Jazykové štýly

Hovorový štýl1. Charakteristika: Je to štýl súkromnej, familiárnej, rodinnej, priateľskej komunikácie.Je to subjektívny štýl.

Hlavná funkcia je spontánne povedať. 2.Vlastnosti ( základné znaky):a) ústnosť – okrem súkromného listu prevládajú ústne útvary: dialóg a rozprávanie...b) súkromnosť – je to jazyk rodinného, priateľského prostrediac) situačnosť – spontánnosť, improvizáciad) stručnosť – používajú sa skratky, značky: chodím na zéešku, triedna...e) expresívnosť – sú tu štylisticky zafarbené slová: zdrobneniny, vulgarizmy, frazeologizmy 3. jazykové prostriedky: používajú sa spisovné a nespisovné slová, dialektizmy, slang, frazeologizmy, nedôsledná výslovnosť, často sa používajú zámená, častice, príslovky (oné, že, však, vieš,), zdrobneniny, vulgarizmy, expresívne slová, štylisticky zafarbené slová parazitické slová – keď stále opakujeme: teda, teda, akosi, akosi...Univerbizácia: z viacslovného výrazu sa utvorí jednoslovný výraz: minerálna voda = minerálka, panelový dom = panelák, triedna učiteľka = triedna, hráč prvej ligy = prvoligista, výpadová cesta = výpadovka, nočná zmena = nočná, bronzová medaila = bronz... 4. mimojazykové prostriedky: výrazná intonácia, gestikulácia, pohyby tela, mimika, pauzy, rýchle tempo reči, namiesto opisu naznačíme veľkosť predmetu rukami: také veľké... 5. Útvary:Pre hovorový štýl sú typické spontánne, nepripravené útvary.Písomné útvary: súkromný list, pozvánka, blahoželanie, oznamÚstne útvary:a) monologické: rozprávanie príbehu, vtipu, anekdoty, krátky jednoduchý opis, krátka úvaha v 2-3 vetách, jednoduché vysvetlenie, príhovor pri jubileáchb) dialogické: telefonický rozhovor, hádka, polemika, diskusia, dialóg – rozhovor, Som ti hovoril, nevymýšľaj, ale ty si nedáš poradiť!“„Tebe sa to ľahko kecá, keď nevješ, jak to bolo.“„Tak jak?“„Ja mu hovorím, dám ti len dvacku, za viac to neni. Ale on, že to má hodnotu najmenej pade a keď nechcem, nech neberem. Ja na to, že možno sa skompromisujeme, ale on, že neni blbec, a vtedy sa to stalo. Prišla taká starena, tak tridsať rokov, vlasy ako seno, ruky jak lopaty a kúpila to za to pade, baba bláznivá! A teraz máme ...“  Znaky hovorového štýlu v ukážke: dialóg, slang, všetky druhy viet: oznamovacie, zvolacie, neukončená výpoveď, častice, nespisovné slová, nadávky, prirovnania, jednoduché vety, zložené vety, hovorové slová, slovesá,

Administratívny štýl je štýl verejného prejavu je písomný a jeho hlavnými znakmi sú:- Vecnosť- Stručnosť- Presnosť- Prehľadnosť- Ustálená forma

Administratívne útvary sú osobný posudok životopis, žiadosť.Okrem vecnosti, presnosti a výstižnosti informácie a opisu obsahujú aj prvky hodnotenia. Z formálnej stránky musia byť prehľadné, úhľadné a čitateľné.

OSOBNÝ POSUDOK - je druh administratívnej charakteristiky, hodnotenia osoby. - musí byť objektívny, komplexný, zodpovedne vypracovaný- existujú aj odborné posudky: recenzný, oponentský, znalecký atd- tvorí prechod k výkladovým útvarom.Niektoré inštitúcie vydali na vypracovanie osobného posudku tlačivá, ktoré treba vyplniť podľa predpísanej osnovy. 

Býva zvyčajne takáto:1. ako dlho poznáme menovaného2. pracovné zaradenie, hodnotenie priebehu zamestnania a pracovných výsledkov3. záujmová činnosť4. vzťah k ľudom5. dôvod vypracovania posudku6. dátum, podpisy, pečiatka

ŽIVOTOPISV životopise ide vlastne o rozšírenie informačno – opisných častí, nie je správna skromnosť, ani prehnané vychvaľovanie sa. Životopis obsahuje záhlavie (meno podávateľa, zamestnanie, adresa), pod ním na osobitnom riadku nadpis životopis. V ďalších častiach sa stručne rozvádza vecný obsah životopisu.Osnova životopisu.- Dátum a miesto narodenia. Ostatné miesta stáleho pobytu. Meno, povolanie rodičov a súrodencov- Priebeh vzdelania- Osobitné schopnosti( jazykové, umelecké), záujmy, záľuby, zdravotné a iné problémy a podobne- Záver: perspektívny cieľ (čo chcem ďalej dosiahnuť)- Dátum a vlastnoručný podpis

ŽIADOSŤ- má rovnakú formu ako úradné listy- vecnú, kompozičnú a jazykovú stránku dopĺňa okrem informácie aj odôvodnenie – prečo sa žiada

Zápisnica - administratívny útvar- svedectvo o činnosti organizáciePriebeh schôdze môžeme zaznamenať formou:- Zápisnice – body zápisnice sú: dátum, miesto konania, program schôdze, stručný zápis, dátum, podpis zapisovateľa- Zápisu – stručnejší ako zápisnica- Protokolu – doslovne zachytáva celý priebeh rokovania

ŽÁNRE ADMINISTRATÍVNEHO ŠTÝLU: 

1. DOKUMENTÁRNE2. OZNAMOVACIE3. HESLOVÉ

 DOKUMENTÁRNE – zachytávajú presné údaje a fakty. Vždy sa evidujú a uchovávajú na istý čas (uchovávanie v archívoch). 

