■ u * K ošice

1974

ROČMÍk

V.

č ís lo

7. — 8.

Z prejavu rektora UPJŠ prof. Ing. Michala BARANA

K JUBILEU NAŠEJ UNIVERZITYUplynulo 15 rokov od založenia Univerzity P. J. Šafár ika v Košiciach.Naša univerzita vďaka velmi priaznivým podmienkam vnútorným, vďa-

ka plne] podpore stran íckych a š tá tnych orgánov, vd ak a angažovaném u prís tupu prevažnej väčšiny pracovníkov školy, dokázala za 15 rokov nie­len sa dobudovať, ale v plnej m iere plniť aj úlohy, k toré psed—iiu—stra­na a spoločnosť postavili. V plnej m iere sa v jej činnosti každodenného vý- chovno-vzdelávacieho pôsobenia realizuje jej vnútorný zmysel, zaraďuje sa n a čestné miesto po boku ostatných vysokých škôl v našej školskej sú s ta ­ve a svojím dielom prispieva k nap ĺňan iu záverov XIV. zjazdu KSČ v oblasti svojej pôsobnosti.

Oslavy 15. výročia

založenia UPJŠU niverzita P. J. Š a fá r ika v p o s le d ­

n ý c h m es iacoch oslávila 15 rokov svojho trvania. Pri te j to p r í le ž i to s t i s a n a un iverzite u sk u to čn ilo m n o ž ­stvo rôznych poduja tí , k to r é dô sto j ­n ý m spôsobom p r ip o m e n u li v š e tk ý m u č ite ľo m , za m es tn a n co m a š tu d e n ­to m , že naša šk o la jubilu je .

Oslavy sa zača li h n e ď vs tupom do nového š k o lsk é h o roku , k torého o tv o ­ren ie sa n ie s lo v zn a m en í nadchádza ­júceho jubilea. V s lávnostnom prího ­vore re k to r UPJŠ pro f. M. Baran, CSc., u sm ern il c h a ra k te r budúcej č innos ti š k o ly n ie le n na nadchádza júce v ý ­z n a m n é jub ileá ce le j naše j spo ločnos­t i , a le t ie ž na potrebu dôsto jného priebehu osláv jubilea U n iverzity P. J. Š a fá r ika , k to re j v z n ik bol p o d m ie ­n e n ý h is to r ic k ý m i uda lostam t, k to ­rých 30. výročie pripadá na ten to rok.

Sa m o tn é oslavy boli d lhodobé a v y ­vrcho lili 10. decem bra 1974. Súčas- ío u osláv boli nasledu júce akc ie :

— s lávnostná a k a d é m ia v rodisku P. J. Š a fá r ika Kobeliarove, k d e rek tor UPJŠ odo vzd a l M NV z la tú m edailu UPfS a p re d s ta v ite ľo m obce pam ätné m ed a ily k 15. výroč iu za lo žen ia u n i ­ve rz i ty ; poslucháči UPJŠ spo lu s ob ­čanm i o b ce a sp e v á c k y m u č i te ľs k ý m súborom z R ožňavy pripravili p r í to m ­n ý m h o d n o tn ý k u l tú rn y program ;

— s lá v n o stn é za sadnu tie ka ted ie r ven ované 15. výročiu v z n ik u u n iverz i ­ty ;

— vý s ta v k y obsahovo zam erané na d o ku m en to va n ie v ýv in u a rozvoja fa ­k ú l t a u n iverz i ty za 15 rokov trvan ia šk o ly ;

— slávnostná k o n fe re n c ia s m e d z i ­národnou účastou d ň a 10. decem bra 1974 k 15. v ý ro č iu za lo žen ia UPJŠ, na k to re j vy s tú p i l i d e k a n i je d n o t l i ­vých fa k ú l t s príhovorm i o rozvoji f a k u l ty v rám ci u n iverz i ty , r e k to r s príhovorom , k to r ý zh o d n o t i l v širších súv islo stiach význ a m v z n ik u un iver­z i ty , p re d o v še tk ý m v k o n te x te rozvo ­ja vých o d n é h o S lo ven ska ; ď a le j s p o ­zd ra vn ým i pre javm i v ys tú p il i hostia;

— slávnostná a ka d ém ia v Dome u m en ia pri p r í lež i to s t i u k o n č e n ia Me­siaca čs.-sov. p r ia te ľs tva a k 15. v ý ­ročiu za lo že n ia UPJŠ, na k to re j r e k ­to r odo vzd a l un iverz i tn é a pam ätné m ed a ily b ýva lým rek torom u n iverz i ty a h ostom ;

— d ň a 15. II. 1975 sa u sk u to čn í u n iv e r z i tn ý p le s v e n o v a n ý 15. výročiu UPJŠ.

Pri p r í le ž i to s t i 15. výro č ia za lo že ­n ia UPJŠ bolo v y d a n ý c h 300 p a m ä t­n ých m edailí , k to ré boli a budú u d e ­len é za d lhoročnú prácu na un iver ­z i te a za zá s lu h y o rozvoj v e d y a šk o ls tv a p ra covn íkom s tra n íckych a š tá tn y c h orgánov, za hran ičným č in i ­te ľo m a p ra covn íkom u n iverzity .

Dr. F ra n t išek Mihlna

15 rokov Filozofickej

fakulty UPJŠ v PrešoveDo rám ca významných výročí, k to ­

ré si tohoto roku pripom ínam e v n a ­šej vlasti, zapadá oj 15. výročie vzni­ku Univerzity P. J. Š afár ika v Koši­c iach a jej Filozofickej fakulty v Prešove, ktorá spolu s Lekárskou fa­kultou tvorila základ univerzity.

Za 15 rokov FF UPJŠ sa stala solíd- (Pokrafiovanie na str. 3.)

V rozvoji Univerzity P. J. Šafárika je osobitne významnou skutočnosť, že jej zrod a výstavba sú integrálnou súčasťou premeny donedávna najza- ostalejšej časti našej republiky — vý­chodného Slovenska. Ekonomická, kultúrna a sociálna úroveň obyvateľ- stva východného Slovenska na počiat­ku socialistickej výstavby našej vlas­ti bola výrazne vefmi nízka. Socia­listická spoločnosť, ak sa mala výcho­doslovenská oblasť dostať na úroveň ostatných častí našej vlasti, musela vložiť veľké množstvo energie, umu a materiálnych prostriedkov pre pred­nostný rozvoj tejto zaostalej časti územia nášho štátu. V procese pre­

mien východného Slovenska veľký vý­znam patrí okrem vybudovania ma­teriálnej základne aj veľkolepému pro­gramu výstavby vysokého školstva a vytvárania druhého vysokoškolského vzdelávacieho a výskumného centra na Slovensku. Do tohto programu patrí aj vznik a rozvoj Univerzity P. J. Šafárika.

Na základe vládneho nariadenia č. 58/1959 Zb. z roku 1959 sa Lekárska fakulta v Košiciach a Filozofická fa­kulta v Prešove stávajú prvými fa­kultami novoutvorenej univerzity, kto­rej prvým rektorom je dnes už nebo­hý prof. MUDr. Jozef Pajtáš, profesor

(Pokračovanie na str. 2.)

Predsedníctvo slávnostnej konferencie k 15. výročiu založenia UPJŠ.

K JUBILEU NAŠEJ UNIVERZITYV živote každej vysokej školy vý­

znamnú úlohu zohráva vedecko-vý- skumná činnosť jej pracovníkov. Uni­verzita P. J. Šafárika si túto úlohu plní zodpovedne. V množstve odborov dosahujú naši pracovníci uznávanú úroveň aj v medzinárodnom meradle. Tak je tomu vo viacerých odboroch medicínskych, vo fyzike, geofyzike, v biológii, v matematike i v niektorých iných odboroch prírodovedy, v peda­gogike, v odbore slovenského jazyka a literatúry, vo vedeckom ateizme a aj niektorých ďalších. Naše pracovis­ká sú zapojená aj do výskumu v rám­ci programu Interkozmos. Počas svo­jej 15-ročnej existencie učitelia a ve ­deckí pracovníci univerzity publiko­vali desiatky monografií, tisíce štúdií a odborných článkov a veľké množ­stvo popularizačných publikácií a článkov. Sme si plne vedomí potrieb praxe, a preto sa snažíme pri pláno­vaní vedeckého výskumu z nej* vychá­dzať a vedecké bádanie zameriavať aj pre prax.

V celkovom živote univerzity sa jednoznačne prostredníctvom CV KSS

Mária Macková:

a výborov jednotlivých ZO na fakul­tách presadzuje vedúca úloha KSČ.V spolupráci s ostatnými spoločen­skými organizáciami, ROH, SZM a ZČSSP spoločne pristupujeme k hľa­daniu možných riešení i k samotnej realizácii úloh, ktoré pred nami sto­ja. Podarilo sa nám pomerne úspešne a principiálne odstrániť pozostatky krízových rokov 1968/69, takže v sú­časnosti univerzita ako celok vystu­puje ako pracovisko s angažovaným prístupom k súčasnej politike strany. Tento stav sa prejavuje v činnosti školy na všetkých jej úsekoch, predo­všetkým však na poli výchovy nastu­pujúcej generácie, ktorá je vedená z prísne marxistických pozícií. Spolo­čenská angažovanosť našich pracov­níkov sa prejavila aj v ocenení vyšší­mi straníckymi a štátnymi orgánmi, ktoré udelili pracovníkom školy do­vedna 4 vyznamenania Za vynikajúcu prácu, 6 Medailí J. E. Purkyňu, 7 titu­lov „Zaslúžilý učiteľ“, 3 tituly „Zaslú­žilý lekár a 5 titulov „Vzorný učiteľ“.

Prof. Ing. Michal Baran, CSc.,rek to r UPJŠ

ZDRAVICAk 15. výročiu založenia Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach

[Dokončenie zo str. 1.) očného lekárstva na Lekárskej fakul­te UPJŠ. Založením novej univerzity na území východného Slovenska sa utvorili organizačné a sčasti i kád­rové a materiálne predpoklady pre postupné rozrastanie sa univerzitné­ho štúdia. V roku 1963 sa k prvým dvom fakultám pripája novozriadená Prírodovedecká fakulta so sídlom v Košiciach a včlenením Pedagogickej fakulty v Prešove univerzita dosahuje počet štyroch fakúlt. Po ďalších desia­tich rokoch, v roku 1973, z detašova­ného pracoviska Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave vzniká Právnická fakulta Univerzity P. J. Šafárika so sídlom v Košiciach.V súčasnosti má teda naša univerzita 5 fakúlt, vo dvoch sídlach — v Ko­šiciach a v Prešove.

Súčasne s pribúdaním fakúlt, s rastom ich počtu, rástol aj počet uči­teľov a študentov. Pri založení mala univerzita v škol. roku 1959/60 952 poslucháčov. A v tomto škol. roku 1974/75 je to takmer 7000 posluchá­čov. Jednotlivé fakulty UPJŠ doteraz vychovali 2449 lekárov, 1141 stredo­školských profesorov a absolventov štúdia spoločenských vied, 378 stre­doškolských profesorov prírodných vied, 6465 učiteľov základných deväť­ročných škôl, čo celkom činí 10 600 absolventov univerzitného štúdia. Po­tešiteľnou jé najmä skutočnosť, že podstatná časť našich absolventov pô­sobí vo Východoslovenskom kraji, čo dokumentuje široký kultúrno-vzdelá- vací dosah existencie a výchovnej činnosti univerzity. Pôsobenie našich absolventov v kraji je významným momentom zvyšovania vzdelanostnej úrovne a kultúrnopolitického života obyvateľstva kraja.

Tak ako rástla univerzita, rástol skúsenosťami a tvrdou prácou aj ko* lektív všetkých jej pracovníkov. Pod­statne vzrástol počet učiteľov a ve­deckých pracovníkov, ako aj ostat­ných zamestnancov, ktorí zabezpečujú chod univerzity. Pri založení univer­zity bolo do výuky zapojených 201 učiteľov, z toho 5 vysokoškolských profesorov, 28 docentov, 136 odb. asistentov a 32 asistentov. V súčas­nosti na škole pôsobí celkom 702 uči­teľov, z toho 32 profesorov, 73 docen­tov, 513 odborných asistentov a 77 asistentov. No napriek tomuto kvali­tatívnemu a kvantitatívnemu rastu učiteľského zboru v budúcnosti bude potrebné ešte intenzívnejšie zvyšovať kvalifikáciu a zintenzívniť i politický rast našich učiteľov. Postupne bude potrebné utvárať stav, aby na všet­kých hlavných odboroch boli garan- tami vedeckej a pedagogickej kvali­ty výuky a výskumu profesori a dok­tori vied, prípadne docenti. Na všet­kých fakultách, predovšetkým však na fakultách prešovských a právnickej fakulte bude treba vhodným výberom a plánovitosťou kvalifikačného rastu neustále zlepšovať kvalitatívnu štruk­túru učiteľských kolektívov fakúlt. Naša spoločnosť, stranícke a štátne orgány nám toto všetko umožňujú. Je treba len zvýšiť úsilie a usmerniť od­bornú a politickú prípravu podľa sku. točných spoločenských potrieb.

Nien ie sú to e š te d lhé stáročia za ž lt lá h is tória k ý m d e j in y sa o točia n ie je to s lávna Bologna či Sorbonne Paríža a an i inázo s ta rých un iverz í t sve tavzn e se n ý c hJe o n a ú tla eš teeš te d ié tano podrástla užs lo v u tn í pro fe sori a d ok tor i « š tu d e n ti našina to r te p ä tn d s f sv iečo k horí C audeam us

Pri k o l í s k e je j n e s tá l p á p ež an i krá ľ a n em á tis ícročnú p eča f d e k ré t obhorený a zla tú bu llu o ne j nevyd a l n ija ký cisár lord či kn ie ža Je m la d u č k á len a je sv iežaje K o m e n skéh o sestra do párikaCassoviensis A lm a m a terPavla Jozefa Š a fá r ika

Má p ä tn á s ť rokov práved ievč ina čo sa nám p ýr i tua pre to Avca gaudeam us ig iturNe sk r íž i l i sl pre ňu m eče ve ľm o ž ia nesp ísa li o ne j m údri de jep isc ia n á ly v z la to reze a v ko ž inežiari ona e š te z to ľk e j v ý š k yja k hv iezda Lom onosovaJe h v ie zd ič k a lenhv ie zd a naša novásv e te ln ý v e k je j p ä tn á s t rokovje deva ružo lícaje panna ú t ly c h bokovU niverzita P J Švýc h o d n ia rsk a parádn icate š sa tešja k čarná čarnlcahe j t e š sa z nášho pr íp itkuGaudeamusgaudeam us ig iturPod k a žd ý s nam i p r ip i sina m la d o s t krásu na slávuN už gaudeam us

te j dcéry H ornádu a T orysyna zdravie d o k to r d o cen t š tu d e n t b ledýN e ch ž ije naša M ater a lm aoáza m údrosti a v š e tk e j v ed yn ech ro zkv itá spod Ta tier pa lm ana v ýs ln í už novej h is tór ienech rastie zdarné v poko ji nech ži jen ech spr iada svoje p lá n y svoje sn yJe m ladá e š te v t ie to dnívša k cen trom už je objavov a um uju ven es dum sum us

Je m ladá e š te skoro d ié tan ie síce d ié ta k rá ľo vskévz n e še n e jš ie h o je pôvoduveď ona ľu d u patrínárodunárodu te j to ze m e m ô jm u ľuduA aj k r o n ik y ta k p ísa t budúže p a n o vn íko m k to r ý za lo ž i l juv t is íc d e v ä ts to p ä td es ia to m devia tombol S o c ia lizm usS oc ia lizm us Prvý v te j to ze m ia p rv ý v m es te s ln k o m za lia tomslobody s ln k o m m ieru z východuon tú torom bolbol m ece n á šo m je j zroduGaudeamus

N ie sú to e š te d lhé storočial is ty za ž i t ie ) h is tór iek ý m d e j in y sa o točia

Len p ä tn á s t rokov svojho de ts tvaU niverzita naša rodná ž ijedievčina útlav ša k m údra A lm a m aterJe sym bolom u ž novej epochyna zrúcan inách s ta rých povier b ied yN e ch ted a ro zkv i tn ú tu s k v e lé vedyf y z ik a m ed ic ín a chém iaf i lo zo f ia a iné n á u k y duchaG audeam usVivat Academ ia

A a ko k á že o s lá v m rav a m óres ústam sa tra d ičn ý verš n ú ka Vivat A cadem ia V ivan t p ro fe ssores

x X x(Pred n esen é na s lávnostne] akadém ii 10. 12. 1974 v Dome um enia)

15 rokov Filozofickej fakulty v PrešoveIDokončenie z 1 str l

nou pedagogicko-vedeckou základňou pre prípravu učiteľov škôl II. cyklu, výchovných, kultúrno-osvetových pra­covníkov a psychológov. FF UPJŠ za ­č ínala svoju činnosť s 5 k a ted ram i a 4 š tudijnými odbormi (s lovenčina, ruštiina, ukrajinčina, h is tó r ia ) . Postup­ne rás to l počet ka ted ie r a odborov. Dnes fakulta má 10 katedier (kated­ra slovenského' jazyka a literatúry, katedra ruského jazyka a literatúry, katedra ukrajinského jazyka a litera­túry, katedra zďpadných filológií, ka­tedra marxisticko-Ieninskej filozofie a vedeckého ateizmu, katedra peda­gogiky a psychológie, katedra dejín, katedra odbornej psychológie (v Ko­šiciach), katedra výtvarnej výchovy, katedra výchovy a vzdelania dospe­lých a Kabinet marxizmu-leninizmu Ústavu M-L UPJŠ), ktoré zabezpeču­jú výuku 15 rokov. Na faku lte existu­je výskumný kabinet ukra jinistiky, vý­skum né dialektologické pracovisko, jazykové laboratóriá , psychologické laboratóriá , fonetický kabinet. Väč­šina týchto vedeckých pracovísk je vo vývoji a v stave dobudovania.

Z rok a na rok rás to l aj počet po­slucháčov a učitelov. V školskom ro ­ku 1959—1960 učilo na fakulte iba 5 docentov, 20 odborných asistentov a 8 asistentov 132 poslucháčov. Dnes učí spolu s učiteľmi KM-L 5 profeso ­rov, 18 docentov, 79 odborných asi­stentov, 24 asistentov, 3 vedeckí p ra ­covníci v rôznych form ách štúdia viac ako 1200 poslucháčov. Okrem inter­ných učitelov výučbu zabezpečujú aj externisti z Bratislavy, Brna, Prahy a lektori zo ZSSR, NDR, PĽR, Anglicka a Francúzska. Naši učitelia zase za­bezpečovali výučbu slovenčiny v So­vietskom zväze, Maďarsku, Poľsku a Francúzsku.

Doteraz fakultu absolvovalo 1140 poslucháčov. Fakulta má p rávo ude ­ľovať ti tul PhDr. z odboru filozofia, pedagogika, slovenský jazyk, uk ra j in ­ský jazyk, slovenská li te ra túra , u k ra ­j inská li te ra tú ra , ru sk á li te ra tú ra , všeobecné dejiny, teória vyučovania ruského jazyka. Doteraz udelila 76 týchto titulov.

Za 15 rokov učitelia fakulty p r ip ra ­vili a zverejnili viac ako 33 mono­grafií, 17 zborníkov, 1000 vedeckých štúdií, 32 kandidátskych prác, 35 ha­bilitačných, 25 rigoróznych, 26 kniž­ných publikácií, učebníc, skrípt a veľ­

ký počet recenzií, vedecko-populár- ných článkov, posudkov a pod. V sú­časnosti sa podieľajú na r iešen í 6 čiastkových úloh š tá tneho, 4 úloh r e ­zortného a 12 ú loh fakultného p lá ­nu. To všetko je dobrým prínosom pre rozvoj vedy na Slovensku.

