jul 2013
DESCRIPTION
Kto sú skutoční vládcovia sveta?TRANSCRIPT
U T A J O V A N É I N F O R M Á C I E B E Z C E N Z Ú R Y
CENA 2,90 €CENA PRI PREDPLATNOM 2,50 €JÚL 2013
www.zemavek.sk
UU T A J O V A N É I N F O R M Á C I E B E Z C E N Z Ú R YÉÉ ÁÁ ÚÉÉ ÁÁ Ú
KTO SÚ SKUTOČNÍ VLÁDCOVIA SVETA?
Bilderberg alebo kmotrovia sveta / 13
Globalizmus: pokračovanie Tretej ríše / 18
Jeden svet jedna totalita / 29
Cigán vždy prežije, chudobní
gadžovia skáču z mosta / 40
Bábka na Rockefellerovej šnúrke / 54
Ako prežiť kolaps / 70
Ferokyanid, xantán a iné dobroty / 74
Rodina, ktorá manipuluje
s celým svetom / 98
2
MLČANIE TIBORA ELIOTA ROSTASA JE MEDZI 10 NAJOBĽÚBENEJŠÍMI KNIHAMI ROKA 2012
KNIHA MLČANIE JE ZBIERKOU KRATUČKÝCH ROZHLASOVÝCH ZAMYSLENÍ VYSIELANÝCH V RÁDIU VIVA V ROKU 2012. S MLČANÍM SA NA RÁDIU VIVA MÔŽETE STRETNÚŤ KAŽDÝ PRACOVNÝ DEŇ. ROZHLASOVÉ ESEJE HODNOTIA SÚČASNÉ GEOPOLITICKÉ NAPÄTIE, MEDIÁLNE MANIPULÁCIE, TERORIZMUS, VOJNY V MENE HUMANITÁRNYCH CIEĽOV, OSPRAVEDLŇOVANIE GENOCÍD, KOLAPS EKONOMIKY, HYPERKONZUM, PODVODY V BIZNISE SO ZDRAVÍM, SMRŤ STREDNEJ VRSTVY, MANIPULÁCIE V POTRAVINÁRSKOM PRIEMYSLE, FIKCIE TERORIZMU, OBROVSKÉ ROZDIELY MEDZI ASTRONOMICKÝM BOHATSTVOM ELITY A CHUDOBNOU MASOU, NARASTAJÚCU BIEDU A NEZAMESTNANOSŤ NA ZÁPADE A ĎALŠIE SKUTOČNOSTI, O KTORÝCH SA NESMIE HOVORIŤ.
www.martinus.sk/kniharoka/ www.sofianpublishing.sk
3
OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > JÚL 2013
DYMOVÉ SIGNÁLYESEJE NA JEDNU FAJKU‚‚AVE, CAESAR, MORITURI
TE SALUTANT!‘‘ / 4
RENDEZ-VOUS
MÚZY
STRETNUTIE S ČLOVEKOMCIGÁN VŽDY PREŽIJE, CHUDOBNÍ
GADŽOVIA SKÁČU Z MOSTA / 40
O KNIHÁCH, FILMOCH, HUDBE A VÝTVARNÝCH DIELACHKULTÚRNA REVOLÚCIA V PERIFÉRNYCH
CENTRÁCH / 88
KNIHA / 90
FILM / 91
HUDBA / 92
TOMÁŠ ČEPEK / 93
ALTERNATIVE VITAAKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXUKOSA, LUK A ‚‚SVÄTOHÁJ‘‘ / 58
SLEPAČIE SPOLOČNÍČKY / 64
VLASTNÉ OMEGA VAJÍČKA / 65
EKOLOGICKÁ ZLATÁ BAŇA / 66
HRANICE ROZUMNÉHO KONZUMU / 69
AKO PREŽIŤ KOLAPS / 70
NÁJOMNÍ VRAHOVIA
SAMUELOVA PRÍRODNÁLEKÁREŇSAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ / 79
AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY FEROKYANID, XANTÁN A INÉ DOBROTY / 74
(P)OTRAVINY / 76
OPAĽOVACIE KRÉMY PLNÉ CHÉMIE / 77
PSYCHOFARMAKÁ / 78
ROZHLASOVÉ ESEJE PRELOMILI TICHOKUKUČIE VAJÍČKA / 83
GLOBALIZÁCIA JE SVETOVLÁDA MAFIE / 84
DEMOKRACIA JE MONARCHIA PSYCHO-
PATOV / 87
MLČANIE
UDALOSTI A SÚVISLOSTIZO SVETA A Z DOMOVAŠVÉDSKO V PLAMEŇOCH
‚‚MULTI-KULTI‘‘ / 10
BILDERBERG ALEBO KMOTROVIA SVETA / 13
DÉJÀ VU
BEZ MASKY
UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNEOPERÁCIA PAPERCLIP / 46
MAPA KAPITÁNA PIRIHO / 50
ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍHENRY KISSINGER / 54
JEDEŇ DEŇREPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOMJEDEN DEŇ S BULHARSKÝM INŽINIEROM
(UVIAZNUTÝM V MARTINE) / 80
KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOUOKULTIZMUS TRETEJ RÍŠE 2. ČASŤ / 98
RODINA, KTORÁ MANIPULUJE S CELÝM
SVETOM 3. ČASŤ / 102
PAVUČINA – IVAN MIKLOŠ / 106
KTO SÚ SKUTOČNÍ VLÁDCOVIA
SVETA? / 108
KOREŠPONDENTI
TRIBÚNA
AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETEDUCH POHOSTINSTVA A STAREJ
PERZIE / 110
15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY / 116
MANDRAGORA
POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤGLOBALIZMUS: POKRAČOVANIE TRETEJ
RÍŠE / 18
OD VOĽNÉHO TRHU K VLÁDE
KORPORÁCIÍ / 25
JEDEN SVET – JEDNA TOTALITA / 29
TÉMA MESIACA GENIUS LOCIMIESTA, KTORÉ PÔSOBIA AKOSI INAKTIBOR ŠKANDÍK / 32 – 36
IGOR SUPUKA / 37 – 39
4
DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU
„AVE, CAESAR, MORITURI TE SALUTANT!“
Tibor Eliot Rostas
DVADSIATEHO PIATEHO FEBRUÁRA 1945 OSVETĽOVALA DRÁŽĎANSKÝ ALTMARKT APOKALYPTICKÁ HRANICA, NA KTOREJ POSTUPNE HORELO 6865 TIEL Z CELKOVO 25 000 OBETÍ BOMBARDOVANIA BRITSKÉHO A AMERICKÉHO LETECTVA. O SEDEM DEKÁD A DVESTO KILOMETROV SEVERNEJŠIE, PRED BERLÍNSKOU BRANDENBURSKOU BRÁNOU OSVETĽOVALO CELÝ SVET NOVÉ PREDSTAVENIE. SKLADALI SI V ŇOM POKLONY LÍDRI DVOCH ZÁPADNÝCH VEĽMOCÍ. ICH SLOVÁ NÁS PRESVIEDČALI O GLOBÁLNOM SPOJENECTVE AMERIKY
A EURÓPY PRIPRAVENÝCH NASTOLIŤ NOVÝ SVETOVÝ PORIADOK. „JA SA CÍTIM TAK DOBRE, ŽE SI SNÁĎ VYZLEČIEM SAKO. VEĎ MEDZI PRIATEĽMI SA MÔŽEME SPRÁVAŤ NEFORMÁLNE,“ POVEDAL OBAMA, KTORÉHO PRED DAVOM CHRÁNILO HRUBÉ NEPRIESTRELNÉ SKLO.
5
V dejinách dav vždy s jasotom vítal svojich
imperátorov. Za hradbami rímskeho Ko-
losea sa z hrdiel gladiátorov pripravených
vlastnou smrťou pobaviť vládcov predieral výkrik:
„Ave, Caesar, morituri te salutant!“ Časy sa me-
nia, vládcovia sa menia, spôsoby kontrolovania
más sa menia, no podstata ostáva stále rovnaká.
Svet sa delí na tých hore a tých dolu. Ich vzťah je
založený na moci, teda možnosti prinútiť nieko-
ho, aby urobil niečo proti svojej vôli. Moc, ktorá
dnes deklaruje, že vychádza priamo z vôle ľudu,
je možné len veľmi ťažko uplatniť na základe re-
presívnych opatrení. Preto je nevyhnutné vytvoriť
spôsob, ktorý by zabezpečoval dokonalú ilúziu,
že ľud túto moc kontroluje. A tak máme televíziu
a noviny. V nich nás predstavitelia moci deň čo
deň presviedčajú, že konajú výhradne v našom
záujme. Problém je však v tom, že čím viac sa ich
moc centralizuje až do absurdnej podoby (v kto-
rej prezident Rady Európy nie je volený občan-
mi), tým viac sa znásobuje ich mocenská pýcha.
Čím vyššia je miera mocenskej posadnutosti, tým
väčšie býva obmedzenie prístupu k vláde iným. Je
to práve propaganda, ktorá – rovnako ako vo fi l-
moch Leni Riefenstahlovej o Tretej ríši – aj dnes
vytvára kulisy moci. Kto je za týmito kulisami?
Kto navrhuje dnešných vládcov? Na to, aby si ta-
kéto otázky nikto nekládol, je nevyhnutné skutoč-
nú moc zastierať. Tá sa potom pred našimi očami
odvoláva na neviditeľnú ruku trhu či zlyhanie
systémových opatrení vedúce ku globálnej kríze.
„Svet v poriadku“ je rovnako reálny ako iluzórny.
Záleží to na množstve informácií, vedomostí, skú-
seností, ale napokon aj schopnosti pozerať naň
z pohľadu tých, čo ho tak nevidia. „Svet v poriad-
ku“ je takým až do poslednej chvíle – kým ho
opäť nezruinuje rinčanie zbraní. Ale ak poodhalí-
te oponu, za ktorou sa pripravuje to, čomu máme
veriť, nedostanete obraz konzistentný s tým, čo
sa nám snaží nahovoriť história a politici. Za tou-
to oponou, v prítmí centrál spravodajských slu-
žieb, médií, zoskupení Bilderberg, Trilaterálnej
komisie, Svetovej banky alebo Medzinárodného
menového fondu sa odohráva niečo, na čo nemá
vôľa ľudu žiaden dosah. Na to treba dodržať prio-
ritnú podmienku: ľud sa o tom nesmie dozvedieť.
A práve preto sa kľúčové rozhodnutia v tomto
„šere sveta“ odohrávajú za zavretými dverami
a bez prítomnosti kamier. Kým ľudí osvetľujú
hypnotické debny odpútavajúce ich pozornosť,
v tomto šere pôsobia sily zodpovedné za prípravu
vojen, destabilizáciu štátov a plány na dosiahnu-
tie kontroly zdrojov. V mytológii demokracie nie
je možné len tak napadnúť krajinu s odôvodne-
ním, že tadiaľ má viesť strategický ropovod alebo
chcete jej ropné polia. Nie, ľudia by sa postavi-
li na odpor a zrejme by nikto v mene takýchto
„ideálov“ nepozdvihol zbraň. Preto je nutné danú
krajinu démonizovať ako hniezdo teroru. Na to,
aby ste občanov, nespokojných so zhoršujúcimi
sa životnými podmienkami, prinútili podrobovať
sa dohľadu, nemôžete povedať, že sa obávate ich
vzbury. Musíte ich presvedčiť, že vzdať sa slobôd
je v ich vlastnom záujme. Aby ste ospravedlnili
skutočnosť, že polovicu bohatstva celého sveta
vlastní jedno percento elity, kým o tú druhú polo-
vicu sa delí celé ľudstvo, nemôžete priznať, že to
je tým, lebo vlastníte monopol na tlačenie peňazí
a vytváranie dlhov. Musíte ich uistiť, že aj masy
majú rovnakú šancu ako vyvolení jedného per-
centa. Napokon, hlása to samotná ústava. Aby ste
vysvetlili, prečo v médiách prevažuje brutalita, ob-
scénnosť a neúcta k životu, nemôžete povedať, že
je to zámer vytvárania nemysliacich a necítiacich
zombie s umŕtveným pocitom lásky a solidarity,
ktoré máte ľahšie pod kontrolu. Musíte povedať,
že to nechcete vy, ale ľudia. Na to, aby ste ospra-
vedlnili vyhladzovacie vojny, po ktorých ostáva
90 % civilných obetí, nemôžete prehlásiť, že koná-
te v súlade so strategickou doktrínou podpísanou
zástupcami zbrojárskych korporácií prosperujú-
cich práve z vojny. Musíte masy presvedčiť, že ak
by sa tieto „mierové misie“ neuskutočňovali, už
čoskoro by nepriateľ stál pred našimi bránami.
Moje úvahy o tom, ako sa počas dejín vytvára,
a v nekonečných cykloch obmieňa paralelný jazyk
pre upokojenie odsúdených na smrť a otroctvo,
zmazal v jedinom okamihu pohľad na nádherné
stráne a úbočia, ktoré sa predo mnou rozprestreli
na prechádzke so psami. V tom pohľade nebola
žiadna vojna, žiadna smrť, žiadne lúpenie a bez-
nádej. Vykúpenie človeka, ktorý je jediným dru-
hom na Zemi platiacim za život, je v hľadaní
pravdy a lásky, ako aj v nachádzaní krásy a spra-
vodlivosti prebývajúcej v našom svedomí. Práve
tak, ako v každom liste stromu a stonke trávy.
6
UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA
GOOGLE MÁ ZNIČIŤ OSOBNÉ DÁTAV atmosfére celosvetového monitorovania telefonic-
kej a internetovej komunikácie prišla Veľká Británia
s iniciatívou, aby vzbudila dojem, ako chráni osobné
údaje svojich obyvateľov. Dala americkej internetovej
spoločnosti Google 35 dní na to, aby zmazala osobné
dáta, ktoré fi rma získala pri snímaní pre svoju mapovú
službu StreetView. V opačnom prípade hrozí Googlu
trestné stíhanie. Spoločnosť totiž pri tom, ako jej autá
zaznamenávali ulice s cieľom urobiť panoramatické
zábery, zbierala aj dáta z nezakódovaných bezdrôto-
vých sietí. Google sa tak mohol dostať k e-mailom, ale
zistiť aj internetové adresy a prístupové heslá. Kauza
síce vypukla v roku 2010, ale Google uistil Britov, že
fi rma už nazbieraný materiál zničila. Vlani Google
pripustil, že niekoľko diskov s údajmi omylom stále
existuje. A tak došlo k obnoveniu vyšetrovania. Ten-
tokrát Google prisľúbil, že dodrží nariadenia úradov.
Google svoj ambiciózny projekt StreetView spustil vo
viacerých krajinách a mal s tým problémy. Nemecký
úrad na ochranu informácií už udelil Googlu pokutu
145 000 eur za zhromažďovanie údajov z nezabez-
pečených bezdrôtových sietí. Vo Francúzsku dostal
Google pokutu 100 000 eur. V Spojených štátoch spo-
ločnosť radšej dobrovoľne zaplatila pokutu vo výške
sedem miliónov dolárov.
GLOBÁLNA KONTROLA INTERNETUBritský denník Guardian zverejnil informácie o totál-
nom sledovaní globálneho rozmeru. Britská výzvedná
služba GCHQ (Komunikačné ústredie britskej vlády)
a americká NSA (Národná bezpečnostná agentúra)
realizujú plán nazvaný MTI –Mastering the Internet.
Jeho cieľom je zhromažďovať podstatné množstvo
svetových komunikácií prostredníctvom internetu.
Systém im umožní zhromažďovať a analyzovať ob-
rovské množstvo medzinárodne kolujúcich digitál-
nych dát, vrátane e-mailov, esemesiek, telefonických
hovorov, histórie vyhľadávania na internete, mate-
riálu z chatov, blogov a z mnohých funkcií systému
Google. V súčasnosti systém preveruje signály z 200
optických káblov na fyzických bodoch vstupu týchto
káblov do Británie a má umožniť zvládnutie očakáva-
nej obrovskej prevádzky internetu, ktorý má vzniknúť
v Ázii. Systém Mastering the Internet preverí vlastní-
kov zahraničných internetových serverov, no ohrozu-
je súkromie amerických i britských občanov. A nielen
tých – je tu snaha špehovať celý internet. Namiesto
odporu proti týmto plánom politici z rôzneho spektra
– či už zľava alebo sprava, liberáli i konzervatívci – tie-
to postupy ospravedlňujú. Strata súkromia a určitého
množstva slobody je vraj nevyhnutná pre posilnenie
bezpečnosti a v záujme preventívnych protiteroristic-
kých opatrení.
Totálna štátna kontrola nadobúda reálnu podobu.
Takzvané konšpiračné teórie majú k realite stále bliž-
šie ako ofi ciálna propaganda pomýlenej obrany civi-
lizačných hodnôt tvárou v tvár nepriateľovi, ktorý sa
náramne hodí ako strašiak organizátorom štátneho
i celosvetového dozoru.
STARONOVÉ PLÁNY ELÍTServer waynemadsenreport.com zverejnil správu fran-
cúzskej rozviedky o pláne na politiku destabilizácie
na Blízkom východe a v Strednej Ázii z roku 1962.
Tajná analýza francúzskej rozviedky sa týka doku-
mentu, ktorý schválila Svetová islamská liga riadená
Saudskoarabmi na schôdzke v decembri 1962. Tu
naplánovali nástup islamských režimov v krajinách
islamského polmesiaca od severnej Afriky po Filipíny.
Práve NATO, ktorého členské krajiny hovoria o de-
mokratických hodnotách a obrane pred islamským
7
terorizmom, ho pomáhajú Rade pre spoluprácu štá-
tov Perzského zálivu realizovať. Podporujú nástup
radikálnych islamských sunitských režimov v Egypte,
Líbyi, Tunisku a pokúšajú sa nahradiť sekulárnu vlá-
du v Sýrii, Libanone a Turecku radikálnymi režima-
mi orientovaný na salafi zmus. Saudská Arábia, Katar
a ich pozorovatelia z NATO umožnili nahradenie
panarabskej vlády islamským režimom v Líbyi, ná-
stup islamského radikalizmu v Iraku po páde Husaj-
na, rozmach salafi stických teroristov v Sýrii a nástup
Moslimského bratstva v Egypte. Francúzsky veľvy-
slanec v Saudskej Arábii Jean-Louis Soulie pripravil
tajnú zložku správy francúzskej rozviedky o schôdzke
v Mekke pred niekoľkými desaťročiami. Saudskoarab-
skí wahábbisti odvtedy realizujú svoj postup presade-
nia totálnej islamizácie v celej oblasti bez existencie
režimov, ktoré nenapĺňajú predstavy sunitských Saud-
skoarabov. Plány sa týkali i Európy, a to konkrétne
Bosny s časťou obyvateľstva, ktoré sa hlásilo k islamu.
Aj vojny na Balkáne, či už išlo o Bosnu alebo Kosovo,
za asistencie americkej armády a spojencov NATO
viedli napokon k islamizácii práve tých oblastí, ktoré
si už Saudskoarabi naplánovali. Tu fi nancujú výstavbu
mešít i skupiny moslimských radikálov. Práve doku-
ment z roku 1962 naštartoval neskôr nástup Talibanu,
Al-Káidy či Hamasu. Všetky tieto aktivity sprevádza-
la podpora zo strany americkej spravodajskej služby
CIA a amerických ropných spoločností. A potom
počúvame o nebezpečenstve terorizmu a potrebe sle-
dovať obyvateľstvo v jeho vlastnom záujme v Európe,
USA i Austrálii, aby ho tí, čo podporili vznik teroru,
mohli hrdinsky chrániť práve totálnou kontrolou mys-
lenia, komunikácie a konania.
IZRAELSKÝ APARTHEID S ROPOUIzrael ako jediná demokracia na Blízkom východe
– ako nás presviedčajú z Tel Avivu i Washingtonu –
nemá zábrany kradnúť ropu Palestínčanom v rámci
apartheidu, teda vnímania palestínskeho obyvateľstva
ako druhoradých bytostí na svojom historickom úze-
mí. Na okraji palestínskej dediny Ranis, ktorá spadá
pod Ramalláh, je izraelský ropný vrt. Izrael v blízkosti
dediny šikovne postavil múr už na pozemku na pales-
tínskej strane, tzv. zelenej línii prímeria z roku 1949.
Izraelské úrady rozšírili múr tak, aby zabrali viac pa-
lestínskeho územia, pochopiteľne, len z bezpečnost-
ných dôvodov. Sú tu však aj iné dôvody. Givot Olam,
jediná izraelská spoločnosť na ťažbu ropy, tu objavila
ropné pole. Spolu s americkou fi rmou Shire Interna-
tional investovala a odhalila zásoby ropy v rozsahu
jeden a pol milióna barelov. Okrem zásob ropy je tu
aj zemný plyn. Hoci existujú mierové dohody z Osla,
podľa ktorých majú Palestínčania a Izrael spolupraco-
vať v oblasti energetiky a ťažby ropy a plynu, izrael-
sko-americké ropné partnerstvo nemá záujem o tretiu
stranu. Úplne si vystačia sami, aj bez Palestínčanov.
Čo tam po dohodách.
AMERIKA JE TYRANIAStephen Lendman, spisovateľ a rozhlasový moderá-
tor v Chicagu, označil americký politický systém ako
tyraniu. Prejavil viac odvahy ako celá plejáda našich
mediálnych propagandistov – obdivovateľov hlbo-
kých myšlienok z transatlantickej dielne. Lendman
sa zameral na cielené zabíjanie používaním bezpilot-
ných lietadiel – tzv. dronov Predator alebo Reaper.
Washington využíva viacero „dronových“ programov,
od Pentagonu po CIA. Ktokoľvek a kdekoľvek na sve-
te môže byť cielenou obeťou dronov. Či už ide o oby-
Tieto bezpilotné lietadlá boli vytvorené pre boj s ‚‚terorizmom‘‘ na Blízkom východe a zohrali kľúčovú úlohu pri napadnutí Líbye. Sú vybavené najmodernejším špionážnym zariadením a účinnými zbraňami.
8
ROZKOŠE PRE DIPLOMATOVAmerická televízna stanica CBS zverejnila obsah in-
ternej správy inšpekcie amerického Ministerstva za-
hraničných vecí. V nej sa uvádza, že zamestnanci nie-
koľkých ambasád a členovia ochranky bývalej šéfky
demokracie Hillary Clintonovej si objednávali prosti-
tútky a využívali služby drogových dílerov. V škandá-
le fi guruje nemenovaný veľvyslanec, ktorý si najímal
neplnoleté prostitútky vo verejnom parku. Pracovníci
veľvyslanectva údajne o jeho aktivitách vedeli. Aj keď
interný dokument žiadne konkrétne mená neuvádzal,
americký veľvyslanec v Belgicku Howard Gutman
reagoval okamžite po jeho zverejnení v CBS. Vo svo-
jom vyhlásení uviedol, že neurobil nič zlé, len žije pri
prekrásnom parku v Bruseli, ktorým sa prechádza,
keď sa chce dostať na rôzne miesta. Ale v žiadnom
prípade sa nikdy nedopustil nevhodnej aktivity. Ďal-
ším prípadom je zamestnanec ambasády v Libanone,
ktorý sa dopúšťal sexuálneho násilia na cudzincoch
zamestnaných ako stráž ambasády. Rovnaký človek
páchal podobné činy aj na svojich predchádzajúcich
pôsobiskách. Pracovníci ochranky si počas éry Hil-
lary Clintonovej najímali prostitútky na ofi ciálnych
cestách v cudzích krajinách. Okolo amerického veľ-
vyslanectva v Iraku fungovala skupina dílerov drog,
ktorá mala zásobovať pracovníkov ambasády narko-
tikami. Podľa správy Ministerstvo zahraničných vecí
tieto udalosti ignorovalo a zamestnanci sa ich snažili
ututlať. Teraz ich ministerstvo vyšetruje a závery by
mali byť známe koncom leta. Necháme sa prekvapiť,
či nastane očista v amerických diplomatických kru-
hoch, exemplárne tresty, alebo sa všetko zahrá do
stratena, aby obraz šíriteľov demokracie a „pravých“
civilizačných hodnôt neutrpel.
ZLO ROKU 2013Internetový server NaturalNews vyzval svojich čitate-
ľov, aby hlasovali o najväčšie korporátne zlo na svete
v tomto roku. Vyhrala spoločnosť Monsanto, ktorá
dostala 51 percent hlasov. Za Monsantom nasledovala
americká centrálna banka, no v rukách súkromných
bankových domov – FED, British Petroleum, Hal-
liburton a McDonald´s. Do skupiny korporátnych
ziel ďalej patrí aj WalMart alebo Nestlé. Monsanto
produkuje geneticky modifi kované potraviny a rôzne
iné kontroverzné produkty. V tejto oblasti existujú aj
iné fi rmy ako DuPont, Syngeta AG a Dow Chemical
čajných alebo známych ľudí, úradníkov alebo velite-
ľov ozbrojených skupín. Ich spoločným zločinom je
opozícia proti americkej politike a systému. Cielené
zabíjanie sa stalo častou taktikou Izraela a Spojených
štátov. Stephen Lendman si v tejto súvislosti položil
otázku: „Amerika sa nazýva demokraciou. Kto a kedy
počul o demokracii, ktorá sa takto správa? Mám pre
niečo také pomenovanie – a je to názov oveľa výstiž-
nejší. Je to tyrania.“
Kritizuje pravidelné schôdzky prezident Baracka
Obamu s jeho bezpečnostnými poradcami. „Rozho-
dujú, kto bude žiť a kto zomrie, a môže to byť kto-
koľvek. Môžu to byť aj občania Spojených štátov.
Nikto a nikde nie je v bezpečí.“ Len v Pakistane bolo
od roku 2004 zabitých útokmi amerických bezpilot-
ných lietadiel viac ako tritisíc ľudí. Spojené štáty ich
označujú ako podozrivých bojovníkov. Miestne zdroje
tvrdia, že 2800 obetí boli civilisti.
UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA
8Americký prezident Barack Obama počas prejavu o národnej bezpečnostnej politike vo Washingtone 23. mája 2013. Obama v dôležitom prejave o bezpečnostnej politike uviedol, že Amerika je na „križovatke“ v boji proti terorizmu, a predstavil jasnejšie smernice pre využívanie smrtiacich útokov bezpilotnými lieta-dlami, ktoré bude viac riadiť armáda. Kľúčové detaily tohto kontroverzného programu však prezident ponechal tajné. FOTO TASR/AP
9
televízii o 11. septembri 2001. Jeho podnet smeruje
proti Rade pre rozhlasové a televízne vysielanie, záro-
veň proti ČT a spôsobu, akým v rozpore so Zákonom
o ČT a Kódexom ČT doteraz informuje o okolnos-
tiach a faktoch útoku z 11. 9. 01. Martin Švadlenka
uvádza, že počas dvanástich rokov, ktoré uplynuli
od teroristických útokov v Spojených štátoch, zača-
li pribúdať skeptické hlasy odborníkov z viacerých
vedných odborov (statika, fyzika, chémia, letectvo).
Tie na základe vedeckých analýz poukazujú na ne-
zrovnalosti, či priamo spochybňujú ofi ciálnu verziu
útokov. Pritom ČT pokračuje v neobjektívnosti a v ne-
vyváženosti v informovaní o tejto udalosti. Objektívne
a overiteľné fakty označuje ako konšpiračné teórie.
V prípade, že ombudsman odporučí aktivistovi Švad-
lenkovi na základe jeho podnetu podať žalobu a súdiť
sa s tými, ktorí ignorujú fakty, usporiada bojovník za
pravdu o 11. septembri zbierku na súdne výdavky.
(mm)
Company. Takisto produkujú geneticky upravované
produkty, z ktorých niektoré končia v potravinár-
stve. No Monsanto je hlavná tvár priemyslu genetic-
ky upravovaných produktov. V roku 2008 upozornil
dokumentárny fi lm Potraviny, a. s., na Monsanto ako
hlavného nepriateľa vo vojne o potraviny. Navyše,
Monsanto na svojej stránke pokrytecky hlása, ako
zachraňuje život na planéte Zem. Pritom vyrába jedy
ako Agent Orange, pesticídy, herbicídy a geneticky
upravené plodiny. Vyšľachtili napríklad kukuricu, do
ktorej implantovali gén ženy s častými potratmi. Ku-
kuricu vyvážali do Afriky a tamojšie ženy vo veľkom
rozsahu potratili aj v pokročilom štádiu tehotenstva.
Vypestovali plodiny bez semien, takže všetci sú odká-
zaní nakupovať len od Monsanta, ktoré presadzuje
likvidáciu pôvodných rastlinných druhov so semena-
mi. Do génov rastlín je možné vkladať napríklad aj
gény Alzheimerovej choroby. Monsanto tak úspešne
napĺňa vytýčené ciele Rímskeho klubu, ktorý prišiel
s plánom, ako zdecimovať sedem miliárd ľudí na pla-
néte na ľahko ovládateľných päťsto miliónov.
ZÁPAS O PRAVDU 11. 9. 01Martin Švadlenka, český aktivista za pravdu o 11. sep-
tembri 2001– útokoch na WTC v New Yorku a Penta-
gon vo Washingtone – ani po piatich rokoch nevzdáva
svoj zápas s Českou televíziou a mediálnymi radami.
Zaslal podnet Kancelárii verejného ochrancu práv
v ČR v súvislosti s petíciou proti cenzúre v Českej
New York – Horiaca južná veža Svetového obchodného centra, do ktorej 11. 9. 2001 o 9:03 narazilo dopravné lietadlo typu Boeing 767. FOTO TASR/AP
10 Prekvapenie? Ani nie. Už dávno predtým
v Malmö, kde je najviac prisťahovalcov
z Afriky a Ázie, nechodili záchranári
a požiarnici do prisťahovaleckých štvrtí bez poli-
cajnej asistencie. Dokonca ani policajné hliadky
tam bez posíl nemajú šancu. Je za všetkým len
zlá ekonomická situácia prisťahovalcov a údajný
rasizmus polície, alebo zlyháva vnútený model
„multi-kulti“ ako diktát politickej korektnosti ne-
schopný života?
RASIZMUS A MAČETANásilnosti odštartoval policajný zásah v štok-
holmskej prisťahovaleckej štvrti Husby proti
69-ročnému mužovi, ktorý sa oháňal mače-
tou. Polícia ho chcela zastaviť omračujúcim
granátom, no neúspešne. Napokon ho zastreli-
li. Na protest proti jeho zabitiu vtrhli do ulíc
mladíci prisťahovaleckého pôvodu. Zapaľovali
autá, policajné stanice, ale aj obchody, škôlky,
školy či kultúrne centrá. Podľa nespokojných
prisťahovalcov vyprovokovala vlnu násilia neza-
mestnanosť, zlé sociálne podmienky, policajná
brutalita a rasizmus mužov zákona. Rovnakú
pesničku spievali unisono aj švédske médiá, až
na výnimky.
Z toho vyplýva, že Švédi otvoria brány svojej kra-
jiny pre trpiacich Afričanov a Ázijcov, aby ich
mohli diskriminovať a rasisticky ponižovať. Pri-
tom jedinou obranou obetí švédskej svojvôle je
premeniť Štokholm na mesto v plameňoch, aby
diskriminácia, či už ekonomická alebo rasová,
konečne prestala.
V obraze, ktorý ponúkajú švédske i medzinárod-
né médiá, to naozaj tak vyzerá. Rovnako začínali
pouličné nepokoje aj vo Francúzsku či Británii,
kde po policajnom zásahu pri kriminálnej akcii
diskriminovaná prisťahovalecká mládež nastoli-
la teror v uliciach. Zapaľovali všetko, čo bolo po
ruke – od áut cez autobusy až po školy. Vinníkom
je vždy polícia, väčšinová spoločnosť, ekonomic-
ká situácia. A v pozadí je aj dôležitý faktor, ktorý
UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ŠVÉDSKO V PLAMEŇOCH „MULTI-KULTI“
ŠVÉDSKO, SYMBOL PROSPERITY A TOLERANCIE, VIAC AKO TÝŽDEŇ ČELILO VO SVOJEJ METROPOLE ŠTOKHOLME NÁSILNOSTIAM PRISŤAHOVALCOV,
NAJMÄ Z AFRICKÝCH A ISLAMSKÝCH KRAJÍN. BEŽNÝ OBRAZ Z FRANCÚZSKA ČI BRITÁNIE ZASKOČIL SEVER EURÓPY, KTORÝ BOL DOTERAZ UKÁŽKOVÝM
LABORATÓRIOM MULTIKULTURALIZMU, TEDA SPOLUEXISTENCIE ODLIŠNÝCH NÁRODOV, RÁS, ETNÍK A NÁBOŽENSTIEV Z RÔZNYCH KÚTOV SVETA.
ŠVÉDSKO V PLAMEŇOCH „MULTI-KULTI“
M. Morés
11
žijú. My trpíme, naše autá horia. Tí ľudia tak boli
vychovaní. Nechcú prevziať zodpovednosť za
svoj život. Nie je to vina štátu. Keby som žila vo
svojej vlasti, nemala by som sa tak dobre. Mnohí
to tak nevnímajú. Chcú stále viac.“
Podobný názor, ktorý nevidno na titulných
stránkach alebo v analýzach mienkotvorných
médií, má napríklad Shahnaz Darabiová pochá-
dzajúca z Iránu a žijúca vo Švédsku už 19 rokov:
„Je to banda mladých ľudí, ktorí nemajú zamest-
nanie. Považujú to za zábavu. Mnohí sedia doma
a sledujú televízne programy zo svojich rodných
krajín. Neučia sa švédsky, nepracujú a poberajú
sociálne dávky.“
Švédske médiá vytrvalo ospravedlňovali nepo-
koje vo viacerých štokholmských prisťahova-
leckých štvrtiach ako dôsledok neuspokojivej
bytovej situácie, sociálneho vylúčenia a rozmá-
hajúcej sa chudoby.
K dispozícii sú aj iné fakty o švédskej imigračnej
politike a údajne nedostatočnom fi nancovaní so-
ciálne slabších vrstiev. Švédsko garantuje a pre-
pláca 480 dní materskej dovolenky, poskytuje
integračné kurzy spojené s výučbou švédčiny, do
krajiny sa môžu prisťahovať aj rodiny imigran-
tov, sociálne dávky a ubytovanie im poskytuje
hneď po príchode.
Napríklad štokholmská prisťahovalecká štvrť
Husby, kde vypukli nepokoje, dostávala v uply-
nulých rokoch verejné fi nancie s cieľom zmenšiť
sociálne problémy. Vlani žiakom školy v Husby
rozdali 280 iPadov, čo je aj vo Švédsku považova-
neradi počúvajú ideológovia multikulturalizmu
a propagandisti politickej korektnosti.
V hre je totiž civilizačne odlišné vnímanie spo-
ločnosti, vzťah ku krajine, náboženské zamera-
nie a snaha dominovať a určovať pravidlá, nie
tolerovať, čo tu platilo doteraz. Žiadne oboha-
covanie kultúr a tolerancia v praxi, ale súboj kto
z koho. Tolerancia je vnímaná ako slabosť a od-
razový mostík pre stupňovanie požiadaviek a ší-
renie strachu, pretože my budeme určovať, a nie
citlivo vnímať ostatných. Zvláštna logika, ale
platí od Nemecka cez Francúzsko až po Švéd-
sko v prípade prisťahovalcov z krajín, v ktorých
rodinnému a spoločenskému životu dominuje
islam.
ŠVÉDSKA SOCIÁLNA „KRUTOSŤ“Mladík zo skupiny, ktorá podpálila prvé auto
v štokholmskej štvrti Husby, pre agentúru Reu-
ters vyhlásil, že na začiatku to bola len taká
zábavka, ale po zásahu polície ho pochytila ne-
uveriteľná zlosť. Zapríčiním niečo, počkám na
následky a začnem na ne reagovať ako na pôvod
problémov – priam dokonalá taktika, ako robiť
z vinníka obeť.
Aj v samotných prisťahovaleckých štvrtiach sú
ľudia, ktorí vnímajú výbuch nespokojnosti inak,
ako nás presviedčajú médiá, analytici a hlásate-
lia „multi-kulti“.
Dvadsaťšesťročná Marianne Faradeová, ktorá sa
narodila v Libanone a žije vo štvrti Husby, pove-
dala: „Je to idiotské. Ničia majetok ľudí, ktorí tu
12
UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ŠVÉDSKO V PLAMEŇOCH „MULTI-KULTI“
né za luxus. Škola dostáva ročne špeciálny grant
vo výške 33-tisíc švédskych korún na študenta.
Je tu nová verejná knižnica, ktorá študentom
všetkých vekových skupín v spolupráci s Čer-
veným krížom ponúka mimoriadnu pomoc so
štúdiom.
Z deväťmiliónovej populácie predstavujú prisťa-
hovalci 15 percent. Podľa ofi ciálnych údajov žije
v krajine asi 120-tisíc Iračanov, ktorí tvoria po
Fínoch druhú najväčšiu národnostnú menšinu.
Imigranti z krajín ako Somálsko, Jemen, Sudán
či Tunisko prichádzajú bez vzdelania, ťažko si
hľadajú prácu a vo svojich štvrtiach si vytvárajú
vlastný africký svet so všetkými sprievodnými
javmi.
Odborník na vplyv moslimských menšín v Eu-
rópe Zvika Libman v súvislosti so Švédskom
uvádza, že prisťahovalci prichádzajú z krajín,
kde im vládli bohatí tyrani: „Vo Švédsku je sil-
ná trieda občanov, nie tyranov, takže teoreticky
majú reálnu šancu integrovať sa do miestnej či
národnej politiky. Neexistuje tam žiadny útlak
moslimov, skôr naopak. A napriek tomu sme
svedkami výbuchu násilia.“
Obhajcovia „multi-kulti“ nechcú vnímať reali-
tu a priznať si, že značná časť prisťahovalcov
z krajín Ázie a Afriky nemá záujem o integráciu.
Lipnú na svojej kultúre, jazyku a náboženstve,
ale takým spôsobom, že v prípade európskych
národov by to znamenalo obvinenia z naciona-
lizmu, šovinizmu a xenofóbie. Vytvárajú si svoje
enklávy a všetkých ostatných považujú za ne-
priateľov. Navyše, kazatelia ich viery, v tomto
prípade islamu, ich presviedčajú, že je len otáz-
kou času, kedy budú v novej krajine určujúcim
faktorom. Preto stačí aj kriminálny čin a reakcia
bezpečnostných síl, aby konfrontácia sily vypuk-
la naplno.
KDE JE ZDRAVÝ ROZUM?Nezamestnanosťou a zhoršujúcou sa sociálnou
situáciou trpia Španieli, Gréci či Taliani. Počas
protestov bojujú s políciou, radikáli hádžu aj zá-
palné fľaše, útočia na štátne inštitúcie a banky,
ale nezapaľujú si navzájom autá alebo školy či
kultúrne centrá. Neuplatňujú taktiku spálenej
zeme a krátkozrakého „po nás potopa“, či lepšie
„po nás zhorenisko“. Odmietajú danú konkrétnu
vládu, fi nančné skupiny a systém ako nespravod-
livú správu vecí verejných. Nie je to živočíšna
nenávisť ku krajine a všetkým ostatným ľuďom
alebo násilie odpozerané z videohier.
Jeden z predstaviteľov miestnej prisťahovaleckej
mládeže v Štokholme, študent práv Rami al-Kha-
misi, počas nepokojov varoval, že výtržnosti len
tak neskončia a podobné napätie je aj inde vo
Švédsku: „Ľudia majú pocit, že musia vziať veci
do vlastných rúk.“
V akom zmysle do vlastných rúk, a ktorí ľudia?
Prisťahovalci, aby Švédom oplatili ich ústreto-
vú imigrantskú politiku? Aj vo Švédsku môže
dostať priestor radikálne vyhlásenie, ako pred
rokom v Belgicku, keď predstaviteľ skupiny
Šaria4Belgium Fouad Belkacem odkázal Belgi-
čanom: „My moslimovia nemáme k vám neve-
riacim a vášmu životnému štýlu ani trochu úcty.
Naše náboženstvo je nadradené vášmu. Ak sa
vám to nepáči, môžete sa z Belgicka odsťaho-
vať!“
Sťahovať by sa mali aj Švajčiari so svojou zásta-
vou. Tamojší moslimovia vlani požadovali, aby
krajina upustila od symbolu bieleho kríža na
červenom pozadí, pretože ide o porušenie práv
nekresťanských komunít vo Švajčiarsku. V se-
demmiliónovom Švajčiarsku je zatiaľ 20 percent
prisťahovalcov.
Pri populačnom prístupe Švédov, Švajčiarov
či Belgičanov je jasné, pre ktorú komunitu hrá
čas. Plamene „multi-kulti“, ktoré dnes rozpálili
Švédsko, môžu zajtra plápolať inde. Zachránia
to štedrejšie sociálne dávky a lepšie bytové pod-
mienky či viac pracovných príležitostí pre druhú
alebo tretiu generáciu africko-ázijských prisťaho-
valcov so silným vplyvom radikálneho islamu?
Keď si zoberieme k srdcu spomínaný odkaz bel-
gického radikálneho moslima, Európania môžu
odísť. Pochováme starý kontinent v tej podobe,
v akej sme ho po generácie poznali, a poberieme
sa. Ale kam? Medzi africkými a ázijskými kra-
jinami len ťažko nájdeme krajinu s ústretovou
imigrantskou politikou, v ktorej budú Európania
stupňovať svoje požiadavky až do jej úplného
ovládnutia. Iným riešením je reálne pomenovať
problém, ktorému čelíme, a odmietnuť deštruk-
tívny projekt „multi-kulti“.
13
UDALOSTI A SÚVISLOSTI > BILDERBERG ALEBO KMOTROVIA SVETA
PRAVIDELNE KAŽDÝ ROK SA NA URČITOM MIESTE V EURÓPE ALEBO V USA ZÍDU ŠÉFOVIA VEĽKÝCH SVETOVÝCH FIRIEM AKO BILL GATES Z MICROSOFTU,
ERICH SCHMIDT Z GOOGLE S NAJVYŠŠIE POSTAVENÝMI BANKÁRMI AKO MARCUS AGIUS Z BARCLAYS ALEBO PETER SUTHERLAND Z GOLDMAN SACHS.
