) „pre húsenicu je úplne

samozrejmé stať sa motýľom a potom si myslieť, že v mladosti bola

malým motýľom. Dospelosť robí luhárov z nás všetkých.“

Tomu zodpovedajúci záznam v zozname bibliografických odkazov:

MYERS, D. G., 1993. Social Psychology. 4th ed. New York:

McGraw-Hill. ISBN 0-07-044292-4.

alebo

VAILLANT, R. cit. podľa MYERS, D. G., 1993. Social Psychology.

4th ed. New York: McGraw-Hill. ISBN 0-07-044292-4.

19

Podrobný popis zaznamenávania bibliografických odkazov na zdroje

rôzneho typu s príkladmi nájdete v príspevkoch L. Lichnerovej na:

http://itlib.cvtisr.sk/archiv/2013/2/citovanie-a-odkazovanie-na-pouzite-zdroje-

podla-noveho-standardu-iso-690-2010-cast-1-tvorba-bibliografickych-

odkazov.html?page_id=2457

a


podla-noveho-standardu-iso-690-2010-cast-2-prvky-a-techniky-

citovania.html?page_id=2516

Príspevok A.Kucianovej a P.Haľka stručne upozorňuje na

najpodstatnejšie zmeny v norme STN ISO 690: 2012: http://www.unipo.sk/public/media/18005/Citovanie_ISO690_2012PO.pdf

Príručka J.Palenčárovej a P. Kročitého prináša užitočné informácie nielen

o práci so zdrojmi, ale o písaní prác odborného charakteru všeobecne.

http://www.vsm.sk/files/sh/akpriruckaonline2012.pdf

http://itlib.cvtisr.sk/archiv/2013/2/citovanie-a-odkazovanie-na-pouzite-zdroje-podla-noveho-standardu-iso-690-2010-cast-1-tvorba-bibliografickych-odkazov.html?page_id=2457



http://itlib.cvtisr.sk/archiv/2013/3/citovanie-a-odkazovanie-na-pouzite-zdroje-podla-noveho-standardu-iso-690-2010-cast-2-prvky-a-techniky-citovania.html?page_id=2516



http://www.unipo.sk/public/media/18005/Citovanie_ISO690_2012PO.pdf


20

2 TÉMY A POKYNY NA SPRACOVANIE ZÁVEREČNÝCH

PRÁC DPŠ PODĽA ZAMERANIA

Záverečné práce DPŠ môžu byť zamerané na didaktické, všeobecno-

pedagogické a psychologické aspekty výučby profesijných predmetov.

V kapitole 1 sú uvedené všeobecné pokyny a požiadavky platné pre

ZP DPŠ bez ohľadu na zameranie. V tejto kapitole sú popísané

postupy a požiadavky, ktoré vyplývajú zo špecifického zamerania ZP

DPŠ.

2. 1 Záverečné práce zamerané na didaktické aspekty výučby

profesijných predmetov

Michal Blaško

2.1.1 Námety na témy

1. Tvorba programu výučby zvoleného tematického celku

vybraného predmetu v systéme výučby s uzavretým PDCA

cyklom

2. Meranie niektorej oblasti kvality výučby (napr. učiteľské

kompetencie, priebeh výučby, sociálna klíma apod.)

3. Návrh modulárneho usporiadania učiva vo výučbe predmetu.

4. Projektová výučba v školských vzdelávacích programoch.

5. Elektronické vzdelávanie v predmete ………

6. Návrh odbornej učebne pre vyučovanie predmetu ……...

7. Interaktívne tabule vo výučbe.

8. Návrh učebnej pomôcky a overovanie jej didaktickej

účinnosti.

9. Analýza metód kontroly učebnej činnosti žiakov v predmete.

10. Návrh didaktických testov z predmetu.

11. Inovácie vo výučbe predmetu.

12. … prípadné ďalšie návrhy po konzultácii s vedúcim práce …

21

2.1.2 K spracovaniu a písaniu záverečnej práce z didaktiky

Jednou z najdôležitejších vecí rozhodujúcich o kvalite záverečnej

práce je jej rozvrhnutie, členenie – štruktúra. Pre záverečné práce

z oblasti didaktiky navrhujeme nasledovnú štruktúru:

1. Obsah

2. Úvod

3. Kapitoly a podkapitoly

4. Záver

5. Zoznam bibliografických odkazov

6. Prílohy

Obsah je povinný. Umiestňuje sa na samostatnej strane. Má

obsahovať názvy hlavných častí a podčastí práce (úvod, kapitoly atď.),

čísla príslušných strán, ako aj zoznam príloh a údaje o ich umiestnení.

Príklad:

OBSAH

Úvod

1 TEORETICKÁ ANALÝZA PROBLÉMOVÉHO

VYUČOVANIA

1.1 Problémové vyučovanie – východiská, podstata, základné pojmy

1.2 Z histórie problémového vyučovania

1.3 Ciele problémového vyučovania

1.4 Metódy problémového vyučovania

1.5 Organizačné formy problémového vyučovania

1.6 Porovnanie tradičného a problémového vyučovania

1.7 Doterajšie výskumy efektívnosti problémového vyučovania

2 PRIESKUM EFEKTÍVNOSTI VYUČOVANIA

2.1 Ciele výskumu

2.2 Metodika prieskumu

2.2.1 Predmet a výberová vzorka

2.2.2 Organizácia prieskumu

2.3 Výsledky

2.3.1 Interpretácia výsledkov prieskumu

2.4 Zhrnutie výsledkov a odporúčania

22

3 Záver

Zoznam bibliografických odkazov

Prílohy

Úvod V úvode autor zdôrazní potrebu riešenia zvoleného problému a

spôsob, úroveň jeho spracovania. Stručne objasní vzťah záverečnej

práce k iným prácam podobného zamerania. Uvedie, ktoré informačné

zdroje využíval najviac.

Uvedie poslanie a ciele práce - zodpovie na otázky: Aký význam má

práca? Aký bude z nej úžitok, komu môže poslúžiť a na čo? Autor

stručne charakterizuje a zdôvodni štruktúru práce. V úvode netreba ale

zachádzať hlbšie do teórie.

Kapitoly a podkapitoly

Prvá časť práce (po obsahu a úvode) by mala predstavovať

teoretickú analýzu problému. Autor by mal vymedziť základné

pojmy, ktoré bude používať, vysvetliť teóriu problému, opísať

doterajšie výskumy a zistenia v riešení zvoleného problému,

vypracovať teoretické východiská pre svoj výskum. Cieľom tejto časti

je aj dokázať, že autor naozaj pozná zvolený problém, že je v ňom

expertom. Podstata tejto časti práce spočíva v rozbore literárnych

prameňov, zhodnotení ich prínosu pre riešenie skúmaného problému.