Zápisnica – vnútropodniková písomnosť, ktorej úlohou je napr. zaznamenať priebeh schôdze, porady,...Protokol – súbor istých pravidiel, napr. protokol správania sa, priebehu skúšky,...Rezolúcia – uznesenie, rozhodnutie kolektívneho orgánu, zhrnutie záverov, uznesení,...Zmluva – písomnosti rôzneho druhu, napr. zmluva o nájme, zmluva o pôžičke,...Záväzok – písomnosť, ktorá potvrdzuje dobrovoľné prijatie istého záväzku voči jednotlivcovi alebo organizácii.Zmenka – obchodovateľný cenný papier istej hodnoty.Splnomocnenie – jednoduchá právna listina, ktorá umožňuje napr. pred úradom zastúpenie istej osoby inou osobou (prevzatie zásielky na pošte).Dlžobný úpis – jednoduchá právna písomnosť, ktorou dlžník uznáva svoju dlžobu.

  OZNAMOVACIE – oznamujú isté fakty, údaje sú aktuálne len v určitý čas. Patrí sem napr.: 

Hlásenie – písomnosť, ktorá nahlasuje napr. škodovej udalosti, o poistnej udalosti (povodne, automobilová zrážka,...), existuje hlásenie o pobyte osôb,...Správa – písomná informácia napr. o nejakej udalosti, o jej priebehu,...Vyhláška – druh všeobecne záväzného nariadenia, ktoré je platné napr. v celom štáte. Je vydávané ústrednými orgánmi štátnej správy.Prípis (príkaz) – vnútropodniková písomnosť, ktorá napr. uvádza príkazy, napr. nariadenia riaditeľa, vedúceho zamestnanca,...Obežník – vnútropodniková písomnosť, ktorá slúži na oznamovanie rôznych skutočností a pokynov všeobecného rázu, ktoré sú platné pre všetkých zamestnancov.Pozvánka – písomnosť, ktorá napr. pozýva na poradu, rokovanie, podujatie,... Informuje o tom, kde a kedy sa napr. koná porada, s akým cieľom, uvádza hlavné body porady, čas predpokladaného trvania,...Prihláška – formulár, ktorým sa napr. prihlasuje študent na vysokú školu, na strednú školu,...Reklamácia – písomnosť, ktorou vyjadrujeme napr. nespokojnosť s výrobkom, službou,...Urgencia – písomnosť, ktorou upozorňujeme napr. na omeškanie s platbami, na nedodržanie zmluvných podmienok (výroba nábytku, dodanie materiálu,...).Objednávka – písomnosť, ktorou si objednávame tovar, službu,...Inzerát – jednoduchá písomnosť, ktorou sa usilujeme niečo napr. predať, kúpiť, oznámiť napr. voľné pracovné miesto,...Upomienka – písomnosť, ktorou upozorňujeme napr. na nedostatočný prospech v škole, na nevrátenie kníh do knižnice,...Dotazník – môže ísť napr. o osobný dotazník, ktorý patrí medzi zamestnanecké písomnosti.

  HESLOVÉ - ich vývoj súvisí s rozvojom mediálnych systémov a počítačovej techniky. Výrazným spôsobom v nich pribúdajú rôzne skratky a značky, ktorých úlohou je odkazovať na isté fakty.

 Vysvedčenie – tlačivo, ktoré informuje napr. o prospechu žiaka a študenta.Štruktúrovaný životopis – správa o priebehu života napr. uchádzača o zamestnanie, uchádzača o prijatie na vysokú školu,..Diplom – potvrdenie napr. o ukončení vysokoškolského štúdia.Cestovné tlačivá – písomnosti, ktoré evidujú priebeh pracovnej cesty, účtujú jej uskutočnenie,...Súpisy – napr. majetku, kníh v knižnici.Inventáre – zoznamy napr. zariadenia v kanceláriách, ...Tabuľky, schémy, zoznamy, rôzne tlačivá – poštové, dopravné, bankové,...

