Ž i l i n s k á u n i v e r z i t a v Ž i l i n a F a k u l t a š p e c i á l n e h o i n ž i n i e r s t v a

LEGISLATÍVA KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

prof. Ing. Ladislav Šimák, PhD.

ŽILINA 2005

Oponovali: JUDr. Jozef Petráš, CSc. – ŽU Žilina

JUDr. Milan Sláviček, PhD. - MO SR Bratislava

OBSAH

Úvod

1. Krízové riadenie a jeho právne aspekty

2. Všeobecné zásady vytvárania právnych predpisov

3. Medzinárodné humanitárne právo

4. Európska únia a vytváranie právneho poriadku na úseku bezpečnosti

4.1. Proces európskej integrácie

4.2. Nástroje krízového manažmentu EÚ a NATO

4.2.1. Úniové právo

4.2.2. Konkrétne nástroje krízového manažmentu EÚ

4.2.3. Opatrenia na úseku civilnej ochrany po 11. septembri 2001

5. Právna úprava na úseku vonkajšej bezpečnosti štátu

6. Právna úprava na úseku ochrany osôb, materiálnych hodnôt a životného prostredia

7. Právna úprava na úseku vnútornej bezpečnosti a zabezpečovania poriadku

8. Právna úprava na úseku ochrany utajovaných skutočností

Prehľad literatúry pre predmet Legislatíva krízových situácií

ÚVOD

Tradičné vnímanie bezpečnosti bolo založené na vojenských aspektoch a spájalo sa s úrovňou

zabezpečenia obrany konkrétneho štátu, či regiónu. V súčasnosti sa stále viac presadzuje

nové, komplexné vnímanie bezpečnosti, ktoré zasahuje do všetkých oblastí spoločenského

života krajiny a jej obyvateľov. Je nevyhnutné venovať sa nielen vojenskej dimenzii

bezpečnosti, ale tiež aj politickej, ekonomickej, sociálno-politickej, environmentálnej

a v neposlednom rade aj právnej dimenzii. Krízové javy sú neoddeliteľnou súčasťou vývoja

spoločnosti a všetkých aktivít človeka. V súčasnosti je potrebné prijímať účinné preventívne

opatrenia, ktoré zabránia vzniku krízovým javom alebo v maximálnej miere znížia ich ničivé

následky, s dôrazom na ochranu ľudských životov.

Zmeny v globálnom bezpečnostnom prostredí sa prenášajú aj do podmienok jednotlivých

štátov. Slovenská republika prijala v septembri 2005 novelizovaný strategický dokument na

úseku bezpečnosti, ktorým je Bezpečnostná stratégia SR. Následne by sa jej základné

myšlienky mali postupne objavovať vo všeobecne záväzných právnych predpisoch

súvisiacich s bezpečnosťou Slovenskej republiky, ktorých základom je Ústava SR, ústavný

zákon o bezpečnosti štátu v období vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového

stavu, ako aj rad ďalších právnych noriem.

Uvedené zmeny, ktoré sa udiali v globálnom bezpečnostnom prostredí, ovplyvnili aj proces

tvorby právnych predpisov. Dôvodom je predovšetkým:

nedostatok právomocí – mnohé problémy, ktoré už majú globálny charakter

(organizovaný zločin, terorizmus a pod.), sú riešené spravidla na národnej úrovni.

Nadnárodné problémy a globálne hrozby však nemôžu byť efektívne riešené

nekoordinovanými národnými subjektmi, ale vyžadujú si reguláciu a koordináciu

chovania štátov a neštátnych aktérov;

nedostatok informácií a výsledkov analýz procesov – tvorcom bezpečnostnej politiky

a verejným inštitúciám často chýbajú dôležité informácie a analýzy a niekedy i potrebné

nástroje na riešenie zložitých politických otázok. Preto musia vedci a nevládne

organizácie zohrávať dôležitú úlohu v rozhodovacích procesoch dodávaním vedeckých

analýz a navrhovaním adekvátnej reakcie;

nedostatok donucovacích kompetencií – konanie v súlade s medzinárodnými

dohodami nadobudlo v procese krízového riadenia zásadný význam. Medzinárodné

organizácie sa stávajú závislé na vôli jednotlivých štátov dodržiavať medzinárodné

záväzky a spravidla nemajú nástroje na to, aby donútili vlády štátov plniť záväzky, ktoré

prijali;

nedostatočná účasť verejnosti na riešení – tak ako už bolo uvedené, ďalšími aktérmi

verejnej politiky sa okrem medzinárodných inštitúcií (štátov) musia stať i zástupcovia

verejnosti, t.j. občianskych združení a zástupcovia podnikateľských kruhov. Títo sú

zatiaľ väčšinou z diskusií a rozhodnutí vylúčení.

V súlade s uvedeným je možné konštatovať, že na globálnej úrovni sa zrýchľuje proces

rozpadu tradičnej štátnej suverenity, ktorá bola základným kameňom súčasného chápania

medzinárodných vzťahov. Slovenská republík, tak ako aj ďalšie suverénne štáty, je vystavená

útokom z dvoch strán. Zvonku útočia nadštátne integračné tlaky, ktoré sú živené uvoľnením,

zrýchľovaním a zlacňovaním obehu kapitálu, tovaru, osôb, informácií, ale i kriminalitou,

drogami, medzinárodným terorizmom, politickým, etnickým, rasovým a náboženským

násilím, znečistením životného prostredia a nemocami. Tieto javy stále menej rešpektujú

štátne hranice a preto si ich riešenie vyžaduje nadnárodné prístupy, ktoré vedú až k integrácii

v rôznych oblastiach spoločenského života.

Napriek uvedeným skutočnostiam je nevyhnutné vytvoriť komplexný systém právnych noriem,

ktoré pokryjú celý priestor krízového riadenia a vytvoria podmienky na optimálne riešenie

otázok obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte. Uvedené právne normy

musia vytvárať podmienky nielen na riešenie krízových situácií, ale aj na identifikáciu

a analýzu rizík, ale aj na ich prevenciu.

V podmienkach medzinárodného spoločenstva narastá počet a rôznorodosť bezpečnostných

výziev, rizík, ohrození a samotných krízových situácií, ktoré môžu byť vyvolané nielen

vzťahmi medzi štátmi, ale aj neštátnymi skupinami a organizáciami, ktoré nerešpektujú

medzinárodný poriadok a pre ktoré je vojna, násilie a potláčanie ľudských práv a slobôd

prostriedkom presadzovania vlastných záujmov. Na prelome storočí vo svete pôsobia nové

výzvy a asymetrické ohrozenia mieru a medzinárodnej stability, a to v podobe etnických

napätí, hospodárskych kríz, politickej nestability, medzinárodného organizovaného zločinu

a terorizmu, porušovania ľudských práv, zneužívanie informačných technológií, šírenia zbraní

hromadného ničenia a najmodernejších zbraňových systémov. Najvýraznejšou globálnou

hrozbou celosvetovej stability je výrazný nárast terorizmu v jeho najrôznejších podobách

v globálnom, regionálnom aj lokálnom rozmere.

Vývoj bezpečnostnej situácie vo svete sa v ostatných rokoch odrazil aj na vývoji

medzinárodných právnych nástrojov týkajúcich sa boja proti terorizmu. Slovenská republika

aktívne uplatňuje medzinárodné právne nástroje boja proti terorizmu a vo vnútroštátnom

právnom poriadku prijíma príslušné opatrenia na uskutočňovanie všetkých záväzkov

vyplývajúcich z protiteroristických medzinárodných zmlúv, ako aj iné opatrenia na prevenciu

a potláčanie terorizmu.

Slovenská republika ratifikovala všetky globálne dohovory. Najdôležitejším krokom pri

uplatňovaní medzinárodných právnych nástrojov v Slovenskej republike je implementácia

základnej protiteroristickej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1373/2001. Ďalej podpísanie

Druhého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných

veciach z 20. apríla 1959 s výhradou ratifikácie, podpísanie tzv. Dohovoru o Europole 12.mája

2004 a štyroch nadväzných protokolov (Protokol o praní špinavých peňazí, Protokol

o vyšetrovacích tímoch, Protokol o zriadení Európskeho policajného úradu, Protokol

o výsadách a imunitách), ktoré dotvárajú medzinárodný aspekt právneho prostredia na úseku

krízového riadenia.

Slovenská republika prijala Národný akčný plán boja proti terorizmu schválený vládou, ktorý

má vytvoriť podmienky na dôsledné napĺňanie a implementáciu medzinárodných zmlúv

a záväzkov (rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, nariadenia a rámcové rozhodnutia inštitúcií

EU, výnosy medzinárodných inštitúcií i konkrétnych štátov, v ktorých sú vyhlasované sankcie

voči osobám a skupinám podozrivým z terorizmu a z podpory terorizmu, ...). Národný akčný

plán boja proti terorizmu má zároveň určiť platformu na právne zabezpečenie procesu

prevencie i konkrétneho boja s terorizmom. Tieto otázky však nie sú zatiaľ komplexne

doriešené.

Môžeme konštatovať, že vytváranie právneho prostredia krízového riadenia musí rešpektovať

na jednej strane všeobecne platné legislatívne zásady a na strane druhej osobitosti procesu

krízového riadenia. Nevyhnutne musí vychádzať z historických predpokladov a tradícií

príslušnej krajiny, pričom však musí rešpektovať aj medzinárodne uznávané zásady.

V neposlednom rade však musí rešpektovať aj aktuálne výzvy a riziká, medzi ktoré

v súčasnosti patrí terorizmus, ale tiež rastúce ekonomické rozdiely medzi regiónmi a ochrana

narušeného prírodného prostredia.

1. Krízové riadenie štátu a jeho právne aspekty

Krízové riadenie štátu a krízové opatrenia, ktoré sú v rámci neho vykonávané, uskutočňujú

spravidla orgány štátnej správy. Ich konanie je právne podmienené ustanovením čl. 2 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky, kde sa konštatuje, že „štátny orgán môže konať iba na základe

ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“.

Uskutočňovanie krízových opatrení s dôrazom na obdobie krízových stavov sa spravidla

zabezpečuje aj prostredníctvom obmedzovania záujmov jednotlivca pred záujmami

verejnými. Prejavuje sa to zásahom do jeho občianskych práv a slobôd a do právom

chránených záujmov.

Štát musí zabezpečiť, aby aj v krízových situáciách nenastalo „bezprávie” a zároveň musí

garantovať aj aspoň nevyhnutný rozsah práv a slobôd, ktorý je dnes možné odvodiť aj

z medzinárodnoprávnej úpravy (napr. čl. 4 Medzinárodného paktu o občianskych a

politických právach). V súvislosti s vyhlásením vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu

alebo núdzového stavu totiž spravidla vzniká, vzhľadom na mimoriadne okolnosti, potreba

obmedziť nad obvyklý režim niektoré základné práva a slobody občanov. Takáto fakultatívna

možnosť obmedzenia základných práv a slobôd je upravená v čl. 51 ods. 2 Ústavy SR, kde je

stanovené, že „podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah

povinnosti v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví

ústavný zákon“. V opačnom prípade by orgány štátu pri vzniku takýchto situácií boli nútené

pravdepodobne konať v rozpore s ústavou, resp. nad jej rámec. Prípadné obmedzenie

základných práv a slobôd nad obvyklý režim musí zároveň rešpektovať všetky medzinárodné

záväzky, ktoré Slovenská republika prevzala najmä ratifikáciou a vyhlásením

medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách.

Vychádzajúc z existujúcej systematiky ústavy ponecháva sa stanovenie podmienok a rozsahu

prípadného obmedzenia základných práv a slobôd v čase vojny, vojnového stavu,

výnimočného stavu alebo núdzového stavu na osobitný ústavný zákon. Ústavná úroveň

právnej úpravy by mala dostatočne garantovať, aby sa táto možnosť nedala zneužiť (ani

potenciálne).

Uvedený postup zabezpečenia štátnej moci na obdobie krízových situácií vytvára predpoklady

na to, aby už pred vznikom krízovej situácie na území štátu existovala právna úprava presne

vymedzujúca kedy, akým spôsobom a v akom rozsahu môže byť zasiahnuté do práv a slobôd

občanov.

Verejná moc predstavuje v štáte silu, ktorá je schopná zabezpečiť sformovanie, upevnenie

a ochranu určitej sústavy spoločenských vzťahov právnymi prostriedkami, vrátane

prostriedkov donútenia. Bez verejnej moci by nemohol existovať kolektívny život

a spoločenské vzťahy. Práve schopnosť zabezpečiť poriadok aj donútením je jedným

z najdôležitejších znakov spoločenského vzťahu. Podstata krízového riadenia štátu je založená

predovšetkým na osobitnom mechanizme výkonu verejnej moci, ktorý pozostáva z:

uplatňovania špecifických prostriedkov výkonu verejnej moci,

špecifického inštitucionálneho zabezpečenia štátu (bezpečnostný systém SR).

Osobitné prostriedky krízového riadenia sú určité mocenské oprávnenia štátnych orgánov,

a ďalších subjektov, ktoré spočívajú v možnosti alebo povinnosti prijímať a vykonávať najmä

krízové opatrenia zamerané na riešenie krízových situácií a dôrazom na ochranu osôb

a majetku, t.j. na minimalizovanie škôd a strát a urýchlený návrat do predkrízového stavu.

Špecifické inštitucionálne zabezpečenie štátu tvorí sústava orgánov verejnej moci a iných

prvkov krízového riadenia, ktoré reprezentujú bezpečnostný systém Slovenskej republiky

a zodpovedajú za prevenciu vzniku krízových javov, za krízové plánovanie a trvalú

pripravenosť na riešenie vzniknutých kríz.

Právna úprava krízového riadenia štátu je podľa Ústavy Slovenskej republiky riešená

v osobitnom zákone, v ktorom je upravený okrem iného aj spôsob výkonu verejnej moci

v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Týmto osobitným

zákonom je ústavný zákon č.227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového

stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ktorý pôsobnosť a zodpovednosť orgánov

štátnej správy pri zaručení bezpečnosti štátu upravuje v ustanovení čl. 6 až 10.

Súčasná právna úprava riešenia krízových situácií v Slovenskej republike sa odvíja od Ústavy

SR a začala sa tvoriť postupne hneď po osamostatnení Slovenska. Existencia práva sa spája

s existenciou spoločnosti a štátu. Uvedené právne úpravy v našej spoločnosti sa odvíjajú

od verejnej autority, ktorou je štát. Štát ako verejnoprávna korporácia je forma organizácie

spoločnosti, ktorá vznikla a existuje na základe spoločenskej zmluvy, vyznačuje sa tak

najvyššou suverénnou mocou nad štátnym teritóriom s obyvateľstvom, ako aj personálnym,

vecným a organizačno-normatívnym substrátom. V modernom štáte je spoločenskou zmluvou

ústava a zákony a v širšom zmysle právny systém štátu, ktorého súlad s ústavou zabezpečujú

osobitné inštitúcie.

Organizačno-normatívnym substrátom štátu je právny systém štátu, ktorý upravuje aj

organizáciu, usporiadanie štátnych inštitúcií (orgány štátnej správy a štátne organizácie), ich

funkcie a vzťahy i vzťahy k obyvateľstvu. Právny systém v širšom zmysle slova je súbor

platných právnych noriem a sústava štátnych inštitúcií, ktoré právo tvoria, aplikujú

a zabezpečuje jeho ochranu. V užšom význame reprezentuje právny systém objektívne právo,

teda súhrn platných právnych noriem.

Akýkoľvek systém, vrátane právneho systému pozostáva z určitých prvkov, ktoré sú

konkrétnym spôsobom usporiadané, a medzi ktorými sú určité vzťahy podmienené

vlastnosťami týchto prvkov, a tie vďaka týmto vlastnostiam plnia určité funkcie. Základným

prvkom právneho systému je právna norma. Právne normy sú v rámci právneho systému

usporiadané:

vertikálne podľa stupňa právnej sily,

horizontálne podľa jednotlivých odborov práva a ľudskej činnosti,

prípadne podľa iných kritérií (napríklad predmet právnej regulácie, metóda právnej

regulácie, ...).

Významné miesto v právnom systéme Slovenskej republiky zaujímajú aj právne normy

regulujúce oblasť bezpečnosti štátu a v rámci nej systém riešenia krízových situácií

v Slovenskej republike. Štruktúra právnej úpravy na úseku riešenia krízových situácií v SR sa

zaoberá pôsobnosťou orgánov štátnej správy a samosprávy, ich vzájomných vzťahov a

väzieb medzi nimi, vzťahov s okolím, ako i ich právami a povinnosťami. Ich predmetom sú

aj oprávnenia a povinnosti iných právnických a fyzických osôb podieľajúcich sa na plnení

úloh riešenia krízového situácií SR.

V súlade s prijatou Bezpečnostnou stratégiou musí Slovenská republika zabezpečiť, aby jej

bezpečnostný systém bol schopný účinné riadiť vyčlenené sily a prostriedky v procese

prevencie, krízového plánovania, zamedzovania, zmierňovania a odstránenia následkov

jednotlivých druhov bezpečnostných rizík, reálnych ohrození a konkrétnych krízových

situácií. Súčasťou tohto procesu je aj vytvorenie systému krízového manažmentu štátu

s presným určením kompetencií a vzájomných väzieb medzi Národnou radou Slovenskej

republiky, vládou Slovenskej republiky, prezidentom Slovenskej republiky a ďalšími orgánmi

štátnej správy na ústrednej i regionálnej úrovni, ako aj orgánmi regionálnej i miestnej

samosprávy.

Splniť takúto úlohu je možné len za predpokladu, že sú vytvorené dostačujúce právne

predpoklady na činnosť bezpečnostného systému štátu, ako aj na zabezpečenie obrany štátu,

ochrany osôb a majetku, vrátane ochrany životného prostredia a kultúrnych a historických

pamiatok, ako aj na zabezpečenie vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte.

2. Všeobecné zásady vytvárania právnych predpisov

Právo je súčasťou spoločenského vedomia, ktoré vymedzuje vzťahy medzi ľuďmi a tiež

medzi právnickými osobami, ako aj vzťahy fyzických a právnických osôb a štátu. Je výlučne

spoločenským javom, ktorý vzniká v ľudskej spoločnosti a v spoločnosti pôsobí. Právo sa

definuje rôznym spôsobom. H. Kantorowicz ho definuje ako „súhrn spoločenských pravidiel

predpisujúcich vonkajšie chovanie, ktorých porušenie sa považuje za žalovateľné“. Starí

Rimania radi používali vzletnú myšlienka „Ubi societas, ubi jus“ (Kde je spoločnosť, tam je

právo). Právo predstavuje usporiadanú množinu právnych noriem, zahŕňa tiež právne vzťahy,

právne zásady, právne vedomie, ale aj spravodlivosť. Základom práva sú teda právne normy,

ktoré sa vyznačujú radom formálnych náležitosti (pochádza od oprávneného právotvorného

subjektu, vydáva sa presne stanoveným spôsobom, ...) a kvalitatívnych náležitostí

(normatívnosť, právna záväznosť, všeobecnosť, štátne donucovanie, ...).

Význam práva pre spoločnosť je teda nepopierateľný. V spoločenskej praxi ho môžeme

charakterizovať nasledovným spôsobom:

pomáha riadiť spoločenský život a ľudské vzťahy,

usmerňuje jednotlivcov i spoločenské skupiny na ich ceste k civilizovanej spoločnosti,

je systémom pravidiel, ktoré prijíma štát a zároveň je to nástroj na ochranu

najvýznamnejších spoločenských hodnôt,

právne, morálne, politické, náboženské a iné normy sa navzájom prelínajú, pričom sa

môžu podporovať alebo byť v rozpore.

V spoločnosti existuje celý rad normatívnych systémov, ktoré upravujú jednotlivé oblasti

spoločenského života. Právo ma medzi nimi špecifické postavenie a od ostatných

normatívnych systémov v spoločnosti sa odlišuje:

záväznosťou, pretože v spoločnosti je jediný právny systém na rozdiel od radu

morálnych alebo náboženských systémov (monizmus),

spojením so štátnou mocou,

formou (zverejnenie štátom v Z. z.).

Právo je možné členiť z rôznych pohľadov a podľa rozličných kritérií. Podľa základného

rozdelenia je možné práva členiť na:

medzinárodné právo (medzinárodné zmluvy, medzinárodné obyčaje a uzancie,

medzinárodná kurtoázia),

vnútroštátne právo:

- súkromné právo,

- verejné právo.

Právo je veľmi úzko zviazané so štátom a typom štátnej moci. V modernom zmysle sa termín

štát používa od čias Machiavelliho, no napriek tomu neexistuje všeobecne platná definícia

štátu. V zásade je možné rozlišovať tých, ktorí pri definícii štátu vychádzajú z teórie politiky

založenej na právach a na druhej strane zástancov teórie politiky založenej na moci. Tieto

skutočnosti sa potom premietajú aj do konkrétnych definícií. Do prvej skupiny patrí Hegel,

ktorý tvrdí, že „štát je uskutočnenie mravných ideí“. Druhú skupinu reprezentuje napríklad

Weber, ktorý štát definuje ako „organizáciu, ktorá monopolizuje legitímne násilie nad daným

územím“. Z uvedeného vyplýva, že aj právne prostredie krízového riadenia je závislé na

forme štátnej moci a jej uplatňovaní.

So štátom a štátnou mocou je teda veľmi úzko spojený termín demokracia. Princíp

demokracie predstavuje rovnoprávne uplatňovanie vôle všetkých členov nejakej skupiny.

Z pohľadu verejnej správy je to forma vlády, v ktorej patrí najvyššia moc ľudu, pričom sa

uskutočňuje priamou účasťou vo vláde alebo prostredníctvom volených zástupcov. Pri jej

definovaní je možné konštatovať, že:

má grécky pôvod,

je to pojem starší ako 2 500 rokov,

je zložený zo slov „demos“ – ľud a „kratia“ – vláda (prekladá sa teda ako „vláda ľudu“).

Hlavným orgánom v spoločnosti, ktorý je inštitucionálnym vyjadrením politickej moci je štát.

Štát predstavuje základnú súčasť politického systému. V priebehu vývoja ľudskej spoločnosti

sa vytvorili rôzne teórie, ktoré vznik štátu popisovali (teologická, patriarchálna, zmluvná

teória, i teória násilia). Inštitucionálna koncepcia štátu vychádza z predpokladu, že štát je

predovšetkým inštitucionalizovaná moc a teda aj inštitúcia, v ktorej sa táto moc stelesňuje.

Pri definovaní štátu je nutné rešpektovať aj tieto skutočnosti:

štátna moc sa vyvinula z verejnej autority, ktorá bola v spoločnosti,

štátne orgány sa vyvinuli z radových a kmeňových autorít,

štát je politicko-mocenská organizácia, ktorej znakmi je:

- štátne územie,

- občianstvo,

- existencia právneho poriadku na riadenie spoločnosti,

- existencia relatívne samostatne konajúceho subjektu medzinárodného práva

i vnútroštátneho práva,

- politická organizácia spoločnosti zahrnujúca celú spoločnosť a systém orgánov

verejnej moci,

- suverenita.

Právny štát je termín, ktorý patrí medzi najfrekventovanejšie v demokratickej spoločnosti.

Jeho počiatky siahajú do antického Grécka, kde začali vládnuť zákony nad všetkými občanmi.

Významným prínosom do teórie právneho štátu bola koncepcia prirodzeného práva a teória

spoločenskej zmluvy. V nich sú zárodky novej koncepcie práv a slobôd občanov. Postupne sa

začína napĺňať tým správnym obsahom pojem občan a svojich občianskych práv sa začínajú

dovolávať aj poddaní. Právny štát je teda akousi protiváhou policajného štátu a zneužívania

štátnej moci. Je ho možne charakterizovať ako štát, kde:

právo je nadradené politike,

štátna moc samu seba obmedzuje vopred stanovenými a všeobecne záväznými

pravidlami (napr. stanovenie podmienky, kedy môže policajt používať zbraň),

je zabezpečená právna istota občanov a dôvera v právo, pričom kvalita práva poskytuje

právne záruky,

platí princíp zvrchovanosti ústavy a zákona,

neexistencia právnych noriem, ktoré by neplatili aj pre predstaviteľov štátnej moci,

občan môže robiť všetko, čo zákony nezakazujú (vytvorenie inštitútu právnej istoty),

právny štát rešpektuje ľudské a občianske práva a slobody, pričom dodržiava všetky

ustanovenia ratifikované v medzinárodných zmluvách,

životná úroveň občanov závisí do značnej miery na rešpektovaní základných právnych

princípov štátom, t.j. prvkami jeho verejnej správy,

v právnom štáte sa moc delí medzi zákonodarné, výkonné a súdne orgány.

Jedným z predpokladov prežitia a rozvoja spoločenských skupín, ktoré sa sformovali do

štátnych útvarov, je vytvorenie právneho poriadku. Uvedená skutočnosť je podporená tým, že

v nových spoločenských podmienkach je nevyhnutné:

okrem individuálnej správy spravovať aj verejné záležitosti,

vytvorenie systému riadenia vnútorných vzťahov i vzťahov s okolím (zásady chovania

sa ľudí v komunite, povinnosti voči celku, ale tiež otázka obrany a ochrany spoločenstva

voči vonkajšiemu ohrozeniu),

zo všeobecne uznávaných zásad správania sa postupne vytvoriť právny poriadok

(Tomáš Akvinský v 13. storočí spomína dva znaky civilizácie, za ktoré pokladá jazyk

a právo).

Právna kultúra je súhrn národných a lokálnych zvláštností v právnom myslení a praxi, ktorú

môžeme charakterizovať nasledovným spôsobom:

je súčasť kultúry spoločnosti,

zohľadňuje historické skúsenosti národa, ale aj susedov, ktorí vyznávajú obdobné

hodnoty,

poznáme tieto základné právne kultúry:

- európsku (kontinentálnu) právnu kultúru,

- anglo-americkú právnu kultúru,

- náboženskú (tzv. tradičnú) právnu kultúru,

- socialistickú právnu kultúru.

Právna kultúra sa v Európe vyvíjala stovky rokov, pričom jej základy sú spojené s obdobím

antiky. Za ideové zdroje európskej právnej kultúry sa považuje:

grécka filozofia a cit pre krásu,

rímske právo a zmysel pre poriadok,

kresťanská viera a úloha mravnosti v nej.

Štát plní rad nezastupiteľných funkcií v živote spoločnosti počas jej kontinuálneho vývoja, ale

tiež v akejkoľvek krízovej situácii. Počas krízových stavov je úlohou štátu okrem iného:

garantovať aspoň nevyhnutný rozsah práv a slobôd občanov,

chrániť občanov pred „bezprávím“,

materiálne i technicky pomôcť občanom prekonať dôsledky krízového javu,

vytvoriť podmienky na prežitie občanov,

uvoľniť dostatočné sily, prostriedky a zdroje na riešenie krízového javu.

Krízové riadenie štátu je tvorené Bezpečnostným systémom SR, ktorý predstavuje jeho

osobitné inštitucionálne zabezpečenie, systémom špecifických právnych noriem, špecifickými

nástrojmi, postupmi, zdrojmi a prostriedkami verejnej moci, ako aj možnosťou obmedzenia

základných práv a slobôd občanov počas riešenia krízovej situácie.

Množinu právnych noriem niekedy nazývajú laici, ale aj odborníci legislatívou konkrétnej

oblasti (napr. legislatíva krízového riadenia). V skutočnosti však termín legislatíva

predstavuje:

tvorbu právnych noriem,

činnosť zákonodarných zborov,

zákonodarnú moc (zákonodarstvo).

Legislatívny proces má svoje formálne zákonitosti a uskutočňuje sa v štyroch základných

krokoch:

zákonodarná iniciatíva (vláda SR, výbory NR SR, poslanci NR SR),

pripomienkovanie a prerokovanie návrhu,

hlasovanie o návrhu,

vyhlásenie (publikácia) právnej normy.

Na základe uvedeného vymedzenia predstavuje legislatíva krízových situácií:

proces tvorby právnych noriem na úseku krízového riadenia (t.j. na úseku prevencie

vzniku krízových situácií, prípravy na ich riešenie, ich samotného riešenia, ako aj

odstraňovania negatívnych následkov krízových situácií),

činnosť vlády SR a vecne príslušných ministerstiev a ostatných ústredných orgánov

štátnej správy pri príprave návrhov právnych noriem na úseku krízového riadenia a ich

predkladanie Národnej rade SR na schválenie.

Legislatíva krízových situácií sa zaoberá tvorbou právnych noriem na úseku:

obrany štátu,

ochrany:

- občanov,

- majetku,

- životného prostredia,

vnútornej bezpečnosti a zabezpečovania poriadku v štáte a v jednotlivých regiónoch.

V právnej terminológii sa stretávame s termínom kódex. Je to kompletný, organicky

usporiadaný súbor uzákonených právnych textov daného právneho odvetvia (Občiansky

zákonník, Trestný zákon, Obchodný zákonník,...). Právne normy na úseku krízového riadenia

nie sú takto komplexne usporiadané. Skladajú sa zo špecifických zákonov na úseku krízového

riadenia a na druhej strane sú rôzne zásady krízového riadenia súčasťou iných právnych

noriem, pričom do nich zasahujú len okrajovo.

Napríklad Trestný zákon obsahuje rad ustanovení, ktoré majú bezprostredný vzťah s krízovým

riadením:

zakazuje vlastizradu, teror, sabotáž, vojnovú zradu,

chráni štát ako civilizačnú hodnotu (zakazuje útoky na štátne orgány a verejných

činiteľov, chráni verejných činiteľov, chráni verejný poriadok, potláča úplatkárstvo,...)

ochraňuje občianske spolunažívanie (zakazuje násilie proti skupine osôb i jednotlivcom,

potláča rasovú a národnostnú nevraživosť,...),

chráni život a zdravie občanov (bojuje proti násiliu – teror, vraždy,...).

Právne normy krízového riadenia musia plne rešpektovať aj ľudské práva a slobody napriek

tomu, že v procese riešenia krízových javov môžu byť čiastočne v súlade so zákonom

obmedzené. Ľudské práva a slobody:

sú oprávnenia priznané jedincovi, ktoré mu umožňujú plne využívať vlastné schopnosti,

inteligenciu, talent a znalosti na upokojovanie svojich duchovných a iných ambícií,

je možné obmedziť ich len za podmienok, ktoré sú striktne stanovené a kontrolovateľné

zákonom,

základom filozofie ľudských práv je otázka vzťahu občana a verejnej moci,

verejná moc je legitímna (je založená na právnom prostredí a dodržiavaní právnych

noriem, má nárok na rešpekt a poslušnosť občanov), ak sama rešpektuje ľudské práva

a slobody,

je to výber z večných a nemenných prirodzených práv, ktorý bol zahrnutý do

medzinárodných deklarácií a dohôd (v roku 1789 bola prijatá Deklarácia práv človeka

a občana).

V súlade so všeobecnou teóriou štátu a práva môže právny poriadok štátu obsahovať celý

rad právnych noriem, zmlúv a špecifických údajov:

normatívne právne akty (všeobecne záväzné predpisy, ktoré obsahujú právne normy

a vznikli ako výsledok normotvornej činnosti niektorého i z orgánov oprávnených na ich

tvorbu – ústava, zákony, zákonné opatrenia, dekréty prezidenta, vládne nariadenia,

vyhlášky, všeobecne záväzné nariadenia miestnych samospráv, ...),

normatívne zmluvy (medzinárodné zmluvy ratifikované a vyhlásené štátom),

precedensy (rozhodnutia súdov alebo orgánov štátnej správy, ktoré formulujú právne

normy alebo dopĺňajú ich medzery a ktorým sa priznáva všeobecná záväznosť),

právne obyčaje (obyčaje, ktoré obsahujú určité práva alebo povinnosti, o ktorých

správnosti je určitá spoločnosť presvedčená a ktoré dlhodobo rešpektuje a zachováva),

právnu náuku (názory významných právnikov vyjadrené v knihách a teoretických

spisoch).

Základom právneho systému každého demokratického štátu je ústava štátu. Je to právna

norma, ktorá v sebe obsahuje historické skúsenosti národa z doterajšieho vývoja a stanovuje

zásady, podľa ktorých sa vytvorí systém verejnej správy, zásady riadenia spoločnosti i jej

právne prostredie. Ústava teda:

definuje hlavné demokratické zásady, ktorými sa štát riadi,

garantuje ľudské a občianske práva a slobody,

upravuje štruktúru, postavenie a úlohy, činnosť najvýznamnejších štátnych orgánov

a vnútornú štruktúru štátu.

Hierarchická štruktúra právnych predpisov Slovenskej republiky je členená nasledovne:

Ústava SR, ústavné zákony, výsledky referenda so silou ústavného zákona,

medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,

zákony, ostatné medzinárodné zmluvy a výsledky referenda o iných dôležitých otázkach

verejného záujmu,

nariadenia vlády a vyhlášky jednotlivých rezortov, prípadne výnosy ústredných orgánov

štátnej správy,

všeobecne záväzné nariadenia orgánov územnej samosprávy a miestnych orgánov

štátnej správy.

Proces tvorby právnych noriem v Slovenskej republike je daný legislatívnymi pravidlami,

ktoré si stanovila vláda SR (uznesenie vlády SR č. 241 z 8.4.1997 v znení uznesení vlády SR

č. 1118 zo 16.12.1999 a č. 1130 z 28.11.2001):

záväzne určujú zásady tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov a upravujú

postup subjektov navrhujúcich právne predpisy,

uplatňujú sa aj v procese tvorby právnych noriem na úseku krízového riadenia:

- pri príprave, predkladaní a prerokúvaní zákonov na úseku krízového riadenia od

spracovania návrhu po jeho predloženie NR SR,

- pri príprave, predkladaní a prerokúvaní nariadení a ostatných vykonávacích

predpisov na úseku krízového riadenia od spracovania návrhu po ich vyhlásenie,

- pri príprave, predkladaní a prerokúvaní strategických dokumentov na úseku

krízového riadenia.

Okrem hore uvedených prípadov sa legislatívne pravidlá primerane vzťahujú aj na

spracovanie a schvaľovanie ďalších právnych noriem:

prípravu a prerokúvanie stanovísk, ktoré vláda zaujíma na požiadanie predsedu NR SR

k návrhom zákonov na úseku krízového riadenia predložených výborov NR SR pre

obranu a bezpečnosť, prípadne iným výborom, prípadne poslancom (poslanecký návrh),

dopracovanie vládneho návrhu zákona, ktorý bol národnou radou vrátený na

dopracovanie,

odstraňovanie nedostatkov vládneho návrhu zákona podľa odporúčania predsedu NR SR

v prípadoch, keď vláda s jeho odporúčaním súhlasí,

prípravu a prerokúvanie návrhov medzinárodných zmlúv, na platnosť ktorých sa

vyžaduje súhlas NR SR a medzinárodných zmlúv, ktoré majú prednosť pred zákonmi.

Cieľom legislatívnych prác na úseku krízového riadenia je príprava a schvaľovanie

právnych noriem nevyhnutných na zabezpečenie funkčnosti krízového riadenia, ktoré sa

stanú:

funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku,

zlučiteľné s právnymi normami EÚ i so štandardmi NATO.

Prostredníctvom dodržania všetkých krokov legislatívneho procesu sa dosahuje vyváženosť

právnych predpisov na úseku krízového riadenia. Vyváženosť právneho prostredia

krízového riadenia si vyžaduje:

taký súlad zákona s právnym poriadkom, ktorý nebráni dosahovaniu cieľov sledovaných

zákonom alebo nesťažuje dosahovanie cieľov sledovaných iným zákonom,

súlad zákona s Ústavou SR, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami

a predpismi,

súlad vykonávacieho predpisu s právnymi predpismi vyššej sily.

Základné požiadavky kladené na zákony sú stanovené všeobecnou teóriou práva. Konkrétne

zákony, ktoré tvoria právne prostredie na úseku krízového riadenia musia rešpektovať tieto

skutočnosti a predpoklady:

upravujú spoločenské vzťahy pri prevencii vzniku krízových javov, pri ich riešení

i odstraňovaní negatívnych dopadov,

musia byť zrozumiteľné, prehľadne usporiadané a obsahovať len normatívne

ustanovenia,

musia byť terminologicky presné a jednotné,

musia mať jazykovo a štylisticky správne a všeobecne zrozumiteľné texty,

musia byť v súlade s medzinárodnými záväzkami, resp. s právom Európskych

spoločenstiev a právom Európskej únie,

nesmú preberať ustanovenia iných zákonov (používa sa odkaz na iný zákon),

do zákona sa nesmú preberať (recipovať) ustanovenia nariadenia alebo rozhodnutia

prijatého podľa zmlúv zakladajúcich Európske spoločenstvá alebo Európsku úniu, ale

použije sa odkaz.

Proces tvorby právnych noriem je zložitý a jednoznačne stanovený postup, ktorý musia

navrhovatelia dodržať, aby predložili na schválenie do Národnej rady SR dokument

akceptovateľný väčšinou poslancov. V procese tvorby právnych noriem sa môže spracovávať:

legislatívny zámer,

návrh zákona,

novelizácia zákona. [65]

Legislatívny zámer má za úlohu vytvoriť podmienky na prijatie účinnej a vecne, obsahovo

i formálne správnej právnej normy. Táto zásada je všeobecne platná a je rešpektovaná aj pri

tvorbe právnych noriem na úseku krízového riadenia. Pri spracovávaní legislatívneho zámeru

musia byť rešpektované nasledovné skutočnosti:

spracováva sa pred dôležitými zákonmi, prípadne ak tak rozhodla vláda,

predkladateľom je ÚOŠS, ktorý bude spracovávať aj návrh zákona,

obsahuje hlavne zhodnotenie platnej právnej úpravy a určenie cieľov, ktoré má nová

právna úprava dosiahnuť,

obsahuje zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť,

obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a EÚ,

po schválení vládou je záväzným podkladom na vypracovanie návrhu zákona. [65]

Návrh zákona môže byť spracovaný po schválení legislatívneho zámeru, alebo môže byť

spracovávaný samostatne. Spracováva ho predkladateľ, ktorým je ústredný orgán štátnej

správy poverený vládou SR, alebo to môže byť poslanec, prípadne skupina poslancov.

V procese spracovania a schvaľovania návrhu zákona na úrovni vlády SR i Národnej rady SR

má takúto štruktúru:

obal materiálu,

návrh uznesenia vlády,

návrh zákona v paragrafovom znení,

predkladacia správa:

- podnet na vypracovanie návrhu zákona,

- dôvody návrhu zákona,

- obsah návrhu zákona,

- vyhodnotenie dopadov na štátny rozpočet, rozpočet samosprávneho orgánu, ...

- informácia o prerokovaní návrhu v poradných orgánoch vlády,

- informácia o pripomienkovom konaní,

- pripomienky verejnosti,

vyhlásenie predkladateľa:

- o bezrozpornosti návrhu zákona,

- o súlade návrhu zákona so schváleným legislatívnym zámerom,

vyhodnotenie pripomienkového konania,

zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na

zamestnanosť,

návrh vykonávacieho predpisu (ak návrh zákona obsahuje splnomocnenie na vydanie),

návrh komuniké. [65]

Návrh zákona v paragrafovom znení obsahuje:

úvodné ustanovenia:

- úvodná veta,

- predmet úpravy zákona (okruh spoločenských vzťahov, ktoré má zákon upraviť),

- súčasťou úvodných ustanovení môže byť aj vymedzenie základných pojmov

a právnych inštitútov zákona (preto sa môže označiť aj ako základné

ustanovenia),

splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu - môže byť uvedené v návrhu

zákona,

spoločné ustanovenia - spoločná úprava vecí týkajúca sa viacerých alebo všetkých

ustanovení zákona,

prechodné ustanovenia - vplyv navrhovaného zákona na právne vzťahy ustanovené

doterajším zákonom,.

záverečné ustanovenia - zrušenie doterajších predpisov spolu s ustanovením o účinnosti

zákona,

zrušovacie ustanovenia - uvádzajú všetky právne normy, ktoré navrhovaný zákon ruší,

ustanovenie o účinnosti - uvádza presný dátum nadobudnutia účinnosti zákona, pričom

navrhovateľ musí počítať aj s možným vrátením zákona prezidentom a s dobou

potrebnou na vyhlásenie zákona.

Pripomienkovanie návrhu zákona sa riadi okrem iného týmito zásadami:

zverejnenie návrhu na internete,

zaslanie návrhu určeným ústredným orgánom štátnej správy a ďalším inštitúciám

(jednotlivé ministerstvá, Úrad vlády SR - sekcia Inštitút pre aproximáciu práva, Národná

banka Slovenska, Najvyšší kontrolný úrad SR, Najvyšší súd SR, Generálna prokuratúra

SR, ...),

lehota na podávanie pripomienok je 15 pracovných dní,

pripomienky k návrhu musia byť spracované a doručené:

- v určenej lehote,

- vo forme zdôvodnených návrhov,

- ako jednoznačne formulované návrhy s jasným prínosom. [65]

Návrh zákona je podaný vtedy, ak je doručený predsedovi NR SR prostredníctvom podateľne

NR SR v počte 260 výtlačkov, vrátane 5 podpísaných a v elektronickej forme so sprievodným

listom predsedu vlády SR a s príslušným uznesením vlády SR.

Národná rada SR môže vrátiť návrh zákona vláde SR na dopracovanie. Môže sa tak stať po

jeho prerokovaní vo výboroch NR SR, prípadne po prvom čítaní v pléne národnej rady. Ďalší

postup pri uskutočňovaní zmien, úprav a doplnení návrhu zákona odporúča vláde SR minister,

alebo predseda ústredného orgánu štátnej správy, ktorý bol predkladateľom návrhu zákona.

Ak sa vláda nestotožní so stanoviskom národnej rady, môže návrh zákona stiahnuť z ďalšieho

rokovania.

Pri spracovávaní návrhov medzinárodných zmlúv postupuje vláda obdobným spôsobom, ako

pri príprave návrhov zákonov. Návrh medzinárodnej zmluvy, na platnosť ktorej sa vyžaduje

súhlas národnej rady, ako aj medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi,

vypracovaný ministerstvom alebo iným ústredným orgánom štátnej správy sa po skončení

pripomienkového konania predkladá na rokovanie legislatívnej rady a na rokovanie vlády.

Návrh medzinárodnej sa po prerokovaní vo vláde postúpi na rokovanie národnej rady. Vláda

odporučí národnej rade formuláciu jej uznesenia v otázke prednosti medzinárodnej zmluvy

pred zákonmi. Doložka prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi sa stáva prílohou

oznámenia, ktorým bude táto zmluva vyhlásená v zbierke zákonov.

Prostredníctvom novelizácií zákonov sa do platných právnych noriem zapracovávajú zmeny,

ktoré sú vyvolané zmenami vonkajšieho alebo vnútorného prostredia, usmerneniami EÚ,

zmenami súvisiacich právnych noriem SR, prípadne systémovými zmenami v danej oblasti.

Novelizácia zákona sa uskutočňuje:

obdobnou formou ako návrh zákona (novelizácia si teda vyžaduje spracovanie návrhu

v rovnakej formálnej úprave a štruktúre, ako návrh zákona),

formou:

- priamej novelizácie (úvodná veta uvádza, ktorý zákon bude novelizovaný a ďalej sú

upravené konkrétne články novelizovaného zákona),

- nepriamej novelizácie (zmeny a doplnenie iného zákona ustanoveniami

navrhovaného zákona bez uvedenia jeho úplnej citácie v samostatnom článku

označenom rímskou číslicou) – táto forma je v našom právnom poriadku

neprípustná. [65]

Medzi ďalšie právne normy nižšej právnej sily, ktoré majú charakter vykonávacích predpisov,

patria:

nariadenia vlády SR,

vyhlášky jednotlivých ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy,

výnosy a opatrenia ústredných orgánov štátnej správy.

Proces prípravy a schvaľovania nariadenia vlády SR je podobný ako v prípade prijímania

nových zákonov. Rozdiel je len v samotnom procese schvaľovania príslušnej právnej normy,

pretože nariadenie vlády SR je výhradne v kompetencií vlády a do jeho schvaľovania teda

nezasahuje Národná rada SR. Všeobecný postup prijímania nariadenia vlády:

návrh nariadenia vlády obsahuje dôvodovú správu, ktorá má:

- všeobecnú časť:

zhodnotenie platného právneho stavu a odôvodnenie potreby

vytvoriť novú právnu normu,

odôvodnenie hlavných princípov navrhovanej právnej úpravy,

posúdenie súladu s ústavou a súvisiacimi zákonmi,

predpokladaný hospodársky a finančný dosah na rozpočet

(štátu, obcí, ...),

doložka zlučiteľnosti s právom Európskeho spoločenstva

a právom EÚ,

tabuľka zhody nariadenia vlády s právom Európskeho

spoločenstva a právom EÚ,

- osobitnú časť:

obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení navrhovanej

úpravy,

neuvádza text jednotlivých ustanovení, ani spôsob ich

odôvodnenia uverejnený vo všeobecnej časti dôvodovej

správy,

ďalšie časti návrhu nariadenia vlády sa vypracujú v obdobnej štruktúre ako návrh

zákona, pričom je kladený dôraz na predkladaciu správu,

návrh nariadenia vlády sa upraví na základe výsledkov pripomienkového konania

rovnako, ako pri dopracovávaní návrhu zákona,

návrh nariadenia vlády predloží predkladateľ na prerokovanie vláde SR a legislatívnej

rade (legislatívna rada zaujme stanovisko do 75 dní),

čistopis nariadenia vlády po jeho schválení na rokovaní vlády upraví v zmysle

schválených pripomienok predkladateľ a doručí ho Sekcii vládnej legislatívy Úradu

vlády SR,

Sekcia vládnej legislatívy Úradu vlády SR zabezpečí jeho vydanie v zbierke zákonov

(žiadosť je doplnená o 3 výtlačky nariadenia vlády a tiež nariadenie na elektronickom

médiu), tým že ju doručí redakcii Zbierky zákonov do 15 dní pred nadobudnutím

účinnosti,

novelizácia nariadenia vlády SR sa uskutočňuje podľa rovnakých zásad, ako novelizácia

zákonov. [65]

Proces prípravy a schvaľovania vyhlášky, výnosu alebo opatrenia ústredného orgánu

štátnej správy je s drobnými výnimkami rovnaký, ako pri príprave a vydávaní nariadenia

vlády. Ich schvaľovanie je v kompetencií príslušného ústredného orgánu štátnej správy.