Táto časť nemá byť iba literárnym prehľadom všetkého, čo autor

prečítal, ani zoznamom literatúry, ktorá sa problémom zaoberá. Je

dôležité opísať a zhodnotiť doterajší stav riešenia daného problému a

ukázať, ako je práca budovaná na príspevkoch ostatných autorov.

Každý samostatný problém by mal byť uvedený podľa dôležitosti a

rozsahu buď v samostatnej kapitole alebo podkapitole.

Druhá časť tvorí ťažisko záverečnej práce a je venovaná vlastnému

prínosu.

Pozri číslovanie častí, kapitol a podkapitol.

Záver patrí medzi najdôležitejšie časti práce. Mal by byť stručný, ale

dostatočne prehľadný na to, aby čitateľ z neho mohol posúdiť, či sa

mu oplatí celú prácu prečítať, či je vhodná pre jeho potreby. Autor

23

stručne zhrnie cieľ práce, metódy jeho dosiahnutia, získané výsledky a

odporúčania na zlepšenie stavu.

Zoznam bibliografických odkazov.

V tejto časti je potrebné uviesť iba tú literatúru, z ktorej autor pri

písaní práce čerpal a na ktorú sa v práci odvoláva.

Pri uvádzaní bibliografických odkazov je potrebné dodržiavať

normu STN ISO 690: 2012.

Prílohy. Do príloh treba dať formuláre didaktických testov,

dotazníkov, osnovy rozhovorov, pozorovacie hárky, zložitejšie a

podrobnejšie tabuľky, diagramy, fotografie, výkresy atď.

Záverečnú prácu je potrebné zaznamenať na cd-nosič, ktorý je jej

prílohou.

2. 2 Záverečné práce zamerané na všeobecno-pedagogické

aspekty výučby profesijných predmetov

Mária Benková

2.2.1 Námety na témy

1. Učiteľ a jeho osobnosť

a/ Osobnosť učiteľa očami študentov SOŠ.

b/ Osobnosť učiteľa profesijných predmetov očami študentov SOŠ.

c/ Názory učiteľov SOŠ na učiteľskú profesiu.

d/ Názory učiteľov profesijných predmetov na učiteľskú profesiu.

e/ „Ideálny“ učiteľ profesijných predmetov podľa študentov SOŠ.

f/ Analýza práce triedneho učiteľa SOŠ ako pedagogického

zamestnanca – špecialistu.

g/ Osobnosť triedneho učiteľa na SOŠ očami učiteľov.

h/ Osobnosť triedneho učiteľa na SOŠ očami jeho študentov.

i/ Motivácia k voľbe povolania učiteľa profesijných predmetov

u študentov DPŠ na KIP TUKE.

j/ Motivácia k voľbe povolania učiteľa profesijných predmetov.

u absolventov neučiteľských študijných odborov technického, resp.

ekonomického zamerania.

24

2. Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich

učiteľov profesijných predmetov

a/ Osobnosť cvičného učiteľa a analýza jeho práce.

b/ Dôležitosť spolupráce cvičného učiteľa s prideleným praktikantom.

c/ Pedagogická prax očami cvičného učiteľa.

d/ Pedagogická prax očami praktikantov.

e/ Pedagogická prax očami učiteľov profesijných predmetov.

f/ Najčastejšie problémy praktikantov počas pedagogickej praxe.

3. Profesijný rast učiteľa

a/ Najčastejšie problémy začínajúcich učiteľov profesijných

predmetov v praxi.

b/ Spolupráca začínajúceho učiteľa profesijných predmetov

s uvádzajúcim učiteľom v adaptačnom období.

c/ Názory učiteľov profesijných predmetov na ďalšie vzdelávanie.

4. Sebareflexia učiteľa

a/ Úloha sebareflexie v práci učiteľa profesijných predmetov.

b/ Ochota učiteľov profesijných predmetov prijímať spätnú väzbu.

c/ Ochota učiteľov profesijných predmetov prijímať spätnú väzbu

podľa ich študentov.

5. Vyučovacie štýly učiteľov a učebné štýly študentov

a/ Názory študentov SOŠ na vyučovacie štýly ich učiteľov

profesijných predmetov.

b/ Vyučovacie štýly a ich výskum u učiteľov profesijných predmetov.

c/ Učebné štýly študentov SOŠ z pohľadu učiteľov profesijných

predmetov.

d/ Učebné štýly študentov SOŠ.

6. Pedagogická diagnostika v práci učiteľa profesijných

predmetov

a/ Možnosti preverovania a hodnotenia vedomostí študentov

na vyučovaní profesijných predmetov.

b/ Alternatívne spôsoby hodnotenia vedomostí študentov v práci

učiteľa profesijných predmetov.

c/ Motivácia študentov k učeniu sa profesijných predmetov

prostredníctvom hodnotenia a klasifikácie.

25

7. Motivácia na vyučovaní profesijných predmetov

a/ Odmeny a tresty uplatňované na vyučovaní profesijných

predmetov.

b/ Najčastejšie učiteľmi využívané motivačné metódy na hodinách


c/ Najčastejšie učiteľmi využívané motivačné metódy na hodinách

profesijných predmetov podľa ich študentov.

d/ Najvhodnejšie motivačné metódy k učeniu sa profesijných

predmetov podľa študentov.

e/ Najvhodnejšie motivačné metódy k učeniu sa podľa učiteľov


f/ Možnosti využitia inovačných/moderných/aktivizujúcich metód

pri výučbe profesijných predmetov.

g/ Možnosti aplikácie vybranej aktivizujúcej metódy vo výučbe

konkrétneho profesijného predmetu.

8. Organizačné formy výučby

a/ Názory študentov na domácu prípravu/domáce úlohy na vyučovanie


b/ Názory učiteľov profesijných predmetov na domácu

prípravu/domáce úlohy.

c/ Najčastejšie formy domácej prípravy v profesijných predmetoch.

d/ Využívanie sociálnych foriem výučby v profesijných predmetoch.

9. Ciele vyučovania ako problém pedagogickej teórie a praxe

a/ Formulácia špecifických cieľov učiteľmi profesijných predmetov.

10. Využívanie učebných pomôcok a didaktickej techniky pri

výučbe profesijných predmetov a ich význam

11. Žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na

SOŠ

a/ Práca s talentovanými (nadanými) študentmi v profesijných

predmetoch.

b/ Názory študentov SOŠ na integráciu žiakov so ŠVVP v bežnej

škole.

c/ Názory učiteľov profesijných predmetov na integráciu žiakov

so ŠVVP v bežnej škole.

d/ Pripravenosť učiteľov profesijných predmetov na prácu so žiakmi

so ŠVVP.