Ukážka: Žiadosť do zamestaniaJán Stropko, Poštová 37, 900 24, Veľký Biel

Danubius –elektrins a.sHronská 12821 01

Vec: Žiadosť o prijatie do pracovného pomeru

Na úrade práce Bratislava – vidiek som sa dozvedel, že potrebujete vyučeného elektrikára.Po získaní výučného listu som 6 rokov pracoval v Elektro technickýc závodoch Bratislava ako údržbár silnoprúdových zariadení. Z organizačných dôvodov som s organizáciou rozviazal pracovný pomer dohodou k 31.januáru 2004.Mám záujem pracovať u Vás, ak ma príjmete, nájdete vo mne svedomitého pracovníka, ktorý môže nastúpiť do práce 1.2.2004. Som živiteľom 5- člennej rodiny, preto Vás prosím o rýchlu odpoveď na moju žiadosť.

S pozdravom Ján Stropko

Náučný štýl Patrí medzi objektívne štýly verejnej komunikácie. Rozdeľuje sa na teoretický a populárno - náučný štýl.

Vedecko - náučný štýl1.  Využíva termíny a knižné slová2.  Má prísne logickú kompozíciu ( presná štruktúra )3.  Náročná stereotypná štylizácia z hľadiska morfológie a syntaxu4.  Presná vedecká argumentácia, citácia, parafrázovanie, bibliografia5.  Neutrálnosť, nezaujatosť výkladu (zákony, leták z liekov)

Populárno – náučný štýl1.  Voľnejší výber slov2.  Voľnejšia kompozícia, členenie textu na odseky3.  Pestrejšia, pôsobivejšia štylizácia, beletristické a rečnícke prvky4.  Voľná citácia alebo parafrázovanie, bez bibliografie5.  Silná didaktická a presviedčacia zložka (časopis Zdravie)Základné vlastnosti náučného štýlu:1.  PÍSOMNOSŤ: väčšina textov má písanú podobu. Veta môže byť komplikovaná, pretože príjemca sa k textu môže niekoľkokrát vrátiť. Prevládajú dlhšie vety a súvetia, aj zložené. Okrem názvov ( napr. kapitol )absentuje jednočlenná veta. Využíva sa polovetné konštrukcie, hlavne s príčastiami, neobracia sa na adresáta2.  MONOLOGOCKOSŤ: využíva len spisovnú podobu jazyka, úvodzovky znamenajú citáciu

3.  VEREJNOSŤ: používa vyjadrovacie prostriedky zrozumiteľne verejnosti, texty sú určené širokej verejnosti.4.  POJMOVOSŤ: odborný text pracuje s pojmami, termínmi, nachádzajú sa tu aj nocionálne – pojmové slová (...po jeho smrti – nie po jeho skone, alebo usnutí atď.)5.  ODBORNOSŤ a PRESNOSŤ: údaje musia byť presné, jasne formulované, odbornosť sa dodržiava pomocou lexiky, využíva sa terminológia vedných odborov

Jazykové prostriedky: Využíva zložité vetné, súvetné a polovetné konštrukcie (napr. s činným a trpným príčastím), enumeráciu (napr. vymenúvanie autorov, ich diel, udalostí...), termíny a internacionalizmy. Lexika náučného štýlu:   1.  Nocionálne slová (štylisticky bezpríznakové) napr. pes2.  Termíny – jednoznačné, jednovýznamové ustálené pomenovaniaa, domáce: jednoslovné, viacslovné alebo zložené (napr. drevoryt)b, cudziec, hybridné (neologický)d, kalky (geografia)3.  Knižné slová4.  Značky, skratky, skratkové slová (TANAP)5.  Multiverbizácia (namiesto minerálka povieme minerálna voda)

Vybraté útvary

Štúdiá, dizertácia (rozprava) – vedecký opis sú útvary, ktoré prinášajú výsledky vedeckej činnosti. Dizertácia sa delí na kompendium ( Dejiny Slovenska – celá vedecká disciplína) a monografiu (napr.  Slovensko v dobách Veľkej Moravy – časť vedeckej disciplíny).

Monografia je spravidla vedecké dielo, publikácia alebo aj časť publikácie, kde je komplexne spracovaná jediná téma, spravidla úzko špecializovaná či vymedzená. Vznikla na základe skúmania daného problému.

Kompozícia a   obsah SOČ 1. titulný obal, titulný list2. obsah3. Úvod: stručný úvod do problematiky, dôvod, prečo sa autor pre tému rozhodol, cieľ práce, metódy, ktoré zvolil, môže spomenúť ťažkosti, ktoré mu stále v ceste pri práci s literatúrou alebo pri overovaní v praxi atď.3. Jadro: v kapitolách označených číslom a názvom analyzuje, porovnáva, prináša dôkazy, príklady, cituje z odbornej literatúry atď.4. Záver: Stručné zhodnotenie splnenia cieľov, prínos práce a jej možné použitia v škole5. Resumé: (v slovenskej a cudzej reči) stručné zhrnutie obsahu po kapitolách, aby dostal základnú informáciu aj človek, ktorý nebude čítať celú prácu, ale prípadne hľadá pramene na spracovanie podobnej témy.6. Bibliografický zápis: zoznam použitej literatúry, ktorá poslúžila na štúdium, argumentovanie, citáciu atď.7. Prílohy

Ukážka: Výklad o histórií čaju

Čaj sa stal natoľko obľúbený, že ho čoskoro vyhlásili za anglický národný nápoj. Postupne sa čaj rozšíril do celej Európy. Napriek tomu, že zásluhu na rozšírení čaju v Európe majú Holanďania, stal sa od roku 1790 centrom svetového obchodu s čajom Londýn. Čaj rýchlo zdomácnel aj v Amerike a v Rusku. V Amerike je známe „Bostonské pitie čaju“, ktoré bolo protestom proti britskej dani z čaju. Američania prispeli k čajovému priemyslu až v 20. storočí. Roku 1904 bol na svetovej výstave v St. Louis objavený ľadový čaj a v roku 1908 vyvinul Thomas Sullivan z New Yorku koncept čaju vo vrecúšku. V súčasnosti, keď sa do módy dostáva zdravý životný štýl, je čaj populárnejší, ako kedykoľvek predtým. 