Jednotlivé katedry zorganizovali značný počet vedeckých konferencií, sem inárov a sympózií za účasti po­predných vedeckých pracovníkov z ČSSR, ZSSR, MĽR, NDR a Poľska. Veľmi vydarené konferencie boli ve­nované J. A. Komenskému, slovensko- ukrajinským literárno-kultúrnym sty­kom, I. Frankovi, T. H. Sevčenkovi,A. Duchnovičovi, 50. výročiu VOSR, 50. výročiu ZSSR, V. I. Leninovi, 30. výročiu SNP a tak ďalej. Učitelia a k ­tívne vystupujú n a vedeckých konfe ­renciách doma i v zahran ič í (kon­gresy slavistov, filozofov, učitelov ru s ­kého jazyka a pod.). Učitelia výtvar. nej výchovy úspešne vystavujú svoje umelecké diela doma i v zahraničí. Ich diela sú pri jímané s uznaním.

Výsledky vedecko-výskumnej čin­nosti FF UPJŠ našli svoje ocenenie doma i v zahraničí. Jej vedecká pro ­dukcia a kapacita sa sta la živou a ne ­vyhnutnou súčasťou vedecko-výskum­nej základne na východnom Sloven­sku a o rganicky doplňuje vedecko­výskumnú činnosť v celoštátnom me­radle.

Mnohí učitelia fakulty okrem svo­jich pedagogických a vedeckých po­vinností vykonávajú veľmi bohatú ma- sovopolitickú • p rácu v rám ci mesta, okresu, kraja, Slovenska, ba i celej ČSSR. Členovia KSS sú lektormi a aktivistami OV KSS, KV KSS, niekto­rí ÚV KSS, mladší pomáhajú OV SZM a pod. Prevažná časť pracuje v SAKS, vo vedeckých spoločnostiach SAV, komisiách MS SSR, SÚV SZM, ÚV KSS, SNR, vedeckých kolégiách SAV, redakčných radách a pod. Za túto prácu sa im dostalo uznania (medaily k 50. výročiu KSČ, 25. vý­ročiu Februára, 30. výročiu oslobode­nia ČSSR Sov. armádou). Titulom „za­slúžilý učiteľ“ boli vyznamenaní doc. PhDr. A. Bolek, CSc., doc. PhDr. F. Karšai, CSc., titulom „vzorný učiteľ“ Ing. J. Kubovský, doc. akad. maliar J. Bendík bol poctený titulom zaslúžilý umelec a vyznamenaním Za zásluhyo. výstavbu a doc. PhDr. J. Hvozdík, CSc. dostal vyznamenanie Za vyni­kajúcu prácu.

Celá naša činnosť sm eruje k p rí­p rave vysokokvalifikovaných kádrov pre školy II. cyklu, psychológov, stredoškolských profesorov a k u l tú r ­no-osvetových pracovníkov. Najmä po XIV. zjazde KSČ, októbrových (1972), júlových (1973) a májových (1974) p lénach ÚV KSČ a ÚV KSS boli vy­tvorené priaznivé podmienky pre zlepšenie výchovno-vyučovacieho p ro ­cesu a vedecko-výskumnej práce na našej fakulte.

Učitelia-komunisti a značná časť nestraníkov o tvorene sa hlási k m a r ­xizmu-leninizmu a poli tike KSČ. Pre­sadzuje jej politiku a upla tňuje ju v každodennej činnosti. Vyše 100-člen- ná s tran ícka organizácia a okolo 800- členná zväzácka organizácia vytvá­ra jú dobré ovzdušie pre kvalitnú po­litickú, výchovnú, učebnú a vedecko­výskumnú p rácu aj v sťažených p rie ­storových podmienkach.

Na faku lte má bohatú trad íc iuŠVOČ. Mnohí naši poslucháči získaliprvé, druhé, tre tie miesta a inéčestné uznania na celoštátnych ko­lách ŠVOČ. Do tejto činnosti v po­sledných rokoch sa zapája okolo 22 pere. poslucháčov.

Bohatá je aj záujmová činnosť zvä- zákov fakulty. Svoje kvality nerazdokázali členovia Divadla poézie SZM na Akademickom Prešove, Hviezdosla­vovom Kubíne, Wolkrovej Polianke, Wolkrovom Prostéjove, v NSR, Poľ­sku, Juhoslávii, Bulharsku a inde.

Bohatá je činnosť poslucháčov po­čas letnej aktivity. Každoročne viac ako 120 zväzákov pracu je v PO, mno­hí ďalší v zväzáckych orgánoch — okresu, k ra ja i Slovenska. Do zá­ujmovej činnosti v klubovni SZM sa zapája 1/3 poslucháčov fakulty.

Naši učitelia, poslucháči i zam est­nanci si uvedomujú, že svoju peda ­gogickú, vedeckú, politickú, masovo- spoločenskú a záujmovú činnosť by nem ohli rozvíjať bez obetí a víťaz­stiev sovietskych vojakov, k torí nám pred 30 rokm i priniesli slobodu, bez obetavej p ráce KSČ a jej veľkej sta- rostlivosti o rozvoj školstva, k u ltú ­ry a vedy. Preto pri každej príleži­tosti vštepujú mladém u pokoleniu lásku k ZSSR, KSČ a vychovávajú ho v duchu socialistického vlastenectva a socialistického internacionalizmu.

Doc. PhDr. Michal Roman, CSc., predseda výboru ZO KSS na FF UPJŠ

mm ľJTJf—Predsednícky stôl na slávnostnej akadémii v Dome umenia v Košiciach, konanej 10. decembra 1974.

ZO SPOMIENOK NA POBYT V ZSSRZ posledného pobytu v krajine sovietov som sa vrátil v

júli. Bol som na 6-týždňovom kurze ruského jazyka pre uči ­teľov vysokých škôl socia lis tických krajin. Ako každý kurz, mal aj tento pravidelný počet prednášok a seminárov v poč­te 5 vyučovacích hodín denne. Okrem zdokonaľovania sa v praktickej rušt ine, vďaka jazykovému prostrediu a skúseným, odborne dobre pripraveným sovietskym učiteľom, ktorí nám pomáhajú zbavovať sa rôznych, najmä interferenčných chýb, organickou súčasťou kurzu boli aj zájazdy, exkurzie, náv­števy rôznych múzeí, galérii , divadiel a pamätníkov, besedy s predstaviteľmi kultúry a vedy a denný styk s prostými sovietskymi ľuďmi. Tematické zájazdy a exkurzie sa neusku­točňovali iba po Moskve a jej okolí, na čo bol vyhradený je­den deň v týždni, a le organizovali sa až štvordňové zájaz­dy do Leningradu, pobaltských, stredoázijských alebo kau­kazských zväzových republík. Na to bol potrebný iba urči­tý počet záujemcov z frekventantov kurzu. Všetky tieto rôz­ne formy poznávacej činnosti sa organizovali preto, aby uči ­telia ruštiny čo najdôkladnejšie poznali ruskú a sovietsku minulosť, a le h lavne súčasnú mnohotvárnu prítomnosť.

Vyučovací jazyk spo lu s h l bokým a čo n a jv š e s t ra n n e jš ím p oučen ím o sov ie tske j sk u to č ­nosti , to je jeden z m e to d ic ­k ý c h a spek tov vyučovan ia r u š ­t in y ako cudzieho jazyka. Ten­to a s p ek t m á svoje pevné m ies to v m etod icke j l i t e r a tú re a j svoje u s tá le n é te rm íny , ako sú s t ran o v e d e n l je — (u nás za t ia ľ r o zš í ren e jš ie — re á l ie ) a l in g v o s t ran o v ed en i je (p o u če ­n ie o k u l tú re , k to ré sa s tá v a sú č a s ťo u vyučovan ia ru sk éh o j a zy k a ) . Plné u p la tn e n ie toh to h ľa d i s k a p r i vyučovan í sc h v a ­ľu jú n ie len m etod ic i a u č i t e ­l ia ru š t in y , a le p o s tu p n e ho p r e b e ra jú aj m etod ic i a u č i t e ­l ia ak éh o k o ľv e k cudz ieho jazy ­ka . Na u ja sn en ie p ro b lem a tik y s t r a n o v e d e n i ja p r i vyučovan í ru š t in y zvola lo sa už niekoľ­ko medzinárodných sympózií (Moskva — r. 1967, 19B9, Le­ningrad — 1971) a rokova lo s a o ňom aj n a 2. medzinárod­nom kongrese MAPRIAL vo Varne. V z b o rn ík o ch tých to podu ja t í , ako aj v o d b o rn ý ch ru s i s t i c k ý c h časop isoch vyšlo už zn a č n é množstvo č lán k o v a š tú d i í a v m inu lom ro k u vyšla už dokonca u čeb n ic a pod n á ­zvom „Jazyk i kultúra — l ing ­vostranovedenije v prepodava- nii russkogo jazyka kak ino- strannogo“, au to rm i k to re j sú riaditeľ Inštitútu ruského ja­zyka A. S. Puškina v Moskve profesor V. G. Kostomarov a popredný mladý vedec, doktor vied E. M. Vereščagin.

Túto p ro b le m a t ik u r ie š i la j ed n a zo se k c i í aj n a p os le d ­n o m m ed z in á ro d n o m sym póziu v Moskve, k to ré sa k o n a lo v d ň o c h 2 5 . - 2 8 . 6. 1974 n a t é ­m u „Vedecké základy vyučo­vania rušt iny ako cudzieho ja­zyka“. Sympózium sa k ona lo v čase t rv a n ia n áš h o k u rz u a ved en ie fak u l ty um ožnilo z á ­u jem com n ie le n sa ho z ú č a s t ­n i ť , a le p r ih lá s i lo n a ň celý k u rz (okolo 200 uč ite ľov — ru š t in á ro v zo vše tk ý ch so c ia ­l i s t ick ý ch k ra j ín ako jeho r i a d ­n ych ú čas tn ík o v ) , a t a k k a ž ­dý ú č a s tn ík k u rz u m al možnosť dozved ieť sa o n a jn o v š íc h p o ­z n a tk o c h od p o p re d n ý c h r a ­s is tov z ta k m e r v še tk ý c h so ­c ia l i s t ic k ý c h k ra j ín , a lebo aj sám sa vy jad r i ť k n as to le n e j p ro b lem a tik e .

V období trvania kurzu pre­

biehala v celom Sovietskom zväze predvolebná kampaň a samotné voľby do Najvyššieho sovietu ZSSR. Každý z ú č a s tn í ­kov k u rz u m al m ožnosť p r e ­svedčiť sa n a v la s tn é oči o so ­v ie tske j d e m o k rac i i v praxi. Mohol s ledovať, ako h rd o a s pocitom do b re v y k onanne j p r á ­ce podáva jú sov ie tsk i ľudia svojim p red s tav i te ľo m h lá s e n iao sp ln e n ý ch a p r e k ro č e n ý c h p lán o ch , ako n a d š e n e n a v r h u ­jú za poslancov tých , o k to ­rý c h sa p resvedč il i , že s n i ­mi budú môcť sp ln iť eš te n á ­ro čn e jš ie ú lohy v b udúcnos t i . Pocit p oko ja a dôvery v seba s a m éh o 1 svo jich š tá tn y c h p red s tav i te ľo v vyžarova l z k a ž ­dého , k to v deň volieb šie l odovzdať svoje h lasy za jed ­n o tn ú k a n d id á tk u s t r a n ík o v a n es tra n ík o v . Táto naoza j mi­m o r ia d n e po k o jn á a tm o sfé ra vo lebného dň a s a n a d lh o za ­pa m ä tá n a jm ä n ám z Česko­s lovenska , kde sa n a sov ie tsky vo lebný sys tém a sov ie tsku d e ­m o k rac iu vôbec, vy lia lo v krí ­zových ro k o c h to ľko šp iny .

N aše in fo rm a č n é p ro s t r ie d k y p r in ie s l i dosť s p rá v o g e n e r á l ­n o m p lán e p res tavby Moskvy, hovoril o tom o k rem iného aj generálny tajomník ÚV KSSZ súdruh L. I. Brežnev vo svo ­jom predvolebnom vystúpení. Avšak to, ako rý ch le m en í Mos­k v a svo ju tv á r , n e s ta č ia r e g i s ­t ro v a ť an i sam i M oskovčania. Je bežná vec, že stovky dreve­ných domov denne zmizne z povrchu Moskvy, keď v ša k za 2 d n i zm izne s t a r á budova d i ­v ad la S ovre m enn lk n a n a j f r e k ­ven to v an e jše j k r ižo v a tk e z Ma­jako v sk éh o nám es t ia , to už o čom si hovorí . Hovorí to o tom, že keď s te boli v n iek to re j č a s t i m e s ta p re d p ia t im i r o k ­mi, a znovu ta m p r íd e te , už ju t a k m o r n ep o zn á te . Toto rý c h le tem po n ie je typ ické iba p re v ýs tavbu bytov, a le aj závodov, a d m in is t r a t ív n y c h b u ­dov, obchodov a tď . V roz lohe Moskvy po o k ru ž n ú a u to s t r á ­du ta k m e r n e n á jd e te p red v o j ­no v ú budovu závodu a lebo fab ­r iky . Obraz veľkého bu d o v a ­t e ľského n a d š e n ia s k y tá n ie ­len Moskva, a le k ažd é sov ie t ­sk e mesto.

Obrovské prostriedky sa vy ­nakladajú aj na reštauráciu

(D okončenie n a 5. s t r . )

Medziľudské vzíahy si žiadajú pri svojom definovaní s tá ­le nové výrazy. Takým je aj slovo „družba“, ktoré vyrástlo z kolektívnych, priateľských vzťahov ľudí socialistickej sp o ­ločnosti a reprezentuje jeden ich spôsob spolunažívania.

Je to viac — alebo menej ako priateľstvo? — Opravdivé priateľstvo zvykneme posunovať na vysoký stupeň citov, no myslíme naň zväčša len vo dvojici. „Družba“ rozširuje pocit priateľskej spolupatričnosti na kolektív — a tým sa stáva plnšia a mnohotvárnejšia.

Tak teda —• družba LF UPJŠ v Košiciach s inými lekár­skymi fakultami — tentoraz so zahraničnými. Samozrejme, s tými, ku ktorým nás viažu socialistické vzťahy.

Predovšetkým — družba s Lekárskou fakultou Štátnej uni­verzity v Užhorode.— Ani sa nám n e ­zdá, že od jej o f i ­c iálneho začiatku v r. 1965 prešlo už desať rokov. Možno preto, že naše stret ­nutia boli odprvoti neofic iá lne priateľ­

ské ako keby neboli prešli pomalým počiatočným zozna­movaním, ale akoby len celkom prirodzene pokračovali. Je v nich akási neošúchaná sviežosť a srdečnosť. Stále sa rov­nako vrúcne vítame na hraniciach a vždy sa nám vzájomne zdá, že sme vlastne žiadne hranice neprekročili , že sme v Košiciach i v Užhorode rovnako doma.

A obsah — či plnosť tohto bežiaceho času? — Zrovnáva- me výsledky svojej práce, tešíme sa zo spoločných úspe ­chov a hľadáme príčiny nedostatkov, aby sme ich mohli odstrániť. Také sú naše stretnutia na poli ideovo-politic- korn, výchovnovzdelávacom, vedeckovýskumnom aj spolo- čensko-kultúrnom. Či je to už na konferenciách, oslavných podujatiach pri rôznych výročiach, 5i pri stážach a štu ­dijných pobytoch, alebo pri spoločnej tvorbe učebníc a učebných textov, vždy nájdeme spoločnú niť, na ktorú sa navliekajú naše najvzácnejš ie a spolu brúsoné kamienky. — Koľko ich bolo — a koľko ich eš te bude? — Takúto niť priateľstva nemožno vyjadriť číslami. Tá začína niekde vy ­soko nad nimi a zároveň hlboko — lebo vedie od srdca k srdcu. Štatistika je pre ňu len záležitosť okrajová.

A kamienky sa obrusujú i pri dotykoch mladých myslí a sŕdc. Veď naši poslucháči počas letnej prázdninovej praxe si rozširujú pohľady na život bratského národa a prehlbujú svoje ideologicko-polit ické, odborné i kultúrne vedomosti . No nadväzujú aj celoživotné trvalé priateľstvá. I tieto zväz­ky prispievajú k faktu, 2e Mesiac československo-sovietske- ho priateľstva nie je len súhrnom usporiadaných slávnost ­ných akcií, a le je výrazom ozajstne zažitých chvíľ a ra­dostných spomienok.

Hľadaním nových foriem môžeme túto družbu zlepšovať a znásobovať. To je uáš program na všetkých úsekoch do­terajších vzťahov. Už dnes však môžeme tvrdiť, že je naša spolupráca vecou srdca a hrejivého pocitu spolupatričnosti.

Podobnú úroveň by sme chcel i dosiahnuť aj v družobných stykoch s ďalšími fakultami: Medizinischo Akademie v Mag­deburgu, Akadémia Mediczna v Bialystuku a Orvos tudományi v Debrecéne. — Socialist ické zriadenie zotrelo navždy a n ta ­gonist ické rozpory minulosti medzi našimi národmi. Dnes nás viažu k sebe spoločné idey, rovnakú úsi lie, integrujúce snahy socia lis tického spoločenstva. Väčšia vzdialenosť na­š ich pracovísk a doteraz nelegalizované zmluvy a návrhy na spoluprácu vytvorili určité medzery medzi úmyslami a činmi. Veríme však, že sa nám podarí ich preklenúť. Vzá­jomné pozývanie na slávnostné dni fakúlt svedčia o spo lu ­účasti pri radostných chvíľach a teda o pocite blízkosti. Účasť našich poslucháčov na študentských vedeckých kon ­ferenciách v Bialystoku a v Debrecéne a prítomnosť zástup ­cov týchto družobných fakúlt na našich vedeckých poduja­tiach sú prejavom vzájomného záujmu i úcty. Recipročná letná prax poslucháčov t iež utužuje naše zväzky. Sme pre­svedčení, že život i v týchto prípadoch prinesie ďalšie s tret ­nutia v práci a v spoločných záujmoch pri výchove soc ia lis ­tického pokolenia. A tak čas — ktorý nečaká — naviaže nové vzťahy pre tvorbu plnšieho zajtrajška.

Doc. MUDr. Ján TREBULA, CSc., p ro d e k a n pre vedu a výskum

Družobné stykyLF OPJŠv Košiciach

PRAXOVALI SME V MINSKUPo úspešnom štarte v minulom školskom roku aj tento rok sa uskutočnila bez-

devízová výmenná prax poslucháčov Lekárskej fakulty našej univerzity a Medicín­skeho inštitútu v Minsku. Podľa dohody uzavretej medzi zainteresovanými strana­mi zúčastnilo sa na nej osem poslucháčov a dvaja učitelia. Prax prebiehala podľa vopred schváleného programu zahriinjticeho okrem odbornej časti aj rozsiahlu kultúrno-poznávaciu činnosť. V krátkom príspevku nie je možné podrobne opísať ce ­lý náš pobyt v Sovietskom zväze, a preto sa obmedzíme iba na tie jeho stránky, ktoré na nás obzvlášť zapôsobili.

Na prvom mieste by sme chceli vyzdvihnúť pria teľské ovzdušie, k to ré n á s všade obklopovalo, či už na k li­nikách, n a k torých prax pre ­b ieha la alebo na pracovis­kách, k toré sme navštívili (sana tó rium Krynica, Nemoc­n ica Invalidov Velkej vlas­teneckej vojny, Detské chi­ru rg ické centrum, Výskum­ný ústav onkológie a rád io ­lógie). Pri našom príchode do sana tó ria Krynica n á s ví­ta l zástup pacientov a p ra ­covníkov liečebne starým slovanským spôsobom — chlebom a solou, pričom n e ­chýbala harm onika a vrúc ­ne slová.