26

12. Plánovanie práce učiteľa

a/ Písomná príprava učiteľa na vyučovaciu hodinu z pohľadu

začínajúcich učiteľov profesijných predmetov.

b/ Písomná príprava učiteľa na vyučovaciu hodinu z pohľadu učiteľov


13. Školská reforma

a/ Názory učiteľov profesijných predmetov na školskú reformu.

b/ Názory rodičov študentov SOŠ na školskú reformu.

Vybratú tému je potrebné nahlásiť a odsúhlasiť (osobne alebo

prostredníctvom e-mailu) u vedúceho práce, najneskôr do 30.11.

príslušného akademického roku. Ak vedúci práce tému akceptuje, do

troch pracovných dní po prihlásení naformuluje a e-mailom zašle

študentovi zadanie práce (v rozsahu 3 – 5 bodov).

2.2.2 K spracovaniu a písaniu záverečnej práce

Každá záverečná práca so zameraním na všeobecno-pedagogické

aspekty výučby profesijných predmetov musí mať teoretickú aj

empirickú časť. Kým teoretická časť môže mať charakter

kompilačného dokumentu (so zakomponovaním názorov autora práce,

ktoré dokazujú jeho vhľad do problematiky), empirická časť má

charakter pôvodného dokumentu (založeného na v teréne získaných

údajoch).

Ako postupovať pri príprave:

■ Voľba témy a stratégia prípravy. (Časový plán, voľba témy,

príprava na informačný prieskum). Nie je možné, aby autor písal

o zvolenej téme bez toho, aby bol s ňou dobre oboznámený

z literatúry (prípadne z iných prameňov, napr. prostredníctvom

internetu), bez toho, aby dobre chápal podstatu problematiky. Autor

by mal byť oboznámený s tým, čo sa už o problematike vie.

■ Informačný prieskum (bibliografický prieskum, knižnice).

■ Spracovanie výsledkov prieskumu. (Štúdium, excerpovanie –

vypisovanie podstatných kapitol). Dostupnosť literatúry (knihy,

časopisy, internetové stránky). Pri zdrojoch z internetu v odborných

27

prácach je nežiaduce používať stránky typu wikipedia.sk, referaty.sk a

pod.

■ Vďaka štúdiu literatúry autor sformuluje cieľ práce (o čo v práci

pôjde, čo chceme zistiť).

■ Zvolenie metodiky výskumu. Tá pozostáva z prípravy výskumnej

metódy (ako – pozorovanie, ústne alebo písomné dotazovanie, ...)

a rozhodnutia na kom (výskumný súbor) sa výskum uskutoční (kde,

kto, koľko). Pri tvorbe obsahu metódy je nevyhnutné definovať, určiť

resp. vymedziť ukazovatele toho, čo chceme zisťovať (t. j.

operacionalizácia). Pri pozorovaní nie je rozhodujúci počet

pozorovaných, ale počet pozorovaní. Minimálny počet respondentov

výskumu pri použití dotazníka je 30 osôb.

■ Zber a spracovanie údajov – konkrétne použitie výskumného

nástroja. Inštrukcie k príprave dotazníka a vedeniu rozhovoru, nájdete

na webovej stránke KIP v menu „Stiahnite si“ pod názvom „Ako

formulovať otázky v dotazníku, rozhovore“.

■ Interpretácia údajov – analýza a vysvetlenie získaných údajov,

porovnanie s doterajším poznaním a využitie pre prax.

■ Písanie záverečnej práce – opis výskumu od začiatku až do konca,

vrátane prehľadu doterajších výskumov v danej oblasti, dokončenie

a úprava teoretickej časti.

Ako písať záverečnú prácu:

Kritériá na formálnu stránku záverečných prác zameraných

na všeobecno-pedagogické aspekty výučby profesijných predmetov sú

rozpísané na str. 6-8 tejto publikácie. Na str. 11-19 sú uvedené

inštrukcie k práci so zdrojmi.

Štruktúra – práca má obsahovať nasledovné časti:

♦ Obsah

♦ Úvod - obsahuje stručný a výstižný opis problematiky a oboznamuje

čitateľa s významom a cieľom práce. Uvádzajú sa informácie

o najdôležitejších použitých zdrojoch. Autor vysvetlí účel práce,

definuje cieľ práce a informuje o použitých metódach. Uvádzajú sa

tiež informácie o tom, či a ako sa daná práca odlišuje od doteraz

publikovaných prác, ako na ne nadväzuje a čo nové prináša.

28

♦ Jadro

a/ Teoretická časť - zmyslom členenia textu do kapitol a podkapitol

je sprehľadniť text a uľahčiť orientáciu čitateľovi v texte. Číslovanie

slúži na logické usporiadanie textu, jeho jednotlivých častí a

na hierarchizáciu myšlienok.

b/ Empirická časť:

- cieľ výskumu,

- použitá metóda (základná charakteristika, popis štatistického

spracovania údajov, jedna verzia do prílohy),

- výskumný súbor (charakteristika výskumného súboru),

- popis a interpretácia výsledkov (tabuľky, grafy, popísanie všetkých

zistení),

- zhrnutie výsledkov (súhrnné vyjadrenie k stanovenému cieľu,

odporúčania do praxe).

♦ Záver - sumárne poskytuje vecné závery, vlastný prínos alebo

pohľad autora. Uvádza sa tu stručná charakteristika práce

s hodnotením výsledkov a odhadom významu pre teóriu a prax. Môže

obsahovať aj návrhy pre ďalší empirický a teoretický výskum.

♦ Zoznam bibliografických odkazov - v zozname sa uvádzajú

všetky v práci citované dokumenty v abecednom poradí. Pri uvádzaní

bibliografických odkazov je potrebné dodržiavať normu STN ISO 690

(2012) (pozri str. 12).

♦ Prílohy - pred ich zaradením na konci práce sa vkladá list

so zoznamom príloh. Každá príloha sa začína na novej strane a je

označená samostatným veľkým písmenom (Príloha A, Príloha B,

atď.). Číslovanie strán v prílohách nadväzuje na priebežné číslovanie

strán hlavného textu. Medzi prílohy patria: doplnkové ilustrácie alebo

tabuľky, formuláre - dotazníkov, rozhovorov, pozorovacie hárky,

osobitné materiály - mapy, fotografie, ... bibliografia - necitovaná, ale

relevantná literatúra k predmetu práce poskytujúca doplňujúce

informácie k téme.

29

2. 3 Záverečné práce zamerané na psychologické aspekty výučby

profesijných predmetov

Alena Zeľová

2. 3. 1 Námety na témy

1. Profesionálny stres u učiteľov profesijných predmetov.

2. Profesijné predmety ako zdroj stresu pre žiakov.

3. Problémoví žiaci vo výučbe profesijných predmetov.

4. Nespolupracujúce správanie sa žiakov a jeho zvládanie

učiteľom v rámci výučby profesijných predmetov.