K TOMU EŠTE PREMIÉRI, MINISTRI, ČLENOVIA EURÓPSKEJ KOMISIE, ŠÉFOVIA TAJNÝCH SLUŽIEB, MAJITELIA MÉDIÍ, PRIEMYSELNÍCI A EURÓPSKA ŠĽACHTA,
ABY LEN TAK „NEZÁVÄZNE“ DISKUTOVALI O PROBLÉMOCH SVETA.
BILDERBERG ALEBO KMOTROVIA SVETA
M. Morés
To je skupina, klub či konferencia Bilder-
berg. Počas nezáväznej diskusie a pria-
teľskej výmeny názorov je nad miestom
stretnutia vyhlásená bezletová zóna a miestna
kontrarozviedka má protiteroristickú pohoto-
vosť. Podľa hlavného mediálneho prúdu o nič
dôležité nejde; ak si niekto myslí opak, takzva-
ní odborníci hovoria o konšpiračnom blúznení.
Čomu teda veriť? Kto tu z koho robí blázna?
ZAČALO TO V ROKU 1954Bilderberský klub pomenovali podľa hotela
Bilderberg v holandskom Oosterbeeku, kde sa
v roku 1954 konala prvá konferencia. Ofi ciálnym
14
UDALOSTI A SÚVISLOSTI > BILDERBERG ALEBO KMOTROVIA SVETA
dôvodom bolo vylepšenie americko-európskych
vzťahov vzhľadom na stúpajúci antiamerikaniz-
mus. Prvými organizátormi boli poľský politik
Jozef Retinger, ktorý kontaktoval amerického
miliardára Davida Rockefellera, a majiteľ hotela
Bilderberg holandský princ Bernhard.
Do exkluzívneho klubu od začiatku patrili súčas-
né i bývalé hlavy štátov, diplomati, fi nančníci,
manažéri, armádni činitelia, vlastníci médií či
šéfredaktori vplyvných novín. Čuduj sa svete,
práve prítomnosť posledne menovaných za-
bezpečovala, že verejnosť sa nič nedozvedela.
A načo aj; veď konferencie Bilderbergu viac ako
diskusné fórum zodpovedných politikov a eko-
nómov pripomínali skôr Mníchov 1938, kedy
mocnosti rozhodli o osude vtedajšieho Česko-
slovenska v duchu hesla „o nás bez nás“.
Predseda a dvaja čestní generálni sekretári po-
zvú na každoročnú konferenciu Bilderbergu 120
až 150 elitárov z mocenských kruhov v oblasti
politiky, fi nančníctva, ekonomiky, šľachtických
rodov a dnes už aj informačných technológií.
Tí konzultujú s 35-členným riadiacim výborom.
Medzi jeho členov patria napríklad švédsky fi lan-
trop Jacob Wallenber, prezident Európskej rady
vydavateľov Balsemao Francisco Pinto, bývalý
šéf Barclays Marcus Agius, bývalý šéf Deutsche
Bank Josef Ackermann, mediálny magnát Juan
Luis Cebrian alebo šéf fi rmy Shell Jorma Ollila.
ČO DOKÁŽE BILDERBERGO prezieravosti a schopnostiach realizovať rôz-
ne projekty bez akéhokoľvek mandátu verejnosti
len v záujme svojich mocenských cieľov svedčia
aktivity Bilderbergu už v jeho ranom období.
Z prepisu, ktorý unikol zo zasadania Bilderbergu
z roku 1955, dnes už vieme, že účastníci kon-
ferencie hovorili o „naliehavej potrebe zjednotiť
Nemecko s Európou do spoločného trhu a do-
siahnuť v čo najkratšom čase a v čo najväčšej
miere integráciu, ktorá začne spoločným európ-
skym trhom“.
Preto sa Bilderbergu pripisuje rozhodujúci po-
diel na vytvorení európskeho integračného spo-
ločenstva a vzniku jednotnej meny euro. Opäť
len konšpiračné táraniny? Dlhoročný predseda
skupiny Bilderberg Etienn Davignon pre EU ob-server v roku 2009 vyhlásil: „Stretnutie skupiny
Bilderberg ako neformálneho klubu dôležitých
politikov, biznismenov a mysliteľov by mohlo
vylepšiť chápanie budúcich akcií rovnakým spô-
sobom, ako pomohlo v 90-tych rokoch vytvoriť
euro.“
Ešte päť rokov predtým tvrdil Davignon pre
BBC: „Vždy budú existovať ľudia veriaci konšpi-
ráciám, ale k udalostiam dochádza spôsobom,
ktorý je oveľa viac nesúrodý.“
Etienn Davignon lavíruje a na jednej strane sa
pýši vplyvom Bilderbergu, zároveň však pre-
sviedča verejnosť o jeho bezvýznamnosti, hoci
nesúrodé udalosti napokon vedú úplnou náho-
dou k tomu, čo si mocní kmotrovia tohto sveta
prediskutujú v rámci neformálnych debát, ale
pod mimoriadnym utajením. Ak ide o projekty
užitočné pre vývoj sveta a ľudstva, prečo ich
nezverejniť a neinformovať o nich, prípadne
presvedčivo argumentovať o ich výhodnosti pre
všetkých zainteresovaných, a nielen pre malé
mocenské skupiny elitárov, ktorých sa žiadne
vojny či krízy priamo nedotknú, skôr naopak,
obohatia ich kontá a posilnia ich pozície?
Ofi ciálne médiá nespochybnia nič zhnité v sys-
téme, práve naopak. Ako dobre platený strážny
pes elít, ktorý teoreticky mal voľakedy slúžiť
demokracii, zaútočí na každého, kto len zapo-
chybuje, či kladie otázky. V rámci vymývania
mozgov a udržiavania poslušnosti desaťročia
o Bilderbergu čušal. S nástupom internetu a al-
ternatívneho informovania už nemožno hrať
mŕtveho chrobáka, a tak prechádza do ofenzívy
spolu s novou mediálnou taktikou kmotrov z Bil-
derbergu.
NOVÝ PRÍSTUP K VEREJNOSTITohtoročný zraz vyvolencov z Bilderbergu za-
čiatkom júna v hoteli Grove vo Watforde ne-
ďaleko Londýna už rezonoval aj v ofi ciálnych
tlačových agentúrach a na ofi ciálnych interneto-
vých serveroch. Po rokoch ignorovania a neskôr
účelovej diskreditácie „slaboduchých“ konšpirá-
torov, ktorí vo svojej paranoji hľadajú neexistujú-
ce sprisahania, tu zrazu máme agentúrne titulky
ako Bilderberská globálna elita alebo Rokuje glo-bálna elita, ale nevie sa o čom.
A po prvýkrát kmotri-elitári umožnili zriadiť neo-
fi ciálne tlačové stredisko pre novinárov, blogerov
15
porovnanie ofi ciálneho a neofi ciálneho programu
len dokazuje mediálnu komédiu, ktorú kmotrovia
sveta hrajú pred prostým ľudom. Bilderbergovci
ofi ciálne dumali a diskutovali o:
• ekonomickom raste a vytváraní pracovných
miest v USA a Európe,
• populizme a nacionalizme,
• vplyve informačných technológií na spoločen-
ské procesy,
• americkej zahraničnej politike,
• vývoji na Blízkom východe,
• trendoch v zdravotníckom výskume,
• online vzdelávaní.
Neofi ciálne a oveľa reálnejšie sú konkretizované témy:
• viac štátnej kontroly nad internetom,
• zničenie iránskeho jadrového potenciálu do
troch rokov,
• odstavenie sýrskeho prezidenta Bašára al-Asada,
• pokračovanie vo federalizácii centralizovanej
Európy,
• zvýšenie pôsobnosti centrálnych bánk pod zá-
mienkou bankovej reformy.
Celú agendu možno úplne jednoducho zhrnúť
do základných cieľov: globálna kontrola, per-
manentné vojny a krízy, ovládnutie všetkých
zdrojov, zničenie strednej triedy a ekonomické
panstvo nad národnými hospodárstvami jednot-
livých krajín prostredníctvom Medzinárodného
menového fondu, Európskej centrálnej banky
a amerických fi nančných inštitúcií.
Nič mimoriadne tajné – veď o tom otvorene
písal jeden z účastníkov Bilderbergu, korešpon-
dent Financial Times Gideon Rachman v roku
2008. Skonštatoval, že plán kmotrov na globálnu
vládu má síce nedemokratický charakter, ale už
je všetko pripravené na uvalenie diktátorskej sve-
tovlády technokratickej elity.
a antiglobalistov. Už vlani zverejnil Bilderberg
tlačovú správu a zoznam účastníkov. Zdanie de-
mokracie a transparentnosti má ukolísať verej-
nosť a dať pochybný argument hlásnym trúbam
systémovej idylky. V Hatforde vtedy nechýbali
Reuters, AP, Times, BBC či Press Association.
Zvedavcov, aktivistov a novinárov bolo viac ako
samotných účastníkov Bilderbergu.
Len škoda, že sa toho už nedožil Jim Tucker,
zakladateľ American Free Press, ktorý zomrel
v apríli tohto roku. Už v 70-tych rokoch minulé-
ho storočia stopoval Bilderbergovcov a mal kon-
takty aj v ich radoch, odkiaľ získaval informácie
a zverejňoval ich. O Bilderbergovcoch vtedy pro-
testovalo, odhaľovalo a informovalo zopár ľudí.
Novinári ako Jim Tucker nedostávajú Pulitzera či
novinárske ceny Otvorenej spoločnosti fi lantropa
Sorosa, ale Tuckerovi o to nikdy nešlo. Napriek
desaťročiam klamstiev a zavádzania mediálnej
mašinérie sa potvrdili jeho slová, úvahy a infor-
mácie, a to je preňho a jeho čitateľov väčšia pocta
ako ceny určené presstitútom z milosti mocných.
Vďaka aktivistom typu Jima Tuckera, Alexa Jo-
nesa a ďalších musel Bilderberg zmeniť prístup
k verejnosti. To, že s ním celé tie roky kolaboro-
vali médiá hlavného prúdu, nič nemení na fakte,
že teraz opäť hrajú hru, ktorá im bola určená.
Prispievajú len ku skreslenému obrazu v duchu
„my nič, my Bilderberg“ a spolu s elitármi pôso-
bia dojmom, že v trhovej diktatúre fi nančno-po-
liticko-mediálnych skupín je všetko v najlepšom
poriadku. To iba nevzdelaní a zakomplexovaní
majú pocit, že niekto chce riadiť osudy ostat-
ných za každú cenu.
STRATÉGIA A CIELE ZOSTÁVAJÚO programe tohtoročného Bilderbergu sme už in-
formovali v predchádzajúcom čísle Zem a Vek, ale
Slovenskí politici a slovenský mainstream túto tému zaml-
čujú. Novinárka Lucia Žatková sa v roku 2012 pýtala bý-
valého premiéra SR Mikuláša Dzurindu, komu okrem Ivana
Mikloša sa dostalo takej cti a zúčastnil sa zasadnutia Bilder-
bergu. Mikuláš Dzurinda:
Nehnevajte sa, ale táto otázka mi pripadá neskutočne smiešna.Prečo neskutočne smiešna?
Pretože sú otázky z reálneho života a sú otázky, ktoré majú cha-rakter science-fi ction.
Bilderberg je science-fi ction?
Ja o tom neviem vôbec nič.Neviete o tom, že Ivan Mikloš bol v roku 2005 na zasadnutí
Bilderbergu v Mníchove? Takou zásadnou informáciou by ste
mali disponovať…
… (Mikuláš Dzurinda sa dlho smeje).
To je moja odpoveď. Že ste ma úprimne rozosmiali.Čo je Nový svetový poriadok v interpretácii Mikuláša Dzurindu?
Mikuláš Dzurinda tomuto pojmu nerozumie.
16
FICO NA LIST NEODPOVEDALPäťdesiatjeden prevažne kresťanských mimovládnych
organizácií zaslalo ešte v apríli otvorený list premiérovi
Robertovi Ficovi spolu s takmer 11 000 podpismi obča-
nov SR. V ňom žiadajú „upraviť súčasný verejný dotač-
ný systém pre neziskový sektor tak, aby bol solidárny,
transparentný a najmä slúžiaci verejnému záujmu, a nie
politickým a lobistickým záujmovým skupinám“. Ako
ďalej upozorňujú, „Slovenská republika, v súlade s pr-
vým článkom Ústavy SR, má ostať ideologicky neu-
trálna. Preto každé štátne fi nancovanie záujmových lo-
bistických skupín, či už na základe ideológie rasovej,
marxistickej, alebo – ako sme v poslednej dobe svedka-
mi – rodovej, je v jasnom rozpore s princípom slobody
a občianskej spoločnosti.“
Odpoveď z Úradu vlády však aktivistom neprišla ani do
uzávierky júlového čísla časopisu. A to napriek tomu,
že práve Robert Fico sa ešte koncom februára kriticky
vyjadril na adresu lobingu tretieho sektora. „Želám si,
aby sa menšinovými právami prestalo vydierať, či už je
to menšina rómska, inak orientovaných ľudí, menšina
názorová alebo etnická. Platí, že štát je národný, spo-
ločnosť je občianska,“ zdôraznil vtedy na pôde Matice
slovenskej. Jediná reakcia na list napokon prišla z Mi-
nisterstva zahraničných vecí. V nej riaditeľ Odboru
ľudských práv JUDr. Peter Klenovský konštatuje, že
„ľudské práva si v 21. storočí vyžadujú vysokú mieru
tolerancie k odlišnostiam. Výnimočnosť univerzálnos-
ti ľudských práv spočíva aj v rešpektovaní dôstojnosti
každého z nás. Dovoľujem si vás uistiť, že predseda
vlády a minister zahraničných vecí a európskych zá-
ležitostí SR, ako aj predseda Rady vlády pre ľudské
práva, národnostných menšín a rodovú rovnosť, budú
dbať na dodržiavanie ľudských práv v zmysle platnej
legislatívy, a tiež medzinárodných záväzkov, ktorými je
Slovenská republika viazaná.“
UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA
POČIATEK ČELÍ ĎALŠIEMU ŠKANDÁLUPo afére s testovaním na užívanie drog, ktorú sme ro-
zoberali v májovom čísle, sa potvrdili obvinenia z po-
kusu netransparentné-
ho míňania verejných
peňazí. Predmetom
sporu sa stal tender na
„Jednotný informačný
systém v cestnej do-
prave – Elektronické
služby v doprave“, ktorý Počiatkov rezort zverejnil vo
Vestníku verejného obstarávania ešte v polovici februá-
ra. Krátko nato podalo novinárske združenie GINN
žiadosť o nápravu pre podozrenie z klientelizmu, po
ktorom mal rezort dopravy podmienky obstarávanie
zmeniť, prípadne súťaž zrušiť.
Ministerstvo dopravy rozhodlo v lehote 7 dní a 1. mar-
ca 2013 konštatovalo, že súťaž nemá žiadne chyby
a žiadosť GINN zamietlo. Rozhodnutie bolo podľa
slov redaktora Martina Daňa „záhadným spôsobom
doručené priamo najvyšším zamestnancom minister-
stva do našich rúk“. Malo ísť o osobu priamo zodpo-
vednú za danú súťaž, Ing. Darinu Čatárovú, ktorá tvr-
dila, že si tender dokáže obhájiť. Neobhájila. Po zistení
skutkového stavu sa 5. júna Úrad pre verejné obstaráva-
nie (ÚVO) uzniesol na zrušení súťaže.
ÚVO konštatoval, že Ministerstvo dopravy pri stano-
vení podmienok súťaže zaujímal len obrat uchádzača.
A to bez toho, aby uchádzač mal povinnosť preukázať,
či tento obrat dosiahol v oblasti, ktorá sa týka zákaz-
ky. Podľa výkladu Ministerstva dopravy by teda mohol
byť spôsobilý dodať informačný systém aj dodávateľ,
ktorý informačné systémy nikdy netvoril. Podľa rozho-
dovacej činnosti úradu Európskej komisie pri skúmaní
spôsobilosti uchádzača ide najmä o to, či uchádzač vie
splniť takúto zákazku, a nie o to, za koľko ju v minu-
losti poskytol. Citujúc titulok Hospodárskych novín,
Počiatkov rezort týmto spôsobom „šil tender na mieru
vybraných IT hráčov“.
V prípade súčasnej vlády však nejde o prvý kontro-
verzný nákup špecializovaného softvéru. Len nedávno
uskutočnilo Ministerstvo fi nancií verejnú súťaž na do-
danie softvéru potrebného na prevádzku tzv. „bločkovej
lotérie“, ktorej prvé kolo prebehne už v októbri tohto
roku. Za projekt zodpovedá vysokopostavený úradník
ministerstva Mgr. Dušan Imrecze, bývalý riaditeľ dnes
už víťaznej spoločnosti SAP, ktorá si z verejných fi nan-
cií ukrojí rovných 200 miliónov eur.
17
odkúpenia zvyšných ak-
cií štátom museli plne
vykryť daňoví poplat-
níci predovšetkým for-
mou zvýšených platieb
za energie.
Ako ďalej poslankyňa
uviedla, pri snahe preveriť pravdivosť podnetu jej na
výbore nebol odsúhlasený poslanecký prieskum, čím
by získala prístup k potrebnej dokumentácii. Vo výbo-
roch, tak ako v parlamente, majú pritom väčšinové za-
stúpenie práve poslanci vládnej strany Smer-SD. Súčas-
ným vlastníkom 49 % balíka akcií je česká spoločnosť
Energetický a průmyslový holding, ktorú ovládajú českí
podnikatelia Daniel Křetinský a Petr Kellner a sloven-
ská fi nančná skupina J&T. Minoritný podiel v SPP jej
začiatkom tohto roka predali vtedajší zahraniční akci-
onári, spoločnosti E.ON Ruhrgas a GDF Suez za 2,6
mld. eur.
KŠEFTY S ROPOU„Približne 800 miliónoch eur uložených v núdzových
zásobách ropy a ropných výrobkov môže byť pre
niektoré podnikateľské skupiny silné lákadlo,” uviedol
na svojom blogu bývalý minister hospodárstva Juraj
Miškov. Narážal tak na novelizáciu zákona o hmotných
rezervách, ktorú prijali poslanci za Smer-SD na júno-
vom zasadnutí parlamentu. Tá zo zákona vylúčila do-
terajšie výhradné štátne vlastníctvo a v §3 ods. 3 tohto
zákona doslova uvádza: „Núdzové zásoby môžu byť
aj vo vlastníctve podnikateľov, ak existuje písomná
zmluva medzi Správou rezerv a podnikateľom o tom,
že v prípade potreby môže vláda rozhodnúť o použi-
tí týchto núdzových zásob na riešenie situácie podľa
§7. Zmluvou sa podnikateľ zaväzuje dodržiavať všetky
požiadavky a povinnosti určené týmto zákonom. Pod-
nikateľ nemôže ochraňovanie týchto núdzových zásob
postúpiť na iného podnikateľa. Núdzovými zásobami
podľa prvej vety nemôžu byť zásoby ropy a ropných
výrobkov, na ktoré bolo zriadené záložné právo, a ktoré
sú vo vlastníctve podnikateľa, na ktorého bol vyhláse-
ný konkurz alebo reštrukturalizácia podľa osobitného
predpisu.“ Miškov dodáva, že „predkladateľ zákona
argumentoval v dôvodovej časti zákona potrebou zvý-
šenia núdzových zásob ropy o 68-tisíc ton a zámerom
riešiť túto potrebu zmluvou so spoločnosťou Transpet-
rol, ktorá je schopná požiadavku zvýšenia vyplývajúcu
z európskej Smernice 2009/119/ES naplniť“. (ps)
OČAKÁVAJME VIAC AZYLANTOVSlovenská republika sa stane súčasťou spoločného
európskeho azylového systému, ktorého legislatívny
balík defi nitívne schválil Európsky parlament v júni.
Ako informovala TASR: „Prijaté opatrenia stanovu-
jú spoločné postupy a lehoty na spracovanie žiadostí
o azyl. Zavádzajú tiež jednotný súbor základných práv
pre žiadateľov o azyl v EÚ, pričom sa kladie dôraz na
dôstojné životné podmienky žiadateľov, včasné posúde-
nie zdravotného a psychického stavu žiadateľa a rých-
lejší prístup na trh práce. Spoločný európsky azylový
systém má zastaviť presuny žiadateľov do členských
štátov, ktoré im nedokážu zabezpečiť dôstojné životné
podmienky.”
Podľa vyjadrení europoslanca Jaroslava Pašku „je sna-
ha o jednotnú azylovú politiku motivovaná tým, že juž-
né štáty Únie ako Taliansko, Španielsko či Malta nie
sú schopné zvládať masový prílev migrantov z Afriky“.
Brusel tak od roku 2015 získa právomoc odľahčiť tieto
krajiny presunom azylantov do vnútrozemských krajín
Únie. Paška dodáva, že „v takom prípade nebudú mať
slovenskí občania vplyv na to, komu poskytnú svoju
materiálnu pomoc a za akých podmienok“.
PODVOD OKOLO SPP„Vlastizrada!” Týmito slovami pomenovala poslankyňa
NR SR Helena Mezenská (OľaNO) aktuálne dianie
okolo spätného odkúpenia 49 % balíka akcií SPP, nad
ktorým uvažuje súčasná vláda Roberta Fica. Poslan-
kyňa Mandzáková, členka parlamentného hospodár-
skeho výboru, informovala verejnosť prostredníctvom
rádia Slobodný vysielač o „občianskom podnete“, po-
ukazujúcom na podozrivé praktiky pri vyplácaní divi-
dend. Zahraniční akcionári si na ne mali „požičiavať“
peniaze od súkromného sektora, čím spôsobili podniku
hospodársku stratu vyše 2 miliardy eur. Tú by v prípade
18
TÉMA MESIACA > GLOBALIZMUS: POKRAČOVANIE TRETEJ RÍŠE
SVETOVLÁDA V RUKÁCH KARTELU CENTRÁLNYCH BÁNKNový liberálny poriadok sa po druhej svetovej
vojne rozšíril na celú západnú hemisféru s ria-
diacim centrom vo Washingtone a Wall Street.
Avšak to, čo mu predchádzalo, má oveľa hlbšie
korene. Ak máme byť dôslední, musíme zájsť až
do obdobia 17. storočia. Konkrétne na dátum
27. júla 1694. Tento deň je historickým, zlomo-
vým bodom v chápaní rozloženia síl a ovládania
populácie. O tri storočia sa dôsledky prejavia
v celej deštruktívnej a zhubnej podobe. Človek
stvoril monštrum požierajúce človeka.
V ten deň bola založená Bank of England ako
základný kameň konštrukcie súčasného mone-
tárneho systému. Jeho modus operandi sú papie-
rové peniaze. I keď ich pôvod siaha v Číne až do
obdobia začiatku 9. storočia, svoje víťazné ťaže-
nie začali papierové peniaze práve prijatím záko-
na, ktorý iniciovala benátska kupecká oligarchia
migrujúcich Židov zastúpených Williamom Pa-
tersonom. Na základe tohto zákona si súkrom-
né skupiny fi nančníkov vydobyli monopol na
vydávanie peňazí. Práve v tomto období vznikli
banky, ktoré v takmer identickej podobe fungujú
dodnes. Do hry zároveň vstúpil aj dovtedy ne-
predstaviteľný úrok, ktorý pápež Innocent II.
CELÝ SVET ZAŽÍVA V SÚČASNEJ EPOCHE NOVÚ KONFIGURÁCIU SÍL A SPÔSOBOV VLÁDNUTIA. SKUTOČNÍ VLÁDCOVIA A ICH MOC SÚ PRITOM KAMUFLOVANÍ ILÚZIOU SLOBODNÝCH VOLIEB, MÝTOM O DEMOKRACII A TECHNOLÓGIAMI SOFISTIKOVANEJ PROPAGANDY. MEDIÁLNU HEGEMÓNIU DRŽÍ V RUKÁCH LEN ZOPÁR VYVOLENÝCH,
ABY ŇOU VYTVORILI NEPORAZITEĽNÝ FIREWALL NEDOTKNUTEĽNOSTI. TÚ ŤAŽŠIE KONTROLOVATEĽNÚ, MOSLIMSKÚ ČASŤ ĽUDSTVA SI VYVOLENÍ
PODROBUJÚ NÁSILÍM. TEROR NIE JE IBA ZBRAŇOU CHUDOBNÝCH, TEROR JE PO STÁROČIA NAJPOUŽÍVANEJŠÍM SPÔSOBOM PRESADZOVANIA ZÁUJMOV ZÁPADNÝCH
INŠTITÚCIÍ. POD ABSURDNOU A VYFABRIKOVANOU ZÁMIENKOU VOJNY PROTI TERORIZMU SA VŠAK DNES TEROR PROSTREDNÍCTVOM POLICAJNÉHO APARÁTU,
SLEDOVANIA A STÁLE VÝRAZNEJŠIEHO EKONOMICKÉHO PREPADU A ZADLŽOVANIA OBRACIA AJ PROTI OBYVATEĽSTVU AMERIKY A EURÓPY.
GLOBALIZMUS: POKRAČOVANIE TRETEJ RÍŠE
Tibor Eliot Rostas
19
20
TÉMA MESIACA > GLOBALIZMUS: POKRAČOVANIE TRETEJ RÍŠE
ešte na druhom lateránskom koncile výslovne
zakázal.
Nuž a tak sa počas týchto tristo rokov upevňo-
vali pozície súkromných fi nančných skupín až
do dnešnej neotrasiteľnej podoby kartelu bánk.
Práve prostredníctvom siete centrálnych bánk
je centralizovaná aj ich moc. Vytváraním peňa-
zí fi at lux (teda doslova z ničoho) sa zároveň
vytvárajú predpoklady na tvorbu úrokov, a tým
na zadlžovanie jednotlivcov a štátov. A práve na
tomto princípe sa dnes uskutočňuje takmer ne-
obmedzená moc.
Na to, aby mohla byť skutočne efektívna a kon-
trolovať celú planétu, musel byť vytvorený jed-
noduchý, no dômyselný systém menovej politi-
ky. Ten vyžaduje existenciu dominantnej meny
a od jej hodnoty sa budú odvodzovať hodnoty
všetkých ostatných mien. Konzorcium súkrom-
ných bankárov prijatím zákona Federal Reserve
Act kontroluje vydávanie amerického dolára od
roku 1913. Vtedajší kongresman Charles Lind-
bergh k tomu poznamenal, že „týmto zákonom
bol ustanovený najgigantickejší kartel na svete“.
Na rozšírenie sféry vplyvu fi nančných skupín aj
za hranice Spojených štátov bolo nutné učiniť
z dolára globálnu menu. Najprv to bola konferen-
cia v Janove, kde v roku 1922 fi nančné skupiny
posvätili dolár a britskú libru ako hlavné svetové
meny. O dve dekády neskôr, v roku 1944, sa však
podvodom v Bretton Woods stal dolár jedinou
hlavnou svetovou menou, ktorú vlastnilo konzor-
cium súkromných bánk. Ak majú bankári moc
vydávať papiere, ktorých hodnote veríme, majú
rovnako moc vytvárať dlhy na ovládnutie obyva-
teľstva a nárokovať si na ich skutočný majetok.
VIERU V BOHA NAHRADILA VIERA V BANKOVKUPeniaze (nehovoríme o minciach alebo papie-
rových peniazoch krytých zlatom, ale o ničím
nekrytých bankovkách, dnes už dokonca iba vir-
tuálnych) si počas svojho dobývania sveta získali
a podmanili myslenie a životnú energiu takmer
celého ľudstva. Ľudská bytosť je stále viac deter-
minovaná skľučujúcim zápasom o získavanie pe-
ňazí, ktoré sa stali základným kritériom úspechu
v takmer všetkých oblastiach života.
Svoje šťastie neodvodzujeme od lásky alebo spi-
rituálnych hodnôt, na ktoré sa dnes hľadí skôr
ako na pomýlený sektársky výstrelok, ale od
schopnosti mať, dostať a zarobiť. Sú to práve pe-
niaze, ktoré majú nad nami neobmedzenú moc.
Systém, v ktorom po nich túžime, získavame ich
a strácame, je systémom určujúcim naše zmate-
rializované bytie. Toto bytie, zatracujúce rodinu,
morálku a duchovno, sa vypestovalo v kultúrnej
revolúcii a natrvalo pozmenilo uvažovanie ľudí
strácajúcich raison d‘être.
Dnes presadzujeme homosexualitu pred manžel-
stvom, sex pre sex, feminizmus, práva pedofi lov,
ale aj právo na eutanáziu maloletých detí. Toto
všetko pod vznešeným pojmom „ľudské práva“
nahrádza tradičnú kresťanskú etiku. Je nám na-
vrávané, aby sme sa za ňu hanbili, bojovali proti
nej a prijali modernizmus zlatého teľaťa v palá-
coch neónových ríš a čiarových kódov.
Hedonizmus civilizácie Západu začína už v ra-
nom detstve. Deti sú na rozdiel od generácie ich
rodičov a starých rodičov vychovávané k indivi-
dualizmu a uzavretosti v spoločnosti virtuálnej
reality. Už v tomto období sú atakované výzvami
marketingu, ktorý sa v súčasnosti zameriava prá-
ve na dieťa ako najvýnosnejšiu cieľovú skupinu.
Napokon už narodením vstupuje dieťa do neko-
nečného labyrintu povinností, pričom tou prvou
je nutnosť podriadiť sa vakcínam, na ktorých
je postavený systém západného zdravotníctva.
V ňom hrajú prioritnú úlohu farmaceutické spo-
ločnosti, ktoré vzišli z korporácií ako IG Farben.
Tú riadili spriaznenci J. D. Rockefellera – Paul
a Max Warburgovci, fi nancujúci Hitlera a jeho
vojenskú mašinériu.
Ľudskej bytosti bolo odňaté právo na sebaurče-
nie, ak by sme sa vzdialili od vytýčeného priesto-
ru status quo. Vieru vo vyššie princípy nahradila
viera v seba samého, pretože nás prinútili uveriť,
že každý môže byť milionárom. V tomto priesto-
re si človek odcudzený sám sebe vytvára vlastnú
realitu založenú na miere jeho úspešnosti v spo-
ločnosti sociálneho darwinizmu. A ten azda naj-
lepšie defi nuje poučka: „Zbohatni, alebo skap!“
TRI PODMIENKY SVETOVLÁDYSvetovládu tvorí kartel s licenciou na tlač bezcen-
21
ných malých papierov, ktorých hodnote sme sa
vo všeobecnej hypnóze rozhodli veriť. Vznikom
inštitúcií, akými sú Medzinárodný menový fond,
Svetová banka a napokon aj OSN, sa uskutoč-
ňovanie ekonomického ovládania ľudstva dostá-
va od druhej svetovej vojny do globalizovaných
pozícií, ktoré majú strážiť a udržiavať legitimitu
súkromných konzorcií.
Následnou inštaláciou dvoch politických systé-
mov, ktoré reprezentovali veľmoci ZSSR a USA,
sa vytvoril zdanlivo súperiaci bipolárny svet
dvoch ideí a ekonomických systémov. Dnes však
už dokumenty, ktoré odhaľujú, že na oboch stra-
nách stáli mocenské záujmy tej istej elitárskej
skupiny, zásadne spochybňujú dôveryhodnosť
studenej vojny ako vojny dvoch systémov. Ťažko
tomu uveriť, najmä ak si v archívnych New York
Times z 23. augusta 1921 prečítate, že už revolu-
cionárov v roku 1917 fi nancovala Kuhn Loeb &
Co čiastkou 20 miliónov dolárov. Lenin im o šty-
ri roky vrátil s úrokom 80 miliónov a dovolil si
ponechať bankové kontá Romanovcov. Po roku
1990 sme svedkami procesu, v ktorom sa oba
systémy pod dohľadom spravodajských služieb
zlievajú v jeden blok prijímajúci tie najhoršie as-
pekty od svojich predchodcov.
V posledných troch dekádach sa postupne napĺ-
ňa idea centralizovanej svetovej moci, ktorú nie
je možné uskutočniť bez troch elementárnych
podmienok. Tou prvou je rozklad národných
štátov a budovanie homogénneho celku s cen-
tralizovaným mechanizmom riadenia, kontroly
a „obrany“. Druhou je zánik tradičných morál-
nych a duchovných hodnôt, ktoré do týchto čias
(hoci s obrovskými prehmatmi a prečinmi) re-
prezentovala cirkev. Treťou podmienkou je glo-
bálna mena, na základe ktorej je možné stanoviť
svetovú vládu. Zrejme nikomu kriticky uvažujú-
cemu neuniklo, že tieto podmienky sa už stávajú
skutočnosťou.
POLITIKA AKO TEÁTER PSYCHOPATOVTým najdôležitejším nástrojom na presadenie
koncepcie svetovej vlády je politika vytváraná
médiami. Sú to práve médiá, ktoré určujú, čo
si máme myslieť. Pritom nám predstierajú rea-
litu v podobe, v akej chcú, aby sme ju vnímali,
a skutočnosti zastierajú spôsobom, akým nám
ich ukazujú. Propaganda, ktorú ešte na počiatku
20. storočia vymyslela skupina intelektuálov pre-
svedčených, že myslenie väčšiny sveta je nutné
usmerňovať, sa stala dominantným nástrojom
na ovládnutie ľudí.
No nielen to. Jej najväčší význam spočíva v sys-
téme ochranného štítu existujúcej moci a mone-
tárneho systému. Médiá slúžia novodobé omše
a všetky svoje obradné nástroje odvodili de facto
od liturgií. Ich dogmatickú kanonizovanú štruk-
túru a formu určuje iba päť veľkých mediálnych
apoštolov – skupín, ktorých členovia predstaven-
stiev sú zároveň vlastníkmi najväčších svetových
značiek a korporácií.
Médiá vytvárajú účelovú hru, v ktorej okrem sti-
mulov k spotrebe vytvárajú aj ilúziu politického
zápasu. Ten je však len odpútaním pozornosti
od kľúčových podstát fungovania nášho sveta.
Politici sú v prevažnej miere len priemerne in-
teligentné osoby s veľmi nízkou mierou empa-
tie a vysokým podielom vlastností defi nujúcich
psychopatov. Ich najvýraznejším osobnostným
rysom je vysoká miera exhibicionizmu a narciz-
mu. Tá je v častej kombinácii s kriminálnou a de-
viantnou minulosťou základným predpokladom,
aby boli na fórach podobných skupine Bilder-
berg nominovaní do pozícií kandidátov, ktorým
máme v ilúzii slobodných a demokratických vo-
lieb odovzdať svoj hlas. S takouto minulosťou,
priemerným IQ a takmer nulovými morálnymi
hodnotami sú ideálnym materiálom na vydiera-
nie a korumpovanie nedozerných rozmerov.
Pôvodná úloha politikov ako reprezentantov zá-
ujmov občana a štátu sa v súčasnosti stala jed-
ným z najväčších sebaklamov. Tisíce ich sporov,
ktoré sledujeme pred hypnotickými svätyňami,
majú jedinú úlohu: vytvoriť zmätok paralyzujúci
akúkoľvek akcieschopnosť. Toto je ich pravá úlo-
ha, a preto sa nemožno čudovať, že tieto miesta
obsadili práve takí, akých máme. Pre skutočnú
moc v pozadí sú ideálni.
ŠTVRTÁ RÍŠANa to, aby mohli byť všetky uvedené zámery
účinne presadzované, je nevyhnutné mať nepria-
teľa ako základný predpoklad kontroly domáce-
22
TÉMA MESIACA > GLOBALIZMUS: POKRAČOVANIE TRETEJ RÍŠE
23
24
TÉMA MESIACA > GLOBALIZMUS: POKRAČOVANIE TRETEJ RÍŠE
ho obyvateľstva. Tohto nepriateľa treba najprv
stvoriť. Po umŕtvení strašiaka komunizmu bola
na objednávku dodaná koncepcia Stretu civi-
lizácií. Jej autor profesor Samuel Huntington
ako duchovný guru prezidenta Georgea Busha
v nej prichádza k záveru, že fi nálnu bitku už
nepovedú ideológie, ale západná a židovská
kultúra s kultúrou moslimov a aziatov.
A tak obrovský útlm vojensko-priemyselného
komplexu od konca osemdesiatych rokov ko-
nečne oživil nový duch ničoty a rinčania zbra-
ní. Západné hodnoty (rozumej koloniálnu nad-
vládu a život na úkor zvyšného sveta) musíme
brániť. NATO už nie obranný pakt, ale vojen-
ský blok, ktorý vo svete presadzuje hegemóniu
a nadradenosť vládnucej skupiny. Tá sa – na-
nešťastie pre amerických občanov – etablovala
práve v prostredí „slobodnej krajiny neobme-
dzených možností“.
O tom, kto v Spojených štátoch určuje chod ce-
lej spoločnosti s veľkým vplyvom na celý svet,
nás oboznamujú štúdie mnohých univerzitných
osobností ako James Petras, Kevin MacDonald,
Isreal Shahak, Noam Chomsky či Stephen Walt
a John Meersheimer. Práve dvaja posledne me-
novaní napísali knihu o izraelskej loby v Spoje-
ných štátoch. Tá odhaľuje, ako židovská loby
kontroluje ekonomiku a politiku veľmoci. A tu
sa dostávame k jadru celej problematiky na
tému „Kto vládne svetu?“.
Odmyslime si mantry zaklínadiel antisemitiz-
mu, extrémizmu a popierania holokaustu, ktoré
sa objavia vždy v momente, keď sa niekto odvá-
ži kritizovať politiku nedotknuteľných v Izraeli
alebo v Spojených štátoch. Je to predovšetkým
mocná sionistická loby, ktorá spolu so spriazne-
nými šíkmi neokonzervatívcov stojí za kľúčový-
mi rozhodnutiami, akými je útok na Irak, Líbyu
či Afganistan a ďalšie obete fi ktívnej vojny proti
terorizmu. Táto loby vymyslela vojnu proti tero-
rizmu, a aj ju realizuje.
Ak sledujeme mocenské prepojenia počnúc mo-
netárnym systémom, ktorého korene a všetky
nitky vedú do bankárskych domov typu Roth-
schild, JP Morgan, Barclays, odtiaľ k mediál-
nym gigantom Reuters, The New York Times,
Disney Corp., The Washington Post až ku sieti
nadnárodných kartelov a korporácií, pohybuje-
me sa stále po tej istej línii, ktorú popisujú aj
spomínaní univerzitní profesori.
Tá línia končí vykonávateľmi – vojensko-prie-
myselnými komplexmi Northrop Grumman,
Halliburton či Lockheed Martin, ktoré majú
svojich majiteľov nielen v Kongrese, ale aj vo
vláde USA, ako to bolo v prípade Rumsfelda,
Chenneyho, Wolfowitza a ďalších. Korporácie
vykonávateľov presadzujú záujmy nadnárod-
ných gigantov, ktoré stvorila loby. Dominuje vo
všetkých spomínaných oblastiach, kde centrál-
ny nervový systém vytvárajú think-tanky vyvo-
lených ako Project for New American Centu-
ry. Ten vyhlasuje nadradené postavenie USA
voči ostatnému svetu, ako aj eliminovanie snáh
o rovnocenné postavenie eventuálneho rivala,
budovanie pozícií pre asymetrické vojny, do-
hľad nad svetovým bezpečnostným poriadkom
a nevyhnutnosť vyhrať simultánne vojny veľké-
ho rozsahu. Napokon, boli to izraelské novi-
ny Ha‘aretz, ktoré 4. mája 2003 zverejnili, že:
„Vojna proti Iraku bola inicializovaná 25 neo-
konzervatívnymi intelektuálmi, prevažne Žid-
mi, ktorí tlačia prezidenta Busha ku zmene
smeru dejín...“ (Richard Perle, Paul Wolfowitz,
Douglas, Feith, Abrams, Wiliam Kristol, Char-
les Krauthammer...). Ak pospájame jednotlivé
puzzle čiernej globálnej vlády, dostaneme ob-
raz spojenia fi nančných skupín z čias benát-
skych kupcov ovládajúcich ekonomiku, politi-
ku a médiá – slovom korporatokraciu.
A tá je – ako vieme – elementárnou podmien-
kou existencie fašizmu, ktorý si našiel svoje
bezpečné útočisko na nedobytnom americkom
kontinente, kam sa presunul po druhej svetovej
vojne. Aj naďalej rozvíja a presadzuje rasistickú
ideológiu nadradenosti vyvolených. Jej projek-
tantmi a vyznávačmi sú tí istí, ktorí obludnými
fi nančnými machináciami a propagandou voh-
nali ľudstvo do dvoch svetových vojen, a tiež do
fi ktívnej vojny proti terorizmu.
Naším najväčším nepriateľom však aj naďalej
ostávame najmä my sami, úbohá hmýriaca sa
masa jednotlivcov ovládaných uspokojovaním
individuálnych túžob, žiadostivosti a chamti-
vosti, naučená na ceste k úspechu nenávidieť
samu seba.
25
Smith považoval konkurenciu za prirodzenú
a žiaducu, za hnací motor ľudstva. Štátne
zásahy pripúšťal iba v krajných prípadoch,
mali tvoriť len akýsi rámec. Presadzoval tzv. „uži-
točný“ egoizmus, bol presvedčený, že spoločnosť
bude najlepšie fungovať vtedy, ak budú ľudia sle-
dovať svoje vlastné individuálne záujmy. Smith
nebol žiaden nevzdelanec, študoval na viacerých
univerzitách, podieľal sa na činnosti prvého eko-
nomického klubu, bol zvolený za profesora logiky
a mravnej fi lozofi e. Neskôr sa zoznámil s Vol-
tairom a vstúpil k slobodomurárom. Jeho kniha
Wealth of Nations (Bohatstvo národov) sa stala
ekonomickou bibliou. Smithova fi lozofi a bola
jednou z mnohých osvieteneckých vízií globálnej
univerzálnej spoločnosti, vízií, ktoré odmietali
usporiadanie sveta na národnom či náboženskom
princípe.
LIBERÁLNE OMYLYSamotné paradigmy fi lozofi e voľného trhu sú
v súčasnom prekrútenom podaní amorálne,
a keby boli otvorene diskutované, nemali by šan-
cu na úspech. Práve z tohto dôvodu sú do ľudí
tlačené postupne a opatrne. Stokrát opakovaná
lož sa stáva pravdou.
Voľný trh glorifi kuje konkurenciu ako najrých-
lejšiu a najefektívnejšiu cestu zdokonaľovania.