Priebeh ich spracovania a vydávania je nasledovný:

návrh vyhlášky sa spracováva obdobným spôsobom ako návrh zákona,

návrh vyhlášky musí byť doplnený odôvodnením, ktoré obsahuje:

- všeobecnú časť (zhodnotenie platného právneho stavu a potreba novej

právnej úpravy, odôvodnenie hlavných princípov navrhovanej právnej

úpravy, zhodnotenie súladu so zákonom, hospodársky a finančný dopad

navrhovanej právnej úpravy, doložka zlučiteľnosti s právom EÚ (ES)),

- osobitnú časť (obsahuje odôvodnenie jednotlivých článkov a konkrétnych

bodov navrhovanej právnej úpravy),

návrh sa zasiela na pripomienkovanie tým ministerstvám a ostatným ústredným

orgánom štátnej správy, ktorých činnosť je obsahom vyhlášky ovplyvnená,

návrh spracovávanej právnej normy upravený na základe vyhodnotenia

pripomienkového konania sa predkladá na prerokovanie vecne príslušnej stálej

pracovnej komisii legislatívnej rady vlády SR (ak budú návrh posudzovať viaceré stále

pracovné komisie, určí sekretariát legislatívnej rady jednu, ktorá vypracuje spoločné

stanovisko). Pracovná skupina posúdi predložený materiál v lehote do 75 dní a do 10 dní

od prerokovania záverov ich písomne oznámi predkladateľovi návrhu,

v prípade, že predkladateľ nesúhlasí so stanoviskom spracovanými pracovnou skupinou

legislatívnej rady (napr. z pohľadu súladu s Ústavou alebo so zákonom, ktorý je nižšou

právnou normou upresňovaný, nezrozumiteľnosti a vnútornej rozpornosti, nedodržania

legislatívnych pravidiel) , predloží vec na rozhodnutie predsedovi legislatívnej rady,

dopracovaný návrh vyhlášky schváli príslušný minister alebo predseda ústredného

orgánu štátnej správy,

výnosy a opatrenia sú prerokovávané obdobným spôsobom ako vyhlášky,

žiadosť o vyhlásenie vyhlášky, výnosu alebo opatrenia ústredného orgánu štátnej správy

v zbierke zákonov podáva ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy

(prípadne iný orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou), ktorý bol spracovateľom

návrhu (3 výtlačky nariadenia vlády a jeho elektronická forma),

žiadosť musí byť doručená redakcii zbierky zákonov najneskôr 15 dní pred dňom

účinnosti príslušného vykonávacieho predpisu. [65]

3. Medzinárodné humanitárne právo

Vývoj ľudstva v celej jeho histórii sprevádzali ozbrojené konflikty. Aj keď v celom rade

ozbrojených zápasov človek nebojoval o prežitie a o spravodlivú vec, vždy v nich zomierali

veľké množstva ľudí a dochádzalo k obrovským materiálnym škodám a narušeniu životného

prostredia. V konečnom dôsledku vždy išlo o víťazstvo silnejšieho jednotlivca, skupiny,

armády, štátu, prípadne koalície nad slabším alebo nedostatočne pripraveným protivníkom.

Rôzne pokusy o klasifikáciu vojen definovali vojny obranné a útočné, spravodlivé

a nespravodlivé, ako aj ďalšie. Každé ozbrojené násilie je spojené s ohrozením života

obrancu, ale aj útočníka, ako aj s ohrozením slobody, dôstojnosti, uznávaných hodnôt a

základných práv nielen bojujúcich, ale všetkých vojnou postihnutých ľudí. Napriek tomu je

paradoxom, že vojny zohrali v histórii ľudstva aj pokrokovú úlohu.

V roku 1928 bola medzinárodným dokumentom (tzv. Briand – Kellogov pakt) zakázaná

útočná vojna. Zmluvné strany, medzi ktoré patrili všetky veľmoci, odsúdili vojnu ako

prostriedok riešenia sporov. Napriek tomu nedokázala ani táto zmluva zabrániť vzniku 2.

svetovej vojny (dôvodom bola tiež jej nedokonalosť a nejasná formulácia pojmov).

Človek je nenahraditeľným tvorcom materiálneho a duchovného bohatstva. Na to, aby mohol

zohrávať dôstojnú úlohu v spoločnosti, musí mať vytvorené nevyhnutné podmienky. V súlade

s touto myšlienkou súvisí aj požiadavka obmedziť na absolútne minimum utrpenie ľudí

z ozbrojených zápasov. A aj preto bolo nevyhnutné postupne vytvoriť zásady medzinárodno-

právnej ochrany základných ľudských práv a slobôd počas vojnových konfliktov, kodifikovať

normy medzinárodného vojnového práva, ochrany obetí a účastníkov vojnových konfliktov.

Cieľom všetkých súvisiacich právnych úprav je zachovanie dôstojného života človeka.

Ako je uvedené na nasledujúcom obrázku číslo 1, formovanie medzinárodného

humanitárneho práva má svoje počiatky vo Švajčiarsku v polovici 19. storočia.

Obdobie, v ktorom neexistovalo medzinárodné humanitárne právo, vojny sa

viedli len podľa zvykového práva

2. polovica 19. storočia

Obdobie postupného vytvárania noriem medzinárodného humanitárneho

práva a následne aj úpravy zásad vedenia ozbrojeného boja medzi štátmi

Obr.č. 1 Vznik medzinárodného humanitárneho práva

Švajčiarsky občan Henri Dunant sa stal priekopníkom budovania základov humanitárneho

práva:

napísal a vydal knihu Spomienky na Solferino, v ktorej popísal následky bojov medzi

rakúskou a spojeneckou armádou (francúzsko–sardínskou armádou) v r. 1859

v Lombardii v katastri mestečka Solferino,

jeho kniha nielen popisovala otrasné zážitky a neľudský skutkový stav, ale aj návrhy na

zlepšenie systému ochrany človeka (hlavne otázky zlepšenia zdravotnej starostlivosti

a ochrany zdravotníckeho personálu),

v roku 1863 zorganizoval založenie Medzinárodného výboru pre pomoc raneným

(neskôr sa z neho vyvinul Medzinárodný Červený kríž).

Proces prijímania medzinárodných právnych noriem na úseku humanitárneho práva

a vojenského práva je uvedený v nasledujúcej štruktúre:

1863 (Ženeva) – bol založený Medzinárodný výbor pre pomoc raneným (neskôr bol

premenovaný na Medzinárodný výbor Červeného kríža),

1864 (Ženeva) – bol prijatý Ženevský dohovor o zlepšení podmienok ranených

v armádach v poli,

1868 (Petrohrad) – bola prijatá Deklarácia o zákaze používania výbušných nábojov vo

vojne,

1899 (Haag) – bola prijatá Deklarácia o zákaze striel „dum-dum“,

1907 (Haag) – boli prijaté tieto dohody:

- Dohoda o počiatkoch nepriateľstva.

- Dohoda o zákonoch a obyčajoch pozemnej vojny.

- Dohoda o zaobchádzaní s nepriateľskými obchodnými loďami po vypuknutí

vojny.

- Dohoda o zmene obchodných lodí na vojnové.

- Dohoda o bombardovaní námornými vojnovými silami počas vojny.

- Dohoda o niektorých obmedzeniach vzhľadom na výkon práv zajatých

v námornej bitke.

- Dohoda o právach a povinnostiach neutrálnych mocností rešpektujúca práva

a povinnosti neutrálnych síl a osôb počas pozemnej vojny.

- Dohoda o právach a povinnostiach neutrálnych síl v námornej vojne.

- Dohoda o kladení podmorských samočinných dotykových mín.

1909 (Londýn) – bola prijatá, ale nikým neratifikovaná, Deklarácia týkajúca sa práva

v námornej vojne.

1913 (Oxford) – boli vydané zákony námornej vojny (Príručka inštitútu

medzinárodného práva).

1925 (Ženeva) – bol prijatý Protokol o zákaze používania dusivých, otravných alebo

podobných plynov a bakteriologických prostriedkov vo vojne.

1922 – 1923 (Haag) – boli spracované Pravidlá vzdušného boja (nedohodli sa na

záväznej forme).

1928 (Havana) – bola prijatá Dohoda o vojnovej neutralite.

1930 a 1936 (Londýn) – bola prijatá Dohoda o podvodných operáciách.

1935 (Washington) – bola prijatá Dohoda o ochrane umeleckých a vedeckých inštitúcií

a historických pamätníkov.

1949 (Ženeva) - bola prijatá:

- Dohoda o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl

v poli.

- Dohoda o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.

- Dohoda o ochrane civilných osôb počas vojny.

- Dohoda o zlepšení osudu ranených, nemocných a stroskotancov ozbrojených

síl na mori.

1954 (Haag) – bola prijatá Dohoda o ochrane kultúrnych pamiatok počas ozbrojeného

konfliktu.

1977 (Ženeva) - bol prijatý:

- dodatkový protokol k Ženevským dohodám z r. 1949 o ochrane obetí

medzinárodných ozbrojených konfliktov.

- dodatkový protokol k Ženevským dohodám z r. 1949 o ochrane obetí

ozbrojených konfliktov nemajúcich medzinárodný charakter,

1980 (Ženeva) – bola prijatá Dohoda o zákaze alebo obmedzení použitia určitých

druhov konvenčných zbraní, ktoré môžu spôsobiť nadmerné utrpenie. [2,3]

Na obrázku číslo 2 je uvedený prehľad medzinárodných dohôd vojnového práva členený do

šiestich základných skupín.

Ochrana ľudských práv a základných slobôd musí byť medzinárodnými zmluvami

zabezpečená aj v špecifických situáciách počas vojnových konfliktov. Patria medzi ne práva,

ktoré v súlade s čl. 4, ods. 2 Paktu o občianskych a politických právach nie je nikdy možné

zrušiť:

právo na život,

zákaz mučenia a neľudského zaobchádzania,

zákaz otroctva a nevoľníctva,

zákaz väznenia pre neschopnosť plniť zmluvné záväzky,

zákaz retroaktivity trestného práva,

právo na uznanie právnej subjektivity,

právo na slobodu myslenia, vyznania a náboženstva.

Kategórie osôb a ich postavenie v ozbrojenom konflikte:

Medzinárodné dohody vojnového práva

dohody

o pozemných

bojoch

dohody

o námorných

bojoch

dohody

o leteckých

bojoch

dohody

o neutralite

dohody

o zbraniach

všeobecne

platné

dohody

Obr.č.2 Prehľad medzinárodných dohôd vojnového práva

kombatanti – príslušníci ozbrojených síl okrem zdravotného personálu a duchovného

personálu (odev, označenie, nosenie zbrane),

nekombatanti – osoby, ktoré sa podieľajú na podpore ozbrojených síl, ale nebojujú

(zdravotníci, kňazi, pracovníci zložiek CO, ...),

civilné osoby – osoby nezainteresované do vojenského konfliktu (vrátane novinárov).

Základ medzinárodných právnych noriem vojnového a humanitárneho práva bol vytvorený

systémom ženevských dohôd, ako aj počas haagských mierových konferencií. Kým podnet

k prvému stretnutiu zástancov dodržiavania humanitárnych zásad aj počas vojny, k tzv.

ženevským dohodám, dal švajčiarsky občan Henri Dunant, I. haagska mierová konferencia

bola zvolaná na podnet ruského cára Mikuláša II.

Prehľad Ženevských dohôd a ich obsah:

Dohoda o zlepšení podmienok ranených v armádach v poli:

bola prijatá v roku 1864,

základné zásady zaobchádzania s ranenými vojakmi (bez ohľadu na ich

príslušnosť),

neutralita zdravotníckej služby (červený kríž v bielom poli),

základ medzinárodného humanitárneho práva.

Protokol o zákaze používania dusivých, otravných a iných plynov vo vojne

a o zákaze bakteriologických spôsobov vedenia vojny:

bol prijatý v roku 1925,

reakcia na použitie chemických zbraní v I. svetovej vojne,

signatárom protokolu bola aj ČSR, teda aj SR.

Dohoda o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.

Dohoda o zlepšení osudu ranených a nemocných v armádach v poli:

bola prijatá v roku 1929,

ďalšie významné dokumenty, ktoré reagovali na skúsenosti z I. svetovej vojny,

ich cieľom bola humanizácia ozbrojených konfliktov.

Dohoda o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl

v poli:

bola prijatá v roku 1949,

rieši otázky zaobchádzania s ranenými a nemocnými príslušníkmi ozbrojených síl,

ale aj zdravotníkov a duchovných,

zaoberá sa aj starostlivosťou o telá zranených,

majú byť vytvorené podmienky na zastavenie paľby a poskytnutie pomoci

raneným,

všeobecná ochrana sa poskytuje:

raneným,

nemocným,

prestarnutým,

ženám – rodičkám,

matkám s maloletými deťmi,

deťom do 15 rokov,

rešpektovanie zdravotníkov a ich práva,

zákaz zneužívania označenia Červeného kríža,

štáty sa zaviazali trestne stíhať všetky činy, ktoré odporujú medzinárodným

dohodám (úmyselné zabitie, mučenie, neľudské zaobchádzanie, ...),

obdobné zásady boli prijaté aj v 2. dohode, ktorá sa dotýkala zlepšenia osudu

ranených, nemocných a stroskotancov ozbrojených síl na mori.

Dohoda o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami:

bola prijatá v roku 1949 (tzv. 3. dohoda),

nadviazala na dohody z rokov 1899, 1907 a 1929,

v roku 1977 k nej bol pripojený dodatkový protokol I. (priznanie práva vojnového

zajatca partizánom a jednoznačné neudelenie tohto štatútu žoldnierom),

zdôrazňuje korektné jednanie so zajatcami,

zakazuje telesné mrzačenie, ako aj lekárske a vedecké pokusy na zajatcoch,

zabezpečenie ochrany zajatcov (hlavne žien) pred urážkami a znižovaním osobnej

dôstojnosti (i zo strany obyvateľstva),

trestné stíhanie za porušenie právneho režimu vojnového zajatia,

kategória vojnového zločinu.

Dohoda o ochrane civilných osôb vo vojne:

bola prijatá v roku 1949 (tzv. 4. dohoda),

zabezpečenie minimálnej ochrany civilných obyvateľov,

vytvorenie chránených koridorov pre občanov,

ochrana civilných nemocníc,

civilným občanom môže byť nariadené aj miesto pobytu,

jeho cieľom je minimalizovať utrpenie ľudí,

zabezpečiť nevyhnutné ošatenie, stravovanie a zdravotnú starostlivosť civilných

osôb.

Dodatkový protokol I. k Ženevským dohodám z 12. 8. 1949 O ochrane obetí

medzinárodných ozbrojených konfliktov (1. – 4. dohoda):

bol prijatý 8.6.1977

rozširuje svoju pôsobnosť o boj proti koloniálnej mocnosti, proti cudzej okupácii,

proti rasistickým režimom a o boj za právo národov na sebaurčenie,

presnejšie a komplexnejšie definuje postavenie ranených, nemocných

a stroskotancov, zdravotníckeho a duchovného personálu,

účinnejšie chráni telesnú a duševnú integritu ranených, nemocných

a stroskotancov (napr. transplantácie),

postihuje tzv. zradné činy, ako napr. predstieranie:

úmyslu vyjednávať pod vlajkou parlamentára alebo kapitulácie,

neschopnosti v dôsledku zranenia,

statusu civilnej osoby (používanie označenia),

presne charakterizuje žoldniera, pričom mu nedáva status kombatanta ani

vojnového zajatca,

chráni civilné objekty, kultúrne pamiatky, miesta bohoslužieb,

nepovoľuje útoky na stavby a zariadenia, ktorých deštrukcia by spôsobila veľké

obete v radoch civilného obyvateľstva a poškodila životné prostredie (JE,

priehrady, chemické závody, ...),

stanovuje pojem demilitarizovanej zóny,

vyjadruje status CO a jej základné úlohy:

hlásna služba,

evakuácia,

ukrytie,

zatemňovanie,

záchranné práce,

zdravotná pomoc,

hasenie požiarov,

zaisťovanie a označovanie nebezpečných priestorov,

dekontaminácia,

núdzové ubytovanie a stravovanie,

pomoc pri obnove postihnutých oblastí,

pohrebná služba,

oprava verejných zariadení,

doplnkové činnosti,

personál CO a materiálne vybavenie má právnu ochranu,

činnosť humanitárnych organizácií (4. dohoda),

účinnejšia ochrana civilného obyvateľstva,

stanovuje postih za nedodržanie Ženevských dohôd a dodatkov k ním,

vnútroštátne je to definované Trestným zákonom (zákaz genocídy a plienenia,

sankcie za používanie nedovolených prostriedkov, tresty za zneužívanie

oficiálneho označenia).

Dodatkový protokol II. k Ženevským dohodám z 12. 8. 1949 o ochrane obetí

ozbrojených konfliktov nemajúcich medzinárodný charakter:

- bol prijatý 8.6.1977,

- konflikty na území štátu medzi oficiálnou mocou a disidentskými silami, ktoré:

majú velenie zodpovedné za podriadených,

vykonávajú kontrolu a uplatňujú moc nad časťou štátneho územia,

sú schopné viesť trvalé a koordinované vojenské operácie,

- neplatí pre vzbury, izolované a sporadické násilné činy, ktoré vyplývajú

z vnútorného napätia a nepokojov v štáte,

- ostatné otázky sú rovnaké ako v Dodatkovom protokole I. [3]

Dodatkový protokol III. k Ženevským dohodám z 12. 8. 1949 o prijatí ďalšieho

rozoznávacieho znaku:

­ bol prijatý 8.12.2005,

­ kodifikuje možnosť používať okrem červeného kríža a červeného polmesiaca aj

červený kryštál.

Štruktúra a obsah činnosti haagskych konferencií:

I. haagska mierová konferencia:

začala sa 18. 5. 1899 za účasti 26 štátov,

okruhy otázok:

obmedzenie zbrojenia,

úprava vojnového práva,

úprava mierového riešenia medzinárodných sporov,

prijaté dokumenty:

Dohoda o pokojnom riešení medzinárodných sporov.

Dohody o zákonoch a obyčajoch pozemnej vojny.

II. haagska mierová konferencia:

konala sa v r. 1907 za účasti 44 štátov,

prijatých bolo 13 dohôd,

priame vojenské násilie mohlo byť použiteľné len na ozbrojených príslušníkov

armád.

Stručná charakteristika obsahu, základných otázok a štruktúry dohôd prijatých na

haagskych konferenciách:

Dohoda o počiatkoch nepriateľstva:

dohoda popisuje právnu úpravu začiatku vojny,

zúčastnené štáty sa dohodli, že vojenské operácie sa nesmú začať bez vyhlásenia

vojny, prípadne bez vyhlásenia ultimáta s podmienečným vyhlásením vojny,

rozsah obmedzenia pohybu občanov počas vojny,

zásady ukončenia vojny (kapitulácia alebo mierová zmluva).

Dohoda o zákonoch a obyčajoch pozemnej vojny:

dohoda sa snaží o obmedzenie útrap a krutostí počas vojnových konfliktov,

prílohou dohody sú pravidlá vedenia ozbrojeného boja,

týka sa nielen vojakov, ale aj domobrany, prípadne obyvateľov, ktorí sa bránia

agresii,

obmedzenie osobnej slobody zajatcov (pohyb v určenom priestore, právo vlastniť

osobné veci, povinná práca, pravdivo udať hodnosť a meno,...),

počas vojny sa zakazuje použitie jedov a otravných látok, zabitie protivníka, ktorý

sa vzdal, použitie zbraní spôsobujúcich zbytočné utrpenie, zneužitie cudzích

znakov, zneužívanie medzinárodne uznávaných znakov,...),

definovanie vyzvedačov, parlamentárov,

zásady dosahovania prímeria,

vojenská moc na obsadenom území (plienenie, kolektívne tresty, zabavenie –

majetku štátu, skladov, zbraní, dopravných prostriedkov,...).

Dohovor o právach a povinnostiach neutrálnych mocností a osôb vo vojne:

dohoda definuje pojem neutrálne mocnosti a osoby vo vojne, ktoré sa dotýkajú

štátov a občanov:

ktorí nie sú zainteresovaní na vojne,

ktorí zachovávajú rovnaký (neutrálny) vzťah k obidvom bojujúcim stranám,

v súlade s týmto dohovorom je zakázané:

porušovať nedotknuteľnosť neutrálneho štátu,

preprava vojsk alebo zásob po jeho území,

zriaďovanie akýchkoľvek technických základní na jeho území,

formovať ozbrojené sily na jeho území,

má právo na vlastnú obranu,

môže sa postarať o zabezpečenie vojnových zajatcov.

Dohody o námorných vojnách:

základ námorného práva bol položený v Parížskej deklarácii o vojnovom práve

námornom z roku 1856,

II. haagska mierová konferencia riešila tieto otázky:

režim obchodných lodí nepriateľských štátov na začiatku vojny,

zmenu obchodných lodí na vojnové,

kladenie podmorských dotykových mín,

obmedzenie koristného práva v námornej vojne,

práva a povinnosti neutrálnych mocností v námornej vojne,

zriadenie Medzinárodného koristného súdu, ... [2]

Po skončení druhej svetovej vojny sa situácia v Európe, ale aj na celom svete postupne

upokojovala a v mnohých zásadných otázkach nastali politické dohody. Na druhej strane sa

v päťdesiatych rokoch začalo stupňovať politické aj vojenské napätie medzi dvomi

superveľmocami USA a Sovietskym zväzom, ale medzi celým východným a západným

blokom. Stupňovanie napätia vyvrcholilo v roku 1962 tzv. Karibskou krízou, ktorá sa mohla

zvrhnúť do nového svetového vojenského konfliktu. Po kompromisnom doriešení tohto

konfliktu nastáva obdobie čiastočnej stabilizácie a uvoľnenia. V snahe minimalizovať rizika

vzniku vojenského konfliktu, v ktorom by boli použité aj jadrové zbrane, boli postupne

podpísané tieto dohody:

1963 – Zmluva o zákaze skúšok jadrových zbraní (okrem skúšok pod zemským

povrchom),

1964, 1967 – Zmluva o vyhlásení Afriky a Latinskej Ameriky za bezjadrové pásmo,

1967 – Dohoda o nerozmiestňovaní jadrových zbraní v kozmickom priestore,

1968 – Zmluva o nešírení jadrových zbraní,

1969 – Zmluva o vyhlásení Antarktídy za bezjadrové pásmo,

1971 – Dohoda o zákaze rozmiestňovania jadrových zbraní na dne morí a oceánov,

1972 – Dohovor o obmedzení strategických zbraní SALT I (Strategic arms limitation

talks) – zmrazenie počtu medzikontinentálnych striel typu zem-zem medzi USA

a ZSSR,

1979 – SALT II – obmedzenie, prípadne zákaz niektorých druhov balistických rakiet

s jadrovými hlavicami – na pevnine, na ponorkách, strategických bombardovacích

lietadiel a strategických riadených striel (Kongres USA ju neratifikoval na protest proti

sovietskej vojne v Afganistane),

1987 – Zmluva medzi USA a ZSSR o likvidácií rakiet kratšieho a stredného doletu

1991 – dohody o obmedzení jadrových zbraní (Strategic Arms Reduction Treaty –

START I),

1993 – START II,

1996 – Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok – CTBT (Comprehensive Test

Ban Treaty) – v roku 2009 zmluvu podpísalo už 181 krajín, pričom 150 ju ratifikovalo

(zmluvu zatiaľ neratifikovalo deväť jadrových mocností vrátane USA, Číny, KĽDR,

Pakistanu a Indie),

1997 – START III,

2002 – Zmluva o znížení strategických útočných potenciálov – SORT (Strategic

Offensive Treaty).

V priebehu studenej vojny sa kontrola zbrojenia sústredila v rozhodujúcej miere na dve

dominantné veľmoci , USA a ZSSR. Dohody medzi nimi boli rešpektované aj krajinami zo

sféry ich politického vplyvu. Po skončení bipolárneho rozdelenia sveta sa však zmenila

bezpečnostná situácia i nástroje využívané na minimalizovanie rizík. Rozhodujúca iniciatíva

sa preniesla na OSN, EÚ, NATO a rad ďalších medzinárodných organizácií. Základným

cieľom je zabrániť ďalšiemu šíreniu zbrani hromadného ničenia, či už do výzbroje ďalších

krajín, alebo nevládnych subjektov vrátane teroristických organizácií. Medzi takéto iniciatívy

napríklad patrí:

Rezolúcia bezpečnostnej rady OSN č.1540 o nešírení ZHN do rúk neštátnych aktérov

z apríla 2004,

ZHN sa členia na jadrové zbrane, chemické zbrane, biologické zbrane a rádiologické

zbrane, pričom pre každú skupinu sú prijímané osobitné medzinárodné dohody (Zmluva

o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, Dohoda o zákaze chemických zbraní, Dohoda

o zákaze biologických zbraní, Haagsky kódex správania sa proti šíreniu balistických

rakiet, Dohody o režime kontroly medzinárodného obchodu s citlivými materiálmi,

Wassenaarska usporiadanie – kontrola vývozu konvenčných zbraní a citlivých tovarov,

vrátane technológií dvojakého použitia, Režim kontroly raketových technológií,

Austrálska skupina – kontrola pohybu materiálov a technológií využívaných na výroby

chemických a biologických zbraní, Bezpečnostná iniciatíva proti šíreniu ZHN, ...),

Kontrola obchodovania s konvenčnými zbraňami – zákaz používania protipechotných

mín (Otawský dohovor z roku 1997, Dohovor o určitých konvenčných zbraniach z roku

1980), kontrola obchodovania s ručnými a ľahkými zbraňami (Konferencia OSN

o potláčaní nezákonného obchodovania s ručnými a ľahkými zbraňami z roku 2001,

Zmluva o obchodovaní so zbraňami – je v procese prípravy).

Medzinárodné humanitárne organizácie v súčasnosti:

Organizácia Spojených Národov (United Nations Organization – UN):

- prvým pokusom bolo vytvorenie Spoločnosti národov (Leauge of Nations) roku

1919, ktorú založili predstavitelia víťazných mocností po skončení prvej svetovej

vojny,

- príčinou jej zlyhania v druhej svetovej vojne bola skutočnosť, že do nej nevstúpila

jedna z najvplyvnejších veľmocí – USA,

- druhá svetová vojna však bola jasným dôkazom toho, že aj napriek neúspechu je

potrebné naďalej pokračovať v hľadaní spôsobu udržania trvalejšieho mieru,

- Charta OSN bola podpísaná v záverečných dňoch druhej svetovej vojny

predstaviteľmi 50 vlád, ktorí sa zišli na Konferencii Spojených národov o

medzinárodnej organizácii v dňoch 25. apríla - 26. júna 1945 v San Francisku,

- oficiálne však OSN vznikla 24. októbra 1945, kedy Chartu podpísala Čína,

Francúzsko, Sovietsky zväz, USA, Veľká Británia a väčšina 46 signatárskych

krajín OSN,

- prvé rokovanie novej medzinárodnej organizácie sa konalo 27. februára 1952 v

New Yorku,

- Organizácia Spojených Národov (OSN) vytvára tieto humanitárne organizácie:

o Úrad pre koordináciu humanitárnych činností (UN Office for

Coordination of Humanitarian Affairs – UN OCHA):

je začlenený pod Sekretariát OSN,

vznikol na základe reformy v roku 1998 z Úradu pre humanitárnu

pomoc a je koordinátorom humanitárnych aktivít vládnych

a nevládnych organizácií,

v roku 2006 vznikol Centrálny krízový fond (Central Emergency

Response Fund – CERF), ktorý zabezpečuje rýchle financovanie

nových humanitárnych kríz,

o Detský fond OSN (The United Nations Children’s Fund – UNICEF):

bol založený 11. 12. 1946 a jeho poslaním bolo pomáhať deťom, ktoré

zasiahla 2. svetová vojna,

názov UNICEF vznikol ako skratka pre United Nations International

Children‘s Emergency Fund,

je jedinou špecializovanou organizáciou OSN zameranou na pomoc

deťom,

je jedinou organizáciou OSN, ktorá nie je a ani nikdy nebola

financovaná zo zdrojov OSN, ani nemá pridelenú pevnú rozpočtovú

položku z rozpočtu (je financovaná z čisto dobrovoľných príspevkov

jednotlivcov, firiem a ďalších podporovateľov),

pracuje prostredníctvom siedmych regionálnych (regional offices) a

126 krajinných kancelárií (country offices) v 190 krajinách a oblastiach

sveta., v 36 rozvinutých krajinách, medzi ktoré patrí aj Slovensko,

pôsobia národné výbory,

o Svetový potravinový fond (United Nations World Food Programme -

WFP):

je agentúra OSN pre boj proti svetovému hladu,

je najväčšou svetovou humanitárnou organizáciou, ktorá poskytuje

núdzovú pomoc na celom svete a je technicky podporovaný

Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo (Food and Agriculture

Organization - FAO).

pomáha priamo v postihnutej oblasti rozvážajúc potraviny tým, ktorí

prežili vojny, civilné konflikty a prírodné katastrofy,

sídlo WFP je v Ríme, Taliansko,

WFP požíva svoje zdroje na:

podporu ekonomického a sociálneho rozvoja,

poskytnutie pomoci počas krízy.

o Rozvojový program OSN UNDP (United Nations Development

Programme - UNDP):

vytvára globálnu sieť rozvojovej činnosti OSN, pričom pôsobí v 166

krajinách,

jeho snahou je zabezpečiť prevenciu, ale aj samotné riešenie

mimoriadnych udalostí a katastrof,

v prípade vzniku mimoriadnej udalosti koordinuje pomocné práce na

miestnej úrovni, pričom súčasne podporuje obnovu a rozvoj

z dlhodobého hľadiska,

podporuje riešenie globálnych ako aj miestnych rozvojových

problémov (v krajinách postihnutých dlhotrvajúcou núdzou alebo

zotavujúcich sa z konfliktu sa na humanitárnu pomoc pozerá ako na

súčasť celkového úsilia o budovanie mieru popri rozvojovej, politickej

a finančnej podpore),

spravuje Kapitálový rozvojový fond OSN (UNCDF), Rozvojový fond

OSN pre ženy (UNIFEM) a Program dobrovoľníkov OSN (UNV),

riadiacim orgánom je 36 členná výkonná rada zložená zo zástupcov

vyspelých a rozvojových krajín.

o Úrad Vysokého komisára pre utečencov (United Nations High Commissioner

for Refuges – UNHCR):

poskytuje asistenciu ľuďom, ktorí utiekli pred vojnou, perzekúciou

(prenasledovaním) alebo pred porušovaním ľudských práv, utečencom

a presídlencom,

zabezpečuje práva a starostlivosť o utečencov, pričom sa snaží

pomáhať im pri získavaní azylu so zachovaním možnosti slobodného

rozhodnutia sa pre návrat do krajiny pôvodu, presídlenia sa do tretej

krajiny atď.,

bol založený Valným zhromaždením OSN na základe rezolúcie 319

(IV) z 3. decembra 1949 s pôsobnosťou od 1. januára 1951,

vysoký komisár informuje každoročne o svojej činnosti Valné

zhromaždenie OSN, a to prostredníctvom Hospodárskej a sociálnej

rady,

na základe čl. 4 Štatútu založila Hospodárska a sociálna rada poradný

výbor, ktorý sa neskôr zmenil na Výkonný výbor fondu OSN pre

utečencov,

o Svetová zdravotnícka organizácia - SZO (World Health Organisation-

WHO):

je medzinárodná organizácia systému OSN, vystupujúca ako

koordinačné centrum v medzinárodnom verejnom zdraví,

centrálu má v Ženeve vo Švajčiarsku,

bola založená OSN 7. apríla 1948,

členské štáty SZO určujú delegácie do Svetového zdravotníckeho

zhromaždenia (World Health Assembly) - najvyššieho rozhodovacieho

orgánu SZO,

zhromaždenie sa zvyčajne schádza každý rok v máji a okrem

vymenovania generálneho riaditeľa (na 5-ročný mandát) monitoruje

finančné riadenie organizácie, kontroluje a schvaľuje predložený

programový rozpočet.

hlavné funkcie Výkonného výboru sú:

- riadiť zhromaždenie,

- uvádzať do praxe rozhodnutia zhromaždenia,

- radiť zhromaždeniu a vo všeobecnosti podporovať jeho prácu,

Európska únia:

o Humanitárna pomoc Európskej únie, smerujúca do zahraničia je financovaná

Úradom Európskej komisie pre humanitárnu pomoc (European

Commision's Humanitarian Aid Office – ECHO):

ročne poskytuje humanitárnu pomoc v objeme okolo 500 mil. EUR do

vyše 60 krajín sveta,

EÚ poskytuje 55% medzinárodnej humanitárnej pomoci, pričom 30%

tvorí pomoc ECHO a 25% pomoc členských štátov,

vo svojej stratégii sa tiež ECHO zameriava na vyriešenie problémov,

ktoré vznikajú preklenutím medzi humanitárnou pomocou a dlhodobou

(rozvojovou) pomocou,

EÚ na humanitárnu pomoc využíva v menšej miere aj Mechanizmus

civilnej ochrany (Civil Protection Mechanism) a Mechanizmus rýchlej

reakcie (Rapid Reaction Mechanism),

Lekári bez hraníc (Médecins Sans Frontiéres -MSF):

- je najväčšia nezávislá nezisková lekárska humanitárna organizácia na svete,

- bola založená v novembri 1971 skupinou francúzskych lekárov. Tí sa predtým

zúčastnili humanitárnych akcií v Biafre a v Bangladéži a boli sklamaní z toho, aké

obmedzené sú možnosti účinnej pomoci ľuďom trpiacim v týchto vojnových

oblastiach. Ich cieľom bolo vytvoriť kompetentnú nezávislú organizáciu, ktorá sa

bude špecializovať na lekársku pomoc v krízových situáciách,

- v súčasnosti sú Lekári bez hraníc zastúpení v 19 krajinách. Organizujú približne

400 humanitárnych programov vo viac ako 70 krajinách sveta. V roku 1999 bola

organizácii Lekári bez hraníc udelená Nobelova cena najvyššie medzinárodné

ocenenie, ktoré môže humanitárna organizácia získať.

Slovensko a medzinárodná humanitárna pomoc:

Výbor pre medzinárodné humanitárne právo (MHP):

- zriaďuje ho minister zahraničných vecí SR ako svoj stály medzirezortný poradný

orgán,

- úlohy výboru:

analyzuje implementáciu MHP do právneho poriadku SR,

hodnotí úroveň aplikácie MHP súdnymi a správnymi orgánmi SR,

navrhuje legislatívne úpravy právnych noriem,

navrhuje pracovné skupiny na riešenie konkrétnych problémov,

navrhuje prijatie ďalších dohôd v rámci MHP,

rozširuje povedomie o MHP v školách, v OS, v PZ, ...

spolupracuje s národnými komisiami na úseku MHP v iných krajinách a s

medzinárodnými inštitúciami,

- zloženie výboru – zástupcovia MZV SR, MO SR, MS SR, MV SR, MZ SR, MŠ

SR, MK SR, Kancelárie podpredsedu vlády SR pre legislatívu, SČK, OS SR a

Kancelárie verejného ochrancu ľudských práv, ďalších nezávislých expertov –

max. 15 členov,

- predseda je volený z členov na 2 roky,

- funkciu sekretariátu výboru plní sekretariát SČK (tajomníkom je generálny

sekretár SČK),

- výbor zasadá 4x za rok pravidelne, prípadne mimoriadne,

- správu o činnosti predkladá výbor MZV,

- výbor sa môže meniť so zmenou MZV.

Ďalší vývoj na úseku medzinárodného humanitárneho práva a obmedzenia, prípadne zákazu

zbraní:

dohody týkajúce sa obmedzenia jadrového arzenálu a skúšok jadrových zbraní,

dohody o obmedzení konvenčných zbraní,

dohody o zákaze používania zbraňových systémov v kozmickom priestore,

dohody o boji proti terorizmu,

snaha o zvyšovaní úrovne bezpečnosti vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti.

4. Európska únia a vytváranie právneho poriadku na úseku bezpečnosti

4.1 Proces európskej integrácie

Súčasná Európska únia nevznikla jedným právnym aktom, ale predstavuje výsledok procesu

päťdesiatročnej integrácie, ktorá sa začala v ekonomickej oblasti a postupnými krokmi

dospela až k politickej únii. Začala sa v roku 1951 Parížskou zmluvou a pokračovala

niekoľkými navzájom sa prekrývajúcimi etapami postupného budovania zóny voľného

obchodu a colnej únie. Neskôr sa rozvinul spoločný trh založený na slobodnom pohybe osôb,

tovaru, služieb a kapitálu a v poslednom období tiež vo forme hospodárskej a menovej únie.

Samotná Európska únia vznikla 1. novembra 1993 ako nadstavba troch Spoločenstiev

(Európske spoločenstvo uhlia a ocele – 1951 až 2002, Európske hospodárske spoločenstvo –

od roku 1957, Európske spoločenstvo pre atómovú energiu – od roku 1957) na základe

Maastrichtskej zmluvy (1992) a tým rozšírila spoluprácu do oblasti zahraničných vecí,

bezpečnosti, spravodlivosti a vnútra.

Európska integrácia bola od počiatku budovaná na základe práva a preto každá významnejšia

zmena v jej usporiadaní, právomociach, cieľoch či nástrojoch sa uskutočňovala

prostredníctvom medzinárodných zmlúv, ako aj ich zmien a doplnkov. Právny rámec

európskej integrácie teda tvorí pomerne zložitý a v mnohých prípadoch ťažko prehľadný

súbor medzinárodných zmlúv. Aj preto si súčasná doba vyžiadala potrebu vytvorenia

a prijatia ústavnej zmluvy, ktorá by zjednodušila a sprehľadnila právny rámec EÚ. Na druhej

strane mala ústavná zmluva vytvoriť podmienky na zmeny vo fungovaní EÚ.

Ústavná zmluva bola pripravovaná v období, kedy sa vytvárali podmienky na historicky

najväčšie rozšírenie EÚ. Aj keď základné predpoklady fungovania EÚ položila Zmluva

z Nice, bol to len minimalistický variant, ktorý je nevyhnutné ďalej dopracovať a vytvoriť tak

podmienky na bezproblémové fungovanie EÚ. Okrem toho patrilo medzi základné problémy

EÚ aj zabezpečenie jej demokratických princípov. Bolo nevyhnutné vytvoriť podmienky na

priblíženie EÚ občanom a zvýšenie ich zainteresovanosti na dianí v nej. V neposlednom rade

bolo potrebné vytvoriť prostriedky a mechanizmy ochrany základných práv a slobôd

jednotlivcov voči rastúcemu vplyvu inštitúcií EÚ na ich každodennom živote.

Na obrázku číslo 3 je znázornený proces vytvárania Európskych spoločenstiev a Európskej

únie. [4]

Obr. č.: 3 Proces vytvárania EÚ

1951

1957

1983

1985

1986

1992

1997

2000

2001

2002 - 2003

2003

2003

Parížska zmluva – Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ

Rímske zmluvy – vznik EHS a EURATOM

Štuttgart – potreba inštitucionálnych zmien

Schengenská dohoda - ochrana hraníc

Jednotný európsky akt – počiatky SZBP

Maastrichtská zmluva - zmluva o EÚ

- z hospodárskeho združenia sa

stáva politická únia

Amsterdamská zmluva – podmienky na rozšírenie

Zmluva z Nice – príprava rozširovania EÚ

Loekenská zmluva – zvolanie Európskeho konventu

Rokovanie Európskeho konventu

Prístupové zmluvy do EÚ

Návrh Ústavy EÚ

1. pilier

2. pilier

3. pilier

2007 Lisabonská zmluva

Proces európskej integrácie začal formou európskych hospodárskych spoločenstiev, ktoré sa

snažili vytvoriť čo najlepšie podmienky na hospodársku spoluprácu a zjednodušiť obchodné

a colné postupy. V ďalšej časti je uvedený chronologický prehľad prijímania medzinárodných

zmlúv a jednotlivých právnych v procese budovania európskej integrácie:

Parížska zmluva (18. 4. 1951):

- jej podpísaním vzniklo Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ

(spoločný trh a postupy),

- podpísalo ju Belgicko, Holandsko, Francúzsko, Luxembursko,

Nemecko, Taliansko,

- hlavnými bodmi zmluvy boli otázky voľného pohybu tovarov,

monitorovania trhu, rešpektovania hospodárskej súťaže,

podpory modernizácie odvetvia a ďalšie,

- uzatvorením tejto zmluvy vznikli aj jej inštitúcie, medzi ktoré

patrili Európska komisia, Európsky parlament, Rada ministrov,

Súdny dvor, Dvor audítorov,

Rímske zmluvy (25. 3. 1957):

- obsahujú dva základné dokumenty a to Zmluvu o Európskom

hospodárskom spoločenstve (EHS) a Zmluvu o Európskom

spoločenstve pre jadrovú energiu (EURATOM),

- zmluvy predstavujú druhý krok v procese formovania

„Európskej federácie“,

- Zmluva o EHS rieši tieto otázky:

voľný pohyb tovarov, osôb, kapitálu

a služieb,

postupné zbližovanie hospodárskych

politík,

odstránenie clá medzi členskými

krajinami a zavedenie spoločnej colnej

politiky voči tretím štátom,

zavedenie spoločnej poľnohospodárskej

a dopravnej politiky,

vytvorenie Európskeho sociálneho fondu,

založenie Európskej investičnej banky,

- Zmluva o EURATOM sa zaoberá:

koordináciou výskumných programov

(mierové využitie JE),

rozvojom výskumu v členských

krajinách.

Slávnostné vyhlásenie zo Štuttgartu (19. 6. 1983):

- konštatovalo potrebu inštitucionálnych reforiem v rámci

prípravy na vytvorenie únie,

- cieľom uvedeného procesu malo byť vytvorenie hospodárskej

a menovej únie.

Jednotný európsky akt – JEA (17. 2. 1986):

- pôvodne ho podpísalo 9 členských krajín, neskôr (26. 2. 1986)

sa pridali ďalšie tri (Dánsko, Grécko, Taliansko),

- do platnosti vstúpil 1. 7. 1987,

- jeho cieľom bolo vytvoriť veľký vnútorný trh, rozšíriť

právomoci Rady ministrov, ako aj posilniť pozície Európskeho

parlamentu,

- odštartoval proces formovania inštitúcií a mechanizmov EÚ do

dnešnej podoby,

- stanovil termín, do kedy mal jednotný trh komplexne plniť

svoje funkcie (do konca roku 1992),

- kládol dôraz na urýchlenie harmonizácie národných právnych

noriem,

- dal Európskemu parlamentu rozhodovaciu právomoc

pri prijímaní nových členov (pridružovaní),

- položil základy jednotnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky,

- rozšíril vplyv EÚ na otázky štrukturálnej politiky, výskumu

a technologického rozvoja, environmentálnej politiky,

spolupráce v oblasti hospodárskej a menovej politiky,

Maastrichtská zmluva – Zmluva o EÚ (7. 2. 1992):

- predstavuje rozhodujúcim krok, prostredníctvom ktorého sa

zmenil štatút Európskej únie (z hospodárskeho združenia na

politickú úniu),

- integračné procesy Maastrichtskej zmluvy sa pozitívne prejavili

hlavne:

vo vytvorení menovej únie,

v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej

politike,

v súdnictve,

vo vnútorných otázkach,

v problematike občianstva únie,

- vytvorila podmienky na existenciu troch pilierov EÚ:

Európske spoločenstvo,

Spoločná zahraničná a bezpečnostná

politika,

Spolupráca v rezortoch spravodlivosti

a vnútra,

- medzi najvýznamnejšie závery prijaté touto zmluvou patrí:

hospodárska a menová únia,

občianstvo únie (právo pohybovať sa

a žiť v ktorejkoľvek krajine EÚ, ochrana

veľvyslanectvami v tretích krajinách,

volebné právo v EÚ, právo na zastúpenie

Európskym ombudsmanom),

posilnenie právomoci EÚ,

možnosť uplatňovať spoločnú zahraničnú

a bezpečnostnú politiku,

Amsterdamská zmluva (17. 6. 1997):

- priniesla pokrok vo formovaní konštitučných základov EÚ,

- nasmerovala záujem EÚ do oblasti znižovania miery

nezamestnanosti a zabezpečovania dodržiavania občianskych

práv a slobôd,

- stanovuje podmienky na posilňovanie bezpečnosti, s dôrazom

na vnútornú bezpečnosť,

- zjednocuje tri piliere, na ktorých je založená EÚ,

- vytvára inštitucionálne podmienky na rozširovanie EÚ,

Schengenská dohoda (14. 6. 1985):

- vstúpila do platnosti 26.3.1995, do právneho systému EÚ

vstúpil 1.5.1999,

- uzákonila podmienky na zrušenie hraničných kontrol,

- nebola však prijatá na úrovni právnych noriem EÚ, ale ako

medzivládna dohoda, ktorú ratifikovalo Belgicko, Francúzsko,

Holandsko, Luxembursko a Nemecko,

- neskôr ju pripojilo aj Dánsko, Fínsko, Grécko, Portugalsko,

Rakúsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko,

- týka sa aj krajín, ktoré ju neratifikovali tým, že právo na pobyt

občanov v jednej členskej krajine EÚ automaticky umožňuje

pobyt aj ostatných krajinách, ktoré dohodu ratifikovali,

- stanovila zásady zjednodušenia pohybu cez tzv. vnútornú

hranicu a sprísnila kontrolnú činnosť na vonkajších hraniciach

EÚ,

- vytvorila podmienky na prevádzkovanie Schengenského

informačného systému,

Zmluva z Nice (december 2000):

- stanovila podmienky na inštitucionálne zmeny v prospech

rozšírenia EÚ o ďalšie krajiny,

- zmeny sa týkali Európskeho parlamentu, Európskej komisie,

Rady ministrov, ako aj v Európskeho súdneho dvora,

Laekenská deklarácia (15. 12. 2001):

- zverejnila rozhodnutie o zvolaní „Európskeho konventu“,

- prijala zásadu transformácia existujúcich európskych zmlúv do

podoby Ústavy EÚ,

Rokovanie Európskeho konventu (od 28. 2. 2002):

- zúčastnilo sa ho105 delegovaných zástupcov, ktorí rokovali 16

mesiacov,

- na základe konsenzu spracovali návrh Ústavy EÚ,

Návrh ústavy Európske únie (10. 7. 2003):

- teritoriálna pôsobnosť je v zásade obmedzená na územie

Európskej únie, t.j. územie jej členských štátov,

- subjektmi právnej úpravy európskej zmluvy sú:

najvyššie inštitúcie, orgány a predstavitelia EÚ,

členské štáty (vymedzenie ich vzťahu k EÚ),

jednotlivci a ich základné práva a slobody,

- vymedzenie vecnej pôsobnosti ústavnej zmluvy (snaha

odstrániť nadmernú a neprehľadnú reguláciu):

primárne právo EÚ je predmetom ústavnej zmluvy

(medzinárodné zmluvy – základné ciele, hodnoty,

vzťahy medzi členskými štátmi i tretími krajinami

a medzinárodnými organizáciami, vzťahy EÚ

a jednotlivcov),

sekundárne právo EÚ nie je predmetom ústavnej zmluvy

(tzv. európska legislatíva – vytváranie jednotlivých

politík EÚ, nariadení, smerníc a rozhodnutí primárnych

inštitúcií EÚ),

- obsah ústavnej zmluvy:

1. časť – definícia Únie, jej cieľov, vymedzenie

základných práv a občianstva Únie, deľba

kompetencií medzi EÚ a jednotlivými

štátmi, postup pri výkone kompetencií,

upravuje financovanie EÚ, podmienky

členstva v EÚ,

2. časť – Charta základných práv Únie,

3. časť – konkretizuje kompetencie stanovené v 1. časti,

4. časť – prechodné a záverečné ustanovenie, [4]

Proces prepracovania Európskej ústavy a jej podpísanie v Lisabone v roku 2007 (13.

decembra) a následne schvaľovania Lisabonskej zmluvy (2008-2009).