Publicistický štýl

Publicistický štýl (novinársky, žurnalistický) sa používa v oblastiach publicistiky. Dominuje v ňom spravodajská funkcia, uplatňuje sa v masových informačných prostriedkoch.

Charakterizujú ho znaky a jazykové prostriedky ako písomnosť, monologickosť, verejný výraz, informatívnosť, veľký výskyt faktografických prvkov (čísla, vlastné mená, značky, presné údaje), aktualizovanosť, tematická bohatosť, kompozičná pestrosť.

Tlač využíva osobitné kompozičné prostriedky (titulok, typografická úprava, plastickosť písma)

V rozhlase a televízii je štýl úspornejší, heslovitý. Má nielen informovať, ale aj presviedčať, poučovať a zaujať.

Hlavné znaky:

1. Písomnosť – najdôležitejšia časť je titulok = musí upútať2. Verejnosť – autor sa prispôsobuje všeobecnej vzdelanostnej úrovni čitateľa, využíva odborné termíny, hovorí o problematike odboru. Sloveso je v 3. Osobe množ.č.3. Informatívnosť – používajú sa ukazovacie zámená, menej slovies, priraďovacie súvetia4. Variabilnosť – nie všetko v novinách je publicistický útvar5. Aktualizovanosť

publicistické žánre:

- spravodajské - správa (oznámenie), komuniké (oficiálne štátnopolitické vyhlásenie), rezolúcia (vyhlásenie v závere rokovaní, zjazdov a pod.), riport (krátka spravodajská reportáž), referát, interview, inzerát, reklama- analytické (vysvetľujúce, úvahové a hodnotiace) - úvodník, komentár, recenzia, kritika, diskusia; glosa, entrefilet (poznámky na aktuálnu tému, často vtipné až ironické)- beletristické (rozprávajúce a opisné, využívajú prostriedky umeleckej lit.) - fejtón, besednica, 

Spravodajské:

SPRÁVA 

-je najstručnejšie konštatovanie udalosti, nesmie však vynechať žiaden dôležitý fakt-dôležitý je titulok – musí obsiahnuť celú správu

ROZŠÍRENÁ SPRÁVA 

-má nadtitulok, titulok, mesto, z ktorého je správa vysielaná-titulok priláka pozornosť, nadtitulok podáva stručnú informáciu

INTERVIEW 

-spravodajský útvar –vplyv administratívneho štýlu-má dialogickú formu, predstavuje nejakú osobnosť, skladá sa z nadtitulku, titulku, stručnej charakteristiky, informácií z odpovedí na otázky

Analytické:

ÚVODNÍK 

-patrí medzi analytické útvary-patrí mu najdôležitejšie miesto v novinách a hovorí o probléme dňa – prvá strana-je to novinárska úvaha v 3. Os. Mn. Č.

KOMENTÁR 

-analytický útvar s vplyvom-využíva výkladové prvky-je výklad, vo všetkom niečo vidí, kombinuje, naznačuje

GLOSA 

-z gréčtiny – poznámka-patrí medzi beletristický útvar a má nejaké udalosti-je vtipne podaná, iskrivý komentár na nejakú udalosť-má ironickú pointu = nikdy to nie je dobromyseľné pousmiatie sa nad nedostatkom

Beletristické:

REPORTÁŽ 

-využíva prvky rozprávania a prvky opisného slohového postupu-využíva výrazové prostriedky umeleckého štýlu-približuje atmosféru podujatia, opisuje prostredie, ľudí

RIPORT 

-novinár je aktívnym účastníkom-podal udalosť ako očitý svedok, snaží sa informovať čitateľa

FEJTÓN 

-je to duchaplné rozprávanie o aktívnom probléme, často zobrazuje jedinečnú, naoko drobnú príhodu, ktorá s použitím humoru charakterizuje našu súčasnosť-využíva slovesá v 1. osobe jedn. č. a priamu reč

