k. vrana 1 – i. vojtaško 2 – d. Žák 3 – m. piovarči 4
DESCRIPTION
K. Vrana 1 – I. Vojtaško 2 – D. Žák 3 – M. Piovarči 4. 1- HYDEKO-KV Bratislava 2-Ivan Vojtaško IG Bratislava 3- ZALGEO Bratislava 4- Data Image Bratislava. Systém zisťovania a monitorovania škôd na životnom prostredí, vznikajúcich banskou činnosťou. ÚVOD - PowerPoint PPT PresentationTRANSCRIPT
1
K. Vrana1 – I. Vojtaško2 – D. Žák3 – M. Piovarči4
1- HYDEKO-KV Bratislava 2-Ivan Vojtaško IG Bratislava 3- ZALGEO Bratislava 4- Data Image Bratislava
Systém zisťovania a monitorovania škôd na životnom prostredí, vznikajúcich banskou
činnosťou
2
ÚVODUznesenie Vlády Slovenskej republiky z 5. septembra 1995 č. 661 k politike SR v
oblasti nerastných surovín uložilo ministrovi životného prostredia vypracovať systém
zisťovania a monitorovania škôd na životnom prostredí, vznikajúcich banskou
činnosťou a zaviesť ho do praxe. GEOCOMPLEX a.s. Bratislava sa stal riešiteľom
vyššie uvedenej úlohy na základe verejnej súťaže. Cieľom projektu bolo zistiť a
zdokumentovať negatívne dopady banskej a úpravarenskej činnosti na životné
prostredie v Slovenskej republike a navrhnúť systém monitorovania tak, aby
mohli byť určené trendy vývoja v tejto oblasti. Úlohu zadala Sekcia geológie
a prírodných zdrojov Mínisterstva životného prostredia SR a úloha bola financovaná
zo štátneho rozpočtu, z prostriedkov MŽP SR.
3
Podstatným dôvodom pre zadanie uvedeného projektu bol fakt, že skutočný
rozsah zmien v životnom prostredí, ktoré sú spôsobené banskou a
upravárenskou činnosťou, nebol v SR známy. Cieľom úlohy bolo zistiť a
zdokumentovať negatívne dopady banskej a úpravarenskej činnosti na životné
prostredie v Slovenskej republike a navrhnúť systém monitorovania tak, aby mohli byť
určené trendy vývoja v tejto oblasti. Cieľom bola tiež komplexná inventarizácia
dôsledkov banskej a úpravarenskej činnosti na životné prostredie. Navrhnutý systém
zisťovania a monitoringu vplyvov banskej a úpravníckej činnosti bol kontinuálne
vyhodnocovaný a porovnávaný so stratégiou, zásadami a prioritami štátnej
environmentálnej politiky. Projekt bol koncipovaný pre celé územie
Slovenska, preto všetky aspekty riešenia vedúce k prílišnej detailizácii problematiky
museli byť opomenuté do tej miery, aby to nebolo na úkor komplexnosti inventarizácie
a aby celkové riešenie problematiky mohlo byť vzťahované k zámerom štátnej
environmentálnej politiky.
4
POSTUP RIEŠENIA ÚLOHY
možno sumarizovať nasledovne:
- Zostavenie databázy v inventarizačnom móde
- Vypracovanie kritérií pre hodnotenie celkových škôd
- Zostavenie databázy v monitorovacom móde
- Vypracovanie návrhu štátneho monitoringu
- Vyhodnotenie poznatkov
5
Zatriedenie bolo vykonané v nasledujúcich kategóriách s využitím pomocných
kritérií a individuálnym posúdením lokalít:
I. kategória - banské revíry a lokality, kde je nevyhnutné sanáciou
bezprostredne riešiť negatívne vplyvy banskej činnosti na
životné prostredie.
Do tejto kategórie boli zaradené lokality, ktoré predstavujú
priame ohrozenie zdravia obyvateľstva, kde je evidované
významné poškodenie ekosystémov, alebo kde je
preukázateľné riziko poškodenia a ohrozenia majetku vo
veľkom rozsahu.
Vzhľadom na mimoriadnu šírku záberu hodnotených lokalít sa
pozornosť pri prehodnocovaní a návrhu lokalít do
monitorovacieho systému resp. systému zisťovania sústredila
hlavne na vyčlenenú I. kategóriu.
6
III. kategória - banské revíry a lokality s utlmeným alebo málo významným
vplyvom na životné prostredie v dôsledku rôznych faktorov
(historických, geologicko - ložiskových, technologických),
identifikáciu prípadných negatívnych vplyvov nie je potrebné
zabezpečiť osobitnými opatreniami, postačujú obecnejšie
pozorovacie siete, alebo monitoring nie je potrebný vôbec.
Sem patria aj lokality, u ktorých sú vplyvy na životné prostredie väčšinou výsledkom havarijných situácií, pre ktoré platí osobitný režim ich likvidácie.
II. kategória - banské revíry a lokality s prechodným postavením, kde
intenzita a charakter vplyvov banskej činnosti sú do určitej
miery eliminované v dôsledku špecifických faktorov (typ
zrudnenia, zmena technológie, zastavenie ťažby a pod.),
ale existujúce poznatky indikujú vplyvy na životné
prostredie, ktoré sú čiastočne preukázané, alebo existuje
odôvodnená potreba získať nové poznatky.