Európska ústava mala zaručovať Európanom jedinečný priestor „slobody, bezpečnosti

a spravodlivosti“:

zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach EÚ,

posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach EÚ (spoločná vízová politika, systém

integrovaného spravovania vonkajších hraníc),

spoločná azylová politika (jednotný azylový štatút v súlade so Ženevským dohovorom

o utečencoch),

spoločná politika na úseku prisťahovalectva (dohody EÚ s tretími krajinami),

posilnenie súdnej spolupráce v občianskych záležitostiach (vzájomné uznávanie

rozsudkov, spolupráca pri získavaní dôkazov),

posilnenie policajnej a súdnej spolupráce v trestných záležitostiach (efektívnejší boj

proti terorizmu, organizovaný zločin, drogy, ...),

vytvorenie Európskeho úradu verejného prokurátora (boj proti medzinárodnému

zločinu),

posilnenie Europolu a lepšia kontrola jeho činnosti (spoločné vyšetrovanie a spoločné

operatívne akcie).

Po neúspešných referendách o Ústavnej zmluve EÚ vo Francúzsku a Holandsku v roku 2005

začala Únia „obdobie reflexie“ o svojej budúcnosti. Po tom ako právny experti dokončili

práce na texte reformnej zmluvy sa vedúci predstavitelia členských krajín stretli na

neformálnom summite v októbri 2007 v portugalskom Lisabone, kde bol spracovaný konečný

text tzv. Lisabonskej zmluvy.

Dňa 13. decembra 2007 podpísali vedúci predstavitelia krajín EÚ Lisabonskú zmluvu, čím

ukončili niekoľkoročné vyjednávanie o inštitucionálnych otázkach. Lisabonská zmluva mení

a dopĺňa súčasné Zmluvy o EÚ a ES bez toho, aby ich nahrádzala. Jej definitívne prijatie je

však podmienené ratifikačným procesom vo všetkých krajinách EÚ. Účinnosť bola stanovená

na 1.1.2009.

Medzi základné myšlienky Lisabonskej zmluvy je možné zaradiť tieto:

Viac demokracie a transparentnosti v Európe:

- Európsky parlament, ktorý je volený priamo občanmi únie získa nové dôležité

kompetencie v procese schvaľovania právnych predpisov a bude mať pri ich

prijímaní rovnoprávne postavenie s Radou,

- bude zavedený princíp subsidiarity (EÚ bude konať len vtedy, ak na dosiahnutie

cieľa je vhodnejšie opatrenie na jej úrovni – nie členskej krajiny),

- zavádza nový inštitút tzn. „iniciatíva občanov“, na základe ktorého bude môcť milión

občanov z významného počtu členských štátov vyzvať Komisiu, aby predložila nové

návrhy v oblasti politík,

- okrem toho, že vzťahy medzi členskými štátmi a EÚ budú prehľadnejšie, Lisabonská

zmluva po prvýkrát uvádza možnosť členského štátu vystúpiť z Únie,

Efektívnejšie rozhodovanie v Európe:

- od roku 2014 bude počítanie kvalifikovanej väčšiny založené na tzv. dvojitej väčšine,

čo znamená dvojitú legitimitu Únie.

- dvojitá väčšina sa bude považovať za dosiahnutú v prípade, ak rozhodnutie schváli

55% členských štátov zahŕňajúcich aspoň 65% obyvateľstva Únie,

Európa založená na právach a hodnotách, slobode, solidarite a bezpečnosti:

- Lisabonská zmluva nielen zachováva súčasné práva, ale aj zavádza nové (zaručuje

najmä slobody a zásady ustanovené v Charte základných práv a jej ustanoveniam

udeľuje právnu záväznosť) – sú to politické, hospodárske, občianske a sociálne

práva,

Zvýšená bezpečnosť pre všetkých v Európe:

- EÚ získa rozšírenú schopnosť konať v záujme slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,

s čím sa spájajú výhody týkajúce sa možnosti bojovať proti zločinu a terorizmu,

- Cieľom nových ustanovení o civilnej ochrane, humanitárnej pomoci a verejnom

zdraví je pozdvihnúť aj možnosť EÚ reagovať na hrozby pre bezpečnosť európskych

občanov,

Rozšírené aktivity EÚ na úseku spoločnej medzinárodnej politiky:

- funkcia nového vysokého splnomocnenca EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú

politiku a súčasne predsedu Komisie zvýši účinok a jednotnosť zahraničných krokov

Únie a zároveň ich zviditeľní,

- nový Európsky útvar pre vonkajšiu činnosť bude vysokého splnomocnenca

podporovať a pomáhať mu pri výkone činností,

- pokrok v rámci bezpečnostnej a obrannej politiky zachová osobitné ustanovenia o

prijímaní rozhodnutí, no zároveň vytvorí priestor pre užšiu spoluprácu menšieho

počtu členských štátov,

- v neposlednej rade sa EÚ stane efektívnejším a zreteľnejším partnerom pre tretie

krajiny a medzinárodné organizácie, ...

Európska únia je založená na hodnotách kultúrneho, náboženského a humanistického

dedičstva Európy, z ktorého sa vyvinuli univerzálne hodnoty nezrušiteľných práv ľudskej

bytosti, slobody, demokracie, rovnosti a právneho štátu. Tieto hodnoty sú spoločné členským

štátom v spoločnosti, ktorá je založená na pluralizme, tolerancii, spravodlivosti, solidarite,

rovnosti žien a mužov a odstránení akejkoľvek formy diskriminácie. Spoločné ciele EÚ je

možne definovať prostredníctvom týchto hodnôt:

mier a blahobyt,

sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť,

udržateľný rozvoj,

vedecký pokrok,

hospodárska, sociálna a územná súdržnosť,

solidarita medzi členskými štátmi,

zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva.

Charta základných práv Únie tvorí súčasť Zmluvy o ústave pre Európu:

je založená na kultúrnom a humanistickom zásadách uznávaných ľudstvom,

vychádza z hodnôt, akými sú úcta k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti,

právnemu štátu a rešpektovaniu ľudských práv, vrátane práv osôb patriacich do

národnostných menšín,

obsahuje univerzálne hodnoty ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti, solidarity

a spravodlivosti,

zároveň rešpektuje aj zásady demokracie a právneho štátu,

práva, slobody a zásady týkajúce sa ľudských práv sú v charte zoradené do piatich

tematických častí:

- dôstojnosť,

- slobody,

- rovnosť,

- solidarita,

- spravodlivosť.

Uvedené práva, slobody a zásady týkajúce sa ľudských práv je možné popísať nasledovným

spôsobom. Zásada dôstojnosti je založená na tom, že každý občan má:

právo na zabezpečenie jeho ľudskej dôstojnosti,

právo na život,

právo na nedotknuteľnosť osoby,

právo na ľudské zaobchádzanie, vylúčenie mučenia, ponižujúceho trestania, zákaz

otroctva a nútených prác.

Každý občan má zaručené tieto slobody:

právo na osobnú slobodu a bezpečnosť,

rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie,

ochrana osobných údajov,

právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu,

sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania,

sloboda prejavu a informácii,

sloboda zhromažďovania a združovania,

sloboda umenia a vied,

právo na vzdelanie,

slobodná voľba povolania a právo na prácu,

sloboda podnikania,

vlastnícke právo,

právo na azyl,

ochrana v prípade odsunu, vyhostenia alebo vydania.

V Európskej únii je garantovaná rovnosť:

rovnosť pred zákonom,

rešpektovanie kultúrnej, náboženskej a jazykovej rozmanitosti,

rovnosť medzi ženami a mužmi,

rešpektovanie práv dieťaťa a starších osôb,

integrácia postihnutých osôb.

Jednou zo základných hodnôt, na ktorých je budovaná Európska únia, je aj solidarita, ktorá je

vyjadrená v :

práve pracujúcich na informácie a konzultácie v rámci podniku,

práve na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie,

práve na prístup k službám zamestnanosti,

práve na ochranu v prípade bezdôvodného prepustenia,

spravodlivých a rovnoprávnych pracovných podmienkach,

zákaze detskej práce a ochrane mladistvých pri práci,

zabezpečení rodiny a pracovného života,

sociálnom zabezpečení a sociálnej pomoci,

zdravotnej starostlivosti,

prístupe k všeobecne prospešným službám,

ochrane životného prostredia,

ochrane spotrebiteľa,

pomoci členskému štátu, ktorý sa stal obeťou teroristického útoku, prírodnej katastrofy

alebo katastrofy spôsobenej ľudským faktorom (vrátane poskytnutia vojenských

prostriedkov).

Zásada zaručenia spravodlivosti garantuje občanom:

právo na účinný opravný prostriedok a spravodlivý proces,

prezumpcia neviny,

pravo na obhajobu,

platnosť zásad zákonnosti a primeranosti trestných činov,

právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin.

Občianske práva uplatňované v Európskej únii teda zaručujú každému jej občanovi:

účasť na demokratickom živote,

právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov,

právo voliť a byť volený (do orgánov EÚ, členských štátov i samospráv),

právo požívať ochranu diplomatických a konzulárnych orgánov ktoréhokoľvek štátu

EÚ,

právo obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament, na európskeho ombudsmana, na

inštitúcie a poradné orgány EÚ v ktoromkoľvek jazyku a dostať odpoveď v tom istom

jazyku.

Európska únia je založená na troch pilieroch, ktorých základ položil Jednotný európsky akt

zo 17. 2. 1986 a Maastrichtská zmluva nazývaná tiež Zmluva o EÚ zo 7. 2. 1992, a ktoré sa

neustále dotvárajú. Ich základná štruktúra je nasledovná:

1. pilier – Európske spoločenstvá (tvoria ho 3 Európske spoločenstvá a európsky

inštitucionálny systém). Obsahuje:

voľný pohyb tovaru,

voľný pohyb osôb,

slobodné poskytovanie služieb,

voľný pohyb kapitálu,

spoločná poľnohospodárska a dopravná politika,

politika životného prostredia,

hospodárska a menová únia,

2. pilier – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika má tieto ciele:

ochrana spoločných hodnôt, základných záujmov a nezávislosti únie,

posilnenie bezpečnosti EÚ a jej členov,

obrana mieru a upevňovanie medzinárodnej bezpečnosti,

podpora medzinárodnej spolupráce,

rozvoj a upevňovanie demokracie, právneho štátu a rešpektovanie

ľudských práv a základných slobôd,

3. pilier – Spravodlivosť a vnútorná bezpečnosť

Riešenie otázok:

poskytovanie azylu,

vydávanie zločincov,

boja s organizovaným zločinom,

ochrany pred obchodom s drogami,

spolupráce justičných orgánov,

ochrany vonkajších hraníc,

činnosti Europolu. [4]

Podrobnejšie popísanie a vysvetlenie účelu jednotlivých pilierov Európskych spoločenstiev

a Európskej únie je uvedené v ďalšom texte, pričom dôraz je položený hlavne na otázky

bezpečnosti:

1. pilier – Európske spoločenstvá:

je tvorený tromi Európskymi spoločenstvami a európskym inštitucionálnym

systémom,

zabezpečuje štyri základné slobody:

voľný pohyb tovaru,

voľný pohyb osôb,

slobodné poskytovanie služieb,

voľný pohyb kapitálu,

neskôr boli do 1. piliera ešte zaradené:

spoločná poľnohospodárska a dopravná politika,

politika životného prostredia,

hospodárska a menová únia.

2. pilier – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ (SZBP)

predstavuje oblasť medzivládnej, nie nadnárodnej spolupráce, t.j. upravuje systém

spolupráce medzi členskými krajinami v medzinárodno-politických otázkach,

ciele SZBP EÚ stanovené Maastrichtskou zmluvou:

ochrana spoločných hodnôt, základných záujmov a nezávislosti únie,

posilnenie bezpečnosti EÚ a jej členských štátov,

obrana mieru a upevňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade s Chartou

OSN, princípmi Záverečného helsinského aktu a cieľmi Parížskej charty,

podpora medzinárodnej spolupráce,

rozvoj a upevňovanie demokracie, právneho štátu a rešpektovanie ľudských

práv a základných slobôd,

prvky SZBP:

spoločné stratégie,

spoločné pozície,

spoločné akcie,

deklarácie,

spolupráca v tretích krajinách a medzinárodných organizáciách,

diplomatická a konzulárna ochrana občanov EÚ,

vzťahy s tretími krajinami vrátane politického dialógu s kandidátskymi

krajinami,

opatrenia uplatňované úniou voči tretím krajinám,

špecifické politiky,

nástroje SZBP EÚ:

jednostranné právne akty:

- Všeobecné smery a zásady SZBP – Európska rada ich prijíma

jednomyseľne,

- Spoločné stratégie – sú prijímané na základe konsenzu všetkých členov

EÚ (v oblastiach, ktoré sú považované za dôležité),

- Spoločné akcie a spoločné pozície – je to proces implementácie

spoločných stratégii, na prijatie ktorých je nutný súhlas kvalifikovanej

väčšiny,

diplomatické nástroje:

- funkcia vysokého predstaviteľa EÚ pre SZBP,

- zložka plánovania a včasného varovania na Generálnom sekretariáte

Rady EÚ,

- konštruktívne zdržanie sa hlasovania (max. 1/3 hlasov),

- Západoeurópska únia – podieľa sa na riešení otázok spoločnej obrany (10

členských štátov, ktoré podpísali Bruselskú zmluvu a 5 pozorovateľov).

3. pilier – Spravodlivosť a vnútorné záležitosti:

spolupráca na úseku súdnictva a otázok vnútornej bezpečnosti,

je to reakcia na riziká vyvolané možnosťou voľného pohybu osôb,

boli prijaté spoločné postupy, ktoré predstavujú minimálne hranice spolupráce v na

úseku:

azylovej politiky,

kontroly vonkajších hraníc členských štátov,

prisťahovalecká politika z tretích krajín,

boj proti obchodu s drogami,

boj proti podvodom v medzinárodnom rozsahu,

súdna spolupráca v občianskych sporoch,

súdna spolupráca v trestných veciach,

colná spolupráca,

policajná spolupráca v prevencii a v boji proti terorizmu,

boj proti obchodovaniu s ľuďmi a zneužívaniu detí. [4]

Proces rozširovania EÚ prebiehal súbežne aj novými zásadami vytvárania európskych

právnych noriem. Tento proces ma zaručovať primerané, prípadne úplne rovnaké, podmienky

pre každého člena EÚ predkladať návrhy nových právnych noriem a ak je to potrebné aj

chrániť svoje záujmy. Pri príprave európskych právnych noriem je nevyhnutné rešpektovať

princípy vzájomného dialógu a hľadania spoločných riešení. Medzi takéto princípy napríklad

patrí:

návrhy nových právnych noriem musia slúžiť na uľahčenie spolupráce a zjednodušenie

života občanov vo všetkých členských krajinách,

každá členská krajina sa musí snažiť o prijatie predkladaného návrhu právnej normy

všeobecnou dohodou, nie formou prehlasovania (ani v prípade, keď to prijaté zásady

umožňujú),

pri presadzovaní návrhov právnych noriem majú všetky členské krajiny rovnaké

postavenie (t.j. ich veľkosť nie je rozhodovacím kritériom),

dĺžka členstva nie je výhodou (všetci sa musia snažiť o vzájomnú spoluprácu na základe

rovnakých princípov),

štáty sa spájajú na základe spoločných záujmov a môžu vytvárať dočasné koalície,

zmyslom diskusie o návrhoch nových právnych noriem je hľadanie riešení a konsenzu,

nie snaha o ich zablokovanie,

aj jednotlivý štát má právo pozastaviť, prípadne prerušiť rokovanie o návrhu zákona,

alebo využiť mechanizmus výnimky, ak ostatných presvedčí, že navrhovaný zákon

môže vážnym spôsobom narušiť jeho ekonomiku, prípadne sociálnu oblasť, či inú sféru

spoločenského života,

skupina minimálne ôsmych štátov sa môže dohodnúť na spolupráci v určitej oblasti,

pričom ostatné štáty sa môžu k týmto aktivitám pripojiť, keď na to budú pripravené.

Európske právne normy je možné prijímať:

jednomyseľne,

hlasovaním kvalifikovanou väčšinou (min. 55 % členov ER, pričom ich musí byť min

15 a musia zastupovať aspoň 65 % obyvateľov EÚ, v osobitných prípadoch až 72 %

členov ER).

Európska rada prijíma jednomyseľne rozhodnutia v otázkach zásadného významu pre celú

Európsku úniu. Medzi takéto otázky patrí zloženie Európskeho parlamentu a Európskej

komisie, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, vlastné zdroje, viacročný rozpočet EÚ,

rozširovanie EÚ, prípadne pozastavenie členstva v EÚ, podmienky volieb do Európskeho

parlamentu a rad konkrétnych spoločných politík (napr. na úseku daňových otázok, štátnej

pomoci, menovej politiky, sociálnej politiky, kohéznej politiky, životného prostredia,

niektorých otázok justičnej spolupráce, ako aj ďalších). Jednomyseľné rozhodovanie je

dôležité hlavne v otázkach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktoré sú

v súčasnosti veľmi aktuálne a zároveň a mimoriadne citlivé. Čiastočná jednomyseľnosť sa

zachováva v otázkach spravodlivosti a vnútra, aby mala Európska únia voľnejšie ruky pri

prijímaní opatrení slúžiacich na ochranu jej občanov v boji proti globálnym hrozbám,

s dôrazom na medzinárodný terorizmus. Kvalifikovanou väčšinou rozhoduje EÚ v otázkach

súdnej spolupráce na úseku trestného i občianskeho práva, ako aj v otázkach sociálneho

zabezpečenia. Európska rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou tiež na úseku policajnej

spolupráce, azylu a migrácie, ako aj v otázkach kultúry.

Európska únia využíva aj niektoré špecifické nástroje v procese prerokovania a schvaľovania

právnych noriem:

zjednodušená revízia zmluvy (tzv. pasarelle) – zmena ustanovenia zmluvy na základe

jednomyseľnej dohody,

blokovací mechanizmus – môže byť použitý v prípade zásadných výhrad voči

navrhovanému európskemu zákonu (podpora min. ¾ obyvateľov alebo členských

krajín),

systém záchrannej brzdy – využíva sa iba na úseku trestného práva a sociálnej politiky,

pričom umožňuje vlastný výklad,

výnimka – členská krajina si ju môže uplatniť len vo výnimočných prípadoch,

parlamentná výhrada – výhradu môže schváliť národný parlament a uplatniť ju

v procese prerokovávania európskej právnej normy.

Právne nástroje EÚ:

v súčasnosti nie je systém používaných nástrojov jednotný a existuje 36 druhov rôznych

právnych aktov,

v budúcnosti by sa mal tento počet redukovať na 6:

- Európsky zákon legislatívne akty navrhnuté EK,

- Európsky rámcový zákon schválené EP a RM

- Európske nariadenie nelegislatívne akty vydané EK

- Európske rozhodnutie alebo RM (delegované nariadenia alebo

výkonné akty)

- Odporúčanie majú charakter názorov prezentovaných

- Stanovisko EK, RM, Centrálnou bankou, ....

Európske právo sa zo všeobecného pohľadu člení na:

komunitárne právo,

úniové právo.

Komunitárne právo je súborom právnych aktov a noriem troch Európskych spoločenstiev

(prijate Parížskou a Rímskou zmluvou - EHS, ESUO, EURATOMU). Toto právne prostredie

bolo prijate a je využívané členskými štátmi Európskych spoločenstiev a zároveň aj Európskej

únie. Komunitárne právo tvoria:

primárne právo (právo zakladajúcich zmlúv),

všeobecné právne zásady,

sekundárne právo (právne normy postupne vytvorené orgánmi európskych

spoločenstiev),

súdne rozhodnutia,

zmluvy s tretími subjektmi,

právne obyčaje,

zmluvy uzatvorené členskými krajinami na úseku spolupráce ES resp. EÚ

Úniové právo v meritórnom rozsahu zahŕňa právo II. a III. piliera Európskej únie, t.j.

spoluprácu na úseku zahraničnej a bezpečnostnej politiky a spoluprácu v súdnictve a vo

vnútorných veciach, t.j. na úseku vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte. Svoj základ má v

Zmluve o Európskej únii z Maastrichtu v znení Zmluvy z Amsterdamu a Zmluvy z Nice.

Úniové právo môžeme definovať ako ucelený súbor právnych noriem, ktoré nie sú upravené v

Zmluve o založení, v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ,

Európskeho hospodárskeho spoločenstva a v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre

atómovú energiu, ale sú uvedené v Zmluve o Európskej únii. Do úniového práva okrem iného

patria:

medzinárodné zmluvy,

rozhodnutia Európskej rady,

spoločné postupy a postoje.

Aquis (aki) communautaire predstavujú všetky právne akty prijaté v rámci Európskych

spoločenstiev a Európskej únie. Je to súbor všetkých právnych noriem Európskej únie. Aqius

je veľmi dynamické a pozostáva z :

princípov a politických cieľov, ako aj obsahu Zmlúv o založení Európskych

spoločenstiev a Zmluvy o založení Európskej únie,

právnych noriem prijatých na základe uvedených zmluvných dokumentov a judikatúry

Súdneho dvora ES,

deklarácií a rezolúcií prijatých v rámci Európskej únie,

opatrení vzťahujúcich sa na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku,

opatrení vzťahujúcich sa na súdnictvo a spoluprácu vo vnútorných veciach,

medzinárodných zmlúv uzatvorených v rámci Európskej únie a zmlúv uzatvorených

navzájom medzi jej členskými štátmi v oblasti aktivít Európskej únie.

Pramene európskeho práva:

primárne právo - všetky zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a Zmluva o

Európskej únii v znení neskorších zmien, medzinárodné zmluvy medzi ES a tretími

štátmi,

sekundárne právo - nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská,

rozhodnutia súdneho dvora ES.

Nariadenie má všeobecnú záväznosť. Je vo všetkých svojich častiach záväzné a bezprostredne

musí byť aplikované v každom členskom štáte EÚ. Smernica je určená konkrétnemu

členskému štátu, pre ktorý sa stáva záväznou. Dotknutý štát je povinný ju splniť v súlade so

stanoveným cieľom, ktorý sa má dosiahnuť. Voľba foriem a prostriedkov je ponechaná na

orgány verejnej moci príslušnej krajiny. Rozhodnutie je záväzné vo všetkých svojich častiach

pre tie členské krajiny, ktorým je určené. Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné, ale

členské krajiny ich môžu uplatňovať v primeranom rozsahu podľa vlastné rozhodnutia.

Jurisdikcia Súdneho dvora ES vytvorila tak systém case-law, ktorý je záväzný pre všetky

členské štáty a národné súdy ho musia v plnom rozsahu rešpektovať. Mnoho právnych viet

uvedených v rozsudkoch Súdneho dvora ES sa po vstupe SR do EÚ stane ako judge-made law

záväzným prameňom práva, resp. dôležitým zdrojom poznania práva i z hľadiska

vnútroštátnej právnej a súdnej praxe.

Normy právneho prostredia ES, ako aj významné právne akty EÚ sú publikované v Úradnom

vestníku Európskej únie (Official Journal of the European Union - www.europa.eu.int/eur-

lex/).

Všeobecné právne zásady európskeho práva:

Zásada prednosti:

- termín „prednosť“ v právnej terminológii môžeme spájať aj s termínom

„nadradenosť“, pretože vecnú podstatu termínu prednosť môžeme chápať ako vyšší

princíp, t.j. európske právo má vyššiu právnu silu ako národný právny predpis,

- v niektorých súvislostiach v nadväznosti na termín „prednosť“ môžeme hovoriť aj o

primáte európskeho práva,

- zásada prednosti sa uplatňuje najmä preto, aby nenastala kolízia právnych noriem, t.j.

aby nenastal rozpor medzi národnou normou s normou komunitárnou alebo únijnou,

- logickým dôsledkom zásady prednosti európskeho práva je, že Zmluva o ES ukladá

členským štátom povinnosť (článok 10) zavádzať všeobecné opatrenia za účelom

plnenia záväzkov vyplývajúcich zo základných zmluvných dokumentov,

- uvedené opatrenia by mali zabezpečiť plnenie úloh a cieľov, ktoré si Európska únia

určila a nemali by ohroziť ich plnenie,

- prednosť komunitárneho práva je potvrdená aj ustanovením článku 249 Zmluvy o ES,

ktoré vymedzuje, že nariadenia sú záväzné a bezprostredne aplikovateľné v každom

členskom štáte (samotný termín „záväzné“ vyvoláva priamy účinok).

Zásada subsidiarity:

- Maastrichtská zmluva zakotvuje, že inštitúcie Spoločenstva nebudú zasahovať do

rozhodovania a riadenia v oblastiach, v ktorých môžu efektívnejšie rozhodovať

ústredné štátne orgány alebo miestne orgány samosprávy členských štátov,

- všetky inštitúcie Spoločenstva sú povinné rešpektovať túto zásadu, ktorá je

označovaná ako zásada subsidiarity,

- zásadu subsidiarity môžeme chápať ako účinný prostriedok na presadenie

komunitárneho práva v členských štátoch ES/EÚ,

- táto zásada napomáha zachovávať identitu členských štátov, ako aj ich kompetencie,

- zásada subsidiarity zakotvená v Maastrichtskej zmluve je doplnená Protokolom o

subsidiarite a proporcionalite, ktorý je súčasťou Zmluvy z Amsterdamu.

Zásada priameho účinku:

- právna norma má priamy účinok, ak priznáva jednotlivcom (fyzickým a právnickým

osobám) práva alebo povinnosti, a to priamo bez sprostredkovania inou právnou

normou,

- v praxi sa táto zásada priameho účinku noriem práva ES uplatňuje najčastejšie v

prípadoch, keď sa jednotlivec dovoláva týchto noriem proti orgánu členského štátu,

- priamy účinok je daný vtedy, ak príslušná norma práva ES zakladá povinnosť

členskému štátu určiť práva a povinnosti na konkrétnom vecnom základe.

- priamy účinok má dve formy :

vertikálny účinok (jednotlivec a členský štát) - umožňuje jednotlivcom dovolávať

sa svojich práv voči členskému štátu a jeho orgánom,

horizontálny účinok (medzi jednotlivcami navzájom) - umožňuje jednotlivcovi

dovolávať sa práv, uvedených v komunitárnych právnych normách.

4.2. Nástroje krízového manažmentu EÚ a NATO

Vzhľadom na rozdielny výklad a význam právnych inštitútov obdobného obsahu

v jednotlivých právnych poriadkoch štátov EÚ, prípadne NATO, je daná zákonodarným

orgánom týchto štátov možnosť dispozitívne rozvíjať konkrétne práva a povinnosti, ktoré pre

danú krajinu vyplývajú z medzinárodných zmlúv. V budúcnosti bude potrebné dvojstrannými

zmluvami jasne stanoviť rozsah práv a povinností, ktoré bude každý štát plniť na úseku

krízového riadenia.

Právne úpravy v rámci Európskeho spoločenstva aj Európskej únie vychádzajú z princípov

rešpektovania súkromného a rodinného života, domova a komunikácie. Štátny orgán nemôže

do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom

a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej

bezpečnosti, predchádzania zločinnosti, ochrany zdravia, alebo v záujme ochrany práv

a slobôd iných. Každý, koho práva a slobody boli porušené, musí mať účinné právne

prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení

úradných povinností. [66]

Problematika ľudských práv je na úseku primárneho práva upravená v Zmluve o založení

Európskeho spoločenstva a v Zmluve o Európskej únii (vrátane jej modifikácie

Amsterdamskou zmluvou a Zmluvou z Nice). Prednostne treba poukázať najmä na

ustanovenia článkov 12, 13, 136, a 141 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

a článkov 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii.

Súbor sekundárnych právnych noriem na úseku ochrany ľudských práv je veľmi rozsiahly

a obsahuje predovšetkým nariadenia a smernice. Tieto akty sekundárneho práva vystupujú

ako prostriedok väčšej špecifikácie ustanovení primárneho práva. Zásady ochrany základných

práv, ako jednej zo všeobecných právnych zásad a záväznú interpretáciu najdôležitejších

ustanovení primárneho a sekundárneho práva obsahuje judikatúra Súdneho dvora.

Aktmi sui generis (svojho druhu, osobitného charakteru) sú akty, ktoré nie je možné zaradiť

do žiadnej z uvedených skupín. Majú rôznorodý pôvod a nejednotnú formu. Boli prijímané

rôznymi orgánmi Európskeho spoločenstva, resp. Európskej únie alebo členskými štátmi

v rámci nejednotných postupov. Majú teda aj rôznu povahu. Spoločným prvkom týchto aktov

je, že významne ovplyvnili vývoj inštitútu ochrany ľudských práv v Európskej únii. Patrí sem

Charta základných práv Európskej únie (2000) a ďalšie akty politických orgánov a inštitúcií

Európskej únie (deklarácie, rezolúcie a vyhlásenia) na úseku ľudských práv. [66]

4.2.1. Úniové právo

Až do 1. februára 1993 (kedy vstúpila do platnosti Maastrichtská zmluva o Európskej únii)

platil len systém primárneho a sekundárneho komunitárneho práva zásadne podliehajúci

preskúmaniu Súdnym dvorom. Nadobudnutím platnosti Zmluvy o EÚ bol tento

systém doplnený a popri ňom vznikol systém úniového práva, ktorý nepodlieha

preskúmavaniu Súdnym dvorom (až na konkrétne výnimky – napr. čl. 35 Zmluvy o EÚ).

Úniové právo tvorí súbor právnych noriem, ktorý má základ v ustanoveniach Zmluvy o EÚ

(čl. 1 až 7, resp. 11 až 53) a obsahovo zahŕňa vzťahy v oblasti spoločnej zahraničnej

a bezpečnostnej politiky (druhý pilier) a v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných

veciach (tretí pilier) Európskej únie. Podobne ako v systéme komunitárneho práva aj v rámci

úniového práva je možné hovoriť jednak o jeho inštitucionálnom rozmere (vo vzťahu

k Európskej únii) a jednak o materiálnom práve, ktoré upravuje problematiku druhého

a tretieho piliera.

Špecifiká týchto oblastí, ktoré dovtedy predstavovali tradičnú súčasť vnútroštátnych

právomocí jednotlivých štátov, majú za následok, že „integračný“ rozmer úniového práva nie

je taký rozhodný a prioritný, ako je to v prípade prvého piliera a zostáva predovšetkým na

úrovni viac či menej intenzívnej koordinácie národných politík členských štátov, čomu

zodpovedajú aj zvolené právne prostriedky (pramene) úniového práva.

Na rozdiel od komunitárneho práva Zmluva o EÚ nevytvára vlastný právny systém

porovnateľný s právnym poriadkom vytvoreným na základe Zmluvy o založení ES. Zo

žiadneho ustanovenia Zmluvy o EÚ preto nevyplýva, že by jej ustanovenia boli bezprostredne

aplikovateľné, alebo že by vyvolávali priame účinky podobné pôsobeniu pravidiel

komunitárneho práva.

Právne akty sekundárneho úniového práva využívané v druhom pilieri a treťom pilieri

Európskej únie:

všeobecné smery a otázky spoločného záujmu,

spoločné stratégie,

spoločné akcie,

spoločné stanoviská,

rámcové rozhodnutia a iné. [66]

Všeobecné smery a otázky spoločného záujmu sú programové dokumenty spoločnej

zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie, ktoré určujú jej základné smerovanie tak

vo vzťahu k Európskej únii ako i vo vzťahu k jej jednotlivým členským štátom. Napriek

svojej programovej povahe ich je možné považovať za záväzné, keďže vytyčujú základné

ciele spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie v rámci druhého piliera

(čl. 13 Zmluvy o EÚ).

Európska rada prijíma aj rozhodnutia o spoločných stratégiách, ktoré Európska únia

uskutočňuje v otázkach súvisiacich s dôležitými spoločnými záujmami členských štátov,

pričom tieto stratégie vymedzujú konkrétnejšie ciele, dobu trvania a prostriedky, ktoré

poskytne Európska únia na jednej strane a členské štáty na strane druhej. V uvedenom smere

predstavujú spoločné a odsúhlasené prostriedky spoločné postupy pri napĺňaní zámerov

spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Okrem dokumentov programového charakteru prijíma Európska únia aj dokumenty na

riešenie konkrétnych problémov a uskutočňovanie akcií, ktoré sú vo väčšine praktickej

povahy. Právnym aktom, na základe ktorého sa takáto akcia uskutoční, sú spoločné akcie,

o ktorých rozhoduje Rada Európskej únie. Spoločné akcie sú určené na riešenie výnimočných

situácií, pri riešení ktorých je nevyhnutný spoločný operatívny postoj Európskej únie.

Prostredníctvom spoločných akcií sú stanovené ciele, rozsah a prostriedky, ktoré musí únia

aktivovať a ak je to potrebné, aj doba trvania a podmienky ich realizácie. Spoločné akcie

zaväzujú členské štáty, aby pri svojej činnosti zastávali prijaté spoločné stanoviská (čl. 14

Zmluvy o EÚ).

Ďalším právnym aktom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky sú spoločné

stanoviská, ktoré prijíma Rada podľa čl. 15 Zmluvy o EÚ. Spoločné stanoviská definujú

prístup Európskej únie ku konkrétnym otázkam geografickej alebo vecnej povahy, pričom

členské štáty zabezpečia, aby ich národné politiky zodpovedali spoločným postojom. Rada

jednomyseľne prijíma spoločné stanoviská v otázkach spadajúcich do tretieho piliera (čl. 34

Zmluvy o EÚ).

Rámcové rozhodnutia prijíma Rada len v otázkach spadajúcich do tretieho piliera, pričom sú

prijímané v snahe o harmonizáciu právnych predpisov členských štátov. Rámcové

rozhodnutia sú záväzné pre členské štáty z pohľadu dosiahnutia stanoveného jednotného

výsledku, pričom voľba foriem a prostriedkov sa ponecháva na národné orgány. Tieto

rámcové rozhodnutia nemajú priamy účinok (čl. 34 ods. 2 písm. b Zmluvy o EÚ). Výrazne

pripomínajú smernice z oblasti komunitárneho práva, pričom sú súčasne jediným právnym

aktom sekundárneho úniového práva, ktorý podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom za

podmienok ustanovených čl. 35 Zmluvy o EÚ.

4.2.2. Konkrétne nástroje krízového manažmentu EÚ

Efektívny krízový manažment EÚ je nástrojom Únie na prevenciu vzniku krízových javov

a ich účinné riešenie vo vnútri EÚ i mimo nej. Jeho činnosť je založená na spoločnej

zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a spája v sebe celú škálu politických a právnych

prostriedkov, ktoré únia poskytuje a ktoré sú uskutočňované spoločne, alebo jednotlivými

členskými krajinami. Konkrétne sa jedná o také formy politickej spolupráce a hospodárskej

pomoci vyvinuté Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na podporu dlhodobej

stratégie Únie, ktoré sú založené na:

spoločných vyhláseniach,

spoločnej činnosti,

demaršoch,

sankciách,

právnych nástrojoch,

hospodárskych nástrojoch. [66]

Štruktúra prostriedkov a nástrojov prijatých a využívaných Európskym spoločenstvom vo

vzťahu ku tretím krajinám zahŕňa:

politické rozhovory podporované zmluvami a základnými dohovormi s tretími krajinami

a regionálnymi skupinami (politické zmluvy a iné formy politického partnerstva),

obchodné a ekonomické opatrenia,

podpora rozvoja a iná podporná spolupráca,

výpomoc pri riešení mimoriadnych udalostí,

podpora obnovy a rekonštrukcií po skončení krízových javov,

makroekonomická podpora. [66]

Jednotlivé nástroje sú potom používané v súlade:

s povahou krízových javov,

s historickými skúsenosťami v politickej a ekonomickej spolupráci s uvažovanou

krajinou,

so špecifickými cieľmi krízového manažmentu Európskej únie.

Jednotlivé nástroje krízového riadenia nepôsobia vo všetkých krajinách rovnako účinne.

Hospodárska podpora Európskeho spoločenstva poskytovaná na riešenie krízových javov,

prípadne na rozvoj, môže:

v niektorých krajinách (hlavne menších krajinách) predstavovať podstatnú časť ich

ekonomickej výkonnosti a vytvárať tak významný a vplyvný nástroj na uskutočnenie

zmeny vo vývoji, prípadne obnovy po kríze,

v iných krajinách (hlavne vo väčších krajinách s rozsiahlejším hospodárstvom a

stabilnou ekonomikou) sa môžu ako efektívnejšie nástroje riešenia kríz javiť niektoré

politické stimuly alebo obchodné opatrenia.

Závery Rady EÚ z Feiry (Portugalsko) a Göteborgu (Švédsko)zdôrazňujú zásadu postupného

zvyšovania objemu zdrojov vyčlenených členskými štátmi na podporu inštitútov, ktoré

zaručujú a zvyšujú mieru bezpečnosti občanov. Medzi takéto inštitúty patrí:

verejná správa,

právny poriadok,

polícia,

systém občianskej bezpečnosti (komplexne chápaný systém ochrany občana, ktorého

súčasťou by mala byť CO, ochrana pred požiarmi, systém vnútornej bezpečnosti

a poriadku v štáte a rad ďalších prvkov). [66]

Tieto inštitúty a zdroje predstavujú dôležitý doplnok k prostriedkom, ktoré je schopné

Európske spoločenstvo využívať v kombinácii s podpornými programami (súkromný sektor,

ale tiež OSN a iné medzinárodné organizácie).

Intervencie podľa dohôd z Feiry majú povahu mimoriadnych a prechodných opatrení a

z finančného hľadiska budú pravdepodobne tvoriť pomerne malú časť celkového balíka

poskytovaného európskym spoločenstvom tretím krajinám v krízach. Preto musia byť

chápané v kontexte širšej prevencie konfliktov, výpomocí, renovácií, dlhodobej stability a

podpory rozvoja pomocou nástrojov Európskeho spoločenstva vo fázach pred krízou, počas

krízy a po kríze. Tiež je potrebné vidieť ich v zmysle dôležitých nefinančných prostriedkov,

ktoré má Európske spoločenstvo k dispozícií.

Všetky nástroje Európskeho spoločenstva sú riadené v úzkej spolupráci s členskými štátmi.

Trvalé rokovacie mechanizmy s členskými štátmi (pomocou komitológie alebo pracovných

skupín rady) zabezpečujú, že členské štáty prispievajú tak k strategickej orientácii nástrojov

spoločenstva, ako aj k podrobnému preskúmaniu podstatných finančných návrhov a prijatiu

spoločných rozhodnutí. Základné nástroje určené na podporu procesu riešenia politických

kríz, ale tiež aj iných krízových javov v tretích krajinách:

politické opatrenia,

bilaterálne dohody,

vzťahy s regionálnymi organizáciami,

sankcie a iné represívne opatrenia,

podpora tretích krajín,

špecializované sektorové nástroje,

mimoriadna finančná podpora,

dlhodobé geografické nástroje,

mechanizmus rýchlej reakcie na krízu,

zastavenie podpory,

trvalá pripravenosť poskytnúť podporu a možnosť použitia prechodných podporných

opatrení,

humanitárna pomoc,

podpora dlhodobého rozvoja,

ďalšie v súlade s konkrétnymi podmienkami. [66]

Politické opatrenia sa členia na:

politické rokovania v rámci štruktúr SZBP,

dohody s tretími krajinami a regionálnymi organizáciami.

EU vyvinula množstvo dôležitých nástrojov na podporu politických rokovaní v kontexte

rýchlo sa rozvíjajúcich zahranično-politických kríz. Tieto nástroje zahŕňajú:

politické deklarácie,

demarše,

diplomatické kontakty na prezidentskej úrovni, na úrovni vysokých predstaviteľov EU,

členov komisie a špeciálnych predstaviteľov EU.

Únia je schopná využívať diplomatické zdroje členských krajín rovnako, ako sieť delegátov

Európskej komisie.

Stále inštitucionálne štruktúry založené na základe zmlúv dohodnutých medzi Európskym

spoločenstvom, tretími krajinami a regionálnymi organizáciami tiež poskytujú možnosti, ako

uskutočňovať politické rokovania. Je dôležité si uvedomiť, že v kontexte krízového

manažmentu tieto zmluvy ustanovujú hlavné zásady, či základné prvky stojace za touto

spoluprácou (zvyčajne s explicitným poukázaním na ľudské práva a slobody, na právny

poriadok a na demokraciu) a poskytujú mechanizmy, pomocou ktorých je možné

uskutočňovať adresnú diskusiu medzi zainteresovanými stranami a tak hľadať cesty riešenia

krízových situácií.

Bilaterálne dohody sú ďalším nástrojom riešenia krízových situácií. Existuje obrovské

množstvo dohôd medzi Európskym spoločenstvom, jeho členskými štátmi a tretími krajinami.

Tieto dohody zastrešujú politické vzťahy, podporu rozvoja a spoluprácu v oblasti obchodu,

výskumu a kultúry. Tieto dohody môžu mať formu bilaterálnych zmlúv v špecifických

oblastiach, ktoré môžu mať kľúčový význam na úseku obchodných vzťahov Európskeho

spoločenstva (medzi takéto zmluvy napríklad patria zmluvy EK a Ruskej federácie o oceli,

EK a Číny o technológiách a vede, EK a Thajska o textile a rad ďalších). Obdobné bilaterálne

zmluvy sú uzatvárané aj na úseku bezpečnosti.

Množstvo zmlúv odráža rôznu úroveň politickej, bezpečnostnej, ale tiež obchodnej

spolupráce, ktoré má Európske spoločenstvo s tretími krajinami, rovnako ako rôznu úroveň

potrieb v zmysle podpory spolupráce. Vo všeobecnosti platí, že čím je predpokladaná úroveň

politickej spolupráce vyššia, tým sú politické požiadavky detailnejšie a sankcie sú jasnejšie.

Dohody týkajúce sa špecifických oblasti zvyčajne nie sú formálne naviazané na širšie

politické zmluvy (vo všeobecnosti neobsahujú klauzuly o vypovedaní, ktoré by boli

podmienené dodržiavaním ľudských práv). EU však môže od týchto zmlúv odstúpiť v súlade

s určitou výhradou v prípade, ak všeobecné zmluvy nemajú možnosť obmedzenia ich

aplikácie.

Existuje množstvo modelov, ktoré vytvárajú rámce a všeobecné podmienky politických

rokovaní prebiehajúcich medzi Európskym spoločenstvom, jeho členskými štátmi a tretími

krajinami. Tieto modely majú formu:

asociačných zmlúv s pristupujúcimi krajinami,

stabilizačných a asociačných zmlúv s Balkánom,

Euro-stredozemských asociačných zmlúv s Mahgrebom a Mashrekom,

partnerských zmlúv a zmlúv o spolupráci s krajinami východnej Európy, Kaukazu

a strednej Ázie,

rôznych foriem ekonomických partnerstiev, politickej spolupráce a zmlúv o spolupráci

s krajinami Ázie a Latinskej Ameriky,

partnerskej zmluvy ACP-EU s krajinami Afriky, Karibiku a Pacifiku. [66]

V konkrétnych krízových situáciách, ktoré spadajú do kompetencie krízového manažmentu, je

preto nevyhnutné podrobne preštudovať existujúce dohody týkajúce sa špecifických oblastí

s príslušnými tretími krajinami a na základe nich analyzovať možnosť ich aplikovania

v konkrétnych prípadoch.

Vzťahy s regionálnymi organizáciami sú ďalším významným nástrojom, ktorý je možné

použiť v prípade riešenia krízových situácií. Dohody medzi Európskym spoločenstvom

a regionálnymi skupinami môžu týmto organizáciám ponúknuť možnosť zúčastňovať sa na

akciách regionálneho rozsahu podporujúcich ciele krízového manažmentu Európskeho

spoločenstva.

Medzi dohody uzatvorené uzavreté medzi Európskym spoločenstvom a regionálnymi

organizáciami patrí napríklad:

Andská zmluva,

Združenie národov Juhovýchodnej Ázie (Asean),

Juhoamerický spoločný trh (Mercosur).

Európske spoločenstvo tiež podporuje úsilie OSN posilniť spôsobilosť regionálnych skupín

v oblastiach týkajúcich sa problematiky, ktorou sa zaoberá krízový manažment. Toto je

špecifický cieľ Cotonskej dohody. Niektoré dohody už obsahujú smernice týkajúce sa

prevencie konfliktov a udržiavania mieru (ako napríklad ECOWAS, Africká únia, OSCE,

OAS). Takéto organizácie sa budú stavať čoraz dôležitejším partnerom krízového

manažmentu Európskeho spoločenstva a otvárajú novú cestu podpory tretích krajín

Európskym spoločenstvom počas riešenia krízových situácií.