Chceli by sme zvlášť spo­m enúť s tre tnu tie s p rofesor­mi Sidorenkom a Savčen- kom. Prof. G. I. Sidorenko, DrSc., vedie jednu z k a te ­dier vnútorného lekárstva a je priekopníkom na poli vy­užívania kybernetických me­tód v diagnostike, a liečbe chorôb. O vedeckej p rác i ka ­ted ry zam eranej na včasnú diagnostiku hypertonickej choroby, artériosk lerózy a ischemickej choroby srdca, k torej výsledkom sú desia t­ky patentov, v rá tane n iekoľ­kých originálnych p r ís tro ­jov, o p rác i študentov v š tu ­den tských vedeckých krúž ­

koch a o pedagogickej p rá ­ci ka tedry hovoril s takým entuziazmom a šarmom, že by sme ho boli počúvali ďal­šie hodiny.

Prof. N. E. Savčenko, DrSc., akadem ik a minis ter zdraVotníctva BSSR, vedúci katedry urológie, k to rá je súčasne centrom transp la tá - cie obličiek v BSSR, nás obo­známil s originálnym prí­spevkom katedry do proble ­matiky chirurgickej liečby hypospadie a neurogénnych porúch močenia. Zaujal nás svojím sympatickým ľudským prístupom k pacientom. V priateľskom rozhovore po p reh l iadke katedry sme sa dozvedeli, že prof. Savčenko patrí medzi tých prís lušní­kov Červenej armády, ktorí s lávneho 9. mája 1945 prišli do Prahy ako naši oslobo­ditelia.

Z poznatkov získaných po­čas odbornej praxe by sme chceli poukázať najm ä na veľký dôraz, k torý sa v So­vietskom zväze k ladie na fy- zioterapiu, bez ktorej t a k ­mer nie je mysliteľné n ijaké zdravotnícke zar iadenia a na existenciu tzv. placentár- neho kabinetu na pôrodníc­kych klinikách, v ktorom sa zhrom ažďuje p la cen tá rna krv odoberaná od rodičiek a

táto sa v prípade potreby používa na transfúziu.

In tegrá lnou súčasťou za­h ran ičných pobytov je obo­znám enie sa s his tóriou a súčasnosťou navštívenej k ra ­jiny. Aj keď pred odchodom do Minská sme čo-to čítalio Bielorusku, p redsa však to, čo sme videli a počuli na mieste, prevýšilo naše očakávanie. Po oboznámení sa s krásnym, „m ladým “, ze­leňou ovplývajúcim veľko­mestom — Minskom, po náv ­števe Múzea Velkej v laste ­neckej vojny, zvyškov brest- skej pevnosti a m onum entá l­nym pam ätníkom n a počesť jej h rd inských obrancov, Ghatyne — architek ton icky veľmi pekne r iešeného me- m oriálneho komplexu zasvä­teného všetkým obetiam fa ­š istického te ro ru n a bielo­ruskej zemi, k torý rozprávao 136 dedinách vypálených spolu so svojimi obyvateľmi a nikdy viac neobnovených, ako aj o hrôzach h it lerovca­mi napáchaných v 260 kon ­centračných táboroch a ich filiálkach, prenikol nás po­cit úcty a obdivu k 9 mi-

(Pokračovan ie zo 4. s tr . )

fašistami zničených historic ­kých pamiatok. N ajlepš ie a n a jp re sv ed č iv e jš ie to vid ieť na Leningrade, Petrodvorci, Pav- lovsku a Puškine. Kto si aspoň r az p rez r ie t ie to zn o v u z ro d e ­né pa láce , k to s i p rez r ie Ermi- táž, Smoľnyj a iné m úzeá a h i s to r ic k é p am ia tk y L en in g ra ­du a k to m á to š ťa s t ie si ho p re z r ie ť za p e k n éh o počasia , ten sa navždy s ta n e jeho ob­d ivovateľom a vzdá h o ld u z n a ­n ia a v d a k y jeho tvo rcom i obnovi te íom a s k lá ň a sa p red p am ia tk o u obrancov , k to rý c h vyše m il ióna zahynu lo , a le m es ­to u b rá n i l i p red nenáv id en ý m ag reso rom . ,,Nikto nie je za­budnutý a nič nie je zabud­nuté“ — h lá s a ep i ta f n a Pis- ka rev sk o m m em o riá ln o m c in ­to r ín e a b u rcu je každ éh o n á v ­š te v n ík a , aby sa zam ysle l n ad h is tó r io u m esta , n a d m inulos-

1 iónovému bie loruskému n á ­rodu, ktorý napriek tomu, že vo vojne s tra t il každého štvrtého svojho príslušníka, nehovoriac o obrovských m ateriá lnych s tra tách , do­kázal za k rá tkych 30 rokov hotové „zázraky“ v priem ys­le, poľnohospodárstve, vede a kultúre.

Mali sme možnosť pobud­núť k rá tko aj vo Vilniuse a Moskve a aspoň úchytkom sa pokochať pohľadom na vzácne pam ätníky (Kremeľ, Červené námestie, ch rám sv. Anny a Univerzita vo Vilniu­se — na js ta rš ia v Soviet­skom zväze), ale aj n a no ­vopostavené verejné budo­vy (športové paláce, múzeá, kiná, divadlá a pod.), ulice (prospekt Kalinina V Mos­kve) a sídliská (sídlisko Lazdinaj vo Vilniuse, za rie- šenie k to rého bola udelená Leninova cena), k toré s h is ­torickými stavbami skvele harmonizujú.

Záverom by sme chceli vyjadriť prianie, k toré zdie­ľajú aj naši pria te lia v Min­sku, aby sa taká to výmenná prax, k to rá je p rospešná pre obe zúčastnené strany, a] naďalej rozvíjala a aby sa neobmedzovala iba na vý- mennú prax študentov, a le aby sa rozšírila o spo luprá ­cu medzi učiteľmi a vedec­kými pracovníkmi.

MUDr. Anna Šofránková, CSc.

ťou, p rí tom nosťou a b u d ú cn o s ­ťou ce lého ZSSR, n ad jeho ho s ­podárs tvom , k u l tú ro u a Iucf- ml. Kto si ešte prezrie Vše- zväzovú výstavu hospodárskych úspechov (VDNCH), najmä jej kozmický pavilón, historické a vojensko-historické múzeá, ten musí pochopiť, v čom spočíva sila sovietskeho štátu.

Táto s i la spoč íva v sov ie t ­skom spo ločenskom zr iaden í , k to ré uvoľnilo tvo r ivú s i lu vy­k o r is ťovan ia zbav en é h o č love­ka, a upevni lo h lboké v la s te ­n ectvo a In te rn a c io n á ln e c í te ­nie. U brán iť svoju v lasť, spi- : n iť záväzky voči svojim spo­jencom , i za cenu na jväčše j obete — v la s tn é h o života , od­hod lan ie sov ie tskych ludí bo­jovať za p ravdu , spravodlivosť a p o k rok — v tom spočíva sila ZSSR!

SEMJON LEŠClSlN

Pri príležitost i ukončenia Meslafa ZČSSP odovzdal rektor Štátnej univerzity v Užhorode rektorovi UPJŠ portrét V. I. Lenina.

20 SPOMIENOK NA POBYT V ZSSR

Styky LF UPJŠ s LF ŠU v UžhorodeV dohode o bratskej spolupráci medzi Štátnou univerzitou v Užhorode

a Univerzitou P. J. Šafárika v Košiciach na roky 1971—72 je na prvom mieste uvedené, že sa na oboch univerzitách oslávia jubilejné a význam­né výročia v živote bratských krajín, národov a kolektívov týchto vyso­kých škôl. A to je jeden z podnetov, že aj o družobnej spolupráci Le­kárskej fakulty UPJŠ v Košiciach s Lekárskou fakultou ŠU v Užhorode chceme povedať niečo práve v rámci osláv 57. výročia VOSR a podujatí v Mesiaci československo-sovietskeho priateľstva. Výročie VOSR je vždy veľkým sviatkom aj v živote našich národov a mesiac november je príle­žitosťou, aby sme znovu a znovu zdôraznili naše bratské vzťahy, vyjad­rili svoju vďaku i úctu a vyzdvihli spolupatričnosť k ideám, ktoré repre­zentuje najväčšia záštita svetového mieru — Sovietsky zväz.

Družobné styky LF UPJŠ v Koši­c iach s LF ŠU v Užhorode sa začali na základe univerzitne] družby r. 1965 a z roka na rok sa rozširu jú a p rehlbujú. Osobné a písomné kontak­ty pokračovali vzájomnou výmenou publikácií, o čom svedčí aj skutoč­nosť, že už v októbri roku 196S aj LF UPJŠ prispela význačnými vedec­kými prácami a dôležitými publiká­ciami i ukážkami Zborníkov prác LF UPJŠ k usporiadaniu výstavy Štátnej univerzity v Užhorode. Družobné s ty ­ky sa u tvrdili aktívnou účasťou uči­teľov LF SU na tunajšej vedeckej konferencii roku 1967 p ri prí leži­tosti 50. výročia VOSR a akcentovali sa aj príspevkam i zúčastnených p ra ­covníkov v Zborníku prác LF UPJŠ, k torý vyšiel k tomuto výročiu. P re to ­že sa v spolupráci od začiátku za ­chovávala reciprocita, roku 1968 p rednášali na vedeckej konferencii LF ŠU v Užhorode dvaja a zúčastn i ­li sa na nej p iati vedeckí pracovníci našej fakulty. Na tamojšej š tu d en t ­skej vedeckej konferencii tiež p red ­nášali dvaja naši poslucháči.

Družobné styky sa upevnili najmä v roku 1970 po májovom stretnutí zástupcov vedenia LF UPJŠ so zá­stupcami vedenia LF ŠU v Užhorode na hranici vo Vyš. Nemeckom, na ktorom sa vymenili skúsenosti v ob­lasti riadiacej, organizačnej, politic- kovýchovnej a vedeckovýskumnej práce pri príležitosti odovzdania šta­fety priateľstva. Toto s tre tnu tie n a d ­väzovalo na účasť členov delegácie UPJŠ na oslavách 100. výročia n a ro ­denia V. I. Lenina, k toré sa konali v apríli roku 1970 v Užhorode, a pri te j istej príležitosti aj na aktívnu účasť dvoch našich pracovníkov na slávnostnej vedeckej konferencii. V máji roku 1970 sa usporiadala sláv­nostná vedecká konferencia pri prí­ležitosti 100. výročia narodenia V. I. Lenina a 25. výročia oslobodenia na­šej vlasti Sovietskou armádou aj na LF UPJŠ v Košiciach a šiesti vedeckí pracovníci z LF ŠU v Užhorode ak­tívnou účasťou prejavili vrúcny vzťah k našej družobnej práci. Doterajšia b ra tská spo lupráca sa p rehlbila aj návštevou týchto našich vzácnych hostí na príslušných ka tedrách .

V novem bri roku 1970 sa znovu s tre t l i delegácie obidvoch fakúlt na hran ic i vo Vyšnom Nemeckom, kde ako prejav vďaky za úspešné rozví­janie družobných stykov naša delegá­cia odovzdala vedeniu LF ŠU v Už­horode pamätnú medailu LF UPJŠ. Pri tomto s tre tn u tí sa dohovorili fo r­my ďalšej spolupráce. Jej konkrétnym prejavom bola aj aktívna účasť t ro j ­

č lennej delegácie LF UPJŠ na kard io ­logickej konferencii, k torú usporia ­dala LF ŠU v Užhorode v decembri roku 1970. Spolupráca sa v tomto ro ­ku prejavila aj cez náš ZV ROH a výbor ZO ZČSSP, k toré zorganizovali dvojdňový zájazd do Užhorodu a Mu- kačeva, pri ktorom niektorí učitelia našej fakuity navštívili pracoviská príbuzných odborov na LF ŠU v Užho­rode.

V roku 1971 sa družba znásobo­vala. Veľkým prínosom k jej upevňo­vaniu bola účasť pia tich pracovníkov z LF ŠU na tunajšej slávnostnej ve­deckej konferencii pri príležitosti 50. výročia založenia KSČ v máji roku 1971, na ktorú družobná fakulta p r i ­h lásila 10 referátov. Vedúcim dele­gácie bol dekan LF ŠU, a tak sa pri te jto príležitosti dohodol ďalší plán spolupráce, najm ä n a úseku vedec­kovýskumnom a pedagogickom, ako aj v činnosti zväzu mládeže. Podľa toh to dohovoru sa vymenili nesk o r ­šie plány vedeckovýskumnej p ráce obidvoch fakú lt a nadviazala sa ďal- "šia spo lupráca kated ier v spoločnej alebo tematicky blízkej vedeckový­skumnej problematike. Nemožno ne ­spomenúť aj určitý t rend v spo luprá ­ci na úseku edičnej činnosti. Okrem už doteraz p raktizovaného vzájom­ného uverejňovania vedeckých prác v zborníkoch obidvoch fakúlt, resp.

univerzít, začala sa spolupráca aj pri vydávaní učebných textov a učebníc.

V roku 1972 styky s pracoviskami LF ŠU v Užhorode dostávajú ešte konkrétnejšiu podobu v tom, že po­stúpili k spolupráci medzi príbuzný­mi katedrami alebo jednotlivými pra­covníkmi na základe doterajších kon­taktov. Uskutočňuje sa i výmena prednášateľov pri jednotlivých odbor­ných poduja tiach a výmena vedec­kých a pedagogických pracovníkov v rám ci ku ltú rnej dohody pri p lánova­ní zah ran ičných ciest. Reciprocita pri le tnej bezdevizovej praxi poslucháčov obidvoch fakúlt tiež slúži od začia tku k upevneniu vzájomných vzťahov, vý­mene skúseností, ako aj k p reh ĺbe ­n iu ideovo-politickej p ráce nášho SZM.

V intenciách takejto integrácie sa pokračovalo aj v roku 1973, v kto­rom sa naše vzájomné vrúcne vzťahy potvrdili najmä stretnutím pri 25. vý­ročí založenia LF UPJŠ v Košiciach s delegáciou piatich zástupcov na če ­le s dekanom LF SU v Užhorode. Pri tej is tej príležitosti odznel na slávnostnej vedeckej konferencii z LF ŠU jeden referá t.

Komplexné hodnotenie našej d ru ­žobnej spolupráce za rok 1974 je ešte pred nami. Jej vyvrcholením je 15. výročie založenia UPJŠ, ku k to ­rém u aj LF UPJŠ prispela svojím čest­ným podielom.

Je pre nás veľkou cťou, že touto krá tkou his tóriou družobných vzťa­hov môžeme zdôrazniť význam Me­siaca československo-sovietskeho p r ia ­teľstva a potvrdiť, že chceme byť i naďalej dôstojnými p a rtn e rm i soviet­skych ľudí, k tor í nie sú len každo ­dennými hrd inam i súčasnej epochy, ale aj reprezen tan tm i ozaj inežištných, srdečných a v pravom zmysle slo ­va b ra tských vzťahov.

prof. MUDr. Jozef L u k á č i, dekan LF UPJŠ

Súťažíme o najlepší úsek ZO ZČSSP na LFZ iniciatívy katedry so ­

ciálneho lekárstva bola od 1S. mája 1974 začatá medzi úsekmi ZO ZČSSP súťaž ,,0 najlepší úsek ZO ZČSSP na LF UPJŠ“. Z celkového počtu 25 sa do súťaže prihlásilo 21 úse ­kov. Kritériá boli vypra­cované výborom ZO a sú ­ťažnou komisiou, ktorá pravidelne v trojmesač­ných intervaloch vykoná­va hodnotenie jednotli ­vých úsekov. Všetky kri ­tériá súťaže svojim obsa­hom významne prispieva­jú k aktivizácii úsekov.

Súťaži sa:1. V názornej agitácii

a propagácii významných udalost i spojených s Čes­koslovensko-sovietskou

družbou na svojom úse ­ku,

2. v odbere sovietskej t lače a jej využívaní pre politicko-výchovnú, peda­gogickú a vedeckovýskum­nú činnosť,

3. v organizácii s tret ­nutí so sovietskymi ľuď­

mi, individuálnom, písom­nom a osobnom styku s pracoviskami a pracov­níkmi v ZSSR,

4. v propagovaní úspe ­chov sovietskej vedy, zdravotníctva, kultúry a umenia verejnými pred­náškami a publikáciami,

5. v konkrétnej a aktív­nej pomoci jednotlivých úsekov, študentskej od­bočke ZCSSP,

6. v zdokonaľovaní zna­lostí ruského jazyka v krúžkoch a klube ruské­ho jazyka,

7. v účast i členov úse ­ku na podujatiach ZO a akciách československo- sovietskeho priateľstva,

8. v konkrétnej spolu ­práci s družobnými pra­coviskami v ZSSR, najmä s pracoviskami Lekárskej fakulty Štátnej univerzi­ty v Užhorode,

9. v publikácii vedec- k fc h prác v sovietskych odborných časopisoch,

10. v presnom dodržia­vaní stanovenej výšky pri

plnení č lenských príspev­kov.

Výsledky súťaže budú vyhlásené k 9. máju 197S a prvé tri kolektívy budú odmenené vecnými cena ­mi a diplomom.

Dnes, keď máme za s e ­bou približne polročné ob­dobie súťaže, možno jed­noznačne konštatovať, že súťaž je významným prí ­nosom. Prejavilo sa to prihláškami členov úse ­kov do krúžkov ruského jazyka, novozískanými odberateľmi sovietskej t la ­če, úrovňou názornej a g i ­tácie a plánovanými pub­likáciami v sovietskych odborných časopisoch. Na popredných miestach sa predbežne umiestnili ú se ­ky na katedre sociá lneho lekárstva, katedre cu ­dzích jazykov, katedre starostl ivosti o dieťa, ka­tedre fyziológie na úseku dermatovenerologickej a neurologickej kliniky.

MUDr. T. Hildebrand,CSC.

Zväzáci UPJŠ odovzdávajú pozdrav vedeniu UPJŠ na slávnostnej akadémii v Dome umenia pri príležitost i ukončenia Me­siaca ZČSSP a 15. výročia založenia univerzity.

ABSOLVENTI KV A VD FF UPÍŠ V PRAXIDynamika rozvoja nasej socialistickej spoločnosti ukazuje,

že so vzdelaním, ktoré si získal človek v škole, nevystačí po celý život, ale si ho musí neustále doplňovať, a to ako jelio profesijnú tak i kultúrnu zložku. Vznikla nutnosť per­manentného vzdelávania, t. j. učenia sa po celý život.

V snahe realizovať túto potrebu jednotlivca v soc ia lis t ic ­kej spoločnosti , ktorej výchovným cieľom je všestranne roz­vinutá osobnosť, úsil ím KSC a vlády vznikol celý rad inšti ­túcií, organizáci í a zariadení zabezpečujúcich jednak m o ž ­nosť vzdelávania sa v rámci voľného času, jednak poskytu­júcich inšt itúcionalnu pomoc účastníkom vzdelávania. Tak popri školskom systéme vznikol systém mimoškolskej vý­chovy a systém vzdelávania v rámci jednotlivých organizá­cií, bežne označovaný ako podnikuvá výchova.

V zhode s uvedenými tendenciami v socialistickej výcho ­ve prejavovala sa stá le naliehavejšia potreba vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov pre oblasť riadenia organizáci í za­bezpečujúcich výcliovno-vzdelávací proces dospelých, čo bo­lo hlavným predpokladom pre vznik Katedry výchovy a vzde­lávania dospelých na FF UPJŠ.

Za 10 rokov existencie prešla katedra rozl ičnými organi­začnými zmenami, ktoré nie vždy kladne ovplyvňovali jej výchovno-vzdelávaciu činnosť. Neustá le zmeny v kádrovom obsadení boli hlavnou prekážkou vytvorenia stabilného uči ­teľského zboru. Neujasnenosť koncepcie katedry, prejavujú­ca sa v častých a nie vždy opodstatnených zmenách učeb­ného plánu vplývali viac záporne než kladne na odborný rast učiteľov a ich špecializáciu. Výsledkom toho je, že z 12 učiteľov katedry, všetko odborných asistentov, sú traja s titulom inžinier, dvaja s titulom doktor a jeden s vedec­kou hodnosťou kandidáta vied.