7
Štruktúra záznamových listov Štruktúra záznamových listov je nasledovná: I. ADRESA (Číslo revíru/reg., Názov, Poloha/okres/list, Druh, Súčasný stav, Tvar a rozmery) II. CHARAKTERISTIKA OBJEKTU (História, Ťažená surovina, Technologia ťažby, Technologia úpravy, Ostatné technologie, Ťažobné zariadenia, Úpravnícke zariadenia, Ostatné zariadenia, Materiálové vstupy/výstupy, Súčasný stav využívania objektov, Súčasný stav využitia okolia, Očakávaný stav využitia objektov/okolia III. PRÍRODNÉ PODMIENKY - Klimatické pomery ( Zrážky, Výpar, Teplota, Snehová pokrývka, Veterné pomery) - Geomorfologické pomery (Regionálno-geomorfologické začlenenie, Geomorfologické prvky reliéfu) - Geologicko-ložiskové podmienky (Štruktúrno - technická harakteristika, Genéza ložiska, Litologická, mineralogická a geochemická charakteristika - Hydrologická, hydrogeologická a hydrogeochemická charakteristika (Hydrogeologický rajón, Typ hydrogeologickej štruktúry, Základná hydrologická bilancia, Banské vody – Inžinierskogeologická charakteristika územia (Inžinierskogeologická rajonizácia, Inžinierskogeologické zhodnotenie podzemných vôd, Geodynamické javy) - Pedologická charakteristika (Pôdny kryt -dominantné pôdne typy a subtypy a ich plošné rozšírenie, BPEJ, Využívanie a ochrana pôd predmetného územia).
8
IV. ZDROJE A PREJAVY ENVIRONMENTÁLNYCH IMPAKTOV - Zdroje environmentálnych impaktov (Zdroje zmien fyzikálno-mechanických charakteristík, Zmeny vodohospodárskych pomerov, Zdroje kontaminácie) - Prejavy environmentálnych impaktov (Zmeny fyzikálno-mechanických charakteristík, Zmena vodohospodárskeho potenciálu krajiny, Kontaminácia prostredia, Podzemná voda, Povrchová voda, Pôda, Horninové prostredie). V. ZÁVEREČNÉ ZHODNOTENIE (Zatriedenie do kat. I,II,III, Návrh na monitorovanie objektov, zdôvodnenie, Sanačné opatrenia, Doterajšie riešenia a návrhy, Navrhované doporučenia). Šírka záberu vyhodnocovaných lokalít, ktorá sa postupne v rámci riešenia projektu vyprofilovala, je obsahom vytvorenej účelovej databázy a zároveň predstavuje, spolu so štruktúrou údajov vypĺňaných v záznamovom liste, rozsah hodnotiaceho procesu z predmetného hľadiska. Ostatné lokality boli spracované v takom rozsahu, že mohol byť zrealizovaný hodnotiaci proces významnosti lokalít z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie s ich následnou kategorizáciou. Vecné naplnenie databázy je súčasťou samostatnej prílohy v module A – Inventarizácia.
9
RIEŠENIE ÚLOHYGeologická úloha sa riešila v rokoch 1997 -2005 a z metodického hľadiska
bola úloha rozčlenená na zisťovaciu (inventarizačnú) a monitorovaciu fázu.
Základná schéma systému zisťovania a monitorovania škôd na životnom prostredí
10
POSTUP RIEŠNIA ÚLOHYTento projekt predstavuje najkomplexnejšie vyhodnotenie a monitoring dopadov na životné prostredie spôsobených banskou činnosťou. Projekt je orientovaný na:
•územie celého Slovenska
•všetky typy historických a súčasných banských aktivít (kovy, magnezit, priemyselné minerály, uhlie, plyn)
•všetky environmentálne aspekty (rozdelené na inžinierskogeologické, hydrogeologické a geochemické
•priorita lokalít podľa ich dopadov na životné prostredie založená na vyhodnocovacích kritériách
Kamil Vrana HYDEKO-KV, Bratislava, Ivan Vojtaško – IG Bratislava
Dušan Žák, ZALGEO Bratislava, Milan Piovarči, Data Image s.r.o. Bratislava
11
Zostavenie databázy v inventarizačnom móde,
ktorá zahrňuje celkove 489 lokalít a dáva prvý súhrnný prehľad o vplyve banskej činnosti na životné prostredie územia Slovenskej republiky.
Programová aplikácia, ktorá umožňuje prístup k spracovaným údajom
12
DBD - Inventarizačná časť
prvý krok (1998 – 2000) zameraný na inventarizáciu v elektronickej podobe (vrátane GIS) všetkých banských aktivít v Slovenskej republike (staré alebo historické tak isto ako nová banská činnosť) a ich priorít z pohľadu rekultivácie – celkom 489 lokalít a viac tisíc objektov bolo vyhodnotených v tejto etape.