Krutý konkurenčný boj, v ktorom zopár ľudí ví-
ťazí, kým zvyšok prehráva, má zabezpečiť, aby
tí najlepší prežili a stali sa úspešnými. Ide o so-
ciálny darwinizmus. Ak budú tí najlepší z nás
na všetkých miestach, trh by mal fungovať op-
timálne. Najlepší v čom? Bezhlavá konkurencia
podporuje závisť, nenávisť, podvod a klamstvo.
Doslova násobí trestné činy.
Oslabovanie štátov, ktoré prebieha už desaťročia,
postupuje plánovite krok za krokom na základe
liberálnej fi lozofi e laissez faire. V jej ponímaní
by mali byť štáty len určitým rámcom pre súťaž
podnikateľských subjektov, to znamená dbať
na dodržiavanie zákonov zaisťujúcich základné
ľudské práva a slobody. Čím menej štátu, tým
rovnejšie podmienky pre súťaž fi riem vzniknú,
a ich následkom bude zvyšovanie kvality, zlep-
šenie ponuky, rast zamestnanosti, rast miezd,
TÉMA MESIACA > OD VOĽNÉHO TRHU K VLÁDE KORPORÁCIÍ
ZÁKLAD SÚČASNEJ EKONÓMIE TVORIA TEÓRIE ADAMA SMITHA Z PRELOMU 18. A 19. STOROČIA. EŠTE AJ DNES SÚ PREZENTOVANÉ AKO MODERNÉ,
POKROKOVÉ, PRINÁŠAJÚCE SLOBODU, EFEKTIVITU A PROSPERITU. ČO JE NAJHORŠIE, NIE SÚ POROVNÁVANÉ S ROVNOCENNÝMI TEÓRIAMI,
A PRETO Z KAŽDÉHO SÚBOJA VYCHÁDZAJÚ VÍŤAZNE UŽ VOPRED. BUDUJE SA MÝTUS NEPREKONATEĽNEJ FILOZOFIE LAISSEZ FAIRE (VOĽNÉHO TRHU).
OD VOĽNÉHO TRHUK VLÁDE KORPORÁCIÍ
Anton Smataník
26
TÉMA MESIACA > OD VOĽNÉHO TRHU K VLÁDE KORPORÁCIÍ
vznik nových technológií atď. Predpokladá sa
dokonalé rozhodovanie spotrebiteľov, ktorí budú
v každej chvíli dokonale informovaní. Inak napí-
sané, vždy zvolia kvalitnejší produkt od etickej-
šej fi rmy.
ZHUBNÉ NÁSLEDKYDôsledkom prehnanej deľby práce, ktorá mala
ekonomiku výrazne zefektívniť, sú ľudskí roboti,
programovaní na svoje budúce zamestnanie už
od strednej školy. Majú minimálne všeobecné
vedomosti, rozhľad, národnú hrdosť, kultúrnu
a morálnu úroveň. Namiesto zrelých, múdrych,
samostatne mysliacich a rozvinutých osobností
vytvárame jednoúčelových, tunelovo vidiacich
mentálnych otrokov hromadiacich hmotné stat-
ky. Všetko pre pracovné miesto a potreby fi rmy.
Konzum je hnacou silou laissez faire. Konzum
neustále rastúci, redukujúci človeka na rolu
spotrebiteľa a život na obscénny materializmus.
Čím budeme mať viac a kvalitnejších produktov,
tým lepší by mal byť náš život. V rámci potreby
neustále maximalizovať zisk nastúpili praktiky
plánovaného zastarávania, nezmyselných paten-
tov, nasmerovanie vedy na oblasť biznisu. Nové
technológie, ktoré môžu ohroziť zisky fi riem, sú
zosmiešňované, bagatelizované, démonizované,
stavané do polohy šialených alternatív bez mies-
ta v reálnom svete.
Pre objektivitu a Smithovu obhajobu treba po-
znamenať, že jeho fi lozofi a laissez faire bola zne-
užitá a je hnaná do krajnosti. Elity použili, čo sa
im hodilo, vytrhli časti fi lozofi e z kontextu a opo-
menuli iné Smithove diela. Preto dnes hovoríme
o neoliberalizme, a nie liberalizme. Smith nemal
ani potuchy o tvorbe peňazí z ničoho, zadlžení
polovice ľudstva, divokých virtuálnych svetoch
fi nancií žijúcich vlastným životom. Navyše vyža-
doval vysoko morálne správanie.
PREČO TO NEFUNGUJELaissez faire predpokladá trh podnikateľských
subjektov, z ktorých žiaden nie je taký veľký, aby
bol schopný významne ho ovplyvniť. Nesmeli by
existovať monopoly, oligopoly, ani kartely, ktoré
sú však po určitom čase úplne bežné. Veľkí sa
stávajú ešte väčšími, malí ešte menšími, moc sa
centralizuje. Nerovnosti sa prehlbujú aj s tým,
ako klesá moc štátov ovplyvňovať trh. Štát, ktorý
je stále menší, stráca páky pre zásahy do trhové-
ho prostredia, napr. na ochranu práv zamestnan-
cov, životného prostredia, dodržiavanie platných
zákonov, vyrovnávanie trhového prostredia ob-
medzením monopolov, oligopolov, potieraním
kartelových dohôd atď. Štát, ktorý sa zmení iba
na rámec, stáva sa len bezzubým pozorovateľom
namiesto proklamovaného prísneho policajta.
Ďalším dôvodom predurčeného neúspechu ka-
pitalizmu voľného trhu je skutočnosť, že všetky
subjekty by museli začínať na jednej štartovacej
čiare (disponovať rovnakými zdrojmi v podobe
pôdy, kapitálu, zamestnancov, ale aj rovnako
kvalitným manažmentom), čo je vylúčené.
Kapitalizmus voľného trhu mylne predpokladá
väčší záujem uspokojovať potreby zákazníkov
ako záujem dosahovať zisk. V skutočnosti je
to naopak. Zisk sa stal všetkým a podnikatelia
sú ochotní kvôli jeho maximalizácii spraviť čo-
koľvek. Reklama je bežne prijímaná, aj keď ide
o propagandu, rapídne poklesla životnosť tova-
rov, inovácie sa stali pseudoinováciami, záťaž na
životné prostredie stúpla, mzdové ocenenie pra-
cujúcich sa v porovnaní s dosahovanými ziskami
stalo úplne smiešnym, zamestnanosť klesá, trh
zaplavili tony produktov a služieb, ktoré by ne-
indoktrinovaní zákazníci nikdy nekupovali.
PRAVDY A KLAMSTVÁKlamstvom je tvrdenie, že kapitalizmus voľného
trhu sa zrodil postupne, prirodzene, vďaka túžbe
ľudí po sebarealizácii a predstavuje nový evoluč-
ný stupeň ľudstva. Pravdou je, že laissez faire vy-
žaduje na svoje implementovanie masívne štátne
zásahy prebiehajúce celé desaťročia. Globálny
voľný trh pôsobí antisociálne a podkopáva zá-
klady civilizácie ako takej. Treba sa zbaviť mýtu
o jeho samovoľnom rozširovaní, stačí sa pozrieť
na transformačný proces, ktorý u nás prebehol
po roku 1989. Mizerné sociálno-inžinierske ex-
perimenty násilného zavádzania voľného trhu
vo Veľkej Británii v 19. storočí, Mexiku v druhej
polovici 20. storočia či Rusku koncom 20. sto-
ročia nikto z jeho obhajcov nespomenie. Boli
to zlyhania, ktoré poškodili spomínané štáty na
celé desaťročia. Odporúčam prečítať si knihu
profesora Johna Graya Marné iluze.
27
Voľný trh bol do hospodárstva zavádzaný vždy
razantne, nekompromisne a bez súcitu. Ľudia
si uťahovali opasky s neustálym očakávaním,
že raz to bude lepšie. Súčasne s tým, ako jeho
predstavitelia vytrvalo tlačili a lobovali za zme-
ny zákonov, ktoré by im umožnili v čoraz väčšej
miere realizovať ich podnikateľskú činnosť (de-
regulácie, liberalizácie a harmonizácie), prebie-
hal prevod štátneho majetku na súkromný (pri-
vatizácie). Využívali sa aj rôzne legislatívne diery
a právne kľučky.
Rušenie dotácií ako nástroja deregulácie je pre-
zentované ako vyrovnávanie pokriveného trhové-
ho prostredia. Je nám opakovane tvrdené, že ak
sa dotácie odstránia, menšie fi rmy budú na rov-
nakej lodi s veľkými, čím sa vytvorí tlak na ich
zefektívnenie, inovácie a kreativitu manažmentu.
Na námietky prevalcovania konkurenciou sa od-
povedalo: trh to vyrieši. Vraj ak aj konkurencia
prevalcuje tieto fi rmy, znamená to, že je kvalit-
nejšia, pretože inak by od nej ľudia nekupovali.
Prvou zamlčanou pravdou je skutočnosť, že do-
tované domáce fi rmy boli ešte schopné súperiť
s obrovskou silou korporácií, ale akonáhle o ne
prišli, začali sa prepadávať do červených čísel.
Druhý utajený fakt tkvie v tom, že medziná-
rodné korporácie neplatia nášmu štátu žiadne
dane, ich kapitál má obrovskú mobilitu. Treťou
zastretou skutočnosťou je tá, že korporácie pro-
dukujú tovar, ktorého kvalita je výrazne nižšia
ako kvalita domácej produkcie. Štvrtou, že ak aj
majú niektoré medzinárodné korporácie divízie
na Slovensku (čiže nejde o exportérov), zamest-
návajú výrazne nižší počet Slovákov a platia im
nižšie mzdy. Piate pravdivé tajomstvo je iró-
niou. Investorom sú poskytované bohaté dotácie
a udeľované dlhodobé „odpustky“ od platenia
daní.
Privatizácie sú prezentované ako predaje ne-
rentabilných fi riem šikovným podnikateľom,
ktorých manažmenty akosi automaticky dokážu
robiť lepšie rozhodnutia než tie štátne. Táto sku-
točnosť sa vraj nedá zmeniť. Riešenie? Namiesto
zmeny manažmentu sa zmení vlastník. Rovna-
kým klamstvom sú ceny sprivatizovaných pod-
nikov, ktoré bývajú hlboko pod ich reálnou hod-
notou. Tendre sú šité na mieru, víťazi sú vopred
28
ko po zavedení voľného trhu do hospodárstva
ekonomicky rozložiť každý štát, ten náš je toho
najlepším príkladom.
Medzinárodné organizácie, rôzne inštitúty,
ústavy, think thanky a školy zakladané a riade-
né agentmi korporácií, naivkami a hlupákmi sú
ich hlásnou trúbou už desaťročia. Vedú takmer
všetky ekonomické a politické diskusie, masmé-
dia reprezentujú ich názory, učia a vychovávajú
mládež v školách, vydávajú nesmierne množstvo
odborných periodík, populárnu ekonomickú li-
teratúru, píšu články, diskutujú s verejnosťou,
stoja za rôznymi „osvetovými“ projektmi.
Korporácie prerástli množstvo štátov (medzi
100 najsilnejšími ekonomikami ich je viac než
polovica) a vďaka obrovskej výhode, ktorou je
ich mobilita (spolupráca štátov nie je natoľko
kvalitná, aby ju eliminovala), môžu unikať spra-
vodlivosti a zdaneniu. Zaujímavé je, že na jednej
strane hlásajú minimálny štát, na strane druhej
im „nesmrdia“ dotácie. Naopak, stávajú sa pod-
mienkami pri rokovaniach. Keďže korporácie
vlastnia väčšinu médií a politikov, ich moc je
enormná a nemá protiváhy. Z čoho si môžeme
zvoliť, keď za kvázi konkurenčnými fi rmami sto-
jí rovnaká korporácia alebo ich zoskupenie?
Obzvlášť ničivý je postup korporácií v Afri-
ke, Južnej Amerike a na Blízkom východe.
Nemajú problém zaplatiť nájomných vrahov,
podporovať rôzne strany konfl iktov, démonizo-
vať odporcov, fi nancovať, zbrojiť a robiť PR mi-
litantom. Všetko šikovne zastrešia a zlegalizujú
„mudrci“ Medzinárodného menového fondu,
Svetovej banky, Svetovej obchodnej organizácie
a Organizácie Spojených národov. Práve oni prí-
du s „ozdravnými ekonomickými programami“.
Programami, ktoré štáty dostanú do dlhu, prinú-
tia ich rozpredať spoločný majetok, odstránia
clá, kvóty a zvýhodnenia domácich podnikate-
ľov, zo zamestnancov spravia otrokov, znížia so-
ciálny štandard, zvýšia nezamestnanosť atď. Ak
by sa aj nenašli korumpovateľní politici, stačí
vojna s terorom či akcia „oslobodenia“. Násled-
ne sa občania ani len nestačia čudovať, ako im je
priamo pred očami rozkradnutý štát, ktorý bu-
dovali stáročia. Odporúčam prečítať si odborné
články na portáli Paradigma.sk. Ide o skutočný
neokolonializmus.
TÉMA MESIACA > OD VOĽNÉHO TRHU K VLÁDE KORPORÁCIÍ
určení. Zažili sme aj predaje bez súťaže priamo
do rúk kamarátov a kumpánov. Privatizácie a od-
predaje dokonale zapadajú do fi lozofi e voľného
trhu, teda nie je možné proti nim namietať nič
z podstaty, iba pre zvolenú formu.
Liberalizácie zákonníka práce „znižujú náklady
fi riem“ (umožňujú platiť nízke mzdy), „zvyšujú
fl exibilitu pracovnej sily“ (uľahčujú prepúšťa-
nie), „umožňujú občanom uzatvárať viacero
pracovných pomerov“ (otročenie v dvoch fi r-
mách súčasne), „umožňujú zamestnancom uza-
tvárať pracovné zmluvy so zamestnávateľmi bez
prostredníkov“ (deštruujú odbory a vytvárajú ne-
pomerne silnejšiu vyjednávaciu pozíciu zamest-
návateľa), čím sa „výrazne zlepšuje podnikateľ-
ské prostredie“ (fi rmy majú väčšie zisky). Čo je
dobré pre fi rmu, má byť dobré pre všetkých.
Harmonizácie daní mali podobný účel ako ruše-
nie štátnych dotácií – odstrániť „anomálie“, za-
viesť do ekonomiky „systém“. Teda zvýšiť dane
domácim fi rmám a odstrániť ich daňové výnim-
ky. Rovnaké daňové zaťaženie pre všetkých, len
sa akosi pozabudlo, že korporácie a medzinárod-
né fi rmy zdaňujú svoj zisk v „raji“ a majú vytvore-
né celé oddelenia odborníkov na „optimalizáciu
daňového bremena“.
KORPORATOKRACIAPraktickými príkladmi nedávneho zavádzania
neoliberálneho laissez faire v štátoch je that-
cherizmus Veľkej Británie, reaganizmus v USA,
jeľcinizmus v Rusku, havlizmus v Česku či
miklošizmus u nás. Problém je globálny, takmer
žiaden štát sa nevyhol pokusom o zavedenie ka-
pitalizmu voľného trhu.
Voľný trh úspešne zabíja parlamentnú demokra-
ciu a mení ju v korporatokraciu. Jeho neolibe-
rálna fi lozofi a je fi lozofi ou korporácií, tvorí
komplexný súbor teórií, ktoré dokážu veľmi
emotívne, sugestívne a zdanlivo logicky obhá-
jiť neobhájiteľné. Funguje však len modelovo
a teoreticky, predpoklady, ktoré vyžaduje, nie je
možné zabezpečiť. Štáty sa vždy začnú skôr či
neskôr brániť. Globálny voľný trh potiera tradí-
cie, históriu, autority, spoločenské hodnoty, ako
aj duchovno. Ľudská duša túžiaca po niečom
viac nevydrží dlho na mizerných substitútoch,
ktoré sú jej ponúknuté. Korporácie dokážu krát-
29
TÉMA MESIACA > JEDEN SVET – JEDNA TOTALITA
Nový svetový poriadok má svoj terč alebo
úhlavného nepriateľa. Tým sú národy
a štáty – ich vlády a politici, ktorí pre-
sadzujú národnoštátne záujmy. Vzhľadom na
koncepciu spravodlivého svetového usporiadania,
ktorá na prvý pohľad pôsobí vznešene, sú tieto
stanoviská a ideológie prezentované ako prežitok
minulosti. Protagonisti Nového svetového poriad-
ku sa vôbec netaja tým, že národy a štáty sú neže-
laným prvkom v ich projekte.
Myšlienka Nového svetového poriadku v jeho
súčasnej podobe uzrela svetlo sveta začiatkom
minulého storočia. Anglický spisovateľ H. G.
Wells, považovaný aj za jedného z otcov scien-
ce-fi ction, už v roku 1939 tvrdil, že v mene No-
vého svetového poriadku musí zmiznúť národný
individualizmus, musia zaniknúť suverénne štáty
a súčasné vlády. To už dnes nie je science-fi ction
v duchu Wellsovho diela, ale politická koncepcia
uplatňovaná v praxi naprieč celým svetom. Hen-
ry Kissinger, niekedy ofi ciálna, inokedy tieňová
postava politiky svetového hegemóna – USA,
ešte v 70. rokoch vyhlásil, že nastáva zmena, aká
tu nebola niekoľko stoviek rokov, počas ktorých
bol medzinárodný systém postavený na národ-
ných štátoch.
Ten istý Kissinger dal návod, ako treba zúčtovať
s národnými štátmi, keď vo Washingtone pred
skupinou obchodníkov v septembri 1974 vyhlásil
(citát sa týka dnes aktuálneho Grécka): „Grécky
národ je anarchistický a ťažko ho možno skrotiť.
Preto musíme viesť úder do ich kultúrnych kore-
ňov. Možno ich potom donútime ku konformite.
Mám na mysli samozrejme úder do ich jazyka,
NOVÝ SVETOVÝ PORIADOK NIE JE FIKCIA, KONŠPIRAČNÉ BLÚZNENIE, ANI PRÁZDNE TEORETIZOVANIE. NÁSTUP A REALIZÁCIA NOVÉHO SVETOVÉHO PORIADKU JE FAKT, PRED KTORÝM SI MÔŽEME ZATVÁRAŤ OČI, ALE TÝM NEPOPRIEME
JEHO EXISTENCIU. HLAVNÝ MEDIÁLNY PRÚD A SPOLOČENSKÉ VEDY PRITOM PRIPOMÍNAJÚ RUSKÚ ROZPRÁVKU KRÁĽOVSTVO KRIVÝCH ZRKADIEL,
KDE JE VŠETKO DEFORMOVANÉ, TAKŽE NIKTO NEROZOZNÁ PRAVDU OD LŽI, ANI DOBRO OD ZLA. ANI NAŠE MÉDIÁ A SPOLOČENSKÉ VEDY VO VZŤAHU
K NOVÉMU SVETOVÉMU PORIADKU NEOPISUJÚ REALITU, LEN JEJ SKRESLENÝ A POKRIVENÝ ODRAZ. ŽIAĽ, NIEKEDY JE TO Z NEZNALOSTI, ALE ČASTO SKÔR
Z VYKALKULOVANEJ VYPOČÍTAVOSTI ČI PREHNANEJ POLITICKEJ KOREKTNOSTI.
JEDEN SVET – JEDNA TOTALITA
M. Morés
30
TÉMA MESIACA > JEDEN SVET – JEDNA TOTALITA
náboženstva, kultúry a historických rezerv, aby
sme dokázali neutralizovať ich schopnosť vyvíjať
sa, odlišovať sa alebo udržať sa; aby sme ich takto
odstránili ako prekážku pri našich strategicky dô-
ležitých plánoch na Balkáne, v Stredozemnom
mori a na Blízkom východe.“
O Novom svetovom poriadku už odvtedy hovo-
ril priemyselník Nelson Rockefeller, prezident
Nixon či prezident George Bush starší, dokonca
aj v prejave o stave únie začiatkom 90. rokov. Na
prvé počutie je to krásna a humánna predstava.
Musíte však bezvýhradne uveriť slovám Georga
Busha st.: „Nový svetový poriadok – svet, kde vlá-
da práva, a nie zákony džungle, riadi správanie sa
národov. Ak budeme úspešní – a my uspejeme –
máme skutočnú šancu vytvoriť Nový svetový po-
riadok a svet, v ktorom dôveryhodná OSN môže
použiť svoju mierovú silu a konečne naplní pred-
stavy a vízie zakladateľov Spojených národov.“
Sú to slová, ktoré možno azda aj tesať do kame-
ňa, no projektanti a realizátori Nového svetové-
ho poriadku kráčajú k svojmu cieľu – teda ofi -
ciálne k mieru, porozumeniu a prosperite, práve
cez vojny, krízy, pseudorevolúcie a materiálne
i duchovné ruinovanie najširších vrstiev obyva-
teľstva. V praxi to vyzerá skôr tak, že v rámci
Nového svetového poriadku sú národy, štáty,
vlády, kultúry a rozmanitosť prekážkou, pretože
stačí len otrocká, poslušná a konzumná masa
pod jednou zástavou, s jednou jedinou vládou,
ministerstvom, armádou a políciou. Pochopiteľ-
ne, v záujme vlastného dobra.
Aj Európa zohráva v tejto koncepcii svoju úlohu
– v podobe centrálneho superštátu, ktorý zmaže
rozdiely medzi národmi a štátmi. Otázka znie:
v mene koho a čoho? V mene duchovného i ma-
teriálneho rastu celej Európy, v mene jej bezpeč-
nosti a perspektívy?
Jednoznačne to vyjadril pred troma rokmi prvý
riaditeľ Európskej banky pre obnovu a rozvoj
31
Jacques Attali: „Buď budeme smerovať k sveto-
vej vláde, alebo dáme prednosť národným záuj-
mom.“
V čase umelo vytvorenej dlhovej a hospodárskej
krízy padajú vlády a dochádza k predčasným
voľbám, no k moci sa dostávajú elitári. Tak to
bolo napríklad v Grécku, keď vládol občanmi
nevolený premiér Lucas Papadimos a v Talian-
sku predseda vlády Mário Monti. Politici, ktorí
slúžili v Európskej centrálnej banke, v Európskej
komisii, prepojení s americkým fi nančným mo-
lochom Goldman Sachs a členovia spolkov ako
Bilderberg a Trilaterálna komisia. Ľudia, ktorí
vidia riešenie problémov len a len v obetovaní
fi nančnej zvrchovanosti a suverenity, v zriade-
ní celoeurópskeho ministerstva fi nancií a hos-
podárstva, ktoré budú štátom diktovať politiku
príjmov a výdavkov. Teda vo vytýčenej ceste cen-
tralizácie Európy v Bruseli s centrálnou vládou,
ktorá bude rozhodovať o všetkom.
Európska komisia sa snaží získať právomoc
nahliadnuť do rozpočtov členských krajín ešte
pred ich defi nitívnym schválením v národných
parlamentoch. A o to práve ide – využiť dlhovú
krízu na vnútenie pravidiel, ktoré povedú k odo-
vzdávaniu právomocí do jediného centra. Cieľ
je jasný: centralistické ovládnutie hospodárstva,
prehlbovanie spoločnej legislatívy, ovládnutie
štátnych rozpočtov a presun práv občanov zo
štátnej úrovne na úroveň nadštátnu.
Realita mocenského zápasu o ovládnutie sveta
pripomína vizionárske fi lmové dielo Televízna spoločnosť, nakrútené v Spojených štátoch v po-
lovici sedemdesiatych rokov minulého storočia.
V ňom majiteľ televíznej spoločnosti opisuje, ako
vlastne funguje svet: „Uvažujete v meradle štátov
a národov. Nič také neexistuje. Nie sú Rusi, nie
sú Arabi, nie je tretí svet, nie je Západ. Je jediný
holistický systém v systéme. Jedno ohromné, in-
tegrujúce, rôznorodé, celosvetové panstvo dolá-
ra – naftodolárov, elektrodolárov, multidolárov,
všetkých rubľov, libier, jenov a šekelov. Tento
medzinárodný systém peňazí určuje celý skvost
života na našej planéte. To je prirodzený stav
dnešných vecí. To je atomárna, subatomárna a
galaktická štruktúra dnešného sveta. Nie je žiad-
na Amerika, nie je ani demokracia, je iba IBM,
ITT, AT&T, DuPont, Dow, Union Carbide a
Exxon. To sú štáty dnešného sveta. Už nežijeme
vo svete štátov a ideológií. Svet je teraz množina
korporácií neúprosne ovládaných nemennými
zákonmi trhu. Svet je biznis, a tak to bolo od
začiatku sveta. Naše deti musia vidieť dokonalý
svet, kde nebudú vojny, hlad, útlak a brutalita. A
uvidia ekumenickú holdingovú spoločnosť, pre
ktorú budú pracovať všetci ľudia na svete vo vše-
obecný prospech. A všetci ľudia budú vedieť, že
o všetko je postarané.“
Niekoho môžu tieto výroky nadchnúť, aký bez-
problémový a bezpečný svet je pred nami. Časť
politikov či spoločensky aktívnych ľudí však
nemá klapky na očiach a vidí, čo sa napriek po-
kriveným zrkadlám naozaj deje.
Bývalý americký senátor a kandidát na prezi-
denta Mike Gravel varuje: „Korporácie sú po-
stavené tak, aby sa zodpovedali len vlastným ak-
cionárom, nie vláde a nie ľuďom. Toto sa musí
zmeniť, pretože to vedie ku zničeniu planéty.
Korporácie nemajú morálku. Nesmú vládnuť
spoločnosti, ako to môžeme vidieť dnes. Musia
byť regulované. Ľudia sú slobodní iba vtedy, keď
sa podieľajú na vládnutí. V dnešnom svete nepo-
znám ani jednu takúto krajinu.“
Európa je v rámci Nového svetového poriadku po-
važovaná za akýsi experiment, ako dostať odlišné
krajiny s rôznymi jazykmi, právnymi systémami
a kultúrou do zoskupenia, ktoré ich postupne pri-
praví o národnú a štátnu suverenitu. Skúsenosti
s dlhovým bankrotovaním krajín a vnucovaním
reštrikcií, reforiem a škrtov môžu poslúžiť ako
medzistupeň na doladenie právneho, politického,
fi nančného a sociálneho modelu celosvetového
panstva fi nančno-bankovej oligarchie. Kompe-
tencie národov a národných štátov majú prevziať
nadnárodné autority a inštitúcie cestou prehlbo-
vania integrácie. Projektanti Nového svetového
poriadku majú zdroje prevyšujúce možnosti jed-
notlivých krajín. Kupovaním politických síl aké-
hokoľvek zamerania v akýchkoľvek voľbách idú
cestou vytvárania nadnárodných subjektov a pre-
sadzovania nadnárodného práva.
V dielni strojcov Nového svetového poriadku pre
nás pripravujú totalitu, ktorá prekoná predstavy
Georga Orwella v románe 1984 i skúsenosti Ale-
xandra Solženicyna v Súostroví Gulag.
32
GENIUS LOCI >SLOVENSKOFoto: Tibor Škandík / Jamnické pleso / 1986
33
GENIUS LOCI >SLOVENSKOFoto: Tibor Škandík / Roháčske pleso / 1986
3434
GENIUS LOCI >SLOVENSKOFoto: Tibor Škandík / Osobitá / 1983
3535
GENIUS LOCI >SLOVENSKOFoto: Tibor Škandík / Zábrať / 1982
3636
GENIUS LOCI >SLOVENSKOFoto: Tibor Škandík / Hrebeň Roháčov z Volovca / 1993
37
GENIUS LOCI >SLOVENSKOFoto: Igor Supuka / Buk lesný pod Ploskou vo Veľkej Fatre
www.photo-pictures-slovakia.com
3838
GENIUS LOCI >SLOVENSKOFoto: Igor Supuka / Vrch Muráň v Belianskych Tatrách – Dolina Zadné Meďodoly
www.photo-pictures-slovakia.com
3939
GENIUS LOCI >SLOVENSKOFoto: Igor Supuka / Kríž na oblohe v Kremnických Vrchoch
www.photo-pictures-slovakia.com
40
Rozhovor prebehol v druhej polovici júna
počas rekordných horúčav. Privítal nás
vo svojom panelákovom byte len v tiel-
ku a trenírkach. „Neprekáža vám, že vás budem
takto fotiť?“ spýtal sa náš fotograf Matúš Plecho.
Vraj, ak to nevadí nám, prečo by to malo vadiť
jemu?
Hneď na úvod sme si vyjasnili, že môžem slo-
bodne používať označenie „Róm“ aj „Cigán“,
nakoľko žiadne z nich nie je nadávka. Rómami
sa ľudia tejto etnickej skupiny volajú medzi se-
bou, „Cigán“ vychádza z označenia, ktoré im
prisúdili ostatné národy ešte v 16. storočí. Zna-
mená niečo ako „nedotknuteľný“. Podobne ako
slovo „gadžo“, ktorým oslovujú oni nás, nemá
žiaden pejoratívny nádych, ak mu ho človek sám
neprisúdi.
V Indii, kde dodnes žijú v počte okolo 120 milió-
nov, tvoria spoločensky najnižšiu kastu. Keď už
prišla reč na cigánsky pôvod, Marek Baláž vyťa-
huje šokujúcu teóriu. Rómovia vraj nepochádza-
jú z Indie, hoci je pravda, že odtiaľ sa v 6. storočí
rozšírili do celého sveta. Žili na území dnešnej
Sýrie, v krajine, ktorú Biblia označuje za Edón-
sko. Odtiaľ sa okolo roku 1500 pred naším leto-
počtom presunuli do Indie. Na podporu svojho
tvrdenia číta niektoré pasáže z Biblie, ktoré sa
údajne takmer doslova zhodujú s textami staro-
bylých cigánskych piesní. Dokumenty potvrdzu-
júce túto teóriu sa vraj skrývajú vo vatikánskych
archívoch.
Veriť tomu, či neveriť? Príbeh v sugestívnom
Balážovom podaní znie každopádne fascinujú-
co. Podľa neho by Cigáni mali svoj pôvod odvo-
dzovať ešte od biblického Kaina. Na toho Boh
po zavraždení brata Ábela uvalil trest hovoriac:
„Budeš behúňom a tulákom po celej Zemi.“ Zá-
roveň nad jeho rodom zdvihol ochrannú ruku
a učinil ho „nedotknuteľným“. A preto Cigáni
vždy prežijú, nech by sa ich ktokoľvek pokúšal
vykynožiť. Bez pôdy, bez majetku, na ktorom im
nikdy nezáležalo, ale prežijú.
RENDEZ-VOUS > CIGÁN VŽDY PREŽIJE, CHUDOBNÍ GADŽOVIA SKÁČU Z MOSTA
BÝVALÝ BANÍK Z HANDLOVEJ MAREK BALÁŽ SA POVAŽUJE ZA SKUTOČNÉHO RÓMSKEHO AKTIVISTU. ĽUĎOM Z MIMOVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ RIEŠIACICH
„RÓMSKU OTÁZKU“ NEVIE PRÍSŤ NA MENO. SVOJICH SÚKMEŇOVCOV NEOSPRAVEDLŇUJE, ALE ZÁROVEŇ TVRDÍ, ŽE ICH SITUÁCIA BY SA DALA VEĽMI
ELEGANTNE A S NÍZKYMI NÁKLADMI ZLEPŠIŤ. TO BY VŠAK POTOM ZMIZLA LUKRATÍVNA ŠANCA NA ROZKRÁDANIE EUROFONDOV, URČENÝCH PRÁVE NA
RIEŠENIE TOHTO PROBLÉMU. NEMUSÍTE S NÍM SÚHLASIŤ, NO STRETNUTIE S NÍM VÁM UKÁŽE INÝ POHĽAD NA CIGÁNOV, NEŽ STE ZVYKNUTÍ.
CIGÁN VŽDY PREŽIJE, CHUDOBNÍ GADŽOVIA
SKÁČU Z MOSTA
Marián Benka
41
FotoFoto: MaMatúš túš PlecPlechoh
‚‚Ak človeka izolujete od možnosti živiť sa prácou a od väčšinovej spoločnosti, jeho osobnosť sa totálne deformuje. Prestáva sa správať ako človek a nadobúda takmer kontúry debility.‘‘
42
A kde by mali pracovať, keď už nie je práca ani
pre bielych? Keď sa za Mečiara rozkradli podni-
ky a privatizéri začali prepúšťať, jasné, že najprv
prepustili Cigánov. A ja im to nezazlievam, veď
vždy platilo, že bližšia košeľa ako kabát. Keby
som ja sprivatizoval podnik, tiež najprv prepus-
tím gadžov. A teraz to prišlo už aj na bielych,
takže aj u nás v Handlovej každú chvíľu niekto-
rý skočí z mosta. Keby mali Slováci za sebou
250 rokov genocídy ako Rómovia, hádam už ani
jeden nežije.
Čo sa stalo pred 250 rokmi?Mária Terézia na nás spáchala genocídu. Podľa
mňa to je genocída, ak vám niekto pod hrozbou
trestu smrti zakáže živiť sa vaším prirodzeným
spôsobom obživy. V tej dobe boli Cigáni kočovní
remeselníci, bohatší ako mnohí poddaní, ale ne-
platili dane, pretože sa stále premiestňovali.
Mária Terézia ich chcela zdaňovať, a tak im pri-
kázala ostať na mieste. Pod hrozbou smrti mu-
seli odovzdať všetky svoje koče, kone a dobytok.
Lenže vtedy sa z poskytovania služieb na jed-
nom mieste vyžiť nedalo. Tak sa Rómovia ocitli
na okraji biedy a dane už potom aj tak nemali
z čoho platiť.
A za komunistov neboli rozmaznávaní, keď dostávali byty zadarmo, a potom ich demolovali?Za komunistov bolo dobré, že každý, aj Cigán,
mal prácu. Ale s tými bytmi to nebol dobrý ná-
pad. Komunistický systém chcel v rámci stude-
nej vojny ukázať, že kým v USA sú černosi pre-
nasledovaní, my taký rasizmus nemáme. Začali
nás násilne asimilovať, ale nikto nás na to dopre-
du nepripravil.
Ja som mal vtedy 8 rokov, býval som v Radoši-
nej, kde bola veľká cigánska osada. Boli sme takí
chudobní, že sme nemali ani chatrč. Väčšinou
som spával v blízkej jaskyni. Uprostred noci pri-
šli chlapi s nákladiakmi, naložili nás a vysypali
nás ako hrušky do bytu prvej kategórie v Prievi-
dzi, ktorý sme dostali úplne zadarmo. Do rána
sme odmontovali dvere z kúpeľne a WC, lebo
tam bola uzamykateľná zámka. Jedno decko sa
tam zamklo a nevedelo sa odomknúť. Mama vza-
la sekeru a dvere rozrúbala. A druhé dvere naši
zvesili, aby sa deťom nič nestalo.
Potom sme zistili, že nám voda tečie zo steny.
Kúpali sme sa v kuchynskom dreze aj vo vani,
Po takomto nečakanom úvode sa vraciame k nemilej realite Rómov na Slovensku. Rómovia o sebe tvrdia, že deti a rodina sú pre nich všetkým. Na druhej strane v médiách často vidíme podvy-živené zanedbané deti s nohami obhryzenými od potkanov. Je to skreslený obraz alebo holá prav-da?Je to pravda. Ak človeka izolujete od možnos-
ti živiť sa prácou a od väčšinovej spoločnosti,
jeho osobnosť sa totálne deformuje. Prestáva sa
správať ako človek a nadobúda takmer kontúry
debility. Už nie je schopný niesť zodpovednosť
za svoj vlastný život. Avšak toto nevidíme len
v cigánskych osadách a getách, ale aj u bielych
dlhodobo nezamestnaných. U nás v Handlovej
pribúdajú bieli štyridsiatnici, ktorých prepustili
z bane a už nemajú šancu nájsť si prácu. Aj oni
prepadajú alkoholu, žijú v špine, vyberajú kon-
tajnery, menia sa na neľudí. Jediný rozdiel je
v tom, že gadžovia na dne páchajú samovraždy.
Rómovia sa nezabíjajú, pretože majú silnú vôľu
prežiť. Ale v tých kolóniách, kde degenerácia
Cigánov nezašla až takto ďaleko, rodiny naozaj
držia spolu a pomáhajú si navzájom.
A plodia deti, aby si dobre nažívali zo sociál-nych dávok?To je čistý mýtus. Na Slovensku sa nedá vyžiť
zo sociálnych dávok. Veď príspevky sa znižujú
s každým ďalším narodeným dieťaťom.
Z čoho potom žijú?Jasné, že kradnú alebo nelegálne obchodujú. Ich
dcéry a ženy sa dobrovoľne ponúkajú ako prosti-
tútky, aby priniesli do rodiny peniaze. A to je veľ-
ká potupa našich hodnôt. Muži u nás boli vždy
tradične žiarliví a svoje ženy si chránili ako oko
v hlave. Skús sa čo len dotknúť mojej ženy a bu-
deš mŕtvy. Znásilnenie Cigánky sa považovalo za
potupu celého rodu a dôvod na krvavú pomstu.
Ale dnes Róm zatne zuby a dovolí svojej dcére,
aby sa išla ponúkať na ulicu. V mene prežitia,
lebo my vždy chceme v prvom rade zabezpečiť
prežitie sebe a svojej rodine. Garantujem vám, že
keby sme obaja boli na smrť vyhladovaní a me-
dzi nami by ležal kus chleba, získam ho ja. Lebo
ja som vlk a vy nie ste. Ak pôjde o moje prežitie,
kvôli tomu chlebu vás aj zabijem.
Všeobecne rozšírený názor je taký, že Cigáni by mohli pracovať, ale im sa nechce...
RENDEZ-VOUS > CIGÁN VŽDY PREŽIJE, CHUDOBNÍ GADŽOVIA SKÁČU Z MOSTA
43
Problém spočíva najmä v tom, že odhadom 90 %
týchto prostriedkov sa rozkradne.
Kto ich rozkradne?Ministerstvá, miestne samosprávy, organizácie
tretieho sektora... A Úrad splnomocnenca vlády
pre rómske komunity je tu predovšetkým preto,
aby tieto rozkrádačky koordinoval.
A to viete odkiaľ?V deväťdesiatych rokoch som pôsobil ako po-
radca splnomocnenca pre rómske komunity,
po máhal som ten úrad zakladať. Mal som víziu
vrcholného orgánu rómskej samosprávy vytvo-
renej na základe tradičných väzieb cigánskych
rodín, v ktorých fungujú vodcovia rodov ako
prirodzené autority. Namiesto toho sa vytvorila
štruktúra, prostredníctvom ktorej si každá dote-
rajšia garnitúra brala a berie svoj podiel z euro-
fondov a iných prostriedkov určených na rómsku
problematiku.
Ako to vyzerá v praxi?Napríklad Ministerstvo životného prostredia do-
stane dotáciu na vybudovanie kanalizácie v róm-
a voda tiekla až na chodbu. Ten byt bol zdevas-
tovaný v priebehu polroka asi trikrát. Kým nám
došlo, že sú to majetky, ktoré treba chrániť, su-
sedia okolo nás od jedu šediveli a nevedeli nám
prísť na meno. Ale museli mlčať. Nemohli nám
povedať, že sme špinaví Cigáni; bolo to vtedy
trestné alebo na vylúčenie zo strany.
Nikto sa nás nepýtal, či tam chceme bývať. Keď
si Róm postaví vlastnú chatrč, stará sa o ňu. Ak
Rómovi niečo dáte aj v dobrom úmysle, nebude
mať k tomu vzťah. Komunisti nás na to presídle-
nie mali najprv pripraviť, ukázať, ako sa používa
plyn, vodovod... A vôbec, kto robil v posledných
80-tich rokoch Rómom osvetu, napríklad o tom,
čo je občianstvo, čo znamená mať povinnosti
voči štátu? Rómovia vedia len to, že sú všade
nechcení a odsúvaní. Aj preto sa správajú voči
spoločnosti nepriateľsky. A na druhej strane sú
zvyknutí, že štát im niečo dáva zadarmo.
Takže problém všetkých fi nančných prostried-kov, ktoré idú na rómsky problém, spočíva v tom, že Cigáni dostávajú veci zadarmo?
44
zaniesli do komunitného centra a malé rómske
deti, ktoré ani nevedia poriadne po slovensky, na
nich učili stláčať klávesu „enter“. A takýmto spô-
sobom zmizli milióny eur.
Západné štáty nám sem pritom tlačia eurá len
preto, aby udržali Rómov u nás doma a nezačali
húfne utekať na západ.
Veď svojho času aj húfne utekali, dokonca žia-dali o azyl ako utečenci...To bolo v rokoch 1997 až 1998, keď krajiny ako
Kanada, Fínsko, Anglicko, Holandsko a Dánsko
zaviedli vízovú povinnosť voči postkomunistic-
kým krajinám, z ktorých odrazu začali chodiť
celé húfy Rómov a žiadali o azyl. No nikomu to
nebolo podozrivé. My sme síce pôvodom kočov-
níci, ale tým, že sme prestali kočovať a zmenil
sa systém prepravy, ostali sme odrezaní od sveta
viazaní na svoju osadu. Negramotnosť Rómov
spôsobovala to, že si ani nevedeli prečítať ces-
tovný poriadok alebo vôbec zistiť smer, ktorým
treba cestovať. Predstavte si, že takýto pologra-
motný až negramotný Róm odrazu „z ničoho
nič“ vie, čo je ambasáda, že sa na nej má prihlá-
siť a povedať, že na Slovensku je obrovský ra-
sizmus a nezamestnanosť a prišiel ako politický
utečenec.
A ako to podľa Vás dokázali?Táto akcia bola organizovaná európskymi taj-
nými službami v spolupráci s tajnými službami
postkomunistických štátov, vrátane SIS. Boli do
toho zainteresované aj mimovládne organizácie,
ktoré Rómom dávali rozumy; aj skrachované ces-
tovné kancelárie, ktoré organizovali ich prepra-
vu. Zámerom bolo zorganizovať dva-tri takéto
turnusy, a potom pohroziť východoeurópskym
krajinám, aby si začali robiť poriadok s Cigánmi.
Chceli dotlačiť vlády postkomunistických krajín,
ktoré sa chceli dostať do EÚ, prijať také opatre-
nia, aby sa ich Rómovia na západ nehrnuli.
O tomto pláne som mal ešte predtým dôkazové
materiály, ktoré som osobne išiel zaniesť minis-
trovi vnútra Krajčimu do Bratislavy. Naše auto
cestou asi trikrát vytlačilo iné vozidlo do jarku.