Počet absolventov v jednotlivých rokoch bol nasledovný:

Počet abso lven tov

Rok d e n n éh o SPZš tú d ia

1969 3 6 141970 15 - 151971 12 •1 161972 18 8 261973 16 3 191974 19 2 21

S p o l u : 88 23 111

V rokoch 1969—1974 ukončilo štúdium priemerne roč ­ne 18 absolventov. Odbor výchova a vzdelávanie dospe­lých jestvuje ešte v rámci Katedry pedagogiky UK v Bratislave. Predpokladáme, že aj v Bratislave nekončí viac absolventov tento odbor. Či je to počet umožňujúci plne

saturovať potreby praxe, nevieme, pretože miesta, na ktoré sa požaduje vysokoškolská kvalifikácia výchovy a vzdelá­vania dospelých, nie sú určené ani MS SSR ani MK SSR a neurčili ich ani rezorty iných ministerstiev a organizácií , ktoré uskutočňujú výchovu a vzdelávanie dospelých.

jedným z nedostatkov, ktorý katedra vo svojej práci poci­ťovala, bola nedostatočná spätná väzba medzi praxou a vy­sokou školou, v dôsledku čoho sa katedra len sporadicky, náhodne a nie objektívne dozvedela o kvalite prípravy ab­solventov pre prax a o ich uplatnení sa. (Určité údaje z ís ­kala z dotazníka, ktorý rozposlala svojim absolventom.) V snahe zvýšiť úroveň vysokoškolskej prípravy riadiacich pra­covníkov v oblast i výchovy dospelých a konfrontovať ich teoretickú pripravenosť s požiadavkami praxe, usporiadala katedra dňa 21. júna 1974 stretnutie so svojimi absolventmi ako súčasť osláv 15. výročia založenia fakulty a 10. výro­čia založenia katedry. Stretnutie, na ktorom sa zúčastnil dekan FF UPJŠ, prof. PhDr. Andrej Cuma, CSc., predseda ZO KSS doc. PhDr. Michal Roman, CSc. a doc. PhDr. Fran­tišek Karšai, CSc. a všetci učitel ia katedry, umožnilo rozší­riť, doplniť a spresniť údaje dotazníka, ktoré interpretoval v hlavnom referáte na stretnutí vedúci katedry. Diskusia, v ktorej vystúpilo 13 zo 41 prítomných absolventov, ukázala, že katedra VaVD, tak ako povedal v otváracom prejave de­kan fakulty, plní zodpovedné poslanie v oblasti komunistic­kej výchovy. Škoda, že sa na stretnutí nezúčastnili zástup­covia MŠ SSR a MK SSR, ktorí na stretnutie boli pozvaní.

Pravda, takto získané údaje sú jednostranné, nepoznáme, ako hodnotia prípravu našich absolventov ich zamestnáva­telia. Žiada sa preto usporiadať na budúci rok v mesiaci apríl i alebo júni celos lovenský seminár o výchove a vzdelá ­vaní dospelých, na ktorom by sa zúčastnili hlavne vedúci pracovníci z tých vybraných podnikov a inšt itúci í , v ktorých pôsobí väčšina našich absolventov.

Stretnutím sme sledovali aj ďalšie ciele:a) urobiť prvé kroky lt tomu, aby absolventi boli v styku s

našou katedrou, ktorá im aj naďalej chce poskytovať po­moc v teoretickom smere;

b) pripraviť predpoklady pre postgraduálne štúdium absol­ventov;

c) urobiť korekcie a spresnenie koncepcie katedry, profilu absolventa a učebného plánu, aby sa výchovné pôsobenie katedry ešte viac zosúladilo s praxou a persepktívami rozvoja výchovy a vzdelávania dospelých v našej spo­ločnosti. 41

Máme zistenú, nie pravda presne, 2e z celkového počtu absolventov pôsobí v oblast i podnikovej výchovy 19, v kul­túrnych zariadeniach národných výborov 35, v Českosloven­skom rozhlase 5, v Československej televízii 6, na vysokých školách 9, inde 37. Mnohí z tých absolventov, ktorých uvá­dzame pod názvom „inde“, pôsobia v organizáciách a inšti ­túciách realizujúcich výchovu a vzdelávanie dospelých.

Ing. Jozef KtíBOVSKÝ, vedúci katedry

00 NOVÉHO VO VYSOKOŠKOLSKEJ PEDAGOGIKEPokúsim e sa n a č r tn ú ť s tav p ed agog iky vysoké] ško ly a uviesť n ie k to ré p u b l ik á ­

cie z ob las t i je] bádan ia .P edagogika vysokej ško ly je m lad á d isc ip l ín a — z a č a la sa fo rm ovať u n á s na

za č ia tk u p ä ťd e s ia ty c h rokov, l i lavne pod vplyvom vtedy sa rozv í ja júce j sovie tskej vysokoško lske j p ed agog iky a n a z á k la d e ak ú tn e j p o treby nášh o vysokého ško ls tva . V zras tom poč tu vysokých šk ô l u n á s n a r a s t a l i en o rm n é počty uč ite lov , k to r í n e ­boli vôbec p r ip ra v e n í p re tú to p r á c u a rozv í ja júc i sa soc ia l izm us vyžadoval nové p r ís tu p y zo s t r a n y u č i te la voči š tu d e n to m vo výchovnovzde lávacom procese . P re to v ro k u 1953 vzn ik la ako p rv á v ČSSR K ated ra pedagog iky n a KU v P rahe pod veden ím a k a d e m ik a Chlupa. Je] č lenov ia vydávali p rvé pedag o g ick é pub l ikác ie z toh to odboru , ako boli: Z born ík „Úvodné kap i to ly z vysokoškolské] p ed a g o g ik y “— SPN P ra h a 1954, Chlup — Galia: „Vysoké ško ly a v ysokoško lská p ed a g o g ik a “— SPN P ra h a 1956, Galia: „Úvod do d id ak t ik y vysokej š k o ly “ — SPN P ra h a 1956, H yhlík: „Zkoušky v y sokoško lských s tu d e n tú (SPN P ra h a ) , Galia: „V ysokoškolská p re d n á š k a (SPN P ra h a 1958). Na bra t is lavské ] un iv e rz i te vzn ik la k a te d ra tohto d ru h u až koncom p ä ťd e s ia ty c h rokov. Je] p r í s lu šn íc i vydáva jú p u b l ikác ie z te j to p rob lem atiky , čím sa dos tá va tá to d isc ip l ín a do vedom ia u č i te lo v vysokej školy.

Z k o n fe re n c i í , k to ré K ated ra vysokoškolske j pedagogiky n a UK organ izova la , vyšli zborn íky , k to ré sú dobrou pom ôckou uč i te ľom vysokých škôl. Sú to: Zborník „Pe ­dag og ické p rob lém y vysokých š k ô l“, z k o n fe re n c ie o vysokoškolske j p ro b lem atike v S m olen ic iach v r . 1965 (SPN B ra t is lava 1968) a Z born ík r e fe rá to v z pedagogicke j ko n fe re n c ie v S ta re j Turej n a tém u „50 rokov Univerzity K om enského z a sp ek tu jej výchovnej f u n k c ie “ , k to rý sa z a o b e ra l teo re t ick ý m i a p ra k t ic k ý m i o tázkam i v ý ­chovy a vzde láva n ia n a vysokej ško le (SPN B ra t is lava 1970). Ďalšia p u b l ikác ia z to h to odboru bola „K apito ly z vysokoškolské] p e d ag o g ik y “ , k to rú nap ísa l V. Václavík a J. Kmeť z SVŠT v Bratis lave . Táto sy s tem a tick y z h rn u la na 76 s t r a n á c h s k r íp t zák la d n ú , h lav n e d id a k t ic k ú , p ro b lem a t ik u z ob las t i vysokoškolskej p e d a ­gogiky (vyda la SVŠT B ra t is lava 1965).

Výskum v ob las t i p edagog iky vysoke j školy je súčasťou š tá tn e h o p lánu a v po ­s le d n ý ch t ro c h ro k o ch i r e z o r tn é h o výskum u MŠ SSR ako jeho X. ú loha , „Kom u­n is t ic k á výchova na vysokých š k o lá c h “. Na z ák lad e výskum u v ob las t i vysokoško l ­ske j pedagog iky v poslednom čase v y ch ád za jú zvlášť n a S lovensku n ie k to ré p u b l i ­kácie , k to ré o b o hacu jú l i t e r a tú ru z te j to oblas ti .

A. Najprv t r e b a spom enúť n ie k to ré sú b o rn é p ráce :1. Fub l ikác ia „V ybrané k ap i to ly z pedagog iky vysokých škôl I .“ , k to rá vyšla

n á k la d o m UK v B ra t is lave v ro k u 1971 (78 s t r á n ) . V nej prof. š te p a n o v lč da l z á ­k la d n ú o r ie n tá c iu v p reverovan í a hodn o ten í vedom ostí vysokoškolákov . Doc. Šte- fanovic vo svojej s t a t i „K psychológ ii uč i teľovho p ed ag o g ick é h o ta k tu a n e t a k tu “ d o tko l sa š t r u k tú r y osobnos t i u č i t e la vysokej školy , jeho v la s tn o s t í a vzťahov k š tu d e n to m a n ie k to rý c h osobných p r íč in n e ta k tn é h o sp rá v a n ia sa u č i te ľa voči š tu d e n to m . V t r e te j s ta t i doc. J. Grác sa z ao b e ra l p ro f i lác io u snah o v ý ch t e n d e n ­cií m iádeže z h ľa d is k a je] spo k o jn o s t i so š túd iom . Všetky s ta te boli výsledkom výskum u.

2. T ublikácia „V ybrané k ap i to ly z pedagogiky vysokých škô l II.“ , vyšla v r. 1974 t iež n á k la d o m UK v Bratis lave . Sp ra co v a l ju prof. V. V áclavík s ko lek tívom (m á 62 s t r á n a 1 p r í lo h u ) . Z aoberá sa p r íč in am i ú by tku š tu d e n to v n a vysokých šk o lá ch v ČSSR, obsahom vzdelan ia , výchovou k sa m osta tnos t i , n ie k to rý m i fo rm am i s tykov so š tu d e n tm i a iným i d id ak t ick ý m i o tázkam i.

3. Z au jím avá a už i to čn á svojím obsahom je p u b l ik ác ia dr . Am brušovej „S a m o s ta t ­né š tú d iu m š tu d e n to v a vysoká š k o la “, vyd an á UK v B ratis lave v ro k u 1971 (106 s t r á n ) . A u to rka vyšla z v la s tn é h o výskum u a v še s t ra n n e sa pok ú s i la r ie š i ť d a n ú p ro b lem a t ik u . Zvlášť je c e n n á svojím obsahom v te r a j š íc h p o d m ien k ach , k e d sa snaž ím e ak tiv izovať š tu d e n to v čo n a jv ia c do sa m o s ta tn é h o š tú d ia , a tým ku se b a ­v zde láv a n iu a sebavýchove.

4. Veľmi a k tu á ln u t e m a t ik u p r in á š a p u b l ik ác ia dr. T. Kmeca „V ýchovná fu n k c ia m lád ežn íck e j o rg an izác ie n a vysokej š k o le “ (SPN B ra t is lava 1972).

5. O dporúčanou k n ihou p re uč iteľov vysokých škô l je k n ih a prof. R. Š tefanoviča „P rev e ro v an ie vedom ostí n a vysoke j š k o le “ , vydaná v SPN v B ratis lave v roku 1973 (114 s t r á n ) . Analyzuje v nej sú č asn ý s tav v te j to ob las t i a u p r iam u je uč i te la , a k ý ­mi m etódam i, fo rm am i a p ro s t r ie d k a m i rea l izo v a ť p reverovan ie š tude n tov , ak é sú p o t reb n é p o dm ienky a p re d p o k la d y p re op t im á ln e h o d n o ten ie š tuden tove ] p r ip ra v e ­nosti . V súv is lo s t i s tou to p u b l ik ác io u je t r e b a spom enúť kn ih u od toho is tého a u to ra : „V ysokoškolské s e m in á re a cv ičen ia“ , vydané v ro k u 1963 v SPN (142 s t r á n ) .

B. Veľmi veľa t e o re t ic k ý c h vývodov a p r a k t ic k ý c h sk ú sen o s tí z rea l iz á c ie ko m u ­n is t ick e j výchovy n a vysokých š k o lá c h je u lo žených v zb o rn íkoch , k to ré vyšli v p os lednom čase. Sú to:

1. Z born ík „O kom unis t ické] výchove n a vysokých š k o lá c h “, vyšiel v r o k u 1972 n á k la d o m MS SSR (518 s t r á n ) . V zb o rn ík u sú u v e re jn e n é r e fe rá ty a k o re fe rá ty vý­z n a č n ý c h s love nských pedagógov 1 ak ad e m ic k ý c h fu n k c io n á ro v z vysokých škôl, k to r í re fe ro v a l i n a k o n fe re n c i i v Bres tovej v jún i 1971. Tu sa p red isk u to v a l i z á ­k la d n é te o re t i c k é o tázky k om un is t icke j výchovy a u jasňova l i z á k la d n é o tázky k o n ­cepcie kom u n is t ick e j výchovy n a vysokých ško lách .

2. Z born ík „Učiteľ vysokej š k o ly “ , vyšie l v ro k u 1973 n á k la d o m UPJŠ v Košiciach (362 s t r á n ) . V z b o rn ík u sú p u b l ikované v y s tú p e n ia tý c h pedagógov z českos loven ­sk ý c h vysokých škôl, k to r í sa zao b e ra jú b ád an ím o učiteľov i vysokej ško ly a jeho vzťahov ku š tu d e n to m a k to r í vys túp il i n a vedeckom se m in á r i v Košic iach v ja ­n u á r i 1972. Je tu veľa p o d n e tn ý c h m yšl ienok z ob las t i fo rm o v an ia osobnos t i u č i ­te ľa , jeho p ôsoben ia n a š tu d e n ta , v y tv á ra n ia au to r i ty voči š tu d e n to m , pôsoben ia u č i t e la ako p ed ag o g ick é h o v ed úceho a pod.

3. Zborn ík „A k tuá lne p rob lém y kom u n is t ick e j výchovy n a vysokých š k o lá c h “ (Svoboda, P ra h a 1973 — 341 s t r á n ) . Tu sú pub l ik o v an é r e fe rá ty z k o n fe re n c ie v F ra he v r. 1973, k t c r á u s i lova la ná js ť h lb š ie p ríč iny a h ybné sily v y tv á ran ia so c ia l i s t ick éh o u v edom en ia naše j m lade j g e n e rá c ie a h ľa d a la východ iská a p ro ­st r ied k y , ako ú č in n e rea l izo v a ť zm ysel a h lav n é ú lohy XIV. z jazdu KSČ.

Veľmi p o d n e tn é sú zb o rn ík y sov ie tske , k to ré , žiaľ, možno si z a o b s ta ra ť len osobným i kon tak tm i, n a p r . „P ed ag o g ik a vyššej šk o ly “ (Voronež, 1969); „Voprosy p ed agog iky o b u č e n i ja “ (Tallin 1969); „V oprosy škoľno j i vuzovskoj p ed a g o g ik y “ (K rasn o d a r 1969); „Voprosy p edagog iky vyššej š k o ly “ (Tomsk 1969); „A k tua lny je p rob lém y p ed agog iky vyššei šk o ly “ (Minsk 1969).

U n á s sa p r ip ra v u je c e lo š tá tn a u čeb n ic a pedagog iky vysokej školy , k to r á má vyjsť v ro k u 1974 ako s k r ip tu m a v ro k u 1975/76 ako u čeb n ica p r s p o s tg ra d u á ln e š tú d iu m vysokoškolské] pedagogiky .

(P okračova n ie n a 9. s t r . )

Sú to m u už dva roky , čo rozhodnu tím re k to ra UPJŠ boli z lú č en é ús tred n é k n i ž ­n ice ja k ú l t v jednu O strednú k n ižn ic u U n iverz i ty P. J. Š a fá r ika v K ošiciach, ako Š tud ijného a In form ačného s tred isk a u n iverzity .

Vo svo jom Šta tú te , ako v zá k la d n o m ustanovu júcom d o k u m e n te , má z a k o tv e ­né, že svo jim i in fo rm a č n ý m i fondam i, kn ižn ič n o u , b ib liogra fickou , d o k u m e n ta č ­nou a rozborovou č in n o s ťo u má pomá- ha t— v e d e c k ý m , p e d a g o g ic k ý m , v ý s k u m n ý m

a odborným pra c o vn íko m p ln i t ideo- vo-výchovnú , pedagog ickú , v ed ec kú a v ý s k u m n ú č innos t u n iverz i ty ,

— Š tuden tom v še tk ý c h foriem š t ú d i a 'p í ­n i í ich Š tud ijné úlohy.

A b y tú to fu n k c iu k n ižn ic a m ohla úsp e šn e p ln l t , m usí naďale j d o p lň o va ť svoj in fo rm a č n ý fo n d pod ľa špec ia lizác ií ka ted ie r je d n o t l iv ý c h fa k ú l t tak , aby v n ich bola za s tú p en á p o li t ická , vedecká ,

odborná a š tu d i j ­ná literatúra. O krem kn ižn e j pro d u k c ie , k n i ž ­n ica buduje fond p er io d ík v p rí­s lu šn ých odbo­roch vo sv e to ­v ý c h ja zy ko ch tý m , že ročne odoberá viac n ež 2300 t i tu lo v ča ­sopisov. Z ne li te - rárnych m a ter iá ­lov k n iž n ic a zb ie ­ra d ize r ta čn é a hab il i tačné p rá ­

ce, š tu d i jn é a v ý s k u m n é práce, správy z kongresov , zasadaní, sy m p ó z ií , zo š tu ­d i jn ých cies t, a k o aj o s ta tnú p ub likačnú č in n o s t p racovn íkov un lverz t ty .

V š e tk y In form ačné fo n d y k n ižn ic a o d ­borne spracúva a spr ís tupňu je ich p re ­ze n čn e vo svojich š tudovn iach a a b se n č ­ne v požičovn iach .

P retože k n iž n ic a m á dve pracoviská , v K ošiciach na K o m e n skéh o č. 14 a v Pre- šove na ul. S lo v e n sk e j re p u b l ik y rád 22, je tu a j u rč itá špecia lizácia . K ým v K o­šic iach sa budujú a spr ís tupňu jú in fo r ­m ačn é fo n d y prírodovednej, spo ločen- sko -vedne j, le k á r sk e j a p rávn icke j l i te ra ­tú ry , ta k v Prešove sa zabezpeču je a spr ís tupňu je li tera túra pre po tre b y f i lo ­z o f i c k e j a p e d a g o g icke j fa k u l ty . V Pre­šove majú u ž íva te lia k n iž n ic e k d isp o z í ­c ii vy še 230 000 zv ä zk o v ý k n iž n ič n ý fo n d a 717 t i tu lo v časopisov. V K ošiciach majú č ita te l ia k d ispozíc ii 656 t i tu lo v l e k á r ­sk y c h per iod ík , 614 t i tu lo v p r írodoved ­n ých p er io d ík a 155 t i tu lo v p rá v n ic k ý c h p er iod ík . U žíva te ľom k n iž n ic e v K oši­c iach s lúž i 210 000 z v ä zk o v ý In fo rm a čn ý fo n d . Pritom v še tko m , k n iž n ic a pocltu je a k ú tn y n ed o s ta to k učebn íc a sk r lp to ve j l i te ra tú ry z ob lasti m e d tc ín y a práva. P retože ide o s taršie vydania , n edos ta ť ich na kn ižn o m trhu. U žívatelia v K oš i ­ciach majú m o žn o s t u ved en é in fo rm a č n é fo n d y v y u ž ív a ť p re ze n č n e v š tudovn i k n iž n ic e na K o m e n skéh o 14, k to rá je otvorená v p o n d e lo k — p ia to k od 9.00— 19.00, v sobotu od 9.00 do 12.00 hod. Do­m ov si majú m o žn o s t vy p o ž ič a ť m e d ic ín ­sk u li tera túru v požičovn i na K o m e n sk é ­ho 14, d en n e o d 9.00— 15.00 hod., okrem soboty a n ed e le , p r írodovednú , p rá v n ic ­kú a spo lo čen sko -ved n ú l itera túru v p o ­ž ičovn i k n ižn ic e na nám. Febr. v íťa zs tva č. 9., d e n n e od 9.00— 15.00 hod., o k re m sobo ty a nedele .