5. Autorita učiteľa profesijných predmetov, jej zdroje.

6. Rola učiteľa profesijných predmetov.

7. Status, prestíž učiteľa profesijných predmetov.

8. Ako motivovať žiakov v rámci výučby profesijných

predmetov.

9. Motivácia žiakov študovať na stredných odborných školách.

10. Postoje žiakov k profesijným predmetom.

11. Postoje žiakov a/alebo učiteľov k netradičným metódam

a prístupom vo vyučovaní profesijných predmetov.

12. Preverovanie a hodnotenie ako zdroj emócií pri výučbe


13. Pôsobenie učiteľa profesijných predmetov na sociálnu

štruktúru triedy.

14. Rozvíjanie tvorivosti žiakov v rámci výučby profesijných

predmetov.

15. Interakcia a komunikácia učiteľ-žiaci v rámci výučby


16. Komunikačné spôsobilosti učiteľa profesijných predmetov.

17. Kladenie otázok v procese výučby profesijných predmetov.

18. Skupinové formy práce v rámci výučby profesijných

predmetov.

19. Možnosti protidrogovej prevencie v rámci výučby


20. Prevencia šikanovania v rámci výučby profesijných

predmetov.

Ide o tematické okruhy, na ktoré sa možno zamerať, resp. v rámci

ktorých sa možno na niečo zamerať (názov práce nemusí byť zhodný

30

s názvom tematického okruhu). Vybratú tému je potrebné nahlásiť a

odsúhlasiť u vedúcej práce (osobne alebo prostredníctvom e-mailu)

najneskôr do 30.11. príslušného roku. Tú istú tému môžu mať

v jednom akademickom roku maximálne dvaja študenti v každej

forme štúdia. Vedúca práce môže študenta odmietnuť, ak má naplnený

stanovený limit maximálneho počtu záverečných prác so zameraním

na psychologické aspekty výučby profesijných predmetov. Ak vedúca

práce tému akceptuje, do troch dní po prihlásení naformuluje a e-

mailom zašle študentovi zadanie práce (v rozsahu 3 – 5 bodov).

2. 3. 2 K spracovaniu a písaniu záverečnej práce

Práca má teoretickú a empirickú časť. Teoretická časť práce

vypracovaná s použitím odbornej literatúry má charakter

sumarizačného prípadne kompilačného dokumentu (Palenčárová,

Kročitý 2012). Empirická časť práce založená na vlastných, v terénne

(na stredných odborných školách) získaných údajoch má charakter

pôvodného dokumentu. Každá práca musí mať aj empirickú časť,

nemôže byť len teoretická.

Ako postupovať pri príprave práce

Pri príprave práce je vhodné dodržať takúto následnosť krokov:

1. Nájsť si oblasť. - Téma, ktorú ste si vybrali (napr. č. 5 "Autorita

učiteľa profesijných predmetov, jej zdroje.“), určuje oblasť,

problematiku, ktorej sa budete venovať. Problematika je konkrétnejšie

špecifikovaná vedúcou práce v zadaní. Napr. k téme 5 by mohlo

zadanie vyzerať takto: 1. Charakteristika roly učiteľa a roly žiaka. 2.

Vymedzenie autority učiteľa a jej zdrojov, špecifiká u učiteľa

profesijných predmetov. 3. Vnímanie autority učiteľa profesijných

predmetom žiakmi – analýza na základe dotazníkového prieskumu

medzi žiakmi. Alebo napr. k téme 20: 1. Vymedzenie šikanovania ako

sociálno-patologického javu. 2. Charakteristika prejavov šikanovania

na školách a možnosti jeho prevencie. 3. Obsahová analýza

materiálov, opatrení a postupov prijatých na konkrétnej strednej

odbornej škole pri predchádzaní šikanovaniu, resp. riešení jeho

prejavov. 4. Skúsenosti učiteľov profesijných predmetov so

31

šikanovaním medzi žiakmi na základe rozhovorov s vybranými

učiteľmi.

2. K danej oblasti v súlade so zadaním premýšľať o problematike a

vyhľadať a preštudovať zdroje (knihy, časopisy, internet...). Pokiaľ

ide o zdroje z internetu, v odborných prácach je nežiaduce používať

„referátové“ stránky a encyklopédie typu Wikipedia. Vhodné sú len

pôvodné odborné/vedecké príspevky, ktoré majú uvedeného autora.

Pri téme 5 napr. zo zadania vyplýva, že je treba hľadať zdroje týkajúce

chápania pojmu rola, vymedzenia roly učiteľa a žiaka, definovania

autority všeobecne a špecificky, čím je daná autorita učiteľa...

Vhodné je teoretickú časť priebežne písomne spracovávať. Pri písaní

je potrebné dôsledne narábať so zdrojmi (ako je uvedené v kap. 1.

4). V prácach zameraných na psychologické aspekty výučby

profesijných predmetov je žiaduce pri citáciách používať metódu

prvého údaja a dátumu.

3. Na základe zadania, štúdia literatúry a uvažovania o téme

sformulovať cieľ empirickej časti práce - teda čo chcete zistiť,

poznať... Cieľ empirickej časti práce spočíva obvykle v popise, resp.

analýze situácie, existujúceho stavu na konkrétnej strednej škole

v oblasti týkajúcej sa zvolenej témy (problematiky). K téme č. 5 by

v súlade so zadaním mohol cieľ byť napr. „Zistiť, akí sú, čím sa podľa

žiakov vyznačujú, ako sa prejavujú tí učitelia profesijných predmetov,

ktorých si žiaci vážia, rešpektujú.“ Alebo k téme č. 20 by v súlade so

zadaním mohol cieľ byť napr. „Zistiť, aké existujú na škole

preventívne opatrenia proti šikanovaniu, ako sa riešili prípady

šikanovania a aké majú učitelia profesijných predmetov skúsenosti so

šikanovaním medzi žiakmi“.

4. Výber a príprava metódy, teda spôsobu, ako budeme získavať

údaje v teréne. Môže ísť najmä o metódy:

- pozorovanie (napr. v téme 15 možno získať údaje pozorovaním

komunikačných prejavov učiteľa a žiakov v rámci vyučovacích hodín

profesijného predmetu),

- ústne dotazovanie – rozhovor/interview (napr. v téme 19 možno

získať údaje rozhovorom s vybranými učiteľmi profesijných

predmetov a s koordinátorom prevencie na danej škole),

32

- písomné metódy dotazovania – dotazník (napr. vo vyššie uvedenom

príklade zadania k téme 5 je dotazník ako metóda priamo uvedený

v zadaní práce),

- obsahová analýza materiálov (napr. k téme 20 je možno údaje získať

obsahovou analýzou školského vzdelávacieho programu, stratégie

školy proti šikanovaniu alebo záznamov z riešení prípadov

šikanovania na škole).