V Bratislave som materiály pred svedkami odo-
vzdal ministrovi vnútra. Potom som našiel moje
vozidlo vykradnuté, zmizli odtiaľ záložné mate-
riály a pod vozidlom bola nálož.
Minister vnútra tieto materiály akceptoval ako
skych osadách. Firmy, organizácie a poradcovia,
ktorí to majú zrealizovať, podpíšu prevzatie celej
sumy, no v skutočnosti dostanú len polovicu.
Zvyšok si rozdelia ľudia na ministerstve. A z tej-
to polovice si vezmú svoj podiel ešte ľudia z regio-
nálnych štruktúr. Takto sa postupne rozkradne
75 až 90 percent sumy.
Čo sa potom z toho zvyšku zrealizuje?Vybuduje sa napríklad kanalizácia, ktorá nemá
čističku, ani prípojky, takže ničomu neslúži. Na-
vyše sa postaví z nefunkčných materiálov, ale to
nikomu neprekáža, keďže sa postavila len preto,
aby sa vykázala činnosť.
Alebo sa za premrštené sumy uskutočnia úplné
„prkotiny“. Napríklad nejaká organizácia učí
rómske ženy piecť dukátové buchtičky. Pritom
rómska žena vie uvariť zo zdochnutej sliepky
jedlo pre dvadsať ľudí, ona sama môže učiť
iné ženy variť. Len v jednom takomto projekte
zmizlo 180 až 200-tisíc eur, keď sa za premršte-
né ceny nakúpili staré počítače od fi rmy, spriaz-
nenej s politickou mocou v regióne. Počítače
RENDEZ-VOUS > CIGÁN VŽDY PREŽIJE, CHUDOBNÍ GADŽOVIA SKÁČU Z MOSTA
45
rozkráda spôsobom, ktorý som už spomenul.
Štát teraz odštartoval projekt rómskych facilitá-torov. Viete, čo tí ľudia budú reálne robiť? Klásť
otázky v rómskych rodinách, zapisovať si odpo-
vede, tie budú odovzdávať špeciálnej agentúre,
agentúra ich dá splnomocnencovi, splnomocne-
nec ich spracuje a pošle vláde, vláda ich prepra-
cuje a poskytne ich Európskej únii ako dôkazo-
vý materiál o účelovom vynaložení fi nančných
prostriedkov.
Vaše riešenie rómskej otázky je iné? Na čom je založené?V prvom rade treba povedať, že je určené nie-
len na riešenie situácie Rómov v osadách, ale aj
bielych chudobných. Inak by sme ním len zvyšo-
vali rasové napätie. Do roku 2020 je na riešenie
rómskej otázky vyčlenených 650 miliónov eur.
Na realizáciu môjho projektu by stačila tretina
tejto sumy.
Vytvorila by sa rómska samospráva nezávislá od
politickej moci, ktorá by zároveň kontrolovala,
aby sa peniaze skutočne použili na projekt. Ten
by bol založený na dlhodobých generačných
pôžičkách, za ktoré by si rómske rodiny kúpili
pozemky a postavili si na nich vlastné domy. Zá-
roveň by sa rekvalifi kovali napríklad na murárov
alebo roľníkov. Prebiehala by aj osveta, ktorou
by sa Rómovia vychovávali k občianstvu. Vy-
tvorili by sa pracovné miesta, na ktorých by títo
ľudia pomohli vybudovať zanedbanú infraštruk-
túru. Po jej dobudovaní by mohli ďalej pracovať
ako roľníci, takže by Slovensku pomohli obnoviť
potravinovú sebestačnosť.
Predpokladám správne, že na realizáciu také-hoto projektu chýba politická vôľa?Samozrejme, že chýba. Mocní v tomto štáte ne-
chcú rómsky problém vyriešiť. Naopak, potre-
bujú ho nafukovať, pretože čím väčší problém,
tým viac peňazí nám pošlú z Únie na jeho rieše-
nie. A tým viac sa bude dať rozkrádať. Navyše,
mocní potrebujú Cigánov, aby na nich mohli
ukazovať ako na príčinu problémov v tomto štá-
te. Lenže nepriateľom chudobného bieleho nie
je hladný Cigán, ktorý ukradne kilo zemiakov.
Naším spoločným nepriateľom sú oligarchovia,
ktorí ukradli miliardy. Proti nim by sme sa všetci,
Rómovia aj bieli, mali spojiť. Ale im vyhovuje
stavať nás proti sebe.
hodnoverné. Došlo k ďalšiemu stretnutiu v Prie-
vidzi v sídle Okresného policajného zboru za
účasti policajného prezidenta. Dali mi najavo,
aby som tieto informácie ďalej nešíril, potreb-
né opatrenia urobia oni. Ale ako vidno, plán sa
uskutočnil.
Každopádne, vtedy sa na západ nahrnulo viac ako dva-tri turnusy...Vtedy sa to vymklo spod kontroly. Najprv našin-
com ukázali návod, ako ľahko zarobiť peniaze,
a potom sa čudovali, keď to Rómovia sami začali
využívať vo veľkom. Zavedenie vízových povin-
ností nepomohlo, lebo tí Rómovia sa už nechceli
vrátiť. Tieto krajiny nakoniec zrušili vízovú po-
vinnosť a zmenili svoje azylové zákony.
K čomu teda vedie to, že sa rómska otázka rieši len naoko?Len k zhoršovaniu situácie. O Rómoch sa hovo-
rí, že žijú zo dňa na deň, ale to už neplatí, už žijú
z hodiny na hodinu. Ráno nevedia, čo budú jesť
na obed. Povedie to k tomu, že ich kriminalita
bude ešte viac narastať a bude ešte brutálnejšia.
Vy sám ste sa snažili rómsky problém riešiť. Akým spôsobom?Založil som občianske združenie Rómska samo-
správa, ktoré fungovalo až do roku 2008. Vtedy
mi však štát prestal preplácať peniaze, ktoré som
vynaložil na svoje projekty. Ekonomicky ma od-
stavili, pretože som otvorene začal poukazovať
na všetky tie rozkrádačky, dával som podnety na
vyšetrovanie, písal som až do Bruselu. Doteraz
mi štát dlhuje 650-tisíc korún. Kvôli tomu som
musel predať vlastný byt a teraz žijem v podnáj-
me.
V rámci Rómskej samosprávy som vypracoval
návrh Komplexného riešenia rómskej otázky.
Tento dokument čiastočne podnietil doterajších
splnomocnencov, inšpirovali sa ním napríklad
projekty terénnych sociálnych pracovníkov ale-
bo rómskych asistentov učiteľa. Lenže vo verzii,
ako sa zrealizovali, absolútne neplnia svoj účel.
Prečo?Asistenti učiteľa nie sú väčšinou Rómovia, skôr
sa tu rieši zamestnanosť prepustených učiteľov.
Detská rómska populácia si tu vôbec nezvyšu-
je svoju vedomostnú úroveň. Terénni sociálni
pracovníci fungujú sčasti, podstatný podiel fi -
nančných prostriedkov určených na nich sa však
46
DÉJÀ VU > OPERÁCIA PAPERCLIP
V DEJINÁCH SPOJENÝCH ŠTÁTOV AMERICKÝCH JE MNOHO KONTROVERZNÝCH VOJENSKÝCH OPERÁCIÍ, KTORÉ DOKÁŽU VZBUDIŤ ZÁUJEM AJ PO DESIATKACH
ROKOV. JE VŠAK NUTNÉ POZNAMENAŤ, ŽE V ČASE KONANIA TÝCHTO UDALOSTÍ SA PROTI NIM NIKTO NESTAVAL. SVOJU ÚLOHU V TOMTO PRÍPADE URČITE ZOHRALO AJ ZATAJOVANIE INFORMÁCIÍ PRED OBČANMI USA. MNOHÉ Z TÝCHTO UDALOSTÍ
SA ODOHRALI POČAS DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY A NA JEJ KONCI. NIE JE REČ O KONCENTRAČNÝCH TÁBOROCH PRE JAPONSKÝCH PRISŤAHOVALCOV,
ALE O OPERÁCII, KTORÁ NIESLA NÁZOV PAPERCLIP, TEDA SPINKA.
OPERÁCIA PAPERCLIP
Andrej Jakubík
47
a čistým registrom. Pôvodný názov operácie bol
Overcast, ktorý sa začal používať od júla 1945,
a prvotné snahy smerovali iba k výsluchu vedcov
a zabaveniu materiálov z výskumu. Ale nakoniec
to skončilo presunom vedcov a ich rodín na úze-
mie USA spolu s ponukou práce. V septembri
toho istého roku priletelo do USA prvých sedem
vedcov na čele s Wernherom von Braunom. Ich
umiestnenie bolo na základni White Sands. Na
tejto základni sa už pri ich príchode nachádza-
lo približne 300 vagónov s nemeckými raketami
V2. V roku 1946 sa uskutočnil prvý americký test
týchto rakiet.
Medzi vedcov, ktorí takýmto spôsobom začali
nový život v USA, patrili napríklad Wernher von
Braun, Kurt H. Debus, Arthur Rudolph, Huber-
tus Strughold, a podľa niektorých historikov sa
medzi významné osobnosti s novou identitou
zaraďuje aj plukovník Hans Kammler, ktorému
sa zvyklo hovoriť tiež plukovník UFO. Ten však
na sklonku vojny záhadne zmizol. Zrejme nie je
náhoda, že to bol plukovník, pod ktorého vele-
nie spadal výskum na projekte „Die Glocke“,
teda zvon. Malo ísť o lietajúci stroj, ktorý sa na
nákresoch až priveľmi podobá na často opisova-
né UFO. Plukovník Kammler nebol spomenutý
ani v Norimberskom procese, pričom mnoho
nacistických pohlavárov bolo súdených v neprí-
tomnosti. Zaujímavá je aj postava generálmajora
Waltera Dornbergera, ktorý bol evidentne vyso-
O čo vlastne išlo? Po kapitulácii nacistic-
kého Nemecka sa rozpadol celý systém
ich správy a samozrejme aj systém vedy
a výskumu. Práve veda bola tým, čo sám Hitler
podporoval veľmi štedro a velitelia USA mali
presné zoznamy ľudí, ktorí si – ako uvidíme ne-
skôr – svojimi znalosťami kúpili čistý register
a novú minulosť. Avšak príkaz samotného prezi-
denta Harryho Trumana bol jasný. Nikto s minu-
losťou v nacistickej strane nemôže legálne vstúpiť
na územie Spojených štátov amerických, a už vô-
bec sa nemôže podieľať na výskume a vedeckom
pokroku. Ako si však ukážeme, americké tajné
služby išli oveľa ďalej a nezastavili sa pred ničím.
Nielenže zmenili minulosť tisícok nacistov, aby
obišli príkaz vlastného prezidenta, ale dokonca
niekoľkých vedcov, ktorí takto prišli k novým
identitám, nechali na veľmi významných pozí-
ciách vedy a výskumu. Toto sa týkalo hlavne vý-
skumu raketových technológií. Niektoré zdroje
tvrdia, že bez podpory nacistických vedcov by sa
USA nikdy nedostali na Mesiac ako prví. Ich po-
čínanie však bolo v tej dobe oprávnené, pretože
nastupovalo dlhé obdobie studenej vojny medzi
USA a ZSSR, kde sa hralo o každý gram úspechu
na vedeckom poli. Týmto zrejme americké tajné
služby ospravedlňovali svoje konanie, ktoré do-
stalo pomenovanie Paperclip. Názov je anglické
slovo, ktoré znamená spinka, pretože mená na-
cistov boli spojené spinkou s novým záznamom
48
ko postaveným nacistom a dohliadal na vývoj
a výrobu rakiet V2. Okrem iného bol držiteľom
mnohých ocenení a medzi nimi zaujíma čestné
miesto služobné vyznamenanie Wehrmachtu.
Toto je neklamný dôkaz jeho podielu na vojno-
vých zločinoch, pretože toto vyznamenanie do-
stávali iba ozbrojené zložky, a nie výskumníci.
Samozrejme, podobných prípadov bolo mnoho
a o niektorých sa doteraz špekuluje. Ich účasť
v nacistickej strane však nikdy nebola potresta-
ná.
Vedci, ktorí týmto štýlom získali šancu na nový
život, tak učinili pod podmienkou, že sa vysoko
angažujú vo vývoji veci s potenciálnym vojen-
ským uplatnením. Výsledkom tejto vedy v Ne-
mecku bola napríklad raketa V1 a neskoršia V2,
ktorá spojencom dokázala vyrobiť obrovské ško-
dy rovnako na majetku, ako aj sebadôvere. Rake-
ty totiž padali na samotný Londýn a spojenecké
vojská boli proti podobným útokom bezmocné.
Aké teda museli byť ich pocity, keď po kapitulá-
cii Nemecka objavili plány na stavbu rakety New
York, a dokonca rakety Mars? Potom to boli
samozrejme nacistické prúdové lietadlá, ktoré
sa chystali do sériovej výroby, ale koniec vojny
znamenal aj koniec výskumu. To ani nehovorím
o patentoch, ako bol napríklad katapult alebo
nahrávacie zariadenia, ktoré používalo gestapo
pri svojich výsluchoch a tajných odpočúvaniach.
Týmto štýlom mohli napríklad vyvolať pocit, že
Hitler sa nachádza na jednom mieste a reční
k publiku, pričom mohol byť pokojne na druhej
strane Nemecka. S ničím podobným sa spojenci
do tej doby nestretli. Američania sa túžili nielen
zmocniť patentov znamenajúcich vojenskú pre-
Wernher von Braun Kurt H. DebusArthur Rudolph Hubertus Strughold
vahu, ale aj ľudí, v ktorých hlavách sa podobné
nápady zrodili. Tak sa v roku 1945 začal doslova
poľovačka na vedcov, ktorí stáli za tými najpo-
krokovejšími vojenskými vynálezmi. Mali vyvíjať
zázračnú zbraň, ktorá dokáže zmeniť priebeh
vojny. Teraz však boli na loveckom liste špeciál-
nych jednotiek, ktoré mali za úlohu zadržať ich
živých. Niektorí sa vzdali bez boja, ale mnohí sa
pokúšali o útek. Napríklad Wernher von Braun
unikal spojencom dlhšiu dobu, ale nakoniec rov-
nako padol do zajatia. Neskončil však vo vezení.
Nie je známy prípad, že by niektorý vedec od-
mietol ponuku USA na spoluprácu. Je možné
domnievať sa, že zo strany USA došlo aj k vydie-
raniu, pretože plným právom mohli zadržaných
vedcov súdiť za vojnové zločiny. Avšak na druhej
strane treba povedať, že verejnosť toto počínanie
nebrala na ľahkú váhu a niektorí vedci boli natoľ-
ko prenasledovaní verejnou mienkou a neustá-
lym obviňovaním, že v niektorých prípadoch do-
šlo k odovzdaniu amerického občianstva. Nikdy
však žiaden vedec z tohto programu na ochranu
nacistov nebol právoplatne odsúdený.
USA presne vedeli, čo od tohto kroku môžu oča-
kávať, pretože už pred vojnou privítali na svojom
území mnoho vedcov, ktorí ušli pred silnejúcim
vplyvom nacistov. Medzi týmito vedcami bol na-
príklad Albert Einstein, ktorý spolupracoval na
mnohých vojenských projektoch, a dokonca sa
mu pripisuje účasť na projekte Philadelphia, kde
sa spolu s Nikolom Teslom mali pokúsiť o to,
aby sa vojnová loď USS Aldridge stala neviditeľ-
nou. A to nielen pre radary, ale aj pre ľudské oko.
Práve Tesla bol obrovským prínosom pre vládu
USA. Aj keď neušiel pred vojnou, jeho revolučné
DÉJÀ VU > OPERÁCIA PAPERCLIP
49
patenty znamenali pre Ameriku nesmierne zisky
a značnú prevahu na svetovom vedeckom poli vo
vývoji nových technológií. Dá sa predpokladať,
že USA čerpajú námety pre nové patenty ešte
z čias Nikolu Teslu. Amerika ako jediná krajina
spomedzi spojencov vedela, aké výnosné je zís-
kať pre seba vedeckú elitu, ktorej diela sledoval
celý svet. Niektorí odborníci na druhú svetovú
vojnu predpokladajú, že Amerike sa jej investície
do vojny vrátili minimálne dvojnásobne v podo-
be zisku z rôznych patentov a technologických
postupov, ktoré znamenali pokrok. USA presne
vedeli, čo od vojny očakávajú, a zrejme to aj do-
siahli.
Ale podobný lov krátko potom začal aj Soviet-
sky zväz, ktorý rovnako dozrel k poznaniu, že je
to správna investícia. A nezaostávala ani Veľká
Británia, ktorá bola neskôr podozrievaná z toho,
že výmenou za patent na rakety V2 dokonca do-
pomohla mnohým vysoko postaveným nacistom
k úteku. Ak sledujeme stopu bývalých zločincov,
ktorí začali v USA nový život, domnievame sa,
že sa budú držať v ústraní a nebudú na seba zby-
točne priťahovať veľa pozornosti. Ale to by sme
sa mýlili. Napríklad už spomínaný Wernher von
Braun sa stal dokonca novou tvárou Ústavu pre
letectvo a kozmonautiku (NASA). Celý vesmírny
program USA, ktorý vyvrcholil vkročením Neila
Armstronga na povrch Mesiaca, by sa nemohol
uskutočniť bez podpory nacistických vedcov, pre-
tože jeho kolega Kurt H. Debus sa v roku 1962
stal riaditeľom NASA a Kennedyho vesmírneho
strediska. Ďalší vedec Arthur Rudolph pracoval
na výskume rakety Saturn V, ktorej sa hovorilo aj
raketa Mesiac, pretože to bola práve ona, ktorá
vyniesla prvú ľudskú posádku na nášho najbliž-
šieho vesmírneho suseda. Ale neboli to iba rake-
toví konštruktéri, kto sa dostal do Nového sveta.
Meno Hubertus Strughold sa spájalo s novou
vedeckou disciplínou, a to konkrétne kozmickou
medicínou. Všetko by bolo v poriadku, keby tento
lekár nevykonával svoje pokusy na väzňoch v kon-
centračných táboroch. Išlo dokonca o výskum vy-
konávaný na deťoch, ktoré boli umiestnené v pre-
tlakových komorách, a tým sa zisťovali účinky
tohto prostredia na ľudský organizmus.
Vyspelosť nacistov prekvapila každého, kto si
myslel, že vo vojnovom Nemecku nebudú mať
vedci vhodné podmienky. V čase, keď nacisti ve-
deli o škodlivosti fajčenia a vojakom zakazovali
fajčiť počas služby, britskí lekári pomocou ciga-
rety liečili zajakávanie. Tento príklad vedeckého
pokroku v medicíne hovorí za všetko. USA pro-
fi tovali z nacistického Nemecka viac ako ktorá-
koľvek iná krajina vtedajšieho sveta. Dejiny USA
sa rady pýšia osobnosťami, ako bol Henry Ford,
ale jeho fi nancovanie NSDAP a sympatizovanie
s nacistami sa spomína už menej často. Dokon-
ca aj vysvetlenie spojencov na čele s USA, pre-
čo nezasiahli a nebombardovali koncentračné
tábory a priľahlé továrne, bolo také, že údajne
nevedeli o zverstvách, ktoré sa tam vykonávajú.
To však nie je pravda, pretože systém označova-
nia a vyhodnocovania Židov v tej dobe vyvinula
americká spoločnosť IBM, ktorá presne splnila
požiadavku samotného Hitlera. Systém diero-
vých kariet spoločnosti IBM umožnil nacistom
rýchly a veľmi dôkladný zásah proti židovským
obyvateľom. Ale na tieto časti dejín si už dnes
nikto nespomenie.
Plukovník Hans Kammler, prezývaný plukovník UFO
Wernher von Braun v spoločnosti nacistických dôstojníkov.
Walter Dornberg
50
DÉJÀ VU > MAPA KAPITÁNA PIRIHO
V OKTÓBRI MINULÉHO ROKU SA NA DVOCH SVETADIELOCH KONALO DVOJDŇOVÉ SYMPÓZIUM MASTERS OF MAPS NA POČESŤ DVOCH FENOMENÁLNYCH
KARTOGRAFOV „VEKU OBJAVOV“: FLÁMSKEHO MATEMATIKA GERHARDA MERCATORA A OSMANSKÉHO MOREPLAVCA PIRIHO REISA. UDALOSŤ BOLA UVEDENÁ PREHLIADKOU ARTEFAKTOV S VÝKLADOM
PRE BELGICKÚ PRINCEZNÚ MATILDU.
MAPA KAPITÁNA PIRIHO
Milan Pullmann
51
ktorý na systéme prekresľovania starých máp
pracoval 18 rokov. Vysvitlo, že zemepisné dĺžky,
ktoré Kolumbus nevedel vypočítať, sú na mape
zobrazené bez chyby. Sú tam zakreslené aj Mal-
víny, čím Reis predbehol ofi ciálny objav o osem-
desiat rokov. Podobne je to aj s ostrovom Mara-
jo, ležiacim neďaleko ústia Amazonky. No podľa
„záhadologickej“ legendy sú pobrežia Antarktí-
dy, Grónska a arktických ostrovov zakreslené
tak, ako vyzerali pred zaľadnením, a ostrovy na
mape Piriho Reisa zodpovedajú tomu, čo zistila
nórsko-švédsko-britská antarktická expedícia do
Zeme kráľovnej Maud v roku 1954. Na dvoch
miestach sa vraj mapy predsa líšili a keď hyd-
rografi cký ústav vyslal ďalšiu expedíciu, ukázalo
sa, že pravdu mal Reis.
PREŽEŇME TO POČÍTAČOMA teraz vážne. Mapa z roku 1513 je takzvaná
portolánová (súvisiaca s prístavmi) mapa, obsa-
hujúca v kľúčových bodoch umiestnené ružice
kompasu, z ktorých do všetkých strán vychá-
dzajú lúče. Tie, ktoré mieria na západ a východ
z malej ružice v strede mapy, veľmi dobre repre-
zentujú rovník. Vodorovná čiara prechádzajúca
malou ružicou navrchu mapy zasa dobre triafa
45. stupeň severnej šírky. (Dve väčšie ružice
zrejme predstavujú hranice trópov.) Profesor
prírodných a aplikovaných vied Steven Dutch
z University of Wisconsin – Green Bay preve-
ril von Dänikenovo tvrdenie z knihy Vozy bohov, že ide o azimutálne zobrazenie a Reis zvolil za
stred mapy Káhiru. Dospel k názoru, že je to ne-
zmysel. Pri tomto zobrazení totiž Antily vysko-
čia na úroveň severnej Škandinávie a Ekvádor
na úroveň Španielska. Rovník by sa skôr mohol
volať „elipsík“. Každopádne ak zladíme obrysy
západnej Afriky, Reisova Južná Amerika a veru
aj Španielsko nám uletia. Oba obrysy sa však
veľmi dobre kryjú, ak za stred azimutálneho zo-
brazenia zvolíme priesečník rovníka a nultého
poludníka. Lenže iba po oblasť južnej Brazílie.
Južnejšie nám Reisova mapa beznádejne upláva
smerom k Afrike. O nejakej Antarktíde, s ľadom
či bez ľadu, nemôže byť ani reči. Po Grónsku
ani chýru. Profesor Dutch si dal dokonca tú ná-
mahu, že zosúladil oblasť na mape pri pohľade
z vesmíru s Reisovou mapou prekreslenou do
Kým Mercator sa v roku 1512 len narodil,
Reis už rok nato publikoval mapu sveta.
Keďže odvtedy uplynulo pol tisícročia
a jeho vplyv na kartografi u bol skutočne ďaleko-
siahly, UNESCO tento rok vyhlásilo za jubilejný
rok Piriho Reisa. Okrem mapy sveta, z ktorej sa
zachovala (resp. našla) len šestina, sa kartograf
preslávil svojou navigačnou knihou (Kitab-i Bah-
riye). Tá okrem informácií o vzdialenostiach
a polohe poskytuje aj údaje o obyvateľstve jednot-
livých oblastí a ich zvykoch. Slovo ‚‚reis‘‘ doslova
znamená kapitán.
ANTARKTÍDA ZNÁMA ZA KOLUMBA?Zmienka o neuveriteľne presnej mape sveta údaj-
ného piráta a neskôr admirála osmanskej fl otily
Reisa sa objavila napríklad v medzinárodnom
bestselleri Jitro kouzelníků dvojice Bergier a Pau-
wels z roku 1960. Tam je však chybne uvedené,
že Reis osobne daroval starodávne mapy knižni-
ci Kongresu uprostred 19. storočia. Ako uvádza
von Däniken, v skutočnosti Reis mapy nakreslil
sám v roku 1513 na základe rôznych starších
prameňov. Touto témou sa podrobnejšie opäť
zaoberá Poliak Mostowicz. Piri Reis sám vo svo-
jej plavebnej príručke (tzv. bahriye) píše, že na
jednej z dvoch máp sveta pracoval vyše mesiaca
a predtým sa zoznámil so všetkými dostupnými
aj tajnými dokumentmi. Mal zrejme k dispozícii
aj mapu, ktorú dostal od člena Kolumbovej po-
sádky. Reis ďalej uvádza, že sám Kolumbus mal
k dispozícii knihu pochádzajúcu z čias Alexan-
dra Veľkého. Z nej sa dozvedel o zemi na konci
Západného mora a rozdával Indiánom farebné
sklíčka preto, lebo sa v knihe dočítal o ich váš-
ni pre čačky. Z Reisovej mapy sa zachoval iba
zdrap s americkým, európskym a antarktickým
pobrežím, sú však na ňom vyznačené aj rieky
a pohoria. Na zachovanom kúsku Afriky je na-
kreslený slon, na Južnej Amerike postáva lama.
Mapu objavili pri upratovaní múzea v starom Ci-
sárskom paláci v Istanbule v roku 1929.
V roku 1953 jednu z kópií poslali do USA, kde
sa dostala do rúk odborníka na staré mapy Arlin-
gtona H. Malleryho. Ten sa obrátil na kartogra-
fi ckú kapacitu profesora Walthera a špecialistov
na polárne oblasti. Mapa bola prekreslená s po-
užitím modernej metódy Švéda Nordenskjölda,
52
DÉJÀ VU > MAPA KAPITÁNA PIRIHO
22
Vzájomná poloha Južnej Ameriky a Afriky na Piriho mape z roku 1513. Mapa je z gazelej kože.
53
ortografi ckej projekcie. Pri pohľade z bodu nad
20-imi stupňami severnej šírky a 30-imi stupňa-
mi západnej dĺžky veľmi dobre pasuje Brazília,
Afrika a Španielsko, ale to je tak všetko. Ďalej sa
jednoducho nedostaneme, na rozdiel od zablú-
dených moreplavcov, ktorí zas nevedeli správne
určiť svoju polohu.
A čo k tomu vravia starí známi „vyvracači zá-
had“? Malina s Kukalom sa uspokojili s tvrde-
ním, že „mapa presne zodpovedá geografi ckým
znalostiam z počiatku 16. storočia a v zobraze-
ní menej známych končín sa autori máp, ktoré
Piri Reis použil ako podklad, dopustili viacerých
chýb. Sú tam zachytené neexistujúce rieky a ja-
zerá, pevniny a ostrovy majú nesprávny tvar“.
Keby ju zostrojili skúsení kozmonauti (čo sa
snažili tvrdiť niektorí autori), vraj by sa tam
tieto chyby nemohli vyskytnúť. Toufar upozor-
ňuje, že podrobné obrysy Antarktídy na mape
nie sú spôsobené chybnou interpretáciou, ale
mylnou informáciou. Dva odseky, ktoré záhade
venoval, ukončuje vetou: „Mapa rozhodne nie je
výsledkom tvorivej spolupráce s mimozemskou
civilizáciou, ale porovnanie s ďalšími starými
mapami prináša nesporne pozoruhodné zistenia
o autorových znalostiach, o tom, ako majstrov-
sky využíval všetky dostupné podklady svojej
doby.“ Nuž, obávam sa, že neostáva než súhlasiť.
Aj keď Piri Reis bol macher.
Porovnanie časti Reisovej mapy Južnej Ameriky. Mapa je pozoruhodne presná takmer po celej dĺžke Atlantického oceánu.
53
54
BEZ MASKY > HENRY KISSINGER
BÁBKA NA ROCKEFELLEROVEJ ŠNÚRKE
AMERICKÝ DIPLOMAT A UŽ NIEKOĽKO DESAŤROČÍ ŠEDÁ EMINENCIA AMERICKEJ GEOPOLITICKEJ STRATÉGIE. NEDÁVNO OSLÁVIL 90. NARODENINY,
ALE Z POLITICKEJ SCÉNY, ASPOŇ Z TEJ NEOFICIÁLNEJ, STÁLE NEODCHÁDZA. ČLEN VŠETKÝCH DÔLEŽITÝCH ZOSKUPENÍ V ZÁKULISÍ MOCENSKÝCH GARNITÚR – BILDERBERGU, TRILATERÁLNEJ KOMISIE A VÝBORU PRE ZAHRANIČNÚ POLITIKU. OBDIVUHODNÝ MÁG SVETOVEJ DIPLOMACIE, NOSITEĽ NOBELOVEJ CENY MIERU.
ALEBO ‚‚ARCIINTRIGÁN‘‘ A VOJNOVÝ ZLOČINEC?
M. Morés
Kresba: Tibor Eliot Rostas
HENRY KISSINGER
(*1923)
55
56
ZÁVRATNÁ KARIÉRAPätnásťročný židovský chlapec, ktorého rodina
emigrovala pred nacistami z Nemecka, to dotia-
hol na vrchol amerického establishmentu. Do-
dnes mieša karty v domácej i zahraničnej politi-
ke, hoci pôsobí dojmom starčeka na odpočinku,
ktorý nanajvýš rozdáva dobré rady zo svojich
bohatých skúseností.
Absolvent Harvardu s doktorátom z fi lozofi e
slúžil v rokoch 1955 až 1977 piatim americkým
prezidentom od Dwighta Eisenhowera cez Lyn-
dona Johnsona až po Geralda Forda ako porad-
ca, predseda Rady pre národnú bezpečnosť či
minister zahraničných vecí.
Cestu do Bieleho domu začal ako poradca mi-
liardára a neskôr viceprezidenta Nelsona Rocke-
fellera. Už v roku 1955 sa Henry Kissinger stal
členom Výboru pre zahraničné vzťahy (Council
on Foreign Relations – CFR), mocenského zo-
skupenia vplyvných ľudí, ktoré určovalo a určuje
americkú zahraničnú politiku bez akéhokoľvek
mandátu verejnosti. Výboru predsedal David
Rockefeller, generálny riaditeľ banky Chase
Manhattan. Kissinger bol vo Výbore prominen-
tom a chránencom Nelsona, jedného z Davi-
dových bratov. Práve David Rockefeller založil
o dvadsať rokov neskôr ďalšie tieňové zoskupe-
nie vplyvných a mocných – Trilaterálnu komi-
siu, aby formovala taktiku na linke USA-Európa-
Japonsko.
Ani tam nemohol Henry Kissinger chýbať, preto
nikdy nezabudol, komu vďačí za svoju pozíciu.
V prejave pri príležitosti 25. výročia Trilaterálnej
komisie vyhlásil: „V roku 1973, keď som slúžil
ako minister zahraničných vecí, sa David Rocke-
feller jedného dňa objavil v mojej kancelárii, aby
mi povedal, že podľa neho potrebujem trochu
pomôcť. Davidovou úlohou v našej spoločnosti
je rozpoznať veľké úlohy, prekonať prekážky, po-
môcť nájsť a inšpirovať ľudí, aby to uskutočnili,
a zároveň konať s pozoruhodnou delikátnosťou.“
VEĽKÉ ÚLOHYO aké veľké úlohy a s akou delikátnosťou sú rea-
lizované, potvrdil tandem Rockefeller-Kissinger
hneď v nasledujúcom období po vzniku Trila-
terálnej komisie. Obaja presadzovali zvýšenie
cien ropy, ktorá mala poškodzujúce následky
pre západnú Európu a Japonsko. Zabili jednou
ranou dve muchy. Ropná kríza nútila Japonsko
a západnú Európu úzko spolupracovať so Spo-
jenými štátmi a koordinovať spoločnú politiku.
Okrem toho krajiny vyvážajúce ropu (OPEC)
vďaka zvýšeným cenám ropy investovali svoj
nadbytočný kapitál do americkej ekonomiky
prostredníctvom londýnskych a newyorských
bánk, z čoho profi tovala Chase Manhattan Bank
Davida Rockefellera.
Henry Kissinger si hru na ropnej šachovnici zo-
pakoval aj neskôr v rámci klubu Bilderberg, kde
patril do riadiaceho výboru. V roku 2005 prezra-
dil svojim spolupracovníkom, že elita sa dohod-
la na zdvojnásobení cien ropy v priebehu dvoch
rokov. To sa aj stalo a barel ropy stúpol na 150
dolárov. Bilderberg potom rozhodol o jej zníže-
ní. Stačilo vydať príkazy na správnych miestach
a v roku 2008 už klesol pod 50 dolárov.
Vedel presne, o čom hovorí, keď vyhlásil: „Keď
ovládate ropu, ovládate národy. Keď ovládate jed-
lo, ovládate ľudí.“
TVÁR „MIEROTVORCU“Ofi ciálne médiá obdivovali Henryho Kissingera
pre jeho diplomatické uzmierovanie so Soviet-
skym zväzom, obnovenie vzťahov s komunistic-
kou Čínou, kyvadlovú diplomaciu na Blízkom
východe a dosiahnutie dohody medzi Egypťan-
mi a Izraelom po jomkipurskej vojne. Stal sa
aj osobnosťou roka v časopise Time. Nobelovu
cenu mieru dostal za odchod amerických vojsk
z Vietnamu a uzavretie mierovej dohody v Paríži
v roku 1973. V prípade Vietnamu bol najprv zá-
stancom tvrdej línie, a keď uznal, že to žiadnou
vojenskou akciou, ani bombardovaním nepôjde,
stala sa z neho holubička mieru. Navyše, svet
tomu aj uveril.
VOJNOVÉ ZLOČINYAni v ofi ciálnych tlačových agentúrach či na Wi-
kipedii však nezabudnú uviesť, že Henry Kissin-
ger čelí kritike pre porušovanie ľudských práv,
pretože podporoval diktátorov, ktorí vyhovovali
americkým záujmom. Organizácie na ochranu
ľudských práv ho obviňujú z vojnových zloči-
nov vo Vietname, Laose, Východnom Timore
a v Čile. Úrady vo Francúzsku, Brazílii, Čile,
BEZ MASKY > HENRY KISSINGER
57
Španielsku a Argentíne chcú Kissingera vypo-
čúvať v súvislosti s jeho zahraničnopolitickými
aktivitami, a to mu sťažuje možnosť cestovania.
Kissinger nariadil tajné bombardovanie časti
Kambodže so státisícovými obeťami, ktoré navy-
še umožnilo nástup Červených Khmérov – ko-
munistickej genocídy. Prikázal aj bombardova-
nie Vietnamu v posledných fázach vojny, hoci
už bolo zbytočné a prinieslo množstvo obetí.
Podporoval indonézskeho diktátora Suharta,
ktorého armáda pri obsadzovaní a počas okupá-
cie Východného Timoru zmasakrovala 200-tisíc
ľudí. Zohral dôležitú úlohu aj pri zvrhnutí legál-
ne zvolenej Allendeho vlády v Čile a nástupe
diktátora Pinocheta. Vzhľadom na zločiny Pino-
chetovej junty je na Kissingera vydaný zatykač
vo Francúzsku a Španielsku pre jeho podiel na
zabití španielskych a francúzskych občanov.
Preto nemôže prekvapiť Kissingerov výstižný ci-
tát, viackrát preverený v praxi týmto nositeľom
Nobelovej ceny mieru: „Nelegálnosť zvládneme
na počkanie, protiústavnosť nám chvíľu potrvá.“
ŠPINAVÁ HRA O ČILEPráve udalosti v Čile a vojenský prevrat sú po
rope ďalším úspešným dielom tandemu Rocke-
feller-Kissinger.
Davidovi Rockefellerovi nevyhovovali opatrenia
novej Allendeho vlády v Čile v 70. rokoch, pre-
tože Chase Manhattan Bank mala v tejto krajine
svoje záujmy. Podľa Rockefellera akcie Allende-
ho vlády vážne obmedzovali operácie zahranič-
ných korporácií a Čile by sa stalo ďalšou Kubou.
Obrátil sa na vykonávateľa svojich prianí Henry-
ho Kissingera, ktorý bol v tom čase predsedom
Rady pre národnú bezpečnosť, a tá splnomocni-
la CIA uskutočniť operácie na odstavenie Allen-
deho. Rockefeller umožnil CIA, aby využívala
jeho banku na čilské operácie. Výsledkom bol
prevrat a nástup vojenskej junty generála Augus-
ta Pinocheta.
Dedičstvo Čile a Kissingerovho úsilia súvisí aj so
súčasnosťou, a to predovšetkým z ekonomické-
ho hľadiska. Čile totiž zohralo úlohu neoliberál-
neho experimentu. Čilskí generáli mali hneď po
prevrate na stole ekonomický program pre kraji-
nu od amerických poradcov. A v tom programe
zásadné body – privatizácia, deregulácia a škrty
sociálnych výdavkov. V 70. rokoch boli takéto
plány uvalené ropnými krízami na rozvojový
svet prostredníctvom Svetovej banky a Medzi-
národného menového fondu. Nepripomína vám
to dnešnú takzvanú krízu a recepty z dielne tria
Európska komisia, Európska centrálna banka
a Medzinárodný menový fond?
HENRYHO PRAVÁ TVÁRInternetový server Global Research priniesol
vlani satirické vyjadrenia Henryho Kissingera,
ktoré vystihujú odvrátenú, „nemediálnu“ tvár
mocenského manipulátora:
„Spojené štáty porazia Čínu a Rusko. Konečným
klincom do rakvy bude Irán, čo je, samozrejme,
hlavný cieľ Izraela. Dovolili sme Číne, aby zvýši-
la svoju vojenskú silu, a Rusku, aby sa zotavilo zo
sovietizácie. To všetko preto, aby sme im poskyt-
li falošný pocit odvahy, čo ešte viac urýchli ich
pád. Sme ako ten rýchly pištoľník, ktorý dovolí
sedliakovi pozdvihnúť zbraň, a keď to skúsi, je
po ňom. Nadchádzajúca vojna bude taká krutá,
že z nej vyjde len jedna superveľmoc, a tou bu-
deme my.“
Henry Kissinger ešte nepovedal svoje politické
zbohom. Sľúbil bývalej šéfke diplomacie Hillary
Clintonovej, že jej bude radiť, aby v roku 2016
vyhrala súboj o Biely dom. Svet sa teda má na
čo tešiť, keď tandem Clintonová-Kissinger bude
ďalej rozvíjať skúsenosti a prax Henryho záku-
lisnej hry.
ďalej rozvíjať skúsenosti a prax Henryho záku
lisnej hry.snej hry.
58
Duchoslav nám vyšiel oproti na krížne
cesty, aby nás zaviedol až ku gazdov-
stvu. Očakával som osamelú chalupu na
lazoch, preto ma prekvapuje, keď prechádzame
popri niekoľkých moderných a zrekonštruova-
ných domoch mestských ľudí. Medzi nimi nás
víta drevená brána pomaľovaná mystickými sym-
bolmi. Až keď ňou prejdeme, ocitneme sa v inom
svete.
Priestranstvo za bránou je vyplnené stroma-
mi, hriadkami so zeleninou, rozličnými stav-
bami omietnutými hlinou... Žiadne rozdelenie
na obytnú a hospodársku časť. Ľudia, rastliny
a zvieratá tu zdieľajú spoločný priestor. Jedna
stavba je búda pre kozy, iná kurník, ale sliepky
sa nám aj tak voľne motajú pod nohami. Iný prí-
strešok slúži ako letná kuchyňa, ďalší ako terasa
pre psy – dva statné slovenské čuvače. Samot-
ní pecúchovia bývajú v zateplenej maringotke,
ktorá im stačí na prespávanie. Inak sa celé dni
zdržiavajú prevažne vonku, na gazdovstve alebo
v okolitých lesoch.
PRÍRODNÍ ŽURNALISTIWeleslawa nás víta slovami: „Keď sme sa sem
nasťahovali, bývali sme tu sami, mali sme tu
božský pokoj a ticho. Pred pár rokmi však mesto
uvoľnilo pozemky na stavby. Teraz si tu Brezova-
nia postavali chalupy, kde si v lete robia „opekač-
ky“. V zime sú aspoň všetci zalezení dnu, len my
sa tu túlame sami po tichej zasneženej krajine.“
Skôr, než odídeme, vymyslí plán: postaviť si na
leto jurtu hore na kopci, kde majú druhý poze-
ALTERNATIVE VITA > KOSA, LUK A „SVÄTOHÁJ“
KOSA, LUK A „SVÄTOHÁJ“
ONA SI HOVORÍ WELESLAWA, ON DUCHOSLAV. NA SVOJE PÔVODNÉ OBČIANSKE MENÁ NEPOČÚVAJÚ, NECHALI ICH ZA SEBOU SPOLU S ICH STARÝM MESTSKÝM ŽIVOTOM. DOKOPY SI HOVORIA KARPATSKÍ PECÚCHOVIA. JE TO UŽ VIAC AKO DESAŤ ROKOV, ODKEDY ODIŠLI Z MESTA, ODHODLANÍ OPUSTIŤ KONZUMNÚ
SPOLOČNOSŤ A ŽIŤ V SÚLADE S PRÍRODOU. ZAČÍNALI V STAROM TATRANSKOM MLYNE, BEZ PLYNU A ELEKTRINY, LEN S VODOU Z POTOKA. DNES ŽIJÚ
NA GAZDOVSTVE NEĎALEKO BREZOVEJ POD BRADLOM. SAMI SA VŠAK DÍVAJÚ ZNAČNE KRITICKY NA NAIVNÝCH „ALTERNATÍVCOV“, KTORÍ SA CHCÚ
„ODSTRIHNÚŤ“ BEZ TOHO, ABY SI UVEDOMOVALI, ČO TO OBNÁŠA.
