Kvalitatívne metódy v demografii? Výskum reprodukčných stratégií

slovenských žien

Michaela Potančokovádoktorandka

Katedra demografie a geodemografiePřírodovědecká fakulta UK v Praze

International Max Planck School for Demography 2004/2005

Výskumný projekt je finančne podporený Grantovou agenturou UK, číslo projektu 394/2005/A-SP/PrF

O čom to bude• Miesto kvalitatívneho výskumu v demografii• V čom spočíva kvalitatívny prístup?

• Výskumný projekt:Budovanie individuálnych reprodukčných stratégií v meniacej sa spoločnosti: reprodukčné histórie dvoch generácií slovenských žien

• Cieľ výskumu a výskumné otázky• Problém vymedzenia generácií a kohort

Kritériá výberu informátoriek• Technika zberu a analýzy dát

Hĺbhové rozhovory – biografické naratívne interview Biografická interpretatívna metóda

Zúčastnené pozorovanieZakotvená teória (Grounded theory)

• Výsledky pilotnej štúdie – prvá interpretácia relevantných kategórií

KV výskum v demografii• Caldwell – prípadové štúdie• Do konca 90-tych rokov limitované na rozvojové krajiny a krajiny s

nedostatkom presných „tvrdých“ dát

• Snaha uchopiť kategóriu kultúry ako faktor vplývajúci na (zmenu) demografického správania – Lesthaeghe (1989, 2002)

• Kritika antropológov – kultúra nemôže byť zjednodušená na premenné na pravej strane logistickej regresnej rovnice

- skúmanie procesov na makro úrovni

Anthropologycal demography – ako sa populačné procesy a socio-cultúrne

praktiky vzájomne ovplyvňujú (Kertzer, 1995)

Európske kvalitatívne projekty – MPIRDEAPS pracovná skupina pre

antropologickú demografiu

05

101520253035404550

1976-80

1981-85

1986-1990

1991-95

1996-2000

other qualitative

anthropology orethnography

Zdroj: Randall, Koppenhaver, 2004

Vymedzenie KV prístupu

V opozícii ku KN prístupu: • Mikro vs. makro úroveň „To know a little about a lot or a lot about a little.“ (Silverman,

2001)• Lineárny vs. cyklický model výskumného procesu• Odlišný charakter dát – tvrdé vs. mäkké dáta• Deduktívne vs. induktívne postupy• Dôraz na interpretáciu

• Závisí na výskumnej otázke výber vhodnej metódy tak, aby bola otázka čo najlepšie zodpovedaná

Cieľ výskumu

• Podobnosti a odlišnosti reprodukčných dráh a v rozhodovaní o materstve v dvoch generáciách slovenských žien

• Reprodukčné dráhy a skúsenosť s materstvom v dvoch odlišných socio-kultúrnych a ekonomických kontextoch – počas štátneho socializmu a v súčasnej transformujúcej sa spoločnosti

• Sociálne vplyvy na reprodukčné správanie a rozhodovanie o materstve – porovnanie dvoch generácií

• Životné dráhy v prostredí s veľmi nízkou plodnosťou – Bratislava

Výskumné otázky

Skúsenosť s materstvomAké sú reprodukčné dráhy a stratégie slovenských žien? Ako sa ženy rozhodujú v otázkach materstva?

Interakcia medzi generáciami, matka ako model pre dcéru Akú úlohu hrá reprodukčná skúsenosť matky v živote dcér? Konfrontujú sa v oblasti materstva ženy, ktoré mali deti po roku 1990 so svojimi matkami?

Plánovanie materstva a „nehody” ako súčasť reprodukčnej skúsenosti žienAkú úlohu hrá antikoncepcia a „nehody“ – neplánované tehotenstvo, UPT a pod. – v živote žien? Aký je ich vplyv na rozhodovanie o plodnosti?