Systém zisťovania a monitorovania škôd na životnom prostredí, vznikajúcich banskou činnosťou
Program DBD a GIS aplikácia – prístup k údajom
inventarizačnej časti
Kamil Vrana, HYDEKO-KV, Bratislava, Ivan Vojtaško – IG Bratislava
Dušan Žák, ZALGEO Bratislava, Milan Piovarči, Data Image s.r.o. Bratislava
13
Vypracovanie kritérií pre hodnotenie celkových škôd a relatívnej
rizikovosti lokalít
vo vzťahu k životnému prostrediu, na základe ktorých bola vykonaná prioritizácia
lokalít z pohľadu rizikovosti, umožňujúca podrobnejšie skúmať a vyhodnocovať
20 najrizikovejších lokalít v monitorovacej fáze (Handlová, Cígeľ, Nováky, Baňa
Dolina, Jelšava, Lubeník, Hnúšťa-Mútnik, Košice-Bankov, Rudňany, Slovinky,
Smolník, Novoveská Huta, Rožňava, Nižná Slaná, Banská Štiavnica, Hodruša,
Kremnica, Špania dolina, Dúbrava-Magurka, Pezinok). Navrhnutý systém
zisťovania vplyvov banskej a úpravníckej činnosti bol kontinuálne vyhodnocovaný a
porovnávaný so stratégiou, zásadami a prioritami štátnej environmentálnej politiky a
v konečnom dôsledku vyústil v monitorovacej fáze do návrhu štátneho
monitoringu inžinierskogeologických, hydrogeologických a geochemických
aspektov hodnotenia vplyvov banskej činnosti na životné prostredie.
14
Systém hodnotiacich kritérií a ich kódovaniePomocné kritéria pre zaraďovanie revírov a lokalít do kategórií I, II, III.
Názov : Kód :
A ťažba alebo úprava a 20 prebieha v súčasnosti
b 15 ukončená nedávno (po roku 1989)
c 5 ukončená dávnejšie, alebo evidovaná ako historická
B používanie chemických látok a 20 v aplikovaných technológiách sa významným spôsobom používajú chemikálie a toxické látky
b 15 v aplikovaných technológiách sa v limitovanom rozsahu používajú chemikálie alebo toxické látky
c 1 v aplikovaných technológiách sa používajú chemikálie v nepatrnom rozsahu alebo sa nepoužívajú
15
C závaly a presadanie povrchu terénu,
- zistené kolapsy alebo poruchy objektov (stavieb) na väčšej ploche
poddolované územia a 20 - závaly a presadanie povrchu terénu ohrozujúce majetok veľkého rozsahu alebo bezpečnosť a zdravie obyvateľstva na väčšej ploche
- plošne rozsiahle poddolované územia (nad 10 ha) s plytkými dobývkami do hĺbky cca 40 m pod úroveň terénu
- zistené kolapsy alebo poruchy lokálnych významných objektov (stavieb)
- závaly sa presadanie povrchu terénu ohrozujúce majetok menšieho rozsahu, alebo bezpečnosť a zdravie obyvateľstva na malej ploche, v lokálnom rozsahu resp. v izolovaných výskytoch,
b 10 - plošne menej rozsiahle poddolované územia (do 10 ha) s plytkými dobývkami do hĺbky cca 40 m pod úroveň terénu, alebo rozsiahle poddolované územia (nad 10 ha) pokiaľ sa vyskytujú v území s malým odhadovaným
rozsahom potenciálnych škôd, resp. v území, kde ide o dobývky hlbšieho dosahu (nad 40 m), ale s existujúcim potenciálom presadania povrchu
16
- územie so zanedbateľným výskytom resp. rozsahom presadania vplyvom poddolovania
c 1 - územie s nepravdepodobným výskytom prejavov poddolovania
- územie bez prejavov presadania terénu
D svahové deformácie a ostatné geodynamické javy
- zosuvy, iné svahové deformácie a ostatné geodynamické javy vyvolané banskou činnosťou, ktoré spôsobili deštrukciu viacerých významných objektov (stavieb) na väčšej ploche, alebo
(erózia, abrázia, zvetrávanie, objemové zmeny,
a 20 - ohrozujú majetok vo veľkom rozsahu, alebo
akumulácia, záplavy, stekutenie, kras, podmáčanie)
- predstavujú ohrozenie bezpečnosti a zdravia obyvateľstva na väčšom území resp. vo veľkom rozsahu
- zosuvy, iné svahové deformácie a ostatné geodynamické javy vyvolané banskou činnosťou, ktoré spôsobili deštrukciu lokálnych významných objektov (stavieb) , alebo viacerých objektov malého významu resp. zanedbateľnej hodnoty, alebo
17
b 15 - sú potenciálne resp. ohrozujú majetok v menšom rozsahu, alebo
- predstavujú ohrozenie bezpečnosti a zdravia obyvateľstva na malom území resp. v menšom rozsahu
- zosuvy, iné svahové deformácie a ostatné geodynamické javy vyvolané banskou činnosťou, ktoré nespôsobili deštrukciu ani neohrozujú významné objekty (stavby), ani väčší počet objektov malého významu resp. zanedbateľnej hodnoty, ani
c 1 - neohrozujú majetok (resp. rozsah ohrozenia je zanedbateľný), ani
- nepredstavujú ohrozenie bezpečnosti a zdravia obyvateľstva, resp.