V Prešove je o tvorená Š tudovňa i p o ­žičovňa na ul. S lov. rep. rád č. 22 v p o n d e lo k — š tv r to k od 9.00— 19.00 a v p ia to k o d 9.00— 15.00 hod. In fo rm a čn é fo n d y p ra covn íkom LF a PF v K ošiciach sú k d ispoz íc ii aj v č ia s tk o v ý c h k n i ž n i ­c iach n ie k to r ý c h ka ted ie r a v Prešove v se m in á rn ych kn ižn ic ia ch FF.

K n ižn ica v budúcich ro k o ch má nap lá ­nované o tvor iť š tu d o v n e pre poslucháčov v jed n o t l ivých š tu d e n ts k ý c h dom ovoch a

(P ok račova n ie n a 9. s t r . )

Predstavujeme Vám Ostrednú knižnicu UPJŠ v Košiciach

UPLATNENIE ABSOLVENTOV PdFV K U L T Ú R N O - O S V E T O V E J A M A S O V O P O L I T I C K E J P R Á C I

Udalosti v r. 1968 ukázali, že p r í ­p rave poslucháCov PdF na učiteľské povolanie musíme venovať dôklad ­n ú pozornosť. Absolvent má vedieť všes tranne rozvíjať n ie len osobnosť žiakov, ale aj meniť názory, postoje, p resvedčenie občanov, medzi ktorými pôsobí, a aktivizovať ich pre p lne ­nie spoločenských úloh. Vedenie Pe­dagogickej fakulty v Prešove venuje te jto otázke sústavne dôkladnú po ­zornosť.

Všetci absolventi PdF už počas š tú ­dia absolvujú prednášky z kultúrno- osvetovej a masovopolitickej práce. Získané poznatky aplikujú už v prie ­b e h u súvislej pedagogickej praxe, ako

13 % absolventov zastáva tieto n á ­zory: rozsah prípravy je minimálny, na vere jno-kultú rnu a politickú čin­nosť by mali byť p r ipravovaní až po

Činnosť nášho pracovného kolektí­vu, súťažiaceho o titul BSP sa nekon­čí len elementárnym zabezpečením výučby a výskumno-vedeckou prácou. Veľa úsilia venujeme aj zavádzaniunových progresívnejších foriem vý-uky, hlavne všestrannej modernizá­cii prednášok a cvičení. Snažíme sa kladne pôsobiť na študentov priamym osobným stykom, zvyšovať estetickú úroveň nášho pracoviska, zaisťovať akuálnu názornú agitáciu atď. Viace­rí členovia nášho kolektívu sa zapá­jajú do rôznych oblastí verejnej čin­nosti. Jednou z nich je pomoc prirozvíjaní záujmovej činnosti žiakov ZDŠ a stredných škôl. V tomto sme­re sme dosiahli nemalá výsledky, o ktorých sa stručne zmienime.

Spoločným menovateľom pre našu mimofakultnú prácu s mládežou je úsilie podchytiť jej aktívny záujem o našu krajinu, prírodu a o prírodné vedy. Tieto ciele uskutočňujeme or­ganizačnou, konzultačnou, publikač­nou činnosťou a konkrétnou prácou s mládežou.

Predstavujeme Vám Ústrednú knižnicu UPJŠ v Košiciach

(D okončen ie z 8. s t r a n y ) p re vedeckých, a ped a g o g ic k ý c h pracov­n íko v LF v n o vých pr ie s toroch fa k u l tn e j n e m o cn ice na Terase v Košiciach. V Pre­šove sa p lá n u jú p r ie s to ry v rám ci mono- b lo ku FF a PdF.

K n iin ic a m á pom erne dobrý a zdravý in fo rm a č n ý fo n d , k to r ý n eu s tá le d o p lň u ­je a ostáva len na p ra c ovn íkoch a p o ­s lucháčoch fa k ú l t u n iverz i ty , aby ich p ln e v y u i t l t v p ro sp ech úsp e šn éh o p ln e n ia sv o ­jich v e d e c k o -v ý sk u m n ý c h , p e d a g o g ický ch a š tu d i jn ý c h programov.

Václav Pálfy, r iad i te !

aj v práci súborov, krúžkov, k toré na faku lte existujú.

Po časovom odstupe 10 rokov nás zaujímalo, ako sa naši absolventi up la tňu jú na úseku kultúmo-osveto- vej a masovopolitickej p ráce v praxi, preto sme urobili výskum — dotazní­kovou metódou a metódou rozhovo­ru — vo všetkých okresoch Vsi. k ra ­ja. Dotazníky vyplnilo 292 absolven­tov a pre overenie ich hodnovernosti aj 270 riaditeľov ZDŠ. Zo získaných údajov a poznatkov sme došli k n a ­s ledujúcim výsledkom.

Prípravu absolventa na kultúrno- osvetovú a masovopolitickú prácu po­važujú už počas štúdia:

štúdiu, a preto ju považujú za zby­točnú.

Na otázku, kto najviac pomáha ab­solventom v ich zodpovednej činnos-

Od tohto školského roku vedú č le ­novia nášho kolektívu 3 záujmové pionierske krúžky, a to entomologic­ký, ornitologický a ochranársky. „Chrobáčikári“ fungujú už druhý rok. Po ročnej aktivite krúžku jeho prí­slušníci obsadili prvé dve miesta v krajskej zoologickej súťaži mladých prírodovedcov a tí istí pionieri sa d e ­lia o štrvté miesto v analogickej ce­loslovenskej súťaži.

Z našej iniciatívy sa v júli tohto roku uskutočnil prvý putovný tábor mladých košických biológov (organi­zátorom bol Krajský dom pionierov a mládeže), pre ktorý sme poskytli hlavného vedúceho. Je potešujúce, že aj dve vedúce zúčastnené na tomto úspešnom podujatí boli naše poslu­cháčky (s. V. Plišková a s. M. Vinte- rová). Do organizácie záujmovej čin­nosti mládeže sa zapojilo niekoľko pracovníkov z nášho kolektívu. Tra­ja naši učitelia sú členmi krajskej komisie pre biologickú olympiádu (je­den je podpredsedom komisie). Títo súdruhovia sú aj členmi mestskej, okresnej a krajskej komisie. Pre prí­rodovedné súťaže pionierov máme dvoch členov (jeden z nich je i čle-

(Pokračovanie na str. 10.)

ti, dostali sme tieto odpovede: učiteľ­ský kolektív 57 %, dedinská in te li ­gencia 3 o/o, sami p racu jú 19 %, n e ­vyjadrilo sa 21 °/o.

Do poslednej ka tegórie p a tr ia ab- solventky-matky, k toré sa s ta ra jú o deti p redškolského veku.

Podľa údajov riaditeľov ZDŠ a ve­dúcich odb. ku ltú ry v mimoškolskej p ráci sú najúspešnejší absolventi s kombináciou te lesnej výchovy, k torí sa veľmi aktívne podieľajú na rozvoji masovej tel. výchovy. Vedia vzbudiť záujem o šport, takže problém nie je v získavaní mládeže, ale skôr v uspo­kojovaní jej záujmov. Podobne absol­venti výtvarnej výchovy aktívne p ra ­cujú na úseku názornej agitácie a p ro ­pagácie a učitelia hudobnej výchovy vo vedení súborov a krúžkov. V práci so súbormi im však chýbajú skúse ­nosti. Aktívne sa zapája jú do osveto­vej p ráce aj absolventi s kombinácia ­mi história, zemepis, biológia, fyzi­ka a chémia. Ich prednášková činnosť je zam eraná predovšetkým na sláv ne kapitoly z našej minulosti, na p ro ­blematiku vzniku života na našej p la ­néte až po vesmírne lety. S najväčší­mi ťažkosťami zápasia absolventi s kombináciou m aterinského jazyka. Mládež sa radšej podieľa na „konzu­movaní“ kultúry p ros tredníctvpm te ­levízie, ako na jej vytváraní.

Medzi vážne nedostatky, ktoré ovplyvňujú angažovanosť našich ab­solventov, patrí nedostatok ubytova­cích možností. Ak berieme do úva­hy, že 41 % absolventov dochádza na pracoviská, pričom ťažisko celej kultúrno-osvetovej a masovopolitickej p ráce p ripadá na soboty a nedele, keď je obmedzená autobusová doprava, po ­tom bez riešenia bytovej otázky ne ­možno očakávať podstatné zlepšenie p ráce na tomto úseku. Len tak si možno vysvetliť, že vydaté absolvent­ky, k toré dochádzajú na pracovisko a s ta ra jú sa o deti, do mimoškolskej č innosti sa vo väčšej m iere nezapá- jajú.

Treba však konštatovať, že odbory ku ltú ry ONV vniesli do celej práce zámernosť, konkrétnosť, plánovitosť, čo má v usm erňovaní našich absol­ventov rozhodujúci význam. Dokáza­lo sa, že všade tam, kde dobre spolu­pracu je správca osvetového zariade ­n ia s r iaditeľom ZDŠ, DO KSS, so spo ­ločenskými organizáciam i, tam sú aj veľmi dobré výsledky. K tomu môže­me prispieť aj my, ak pre túto prácu našich poslucháčov viac oduševníme a cieľavedome pripravíme.

Cyril MATEJ

CO NOVÉHO VO VYSOKOŠKOLSKEJ PEDAGOGIKE(D okončen ie z 8. s t r a n y )

C. Vela m a te r iá lu p re š tú d iu m teo re t ic k ý c h o tázok vysokoško lske j pedagog iky je v našom časop ise „Vysoká š k o la “. Zvlášť u p r ia m u je pozornosť u č i te la n a ru b r ik u „K o tázk am k om unis t icke j výchovy“ a „P edagog ické p rob lém y vysokých š k ô l“. Ten­to časopis by m a la m ať každá k a te d ra vo svoiej knižnici. Vela možno z te j to ob ­las ti z ískať v z a h ra n ič n ý c h v ysokoško lských časop isoch , ako sú: „V es tn ík vyššej šk o ly “ , „Zycie szkoly v yžsze j“, „Das H o ch s c h u lw e se n “ , „ F e ls ä o k ta tá s i s z em le“ , „U n iv e rd a n a “ (Juhos l.) , „T he Jou rna l of H igher E d u c a t io n “ (USA), „U n iverz it ies q u a r t e r ly “ (Anglicko). Tieto časop isy sú n a k a te d re p ed agog iky a p sychológ ie Prí rodovedecke j ť a k u l ty UPJŠ. Doc. dr. JÚLIUS BÁGEĽ

riad. školy absolv. odbor kultúry

za nevyhnutnú 51 % 84 o/« sústavne pri­za potrebnú 48,7 % — pravovať po­za zbytočnú 0,3 o/0 13 o/o slucháčov počasnevyjadrilo sa — 3 o/o celého štúdia

Mímofakultna p ráca členov KŠD s mládežou

DOJMY Z ANGLICKAA n g lic ko je pre S tredoeurópana kra ji ­

nou p lnou prekvapen í. Či už je to ľavo- sm erná doprava, k e ď našinec na k r ižo ­v a tke in š t in k t ív n e pozerá nesprávnym sm erom a auto sa vynorí neočakávane z druhej s trany , alebo Tem ža, k torá ráno te č ie do lu ko ry to m a poobede naspäť; p re kva p en ím je e š te i tá tráva, t o sa z e ­len ie v decem bri.

Prem ávka v L ondýne je zá ž i tko m . N aj­m ä v šp ičke . Pre u rý ch len ie dopravy sú m n o h é u lice v y č le n e n é ako jed n o sm er ­né a valia sa n im i po ce le j š írke v š e tk y druhy m o torových vozid ie l v troch-š ty- roch prúdoch. Valia sa azda v zm ys le m o h u tn o sti , a n ie rý ch lo s ti . K r ižova tky , riadené s v e te ln ý m i s igná lm i, zn a č n e spo ­m aľu jú tem p o a tak , k e ď ti ušiel au to ­bus — n ič sa nes ta lo , poprep le táš sa p o ­m edz i prúdm i áut j n ik ti n e v y n a d á ) , do ­hon íš autobus na na jb ližše j kr ižo va tke , lebo aj ta k má červenú a nonša la n tn e si naskoč íš — pre is to tu nem ajú na a u to ­busoch ani dvere.

Tem ža —- n o s ta lg ic k y ju porovnáš s Dunajom. V L ondýne je širšia a azda špi- navejšia ako n a ša ve ľr ieka . Zaregistru ješ staré d o sk y , p rázdne p la s t iko v é j la še a iné o d p a d ky , ako ich prúd unáša v p ra ­vo pod tvo jím ob lokom . Poobede sa ná ­hodou znova p ozr ieš na r ieku a s ú ža ­som z is tíš , že len ivý prúd nes ie v š e tk y o d p a d k y vľavo. S poč ia tku nech ce š ver ii v la s tn ý m očiam , po tom si v ša k sp o m e ­n ieš na h o d iny ze m ep isu v šk o le /k d e si nedáva l asi ve ľm i pozor / a rozpam ä­tá š sa, že v n ie k to rý c h riekach pre n iká príliv zn a č n e ď a le k o do ústia a teraz sa m ô žeš o tom sám presvedč iť.

P ekne bývajú t í to A ngličania . V ež ia ky sú zväčša iba v City, kd e sa úraduje, v o s ta tn ý c h š tv rtiach sú troj-štvorposcho- dové budovy, aj n ižš ie , s m in ia tú rn ym i zá h radkam i pred dom om a väčším i za n ím , so sý to ze len o u trávou a ozdobným i ze le n ý m i kr ia km i, hoci je zač ia tok z im y . N ie k o ľk g b lokov má sp o lo čn ý parčík , udržiavaný, s lav ičkam i vyzý v a jú c im i k poseden iu — ale dnu nem ôžeš , lebo je ,.For re s id en ts o n l y “, iba pre dom ácich . Tak sa vyberieš do v e ľk ý c h vere jných parkov, H yde Park, St. ja m es 's Park,

alebo in ý c h a obd ivu ješ oázu k ľudu , vodného v tác tva a m a jes tá tn y ch , roz lo ž i ­tý c h s to ro čn ých strom ov, k to ré dokáza li praotcovia m es ta zachova l uprostred to ­ho h lu k u a zhonu. S tre távaš ľud í a p re ­kvapuje ťa fa k t , že skôr s tre tn eš ženu so psom ako že n u s m a lým d ie ťa ťom . V y ­p y tu je š sa a z is tíš , že p la ten á m a terská d o vo len ka v našom poňatí tu n e e x is tu ­je, že o dobré za m es tn a n ie je v e ľ k ý zá ­u jem a že n e n ik nezaručí po pôrode n á ­vrat na pôvodné m ies to , že m lad í m a n ­že lia sú zväčša za d lžen í , sp lácajú dom, auto a že si d ie ťa proste nem ôžu dovo ­li ť a v y jd e ti , že reprodukciu národa z a ­bezpeču je v la s tn e , ,w o rk in g c lass“.

jed n o d u ch í ľu d ia to nem ajú ľa h k é v te jto p e k n e j a bohatej krajine . A tak m ožno sledova ť v rozhlase d ilem u sta ré ­ho deduška , k to r ý dosta l od v lá d y p re d ­v ia n o čn ú podporu 10 lib ier a teraz n e ­vie, či sa má za t ie pen iaze eš te raz v živ o te poriadne n a je s ť a o s lá v iť Vianoce m oriakom a tra d ičn ý m pudingom , alebo ich dať na pa livo , ako radí uzim ená m anže lka . A z im a bola to h o roku naozaj n epríjem ná . E n erg e tická kr íza , zn ížen ie p a livových rezerv až na k r i t ic k ú h ladinu, čo sa spä tne odrazilo na obm edzovaní energ ie pre p r ie m yse l , v ied lo ku drastic ­k é m u tro jdňovém u pracovném u tý žd ň u , k to r ý najviac postiho l pracu júcich s ho ­d inovou m zdou — n a jchudobne jš iu v r s t ­vu obyva teľs tva .

B y t v A n g lic ku a n ev id ie ť Oxford a Cambridge? Celá a rc h ite k tú ra tých to m ies t je stredoveká . S tarostlivo udrž ia ­vané a renovované s ta roby lé co lleges sú p a m ä tn íko m p a n o vn íko v , b iskupov a

š ľach ticov , k to r í ich za lož ili . Každá co l- leg e má z troch strán izby š tu d e n to v , n a š tv r te j k a p ln k u a jedá leň a uprostred ze le n ý za trá vn en ý š tvorec , o b ko le sen ý k r y tý m i chodbam i a arkádam i. V šetko pôsobí u k ľu d ň u jú c im , povznáša júcim do j­mom. M oderný zhon nep ren iká do te jto ka m en n e j n á d hery , často a le ani do tra ­dičného po ň a tia štúdia. A ta k z 34 c o l le ­ges v Oxforde iba 10 p rijím a aj d ievča ­tá na štúd ium . Form a š tú d ia je od lišná od našej. K aždý z 1200 vyuču júc ich v Oxforde má na starosti 6— 8 š tuden tov , s k to rý m i prav idelne k o n z u l tu je k a žd ý tý žd e ň . Ť ažisko práce š tu d e n ta je v in ­d iv iduá lnom štúdiu , v sa m o sta tn o m v y ­h ľadávaní pram eňov v kn ižn ic ia c h a spracovaní dane j té m y vo fo rm e ese je v rozsahu asi š ie s t ich strán t ý ž d e n n e . Na záver sem estra sa š tuden t podrobí p íso m ­ne j sk ú šk e , k to rú hodnotí bodovým s y s ­tém o m skúšobná kom is ia . Angličan ia sú hrdí na tú to fo rm u š túd ia i na d o s ia h ­n u té v ý s le d k y , k e ď naprík lad Christ Church College v O xforde vyprodukova la tr in á s ť m in is te r sk ý c h predsedov, alebo Cambridge, s prírodovednou tradíciou , N ew tona , C avendisha a Harveya.

V d ivad le m ožno v id ie ť vše tko od k la ­s ického ba le tu po zm o d ern izo va n éh o Sha- kespeara. fe s y m p a t ic k é , že A ng ličan ia sam ou úctou k to m u to v e l iká n o v i n e ­sk o s tn a te l i , a ta k The Royal S h akespea - re C om pany v S tra tfo rde uvádza n e tra ­d ičnú in scenác iu ko m éd ie „Ako sa vám páči" s h rd in ko u R osalindou v jeansoch , jud istom m ies to zá pasn íka a rock 'n rol- lom m ies to sobášneho tanca. V eď p o d ­s ta tn ý je k o n f l i k t m e d z i ľu d sk ý c h v z ťa ­hov a ten je ro v n a ký d n e s ako za č ia s Shákespeara . M arta Šimová

Mimofakuitná práca členov KŠB s mládežou(Dokončenie z 9. str.)

nom celoslovenskej komisie pri Ústrednej stanici mladých prírodo­vedcov a OR PO SZM). Ďalší naši pra­covníci sa angažujú ako recenzenti súťažných prác. Pôsobíme tiež ako in­štruktori v odbore botaniky a zoológie

I. všezväzovv zjazd nefrolOgov v MinskuV d ňoch 1.—4. o k tó b ra

1974 sa k ona l v h lavnom m es te Bieloruskej SSR — v Minsku — I. všezväzo- vý zjazd nefro lógov . Zjazd o rg an izo v a la Všezväzová n e í ro lo g ic k á spoločnosť na če le s akad em ik o m E. M. Tarajevom, znám ym au to ro m dvojd ie lnej mo­n o g ra f ie o k l in icke j ne- f rológii .

Do p ro g ra m u z jazdu bo­li z a r a d e n é a k tu á ln e p ro ­blémy v k l in icke j nefro- lógii: o rg a n iz á c ia k l in ic ­kej n ef ro lóg ie v ZSSR, nozo log ické , morfologic- ko-funkčné a g en e t ick é a spek ty chorôb obličiek pri k o lag én n y ch a iných sys tém ových ochoren iach , d iag n o s tik a a l iečba c h ro ­n icke j pyelonefrid i ty , lieč-

g lo m eru lo n e fr i t íd , ako aj n iek to ré o tázky l ieč ­by c h ro n ick e j obličkovej n edos ta točnos t i .