Výskumná vzorka (1)• Ženy narodené približne 1975

- nositeľky nového reprodukčného modelu- stali sa matkami po roku 1990, počas transformujúcich sa

socio-ekonomických pomerov

• Ženy narodené približne 1945 – 1955 - reprezentujú „východoeurópsky“ model reprodukcie- stali sa matkami počas 70-tych rokov, v období pronatalitnej politiky štátu

→ vzorka bude zložená z pokrvných matiek a dcér= dve generácie žien

→ problém viacznačnosti termínu generácia ako je používaný v sociálnych vedách (Kertzer, 1983) – vek, kohorta narodených, generácia v antropologickom význame

Kohortné miery plodnosti slovenských žien

0

0,05

0,1

0,15

0,2

0,25

15 20 25 30 35 40 45 50

Pri

emer

ný

po

čet

det

í n

a že

nu

vo

vek

u x

194019451950195519601965

0

0,05

0,1

0,15

0,2

0,25

15 20 25 30 35 40 45

Pri

emer

ný

po

čet

det

í n

a že

nu

vo

vek

u x

1968

1970

1972

1974

1976

1978

1950

zdroj: ODE, 2001

Výskumná vzorka (2)

→ 20 – 30 rozhovorov celkom = 10 – 15 dyád matka – dcéra

→ vzorka ďalej členená podľa: počtu detí (motivácie mať ďalšie dieťa) počtu súrodencov

rozdielu vo veku matky a dcéry pri prvom tehotenstve

→ kontaktovanie informátoriek pomocou materských centierkontaktovanie matiek cez dcéry

→ postupný „gradual“ sampling – teoretický sampling“Teoretický sampling je process zberu dát určený na generovanie teórie, počas ktorého výskumník súbežne zbiera, kóduje a analyzuje dáta a rozhoduje sa, ktoré dáta zbierať a kde ich nájsť, tak aby rozvíjal teóriu, ktorú buduje.“ (Glaser, Strauss, 1967)

KV a KN výskumný postup

zdroj: Flick, 2002

Lineárny model výskumného procesu

Cyklický model výskumného procesu (Grouded Theory)

TeóriaHypo-tézy

Opera-cionali-zácia

Samp-ling

Preve-denie

Analý-za

Testo- vanie teórie

Pred-poklady

Prípad

Prípad

Prípad

Teória

Porovnanie

Porovnanie Porovnanie

PrevedenieAnalýza

PrevedenieAnalýza

PrevedenieAnalýza

Sampling

KNDeduk-tívne

postupy

KVInduk-tívne

postupy

Technika získavania dát

• Hĺbkový rozhovor – biografické naratívne interview životný príbeh, žitá skúsenosť, subjektívny pohľad

neštrukturovaná, otvorená metódareceptívne techniky prijímania dát

• Zúčastnené pozorovanie – neformálne konverzácie s matkami (materské centrá)

Naratív spúšťajúca otázka “Takže by som Vás poprosila, aby ste mi povedali niečo o svojom

živote. Zaujíma tá časť Vášho života, ktorá je spojená s Vašou rodinou – ako ste si založili rodinu, ako prišli deti. Mohli by ste začať momentom, kedy ste prvýkrát rozmýšľala o tom, mať vlastné deti?”

Naratív rozvíjajúce otázky Len to, čo bolo spomenuté v rozprávaní. Prehĺbenie.Ostatné otázky nesúvisiace s rozprávaním

Techniky rozhovorov

Zdroj: Grawitz, 1996

Naratívne techniky (Polo)štrukturované tehniky

1. Psychoanalytické interview

2. Otvorené interview

3. Naratívne interview 4. Epizodické interview

5. Zamerané (problem centered) interview

6. Pološtrukturované interview

7. Štrukturované interview

málo, otvorené otázky veľa, uzavretébohaté odpovede precízneflexibilné štruktúra stanovená sekvencia aj

obsahopakované trvanie jednorázové

Metóda analýzy dát

• Biografická interpretatívna metódaCieľom interpretácie je preskúmať sociologickú kontextuálnu znalosť pomocou subjektívnych pohľadov sociálnych aktérov

Podrobná analýza biografických rozhovorov, časovo náročná a obmedzená na malý počet prípadov

Problémom je presiahnutie porovnania niekoľko málo rozhovorov

• Grounded theory (zakotvená teória)Cieľom je vytvorenie teórie vysvetľujúcej skúmaný problém na základe empirických dát

Vytváranie interpretatívnych kategórií a máp kategórií

Možné porovnanie väčšieho množstva rozhovorov a iných dát

Informátorka

Erika, 54, jedna dcéra 27narodená 1950 a do roku 2002 žijúca v Bratislave spoločne s rodičmiNeplánovane tehotná vo veku 27 rokovVydatá 27 ročná, rozvedená 36Dcéra narodená 1977Nový partner v 41 rokoch, faktické manželstvoVysokoškolsky vzdelaná