- výskyt svahových deformácií a ostatných geodynamických javov je nepravdepodobný, alebo zanedbateľný resp. bezvýznamný
18
E ostatné negatívne zmeny reliéfu a terénu majú rozsah
a 20 majú regionálny/veľkoplošný rozsah (súhrnne nad 10 ha)
(napr. negatívne formy reliéfu ako sú pingy, ťažobne,
b 15 majú plošne relatívne obmedzený rozsah (súhrnne 1 až 10 ha)
a pod.) c 1 majú plošne zanedbateľný rozsah (do 1 ha)
F narušenie vodohospodárskych pomerov je
a 20 banskou činnosťou je ovplyvnená vodohospodárska využiteľnosť zdrojov podzemných vôd pre skupinové vodovody
b 15 banskou činnosťou - pre miestne vodovody, sú ňou narušené vzťahy medzi podzemnými vodami a vodou v povrchových recipientoch a v banských priestoroch sú akumulované významné zásoby starinových vôd
c 1 banskou činnosťou nie sú ovplyvnené zásoby podzemných vôd vo významných hg. štruktúrach a gravitačný odtok banských vôd tvorí najsústredenejší odtok zo štruktúry
19
G banské vody a 20 banské vody sú vo významných množstvách odvádzané dedičnými štôlňami alebo kombináciou gravitačného odtoku s čerpaním a kvantitatívne a kvalitatívne ovplyvňujú režim povrchových tokov
b 15 banské vody sú odvádzané väčším počtom štôlní a priestory pod úrovňou miestnej bázy odvodnenia sú zatopené a majú väčší vplyv na kvantitatívno - kvalitatívny režim odtoku z povodia
c 1 banské vody sú odvádzané gravitačne nad miestnou bázou odvodnenia, ich množstvá sú nevýznamné a časovo premenlivé, výrazne ovplyvňované klimatickými činiteľmi, alebo banské vody v súčasnosti nevznikajú,
resp. sú využívané pre technologické účely (recyklované)
H hydrogeochemické anomálie (geogénne a 20 majú regionálny charakter
alebo antropogénne podmienené znečistenie
b 15 majú lokálny charakter
podzemných vôd) c 1 sú nevýznamné resp. nezistené
20
I litogeochemické anomálie (pôdy, riečne a 20 majú regionálny charakter
sedimenty, hlavne Cu, Pb, Hg, Sb, Cd, Cr,
b 15 majú lokálny charakter
anomálne pH u pôd) c 1 sú nevýznamné resp. nezistené
J biogeochemické anomálie a 10 majú regionálny charakter
b 5 majú lokálny charakter
c 1 sú nevýznamné resp. nezistené
K haldy a 20 proces haldovania aktívne pokračuje
b 15 haldovanie ukončené v nedávnej minulosti alebo haldy sú pozostatkom historickej ťažby
c 0 neexistujú alebo ide o zabezpečené medziskládky produktov
L odkaliská a 20 aktívne odkaliská s plánovanou sanáciou po ukončení ťažby
b 10 existujú odkaliská i odkaliská uzavreté v nedávnej minulosti s ukončenou resp. realizovanou sanáciou
c 0 neexistujú alebo súvisia s historickou ťažbou bez významnejšieho vplyvu v súčasnosti
21
M z hľadiska krajinnoekologického a plánovacieho
a 20 územia umelo pretvorené :- mestská zástavba, - zóny priemyselné, obchodné a komunikačná sieť, - bane, skládky odpadov, staveniská
procesu (ÚZES, MÚZES, VÚC) lokalita sa
b 15 umelo upravené zelené plochy nepoľnohospodárske, poľnohospodárske plochy (orné pôdy, trvalé kultúry, lúky)
nachádza v zóne resp. v jej bezprostrednej blízkosti
c 5 lesy a prostredie poloprírodné : - lesy, - prostredie s krovinatou a trávnatou vegetáciou, - otvorené priestory bez alebo len s malou vegetáciou
N monitoring a 20 systematický monitoring zmien životného prostredia nie je realizovaný, hoci vyplýva zo zákonných povinností ťažiteľa alebo upravovateľa, resp. sa realizuje v neúplnom rozsahu (t.j. je zameraný iba na časť zistených negatívnych dopadov)
b 10 monitoring zmien životného prostredia je v súčasnosti realizovaný v adekvátnom rozsahu alebo pre indikáciu sa využíva štátna monitorovacia sieť, riziko spočíva v možnom prerušení, či ukončení existujúceho monitoringu
c 0 monitoring nie je realizovaný, ani sa nevyžaduje, navyše regionálne významné zmeny možno indikovať aj štátnou monitorovacou sieťou
22
Vyhodnotenie vplyvu banských diel
20 najrizikovejších lokalít s negatívnym vplyvom na životné prostredie s možnosťou rozšírenia ich počtu v budúcnosti
Vyhodno-covacie
kritéria a výber lokalít
s negatívnym vplyvom na
životné prostredie
Kamil Vrana, HYDEKO-KV, Bratislava, Ivan Vojtaško – IG Bratislava
Dušan Žák, ZALGEO Bratislava, Milan Piovarči, Data Image s.r.o. Bratislava
23Panel kritérií pre vyhodnotenie celkových škôd
24
Zoznam najrizikovejších lokalít, vyhodnotených na základe jednotlivých geochemických, hydrogeologických a inžiniersko-geologických kritérií – lokality boli navrhnuté na ďadlší monitoring
25
Sledované lokality a ich umiestnenie v rámci Slovenskej republiky
26
Ak sa pozrieme bližšie na uvedené výsledky môžeme si povšimnúť, že z hľadiska celkových škôd, ktoré vznikajú banskou činnosťou na našom území,
sa z regionálneho pohľadu vytvárajú najrizikovejšie centrá nasledovne:
Horná Nitra:(ťažba hnedého uhlia) - predovšetkým tu ide o enormné zmeny povrchu
reliéfu hlavne v dôsledku poddolovania a často s následnou aktivizáciou zosuvov
- zmena hydrogeologických a vodohospodárskych pomerov je spôsobená odčerpávaním významných množstiev banských vôd z nadložných kvartérno- neogénnych vrstvových kolektorov
- geochemické vplyvy sa zväčša redukujú na dôsledky lokálneho spaľovania väčšieho množstva uhlia a devastáciu prostredia v dôsledku uvoľňovania As a SO2 do ovzdušia.