Rozvoj sov ie tskej k l in ic ­kej n e í ro lô g ie v p os le d ­n ých ro k o c h bol ob rov ­ský, o čom svedčí okrem iného aj 338 p r ih lá se n ý c h a p r i ja tý ch p re d n á šo k do ' sú h rn o v z jazdových m a ­te r iá lov . Z n ich bolo p r e d ­n e s en ý ch 166 p red n ášo k

počas 4 dní rok o v an ia zjazdu. Na z jazde o dzne ­li aj p re d n á šk y z a h r a n ič ­ných de legác ií , česk o s lo ­venská d e leg ác ia sa tam p rezen to v a la dvoma p re d ­náškam i.

Z ah ra n ič n é d e legác ie p r i ja l počas z jazdu m i­n i s t e r zd rav o tn íc tv a Bie­lo ru sk e j SSR, akadem ik N. F. Savčenko, k to rý je sú č asn e p red n o s to m u r o ­logickej k l in iky a t rans- p la n ta č n é h o s t r e d i s k a na L ekárske j f a k u l te v Min­sku. Takto ú čas tn íc i zo z a h ra n ič ia m al i možnosť n avš t ív iť u ro lo g ic k ú k l i ­n ik u a d isku tovať s p r a ­covníkm i o t r a n sp la n ta č - nej a d ia lyzačne j p ro b le ­m atike , ako aj o výuke p o s luc háčov n a tam ojše j l e k á r sk e j f ak u l te . Do­te r a z u sk u to č n i l i vMinsku 26 k a d av e ró zn y ch t r a n s p la tá c i í oblič iek u 24 chorých , z k to rý ch 4 ch o r í s ve lm i dobrou funkc iou so l i tá rn e j ob lič ­ky boli d em o n š tro v an í z a ­h ra n ič n ý m ú čas tn ík o m zjazdu.

T retí deň z jazdových rokovan í bol venovaný

n ávš teve n eď a leke j Chaty- ne, p a m ä tn éh o m iesta , kde 22. m a rc a 1943 n e ­meckí faš is t i um uči l i 149 fudí. Dnes je v C hatyni rozs iah le m auzóleum , vy­budované s m im oriadnym a rc h i te k to n ic k ý m zmyslom p re p ie tn u sym boliku to h ­to m iesta . C ha tyň p r ip o ­m ína náv š tev n ík o m z ce ­lého sv e ta f a š is t ic k é zver ­s tvá z II. svetovej vojny, s ú č asn e v a ru je a b u rcu je svedom ie ľudí, aby sa n ič podobného n ikdy viac n a sve te už neopakovalo .

I. všezvflzový zjazd n e ­f ro lógov v Minsku uk áza l , že sov ie tsk i nefro lógov ia r ie š ia na š i ro k e j p la t fo r ­me vše tky z á k la d n é p ro ­b lémy k l in icke j n e f ro ló ­gie. Výsledky výskum u uvádza jú hn eď do praxe. N ajlepš ím dôkazom toho je im uno log ická a imuno- h is to lo g ick á d iagnos tika ob ličkových chorôb , k to ­r á s a robí už n a m nohých n e f ro lo g ick ý c h a urolo- log ických p rac o v isk á c h v sp o lu p rá c i s p a to lo g ick ý ­mi h isto lógm i.

MUDr. Miroslav Mydlík,CSc.

pre potreby KPÚ a pedagogických stredísk. Rôzne záujmové podujatia mládeže podporujeme aj hmotne, napr. v priestoroch KSB sa t. r. usku­točnili dve krajské pionierske súťa­že, v entomológii a v aranžovaní kvetov. Pre prvú z nich sme zriadili a pre všetkých záujemcov sme sprí­stupnili kolekciu súťažných exponá­tov. Minulého roku sme obdobne po­máhali zaistiť súťaž v poznávaní vtá­kov.

Inou sférou našej práce s mláde­žou je odborne-metodická a vedecko- popularizačná publikačná činnosť. Dvaja príslušníci nášho kolektívu sú odbornými redaktormi štvrťročníka „Mladý prírodovedec”, účelového ča­sopisu Krajskej stanice mladých prí­rodovedcov v Košiciach, ktorý vychá­dza v náklade 3000—6000 výtlačkov. Na jeho stránkach v tomto roku zve­rejnili členovia KŠB 5 metodických príspevkov. V dennej tlači sme publi­kovali 30 rôznych popularizačných príspevkov pre mládež. Rozhlas vy­sielal 3 naše relácie s prírodovedným zameraním. Bohatá je aj naša kon­zultačná činnosť v oboroch botaniky, zoológie a akvaristiky. Chodia sa k nám radiť pionieri a zväzáci, neraz aj ich učitelia a pionierski vedúci.

KDPM a KR PO SZM v Košiciach ocenili spoluprácu nášho kolektívu pri riadení záujmovej činnosti mláde­že. Pri príležitosti osláv 25. výročia PO SZM udelili našej katedre a dvom jej pedagógom čestné uznanie za prá­cu s mládežou.

V ďalšom období túto našu úspeš­nú prácu budeme ešte intenzívnejšie rozvíjať.

RNDr. Zd. Vostál, CSc.

Mesiac ČSSP na PrFUž v ok tób r i 9a zú čas tn i l i p o s lu ­

c h áč i i z a m e s tn a n c i o s láv 30. v ý ro ­čia K arp a tsk o -d u k e lsk e j ope rác ie v sá le k in a Úsmev. S lávnostný p re jav p re d n ie so l z á s tu p ca Čs. a rm ád y a na z á v e r bol p re m ie tn u tý sov ie tsky film.

Pri p r í le ž i to s t i o tvo ren ia M esiaca ČSSP a 57. výročia VOSR sa 4. n o ­v em b ra usku točn ilo s lá v n o s tn é celo- f ak u l tn é zhrom aždenie , n a k torom h lavný pre jav p re d n ie so l d ocen t RSDr. Kapišovský, CSc. V tom tý žd n i sia n a ­ša f a k u l ta z ú č a s tn i la spo lu s o s ta t ­ným i š tu d e n tm i a ž iakm i n á š h o m es ­ta lam piónového sprievodu.

Pre jed n o t l iv é ro čn ík y sa u sk u to č ­nil i besedy s p r iam ym účas tn íkom K arpa tsk o -d u k e lsk e j operác ie p lukov ­n íkom Sabadošoim so ziaimerainím na sp o lo č n ú bojovú ces tu n aš ich a so ­v ie tsk y c h vojakov.

K v rch o ln ý m ak c iám u sp o r iad an ý m p rá v n ic k o u fak u l to u p a t r í III. r o čn ík b ask e tb a lo v é h o tu rn a ja v y sokoško lá ­kov O pu tovný poihár MV ZČSSP v K ošic iach pri p r í lež i tos t i os láv MČSSP a 15. výročia za ložen ia UPJŠ. Usku­točnil sa v dňo<ch 2 2 . -2 4 . 11. zaú čas t i PrF KU v P ra h e , PirF J. E. Pur- kynô v Brne, PrF UK v Bratis lave , Univerzity Palaokého v Olomouci, Univerzity P. J. Š a fá r ik a v Košiciach a A k adem ika Sofia. Víťazom tu r n a j a sa s t a la P rá v n ic k á fa k u l ta UPJŠ.

N ev y h n u tn o u sú č asťo u osláv MČSSP je i výzdoba a n á z o rn á ag i tá c ia , akoi z ískavan ie o d b e ra te ľo v sov ie tskej t lače . Poslucháči jednotl ivých ro č n í ­kov a sk u p ín n av š tev u jú p re d s ta v e ­n ia sov ie tskych filmov.

Medzi ďalš ie a k c ie p a t r í n áv š tev a p a m ä tn ý c h m ies t p o s lu c h áčm i I. r o č ­n ík a a po ložen ia vencov, výstava so ­vie tske j l i te ra tú ry , vystúpen ie m lá ­d ežn íck e h o súboru v sov ie tskej po ­sá dke v Jelšave a n ávš teva siene bo ­jových t rad íc i í n a Vysokej ško le le ­tecke j zam e s tn a n c a m i PrF, spo jene j s besedou s p lu kovn íkom Ďavojským.

K zau j ím avým akc iám , v k to rých si p o s lu c h áč i n a š e j f ak u l ty m ôžu ove­r iť sv o je zna los t i , p a t r í n iekoľko sú ­ťaží. P redovše tkým Pušk inov p a m ä t ­ník, n,a k to rom sa každ o ro čn e s t r e ­távajú na j lepš í r e c i tá to r i . Ďalej sú to Melódie p r ia te l s tv a a kvíz Čo vieš o ZSSR.

V yvrcho len ím a u k o n čen ím osláv MČSSP bo la s lá v n o s tn á ak a d é m ia v Dome um en ia , k to r á sa u sk u to č n i la 10. d ec e m b ra za účas t i pos lucháčov a z a m es tn an co v ce le j univerz ity .

Eva Medveová

vysokoškolákov

$ i i f

Č S S R

UPJŠVYSOKOŠKOLSKÁ KONFERENCIA

HLAS

Už dva roky ubehli od prvej celo­štátnej vysokoškolskej konferencie, ktorej závery sa stali základom čin­nosti organizácií SZM na vysokých školách. Areál Vysokej školy poľno­hospodárskej sa zaplnil mladými ľuď­mi, ktorí prichádzali zhodnotiť, ako sa podarilo splniť naše predsavzatia, v ktorých oblastiach práce máme úspechy, ale i nedostatky.

Novoročné predsavzatia sa rodia často> veľmi unáhlene a rovnako rých­lo sa na ne zabúda. Aj v aule Vyso­kej školy poľnohospodárskej zazne­lo mnoho nových nápadov. Ale ne­vznikali ako novoročné predsavzatia. Príprava delegátov totiž nezačala až v Suchdole. Už pred prázdninami zbierali svoje prvé podklady, radili sa, vyberali námety, triedili poznat-

k y ‘A už prišlo obdobie, keď sa písali

prvé odstavce k diskusnému vystú­peniu. Na prvých schôdzkach delegá­ti dostávali do rúk materiály II. CVK, prvé pripomienky zaplnili okraje strá­nok materiálov a poznámkové blo­ky. Konečne bolo všetko' pripravené. Ale ešte ani vo vlaku, v autobuse, v izbách suchdo'lského internátu nepre­stávala výmena názorov a dokončova­li sa posledné poznámky.

Začalo sa to v Karolíne slávnost­ným zasadnutím CSÚV SZM pri prí­ležitosti II. CVK. Blikanie modrého svetla na streche volgy oznamovalo— pozor, uvoľnite cestu! Jeho farba akoby predznamenávala i belasosť, ktorá prebleskovala za oknami 10 autobusov. Ľudia sa obracali, zasta­vovali a pýtali sa v duchu, čo sa de­je. Ten, kto si stačil prečítal Smenú alebo Mladú frontu, poznal odpoveď na túto otázku. Modrosť, ktorá bola akoby odrazom predchádzajúceho pekného rána, halila študentov — zväzákov, delegátov II. CVK SZM. Na chvíľu zaplavila Staromestské námes­tie a priľahlú Železnú ulicu a pre­liala sa do auly Karolína. Tu sa roz­

vinila pri potlesku, ktorý bol malou, ale o to úprimnejšou odmenou tým, ktorí v predvečer 17. novembra — Medzinárodného dňa študenstva — prevzali najvyššie zväzácke vyzname­nanie za prácu v mládežníckom hnu­tí.

Skôr, ako sm e začali rokovat, pri­šiel m edzi nás S tudáček-konferáček. Predstavil sa ako výtvor poslucháčov Fakulty žurnalis tiky KU v Prahe a sľúbil, í e nás do konca konferencie neopustí. Stal sa našim kamarátom , in form ovaným a in form ujúcim o v še t­kom , čo sa dialo okolo.

Pracovná časť konferencie začala rokovaním v pléne za účasti straníc­kej a vládnej delegácie, vedenej sú­druhom Štrougalom. Vo večerných hodinách pokračovalo rokovanie v sekciách. Jeho charakteristickým zna­kom bola panelová diskusia, ktorá prispela k vysoko pracovnému cha­rakteru konferencie.

Odznelo veľa podnetných návrhov zo skúseností v tej-ktorej oblasti na tej-ktorej fakulte. Mnohí z nás si uve­domovali: aha, to by sa dalo apliko­vať i u nás! Podnety vychádzali hlav­ne z príspevkov obsahovo bohatých s malým rozsahom, žiaľ, vyskytli sa i opačné.

Sedí zajíc na m ezi a brousí sidrápky. Jde ko lem Uška a ptá se: „Co tady déláš, za jíc i“? „Ale, brousím si a uteče. Potom pŕijde vlk , divá se drápky na m edvéda.“ Liška se lekne chvíli na zajíce a nakonec se také zepiá: „Copak tady déláš, zajíci?" „Ale, brousím si d ráp ky na medvéda.“ í v lka to podésí a radéji rýchle od-béhne. Nakonec prijde m edved, sezájm em pozoruje zajíce a pak se ze-ptá, co tu zajíc delá. „Äle, brousím si drápky a kecám a kecám .“

Vtip, ale delegátúm na jednání sek- ce ideové-výchovné práce SSM pfipo- m nél i néco jiného. Rozhodující pro­ces ko m u n is tické výchovy probíhá i

(Pokračovanie na 12. str.)

VYSOKOŠKOLSKÁ KONFERENCIAve vyučování. Zde se však stále v y ­sky tu je mnuho nedostatku , problému, které se musí vy fešlt . Svazáci o nich m nohdy védí, m luvi o nich, ale tím to často konči. Jejich podíl na zkva- li tnén í vyučovacího procesu je vétši- nou m inim álni a ani v jednotlivých plánech kom unistické výchovy na vy ­so kých školách se jejich p fipo m ínky neobjevují. Takové jsou alespoň do- savadní zkušenosti z Prahy.

Každý z nás mohol byť prítomný len na jednej z desiatich sekcií, a preto sme zvedavo očakávali správy z ich rokovania, ktoré boli prednese­né v diskusii rokovania pléna.

Čísla hovorí

tfčast študenti na prednáškách a

v ŕoce 1974

V správe sekcie komunistickej vý­chovy bol zdôraznený význam podie­lu SZM na tvorbe plánu IVP na fa­kultách a výchova vlastných propa­gandistov. Je potrebné posilniť vplyv na neorganizovaných študentov, obo­hacovať plán IVP o nové formy, špe­cifické pre jednotlivé VŠ a využívať dobré skúsenosti z práce FDJ a VLKZM v tejto oblasti.

Sekcia SVOČ podčiarkla význam vy­pracovania zásad jednotného systému zapájania študentov do ŠVOČ v nad­väznosti na plány výskumu katedier. Treba zabezpečiť, aby sa ŠVOČ stala organickou súčasťou výuky na vyso­kých školách. Príťažlivou sa stáva pre nás úloha vytvárania medzinárodných študentských vedeckých kolektívov.

Rokovanie sekcie študijnej proble­matiky sa sústredilo na socialistickú súťaž o> najlepšiu študijnú skupinu SZM.

Zo správy z rokovania sekcie LA vyplynula potreba i naďalej organi­zovať medzinárodné výmenné brigády zamerané na družobné styky podľa družobných miest. Pri organizovaní domácich brigád sa treba zamerať hlavne na rezorty stavebníctva, poľ­nohospodárstva a výživy.

Sekcia družobných stykov zamerala svoje rokovanie na realizáciu línie

prijatej XI. kongresom Medzinárod­ného zväzu študenstva.

Kultúrna a záujmová činnosť je veľ. mi rozsiahla a málo prepracovaná ob­lasť na vysokých školách. Správa kul­túrnej sekcie hovorí okrem iného o význame koordinácie záujmovej čin­nosti a vypracovaní jednotnej koncep­cie klubovej činnosti.

Základom riadiacej a organizátor­skej práce v internátoch bude vytvo­renie kvalitného funkcionárskeho zbo­ru na dva roky. Nedostatok internát­nych priestorov vo vysokoškolských centrách si vyžaduje výstavbu nových a zároveň úpravu starších kapacít.

Správa sekcie sociálnej problemati­ky poukázala na tri závažné problé­my: zvýšenie zdravotníckej starostli­vosti, organizáciu mimovyučovacieho času a zavedenie pevného štipendijné­ho poriadku.

Z rokovaní kuch yňské sekce. Poné- kud neobvyklá sta tistika části toho, co bylo snédeno za celou konferenci: 85 kg šunkového salámu, 75 kg cikán- ské pečené, 120 kg uzeného masa, 45 kg šunky , 110 kg párkä, 94 kg másla, 1500 syrových trojuhelníku, 65 kg eidamu, 240 kg vepfového, 151 k g rošténky , 140 kg te le c íh o . . . jenom za jeden den púl tuny brambor.

Rokovanie športovej sekcie pouká­zalo na potrebu riešiť v ČSSR jednot­ne problém telesnej výchovy na vy­sokých školách, klásť dôraz na roz­voj masovej telesnej výchovy a špor­tové akcie zamerať k 30. výročiu oslo­bodenia a k spartakiáde.

Vnútroizväzová práca tvorí chrbticu činnosti SZM. Vnútrozväzová sekcia sa dotkla mnohých jej „nervových vý­bežkov“. V oblasti kádrovej práce zdô­raznila potrebu zdokonaliť politickú a odbornú úroveň kádrov, čiže: dob­rý funkcionár = dobrý študent. Na úseku práce s členskou základňou načrtla možnosť vytvoriť kontrolnú komisiu. Prerokovala návrh štatútu

CV SZM, i námety pre spoluprácu s organizáciami SZM v závodoch a s PO:

Povedalo sa veľa nového, veľa sa i riešilo, bolo by sa i viac, k e b y . . .

Mezi všem i lidmi, ted y i mezi s tu - d e n ty sa v y sky tu je pár tzv. k d y b y-l o g ä. S lävko k d y b y jim pusobí v ý ­borné na krevn í obéh, zvyšu je jim chu t k jídlu, s tím to s lovem na rtech se jim lépe usíná. Jak asi vypadá se k ­ce kd yb y lo g u ? Z kusm e se jí zúčast­nil. Právé začínají — p sssst — ta k už poslouchejm e.

K dybylog A: „Pánové, je vám dou- fám jasné, že kdyb ych mél o néco vyšší IQ a vétší. pole znalostí, do ­hral bych se ne tu šených objevú, zna- menajících obrovský prínos pro bla­ho celého sveta. Pro naši sekci mám ten to návrh — co kd yb y nás, kdyby- logú, p fib y lo ? Sila kdybylog ie by se zm nohonásobila a m ohli bychom lépe päsobit na l id s tv o . . . Co tom u ríká- te? “

Do d iskuse sa prihlásil další k d y ­bylog — B: „Ovodem bych ch té l po- znam enat, pánové, že kd yb ych u m é l rnalovat, byl bych zrejm é jedn ím z nejvétších um élcä celé ku ltúrn i h is ­tórie. Pro naše společné zá jm y jsem vym ysle l teórii — co kd yby se od zitrka nem uselo délat? Zauvažujte! Výhody tohoto rešení jsou nasnadé. K dybychom nepracovali, nepotrebova­li bychom drahé suroviny, složité stroje, u še th li bychom energii a za získané úspory si užívali jen sam ých ra d o s t í . . .

Nasleduje živá diskuse. Jen jeden kdybylogú ne f íká nie. V tom se zve ­dú a pronáší pam ätná slova: „Mám pro vás to nejlepší rešení, pánové.“ Dramatická odm lka a do ticha znt hlas: „Co kdybychom m y kdybylogo- vé väbec nežili? Tím bychom vyfešili vše, co nás tiží, veškeré problém y, neúspechy, m in d r á k y . . . "

A tato geniálni m yšlenka byla na- konec p fija tá jako usnesení slavné sekce kdybylogie.