Umelecký štýl sa používa v umeleckých dielach – v poézii, v novelách, románoch, poviedkach, drámach a pod. Autor, spisovateľ, používa rôzne umelecké jazykové prostriedky, teda také, ktoré pôsobia aj citovo – sú expresívne, citovo zafarbené. Môžu to byť slova zdrobňujúce (deminutíva) – líčko, cestička; zveličujúce (augmentatíva) – vetrisko, velikánsky; maznavé (hypokoristiká) – ocko, hajať; zhoršujúce (pejoratíva) – papuľa, zagebriť; básnické (poetizmy) – luna, blankytný, sťa. V umeleckom jazyku sa často využíva prenášanie významu slov – metafora (zámena pomenovaní podľa vonkajšej podoby javov) – v náručí šťastia, strieborné vlasy alebo metonymia (zámena pomenovaní na základe vnútornej súvislosti vecí a javov) – hrať Čajkovského, mesto sa zabávalo. Patrí sem aj personifikácia (zosobnenie) – príroda sa prebúdza. Často sa v umeleckom štýle používajú i eufemizmy (jemnejšie pôsobiace výrazy) – odišiel (zomrel), potiahol (ukradol), mierne unavený (opitý) i epitetá (básnické prívlastky) – šíry svet, švárny šuhaj. Umelecký štýl využíva slová zo všetkých vrstiev slovnej zásoby (i nespisovné). Vždy pri ňom záleží na rozprávačskom majstrovstve spisovateľa. Vzorom jednoduchého, ale pôsobivého štýlu sú ľudové rozprávky. Rozlišujeme umelecký štýl lyriky – je najsubjektívnejší, lebo sa v ňom najvýraznejšie prejavujú autorove citové vlastnosti. Niektorí básnici a spisovatelia sú charakteristickí svojím štýlom – to jeindividuálny štýl autora. Lyrické prejavy sa vyznačujú obraznosťou – autor nevyjadruje myšlienku priamo, ale pomocou obrazov (symbolov) – napr. meč je symbol vojny, lev symbol sily, kniha symbol múdrosti. Umelecký štýl epiky je taký, v ktorom sa striedajú dve štylistické pásma: pásmo rozprávača (autorská reč) a pásmo postáv (reč postáv). Autorská reč je prostriedok tzv. objektívneho rozprávania. Autor ňou sám za seba alebo v stotožnení s rozprávačom rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie. Používa tu aj ďalšie slohové postupy a útvary: opis, charakteristiku, úvahu. Autorská reč sa realizuje prevažne v oblasti spisovného jazyka (na rozdiel od reči postáv). Býva v tretej osobe minulého času alebo prvej osobe minulého alebo prítomného času. Reč postáv – je jedným z prostriedkov, ktorými autor dramatizuje a oživuje rozprávanie. Realizuje s dialógom (je to rozhovor dvoch alebo viacerých postáv diela). Prehovor jednej postavy sa nazýva replika a vyjadruje sa priamou rečou. Dialóg môže mať rozličné funkcie: rozvíja príbeh, stupňuje konflikt alebo charakterizuje postavy. V umeleckej literatúre má veľký význam úvod. Rozoznávame tri hlavé druhy úvodu románu alebo poviedky:Expozícia – úvodný opis prostredia a postávIn medias res – vpadnutie priamo do deja (do stredu veci)Retrospektíva – pohľad naspäť. Začína sa vyvrcholením alebo rozuzlením príbehu, až potom sa dozvedáme, ako sa príbeh začal a rozvíjal. Tento spôsob sa používa najmä v detektívkach.Umelecký štýl drámy – tu sa autorova osobnosť (individualita) prejavuje najmenej, pretože dráma obsahuje len jazykové pásmo postáv. Ich štýl závisí od prostriedia, ktoré

v divadelnej hre predstavujú.

-subjektívny štýl verejnej komunikácie FUNKCIE     A: Estetická funkcia - umenie má zapôsobiť na city, konfrontuje krásne a škaredé, komické a tragické, vznešené a prízemné  B: Výchovná funkcia - umenie obohacuje vnútro človeka, v literatúre vzbudí sympatiu alebo antipatiu k postave    -vedenie človeka k tomu, aby vedel odlíšiť dobro od zla, a to  dobro oceniť  C: Náučná funkcia -získavame informácie napr. o minulosti (historických postavách)

ZNAKY  1.Variabilnosť-umelecký štýl, ktorý ako jediný zo štýlov používa lexiku zo všetkých vrstiev slovnej zásoby   -prejavuje sa aj na forme - má najviac a najrozličnejšie formy vyjadrovania, autor nie je ničím obmedzovaný 2.Metaforickosť-dominuje odborné vyjadrovanie, texty nemôžeme chápať doslovne, možnosť prenášania významu slova, či celého textu 3.Expresívnosť-prejavuje sa najviac v lexike, t.z. autor používa kladné aj záporné citovo zafarbené slová 4.Náznakovitosť-autor nevypovie všetko (celý význam),t.z. počíta s aktívnym prístupom čitateľa (participienta)  5.Funkčná neusporiadanosť - texty nie sú jazykovo usporiadané, nie vždy sa používa interpunkcia, nedodržiava sa spisovná forma

ŽÁNRE 3 skupiny:  1.Epické-poviedka,novela,román,rozprávka,povesť,legenda (o svätcoch),bájka, báj (prírodné javy), balada, príslovie, pranostika 2.Lyrické-báseň-jej formy - sonet (znelka),tercíny, óda, elégia (žalospev), hymnus, pieseň 3.Dramatické - dráma, činohra,tragédia,fraška,komédia,veselohra,jednoaktovka (dráma s jedným dejstvom) žánre (útvary) umeleckého štýlu