27
Jelšava - Lubeník - Hnúšťa - Mútnik:(ťažba magnezitu a mastenca)
hlavným fenoménom negatívneho vplyvu na životné prostredie je
extrémna alkalizácia hlavných zložiek životného prostredia v dôsledku
“Mg - úletov” z ťažby magnezitu v minulosti (nové technológie
v poslednej dekáde eliminovali významným spôsobom tieto vplyvy)
zánik pôvodných hydraulických komunikácii vplyvom vyťaženia, alebo
výraznej priestorovej redukcie hydrogeologických kolektorov
s kombinovanou puklinovo- krasovou priepustnosťou
s pomerne veľkou intenzitou sa v tomto regióne prejavujú prepadliská a
negatívne zmeny fyzikálneho stavu reliéfu, spojené s ťažbou suroviny a
haldovaním materiálu
28
Banskoštiavnická oblasť:(ťažba polymetalických rúd a zlata)
v súčasnosti ako podstatný fenomén negatívneho vplyvu na životné prostredie
vystupuje rozsiahle poddolovanie územia s ťažko predvídateľnými dôsledkami
na zmenu fyzikálneho stavu reliéfu, po historickej a nedávnej ťažbe, vrátane
haldovania materiálu a existencie odkalísk
charakteristickou črtou sú zistené regionálne významné geochemické anomálie
v horninovom prostredí a riečnych sedimentoch, menej v pôdach - ich častý
pôvod v historickej ťažbe a v kombinácii s prírodnými danosťami územia však
zväčša dáva iba malú šancu ekonomicky únosným spôsobom realizovať
sanačné práce
ďalšou charakteristickou črtou je síce významné narušenie hydrogeologických
pomerov územia, avšak v dôsledku dlhodobosti tohto javu a spôsobu
sústredeného odvodňovania banských vôd dedičnými štôlňami je táto
problematika v úzadí v porovnaní s inžinierskogeologickými a geochemickými
aspektmi
29
Stredný Spiš:
(ťažba polymetalov, sadrovca, uránové rudy)
charakteristickou črtou je komplexnosť negatívnych dopadov, pretože
takmer s rovnakým významom sa podieľajú inžinierskogeologické
hydrogeologicko-vodohospodárske a geochemické faktory
30
Hlavné charakteristiky inventarizačného módu
sú nasledovné:
- poskytuje prehľad o všetkých regiónoch a lokalitách zahrnutých v
prvej etape riešenia projektu
- umožňuje vyhľadávanie informácií v sumárnych textových dokumentoch
- dáva prehľad údajov získaných v prvej etape
- umožňuje priamy prístup k dokumentom vzťahujúcich sa k projektu, napr.
štruktúra inventarizačných listov, zoznam lokalít, ...
31Programová aplikácia v inventarizačnom móde a prístup k jednotlivým typom informácií
32
Zostavenie databázy v monitorovacom móde,
ktorá zahrňuje výsledky podrobného inžinierskogeologického, hydrogeologického a
geochemického skúmania v monitorovacej etape, týkajúceho sa 20 lokalít.
33
DBD aplikácia – textové a grafické údaje
Inventarizačná časť
Monitorovacia časť
•Poskytuje prehľad o všetkých regiónoch a lokalitách zahrnutých v prvej etape riešenia projektu
• Umožňuje vyhľadávanie informácií v sumárnych textových dokumentoch
• Dáva prehľad údajov získaných v prvej etape
• Umožňuje priamy prístup k dokumentom vzťahujúcich sa k projektu, napr. štruktúra inventarizačných listov, zoznam lokalít, ...
• Pracuje s vybranými lokalitami
• Poskytuje prehľad monitorovaných objektov
• Poskytuje prehľad o monitorovaných kritériách
• Monitorované parametre môžeme prezerať v rôznych časových intervaloch
• Monitorované parametre môžu byť porovnávané s limitnými hodnotami
•Vyhľadávanie lokalít podľa monitorovaných kritérií
Kamil Vrana, HYDEKO-KV, Bratislava, Ivan Vojtaško – IG Bratislava
Dušan Žák, ZALGEO Bratislava, Milan Piovarči, Data Image s.r.o. Bratislava
34
Lubeník – Návrh štátneho monitoringu inžinierskogeologických aspektov
Lokalita: N2 Lubeník
Monitorovacie objekty
Rozsah pozorovaní
Frekvencia pozorovaní
Poznámka
POKLESY TERÉNU
Ban. monitor a ter. rekogn.