Najbezprostrednejšia atmosféra sa vytvorila na rokovaní izbových sek­cií. Prispeli nielen k hlbšej výmene skúseností, ale i k odkrytiu zákulisia konferencie rukami zainteresovaných. Pochopili sme, prečo sa za tou per­fektnou organizáciou, ktorú si v prie­behu konferencie pochvaľoval temer každý, skrýva odmietavý postoj tých, ktorí nám uvoľňovali miesta. Čo by ste povedali, keby ste našli na stole lístok: „Nemyslete si, že jsme se odsud stehovali dobrovolne!“ Asi by ste si položili otázku — kam sa vlast­ne sťahovali?

Ani sme si nestihli uvedomiť, ako prišlo finále. Nešlo v ňom o vavríny víťazov, ale o nové, minulými skúse­nosťami motivované plány a úlohy, ktoré majú v budúcnosti skvalitniť našu zväzácku prácu. Jeden z kritic­kých výrokov na adresu študentov bol: „Študent místo myslivny má há- jovnu, pouze háji naučené poučky.“ Záver rokovania II. CVK SZM potvr­dzuje opak. Neprijali sme totiž no­voročné predsavzatia, ale zodpovedný program, ktorého tvorcami, obhajca­mi i vykonávateľmi sme my sami.

Zdenka Bieláková, Michal Pitoňák, Eva Čellárová

seminárich podie ročnítoi

- prednášky

100% 100%

40*

□ - semináre

100*60*

15*

JZZA

■ 20* 1 0 * i ------

JUH_

/idealizováno/

2*

I. roč. II. roč. III. roč. IV. roč. V. roč.

predpokláúaný stav po CViC / n e i d e a l i z o v á n o /

100* 100i,

m ~\

I, roč. II. roč. IV. roč. V. r o č .

Pre nás - bez násVäčšina čitateľov — prvákov z LF už

určite uhádla, že chcem hovoriť o toh­toročnej medickej imatrikulácii. Bola pre nás, ale bez nás.

Na všetkých vysokých školách sa kaž­doročne robia postimatrikulačné večier­ky, ktoré sú určené pre poslucháčov pr­vého ročníka. Na týchto večierkoch sú prváci slávnostne pasovaní do radov po­slucháčov vysokej školy. Samozrejme, tento slávnostný proces je robený s hu­morom a každá fakulta má akési svoje charakteristické skúšky zdatnosti, vtipu alebo pohotovosti, ktoré prvák (vlastne ešte len nulták) musí zdolal, aby ho definitívne za prváka uznali. Preto ne­čudo, že sme sa na Imatrikuláciu všet­ci tak velmi tešili. Ztaľ, pre väčšinu z nás ostalo len pri tešení. Pre prvákov z LF starší kolegovia pridelili len 80 lístkov, takže po odpočítaní všetkých funkcionárov sa do každej skupiny ušil u t len dva lístky. Pokiaľ berieme do úvahy, že v jednej skupine je 12 ľudí a všetkých prvákov je voľačo nad tristo, je to počet trošku malý. Tí, ktorí býva­jú na Internáte, sa mohli aspotí potešil, keď tm starší kolegovia, bývajúci s ni­mi na jednej Izbe, po večierku povedali— ale vieš, nebolo to až také slávne, vieš, to minulého roku, keď som tam bola, mala som najkrajšie šaty, a pred­minulého roku som tancovala s profeso­rom . . . . a predstav st, to bolo asi pred troma rokmi, stala sa mi taká trápna v e c . . .

V pondelok ráno, keď sme sa opät zlšlt na prednáške, zistili sme, že prvá­ci predsa len neobišli celkom naprázd­no. Co podríikavejší navštívili kolegov prvákov na hutníckej, elektrotechnickej čt strojníckej fakulte. Pohostinní techni­ci nás medzi sebou radi privítali, mys­leli sl, že sme im radi (rady j dali pred­nosť pred Imatrikuláciou medzi vlastný­mi. Málokto tušil krutú pravdu — že medzi vlastných sme sa nevmestili, a tak keď sme chceli vedieť, čo to ima­trikulácia vlastne je, boli sme nútení prljat pohostinstvo Iných.

Imatrikulácia prešla, preštel žiaľ aj hnev, a my dúfame. V 'čo? To je pred­sa jasné. Možno raz, až budeme druháci, tretiaci. . . , možno vtedy budú na večie­rok pre prvákov ešte vždy chodit len študenti z vyšších ročníkov, a my mož­no dostaneme lístky. Tak dúfame.

Prváčky z LF

Prváci, prváci, prváci...Vystúpim až na 11. poschodie internátu FF, aby som sa zblízka pozrela

na prvákov a prenikla za ich ešte nestvrdnuté kožky.11. poschodie je osadené výlučne prvákmi. To kvôli aklimatizácii, aby

zo snenia neboli vrhnutí rovno na zem. Samozrejme, vyskytujú sa aj na nižších poschodiach; nie žeby ich niekto chcel ukrátiť o aklimatizáciu, to teda nie, ale poznajú alebo majú prostriedky, ktoré prípadne možné nára­zy tlmia. Názory týchto sú všeobecne málo platné, preto si to smerujem hore na jedenáste. Bez uvažovania otváram dvere na izbe, v ktorej sme kedysi ulamovali belasé sny z oblohy.

A tu začínam svoje interview.

AKO SI SA ZMIERILA S TÝM, ZE SI NA VYSOKEJ ŠKOLE?

Bojka: Zapasovala som sa. Pomohla mi pr i tom aj le tná brigáda.

Mária: Nie som zvyknutá na d rs ­ných a a rogantných ľudí na východe.

TÁTO TVOJA POZNÁMKA SA VZŤA­HUJE VLASTNE NA KOHO: KOLEGOV, PREŠOVČANOV, ŠKOLU?

Mária: Tak všeobecne. Je to názor v iacerých zo s tredného Slovenska. V učení sa v lastne nič nezmenilo, p r i ­pravujeme sa priebežne na všetky se­mináre. Tak to bolo i na strednej škole. Štúdium osvety nám skrá ti li na štyri roky, a tak sa nám to r iadne nahustilo . Na všetko an i nestačíme.

MYSLÍŠ, ZE SKÚŠKOU DOSPELOSTI JE MATURITA ALEBO AZ PRIjlMAC- KY NA VYSOKO ŠKOLU?

Mária: Kto sa poctivo učil celé šty ­ri roky a potom cez akadem ický týž­deň na m atúru , vie, aké to je. A kto to odflákal a mal šťastie, môže tv r ­diť, že to bola ť ra ška a formalita . M aturita sa mi zdá byť rovnocenná prij'ímačkám.

Bojka: Neuznávam skúšky dospe­losti. Myslím, že sú rovnocenné.

KULTÚRNE MOŽNOSTI PREŠOVA— STRETLA SI SA UZ S TÝMTO PROBLÉMOM?

Mária: Myslím si, že aké-také mož­nosti by tu aj boli, ale nikto nám n e ­odporúča ísť do Hviezdy, Dukly a tak podobne. A vlastne na to ani nem á­me, veď vieš — študenti.

MÁM NA MYSLI KINO. DIVADLO.Mária: Objednali sme si už perma-

m entky do divadla, ale zatiaľ sa nič ncdG js.

V KINE SI EŠTE NEBOLA?Mária: Boli sme tr ik rá t .Bojka: Nemám čas, a vlastne ani s

kým.JE TO NARÁŽKA NA CHLAPCOV,

ALEBO PRIATEĽKY?Bojka: Oboje. S tarší už vytvorili

skupiny či páry. My sme cudzí, n e ­máme tu nikoho. Na s trednej škole sa žilo kolektívnejšie. Tu sa po p red n á š ­kach každý rozuteká svojou stranou.

Mária: Myslím, že by mali byť k lu ­by mladých, ne jaké spoločné podu ja ­tia, aby sa človek mohol večer od­pútať, zoznámiť sa, poznávať — pocí­tiť pulz generácie . MM

A ešte raz odpovede prvákov — tento ­raz medikov — na jednu-jedinú otázku: aký dojem máš z vysokej školy?

Braňo: Vynikajúci.Viera: To ešte uvidím.Dušan: Zatiar je to ešte dobré.Jožo: Ja nemám žiadne dojmy.Vlado: Som prekvapený.Jano: Strach a hrôza.Ev<a: Zmiešané.Anka: Zhon.Eva: Ja by som najradšej zutekala. Miro: Môj názor nie je hoden uverejne­nia.Maťo: Je to proste úžasná.Igior: Som dojatý.Eva: Zmätený.Eva: Mám biedne pocity.Milka: Ešte som sa tu poriadne nevy-

Anka: Radšej s i zahryznem do jazyka. Clla: Keby sa nebolo treba tak veľa učiť, tak by sa mi celkom páčilo.

Beánia filozofickáVyhlásená na 16. 11. 1974 do PKO

a podlá plánu sa i konala. Tu však plánovanie ako také i končí. Boli na nej síce, ako sa aj patrí, prijímaní prváci do cechu filozofického, ale chýbali tu piataci, ktorí boli v drvi­vej väčšine na súvislej pedagogickej praxi. Ich neprítomnosť sa prejavila najmä vo finále, keď nebolo toho, kto by si to ešte naposledy rozkrútil.

Prítomní sa bavili modernou te le ­víznou metódou — spracovanie člove­ka na diváka. Dívali sa zo svojich fľaškových zákutí na niekorkých smutných komikov, ktorí to chceli rozkrútiť aspoň ako verklík. Bezús­pešne, pretože jediným verklíkom už bola beatová skupina. Neustále viaz­la na javisku i mimo neho. A keďže bola riadiacou pákou celého večera, všetko dokola uviazlo s ňou.

Ideálnym riešením by bol celove­černý program, ktorý by dával iskru celej zábave, a nekončil by mdlo hneď pri prvákoch. Tí, akoby vytušili možnú trápnosť situácie, už vopred sa zriekajú cti byť na nej prítomní. A tak sa beánia stáva záležitosťou

vyšších ročníkov, ale aj o ich pria­zeň treba začať bojovať. Mal by ko­nečne prestať platiť úkaz taký, pôjdem sa pozrieť,veď už možno tohto roku nastane zázrak dákyl MM

Zaslúžený odpočinok.

V inaše] p am ä tn e j izbe v in ­t e r n á t e FF sa n a c h á d z a n ie ­koľko r a r í t sve tového význia^ m u. N ajčers tve jš ím exponátom je s a m o ra s t zem iaka , u m ies t ­n ený n a l ino leu m edz i sk r iňou a dveram i, kde v ď a k a zú ž e n é ­m u p r ie s to ru d o c h á d z a k s a ­m o č in n ém u v e tran iu . N ep re ­n ik n e sem an i p r iveľa svetla , p r í ro d a tu v y tv o r i la op t im á ln e podm ienky p re d lh o ro č n é u sk la d n e n ie exponá tu . Bohu­žiaľ, n ie je to jeho s tá le m ie s ­to . Občas, keď n á s navštív i u p ra to v a č k a , p re su n iem e ho do iných, m enej vyhovujúc ich p r ies to rov . Máme už vše tc i n am á le , o n e d lh o sa to u zav r ie karoim, n a k to rom sa budú po­dáva t h ran o lk y . Ešte p red tým , než n á š exponá t p re n e p o c h o ­pen ie o rgánov [n a d r ia d e n ý c h i t r á v i a c i c h ) z íde zo sve ta , ro z ­poviem e p r íbeh , k to rý sa mu odohra l .

Na llpiamskych kopcoch sa v tom čase p r e h á ň a l iba v e t r i s ­ko a sypa l dážď n a ce lé ze- miačlskí) . A ta k zem iak i so svojim i d ru h m i k rá t i l sl t e n ­to psí n e č a s tak , že rás to l , potom chvíľu p r i j ím a l m yšku o k a tú a n ak o n ie c o t rá v e n ý z toiho h u k o tu a vy lupovania z h n i tý c h n á d o ro v zača l sa uäiť p lávať . Všetko p re z á c h r a ­n u úrody.

Až raz a k á s i babka p o v ed a la dedkovi p redsedov i JRD, že je zle a n a jv y š š í čas pozb ierať , čo sa u rod ilo . Dumali vše tc i v užšom i š i r šo m rod innom k r u ­hu, zavo la li i päť párov koní n a po radu . Keď z ly h a la t a k t i ­k a i tec h n ik a , zača lo sa otvo­r e n e kum štovať : l i lozófov t r e ­ba povolať , tí doikážu k rum ple plozbierať.

Filozôfi nem ešk a l i a n i h o d i ­n u , už o s iedm ej zasad l i raai p o rad u ; počas ie v šak n e p r ia lo ich zám eru , a p re to a k o sa zišlil, t a k sa rozišli . (Nie však ď a le ko) . Dva týždne s t ráv i l i t a k to v in te rn á te , k lád l i h l a ­vy n a h rom ady , a sam ozre jm e každé r á n o o 7.00 hod. zišli sa n a pa rád y . I skonšta tovalo ' sa , že leje, lebo to koniec- koncov každý videl B. u ro b i la sa p re z e n č k a n ie k to r é h o r o č ­n ík a ( aspoň n iečo ) .

Zem iačik však ch ra d o l a n a v še tk y s t r a n y vysie la l svojich znám ych , aby ho konečn e vy­t ia h l i z b la ta . V sm ere jeho u rg o v an í vid ieť mozole (napr. ten to ) a rany .

Pokrok u rč i tý sa d os ia ho l. V p r íp a d e n ep r ia z n iv é h o počasia bude r i a d n e vyučovan ie . Len­že koľko h láv , to ľk o názorov1 práv . A t a k s a m a n š a f t za ­ča l deliť n a tni skup iny : tých, čo č ak a l i v ško le , v i n te rn á te a u ša rm a n tn e j lekárky . N aj­poče tne jš iu v äčš inu dosiah li ,

p ravdaže , p r ácen esch o p n í , a le kde by sa došlo, kelby ich n ie ­kto n a vedom ie b ra l . P re to v sn a h e z jedno t i ť p rvé dve m en ­šie sk u p in y z a č a lo sa z razu chodiť n a pole. Nemožno sa p re d sa d o n e k o n ečn a r i a d i ť iba vôľou počasia . T eraz i filozó- í i a p r i š la k s lovu. Začalo sa vážne a m údro uvažovať, jak ú ro d u i č loveka u ra to v a ť . Snie- ž ik z o k o l i tý c h kopcov svie ti l bielo , da lo by s a vyorávať do večera , keby sa koňom c h c e ­lo. Mal by sa tu p rev ies ť r i a d n y ideo log ický boj, aby zver i m ech a n iz m u s poučený bol n e z a p a d a ť , keď nem usí, do ka ž d é h o la jna , k to ré vytrúsi .

Zvýšil sa o d b e r t lače . O stro sa s ledovalo , koľko p e rc e n t sa už vyora lo a koľko eš te o s ta ­lo. (Š ťa s tn e sa p re k ro č i l a p r ­vá po lov ica) . F ilozófom omŕ- za li mysle , ru k y , n o h y . Tu p o ­r a d i l j ed en m ú d ry d r u ž s te v ­n ík : Keď n ov iny n ie sú liekom n a h lavu , ob a ľ do n i c h aspoň n o h u boľavú. Na ž a lú d k a bo­ľačky p r ik la d a j te opek an é ze- m iačky.

Takto vyzbro jen í vydrža l i do posledne j brázdy , n ie k to r í síce p re š i l do f a n k lu b u p o p u lá rn e j l e k á rk y ( s tovka n ad šen co v od sk o ré h o r á n a č a k a la n a au to ­g r a m s venovan ím s f a n a t iz o ­v a n á ) . Ale tým, čo o s ta l i pri rodne j h ru d e , vyp la t i lo sa to s to n á so b n e viac. To bol pocit ,

to bol vzlet , to bol le t . Ofi­c iá ln e s a to t iž z a č a lo ro z n á ­šať, že posledný zem iak o d h a ­lený bol, a o d te raz sa z b la ta vy ťahovať bude iba zan ed b a n é učivo. MM

Nedá s a povedať, že by je ­se n n é b r igády n ebo l i vnies li ž iad n e nové prvky do nášh o života. N ehovorím o tom k a ž ­dodennom vzrušen í , keď sa aj t r ik r á t za deň s t r ie d a l i p r ík a ­zy: Z a j t ra do školyl a Z a j t ra n a b r igádu! N ehovorím an i o

rô z n y c h v ed e c k ý c h objavoch p r iam o n a poli, ako že v áha topánoik s tú p a p r iam o ú m ern e s m nožs tvom z rážo k v m i l i ­m e tro ch , a leb o že n a myši daždivé počas ie a s tým súvi­s iace za to p en ie p ríby tkov a n a o h la d e n ie z re jm e pôsobí s i l ­n e d ep res ívne , tak že sa s ja s ­ným sam ov raže d n ý m úm yslom v rh a jú pod vyorávače .

O význam e je s e n n ý c h b r igád sa pop ísa lo v nov inách už to ľ ­ko, že by bolo zby točné to eš te raz opakovať — ako v še t ­ky sam ozre jm é veci. Z au jím a­v e jš í sa javí ich dôsledok — zm en a vo vzá jom ných v z ťa ­h o ch .

Ako je v še obecne znám e, š tu d e n to v sp á ja p ro t i uč ite ľom as i tak ý pocit so l id a r i ty , ak o z lo č in eck é podsve tie p ro t i po ­líci i. V ško le m álokedy č lovek zažije , že by sa tá to so l id a r i ta p o ru š i la . Na to t r e b a m im o­r ia d n e oko lnost i — n a p r ík la d zem iakovú b r igádu . Jedna vec je to le rova ť ko legom o p iso v a ­n ie , u l ievan ie a podobné veci, k to ré sa n á s p ra k t ic k y n e tý ­ka jú . D ruhá vec je vedieť , že sa n ie k to u l ieva n a fa lo šné osp ra v e d ln e n ie , kým my d r ie ­m e z a b la te n í a m okrí, vedrá v áž ia v a r i m e trá k , každý z e ­m iak m u sím e do lovať z b la ta a n e d á s a n a r o v n a ť a v y s t r ie ť ch rb á t , lebo v y o ráv ače fič ia okolo z dvoch s t r á n a n e z a s ta ­

nú a n i cez d es ia tu . . . Každá to le r a n c ia m á svo je h ra n ic e , a ta k n a s tá v a l i s i tuác ie , že s a u l ievác i m use li o s p ra v e d lň o ­vať s k ô r skup ine , a k o a s is te n ­tom. Po b r igáde sa k d o te ra j ­š ím k r i té r i á m h o dno ten ia k o ­legov p r id a l i ďalšie: či z b ie ra rých lo , či sa neu l ieva , či šo m ­re a lebo m á do b rú n á l a d u v daždi, či pom ôže zao s tá v a jú ­cem u a lebo n i e . . . Na pozna­n ie ľudí bývajú n a j lep š ie k r í ­zové si tuác ie . Z to h to h ľa d is ­k a sa už itočnosť zem iakových b r igád n e d á docen iť . EK

K t is ícom tých, k to r í sa v sy c h ra v é jesenné dn i v y b ra l i p o m á h a ť n a polia, p a t r i l i i po­s lu c h á č i Lekárskej f a k u l tyUPJŠ. Počas sep tem bra , o k tó b ­r a a n o v e m b ra sa ich na d ru ž ­s te v n ý ch lá n o c h vo V ala li ­koch, R ozhanovc iach , Kežmar- iku a Veľkej Lomnice v y s tr ie ­da lo 1370. A výsledky, k to r é dosiah li , sú n a o z a j úc tyhodné . Stovky m e tr ic k ý c h cen tov po- zb e ra n ý c h zem iakov , vyše 10tis íc o d p rao o v an ý ch dní. Otom, že I ch p r á c a n e b o la po ­v rch n á , svedč ia p o c h v a ln é vy­ja d re n ia a p o ď akovan ia poiľno- h ospodá rov n a a d re su m ed i ­kov. Možno povedať, že m ie s ­tam i d osahova l i až šp ič k o v é výkony. Veď n a p r ík la d s k u p i ­n a po s lu c h áčo v III. ro č n ík avšeobecne j vetvy p r e k o n a la vo Veľkej Lomnici re k o rd v m nož ­s tve p ozb ie raných zem iakov na deň a osohu. A tm osfé ra , k to r á te n to r e k o rd p r e d c h á d z a la a pom oh la vytvor iť , s to j í za op is .