Báj je mýtus, epický útvar. Odráža primitívny názor človeka na svet. Vznikli, pretože si ľudia nevedeli vysvetliť prírodné javy (búrku, blesky…). Považuje sa za najstaršiu podobu ľudovej prózy, vysvetľuje vznik sveta, rastlín, vrchov, človeka, … .Báj - kratší prozaický útvar, v ktorom ľudia vyjadrili svoje prestavy o pôvode sveta a života na Zemi, o prírodných úkazoch, o bohoch a vybájených hrdinoch == Príklad == - ľud si bájami vysvetľoval aj vznik názvov krajín, morí,kvetov; báje sa tradovali Báje poznáme - miestne  - historické (historické udalosti, hrdinovia, panovníci)  - démonologické (nadprirodzené bytosti)  - heraldické (vznik rodov a erbov)

Bájka je veršovaná alebo neveršovaná malá epická žánrová forma. Najčastejšie čerpá zo života zvierat, tie sú nositeľmi ľudských vlastností, obsahuje mravné poučenie, využíva inotaj a personifikáciu, satiru.

Balada je žáner so smutným až pochmúrnym dejom a obyčajne končí tragicky. Dej je zhustený, jazyk je jednoduchý a väčšinou býva rozprávaný formou dialógu. Môže obsahovať aj lyrické a dramatické prvky. Lyrické vlastnosti textu dokazuje zvýšená ubjektívnosť, ktorú zvýrazňujú opakovacie figúry, refrén a hyperbola..Poznáme balady:· ľudová- napr. Išli hudci horou ... · umelá :  1. subjektivizovaná – J. Kráľ: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko2.  balada ľudového typu : J.Botto: Žltá ľalia3.  sociálna: P.O. Hviezdoslav - Zuzanka Hraškovie ... 

Epos je rozmerná epická veršovaná skladba (epopeja) so širokým záberom deja a udalostí o hrdinských činoch legendárnych hrdinov prípadne bohov. Známymi eposmi sú napríklad Homérove básne Ílias a Odyssei

Kronika môže byť:· druh antickej a najmä stredovekej literatúry, pozri kronika (stredovek) · obecná kronika (systematické, často povinné, záznamy o súdobých udalostiach v meste alebo obci) · pamätná kniha (klubu a podobne) zachytávajúca udalosti v časovom slede · v žurnalistike: rubrika faktograficky zaznamenávajúca pozoruhodné skutočnosti z prítomnosti alebo minulosti (napr. spoločenská kronika, čierna kronika) 

Poviedka je epický žáner krátkeho a stredného rozsahu s jednoduchou fabulou a menšou intenzitou dramatickosti. Patrí medzi tzv. krátku prózu. Hlavnými rysmi sú jednoduchý dej a nemennosť charakteru hlavnej postavy.Hlavnými prvkami poviedky sú: časová a často aj miestna neurčenosť a minimálny výskyt hrdinov a fantastických motivov. Hlavné postavy sa nevyvíjajú. Väčšina poviedok končí pointou. Na účely Ceny Nebula bola poviedka definovaná ako literárne dielo do 7500 slov. Korene siahajú do dávnych čias rozprávačskej tradície, ale za čas vzniku poviedky ako žánru sa považuje začiatok 19. storočia. Význam vzrástol pod vplyvom kritiky realizmu. V 20. storočí patrila poviedka k najrozšírenejším žánrom. Zakladateľom žánru detektívnych poviedok je Edgar Allan Poe. Ďalšími slávnymi autormi sú: Ernest Hemingway, Nikolaj Vasilievič Gogoľ, z Francúzov napríklad Guy de Maupassant, zo Slovákov Martin Kukučín, Jozef Gregor Tajovský a mnohí iní.

Novela je prozaický epický literárny žáner (kratšieho alebo skôr) stredného rozsahu, ktorý sa od poviedky a románu odlišuje tým, že obsahuje pútavý príbeh osoby či skupiny osôb, ktorý podáva dramaticky a zovreto (bez zbytočných opisov a vedľajších epizód) a má prekvapivý (alebo aspoň výrazný) záver. Postavy sa v novele nevyvíjajú. Hoci hovoríme, že novela zobrazuje len jeden príbeh, nezobrazuje len jednu udalosť, ale súbor udalostí, a to dramatických, napínavých udalostí. Novela máva viac postáv a zložitejší dej ako poviedka. Novela vznikla v Taliansku počas renesancie. Stala sa obľúbenou v 19. storočí a je populárna dodnes. V novele má svoj pôvod aj novodobý román. Prechod medzi románom a novelou tvorí románová novela.