E: kartograf. vymedzenie
D:TRA: tv,če,sk,sp;ROZ: p,d,š,h/v,
E: 1 x za 2 r. (podľa internej potreby)
doplnenie interného monitorovania
7 prepad.na lož.Lubeník:
rozsahu prepadlísk, foto
CDT:or,sa; VOO: fv; HGS:or;
D: 1x za 2 roky
BM/TR-závLu-1……až…..7 HLS: zp; SKM: sb,pr; OVU: vs,vp;
NBC: zn,pf; SNO: sv; NGJ: nv,or;
OBZ: do,so,po,ro
35
Lubeník – Návrh štátneho monitoringu inžinierskogeologických aspektov
PODZEMNE PRIESTORY
Ban. monitoring dobývok a údajov o podz. priestorochprostredn.24 obj.(máp/rezov)
E: Sledovanie geometrie E: 1x za 2 roky V závislosti od sprístupnenia ban. dokumentácie
podz.ban diel (BD), a dobývok (DO) -2 parametre
ODKALISKÁ
Monitoring 7 geod.bodov nahrádzi GM-KVB.1….až….7na odkalisku v Lubeníku
E: Sledovanie vertikálnych E: 1 x ročne - geodet. merania.
V závislosti od sprístupnenia dokumentácie a rozsahu meraní predpísaných TBD
posunov bodov: z
36
Lubeník – Návrh štátneho monitoringu hydrogeologických aspektov
Lokalita: N2 Lubeník
Monitorovacie objekty
Rozsah pozorovaní Frekvencia pozorovaní
Poznámka
Existujúce merania
Doplnkové vstupné merania
B. Hydrogeologické a vodohospodárske aspekty
ložisko v ťažbe s nestálym režimom podzemných vôd
SÚČASNÝ MONITORING
ťažba- odčerpávané množstvá banských vôd (l. s-1),
1x mesačne SLOVMAG Jelšava
-odtok z ČOV do toku Muráň (m3. s-1)
NAVRHOVANÝ MONITORING banské vody (čerpané množstvo), odtok z ČOV a odkaliska, odtok vody zpod haldy inertného materiálu
šachta banské vody od 1999
1x mesačne prevádzkové merania počas ťažby
odtok z ČOV povrchové vody od 1999
jednorázové meranie v roku 2002
odtok z odkaliska
pripravovaný monitoring
odtok z haldy nový monitoring
37
Lubeník – Návrh štátneho monitoringu geochemických aspektov
Lokalita: N2 Lubeník
Monitorovacie objekty
Existujúce merania
Vstupné merania Návrh monitorovaných parametrov
Frekvencia pozorovaní
ČOV SLOVMAG
BSK-5, ChSK-Mn, ChSK-Cr, NL, RL, Fe, NEL, pH
BSK-5, ChSK-Mn, ChSK-Cr, NL, RL, Fe, NEL, pH
preberajú sa údaje
potok nad skládkou
Tepl., vod., pH, KNK, ZNKCHSK-Cr, Fe, SO4, Mg, Ca
Teplota, vodivosť, pH, KNK,ZNKFe, SO4, Mg
4 krát ročneIII., VI., IX., XII
potok pod skládkou
Tepl., vod., pH, KNK, ZNK, CHSK-Cr, Fe, SO4, Mg, Ca
Teplota, vodivosť, pH, KNK,ZNKFe, SO4, Mg
4 krát ročneIII., VI., IX., XII
priesak zo skládky
As, Hg, Cd, Teplota, vodivosť, pH, KNK,ZNK
Teplota, vodivosť, pH, KNK,ZNKFe, SO4, Mg
4 krát ročneIII., VI., IX., XII
38Programová aplikácia v monitorovacom móde, prístup k monitorovaným objektom a parametrom
39
Hlavné charakteristiky monitorovacieho módu sú
nasledovné: pracuje s vybranými lokalitami môžeme sledovať kritéria a ich hodnoty na jednotlivých lokalitách poskytuje prehľad o monitorovacích objektoch jednotlivých lokalít umožňuje sa dostať k informáciám o regiónoch a lokalitách rovnako ako v
inventarizačnej etape umožňuje prezeranie informácií o jednotlivých objektoch v rovnakej štruktúre
ako informácie pre regióny a lokality dostávame sa k jednotlivým sledovaným parametrom, ktoré rozlišujeme v
časovom slede môžeme porovnávať sledované parametre s normovanými, pričom systém
umožňuje definovať normy všeobecne platné alebo špecifické len pre
jednotlivý objekt vyhľadávanie lokalít podľa sledovaných kritérií prístup k doplnkovým informáciám ako v inventarizačnom móde dopyty na tabuľkové údaje aplikácie DBD import a export údajov.
40
PROGRAMOVÁ APLIKÁCIA DBD – INVENTARIZAČNÝ
A MONITOROVACÍ MÓD
Inventarizačná etapa riešenia úlohy viedla k zozbieraniu množstva informácií, ktoré
boli dostupné a relevantné pre potreby riešenej úlohy. Boli určené typy kritérií, ktoré
je potrebné sledovať na monitorovacích objektoch na jednotlivých lokalitách. Každé
z kritérií je pre každú lokalitu charakterizované určitými hodnotami, ktoré sú prístupné
v programe DBD.