Pri prácach so zameraním na psychologické aspekty výučby

profesijných predmetov je voľba metódy obvykle vymedzená

v zadaní.

Bez ohľadu na to, či ide o otázky v dotazníku, či otázky a štruktúru

rozhovoru, sledované prejavy v pozorovacom hárku alebo kategórie

obsahovej analýzy materiálov, pri tvorbe obsahu metódy je kľúčová

operacionalizácia premenných. To znamená definovať, určiť,

vymedziť, čo bude slúžiť ako ukazovateľ toho, čo chceme zisťovať.

Ak napr. v téme 2 chceme zistiť, či profesijné predmety sú pre žiakov

zdrojom stresu, musíme si ujasniť, čo budeme považovať za

ukazovateľ toho, že žiaci zažívajú stres. Potrebujeme teda

operacionalizovať zažívanie stresu. Z teórie sme si naštudovali, aké sú

aktuálne prejavy alebo dlhodobé účinky stresu vo fyziologickej oblasti

(napr. búšenie srdca, nespavosť...), v psychike (napr. napätie,

únava...), v správaní (napr. nesúvislá reč, prejedanie...) atď. Na

základe toho si stanovíme súbor príznakov aktuálneho zažívania stresu

a/alebo dlhodobých účinkov stresu. Ak by sme použili metódu

pozorovania, môžeme sa pokúsiť sledovať a zaznamenávať výskyt

aktuálnych príznakov zažívania stresu u žiakov počas viacerých hodín

profesijných predmetov. Ak by sme použili metódu dotazovania,

môžeme naformulovať sadu otázok, v ktorých sa žiakov budeme

pýtať, či a ako často u seba v súvislosti s výučbou profesijných

predmetov pozorujú príznaky aktuálneho zažívania stresu a/alebo

dlhodobé účinky stresu. Prípadne by sme žiakom mohli položiť

otvorenú otázku a žiadať ich, aby po hodine profesijného predmetu

popísali, ako sa počas hodiny cítili, čo prežívali. Následne ich

odpovede analyzovať a hľadať v nich stanovené príznaky stresu...

Na získanie údajov pre empirickú časť práce je teda možné použiť

rôzne metódy. Pomerne časté sú metódy dotazovania – ústne a najmä

33

písomné – dotazníky. Dotazník umožňuje získať väčšie množstvo

údajov od väčšieho počtu ľudí za krátky čas. Pri zostavovaní

dotazníka treba mať na pamäti, že v psychológii sa zväčša

nezvykneme pýtať priamo. Napr. v dotazníku k téme 3 sa učiteľov

neopýtame: „Sú medzi žiakmi, ktorých učíte, aj problémoví žiaci?“.

Namiesto toho sa nepriamymi, opisnými otázkami snažíme zistiť, či

takýchto žiakov učia, napr.: „Ako často sa stretávate s tým, že žiak

vôbec nesleduje výklad učiva a venuje sa niečomu inému?“, „Ako

často sa stretávate s tým, že žiak prerušuje výklad nevhodnými

poznámkami?“, „Ako často sa stretávate s tým, že žiak odmieta robiť

to, čo od neho žiadate?“ ... atď. Tieto nepriame otázky sú založené

na operacionalizácii pojmu „problémový žiak“ (na tom, ako sme

„problémového žiaka“ definovali, vymedzili – zväčša na základe

štúdia literatúry). Z odpovedí na položené otázky usúdime, či a ako

často sa učitelia stretávajú so žiakmi, ktorí sú problémoví vo

vymedzenom zmysle.

Priamu otázku „Sú medzi žiakmi, ktorých učíte, aj problémoví žiaci?“

nepoužijeme, lebo nevieme, čo presne si pod pojmom „problémoví

žiaci“ odpovedajúci predstavia. Do akej miery sa to zhoduje s naším

vymedzením problémového žiaka? Ak by sme takúto otázku položili

viacerým učiteľom, každý si môže vysvetliť po svojom, kto je

„problémový žiak“. Pri takomto postupe zistenie, že napr. 70%

opýtaných učiteľov tvrdí, že učia problémových žiakov, by malo

veľmi nízku výpovednú hodnotu (platnosť) – nevieme, akých žiakov

skutočne učia... Ďalší dôvod nepriameho pýtania sa je, že ľudia na

niektoré priame otázky neodpovedia celkom úprimne, resp. pravdivo

(ak sa im zdá nevhodné, nežiaduce niečo také ´priznať´).

Dotazníky môžu mať rôzny počet aj typ otázok. Počet otázok závisí

od témy a cieľa, nedá sa jednoznačne stanoviť. Dotazník by však

nemal byť príliš dlhý. Podľa typu môžu byť otázky najčastejšie:

- zatvorené (sú uvedené možnosti odpovede, z ktorých si respondent

vyberá jednu alebo aj viac),

- polootvorené (okrem ponúknutých možností odpovede je tu aj

alternatíva „iné......“, kde má respondent doplniť vlastnú odpoveď),

- voľné/otvorené (nie sú ponúknuté žiadne možnosti, respondent

napíše svoju odpoveď),

34

- škálované (zatvorené otázky, kde sú odpovede tvorené stupnicami

súhlasu - nesúhlasu, častosti alebo intenzity výskytu, pričom stupnice

môžu byť vyjadrené slovne, číselne aj graficky, resp. kombinovane).

Pri formulácii otázok je vždy potrebné zvažovať, nakoľko (či vôbec)

sa daná otázka týka cieľa nášho zisťovania. Otázky, ktoré sa zjavne

netýkajú cieľa, do dotazníka nepatria. Otázky je treba formulovať

zrozumiteľne, "ľudsky", nie formálne, nepoužívať cudzie slová či

odborné termíny. (Napr. k téme 9 nepýtať sa "Čo ťa motivovalo k

štúdiu na tejto škole?" ale "Prečo si sa rozhodol študovať na tejto

škole?"). Viac o spôsobe prípravy dotazníka aj vedení rozhovoru

nájdete na web stránke KIP v menu „Stiahnite si“ pod názvom „Ako

formulovať otázky v dotazníku, rozhovore .“

V prácach zameraných na psychologické aspekty výučby profesijných

predmetov je možné použiť aj špecifickejšie metódy dotazovania, ako

napr. sociometrický dotazník, sémantický diferenciál, nedokončené

vety – obvykle je to uvedené v zadaní práce.