Sankcie a iné represívne opatrenia tvoria nevyhnutnú súčasť nástrojov EÚ využívaných

v procese prevencie, ale aj samotného riešenia krízových situácií. Jednou z foriem sankcií,

ktoré už boli v praxi uplatnené, je zrušenie platnosti dohôd medzi EK a tretími krajinami.

Ďalšími formami sankcií uplatňovaných v rámci SZBP môže byť napríklad :

prerušenie ekonomických a finančných vzťahov medzi EK a tretími krajinami, ktoré

nadväzujú na sankcie stanovené Bezpečnostnou radou OSN,

samostatné opatrenia EÚ, ktorých dôsledkom je prerušenie ekonomických a finančných

vzťahov medzi EK a tretími krajinami (rozhodný postup v oboch týchto prípadoch si

vyžaduje spoločnú pozíciu založenú na zásadách obsiahnutých v článku 15 Zmluvy o

EÚ (SZBP), a ktorá musí byť v súlade s návrhom Komisie na implementáciu regulácie

EK (článok 301 EK), ktorá môže byť priamo uplatniteľná prostredníctvom EÚ),

iné reštrikčné opatrenia koordinované členskými štátmi prostredníctvom spoločnej

pozície založenej na SZBP a realizované prostredníctvom národných opatrení

prevzatých členskými štátmi.

Rozhodujúce skúsenosti s prijatím samostatných sankcií voči tretej krajine získal EÚ v rokoch

1998-2000. Boli to opatrenia prijaté proti Juhoslovanskej federatívnej republike.

Rozhodujúcim problémom pri používaní týchto opatrení je pripraviť sankcie tak, aby ich

uplatňovanie umožnilo správne nasmerovanie procesu dosahovania stanovených politických

cieľov. Dôležité je tiež aplikovať plánované sankcie tak, aby umožňovali uplatnenie režimu

monitorovania a priebežného vyhodnocovania účinnosti tohto procesu.

Vo všetkých prípadoch je dôležité zabezpečiť kompatibilitu opatrení so záväzkami

spadajúcimi do zásad definovaných medzinárodným právom. Toto môže znamenať, že EK

musí najskôr zastaviť uplatňovanie zásad zakotvených v existujúcich dohodách s tretími

krajinami.

Medzi príklady takýchto prijatých opatrení je možné zaradiť:

obmedzenia platieb a pohybu kapitálu (tzv. zmrazovacie opatrenia, ktoré sú definované

aj v článok 60 EK),

obmedzenia investovania,

obchodné embargo,

zákaz letov,

obmedzenia prístupu tretích krajín k rôznym rozvojovým programom (pozri tiež články

62 – 64 EK a usmernenie EK číslo 539/2001). [66]

Európska komisia poskytuje podporu tretím krajinám v snahe minimalizovať

pravdepodobnosť vzniku kríz a rovnako aj hľadať optimálne cesty ich riešenia. Európska

komisia je aktívnym subjektom v procese poskytovania spolupráce na prípravu vlastnej

podpory. V spojení s účinnou asistenciou členských štátov EÚ je jedným z najväčších

poskytovateľov grantovej spolupráce na svete. Úroveň zásadných zmien v tretích krajinách je

teda závislá na politických stimuloch a na miere podpory EK.

EK môže poskytovať podpornú spoluprácu na:

podporu politických a diplomatických iniciatív na potlačenie kríz,

poskytovanie stimulov skupinám na odstránenie sporu,

adresné odstraňovanie následkov kríz prostredníctvom humanitárnej pomoci

a prechodnej podpory,

podporu stability počas obdobia politickej zmeny,

ochranu ľudských práv a demokratických procesov,

obnovu procesu ekonomického a sociálneho rozvoja.

EK zdokonalila niekoľko špecializovaných sektorových nástrojov, ktoré sú vhodné najmä

na poskytovanie núdzovej podpory v politicky nestálom prostredí, kde sa rýchlo menia

aktuálne potreby a je ich nutné zosúladiť s požiadavkami vyplývajúcimi zo zmeny prostredia.

Tieto nástroje majú obvykle charakter zrýchlenej procedúry procesu rozhodovania, čo

umožňuje urýchlene mobilizovať prostriedky pre núdzovú a prechodnú podporu a zaistiť, že

budú na určené miesto presunuté včas.

Tieto núdzové nástroje EK môžu byť doplnené mimoriadnou finančnou podporou vo forme

pôžičky, alebo priameho grantu prostredníctvom rozhodnutia rady (tento nástroj je založený v

prípade rozvojových krajín na článku 179 EK a v prípade nerozvojových krajín na článku

181a EK – napríklad je to Kosovo, rozhodnutie rady zo 14.2.2000, prípadne Arménsko

a Gruzínsko, rozhodnutie rady zo 17.11.1997. Právne normy umožňujú poskytnúť takúto

pomoc do 2 – 3 mesiacov v súlade s konkrétnou politickou vôľou. Postup bude dlhší

v komplexnejších, alebo kontroverzných prípadoch.

Najväčšia časť podpory EK je však prerozdelená cez dlhodobé geografické nástroje. Tieto

sú určené na financovanie dlhodobých programov, založených na stratégiách dohodnutých

s primajúcou krajinou. Hoci rozhodovacie postupy sú zdĺhavejšie, tieto nástroje sú určené ako

rozhodujúce v procese plnenia úloh krízového manažmentu. V geografických nástrojoch sú

akumulované významné finančné prostriedky.

Mechanizmus rýchlej reakcie môže fungovať dvomi spôsobmi:

ako konkrétny núdzový nástroj,

ako most k dlhodobej pomoci.

To sa uskutočňuje prostredníctvom hlavných nástrojov EK spolupracujúcich s krátkodobo

pohyblivým financovaním z určenej časti rozpočtu. Mechanizmus rýchlej reakcie môže

financovať každý postup, ktorý je v kompetencii EK prostredníctvom geografických

a sektorových nástrojov.

Tieto nástroje poskytujú právoplatný základ na uskutočňovanie plného rozsahu financovania

krízových úloh EK, ktoré boli stanovené rozhodnutiami Európskej rady z Feiry a Göteborgu.

Konkrétny postup EK sa mení v závislosti od regiónu, ako aj v závislosti od základných

právnych noriem. Súvisí to tiež s potrebou finančných a administratívnych opatrení

špecifických na splnenie konkrétnej úlohy.

Rovnako, ako je podpora EK nástrojom, ktorý môže priniesť pozitívne stimuly pre tretie

krajiny počas krízovej situácie, je aj odstúpenie od podpory EK nástrojom, ktorý má

charakter nevyhnutných donucovacích opatrení.

Trvalá pripravenosť poskytnúť podporu a možnosť použitia prechodných podporných

opatrení je ďalším z nástrojov EK. Pohotovosť na podporu a prechodné podporné opatrenia

Európskej únie zahŕňajú:

podiel na obnove narušených systémov (tzv. rehabilitáciu),

zásobovanie potravinami a bezpečnosť potravín,

odmínovanie územia,

civilnú ochranu,

právne princípy a nástroje demokratizácie,

pomoc emigrantom a utečeneckým táborom,

mimoriadnu finančnú pomoc,

a ďalšie.

Pohotovosť a prechodná podpora je poskytovaná prostredníctvom kombinácie

špecializovaných sektorových nástrojov a dlhodobých geografických nástrojov. Všeobecné

zásady poskytovania pomoci podávajú prehľad o tom, ako môžu byť rôzne nástroje

skombinované tak, aby poskytli komplexný balík pomoci počas krízovej situácie.

Návrh špecializovaných sektorových nástrojov môže mať dve formy, ktoré by mali byť

navzájom previazané:

krátkodobé potreby a reakcie na ne,

strednodobé prechodné výpomoci.

Znamená to, že keď sa zabezpečuje núdzová pomoc, veľká časť peňažných prostriedkov

smerujúcich do týchto nástrojov je podrobená programovaciemu poriadku tak, ako

geografické nástroje. Rýchly reakčný mechanizmus EK môže ovplyvňovať sektorové

nariadenia obdobným spôsobom, ako ovplyvňuje geografické nariadenia.

Humanitárna pomoc, ktorej výhradným cieľom je zabrániť alebo zmierniť ľudské utrpenie,

je poskytovaná obetiam, pričom musí byť vylúčená diskriminácia z dôvodu rasy,

národnostných skupín, viery, pohlavia, veku národnosti alebo politickej príslušnosti a nesmie

byť podriadená politickým názorom a smerom. (nariadenie Rady Európskeho spoločenstva č.

1257/97 o humanitárnej pomoci).

Humanitárna pomoc Európskeho spoločenstva nemôže byť považovaná za nástroj krízového

manažmentu. Je dodávaná výhradne na základe potreby a nemôže byť včlenená do politickej

logiky krízového manažmentu. Je to stanovené v rámci úplného balíka pomoci dodávanej

Európskym spoločenstvom z hľadiska krízového manažmentu.

Dlhodobý rozvoj a iná spoločná podpora je nevyhnutnou súčasťou procesu pomoci tretím

krajinám v priebehu politických kríz. V dlhodobo trvajúcich politických krízach môžu byť

trvalý rozvoj a programy spoločnej podpory použité na:

určenie rozhodujúcej príčiny krízy,

pomoc pri vyriešení krízy,

zabezpečenie podpory a rehabilitácie počas riešenia krízy,

na obnovu procesu ekonomického a sociálneho rozvoja.

Napriek tomu, že nástroje navrhnuté na udržanie trvalého rozvoja majú tendenciu využívať

prísnejšie procesné podmienky, je možné v konkrétnej situácii vybrať vhodné programy

a zmobilizovať peňažné prostriedky relatívne rýchlo. Niektoré nástroje sú špeciálne navrhnuté

pre tie krajiny, ktoré už v minulosti prešli dlhodobou politickou krízou alebo z nej práve vyšli.

Iné krajiny majú špecifické podmienky na prevenciu vzniku konfliktov a zabezpečenie mieru.

Spoločná podpora Európskeho spoločenstva je najefektívnejšia v situáciách, ktoré sú úzko

spojené s politickým systémom. Existuje tu symbolický vzťah medzi politickou iniciatívou

zadanou Európskou úniou podľa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a európskej

bezpečnostnej a obrannej politiky a pomoci dodanej spoločnosťou. Účinný a cieľavedome

riadený výkon verejnej pomoci môže zvýšiť a skvalitniť intenzitu a dôveryhodnosť

diplomatického úsilia. Rovnako aj pomoc Európskeho spoločenstva navrhnutá na ovplyvnenie

reformy v problémových oblastiach vnútornej politiky daného štátu (tak ako právny princíp)

závisí od jej efektívnosti v neprerušenej politickej pomoci z Európskej únie. Objektívna

komplexná pomoc musí byť politickým predpokladom pre ktorékoľvek náhradné misie

stanovených EÚ.

Zmeny bezpečnostného prostredia a rôznorodosť krízových javov sú príčinou hľadania

a uplatňovania nových nástrojov. Určitý rozsah podpory a jej štruktúra, ktorú môže EÚ

poskytnúť v hociktorom geografickom regióne, sú definované v rámci základných právnych

nástrojov. Následkom špecifík prostredia a konkrétnych krízových javov môžu byť niektoré

postupy činností využívané v niektorých regiónoch, ale v iných sú nepoužiteľné.

Mechanizmus rýchlej reakcie poskytuje možnosť prispôsobiť sa konkrétnym podmienkam

prostredníctvom povolenia plného rozsahu kompetencií EÚ, založených na rozličných

sektorových a geografických nariadeniach, ktoré môžu byť používané bez geografických

obmedzení na operácie po dobu šiestich mesiacov.

Počas dlhodobo pretrvávajúcich politických kríz je možné zaviesť nový právny nástroj podľa

článku 308 Zmluvy o EÚ. Táto možnosť bola použitá, napríklad počas balkánskej krízy, aby

bolo možné financovať UNMIK a vyčistiť Dunaj. Skúsenosti na Balkáne ukázali, že na

základe politického konsenzu môže byť prijatý nový právny nástroj počas troch mesiacov.

Selektívne zameranie nástrojov alebo výber zo spoločnej podpory EÚ sú spojené so

špecifickými podmienkami krízovej situácie. Spoločná podpora EU môže byť použitá na

zvýraznenie politických stimulov pre krajiny tretieho sveta, napríklad:

prostredníctvom rozhodného využívania podporných nástrojov zviazaných

s konkrétnymi krízami,

selektívne zameranou podporou,

hrozbou zníženia alebo prerušenia finančnej pomoci.

Väčšina geografických nástrojov spoločnej podpory má „špecifické“ ustanovenia založené na

rešpektovaní demokracie, ľudských práv, princípov práva a ľudských slobôd. Špecifické

ustanovenia sú taktiež zapracované v rozličných politických zmluvách a zmluvách

o spolupráci medzi EÚ, jej členskými štátmi a tretími krajinami, s dôrazom na rozvojové

krajiny.

4.2.3. Opatrenia na úseku civilnej ochrany po 11. septembri 2001

Po prijatí rozhodnutia Rady o vytvorení mechanizmu Spoločenstva na podporu zosilnenej

spolupráce pri asistenčných zásahoch na úseku civilnej ochrany a v nadväznosti na výsledky

rokovaní riaditeľov civilnej ochrany v belgickom Knokke (11. – 12. októbra 2001), ktoré boli

reakciou na udalosti 11. septembra 2001 v USA, je možné konštatovať, že civilná ochrana,

a to nielen v rámci Únie, by mala byť organizovaná na týchto základných princípoch:

starostlivosť o ochranu obyvateľov je úlohou štátu,

ústredným orgánom na úseku ochrany obyvateľstva je jedno ministerstvo, spravidla

ministerstvo vnútra,

konkrétna zodpovednosť ministrov a vedúcich iných ústredných správnych úradov za

ochranu života, zdravia a majetku je stanovená príslušnými zákonmi a vyplýva z ich

kompetencií,

zodpovednosť za ochranu obyvateľstva je rozložená na všetky úrovne verejnej správy

vrátane obcí,

profesionálne záchranné organizácie, ktoré tvoria jadro výkonných a čiastočne

i riadiacich zložiek civilnej ochrany, sú dopĺňané ostatnými zložkami rôznej právnej

povahy i fyzickými osobami (priemerný stupeň pripravených špecialistov by mal byť na

úrovni 4-5 % populácie),

široká informovanosť verejnosti o ochranných opatreniach je prostriedkom, ktorý

zvyšuje úroveň sebaochrany obyvateľstva,

opatrenia, pripravované na riešenie následkov mimoriadnych udalostí a zmiernenie

dopadov krízových situácií v mieri, budú v prípade potreby využité aj v období

vojnového stavu a vojny. [7,8]

Konferencia v Knokke taktiež pripomenula niektoré ďalšie zásady, ktoré je treba na národnej

úrovni zabezpečiť na zlepšenie pripravenosti spoločnosti na riešenie krízových situácií,

predovšetkým na boj s terorizmom. Patrí medzi ne zásada:

prehĺbenia spolupráce, prípadne až integrácie záchranných zložiek s políciou a na

ústrednej úrovni tiež so spravodajskými službami,

orientácie hlavných rozhodovacích a riadiacich prvkov systému ochrany na centrálnu

a regionálnu úroveň vrátane vybudovania centrálnych (národných) a regionálnych

operačných centier s chránenými komunikačnými prepojeniami,

prehĺbenia úlohy informovanosti občanov o zásadách sebaochrany,

venovania pozornosti informačným a varovným prvkom.

V nadväznosti na závery tohto mimoriadneho stretnutia generálnych riaditeľov civilnej

ochrany v belgickom Knokke bol vypracovaný Akčný plán civilnej ochrany – reakcia na

následky teroristických útokov. Aplikovanie dohodnutých zásad a princípov v podmienkach

Slovenskej republiky je úlohou vlády a konkrétnych ministerstiev. Uskutočňuje sa formou

koncepčných materiálov, ako aj právnych noriem (zákonov a nižších právnych noriem).

Ako konkrétna odozva na výzvu vedúcich predstaviteľov štátov a vlád EÚ na zdokonalenie

spolupráce medzi členskými štátmi Únie na úseku pripravenosti, detekcie a zásahov počas

možných teroristických útokov a v snahe o minimalizovanie ich následkov bol na základe

návrhu Rady a Komisie 20. decembra 2002 prijatý Program prevencie a obmedzenia

dôsledkov chemickej, biologickej, rádiologickej alebo jadrovej hrozby (Program on

preventing and limiting the consequences of chemical, biological, radiological or nuclear

terrorist threats). Program vytýčil sedem strategických cieľov na zdokonalenie ochrany

obyvateľstva, životného prostredia, potravinového reťazca a hmotných statkov proti

jadrovým, rádiologickým, biologickým a chemickým ohrozeniam. Týmito cieľmi sú:

rozšírenie analýzy rizík a zhodnotenie jadrových, rádiologických, biologických

a chemických ohrození a návrh prevencie,

zníženie zraniteľnosti obyvateľstva, životného prostredia, potravinového reťazca

a hmotných statkov cestou preventívnych opatrení,

zaistenie detekcie, identifikácie a výmeny informácií o ohrozeniach (monitorovanie –

varovanie - komunikácia),

zmierňovanie následkov útoku a zabezpečovanie návratu do normálnych podmienok

(obnova systému, tzv. následný manažment),

posilnenie vedeckej základne na tomto úseku,

spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami,

zabezpečenie efektívneho využitia a koordinácia použitých nástrojov. [7,8]

Najvážnejšou krízovou situáciou v každej spoločnosti je vojnový stav a následne aj vojna,

ktorá môže komplexne narušiť chod spoločnosti. Napriek tomu, že NATO je určené na

obranu záujmov členských štátov Aliancie voči vonkajšiemu ohrozeniu, čoraz viac sa zaoberá

aj prípravou na riešenia tzv. nevojenských krízových situácií. Na tomto úseku činnosti sa

otvára široký priestor pre obojstranne výhodnú spoluprácu medzi inštitúciami Európskej únie

a NATO.

Rozpad bipolárneho systému a s ním súvisiace zmeny v bezpečnostnom prostredí sa stali

začiatkom transformácie NATO. Vo všeobecnosti je možné povedať, že od roku 1989 sa

začal zásadne meniť charakter NATO. Z organizácie, ktorá sa zameriavala výhradne na

obranu teritória členských štátov sa postupnými krokmi stávala organizácia, ktorá sa snaží

garantovať komplexnú bezpečnosť svojich členov aj v podmienkach nového bezpečnostného

prostredia. Z uvedeného hľadiska je najdôležitejším dokumentom Strategická koncepcia

Aliancie schválená najvyššími predstaviteľmi štátov a vlád zúčastnených na zasadnutí

Severoatlantickej rady vo Washingtone D.C. 24.apríla 1999. Tento dokument definuje novým

spôsobom úlohy a misie NATO. Úlohy NATO súvisiace s obranou členských štátov boli

doplnené o ďalšie, medzi ktoré patrí krízový manažment, preventívne konzultácie, zaistenia

stability euroatlantického regiónu a ochrana demokratických hodnôt a ľudských práv.

Nemenej dôležitým medzníkom vo vývoji NATO sa stal pražský samit v roku 2002, kde bol

definovaný ďalší smer vývoja ozbrojených síl členských štátov NATO. Samit prijal plán na

vytvorenie vysoko efektívnych a kvalitne pripravených jednotiek určené v prevažnej miere na

protiteroristické operácie (NATO Response Force).

V rámci organizácie NATO bol spracovaný rad odporúčaní a usmernení, medzi ktoré patrí

napríklad:

Príručka civilného núdzového plánovania vypracovaná v roku 2001 v NATO/EAPC

(Memeber Countries of the Euro-Atlantic Partnership Council), ktorá popisuje štruktúru,

obsah a úlohy civilné núdzové plánovanie,

Všeobecná príručka krízového riadenia (Generic Crisis Management Handbook) je

ďalším dokumentom NATO určeným na podporu procesu vytvárania krízového riadenia

v partnerských krajinách a postupov riešenia a prípravy na riešenie krízových situácií.

Príručka sa vo veľkom rozsahu zameriava na vnútorné krízy, vrátane prírodných

katastrof, ale mnohé princípy v nej uvedené sú aplikovateľné na všetky druhy krízových

situácií. Obsahuje národné údaje a postupy, ale tiež štruktúru údajov nevyhnutných pre

činnosť NATO, ako celku. Jej cieľom je podporiť spoluprácu v krízovom riadení

a posilniť začlenenie krízového riadenia do systému demokratickej kontroly. Dokument

však nebol oficiálne schválený spojencami.

NATO má ambíciu uskutočňovať účinné opatrenia na prevenciu vojenského konfliktu

pomocou riadenej odozvy a pripravenosti na zásah vo všetkých úrovniach kríz. Tento prístup

sa označuje ako nový strategický koncept Aliancie z roku 1991. Za krízu je označovaná

národná alebo medzinárodná situácia, ktorá ohrozuje prioritné hodnoty, záujmy alebo ciele

danej krajiny, prípadne Aliancie ako celku.

Na základe obsahu niektorých dokumentov v rámci EU a NATO, ktoré boli uvedené

v predchádzajúcom texte je možné konštatovať, že príprava na riešenie krízových situácií a

ich samotné riešenie môže byť odlišné v konkrétnych podmienkach, napriek spoločne

prijatým zásadám. Organizovania konkrétnych opatrení na zvýšenie bezpečnosti štátu a tým aj

zlepšenie pripravenosti na riešenie krízových situácií, musí byť založené na rade princípov

a všeobecne platných zásad.

5. Právna úprava na úseku vonkajšej bezpečnosti štátu

Obranná politika Slovenskej republiky ako neoddeliteľná súčasť celkovej politiky štátu tvorí

obrannú dimenziu jeho bezpečnostnej politiky. Predstavuje súhrn základných ideí, cieľov,

zásad, nástrojov a mechanizmov, prostredníctvom ktorých štát zabezpečuje svoju obrannú

funkciu v mieri, v krízových situáciách i v čase vojny. Obranná politika má svoj vnútorný

i vonkajší rozmer. Uvedené skutočnosti umožňujú vytvárať vhodné vnútorné (vnútroštátne)

i vonkajšie (medzinárodné) politické, ekonomické, sociálne i vojenské podmienky a nástroje

zaručenia obrany štátu. Uskutočňuje sa pomocou celého radu nástrojov.

Základným politickým dokumentom v oblasti obrany štátu je Obranná stratégia Slovenskej

republiky, ktorá rozpracúva Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky na konkrétne

podmienky obrany. Obsah tohto strategického dokumentu je možné považovať za základ

teoretického vymedzenia jednotlivých aspektov vonkajšej bezpečnosti štátu a zároveň za

základ koncepčných východísk právnej úpravy na úseku obrany štátu. V rámci strategického

prehodnotenia obrany Slovenskej republiky tento dokument uvádza, že „Zabezpečenie

realizácie životných a dôležitých záujmov Slovenskej republiky v podstatne zmenenom

bezpečnostnom prostredí v Európe a vo svete, ktoré prináša nové výzvy, riziká a ohrozenia

Slovenskej republiky, vyžaduje kvalitatívne nový komplexný prístup pri riešení prioritných

úloh obrany štátu zodpovedajúci štandardom vyspelých demokratických štátov, ktorý umožní:

zaručiť obranu štátu vlastnými silami, ako aj s podporou koaličných partnerov,

splniť politicko-vojenské a ďalšie kritériá na dosiahnutie plnohodnotného členstva

Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii a následne zabezpečiť efektívne

pôsobenie v jej štruktúrach,

aktívnu účasť Slovenskej republiky a jej ozbrojených síl na medzinárodnej vojenskej

spolupráci, v mierových a humanitárnych aktivitách pod záštitou medzinárodných

organizácií.

Splnenie týchto prioritných úloh predpokladá v nadväznosti na Bezpečnostnú stratégiu

Slovenskej republiky pokračovať v systémových zmenách v oblasti obrany štátu, čo si okrem

iného vyžaduje prijať ucelený súbor všeobecne záväzných právnych predpisov pre oblasť

zabezpečenia vonkajšej bezpečnosti a obrany štátu zodpovedajúci štandardom členských

štátov Severoatlantickej aliancie. Vláda sa vo svojom uznesení č. 133/2003 zaviazala zaviesť

nový systém krízového manažmentu, ako súčasť bezpečnostného systému SR do konca roku

2003. V súlade aj s touto požiadavkou prijala Slovenská republika v poslednom období celý

rad zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré predmetom svojej

právnej úpravy reglementujú jednotlivé vzťahy na úseku vonkajšej bezpečnosti štátu a jeho

krízového riadenia.

Prevažná väčšina spoločenských vzťahov súvisiacich s obranou štátu a jeho krízovým

riadením v čase vojenského ohrozenia sa realizuje na úseku činnosti verejnej správy. Režim

právnej regulácie týchto vzťahov je reprezentovaný právnymi normami tvoriacimi obsah

jednotlivých zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Administratívno-

právna úprava obrany štátu a jeho krízového riadenia v čase ohrozenia vonkajšej bezpečnosti

štátu nie je v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky izolovaná, ale nadväzuje na

právnu úpravu ústavného práva. Národná rada sa uzniesla na viacerých právnych predpisoch,

ktorých predmetom je bezpečnosť štátu. Prvým z nich je Ústavný zákon č. 90/2001 Z. z.

Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Za najvýznamnejšie ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky týkajúce sa oblasti vonkajšej

bezpečnosti štátu je možné považovať ustanovenie čl. 7 ods. 3, podľa ktorého sa Slovenská

republika môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok, za podmienok

ustanovených medzinárodnou zmluvou, zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej

bezpečnosti. Obmedzenie základných práv a slobôd v čase krízových stavov umožňuje to

ustanovenie č. 51 ods. 2 Ústavy. Ďalším ustanovením je čl. 102 ods. 3 Ústavy Slovenskej

republiky, podľa ktorého podmienky vypovedania vojny, vyhlásenia vojnového stavu,

vyhlásenia výnimočného stavu, vyhlásenia núdzového stavu a spôsob výkonu verejnej moci

v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu ustanoví osobitný ústavný zákon

(č.227/2002 Z. z.).

Systém obrany štátu má rôzne dimenzie, medzi ktoré je možné zaradiť aj koncepčný a právny

rozmer budovania komplexného systému obrany:

koncepčné hľadisko:

- Bezpečnostná stratégia (UNR SR č. 1241 z 29. 9. 2005),

- Obranná stratégia (UNR SR č. 1235 z 29. 9. 2005),

- Koncepcia bezpečnostného systému štátu (UV č. 1098 z 9. 10.

2002),

- Systém obrany SR (schválený ROŠ v r. 1998),

- Reforma systému obrany SR (2001),

- Realizácia koncepcie bezpečnostného systému štátu (nebola

uskutočnená podľa plánu v rokoch 2001 – 2003),

- Dlhodobý plán štruktúry a rozvoja OS SR – model 2010 (UV

č. 604 z 5. 6. 2002),

právne hľadisko:

- Ústava SR,

- Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase

vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového

stavu v znení neskorších predpisov,

- Zákon NR SR č. 110/2004 Z. z. o fungovaní BR SR v čase

mieru,

- Zákon NR SR č. 319/2002 Z. z. o obrane SR v znení

neskorších predpisov,

- Zákon NR SR č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách v znení

neskorších predpisov,

- Zákon NR SR č. 346/05 Z. z. o štátnej službe profesionálnych

vojakov OS SR a o doplnení niektorých zákonov,

- Zákon NR SR č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase

vojny a vojnového stavu,

- Zákon NR SR č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti

a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

- Zákon NR SR č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády

a organizácii ústrednej štátnej správy:

- § 12 – vecná pôsobnosť MO SR,

- § 35 ods. 3 – príprava na obdobie vojny

ostatných orgánov SR.

Proces zabezpečovania vonkajšej bezpečnosti štátu a samotný systém obrany sa riadi radom

zásad, medzi ktoré patria v prvom rade princípy suverenity a intervencie:

Suverenita je pojem, ktorý má historické korene. Zrodil sa v dobe, keď spoločnosť

pozostávala z vládnucej vrstvy a z poddaných. Napriek tomu, že sa obsah tohto pojmu

vyvíjal, zostala suverenita základom súčasného svetového poriadku. Aj keď v

ekonomike prebiehajú čoraz rozsiahlejšie globalizačné procesy, zostáva politická moc

zakotvená v suverenite štátov. Tento fakt nastoľuje dva zásadne problémy:

- voľba optimálneho zásahu do vnútorných záležitostí suverénnych štátov

(ponúknutie pomoci nenarušuje suverenitu štátov, môžu ju prijať, alebo

odmietnuť),

- usmernenie zásahu v súlade so spoločnými záujmami (väčšina jestvujúcich

medzinárodných inštitúcií v čele s OSN predstavuje združenia suverénnych

štátov, ktoré majú sklon uprednostňovať svoje národné záujmy pred

spoločnými).

Princíp suverenity má v súčasnosti svoje aktuálne dimenzie. Suverenita patrí ľudu, ktorý

ju prostredníctvom volieb delegoval na vládu. Nie všetky vlády sú však demokraticky

zvolené a aj demokratické vlády môžu zneužívať moc, ktorá im bola takto zverená.

Medzinárodný zásah je často jediný prostriedok, ktorý môže utláčanému ľudu vrátiť

demokratickú vládu.

Intervencia je pojem, ktorý súvisí s povinnosťou chrániť hodnoty. Vlády suverénnych

štátov majú povinnosť chrániť občanov. Keď to neurobia, mala by sa táto povinnosť

preniesť na medzinárodné spoločenstvo. Princíp povinnosti chrániť rozpracovala

komisia poverená generálnym tajomníkom OSN Kofim Annanom. Podľa uvedených

zásad musí intervencia dokázateľne slúžiť potrebám miestnych obyvateľov

a odôvodnenie vojenského zásahu je iba úplne krajné riešenie.

Povinnosť chrániť patrí medzi hlavné zásady zabezpečovania vonkajšej bezpečnosti štátov.

Je založená na týchto zásadách:

zo štátnej suverenity vyplývajú povinnosti a primárnu povinnosť chrániť svoj ľud má

sám štát,

kde sa obyvateľstvu deje vážna ujma v dôsledku vnútornej vojny, utláčania alebo

zlyhania štátu a dotyčný štát nie je ochotný alebo schopný ich zastaviť alebo odvrátiť,

princíp nezasahovania ustupuje medzinárodnej povinnosti chrániť,

povinnosť chrániť zahrňuje 3 špecifické činnosti:

- Povinnosť zabrániť (zamerať sa na priame a nepriame príčiny vnútorného

konfliktu a postupne ich riešiť tak, aby bola minimalizovaná pravdepodobnosť

vzniku vnútropolitickej krízy, aktívne riešiť aj ostatné krízy v spoločnosti, ktoré

uvádzajú obyvateľstvo do nebezpečenstva),

- Povinnosť reagovať (reagovať na situácie, ktoré ohrozujú možnosť

zabezpečovania základných ľudských potrieb adekvátnymi opatreniami – môžu

mať charakter donucovacích opatrení vo forme sankcií, medzinárodných žalôb

a v krajnom prípade vojenských zásahov),

- Povinnosť znovu vybudovať (vytvoriť podmienky na plnú pomoc pri obnove po

vojenskom konflikte, podieľať sa na rekonštrukcii a zmierňovaní následkov

bojovej činnosti, zaoberať sa príčinami ohrozenia ľudských práv a slobôd počas

ozbrojených konfliktov),

priority na tomto úseku:

- prevencia je najdôležitejším samostatným rozmerom povinnosti chrániť. Skôr, ako

sa začne uvažovať o zásahu, je nevyhnutné preskúmať a uplatniť všetky možnosti

prevencie. Prevencia sa musí uplatňovať s maximálnou razanciou a využitím

všetkých dostupných zdrojov,

- pri výkone povinnosti zabrániť a reagovať je vždy nevyhnutné hľadať nenásilné

metódy a formy riešenia konfliktu, tie radikálnejšie a násilnejšie môžu byť

uplatnené len ako krajné riešenie.

V rámci povinnosti chrániť je nevyhnutné podrobne teoreticky rozpracovať, legislatívne

zabezpečiť a účelne aplikovať princíp nevyhnutného vojenského zásahu. Tento princíp musí

riešiť aj nasledovné problémy:

objektívne posúdenie prahu spravodlivej veci, ktorý je závislý na fakte, že vojenská

intervencia s cieľom ochrany ľudí je skutočne výnimočné a mimoriadne opatrenie.

Vojenská intervencia je oprávnená len vtedy, ak má odstrániť zásadné porušovanie

ľudských práv a útlak ľudí, alebo odstrániť bezprostrednú hrozbu nasledujúceho

ohrozenia občanov:

- straty na životoch vo veľkom meradle (skutočné alebo hroziace, s genocídnym

úmyslom alebo bez neho, ktoré sú výsledkom buď úmyselného štátneho konania

alebo štátneho zanedbania či neschopnosti konať),

- etnická čistka vo veľkom rozsahu (skutočná alebo hroziaca, či už uskutočnená

zabíjaním, násilným vyhnaním, teroristickými činmi alebo inými postupmi),

komplexne uplatňovať princípy prevencie:

- Správny zámer (prvotným účelom zásahu, nech majú zasahujúce štáty akékoľvek

iné motívy, musí byť zastaviť, alebo odvrátiť ľudské utrpenie. Správny zámer je

účinnejšie presadzovaný prostredníctvom multimediálnej podpory, ktorá je

jednoznačne podporované na regionálnej úrovni politickými aj mimovládnymi

subjektmi a zvýrazňovaná informáciami o postihnutých obetiach, vrátane ich

priamych svedectiev),

- Posledné útočisko (vojenský zásah je možné ospravedlniť, len keď boli

preskúmané všetky nevojenské možnosti prevencie alebo mierového riešenia krízy

vrátane prijateľných dôvodov dokazujúcich skutočnosť, že miernejšie opatrenia by

boli neúspešné),

- Prijateľné prostriedky (charakter, rozsah, intenzita a trvanie plánovaného

vojenského zásahu by mali byť v konkrétnych podmienkach minimálne a pritom

dostatočné na zabezpečenie splnenia určeného cieľa ochrany ľudí),

- Prijateľné vyhliadky (je nevyhnutné posúdiť mieru pravdepodobnosti úspešnosti

operácie určenej na zastavenie alebo odvrátenie utrpenia ľudí, ktoré oprávnilo

zásah, pričom by dôsledky ozbrojenej činnosti na ľudí nemali byť horšie ako

dôsledky nečinnosti),

zabezpečiť preskúmanie oprávnenosti zásahu a jeho schválenie kompetentnou autoritou:

- na preskúmanie a schválenie oprávnenosti vojenského zásahu s cieľom ochrany

ľudí je najvhodnejšou autoritou Bezpečnostná rada OSN (v súčasnosti je dôležitou

úlohou nehľadať alternatívy Bezpečnostnej rady ako zdroja autority, ale

zabezpečiť, aby Bezpečnostná rada pracovala účinnejšie ako doteraz),

- o schválenie zásahu v Bezpečnostná rada OSN by sa vo všetkých prípadoch mali

jednotlivé strany usilovať skôr, ako sa uskutoční vojenský zásah,

- Bezpečnostná rada OSN by mala okamžite prerokovať každú žiadosť o schválenie

zásahu, kde sa vyskytujú tvrdenia o veľkých stratách na ľudských životoch alebo

etnických čistkách,

- piati stáli členovia Bezpečnostnej rady by sa mali stotožniť so zásadou, že

nevyužijú právo veta v záležitostiach, ktoré sa nedotýkajú ich základných štátnych

záujmov,

- ak Bezpečnostná rada návrh odmietne, alebo sa ním nebude zaoberať

v primeranom čase, existujú tieto alternatívne riešenia:

posúdenie problému Valným zhromaždením na Zvláštnom núdzovom zasadaní

v rámci procedúry „Zjednotenie za mier“,

akcia regionálnych alebo subregionálnych organizácií v oblasti jurisdikcie

podľa kapitoly VIII Charty OSN, podmienená ich následnou žiadosťou

o schválenie Bezpečnostnou radou OSN,

- Bezpečnostná rada by pri všetkých svojich rozhodnutiach mala brať do úvahy, že

ak nesplní svoju povinnosť chrániť v krízových situáciách vyvolávajúcich

možnosť vzniku ozbrojeného konfliktu, dotknuté štáty sa môžu sami uchýliť

k ozbrojeným prostriedkom riešenia, čo zhoršuje bezpečnostnú situáciu v regióne

a rovnako tým môže utrpieť aj postavenie a dôveryhodnosť OSN,

vojenský zásah sa uskutočňuje s využitím bezpečnostného systému, ktorý je na

Slovensku tvorený systémom obrany SR a systémom ochrany občanov a majetku,

verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti SR,

systém obrany SR je súhrn politických, právnych, vojenských, hospodárskych a iných

opatrení, metód a prostriedkov, ktoré umožňujú dosiahnuť požadovanú úroveň

obranyschopnosti štátu a jeho vôle na obranu,

budovanie systému obrany SR je v kompetencii MO SR, ktorého úlohou je :

- presadzovanie komplexnosti a efektívnosti obrany SR,

- zdokonalenie systému riadenia obrany,

- zabezpečenie procesu reformy OS SR,

reforma ozbrojených síl SR musí dať odpoveď na tieto otázky:

- aké je určenie ozbrojených síl SR,

- aké je ich miesto v bezpečnostnom systéme,

- aká má byť štruktúra OS SR, ich možností a schopností,

- aké sú časové hranice transformácie OS SR,

- aké sú náklady na transformáciu OS SR,

- aké budú spoločenské prínosy transformáciu OS SR,

ďalšou úlohou postupnej reformy OS SR je vytvoriť podmienky na ich nasadzovanie do:

- operácií na podporu mieru,

- operácií proti terorizmu s prednosťou prevencie a stabilizácie pomerov,

reforma OS SR sa uskutočňuje na základe Dlhodobého plánu štruktúry a rozvoja OS

SR:

- tzv. Model 2015 kladie dôraz na definovanie politicko-vojenských ambícií štátu

a jeho OS SR,

- podkladom reformy je hodnotenie hrozieb a rizík,

- plná profesionalizácia OS SR,

- využívanie zásad obranného plánovania,

politicko-vojenské ambície SR do konca roka 2010:

- pripravenosť OS na pôsobenie minimálne v dvoch súbežných prebiehajúcich

operáciách (prioritou sú operácie pod vedením NATO),

- účasť na podpore mieru, ktorá je riešená a zabezpečovaná rôznymi

medzinárodnými organizáciami,

rozvoj ozbrojených síl sa musí uskutočňovať tak, aby boli schopné plniť úlohy

stanovené §4 zákona NR SR č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách :

- zaručovať vonkajšiu bezpečnosť a obranu štátu za využitia systému kolektívnej

obrany pred vonkajším napadnutím,

- účasť v operáciách mimo územia SR,

- chrániť nedotknuteľnosť vzdušného priestoru SR,

- zabezpečiť prijatie síl NATO na vlastnom území,

- splniť úlohy súvisiace podporou riešenia nevojenských ohrození SR,

- plánovať a vykonávať mobilizáciu síl a prostriedkov,

- ďalšie úlohy,

podpora obrany je proces zabezpečovania plánovania, prípravy a používania síl

a prostriedkov, ktorých cieľom je vytvárať optimálne podmienky na plnenia úloh

ozbrojených síl pri obrane SR:

- prvky podpory obrany,

- podiel všetkých rezortov na zabezpečovaní obrany,

- príprava kritickej infraštruktúty.

V súvislosti so vstupom SR do NATO a EÚ bude potrebné zmeniť, alebo vypracovať nové

strategické a koncepčné dokumenty v oblasti legislatívy patriacej do pôsobnosti MO SR,

pripraviť návrhy nových zákonov a novelizáciu platných zákonov a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany štátu.

Prostredníctvom iných, vecne príslušných orgánov štátnej správy, je potrebné navrhnúť

zmeny tých platných právnych predpisov, ktoré nepatria do pôsobnosti MO SR. Pri príprave

Plánu legislatívnych úloh vlády SR na príslušný rok Sekcia legislatívy a práva MO SR

vychádza z vlastných analýz a jednotlivých návrhov sekcií MO SR a Generálneho štábu

ozbrojených síl SR.

Na úseku legislatívneho zabezpečovania procesu zabezpečovania obrany SR je nevyhnutné vo

všeobecne záväzných právnych predpisoch vyriešiť tieto okruhy problémov:

doriešiť nadväznosť problematiky obrany štátu na ostatné právne normy systému

krízového riadenia,

stanoviť podmienky riadenia obrany na vrcholovej úrovni riadenia štátu (vzťah

Hlavného miesta riadenia a Ústredného krízového štábu),

jednoznačne upraviť podmienky fungovania profesionálnych ozbrojených síl,

upraviť postavenie generálneho štábu ozbrojených síl SR (štábu obrany SR), ako aj

osobitnej organizačnej zložky MO SR a jeho náčelníka novelizáciou príslušných

zákonov,

upraviť osobitné postavenie vedúceho Služobného úradu MO SR v rezorte MO SR,

vyriešenie tzv. konceptu „RENEGADE“ a jeho úprava v našom právnom systéme tak,

aby činnosť osôb, ktoré budú rozhodovať o možnom použití vojenskej sily voči

civilného lietadlu klasifikovanému ako vojenský cieľ bola považovaná za zákonnú, t. j.

vylučujúca protiprávnosť konania takejto osoby (vstupom SR do NATO sme sa

zaviazali plniť úlohy vyplývajúce zo zabezpečenia bezpečnosti krajín, ktoré sú členmi

Severoatlantickej aliancie, medzi ktoré patrí aj ochrana integrovaného vzdušného

priestoru NATO usmerňovaná smernicou „Koncept integrovanej protivzdušnej obrany“.

V Ústave SR je potrebné novým spôsobom upraviť rozhodovacie mechanizmy ústavných

orgánov (NR SR a vlády SR) tak, aby umožňovali včas a efektívne plniť úlohy a záväzky SR

vyplývajúce z členstva v NATO a EÚ, zvlášť pri vysielaní ozbrojených síl SR do operácií

NATO a EÚ, ako aj pri vyslovovaní súhlasu s pobytom zahraničných ozbrojených síl na

území SR, ako aj pri vyslovovaní súhlasu s prechodom a preletom zahraničných ozbrojených

síl cez územie SR. Predmetnú problematiku je možné riešiť novelizáciou Ústavy SR

rozšírením kompetencií vlády SR v tejto oblasti, čo predpokladá zveriť rozhodovanie

o vysielaní Ozbrojených síl SR v celom rozsahu vláde SR a túto potom zaviazať povinnosťou

bezodkladne oznámiť takéto rozhodnutie NR SR (obdoba terajšej úpravy v čl. 119, písmeno

p, avšak bez obmedzenia). Do uvedenej novelizácie je nevyhnutné premietnuť aj zmenený

charakter vojenských operácií medzinárodných organizácií.

Prehľad základných právnych noriem na úseku vonkajšej bezpečnosti a obrany SR a ich

základný obsah. Dôraz je položený na Ústavu SR, strategické dokumenty a základné zákony.

Ústava Slovenskej republiky:

základná právna norma, ktorá stanovuje povinnosť zabezpečovať obranu štátu a zároveň

určuje potrebu prijatia konkrétnych zákonov na vytvorenia právneho prostredia na úseku

obrany štátu,

ústavný princíp legality štátnej moci vyjadruje v čl. 2 ods. 2 jej viazanosť „Štátne

orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý

ustanoví zákon.“

čl. 7, ods. 3 stanovuje, že „Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier,

bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou

zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti.“

čl. 25, ods. 1 stanovuje, že obrana SR je povinnosťou a vecou cti občanov. Zákon potom

podrobne ustanoví rozsah brannej povinnosti.

čl. 51, ods. 2 upravuje podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd.

Rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového

stavu ustanoví ústavný zákon.

čl. 64 stanovuje, že základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí

obec a vyšší územný celok, ktorých povinnosti na úseku obrany stanovuje zákon.

čl. 86 stanovuje pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky, do ktorej patrí aj:

- uznášať sa o vypovedaní vojny, ak je SR napadnutá alebo to vyplýva zo záväzkov

z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu a po skončení vojny

o uzavretí mieru,

- prijímať zákony a schvaľovať medzinárodné zmluvy na úseku obrany štátu

a zabezpečovania vonkajšej bezpečnosti SR,

- vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia SR, ak nejde o prípad

uvedený v čl. 119, písm. p,

- vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území SR – mimo

pobytu za účelom humanitárnych operácií, vojenských cvičení, mierových misií

a ďalších obdobných akcií,

čl. 102, ods. 1 písm. k, l, m upravuje úlohu prezidenta v otázkach obrany štátu:

- prezident je hlavným veliteľom ozbrojených síl,

- prezident vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia NR SR, ak je SR napadnutá

alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane

proti napadnutiu a uzatvára mier,

- prezident môže na návrh vlády SR nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť

vojnový stav, alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie.

čl. 102, ods. 3 stanovuje, že podmienky vypovedania vojny, vyhlásenie vojnového

stavu, vyhlásenie výnimočného stavu, vyhlásenie núdzového stavu a spôsob vykonania

verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu

ustanoví ústavný zákon.