41
Charakter jednotlivých typov údajov v monitorovanej etape bol značne
rozdielny. Hydrogeologické a geochemické údaje predstavujú číselné hodnoty
pre jednotlivé sledované parametre na monitorovacích objektoch, ktoré majú
v podstate bodový charakter. Na ich spracovanie je vhodný databázový prístup.
Inžinierskogeologické údaje sú omnoho komplexnejšie, obsahujú okrem
jednoznačne merateľných údajov aj množstvo popisných, grafických resp.
geografických informácií. Prístup uplatňovaný pri spracovaní hydrogeologických
a geochemických údajov nie je pri inžinierskogeologických údajoch celkom
postačujúci.
Z technického hľadiska boli tieto údaje veľmi náročné na spracovanie,
pretože sa jednalo o množstvo informácií vo forme tabuľkových hodnôt,
fotografickej dokumentácie, ako aj vo forme analógových grafických
podkladov (mapy, schémy, rezy), ktoré boli často rozmerovo veľké a
obsahovo veľmi bohaté. Ich spracovanie si vyžadovalo množstvo práce pri
formalizácii, vkladaní hodnôt a údajov do databázy, ako aj pri skenovaní
(skenovanie po častiach a následné spájanie), digitalizácii a topologickom
spracovaní údajov.
42
Monitorovacia etapa predstavuje zbieranie údajov z lokalít, ich
kontrolu, spracovanie jednotlivými autormi a začlenenie do
databázového systému, prípadne do geografického informačného
systému (GIS).
Z uvedeného vyplýva, že ide o kontinuálny proces smerujúci k dopĺňaniu
údajov aj v budúcnosti.
Všetky spracované objekty sú charakterizované svojimi atribútmi, ako aj
hodnotami získanými v rámci monitoringu. Snahou bolo získať čo najviac
monitorovaných údajov, atribútové údaje sú okrem objektov týkajúcich sa
inžinierskogeologických aspektov zastúpené menej.
43
Údaje v Geografickom informačnom systeme
Geografické údaje sú uložené v ARCVIEW GIS projekte. Tu sú tiež niektoré pomocné údaje ako mapové listy, geologické mapy, administratívne členenie a iné.
ARCVIEW GIS projekt umožňuje geografickú lokalizáciu lokalít a monitorovacích objektov, pomocou hyperlinku sa dostávame ku všetkým textovo-grafickým údajom.
Kamil Vrana, HYDEKO-KV, Bratislava, Ivan Vojtaško – IG Bratislava
Dušan Žák, ZALGEO Bratislava, Milan Piovarči, Data Image s.r.o. Bratislava
44
Vypracovanie návrhu štátneho monitoringu
inžinierskogeologických, hydrogeologických a geochemických
aspektov vplyvov banskej činnosti na životné prostredie Slovenskej
republiky pre 20 najrizikovejších lokalít
45
Návrh štátneho monitoringu
46
Celkovo je v databáze monitoringu (monitorovací mód databázy)
začlenených 20 najrizikovejších lokalít zo 489 spracovaných do evidenčnej
databázy, pritom je pre kategóriu 20 najrizikovejších lokalít navrhnutých 839
merných objektov (696 pre inžinierskogeologický monitoring, 68 pre
hydrogeologický monitoring a 75 pre monitoring geochemických aspektov,
teda podstatných aspektov významných pre hodnotenie vplyvu banskej činnosti na
životné prostredie v Slovenskej republike. Systém sa postupne napĺňal aj
historickými údajmi – táto úloha však musí pokračovať aj v budúcnosti.
Navrhnutý monitoring poskytne dostatočnú informáciu o podstatných zmenách v
systéme, potrebnú pre rozhodovací proces na úrovni štátnej environmentálnej
politiky. Takto koncipovaný, monitoring doplnený účelovým geochemickým
mapovaným pôd a riečnych sedimentov v 5 až 10 ročných cykloch od
časového horizontu rokov 2009 - 2010, prinesie informáciu o zmene podmienok v
systéme oproti poznatkom z obdobných prác vykonaných na lokalitách v období
prevažne po roku 1993. Tieto výsledky z pohľadu vzdialenejších časových
horizontov umožnia efektívnu korekciu systému štátneho monitoringu.
47
Náklady na navrhnutý celoročný monitoring všetkých troch
aspektov predstavujú ročne 935 tis. Sk,
avšak pre zriadenie hydrogeologických objektov je potrebná suma 3,0 mil. Sk
(jednorazová položka na vybudovanie objektov) a približne 220 tis. Sk ročne treba
predpokladať pre údržbu a opravy objektov. V bilancii monitoringu nie sú
započítané náklady na získavanie tých údajov, ktoré budú preberané do
štátneho pozorovacieho systému z prevádzkových monitoringov na
jednotlivých lokalitách. Do nákladov neboli tiež zahrnuté položky súvisiace
s vyššie navrhovaným geochemickým mapovaním pôd a riečnych
sedimentov v horizonte 5 a ž 10 rokov, nakoľko ide charakterom o účelový
prieskum.
48
Vyhodnotenie poznatkov riešenia úlohy vo vzťahu k štátnej environmentálnej politike. V oblasti
vyhodnocovania systému monitoringu vo vzťahu k štátnej environmentálnej politike boli
analyzované okresné environmentálne politiky, hodnotiace správy OECD o životnom
prostredí SR, Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja, Národný monitorovací a
informačný systém o životnom prostredí, legislatíva a politika EÚ v oblasti hodnotenia
vplyvov banskej činnosti na životné prostredie.