5. Výber zdroja pre zber údajov. Téma, cieľ a metóda určujú zdroj

zberu údajov. Pri metódach pozorovania a ústneho či písomného

dotazovania ide o súbory (vzorky) osôb (triedy, učitelia alebo žiaci na

stredných odborných školách). Pri použití dotazníkov by veľkosť

súboru mala byť okolo 30 osôb - respondentov (vzhľadom na

možnosti najzákladnejšieho štatistického spracovania). Pri použití

metódy rozhovoru je súbor obvykle menší, niekedy môže ísť aj

o rozhovor s jednou osobou (napr. koordinátorom prevencie). Pri

pozorovaní nie je rozhodujúci počet osôb, ale počet pozorovaní, resp.

jednotiek pozorovania (napr. na koľkých vyučovacích hodinách sa

pozorovanie uskutočnilo). Pri metóde obsahovej analýzy sú zdrojom

údajov písomné materiály (napr. školský vzdelávací program).

6. Zber údajov a ich spracovanie. Po zozbieraní údajov - získaní

vyplnených dotazníkov, záznamov z rozhovorov, záznamov z

pozorovaní či z obsahovej analýzy materiálov, je treba dáta spracovať.

Obvyklé je začať prenesením údajov z dotazníkov (záznamov

rozhovorov, pozorovacích hárkov, záznamov obsahovej analýzy...) do

nejakých matíc na papieri alebo v PC programe (napr. MS Excel).

http://web.tuke.sk/kip/download/rozhovor_dotaznik.pdf

http://web.tuke.sk/kip/download/rozhovor_dotaznik.pdf

35

Napr. v matici údajov z dotazníka sú v riadkoch čísla respondentov

(podľa očíslovaných vyplnených dotazníkov) a v stĺpcoch čísla

otázok. Do takto vzniknutých okienok zaznamenávame, akou

alternatívou respondent na danú otázku odpovedal. V jednom riadku

sú tak zachytené všetky odpovede jedného respondenta na jednotlivé

otázky v dotazníku. V stĺpci zase odpovede všetkých respondentov na

danú otázku. Základná úroveň štatistického spracovania sú absolútne

a relatívne (percentuálne) početnosti jednotlivých alternatív odpovedí

na danú otázku v rámci súboru. Takto postupujeme nielen pri

uzavretých ale aj pri otvorených (voľných) otázkach. Pri nich si je

treba zo získaných odpovedí vytvoriť niekoľko kategórií (s

možnosťou „iné“ pre ojedinelé, do žiadnej z vytvorených kategórií

nezaraditeľné odpovede) a potom tiež vypočítať absolútne a

percentuálne zastúpenie jednotlivých kategórií.

V prípade pozorovania je potrebné vypočítať absolútne a percentuálne

počty výskytu sledovaných prejavov správania. V prípade obsahovej

analýzy absolútne a percentuálne počty výskytu sledovaných

kategórií. Tieto údaje – absolútne a percentuálne početnosti sa v práci

obvykle prezentujú v tabuľkách, prípadne grafoch.

7. Písanie záverečnej práce. Dokončenie, resp. úprava teoretickej

časti a písanie empirickej časti, v ktorej je ťažiskom vyhodnotenie

spracovaných údajov a ich interpretácia. Pri písaní záverečnej práce

zameranej na psychologické aspekty výučby profesijných predmetov

je potrebné rešpektovať požiadavky týkajúce sa formálnej úpravy,

štruktúry a práce so zdrojmi uvedené v kapitolách 1. 2, 1. 3 a 1. 4.

Štruktúra záverečnej práce zameranej na psychologické aspekty

výučby profesijných predmetov je tvorená tak, ako je to uvedené

v kapitole 1. 3, úvodnou časťou (obal, titulný list, obsah), hlavnou

časťou (úvod, jadro, záver, zoznam bibliografických údajov)

a prílohami (najčastejšie vzor použitých metód). Špecifiká štruktúry

vyplývajúce zo zamerania práce sú len v jadre hlavnej časti práce,

konkrétne v empirickej časti, ktorá nasleduje po teoretickej analýze

problematiky.

Empirická časť práce zameranej na psychologické aspekty výučby

profesijných predmetov je členená na nasledovné podkapitoly:

36

Cieľ práce – jasná a stručná formulácia toho, o čo v práci ide.

Použitá metóda. Popis použitej metódy - nie jej doslovné znenie ale

základná charakteristika dotazníka alebo záznamového hárku pre

rozhovor, pozorovanie či obsahovú analýzu materiálov (jedna verzia

použitej metódy sa dáva do prílohy). Tu je vhodné uviesť aj spôsob

štatistického spracovania odpovedí.

Popis zdroja zberu údajov. Pri použití dotazníka, rozhovoru,

pozorovania základná charakteristika súboru/vzorky (počet osôb, ich

charakteristika z hľadiska veku, pohlavia prípadne iných

zodpovedajúcich znakov). Pri použití obsahovej analýzy základná

charakteristika použitých materiálov. Tu by mal byť popísaný aj

spôsob zberu údajov (kde, kedy, kto, ako...).

Popis a interpretácia výsledkov. Ťažisková kapitola empirickej časti.

Popis znamená, že tu budú prezentované výsledky v podobe tabuliek,

prípadne grafov a zistenia budú popísané. Primárne sa údaje uvádzajú

v tabuľkách (s absolútnymi a relatívnymi početnosťami jednotlivých

odpovedí či kategórií), grafy slúžia skôr na ilustráciu. Ak

prezentujeme len jednoduché rozloženie početností alternatív v

jednom znaku, majú grafy malú „pridanú hodnotu“ a nie je potrebné

ich uvádzať.

Percentuálne údaje sa v tabuľkách uvádzajú obvykle na dve desatinné

miesta. Pri popise výsledkov ale používame zaokrúhlené, resp.

približné hodnoty (napr. ak je v tabuľke hodnota 64,73% môžeme

napísať „Ako je zrejmé z tabuľky 5, skoro dve tretiny žiakov uviedli

prežívanie aspoň jedného príznaku stresu počas hodín tohto

predmetu...“). Každú tabuľku, resp. graf je potrebné súhrne popísať.

Teda uviesť to základné, podstatné, zaujímavé..., čo sa z nich dá

z hľadiska obsahu vyčítať (nie mechanicky popisovať všetky

v tabuľke prezentované hodnoty). Hneď po popise je vhodné tabuľku

interpretovať, teda uviesť vlastný komentár k získaným výsledkom.

Je treba prezentovať, popísať a interpretovať všetky zistenia,

napr. odpovede na všetky otázky v dotazníku. Na koniec tejto

podkapitoly je žiaduce súhrnne sa vyjadriť k stanovenému cieľu -

nakoľko sa ho podarilo naplniť. To ale nenahrádza riadny záver práce,

v ktorom je potrebné stručne zrekapitulovať teoretické východiská a

podstatné empirické zistenia vo vzťahu k cieľu práce, prípadne

naznačiť praktické aplikácie výsledkov.