Román je veľký prozaický a epický žáner. V čase klasicizmu nahradil epos ako najvýraznejšieho reprezantanta epiky. Vyznačuje sa pružnou kompozíciou, ktorá umožňuje zachytiť rozsiahlu oblasť javov a udalostí, spoločenských vzťahov a psychologických situácií. Od novely a poviedky sa odlišuje tým, že sa dej zložito rozvetvuje a popri hlavnom motíve rozvíja veľa vedľajších motívov a podobne. Obyčajne zobrazuje dlhšie časové rozpätie a široký okruh životných javov a ide teda aj fyzicky o dlhú knihu. Spojením viacerých románov vznikajú dilógie, trilógie alebo románové cykly

(napríklad Balzacov cyklus Ľudská komédia

Elégia je lyrický žáner, žalospev. Má pochmúrny charakter, je smutná, melancholická.

Epigram je dnes lyrický žáner, ktorý stručne a duchaplne vystihuje nejakú životnú pravdu. Ide o satirickú báseň s prekvapujúcou pointou. V antike to bol druh nápisu. Dnešné epigramy sú vlastne dvojdielne básne: Prvá časť nastoľuje problém či myšlienku, druhá časť ho prekvapivým spôsobom rieši.Antický epigram bol vlastne nápis na chráme, náhrobku, obetnom dare a podobne, ktorého účelom bolo pripomínať staviteľa chrámu aťd., darcu, pinášateľa obete a podobne, alebo vysvetľovať význam príslušného nadpísaného predmetu. Spočiatku to bývala próza, neskôr elegické distichon. V rímskej literatúre to už bola navyše vtipná báseň. Riman Martialis napokon založil epigram v dnešnom zmysle - používal aj iné básnické formy ako elegické distichon a jeho epigramy už mali satirický charakter.

Fraška je dramatický útvar, osobitný druh komédie, ktorej charakteristickými znakmi sú nepravdepodobné situácie a zápletky, či situačná a karikatúrna komika. Stáva sa, že niekedy prerastá do násilnej komickosti, rozpustilosti, rozmarnosti, ba až krutosti pri stvárňovaní neviazaných komediálnych príbehov. Pôvodne fraška čerpala svoj obsah z každodenného života, kde mešťania, kupci a remeselníci mali pocit, že sa vo fraške odráža práve ich počínanie.

Komédia - zachytáva vtipne komický vzťah k svetu. Používa pri tom humor, satiru, iróniu. Situáciu často nadľahčuje. Poznáme: charakterová komédia - výsmech z osoby, kt. je na javisku, situačná komédia - Chýba rozprávač, prevládajú dialógy., v zátvorkách sú scénické poznámky, rekvizity, kulisy, premiéra, repríza, derniéra, javisko a scénaTragédia- vznikla v starovekom Grécku v 5. st. pred n. l. Pôvodne ju hrali 3 herci, zachytáva boj človeka v závere, ktorého hlavná postava hynie. Záver má očisťujúci a povznášajúci.

Ukážka: Zima nás tento rok neprivítala, ako sme si mnohí želali. Namiesto snehovej prikrývky badáme prikrývku dažďovú. Minulý rok si zima sadla na trón včas, dokonca by sa dalo povedať, že prišla skôr. Ráno sa zobudím, vyzriem cez okno a objavím hmlu vlniacu sa ako mliečny závoj. Za chvíľu už vidno celú krajinu zabalenú do bielej periny. Pomedzi hrajúce sa chumáčiky bieleho snehu a napoly zamračenú oblohu precitá zubaté slniečko. Stromy a kríky zima navliekla do svetrov upletených z tenkých nitiek jemného snehu. Potoky, rieky, jazerá zmĺkli a premenili sa na ľadové zrkadlá. Na niektorých miestach ich popíšu korčule detí. Kopce strážia vojaci oblečení do bielych uniforiem. Poniektorí zametajú alebo bafkajú z fajok, iní sa pýšia moderným klobúkom. Hory sa zahalia do šiat ušitých na mieru a športuchtiví lyžiari im ich za chvíľu roztrhajú alebo zoderú. Lesy pokryté páperím lákajú milovníkov prírody na potulky svojimi chodníčkami. Vtáčiky hľadajú potravu pod násypmi snehu i na premrznutých konároch stromov. Budovy sťa obry stoja majestátne, len na vrchole im tróni biela pena. So zimou spätý mráz nám štípe líca, kreslí kvety na okná, strechy zásobuje sklenými cencúľmi. Meluzína si na nich zahrá svoju obľúbenú pesničku a zmizne v komíne. Po chvíli vyletí a cestuje svetom ďalej. Zima je skutočne krásnym ročným obdobím. Pre mnohých básnikov sa stala zdrojom neustálej inšpirácie. So zimou však súvisia aj Vianoce, najkrajšie sviatky roka. Zima - najčarovnejšie obdobie s veľkou mocou. Veď všetky tieto krásne veci vytvorila sama.