Výsledky riešenia geologickej úlohy predstavujú nehmotný výstup a nemajú priame
ekonomické ohodnotenie. Z ekonomického hľadiska sú však prínosom, pretože už
počas riešenia úlohy umožnili zefektívniť rozhodovací proces štátnej správy, lebo
výsledky boli priamo použité pre kompiláciu podkladových materiálov MŽP SR pre
potreby zabezpečovania pripravovaných legislatívnych aktov Európskej únie a
vytvorená databáza bude dlhodobo slúžiť pri implementácii environmentálnej
legislatívy (ťažobná činnosť, vody) pre podmienky Slovenskej republiky. Výsledky
vytvorili tiež predpoklad objektivizácie a zefektívnenia poznatkov potrebných pre účely
odstraňovania následkov ťažby a banských škôd, hlavne v lokalitách dotknutých
útlmom v rudnom baníctve a útlmovom programe ťažby uhlia, ktoré významne
ovplyvňuje štátna podpora realizovaná formou dotácie zo štátneho rozpočtu.
49
Za hlavný výstup z riešenia možno teda považovať
2 módy databázy – inventarizačný a monitorovací
Výsledky riešenia projektu sú bezprostredne využiteľné predovšetkým pre 3 okruhy
riešenia štátnej environmentálnej politiky:
1) pre zabezpečenie štátneho monitoringu vplyvov banskej činnosti na životné
prostredie
2) pre zefektívnenie prác návrhu a organizácie monitoringu v programoch útlmu
banskej činnosti a v posanačnej fáze
3) pri zabezpečovaní štátnej environmentálnej politiky vo vzťahu k novo sa
tvoriacej environmentálnej legislatívy Európskej únie pre oblasť banskej
činnosti a nakladania s odpadmi a materiálmi v ťažobnom priemysle.
50
Význam výsledkov riešenia úlohy pre štátnu environmentálnu politiku vyplýva z toho, že výsledky sú bezprostredne využiteľné pre: budovanie štátneho monitorovacieho a informačného systému, nakoľko výsledky úlohy bezprostredne vstupujú do podúlohy „vplyv ťažby nerastných surovín na životné prostredie“ čiastkového monitorovacieho systému „geologické faktory životného prostredia“ (ČMS rieši Štátny geologický ústav Dionýza Štúra) včlenenie poznatkov o vplyve banskej činnosti na životné prostredie do prebiehajúcich legislatívnych aktivít v Európskej únii, predovšetkým v súvislosti so zostavovaním databázy zameranej na celoeurópsku evidenciu zdrojov kontaminácie životného prostredia pochádzajúcej z banskej, ťažobnej a upravárenskej činnosti a pre pripravovanú smernicu, týkajúcu sa manažmentu odpadov z ťažobného priemyslu zabezpečovanie štátnej politiky trvalo udržateľného rozvoja z pohľadu aspektov využívania geologického prostredia, surovinovej a energetickej politiky informačný systém, ktorý bude nevyhnutné vybudovať pre poznanie potenciálnych zdrojov znečisťovania pôd a vôd a pre evidenciu a prioritizáciu rizikovosti kontaminovaných území koncipovanie, vytýčenie cieľov a rozpracovanie konkrétnych nápravných krokov v rámci okresných, regionálnych a krajských environmentálnych politík, vytváranie a aktualizáciu regionálnych projektov využívania krajiny a krajinno-ekologických plánov v budúcnosti sa dôležitým aspektom aplikácie systému môže stať jeho využitie pri hodnotení zodpovednosti za škody na pozemkoch, majetku a zdraví.
51
Systém zisťovania a monitorovania škôd
spôsobených banskou činnosťou je systém
otvorený a aktuálny.
To znamená, že sa predpokladá vstup nových údajov, ktorými môžu byť nové
merané hodnoty, nové objekty, nové informácie o objektoch, lokalitách, ako aj
nové regióny a lokality alebo zmena kategórie už existujúcich regiónov a lokalít.
Z toho dôvodu je potrebné zabezpečiť vstup nových údajov a ich kontrolu ešte
skôr ako sa stanú integrálnou súčasťou databázového systému.
52
Podrobnejší popis programu DBD je v užívateľskom manuáli. Údaje, s
ktorými aplikácia DBD pracuje, sú uložené v jednotlivých tabuľkách.
Program umožňuje aj vstup monitorovaných hodnôt IG, HG, GCH. Vstupný
formulár sa zobrazí po stlačení príslušného tlačidla.
53
Formulár zadávania monitorovaných parametrov
54
V monitorovacej etape bol projekt ARCVIEW GIS doplnený aj
o geograficky lokalizované objekty.
Zobrazené objekty sú pomocou hypertextových odkazov prepojené na textovo-
grafické informácie o objektoch. V prostredí geografického informačného
systému je tiež možné používať databázové údaje monitorovacej časti.
Vzhľadom na použité programové vybavenie je to možné cez funkcie EXPORT na
strane programu DBD a funkcie Add Table na strane programu ARCVIEW GIS.
55Zobrazenie údajov v prostredí Geografického informačného systému