37

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

KUCIANOVÁ, A. a P. HAĽKO. 2013. Najpodstatnejšie zmeny v norme STN

ISO 690: 2012 pri citovaní podľa harvardského systému [on line]. [cit. 2015-5-

13]. Dostupné na:


LICHNEROVÁ, L. Citovanie a odkazovanie na použité zdroje podľa nového

štandardu ISO 690 (2010) Časť 1: Tvorba bibliografických odkazov. 2013. In:

ITlib Informačné technológie a knižnice, č. 2 [on line]. Bratislava: CVTI. [cit.

2015-5-13]. ISSN 1336-0779. Dostupné na:


podla-noveho-standardu-iso-690-2010-cast-1-tvorba-bibliografickych-

odkazov.html?page_id=2457

LICHNEROVÁ, L. Citovanie a odkazovanie na použité zdroje podľa nového

štandardu ISO 690 (2010) Časť 2: Prvky a techniky citovania 2013. In: ITlib

Informačné technológie a knižnice, č. 3 [on line]. Bratislava: CVTI. [cit. 2015-

5-13]. ISSN1336-0779. Dostupné na: http://itlib.cvtisr.sk/archiv/2013/3/citovanie-a-odkazovanie-na-pouzite-zdroje-

podla-noveho-standardu-iso-690-2010-cast-2-prvky-a-techniky-

citovania.html?page_id=2516

Metodický pokyn o záverečných a kvalifikačných prácach na Technickej

univerzite (Príloha 31 OS TUKE/H1/01). 2012. [on line]. Košice: TUKE [cit.

2015-5-13]. Dostupné na: https://www.tuke.sk/legislativa/sekcia-pre-

zamestnancov/mapa-procesov-tu-v-kosiciach/hlavne-procesy/h1vzdelavanie/

prilohyaformulare/OS_H1_01_pril_31_MPkOzaverecnychAkvalifikacnych

PracachNaTUKE.zip/view

PALENČÁROVÁ, J. a P. KROČITÝ. 2012. Akademická príručka na tvorbu

odborných textov [on line]. 2. vyd. Trenčín: Vysoká škola manažmentu. [cit.

2015-5-13]. Dostupné na: http://www.vsm.sk/files/sh/akpriruckaonline2012.pdf

ISBN 978-80-89306-16-9.

Štruktúra programu doplňujúceho pedagogického štúdia – učiteľ. 2014. [on

line]. Bratislava: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR [cit. 2015-5-

13]. Dostupné na: http://www.minedu.sk/ziadosti-a-programy-doplnujuceho-

pedagogickeho-studia

Štruktúra programu doplňujúceho pedagogického štúdia – študent. 2014. [on

line]. Bratislava: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR [cit. 2015-5-









http://www.minedu.sk/ziadosti-a-programy-doplnujuceho-pedagogickeho-studia


38

13]. Dostupné na: http://www.minedu.sk/ziadosti-a-programy-doplnujuceho-

pedagogickeho-studia

ŠTOCKOVÁ, Z. a V. TOMÁŠOVÁ. 2008. Citovanie literatúry a tvorba

zoznamu bibliografických odkazov [on line]. Košice: Univerzitná knižnica TU

Košice, [cit 2015-5-13]. Dostupné na internete:

http://www.lib.tuke.sk/ZaverecnePrace.aspx



http://www.lib.tuke.sk/ZaverecnePrace.aspx

39

Príloha A Vzor obalu ZP DPŠ (formát A4)

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH

KATEDRA INŽINIERSKEJ PEDAGOGIKY

NÁZOV PRÁCE

Záverečná práca

Doplňujúceho pedagogického štúdia

Rok Titul, Meno a Priezvisko

40

Príloha B Vzor titulného listu ZP DPŠ (formát A4)

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH

NÁZOV FAKULTY KATEDRA INŽINIERSKEJ

(ktorú absolvoval, PEDAGOGIKY

alebo kde študuje)

NÁZOV PRÁCE

Autor: TITUL, MENO A PRIEZVISKO

Vedúci záverečnej práce: TITUL, MENO A PRIEZVISKO

41

Príloha C Hodnotenie záverečnej práce doplňujúceho

pedagogického štúdia – vedúci práce

Názov práce:

Autor/ka:

Vedúci/a práce:

A. Formálna stránka spracovania celého textu a práca so zdrojmi (20% -

maximálne 20 bodov), body prislúchajúce jednotlivým stupňom hodnotenia

v každej položke sú uvedené v zátvorkách.

1. Rozsah (minimálne 35, maximálne 50 strán):

zodpovedajúci (2)– prekračuje hornú hranicu (1)– nezodpovedá, nedosahuje

dolnú hranicu (0)

2. Štruktúra (obsah, úvod, teoretická analýza, empirická časť, záver, zoznam

bibliografických odkazov, prílohy), obálka a titulná stránka:

zodpovedajúca (2) – drobné nedostatky (1) – vážne nedostatky (0,5) –

nevyhovuje (0)

3. Formátovanie textu (typ a veľkosť písma, riadkovanie, odseky, okraje),

označovanie (číslovanie) kapitol a grafická úprava nadpisov/podnadpisov:

zodpovedajúce (2) – drobné nedostatky (1) – vážne nedostatky (0,5) –

nevyhovuje (0)

4. Tabuľky a grafy (funkčnosť, správnosť, označovanie):

zodpovedajúce (2) – drobné nedostatky (1) – vážne nedostatky (0,5) –

nevyhovuje (0)

5. Pravopis, gramatika:

bez chýb (2) – drobné nedostatky (1) – vážne nedostatky (0,5) – nevyhovuje (0)

6. Vhodnosť a množstvo použitých zdrojov:


nevyhovuje (0)

7. Aktuálnosť použitých zdrojov:


nevyhovuje (0)

8. Etika citovania - odkazovanie na zdroje v texte (výskyt prevzatých textov bez

odkazov na zdroje, rozlíšenie citátov a parafráz):

dodržaná (2) – drobné nedostatky (1) – vážne nedostatky (0,5) – nevyhovuje (0)

42

9. Odkazovania na zdroje v texte (vecne správne, podľa normy ISO 690 (2010),

resp. STN ISO 690 (STN 010197) : 2012, jednotné):

dodržané (2) – drobné nedostatky (1) – vážne nedostatky (0,5) – nevyhovuje (0)

10. Zoznam bibliografických údajov (podľa normy ISO 690 (2010), resp. STN

ISO 690 (STN 010197):

dodržané (2) – drobné nedostatky (1) – vážne nedostatky (0,5) – nevyhovuje (0)