Bezpečnostná stratégia SR:

bezpečnostná stratégia poskytuje občanom a orgánom verejnej moci SR strategické

východiská pre realizovanie bezpečnostnej politiky Slovenska s cieľom zaručiť

požadovanú úroveň bezpečnosti občanov a štátu, vychádzajúc z hodnôt

a bezpečnostných záujmov Slovenska a prihliadajúc na bezpečnostné prostredie

Slovenskej republiky,

definuje niektoré základné pojmy:

- verejná moc je taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach

subjektov,

- bezpečnostná politika štátu je odvedená zo záujmov štátu a jej obyvateľov

s cieľom zaručiť bezpečnosť štátu a občanov v stabilnom a predvídateľnom

bezpečnostnom prostredí,

- bezpečnostný systém je prostriedok realizácie bezpečnostnej politiky SR. Je to

súhrn špeciálnych síl a prostriedkov štátu, ktorý na prípravu riešenia a riešenie

krízových situácií používa špeciálne metódy,

- krízový manažment (krízové riadenie) je súhrn riadiacich činností vecne

príslušných orgánov, ktoré sú zamerané na zber, analýzu a vyhodnotenie

bezpečnostných rizík a ohrození, na plánovanie, organizovanie, kontrolovanie

a realizovanie činností vykonávaných v súvislosti s prípravou na riešenie

krízových situácií a ich riešením,

- bezpečnostné záujmy SR vychádzajú z rešpektovania hodnôt, ktorými je sloboda,

mier, demokracia, právny štát, spravodlivosť, pluralita, solidarita a ľudské práva a

základné slobody,

bezpečnostné záujmy SR sú zamerané na:

- občanov SR,

- existenciu a rozvoj štátu,

- partnerov v rámci NATO a EÚ, ako aj ďalšie medzinárodné organizácie,

- ostatné krajiny so spoločnými záujmami,

- presadzovanie základných hodnôt vyznávaných SR,

bezpečnostné prostredie vyjadruje predovšetkým priestorovú dimenziu bezpečnosti

spojenú s pôsobením subjektov v určitom čase a podmienkach,

bezpečnostné prostredie je charakterizované tromi prvkami:

- geografická charakteristika,

- bezpečnostní aktéri,

- existencia a pôsobenie hrozieb,

definovanie rizika, ohrozenia a výzva:

- riziko je potenciálna možnosť narušenia bezpečnosti systému, objektu alebo

procesu,

- ohrozenie je aktivizované riziko, ktoré pôsobí proti záujmom subjektu a konkrétnej

situácie, ktoré bezprostredne znemožňuje naplnenie jeho záujmov,

- výzva je časovo a vecne identifikovateľný podnet, na ktorého riešenie je

nevyhnutné prijať konkrétne opatrenia,

základné vplyvy na zmenu bezpečnostného prostredia:

- ukončenie studenej vojny,

- technologická revolúcia,

- globalizácia,

bezpečnostné hrozby a výzvy predstavuje terorizmus, šírenie zbraní hromadného

ničenia, regionálne konflikty, organizovaný zločin, korupcia, zraniteľnosť informačných

a komunikačných systémov, nelegálna a nekontrolovateľná migrácia, aktivity cudzích

spravodajských služieb, nacionalizmus a neznášanlivosť, ekologické zmeny, šírenie

nákazlivých chorôb,

opatrenia na zvýšenie miery bezpečnosti SR:

- stanovenie základného štandardu bezpečnosti,

- definovanie mimoriadnych opatrení, ktoré umožňujú riešiť narušenie bezpečnosti

s využitím vnútorných zdrojov síl a prostriedkov na to určených (ozbrojené sily

a ozbrojené zbory),

- určenie opatrení na riešenie krízových stavov v čase ich vyhlásenia s využitím

všetkých síl a prostriedkov spoločnosti (t.j. nielen síl a prostriedkov určených na

obranu štátu),

stabilita a predvídateľnosť bezpečnostného prostredia v systéme medzinárodných

inštitúcií a noriem medzinárodného práva z pohľadu SR (Bezpečnostná rada OSN, EÚ,

OBSE, NATO, V-4),

bezpečnostná stratégia nie je uzavretým dokumentom, ale predstavuje základ pre

čiastkové stratégie a koncepcie (napr. Obranná stratégia),

bezpečnostná stratégia stanovuje aj tzv. „zlú vládnu moc“ – korupcia, zneužívanie

právomocí, nedostačujúce inštitúcie a nedostatok zodpovednosti – občianske konflikty,

spojenie s terorizmom. organizovaný zločin, atď. Zlyhávajúce štáty je možné čiastočne

stotožniť s „osou zla“, ktorú definoval americký prezident Bush v správe o stave Únie

z roku 2002 – štáty prechovávajúce teroristov (Afganistan, Irak, Severná Kórea, Sýria,

Líbya, Zimbabwe, Barma, Uzbekistan, Turkménsko, Somálsko, Libéria).

Obranná stratégia SR:

obranná stratégia definuje základné východiská a priority obrannej politiky SR,

základný cieľ obrannej politiky je bezpečnosť svojich občanov a zaručenie obrany štátu

spočívajúcej vo využívaní vlastných síl a možností kolektívnej obrany, aktívna účasť na

upevňovaní mieru a stability vo svete, predchádzanie konfliktom a urovnanie krízových

situácií v súlade s medzinárodným právom a budovanie dôvery,

Charta Organizácie Spojených národov čl. 51 – ak dôjde k ozbrojenému útoku proti

členovi OSN, nijaké ustanovenie tejto charty neprekáža prirodzenému právu na

individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, kým Bezpečnostná rada OSN neurobí

potrebné opatrenie na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti,

kolektívna obrana v zmysle čl. 5 – ak by bola ktorákoľvek zo zmluvných strán v Európe

alebo severnej Amerike vystavená ozbrojenému útoku, ostatné strany v súlade

s ustanovením čl. 51 Charty OSN poskytnú takto napadnutej strane všetku vojenskú

a ďalšiu pomoc a podporu akej sú schopné,

Bezpečnostná rada OSN – najmocnejšia zložka OSN, ktorá môže potlačiť svojím

rozhodnutím suverenitu štátu,

suverénny štát má povinnosť chrániť svojich občanov (ak tak nerobí, túto povinnosť by

mala mať medzinárodná organizácia),

princípy a vysvetlenia intervencie medzinárodnej komisie OSN pre intervenciu a štátnu

suverenitu:

- primárna povinnosť štátu chrániť svoje obyvateľstvo,

- ak sa obyvateľstvu deje vážna ujma (utláčanie, zlyhanie štátu, atď.) a štát nie je

ochotný alebo nemôže zasiahnuť, povinnosť ochrany prechádza na medzinárodné

spoločenstvo,

zásada chrániť má špecifické činnosti:

- povinnosť zabrániť,

- povinnosť reagovať,

- povinnosť znovu vybudovať.

Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,

výnimočného stavu a núdzového stavu (ďalej len ústavný zákon o bezpečnosti) v znení

neskorších predpisov

(v znení ústavného zákona č. 113/2004 Z. z., ústavného zákona č. 566/2005 Z. z. a ústavného

zákona č. 181/2006 Z. z. ):

Ústavný zákon o bezpečnosti upravuje tri základné oblasti:

- podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností

v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu,

- podmienky vypovedania vojny a vyhlásenia vojnového stavu a núdzového stavu,

- spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného

stavu,

čl. 1, ods. 1 definuje cieľ výkonu štátnej moci na úseku obrany:

- jednotlivé aktivity štátnosti (zvrchovanosť, územná celistvosť, nedotknuteľnosť

hraníc a demokratický poriadok),

- hodnoty a práva (život, zdravie osôb, základné práva a slobody, majetok a životné

prostredie), ktorých nositeľmi sú jednotlivé subjekty práva,

- medzinárodné záväzky vyplývajúce z členstva v medzinárodných organizáciách,

základné práva a slobody občanov je možné obmedziť po splnení formálnej podmienky

zákona a dvoch kumulatívnych materiálnych podmienok:

- formálna podmienka (prijatie zákona, ktorý umožňuje obmedzenie základných

práv a slobôd),

- materiálne podmienky:

obmedzenie slúži na ochranu práv iných, alebo sa ním chráni bezpečnosť

štátu, verejný poriadok, verejné zdravie, mravnosť,

podmienka nevyhnutnosti prijať obmedzenia,

nepresnosti čl. 1 ústavného zákona o bezpečnosti:

- vymedzenie cieľa štátnej moci,

- bezpečnosť štátu (čl. 1 ods. 3 – bezpečnosť),

- použitie slova mier,

- potrebné opatrenia:

vojenskej povahy,

na ochranu hodnôt a práv,

na krízové riadenie hospodárskych vzťahov,

na zabezpečenie fungovania ústavných orgánov,

- krízového opatrenia – definovanie v zákonoch,

- čl. 1, ods. 1 – štátna moc, čl. 1, ods. 2 – verejná moc,

- pojem bezpečnosť a mier, bezpečnosť štátu – vzťah k bezpečnostnej stratégii,

- vzťah krízová situácia (obdobie) – bezpečnosť (stav),

čl. 1, ods. 4 určuje možnosti vypovedania vojny, vyhlásenia vojnového stavu,

výnimočného stavu alebo núdzového stavu,

čl. 1, ods. 6, 7, 8 definuje ozbrojené sily a proces mobilizácie

- ozbrojené sily tvoria profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na výkon

odbornej prípravy a v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu

a núdzového stavu aj vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej služby,

- zásady uskutočnenia mobilizácie ozbrojených síl,

krízové riadenie štátu – v rámci bezpečnostného systému štátu (Správa o audite

krízového manažmentu štátu):

- prvá úroveň – orgány verejnej moci s rozhodovacou právomocou,

- druhá úroveň – poradné orgány,

- tretia úroveň – odborné prvky,

- štvrtá úroveň – realizačná.

vláda má všeobecnú zodpovednosť za obranu a bezpečnosť štátu.

Parlamentná rada sa zriaďuje, ak je znemožnená činnosť národnej rady:

- existencia vymedzených krízových stavov,

- situácia znemožňujúca napr. zísť sa na riadne zasadnutie.

Bezpečnostná rada SR ako:

- poradný orgán vlády (v mieri):

suplovanie kompetencií štátnych orgánov,

návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie,

podieľa sa na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému SR,

vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v SR a o svete,

pripravuje vládne návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti,

nie je explicitne špecifikovaná ako poradný orgán voči vláde – iba na základe

výkladu,

ustanovenie čl. 11, ods. 7 – jeho aplikáciou prevzala BR SR právomoc OŠ

napr. voči SIS (zákon č. 43/1993 Z. z. o SIS v znení neskorších predpisov §3,

ods. 3)

BR a hlavné mesto riadenia (§2 ods. 4 zákona o obrane

- orgán s výkonom právomocí vlády:

BR ako orgán vykonávajúci niektoré právomoci vlády SR (tieto právomoci

neplatia počas núdzového stavu),

zloženie Bezpečnostnej rady SR:

- možno vymenovať i troch nečlenov vlády (NGŠ, riaditeľ SIS a pod.),

- kritériom nie je odbornosť,

- nezastupiteľnosť funkcie člena BR (člena vlády),

pôsobnosť prezidenta vo vzťahu k BR:

- navrhnúť zvolanie a zúčastňovať sa na jej zasadnutiach,

- vyžadovať od predsedu a členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh,

- predkladať návrhy v záležitosti bezpečnosti štátu.

výbory Bezpečnostnej rady SR:

- výbor pre zahraničnú politiku,

- výbor pre obranné plánovanie,

- výbor pre civilné núdzové plánovanie,

- výbor pre koordináciu spravodajských služieb.

kancelária BR SR ako organizačná zložka Úradu vlády SR zabezpečuje úlohy spojené

s činnosťou BR (organizačné, technické, administratívne).

bezpečnostná rada kraja má pôsobnosť:

- v období krízovej situácie,

- všeobecne bez ohľadu na obdobie,

- opatrenia na zachovanie bezpečnosti predkladá BR SR,

- za výkon funkcie zodpovedá vláde, prípadne Bezpečnostnej rade SR,

BR obvodu z personálneho hľadiska tvorí kombináciu politického a odborného kritéria

(pôsobnosť je analogická ako v prípade BR kraja, odlišnosť je v územnej pôsobnosti).

Zákon NR SR č. 110/2004 Z. z. o fungovaní Bezpečnostnej rady SR v čase mieru

(v znení zákona č. 319/2012 Z. z.):

predmet zákona:

- stanovuje podrobnosti fungovania Bezpečnostnej rady SR ako poradného orgánu

v mieri,

- zriaďuje stále pracovné orgány BR SR, ktorými sú výbory,

definuje úlohy BR SR:

- pri vytváraní bezpečnostného systému SR,

- pri plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti,

- pri vyhodnocovaní bezpečnostnej situácie SR,

- pri príprave návrhov na zachovanie bezpečnosti SR, prevenciu a riešenie

krízových situácií,

zasadanie BR SR zvoláva predseda, prípadne aj na návrh člena BR SR alebo prezidenta

SR,

na prípravu materiálov a plnenie svojich úloh zriaďuje BR SR výbory, ktoré sú jej

poradnými orgánmi:

- výbor pre zahraničnú politiku,

- výbor pre obranné plánovanie,

- výbor pre civilné núdzové plánovanie,

- výbor pre koordináciu spravodajských služieb,

zasadnutia výboru zvoláva predseda, prípadne podpredseda (v čase neprítomnosti

predsedu),

výbor rozhoduje v zbore (nadpolovičnou väčšinou) prítomných členov.

Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane SR v znení neskorších predpisov

(v znení zákona č. 330/2003 Z. z., zákona č. 545/2003 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona

č. 333/2007 Z. z., zákona č. 452/2008 Z. z., zákona č. 473/2009 Z. z. a zákona č. 345/2012

Z. z.):

predmet zákona:

- upravuje vzťahy na úseku obrany SR,

- stanovuje úlohy orgánom štátnej správy na úseku prípravy obrany štátu, ako aj

orgánom územnej samosprávy, právnickým osobám, podnikajúcim fyzickým

osobám, fyzickým osobám,

- vymedzuje zodpovednosť za porušenie povinnosti súvisiacich s prípravou štátu na

obranu.

definovanie pojmu:

- obrana štátu je súhrn opatrení, ktorými SR zachováva mier, bezpečnosť,

zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc a plní záväzky

vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu

a z ďalších medzinárodných zmlúv vojenskej povahy (č. 1, § 2, zák. č. 319/2002

Z. z. o obrane SR),

- obrana je súborom činností, opatrení a mechanizmov, síl a prostriedkov na

odvrátenie útoku na systém, zabránenie negatívnym vonkajším alebo vnútorným

vplyvom ohrozujúcim jeho existenciu, stabilitu a fungovanie. Obrana štátu je

súborom činností, opatrení a mechanizmov, prostredníctvom ktorých štát vytvára

predpoklady na zachovanie mieru a bezpečnosti, zvrchovanosti a územnej

celistvosti a na zabezpečenie nedotknuteľnosti hraníc a splnenie záväzkov

vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu

a ďalších medzinárodných zmlúv (terminologický slovník krízového riadenia).

obranu štátu tvorí aj súhrn opatrení SR na boj s terorizmom, ktorú uskutočňujú:

- spravodajské služby,

- súdy,

- prokuratúra,

- ozbrojené bezpečnostné zbory,

- ozbrojené sily SR.

ochrana štátnej hranice:

- je zabezpečovaná PZ (služba ...),

- v osobitných prípadoch zabezpečujú obranu štátnej hranice OS SR (rozhodnutie

vlády SR),

hlavné miesto riadenia:

- vytvára sa v čase vojnového stavu a vojny,

- je z neho riadená obrana štátu,

- je určené pre predsedu vlády SR, prezidenta SR, podpredsedu Bezpečnostnej rady

SR, členov Bezpečnostnej rady SR,

systém obrany štátu:

- súhrn prvkov a opatrení štátu na vytvorenie predpokladov na obranu a plnenie

medzinárodných záväzkov,

- podieľajú sa na ňom ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, súdy,

prokuratúra, orgány miestnej štátnej správy, obce, úrady samosprávnych krajov,

právnické osoby, podnikajúce fyzické osoby, fyzické osoby.

príprava na obranu štátu:

- súhrn opatrení, ktorými kompetentné inštitúcie, právnické osoby a podnikajúce

fyzické osoby a fyzické osoby zabezpečujú úlohy obrany štátu,

- výber, určenie a zaradenie stavieb do kategórie objektov osobitnej dôležitosti

a ďalších dôležitých objektov,

- plnenie úloh hospodárskej mobilizácie,

- uskutočňovanie mobilizačných cvičení,

- príprava ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, zložiek civilnej

ochrany, útvarov hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných služieb,

- vykonávanie kontrolnej činnosti,

- príprava občanov na obranu,

- komplexné preverovanie pripravenosti inštitúcií, právnických osôb

a podnikajúcich fyzických osôb a fyzických osôb na obranu sa uskutočňuje

prostredníctvom mobilizačných cvičení.

riadenie a vykonávanie príprav na obranu:

- Národná rada SR:

rozhoduje o základných otázkach obrany,

schvaľuje základné koncepčné dokumenty na úseku obrany,

kontroluje stav plnenia úloh na úseku obrany,

- Prezident SR:

navrhuje opatrenia na úseku obrany,

vyžaduje informácie o stave plnenia úloh.

- Vláda SR:

riadi prípravu na obranu (prostredníctvom ministerstiev, OÚOŠS, orgánov

MŠS, orgánov miestnej a regionálnej samosprávy),

riadi proces obranného plánovania,

schvaľuje koncepciu Bezpečnostného systému SR vrátane koncepcie obrany

a predkladá strategické dokumenty NR SR,

predkladá Národnej rade Slovenskej republiky návrhy základných koncepcií

bezpečnosti a obrany štátu a návrhy zásadných strategických dokumentov

bezpečnosti a obrany štátu,

rozhoduje o zásadných opatreniach prípravy na obranu štátu,

rozhoduje o určovaní objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých

objektov, vrátane ich obrany a ochrany,

prijíma opatrenia na prevenciu rizík a ohrození, ktoré ovplyvňujú úroveň

obrany,

rozhoduje o územiach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu,

- Ministerstvo obrany SR na úseku obrany štátu:

navrhuje vláde zásadné opatrenia na obranu štátu,

pripravuje pre vládu návrh nariadenia mobilizácie Ozbrojených síl SR,

riadi mobilizáciu OS SR,

podieľa sa na príprave koncepčných dokumentov na úseku obrany,

v spolupráci s MZVaEZ SR vyhodnocuje vojensko-politickú situáciu,

koordinuje a kontroluje výkon štátnej správy na úseku obrany,

navrhuje vláde zaradenie stavieb medzi objekty osobitnej dôležitosti a ďalšie

dôležité objekty, ako aj zabezpečuje ich ochranu a obranu,

zastupuje štát v konaní o náhradách a o náhradách škôd (poskytnutie vecných

prostriedkov, ...),

vyžaduje od ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a

ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánov miestnej

štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov podkladové materiály

potrebné na obranné plánovanie,

spracúva a predkladá na prerokovanie vo vláde smernice pre obranné

plánovanie,

navrhuje vláde SR územia potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu,

vykonáva v druhom stupni štátnu správu na úseku obrany vo veciach, v

ktorých v správnom konaní v prvom stupni konajú obvodné úrady,

vykonáva v druhom stupni štátnu správu na úseku obrany vo veciach, v

ktorých v prvom stupni konajú okresné úrady v sídle kraja,

- Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy:

uskutočňujú opatrenia na zabezpečenie obrany štátu,

pripravujú podklady do systému obranného plánovania,

plnia úlohy podpory obrany štátu,

zabezpečujú ochranu určených objektov (objektov osobitnej dôležitosti a

ďalších dôležitých objektov),

zabezpečujú výrobné kapacity, skladovacie kapacity a zásoby potrebné na

obranu,

podieľajú sa na rozvoji systému obrany štátu,

¬ Okresný úrad na úseku obrany štátu:

koordinuje činnosť obcí pri plnení úloh potrebných na obranu štátu,

prijíma opatrenia a ukladá úlohy potrebné na obranu štátu obciam,

právnickým osobám, fyzickým osobám oprávneným na podnikanie alebo

fyzickým osobám a v spolupráci s okresným úradom v sídle kraja kontroluje

plnenie týchto úloh,

spolupracuje s okresným úradom v sídle kraja pri vedení evidencie

právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických

osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená

povinnosť poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených

zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy

hospodárskej mobilizácie,

spolupracuje s okresným úradom v sídle kraja pri vedení jej evidencie,

určovaní a kontrole vhodnosti a technickej spôsobilosti nehnuteľností a

vecných prostriedkov potrebných v čase vojny alebo vojnového stavu,

vedie v spolupráci s okresným úradom v sídle kraja evidenciu fyzických

osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená

pracovná povinnosť na zabezpečenie obrany štátu,

ukladá pracovnú povinnosť fyzickým osobám,

rozhoduje o oslobodení fyzickej osoby od pracovnej povinnosti na základe

jej písomnej žiadosti alebo na základe písomnej žiadosti právnickej osoby

alebo fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie, s ktorou je v

pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, alebo v

štátnozamestaneckom vzťahu,

ukladá na návrh okresného úradu v sídle kraja v čase vojny alebo vojnového

stavu právnickým osobám, fyzickým osobám oprávneným na podnikanie a

fyzickým osobám povinnosť poskytnúť ubytovanie príslušníkom

ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a

osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie,

ukladá na návrh okresného úradu v sídle kraja v čase vojny alebo vojnového

stavu právnickým osobám, fyzickým osobám oprávneným na podnikanie a

fyzickým osobám povinnosť poskytnúť vecné prostriedky na plnenie úloh

obrany štátu tak, aby nedošlo k ohrozeniu zásobovania základnými

potravinami, vodou, energiami, zdravotníckym zabezpečením a k ohrozeniu

základnej veterinárnej ochrany územia,

ukladá v čase vojny alebo vojnového stavu fyzickej osobe, ktorá je v

pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo v

štátnozamestnaneckom vzťahu, povinnosť,

1. zotrvať v tomto vzťahu, ak jej zamestnávateľ plní úlohy hospodárskej

mobilizácie a fyzické osoby sú určené na plnenie týchto úloh,

2. vykonávať aj iný ako dohodnutý druh práce alebo na inom mieste,

alebo u iného zamestnávateľa,

oznamuje obciam právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a

fyzické osoby, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená

povinnosť poskytnúť vecné prostriedky, povinnosť poskytnúť ubytovanie

príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a

záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie,

alebo pracovná povinnosť,

podieľa sa na zabezpečovaní prípravy a rozvoja podpory obrany štátu,

¬ Okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1 a 2:

vedie evidenciu registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh

ozbrojených síl pre potreby ozbrojených síl, poskytuje im informácie

a výpisy z tejto evidencie, povoláva ich na výkon mimoriadnej služby,

pripravuje, zabezpečuje a vykonáva mobilizáciu ozbrojených síl,

realizuje oslobodenie občanov od výkonu mimoriadnej služby,

vedie dokumentáciu občanov povinných vykonať alternatívnu službu

namiesto mimoriadnej služby, poskytuje im informácie a výpisy z tejto

dokumentácie a povoláva ich na výkon alternatívnej služby,

povoláva registrovaných občanov na odvod v čase vojny a vojnového stavu,

vykonáva odvod a prieskum zdravotnej spôsobilosti občanov, ktorým vznikla

branná povinnosť,

vyraďuje občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, z evidencie po zániku

brannej povinnosti,

vedie evidenciu občanov, ktorí vykonali štátnu službu profesionálnych

vojakov v ozbrojených silách, po zániku ich brannej povinnosti a poskytuje

im informácie a výpisy z tejto evidencie,

vykonáva v spolupráci s obvodným úradom v územnom obvode kraja

a obcou výber nehnuteľností a vecných prostriedkov potrebných na

zabezpečenie obrany štátu a vedie ich evidenciu a evidenciu právnických

osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb, ktoré

majú k vecným prostriedkom a nehnuteľnostiam vlastnícke právo, právo

správy, sú ich oprávnenými držiteľmi alebo k nim majú iné obdobné užívacie

práva,

predkladá podklady na rozhodnutie obvodného úradu v územnom obvode

kraja o uložení povinnosti poskytnúť vecné prostriedky a nehnuteľnosti

potrebné v čase vojny alebo vojnového stavu na plnenie úloh potrebných na

obranu štátu právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na

podnikanie a fyzickými osobami,

na základe podkladov od obcí vedie evidenciu právnických osôb, fyzických

osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb, ktorým sa môže v čase

vojny alebo vojnového stavu uložiť povinnosť poskytnúť ubytovanie

príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského

a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie;

návrhy na uloženie tejto povinnosti predkladá obvodnému úradu v územnom

obvode kraja,

poskytuje služobnému úradu na účely plnenia úloh personálneho

doplňovania ozbrojených síl údaje uvedené v osobitnom zákone o občanoch,

ktorým vznikla branná povinnosť,

navrhuje obvodnému úradu v územnom obvode kraja fyzické osoby, ktorým

môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť,

podieľa sa na plnení opatrení pri príprave obrany štátu najmä v oblasti

brannej výchovy obyvateľstva a podpory činnosti vojenských záujmových

združení,

spolupracuje s:

orgánmi miestnej štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami,

právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie

a fyzickými osobami pri plnení úloh podľa tohto zákona,

obvodnými úradmi v územnom obvode kraja pri výkone kontroly

plnenia úloh podľa tohto zákona a pri usmerňovaní obcí pri plnení úloh

potrebných na obranu štátu,

s útvarmi a zariadeniami ozbrojených síl pri plnení úloh podľa tohto

zákona,

prejednáva v prvom stupni priestupky a správne delikty, ukladá pokuty za

priestupky a správne delikty podľa osobitného predpisu,

predkladá ministerstvu podklady na priznanie vojenskej hodnosti občanovi,

ktorý bol v služobnom pomere,

prijíma opatrenia a ukladá úlohy potrebné na obranu štátu obvodným úradom

v územnom obvode kraja a kontroluje plnenie týchto úloh,

koordinuje v spolupráci s vyšším územným celkom prípravu a zabezpečenie

plnenia úloh potrebných na obranu štátu, ktoré uskutočňujú obvodné úrady

v územnom obvode kraja a obce,

¬ Obec na úseku obrany štátu:

vedie evidenciu právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na

podnikanie a fyzických osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo

vojnového stavu uložená povinnosť poskytnúť ubytovanie príslušníkom

ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a

osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie,

navrhuje okresnému úradu v sídle kraja nehnuteľnosti a vecné prostriedky

vhodné a technicky spôsobilé na zabezpečenie úloh obrany štátu a vedie ich

evidenciu,

doručuje povolávacie rozkazy na odvod, povolávacie rozkazy na výkon

mimoriadnej služby, povolávacie rozkazy na výkon alternatívnej služby a

rozhodnutia obvodného úradu,

podieľa sa na zabezpečovaní prípravy a rozvoja podpory obrany štátu podľa

plní ďalšie úlohy podľa pokynov obvodného úradu,

¬ Vyšší územný celok na úseku obrany štátu:

v súčinnosti s okresným úradom v sídle kraja a obcami sa podieľa na

príprave a kontrole zabezpečenia úloh obrany štátu v obvode svojej

pôsobnosti,

podieľa sa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí v obvode

vyššieho územného celku na úseku obrany štátu, a riešení problémov, ktoré

môžu vzniknúť alebo vznikli v čase vojny alebo vojnového stavu,

spolupracuje s územnou vojenskou správou na príprave a zabezpečovaní

úloh obrany štátu v obvode svojej pôsobnosti,

podieľa sa na príprave občanov na obranu štátu v obvode svojej pôsobnosti,

¬ Vyššia vojenská správa na úseku obrany štátu:

zrušená zákonom č. 333/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2008.

ďalej upravuje zákon o obrane práva a povinnosti právnických osôb, podnikajúcich

fyzických osôb a fyzických osôb na úseku prípravy na obranu a jej podpory,

stanovuje zásady vyvlastňovania nehnuteľnosti vo verejnom záujme na účely obrany,

obranné plánovanie:

- je súhrn činností, prostredníctvom ktorých príslušné orgány štátnej správy

vytvárajú krátkodobé, strednodobé a dlhodobé plány zabezpečenia úloh obrany

štátu a určujú úlohy subjektom zabezpečujúcim plnenie týchto úloh,

- skladá sa z:

dlhodobého plánovania (vytváranie prognóz, stratégií, koncepcií

a dlhodobých plánov, výsledkom ktorého je určenie cieľov a postupov na

dosiahnutie požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl a podpory

obrany štátu s výhľadom na 10 až 15 rokov),

strednodobého plánovania (vytváranie projektov, programov a strednodobých

plánov, výsledkom ktorého je určenie vyváženého postupu a efektívne

rozloženie zdrojov na zabezpečenie požadovaných kapacít a schopností

ozbrojených síl a podpory obrany štátu s výhľadom na 3 až 6 rokov),

krátkodobého plánovania (vytváranie plánov použitia dostupných síl

a prostriedkov na obranu štátu, s výhľadom na 1 až 2 roky),

- v rozsahu svojej pôsobnosti za neho zodpovedajú ministerstvá, ostatné ústredné

orgány štátnej správy, ďalšie orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou,

orgány miestnej štátnej správy, úrady samosprávnych krajov, obce, pričom

koordináciu obranného plánovania zabezpečuje ministerstvo obrany SR,

podpora obrany štátu:

- obsah podpory obrany štátu a podiel jednotlivých inštitúcií na jej zabezpečovaní,

- príprava kritickej infraštruktúry,

- určovanie objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov a zásady ich

ochrany.

Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách SR v znení neskorších predpisov

(v znení zákona č. 512/2002 Z. z., v znení zákona č. 455/2004 Z. z., v znení zákona

č. 240/2005 Z. z., v znení zákona č. 570/2005 Z. z., v znení zákona č. 11/2006 Z. z., v znení

zákona č. 333/2007 Z. z. a zákona č. 144/2008 Z. z., zákona č. 99/2014 Z. z.):

predmetom zákona je:

- úprava postavenia základných zložiek ozbrojených síl SR, ich úlohy, použitie

a proces mobilizácie,

- riadenie, velenie a kontrola ozbrojených síl,

- vymedzenie vojenskej zbrane, ako aj ich použitie,

- medzinárodná spolupráca ozbrojených síl a ich vyslanie mimo územia SR,

- vymedzenie vojenskej zbrane a vojenského zbraňového systému a úprava ich

použitia ako aj použitia donucovacích prostriedkov,

- stanovuje zásady organizácie medzinárodnej spolupráce ozbrojených síl

a vysielania ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky,

ozbrojené sily sú vytvárané na zachovanie mieru a bezpečnosti, ako aj na plnenie

záväzkov z medzinárodných zmlúv,

základnými zložkami ozbrojených síl sú pozemné sily, vzdušné sily a sily výcviku

a podpory,

vnútornú štruktúru ozbrojených síl stanovuje minister obrany na návrh náčelníka

generálneho štábu OS SR,

stanovuje text vojenskej prísahy,

okrem základných úloh obrany štátu a podielu na plnení úloh založených na

medzinárodnej spolupráci sa ozbrojené sily podieľajú na zachovávaní verejného

poriadku a vnútornej bezpečnosti v štáte, jeho zvrchovanosti, územnej celistvosti a

nedotknuteľnosti hraníc,

osobitné postavenie a úlohy v ozbrojených silách má Vojenská kancelária prezidenta SR

a Čestná stráž prezidenta SR,

v rámci riadenia ozbrojených síl vláda SR schvaľuje základné koncepčné dokumenty

ozbrojených síl, rozhoduje o ich použití, rozmiestnení, určuje ústavných činiteľov, pre

ktorých ozbrojené sily zabezpečujú leteckú prepravu,

MO SR pri riadení ozbrojených síl spracováva základné koncepčné dokumenty pre

ozbrojené sily, spracúva plány ich použitia, navrhuje početné stavy, zodpovedá za ich

doplňovanie, zabezpečuje ozbrojené sily materiálom a bojovou technikou, vykonáva

vnútornú kontrolu ozbrojených síl,

velenie – vydávanie vojenských rozkazov na zabezpečenie plnenia úloh ozbrojených síl,

ozbrojeným silám v rozsahu svojej pôsobnosti velia prezident, náčelník GŠ, ostatní

ustanovení velitelia, veliteľ organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je

Slovenská republika členom,

náčelník GŠ je vymenovaný na 4 roky, maximálne na dve po sebe idúce obdobia,

príprava ozbrojených síl sa uskutočňuje prostredníctvom vojenského vyučovania

a výcviku vojakov,

mobilizácia ozbrojených síl je hromadné povolanie vojakov na výkon mimoriadnej

služby a poskytnutie vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami,

fyzickými podnikajúcimi osobami a fyzickými osobami a plnenie pracovnej povinnosti

fyzickými osobami,

mobilizácia môže byť všeobecná alebo čiastočná,

ozbrojené sily môžu byť ústavným orgánmi vyslané mimo územia SR na vykonávanie

humanitárnej pomoci, vojenských cvičení, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej

operácie a plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti

napadnutiu,

vojenská zbraň je palná zbraň, bodná zbraň a sečná zbraň,

vojenský zbraňový systém je kombinácia jednej vojenskej zbrane alebo viacerých

vojenských zbraní, ktorá obsahuje vojenské zariadenia, vojenský materiál, ich obsluhu,

prostriedky dopravy, prípadne rozmiestnenie vojenských útvarov a vojenských zväzkov,

vojak môže pri plnení úloh ozbrojených síl vo výkone poriadkovej, strážnej, eskortnej

alebo dozornej služby použiť donucovacie prostriedky (hmaty, chvaty až použitie

strelnej zbrane),

strelnú zbraň môže vojak použiť pri výkone služby v prípade krajnej núdze alebo nutnej

obrany, na odvrátenie nebezpečného útoku, prípadne na zabránenie úteku osoby

zodpovednej zo spáchania závažného trestného činu zo stráženého objektu,

o použití strelnej zbrane alebo iných donucovacích prostriedkov vyhotoví nadriadený

vojak alebo vedúci zamestnanec úradný záznam,

zákon č. 11/2006 Z. z. ktorým sa dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách

stanovuje zásady:

- použitia ozbrojených síl na zabezpečenie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru

SR,

- odstraňovania následkov protiprávneho konania vo vzdušnom priestore,

- proti narušiteľovi vzdušného priestoru je možné použiť tieto opatrenia:

vynútenie pristátia,

hrozba použitia zbrane,

vystrelenie varovných výstrelov,

prerušenie letu potvrdeného narušiteľa vzdušného priestoru (ak bolo

potvrdené, že vzdušný objekt má byť použitý ako prostriedok teroristického

útoku alebo iného narušenia bezpečnosti SR,

- o použití ozbrojených síl proti narušiteľovi vzdušného priestoru rozhoduje minister

obrany (následne bezodkladne upovedomí prezidenta, predsedu vlády a ministra

zahraničných vecí a európskych záležitostí SR).

Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(v znení zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 333/2007 Z. z., zákona

č. 518/2007 Z. z., zákona č. 452/2008 Z. z. a zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 345/2012

Z. z.):

predmetom zákona je:

- úprava rozsahu brannej povinnosti, národnej registrácie, odvodu, prieskumu

zdravotnej spôsobilosti, zálohy ozbrojených síl Slovenskej republiky,

- úprava povolania, výkonu oslobodenia, prepustenia a skončenia výkonu

mimoriadnej služby v období krízovej situácie,

- spôsob povolávania na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie,

vymedzuje niektoré základné termíny:

- branná povinnosť je povinnosť občana podrobiť sa odvodu, ak tento zákon

nestanovuje inak a vykonať mimoriadnu alebo alternatívnu službu,

- definuje termíny registrovaný občan, vojak v zálohe, vojak mimoriadnej služby,

odvod, mimoriadna služba, vojenský útvar,

branná povinnosť:

- vzniká 1.januára v roku, v ktorom muž s trvalým pobytom na území SR dovŕši 19

rokov,

- ďalej vzniká cudzincovi, ktorý sa prihlásil na trvalý pobyt v SR odo dňa

prihlásenia sa na trvalý pobyt na Slovensku (ak bola splnená predchádzajúca

podmienka),

- vzniká aj občanovi, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť:

na základe písomnej žiadosti občana, ktorý nemá brannú povinnosť,

vzniká dňom doručenia rozhodnutia o prevzatí záväzku,

v prípade cudzincov rozhoduje prezident SR,

- vzniká občanovi, ktorý bol prijatý do služobného pomeru profesionálneho vojaka

odo dňa prijatia do tohto služobného pomeru,

- zaniká zo zdravotných dôvodov, zánikom občianstva alebo skončením trvalého

pobytu na území SR, dosiahnutím stanoveného veku (45 a 55 rokov), ak sa stal

nespôsobilým na základe právoplatného rozhodnutia vydaného okresným úradom

v sídle kraja, ak bol pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony

(prípadne smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho),

národná registrácia občanov, ktorí podliehajú brannej povinnosti:

- vedie ju okresný úrad v sídle kraja,

- zaradenie dňom vzniku brannej povinnosti,

- zaniká zaradením občana do záloh ozbrojených síl alebo vznikom služobného

pomeru profesionálneho vojaka, zánikom brannej povinnosti,

odvod a prieskum zdravotného stavu:

- vykonáva sa v čase vojnového stavu a vojny,

- prezident rozhoduje o ročníkoch registrovaných občanov, ktorí sa zúčastnia

odvodu,

- minister obrany rozhoduje o termíne odvodu,

- odvod zabezpečuje odvodová komisia a pracovníci okresného úradu v sídle kraja,

- registrovaného občana povoláva na odvod okresný úrad v sídle kraja povolávacím

rozkazom,

- prieskum zdravotnej spôsobilosti je posúdenie zdravotného stavu vojaka v zálohe

alebo vojaka mimoriadnej služby na základe vlastnej žiadosti alebo kompetentnej

inštitúcie,

- rozhodnutie o zdravotnej spôsobilosti vydáva okresný úrad v sídle kraja (prípadne

vojenské zdravotnícke zariadenie),

zálohy ozbrojených síl:

- tvoria ich občania, ktorí skončili služobný pomer profesionálneho vojaka a branná

povinnosť im trvá, ktorí boli v mimoriadnej službe, prípadne skončili činnosť

v ozbrojených bezpečnostných zboroch,

- členia sa na:

aktívne zálohy (v mieri sa podrobujú odbornej príprave),

ostatné zálohy (nepodrobujú sa odbornej príprave),

- do aktívnych záloh môže byť zaradený vojak, ktorý spĺňa stanovené podmienky

a uzatvoril dohodu o zaradení do aktívnych záloh,

- aktívne zálohy sa zúčastňujú odbornej prípravy v rozsahu do 15 dní v roku, majú

právo na náhradu nákladov a jednorazový finančný príspevok (jednorazový

finančný príspevok v sume 75 % hodnostného platu vojaka 2. stupňa v prvom

platovom stupni za každý skončený kalendárny rok v aktívnych zálohách, ktorý

vyplatí príslušný vojenský útvar do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka

za predchádzajúci kalendárny rok),

výkon mimoriadnej služby:

- nástup na základe povolávacieho rozkazu, ktorý vydáva okresný úrad v sídle kraja,

- povolávací rozkaz sa doručuje prostredníctvom pošty alebo obce, prípadne ho

doručuje priamo okresný úrad v sídle kraja,

- občan nemôže mimoriadnu službu odmietnuť bez závažného dôvodu,

- prepustenie z výkonu mimoriadnej služby môže byť najneskôr do 30 dní od

skončenia príčiny povolania alebo z dôvodov vymenovaných zákonom,

- od výkonu mimoriadnej služby môžu byť oslobodení občania vybraných profesií

vymenovaní v zákone alebo vyžiadaní zamestnávateľom,

v ozbrojených silách iného štátu môže občan slúžiť len na základe súhlasu prezidenta

SR (ak má viacero štátnych občianstiev, nie je súhlas potrebný),

podľa § 392 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. je služba v cudzom vojsku trestným

činom proti obrane vlasti:

- občan Slovenskej republiky, ktorý bez povolenia koná službu v cudzom vojsku,

potrestá sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov,

- odňatím slobody na päť rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin

uvedený v odseku 1 počas vojnového stavu alebo vojny.

Zákon NR SR č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov OS SR

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(v znení zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 253/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona

č 348/2007 Z. z., zákona č. 144/2008 Z. z. a zákona č. 452/2008 Z. z., zákona č. 462/2013

Z. z.):

predmetom zákona je:

- úprava právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov

(na právne vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby sa

Zákonník práce vzťahuje len vtedy, ak to ustanovuje tento zákon,),

- stanovenie právneho vzťahu profesionálneho vojaka k Slovenskej republike,

štátna služba profesionálnych vojakov v ozbrojených silách môže mať charakter:

- prípravnej štátnej služby,

- dočasnej štátnej služby,

služobné úrady pre štátnu službu profesionálnych vojakov:

¬ hlavný služobný úrad je MO SR (jeho vedúcim je minister obrany Slovenskej

republiky):

riadi služobné úrady,

zabezpečuje jednotný postup pri uplatňovaní tohto zákona a k tomu tiež

vydáva služobné predpisy,

určuje systematizáciu v štátnej službe profesionálnych vojakov,

stanovuje zásady sociálnej starostlivosti,

vydáva Etický kódex profesionálneho vojaka,

plní úlohy služobného úradu pre určené pracovné pozície (náčelníka

generálneho štábu OS SR, riaditeľa vojenskej polície, riaditeľa Vojenského

spravodajstva, rektora vojenskej vysokej školy),

je odvolacím orgánom proti rozhodnutiu vedúceho služobného úradu,

- služobný úrad:

koná a rozhoduje v otázkach služobného pomeru profesionálneho vojaka,

vedie osobný spis profesionálneho vojaka a písomnosti o služobnom pomere,

vedie register profesionálnych vojakov,

zabezpečuje ochranu osobných údajov profesionálnych vojakov a ich

príbuzných (manželka, deti, rodičia, súrodenci),

veliteľ štatutárneho úradu je štatutárny zástupca príslušnej inštitúcie (minister obrany,

vedúci služobného úradu ministerstva, veliteľ alebo náčelník príslušnej inštitúcie,

prípadne riaditeľ alebo aj iný štatutárny zástupca),

veliteľ je profesionálny vojak (prípadne iný nadriadený):

- oprávnený vydávať vojenské rozkazy na vykonávanie štátnej služby,

- plniaci kompetencie služobného úradu voči podriadeným,

veliteľ, príp. vedúci služobného úradu:

- riadi výkon štátnej služby podriadených,

- zodpovedá sa pripravenosť podriadených na výkon štátnej služby,

- vytvára podmienky na plnenie úloh v rámci výkonu štátnej služby (vrátane

materiálnych),

- vytvára podmienky a kontroluje dodržiavanie zásad BOZP,

- vykonáva disciplinárnu právomoc,

- navrhuje, prípadne vyvodzuje dôsledky z neplnenia povinností, porušovania

služobnej disciplíny a Etického kódexu,

- zabezpečuje profesionálnemu vojakovi možnosť uplatňovať sociálne výhody

(riadna dovolenka, náhradné voľno, ...),

- minimalizuje riziká vzniku škôd konaním profesionálneho vojaka,

- poúča prepusteného profesionálneho vojaka o nárokoch súvisiacich so skončením

služobného pomeru a o možnostiach prechodu na trh práce,

- organizuje a zabezpečuje materiálne a technické podmienky vrátane osobných

ochranných pracovných prostriedkov nevyhnutných na riadny a bezpečný výkon

štátnej služby,

- utvára podmienky na predchádzanie vzniku úrazov a chorôb z povolania

profesionálneho vojaka pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo v priamej

súvislosti s ním, viesť ich evidenciu a zabezpečiť vyšetrenie úrazu alebo choroby z

povolania,

systematizácia stanovuje:

- počet miest profesionálnych vojakov podľa jednotlivých hodností (v rámci

celkových početných stavov OS SR ju určuje vláda SR),

- objem finančných prostriedkov na platy,

- podklady predkladá náčelník generálneho štábu OS SR, hlavný vojenský

prokurátor, predseda vyššieho vojenského súdu, (výnimky tvorí Vojenské

spravodajstvo, Vojenská polícia, Vojenská kancelária prezidenta, Čestná stráž

prezidenta),

- zmeny v systematizácii po schválení zákona o štátnom rozpočte môže robiť

prezident a minister obrany,

obmedzenie niektorých ústavných práv profesionálnych vojakov:

- petičné právo (iba individuálne žiadosti, návrhy a sťažnosti),

- zákaz členstva v politickej strane alebo hnutí,

- zákaz účasti na politických zhromaždeniach,

- zákaz združovania v odborových organizáciách,

- zákaz podnikania a inej zdaniteľnej zárobkovej činnosti (okrem poskytovania

zdravotníckej starostlivosti, vedeckej a pedagogickej činnosti, správy vlastného

majetku, činnosti v poradných orgánoch vlády, činnosti člena komisií a znalca či

tlmočníka,

¬ zákaz byť v riadiacich, kontrolných či dozorných radách právnických osôb (to

neplatí, ak je vyslaný do takého orgánu vládou alebo ministrom),

podmienky prijatia do štátnej služby profesionálnych vojakov:

- písomná žiadosť,

- minimálny vek 18 rokov,

- bezúhonnosť a spoľahlivosť,

- ovládanie štátneho jazyka,

¬ nie je členom politickej strany alebo politického hnutia,

¬ štátne občianstvo SR, alebo aj štátne občianstvo štátu, ktorý je:

štátom Európskej únie alebo,

členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti

napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom,

- trvalý pobyt na území SR,

- požadované vzdelanie,

¬ ku dňu prijatia do štátnej služby nie je evidovaný ako občan, ktorý odoprel výkon

mimoriadnej služby podľa osobitného predpisu,

¬ kvalifikačné predpoklady,

- nestrannosť,

- zdravotná a psychická spôsobilosť, fyzická zdatnosť,

- spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

- splnenie predpokladov daných osobitnými predpismi (výpis z registra trestov),

- ku dňu prijatia do štátnej služby skončenie činnosti, ktorých vykonávanie je

obmedzené alebo zakázané,

- súhlasí s výkonom štátnej služby podľa potrieb služobného úradu,

- úspešné absolvovanie výberového konania,

prípravná štátna služba:

- je štátna služba, počas ktorej sa profesionálny vojak pripravuje na vykonávanie

dočasnej štátnej služby,

- príprava sa uskutočňuje vo funkcii:

čakateľ , ak je pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva a poddôstojníkov,

kadet , ak je pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov,

dočasná štátna služba:

- po úspešnom ukončení prípravnej služby,

- po vymenovaní vedúcim služobného úradu,

- dĺžka je stanovená zákonom,

- v osobitných prípadoch bez dočasnej služby,

- na dobu výsluhy v hodnosti (3 – 6 rokov pre mužstvo a poddôstojníkov),

- max. do veku 55 rokov (okrem výnimiek),

kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby:

- vzdelanie,

- osobitné predpoklady.

Zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu

(v znení zákona č. 333/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z. a zákona č. 452/2008 Z. z.,

zákona č. 345/2012 Z. z.):

predmetom zákona je:

- úprava právnych vzťahov pri vykonávaní alternatívnej služby v čase vojny

a vojnového stavu,

- stanovuje podmienky odmietnutia výkonu mimoriadnej služby a evidencie

občanov viazaných alternatívnou službou,

- určuje zásady vykonávania alternatívnej služby,

alternatívna služba je služba namiesto mimoriadnej služby, ktorú je registrovaný občan

alebo vojak v zálohe povinný vykonávať v čase vojny alebo vojnového stavu, ak podal

písomné vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby z náboženských dôvodov

alebo pre výhradu svedomia,

občania, ktorým bola povolená alternatívna služba, sú zaradení do osobitnej evidencie

okresného úradu v sídle kraja,

evidovaného občana, ktorý podal vyhlásenie a bol zaradený do dokumentácie občanov,

okresný úrad v sídle kraja povolá na výkon alternatívnej služby k zamestnávateľovi,

ktorý plní úlohy v oblastiach:

- zabezpečenia obrany štátu, poskytovania pomoci alebo vykonávania záchranných

prác pri haváriách, živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach,

ak je ohrozený život a zdravie fyzických osôb a majetok právnických osôb alebo

fyzických osôb,

- poskytovania zdravotnej starostlivosti,

- poskytovania sociálnej pomoci,

- civilnej ochrany obyvateľstva,

- opatrení hospodárskej mobilizácie,

- poskytovania služieb zabezpečujúcich činnosť ozbrojených síl Slovenskej

republiky,

výkon alternatívnej služby:

- vyhlásenie o odmietnutí mimoriadnej služby podáva evidovaný občan na príslušný

okresný úrad v sídle kraja,

- okresný úrad v sídle kraja vydá do 30 dní rozhodnutie o zaradení do evidencie,

- alternatívna služba sa uskutočňuje u vybraných zamestnávateľov (napr. záchranné

organizácie, CO, sociálna starostlivosť, zdravotnícka starostlivosť, opatrenia

hospodárskej mobilizácie, ...),

- osobitne podmienky vykonávania alternatívnej služby a práva a nároky občanov

vykonávajúcich alternatívnu službu,

- zásady prepustenia z alternatívnej služby.

6. Právna úprava na úseku ochrany osôb, materiálnych hodnôt

a životného prostredia

Krízové javy vznikajú v konkrétnom prírodnom, sociálnom, politickom, vojensko-politickom,

ekonomickom ale aj technologickom prostredí, ktoré človek vytvára, prípadne prispôsobuje

svojím potrebám, existuje v ňom a uskutočňuje v ňom svoje aktivity a pritom nerešpektuje rad

rizík, ktoré sú s uvedenými aktivitami spojené. Človek vždy hľadal cesty ako účinne čeliť

prírodným katastrofám a neskôr aj priemyselným haváriám. Čím bol vyspelejší, tým

dôslednejšie sa snažil predchádzať vzniku krízových javov. Na konci dvadsiateho storočia sa

intenzívne zaoberal aj snahou efektívne riešiť ekonomické krízy a zlepšovať sociálne

postavenie obyvateľov. Človek však ohrozuje svoju existenciu na Zemi aj vlastnou činnosťou

a jej negatívnymi dôsledkami Okrem toho však treba pripomenúť aj skutočnosť, že niektoré

krízy môžu byť človekom umelo vyvolané ako nástroj na dosiahnutie svojho cieľa (napr.

politické krízy, teroristické činy, neprofesionálne konanie, nekalá konkurencia,...).

Záver 20. storočia je tiež charakterizovaný tendenciou oslabovania silových konfrontačných

prístupov v procese dosahovania požadovanej úrovne bezpečnosti štátov a ich postupné

nahradzovanie kooperatívnymi prístupmi, no na druhej strane je pre koniec druhého tisícročia

charakteristický obrovský nárast nevojenských ohrození, ktorých negatívne pôsobenie na

spoločnosť je nutné komplexne riešiť. Bezpečnosť štátu sa začala chápať komplexne ako

účelné prepojenie roviny politickej, vojenskej, hospodárskej, ale tiež úseku vnútorného

poriadku a ochrany obyvateľov v akejkoľvek krízovej situácii. Je teda nevyhnutné správne

identifikovať záujmy spoločnosti, všeobecné bezpečnostné riziká a z nich vyplývajúce

ohrozenia. Na druhej strane je potrebné definovať dlhodobé zámery a opatrenia, ktorých

cieľom je vytvoriť podmienky na rozvoj a hospodársku prosperitu, vrátane ochrany

obyvateľov pred negatívnymi dopadmi akýchkoľvek krízových javov.

Riešenie krízových javov je významným celospoločenským problémom. Riešenie

akýchkoľvek mimoriadnych udalosti alebo kríz pomocou minimálnych zdrojov a snaha o

dosiahnutie maximálneho efektu, t.j. zabránenie zbytočným stratám na ľudských životoch a

materiálnych hodnôt, nie je možné bez účinných preventívnych opatrení. Krízové javy je teda

nevyhnutné riešiť skôr než vzniknú, skôr než začnú pôsobiť ich deštruktívne účinky na

dotknutý systém a okolité prostredie. Rešpektovanie tejto zásady podstatne uľahčuje a

zefektívňuje záchranné práce a zvyšuje ich účinnosť.

Proces prevencie i samotného riešenia krízových javov môže byť dostatočne účinný len vtedy,

ak je riešený a zabezpečený komplexne. Ak má účinne pôsobiť a efektívne plniť svoje

rozsiahle a významné funkcie, musí byť podporený a zabezpečený:

prepracovanými a účinnými právnymi predpismi, ktoré sú dôsledne rozpracované až na

úroveň vykonávacích predpisov, vyhlášok a nariadení,

funkčným personálnym zabezpečením,

rozvinutou štruktúrou riadiacich orgánov s potrebnou autoritou,

príslušnými výkonnými zložkami, ktoré sú založené na profesionálnej, ale tiež

dobrovoľnej báze,

účinnými technickými prostriedkami a zariadeniami, ktorých súčasťou musí byť

prepracovaný monitorovací, informačný a komunikačný systém,

vyčlenením dostatočného objemu finančných prostriedkov,

v neposlednom rade tiež pochopením a osobnou zanietenosťou hlavne vrcholového

manažmentu, ale tiež vládnucich politických a straníckych funkcionárov.

Systém krízového riadenia štátu, ktorý nazývame krízovým manažmentom, je súhrn

riadiacich činností vecne príslušných orgánov, ktoré sú zamerané na zber, analýzu

a vyhodnotenie bezpečnostných rizík a ohrození, na plánovanie, organizovanie, kontrolovanie

a realizovanie činností vykonávaných v súvislosti s prípravou na riešenie krízových situácii a

ich riešenie. Právna úprava krízového riadenia štátu v čase krízových situácií je do značnej

miery roztrieštená. Vonkajším prejavom tohto faktu je platnosť celého radu právnych noriem,

ktoré upravujú jednotlivé právne vzťahy na tomto úseku a v mnohých prípadoch sa navzájom

prekrývajú, prípadne umožňujú rozdielny výklad. V nich upravená pôsobnosť orgánov štátnej

správy a územnej samosprávy, úlohy príslušných výkonných zložiek bezpečnostného systému

štátu, ale aj povinnosti fyzických a právnických osôb však vytvára dostatočné podmienky na

zabezpečovanie požadovanej úrovne ochrany osôb, majetku a životného prostredia v priebehu

akýchkoľvek mimoriadnych udalostí i rozsiahlejších krízových situácií v regióne, či na území

celého štátu.

Ochrana je súhrn opatrení na odvrátenie alebo zmiernenie škodlivých vplyvov a následkov

živelných pohrôm, prevádzkových havárií, ale aj následkov bojovej činnosti na obyvateľstvo,

hospodárstvo a prírodu v mieri, ako aj v období vojny a vojnového stavu. Jej právne

prostredie zasahuje do celého radu špecifických oblastí, medzi ktoré patria hlavne

nasledujúce:

systém krízového riadenia štátu, územných celkov, obcí i objektov,

systém civilnej ochrany obyvateľov,

záchranné systémy,

materiálne zabezpečenie procesu riešenia krízových javov vrátane systému hospodárskej

mobilizácie,

bezpečnosť potravín a ďalších komodít,

kvalita životného prostredia, ...

Základné vymedzenie problematiky ochrany osôb, majetku a životného prostredia je dané

Ústavou SR, Bezpečnostnou stratégiou SR a radom konkrétnych zákonov a nižších právnych

noriem.

Ústava Slovenskej republiky:

základná právna norma, ktorá stanovuje povinnosť zabezpečovať ochranu občanov,

majetku a životného prostredia a zároveň určuje potrebu prijatia konkrétnych zákonov

na vytvorenia právneho prostredia na úseku ochrany,

čl. 51, odsek 2 uvádza, že podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd

a rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového

stavu ustanoví ústavný zákon,

čl. 102, odsek 3 zmocňuje vládu pripraviť návrh ústavného zákona, ktorým sa vyhlasuje

núdzový stav a ustanovuje spôsob organizácie verejnej moci počas neho,

čl. 119 dáva vláde právo rozhodovať v zbore o vyhlásení a skončení núdzového stavu.

Bezpečnostná stratégia SR:

bezpečnostná stratégia poskytuje občanom a orgánom verejnej moci SR strategické

východiská na hodnotenie bezpečnostných prostredia a identifikovanie bezpečnostných

rizík a zároveň definuje bezpečnostnú politiku na zabezpečenie ochrany osôb, majetku

a životného prostredia,

ako základný bezpečnostný záujem SR stanovuje zaručenie bezpečnosti občanov

a ochranu ich ľudských práv a základných slobôd,

konštatuje, že v rámci vývoja bezpečnostného prostredia, je nevyhnutné venovať

pozornosť živelným pohromám, haváriám a katastrofám, ktoré svojou

nepredvídateľnosťou, charakterom a dôsledkami predstavujú permanentnú hrozbu pre

ľudí, materiálne hodnoty i životné prostredie,

za významný zdroj krízových javov pokladá ekologické zmeny, znečistenie vzduchu,

nedostatok pitnej vody, ako aj narušenie prirodzených ekosystémov,

stanovuje postupy a základne nástroje na zabezpečenie maximálnej úrovne ochrany

občanov, materiálnych hodnôt a životného prostredia v akejkoľvek krízovej situácii.

Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,

výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov

(v znení ústavného zákona č. 113/2004 Z. z. a ústavného zákona č. 566/2005 Z. z. a ústavného

zákona č. 181/2006 Z. z. ):

predmet zákonnej úpravy:

- vymedzuje niektoré základné pojmy na úseku krízového riadenia,

- upravuje zásady riešenia krízových situácií s dôrazom na možnosť obmedziť

ľudské práva a slobody počas ich riešenia,

- zavádza systém bezpečnostných rád,

zdôrazňuje úlohu SR chrániť život a zdravie osôb, základné práva a slobody, majetok

a životné prostredie,

stanovuje podmienky na vyhlásenie krízových stavov a umožňuje obmedzenie

konkrétnych základných práv a slobôd občanov,

núdzový stav stanovuje ako nástroj riešenia krízovej situácie, v rámci ktorej bol

ohrozený život a zdravie osôb, základné práva a slobody, majetok a životné prostredie,

stanovuje činnosť ústavných orgánov počas riešenia krízových situácií s dôrazom na

úlohu a činnosť bezpečnostných rád (BR SR, kraja, územného obvodu).

Zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny

a vojnového stavu v znení neskorších predpisov

(v znení zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z.):

predmet zákonnej úpravy:

- pôsobnosť orgánov verejnej moci pri riešení krízových situácií,

- práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri príprave na riešenie

krízových situácií a pri ich riešení,

až do prijatia zákona o krízovom riadení neexistoval v právnom poriadku Slovenskej

republiky zákon, ktorý by uvedenú problematiku upravoval komplexne (právna úprava

obsiahnutá v tomto zákone normatívne a vecne nadväzuje na právnu úpravu bezpečnosti

a krízového riadenia upravenú v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu

v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu),

zákon je v podrobnostiach ďalej rozpracovaný v zákone č. 129/2002 Z. z.

o integrovanom záchrannom systéme a tiež v zákone č. 261/2002 Z. z. o prevencii

závažných priemyselných havárií,

zákon definuje niektoré základné pojmy krízového riadenia ako právne kategórie ktoré

používa a to krízovú situáciu, krízové riadenie, krízový štáb a civilné núdzové

plánovanie (tieto pojmy podľa znenia zákona neplatia pre celý právny systém, ale majú

platiť iba pre tento zákon). V prípade definície krízového riadenia možno konštatovať,

že zákonodarca sa z obsahového hľadiska stotožnil s definíciou teórie krízového

manažmentu. Pojem krízové riadenie (crissis management) sa v rámci EÚ používa

hlavne v klasickom poňatí civilnej ochrany v spojení pojmov „civilné núdzové

plánovanie a krízové riadenie“. V tomto sú obidva termíny používané tak v rámci

asociovaných a členských štátov únie ako i v rámci NATO,

definuje obsah a rozsah krízových opatrení pre všetky stupne ohrozenia, stanovuje

systém a spôsob krízového plánovania, spôsob kontroly a ochrany pred zneužitím

právomocí, ako aj kompenzácie škôd a strát,

právna úprava zákona o krízovom riadení štátu vychádza z princípu, že bezpečnosť

ktorá zahŕňa ochranu života zdravia, slobody a majetku občanov na jednej strane

a ochrana spoločnosti a štátu na druhej strane je vecou štátu,

zákon o krízovom riadení podľa zámeru zákonodarcu má vytvoriť ucelený režim

právnej regulácie základných otázok krízového riadenia štátu a vzťahov prvkov

bezpečnostného systému štátu v čase mimo vojnu a vojnový stav a tým uviesť právne

vzťahy, ktoré vznikajú na úseku prípravy na riešenie krízových situácií a pri riešení

krízových situácií do súladu s ústavným princípom,

výkon verejnej moci predstavuje v čase krízových situácií osobitný mechanizmus

riadenia štátu, ktorý okrem iného spočíva aj v existencii sústavy osobitných orgánov

krízového riadenia štátu.

zákon rieši krízové situácie nevojenského charakteru (krízové situácie vojenského

charakteru rieši zákon o obrane), no v budúcnosti by mala byť prijatá právna úprava pre

komplexne krízové riadenie štátu vo všetkých krízových situáciách.

Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších

predpisov

(v znení zákona č. 222/1996 Z. z., zákona č. 117/1998 Z. z., zákona č. 252/2001 Z. z., zákona

č. 416/2001 Z. z., zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 479/2005 Z.

z. a zákona č. 568/2005 Z. z., zákona č. 444/2006 Z. z. - úplné znenie zákona, zákona č.

335/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z. a zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 345/2012

Z. z.):

predmet zákonnej úpravy:

- upravuje podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami

mimoriadnych udalostí,

- stanovuje úlohy a pôsobnosť orgánov štátnej správy, obcí, ako aj práva

a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zabezpečovaní civilnej

ochrany obyvateľstva,

civilná ochrana:

- je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku,

spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na

znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní

následkov mimoriadnych udalostí,

- chráni životy, zdravie, majetok a vytvára podmienky na prežitie pri mimoriadnych

udalostiach a počas mimoriadnej situácie,

- spolupracuje s obdobnými inštitúciami iných štátov pri poskytovaní vzájomnej

pomoci

zákon stanovuje:

- základné pojmy (mimoriadna udalosť, mimoriadna situácia, záchranné práce,

ukrytie, plán ochrany obyvateľstva, ...),

- zásady varovania obyvateľstva,

- spôsob vyhlásenia a odvolania mimoriadnej situácie,

zariadenia CO:

- ochranné stavby (ochranné a úkrytové priestory všetkých kategórií a typov, ako aj

chránené pracoviská) a stavby predurčené na plnenie úloh CO,

- sú budované dvojúčelovo,

- rozsah ich povinnej výstavby sa stanoví pri schvaľovaní územných plánov,

systém CO plní hlavne tieto úlohy:

- riadenie záchranných prác, spočívajúce hlavne v záchrane osôb,

- organizovanie a zabezpečovanie hlasnej a informačnej služby,

- poskytovanie núdzového zásobovania a ubytovania,

- zabezpečenie a vykonávanie ukrytia a evakuácie,

- vykonávanie protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení,

- riadenie prípravy na CO,

- posudzovanie umiestňovania stavieb a využívania územia v záujme CO,

- zabezpečovanie a vykonávanie edičnej, vedecko-výskumnej a vývojovej činnosti

v civilnej ochrane,

za plnenie úloh CO zodpovedajú:

- vláda SR,

- ministerstvá, OÚOŠS a štátne orgány,

- okresné úrady v sídle kraja, okresné úrady, úrady samosprávnych krajov, obce,

- právnické osoby a fyzické osoby,

pôsobnosť MV SR na úseku CO:

- spracováva koncepciu organizácie a rozvoja CO,

- riadi výkon štátnej správy na úseku CO,

- vypracúva analýzu územia SR z hľadiska možných mimoriadnych udalostí,

- koordinuje plnenie úloh na prevenciu vzniku mimoriadnych udalostí,

- riadi IS CO,

- určuje stavebno-technické požiadavky na zariadenia CO,

- zabezpečuje preventívno-výchovnú, vedecko-výskumnú, vývojovú a edičnú

činnosť, ako aj vzdelávanie zamestnancov CO,

- koordinuje prípravu na CO,

- zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu na úseku CO,

- stanovuje zásady hospodárenia s materiálom CO,

- odsúhlasuje skladbu, rozsah a určenie výdavkov okresných úradov na úseku CO zo

štátneho rozpočtu,

- kontroluje plnenie úloh CO,

- podieľa sa na:

riadení záchranných prác,

evakuácii,

radiačnom a chemickom monitorovaní,

poskytovaní a prijímaní humanitárnej pomoci,

podrobne definuje pôsobnosť a úlohy na úseku CO aj pre:

- okresné úrady v sídle kraja,

- okresné úrady,

- samosprávny kraj,

- obce,

- právnické osoby a podnikajúce fyzické osoby,

oprávnenia fyzických osôb:

- právo na včasné varovanie,

- právo na evakuáciu a ukrytie,

- právo na informácie o spôsobe ochrany,

- právo na bezprostrednú pomoc pri ohrození života, zdravia a majetku,

- právo na vytvorenie podmienok na zabezpečenie prípravy na CO (vedomosti

a zručnosti v sebaobrane),

problematika vecného plnenia a osobných úkonov je v zákone o civilnej ochrane

obyvateľstva riešená len okrajovo (komplexne je riešená v ústavnom zákone č.

227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v období vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu

a núdzového stavu),

stanovenie zásad na udeľovanie náhrad škôd:

- odškodňovanie úrazov,

- jednorazové mimoriadne odškodnenie,

- jednorazová finančná výpomoc,

- náhrada vecnej škody,

- ocenenie mimoriadnej odvahy.

Smernica MV SR č. CO-556/VO-2005 z 20. októbra 2005 o postupe krajských úradov

a obvodných úradov pri žiadaní o pomoc zo zahraničia pri mimoriadnych udalostiach:

okresný úrad žiada o pomoc prostredníctvom príslušného okresného úradu v sídle kraja,

okresný úrad v sídle kraja žiada o pomoc na základe uzatvorenej zmluvy so

zahraničným partnerom,

okresný úrad v sídle kraja informuje o podaní žiadosti o poskytnutie pomoci

bezodkladne MV SR prostredníctvom úradu krízového riadenia a civilnej ochrany

ministerstva,

ak okresný úrad v sídle kraja nemá uzatvorenú príslušnú zmluvu, alebo ak rozsah

žiadanej pomoci presahuje možnosti zahraničného partnera, žiada o pomoc

prostredníctvom MV SR,

okresný úrad predkladá žiadosť o poskytnutie pomoci okresnému úradu v sídle kraja v

naliehavých prípadoch faxom s podpisom prednostu okresného úradu alebo

splnomocneného funkcionára,

žiadosť o poskytnutie pomoci obsahuje:

- stručný popis mimoriadnej udalosti,

- stručné zhodnotenie dôsledkov mimoriadnej udalosti, na základe ktorých bola

vyhlásená mimoriadna situácia a podaná žiadosť o pomoc,

- rozsah a formu požadovanej pomoci

- požadovaný počet špecializovaných skupín (jednotiek) alebo jednotlivých

odborníkov s príslušnou kvalifikáciou a dĺžkou ich predpokladaného pobytu na

území Slovenskej republiky,

- spôsob ubytovania, stravovania a ďalšej starostlivosti o zahraničných odborníkov,

- množstvo požadovaných predmetov pomoci a ich technické parametre,

- predpokladaný spôsob prepravy a miesto prijatia poskytnutej pomoci,

- osobu zodpovednú za prijatie a koordináciu prijímania poskytnutej pomoci (meno

a priezvisko, funkcia, adresa, spôsob spojenia),

- ďalšie informácie potrebné na formulovanie žiadosti o poskytnutie pomoci

zahraničnému potenciálnemu poskytovateľovi pomoci.

Zákon NR SR č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších

predpisov

(v znení zákona č. 579/2004 Z. z., zákona č. 567/2005 Z. z., zákona č. 10/2006 Z. z., zákona

č. 335/2007 Z. z., zákona č. 284/2008 Z. z. a zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 547/2010

Z. z.):

predmet zákonnej úpravy:

- upravuje organizáciu integrovaného záchranného systému, pôsobnosť a úlohy

orgánov štátnej správy a záchranných zložiek v rámci integrovaného záchranného

systému,

- stanovuje práva a povinnosti obcí a iných právnických a fyzických osôb

a fyzických osôb oprávnených na podnikanie pri koordinácii činností súvisiacich

s poskytovaním pomoci, ak je bezprostredne ohrozený život, zdravie, majetok

alebo životné prostredie,

v integrovanom záchrannom systéme pôsobia a zároveň stanovuje ich pôsobnosť

v rámci IZS :

- ministerstvo vnútra,

- ministerstvo zdravotníctva,

- okresné úrady v sídle kraja,

- záchranné zložky,

zákon definuje integrovaný záchranný systém ako koordinovaný postup jeho zložiek pri

zabezpečovaní ich pripravenosti a pri vykonávaní činnosti a opatrení súvisiacich

s poskytovaním pomoci v tiesni. Nie je to organizácia v podobe inštitúcie, ale vyjadrenie

pravidiel spolupráce medzi jeho zložkami. Základným princípom integrovaného

záchranného systému je integrácia všetkých zložiek povinných vykonávať záchranné

a likvidačné práce,

stanovuje kompetencie a úlohy koordinačného strediska IZS:

- príjem tiesňového volania (telefónne číslo 112),

- vyhodnocovanie informácií o tiesňovom volaní,

- udržiava spojenie s operačnými strediskami, ostatnými koordinačnými strediskami

a s ministerstvom,

- vedie prehľad o disponibilných silách a prostriedkoch,

- vedie predpísanú dokumentáciu,

- koordinuje záchranné činnosti,

v IZS pôsobia základné záchranné zložky, ostatné záchranné zložky, útvary Policajného

zboru,

- základné záchranné zložky integrovaného záchranného systému sú HaZZ,

poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby, kontrolné chemické laboratória CO,

Horská záchranná služby, Banská záchranná služba,

operačné strediská tiesňového volania zriaďuje základná záchranná zložka,

riadenie záchranných zložiek IZS na mieste zásahu (veliteľ zásahu z HaZZ v horských

oblastiach pri záchrannej činnosti podľa osobitného predpisu vedúci zásahu z Horskej

záchrannej služby),

stanovuje úlohy útvarov Policajného zboru a operačných stredísk Policajného zboru pri

príjme tiesňového volania,

zásady poskytovania osobnej pomoci a vecného plnenia,

zásady poskytovania náhrady výdavkov a náhrady škôd,

organizácia odbornej prípravy záchranných zložiek IZS.

Vyhláška MV SR č. 532/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebno-

technických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany

(v znení vyhlášky č. 444/2007 Z. z. a vyhlášky č. 399/2012 Z. z.):

predmet vyhlášky:

- stanovuje konkrétne stavebno-technické požiadavky na stavby, ktoré sú využívané

civilnou ochranou na ochranu života, zdravia a majetku, ktoré nie sú upravené

osobitným predpisom,

- stanovuje technické podmienky zariadení CO,

vyhláška definuje základné termíny na úseku stavebno-technických požiadaviek na

zariadenia CO s dôrazom na ich:

- prestavbu,

- rekonštrukciu,

- obmenu technických zariadení,

podľa ochranných vlastností sa ochranné stavby členia na:

- odolné úkryty,

- plynotesné úkryty,

- jednoduché úkryty budované svojpomocne /na ochranu obyvateľstva v čase vojny

a vojnového stavu alebo po vzniku mimoriadnej udalosti,

- chránené pracoviská CO,

stavebno-technické požiadavky na zariadenia CO:

- umiestnenie (požiadavky na územno-technické, urbanistické, stavebno-technické

a dispozičné riešenie a technické vybavenie stavieb, podzemné alebo nadzemné

priestory, prípadne samostatné objekty, dochádzková vzdialenosť – do 500 m,

vzdialenosť od zdroja ohrozenia – min. 100 m, kapacita – min. 150 osôb, ...),

- kapacita konkrétneho objektu sa projektuje na maximálnu zmenu a osoby prevzaté

do starostlivosti, na počet zamestnancov a osoby prevzaté do starostlivosti,

- vybavenie (filtroventilačné zariadenie, vybavenie na dlhodobý pobyt, ...),

- určenie (podľa typov a kategórií ukrytých),

ochranné stavby sú budované:

- podľa kategorizácie územia vyplývajúce z analýzy územia,

- v mieri (dvojúčelové odolné a plynotesné úkryty),

- počas krízovej situácie (jednoduché úkryty budované svojpomocne),

údržba a prevádzka ochrannej stavby:

­ údržba ochrannej stavby sa vykonáva podľa ročného plánu údržby ochrannej

stavby,

­ pri údržbe ochrannej stavby sa postupuje podľa prílohy č. 6 písm. A. a B.

a prílohy č. 9,

­ pri prevádzke ochrannej stavby sa postupuje podľa prílohy č. 6 písm. C., D. a E.

a prílohy č. 8,

­ dokumentácia údržby ochrannej stavby a dokumentácia prevádzky ochrannej

stavby sa vedie podľa prílohy č. 6 písm. F. a príloh č. 7, 8, 10 a 11,

v prílohách sú stanovené:

- základné technické podmienky a požiadavky na ochranné stavby,

- štruktúra plánu ukrytia,

- určovacie a evidenčné listy ochranných stavieb,...

Vyhláška MV SR č. 328/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o evakuácii

predmet vyhlášky upravuje podrobnosti o plánovaní a zabezpečovaní evakuácie,

evakuácia sa vyhlasuje prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov

a odvolá sa, ak pominul dôvod, pre ktorý bola vyhlásená,

základné členenie evakuácie:

- krátkodobá (s možným návratom osôb do 72 hodín),

- dlhodobá (viac ako 72 hodín),

definuje evakuačné opatrenia, ktoré sú:

- určenie

vyrozumenia a pohotovosti evakuačnej komisie a evakuačného zariadenia,

vyhlásenia evakuácie,

počtu evakuantov,

síl a prostriedkov na zabezpečenie evakuácie,

materiálneho a technického zabezpečenia evakuácie,

spôsobu a organizácie presunu evakuantov,

evakuačných trás,

prípravy obyvateľstva, evakuačných komisií a jednotiek civilnej ochrany

na činnosť evakuačného zariadenia,

- odborné zabezpečovanie evakuácie:

poriadkové a bezpečnostné,

dopravné,

zdravotnícke,

zásobovacie,

veterinárne,

evakuácia sa plánuje a zabezpečuje:

- v okolí jadrového zariadenia, a to:

z pásma A pre všetko obyvateľstvo,

z pásma B pre bezprostredne ohrozenú časť obyvateľstva,

z bližšie ohrozeného územia pre ohrozenú časť obyvateľstva,

- z územia ohrozeného kontamináciou pri havárii alebo inej mimoriadnej udalosti

spojenej s únikom chemickej nebezpečnej látky alebo biologickej nebezpečnej

látky,

- z územia ohrozeného prielomovou vlnou pri havárii na vodnej stavbe,

- z územia, na ktorom pôsobia následky živelnej pohromy, katastrofy alebo

teroristického útoku,

- z územia určeného na zabezpečovanie úloh obrany štátu v čase vojny a vojnového

stavu,

samovoľná evakuácia sa rieši bezodkladne usmerňovaním neorganizovaného opúšťania

ohrozeného územia, spresňovaním evakuačných trás a zamedzením prístupu

obyvateľstva na ohrozené územie,

vyhláška ďalej stanovuje:

- skupiny evakuovaného obyvateľstva,

- spôsob umiestnenia evakuovaných,

- zásady evakuácie zvierat,

- zásady evakuácie vecí,

- zásady vytvárania evakuačných komisií,

- evakuačné zariadenia (evakuačné zberné miesto, evakuačné stredisko, stanica

nástupu evakuovaných, regulačné stanovisko, miesto ubytovania evakuovaných,

kontrolné stanovisko),

- poriadkové a bezpečnostné zabezpečenie evakuácie,

- dopravné zabezpečenie evakuácie,

- zásobovacie zabezpečenie evakuácie,

- veterinárne zabezpečenie evakuácie,

- plán evakuácie,

v prílohách vyhlášky sú stanovené:

- vzor textu vyhlásenia evakuácie,

- hmotnosť evakuačnej batožiny a jej obsah,

- postup pri evakuácii obyvateľstva podľa skupín,

- činnosť evakuačných zariadení a čas ich uvedenia do pohotovosti,

- dokumentácia evakuácie zvierat,

- dokumentácia poriadkového a bezpečnostného zabezpečenia evakuácie,

- dokumentácia dopravného zabezpečenia evakuácie,

- dokumentácia zdravotníckeho zabezpečenia evakuácie,

- dokumentácia zásobovacieho zabezpečenia evakuácie,

- dokumentácia veterinárneho zabezpečenia evakuácie,

- obsah plánu evakuácie.

Vyhláška MV SR č. 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred

účinkami nebezpečných látok

(v znení vyhlášky č.445/2007 Z. z. a vyhlášky č. 160/2012 Z. z.):

predmet vyhlášky:

- upravuje podrobnosti zabezpečenia ochrany obyvateľstva pred účinkami

nebezpečných látok v prípade vzniku mimoriadnych udalostí spojených s únikom:

v objekte, v ktorom sa vyrábajú, skladujú a manipuluje s nebezpečnými

látkami,

pri preprave nebezpečných látok,

pri ohrození obyvateľstva teroristickým útokom,

pri ohrození obyvateľstva sekundárnymi účinkami mimoriadnych udalostí,

pri ohrození z iných štátov,

nebezpečné látky sa členia na:

- chemické nebezpečné látky,

- rádioaktívne nebezpečné látky,

- biologické nebezpečné látky,

protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia:

- monitorovanie územia,

- varovanie a vyrozumenie obyvateľov,

- evakuácia a ukrytie osôb,

- regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov,

- prvá predlekárska pomoc a neodkladná zdravotná starostlivosť,

- individuálna ochrana osôb,

- hygienická očista osôb,

- dekontaminácia terénu, budov a materiálu,

- zabezpečenie ochrany zamestnancov, ktorí nemôžu skončiť pracovnú činnosť

a nachádzajú sa v oblasti ohrozenia,

- likvidácia úniku nebezpečných látok a zamedzenie ich nekontrolovateľného

šírenia,

- profylaxia,

- zákaz a regulácia spotreby kontaminovaných potravín, vody a krmív,

- veterinárne opatrenia,

- opatrenia na zabezpečenie záchranných prác,

protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia:

- sú súčasťou plánu ochrany obyvateľstva a plánu ochrany zamestnancov a osôb

prevzatých do starostlivosti,

- vykonávajú sa v závislosti od druhu mimoriadnej udalosti a rozsahu ohrozenia

v súlade s osobitnými predpismi,

protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia sa vypracúvajú v závislosti od

druhu a rozsahu ohrozenia v členení (§ 8):

- opatrenia pre prípad mimoriadnej udalosti spojenej s únikom rádioaktívnej

nebezpečnej látky pri:

nehode alebo havárii jadrového zariadenia, pričom každé opatrenie

zahŕňa činnosť podľa stupňa závažnosti a časového priebehu nehody

alebo havárie, vypracúvajú sa pred uvádzaním jadrového zariadenia do

prevádzky,

nehode alebo havárii pri preprave rádioaktívneho materiálu,

teroristickom útoku alebo inom zámernom alebo náhodnom použití,

havárii jadrového zariadenia v inom štáte,

- opatrenia pre prípad mimoriadnej udalosti spojenej s únikom chemickej

nebezpečnej látky pri:

havárii v objekte,

havárii pri preprave,

teroristickom útoku alebo inom zámernom alebo náhodnom použití,

- opatrenia pre prípad mimoriadnej udalosti spojenej s únikom biologickej

nebezpečnej látky pri:

ohrození prenosnou chorobou osôb,

ohrození prenosnou chorobou zvierat,

havárii pri preprave,

teroristickom útoku alebo inom zámernom alebo náhodnom použití,

všeobecné zásady ochrany obyvateľov v prípade mimoriadnej udalosti pri preprave

nebezpečných látok:

- dopravca sa podieľa na vyrozumení osôb, regulácii pohybu osôb a dopravných

prostriedkov, likvidácii úniku nebezpečných látok, ak to nepatrí do pôsobnosti

orgánov štátnej správy alebo obcí,

- prepravca spolupracuje s orgánmi miestnej štátnej správy a obcami pri

odstraňovaní následkov mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky

tak, aby bolo minimalizované ohrozenie,

v prílohe vyhlášky sú uvedené:

- parametre hodnotiaceho programu na modelovanie vyhodnotenia oblasti ohrozenia

pri úniku chemických nebezpečných látok,

- členenie oblasti ohrozenia a zakresľovanie,

- obsah protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení (textová

a grafická časť).

Vyhláška MV SR č. 388/2006 Z. z. o podrobnostiach zabezpečenia technických

a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany v znení neskorších

predpisov

(v znení vyhlášky MŠ SR č. 442/2007 Z. z. a vyhlášky MV SR č. 15/2013 Z. z.) :

predmet vyhlášky:

- upravuje podrobnosti zabezpečovania technických a prevádzkových podmienok

informačného systému CO,

- stanovuje zásady varovania obyvateľstva a vyrozumenia určených osôb,

hlasná služba sa zabezpečuje varovacou a vyrozumievacou službou CO, ktorú tvoria

varovacie a vyrozumievacie centrá CO a technické prostriedky na území, pre ktoré sú

určené,

varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb činných pri riešení následkov mimoriadnej

udalosti a obcí o ohrození alebo o vzniku mimoriadnej udalosti (ďalej len "varovanie

obyvateľstva a vyrozumenie osôb") zabezpečujú:

- pracoviská CO určené na varovanie a vyrozumenie (v súlade so správnym

usporiadaním SR, prípadne aj ďalšie pracoviská podľa možného ohrozenia),

- technické prostriedky:

sieť sirén (sirény a systém ovládania),

rozhlasové a televízne vysielanie,

domácimi rozhlasmi, ktoré musia spĺňať požiadavky technickej normy,

miestne informačné prostriedky obcí,

systémy automatizovaného vyrozumenia,

verejná elektronická komunikačná sieť,

na trvale obývanom zastavanom území obce, na ktorom sa nezriaďuje samostatný

systém varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb (ďalej len "autonómny systém")

podľa § 3 ods. 1, varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb sa zabezpečuje

technickým prostriedkom podľa odseku 3 písm. a), c), d), e) alebo písm. f) (sieťou sirén,

domácimi rozhlasmi, miestnymi informačnými prostriedkami obcí, systémami

automatizovaného vyrozumenia alebo prostredníctvom verejných elektronických

komunikačných sietí), ktorý umožňuje prenos varovnej informácie z územne

príslušného varovacieho a vyrozumievacieho centra,

ovládanie sirén:

- diaľkové:

spustenie do 2 minút od aktivácie,

ovládanie min. 72 hodín od výpadku primárneho zdroja energie,

umožňuje výberové ovládanie,

možnosť pripojenia miestneho informačného prostriedku obce,

výberová distribúcia varovných textových informácií z varovacieho

a vyrozumievacieho centra na ich odvysielanie vo verejnej elektronickej

komunikačnej sieti,

- miestne,

- autonómne systémy varovania (pôsobia na území ohrozenom nebezpečnou látkou,

alebo na území ohrozenom vodnými dielami – zásah čela prielomovej vlny do

jednej hodiny),

systémom automatizovaného vyrozumenia sa zabezpečuje:

- prenos informácií medzi varovacími a vyrozumievacími centrami za účelom

varovania a vyrozumenia osôb,

- vyrozumenie osôb, ktoré plnia úlohy pri odstraňovaní následkov mimoriadnych

udalostí,

- vyrozumenie osôb o vyhlásení krízových stavov na území SR,

varovný signál musí byť doplnený slovnou informáciou (deň a hodina vzniku

mimoriadnej udalosti, zdroj a druh ohrozenia, veľkosť ohrozeného územia, základné

pokyny pre obyvateľov),

informačná služba CO sa zabezpečuje prostredníctvom pracovísk informačných miest

informačnej služby CO (sú vytvorené v rámci MV SR, okresného úradu v sídle kraja,

okresného úradu, úradu samosprávneho kraja, obce, právnickej osoby, podnikajúcej

fyzickej osoby),

v prílohe vyhlášky sú definované vlastnosti výstražného zvukového signálu prostriedkov

varovania.

Vyhláška MV SR č. 303/1996 Z. z. na zabezpečenie prípravy na CO v znení neskorších

predpisov (v znení vyhlášky č. 384/1998 Z. z. a vyhlášky č. 440/2007 Z. z., vyhlášky č. 75/2012 Z. z.):

predmet vyhlášky:

- stanovuje zásady prípravy jednotiek civilnej ochrany,

- upravuje podrobnosti prípravy obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú pomoc,

na poskytovanie prvej pomoci,

príprava na CO:

- cieľavedomý a sústavný proces teoretického a diferencovaného špeciálneho

školenia a praktického výcviku jednotiek civilnej ochrany,

- cieľavedomý a sústavný proces preventívno-výchovnej a propagačnej činnosti,

teoretického a praktického výcviku fyzických osôb na získanie vedomostí,

návykov a zručností na sebaochranu a pomoc iným v núdzi,

príprava jednotiek civilnej ochrany sa člení na:

- základný stupeň prípravy,

- stredný stupeň prípravy,

formy prípravy obyvateľstva na CO:

- informačná a poradenská služba,

- programy a relácie vysielané v rozhlase a v televízii,

- edičná a publikačná činnosť,

- preventívno-výchovná a propagačná činnosť v rámci podujatí CO (cvičenia,

výstavy, exkurzie, ...),

- teoretické školenia a odborné prípravy riadené okresným úradom,

- zverejňovanie informácií v elektronickej forme subjektmi, ktoré riadia

a vykonávajú prípravu obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú pomoc alebo

ktoré svojou podnikateľskou činnosťou môžu ohroziť život, zdravie a majetok

svojich zamestnancov alebo iných osôb.

Vyhláška MV SR č. 314/1998 Z . z. o podrobnostiach na zabezpečenie hospodárenia

s materiálom civilnej ochrany v znení neskorších predpisov (v znení vyhlášky č. 203/2002 Z. z., vyhlášky č. 414/2004 Z. z. a vyhlášky č. 441/2007 Z. z.):

predmet vyhlášky:

- rieši zásady obstarávania a správy centrálne zabezpečovaného (MV SR)

a ostatného materiálu CO (okresný úrad),

- určuje podmienky skladovania, ošetrovania, kontroly a používania materiálu CO,

materiál CO spravuje:

- MV SR, okresný úrad v sídle kraja, okresný úrad,

- obce, právnické a fyzické osoby, ktorým bol zapožičaný,

vyhláška konkrétne stanovuje:

- zásady evidencie materiálu CO vrátane jeho inventarizácie,

- podmienky skladovania materiálu CO (požiadavky na objekt, jeho vybavenosť,

skladovacie podmienky, vedenie evidencie a záznamov),

- zásady používania materiálu CO počas mimoriadnych situácií i v priebehu

prípravy,

- proces zabezpečovania a uskutočňovania skúšok a opráv materiálu CO,

- zásady kontrolnej činnosti,

- postup riešenia škôd na materiáli CO,

v prílohe vyhlášky sú podrobne zapracované:

- zoznamy centrálne zabezpečovaného materiálu CO,

- zásady skladovania jednotlivých druhov materiálu,

- postupy ošetrovania materiálu CO.

Vyhláška MV SR č. 599/2006 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výdavkoch na

civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu v znení neskorších

predpisov

(v znení vyhlášky č. 225/2007 Z. z. a vyhlášky č. 446/2007 Z. z. a vyhlášky č. 8/2012 Z. z.):

predmet vyhlášky:

- stanovuje zásady financovania činností uskutočňovaných v systéme CO na stupni

MV SR a okresného úradu,

je vykonávacím predpisom, ktorý upravuje výdavky na civilnú ochranu podľa § 5

zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov

(na financovaní civilnej ochrany sa v rozsahu ustanovenom v tomto zákone podieľajú aj

samosprávne kraje, obce, právnické osoby, fyzické osoby podnikatelia, a fyzické osoby,

ktoré vyrábajú, prepravujú, skladujú alebo manipulujú s nebezpečnými látkami v

množstvách ohrozujúcich život, zdravie alebo majetok),

výdavky na CO obyvateľstva vynakladané z prostriedkov štátneho rozpočtu:

- ministerstvom vnútra SR:

obstarávanie materiálu CO a hospodárenie sním,

prevádzka a údržba zariadení a prostriedkov IS CO,

administratívna činnosť,

náhrady škôd a odškodnenie,

- okresného úradu:

prevádzka a údržba zariadení CO,

zabezpečenie prípravy na CO,

organizovanie preventívnych opatrení,

hospodárenie s materiálom CO,

náhrady, mzdy a odmeny rôznym kategóriám pracovníkov, ako aj fyzickým

osobám.

- okresného úradu a obce sú ďalej:

na záchranné práce,

na evakuáciu,

za poskytnutie vecného prostriedku právnickou osobou alebo fyzickou

osobou,

za vecný prostriedok, ktorý okresný úrad alebo obec prevzala ako vecné

plnenie a ktorý nemožno vrátiť pre poškodenie alebo znehodnotenie,

na náhradu škody, ktorá vznikla vecným plnením právnickej osobe alebo

fyzickej osobe, ktorá poskytla vecné plnenie,

na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za účasť na osobných

úkonoch,

na odmenu za vykonávanie časovo obmedzených prác pre civilnú ochranu

súvisiacich s bezprostrednou ochranou života, zdravia a majetku,

na stravovanie a ubytovanie osoby, ktorá poskytla vecné plnenie alebo osobné

úkony,

za poskytnutie priestorov a prostriedkov na núdzové ubytovanie osôb

postihnutých mimoriadnou udalosťou a osôb, ktoré vykonávajú záchranné

práce,

na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku a cestovné náhrady člena

krízového štábu obvodného úradu a člena krízového štábu obce.

