Prinášanie

obetných

darov

Tertulián (155-230) spomína, že veriaci „obetujú dary“.

U Cypriána (210-258) -veriaci obetujú dary na slávenie Eucharistie.

Sv. Ambróz z Milána (340-397) dosvedčuje, že pri každej slávnosti priniesli obetné dary vo forme chleba a vína, ktoré kládli priamo na oltár.

Pred Druhým vatikánskym koncilom- obrad prinášania obetných darov sa nepoužíval.

V prvotnej Cirkvi bol však známy.

Ordo Romanus I., ktoré popisuje pápežskú

štáciovú bohoslužbu z konca 7. st.,

dosvedčuje sprievod s chlebom a vínom.

Chlieb prijal od veriacich samotný

pápež. Od 11. storočia sa konali sprievody len

na veľké sviatky. Zároveň sa namiesto

obetných darov začínajú prinášať

peniaze.

Druhý vatikánsky koncil

si želal, aby sa v omšovom poriadku

obnovili, podľa prvotného vzoru

svätých otcov, niektoré prvky,

ktoré časom neprávom zanikli.Takto bola v rámci liturgickej reformy

obnovená v omšovom poriadku aj procesia veriacich s obetnými darmi.

V našich krajoch sa pod obetnými darmi

rozumelo iba chlieb a víno a tie boli vždy pripravené v blízkosti oltára. Miništrant ich

v patričnom čase priniesol na obetný stôl

a ďalej už s nimi pracoval kňaz. Dnes sa prinášanie

obetných darov stáva čím ďalej tým viac

používaným zvykom.

Obetné dary sa prinášajú z obetného stolíka, ktorý

býva umiestnený v strede kostola alebo

až v zadnej časti pod chórom. Spolu s chlebom

a vínom sa niekedy prinášajú omšové sviece

alebo kvety, prípadne plody z úrody a iné veci. Pri slávnostných svätých

omšiach, ktoré slávi biskup alebo Svätý Otec, môže

tých darov byť aj viac.

Rozhodnúť o tom má kňaz, pán farár alebo pán

kaplán. Nikdy však ako obetný dar nemá byť

prinášané niečo, čo si dotyční obetujúci chcú opäť vziať pre seba

späť, ako napr. futbalová lopta či horolezecké lano a

iné. Teda obetný dar nie je len nejaký symbol obety, ale

skutočné darovanie niečoho, čoho sa zriekam.

Čo môže byť použité ako obetný dar?

Obetné dary môže prakticky prinášať ktokoľvek. Majú to však byť také osoby,

ktoré na príslušných sláveniach majú nejakú výraznejšiu účasť, napr. je za nich

obetovaná sv. omša alebo za niekoho z rodiny a pod.

Kto môže prinášať obetné dary

Pre prinášanie obetných darov sa nutne

nevyžaduje posväcujúca milosť, ale iste by –

vzhľadom na ostatných prítomných veriacich

v kostole – nebolo dobré, keby obetné dary prinášal nejaký človek, ktorý nežije príkladným kresťanským životom

alebo je to verejný hriešnik a pod.

Tu zrejme nie je dobré také stanovisko, že keď

niekto nepristupuje k sviatostiam, nech

aspoň prináša obetné dary...

Obetné dary môžu prinášať aj deti, najmä

keď je to vo svätej omši pre deti.

Ako sa majú prinášať obetné dary

Obetné dary sa prinášajú zo stolíka na to

určeného. Na prinášanie obetných darov majú byť vopred určení ľudia. Ich počet závisí od toho, koľko

darov je pripravených. Obetujúci to majú vždy prerokovať s kňazom

zodpovedným za liturgiu.

V sakristii kňaz určí miništranta

zodpovedného za prinášanie darov. Tento

miništrant sa po skončení spoločných modlitieb veriacich

odoberie k stolíku, pri ktorom sú už

zhromaždení tí, ktorí ponesú dary. Osoby prinášajúce dary sa stavajú do dvojíc, posledná dvojica

prináša obetnú misku s hostiami a víno

s vodou.

Keď je všetko pripravené, zodpovedný miništrant dá pokyn, aby sa sprievod pohol. Pri pápežských alebo biskupských bohoslužbách

sa sprievod bez pokľaknutia a bez úklonu presúva až k sédesu. Tam po dvojiciach

predstúpia pred biskupa, pred ním kľaknú na obe kolená a odovzdajú mu dary. Prijmú pritom

jeho požehnanie alebo prípadne nejakú jeho pozornosť (napr. sv. ruženec, svätý obrázok),

potom sa postavia, uklonia sa pred ním a odchádzajú sami na svoje miesta.

Ak je hlavným celebrantom kňaz,

ten zostúpi po stupňoch pred oltár

a tam prijíma obetné dary, ktoré mu

prinášajúci odovzdávajú. Pritom

nekľakajú, ani sa neukláňajú. Po odovzdaní darov

môžu ukloniť smerom k oltáru

a tak odísť na svoje miesta.

Obetné dary sa majú – bez ohľadu na to, či ich prinášame my alebo iní

– prinášať vždy s povedomím, že procesia s ich prinášaním je v duchovnom zmysle slova

procesom ich zbierania a sústreďovania v tých daroch,

ktoré sú prinášané.

Počas prinášania a odovzdávania darov má mať

každý prítomný veriaci na mysli, že pri odovzdávaní darov sa

odovzdáva každý človek Ježišovi Kristovi so všetkými radosťami

a trápeniami ako Bohu milá obeta.

Prinášanie obetných darov je dôležitá chvíľa svätej omše. Budem ju prežívať sústredene. Pomyslím si vtedy aj na všetkých trpiacich

a chorých, ktorí sa nemôžu priamo zúčastniť na sv. omši. Ich utrpenie si Pán Ježiš cení najviac.

Pri odovzdávaní obetných darov si pomyslím, že aj ja sa chcem obetovať Ježišovi Kristovi ako

jemu milá obeta.Uživotnenie