Počet bodov:

Komentár:

B. Teoretická analýza problematiky (30% - maximálne 30 bodov)

1. Relevantnosť obsahu a štruktúry teórie k téme:

zodpovedajúce (3) –drobné nedostatky(2) –vážne nedostatky(1) –nevyhovuje (0)

2. Používanie odborného jazyka, odborného štýlu, porozumenie odbornej

terminológii:

zvládnuté (3) – drobné nedostatky (2) – vážne nedostatky (1) – nevyhovuje (0)

3. Transformácia materiálov zo zdrojov - parafrázovanie prevláda na doslovným

citovaním:


4. Podiel vlastného textu, prepojenia medzi citovanými, parafrázovanými

pasážami:

zvládnuté (6) – drobné nedostatky (4) – vážne nedostatky (2) - nevyhovuje (0)

5. Presnosť, vecná správnosť, vhľad do problematiky:

zodpovedajúce(6) –drobné nedostatky(4) –vážne nedostatky(2) – nevyhovuje(0)

6. Logická nadväznosť, zmysluplnosť:


Počet bodov:

Komentár:

C. Empirická časť (50% - maximálne 50 bodov)

C1. Pre práce zamerané na všeobecno-pedagogické a psychologické aspekty

výučby profesijných predmetov, resp. práce s empirickým prieskumom

1. Obsahová relevantnosť a správnosť formulácie cieľa empirickej časti vo

vzťahu k téme:

zodpovedajúce(6) –drobné nedostatky(3) –vážne nedostatky(1) – nevyhovuje(0)

43

2. Vhodnosť použitej metódy, metodiky/techniky zberu empirických údajov vo

vzťahu k cieľu:

zodpovedajúce(6) –drobné nedostatky(3) –vážne nedostatky(1) –nevyhovuje(0)

3. Vhodnosť obsahu výskumnej metodiky/techniky vo vzťahu k cieľu:


4. Vhodnosť a veľkosť súboru, spôsob zberu údajov:


5. Použitý spôsob štatistického spracovania údajov (vhodnosť a správnosť):


6. Prezentácia (tabuľky, grafy) a popis získaných údajov (úplnosť a vecná

správnosť):


7. Interpretácia získaných údajov (vyčerpávajúcosť/bohatosť, výstižnosť,

originalita, formulácia adekvátnych záverov):

Zvládnutá (6) – drobné nedostatky (4) – vážne nedostatky (2) – nevyhovuje (0)

8. Naplnenie cieľa empirickej časti práce:

dosiahnuté (6) – čiastočne dosiahnuté (3) – v malej miere dosiahnuté (1) –

nedosiahnuté (0)

9.Využiteľnosť výsledkov v pedagogickej praxi (platnosť zistení v danom

súbore, ich zovšeobecniteľnosť, originalita, inšpiratívnosť pre prácu učiteľa):

dosiahnuté (6) – čiastočne dosiahnuté (4) – v malej miere dosiahnuté (2) –

nedosiahnuté (0)

Počet bodov:

Komentár:

C2. Pre práce z Didaktiky odborných predmetov (Program výučby

tematického celku...)

Hodnotenie jednotlivých častí programu v práci:

1) Identifikačné údaje programu výučby (2b)

vyhovujúce (2b) – drobné nedostatky (1b) – nevyhovujúce (0b)

2) Poslanie a všeobecné ciele výučby predmetu (2b)

vyhovujúce (2b) – drobné nedostatky (1b) – nevyhovujúce (0b)

3) Prínos pre rozvíjanie kompetencií žiaka (2b)

vyhovujúce – drobné nedostatky – nevyhovujúce

44

4) Medzipredmetové vzťahy (2b)


5) Metódy a formy (stratégie) výučby (2b)


6) Materiálne prostriedky výučby (2b)


7) Kľúčové prvky učiva predmetu (2b)


8) Obsahový a časový rozpis učiva (2b)


9) Špecifické ciele výučby (2b)


10) Systém kontroly procesu výučby (2b)


11) Sebahodnotenie programu výučby (2b)


12) Vzorová vyučovacia hodina v systéme VUC (8b)

kompletnosť a úroveň štruktúry hodiny podľa predchádzajúcich požiadaviek 1)

až 10)

13) Prezentácia k vyučovacej hodine na cd-nosiči (8b)

kompletnosť, funkčnosť a kvalita prezentácie

14) Systematizácia učiva tematického celku (2b)


15) Záverečný autotest k tematickému celku (2b)


16) Prínos programu výučby pre prax (8b)

prvky tvorivého prístupu k programu, odborná erudovanosť, využiteľnosť

programu v školskej praxi

Počet bodov:

Komentár:

45

Celkový počet bodov:..........

Komentár:

Záver: Odporúčam na obhajobu a navrhujem klasifikovať známkou .........

Neodporúčam na obhajobu.

V ...................... dňa....................... ...............................................

podpis vedúceho záverečnej práce

46

Príloha D Hodnotenie záverečnej práce doplňujúceho

pedagogického štúdia - oponent

Názov práce:

Autor/ka:

Oponent/ka:

1. Formálna stránka spracovania celého textu (rozsah, štruktúra, úprava....):

zodpovedá – drobné nedostatky – vážne nedostatky - nevyhovuje

Komentár:

2. Práca so zdrojmi (vhodnosť, aktuálnosť, množstvo použitých zdrojov,

dodržiavanie etiky a noriem citovania...)...


Komentár:

3. Teoretická analýza problematiky (relevantnosť obsahu a štruktúry,

zvládnutie odborného jazyka a štýlu, vecná správnosť a logickosť textu...):


Komentár:

4. Empirická časť (obsahová a metodická relevantnosť a správnosť, originalita,

aktuálnosť, využiteľnosť v pedagogickej praxi).


Komentár:

Záver: Odporúčam na obhajobu. Navrhujem, aby sa autor/ka práce pri

obhajobe vyjadril/a k nasledovným otázkam:

Neodporúčam na obhajobu. Zdôvodnenie:

V ...................... dňa....................... ..............................................

podpis oponenta záverečnej práce

Nehodiace sa prečiarknuť.

47

NÁZOV: PÍSANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE DPŠ

AUTORI: Alena Zeľová, Mária Benková, Michal Blaško

VYDAVATEĽ: Technická univerzita v Košiciach

ROK VYDANIA: 2015

VYDANIE: prvé

NÁKLAD 0

ROZSAH: 47 strán

ISBN: 978-80-553-2173-8

Dostupné na: http://web.tuke.sk/kip/download/Oficialne/pisanieZP2015.pdf

Rukopis neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.

isbn...vrátane medzier . do rozsahu práce sa poč íta : titulná strana, obsah, úvod, hlavný...

Documents