1950 17 24

22

25

27

0

36

41 52VŠ

1. partner

Vzory reprodukčného správania• „Tak čo, ako nejak plánovať som to vlastne neplánovala, pretože som

si=som sa považovala ešte za veľmi mladú vtedy, hoci som nebola taká mladá, a keďže aj moja mama mala 35 keď mala prvé dieťa, * tak som aj ja si myslela, že mám ešte čas“ /odstavec1, strana 1/

Hypotéza 1: Mala predstavu, kedy a za akých okolností by sa dieťa malo stať súčasťou

jej života. V momente, kedy k tomu došlo ešte neplánovala mať dieťa, jej úmyslom bolo odložiť materstvo do vyššieho veku.

Hypotéza 2: Mala predstavu, kedy mať prvé dieťa. K nadobudnutiu tejto predstavy

menuje 3 referenčné body: 1/ jej pocit – necítila sa pripravená = človek by sa mal cítiť zrelý2/ skúsenosť jej matky – mala dieťa vo vyššom veku než Erika, myslela si, že na dieťa má čas – úmysel odkladať3/ reflexia k spoločnosti a jej miesta v nej – je normálne mať dieťa skôr, z pohľadu spoločnosti nie je „mladá“

Matka ako vzor• „som mala ešte ten pocit, že mám čas. Možno určite. Teraz má

možno niekto matku, čo má 22 alebo čo má 27 už a si myslí, bože už moja matka mala, ja už som stará. A to u mňa nebolo, pretože vždy som si hovorila, má to čas. “ /odstavec 70, strana 3/

Hypotéza 2: Mala predstavu, kedy mať prvé dieťa. K nadobudnutiu tejto

predstavy menuje 3 referenčné body: 1/ jej pocit – necítila sa pripravená = človek by sa mal cítiť zrelýNecíti sa pripravená, pretože ešte má čas, pretože modelom kedy mať dieťa je pre ňu nie spoločnosť, ale skúsenosť jej matky

2/ skúsenosť jej matky – mala dieťa vo vyššom veku než Erika myslela si, že na dieťa má čas – úmysel odkladaťMatka je prirodzený vzor pre dcéru, predovšetkým pri formovaní predstavy o načasovaní prvého materstva = vplyv na úmysel odkladať resp. urýchliť materstvo.

Výskumné otázky

Skúsenosť s materstvomAké sú reprodukčné dráhy a stratégie slovenských žien? Ako sa ženy rozhodujú v otázkach materstva?

Interakcia medzi generáciami, matka ako model pre dcéru Akú úlohu hrá reprodukčná skúsenosť matky v živote dcér? Konfrontujú sa v oblasti materstva ženy, ktoré mali deti po roku 1990 so svojimi matkami?

Plánovanie materstva a „nehody” ako súčasť reprodukčnej skúsenosti žienAkú úlohu hrá antikoncepcia a „nehody“ – neplánované tehotenstvo, UPT a pod. – v živote žien? Aký je ich vplyv na rozhodovanie o plodnosti?

Sociálne vplyvy na rozhodovanie • Situácia: Neplánované tehotenstvo

• V spoločnosti existujú modely správania, ktoré ponúkajú riešenia k

fundamentálnym problémom • Mechanizmus: Sociálny tlak a sociálne učenie

Neplánované tehotenstvo

Akceptácia predmanž.sexuálnehostyku

Prekážky užívať antikoncepciu

Vstup do manželstva

Slobodná matka

UPT

Kohabitácia

Alternatívy

Ciele projektu

• Rozvoj kvalitatívnych metód v oblasti štúdia reprodukčného správania v moderných spoločnostiach

• Vytvorenie teórie na mikro úrovni, ktorej cieľom je porovnanie reprodukčných histórií slovenských žien počas štátneho socializmu a v súčasnosti na základe interpretácie dát v rámci socio-kultúrneho kontextu

Snaha identifikovať a vysvetliť sociálne a kultúrne vplyvy na reprodukčné správanie

Snaha preskúmať reprodukčné dráhy a rozhodnutia dvoch generácií slovenských žien – matiek a dcér

Ďakujem za pozornosť

Otázky, pripomienky, návrhy...?

potancokovam@hotmail.com