Na poli n e p r í j e m n e po fu k u je v ie to r . V h á ň a do tv á r í d ro b n é vločky sn e h u a kvapôčky d a ž ­ďa. Olovená o b lo h a visí te sn e n a d zemou. R ozorané h n e d é pásy zem iač iska so sve t lou mo­zaikou sa po p a h o rk u t i a h n u do d iaľky. P rá z d n a v lečk a , s to ja c a n a Ich konci , vyzerá a k o z á p a lk o v á šk a tu ľk a .

Nohy, z a b á ra jú c e sa po členiky do n a v lh n u te j pôdy, sú p o k rč e n é v ko lenách . Ruky sa r ý c h lo m iha jú a h ád žu z e m ia ­ky do vedra . Po chvíl i h o uchopia , dob eh n ú k t r a k to ru a vysypú n a v lečku . R ýchlo n a ­zad a oipäť to Is té . Prvý, d r u ­hý, d es ia ty raz . Driek nena - vy k n u tý n a p r á c u v te j to po ­lohe ž iad a n a chv íľu v y s t r ie ť c h rb á t a odpoč inú ť si. Ale len n a Chvíľu. Je tu n iečo , čo n ú ­ti opäť sa z o h n ú ť a so zvýše ­n ý m úsi l ím z b ie ra ť ďale j. O sta tné sk u p in y m a jú to t iž už h odný n á s k o k . . .

P ráve p red chv íľou vyora l v y o ráv ač ď a lš ích še s ť pásov zem iakov. N aj lepš ia sk u p in a id e v s t r e d e . Za ň o u t r a k to r s p rívesom . Na p r ív ese d va ja ch lapc i , p re b e ra jú c i p ln é ved ­rá . O s ta tné sk u p in y sa snaž ia d ržať tem po. Je výhodné n eza ­os tá v a ť , aby ú se k d o n á š k y k v lečke bol č o n a jk r a t š í . V äčš i ­n a robí so zan ie ten ím . N iek to ­r í v ša k šo m rú a n a v r h u jú o d ­poč inok a spom alen ie tem pa. Ale to sa n ao p a k zvyšuje . Sku ­p iny s bojovým z áp a lo m s ú ­ťaž ia o p rvenstvo . . .

Nuž a čo n a záv e r? Hádam konš ta tova n ie , že n a š tu d e n ­tov — a n ie le n m edikov — sa možno spoľahnúť . Ak ide do tu h é h o , n e s to ja bokom a p r i lo ­žia ruky k dielu. A to je jed ­n a z v la s tn o s t í , k to ré sa cenia.

V. Stec

Ešte trikrát na zemiakovú nôtu

Problémy vysokoškolákov v PrešoveKeď príde absolvent strednej školy

na vysokú, predstavuje si svet ružo­vo. — Preč z domu, od prísneho do­zoru rodičov. Je to skutočne tak?

Prvý rok prejde ako voda. Všetko je nové a prvák sa nemá čas ani zo­rientovať. Problémy sa však aj na­priek tomu objavia. — Koľko času strátí len s vybavovaním internátu, ak ho vôbec dostal! Veď všetko si musí zistiť sám, na svojej mäkulin- kej kožke, keď sa to nedozvie od starších kolegov. Napríklad také oby­čajné stravné lístky. Koľko sa chu­dák prvák nahladuje (a nielen on, ale na začiatku roka všetci), kým sa

mu podarí vybaviť si preukaz, na zá­klade ktorého mu lístky predajú, kým príde na systém ich razenia a osvo­jí si k tomu potrebnú terminológiu je­dálneho lístka, ktorá sa vôbec nekry­je s jeho predstavami z mladosti, až na nejaké preferované jedlá ako ze­miaky, ryža, noky. Pre všetkých je to predsa samozrejmé, aké vysvetľova­nie? Nie sme predsa v materskej škôlke. Prišiel si sem, tak sa aj sprá­vaj ako vysokoškolák!

Žiak naučený na stredoškolský sys­tém, kde mu všetko podajú po lopat­ke, označia odkiaľ a pokiaľ, naráža ako vysokoškolák na totálny nedo-

&CH3DZ

AKAKIE na výťaH

vcifruv o ä w teplú vefl štifcer.dium

jedenie vanie

bliekani Drsnie

udenu

-na

ernétu do okrát denne/ nevín

cesta z /niekoľ

p l a n i e

z á u j m y zábava -

Studium študiuic štúdium

statok študijnej literatúry. Zháňa ju po všetkých kútoch republiky, aby zistil, že ju nikde nedostať, prípadne že existujú dva-tri exempláre, ktoré si na neurčitý čas požičala SAV.

Prednášky — často v cudzom ja­zyku — sú pre mnohých tiež prekáž­kou pri dosiahnutí úspechu. Ako za­chytiť podstatu, keď rozumiem len každé tretie slovo? Je pravda, že vy­učujúci sa snažia vyjsť študentom v ústrety. Dávajú konzultačné hodiny, ale pri celodennom vyučovaní, rôz­nych schôdzach a akciách si na ne len máloktorí študenti nájdu čas.

V prvom ročníku sa študent sústre­dí predovšetkým na štúdium. Druhák, tretiak i tí starší hľadajú po práci v škole aj rozptýlenie. Ale je na to všetko čas?

Mimoriadne zlá situácia je v tom­to školskom roku. je správne, že sa pomohlo pri zbere zemiakov a cu­krovej repy, ale škola si žiada tiež svoje. Aj keď je všeobecne známe, že študenti sú preťažení, látka sa musí preberať ako počas normálneho ro­ku. Ak k tomu pripočítame akcie rôz­nych organizácií, ktoré tiež doháňa­jú zameškané, ťažko sa dá nájsť čas na oddych, šport alebo iný druh zá­bavy.

Tieto problémy rieši každý sebe vlastným spôsobom. Pre jedných kon­čia už po prvom ročníku, iní zas pre nadobudnutie rutiny opakujú roč­ník ešte raz.

Poraďte teda — ako byť dobrým študentom a aktívnym zväzákom, nájsť si čas na oddych, keď deň má iba 24 hodín? Katka Matuškova

Povedali za katedrou— ab y sa rodili m ladí ľu d ia— jedna rod ina m á m a t 2,5—3 deti— budete h ľa d a t c e lý rad f ín t , k to rý m i

m ô že te svojho jed n o d u ch éh o ro d ita po d v ie s t

— Marx, k to r ý bol m arxistom— pro le tar iá t sa ž iv í preda jom svojich

rú k— pro le tár sa m usí prudko u l i t— aj k o c k a sa z a is tý c h p o d m ie n o k m ô ­

že s ta f gu ľou

Ostro sledovaná korešpondenciaAko všetci vieme z v last­

nej skúsenosti, po dvoch- t ro ch týždňoch v škole sa už vytvorí viac mene] s tály zasadací poriadok. Keď som n a n a politickej ekonómii už vyskúšala viacero miest, zakotvila som natrvalo v tre te j lavici našej najväčšej auly.

Moja lavica, ako tem er všetky, nebola celkom bez stôp po mojich p redchod ­coch, k to r í — ako som zis­ti la po le tmom pohľade — trpeli zrejm e chronickým nedosta tkom výtvarného ta ­lentu.

Na budúci týždeň sa mi však zdalo, akoby na lavici Čosi pribudlo. P rečíta la som si nápisy um iestnené všet­

ky v jednom rohu. Malým pekným písmom bolo nap í­sané: Ahoj, kolega! Vedľa hrubšie večné pero prip ísa ­lo: NAZDAR. Ako sa ti tu sedí? pýtalo sa tenšie pl/nia- ce pero. Hrubšie odpoveda­lo: FAJN! KTORÝ ROCNIK CHODÍŠ?

Nebola som si istá, či t á ­to korešpondencia je pozo­s ta tkom minulého roka, a le ­bo prebieha v súčasnosti, ale začalo m a to zaujímať. Na budúcej p rednáške — do auly chodíme len raz za týždeň — som si an i nevy­zliekla kabát, už som sa u tekala pozrieť na lavicu. Korešpondencia pokračova­la! Ja iba 1., priznávalo sa malé písmo. A ty? A veľkým

písmom bolo napísané: JA IV. SI DIEVČA ALEBO CHLA­PEC? AKÄ KOMBINÁCIA SI?Podľa písma som bola p re ­svedčená, že malé tenké pero pa tr í dievčaťu a h rubé več­né pero chlapcovi. Začala som netrpezlivo čakať ďal­šiu prednášku . Kto vie, čo z takej korešpondencie mô­že všetko vzniknúť? Poroz­právajú sa o svojich záu j­m och a záľubách? Zoznámia sa, dajú si schôdzku? Len aby im stačila lavica!

Mala som pravdu! Tenké pero skrom ne odpovedalo: F-Ch, dievča. Ty si chlapec? Ako sa voláš?

Politická ekonóm ia sa s ta ­la mojou najobľúbenejšou prednáškou: Celý týždeň sa

jej neviem dočkať. Čo no ­vého si povedia moji nezná ­mi kolegovia? Iste nevedia, ako n a nich žičlivo myslím a želám im, aby sa rýchlo zoznámili. Moja bujná fan ­tázia počuje n ad popísanou lavicou vyzváňať svadobné zvony. Prečo nie? Veľké ve­ci často vznikajú z takých ­to maličkostí. Pravda, vý­chova mi b rán i pripísať im p á r povzbudzujúcich slov — ani neviem, či by sa nena ­hnevali, že zasahujem do ich dôvernej korešpondencie — ale myslím, že keby raz po­sielali svadobné oznámenia, jedno by som si zaslúžila aj ja — vecí som im od sam é­ho začia tku želala úprim ne všetko najlepšie. (EKJ

BARANIE ROHYMala som šestnásť, keď som sa prvý­

krát stretla s ton zázračnou mocou hôr, o ktorej hovorí dávna bájka. Mládenec, ktorý si pohneval Šťastenu, posťažoval sa so svojim údelom kráľovnej hôr a prosil ju o pomoc. A ona mu povedala: Choď do hôr a tam nájdeš svoje šťastie, a le už nikdy nebudeš môcť žiť bez nich. Stále a stá le sa budeš vracať medzi

Rozliate morePozrite ča jky m oredookola do dna ku oblohe

stúpa a klesá v šum ivom rozhovore m ilenec

vášňou sa spení do tk n e sa nôh sú v pokušení

rozbehnúť sa a sp lyn ú ť s vodou zm en iť skupenstvo

a rozprestrieť sa na s lnkumalé strieborné rybky

m lčanliví rybári opätkom č ižm y strhnú z udice

dom ažen y navliekajú strieborné te líčka na nite

nimi vyšívajú biele chalupy na slnku

úbohé sajrity dá sa zjesť hlava i chvost

Čakám ťa na móle

Na tvojom piesku morechceli ma potupiť

z m edúzy stvoriť ženu p riškrtiť slaný smiech kam enným i prstami

tvarovať m isku z k torej budú p iť pod žeravým nebom

ktosm äd žriedla utíši more

vystúp ilo z vôdna dne zostal p iesok

Marta Medvedíková

chladné vysoké štíty. Keď ťa zavolá túž­ba, zabudneš n a brata, sestru, rodičov, na milú . . .

A všetci, čo už nemôžu opustiť hory, sú potomkovia onoho mladfka a nesú na svojich p lec iach prekliatie sladké a trp­ké.

N es tá le počas ie t r v a lo už n iekoľko dní. Bezcieľne sm e sa p o t ĺk a l i p o tá b o ­re a h u n d ra l i ma počasie . Zavčas r á n a bo la s íc e d o l in a plinfi s ln k a , a l e p r e d p o ­lu d n ím sm e o ko l i té š t í ty u ž len tu š i l i v h u s te j hm le . Krátko , a le vý d a tn e p rša lo .

Ani toho r á n a sa o d počasia) n e d a lo o č a k á v a ť miič lepšie , n o sed ie ť ďalš í deň v t á b o re s a n á m už nech ce lo . Vybrali sme Si laihiký a k r á tk y výstup n a B ara ­n ie rohy s n ád e jo u , že ho s t ih n e m e eš te p re d p r ích o d o m dažďa. Tábor sm e o p ú š ­ť a l i za s ln e č n é h o ráina, n o kým sme vy- š ľ ap a l i po sn e h o v ý ch p o l ia c h Veľkej zm rz n u te j k n á s tu p u , nezo s ta lo z n eho a n i kúsok. Trošku sm e zaváha l i , zvážili p re 1 p r o t i a výsledok bol: polezieme!

Rýchlo sme s a n av iaza li . Sveťo ako n a js k ú se n e jš í sa už aj p u s t i l do p rvých m etrov . Za n ím po s tu p o v a l Karol. Druhú dvo jicu sme tv o r i l i M artin a ja.

Prvé d lžky sm e l iez l i s c h u ťo u a p r á ­ca n á m š la od ru k y . Na konci t r e te j d lžky sm e s a opať s t r e t l i . Boli sme pod k r i t i c k ý m m ies tom výstupu . Čakal nás v ýšv ih n a š ikm ú p la tň u , o k ra jo m k to re j p o s tu p o v a la n a š a ces ta . Miesta t u bolo p re š ty ro c h málo. Drulhá dvojica s i m u ­se la zr iad iť š ta n d v ú s t í k rá tk e h o ž ľa ­

bu, k to rý m už postupova l Sveťo. Z ak rá t ­ko s a nám s t r a t i l z dohľadu a, a k o sm e v y rozum eli z jeho kr iku , h ľad a l m ies to p re ď alš í š ta n d . V tej chvíl i sa spus t i l dážď. Žľab, v k to ro m sme s tá li , s a Za­k rá tk o n a p ln i l vodou a tá v p rú d o c h s t e k a l a p r iam o n a nás.

Dážď t rv a l p ráv e t a k d lho , aby n á s s tač i l dokona le p rem očiť . No a n i potom n eu s ta l , Iba sa zm en il n a k ru p o b i t ie . Krúpy n á s M li do sk r e h n u tý c h r ú k a bubn o v a l i po p r i lbách . M usíme sa v rá t i ť . Cestu sp ä ť n á m Však o d re z a l vodopád , k to rý tu eš te p red po lh o d in o u nebol. K onečne sa po jednom poihýnaime ho re , za Svetom. Z n ep r í je m n é h o ž ľabu n a h la d k ú a a k o b u b o n vydutú sk a lu . Chy- ty a s tupy sú tu len c h a t rn é a pod vo ­dou sa ťažko h ľad a jú . Pokraču jem e t r a - verzom , z a k to rý m už ča k á Sveťo. Po­čkám e, kým dolezie posledný z nás a od b o ču jem e z pSvodnej cesty. Z ostupu ­jem e po k lzkom t r á v n a to m svahu . Laná sú ťažké , n a s i a k n u té vodou. Snažím e sa zos tup v n e z n á m o m te r é n e čo n a jv ia c u rý ch l i ť . K onečne n a c h á d z a m e žľab, k to ­rý m sa dá , zo s tú p iť až n a sn e h o v é pole . Je však n e p r í jem n e ro z lá m a n ý a už po ­hyb la n a v ňom s t rh á v a u v o ľn e n é s k a ­ly. S táčam e p re to laná a p o s tu p u je m e po jednom ch rá n ia c sa p red p ad a jú c im i ska lam i.

Keď sme sa dole p režú v a l i z b ezn á d e j ­n e m o k rý c h lezeč le k a žm ýkal i ponož ­ky, p ozre l i sme sa n a hod inky . Z p l á ­n o v an ý ch dvoch h o d ín vý s tu p u boli š ty ­r i hod iny p r á c e v daždi a zime.

N ávra t do t á b o ra bol už veselý.

Ospešný turnaj na počesť Mesiaca ČSSPF a k u l tn ý výbor SZM

p r i p ráv n ic k e j f a k u l te v s p o lu p rá c i s K a ted rou TV p r i UPjä v Košic iach u s ­p o r ia d a l v te locv ičn i na M edickej III. r o čn ík b a s ­ke tba lového tu r n a j a m u ­žov n a počesť M esiaca

československo-sov ie tske- ho p r ia te ľ s tv a a 15. vý ­ro č ia vzn iku UPJŠ. Na tu rn a j i š ta r to v a lo šesť f a ­k u l tn ý c h družs t iev ( š ty ­r i z p r á v n ic k ý c h fa k ú l t ČSSP. — z P rahy , Brna,Bratis lavy a Košíc, ďalej vy b ran é d ružs tvo UPJŠ a VŠT z Košíc).

Úroveň v še tk ý ch osem o d o h ra tý c h zápasov bo ­la veľmi dobrá , čo sv e d ­čí 0 ž ivom záu jm e o b a s ­k e tb a l m edz i v ysokoško ­lákmi. Víťazom tu rn a ja sa

Konečná tabuľka:

1. Právnická fakulta Košice2. Vysoká škola technická Košice3. UP]Š Košice4. Právnická fakulta Bratislava5. Právnická fakulta Praha6. Právnická fakulta Brno

Kladom tu r n a j a bolo sa v še tkých d ružs t iev nad isc ip l inované s p rá v a n ie h ra c e j p loche a ku l tú rno -

s ta la u sp o r ia d a jú c a P rá v ­n ic k á f a k u l ta UPJŠ, keď p rek v ap u jú co vysoko vy­h r a l a n a d P rávn ickou fa ­k u l to u P ra h a 77:22 (35:11). Nad P rávn ickou fak u l to u B ra t is la v a v y h ra lo d ru ž ­stvo P rávn icke j fak u l ty Košice 87:44 (51:24). Vboji o t r e t ie m ies to zv íťa ­zilo d ružstvo UPJŠ Koši­ce nad P rávn ickou f a k u l ­tou B ra t is lava 65:48. V boji o p ia te m iesto p r á v ­n ic i z P ra h y v y h ra l i nad p ráv n ik m i z Brna 55:44. O sta tné výsledky: VŠT Ko­šice — Práv. fak Brno 93:55, VŠT Košice — UPJŠ Košice 88:72.

N ajúspešne jš ím s t r e l ­com n a tu rn a j i bol Far- kašovský z PrF Košice so 66 bodmi v t r o c h z á p a ­

soch p red K ačánim z PrF B ra t is lava so 60 bod ­mi a Novitzkým z VŠT s 55 bodmi. Za n a j tech n lc - ke jš ieho h r á č a bol v y h lá ­sený Koľ, poslucháč I. roč. PrF Košice. Víťazný celok — družstvo PrF Ko­šice h ra lo v z ložení: Jor ­dán , Lévkuš, F arkašov- ský, Szczeczina , Olej, Hol- lý, Čurila , Koľ a Hanoblk. V šetky z ú čas tn en é d ru ž ­s tvá dosta l i diplomy, v ec ­né a spom ienkové ceny a v íťazný ko lek tív pu tov ­ný pohár .

V rá m c i t u r n a j a o d o h ra l sa p r ia te ľ sk ý záp as v b a s ­ke tb a le žien, v k to rom d ru žs tv o PrF Košice zví­ťaz ilo n a d d ružs tvom PrF B ra t is lava n e č a k a n e vy­soko 42:21.

248:133 6250:211 5 188:172 5 200:193 4 131:186 4133:199 3

špo r tové p ro s t re d ie z á s lu ­hou divákov.

Jozef Vítkovský

SPRAVODAJ UNIVERZITY p. J. ŠAFÁRI 226-08. Predseda redakčne) rady doi CIRBES, CSc. Adresa redakcie: Máné. ské t lačiarne, n. p., Košice, Šver © l

Rektorát UPJŠ Košice, Šrobárova 57, telefón ikuláš FILIP, CSc. Vedúci redaktor Milan _67 Košice, tel. 315-82. Tlačia Východosloven-

vlastnú potrebu.)