Marián Benka
5959
Foto: Matúš Plecho
60
Pecúchovia ju však prekrstili na „syrovec“, podľa
vynikajúcej syrovej chuti. V knižke nájdete nie-
koľko receptov na jej spracovanie. Ak ich však
chcete využiť, musíte zájsť do lesa a nájsť strom,
na ktorom rastie.
VLASTNÝMI RUKAMI„Ako ste prišli na ten syrovec?“ pýtam sa. „Člo-
vek aj chodieva do lesa, vidí tam všeličo rásť, ale
bojí sa ochutnať. A ja by som si tiež rád dal ta-
kúto dobrôtku.“
„Ja som tu taký experimentátor, skúšam, čo je
dobré a čo nie,“ hovorí Duchoslav. „Keď nejaká
huba rastie na strome, určite nie je jedovatá, to ti
môžem povedať ako základ. Tie skutočne chutné
nerastú väčšinou pri zemi, ale najmenej meter
nad zemou. Takže je to paráda. Ak sa chcem
najesť, ešte si aj pekne polozím po strome.“
Zvláštny postoj. Teda možno celkom obyčajný
postoj našich starých otcov a materí, od ktorého
sme si my, deti modernej doby, odvykli. Postoj,
že pri robote sa netreba nikam hnať, treba si ju
mok. A dole schádzať len v rámci starostlivosti
o hospodárstvo.
Zdá sa, že Weleslawa ako dlhoročná novinárka
je hovorkyňou tohto zaujímavého páru. Začí-
nala hneď po revolúcii v študentskom časopise
Zmena. Neskôr sa začala zaujímať o slovanské
duchovno a pôsobila ako šéfredaktorka takto za-
meraného občasníka Diva. Ľudia z tohto okruhu
zvykli prijímať staroslovanské mená ako viditeľ-
ný symbol svojho záujmu o minulosť.
Duchoslav je vyučený polygraf, a tak sa vo svojej
publikačnej činnosti dopĺňajú. Okrem časopisu
Karpatský Pecúch, ktorý nie je ziskový, vydali
niekoľko knižiek. O živote na kopaniciach, o lu-
kostreľbe ako forme duchovného obradu alebo
aj o varení.
Weleslawine kuchárky sú však trošku z iného
súdka, než sme zvyknutí. Prísady do niektorých
receptov v obchode nekúpite (prinajmenšom na
Slovensku). Ak si chcete vysmažiť kostihoj, mu-
síte ho natrhať na lúke. Alebo taký syrovec. Ide
o drevokaznú hubu, ktorá rastie na stromoch.
Jej ofi ciálny názov je sírovec, podľa žltej farby.
61
v pokoji vychutnať. Pecúchovia sú presvedčení,
že rôzne mechanizmy, ktorými sa človek obklo-
puje, aby ušetril čas, len kradnú týmto činnos-
tiam dušu a v konečnom dôsledku ani ten čas
neušetria. Veď o mechanizmy a stroje sa treba
starať, robiť im údržbu, chodiť s nimi do servi-
su...
Snažia sa robiť čo najviac vecí ručne. Kosia ko-
sou, v mlynčeku melú zrno na múku. K pestova-
niu vlastného obilia sa nedostali, pretože je to
veľmi náročné, zrno však kupujú od ekologické-
ho pestovateľa. Jedinou technologickou vymo-
ženosťou je elektrická energia, ktorú získavajú
v svetlej časti roka zo slnečných panelov. V zime
občas nalejú naftu do generátora, ktorý je však
momentálne pokazený a asi aj dlho zostane. Ak
im doma nejde prúd, niekedy zájdu na internet
do mesta, kde ich známa vlastní malú čajovňu.
Elektrinu potrebujú kvôli počítaču, dobíjaniu
mobilov, osvetleniu a občas na práčku. Auto
nevlastnia, pretože ho považujú za zdroj zbytoč-
ných starostí. Raz za čas sa odvezú s niekym,
kto auto má.
KOSENIE AKO MEDITÁCIAVeľký dôraz kladú na ručné kosenie. Okrem toho,
že je ekonomicky a ekologicky výhodnejšie, vní-
majú ho ako rituál duchovnej očisty. Naši predko-
via vraj deň pred kosením zašli za trávou a ozná-
mili jej, že ju zajtra skosia, aby sa pripravila. Na
druhý deň sa od rána začali muži aj ženy oháňať
kosou. Po chvíli chytili spoločný rytmus, aj ich
dych sa naladil na jednu vlnu. Kosenie kosou je
podľa Duchoslava meditácia i terapia v jednom.
Človek sa pri ňom dostáva do vnútornej rovnová-
hy, podobne ako pri rúbaní dreva alebo hrabaní
sena: „Minule u nás boli na návšteve dvaja IT špe-
cialisti, že si chcú oddýchnuť od počítačov a vy-
skúšať si kosenie. Dal som im kosy a povedal, že
sa nemusia nikam hnať, veď koľko pokosia, toľko
bude. Keď začali, nevedeli prestať. Stále za mnou
chodili, čo ešte môžu pokosiť.“
Páliť pokosenú trávu považujú za hriech. Jedna
z miestnych babičiek, ktorá tu na kopaniciach
žije od narodenia ešte pôvodným sedliackym ži-
votom, raz Duchoslavovi povedala: „Keď už sa
to všecko pálit mosí, koniec sa blíži. Až budeš
Foto: Matúš Plecho
62
trávu páliť ako ja, smrť je blízo, bo už nevládzeš
chovať.“
Pecúchovia kŕmia pokosenou trávou svoje kozy.
A starých ľudí, ako je táto tetuška, si vážia. Síce
takto žijú už vyše desať rokov, no stále sa majú
čomu priúčať. A stále sa majú s týmito starou-
sadlíkmi o čom poradiť. Na niektoré veci museli
prísť sami. Po príchode z mesta zistili, že v reá-
li sa veci majú inak, ako sa píše v odborných
príručkách. Na mnohé prišli metódou pokusu
a omylu, ale aj obyčajným pozorovaním prírody.
Základné pravidlo znelo: vnímať prostredie oko-
lo seba, žiť v ňom vedome, nie ako mechanické
roboty.
Ich parketou je aj lukostreľba. Učia iných ľudí
strieľať i vyrábať si vlastné luky. Vedomé strieľa-
nie z luku vnímajú takisto ako spôsob meditácie.
Okolo nich sa už vytvorila skupina prírodných
lukostrelcov, ktorí prostredníctvom tohto ume-
nia rozvíjajú trpezlivosť, silu zámeru, sústrede-
nia a, samozrejme, aj fyzickú kondíciu.
MESTSKÍ „ALTERNATÍVCI“Keďže si na vlastnej koži odskúšali, aké ťažké
je prejsť z pohodlných mestských podmienok na
takýto prírodný spôsob života, trochu nedôverči-
vo zazerajú na jednu z módnych vĺn medzi mla-
dými intelektuálmi – vlnu „odstrihávania sa od
systému“. Mnohí z takýchto ľudí ich chodia nav-
števovať, zúčastňujú sa ich celodenných alebo
víkendových kurzov a stretnutí. Zameranie akcií
je rôznorodé, od výroby lukov a lukostreľbu cez
zber byliniek a tradičné varenie až po prírodné
duchovné obrady.
„Som rada, že chodia, ale niektorí sú hrozne naiv-
ní,“ hovorí Weleslawa. „Ich predstava o alter-
natíve je piť bylinkové čaje, nosiť decko v šatke
a chodiť po tráve bosí. Ja napríklad pijem čierny
čaj, bylinky si dám, len keď som chorá. Minule
sa nám tu jedna dievčina tiež hneď vyzula, že
bude chodiť bosá. Ale keď som ju upozornila,
že sa nám tu všade váľa slepačí trus, hneď sa
zase obula.“ Alebo zažili mladíka, ktorý študoval
čínsku medicínu, a pritom sa bál jesť čerstvo na-
trhané šípky, lebo si nebol istý, či nie sú jedovaté.
Keď sa občas potrebujú na pár dní vzdialiť (na-
príklad idú niekam robiť prednášku), zvyknú
niekoho z tohto okruhu návštevníkov poprosiť,
aby sa im postaral o statok. Hoci mu spravidla
nechajú veľmi podrobné písomné pokyny, aj
tak väčšinou po návrate zistia, že kozy obžrali
susedom ovocné stromy, sliepka zdochla alebo
sa stala nejaká iná škoda.
„Alebo sa nás pýtajú, na čom fi číme,“ pokračuje
Weleslawa. „Nevedia si predstaviť, že dosiahnuť
zmenený stav vedomia sa dá aj bez drog. Pritom
na tom nič nie je, stačí sa naladiť na okolitú prí-
rodu.“
Tvrdia, že na Slovensku už málokto žije tak
odstrihnuto ako oni. Mnohí novodobí osadníci
v iných lokalitách sa nakoniec snažia uľahčiť si
život. Kosia kosačkami, pília motorovými píla-
mi, jazdia autom. Proste si na lazy donesú kus
mestského života. Podľa Pecúchov to už potom
nie je ono. I keď uznávajú, že každý si môže žiť,
ako chce. Skôr im prekáža, keď sa takíto presíd-
lení mešťania tvária ako nositelia alternatívy. „To
už nejaký milionár, ktorý sa otvorene hlási ku
konzumu, je úprimnejší ako oni,“ myslí si We-
leslawa.
KRIESENIE STARÝCH TRADÍCIÍZaujíma ma, prečo si vybrali práve slovanské
duchovno. „Zaoberala som sa aj inými duchov-
nými cestami, ale ako Slovenke sa mi zdá divné
zaoberať sa inými ako slovenskými duchovnými
bytosťami,“ odpovedá Weleslawa.
Preto aj skončili v tejto časti Slovenska. Malé
a Biele Karpaty boli pred stáročiami osídlené
pôvodnými slovanskými kmeňmi, z ktorých sa
potom odčleňovali budúce slovanské národy. Ľu-
dia na myjavských kopaniciach žili vždy mimo
hlavných civilizačných prúdov, pevne ukotvení
v starých spôsoboch života. Hoci prijali kres-
ALTERNATIVE VITA > KOSA, LUK A „SVÄTOHÁJ“
6363
ťanstvo, zároveň si popri ňom uchovali staré
slovanské obrady, aj keď neskôr už maskované
za folklór. V čase, keď sem Pecúchovia zavítali,
už boli mŕtve, ale práve oni ich tu zase obnovili.
A každý rok sa na ich vynášaní Moreny či osla-
vách slnovratov zúčastňuje viac a viac ľudí.
Napriek tomu, že na Slovensku sa v stredove-
ku v rámci pokresťančovania vyrúbali posvätné
háje, Weleslawa voči kresťanstvu žiadne nepria-
teľstvo necíti (na rozdiel od mnohých mladých
prívržencov novodobého pohanstva). „Vďaka
kresťanom za to, že na miestach bývalých „svä-
tohájov“ postavili kostoly,“ tvrdí. „Tým zachovali
posvätnosť týchto miest. Keď zájdem do takého-
to kostolíka na kopci, vždy tam cítim starobylé
energie, ktoré sa odtiaľ nikdy nevytratili.“
Hore nad kopanicou vlastnia Pecúchovia po-
zemok, na ktorom sa nachádza dubový lesík.
Z neho vytvorili svoj vlastný posvätný háj, kde
organizujú oslavy pôvodných prírodných sviat-
kov. Záujem o účasť je veľký, oni sa však snažia
každého účastníka najprv preveriť, či to myslí
vážne, či sa chce obradu skutočne zúčastniť ale-
bo naň prísť len ako zvedavý divák.
Pýtam sa, podľa čoho pri týchto rituáloch po-
stupujú, pretože v písomnej podobe sa presné
popisy slovanských duchovných praktík neza-
chovali. Weleslawa odpovedá, že vychádzajú zo
všeobecných princípov rituálu, ktoré sa využíva-
jú v každom náboženstve. Napríklad, že sú neja-
kým spôsobom prítomné všetky štyri živly, že sa
účastníci rituálne očistia, že sú všetci zapojení
a nikto nie je divák... Často pracujú s ohňom,
okolo ktorého sa tancuje, preskakuje alebo sa po
jeho dohorení behá po žeravej pahrebe. Slovan-
ský nádych dáva vraj obradom samotné miesto,
spojenie s krajinou, ktorá bola po stáročia obý-
vaná Slovanmi.
NAČO VECI?„Weleslawa, myslíš, že ste sebestační?“ pýtam sa
sediac na drevenej lavici a popíjajúc ešte teplé,
čerstvo nadojené kozie mlieko.
„To srnka v lese je sebestačná, ona sa už naro-
dí so všetkým, čo potrebuje k životu,“ odpove-
dá s úsmevom. „Sebestačnosť ľudí je mýtus, na
prežitie potrebujeme jeden druhého. Ešte mäso-
žravý gazda, ktorý občas zabije nejaké zviera, je
ako-tak sebestačný. Pretože má väčší výber po-
travy.“
Pecúchovia zvieratá nezabíjajú. Kozy majú kvôli
mlieku a sliepky kvôli vajíčkam. Ich vegetarián-
stvo však priamo nesúvisí s nejakým svetonázo-
rom. Jednoducho sa tak rozhodli a nikoho ne-
presviedčajú, že by nemal jesť mäso. „Nemala
som problém zabiť zviera alebo ho vypitvať,
robievala som to ako mladá, môj otec bol rybár
a poľovník,“ zdôrazňuje Weleslawa. „Jednodu-
cho mi je trápne jesť niekoho iného. Pre mňa je
každé zviera, ktoré má svoju tvár a svoju osob-
nosť, rovnocennou bytosťou.“
Napriek tomu sú od vonkajšieho sveta výrazne
menej závislí ako väčšina dnešných ľudí. Aj pre-
to, že od neho toľko nepotrebujú. „Minule mi
jedna známa priniesla kopu oblečenia, či si nie-
čo nechcem vybrať,“ spomína Weleslawa. „Ale
ja nechcem nové veci, čím menej vecí mám, tým
som šťastnejšia. Potok, strom, lúka sú viac ako
všetky veci. Príroda je plná bytostí a mňa ich
prítomnosť napĺňa. Preto mi ani nevadí byť celý
deň sama v lese. Pretože tam v skutočnosti nie
som sama.“
Foto: Matúš Plecho
64
ALTERNATIVE VITA > SLEPAČIE SPOLOČNÍČKY
Minulý rok v máji zavítal do obce, ku
ktorej prislúchajú ich kopanice, cho-
vateľ predávajúci mladé sliepky. Kus
za 4 eurá. Takíto chovatelia obiehajú Slovensko
bežne a ponúkajú nosnice dokonca aj za nižšie
ceny. Človek, ktorý má aspoň kus vlastného po-
zemku, môže za lacný peniaz získať zdroj zdra-
vých domácich vajíčok, prípadne aj mäsa, čo nie
je prípad vegetariánsky založených Pecúchov.
Oni sa so svojimi sliepočkami spriatelili.
Postavili im dva kurníky, ich výbeh je ohrani-
čený hranicami celého pozemku. Pohybujú sa
teda všade slobodne a takisto všade aj slobod-
ne kadia, naučiť ich chodiť na záchod na jedno
miesto je nemožné. Slepačí trus je ináč cenným
hnojivom, takže pri pobehovaní po zeleninových
hriadkach ich sliepky zároveň aj hnoja.
Prekvapilo ma, keď jeden tento operenec pribe-
hol k Weleslawe ako dajaký pes. Vzala sliepku
do náručia, začala sa s ňou maznať a nežne sa
jej prihovárať. Zdalo sa mi, že to bola tá istá
sliepka, ktorá sa predtým motala aj pod mojimi
nohami, pričom mi vôbec nenapadlo, že by sa
dožadovala mojej pozornosti. Skôr som si mys-
lel, že na mieste, kde stojím, sa nachádza jej zau-
jímavá potrava.
Tieto sliepky vyložene vyhľadávajú ľudskú spo-
ločnosť. Weleslawa upozorňuje, že majú omno-
ho viac inteligencie, ako si bežne myslíme. Dru-
SLEPAČIE SPOLOČNÍČKY
Marián Benka
DUCHOSLAV A WELESLAWA, O KTORÝCH BOLA REČ NA
PREDCHÁDZAJÚCICH STRANÁCH, NEDÁVNO OBJAVILI SLIEPKY. OKREM
TOHO, ŽE PRE NICH ZNÁŠAJÚ VAJÍČKA, STALI SA NOVÝMI ČLENMI SPOLOČNEJ
DOMÁCNOSTI. KARPATSKÍ PECÚCHOVIA SA K DOMÁCIM ZVIERATÁM SPRÁVAJÚ TROCHU INAK AKO BEŽNÍ CHOVATELIA.
Foto: Matúš Plecho
65
Ak si spomeniem na kŕmenie sliepok v mo-
jom detstve, je mi až do plaču, keď vidím
kompletné kŕmne zmesi, ktoré majú
nahradiť prírodnú stravu. Sliepočkám môžeme
podávať všetky druhy zrnín, vyschnutý chlieb
namočený vo vode, škrupiny z vajíčok, ale určite
im urobíme nesmiernu radosť čerstvo nasekanou
lúčnou trávou, myším chvostom alebo ďatelinou.
V prehrabávaní sa v tejto trávnej zmesi nachádza-
jú sliepky nesmierne potešenie.
Je tu však ešte jedna rastlinka menom portula-ka zeleninová (portulace oleracea). Túto burinu,
ktorá sa bežne vyskytuje v záhradách, sliepky
obľubujú. Po jej skonzumovaní obsahujú vajcia
sliepok o 30 % viac omega-3 nenasýtených mast-ných kyselín ako bežné vajíčka. Portulaka obsa-
huje túto látku vo veľkom množstve. To je dobrá
správa aj pre vegetariánov, pretože táto rastlina
je jedlá a vhodná do šalátov.
Gréci ju vo veľkom množstve používajú vo svojej
tradičnej kuchyni, čo prispieva k ich dlhovekos-
ti. Omega-3 kyseliny sú ideálnou prevenciou in-
farktov a zvýšeného krvného tlaku. Deti matiek,
ktoré mali počas tehotenstva stravu bohatú na
omega-3 kyseliny, začínajú skôr hovoriť, sú po-
kojnejšie a menej agresívne. Tieto kyseliny sú
bohato zastúpené aj v rybách. A odpadové ry-
bie mäso je vhodný doplnok stravy pre nosnice.
Rybie hlavy, plutvy a vnútorné orgány sú pre
sliepky hotová lahôdka. Doprajme im ju však
iba v prípade, že chceme len vajíčka, a nie mäso,
ktoré bude potom istý čas niesť zápach ryby. Ale
vzácne omega-3 kyseliny sliepky prenášajú do
vajíčok.
VLASTNÉ OMEGA VAJÍČKA
Andrej Jakubíkhá vec je, že inteligencia akéhokoľvek zvieraťa
sa môže prejaviť len vtedy, ak mu vytvoríte pri-
rodzené podmienky. Vo veľkochovoch, kde celý
život prežije prakticky bez možnosti pohybu,
prirodzene ohlúpne.
Pecúchovia majú svoje sliepky odpozorované,
podľa spôsobu kotkodákania či kvokania vedia,
akú majú náladu. Dokážu odlíšiť jednu od dru-
hej, poznajú povahu každej z nich, každej dali
vlastné meno. Cestovateľka je medzi nimi naj-
odvážnejšia a často sa pokúša utiecť do šíreho
sveta. Zakaždým sa však celkom ľahko nechá
chytiť. Jej najväčšou kamarátkou je Parťáčka,
s ktorou chodia takmer všade spolu a občas sa
dostanú do konfl iktu s ostatnými v kŕdli.
Osamelú ostatné neustále šikanujú, hoci je naj-
väčšia a najkrajšia (alebo žeby práve preto?). Ak
však sliepkam hrozí spoločné nebezpečenstvo
zo strany iných zvierat, dokážu sa zjednotiť a po-
staviť sa mu v jednom šíku. Pozorovanie života
sliepok je ako malý seriál, na ktorý sa – na roz-
diel od tých televíznych – dá aj pozerať.
> VLASTNÉ OMEGA VAJÍČKA
Foto: Matúš Plecho
66
ALTERNATIVE VITA > EKOLOGICKÁ ZLATÁ BAŇA
EKOLOGICKÁ ZLATÁ BAŇA
JE LEN JEDINÝ SPÔSOB, AKO VZNIKNE BOHATSTVO JEDNÉHO ČLOVEKA: MNOHÍ SA VYZBIERAJÚ A ODOVZDAJÚ MU SVOJE PENIAZE. HOVORTE SI, ČO LEN
CHCETE. ŠTUDUJTE EKONÓMIU, POLITOLÓGIU, SOCIOLÓGIU, ZÁVER BUDE ROVNAKÝ. ASI NEMÁ ZMYSEL DETAILNEJŠIE ROZOBERAŤ, ŽE TÝM JEDNÝM BOHATÝM MÔŽE
BYŤ AJ SKUPINA ĽUDÍ ALEBO FIRMA. A TÍ MNOHÍ, KTORÍ SA VYZBIERAJÚ NA BOHATSTVO, SÚ ČASTO CHUDOBNÍ ALEBO DOKONCA BIEDNI.
PRINCÍP ZOSTÁVA – MNOHÍ SA SKLADAJÚ JEDNÉMU.
Dušan Budzák
Ak budete mať napríklad zlatú baňu, ešte
to neznamená, že ste bohatí. Bohatnúť
začnete až vtedy, keď tí menej šťastní za-
čnú od vás zlato z bane kupovať. Čím ich bude
viac, tým budete bohatší.
Zlatých baní nie je veľa; určite menej ako boha-
tých ľudí. A tak sa snažíme vytvoriť ich aj inak.
Niekto vytvorí počítačovú fi rmu a ľudia od neho
kupujú počítače. Niekto postaví pekáreň a ostat-
ní od neho kupujú chlieb a rožky. Niekto oseje
polia a tie pekárne od neho kupujú obilie. Atď.,
atď. Vzniká reťaz a sieť, ale na princípe sa nič ne-
zmení; drobní jednotlivci odovzdávajú peniaze
na miesta, kde sa koncentrujú, a niektorí z nich
bohatnú.
Principiálne nie je na bohatstve nič zlé, najmä ak
„poskladanie sa“ mnohých v prospech jedného
je dobrovoľné. Ak sme sa napríklad z vlastnej
67
vôle rozhodli vybrať si zo širokej ponuky tele-
fónov jeden, povedzme iPhone, a zaplatili
sme zaň, dobrovoľne sme tak v minulosti
prispeli k bohatnutiu dnes už nebohé-
ho Steva Jobsa a jeho spolupracov-
níkov (kvôli zjednodušeniu ab-
strahujme od akcionárov Apple,
subdodávateľov a ostatných).
Svojím spôsobom je takýto
princíp bohatnutia v poriadku.
Ibaže nie všetci majú talent
a schopnosti Steva Jobsa. Sot-
va by im niekto odovzdal svoje
peniaze dobrovoľne a urobil
ich bohatými. A tak siahnu
po iných pákach. Bez talentu
a schopností niečo vyprodukovať,
zaujať a presvedčiť ostatných, aby
ich ocenili, siahnu hoci po... politike
a následne legislatíve. Týmto spôso-
bom si nezriedka vynútia, aby sme sa
im na ich bohatstvo vyzbierali. Avšak už
nie dobrovoľne, vynútia si to zákonom. Ak
sa im – hoci nedobrovoľne – nevyzbierame,
čakajú nás sankcie a perzekúcie. A tento spôsob
bohatnutia už tak v poriadku nie je!
Dnes na úvod uveďme jeden príklad. Napriek
tomu, že prebehol tlačou, zostal takmer bez
odozvy. Rozoberme si ho: v denníku Sme sa
6. 5. 2013 objavil článok s titulkom „Na vyšších
cenách elektriny zarobí aj fi rma blízka Brhelovi
a Širokému“. Principiálne jasná správa, ako sa
u nás vynucuje vyzbieranie sa množstva ľudí –
v tomto prípade všetkých obyvateľov Slovenska
– v prospech jednotlivcov. Zákonom.
Na prvý pohľad to vyzerá nevinne. Nikto z nás
asi nebude namietať proti tomu, že sa potrebuje-
me zbaviť neekologických zdrojov energie a na-
hradiť ich ekologickými. V preklade: nahradiť
výrobu elektriny z uhoľných a podobných elek-
trární výrobou energie zo slnka, vody, vetra... Na
to, aby sme podporili tento trend, sme vystavení
vcelku účinnej PR kampani. Poviete si: dobre,
som mysliaci človek, súhlasím. No a aby ste na
to mali aj príslušnú „pečať“, dozviete sa, že je to
navyše nariadenie Európskej únie a my ho musí-
me rešpektovať. Opäť si poviete: dobre, dobre,
rozumiem.
68
ALTERNATIVE VITA > EKOLOGICKÁ ZLATÁ BAŇA
Už horšie znesiete informáciu, že na podporu
tohto trendu je potrebné vykupovať „zelenú“
energiu drahšie, ako sa predáva. Konkrétne na
Slovensku je uzákonené, že štát takúto energiu
vykúpi po 91,70 eura za megawatthodinu, ktorá
sa na trhu predá za niečo vyše 40 eur. Trochu to
pripomína Mila z Hlavy XXII, ktorý vykupoval
vajíčka za dva centy, a následne ich po niekoľ-
kých operáciách predával za jeden. A napriek
tomu dosiahol zisk. Toto však nie je taký prípad.
Výkup ekologickej energie je potrebné dotovať.
Je možné, že ste takí uvedomelí a aj po informá-
cii o dotovaní si poviete: rozumiem, treba to pod-
poriť. Keď tých ekologických zdrojov bude stále
viac a viac, cena energie z nich bude postupne
klesať, až sa napokon vyrovná a možno bude do-
konca nižšia ako cena z dnešných konvenčných
zdrojov. Stále máte pocit, že je to v poriadku.
Svojím spôsobom aj ja.
Ibaže: z čoho to dotujeme? A tu sa už poma-
ly začína klbko informácií o tom, ako musíme
podporovať ekologické zdroje, rozmotávať.
Žiaľ, jediný spôsob, ako u nás vieme dotovať, je
ten, že zvýšime ceny energie pre všetkých obyva-
teľov a fi rmy.
Mohli by sme teda platiť menej za elektrinu,
keby sme ju vyrábali v konvenčných elektrár-
ňach, ale musíme sa vyzbierať na dotovanie
tých ekologických. Ak ešte aj v tejto chvíli stále
súhlasíte, upozorňujem, že som opäť a účelovo
použil slovo VYZBIERAŤ SA. A toto vyzbiera-
nie je nedobrovoľné. Sme k nemu prinútení zá-
konom, konkrétne cenovým výmerom Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví, ktorý stanovil ceny.
Tie musíme platiť. Niet inej cesty, inak hrozí od-
pojenie a sankcie. Počuli ste už o exekúciách za
nezaplatené účty za elektrinu? Istotne áno.
TAK TO KLBKO ROZMOTAJME DO KONCAPovedzme, že si tiež všimnete rozdiel medzi vý-
kupnou a predajnou cenou, a poviete si, že ste
vlastne objavili zlatú baňu. A pôjdete do toho.
S plánom postaviť tiež takú elektráreň – naprí-
klad solárnu, lebo pri nej sú dobré výkupné ceny
energie. Omyl, nepôjdete, nepostavíte. Nehovo-
rím, že všetci, ktorí čítate tieto riadky, ale naj-
menej 99,9 % z vás nie. Nie ste vyvolení. Nekú-
pili ste si miesto v parlamente, na úradoch, ani
úradníkov, resp. ich šéfov. To urobili iní. A tí si
to nedajú vziať.
Najprv nás presvedčili, že treba ekologické zdro-
je, a my sme súhlasili. Naozaj ich treba. Potom
to spečatili legislatívou EÚ, ktorú premietli do
cenových výnosov a nariadení. To už sa nášho
súhlasu netýkalo – nepotrebovali ho. A bodka
takmer na záver: zaviedli množstvo regulácií
a noriem, aby si ekologické elektrárne nemohol
stavať len tak hocikto, kto si zmyslí. Musí v tom
byť poriadok, nie? Áno, musí. Otázkou však je,
ako je možné, že tí „talentovaní“ a „schopní“,
ktorí môžu stavať takéto elektrárne, sú stále tí
istí? Vážení, vy to nepostavíte (myslím tých
99,9 %). Narazíte na také množstvo byrokracie,
obmedzení a noriem, že sa nimi len sotva pre-
hryziete.
Ako naznačuje aj článok, od ktorého sme sa
„odpichli“, ekologické elektrárne zo zaručeným
profi tabilným výkupom energie sú vyárendova-
né pre niekoho iného. Pre toho, kto prostred-
níctvom zákonov presadil, že my všetci sa mu
budeme skladať na bohatstvo. Zdá sa, že nemá-
me páky, ako sa tomu vyhnúť a sme „zo zákona“
stratení. A niekto ráta aj s tým, že pred zákonom
tiež poslušní, pretože nevieme, ako to v skutoč-
nosti je.
Ale niekto predsa len vie a nepáči sa mu to. Po-
krivený zákon-nezákon, nechce sa nechať vydie-
rať. Že o takých neviete? Potom bude namieste
prečítať si ešte raz správy o plánovanom odcho-
de US Steelu zo Slovenska. Situáciu šiel zachra-
ňovať sám premiér. Alebo o Slovalcu v Žiari
nad Hronom a jeho pláne uzavrieť prevádzku.
V oboch prípadoch sa veľmi frekventovane spo-
mínali vysoké ceny elektrických energií. Inak
povedané, na stole bola otázka: Prečo by sa mali
naše spoločnosti skladať na bohatstvo niekomu
inému? Pretože si to uzákonil? Ak je to vašim
občanom jedno, nám nie!
Súhlasím – takto nedobrovoľne, pod hrozbami
zákonov, by sme sa na bohatstvo iným skladať
nemali. Nechávajú si naše peniaze a nič nám za
to nedávajú. V tom je rozdiel medzi nimi a nebo-
hým Stevom Jobsom.
69
Kedy ešte hovoríme o prirodzenom uspo-
kojovaní našich potrieb, a kedy už o nad-
mernom konzume? Americký environ-
mentalista Alan Durning rozlišuje tri kategórie
konzumentov: nadmerných, striedmych a vylúče-
ných. Keby všetci obyvatelia Zeme žili v striedmej
kategórii, nikto by netrel biedu, a zároveň by ľud-
stvo dokázalo prežiť bez drancovania prírodných
zdrojov.
Nešťastie súčasného ekonomického systému spo-
číva v tom, že sa nedokáže udržať bez neustálej
stimulácie spotreby. Preto sa nám predkladá vízia
budúcnosti, v ktorej všetci ľudia budú v kategórii
nadmerných konzumentov. Životný štýl v kraji-
nách, ktoré spotrebúvajú väčšinu svetových zdro-
jov, vnímame ako vzor.
Takáto vízia nie je nereálna. Myslieť si, že pri sú-
časnom koristníckom systéme krajiny tretieho
sveta doženú úroveň najvyspelejších krajín, je naiv-
né. Veď bohaté krajiny si svoju vysokú úroveň udr-
žiavajú práve na úkor tých chudobných. A keby sa
táto predstava uskutočnila, znamenalo by to ka-
tastrofu pre našu planétu. Pozrime sa teda bližšie
na tri skupiny konzumentov podľa Durninga:
1. Nadmerní konzumentiPredstavujú väčšinu obyvateľstva v USA či západ-
nej Európe. Nemalé zastúpenie majú aj na Sloven-
sku, pretože tu sa nebavíme len o milionároch.
Do kategórie nadmerných konzumentov spadajú
ľudia, ktorí sa dopravujú prevažne autom alebo lie-
tadlom. Každý alebo takmer každý deň jedia mäso,
ich strava obsahuje veľa kalórií a živočíšnych tukov.
Pijú sýtené nealkoholické nápoje balené v plasto-
vých fľašiach. Nakupujú viacnásobne balený tovar
v hypermarketoch a produkujú veľké množstvá od-
padu. Bývajú vo veľkých priestranných rodinných
domoch, často klimatizovaných. Oblečenie si ku-
pujú podľa módy, kvôli imidžu.
2. Striedmi konzumentiSú to typickí obyvatelia ázijských, čiastočne aj vý-
chodoeurópskych krajín. Striedmi konzumenti sa
prepravujú prevažne verejnou dopravou alebo na
bicykli. Základ ich stravy tvoria obilniny, strukovi-
ny a zelenina, občas doplnená mäsom. Pijú čistú
vodu, ovocné šťavy, čaj a kávu. Tovar nakupujú na
miestnych trhoch alebo od farmárov vo veľkých
ekologických baleniach, odpad z veľkej časti recyk-
lujú. Bývajú v skromnejších, ale solídnych domoch,
buď jedna väčšia rodina alebo viaceré menšie rodi-
ny v jednom dome. Šaty si vyberajú podľa funkč-
nosti.
3. VylúčeníToto sú obyvatelia najchudobnejších krajín. Dopra-
vujú sa peši alebo na zvieratách. Trpia podvýživou,
ich strava nie je plnohodnotná. Pijú len vodu z oko-
lia, ktorá je často znečistená. Nakupujú málo (ne-
majú ani veľmi za čo), čo môžu, vyrábajú si sami
alebo získavajú zo skládok odpadu. Sami takmer
žiadny odpad neprodukujú. Žijú v chatrčiach ale-
bo pod holým nebom. Obliekajú si staré šaty alebo
handry.
Paradox konzumuV rôznych medzinárodných výskumoch o poci-
toch životného šťastia sa na popredných miestach
až podozrivo často objavujú krajiny ako Indonézia,
Filipíny, India či Kuba. Teda krajiny typické stried-
mym konzumom. Nadmerní konzumenti akoby
zabúdali, že dlhodobé šťastie pramení zo vzťahov,
nie z vlastníctva vecí. Za najväčší paradox tejto
skupiny Durning označuje závislosť na automobi-
loch. Moderné mestá stratili ľudskú tvár, pretože
sa v nich všetko prispôsobilo autám. Predajcovia
potom v reklamách prezentujú automobil ako
prostriedok k vytúženej slobode, na ktorom mô-
žete uniknúť z hlučného a upachteného mesta do
romantickej prírody. Ale ľudia chcú unikať z mesta
práve preto, že sa kvôli tým istým autám stalo ne-
príjemným miestom pre život.
ALTERNATIVE VITA > HRANICE ROZUMNÉHO KONZUMU
HRANICE ROZUMNÉHO KONZUMU
Marián Benka
70
NEVYHNUTNÉ VECIDobrý nápad je zoznam vecí, ktoré by ste si
zaobstarali, ak by ste „mali druhú šancu“. Sú
veci, na ktoré nemyslíte, kým ich nepotrebujete
– a potom je už neskoro. Povedzme, že ste varo-
vaní 2 roky dopredu – objaví sa víla s čarovnou
paličkou a povie: „Vaša krajina sa do dvoch ro-
kov prepadne do stoky, bol si varovaný.“ Exis-
tuje niekoľko vecí, ktoré by som už urobil inak,
a vecí, ktoré by som si kúpil:
AUTOMOBILKúpil by som si auto s pohonom 4x4, použiteľné
aj v meste, ktoré vám umožní jazdiť po chodní-
koch i pustatinách – ďaleko od zátarás a nepoko-
jov. Voz 4x4 má tiež viac hmoty a sily v prípade,
že by sa vás niekto snažil zraziť iným autom.
NÁDRŽE NA PALIVONielen kanistre, ale aj veľké kovové nádoby. Nie
som si istý ich kapacitou, ale videl som ich na stav-
bách a pred krízou v roku 2001 neboli také drahé.
Teraz neviem, nejakú dobu som ich nevidel.
GENERÁTORDovážajú sa k nám, no pre nás sú veľmi dra-
hé. Myslím si, že v dnešnej dobe sa vyrábajú aj
u nás, ale nie som si istý kvalitou.
ALTERNATIVE VITA > AKO PREŽIŤ KOLAPS 3.
AKO PREŽIŤ KOLAPS
3. ČASŤ
Fernando Ferfal Aquirre
TÁTO TÉMA NIE JE NOVINKOU. KEĎ ARGENTÍNA NA KONCI 90. ROKOV SPADLA PO ŠPIRÁLE DO SOCIÁLNEHO A EKONOMICKÉHO KOLAPSU, ZMENIL SA TAM ŽIVOT
KAŽDÉMU. BEZ OHĽADU NA PRÍČINY JE TU VEĽA TOHO, Z ČOHO SA MÔŽEME POUČIŤ OD PROSPERUJÚCEJ KRAJINY SPAMÄTÁVAJÚCEJ SA Z EKONOMICKEJ KRÍZY,
KTORÁ UVRHLA OKOLO 60 % ĽUDÍ DO CHUDOBY.
VOĽNÝ ČASV Buenos Aires sú miesta, kde si môžete zájsť
na večeru, fi lmy či divadelné predstavenia a strá-
viť čas v bezpečí. Majú buď vlastné zabezpeče-
nie, alebo sú s políciou dohodnutí na zvýšenej
bezpečnosti. Ale to sú miesta len pre turistov
a extrémne bohatých. Mám dobré sociálno-eko-
nomické postavenie, lepšie než 96 % populácie,
takže si môžem dovoliť minúť tieto peniaze raz
alebo dvakrát do mesiaca. Chodenie na pre-
chádzku je tiež možnosť, ale pešo môžete chodiť
iba 6 blokov rovnakým smerom, než sa dostanete
mimo bezpečnej zóny. Potom ste na území „na
vlastnú päsť“. Nuž, dobré miesta sú príliš dra-
hé a prechádzka v noci so ženou/priateľkou je
vylúčená. Pukance, pizza a fi lm znie ako dobrý
plán. Nehovorím, aby ste strávili celý deň pred
TV ako zombie. Po kolapse možno nájsť kópie
dévedečiek všade a stojí to len pár dolárov. TV
je lacná a bezpečná zábava. Play Station alebo
herná konzola sa tiež hodia. Dokonca aj keď
krajina skolabuje, vždy sa nájde niekto s DVD
„napaľovačkou“, kto robí kópie.
Ak máte radi knihy, kúpte si ich teraz, aj keď ich
71
Ilustrácia: Vladimir Manyuhin
72
nejakú dobu nebudete čítať. Ak vaša ekonomika
padne, papier sa pre mnohých ľudí stane zdro-
jom príjmu. Máme tu tisícky zberačov papiera
a kartónu. Výsledkom je, že knihy nie sú lacné,
pretože samy osebe majú hodnotu papiera.
ĎALŠIE VYBAVENIEOdporúčam vám pozrieť si veci, ktoré pravidel-
ne používate, a zamyslieť sa nad tým, ako veľmi
ich budete po kolapse potrebovať. Pri týchto vý-
robkoch zistite, kde sú vyrábané. Ak sa vyrábajú
mimo vašej krajiny, ich cena buď vzrastie, ale-
bo sa po kolapse kompletne prestanú dovážať.
V mojom prípade sú dobrým príkladom žiletky
Gillette. Vyrábajú sa v USA a práve teraz sto-
ja „majland.“ Veci, ako je alkohol/víno, pekné
pero, parfumy, mejkap a ďalšie obdobné druhy
predmetov sa budú hodiť, keď sa budete potre-
bovať „skamarátiť“ s určitými typmi ľudí. Rúž
stál pred krízou 4 doláre, ale pretože sa vyrába
vo Francúzsku, cena skočila neskôr na 20 dolá-
rov a pred dvoma mesiacmi ich úplne prestali
dovážať.
V ostatných prípadoch ľudia dajú vedieť, že
chcú proste a jednoducho „úplatok“; päťde-
siat alebo sto dolárov tu a tam, v závislosti od
situácie a odvedenej práce. Používal som „dar-
čeky“ (parfumy), aby som rýchlejšie dostal pas
– ušetril som niekoľko mesiacov a použil som
úplatok vždy, keď ma kvôli „kontrole“ zastavila
polícia. Viem, že to neplatí vo vyspelých kraji-
nách, kde je väčšina dôstojníkov čestných, ale,
prosím, pochopte, že v krajinách tretieho sveta
sa to deje. Nenechám sa zastreliť rozhnevaným
policajtom za 10 alebo 20 pesos, dám im ich ako
úplatok. Raz som ich skúsil nepodplatiť, a už to
nikdy viac neurobím.
POTRAVINYMajte na pamäti, že po „veľkom probléme“
budú potraviny vašou každodennou starosťou.
Ak nemáte potraviny, urobíte čokoľvek, aby ste
ich získali, a ak teraz máte zásoby, budete mať
starosti, aby ste ich získali ešte viac. Vo chvíli,
keď ceny potravín vzrastú o 200 až 300 %, alebo
jednoducho nebudú, uvedomíte si, akou cennou
komoditou sú.
Tesne po druhej svetovej vojne Argentína prak-
ticky kŕmila Európu, bola známa ako „obilnica
sveta“. Dobytok a obilie uživili svoju vlastnú
krajinu, aj iný kontinent. Takže čo sa stalo?
Niektoré veci sa zmenili. Niekoľko veľkých nad-
národných spoločností, ako je napr. Benetton,
kúpili stovky tisíc akrov prírodných zdrojov. Ne-
poznám presné číslo, ale spomínam si, že médiá
začali hovoriť o integrite suverenity krajiny, kto-
rá je v nebezpečenstve, takže si viete predstaviť,
koľko akrov bolo kúpených. Potom túto tému
médiá záhadne opustili.
Spomínam si presne na okamih, kedy celá kra-
jina pochopila, čo sa deje. Po kríze v roku 2001
to bolo zlé, ale ľudia v Buenos Aires, v hlavnom
meste a najbohatšej provincii, si neuvedomili,
ako je to v ostatných provinciách. To bolo do
chvíle, kým si učitelia nevšimli, že deti majú ťaž-
kosti s učením. Zbadali, že majú problémy so
sústredením, zaspávajú a je pre nich ťažké riešiť
matematické rovnice.
Neskôr zistili, že to bolo kvôli podvýžive, deti ne-
dostávali minimálne množstvo živín pre zdravo
fungujúce telo. Ľudia o tom hovorili celé týždne
a viedli diskusie s pediatrami, ktorí potvrdili,
že počet detí umierajúcich hladom v posled-
ných mesiacoch prudko stúpol. Takže nech sa
stane čokoľvek – hurikán, ekonomický kolaps,
zemetrasenie alebo Zem zasiahne meteorit – po-
traviny a voda sú vždy na prvom mieste.