Rečnícky štýl - je štýlom ústnej komunikácie; používa sa v rétorike, využíva bohatú slovnú zásobu, jeho cieľom je živo upútať; funkciou tohto štýlu je presviedčať, vysvetľovať, informovať, komentovať, agitovať, zapôsobiť na city poslucháča; nie je len jazykovým štýlom, už od staroveku sa považuje za umenie; za prvého slovenského veľkého rečníka možno považovať Ľudovíta Štúra (Reči a state), predniesol šesť slávnych rečí na uhorskom

sneme. Najslávnejšia je tá, v ktorej vyzýval za zrušenie poddanstva.

základné znaky:   a.) ústnosť – ako celok patrí do ústnej komunikácie. Využíva mimojazykové prostriedky – mimiku, gestá, situáciu (udržiava zrakový kontakt, reaguje na zmenu nálady medzi poslucháčmi atď.) (rečnícky štýl je vždy ústny)b.) verejnosť – útvary tohto štýlu sú venované širokej verejnosti. Tomuto faktu sa prispôsobuje výber jazykových prostriedkov – rečník so volí cudzie slová, ktoré sú všeobecne známe; ak hovorí o počte, zaokrúhľuje čísla; vyhýba sa presnému dátumu; vyhýba sa vulgarizmom; používa kratšiu vetu než odborný štýl, lebo poslucháč sa k nej nemôže vrátiť, nemôže sa nad ňou ihneď zamyslieť (sú určené verejnosti)c.) sugestívnosť – rečník sa snaží zapôsobiť na city poslucháča, využíva vyjadrovacie prostriedky umeleckej literatúry; opakuje slová; viackrát oslovuje poslucháča; robí vsuvky, odbočenia, aby vťahoval do svojho prejavu poslucháča; hovorí nadnesene – s pátosom; stíši alebo zosilní hlas, robí dramatické pauzy a zdôrazňuje slová; hlavne v závere prejavu sú priania, výzvy atď. (snaha zapôsobiť na city poslucháča)d.) adresnosť – rečnícke útvary majú kolektívneho príjemcu, len niektoré sú venované napr. oslave jedného človeka, ale aj tak je tam prítomná nejaká spoločnosť (gratulácia, vernisáž); autor sa niekedy vedome zaraďuje do spoločenstva poslucháčov (my sme tu nato, aby sme ...)(rečový prejav môže byť určený osobe alebo skupine)e.) názornosť – prednáška využíva názornosť podobne ako napr. didaktický výklad (graf, výpočet, portrét atď.) (názorné predvedenie)

kvalifikácia útvarov rečníckeho štýlu podľa funkcie:1. agitačno – propagačné prejavy a reči a.) politická reč – parlamentný prejav, prejav na zjazde strany, agitačný, napr. predvolebný prejavb.) súdna reč – napr. reč obžaloby, reč obhajoby; súdna reč má veľa spoločných znakov s administratívnym štýlom, celé bloky textu sa pri takýchto istých príležitostiach opakujú a vytvára sa klišé – pojednávanie bolo odročené, obžalovaný sa necíti byť vinný, uložil obžalovanému trest v dolnej hranici, súd nenašiel žiadne pochybenie v posúdení prípaduc.) cirkevný prejav – kázeň – je hybridným útvarom, kazateľ vykladá náboženský text, ale zároveň chce poslucháča presvedčiť o pravdivosti svojho učenia, získava ho pre istý životný štýl atď.

2. náučné prejavy:a.) prednáškab.) referáty a koreferáty – napr. politický, vedecký3. príležitostné prejavy:l. verejné prejavy:a.) slávnostný prejav – jubilejný, spomienkový, gratulačný atď.b.) rámcový prejav – privítací, záverový, otvárací, pozdravný atď.c.) informačný prejav – konferenciersky, výstraha, rozkaz atď. 

ll. rodinné prejavy – stolový – toast, sobášny, pohrebný, pri krste dieťaťa – nemusí sa odohrať len v úzkom kruhu rodiny, rodinná situácia môže nastať napr. na obecnom úrade, v kostol

Ukážka: Vážení prítomní!Nadišiel čas, na ktorý sme už všetci netrpezlivo čakali. Čas, keď nám vyčarí úsmev na tvárii najmenšia maličkosť. Čas, keď sa opäť po roku stretneme so svojimi milovanými pri hrejivom krbea každú sekundu pocítime ničím nenahraditeľnú rodinnú lásku , to rodinné puto, ktoré nás spája.Kúzlo Vianoc už spojilo mnohých ľudí. Každý túži stráviť najkrajšie dni v roku so svojiminajbližšími a tešiť sa tak, ako sa tešia oni.Keď si teraz spomenieme na už prežité Vianoce, zaplaví nás jemný pocit nostalgie, akoby tobolo včera. Písanie listu Ježiškovi o všetkých svojich snoch, vôňa práve upečeného medovníka soškoricou, ktorá sa nesie po celom dome či šmýkanie sa na snehu. 

To boli a navždy budú pre násVianoce.Dnes sa čím ďalej tým viac vytráca tá krásna viera, že ak vydržíme celý deň bez jedla, uvidímezlaté prasiatko, či keď budem tíško sedieť, začujem cingot zvončekov. Ale jedno stále zostáva.Zostáva to tajomné čaro v našich dušiach, chuť robiť radosť ostatným, aby sme všetci boli naozajšťastní a po skončení sviatkov mohli povedať: „Toto boli tie najkrajšie Vianoce.“Dovoľte mi, milí prítomní, aby som vám v mene všetkých študentov zaželala pokojnéa požehnané vianočné sviatky, pohodu v kruhu svojich najbližších a do nového roka veľa zdravia,energie a chuti do života.