V ideálnom prípade už máte zásobu jedla v piv-
nici na jeden rok... alebo nemáte?! Ani ja som ju
po kolapse nemal, no vždy som mal suchý rožok
v krku od strachu, že budú supermarkety úplne
zatvorené. Ak nemáte zásoby, začnite kupovať
trochu potravín navyše zakaždým, keď idete do
supermarketu. Mali by ste hľadať potraviny, kto-
ré sú vhodné na skladovanie. Zoradil som ich
podľa dôležitosti:
1) Nie je potrebná chladnička.
2) Vysoká nutričná hodnota.
3) Dátum spotreby v rozmedzí 1 až 5 rokov.
4) Nie je potrebná voda.
5) Nie je potrebné ich variť.
Zvyčajne ide o konzervované mäsá, ryby, zele-
ninu, sušené cestoviny, dehydrované polievky,
ALTERNATIVE VITA > AKO PREŽIŤ KOLAPS 3.
73
čokoládu, sušené mlieko, marmelády, polievky,
ryžu a sušenú fazuľu. Potraviny v konzervách sú
dobré z hľadiska dátumu spotreby, väčšinou nie
sú dehydrované, takže nepotrebujú vodu a môže-
te ich jesť rovno z plechovky. Len si dajte pozor,
aby sa konzerva nepoškodila. Ak sa do nej dosta-
ne vzduch, skazí sa – ak sa to predsa stane, ob-
sah rýchlo zjedzte. Mojou obľúbenou konzervou
je tuniak. Vydrží dlho, je plný bielkovín, a chutí
mi bez ohľadu na to, ako často ho jem. Okrem
toho je možné skombinovať ho s mrazenou ze-
leninou alebo ryžou. Konzervované ovocie a ze-
lenina sú tiež dobré, ale majú menej vitamínov
ako čerstvé, preto pite aj tekutinu, v ktorej sú
naložené.
Sušené cestoviny síce potrebujú veľké množstvo
vody a varenie, ale sú najlepším spôsobom, ako
uchovať sacharidy. Pšenica môže byť tiež sklado-
vaná vo veľkom množstve a je výživná, ale vyža-
duje viac prípravy na konzumáciu.
Stali sme sa celkom nezávislí od chladničky a po-
užívame ju len na zmrazenie našich čerstvých
cestovín, pizze a kučeravej zeleniny. Zmrazíme
prakticky všetko, pretože to dlhšie vydrží, a aj
keď vypadne prúd, zmrazené potraviny vydržia
ešte hodiny, niekedy aj deň alebo dva. Čím väč-
šie množstvo potravín zamrazíte, tým dlhšie si
udržia svoju teplotu. Napriek tomu každý, kto
bol nejakú dobu bez čerstvého ovocia, vie, že
po určitej dobe začne trpieť paradentózou. Ak
začnete opäť jesť čerstvé ovocie a zeleninu, pa-
radentóza zmizne.
ZDRAVIE A FITNESNavštívte ihneď vášho doktora a dajte sa do po-
riadku. Choďte k zubárovi a uistite sa, že vaše
zuby sú v perfektnom stave. Nie je nič horšie,
než mať bolesti zubov a nikoho, kto by sa o to
postaral. Pamätajte, že doktori nemusia byť v bu-
dúcnosti tak ľahko dostupní ako teraz. Podstúpil
som napríklad operáciu očí a teraz vidím dobre
aj bez okuliarov. To sa hodí, pri „veľkom problé-
me“ by sa okuliare mohli rozbiť a bolo by takmer
nemožné ich nahradiť.
Ak nosíte okuliare, zločinci sa na vás budú po-
zerať ako na slabú osobu. Starí ľudia a ženy sú
obzvlášť zraniteľní. Po nich a deťoch prichádza-
jú na rad menší ľudia; čím menší ste, tým zrani-
teľnejšie pôsobíte a je väčšia pravdepodobnosť,
že si vás vyberú za obeť. Znie to kruto, ale takým
spôsobom to proste funguje.
Veľa sa pýtajte svojho doktora. Zvyknite si na
túto fi lozofi u a pýtajte sa všetkých – mechanikov,
doktorov, policajtov – od ľudí s kvalifi káciou sa
vždy môžete naučiť niečo nové. Ako survivalista
a múdra osoba by ste mali vedieť zo všetkého
trochu, vždy buďte zvedaví. Takto som sa nau-
čil mať rozšírené zásoby antibiotík. Doktor mi
povedal, že telo si zvykne, ak používate rovnaký
druh antibiotík, čo ich potom robí čiastočne ne-
funkčnými, platí to hlavne u malých detí. Takže
teraz mám dva rozdielne druhy antibiotík.
Cvičenie pár hodín trikrát do týždňa vás udrží vo
forme. Cvičím doma, mám lavičku a pár činiek.
Skúste napríklad aerobik alebo posilňovanie.
Hodí sa aj boxovacie vrece – precvičuje väčšinu
svalov a budete mať väčšiu údernú silu v pästi.
Bežecké pásy a bicykle sú tiež fajn. Po kolapse
by človek mal vedieť bojovať holými rukami. Ne-
musíte byť Bruce Lee alebo Mike Tyson, stačí
len vedieť, ako vykryť úder, ako si kryť tvár alebo
poznať niečo z bojového umenia. Precvičovanie
obranných pohybov je užitočné, najmä ak to cvi-
číte s niekým, kto v tom má prax.
Veľmi dôležitá je znalosť prvej pomoci. Prejdite
kurzom prvej pomoci v Červenom kríži. Ak be-
riete pravidelne nejaké lieky, majte ich zásobu
aspoň na jeden rok. Mám v zásobe toľko liekov,
koľko len môžem. Popri bežných liekoch mám
aj ibuprofén a antibiotiká, oboje pre deti aj pre
dospelých. Antibiotiká sú tu vzácne. Pľúcne in-
fekcie sú veľmi nebezpečné.
Tiež nezabudnite udržiavať dom čistý a vetraný,
čo je jedna z ciest k prevencii chorôb. Je to však
ťažké, keď je mesto plné špiny, švábov a krýs.
Moje okolie nie je také zlé, sú oveľa horšie mies-
ta, kde ľudia doslova spia aj s krysami. Šváby sú
problém, ale držím ich na uzde jedom, čo som
rozmiestnil okolo domu. To mi pripomína, že by
ste mali mať zásobu jedov na potkany a šváby.
Služby sú všeobecne zlé a smetiari nie sú výnim-
kou. Raz týždeň štrajkovali a potom ste mohli vi-
dieť pobehovať potkany v hromadách odpadkov,
ktoré ľudia vyhádzali na ulice. To je, samozrejme,
nezdravé a pomáha to šíriť choroby po meste.
74
NÁJOMNÍ VRAHOVIA > FEROKYANID, XANTÁN A INÉ DOBROTY
Zvykli sme si. Informáciu na obale pretláča
silná reklama a naša dôvera, že výrobcovia
by nám v dnešnej kontrolovanej dobe ani
len neskúsili primiešať niečo nezdravé. Tak sa na
to pozrime.
Najprv niečo pre deti. Na tých nám predsa záleží
najviac. Reklama tvrdí, že je to pre ne zdravé, ak
už nie to najzdravšie, čo im môžeme kúpiť. A tak
sme si tie malé písmenká na jednom mliečnom
výrobku určenom pre ne prečítali (naozaj bolo
potrebné použiť lupu). Úžasná pochúťka pre
deti, ktorá im dodá energiu a zdravie obsahuje:
Mlieko – 49 % – dosť málo na to, že je to zdra-
vá pochúťka, ale nech (čo na tom, že dokonale
upravené). Nasleduje smotana (v poriadku), cu-
kor – poviete si – lepšie ako glukózo-fruktózový
sirup, lebo ten nevedia deti poriadne stráviť. Mo-
difi kovaný škrob – ale veď to mala byť mliečna
pochúťka! Kakaový prášok – otázkou je, aký je
rozdiel medzi kakaom a kakaovým práškom?
Pasta z lieskových orieškov – výrobca uvádza
0,5 % orieškov, tak si to prepočítame. V 150 gra-
moch výrobku je teda 0,75 g orieškovej pasty.
Ani jeden celý gram! Tvrdenie, že pochúťka je
plná orieškov, je teda poriadne prehnané. Ešte
tu nájdeme čokoládový prášok, pre istotu bez
informácie, z čoho sa skladá. Ale tie najlepšie
„maškrty“ len prídu – stabilizátory: karagénan
a karobová guma! Chlórnan vápenatý a arómy,
pre istotu opäť bez zloženia.
Kladiete si otázku, načo je, preboha, môjmu die-
ťaťu v strave karagénan a karobová guma? No,
vášmu dieťaťu nanič, pre výrobcu to však zna-
mená, že výrobok sa nebude tak rýchlo kaziť
a nemusí sa až tak zaoberať (spolu s obchodom)
jeho trvanlivosťou.
Tak si aspoň povedzme, čo je karagénan, inak
látka označovaná ako E407. Encyklopédia uvá-
dza: „Karagénan je sulfátový polysacharid, ktorý
sa vyskytuje v červených morských riasach. Pou-
KEĎ SA ZAČALO UVAŽOVAŤ O TOM, ŽE NA OBALE VŠETKÝCH POTRAVÍN MUSÍ BYŤ UVEDENÉ ICH ZLOŽENIE, PRVOU REAKCIOU VÝROBCOV BOLO, ŽE SA PREDRAŽIA.
ASI PRETO, ŽE FARBA NIEČO STOJÍ... ZÁKON SA VŠAK PRESADIL A DNES UŽ NA OBALOCH ZLOŽENIE NÁJDEME. POČIATOČNÉ OBAVY VÝROBCOV SA VŠAK ROZPLYNULI. ZLOŽENIE JE UVÁDZANÉ MALÝMI PÍSMENKAMI A TAK HUSTO,
ŽE NEMÁME CHUŤ A VLASTNE ANI ČAS ŠTUDOVAŤ, ČO TO VLASTNE KUPUJEME.
FEROKYANID, XANTÁN A INÉ DOBROTY
Dušan Budzák
75
žíva sa ako stabilizátor, zahusťovadlo, želírujúca
látka a emulgátor. Získava sa z červených rias
(najčastejšie z tzv. írskeho machu) pridávaním
etanolu, metanolu alebo izopropanolu alebo pô-
sobením horúcej zásaditej vody.“ A čo o ňom
hovoria testy? Na zvieratách, pochopiteľne. Kto
by testoval deti, však? „Pri testoch spôsoboval
zápaly čriev u pokusných zvierat a poškodenie
plodu... u citlivých ľudí môže vyvolať žihľavku.“
A ďalšia detská, úžasne zdravá pochúťka, ten-
toraz plná tvarohu. Na obale s uvedením „bez
umelých farbív a konzervantov“. No kto by po-
chyboval, nie? Takže zloženie (čítané lupou):
Tvaroh – je tam, smotana – tiež fajn, cukor – no
čo už a... jedlá želatína, bože, načo? Zahusťo-
vadlo – xantán, modifi kovaný kukuričný škrob,
glukózovo-fruktózový sirup – tak predsa len ho
tu nájdeme! Opäť čokoládový prášok a napokon
vanilínová aróma, o ktorej takmer každý vie, že
nie je z vanilky, lebo tá je drahá.
Že neviete, čo je xantán? Opäť encyklopédia:
„Xantán (xantánová guma) je polysacharid s vy-
sokou molekulovou hmotnosťou, ktorý sa vyrá-
ba fermentáciou sacharidov kultúrou baktérie
Xanthomonas campestris. Produkt sa vyčistí al-
koholom a ďalej vysuší a rozomelie. Používa sa
napr. do jogurtov a syrov ako prídavná látka pod
názvom E415.“
Je úžasné, ako výrobcovia našli spôsob nedráž-
diť nás Éčkami. Proste neuvedú Éčko, ale jeho
názov. Ak si kladiete otázku, ako to poslúži výži-
ve našich detí, naša odpoveď je: veru nijako, skôr
naopak – neposlúži.
Ale to najlepšie na koniec. Napadlo by vám po-
chybovať o tom, že ak kupujete soľ, nie je to len
soľ? Takmer bez výnimky. Zástancovia zdravej
výživy hlásajú, že najlepšie je kupovať morskú
soľ, ani jeden kulinár na ňu nedá dopustiť. Mož-
no ak by to bola len morská soľ alebo soľ všeo-
becne. V zložení takmer každej však nájdete fe-
rokyanid sodný alebo len ferokyanid. Čo hovorí
encyklopédia? „E535 sa používa ako protispeka-
cia prísada, pevné väzby v molekule zabraňujú
uvoľňovaniu kyanidov...“
Iste. Ibaže všetci vieme, že všetko, čo sa dá zvia-
zať, dá sa aj rozviazať. A tak rečiam o tom, že
pevná väzba zabraňuje uvoľňovaniu kyanidov,
akosi chýba informácia, za akých podmienok sa
kyanidy do nášho tela uvoľnia? No najmä tá, ako
ich určite a bezo zvyšku vylúčime! Ale nech ne-
zostane bez povšimnutia hlavná otázka – prečo
mi výrobca musí aj do tej soli pridávať zlúčeniny
kyanidu?!
Perličkou na záver je informácia aktuálna v blí-
žiacom sa období zavárania – o octe. Hľadali
sme, ale nenašli – ocot, ktorý by neobsahoval far-
bivá. Normálny, bežný ocot za normálnu, bežnú
cenu. Tie v obchode majú najčastejšie toto zlo-
ženie: pitná voda, ocot kvasný liehový a farbivo
E150c. Citát z encyklopédie, ktorý sa nám už ani
nechce komentovať: „E150c – môže spôsobovať
detskú hyperaktivitu.“
Keď som si pred časom prečítal článok Pavla Ba-
rabáša s titulkom „Už ani to hovno nie je to, čo
bývalo“, zasmial som sa. Dnes už viem, prečo si
to myslí. Ak, prepytujem, použijem jeho slovník:
„Hovná plné emulgátorov, kyanidov a Éčok ani
iné nemôžu byť.“ Lebo sme nimi plnení aj my.
76
(P)OTRAVINY
Dušan Budzák
NÁJOMNÍ VRAHOVIA > (P)OTRAVINY
JOGURT FANTASIAObsahuje aj:
kukuričný modifi kovaný škrob – pri výskumoch spôsoboval
potkanom mutácie a nádory
E407 karagénan – vo vysokých dávkach poškodzoval
pokusným zvieratám črevá
E331 citran sodný – pri nedostatku vitamínu D môže
spôsobiť zlé vstrebávanie vápnika
FITNESS CEREÁLIE YOGHURTObsahujú aj:
glukózový sirup – zodpovedá za rozšírenú obezitu a hyperak-
tivitu detí
polydextrózu – vo vyššej koncentrácii môže spôsobovať
u citlivých osôb hnačky
arabskú gumu, fosforečnan sodný, sirup z invertného cukru
BRUSCHETTE MARETTIObsahujú aj:
E621 glutaman sodný – spôsobuje cukrovku, migrény,
autizmus, Alzheimerovu chorobu, žalúdočné vredy,
zelený zákal, poškodenie hypotalamu, ničí nervové bunky
E627 guanylát sodný – nebezpečný pre astmatikov, ľudí s osla-
benými obličkami a močovým ústrojenstvom alebo s dnou,
môže spôsobiť alergické reakcie
STRÚHANKA PENAMObsahuje aj:
920 L-cysteín – vyrába sa synteticky z cysteínu,
ktorý sa získava z ľudských vlasov a štetín prasiat
glukózový sirup
7777
NÁJOMNÍ VRAHOVIA > OPAĽOVACIE KRÉMY PLNÉ CHÉMIEVRAHOVIA > OPAĽOVACIE KKKRÉRÉÉRÉÉÉRÉÉÉRRRRRRRRÉÉÉÉÉÉÉÉRÉÉRRRRRRRÉRÉRRRRRRRRR MYMYMMYMMMYMMYYYYYYYYYMYMYYYYYMYMY PPPPPPPPPPPPPPPPPPPP P PPPP PLNLNLNLNLLNLNLNLLLLLLNLNLLNLNLNLNNNNNNNLLLLNÉ É CHÉMIE
Dodnes nijaká klinická štúdia nedokáza-
la, že používanie opaľovacích krémov
skutočne znižuje riziko vzniku rakoviny
kože. Zato takmer každý bežný prípravok proti
slnku obsahuje karcinogénne chemikálie. Ide
o rôzne parabény, alkoholy, chemické rozpúšťa-
dlá a ropné oleje. Plné chémie sú aj mnohé krémy,
označené ako „bez chemikálií“ alebo „prírodné“.
To neznamená, že prírodné krémy reálne na trhu
nenájdete, treba ich však hľadať. Ale vždy si zis-
tite zloženie. Ak je vám vaša koža milá, mali by
ste sa vyhnúť prostriedkom, ktoré obsahujú zlož-
ky, začínajúce na methyl-, propyl-, butyl-, ethyl-,
trieth-, dieth- a podobne. Najnebezpečnejšie sú
krémy s umelou vôňou, ktorá sa dosahuje prida-
ním ďalších chemikálií.
Okrem toho, že umelé krémy zvyšujú riziko ra-
koviny, zabraňujú pokožke vytvárať vitamín D,
kvôli ktorému lekári odporúčajú chodiť na sln-
ko. A paradoxne, práve vitamín D dokáže vzniku
rakoviny účinne zabrániť. Nakrémovaný človek
tak môže dostať rakovinu skôr ako ten nenakré-
movaný. Samozrejme, pri rozumnom pobyte na
slnku. Vysoká dávka UV žiarenia riziko rakoviny
bez pochybností zvyšuje, preto je rozumné pri
dlhodobom pobyte na prudkom slnku nakrémo-
vať sa. Akurát si rozmyslite, čím sa krémujete.
Okrem toho, že je dobré vždy sa opaľovať rozum-
ne a v čase obeda sa zdržiavať v tieni, existujú aj
prirodzené alternatívy. Naša čitateľka nám po-
slala e-mail od svojho známeho akademika zo
SAV. Ten už roky nepoužíva klasické opaľovacie
krémy. Namiesto toho odporúča vitamín E (na-
príklad vytlačený zo želatínovej kapsuly) zmie-
šať s kvalitným panenským olejom (mandľovým,
olivovým, kokosovým...). Alebo sa natrieť silným
zeleným čajom či kokosovým olejom. Tieto prí-
rodné prípravky môžete aplikovať pred opaľova-
ním aj po ňom, na zmiernenie následkov príliš-
ného spálenia. Zaujímavé je, že takéto poznatky
našich odborníkov sa v médiách neobjavia...
OPAĽOVACIE KRÉMY
PLNÉ CHÉMIEAJ OCHRANA PRED SLNEČNÝM ŽIARENÍM SA STÁVA PROSTRIEDKOM NEKALÝCH ZISKOV. PODĽA PORTÁLU NATURALNEWS.COM AMERICKÝ ÚRAD PRE POTRAVINY A LIEKY (FDA) ROBÍ VŠETKO PRE TO, ABY ZAKAZOVAL PROSTRIEDKY ZALOŽENÉ
NA PRÍRODNÝCH LÁTKACH A PODPOROVAL ZISKY CHEMICKÉHO PRIEMYSLU. KEĎŽE EURÓPA KOPÍRUJE USA, AJ U NÁS TAKMER VŠETKY OPAĽOVACIE KRÉMY
OBSAHUJÚ LÁTKY, KTORÉ POKOŽKU NECHRÁNIA, SKÔR NAOPAK.
Marián Benka
78
NÁJOMNÍ VRAHOVIA > PSYCHOFARMAKÁ MÔŽU VÁŠ STAV EŠTE ZHORŠIŤ
PSYCHOFARMAKÁMÔŽU VÁŠ STAV EŠTE ZHORŠIŤ
PRED PÄŤDESIATIMI ROKMI ŠVAJČIARSKA FARMACEUTICKÁ SPOLOČNOSŤ HOFFMAN-LA ROCHE UVIEDLA NA TRH POD OBCHODNOU ZNAČKOU VALIUM
PSYCHIATRICKÝ LIEK DIAZEPAM, KTORÝ SA ZAČAL TEŠIŤ VEĽKEJ POPULARITE. PRVOTNÉ OČARENIE DIAZEPAMOM POSTUPNE VYSTRIEDALO VYTRIEZVENIE KVÔLI NEŽIADUCIM ÚČINKOM, ALE HLAVNE VEĽKÉMU RIZIKU ZÁVISLOSTI,
A TO AJ PO KRÁTKEJ DOBE UŽÍVANIA.
Emanuel Pohoda
u lekárov, ktorí ich často predpisujú bez väčšieho
uváženia.
Rýchlo sa pri nich vytvára tolerancia a fyzická
závislosť, pri dlhodobom užívaní sa môžu ob-
javiť napríklad problémy s krvným obehom,
nechutenstvo, poruchy výživy, spomalený dych,
bolesti hlavy, zhoršenie pamäti a iných kognitív-
nych funkcií. Čím sú pacienti starší, tým sú vy-
Je to liek zo skupiny benzodiazepínov, kto-
ré sa predpisujú najmä pacientom trpiacim
úzkosťou, nespavosťou, panickou poruchou,
nepokojom, kŕčmi, závislosťou na alkohole atď.
Patria medzi ne napríklad lieky s názvami Lexau-
rin, Rivotril, Oxazepam, Rohypnol a veľmi popu-
lárny Xanax či Neurol. Napriek svojim negatívam
sa aj naďalej tešia veľkej obľube u pacientov aj
79
Uľaviť utrápenej duši, ktorú zmáha ťažo-
ba, možno aj prírodnými prostriedka-
mi. Depresiu a úzkostné stavy dokáže
zahnať medovka lekárska, materina dúška a le-vanduľa, ktorá je dobrá i pri bolestiach hlavy,
nervovej slabosti, vyčerpanosti, nespavosti, stre-
se a ďalších neduhoch. Levanduľa je vo všeo-
becnosti považovaná za mocnú bylinku, a to aj
v mágii, kde sa používa na očistu a privodenie
vnútorného pokoja a mieru.
Vhodný je čaj z rozmarínu lekárskeho, ktorý nie-
lenže pôsobí proti úzkosti, depresii a nespavosti,
ale je i vynikajúcim povzbudzujúcim nápojom.
Rovnako dobre ho využijete aj ako antiseptické
kloktadlo alebo ústnu vodu.
Pri úzkosti sa možno obrátiť aj na citrónovú ver-benu. Nálev z nej však pite s mierou, keďže jej
nadmerné užívanie môže dráždiť žalúdok. Rov-
nako obozretní by ste mali byť i pri šalvii lekár-skej. Čaj z tejto bylinky síce pomáha pri migré-
ne, avšak šalvia je slabo toxická, a preto by sa
nemal piť vo veľkých dávkach.
Široké využitie má aj ľubovník bodkovaný, ktorý
pomáha pri bolestiach hlavy, depresii, nepravi-
delnej menštruácii, anémii a podľa niektorých
bylinkárov pár lyžíc nálevu dokáže zabrániť po-
močovaniu detí.
V prípade, že vlastníte aromalampu, môžete si
do nej nakvapkať trochu bazalkovej, rumanče-
kovej či rebríčkovej silice. Na zahnanie smútku
vám však určite pomôže aj vysadenie alkoholu
a kávy, konzumácia kvalitnej horkej čokolády,
prípadne kakaových bôbov, a hlavne veľa pohy-
bu na čerstvom vzduchu.
> SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ
SAMUELOVAPRÍRODNÁ LEKÁREŇ
Samuel Rothstavení väčšiemu ohrozeniu nežiaducimi účinka-
mi, aj rozvoju závislosti, a to aj pri krátkodobom
užívaní a nízkych dávkach.
Po vysadení liekov sa objavujú abstinenčné prí-
znaky. Tie môžu byť až život ohrozujúce, ak
boli dávky vyššie ako terapeutické. Podľa Royal
College of Psychiatrists by sa benzodiazepíny ne-
mali brať dlhšiu dobu ako jeden mesiac. Značne
nebezpečné sú v spojení s látkami tlmiacimi cen-
trálnu nervovú sústavu, akými sú alkohol či opiá-
ty, ale časté je aj ich zneužívanie v kombinácii
s inými drogami. Ak žena užíva tieto lieky počas
tehotenstva, hrozí riziko poškodenia plodu a no-
vorodenci vykazujú abstinenčný syndróm.
Každý pacient by mal dôkladne zvážiť, či bude
takýmto spôsobom hazardovať so svojím zdra-
vím. V tomto prípade nemusí platiť, že risk je
zisk. Je to chôdza po tenkom ľade bez ohľadu
na aktuálnu nepriaznivú situáciu človeka, ktorý
sa spolieha na pomoc benzodiazepínov. Môže to
byť medvedia služba; keďže prvotné symptómy,
kvôli ktorým sa lieky začnú brať, môžu byť po
vysadení oveľa neznesiteľnejšie a k nim sa môžu
pridružiť aj mnohé ďalšie ťažkosti.
Spoluvinníkmi sú často nezodpovední lekári,
ktorí predstavujú pre pacientov autoritu. Pacien-
ti veľakrát slepo veria ich úsudkom a odporúča-
niam. Nie sú varovaní pred mnohými závažnými
rizikami. V minulosti táto skupina liečiv a jej vý-
robcovia vo Veľkej Británii čelili masovej žalobe
zo strany poškodených pacientov (išlo o štrnásť-
tisíc osôb!), obvinených bolo aj niekoľko lekárov.
Celý súdny proces však išiel dostratena.
Nie je veľký problém zohnať si rôzne lieky aj
bez lekárskeho predpisu. V prípade užívania
benzodiazepínov bez odborného dohľadu je to
ešte nebezpečnejšia hra s ohňom. Existujú aj iné
spôsoby pomoci a pacienti by s nimi mali byť
oboznámení. Životný štýl, ktorý zahŕňa zdra-
vú výživu, kultiváciu medziľudských vzťahov,
efektívny time-management, dostatočný spánok
a odpočinok, praktizovanie relaxačných techník
a meditácie, fyzickú aktivitu a pod., by mal byť
nielen prevenciou, ale i možnosťou riešenia spo-
mínaných problémov. Rôzne formy psychotera-
pie, či trebárs terapia tmou sú zdravšou alternatí-
vou k farmakoterapii.
80
JEDEN DEŇ S BULHARSKÝM INŽINIEROM
(UVIAZNUTÝM V MARTINE)
JEDEN DEŇ > JEDEN DEŇ S BULHARSKÝM INŽINIEROM (UVIAZNUTÝM V MARTINE)
Marián Benka
81
Sadneme si oproti. Podľa pachu, ktorý mi
udrie nosa, sa dá predpokladať, že sa veľmi
často nesprchuje. Ale jeho prenikavý po-
hľad mi zabraňuje cítiť voči nemu dešpekt. Hneď
na úvod sa ma pýta: „Marián, veríte v boha?“ „Ve-
rím, ale svojím vlastným spôsobom. Nepotrebu-
jem sa hlásiť k nejakej cirkvi,“ odpovedám. Jeho
presvedčenie, že každý dobrý človek sa skôr alebo
neskôr stane kresťanom, tým nijako nenabúram.
Od začiatku si ma zaradil medzi dobrých ľudí,
a tak je to pre neho len otázka času, kedy sa „ob-
rátim na vieru“.
Ako od dobrého človeka odo mňa očakáva, že
zverejnením jeho príbehu mu pomôžem z jeho
prekérnej situácie. Rozpráva zmesou bulharči-
ny, ruštiny a slovenčiny, takže niekedy sa musím
opýtať aj trikrát, kým pochopím myšlienku. Iva-
nov otec bol v Bulharsku drobným roľníkom,
pestoval zeleninu. Ivan chcel študovať strojár-
stvo, matkin brat však emigroval na západ, a tak
bolo vylúčené, aby ho prijali na vysokú školu.
Sovietskym univerzitám však „hriešnici“ z iných
komunistických krajín neprekážali. Preto dostal
možnosť inžinierskeho štúdia v Turkménsku
a Uzbekistane. Potom sa zamestnal v Taškente
vo fabrike na textilné stroje. Oženil sa s ruskou
ženou, splodil dcérku a obrátil sa na vieru. Keď
závod po rozpade ZSSR skrachoval, priatelia
z baptistickej cirkvi mu pomohli zamestnať sa
ako nočnému strážnikovi.
Žena sa s ním rozišla, prekážalo jej aj jeho ná-
boženské presvedčenie, aj nízky zárobok. Ale
hlavný dôvod vidí Ivan v tom, že „ženy sú na za-
čiatku milé, a potom nevedia, čo by chceli“. Kaž-
dopádne si hľadal robotu zodpovedajúcu jeho
kvalifi kácii. Uzbecký úrad práce mu sprostred-
koval zamestnanie na Slovensku v ŽOS Vrútky.
Tam po dva a pol roku dosiahol dôchodkový vek
a prepustili ho.
Odvtedy žije sám v malej internátnej izbe a már-
ne sa naťahuje s uzbeckými úradmi, aby mu
začali vyplácať dôchodok. Tie sa neustále vyho-
várajú na nejaké administratívne prekážky. „Je
to všetko moslimská svoloč, nič iné sa od nich
ani nedalo čakať,“ má v tom Ivan jasno. A tak
je jeho jediným príjmom dôchodok za dva roky
odpracované na Slovensku a sociálna dávka. Do-
kopy okolo 150 eur.
Nakoniec sa ideme pozrieť aj do jeho obydlia.
V izbe je jedna posteľ, dvojplatnička, na stole je
otvorených niekoľko rôznych biblií. Ich štúdium
a varenie sú jeho hlavnými činnosťami, spolu
s občasnými návštevami baptistického spoločen-
stva v Martine. Nech už je to akokoľvek, viera
v ňom ako jediná udržiava optimizmus. Len keď
príde reč na jeho dcérku, z ktorej je dnes dospe-
lá žena a úspešná tlmočníčka, v očiach má slzy.
Dcéra sa k nemu vôbec nehlási, vraj je zmanipu-
lovaná svojou matkou.
Stále verí, že peniaze od Uzbekov dostane a vráti
sa domov do Bulharska. Tam si chce kúpiť malý
domček a až do smrti pestovať zeleninu ako jeho
otec. Vypýtal si odo mňa kontakt. Potom ma vraj
ako dobrého človeka pozve do Bulharska aj s ce-
lou rodinou. Ak sa tak stane, možno napíšem
pokračovanie tohto príbehu.
81
STRETÁVAME SA PRED JEDNÝM Z MARTINSKÝCH STREDOŠKOLSKÝCH INTERNÁTOV. NEMÁ VEĽKÚ CHUŤ ZAVIESŤ MA DO SVOJEJ KUTICE, A TAK MA Z TOHO MÁLA
PEŇAZÍ, ČO MÁ, POZÝVA DO BLÍZKEJ KRČMY NA KOFOLU. HRDOSŤ MU NEDOVOLÍ NECHAŤ SA POZVAŤ.
IVAN BAJČEV BRATKOV – BULHAR, KTORÝ ŠTUDOVAL A PRACOVAL V UZBEKISTANE, POTOM STVRDOL NA SLOVENSKU,
ODKIAĽ SA MÁRNE SNAŽÍ VRÁTIŤ DO VLASTI.
foto: Tibor Vecan
82
MLČANIE > KUKUČIE VAJÍČKA
83KUKUČIE VAJÍČKA
Tibor Eliot Rostas
lendeho a nástupe Pinocheta v Čile, vzniku ruskej
oligarchie v dobách kabinetu Jegora Gajdara, pri
podvodoch v obnovovaní Iraku, ako aj pri skupo-
vaní pozemkov po tragédii cunami na Srí Lanke.
Pod rúškom podpory demokracie si táto agentúra
spolu s Nadáciou otvorenej spoločnosti German
Marshall Fund, Freedom House a podobnými
inštitúciami našla svojich ľudí aj na Slovensku.
Prostredníctvom štedrých dotácií môže ovplyv-
ňovať verejnú mienku, voľby, vnútorné záležitosti
štátu a samozrejme vytváranie súhlasu s politikou
USA. Kto z nás presne vie, aká je skutočná úloha
spolkov ako Inštitút pre verejné otázky, M.E.S.A.
10, Nadácia Milana Šimečku, Stála konferencia
občianskeho inštitútu, Domino Press, Inštitút pre
dobre spravovanú spoločnosť a mnohých ďalších
mimovládnych organizácií? Všetko naznačuje, že
ani na Slovensku sa nedostávajú k slovu záujmy
jeho občanov, ale úzkych ekonomických skupín
zo zahraničia.
Privátny korporativistický sektor po druhej
svetovej vojne začal značne doplácať na
novú líniu vytýčenú solidárnejším Marshal-
lovým plánom. Tomu bolo nevyhnutné zabrániť.
Do čela odporu voči sociálnym ústupkom sa po-
stavil Milton Friedman s jeho chicagskou školou.
Vládam nariaďoval odstránenie pravidiel, ktoré
obmedzovali koncentráciu zisku v rukách korpo-
rácií. Následkom týchto ekonomických záujmov
vzniklo v amerických a britských zahranično-po-
litických kruhoch hnutie, ktorého úlohou bolo
strážiť vytýčenú líniu privátnych záujmov na me-
dzinárodnej pôde. Práve s týmto cieľom vznikla
aj Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj.
Vďaka obrovským dotáciám sa tejto agentúre po-
darilo do celého sveta šíriť idey neoliberalizmu.
Inými slovami to znamenalo odovzdanie štátne-
ho majetku do súkromných rúk, otvorenie sa za-
hraničným investorom, škrty verejných výdavkov
a dereguláciu trhu. Agentúra USAID zohrávala
kľúčovú úlohu pri zvrhnutí vlády Salvadora Al-
84
MLČANIE > GLOBALIZÁCIA JE SVETOVLÁDA MAFIE
fašizmus hyperkonzumu, ktorý nás prenasledu-
je a núti k potrebe spotreby, strieda generácia,
ktorá už nemá čo stratiť. Celý svet otriasa vlna
nespokojnosti, a keďže sa myslelo na všetko, sú
pripravené internačné tábory. V roku 1979 bola
založená agentúra FEMA, ktorej pôvodný zmy-
sel chrániť obyvateľstvo pred terorizmom a prí-
rodnými katastrofami sa pri hurikánoch Hugo,
Andrew, ani Katrina takmer vôbec neuplatnil.
Na svetlo sveta sa však dostal odtajnený do-
kument Ministerstva obrany Spojených štátov
pod názvom Internačné a presídľovacie akcie,
ktorý obsahuje šokujúce plány pre „politických
aktivistov“ počas ich zadržania vo väzenských
táboroch v rámci Spojených štátov. Verejnosť
takisto nevie ani o existencii paravojenských
jednotiek Eurogendfor, ktorých úlohou je v prí-
pade nepokojov pacifi kovať vzbúrené obyvateľ-
stvo v Európe. Globalizácia je len iný názov pre
svetovládu a globalisti sú len jemne pomenovaná
mafi a, ktorá už prenikla do najvyšších riadiacich
štruktúr sveta.
M yslíte si, že tí, ktorí bojujú proti globa-
lizácii, v nej vidia nebezpečenstvo kŕ-
menia sa rovnakým hamburgerom na
Aljaške aj v Indonézii? Že ich hlavným problé-
mom je, že sa na seba ulice, autá, šaty či spôsob
reči začínajú úplne ponášať? Skutočnosť je, žiaľ,
temnejšia, ako sú vaše predstavy. Pod globalizá-
ciou sa skrýva proces síl, pre ktoré neexistuje iné
platidlo ako ropa a drogy decimujúce ekonomi-
ky národov, ich suverenitu, zdroje a schopnosť
prežiť, niekedy aj prostredníctvom vojenskej sily.
Prijali sa zákony na sledovanie obyvateľstva,
zhoršujú sa životné podmienky, od konca 80. ro-
kov je citeľný prepad do stále väčšej chudoby
a nárast nezamestnanosti. Mamona prenikla do
všetkých oblastí, a tak konzumujeme nekvalitné
a chemicky znehodnotené potraviny, farmakolo-
gický priemysel zarába na vedľajších účinkoch
spôsobujúcich závislosti a ťažké ujmy na zdraví
celým generáciám, kultúra sa scvrkla na opis ži-
vota karikatúr skutočných osobností, ktoré na-
zýva celebritami. Generáciu fi lozofov odsudzu-
júcich od 60. rokov minulého storočia kultúrny
GLOBALIZÁCIA JE SVETOVLÁDA MAFIE
85
86
MLČANIE > AAAAAAAAAAAAAAAAAMLČANIE > DEMOKRACIA JE MONARCHIA PSYCHOPATOV
87
otázka: skutočne je také ťažké uveriť, a napokon
aj pochopiť, že vládam a mocným vôbec nezá-
leží na osudoch ľudí? Skutočne je také neuve-
riteľné, že politici sú len ambiciózne biele kone
globálnej monarchie psychopatov, ktorí v deji-
nách vovádzali celé národy do biedy a utrpenia
vojen? Skutočne jestvuje tak málo presvedčivých
príkladov? A čo potom nacizmus? Čo soviet-
ske gulagy? Čo bezdôvodná vojna v Iraku s fa-
lošnými zámienkami? Čo izraelský apartheid,
rasizmus, okupácia Palestíny, ktorú aj mnohí
izraelskí židia a historici prirovnávajú k naciz-
mu? Čo potom stále nebezpečnejšie potraviny,
ktorých jedovaté zloženie vedie k narastajúcim
nádorovým a autoimunitným chorobám? Čo
plienenie nerastného bohatstva na úkor ekoló-
gie? A vymieranie stoviek druhov živočíchov?
A postupné vymieranie oceánov? A prehlbujúca
sa chudoba a nezamestnanosť v kontraste s ne-
predstaviteľným bohatnutím vyvolených? Sú to
snáď konšpirácie? Sú to nebodaj známky toho,
že nám vládnu múdri a dobrotiví? Americký spi-
sovateľ Albert Jay Nock to zhrnul takto: „Keď si
vezmeme štát – nech sa nachádza kdekoľvek –
a ponoríme sa do jeho histórie na ktoromkoľvek
mieste, nenájdeme spôsob, ako odlíšiť aktivity
jeho zakladateľov, správcov a prospechárov od
aktivít triedy profesionálnych zločincov.“
T ak, ako sa vďaka slobodným médiám
rozrastajú a šíria utajované informácie,
rozrastajú sa aj zástupy ľudí, ktorým sa
postupne otvárajú oči. No rovnako pribúdajú aj
tí, ktorí tomu všetkému nemôžu, alebo nie sú
ochotní uveriť. Ich názory sa vo veľkej miere
opierajú o presvedčenie, že popisované udalosti
by sa v dnešnom „civilizovanom“ svete jednodu-
cho odohrať nemohli a sú až natoľko obludné,
že je priam nemožné, aby sa uskutočnili. A preto
tých, ktorí dnes otvorene kritizujú politiku Izrae-
la, neváhajú označiť za antisemitov či neonacis-
tov. Tých, ktorí spochybňujú ofi ciálne závery vy-
šetrovania septembrových útokov na Svetové ob-
chodné centrum, hovoria o farmaceutickej mafi i,
o obludných fi nančných machináciách Svetovej
banky či MMF, alebo poukazujú na novú tota-
litu v podobe utajovaných ambícií v kruhoch
Bilderberg, Trilaterálnej komisie, prípadne pria-
mo označujú militantný sionizmus ako skutoč-
nú hrozbu svetového mieru – všetkých tých s
pohŕdaním posielajú na liečenie do blázincov.
Odhliadnuc od toho, že už za Stalinovej éry boli
blázince plné kritikov krvavého despotizmu, po-
sadnutosť útočiť na každého, kto spochybňuje
legitimitu vlády teroru, okupácie, vyvlastňovania
či novej totality v podobe tzv. politickej korekt-
nosti, je stále prítomná. Je tu však jedna zásadná
DEMOKRACIA JE MONARCHIA PSYCHOPATOV
88
NA POČIATKU BOLA ZRÚCANINAUprostred dediny, kúsok od potoka a mierne na
briežku stoja ruiny stredovekého hradu, ktorý
učaroval miestnemu rodákovi Andrejovi Polia-
kovi už v detstve. Bytostne sa ho však dotýkalo,
keď videl, že architektonickému skvostu sa po-
čas dlhých rokov vôbec nedostávalo pozornosti,
občania boli voči nemu ľahostajní a nechávali si
priamo pred očami padať múry stavby takmer
do svojich záhrad. Nedokázal sa už nečinne pri-
zerať a začal konať.
Andrej vyvesil na zrúcaninu vlajku, ktorá neob-
sahovala vôbec žiadne slová a slúžila skôr ako
maják uprostred dedinského mora zelene. Ľudia
sa ho začali spytovať, prečo to spravil. Rozprúdi-
la sa debata, ktorá rozčerila vody zaspatej vidiec-
kej komunity. Dokonca sa vyvinula samostatná
iniciatíva občanov na záchranu tohto skvostu.
A tak v hlave umelca a jeho priateľov začal vzni-
kať projekt s názvom Periférne centrá.
NOVÝ POHĽAD NA KRAJINUV Periférnych centrách sa združili traja rodáci:
bývalý študent Akadémie umení v Banskej Bys-
trici Andrej Poliak, Ján Kostolanský a Igor Ba-
biak. Spolu s prizvanými umelcami zo Slovenska
i zahraničia sa podieľajú na zmene kultúrneho
života v Dúbravici. Raritou medzi tvorcami bol
Mexičan Carlos Carmonamedina, ktorý prežil
v obci dva roky. Počas nich pôsobil ako kurátor
veľkého projektu Landscape, Revisited.
Išlo o vytváranie umeleckých diel priamo v prí-
rodnom prostredí s využitím prírodných objek-
tov, takzvaný land-art. Rozlohovo najväčším ta-
kýmto dielom bolo „Field on fi re“, ktoré poňal
jeho tvorca Branislav Nikolic zo Srbska hravo
a symbolicky ako obrazec v tvare vatry vykose-
ný uprostred veľkého poľa. Francúz Christopher
Aslanian v rámci projektu postavil v lese obrov-
ské ležadlo či skôr hojdaciu sieť z čisto prírod-
ných materiálov. Nórka Lise Wulff pripravila na
MÚZY > KULTÚRNA REVOLÚCIA V PERIFÉRNYCH CENTRÁCH
KULTÚRNA REVOLÚCIA V PERIFÉRNYCH CENTRÁCH
Zuzana Vernerová
ZA JEDINÚ „KULTÚRNU“ INŠTITÚCIU SA V MALÝCH DEDINÁCH AKOSI ODPRADÁVNA VYDÁVAJÚ KRČMY A MEDZI NAJVÄČŠIE UDALOSTI PATRÍ NEDEĽNÝ FUTBALOVÝ ZÁPAS. TENTO MÝTUS SA ÚSPEŠNE PODARILO VYVRÁTIŤ SKUPINE MLADÝCH UMELCOV ŽIJÚCICH V SRDCI STREDNÉHO SLOVENSKA V NENÁPADNEJ
DEDINKE DÚBRAVICA, KTORÁ MÁ MENEJ AKO 400 OBYVATEĽOV.
89
a na samom vrchu je rozhľadňa. Zároveň pou-
kazuje na to, že moderná architektúra môže byť
zaujímavá aj pre bežných ľudí.
„SPANILÉ JAZDY“Umelci z Dúbravice rozšírili svoj vplyv aj ďalej
do iných vidieckych komunít po celom Sloven-
sku. V rokoch 2009 – 2011 navštívili s projektom
Periférne centrá zo desať obcí, v ktorých vytvára-
li tzv. týždňové centrá kultúry. V nich sa konali
rôzne prednášky, happeningy, predstavenia, vy-
tvárali sa aj hmotné umelecké diela, ktoré zasa-
dili do prírodného prostredia danej dediny. Svoj
manifest spolu s kultúrnou revolúciou tak niesli
hrdo ďalej. Po návrate z ciest sa venovali už iba
rodnej hrude, kde z bývalej autobusovej garáže,
ktorú im prepožičala obec, začali vytvárať svoje
sídlo „u Gazdov“. To sa pomaly stáva stredis-
kom najrozličnejších kultúrnych aktivít.
jednej z lúk v Dúbravici abstraktnú inštaláciu.
Spolu s ďalšími zahraničnými umelcami a vytvo-
rila celú kolekciu land-art diel, ktorá je originál-
na a jedinečná.
NÁVRAT K PRÍRODELand-art vytvárajú v rámci svojej dediny aj An-
drej, Ján a Igor. Ich diela podnecujú ľudí zájsť
do prírody. Vďaka nim sa obyvatelia začali aktív-
ne podieľať na kultúrnom živote a rozvoji svojej
obce. Jedným z diel je projekt „Unimo“ – v pod-
state ide o „unimobunku“ dizajnovo prerobenú
na funkčnú rozhľadňu, z ktorej je vidieť prekrás-
nu scenériu dedinky a jej okolia. Bunka má hneď
viacero účelov. Okrem toho, že prepája svoju
funkčnú časť s vizuálnou, slúži aj ako objekt na
odpočinok. Vďaka tomu, že „Unimo“ je postave-
ná na výšku, meria 6 metrov. Skrývajú sa v nej
schody, v medziposchodí sa dá dokonca prespať
Foto: Zuzana VernerováAndrej Poliak a Ján Kostalanský
90
MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA
KNIHANEDOTKNUTEĽNÍNidal Saleh (2003)163 strán
Voľné pokračovanie šokujúcej
publikácie „Proč se vraždí v Izra-
eli“. Prečo sa nedarí vyriešiť kon-
fl ikt na Blízkom východe? Môžu
si židia dovoliť skutočne všetko?
PSYCHOLOGIE BUDOUCNOSTIStanislav Grof (2007)390 strán
Tento čitateľsky prístupný
a ucelený prehľad diela Stani-
slava Grofa, jedného zo zaklada-
teľov transpersonálnej psycholó-
gie, bol zostavený s cieľom, aby
sa s jeho prácou mohla zoznámiť aj širšia verejnosť.
Táto kniha nielenže sumarizuje jeho profesijnú dráhu
a predchádzajúce diela, ale potvrdzuje tiež Grofov
neoceniteľný prínos modernej psychiatrii a psycholó-
gii, najmä jeho ústredné poňatie holotropného zážit-
ku, v ktorom slovo holotropný znamená „smerujúci
k celistvosti“. Grof neustále poukazuje, že existujúce
základné predpoklady a hypotézy súčasnej psycho-
lógie a psychiatrie si žiadajú radikálnu revíziu, ktorá
sa zakladá na intenzívnom a systematickom skúmaní
holotropných zážitkov. Predkladá názor, že radikálna
vnútorná transformácia ľudstva a jeho pozdvihnutie
na vyššiu úroveň vedomia môže byť našou jedinou
šancou do budúcna.
MUŽ, KTORÝ SADIL STROMYJean Giono (2003)56 strán
Poviedka o prostom človeku
a jeho dokonalom splynutí s prí-
rodou. Obraz provensálskeho pa-
stiera je oslavou vytrvalej činnos-
ti, ktorá si nenárokuje na odmenu,
a predsa sa svojím výsledkom blíži k aktu stvorenia.
Poviedka sa stala inšpiráciou pre ochrancov prírody
na zalesňovanie celých oblastí.
OSOBNÍ KNIHOVNA, DEVĚT DANTOVSKÝCH ESEJŮ, PŘEDMLUVY S PŘEDMLUVOU PŘED-MLUVJorge Luis Borges (2013)474 strán
Borges sa cítil byť predovšetkým
čitateľom. Za najväčšiu udalosť
svojho života považoval stretnutie s otcovou knižni-
cou, k množstvu autorov a diel sa neustále vracal. Pia-
ty zväzok jeho spisov obsahuje texty vzťahujúce sa iba
k literatúre: dva súbory komentárov (predslov) k jeho
obľúbeným knihám, medzi ktoré patria rovnako pre-
slávené diela (Aeneida, Macbeth, Poeove poviedky,
Whitmanove Steblá trávy, Kafkova Premena), ako
aj tituly a autori málo známe slovenskému čitateľovi
(napr. predstavitelia argentínskej gaučovskej poézie).
Samostatný súbor ‚‚Devět dantovských esejů‘‘ je veno-
vaných Božskej komédii, ktorú Borges obdivoval celý
život.
SOUMRAK POVINNOSTI Gilles Lipovetsky (1999)280 strán
Esejistická kniha Gillesa Lipo-
vetského si všíma zmeny, ktoré
nastali v chápaní a prežívaní mo-
rálnych hodnôt. Autor metodicky
mapuje také javy, ako je bioetika,
mediálna charita, humanitárne akcie, ochrana život-
ného prostredia, mravná reforma obchodnej sféry,
politiky i médií, spory okolo potratov a pod. Jeho
zrkadlo našej „bezbolestnej etiky“ je kritické, ale zá-
roveň tolerantné. I k zdanlivo jednoznačne záporným
javom pristupuje bez predsudkov, snaží sa ich vidieť
z rôznych uhlov a zaraďuje ich do celkového rámca,
ktorý však nie je nehybný. Autorove úvahy vždy vychá-
dzajú z úplne vecných pozorovaní a sú ilustrované na
konkrétnych príkladoch. Jeho jazyk nie je poznačený
akademickým, úzko špecializovaným žargónom, ani
jeho myslenie nie je viazané žiadnymi ideologickými
predsudkami, a preto je prístupné každému kultivova-
nému čitateľovi.
NN
V
p
fl
S
t
g
MJ
P
r
t
MJ
v
TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S www.pantarhei.sk
91
FILMPOTOMKOVIA ĽUDÍ (CHILDREN OF MEN)Sci-Fi / Dráma / Thriller / Dob-
rodružný
USA / Veľká Británia, 2006,
109 min
Réžia: Alfonso Cuarón
Hrajú: Clive Owen, Julianne Moo-
re, Michael Caine, Danny Huston, Charlie Hunnam,
Chiwetel Ejiofor, Pam Ferris, Peter Mullan
Planéta Zem, rok 2027. Už 19 rokov sa nenarodilo
žiadne dieťa. Svet podlieha beznádeji a anarchii a po
čoraz zúfalejších pokusoch o odhalenie a odstránenie
príčiny neplodnosti ľudstva už iba čaká na zázrak.
Theovi, londýnskemu byrokratovi, ktorý už len pasív-
ne čaká na svoj koniec, je to úplne jedno. No iba do
chvíle, kým...
1984 (NINETEEN EIGHTY-FOUR)Dráma / Sci-Fi / Thriller / Ro-
mantický
Veľká Británia, 1984, 113 min
Réžia: Michael Radford
Hrajú: John Hurt, Richard Bur-
ton, Suzanna Hamilton, Cyril
Cusack, Gregor Fisher, Roger
Lloyd-Pack, Rolf Saxon, Annie
Lennox, Phyllis Logan
Pre adaptáciu zrejme najslávnejšieho antiutopistické-ho románu všetkých čias, Orwellovho 1984, sa v tom
istom roku, aký je uvedený v názve knihy, rozhodol
režisér Michael Radford. Pod jeho velením sa John
Hurt oblieka do kože Winstona Smitha, ktorý verí, že
i v totalitnej Oceánii je možné uniknúť pohľadu Veľ-
kého brata a nadobudnúť stratenú slobodu.
ÚTEK DO DIVOČINY (INTO THE WILD)Dobrodružný / Dráma / Životopisný
USA, 2007, 148 min
Réžia: Sean Penn
Hrajú: Emile Hirsch, Marcia Gay
Harden, William Hurt, Jena Malone,
Brian H. Dierker, Catherine Keener
Málokto z nás má takú odvahu ako Christopher
McCandless. Mal 22 rokov, keď doštudoval vysokú
školu, ale namiesto toho, aby vplával do civilizačného
prúdu, ukázal mu vztýčený prostredník a z naivného
romantika sa premenil na symbol jednej generácie
Američanov. Všetky svoje dovtedajšie úspory venoval
na charitu a s minimálnou výbavou a prípravou vyrazil
naprieč Spojenými štátmi na Aljašku, kde chcel vyskú-
šať život v divočine.
ULOUPENÉ KOSOVODokumentárny
ČR, 2008, 60 min
Réžia: Václav Dvořák
Film Václava Dvořáka priná-
ša neobvyklý pohľad na zložitú
problematiku spolunažívania rôz-
nych etník v Kosove. Neobvyklý
v tom zmysle, že úplne úmyselne prináša alternatívny
pohľad proti väčšinovej interpretácii svetových a čes-
kých médií – ukazuje konfl ikt zo srbskej strany, pri-
náša i historický prehľad vývoja danej lokality. Česká
televízia odmietla dokument odvysielať, hoci bola jed-
ným z jeho sponzorov, a jeho premiéra bola viackrát
odložená.
ČESKÝ MÍRDokumentárny / Komédia
ČR, 2008, 108 min
Réžia: Vít Klusák, Filip Remunda
Hrajú: George W. Bush, Barack
Obama, Slavoj Žižek, Ivan Mar-
tin Jirous, Václav Moravec, Jan
Vyčítal, Miloš Zeman, Ladislav
Smoljak, Jiří Lábus, Tomáš Töpfer, Jiří Krytinář, Věra
Chytilová
Päť rokov po premiére kultovej dokumentárnej hy-perkomédie Český sen prišli do kín jej autori s novým
fi lmom. Po dvoch rokoch natáčania a roku v strižni
predstavili svoj nový, nemenej kontroverzný fi lm o čes-
kej občianskej, mediálnej a politickej vojne, v ktorej sa
zviedla bitka o americký radar v Brdoch. Sami autori
ambiciózne nazývajú Český mír „portrétom českej
spoločnosti 20 rokov od Zamatovej revolúcie“. Žánro-
vo ho opäť charakterizujú ako dokumentárnu komé-
diu a dodávajú, že tentokrát bude navyše napínavá.
ÚT
U
l
t
V
S l k b
P
r
U
RH
V
t
92
HUDBABON IVERBon IverDĺžka: 39:25
Rok vydania: 2011
Druhý štúdiový album
indie folkového projektu
založeného a vedeného Justinom Vernonom. Fas-
cinujúce na Bon Iver je to, že nepíše piesne, ale ne-
cháva piesne, aby sa písali. Namiesto dávania hudby
na papier pomocou brutálnej sily sa stavia do služieb
hudby. Výsledok je síce niekedy mierne psychedelický
a experimentálny, ale aby to milovník hudby pochopil,
je potrebné zatvoriť oči a stlačiť tlačidlo prehrávania.
PJ HARVEYLet England ShakeDĺžka: 40:15
Rok vydania: 2011
Ôsmy album PJ Harvey
nie je na jedno vypočutie.
Jednoduché krátke skladby
inšpirované ľudovými piesňami sú pretkané silnými
politickými textami. Polly Jean hrala piesne z veľkej
väčšiny na nástroji, ktorý sa volá autoharfa a dostala
na albume hlavnú úlohu. Preto niet divu, že „Let En-
gland Shake“ nielenže nie je na jedno vypočutie, ale
nie je ani pre každého.
BLOOMBeach HouseDĺžka: 60:28
Rok vydania: 2011
V poradí štvrtý štúdiový al-
bum svojím znením nápad-
ne pripomína predchádza-
júcu tvorbu kapely. Album znie podobne ako album
Teen Dream. To znamená, že je vynikajúci a zasnený.
Vysoko prevyšuje väčšinu dnes produkovanej hudby
tohto žánru.
JAMES BLAKEJames BlakeDĺžka: 38:00
Rok vydania: 2011
Debutový album klaviristu
a dubstepového producen-
ta, v ktorom sa ocitol až
v krajine meditatívnych ex -
perimentov, a tie už s klubovým zvukom dubstepu
nemajú nič spoločné. Drvivé basové linky a efekty oz-
vien iba občas vykuknú spoza rohu ako ozvláštnenie
atmosféry. Mieri skôr k introvertnému folkovému pes-
ničkárstvu alebo meditatívnemu soulu. Orezal všetko
nepotrebné a z domovského žánru si ponechal iba
uhrančivú atmosféru a kostru paranoidných bítov.
SUEDEDog Man StarDĺžka: 57:50
Rok vydania: 1994
Suede sa svojím druhým
albumom vydali tmavším
a dramatickejším smerom.
Takmer každá pieseň na albume je hmlistá, horúč-
kovitá a srdcervúca. Melanchólii albumu dopomáha
výrazným spôsobom aj nezameniteľný spev Bretta
Andersona. Toto až podivne pôsobivé dielo je plné
pozoruhodných hudobných vrcholov a majestátnych
balád.
THIS MORTAL COILFiligree & ShadowDĺžka: 74:13
Rok vydania: 1986
Druhý album skupiny ľudí
okolo Ivo Watts-Russel-
la z legendárneho labelu
4AD má podobnú štruktúru ako jeho predchodca.
Približne polovica skladieb obsahuje vokály a polovi-
ca sú dlhšie inštrumentálne skladby. Pulzujúce gitary,
jemné klavírne akordy, syntetizátory v kombinácii
s nemenej zaujímavými vokálmi vytvárajú vskutku
epické dielo.
MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA
BBD
R
D
i
JJD
R
D
a
t
v
SDD
R
a
a
TFD
R
D
o
l
PLD
R
Ô
n
J
BBD
R
V
b
n
93
MÚZY > TOMÁŠ ČEPEK
TOMÁŠ
ČEPEK‚‚NEVER VŠETKÉMU, ČO SI MYSLÍŠ.“
Tomáš Čepek / Nebeská
94
Tomáš Čepek / Malá
Tomáš Čepek / Návrat
96
Tomáš Čepek / Na streche
Tomáš Čepek / Les
98
Bolo to ideálne obecenstvo pre vyskúšanie
Hitlerových schopností, ktoré sa naďalej
prudko zlepšovali. Hovoril presne to, čo
chceli počuť, ešte skôr, než na to prišli sami. Vy-
užíval sociálny a ekonomický marazmus, v kto-
rom sa Nemecko nachádzalo, aby poukázal na
neschopnosť politických oponentov a načrtol
svoje radikálne rieše-
nia. Kým posluchá-
či pôsobili na konci
vyčerpane, on priam
žiaril energiou. Tomu-
to prenosu energie sa
hovorí aj energetický
vampirizmus, a nie je
to nič záhadného ani
zložitého.
SUGESTÍVNY REČNÍKS verejným vystupova-
ním mu pomáhal aj jeho osobný radca Erik Jan Hanussen, obdarený parapsychologickými
schopnosťami. O ňom ešte bude reč. V neskor-
šom období zdokonaľoval Hitler svoje schop-
nosti rečníka a agitátora práve v Hoffmanovom
ateliéri. Hoffman sa stal jeho osobným straníc-
kym fotografom. Názor na poslucháčov svojich
prejavov vyjadril pri jednej príležitosti Hitler bez
príkras: „Masy sú ako hlúpe ženy, ktoré môžete
ľahko ovládnuť premrštenými emóciami a teat-
rálnymi gestami.“
Ak sa pozorne pozrieme na viacero jeho preja-
vov, môžeme pozorovať nielen zápal, fanatizmus
a skalopevné presvedčenie, ale aj starostlivo na-
trénované gestá, mimiku a intonáciu. Hlas pou-
žíval podobne ako Wagner hudbu, od pokojného
a tichého na začiatku až po rýchly úsečný krik
dopĺňaný prskaním slín na konci. Vystúpenia
sprevádzali emblémy, symboly a rituály, v ne-
skoršom období tiež dokonale „zošikované“ vo-
MANDRAGORA > OKULTIZMUS TRETEJ RÍŠE
ADOLF HITLER PO VSTUPE DO NEMECKEJ ROBOTNÍCKEJ STRANY ZAČAL PÔSOBIŤ VEĽMI AKTÍVNE, MENIL JU PODĽA SVOJEJ VÍZIE. ZISTIL, ŽE MÁ DAR RÉTORIKY A MANIPULÁCIE. JEHO PREJAVY BOLI PLNÉ OSOBNEJ CHARIZMY, JASNEJ VÍZIE, NEOCHVEJNÉHO PRESVEDČENIA. VEĽMI DOBRE VYUŽÍVAL AKTUÁLNU NÁLADU A ROZPOLOŽENIE POSLUCHÁČOV. POSLUCHÁČMI BOLI SPOČIATKU NÁVŠTEVNÍCI BAVORSKÝCH POHOSTINSTIEV. PRICHÁDZALI VŠAK OPAKOVANE A PRICHÁDZALI
SI VYPOČUŤ PRÁVE HITLERA. ICH POČTY RÁSTLI NEBÝVALÝM TEMPOM.
OKULTIZMUS
TRETEJ RÍŠE
Anton Smataník
2. ČASŤ
99
100
symbolom sa stretávame aj v mnohých mimoá-
zijských starých kultúrach – v Egypte, Grécku,
Taliansku, Španielsku, Británii a Amerike.
CESTA K MOCIV úsilí využiť krízovú situá-
ciu, ktorá hrozila prerásť
až do rozdelenia Nemecka,
zorganizoval Hitler v roku
1923 pomocou jednotiek
SA a Ericha Ludendorffa
pokus o štátny prevrat, tzv.
Mníchovský pivný puč. Po-
kus nevyšiel, Hitler bol od-
súdený na 5 rokov, NSDAP
rozpustená a zakázaná.
Čoskoro bol však trest skrá-
tený na 9 mesiacov. Hitler
využil pobyt vo väzení na
napísanie svojho kultového
diela Mein Kampf, ktoré
nadiktoval svojmu priate-
ľovi Rudolfovi Hessovi me-
dzi stenami Landsberského väzenia. Po svojom prepustení NSDAP v roku
1925 obnovil.
Strana rástla a získavala popularitu obrovským
tempom. Vďačila za to premyslenému marketin-
gu, čoraz radikálnejšiemu politickému progra-
mu, zneužívaniu spojeneckých politických strán,
zastrašovaniu, mláteniu komunistov, zneužíva-
niu biednej situácie v krajine, propagande Goe-
bbelsa, a predovšetkým Adolfovi Hitlerovi. Ten
defi nitívne vstúpil do povedomia ľudí svojimi
éterickými prejavmi a knihou Mein Kampf, kto-
rá sa stala akousi bibliou nacistov.
V roku 1928 získala NSDAP vo voľbách do
Reichstagu 2,6 % hlasov, roku 1930 to bolo už
18,3 % a v roku 1932 až 37,4 %. Vtedy však
nebolo možné dosiahnuť parlamentnú väčši-
nu, pretože nacisti a komunisti neboli ochotní
ísť spolu do vlády. Viedlo to k opakovaných
voľbám, v ktorých podpora NSDAP klesla na
33,1 %. Keď sa ani po troch mesiacoch nepoda-
rilo vytvoriť vládu, prezident Hindenburg nako-
niec Hitlera predsa len v roku 1933 vymenoval
za ríšskeho kancelára. Sami nacisti 27. 2. 1933
zapálili Reichstag, ale vinu hodili na komunis-
jenské formácie zdraviace führera: „Sieg Heil.“
Umocnené boli vďaka najnovšej technike, ktorá
ich umožnila vysielať rozhlasom alebo premie-
tať v kine. Dopad na poslucháčov musel byť
ohromný. Ak zosumarizujeme všetky spomenu-
té faktory, ani sa nemôžeme čudovať výsledku.
ZRODENIE HÁKOVÉHO KRÍŽANárodne socialistická nemecká robotnícka stra-
na, označovaná aj ako Nacistická strana, vznik-
la 24. 2. 1920 premenovaním Nemeckej robot-
níckej strany, ktorú založili rok predtým Anton Drexler, Gottfried Feder a Dietrich Eckart.Vedenie strany si myslelo, že Hitlera využije na
svoje ciele, že pre nich jeho vzrastajúca popu-
larita nepredstavuje vážny problém; naopak,
že im poslúži. Mýlili sa. Podcenili ho rovnako
ako množstvo ďalších v budúcnosti. Úvod-
ný program NSDAP s 25 bodmi, ktorý bol už
vtedy ovplyvnený Adolfom Hitlerom, staval na
odmietnutí Versaillskej zmluvy a vytvorení Veľ-
kého Nemecka. Dietrich Eckart mal v tomto
čase na Hitlera obrovský vplyv, predovšetkým
v otázke rasových teórií a okultizmu. Uviedol
ho do vplyvných fi nančných
kruhov. Predstavil mu Alfre-da Rosenberga, s ktorým
dlhodobo spolupracoval. Po
spore s Drexlerom odchá-
dza Hitler z NSDAP s tým,
že ak sa má vrátiť, požaduje
neobmedzené kompetencie.
Dosiahol tým svoje zvolenie
za predsedu s takmer diktá-
torskými právomocami.
Hitler veľmi rýchlo zavádza uniformy s jasnými
insígniami, symboly, mýty a rituály, ako aj po-
zdrav „Heil Hitler“ prevzatý od Mussolliniho
Čiernych košieľ. Za emblém novovytvorenej Na-
cistickej strany prijal starobylú svastiku, z ktorej
urobil hákový kríž. Považoval ho za nordický
symbol odvodený od germánskych rún, a bol to
údajne práve on, kto zmenil návrh dr. Friedricha Krohna tak, aby nacistická svastika naznačovala
pohyb proti smeru hodinových ručičiek.
Sanskritská svastika symbolizuje niečo dobré
alebo priazeň osudu v smere hodinových ruči-
čiek a presný opak v opačnom smere. S týmto
MANDRAGORA > OKULTIZMUS TRETEJ RÍŠE
101
pôsobivo glorifi koval nový režim. Nemusel ju ani
veľmi ovplyvňovať, stačilo poskytnúť zdroje, vy-
bavenie a zvyšok sa „nakrútil sám“. Keď v roku
1934 skonal prezident Hindenburg a Hitler sa
stal vrchným veliteľom vojenských síl, konečne
dosiahol svoj cieľ. Celá armáda prisahala od tej-
to chvíle vernosť a poslušnosť führerovi, a práve
tento fakt neskôr mnohých veliteľov odradil od
neposlušnosti a otvorenej rebélie voči krutému
a chorému nacistickému režimu počas vojny.
KOPIJA OSUDUPo ovládnutí Nemecka sa Hitlerova pozornosť
začala upierať na okolitý svet. V roku 1935 boli
vyhlásené tzv. Norimberské rasové zákony, ktoré
boli ostro namierené proti občanom nenemeckej
národnosti, obzvlášť Židom. Neskôr boli tieto
zákony v trocha miernejšej podobe presadené
na území takmer každého dlhodobo okupované-
ho štátu. V roku 1936 Hitler porušil Versaillskú
zmluvu a obsadil demilitarizované pásmo v Po-rýní. Francúzsko a Veľká Británia hrali mŕtveho
chrobáka, podceňujúc Hitlera ako neskôr ešte
mnohí.
Hitler zasiahol do občianskej vojny v Španiel-sku. Luftwaffe tu mala na starosti predovšetkým
bombardovanie a 10 000 nemeckých vojakov
bojovalo po boku diktátora Franka proti socia-
listom podporovaným Stalinom a Mexikom.
Známy je masaker pri Guernike. Tu sa proti sebe
prvý raz postavili nemecké a sovietske letecké
sily. Nemecké vyšli z „testov“ podstatne lepšie.
V roku 1938 Hitler anektoval Rakúsko, sledoval
tým obnovenie Tisícročnej ríše.
Prvá vec, ktorú po obsadení Rakúska spravil,
bola návšteva viedenskej cisárskej klenotnice
Hofburg, kde strávil celú hodinu sám s kopijou osudu. Podľa legendy ide o zbraň, ktorou rímsky
vojak prepichol bok ukrižovaného Ježiša Kris-
ta, a zároveň mocný artefakt. Hitler veril, že jej
vlastníctvo mu zaručí neporaziteľnosť nemec-
kých armád. Spolu s ďalšími artefaktmi a cen-
nosťami ju následne previezol do Norimbergu,
ktorý sa stal akýmsi okultným centrom jeho ríše.
tov. Zámienka na ich kruté potlačenie bola na
svete. Vo voľbách v marci 1933 získala NSDAP
rekordných 43,9 % hlasov.
UCHVÁTENIE NEMECKAAkákoľvek maska teraz padla. Hitler dal rozpus-
tiť Komunistickú stranu Nemecka a svojich opo-
nentov poslal do prvých koncentračných táborov
Oranienburg a Dachau. Len v prvých mesiacoch
bolo v koncentračných táboroch uväznených viac
ako 100 000 ľudí. Ríšsky snem sa 23. 3. 1933
vzdal parlamentnej kontroly, vďaka zastrašova-
niu schválil Zmocňovací zákon a na 4 roky odo-
vzdal plnú moc Hitlerovi. Hindenburg už nemo-
hol do rozhodnutí Hitlera zasahovať.
S bleskovou rýchlosťou prišlo na rad otvorené
čistenie akademickej a vedeckej pôdy od tzv.
židokresťanstva a jeho „slabošských“ učení, za-
kazovanie a pálenie kníh, všetko v intenciách
nacistického okultizmu. Pálenie kníh sa stalo
akýmsi očistným rituálom v duchu starých ger-
mánskych obradov. Ešte v tom istom roku Hitler
zakázal Sociálno-demokratickú stranu Nemecka
a zrušil odborové zväzy. NSDAP zostala jedinou
stranou, cesta k absolútnej moci bola otvorená.
Nacisti ovládli aj tlač, konkurenčné mládežnícke
organizácie boli rozpustené a pričlenené k novo-
vzniknutej Hitlerjugend.
Nastúpilo šialené zbrojenie. Počas Noci dlhých nožov z 29. na 30. 6. 1934, kedy vyvrcholila vnút-
rostranícka kríza, sa Hitler zbavil svojich dlhodo-
bých oponentov, predovšetkým Ernesta Röhma,
ktorý otvorene vystupoval proti jeho novým
fi nančným, vojenským a korporačným spojen-
com. Hitler využil naivnú a talentovanú mladú
režisérku Leni Riefenstahlovú, ktorej Triumf vôle
102
• 1816: Privilégium pre Bank of the United Sta-
tes je predĺžené na ďalších 20 rokov. Rothschil-
dovci opäť kontrolujú obeh peňazí. Britská voj-
na proti Amerike stála životy tisícok britských
a amerických vojakov, len aby Rothschildovci
dostali svoju banku.
• 1818: Po zabezpečení masívnych pôžičiek vo
Francúzsku v roku 1817 s cieľom podpory
obnovy po ich ničivej porážke pri Waterloo
kupujú Rothschildovi agenti obrovské čiastky
francúzskych vládnych dlhopisov. Spôsobili,
že ich cena enormne narastá. Piateho novem-
bra hodia veľké množstvo na otvorený trh,
čím spôsobujú, že ich hodnota prudko klesá
a Francúzsko sa ocitá vo fi nančnej panike.
Rothschildovci potom zasahujú. Stiahnu do-
dávky peňazí pre Francúzsko. Bolo to v tom
istom roku, kedy boli Rothschildovci schopní
požičať 5 miliónov libier pruskej vláde.
• 1822: Rakúsky cisár urobil z piatich bratov
Rothschildovcov barónov. Nathan Mayer
Rothschild odmieta titul prijať.
MANDRAGORA > RODINA, KTORÁ MANIPULUJE S CELÝM SVETOM
NEUVERITEĽNÉ ZAMLČOVANIE FAKTOV A OBLUDNÉ KLAMSTVÁ V MÉDIÁCH O VPLYVE DYNASTIE ROTHSCHILDOVCOV NA SÚČASNÉ SMEROVANIE SVETA MA PRINÚTILI K TOMU, ABY SOM SA TEJTO TÉME ZAČAL VIAC VENOVAŤ.
SÚSTREDÍM SA NA ODHAĽOVANIE SKUTOČNEJ MOCI TEJTO VEĽKEJ A VPLYVNEJ RODINY, O KTOREJ MÉDIÁ PÍŠU ZVÄČŠA AKO O „MILOVNÍKOCH DOBRÉHO VÍNA
A VZÁCNYCH UMELECKÝCH PREDMETOV, LEN S NEPATRNÝM VPLYVOM V POROVNANÍ K ČASOM ICH NAJVÄČŠEJ SLÁVY“.
RODINA, KTORÁ
MANIPULUJE S CELÝM SVETOM
Jiří Buráně
3. ČASŤ
103
Lionel Nathan Rothschild
104
nezávislými na vláde, ktorí by získali kontrolu
nad pracovnou silou a príjmami väčšiny ľudí“.
Počas prezidentskej kampane v roku 1828
Jackson pri prejave na adresu bankárov pove-
dal: „Ste brloh zmijí. Mám v úmysle vybiť vaše
hniezdo a s pomocou božou ho aj vypáliť.“
• 1832: Senátom prešiel návrh zákona na novú
zmluvu (4 roky pred vypršaním tej starej) po-
merom 28:20 a Dolnou komorou pomerom
107:85. Každý vedel, ako sa Jackson zachová.
Prezident banky Biddle sa vyhrážal: „Keď ho
Jackson bude vetovať, ja budem vetovať jeho!“
Jackson zmluvu vetoval a banku zrušil.
• 1835: Ôsmeho januára Jackson zaplatil po-
slednú splátku národného dlhu. Bol to jediný
okamih amerických dejín, kedy bol národný
dlh zredukovaný na nulu. Spojené štáty boli
schopné nahromadiť prebytok 35 miliónov
dolárov, ktoré boli rozdelené medzi jednotlivé
štáty. Nicholas P. Tris, prezidentov osobný ta-
jomník, povedal: „Toto je koruna slávy Andre-
wa Jacksona. Najdôležitejšie služba, akú kedy
svojej vlasti preukázal.“ Na prezidenta je vzá-
pätí spáchaný pokus o atentát. Neskôr vyhlásil,
že vie, že zaň boli zodpovední Rothschildovci.
Rothschildovci získavajú právo na ortuťové
bane v Španielsku. Ortuť bola nevyhnutným
prvkom v rafi nácii zlata a striebra. Toto umož-
nilo Rothschildovcom vytvoriť svetový mono-
pol.
• 1837: Rothschildovci posielajú ďalšieho zo
svojich agentov do Ameriky. Volá sa August
Belmont (pravým menom August Schönberg,
príbuzný rodiny Seligman z Frankfurtu).
V roku 1829 začal ako pätnásťročný chlapec
pracovať pre banku vo Frankfurte a prejavil sa
ako fi nančný génius. V roku 1832 bol povýše-
ný a začal pracovať v banke v Neapole, takže
mohol byť plne začlenený do medzinárodného
bankovníctva. Jeho poslaním bolo vyvolávať
fi nančné problémy v južných bankách. Riadil
banku v New York City a vedúcou postavou
vo fi nančných kruhoch sa stal tým, že kúpil
dlhopisy vlády. Neskôr sa stal fi nančným po-
radcom prezidenta. Po mnohých rokoch boja
O Andrew Jacksonovi sa hovorí ako o jedinom prezidentovi, kto-rý dokázal zbaviť Spojené štáty národného dlhu. Bol to zároveň jediný prezident, ktorý splnil všetko, čo sľúbil vo svojej volebnej kampani.
• 1827: Sir Walter Scott vydáva svoju deväťzväz-
kovú knihu Život Napoleona. V druhom zväz-
ku uvádza, že Francúzska revolúcia bola naplá-
novaná iluminátmi (Adamom Weishauptom)
a fi nancovaná peniazmi zmenárnikov Európy
(Rothschildovcami).
• 1828: Prezidentom sa stáva Andrew Jackson
(siedmy prezident Spojených štátov v rokoch
1829 až 1837). Jeho slogan znel: „Nech vládne
ľud.“ Jackson tvrdil: „Kongres má podľa ústa-
vy právo vydávať papierové peniaze; toto právo
mu bolo dané preto, aby ho používal, a nie, aby
ho udeľoval jednotlivcom alebo korporáciám.“
Jackson povedal, že riadenie centrálnej banky
„by bolo vykonávané niekoľkými jednotlivcami
MANDRAGORA > RODINA, KTORÁ MANIPULUJE S CELÝM SVETOM
105
proti Rothschildovcom a ich americkej centrál-
nej banke prezident Andrew Jackson napokon
uspeje. Vyháňa Rothschildove banky z Ameri-
ky. Trvalo to až do roku 1913, kedy boli Roth-
schildovci opäť schopní zriadiť svoju tretiu
centrálnu banku v Amerike. Tá prišla v podobe
Federálnej rezervy.
• 1838: Amschel Mayer Rothschild prehlasuje:
„Dovoľte mi vydávať a kontrolovať peniaze ná-
roda a ja sa nebudem zaujímať o to, kto tvorí
jeho zákony.“
• 1840: Rothschildovci sa stávajú maklérmi zla-
ta anglickej banky. Zakladajú kancelárie v Ka-
lifornii a v Austrálii.
• 1841: Prezident John Tyler (desiaty prezident
Spojených štátov v rokoch 1841 až 1845) vetu-
je zákon o obnove výsady pre Bank of the Uni-
ted States. Dostane stovky listov s vyhrážkami,
že bude zavraždený.
• 1844: Salomon Mayer Rothschild kupuje
United Coal Mines vo Vítkoviciach a rakúsko-
uhorskú spoločnosť s vysokými pecami. Ben-
jamin Disraeli (ktorý sa neskôr stal dvojnásob-
Dobová karikatúra znázorňujúca, ako Andrew Jackson porazil mnohohlavého hada, ktorý ohrozoval banky Spojených štátov.
ným britským minister-
ským predsedom) vydáva
Coningsby, v ktorom cha-
rakterizuje Nathana May-
era Rothschilda ako „pána
a majstra peňažných trhov
celého sveta“. Doslova
držal v hrsti príjem sever-
ného Talianska a monar-
chovia a ministri všetkých
krajín sa uchádzali o jeho
rady.
• 1845: Andrew Jackson
(siedmy prezident Spo-
jených štátov) zomiera.
Tento veľký vlastenec za-
necháva vo svojom závete
inštrukcie, podľa ktorých
mal na svojom náhrobnom
kameni vyryté „Zabil som
Banku“ – odkaz na to, že v roku 1833 vypudil
z krajiny druhú centrálnu banku Rothschil-
dovcov. Jacob (James) Mayer Rothschild,
teraz známy pod menom barón James de
Rothschild, získava kontrakt na stavbu prvej
veľkej železnice naprieč krajinou. Bola nazva-
ná Chemin De Fer Du Nord a spočiatku vie-
dla z Paríža do Valenciennes, neskôr sa spojila
s rakúskou sieťou železníc, ktorú dal postaviť
jeho brat Salomon Mayer Rothschild.
• 1847: Lionel de Rothschild si berie dcéru
svojho strýka Kalmanna (Carla) Mayera
Rothschilda a vo voľbách získava parlament-
né kreslo pre City of London. Požiadavkou na
vstup do parlamentu bolo zložiť prísahu na
skutočnú kresťanskú vieru. Lionel de Roth-
schild to odmietol, pretože bol žid, a tak zo-
stalo jeho kreslo v parlamente prázdne 11 ro-
kov, kým bola povolená nová prísaha.
• 1849: Zomiera Gutele Schnaperová, man-
želka Mayera Amschela Rothschilda. Pred
svojou smrťou vyhlásila: „Ak by moji synovia nechceli vojny, nebolo by žiadnych.“
106
Inžinier Ivan Mikloš, nar. 2. 6. 1960 vo Svid-
níku, je slovenský ekonóm a politik rusín-
skej národnosti. Za socializmu ho odchovala
bratislavská Vysoká škola ekonomická, kde nielen
vyštudoval dlhodobé plánovanie a prognózova-
nie, ale do roku 1990 tam aj pracoval.
S revolúciou prišiel jeho raketový politický štart.
Svoju kariéru rozbieha ako poradca Jozefa Kuče-
ráka, ktorý bol v tom čase podpredsedom vlády
SR pre ekonomickú reformu. Vzápätí si sadá do
kresla riaditeľa Odboru hospodárskej a sociálnej
politiky na Úrade vlády SR. Vo vláde Jána Čarno-
gurského je v roku 1991 vymenovaný ministrom
pre správu a privatizáciu národného majetku, kde
výrazne pomohol najmä zahraničnému kapitá-
lu. Pred voľbami v roku 1992 vstupuje do strany
ODÚ (ktorá vznikla po rozpade VPN). Dostáva
sa na kandidátku spolu s menami ako Langoš,
Čalfa, Demeš, Woleková, Porubjak, Hoffman,
Vavro. Voľby sa však skončili neúspechom.
Po ňom prichádza zmena stratégie. S viacerými
ľuďmi z kandidátky ODÚ a s pánmi ako Šebej,
Palacka, Dzurinda, Kinčeš či Dančo zakladajú
ekonomický think tank M.E.S.A.10. V tejto orga-
nizácii počas nasledujúcich rokov „formujú“ ve-
rejnú mienku analýzami, podujatiami a mediál-
nymi vyjadreniami. V roku vzniku Slovenskej
republiky stihne okrem štúdia na London Scho-
ol of Economics vstúpiť aj do Demokratickej
strany a založiť obchodnú spoločnosť I.S.S.O.,
s. r. o. Jeho spoločníkmi boli Frešo, Kaník,
Hagyari. O dva roky neskôr sa zúčastní progra-
mu German Marshall Fellowship Programme
v USA a o ďalšie dva roky spolu s Martinom
Bútorom, Františkom Šebejom, Grigorijom Me-
sežnikovom a ďalšími zakladá neziskovú mimo-
vládnu organizáciu IVO – Inštitút pre verejné
otázky. Medzi jej donormi (podobne ako to bolo
pri M.E.S.A.10) nechýba Svetová banka alebo
Veľvyslanectvo USA, German Marshall Fund of
MANDRAGORA > PAVUČINA – IVAN MIKLOŠ
SLEDOVANÍM VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE
K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE,
ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.
PAVUČINA
Ján Gašo
3. ČASŤ
107
the United States, Freedom House USA a ďalší.
Prostredníctvom IVO taktiež „formujú“ verejnú
mienku. Dlhoročné snahy sú úspešne zavŕšené
v roku 1998, kedy sa opäť dostáva do vlády. Ten-
toraz už na dlhšie obdobie. Štyri roky ako pod-
predseda vlády SR pre ekonomiku a ďalšie štyri
ako podpredseda vlády a minister fi nancií. Po-
čas tohto obdobia opäť pomáha zahraničnému
kapitálu, svojím hlasom „pomôže“ k bombardo-
vaniu Juhoslávie a pôsobí aj v medzinárodných
štruktúrach ako guvernér Svetovej banky za SR,
guvernér Medzinárodného menového fondu za
SR, guvernér Európskej banky pre obnovu a roz-
voj za SR či člen Rady ministrov fi nancií EÚ
(ECOFIN). Podieľa sa na začlenení Slovenska
do OECD, NATO aj EÚ.
Jeho zameranie a angažovanosť ešte podčiarkuje
fakt, že sa podľa vlastných slov dva alebo trikrát
zúčastnil zasadnutia skupiny Bilderberg. Aktuál-
ne zasadá v NR SR ako poslanec.
‚‚Štát je najhorší vlastník.‘‘
108
Dekády, ba storočia manipulácie, ktorá dnes
zažíva vrchol prostredníctvom médií, odvrátili
pozornosť od skutočných nepriateľov a pôvod-
cov zla. Drvivej väčšine ľudí napokon vštepila
„racionálne“ presvedčenie, že dôvodom ich ne-
úspechu sú oni sami. Žiaľ, nepodarilo sa objas-
niť to podstatné: prečo stále pretrvávajú vojny
a rozdiely medzi ľuďmi sa prehĺbili do takých
rozmerov, aké v histórii nemajú obdobu. Ak by
nám skutočne vládli čestní a spravodliví, svet by
dozaista neprežíval taký duchovný a hospodár-
sky úpadok, akého sme dnes svedkami.
Ilumináti – pojem, s ktorým sa väčšina ľudí
stretla vďaka sprofanovanej knihe Dana Brow-
na, sú vo väčšine myslí len iracionálnou entitou.
Omyl. Existujú. Tak ako reálne existuje sata-
nizmus, ktorého generačnými stúpencami sú.
Ilumináti sú skutočnými, no neviditeľnými čini-
teľmi sveta. Vytvorili hnutie sionizmu, v ktorom
sa sústreďuje vplyvná židovská elita. Rozhodne
však nie židia ako celok. Iluminátom sa darí vy-
tvoriť zo židov objekt nenávisti už viac ako tri
storočia. Boli to práve červení ilumináti (Roth-
schild znamená červený štít), ktorí sa zaslúžili
o pád monarchií, podkopanie cirkvi, Francúzsku
revolúciu, revolúciu v Rusku, rozpútanie oboch
svetových vojen vrátane holokaustu. Iluminá-
ti pochádzajú z trinástich najvýznamnejších
rodokmeňov: Astor, Bundy, Collins, Dupont,
Freeman, Kennedy, Onasis, Rockefeller, Roth-
MANDRAGORA > KTO SÚ SKUTOČNÍ VLÁDCOVIA SVETA?
POZADIE A OKOLNOSTI, ZA AKÝCH FUNGUJE TENTO SVET, SÚ TAKÉ OHAVNÉ, ŽE IM TAKMER NIKTO NEVERÍ. LEŽ EXISTUJE NIEKOĽKO HODNOVERNÝCH ZDROJOV
PREDOVŠETKÝM Z RADOV ODPADLÍKOV S HLBOKÝMI ZNALOSŤAMI O RODOCH A ZOSKUPENIACH, KTORÉ SI VYDOBYLI MOC TAKÝCH ROZMEROV,
ŽE K ICH PORÁŽKE BUDE MUSIEŤ POVSTAŤ CELÝ SVET.
KTO SÚ SKUTOČNÍVLÁDCOVIA SVETA?
Michal Gabriel
109
schild, Reynolds, Krupp, Russell. Tým trinás-
tym je najvýznamnejší rodokmeň Merovejovcov
zahrňujúci európske kráľovské rody.
Väčšina iluminátov nie sú Židia, i keď pôvodní
zakladatelia Židia boli; nie však vierou, ale ná-
rodnosťou. Majoritní členov tejto tajnej sekty,
ktorej vládne rod Rothschildovcov, sú Galovia,
Škóti alebo škótski Galovia. Ich rodokmene
siahajú až do Egypta, Babylonu a starovekého
Ríma, Grécka a Anglicka. Ich systémom orga-
nizácie je pyramída, ktorú vytvoril zakladateľ
Adam Weishaupt v roku 1776. Na jej vrchole je
kameň so vševidiacim okom Lucifera, reprezen-
tujúci rodinu Rothschildovcov – tribunál, ktorí
iluminátov riadi.
Vrchné tri kvádre pyramídy reprezentujú Radu
trinástich, nazývanú aj Najvyššia rada druidov,
ktorá je podriadená iba Rothschildovcom. Pod
nimi je kváder symbolizujúci Radu 33, čo je 33
najvyšších slobodomurárov na svete. Vedľa je
kváder predstavujúci Radu 500 pozostávajúcu
z najbohatších ľudí a korporácií planéty. Cieľom
iluminátov je ustanoviť Nový svetový poriadok
s jednotnou svetovou menou a človekom, ktorý
bude vládcom sveta. Tento poriadok bude vytvo-
rený z chaosu. Vyvolajú ho revolúcie, predstie-
rané vojny štátov, v ktorých všade majú svoje
zastúpenie, z nátlaku, kontrolovania a strachu.
Ako píše Hoene Wronski ešte v roku 1823,
ilumináti vytvárajú podsekty s protichodnými
myšlienkovými prúdmi, aby tak mohli riadiť aké-
koľvek politické a ekonomické procesy na svete.
Ilumináti nie sú nikto iní ako fi nančná elita sve-
ta, ktorá sa sformovala nástupom ich monopolu
na vydávanie peňažného obeživa. Základnou
metódou je infi ltrácia do všetkých riadiacich
sfér spoločenského života. Patria k nim aj ďal-
šie elitárske mocenské skupiny. Jednou z nich je
„čierna šľachta“. Jej pôvod siaha do 11. storočia
v talianskom zoskupení Aristocrazia Nera, ktoré
sa sformovalo prostredníctvom vojen, mučenia,
zabíjania a lúpenia. Jeho členovia získali svoje
šľachtické tituly od pápežov, pričom niektorí po-
chádzali práve z čiernej šľachty.
Sférami vplyvu týchto „vznešených“ rodov boli
Benátky a Janov, odkiaľ sa ich pôsobnosť rozší-
rila do celej Európy. Keď sa byzantský panovník
Jan II. Kommenus pokúsil moc benátskych oli-
garchov obmedziť, došlo k vojne. Benátska fl oti-
la obsadila Korfu aj Janov a vydobyla si uznanie
všetkých pôvodných privilégií, ako aj vytvore-
nie neutrálneho priestoru na pranie špinavých
peňazí vo Švajčiarsku. K čiernej šľachte patria
rody ako Thurn-Taxis, Grimaldi, Guelph, Thys-
sen-Bornemisza, Oranien, Oldenburg, Bourbon,
Braganza, Savoj či Lichtenstein. Významným je
aj nemecký rod von Sachsen-Coburg-Gota, ktorý
si v období prvej svetovej vojny zmenil meno na
Windsor – teda rod anglickej kráľovnej Alžbety.
Vplyv čiernej šľachty, ktorá sa od 18. storočia
začala (najmä v Británii) rodovo miešať s migru-
júcimi benátskymi židmi, sa prejavil aj v založení
Výboru 300 v roku 1729. Toto elitné združenie
vysokej šľachty v tom čase založilo najväčšiu ob-
chodnú spoločnosť sveta – britskú Východoin-
dickú spoločnosť, ktorá kontrolovala nielen úze-
mie britskej koruny, ale aj kolónie impéria, nad
ktorým slnko nezapadá. Vytvárala zisky z riade-
nia medzinárodného bankovníctva, no neskôr
predovšetkým z obchodu s ópiom. K jej členom
patria okrem iných významných rodov aj rody
Rotshchild, Rockefeller, niekdajšia holandská
kráľovná Beatrix, kráľovná Alžbeta, ale aj or-
ganizácie ako CFR – Rada pre medzinárodné
vzťahy, skupina Bilderberg, George Bush, Henry
Kissinger a ďalší exponenti svetovej politiky a fi -
nančníctva.
Nie, tomuto svetu nevládne demokracia, žiadne
slobodné voľby, žiadne vznešené ideály. Naše
životy sú životmi kolosálneho podvodu. Sme
zatiahnutí do tisícročia trvajúceho boja o ovlád-
nutie sveta. Pozrite sa vôkol seba – čoho ste sved-
kami? Ak krčíte plecami, že nič z toho nemôžete
ovplyvniť, je to presne to, čo chcú, aby sa dialo.
Nahovárajú nám, že hľadáme príčinu vlastného
nezdaru v iracionálnych predstavách o akýchsi
vládcoch v pozadí. Čo ak je to tým, že súcitíme
s utrpením iných? Môžeme to naozaj zmeniť
voľbami? Hitler bol zvolený demokraticky. Aj
atómová bomba bola zvrhnutá demokraticky. Aj
neoprávnená vojna v Iraku sa udiala demokratic-
ky. Všetko sa odohralo a naďalej deje prostred-
níctvom zástupcov ľudu. A tí konajú v našom
záujme, v záujme svojej krajiny a ľudu. Skutočne
tomu veríte? Pozrite sa vôkol seba. Vidíte svet,
po akom ste túžili?
109
110
lu, z dovolenky alebo obchodného stretnutia. Pre
mnohých cudzincov je tak prvým miestom, kde
sa stretnú s iránskou mentalitou. Už po pár kilo-
metroch sa ozvú tóny tureckej hudby podfarbené
orientálnymi hudobnými nástrojmi. Ulička v auto-
buse sa premenila na tanečný parket, kde sa vystrie-
dali starší muži, vyzvali do tanca dokonca policajta
v uniforme, a napokon sa roztancovali aj iránske
ženy a dievčatá.
Konzervatívny národ? Kdeže! Hneď sa s vami dajú
do reči a o pár minút príde nevinná otázka. „Máte
v Tabríze kde bývať?“ pýta sa Samira, ktorá cestu-
je s matkou a synom. „Nie? Idete k nám!“ neváha
vzápätí odpovedať. Bez toho, aby sa o tom disku-
tovalo, bez toho, aby sa bála, že si môže do bytu
pozvať neznámych cudzincov. Dostaneme posteľ,
Autobus z Istanbulu do Tabrízu, prvého
väčšieho mesta za turecko-iránskou hra-
nicou, ide 30, niekedy aj 35 hodín, ale ni-
komu to neprekáža. Tu, v priestore medzi Blízkym
a Stredným východom, čas aj tak nemožno merať
európskymi štandardmi. Autobus do Tabrízu je
plný Iráncov, ktorí sa vracajú z návštevy Istanbu-
Foto: Tomáš Kubuš
Dievčatá v Iráne sa snažia pôsobit moderne, hoci sú obmedzené pravidlami.
DUCH POHOSTINSTVA
A STAREJ PERZIE
Tomáš Kubuš
I rán
KOREŠPONDENTI > DUCH POHOSTINSTVA A STAREJ PERZIE
PODĽA MEDIÁLNEHO OBRAZU O IRÁNE TU ŽIJÚ TERORISTI, JE NEBEZPEČNÝ PRE MIER VO SVETE, VLÁDNU MU
FANATICKÍ AJATOLLÁHOVIA, KTORÍ TÚŽIA ZOSTROJIŤ ATÓMOVÚ BOMBU
A VYMAZAŤ IZRAEL ZO SVETA. KTO SA TU VŠAK OCITNE, ZISTÍ, ŽE JE SKÔR NEBEZPEČNE PRÍŤAŽLIVÝ A POHOSTINNÝ, PRETOŽE V IRÁNE Z ĽUDÍ EŠTE NEVYPRCHALO KEDYSI
POVESTNÉ „HOSŤ DO DOMU, BOH DO DOMU“.
111
Foto: Tomáš Kubuš
Čaj je iránskym národnym nápojom. Teherán – v kráľovstve orieškov.
večeru a do noci sa zhovárame pri kanvičke čier-
neho čaju, iránskom nápoji číslo jeden, a zmrzline.
„Kresťania majú v Iráne dovolené piť alkohol, ale
nikdy nie na verejnosti či mimo domova,“ hovorí,
keď si všimneme bar s niekoľkými fľašami. Hoci
je alkohol v krajine zakázaný, dá sa zohnať. „Keď
človek vie, kde a ako, zoženie všetko aj v Iráne,“
usmeje sa. Samira a jej mama sú kresťanky, a hoci
je hlavným náboženstvom v Iráne islam, dodnes tu
žijú kresťania, ktorým nikto nezakazuje vyznávať
ich vieru.
Tabríz je krásnym miestom, pretože je prvým irán-
skym mestom s nádychom starej Perzie. Všetko je
tu nové. Široké ulice sú plné žien odetých v čier-
nych čádoroch a šatkách na hlavách, muži v koše-
liach a nohaviciach sedia pred svojimi obchodmi
a do toho neustále trúbia taxíky či mikrobusy
z chaotickej dopravy. Najväčším ťahákom Tabrízu
je Modrá mešita s veľkou kupolou, no najkrajším
miestom je bazár, kde ožívajú predstavy a túžby
Perzie. Granátové jablká, hrozno, ovocie, meló-
ny, pistácie, oriešky, marhule, datle a kopy iných
tu prehýbajú drevené stoly. Ľudia sa zdravia, tešia
sa, že sem prišli cudzinci. Raz jeden natiahne dlaň
plnú pistácií na ochutnávku, raz druhý ponúkne
sušené marhule. Milí ľudia, ktorí sa nesnažia ťahať
turistovi popod nos medové motúzy a dohnať ho
ku kúpe. „Ak človek chce, kúpi,“ prezradí svoju
taktiku obchodník Reza so stánkom s orechmi. Má
pravdu, každú chvíľku sa niekto zastaví a naberie
si do igelitky.
Kým nás Samira povodí mestom, jej matka doma
pripravuje tradičný perzský obed. „Nemôžete
od nás odísť predtým, než vás pohostíme,“ povie
pokojne, akoby to bola tá najobyčajnejšia veta na
svete. Stretli sme sa len včera a už sme súčasť ro-
diny. Na zemi pristála plachta a ňu rozložili ghor-meh sabzi, kúsky kurčaťa v špenátovej omáčke
s citrónom, chlebové placky, nakladaný baklažán,
zeleninu, poháre s čajom, džús, a aby toho nebolo
málo, napokon sa rozkrájajú krvavočervené graná-
tové jablká, ktorých chuť ospevoval nejeden perz-
ský básnik. Človeka dobiehajú myšlienky, prečo to
všetko robia, a premieta si v hlave, ako by to vyzera-
lo, keby prišiel Iránec na Slovensko. Dostalo by sa
mu pozvania k niekomu domov? „V Iráne veríme,
že každý cudzinec, ktorý sem príde, je pocestný
a treba sa o neho postarať.“ Skutočne, stará zná-
ma pravda „hosť do domu, boh do domu“ tu nie je
hraná formulka, ale nepísané pravidlo, ktoré majú
Iránci v krvi. „Keby ste potrebovali, tu máte kartu
na telefón a ozvite sa,“ lúčime sa pred domom. „Ta-
xikárovi neplaťte, už sme to vybavili,“ dodá jedným
dychom. Pohostinnosť Iráncov je pre nás miestami
zložitá, pretože za to nechcú nič a čokoľvek im da-
rujeme, aj tak nevyváži to, ako sa dokážu správať
k neznámym ľuďom.
Medzi najkrajšie iránske mestá patrí bez akých-
koľvek pochýb Isfahán. Iránci k jeho názvu často
pripoja ešte slovíčka nesf-e džahán, čím vytvoria
nielen rým, ale pozdvihnú ho na piedestál. Celý ná-
zov v preklade totiž znie „Isfahán je polovica sve-
ta“. Obrovské Imámovo námestie patrí k najväčším
na svete. Z jeho okrajov sa nad hlavy ľudí dvíhajú
fantastické stavby, ktoré samy osebe predstavujú
geniálneho ducha perzskej architektúry. Mešita
112
obavy, čo sa bude diať, Arnika spraví niečo, čo sme
nečakali. Rozbehne sa k nim a zavolá ich k nám,
aby sme sa zoznámili. Podáme si ruky, prehodíme
pár slov a zaželajú nám krásny pobyt v Iráne. Je to
všetko iba sen?
Umelecký Širáz leží na juhu krajiny neďaleko sta-
robylých trosiek nesmrteľnej Perzskej ríše. Tam sa
zo zeme dvíha kamenná hrobka perzského kráľa
Kýra II. Veľkého, ktorého perzské meno Kúroš
sa aj dnes často objavuje v menách mužov. Tam
kedysi stál slávny Perzepolis, jedno z najkrajších
miest vtedajšieho sveta, ktorý z neho nezmietol nik
iný než Alexander Veľký. Tam dýchajú zabudnuté
príbehy veľkej ríše, no Širáz dýcha dodnes. Jeho
stredobodom je hrobka básnika Háfi za, ku ktorej
prichádzajú ľudia zo všetkých miest krajiny. Milujú
ho pre jeho verše a mnohí ich dokonca ovládajú.
Jeho hrobka sa ukrýva pod kamenným altánkom,
do chladného kameňa vytesali rozťahané arabské
písmo. Študentka podíde bližšie a ponúkne sa, že
verš prečíta. Z jej úst vyletujú perzské slovíčka,
a hoci človek nerozumie takmer nič, telom mu pre-
behnú zimomriavky. Je ľahké zamilovať si perzšti-
nu znejúcu ako rajská hudba.
V čajovni na rohu záhrady sa stretávajú ľudia, aj
celé rodiny. Muži nosia malé papagáje, ktoré zobá-
kom vyberajú Háfi zove verše a ľudia si ich za pár
drobných kúpia pre šťastie. V čajovni si ich čítajú
a zapíjajú čajom. Tu cítiť, ako si miestni vážia svoju
kultúru a svojich básnikov či spisovateľov povýšili
na niečo nesmrteľné. Starší muži sedia spolu a ba-
via sa o literatúre. Hovoria anglicky aj francúzsky,
jeden z nich rusky. Za starého režimu, za Šáha
cestovali po Európe a teraz sem-tam spomínajú
na staré časy. Dnes sa Iráncom cestuje do Európy
šejka Loftolláha je drahokamom a radí sa medzi
najkrajšie stavby celého sveta. Sem na námestie sa
vždy podvečer zbiehajú ľudia a trávia tu čas. Nese-
dia doma pred televízorom, pri internete, ale prídu
sem s priateľmi, rodinou, deťmi a počkajú, kým Is-
fahán prikryjú hviezdy. Vezmú si so sebou varič na
vodu, aby im nechýbal čaj. Ženy porozkladajú na
trávnik plachty, taniere a rozložia jedlo pripravené
doma, deťom vopchajú do ruky pár bankoviek, aby
neďaleko kúpili čerstvý chrumkavý chlieb a pria-
mo v centre mesta si spravia piknik.
Iránci milujú zeleň, parky, vysedávanie v nich, a tiež
milujú rozhovory. V parku za riekou Zájande, me-
dzi starobylým mostom Si-o-Seh Pol a arménskou
štvrťou Jolfa sedí skupinka dievčat. Ozve sa píska-
nie a následné pozvanie na čaj. Sedieť v iránskom
parku v Iránkami a popíjať čaj? Veď u nás sa pred-
stava iránskej ženy zhoduje s postavou ponorenou
do čiernej farby, ktorá sa na muža nemôže ani len
pozrieť, nieto ešte ho pozvať na čaj. Mladé študent-
ky chodia na miestnu univerzitu a v parku si krátia
dlhé chvíle. Zaujíma ich svet mimo Iránu, ako sa
žije v Európe, ako sa žije ženám či dievčatám v Eu-
rópe. „Tu musím nosiť na vlasoch šatku a nenávi-
dím ju,“ povie Arnika, najzhovorčivejšia z dievčat.
Ako mnohé mladé Iránky, aj ona má nalakované
nechty, má rada topánky na opätku, upravené vlasy
a nenosí čierny čádor. „Ten je pre staré ženy,“ ho-
vorí. Mladé Iránky v mestách ako Isfahán, Teherán
či Širáz nosia len kabátiky zvané manto a farebné
šatky prehodené cez vlasy. Elegantne si ich uviažu
tak, aby im v prednej časti vlasy trčali a sem-tam im
šatka skĺzne na krk. „Zahodila by som ju, keby som
mohla,“ znechutene si ju napraví. Dvojica policaj-
tov sa blíži smerom k našej skupinke, a keď máme
KOREŠPONDENTI > DUCH POHOSTINSTVA A STAREJ PERZIE
Isfahán – slávny most Si-o-Seh Pol cez rieku ZájandeIsfahán – Mešita šejka Loftolláha je plná modrých obkladačiek
foto: Tomáš Kubus
Foto: Tomáš Kubuš
113
ťažšie kvôli vízam a byrokracii, no aj napriek tomu
mnohí snívajú svoj sen o živote v Európe či Ameri-
ke. „S Amerikou nemáme problém, nepáči sa nám
len jej vláda, ktorá sa z nás snaží spraviť teroris-
tov,“ zhodnú sa. „Ani Izrael nám neprekáža, veď aj
v Perzii bez problémov žilo veľa Židov. Len politika
je zlá. Ani tá naša nie je ideálna.“ A jeden z nich
naznačí okolo hlavy uviazaný turban. Rozlúčime sa
tým, že nám starší pán z hlavy zarecituje Háfi zov
verš a pridá k nemu aj pár viet z básne Omara Chaj-
jáma. Potomkovia perzských básnikov a kráľov to
v sebe jednoducho nezaprú.
Svet miliónového Teheránu predstavuje chaos,
smog či preplnenosť, no aj tu sa dajú zažiť pek-
né momenty. Teherán je neviditeľnou čiarou roz-
delený na dve mestá. Severný Teherán je bohatý,
nablýskaný, s výškovými budovami, ambasádami,
kanceláriami a čistými ulicami. Južný Teherán je
ten chudobnejší, rozbitejší, no badať v ňom odlesky
slávnej kultúry v podobe panovníckeho paláca či
labyrintu bazárových uličiek. Odrazy paláca Goles-
tan sa lesknú na vodnej hladine fontán a vnútri sa
trblietajú tisíce zrkadielok. Žili tu králi Chadžarskej
dynastie, kým sa začiatkom 20. storočia nedostal
na trón Réza Šáh Pahlaví, ktorý so svojím synom,
neskorším vládcom, zmenili Perziu na Irán a snaži-
li sa vymaniť ju spod konzervatívneho smerovania.
Určite to nemysleli zle, ale ich diktátorským reži-
mom a brutálnym potláčaním náboženstva, ktoré
je pre Iráncov dôležité, si pohnevali toľko ľudí, že
sa revolúcia v roku 1979 už nedala zastaviť. Na
pomyselnom iránskom tróne sa objavil ajatolláh
Chomejní, ktorého portréty dodnes hľadia z ulíc,
kancelárií, námestí či obrazov.
Hovorí sa, že teheránsky bazár je bludiskom,
a presne to naň cudzincov láka. Niektorí sa len
opatrne prejdú blízkymi cestičkami, no skutočným
dobrodružstvom je oddať sa mu, nechať sa viesť
uličkami, obchodíkmi, predavačmi a zabudnúť
na čas. Teheránsky bazár je mikrosvetom, kde sa
neustále niečo deje. Chlapci rozvážajú vozíky napl-
nené tovarom, tí menší zásobujú obchodníkov ča-
jom, predavači sedia pred výkladmi, hrajú drevenú
tavlu, pijú čaj s cukrom a neustále sa medzi sebou
zhovárajú či gestikulujú. „Dáš si čaj?“ ozve sa už
asi desiaty krát. Odmietnutie je v perzskom svete
urážkou.
„Ako vnímate Irán u vás doma?“ objaví sa neprí-
jemná otázka. Po úprimnej odpovedi je štyridsiat-
nikovi Abbásovi smutno. „Naozaj? Veď sa poob-
zeraj dookola, nič z toho tu nie je. Sme ľudia ako
vy, rovnakí, ktorí sa chcú tešiť zo života, pozerať na
svoje deti a byť šťastní,“ povie. „Povedz, aký je Irán,
keď sa vrátiš domov,“ vraví Abbás a ja mu sľúbil, že
poviem, pretože Irán si to zaslúži. Nebáť sa ho ako
démona len preto, že to niekto povedal. Nestrániť
sa ho a nevyslovovať jeho názov, akoby išlo o niečo
strašné. Irán je krásnou bohatou krajinou, a hoci sa
topí v problémoch ako každá iná krajina, Iránci sú
hrdý, pohostinný a priateľský národ.
V relácii Pod lampou, ktorú STV vysielala vo februári
2012, sa zaoberali aj úkladnými vraždami iránskych
jadrových fyzikov. Dôvod? Daniel Bútora: ‚‚Aby sa to spo-
malilo, aby boli zastrašení, aby nemali chuť na tom spolu-
pracovať, aby sa znížila tá morálka, aby sa cítili ohrození,
aby bol ten program proste takým spôsobom zbrzdený, to
je kľúčová vec.‘‘ Bývalý veľvyslanec SR v USA, Rastislav Káčer: ‚‚Izraelská tajná služba je jedna z najvyspelejších
služieb, aspoň taká je jej reputácia vo svete. Myslím si, že
zdroje, o ktoré sa opierajú pri rozhodovaní a aj odsúhlasení
takýchto citlivých operácií, akými je zavraždenie vedcov –
pretože zobrať ľudský život, absolútne s tebou súhlasím,
je extrémne riešenie – ale som presvedčený, že sa opierajú
o veľmi konkrétne a veľmi presné poznatky...‘‘
Poznámka redakcie: Irán na rozdiel od Izraela jadrové zbrane nevlastní.
Foto: Tomáš Kubuš
114
Ako „mzungu“ idem po ulici Mwanzy,
druhého najväčšieho mesta Tanzánie.
Žiadni krvilační divosi s hyenami na re-
ťazi, toto je relatívne pokojná africká krajina, bez
politických nepokojov a s rozvinutou turistikou.
V meste sú vyše dva milióny černochov. Belochov,
ktorým som tu stretol – ak nerátam kolegov – spo-
čítam na prstoch dvoch rúk, a to som tu už mesiac.
„Mzungu“ vo swahilčine znamená „beloch“. A ak
si beloch, si bohatý – to je miestne presvedčenie.
Dávajú ti to pocítiť, za všetko platíš minimálne troj-
násobok toho, čo miestni obyvatelia, hocikde od
teba pýtajú peniaze: „Hey, mzungu, where is my
money? Give me my money...“
Hľadám lekáreň. Potrebujem si kúpiť krém na
spálenú pokožku potom, ako som zhorel do tla,
keď som sa znenazdajky ocitol na prudkom slnku
v tom najnevhodnejšom čase. Typický „mzungu“-
-nováčik. Nachádzam obrovskú reklamnú tabuľu
s nápisom Pharmacy. Natešený vchádzam. Nad-
šenie okamžite opadá. Je to predajňa pneumatík.
Predávajúci ma oslovuje anglicky, a tak svitá nádej.
Pýtam sa, prečo predáva pneumatiky, keď má nad
vchodom kilometrový nápis, že je tu lekáreň. Sme-
je sa. Vraj ten pútač nie je aktuálny. Odchádzam
a pokračujem vo svojom smere. Vidím ďalší nápis
Pharmacy. Vchádzam, a – je to lekáreň! Pýtam si
krém na zhorenú pokožku. Žiadny nemajú. Veď
načo by tam aj komu bol? Domáci sa nespália.
Dostávam odporúčanie na obchod s drogériou.
Tam úspešne kupujem aspoň krém s výťažkami
aloe vera. Vraciam sa k zaparkovanému autu, kde
už na mňa čaká policajt, aby za nesprávne parko-
vanie zinkasoval v prepočte 25 eur. „Mzungu“ je
bohatý, tak nech prispeje do štátneho rozpočtu.
MZUNGU V MWANZE
KOREŠPONDENTI > NA NÁBOŽENSTVE ZÁLEŽÍ > MZUNGU V MWANZE
Ján Košela
Tanzán ia
Som v meste Hebron, ktoré sa nachádza na
južnom palestínskom území. Toto mesto
je známe nepriateľským spolužitím izrael-
ských novousadlíkov a Palestínčanov. Napätie cí-
tiť na každom kroku. V celom meste sú „check-
pointy“ so železnými detektormi, na ktorých iz-
raelskí vojaci kontrolujú doklady a rozhodujú, kto
prejde a kto nie.
Blížim sa k „checkpointu“ umiestnenému pred
budovou rozdelenou nepriestrelným sklom –
jedna polovica je mešita a druhá synagóga. Od
izraelských vojakov očakávam rôzne otázky.
Otázka, akej som viery, ma trochu zaskočí, ale
sebavedome odpovedám – ateistka.
„Ok, čo vaši rodičia?“ pokračuje vojak.
„Ateisti,“ odpovedám.
Vojak trochu stráca trpezlivosť, ale jeho tvár mi
hovorí, že ateizmus nie je dostačujúca odpoveď.
„Ale akého náboženského pôvodu sú, ak nie ro-
dičia, tak starí rodičia?“ snaží sa vojak ďalej.
Nie je mi jasné, načo to potrebuje vedieť, ale od-
povedám: „Teda, ak sa vrátime pár storočí, tak
protestansko-židovský.“ Vtom majú vojaci hneď
ruky na vysielačkách a usilovne sa snažia niečo
vyriešiť. Medzitým kontrolujú Poliaka, ktorý na
tú istú otázku so samozrejmosťou odpovedá, že
je katolík, a bez problémov prechádza do mešity.
Ja mám zákaz ísť ďalej. Po pár minútach čaka-
nia mi vojaci s radosťou oznamujú, že pokojne
môžem ísť navštíviť druhú časť budovy, a to sy-
nagógu. Pozvanie hrdo odmietam. Nabudúce už
viem, že mám byť katolíčka!
NA NÁBOŽENSTVE ZÁLEŽÍ
Dáša Raimanová
I z rae l
115
Sobota obed 11:55. Leamington Spa. Malé
mestečko v Británii. Reštaurácia Wagama-
ma, miesto, kde dostanete plnohodnotné
jedlo do 12 minút. O 12:30 máme plno. Rodičia,
deti priskrutkované k stolom v detských sedač-
kách alebo v kočíkoch, babičky a dedkovia na
dôchodku. Štrnganie príborov, kuchyňa fungujú-
ca ako hodinky. Predjedlo 5,50 libier, polievka
10, hlavné jedlo 11, zákusok 4,50, nápoj 4 libry.
‚‚Oplieskať‘‘ stovku za sobotňajší obed je úplne
bežné. Keby to urobila moja mama na Slovensku,
celý mesiac s ňou plieska, ale o zem. O 15:00
trochu pokoja, asi tak dve-tri hodiny. O piatej po-
poludní začíname kolotoč zas. O 22:55 – už len
päť minút a zatvárame. Na barovom pulte zvoní
telefón. „Reštaurácia Wagamama, pri telefóne
Jozef. Čo pre vás môžeme urobiť?“ pýtam sa.
„Máte ešte otvorené? Rád by som si objednal je-
dlo take away.“
„Samozrejme, čo to bude? Počúvam.“
Objednávka nahodená. Kuchári kmitajú ako ho-
dinky aj naďalej. O 22:58 prichádza do kuchyne
čašník Matt: „Chalani, mám tu ešte štyroch hos-
tí pri bare, radi by sa ešte najedli.“
„Jasné, Matt, bez problémov, ale švihaj, máš na
to dve minútky.“ Záverečná, všetko upratané. Vy-
luxovaná kuchyňa ako nová. Idem sa prezliecť,
dám si po práci jedno poctivé pivko a spokojný
odchádzam domov. Zajtra je nedeľa. Bude sko-
ro rovnaká. Plno hostí, mamičiek, oteckov, deti-
čiek. A potom pondelok. V utorok mám voľno,
to si niečo navarím doma.
Sobota obed 11:55. Reštaurácia Camino. Berno-
lákovo. Malé mestečko na Slovensku. Mám písať
ďalej, alebo tých 10 rozdielov nájdete aj bez toho?
KOREŠPONDENTI > NÁJDI 10 ROZDIELOV > ‚‚SMĚNÁRNA – LEVÁRNA‘‘
NÁJDI 10 ROZDIELOV
Jozef Oravec
Veľká Br i tán ia
Je krásne letné májové popoludnie. Nachá-
dzate sa v Prahe na Staromestskom námestí.
Dostanete chuť na kvalitné české pivo, no
zistíte, že nemáte české koruny. A tak sa rozhliad-
nete po zmenárňach. Na prvý pohľad vám udrie
do očí obrovská nula, ktorá znamená 0 % popla-
tok pri výmene.
Prídete ku zmenárni, na kurzovom lístku, ktorý
je na úrovni vašich očí, vidíte kurz 25,00. Poviete
si – fajn, a vytiahnete 30 eur. Pracovník zmenár-
ne vám ešte na kalkulačke narýchlo ukáže sumu.
Pod vplyvom čarovnej atmosféry spolu s pred-
stavou chladeného piva v ruke ju letmo registru-
jete, a následne ihneď porovnávate s hotovosťou,
ktorú vám zamestnanec zmenárne vyplatí. Všet-
ko sedí, spokojný odchádzate.
Avšak pri odchode vám začne vŕtať v hlave, že za
30 eur ste dostali nejako málo peňazí. Skontro-
lujete potvrdenku a tam vidíte kurz CZK 15,00.
Pod vplyvom logického myslenia, že to bol asi
omyl, sa otočíte smerom ku zmenárni.
Až teraz si všimnete, že pod kurzovým lístkom,
ktorý ste si pozerali, je nad zemou druhý, prak-
ticky rovnaký, avšak s oveľa nižšími hodnota-
mi kurzov pre nákup. Ten je určený pre „malé
transakcie“. Suma, do ktorej sú transakcie malé
a od ktorej veľké, na spomínanom kurzovom líst-
ku uvedená nie je. S pocitom, že ste sa vďaka
svojej naivite a nepozornosti nechali dobrovoľne
a legálne okradnúť o 300 Kč, už na pivo ani ne-
máte chuť.
‚‚SMĚNÁRNA – LEVÁRNA‘‘
Ján Gašo
Česká repub l ika
116
Táto rubrika je Vaša, milí čitatelia. Príspev-
ky, ktoré nám budete posielať, by mali
byť Vašimi pohľadmi na dianie vo svete okolo
Vás. Tie najzaujímavejšie uverejníme v tlače-
nej verzii, ale aj na našej internetovej stránke.
Poznámka: Text by nemal presiahnuť 2000 zna-kov (približne pol strany v našom časopise).
Redakcia si vyhradzuje právo príspevky štylistic-
ky upravovať a krátiť. Posielajte nám ich na:
e-mail [email protected] alebo na adresu
redakcie Zem & Vek, Wattova 10, 821 04 Bratislava. J
ežiš nebol kresťan a Budha nebol budhista.
Náboženstvá vymysleli a založili ich úprimní
nasledovníci, no manipulátori, ktorí využili
ľudskú naivnosť, ich prekrútili podľa vlastnej po-
treby. Všetky prvotné duchovné učenia vo svojej
hĺbke odkazujú – aj keď inými slovami – na poru-
chu mysle, ktorá spôsobuje ľuďom všetko utrpenie
(v kresťanstve dedičný hriech, v hinduizme májá
– závoj ilúzie, v budhizme utrpenie), a následne na
vyslobodenie z tohto stavu (v kresťanstve spása,
v budhizme a hinduizme osvietenie). Vznešené
duchovné učenia, ešte nezdeformované manipulá-
tormi, mali ľudstvo z oného rozpoloženia vyma-
niť. No boli natoľko poprekrúcané, že samy uve-
denú poruchu mysle zosilnili.
Všetci veriaci sa nazdávajú, že iba ich vyznanie
je to pravé, ale vôbec im nedochádza, aké ob-
medzené je ich myslenie. Riadia sa podľa vzor-
ca: „My proti nim, lebo oni sú neveriaci alebo
nesprávne veriaci“. Príkladom môže byť džihád
(svätá vojna) v islame či upaľovanie mágov v ra-
nom kresťanstve. Nedokážu si pripustiť iný ná-
zor, a tak sa stávajú sami sebe dozorcom. Prečo
napríklad Pán Boh, a nie Pani Bohyňa? Pretože
väčšina náboženstiev vznikla v stredoveku, keď
nadradenosť muža nad ženou bola samozrej-
mosťou. Človek tak „stvoril“ Boha na svoj obraz.
Ak je niekto kresťan, z pohľadu moslima ide do
pekla a zase naopak. Tisícky iných náboženstiev
sa navzájom odsudzujú. Všetci bohovia, bohyne,
nebesá a peklá existujú iba v predstavách slepo
veriacich ľudí. Náboženstvá neslúžia na nič iné,
iba na obmedzovanie a zastrašovanie ľudí. Čím
väčší strach niekto má a je pod tlakom, tým ľah-
šie sa ním dá manipulovať.
NÁBOŽENSKÍ MANIPULÁTORI
Sebastián Prekop
TRIBÚNA > > NÁBOŽENSKÍ MANIPULÁTORI
117
Neprežili sme si obdobie medzi vojnami,
neprežili sme si ani bombové útoky. Sme
len skeptici, netolerantné egoistické mo-
nády bez okien. Máme dotykové telefóny, ale ne-
komunikujeme medzi sebou ako ľudské bytosti.
Máme zahmlený zrak a vypnutý príjem reality.
Ako telá bez duší sa náhlime preplnenými ulicami
dávno mŕtvych ľudí. Veríme v technický pokrok,
ktorý nás zabíja. Platíme si satelitné televízie, ktoré
nám vykonávajú lobotómie už beztak prázdnych
mozgov. Mediálni škriatkovia nám predsa vyčaria
úsmev na tvári, keď vidíme, ako sa iní majú horšie.
Kúpime si zvieracieho spoločníka za stovky eur,
ale neposkytneme domov sirote. Vidíme bezdo-
movca chvejúceho sa ľudským opovrhovaním, ale
nedáme mu kus chleba, aby sa na nás spoločnosť
divne nepozerala.
Zmietame sa v extáze konzumnej spoločnosti, za-
slepené stádo bez štipky humanizmu. Naše deti
majú tablety a smartfóny, ale nepoznajú rozprávky,
ani pojem kniha. Nakupujeme drahú presladenú
vodu v supermarketoch a čakáme na najlepšie
ceny, nedbajúc na chudobu tretieho sveta. Pracuje-
me ako roboti, len aby sme mohli ísť na dovolenku
k moru, a svoje tradície predávame zahraničným
spoločnostiam. Sme kresťania, ale za chrbtom sa
ohovárame a podkopávame si nohy. Za prírodou
chodíme do parku, ale nie do lesa, ktorý je pár ki-
lometrov od mesta.
Sme mladí a stratení, máme tu toľko miesta
a priestoru, že nevieme, čo s ním, tak si medzi
sebou staviame vysoké múry. Sme bezmocná ge-
nerácia skeptických chamtivých slepcov a ostáva
nám iba malá nádej, že možno raz pochopíme.
SME STRATENÁ GENERÁCIA
Zuzana Vernerová
TRIBÚNA > SME STRATENÁ GENERÁCIA > OCENENIE
Dnes som sa pristavil pri jednom obchode.
Preceňovali tovar. Slušne som sa opýtal
pani vedúcej, či by aj mňa neocenila.
Lebo cena je dnes jediná hodnota, ktorá je uznáva-
ná, a ja ju nemám. Či by mi ju nestanovila? Veľmi
milo mi odpovedala, že teraz sa nepredáva. A keď
nenakupujem, nemám žiadnu cenu. Teda hodnota
mojej ceny je nula. Ale to je len ekonomická kal-
kulácia.
Poradila mi, aby som skúsil ísť do nemocnice
a tam sa pokúsil predať. Bol by som tovar, a tým
by sa zmenila aj moja kategorizácia. Možno po-
tom by sa doktori podľa nejakých kritérií, naprí-
klad veku a miery opotrebenia, mohli dopraco-
vať k nejakej cene. Skúsil som, no nepomohli mi.
Aj keď ochotní boli. Nedovoľujú im to zákony.
Navrhli mi však, aby som sa za žiadnych okol-
ností nepokúsil zničiť tento bezcenný tovar, pre-
tože tam už zákon funguje. Samovražda je totiž
trestný čin. Aj keď hodnota tovaru je nulová
a nemá žiadnu cenu. Ale nech teda idem skúsiť
nejakú inú inštitúciu, štát ich má dosť.
Do tretice som teda skúsil daňový úrad. Tam už
príjemná pani konečne začala narábať s číslami.
Keď sme však došli k mojej produk-
tivite, pousmiala sa a vymenila
modrú ceruzku za červenú.
Vyšla jej strata. Nielenže ne-
mám žiadnu cenu, ale som
dokonca...
OCENENIE
Dušan Dudo Hanes
118
ZEM VEK
Redakcia
ZEM VEKMESAČNÍK UTAJOVANÝCH INFORMÁCIÍ BEZ CENZÚRY
Mesačník / Ročník 1 – 3/2013Cena v predaji: 2,90 € Cena v predplatnom: 2,50 €Číslo vyšlo 4. 7. 2013
ADRESA REDAKCIE Wattova 10, 821 04 Bratislava
e-mail redakcie: [email protected]
www.zemavek.sk
predplatné: www.zemavek.sk
REDAKCIAŠéfredaktor: Tibor Eliot Rostas
Zástupca šéfredaktora: Marián Benka
Redaktori: M. Morés, Milan Pullmann, Dušan Budzák,
Ján Gašo, Peter Sanve
Art director: Ivan Galanský
Marketing: Jana Zigová
Email: zigova@sofi an.sk
Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková
Autori fotografi í a ilustrácií:strana 71: Vladimir Manyuhin
strana 41, 43 – 44, 59 – 65: Matúš Plecho
strana 6 – 9, 16 – 17, 107: TASR
strana 80: Tibor Vecan
strana 89: Zuzana Vernerová
strana 110 – 113: Tomáš Kubuš
Ilustračné foto: shutterstock
VydavateľSOFIAN, s. r. o.
Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA
Korešpondenčná adresa: Wattova 10, 821 04 BRATISLAVA
E-mail: sofi an@sofi an.sk
IČO: 44 564 058
Rozširuje:Mediaprint-KapaDistribúcia predplatného:HENRIETTA – direct marketing, s. r. o.Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214e-mail: [email protected]
TlačD&D International Slovakia, s. r. o.
Topoľčianska 17, 851 05 Bratislava
Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú.
Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov
a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe.
Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13
ISSN 1339-2360
© SOFIAN, s. r. o.
Spolupracujeme:
PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM & VEK NA ROK 2013: 12,50 €
(vrátane poštovného)(Obdobie august – december 2013)
Milí čitatelia,dovoľujeme si vám ponúknuť možnosť zvýhod-neného predplatného časopisu Zem & Vek, ktoré je do konca roka 2013 len 2,50 €/kus, pričom cena v stánku bude 2,90 €/kus. Každý predpla-titeľ zároveň získava certifi kát člena klubu Zem & Vek. V blízkej budúcnosti budeme vyvíjať aktivity smerujúce k organizovaniu prednášok, prezentácií a besied, kde budeme môcť zdieľať skúsenosti a informácie z oblastí, ktorým sa Zem & Vek venuje – prioritne alternatívnym spôso-bom života. Náš časopis sa chce vymaniť z bež-ných stereotypov nielen svojím obsahom a spra-covaním, ale aj tým, že nebude ponúkať inzerciu v klasickej podobe. U nás budeme propagovať len také aktivity a produkty, o ktorých sme pre-svedčení, že nie sú v rozpore s prezentovanými hodnotami. Aj z tohto dôvodu sme takmer vý-lučne závislí na predaji a predplatnom. Aj touto formou vám srdečne ďakujeme za vašu podporu.
KUSOVÉ PREDPLATNÉZ dôvodu mimoriadneho záujmu sme okrem
zvýšenia počtu kusov nákladu otvorili od 1. júna 2013 aj možnosť objednávok po jed-notlivých číslach. Objednávať augustové číslo môžete do 20. júla 2013 na www.zemavek.sk.
Cena je 2,90 eur/kus vrátane poštovného.
ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 2. AUGUSTA 2013
SPÁJAME UDALOSTI SÚVISLOSTI
119
www.slobodnyvysielac.sk
OTVORENÉ DISKUSIE
O CENZUROVANÝCH
A TABUIZOVANÝCH TÉMACH
PREDPLATNÝM MESAČNÍKA ZEM VEK A PODPOROU TVORBY VYDAVATEĽSTVA SOFIAN NÁM UMOŽŇUJETE PREŽIŤ
A PRINÁŠAŤ TAK VIAC POHĽADOV NA SVET.ĎAKUJEME.
www.sofi anpublishing.sk
číslo účtu: 2925856184/1100www.zemavek.sk