Vyhláška MV SR č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác

a organizovania jednotiek CO v znení neskorších predpisov (v znení vyhlášky č. 443/2007 Z. z.):

predmet vyhlášky:

- stanovuje zásady vytvárania a organizovania jednotiek CO,

- popisuje postup vykonávania záchranných prác počas mimoriadnych situácií,

- definuje sily a prostriedky, ktoré sú určené na vykonávanie záchranných prác,

záchranné práce:

- vykonávajú základné záchranné zložky IZS, ostatné záchranné zložky IZS, útvary

PZ a osoby povolané na osobné úkony,

- vykonávajú sa v súlade s charakterom konkrétnej MU (ich charakteristika je

uvedená v prílohe zákona),

- jednotlivé činnosti pri záchranných prácach sú uvedené v prílohe číslo 2,

- pri odstraňovaní následkov teroristických útokov a počas vojnových konfliktov je

nevyhnutné vykonávať rad špecifických činnosti, ktorých popis je uvedený v

prílohe číslo 3 a 4,

- sú riadené v súlade s konkrétnou situáciou a jej predpokladaným vývojom,

● MV SR, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad môžu do nižších stupňov riadenia

vysielať výjazdové skupiny:

- na zistenie rozsahu negatívnych dopadov mimoriadnej udalosti pred rozhodnutím

o vykonávaní záchranných prác,

- po náhlych zmenách situácie,

- pri hodnotení úspešnosti záchranných prác,

- v prípade poskytovania pomoci nižším stupňom riadenia,,

príkazy počas riadenia záchranných prác sú vydávané na rôznorodé činnosti, od

spohotovenia síl a prostriedkov, cez rozvinovanie pracovísk, stanovenie postupov

záchranných prác, nariadenie osobných úkonov a vecného plnenia, až po odvolanie

subjektov po skončení záchranných prác,

príkaz na vykonanie záchranných prác obsahuje:

- základnú charakteristiku MU,

- hlavné úlohy záchranných prác,

- úlohy jednotlivých zúčastnených subjektov,

- úlohy materiálno-technického zabezpečenia,

- určenie zásad riadenia (spojenie, hlásenia, miesta velenia),

záchranné práce sa riadia z miesta riadenia alebo zo záložného miesta riadenia. Ak to

situácia umožňuje, záchranné práce možno riadiť z miesta v blízkosti priestoru

ohrozenia alebo vzniku mimoriadnej udalosti:

- miesto riadenia je priestor upravený na riadenie záchranných prác dovtedy, kým

to dovolí vývoj situácie,

- ak situácia neumožňuje riadiť záchranné práce z miesta riadenia, riadenie sa

uskutočňuje zo záložného miesta riadenia (je priestor neohrozený mimoriadnou

udalosťou, upravený na riadenie záchranných prác),

zabezpečenie záchranných prác:

- zásobovanie vodou a potravinami,

- dodávky elektrickej energie na technologické procesy,

- zásobovanie PHM a náhradnými dielcami,

- materiál na zabezpečenie činnosti záchranných jednotiek,

- finančné zabezpečenie,

jednotky civilnej ochrany:

- členia sa na:

riadiace orgány (štáby),

odborné jednotky CO,

- vytvárajú ich obce, určené právnické osoby a podnikajúce fyzické osoby,

- za ich prípravu a materiálové zabezpečenie zodpovedajú poverené obce,

právnické osoby a podnikajúce fyzické osoby,

- časť jednotiek, určených pre potreby územia, určuje okresný úrad v spolupráci s

podnikateľmi a komplexne ich zabezpečuje,

- počty a druhy odborných jednotiek sa určujú s prihliadnutím na závery analýzy

územia,

- okresný úrad pri určovaní povinnosti vytvoriť záchranné jednotky prihliada najmä

na počet a kvalifikačné zloženie zamestnancov, na materiálne možnosti objektu,

na umiestnenie objektu, na opatrenia stanovené v pláne ochrany obyvateľstva a na

opatrenia spojené so zabezpečovaním plánu poskytovania pomoci,

- štáby plnia úlohy, ktoré im nariadi osoba zodpovedná za riadenie záchranných

prác,

odborné jednotky plnia úlohy pri záchranných prácach v súlade so svojím predurčením a

podľa vývoja mimoriadnej situácie. Rozdeľujú sa na:

- záchranné jednotky CO

- špeciálne jednotky CO,

- jednotky CO určené na činnosť evakuačných zariadení CO:

jednotky, ktoré plnia úlohy v územnom obvode okresného úradu alebo

okresného úradu v sídle kraja,

jednotky, ktoré plnia úlohy iba na území obcí,

môžu sa združovať do spoločných záchranných jednotiek CO, ktoré môžu pôsobiť aj

mimo vlastného územného obvodu,

kompetencie a úlohy štábu:

- pripravuje podklady a vypracúva návrh príkazu na vykonanie záchranných prác,

- riadi záchranné práce a nasadené jednotky,

- koordinuje činnosť záchranných jednotiek CO s IZS,

- pracuje s informáciami o priebehu záchranných prác,

- organizuje opatrenia podľa plánu ochrany obyvateľstva,

- kontroluje plnenie úloh a poskytuje pomoc odborným jednotkám pri vykonávaní

záchranných prác,

úlohy záchranných jednotiek v priebehu záchranných prác:

- vyslobodzujú zavalené osoby (vrátane zavalených ochranných stavieb),

- vytvárajú priechody a prejazdy v komunikáciách,

- vykonávajú technické opatrenia na prevenciu vzniku následných škôd,

- podieľajú sa na pomoci osobám postihnutým povodňami,

- podieľajú sa na vykonávaní špecifických činností (dezaktivácia, špeciálna očista,

dezinsekcia, deratizácia, ...),

- pomáhajú postihnutým osobám, sústreďujú ich a zabezpečujú ich odsun z

postihnutých oblasti,

- podieľajú sa na udržiavaní verejného poriadku v postihnutej oblasti,

- podieľajú sa na vytváraní podmienok na prežitie postihnutých osôb,

- podieľajú sa na prísune vody a ostatných produktoch nevyhnutných na prežitie

obyvateľstva v postihnutej oblasti,

úlohy špeciálnej jednotky CO v priebehu záchranných prác:

- podieľajú sa na hygienickej očiste, dezaktivácií a špeciálnej očiste osôb,

- odstraňujú nebezpečné látky z odevov a obuvi osôb v stanici na dekontamináciu

odevov,

- odstraňujú nebezpečné látky z povrchu motorových vozidiel v stanici na

dekontamináciu dopravných prostriedkov,

- pôsobia v stanici na vykonávanie hygienickej očisty,

- v chemickom laboratóriu uskutočňujú laboratórnu kontrolu vzoriek z

kontaminovaných miest,

- pôsobia v sklade materiálu CO,

- zabezpečujú prevádzku ochranných stavieb,

- podieľajú sa na riadení evakuácie,

spoločná jednotka CO:

- riadi ju veliteľ, ktorý je podriadený okresnému úradu,

- úlohy veliteľa pri záchranných prácach:

určuje úlohy a riadi záchranné práce,

určuje miesto riadenia a pracovné úseky jednotiek počas záchranných prác,

zodpovedá za organizáciu činnosti jednotky a využívanie pridelených

vecných prostriedkov,

organizuje súčinnosť s ostatnými záchrannými zložkami,

- úlohy veliteľstva spoločnej jednotky:

zisťuje druh a rozsah MU,

podieľa sa na vyznačení hranice ohrozenia,

stanovuje miesta sústredenia postihnutých osôb,

zisťuje stav zjazdnosti komunikácií a možnosť ich využitia počas

záchranných prác,

podieľa sa na hodnotení stavu poškodenia objektov,

organizuje spojenie a komplexne zabezpečenie záchranných prác,

dokumentácia na zabezpečenie záchranných prác (dokumenty riadenia, výkazové a

informačné dokumenty, pomocné dokumenty),

okresný úrad v sídle kraja, okresný úrad, obec a podnikateľ vedú v súvislosti s

organizovaním jednotiek CO predpísanú dokumentáciu:

- súhrnný prehľad o jednotkách CO vytvorených pre potreby územia (len okresný

úrad v sídle kraja),

- zámer vytvorenia jednotiek CO,

- rozhodnutia o povinnosti vytvoriť jednotky CO,

- karty CO podnikateľov a obcí,

- súhrnný prehľad o vytvorených jednotkách,

- prehľad o materiálnom a technickom vybavení jednotiek CO,

- dokumenty o určovaní osôb do jednotiek CO,

- prehľad o materiálnom a technickom vybavení jednotiek CO,

vyhláška tiež stanovuje :

- spôsob a obsah podávaných informácií,

- opatrenia na zabezpečenie činnosti jednotiek vykonávajúcich záchranné práce,

v prílohách je uvedená:

- charakteristika mimoriadnych udalostí,

- obsah činnosti pri vykonávaní záchranných prác,

- špecifické podmienky a charakter vykonávania záchranných prác počas

ozbrojeného konfliktu,

- špecifické podmienky a charakter vykonávania záchranných prác pri teroristickom

útoku,

- odporúčaná organizačná štruktúra jednotiek CO,

- materiál CO na plnenie úloh jednotkami CO,

Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona

č. 562/2005 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z. a zákona č. 199/2009 Z.

z., zákona č. 37/2014 Z. z.):

zákon upravuje podmienky na ochranu života a zdravia fyzických osôb, majetku

a životného prostredia pred požiarmi,

vymedzuje základné termíny a popisuje ich pojmami (požiar, požiarno-technické

zariadenia, preventívna protipožiarna prehliadka, hasičská stanica hasičská zbrojnica,

zásah, vojenské objekty),

ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku ochrany pred požiarmi

a hasičských jednotiek pri vykonávaní záchranných prác pri požiaroch, živelných

pohromách a iných mimoriadnych udalostiach,

definuje výkon štátnej správy na úseku ochrany pre požiarmi a výkon štátneho

požiarneho dozoru.

Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov

(v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákona č. 666/2002 Z. z., zákona č. 424/2003 Z. z., zákona

č. 451/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 180/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z.

z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 729/2004 Z. z., zákona č.

561/2005 Z. z., zákona č. 491/2006 Z. z., zákona č. 327/2007 Z .z., zákona č. 330/2007 Z. z.,

zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 82/2009 Z. z. a zákona

č.199/2009 Z. z., zákona č. 37/2014 Z. z.):

zákon bol prijatý s celým komplexom zákonov, ktoré upravovali reformu verejnej

správy,

upravuje zriadenie, postavenie a úlohy, organizáciu a riadenie Hasičského

a záchranného zboru,

tento zákon upravuje aj štátnu službu a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom,

zmenami a so skončením štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru,

úlohou HaZZ je mimo iného poskytovať pomoc v prípade ohrozenia života a zdravia

osôb a majetku právnických osôb, ako aj životného prostredia, poskytovať pomoc

a vykonávať záchranné práce pri haváriách, živelných pohromách a podieľať sa na

poskytovaní pomoci pri iných mimoriadnych udalostiach,

hasičský a záchranný zbor je súčasťou hlavných zložiek integrovaného záchranného

systému.

Zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov

(v znení zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 567/2005 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona

č. 519/2007 Z. z. a zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z.) :

predmetom zákona:

- je zriadenie, postavenie a úlohy Horskej záchrannej služby, ako profesionálnej

záchrannej inštitúcie na záchranu ľudských životov v horách a špecifickú prácu

v horskom teréne,

- práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v súvislosti s bezpečnosťou

osôb v horských oblastiach a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto

zákonom,

- je zriadenie a definovanie postavenia Národnej asociácie horských vodcov SR,

- sú povinnosti a oprávnenia prevádzkovateľa lyžiarskej trate a prevádzkovateľa

zariadenia určeného na osobnú lanovú dopravu,

záchrannou činnosťou sa tu rozumie vyhľadávanie a vyslobodzovanie ľudí v tiesni,

poskytovanie prvej pomoci zraneným osobám a ich preprava k najbližšiemu

dopravnému prostriedku zdravotníckeho zariadenia, prípadne do zdravotníckeho

zariadenia a môže ju vykonávať len osoba s odbornou a zdravotnou spôsobilosťou,

stanovuje územnú pôsobnosť Horskej záchrannej služby,

Horská záchranná služba organizuje a vykonáva záchrannú činnosť pri záchrane osôb

a to najmä v súčinnosti s leteckou záchrannou zdravotnou službou,

HZS plní úlohy v rámci IZS,

zamestnanec horskej záchrannej služby je oprávnený vstupovať a vchádzať dopravnými

prostriedkami HZS bez osobitného povolenia do horskej oblasti, používať špecifické

prostriedky a zariadenia, prekročiť štátnu hranicu, vydávať pokyny týkajúce sa

bezpečnosti osôb v horskom teréne, nahliadať do knihy vychádzok a výstupov,

vyžadovať v osobitných prípadoch preukázanie totožnosti,

osoby, ktoré sa nachádzajú v horskej oblasti, sú povinné, dodržiavať pokyny horskej

služby, neohrozovať vlastný život, ani život iných, hlásiť poškodenie zdravia, prípadne

nezvestnosť osoby, zapisovať sa do knihy vychádzok a výstupov, uhradiť náklady na

pátranie,

záchrannú činnosť v horských oblastiach môžu vykonávať len osoby s odbornou

spôsobilosťou,

horská služba spolupracuje s rôznymi občianskymi združeniami, vykonáva školenie

dobrovoľných záchranárov, zabezpečuje materiálno-technické vybavenie pre

dobrovoľníkov, podporuje činnosť občianskych združení vykonávajúcich záchrannú

činnosť.

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(v znení zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 350/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona

č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z. a zákona č. 662/2007

Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z.):

predmetom právnej úpravy je:

- úprava zásad poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

- práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej

starostlivosti,

- výkon štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti,

vymedzenie niektorých základných pojmov na úseku zdravotnej starostlivosti

(zdravotná starostlivosť, zdravotný výkon, zdravotná dokumentácia, prevencia,

dispenzarizácia, diagnostika, liečba, liečebný režim, ošetrovateľský proces,

ošetrovateľská prax, ...),

stanovuje katalóg zdravotných výkonov,

formy poskytovania zdravotnej starostlivosti:

- ambulantná starostlivosť (všeobecná, špecializovaná, špecializovaná iná,

záchranná zdravotná služba)

- ústavná starostlivosť,

- lekárenská starostlivosť,

- ošetrovateľská starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

každý má právo na výber zdravotnej starostlivosti s výnimkou:

- osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,

- žiadateľa o azyl,

- osoby, ktorým poskytovateľa zdravotnej starostlivosti určil služobný orgán alebo

služobný úrad ako príslušníkom:

Ozbrojených síl SR,

Policajného zboru,

Slovenskej informačnej služby,

Národného bezpečnostného úradu,

Zboru väzenskej a justičnej správy,

Horskej záchrannej služby,

Hasičského a záchranného zboru, ak takejto osobe určil poskytovateľa

služobný orgán alebo služobný úrad.

pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo na:

- ochranu dôstojnosti, svojej telesnej integrity a psychickej integrity,

- informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu,

- informácie o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej

starostlivosti, o možnostiach voľby a rizikách odmietnutia zdravotnej

starostlivosti,

- odmietnutie zdravotnej starostlivosti, okrem výnimočných prípadov,

- rozhodnutie o svojej účasti na výučbe alebo na biomedicínskom výskume,

- odmietnutie odoberania a prenosu orgánov,

- zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu

s výnimkou špecifických prípadov,

- zmiernenie utrpenia,

- humanitný, etický a dôstojný prístup zdravotníckych pracovníkov,

každý je povinný poskytnúť alebo sprostredkovať nevyhnutnú pomoc každej osobe,

ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí známky závažnej poruchy zdravia, ak tým

závažným spôsobom neohrozí svoj život alebo zdravie,

trestný čin neposkytnutia pomoci- §177,178 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.

- kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na

zdraví, neposkytne potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre

seba alebo iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky,

- kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na

zdraví, neposkytne potrebnú pomoc, hoci je podľa povahy svojho zamestnania

povinný takú pomoc poskytnúť, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až

tri roky,

- § 178- vodič, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytne osobe,

ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť

bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri

roky,

osoba, ktorá má prenosnú chorobu, je povinná:

- zabrániť prenosu choroby na inú osobu,

- označiť ošetrujúcemu lekárovi zdroj nákazy,

- určiť okruh osôb, na ktoré mohol prenosnú chorobu preniesť,

piata časť tohto zákona upravuje postup pri úmrtí:

- oznámenie úmrtia: každý, kto sa dozvedel o úmrtí mimo zdravotníckeho

zariadenia alebo našiel mŕtve telo, je povinný túto skutočnosť bezodkladne

oznámiť najbližšiemu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, to neplatí, ak

oznámil túto skutočnosť útvaru Policajného zboru alebo ošetrujúcemu lekárovi,

po určení smrti lekárom alebo konzíliom je možné na mŕtvom tele vykonať len úkony

stanovené zákonom,

pri ochrane dôverných údajov v zdravotníckych informačných systémoch postupujú ich

prevádzkovatelia podľa osobitných predpisov,

výkon štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti zabezpečujú:

- Ministerstvo zdravotníctva SR – ako ústredný orgán štátnej správy na úseku

zabezpečovania zdravotnej starostlivosti,

- samosprávny kraj – ako prenesený výkon štátnej správy v otázkach

zabezpečovania zdravotnej starostlivosti na úrovní miestnej správy,

v prílohe zákona je stanovená štruktúra diagnóz (skupinu V tvoria poranenia pri

dopravných nehodách, skupinu W zranenia, skupinu X poškodenie ohňom, skupinu Y

napadnutiu tupým predmetom, skupinu Y35 zákonný zákrok s použitím strelnej zbrane,

skupinu Y36 zranenia v dôsledku vojnových operácií, ...); prvá správa pre prípady

hlásenia závažnej nežiaducej reakcie alebo závažnej nežiaducej udalosti; spoločná

záverečná správa o závažných nežiaducich reakciách alebo závažných nežiaducich

udalostiach; národný transplantačný register; zoznam preberaných právne záväzných

aktov Európskej únie; vzor poučenia a písomného informačného súhlasu pacienta podľa

§ 6 zákona č. 576/2004 Z. z..

Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene

a doplnení niektorých zákonov

predmetom právnej úpravy je:

- úprava organizácie a výkon verejného zdravotníctva,

- vykonávanie prevencie ochorení a iných porúch zdravia,

- zriaďovanie a činnosť komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti,

- požiadavky na zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky,

- požiadavky na radiačnú ochranu,

- opatrenia orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pri

mimoriadnych udalostiach,

- povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji

verejného zdravia,

- výkon štátneho zdravotného dozoru,

- priestupky a iné správne delikty na úseku verejného zdravotníctva,

zákon popisuje niektoré základné termíny (karanténne opatrenia, rádioaktívna

kontaminácia, kontrolované pásmo, epidémia, riziko, riadenie rizika, radiačná ochrana,

...),

Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych

pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov

(v znení zákona č. 720/2004 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona

č. 282/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 18/2007 Z. z.,

zákona č. 272/2007 Z. z., zákona č. 464/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č.

653/2007 Z. z., zákona č. 284/2008 Z. z., zákona č. 447/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z.,

zákona č. 560/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z. a zákona č. 214/2009 Z. z., zákona č.

185/2014 Z. z.):

predmetom právnej úpravy je:

- úprava zásad poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

- stanovenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania vrátane predpokladov

vzdelania a činnosti stavovských organizácií v zdravotníctve, práva a povinnosti

člena komory,

- dozor nad dodržiavaním povinností a sankcie za porušenie povinností

ustanovených týmto zákonom,

- vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov.

poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je:

- fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na

základe povolenia podľa § 11 alebo povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so

zdravotníckymi pomôckami podľa osobitného predpisu alebo živnostenského

oprávnenia podľa osobitného predpisu,

- fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na

výkon samostatnej zdravotníckej praxe,

- podnikajúca fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú

starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných

kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa osobitného

predpisu,

MZ SR vydáva povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby

(ambulancia rýchlej lekárskej pomoci, ambulancia rýchlej zdravotnej pomoci,

ambulancia rýchlej lekárskej pomoci s vybavením mobilnej intenzívnej jednotky,

ambulancia vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby), špecializovanej nemocnice,

zariadenia biomedicínskeho výskumu, tkanivového zariadenia, biobanky, referenčného

laboratória,

stanovuje povinnosti poskytovateľa zdravotnej služby a zdravotníckeho pracovníka,

§ 79, odsek 2 stanovuje povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bezodkladne

oznámiť prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu:

- pokusy o samovraždu a samovraždy, prípadne podozrenie na zavinenie inej osoby,

- osoby zranené strelnou zbraňou,

- osoby prijate do ústavnej starostlivosti, ktorých totožnosť nie je možné určiť,

- opustenie zdravotníckeho zariadenia bez súhlasu poskytovateľa osobou, ktorá

vzhľadom na svoj zdravotný stav ohrozuje seba alebo svoje okolie,

povinnosti zdravotníckeho pracovníka:

- poskytovať bez meškania prvú pomoc každej osobe, ak by bez takejto pomoci bol

ohrozený jej život alebo bolo ohrozené jej zdravie, a ak je to nevyhnutné,

zabezpečiť podľa potreby ďalšiu odbornú zdravotnú starostlivosť,

- sústavne sa vzdelávať,

- oznámiť údaje na zápis do registra a oznamovať zmenu údajov,

- do 31. januára príslušného kalendárneho roka zaplatiť poplatok za vedenie

registra,

- vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi a s etickým kódexom,

- do 30 dní po skončení štvrťroka ministerstvu zdravotníctva oznámiť:

výšku peňažných a nepeňažných príjmov prijatých od držiteľa

povolenia na výrobu liekov, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu

liekov, držiteľa registrácie humánneho lieku alebo prijatých

prostredníctvom tretej osoby,

meno a priezvisko alebo obchodné meno osoby podľa prvého bodu,

meno a priezvisko zdravotníckeho pracovníka,

adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom zdravotnícky pracovník

poskytuje zdravotnú starostlivosť,

účel poskytnutia príjmov podľa prvého bodu,

- dodržiavať ďalšie povinnosti ustanovené osobitným predpisom,

- chrániť elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka pred zničením,

poškodením, stratou, odcudzením a zneužitím,

- oznámiť bezodkladne stratu, odcudzenie alebo zničenie elektronického preukazu

zdravotníckeho pracovníka národnému centru,

- uviesť v žiadosti o vydanie elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka

pravdivé a úplné údaje a ich správnosť potvrdiť svojím podpisom,

- počas krízovej situácie vykonať povinnosť uloženú príslušnými orgánmi na

zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti,

- podrobiť sa opakovanému posúdeniu zdravotnej spôsobilosti u poskytovateľa,

ktorého určil orgán príslušný na vydanie povolenia, ak ide o zdravotníckeho

pracovníka vykonávajúceho zdravotnícke povolanie podľa § 3 ods. 4 písm. b) až

e) a o zdravotníckeho pracovníka, ktorý je spoločníkom obchodnej spoločnosti,

ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, a v tejto poskytuje zdravotnú

starostlivosť,

- zachovávať mlčanlivosť v medziach stanovených týmto zákonom,

- povinnosť zachovávať mlčanlivosť nie je dotknutá zákonom uloženou

povinnosťou oznamovať.

Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení

niektorých zákonov:

(v znení zákona č. 244/2012 Z. z., zákona č. 459/2012 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona

č. 459/2012 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z. a zákona č. 185/2014 Z. z.):

predmetom právnej úpravy je:

- ustanovenie podmienok na zaobchádzanie s liekmi a veterinárnymi liekmi,

- ustanovenie podmienok na zaobchádzanie so zdravotníckymi podmienkami,

- stanovenie požiadaviek na skúšanie liekov,

- určenie požiadaviek na uvádzanie liekov na trh,

- uvádzanie zdravotníckych pomôcok na trh alebo do prevádzky,

- zabezpečovanie a kontrola kvality, účinnosti a bezpečnosti liekov

a zdravotníckych pomôcok,

- práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb na úseku farmácie,

- stanovenie úloh štátnej správy a samosprávy na úseku farmácie,

stanovuje základné pojmy na úseku farmácie a zaobchádzania s liekmi, (farmácia, liek,

homeopatický liek, humánny liek, veterinárny liek, zaobchádzanie s liekmi, nedovolené

zaobchádzanie s liekmi, zdravotnícka pomôcka...)

stanovuje podmienky štátnej správy vo veciach farmácie,

štátnu správu vo veciach farmácie vykonávajú:

- MZ SR,

- Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR,

- Štátny ústav pre kontrolu liečiv,

štátny ústav je orgánom štátnej správy na úseku humánnej farmácie a drogových

prekurzorov. Štátny ústav je rozpočtová organizácia. Na jeho čele je riaditeľ, ktorého

vymenúva a odvoláva minister zdravotníctva.

štátnu správu na úseku veterinárnej farmácie vykonávajú:

- MP SR,

- štátna veterinárna a potravinová správa,

- regionálne veterinárne a potravinové správy,

- ústav kontroly veterinárnych liečiv.

Oznámenie MZ SR o vydaní výnosu z 11. marca 2009 č. 10548/2009 - OL, ktorým sa

ustanovujú podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe č. 98/2009 Z. z.:

výnos upravuje podrobnosti o požiadavkách na personálne vybavenie operačného

strediska záchrannej zdravotnej služby a zásahových skupín príslušného typu

ambulancie záchrannej služby,

upravuje špecifické materiálno-technické vybavenie jednotlivých typov ambulancií z

formálneho aj obsahového hľadiska, ktoré rešpektuje poznatky a skúsenosti z praxe

a úroveň technického pokroku,

upravuje problematiku leteckej záchrannej služby,

obsahuje vzor záznamu o zhodnotení zdravotného stavu postihnutej osoby,

ustanovuje podrobnosti o nehode s hromadným postihnutím osôb, ako aj vzor triediacej

karty.

Zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č.

387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu

v znení neskorších predpisov

(v znení zákona č. 204/2013 Z. z.):

predmetom právnej úpravy zákona:

- ustanovenie úloh subjektom hospodárskej mobilizácie,

- stanovenie pôsobnosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy,

miestnych orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a obcí,

- stanovenie povinnosti právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov a práva

a povinnosti fyzických osôb na úseku hospodárskej mobilizácie,

- úprava podmienok na zabezpečenie potrieb nevyhnutných na prežitia obyvateľstva

a na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov

a ostatných zložiek počas krízovej situácie,

zákon vymedzuje základné pojmy používané v systéme hospodárskej mobilizácie,

(krízový plán, krízové plánovanie, životne dôležitý výrobok, životne dôležitý tovar,

životne dôležitý zdroj, organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov, mimoriadne

regulačné opatrenie, organizácia sociálneho zabezpečenia, evidencia ľudských zdrojov,

evidencia vecných prostriedkov a rad ďalších),

stanovuje zásady určovania subjektov hospodárskej mobilizácie, ktorými sú:

- ústredný orgán štátnej správy,

- okresný úrad,

- obec,

- podnikateľ, alebo rozpočtová organizácia, príspevková organizácia, verejná

vysoká škola, alebo nezisková organizácia, poskytujúca všeobecné prospešné

služby (rozhodnutím ústredného orgánu alebo písomným príkazom vedúceho

ústredného orgánu, ak vznikla krízová situácia) – stanovuje sa rozhodnutím alebo

písomným príkazom,

- Národná banka Slovenska,

- Rozhlas a televízia Slovenska,

- Sociálna poisťovňa,

- Štátna pokladnica,

- úrad samosprávneho kraja,

vymedzuje opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktorými je krízové plánovanie a rad

konkrétnych činnosti nevyhnutných na podporu procesu riešenia krízových javov

(organizácia výroby a služieb, regulácia rozvodu a spotreby energií, uchovanie

výrobných schopností, pracovná povinnosť, vecné plnenie, ochrana objektov osobitnej

dôležitosti a ďalších dôležitých objektov, ochrana životne dôležitých zdrojov,

vykonávanie bankových služieb spojených s finančným zabezpečením, organizácia

dodávok pohonných hmôt, ...),

stanovuje úlohy orgánom štátnej správy na úseku hospodárskej mobilizácie s dôrazom

na MH SR, MO SR, MV SR, MZ SR, MF SR, MPSVR SR,

podrobne rozpracováva úlohy okresných úradov,

stanovuje úlohy orgánom územnej samosprávy a obciam na úseku hospodárskej

mobilizácie, pričom podrobne rozpracováva pôsobnosť a úlohy vyšších územných

celkov, ktoré v predchádzajúcom zákone chýbali,

stanovuje povinnosti obce, ako subjektu hospodárskej mobilizácie (vedie súbor

informácií v informačnom systéme hospodárskej mobilizácie alebo vo vlastnom

informačnom produkte podľa pokynov ministerstva hospodárstva),

stanovuje povinnosti a práva právnickým osobám a podnikajúcim fyzickým osobám na

úseku hospodárskej mobilizácie,

subjekt hospodárskej mobilizácie získava, spracováva a uchováva osobné údaje

zamestnancov,

stanovuje tiež povinnosti fyzických osôb počas krízovej situácie a vymedzuje fyzické

osoby, na ktoré sa uvedené povinnosti nevzťahujú,

stanovuje náhrady odmeňovania za pracovnú povinnosť, náhrady za vecné plnenie, ako

aj ďalšie náhrady škôd,

upravuje aj správne delikty a priestupky pri vykonávaní opatrení hospodárskej

mobilizácie,

v zákone sú tiež čiastkové zmeny zákona č.387/2002 Z .z. y.

Vyhláška MH SR č. 13/2008 Z. z. o podrobnostiach výdavkov na hospodársku

mobilizáciu z prostriedkov štátneho rozpočtu:

vyhláška stanovuje štruktúru oprávnených výdavkov subjektov hospodárskej

mobilizácie z prostriedkov štátneho rozpočtu (od nákupu pozemkov, objektov, výstavby

objektov, nákupu strojov a zariadení, cez rôzne služby, poistenie, financovanie

pracovných ciest až po náhrady škôd pri úrazoch spojených s plnením úloh hospodárskej

mobilizácie),

podrobnejšia špecifikácia výdavkov podľa odseku 1 je uvedená v prílohe vyhlášky.

Zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon)

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(v znení zákona č. 238/2006 Z. z., zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 94/2007 Z. z., zákona č.

335/2007 Z. z. a zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 143/2013 Z. z.):

predmetom právnej úpravy zákona:

- sú podmienky mierového využívania jadrovej energie,

- sú podmienky výkonu štátnej správy na úseku jadrovej bezpečnosti,

- je kategorizácia jadrových materiálov a určenie podmienok nakladania s nimi

vrátane nakladania s jadrovým odpadom,

- sú podmienky jadrovej bezpečnosti a systém havarijnej pripravenosti,

- práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri mierovom využívaní

jadrovej energie,

vymedzuje základné pojmy súvisiace s predmetnou problematikou (jadrová bezpečnosť,

jadrové zariadenie, havarijná pripravenosť, preprava rádioaktívnych materiálov,

rádioaktívny odpad, využitie jadrovej energie, ...),

konštatuje, že jadrovú energiu je možné využívať len na mierové účely a v súlade

s medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná,

pri využívaní jadrovej energie musí byť prednostne kladený dôraz na bezpečnostné

aspekty pred všetkými ostatnými aspektmi takýchto činnosti,

stanovuje zásady štátnej správy, štátneho dozoru a pôsobnosť Úradu jadrového dozoru,

jadrovú energiu je možné využívať len na základe súhlasu a povolenia vydaného

Úradom jadrového dozoru vydaného fyzickej alebo právnickej osobe,

súhlas na vývoz alebo dovoz jadrových materiálov a ďalších súvisiacich produktov

vydáva Úrad jadrového dozoru na základe písomnej žiadosti,

preprava jadrového materiálu sa uskutočňuje v súlade s podmienkami stanovenými

zákonom.

Zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencií závažných priemyselných havárií v znení neskorších

predpisov

(v znení zákona 525/2003 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z. a zákona č.277/2005 Z. z., zákona č.

345/2013 Z. z.):

predmetom právnej úpravy zákona:

- je ustanovenie podmienok a postupu pri prevencii závažných priemyselných

havárií v podnikoch s prítomnosťou vybraných nebezpečných látok,

- stanovenie zásad zaraďovania právnických osôb do skupiny A a B z pohľadu

možného ohrozenia nebezpečnými látkami, a na pripravenosť na ich zdolávanie a

na obmedzovanie ich následkov na život a zdravie ľudí, životné prostredie a

majetok v prípade ich vzniku,

- zásady spracovania havarijného plánu a bezpečnostnej správy,

zákon ustanovuje podmienky pripravenosti a zdolávania závažných priemyselných

havárií a obmedzovania ich následkov na život a zdravie ľudí, životné prostredie

a majetok v prípade ich vzniku,

tento zákon sa nevzťahuje na:

- na vojenské objekty a zariadenia,

- budovy a zariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

- na nebezpečenstvá majúce pôvod v ionizujúcom žiarení,

- na prepravu vybraných nebezpečných látok cestnou dopravou, železničnou

dopravou, vodnou dopravou a leteckou dopravou,

- na prepravu nebezpečných látok v potrubiach,

- na podniky, ktoré vykonávajú vyhľadávanie, prieskum, ťažbu a úpravu nerastov v

hlbinných baniach a lomoch,

- na skládky odpadov,

upravuje kategorizáciu podnikov, prevenciu závažných priemyselných havárií,

pripravenosť na zdolávanie závažných priemyselných havárií, informovanie a účasť

verejnosti, zhromažďovanie údajov, orgány štátnej správy a ich pôsobnosť a

zodpovednosť za porušenie povinností,

zriaďuje sa informačný systém prevencie závažných priemyselných havárií (ďalej len

„informačný systém“) na zabezpečenie zhromažďovania údajov a poskytovania

informácií o prevencii závažných priemyselných havárií, ktorý je súčasťou štátneho

informačného systému,

- informačný systém obsahuje register podnikov, register odborne spôsobilých osôb,

register autorizovaných osôb, register závažných priemyselných havárií,

informácie o plánovaných a vykonaných kontrolách,

- informačný systém prevádzkuje a jeho obsah sprístupňuje ministerstvo,

štátnu správu na úseku prevencie závažných priemyselných havárií podľa tohto zákona

vykonávajú:

- Ministerstvo životného prostredia SR,

- Ministerstvo vnútra SR,

- Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR,

- Slovenská inšpekcia životného prostredia,

- okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady,

- orgány inšpekcie práce,

- orgány štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi vrátane orgánov

vykonávajúcich štátny požiarny dozor,

- orgány štátnej správy na úseku civilnej ochrany,

- orgány na ochranu zdravia a štátne zdravotné ústavy,

- orgány štátnej banskej správy,

prevádzkovateľ podniku je povinný predložiť stanovené údaje orgánom, ktoré podľa

zákona č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 13 až 16 spracovávajú plány

ochrany obyvateľstva a na požiadanie tohto orgánu spolupracovať na vypracovaní plánu

ochrany obyvateľstva v záujme potrebnej previazanosti havarijného plánu a plánu

ochrany obyvateľstva,

zákon novelizuje i zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení

neskorších predpisov v tom, že okresný úrad zabezpečí najmenej raz za tri roky

precvičenie, prehodnotenie a podľa potreby aj zmenu alebo doplnenie plánu ochrany

obyvateľstva zahŕňajúceho možné závažné priemyselné havárie v podnikoch príslušnej

kategórie podľa § 4 zákona č.261/2002 Z. z.

Vyhláška MŽP SR č. 489/2002 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona

o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

vyhláška stanovuje podrobnosti:

- o náležitostiach oznámenia o zaradení podniku,

- o hodnotení rizika závažných priemyselných havárií,

- o prevencií závažných priemyselných havárií,

- o odborne spôsobilých osobách na úseku prevencie závažných priemyselných

havárií,

- o obsahu a vykonávaní školenia a výcviku zamestnancov podnikov kategórie

A a B,

- o autorizácii právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb overujúcich

odbornú spôsobilosť,

- o obsahu informácií pre verejnosť,

- ako aj o spôsobe plnenia oznamovacej povinnosti a o písomných správach

a informáciách,

v prílohách sú stanovené zásady predbežného odhadu rizika, požiadavky na

bezpečnostný riadiaci systém, obsah informácie pre dotknutú verejnosť, oznámenie

o vzniku závažnej priemyselnej havárie, ako aj rad formalizovaných tlačív.

Vyhláška MŽP SR č. 490/2002 Z. z. o bezpečnostnej správe a o havarijnom pláne:

predmetom právnej úpravy je úprava podrobnosti:

- o bezpečnostnej správe,

- o odôvodnených prípadoch na povolenie výnimky z rozsahu bezpečnostnej správy,

- o obsahu havarijných plánov, o ich vypracúvaní, precvičovaní a prehodnocovaní,

ako aj o oboznamovaní zamestnancov podniku a ďalších osôb s ním,

- o zabezpečovaní prostriedkov na zdolávanie závažných priemyselných havárií,

bezpečnostná správa:

- podáva komplexnú charakteristiku podniku umožňujúcu získať celkovú predstavu

o jeho zameraní, umiestnení, činnostiach, o reálnych nebezpečenstvách, ako aj

o službách, zariadeniach a opatreniach na bezpečnú prevádzku, prevenciu

závažných priemyselných havárií a pripravenosť na ich zdolávanie vrátane väzieb

medzi jednotlivými časťami podniku alebo zariadeniami, ich vzájomného

ovplyvňovania a vzťahu k okoliu,

- obsah bezpečnostnej správy (informácie o podniku, opis okolia a životného

prostredia, nebezpečné látky v podniku, činnosť rizikových zariadení, spoľahlivosť

zariadení a prevencia závažných priemyselných havárií, zdroje rizík závažných

priemyselných havárií, pripravenosť na zdolávanie závažných priemyselných

havárií a podklady na spracovanie plánu ochrany obyvateľstva,

- výnimky z rozsahu bezpečnostnej správy,

havarijný plán:

- je prehľadný, stručný a zrozumiteľný ucelený súbor písomnej a grafickej

dokumentácie na ochranu pred vznikom závažných priemyselných havárií a ich

zdolávanie, ktorý sa skladá z všeobecnej, pohotovostnej a operatívnej časti,

- všeobecná časť havarijného plánu obsahuje základné údaje o podniku a špecifické,

ktoré popisujú zariadenia s nebezpečnými látkami a činnosťami,

- pohotovostná časť havarijného plánu popisuje činnosti spojené s likvidáciou

následkov priemyselnej havárie, od plánu vyrozumenia, vyhlásenia poplachu, až

po pokyny na správanie sa zamestnancov a iných osôb v areáli počas závažnej

priemyselnej havárie,

- operatívna časť havarijného plánu obsahuje scenáre závažných priemyselných

havárií,

- vyhláška ďalej obsahuje zásady vypracúvania havarijného plánu, oboznamovania

s ním, jeho precvičovania, prehodnocovania a aktualizácie,

- obsahuje tiež prostriedky na zdolávanie závažných priemyselných havárií a zásady

ich používania,

v piatich prílohách sú popísané a vysvetlené zásady a kroky, ale aj obsah bezpečnostnej

správy a havarijného plánu.

Vyhláška MŽP SR č. 100/2005 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní

s nebezpečnými látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení

mimoriadneho zhoršenia vôd:

vyhláška upravuje podrobnosti:

- o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,

- o náležitostiach plánov preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku

neovládateľného úniku nebezpečných látok do životného prostredia a na postup

v prípade ich úniku (havarijný plán),

- o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia kvality vôd alebo mimoriadneho

ohrozenia kvality vôd,

zaobchádzanie s nebezpečnými látkami je možné len v stavbách a zariadeniach (ťažobné

objekty, sklady, čerpacie stanice, ...), ktoré spĺňajú vyhláškou predpísané podmienky

(stabilnosť, nepriepustnosť, odolnosť, ako aj ďalšie špecifické požiadavky),

práca s nebezpečnými látkami nemôže ohrozovať vodné zdroje,

preventívne opatrenia v určených stavbách (vykonávanie skúšok tesnosti, aktualizovanie

prevádzkových poriadkov, inštruktáže obsluhy, monitorovanie, vedenie záznamov

o skúškach, vyčistenie stavieb a zariadení po vykonaní činností,

návrh havarijného plánu je potrebné pred schválením Slovenskou inšpekciou životného

prostredia prerokovať so správcom vodných tokov, prípadne s prevádzkovateľom

verejnej kanalizácie,

postup inšpekcie pri riešení mimoriadneho zhoršenia kvality vôd,

v prílohe sú stanovené náležitosti a zásady spracovania havarijného plánu.

Zákon č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí

na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon)

predmet zákona:

­ stanovuje podmienky, klasifikácie, testovania látok, označovania, balenia

chemických látok a chemických zmesí, kartu bezpečnostných údajov, zásady

správnej laboratórnej praxe, podmienky uvedenia látok a zmesí na trh, podmienky

uvedenia detergentov na trh, podmienky dovozu a vývozu vybraných

nebezpečných látok a vybraných nebezpečných zmesí, práva a povinnosti

výrobcov, dovozcov, následných užívateľov a dodávateľov látok a zmesí, ako aj

pôsobnosť orgánov štátnej správy, kontrolu a dohľad nad dodržiavaním tohto

zákona,

­ zákon sa nevzťahuje na látky a zmesi uvedené v osobitných predpisoch.

Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a niektorých zákonov

(v znení zákona č. 391/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 382/2013 Z. z., zákona

č. 107/2007 Z. z. a zákona č. 102/2014 Z. z.):

zákon definuje stav núdze v elektroenergetike ako náhly nedostatok alebo hroziaci

nedostatok energie, zmena frekvencie v sústave nad alebo pod úroveň určenú pre

technické prostriedky zabezpečujúce automatické odpájanie zariadení od sústavy

v súlade s technickými podmienkami prevádzkovateľa prenosovej sústavy podľa § 19

zákona č. 251/2012 Z. z. alebo prerušenie paralelnej prevádzky prenosových sústav,

ktoré môže spôsobiť významné zníženie alebo prerušenie dodávok elektriny alebo

vyradenie energetických zariadení z činnosti alebo ohrozenie života a zdravia ľudí na

vymedzenom území alebo na časti vymedzeného územia v dôsledku

- mimoriadnych udalostí a krízovej situácie,

- opatrení hospodárskej mobilizácie,

- havárií na zariadeniach pre výrobu, prenos a distribúciu elektriny aj mimo

vymedzeného územia,

- ohrozenia bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky sústavy,

- nedostatku zdrojov energie,

- teroristického činu, § 20 zákona č. 251/2012 Z. z.

zákon zároveň ustanovuje spôsob vyhlásenia stavu núdze a zodpovednosť za

realizovanie vyhlásených opatrení,

štátnu správu v energetike vykonáva:

- Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky,

- Úrad pre reguláciu sieťových odvetví,

- Štátna energetická inšpekcia.

Vyhláška MH SR č. 416/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pri

uplatňovaní obmedzujúcich opatrení pri stave núdze a o opatreniach zameraných na

odstránenie stavu núdze v elektroenergetike a podrobnosti o postupe pri vyhlasovaní

krízovej situácie a jej úrovne, o vyhlasovaní obmedzujúcich opatrení v plynárenstve pre

jednotlivé kategórie odberateľov plynu, o opatreniach zameraných na odstránenie

krízovej situácie a o spôsobe určenia obmedzujúcich opatrení v plynárenstve a opatrení

zameraných na odstránenie krízovej situácie:

obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike na vymedzenom území alebo na časti

vymedzeného územia vyhlasuje a odvoláva dispečing prevádzkovateľa prenosovej

sústavy vo verejnoprávnych hromadných oznamovacích prostriedkoch a následným

telefonickým oznámením odberateľom pripojeným do prenosovej sústavy

a dispečingom prevádzkovateľov distribučných sústav,

obmedzujúce opatrenia elektroenergetike sú uplatňované ako plán obmedzovania

spotreby, havarijný vypínací plán a frekvenčný plán,

obdobným spôsobom sa postupuje aj pri vyhlasovaní stavu núdze v plynárenstve,

obmedzujúce opatrenia v plynárenstve vyhlasuje a odvoláva na vymedzenom území

alebo na časti vymedzeného územia prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý na základe

rozhodnutia ministerstva hospodárstva plní úlohy plynárenského dispečingu na

vymedzenom území vo verejnoprávnych hromadných oznamovacích prostriedkoch

a pomocou prostriedkov dispečerského riadenia. Tieto opatrenia závisia od úrovne

krízovej situácie,

prílohy:

- plán obmedzovania spotreby,

- havarijný vypínací plán,

- frekvenčný plán,

- zoznam trhových opatrení štandardu bezpečnosti dodávok plynu,

- spôsob podrobného určenia základného odberového stupňa a obmedzujúcich

odberových stupňov, základnej vykurovacej krivky a obmedzujúcich vykurovacích

kriviek.

Vyhláška MH SR č. 151/2005 Z. z. ktorou sa stanovuje postup pri predchádzaní vzniku

a odstraňovaní následkov stavu núdze v tepelnej energetike:

stanovuje zásady predchádzania vzniku stavu núdze v tepelnej energetike,

stav núdze v tepelnej energetike môže vzniknúť v dôsledku havárie alebo porúch

tepelného zariadenia, dlhodobého nedostatku zdrojov tepelnej energie alebo v dôsledku

smogovej situácie,

zásady vypracovania havarijného plánu v tepelnej energetike,

stanovenie regulačných stupňov dodávky tepla (regulačné stupne 0 až 5),

odstraňovanie následkov stavu núdze.

Zákon NR SR č. 372/2012 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č.

25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných

komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(v znení zákona č. 218/2013 Z. z.):

zákon upravuje:

- právne vzťahy súvisiace s tvorbou, financovaním, hospodárením, kontrolou

a vlastníckymi vzťahmi k štátnym hmotným rezervám,

- pôsobnosť Správy štátnych hmotných rezerv SR,

vymedzuje niektoré pojmy (tvorba ŠHR, hospodárenie so ŠHR, obmena, zámena,

uvoľňovanie, ochraňovanie, minimálny limit položky ŠHR, ochraňovateľ...),

štátne hmotné rezervy sa tvoria na ochranu ekonomiky a na riešenie mimoriadnej

udalosti, mimoriadnej situácie, krízovej situácie, III. stupňa povodňovej aktivity, stavu

núdze v energetike, stavu ropnej núdze, ropnej bezpečnosti štátu, potravinovej

bezpečnosti štátu, pre potreby ozbrojených síl a požiadaviek vyplývajúcich zo záväzkov

Slovenskej republiky,

štátne hmotné rezervy predstavujú majetkové hodnoty uložené a ochraňované na území

SR, ktoré sa podľa určenia členia na:

- hmotné rezervy,

- mobilizačné rezervy,

- pohotovostné zásoby,

štátne hmotné rezervy vytvára a dopĺňa SR na ochranu svojej ekonomiky a riešenie

mimoriadnej situácie, vojnového stavu a vojny, stavu ropnej núdze a výnimočného

stavu,

štátne hmotné rezervy spravuje Správa štátnych hmotných rezerv (Správa rezerv), ktorá

zabezpečuje ich tvorbu, financovanie, hospodárenie, ochranu a kontrolu, vykonáva ich

majetkovú správu, rozmiestňuje ich, koordinuje činnosť orgánov štátnej správy na úseku

ŠHR, zabezpečuje styk so zahraničím a poskytuje odborné služby, plnenie

zakladateľských funkcií voči právnickým osobám zabezpečujúcim úlohy v oblasti

štátnych hmotných rezerv, ktorých zakladateľom je Správa rezerv, analytickú a

operatívnu evidenciu zásob štátnych hmotných rezerv, zhromažďovanie údajov o

disponibilných zdrojoch hmotných rezerv, ostatné činnosti v oblasti štátnych hmotných

rezerv,

hmotné rezervy tvoria vybrané základné suroviny, materiály, výrobky, ktoré sú určené

na ochranu ekonomiky štátu, pre potreby ozbrojených síl a na dočasné riešenie

následkov mimoriadnej situácie (sú vo vlastníctve štátu),

osobitným druhom hmotných rezerv sú núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov,

mobilizačné rezervy tvoria vybrané základné suroviny, materiály, stroje, výrobky,

náradie, dokumentácia a nehnuteľnosti na ich zabezpečenie, ktoré sú súčasťou

mobilizačných príprav a vytvárajú sa pre potreby ozbrojených síl, ekonomiky

a obyvateľstva,

pri hospodárení s hmotnými rezervami Správa rezerv uplatňuje zásadu účelnosti a

hospodárnosti a uskutočňuje iba

- ochraňovanie hmotných rezerv,

- obmenu a zámenu zásob,

- pôžičku a výpožičku zásob,

- uvoľňovanie zásob,

právnické a fyzické osoby, ktoré spravujú a ochraňujú štátne hmotné rezervy sú povinné

trvale zabezpečiť ich použiteľnosť a umožniť povereným osobám kontrolnú činnosť

a nakladanie s nimi.

Zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení

stavu ropnej núdze a o zmene a o doplnení niektorých zákonov:

predmetom právnej úpravy sú:

- povinnosti osôb s predmetom činnosti ťažba, výroba, obchodovanie, skladovanie

alebo preprava ropy a ropných výrobkov (ďalej len "podnikateľ") a povinnosti

vybraných podnikateľov,

- obstarávanie núdzových zásob a nakladanie s núdzovými zásobami,

- opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze,

- spôsob založenia, postavenie a právne pomery Agentúry pre núdzové zásoby ropy

a ropných výrobkov (ďalej len "agentúra"),

- výkon štátnej správy na úseku núdzových zásob,

- kontrolu a sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,

primerane k príslušným ustanoveniam a direktívam Rady Európskej únie boli členské

krajiny zaviazané vypracovať a zverejniť zákony alebo administratívne ustanovenia

s cieľom udržiavať trvalé vlastné zásoby ropných produktov na úrovni zodpovedajúcej

minimálne 45 dennej, neskoršie 65 dennej alebo 90 dennej priemernej domácej spotreby

(na základe údajov za predošlý kalendárny rok),

núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov sú štátnymi hmotnými rezervami, ktoré

spravuje Správa ŠHR,

stav ropnej núdze vyhlasuje vláda SR nariadením, ak priemerný mesačný čistý dovoz

ropy a ropných výrobkov zníži natoľko oproti priemernému mesačnému čistému

dovozu z predchádzajúceho roku alebo ak možno očakávať také zníženie alebo ťažkosti

v zásobovaní ropou a ropnými výrobkami, že situáciu nie je možné riešiť ináč, než

týmito opatreniami,

stanovuje opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze (obmedzenie rýchlosti jazdy

motorových vozidiel, obmedzenie alebo zákaz používania niektorých typov motorových

vozidiel, obmedzenie otváracej doby čerpacích staníc, obmedzenie alebo zákaz predaja

týchto výrobkov, zavedenie regulačných opatrení, dočasné obmedzenie alebo zákaz

vývozu ropných produktov), dočasné obmedzenie alebo zákaz vývozu ropy a ropných

výrobkov s výnimkou vývozov realizovaných na základe medzinárodných zmlúv,

ktorými je Slovenská republika viazaná,

na prekonanie stavu ropnej núdze môže vláda na návrh predsedu Správy rezerv dať

súhlas na uvoľnenie núdzových zásob pod minimálny limit a súčasne určiť termín ich

doplnenia alebo vrátenia,

stanovuje práva a povinnosti orgánov štátnej správy kompetentných riešiť úlohy počas

stavu ropnej núdze,

- podnikatelia a príslušné orgány štátnej správy sú povinní poskytovať Správe

rezerv na jej požiadanie všetky aktuálne údaje potrebné na vyhodnotenie stavu

núdzových zásob a na riešenie stavu ropnej núdze,

určuje kontrolu a sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona.

Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov

(v znení zákona č. 127/1994 Z. z., zákona č. 287/1994 Z. z., zákona č. 171/1998 Z. z., zákona

č. 211/2000 Z. z. a zákona č. 332/2007 Z. z.):

zákon vymedzuje základné pojmy na úseku ochrany životného prostredia,

ustanovuje základné zásady ochrany životného prostredia; vychádza pritom z princípu

trvalo udržateľného rozvoja,

ustanovuje povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane a zlepšovaní stavu

životné prostredia a pri využívaní prírodných zdrojov,

definuje zložky životného prostredia, ktorými sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda

a organizmy,

zákon taktiež stanovuje povinnosti pri ochrane životného prostredia s tým , že každý kto

zistí, že hrozí poškodenie životného prostredia alebo že k nemu už došlo, je povinný

urobiť v medziach svojich možností opatrenia na odvrátenie hrozby alebo na zmiernenie

následkov a bez meškania ohlásiť tieto skutočnosti orgánu štátnej správy.

sankcie a pokuty za poškodzovanie životného prostredia, ktoré môžu orgány pre životné

prostredie uložiť právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá pri

svojej činnosti porušením právnych predpisov spôsobí ekologickú ujmu, prípadne

právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá neurobí opatrenia na

nápravu alebo neupozorní orgán štátnej správy.

Zákon NR SR č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov

(v znení zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona

č. 572/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 230/2005

Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 532/2005 Z. z., zákona č. 571/2005 Z. z., zákona

č. 203/2007 Z. z., zákona č. 529/2007 Z. z., zákona č. 515/2008 Z. z. a zákona č. 286/2009

Z. z., zákona č. 137/2010 Z. z.):

zákon upravuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane ovzdušia

pred vnášaním znečisťujúcich látok ľudskou činnosťou a pri obmedzovaní príčin

a zmierňovaní následkov znečisťovania ovzdušia,

jedným z cieľov zákona je zvyšovanie kvality vonkajšieho ovzdušia,

stanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy ochrany na úseku ochrany ovzdušia

a samosprávy s dôrazom na obce,

stanovuje zodpovednosť za porušenie povinností na úseku ochrany ovzdušia,

zákon sa nevzťahuje na ochranu ovzdušia súvisiacu s prevádzkou jadrových

energetických zariadení.

orgánmi ochrany ovzdušia sú:

- Ministerstvo životného prostredia SR,

- Slovenská inšpekcia životného prostredia,

- okresné úrady v sídle kraja,

- okresné úrady,

- obce.

Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny

(v znení zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 205/2004 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona

č. 587/2004 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z.,

zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 454/2007 Z. z. a zákona č. 515/2008 Z. z., zákona č.

35/2014 Z. z.):

zákon stanovuje obmedzenia zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť

podmienky a formy života, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj

odstraňovanie následkov takýchto zásahov,

upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti

právnických a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny, s cieľom prispieť k

zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na

trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu

prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie

ekologickej stability.

ustanovuje zodpovednosť za porušenie povinností na úseku ochrany prírody a krajiny.

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(v znení zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 230/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona

č. 532/2005 Z. z. a zákona č. 384/2009 Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z.):

zákon upravuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb k vodám

a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom

využití,

stanovuje oprávnenie a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za

porušenie povinností podľa citovaného zákona.

Zákon NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov

(v znení zákona č. 196/2000 Z. z., zákona č. 276/2001 Z. z., zákona č. 436/2002 Z. z., zákona

č. 465/2002 Z. z., zákona č. 520/2003 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z.,

zákona č. 117/2006 Z. z., zákona č. 659/2007 Z .z. a zákona č. 382/2008 Z. z., zákona č.

356/2013 Z. z.):

zákon okrem iného usmerňuje tvorbu cien v prípade vzniku mimoriadnej trhovej

situácie s priamym vplyvom na ceny tovarov na tuzemskom trhu ohrozujúcim cenovú

stabilitu alebo dostupnosť tovarov, alebo ak dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom

nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia (pri posudzovaní stavu

konkurenčného prostredia sa vyžaduje stanovisko Protimonopolného úradu Slovenskej

republiky), alebo ak si to vyžaduje ochrana spotrebiteľa alebo iný verejný záujem.

Zákon č. 312/2004 Z .z. devízový zákon:

tento zákon upravuje:

- práva a povinnosti tuzemca a cudzozemca pri obchodovaní s devízovými

hodnotami, pri nadobúdaní nehnuteľností, pri poskytovaní finančných úverov do

zahraničia, pri prijímaní úverov zo zahraničia, pri investovaní v zahraničí, pri

ohlasovacej povinnosti, pri povinnosti prevodu peňažných prostriedkov do

tuzemska a pri iných devízovoprávnych vzťahoch upravených týmto zákonom,

pôsobnosť devízových orgánov, devízovú kontrolu,

na účely tohto zákona sa rozumie:

- tuzemskom - územie Slovenskej republiky,

- tuzemcom - právnická osoba so sídlom v tuzemsku alebo fyzická osoba s trvalým

pobytom v tuzemsku

- devízovými hodnotami - peňažné prostriedky v cudzej mene, zahraničné cenné

papiere a finančné deriváty,

zákon definuje devízové orgány Slovenskej republiky,

devízovými orgánmi sú Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka

Slovenska.

stanovuje možnosť vlády vyhlásiť núdzový stav v devízovom hospodárstve a to pri

nepriaznivom vývoji platobnej bilancie, ktorý zásadným spôsobom ohrozuje platobnú

schopnosť voči zahraničiu alebo vnútornú menovú rovnováhu Slovenskej republiky.

7. Právna úprava na úseku vnútornej bezpečnosti a ochrany poriadku

Zabezpečenie optimálneho vývoja a prežitia každého sociálneho systému nie je možné bez

správne fungujúceho mechanizmu vlastnej ochrany. Jednou z prioritných úloh každého

právneho a demokratického štátu je aj zabezpečenie vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte.

Ich úlohou je najmä vytvorenie priaznivej klímy a podmienok pre činnosť a fungovanie

všetkých inštitúcií a výkonných prvkov verejnej správy na ústrednej úrovni štátu, v jeho

regiónoch, ako aj na úrovni miest a obcí, právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb,

ale rovnako i pre bezpečný každodenný život občanov, ako aj návštevníkov danej krajiny.

Efektívne riešenie vnútornej bezpečnosti sociálneho systému patrí medzi jeho existenčné

funkcie. Bez efektívneho naplnenia tejto funkcie nie je možné zaistiť medzinárodnopolitickú

i vnútropolitickú stabilitu, ekonomickú prosperitu sociálneho systému a jeho stabilitu,

slobodné podmienky na vzdelávanie, rozvoj a uplatnenie vlastných schopností

a predpokladov, osobnú bezpečnosť a základnú ľudskú dôstojnosť v akejkoľvek situácii.

Otázky vnútornej bezpečnosti a zabezpečenie poriadku v krajine sú preto základnou

spoločenskou objednávkou a imperatívom každého štátu ako osobitnej formy organizácie

spoločnosti.

Každú spoločnosť je možné vnímať ako zložitý systém pozostávajúci z čiastkových

podsystémov a jednotlivých prvkov , ich funkcií, kompetencií a úloh, ako aj vzájomných

vzťahov, procesov a činností prebiehajúcich medzi nimi, ktorých úlohou je naplniť rôznorodé

ambície a ciele, ktoré si spoločnosť stanovila. Charakteristickým znakom každého systému je

jeho cieľové správanie, ktoré má zabezpečiť splnenie vytýčených cieľov a zároveň umožniť

všestranný trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti. Nie všetky prvky spoločenského systému

však konajú v súlade s jej cieľmi a podieľajú sa na ich naplňovaní. Rad z nich môže

ohrozovať spoločnosť z pohľadu samotnej existencie, prípadne jej len spôsobuje konkrétne

škody a straty. Existencia nebezpečenstva zámerného poškodzovania záujmov spoločnosti je

súčasťou akéhokoľvek spoločenského systému. Je jednou z jeho vnútorných vlastností, ktoré

vznikajú a vyvíjajú sa zároveň so spoločenským systémom, pričom využívajú slabé miesta v

jeho právnom, administratívnom, riadiacom mechanizme, prípadne konkrétnom personálnom

zabezpečení.

Vzhľadom na existenciu takéhoto ohrozenia je každá spoločnosť nútená vytvárať si nástroje,

ktorými sa snaží ich snaží minimalizovať, prípadne úplne eliminovať. Prvky spoločenského

systému a účelovo zamerané vzťahy medzi nimi, ktoré sa ju snažia ohrozovať a poškodzovať

jej záujmy a hodnoty, je nevyhnutné permanentne odhaľovať, priebežne monitorovať

a následne aj právne postihovať. Jedným z takýchto nástrojov, ktoré plnia tieto špecifické

úlohy na úseku ochrany vnútornej bezpečnosti a zabezpečovania poriadku v spoločenskom

organizme sú policajné zložky, ktoré sa vytvorili postupne na platforme ozbrojených síl ako

samostatná zložka a súčasť štátneho mechanizmu. Policajný aparát sa rozvíjal v každej

spoločnosti na podobných princípoch, pričom jeho kompetencie, organizácia a úlohy boli

determinované hlavne typom existujúceho štátneho mechanizmu, ktorého sú súčasťou, ako aj

úrovňou vývoja spoločnosti na úseku dodržiavania základných práv a slobôd občanov.

Postavenie policajného aparátu v spoločnosti je tiež ovplyvnené úrovňou poznania na úseku

štátoprávnej, trestno-právnej a verejnosprávnej vedy a jej uplatňovaním v konkrétnej

spoločenskej praxi. V neposlednom rade je tiež ovplyvňované konkrétnymi požiadavkami

doby, v ktorej pôsobia, ale aj názormi, ktoré zastávajú jednotlivé politické subjekty a dokonca

aj jednotliví politickí predstavitelia.

S cieľom naplniť hlavné smery činností a funkcie štátu, ktoré vyplývajú z jeho sociálno-

politickej podstaty a smerujú k naplneniu jeho poslania, je ako súčasť riadenia štátu zriadený

aj úsek vnútornej bezpečnosti a zabezpečovania poriadku v štáte. Formy realizácie

vnútorných funkcií sú v súčasných štátoch veľmi podobné. Vnútorná bezpečnosť

a zabezpečovania poriadku v štáte vo svojej teoretickej podstate predpokladá existenciu

určitého druhu autority, ktorá je nezastupiteľnou zložkou každej organizácie a má dostatočné

kompetencie na odhaľovanie a potláčanie akejkoľvek formy porušovania platných právnych

noriem. V plnej miere to platí o štáte ako politickej forme organizácie spoločnosti. Štát je

nerozlučne spätý so štátnou mocou, bez štátnej moci si nemôžeme predstaviť jeho existenciu.

Štátna moc je teda základnou vlastnosťou každého štátu a je formou autority, ktorá je

založená na potenciálnom a faktickom používaní organizovaného násilia, vrátane fyzického

násilia, voči narušiteľom právneho poriadku. Je teda osobitným druhom verejnej moci, t.j.

spoločenskej sily, ktorá je spôsobilá aj s pomocou najrozličnejších foriem donútenia

zabezpečiť sformovanie a ochranu určitého želateľného stavu spoločenských vzťahov. Štátna

moc je oddelená od spoločnosti a viaže sa na existenciu právneho poriadku a osobitných

zložiek štátneho mechanizmu.

Štátny mechanizmus je systematicky usporiadaný súhrn osobitných orgánov a inštitúcií, ktoré

uskutočňujú politické vládnutie. Štátny mechanizmus na rozdiel od neštátnych inštitúcií je

nositeľom štátnej moci v spoločnosti a monopolným subjektom tvorby a aplikácie právnych

noriem. Skladá sa zo štátnych orgánov a ostatných donucujúcich, resp. zvláštnych zložiek.

Medzi zvláštne zložky štátneho mechanizmu zaraďujeme také osobitné organizácie

a donucovacie inštitúcie, ako sú Ozbrojené sily SR, Policajný zbor a ostatné ozbrojené

bezpečnostné zbory (napr. Železničná polícia, Vojenská polícia, obecná polícia, ...), Zbor

väzenskej a justičnej služby pôsobiaci v sústave súdov a nápravných zariadení, systém

spravodajských služieb, ale aj ďalšie bezpečnostné zložky vrátane súkromných

bezpečnostných služieb.

Vnútorná bezpečnosť a ochrana verejného poriadku v štáte neodmysliteľne patria do systému

komplexne chápanej bezpečnosti krajiny. Vnútorná bezpečnosť štátu je stav, v ktorom sú na

minimálnu mieru eliminované ohrozenia štátu a jeho záujmov z vnútra a štát má vytvorené

dostatočné právne prostredie, inštitúcie, zdroje, sily a prostriedky, mechanizmy na riešenie

možných krízových situácií. Je to tiež spoločnosťou akceptovaná úroveň demokracie,

ekonomickej prosperity, ochrany občanov a uplatňovania právnych noriem, ktoré zabezpečuje

štát ako jednu zo svojich základných funkcii.

Na druhej strane verejný poriadok v štáte je taká úroveň spoločenských vzťahov

vznikajúcich a prejavujúcich sa pri správaní ľudí prevažne na verejnosti, regulovaných

sociálnymi normami, ktoré sú podľa charakteru miesta, času a verejnej mienky nevyhnutnou

podmienkou pre fungovanie verejnej správy, činnosť právnických a podnikajúcich fyzických

osôb, pre život občanov v súlade so zásadami stanovenými právnym poriadkom, ale aj

s názormi spoločnosti na správanie ľudí.

Problematika vnútornej bezpečnosti a verejného poriadku v štáte je úzko previazaná so

samotným fungovaním verejnej správy. Dosiahnutie požadovanej miery demokracie na jednej

strane a minimalizovanie negatívnych dopadov kriminality, trestnej činnosti, sektárstva, ako

aj rôzneho neprofesionálneho konania na strane druhej sú nevyhnutným predpokladom pre

vytvorenie optimálnych podmienok na plnenie stanovených cieľov spoločnosti

a zabezpečenie jej trvalo udržateľného rozvoja. Systém ochrany vnútornej bezpečnosti

a verejného poriadku v štáte si vyžaduje vytvorenie nevyhnutného právneho prostredia, ale aj

zložiek dohliadajúcich na dodržiavanie platných zákonov a nižších právnych noriem

v konkrétnom spoločenskom prostredí.

Termín vnútorná bezpečnosť v sebe zahrnuje:

vnútornú bezpečnosť štátu a jeho inštitúcií, nerušený výkon funkcií štátneho

mechanizmu, samosprávnych a rôznych záujmových inštitúcií,

ochranu demokracie, slobody a cti jednotlivca, jeho základných práv a slobôd, života a

zdravia,

ochranu súkromného a verejného majetku, ale aj životného prostredia.

Osobitné zložky štátneho mechanizmu zasahujú len v prípadoch, kedy je porušený zákon a

ohrozený vnútorný poriadok. Zásah, ktorý nebol iniciovaný porušením zákona alebo

ohrozením vnútorného poriadku, má charakter nezákonného zásahu. Vymedzenie výrazu

nebezpečenstvo a ohrozenie podmieňuje správne pochopenie poslania týchto zložiek

a naznačuje, kedy majú zasahovať a kedy nie. Výraz nebezpečenstvo a ohrozenie zákonodarca

používa, ale nevysvetľuje ho (je to právne neurčitý výraz). Intenzita nebezpečenstva a

ohrozenia môže byť a spravidla je rôzna, teda medzi krajnými pólmi môžu byť rôzne prípady,

keď odpoveď na otázku, či existuje alebo neexistuje, nie je jednoznačná. Nebezpečenstvo

a akútne ohrozenie je nepochybné v takých prípadoch, kedy je bezprostredne ohrozený život

občanov (napr. v prípade útoku osoby, ktorá použila strelnú zbraň, alebo iný neprimeraný

prostriedok). Naopak ako nebezpečenstvo a bezprostredné ohrozenie nie je možné hodnotiť

situáciu, keď sú osoby bývajúce na frekventovanej ulici rušené hlukom, ktorý je spôsobený

prechádzajúcimi autami, prípadne inými dopravnými prostriedkami, ako aj iným činnosťami

obvyklým posudzovaný priestor a konkrétny čas.

Vnútorná bezpečnosť má charakter stavu, ktorý je možné označiť ako normálny stav.

Odpoveď na otázku, čo je normálne a čo normálne nie je, závisí na rôznych okolnostiach, na

vonkajších a vnútorných podmienkach prebiehajúcich dejov, s dôrazom na miesto, čas,

intenzitu a ďalšie skutočnosti. Právna veda chápe nebezpečenstvo a reálne ohrozenie ako stav,

ktorý objektívne predstavuje možnosť vzniku škody alebo straty na materiálnych hodnotách,

prípadne na zdraví alebo živote osôb. Ochrana pred nebezpečenstvom a reálnym ohrozením

zahŕňa predovšetkým ochranu pred škodami a stratami, nie však len pred obťažovaním,

prípadne pred znižovaním primeranej úrovne komfortu.

Vnútorná bezpečnosť neobsahuje všetky záujmy, ale len záujmy verejné. Ochraňuje sa

verejná bezpečnosť, verejný poriadok, verejný pokoj, verejná mravnosť a pod. Zásah nie je

možné uskutočniť, ak neboli ohrozené verejné záujmy.

V rámci vnútornej bezpečnosti nie je prioritným cieľom donútenie a trestanie. Základnou

úlohou a cieľom je prevencia vzniku ohrozenia, aby nebola vôbec narušená vnútorná

bezpečnosť, ako aj konkrétneho poškodenia. Ťažisko spočíva predovšetkým v monitorovaní

skutkového stavu a v uskutočňovaní preventívnych opatreniach, ktoré sú vykonávané

prostredníctvom jednorazových, ako aj nepretržitých na seba nadväzujúcich úkonov. Ich

úlohou je zabezpečiť dodržiavanie stanovených pravidiel chovania na príslušných úsekoch

spoločenského života, ktoré sú založené na dodržiavaní platných právnych noriem, ale aj

iných pravidiel, stanovených dohodou v spoločnosti.

Právo i prax používajú termín verejný poriadok v užšom a širšom zmysle. Termín verejný

poriadok v užšom zmysle je možné definovať ako vyjadruje ochranu pravidiel chovania na

verejnosti, ktoré nie sú síce v právnych normách výslovne formulované, ale ich zachovanie je

však podľa všeobecného presvedčenia nutnou podmienkou usporiadaného spoločenského

spolunažívania. Verejný poriadok v tomto zmysle vyjadruje zároveň stav v spoločnosti, kde

sú tieto pravidlá v podstate zachovávané. Pri podrobnom definovaní termínu verejný poriadok

v užšom zmysle sa teda zaoberáme nielen ochranou pravidiel chovania ľudí na verejnosti,

ktoré sú výslovne vyjadrené v právnych normách, ale aj ochranou zachovávania takých

pravidiel, ktoré nie sú síce chránené (napr. normami trestného práva a správneho práva), ale je

potrebné ich zabezpečiť štátnym donútením, čím sa právne neformulované normy stávajú za

určitých podmienok právnymi normami.

Verejný poriadok v širšom zmysle zahrňuje ochranu pravidiel chovania na verejnosti

obsiahnutých v právnych normách, ako aj ochranu pravidiel chovania na verejnosti, ktoré nie

sú výslovne vyjadrené právne, pokiaľ ich zachovávanie je podľa historických skúseností a

všeobecného presvedčenia v spoločnosti nutnou podmienkou usporiadaného spoločenského

spolunažívania medzi občanmi navzájom. Verejný poriadok v širšom zmysle vyjadruje

zároveň faktický stav spoločnosti, v rámci ktorého sú uvedené právne normy a všeobecne

akceptované zásady v podstate dodržiavané.

Ochrana verejného poriadku teda predstavuje zabezpečenie dodržiavania relevantných

právnych noriem a niektorých právne neformulovaných noriem a zásad, ktoré spoločnosť

prijala ako všeobecne záväzné bez ich zahrnutia do právneho poriadku (historicky

sformulované a na podmienky danej doby prispôsobené všeobecne platné pravidlá správania

sa v konkrétnych situáciách a podmienkach).

Na obrázku číslo 4 je uvedená štruktúra bezpečnostných služieb SR zložená zo štátnych

a neštátnych ozbrojených bezpečnostných zborov a ďalších bezpečnostných prvkov, ktorých

úlohou je dodržiavanie požadovanej úrovne verejnej bezpečnosti a vnútorného poriadku

v štáte a v konkrétnom prostredí.

BEZPEČNOSTNÉ SLUŽBY

Štátne bezpečnostné služby Neštátne bezpečnostné služby

Policajné Spravodajské Ochranné

Vojenská polícia

Policajný zbor

Súkromné

bezpečnostné služby

Policajné

Zbor väzenskej

a justičnej stráže

Úrad daňového

preverovania

Colný úrad

detektívne

služby

strážne služby

Poľovnícka

stráž

Poľná stráž

Rybná stráž

Vodná stráž

Lesná stráž Obecná polícia

odborná

príprava a

poradenstvo

technické

služby

Slovenská

informačná

služba

Vojenská

spravodajská

služba

Stráž

ochrany

prírody

Obr. č. 4 Štruktúra bezpečnostných služieb

V Slovenskej republike existuje pluralita bezpečnostných služieb (policajných zložiek), ktoré

pôsobia vo vymedzených okruhoch činnosti verejnej správy. Jednotlivým bezpečnostným

službám zodpovedajú z hľadiska vymedzených okruhov činností úlohy,

povinnosti, oprávnenia a prostriedky, ktoré sú nevyhnutné na efektívne uskutočňovanie ich

poslania. Celá činnosť bezpečnostných služieb (policajných zložiek) sa riadi zásadami

odvodenými z ústavy, zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Súhrn

povinností, práv, oprávnení a prostriedkov, ktorými tieto zložky disponujú, sú vždy taxatívne

uvedené v zákone. Realizácia oprávnení a použitie prostriedkov je prísne limitované najmä

Ústavou Slovenskej republiky, ktorá tvorí základné všeobecné ohraničenie zásahov do sféry

riadenia štátu i občianskych práv a slobôd. Na uskutočňovanie oprávnení a použitie

prostriedkov na úseku zabezpečovania vnútornej bezpečnosti a dodržiavania poriadku v štáte

platia prísne povinností a pravidlá konkretizované v právnych predpisoch rôznej právnej sily,

ale aj v iných všeobecne záväzných predpisoch a dohodách.

Základnou povinnosťou pri naplňovaní oprávnení a prostriedkov pre bezpečnostné služby je

povinnosť dbať na vážnosť, česť a dôstojnosť osôb, voči ktorým sú oprávnenia a prostriedky

služobnou činnosťou uplatnené. Nie menej závažnou je primeranosť použitia oprávnení

a prostriedkov. Jej obsahom je optimalizácia výberu oprávnenia a prostriedku na dosiahnutie

cieľa sledovaného služobnou činnosťou (zásahom do práv a slobôd), pričom intenzita

(dimenzia) zásahu nesmie prekročiť nevyhnutne prípustnú mieru na dosiahnutie účelu

sledovaného služobnou činnosťou.

Pri zásahu do práv a slobôd občanov je povinnosťou pracovníka bezpečnostnej služby

(policajta), pokiaľ to okolnosti zásahu dovoľujú, poučiť osobu o jej právach (napr. poučiť

osobu o možnosti odmietnuť vysvetlenie, ak by ním osoba spôsobila sebe alebo blízkej osobe

nebezpečenstvo trestného stíhania alebo nebezpečenstvo postihu za priestupok). Pracovníci

bezpečnostných služieb (policajti) musia na druhej strane v celej služobnej činnosti

dodržiavať striktne predpísané postupy a musia sa zdržať akýchkoľvek svojvoľných zásahov

a akcií a rešpektovať práva a slobody občanov. Jednotlivé právne predpisy tiež stanovujú,

v ktorých prípadoch sú občania povinní poskytovať bezpečnostným službám súčinnosť,

prípadne strpieť ich zákroky.

V tabuľke č. 1 sú uvedené kompetencie a pôsobnosť jednotlivých bezpečnostných zložiek.

Tabuľka umožňuje ich vzájomné porovnanie.

Oprávnenia bezpečnostných služieb a ich príslušníkov v právnom poriadku Slovenskej republiky

Policaj.

zbor

Zbor väzen. a just. stráže

Slov. inf.

služba

Národ. bezpeč

úrad Obec. polícia

Voj.

sprav. služba

Voj. polícia

1. Oprávnenie požadovať vysvetlenie A A N N A N A

2. Oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti A A N N A N A

3. Oprávnenie na zaistenie osoby A N N N N N A

4. Oprávnenie na zaistenie cudzinca A N N N N N N

5. Oprávnenie na snímanie identifikačných znakov A N N N N N N

6. Oprávnenie zaistiť vec A A N N A N A

7. Oprávnenie odňať zbraň A A N N A N A

8. Oprávnenie na zastavenie a prehliadku dopravného prostriedku A A N N N N A

9. Oprávnenie pri zaisťovaní bezpečnosti civilnej leteckej dopravy A N N N N N N

10.Oprávnenie pri zaisťovaní bezpečnosti určených osôb A N N N N N N

11.Oprávnenie pri zabezpečovaní ochrany štátnej hranice A N N N N N A

12.Oprávnenie zakázať vstup na určené miesto alebo prikázať zotrvanie na určitom mieste

A

A

N

N

A N N

13.Oprávnenie uzatvoriť verejne prístupné miesta A A N N N N A

14.Oprávnenie otvoriť byt A N N N A N N

15. Oprávnenie pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných finančných operácií

A

N

N

N

N N N

16. Oprávnenie na používanie výbušných prostriedkov A A N N N N N

17. Oprávnenie na držanie nebezpečných látok a zakázaných vecí A N N N N N N

18. Oprávnenie pri objasňovaní priestupkov A N N N N N A

19. Oprávnenie použiť informačno-technické prostriedky A A A N N A N

20. Sledovanie osôb a vecí A A A N N A N

21. Použitie agenta- prísl. bezp. služby A A A N N N N

22. Použitie krycích dokladov A N A N N A N

23. Využívanie osôb konajúcich v prospech bezp. služby ( agent ) A A A A N A N

24. Predstieraný prevod veci A N N N N N N

25. Používanie nástrahovej a zabezpečovacej techniky A N N N N N N

26. Oprávnenie umiestniť zaistenú osobu v cele policajného zaistenia A N N N N N A

27. Hmaty, chvaty, údery a kopy sebeobrany A A N N A N A

Oprávnenia bezpečnostných služieb a ich príslušníkov v právnom poriadku Slovenskej republiky

Policaj.

zbor

Zbor väzen. a just. stráže

Slov. inf.

služba

Národ. bezpeč

úrad Obec. polícia

Voj.

sprav. služba

Voj. polícia

28. Prostriedky na prekovanie odporu a odvrátenie útoku A A N N A N A

29. Putá A A N N A N A

30. Služobný pes A A N N A N A

31. Vytláčanie motorovými vozidlami a vytláčanie koňmi A N N N N N N

32. Technické prostriedky na zabránenie odjazdu dopravného prostriedku A N N N A N A

33. Zastavovací pas a iné technické prostriedky na násilné zastavenie dopravného prostriedku

A

N

N

N

N N A

34. Špeciálna vodná striekačka A A N N N N N

35. Zásahová výbuška A A N N N N A

36. Úder strelnou zbraňou A A N N A N A

37. Varovný výstrel do vzduchu A A N N A N A

38. Použitie zbrane:

- v nutnej obrane a krajnej núdzi A A A A A A A

- ak sa nebezpečný páchateľ, proti ktorému zakročuje, na jeho výzvu nevzdá alebo sa zdráha opustiť úkryt,

A

N

N N

N N A

- ak nemožno inak prekonať odpor smerujúci k zmareniu jeho služobného zákroku,

A A

N

N

N N A

- aby zamedzil útek nebezpečného páchateľa, ktorého nemôže iným spôsobom zadržať,

A

N

N

N

N N A

- ak osoba, proti ktorej sa použila hrozba zbraňou alebo varovný výstrel do vzduchu, neuposlúchla výzvu policajta smerujúcu na zaistenie bezpečnosti inej alebo jeho vlastnej osoby,

A

A

N

N

N N A

- ak nemožno inak zadržať dopravný prostriedok, ktorého vodič bezohľadnou jazdou vážne ohrozuje život a zdravie osôb a na opakovanú výzvu alebo znamenie dané podľa osobitných predpisov nezastaví,

A

N

N

N

N N A

- aby odvrátil nebezpečný útok, ktorý ohrozuje strážený objekt alebo miesto, kde je vstup zakázaný, po márnej výzve, aby sa upustilo od útoku,

A

A

A

N

A N A

- aby zneškodnil zviera ohrozujúce život alebo zdravie osôb, A N N N N N A

Oprávnenia bezpečnostných služieb a ich príslušníkov v právnom poriadku Slovenskej republiky

Policaj.

zbor

Zbor väzen. a just. stráže

Slov. inf.

služba

Národ. bezpeč

úrad Obec. polícia

Voj.

sprav. služba

Voj. polícia

- aby v bezprostrednom priestore štátnej hranice prinútil zastaviť dopravný prostriedok, ktorého vodič na opakovanú výzvu alebo znamenie dané podľa osobitných predpisov nezastaví

A

N

N

N

N N N

39. Vyžadovať poskytnutie pomoci, podkladov a informácií A A A A N A A

40. Oprávnenie pri zaisťovaní bezpečnosti železničnej dopravy na dráhe a pri ochrane majetku a prepravovaných zásielok v obvode žel.dráh

N

N

N

N

N N N

41. Špeciálne donucovacie prostriedky: - dočasne zneschopňujúce prostriedky A N N N N N N

- špeciálne vrhacie a úderné prostriedky, ak nemajú povahu zbrane A N N N N N N

- mechanické strelné zbrane A N N N N N N

- strelná zbraň s tlmičom zvuku A N N N N N N

- strelná zbraň so zariadením na osvetlenie cieľa A N N N N N N

- špeciálne upravené strelné zbrane A N N A N N N

- špeciálne výbušné predmety a špeciálne nálože A N N N N N N

42. Slzotvorné prostriedky A A N N A N A

43. Obušok A A N N A N A

44. Vyzvať osobu, aby upustila od konania, ktorým narušuje verejný poriadok, alebo od iného protiprávneho konania

A

N

N

N

A

N

A

45. Ukladať a vyberať v blokovom konaní pokuty za priestupky A N N N A N N

46. Zadržať osobu pristihnutú pri páchaní alebo bezprostredne po spáchaní trestného činu A A A A A

A

A

47. Presvedčiť sa , či ten, koho zadržiavajú, nie je ozbrojený alebo či nemá pri sebe zbraň, ktorou by mohol ohroziť život alebo zdravie, prípadne

takú vec odobrať A A N N A

N

A

48. Zastavovať vozidlá, ak vodič vozidla spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky neuposlúchnutím zákazu, vyplýva z úpravy cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami alebo ak ide o vozidlá podľa § 24 ods..4. Zák. 564/1991 Zb. v znení doplnkov A N N N A

N

A

49. Vyhľadávanie, otváranie a skúmanie dopravovaných zásielok a ich vyhodnocovanie za využívania kriminalistických metód A A N N N A N

50. Odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky A A A N N A N

51. Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov A A A N N A N

Oprávnenia bezpečnostných služieb a ich príslušníkov v právnom poriadku Slovenskej republiky

Policaj.

zbor

Zbor väzen. a just. stráže

Slov. inf.

služba

Národ. bezpeč

úrad Obec. polícia

Voj.

sprav. služba

Voj. polícia

52. Požadovať potrebné informácie od osoby, ktorá môže prispieť

k objasneniu skutočností dôležitej na odhalenie trestného činu a na zistenie jeho páchateľa A N N N N

N

A

53. Oprávnenie na použitie iných prostriedkov proti vojakom správajúcim sa násilne ( pripútanie o pevnú prekážku ) N N N N N

N

A

54. Oprávnenie na prehliadku Osôb, vojenských objektov, objektov, batožín a vecí N N N N N

N

A

55. Oprávnenie pri premávke vojenských vozidiel, motorových a nemotorových vozidiel N N N N N

N

A

56. Oprávnenia pri objasňovaní priestupkov spáchaných vojakmi N N N N N N A

57. Použitie špeciálneho streliva A N N N N A

58. Predvádzacie retiazky N N N N N N N

59. Spútavacie retiazky N A N N N N N

60. Spútavací opasok N A N N N N N

61. Oprávnenia na odtiahnutie dopravného prostriedku A A N N N N N

62. Otváranie a skúmanie poštových zásielok, iných zásielok a balíkov adresovaných odsúdeným a obvineným N A N N N

N

N

63. Odpočúvanie a zaznamenávanie telefónnych hovorov obvinených a odsúdených N A N N N

N

N

64. Vykonávanie programu ochrany svedka podľa osobitného predpisu A A N N N N N

65. Použitie ochrannej kukly A A N N N N N

66. Preverovať oprávnenosť vstupu osoby do objektu súdu N A N N N N N

67. Kontrolovať osoby vstupujúce do objektu súdu technickými prostriedkami či nemajú pri sebe zbraň N A N N N

N

N

68. Chrániť poriadok v súdnych sieňach N A N N N N N

69. Na základe písomného príkazu sudcu v súdnom objekte zadržať odsúdeného a umiestniť ho v súdnom objekte do cely zadržania na účel dodania odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody, ak súdny objekt a ústav na výkon väzby sú stavebne prevádzkovo spojené, príslušník zboru na základe písomného príkazu sudcu dodá odsúdeného zo súdneho objektu do výkonu trestu odňatia slobody N A N N N

N

N

Dodržiavanie zásad vnútornej bezpečnosti a verejného poriadku v štáte je zakotvené v Ústave

SR, v Bezpečnostnej stratégii, v rade zákonov, ale aj v rôznych koncepčných dokumentoch.

Vláda SR prijala napríklad koncepciu boja s kriminalitou, terorizmom, drogovou závislosťou,

korupciou a rad ďalších koncepcií, ktorých úlohou je vytvoriť komplexne podmienky

a predpoklady na zvyšovanie úrovne vnútornej bezpečnosti a verejného poriadku v štáte.

Ústava Slovenskej republiky:

je základná právna norma, ktorá stanovuje povinnosť zabezpečovať ochranu vnútornej

bezpečnosti a verejného poriadku v štáte a zároveň určuje potrebu prijatia konkrétnych

zákonov na vytvorenia právneho prostredia na tomto úseku,

čl. 23 stanovuje, že sloboda môže byť obmedzená zákonom, ak je to nevyhnutné pre

bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv

a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody,

v čl. 26, odsek 4 sa konštatuje, že sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie

je možné obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti

nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku,

ochranu verejného zdravia a mravnosti,

v súlade s čl. 34, odsek 3 výkon práv občanov národnostných menšín a etnických skupín

nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti SR a k diskriminácií jej ostatných obyvateľov,

podľa čl. 119, písmeno n vláda rozhoduje o návrhu vyhlásenia výnimočného stavu na

riešenie rozsiahleho narušenia verejného poriadku a návrhu na jeho ukončenie.

Bezpečnostná stratégia SR:

umožňuje identifikovať bezpečnostné záujmy SR, posudzovať zmeny v bezpečnostnom

prostredí a využívať optimálne nástroje odstraňovania narušenia vnútornej bezpečnosti

a verejného poriadku,

poskytuje občanom a orgánom verejnej moci SR strategické východiská pre

realizovanie bezpečnostnej politiky Slovenska,

v bezpečnostnom prostredí upozorňuje na hrozbu terorizmu, organizovaného zločinu,

nelegálnej a nekontrolovateľnej migrácie, nevyvážený demografický systém negatívne

ovplyvňujúci sociálny systém, rastúcu drogovú závislosť a na rad ďalších negatívnych

faktorov,

definuje niektoré základné opatrenia zvyšovania úrovne vnútornej bezpečnosti

a zabezpečovania verejného poriadku v štáte.

Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,

výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov

(v znení ústavného zákona č. 113/2004 Z. z., ústavného zákona č. 566/2005 Z. z. a ústavného

zákona č. 181/2006 Z. z. ):

zdôrazňuje úlohu SR pri ochrane vnútornej bezpečnosti a verejného poriadku v štáte,

stanovuje podmienky na vyhlásenie výnimočného stavu a umožňuje obmedzenie

konkrétnych základných práv a slobôd občanov v období obnovovania vnútornej

bezpečnosti a verejného poriadku,

stanovuje kompetencie orgánov verejnej moci počas výnimočného stavu.

Zákon NR SR č. °171/1993 Zb. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov (v znení

zákona č. 251/1994 Z. z., zákona č. 233/1995 Z .z., zákona č. 315/1996 Z. z., zákona

č. 353/1997 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 256/1998 Z. z.,

zákona č. 116/2000 Z. z., zákona č. 323/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona

č. 490/2001 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 182/2002 Z. z.,

zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 155/2003 Z. z., zákona č. 166/2003 Z. z., zákona

č. 458/2003 Z. z., zákona č.537/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z.,

zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 255/2006 Z. z., zákona č. 25/2007 Z. z., zákona č.

247/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z. a

zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z.) :

zákon definuje:

- kompetencie, úlohy a štruktúru policajného zboru,

Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútornej

bezpečnosti a poriadku v štáte, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem

a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných

záväzkov Slovenskej republiky,

činnosť Policajného zboru kontroluje Národná rada Slovenskej republiky a vláda,

úlohy Policajného zboru:

- spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života,

zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku,

- zaisťuje osobnú bezpečnosť prezidenta republiky a ďalších osôb určených

zákonom alebo vládou, bezpečnosť osôb, ktorým sa pri ich pobyte na území SR

poskytuje osobná ochrana podľa medzinárodných zmlúv a ochrana určených

objektov,

- odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov,

- spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií a

legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu,

- vyšetruje trestné činy a oznámenia o nich (skrátené vyšetrovanie),

- bojuje s terorizmom a organizovaným zločinom,

- zaisťuje ochranu diplomatických misií a ďalších objektov určených zákonom

alebo vládou a spolupôsobí pri fyzickej ochrane jadrových zariadení,

- zabezpečuje kontrolu hraníc Slovenskej republiky,

- zabezpečuje dodržiavanie verejného poriadku a ak bol porušený, robí opatrenia na

jeho obnovenie,

- dohliada na bezpečnosť cestnej premávky,

- odhaľuje a objasňuje priestupky a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj

objasňuje a prejednáva,

- vykonáva pátranie po osobách a veciach,

- poskytuje ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi,

- vykonáva kriminalisticko-expertíznu a znaleckú činnosť,

- spolupôsobí pri zabezpečovaní ochrany civilného letectva,

- podieľa sa na plnení úloh štátnej správy,

- podieľa sa na prevencii trestnej činnosti, a kriminality,

- dohliada na bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy v obvode železničných

dráh,

- spolupôsobí pri zabezpečovaní bezpečnosti železničnej prepravy jadrových

materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení v súčinnosti s prepravcom

a dopravcom,

Policajný zbor spolupracuje:

- s orgánmi verejnej moci (štátna správa),

- s orgánmi samosprávy,

- s ozbrojenými silami,

- s ozbrojenými bezpečnostnými zbormi (Obecná polícia, Železničná polícia, Zbor

väzenskej a justičnej stráže, SBS, SIS, ...)

- s právnickými a fyzickými osobami,

- s políciou iných štátov,

- s medzinárodnými policajnými organizáciami,

Policajný zbor pozostáva zo:

- služby kriminálnej polície,

- služby poriadkovej polície,

- služby dopravnej polície,

- služby železničnej polície,

- služby ochrany objektov,

- služby cudzineckej polície,

- služby hraničnej polície,

- služby osobitného určenia,

- ako aj zo služby:

ochrany určených osôb,

inšpekčnej,

- organizačnou súčasťou Policajného zboru je aj útvar kriminalisticko-expertíznych

činností,

Policajný zbor je podriadený ministrovi vnútra,

zákon stanovuje práva a povinnosti policajta, ako príslušníka Policajného zboru:

- stanovuje osobitný štatút vyšetrovateľa,

- stanovuje charakter služobnej činnosti policajta a zásady preukázania príslušnosti

k polícii,

- umožňuje vykonávanie niektorých dôležitých činnosti v rámci policajnej služby

(prenasledovanie páchateľa, šifrová a kuriérna služba, letecká činnosť,

pyrotechnická činnosť, ...),

- stanovuje oprávnenie policajta:

žiadať vysvetlenie,

požiadať preukázanie totožnosti,

na zaistenie osoby (cudzinca),

na snímanie identifikačných znakov,

zaistiť vec,

odňať zbraň,

zastaviť a prehliadnuť motorové vozidlo,

ďalšie špeciálne oprávnenia (v rámci leteckej prevádzky, ochrany určených

osôb, ochrany štátnej hranice, ochrany priestoru, ...),

stanovuje zásady používania:

- informačno-technických prostriedkov (na vyhľadávanie, skúmanie, odpočúvanie,

vyhotovovanie záznamov),

- prostriedky operatívno-pátracej činnosti (sledovanie osôb a vecí, agent, krycie

doklady, nástrahová a zabezpečovacia technika, objekty a miesta používané pod

legendou, ...),

zásady zaistenia osôb:

- zásady umiestnenia do cely policajného zaistenia,

- používanie donucovacích prostriedkov,

- povinnosti policajta po použití donucovacích prostriedkov,

- úlohy a postavenie policajta v službe osobitného určenia.

donucovacími prostriedkami príslušníka policajného zboru sú:

- hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany,

- prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku,

- putá, spútavací opasok, spútavacie popruhy,

- služobný pes,

- vytláčanie motorovými vozidlami a vytláčanie koňmi,

- technické prostriedky na zabránenie odjazdu dopravného prostriedku,

- zastavovací pás a iné prostriedky na násilné zastavenie dopravného prostriedku,

- špeciálna vodná striekačka,

- zásahová výbuška,

- úder strelnou zbraňou, hrozba zbraňou,

- varovný výstrel do vzduchu,

- použitie špeciálneho streliva, použitie lietadla, zbraň,

prostriedkami na prekonanie odporu a odvrátenie útoku sú obušky, obranné tyče,

obranné štíty, slzotvorné prostriedky a elektrické paralyzátory,

pred použitím donucovacích prostriedkov je policajt povinný osobu, proti ktorej

zakročuje, vyzvať, aby upustila od protiprávneho konania s výstrahou, že bude použitý

niektorý z donucovacích prostriedkov (od výzvy a výstrahy môže upustiť iba v prípade,

keď je sám napadnutý alebo je ohrozený život alebo zdravie inej osoby a vec neznesie

odklad, alebo tomu bránia iné okolnosti),

o tom, ktorý z donucovacích prostriedkov policajt použije, rozhoduje podľa konkrétnej

situácie tak, aby dosiahol účel sledovaný služobným zákrokom a aby použitý

donucovací prostriedok a intenzita jeho použitia neboli zjavne neprimerané

nebezpečnosti útoku.

Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov

(v znení zákona č. 250/1994 Z. z., zákona č. 319/1999 Z. z. a zákona č. 333/2003 Z. z.,

zákona č. 105/2011 Z. z.) :

zákon vymedzuje základné úlohy obecnej polície, jej organizáciu, práva a povinnosti

príslušníkov obecnej polície,

obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí

verejného poriadku, ochrany životného prostredia obcí a plnení úloh vyplývajúcich zo

všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a rozhodnutí

starostu obce,

obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obec všeobecne záväzným nariadením,

úlohy obecnej polície podľa tohto zákona plní v obciach, ktoré sú mestami, mestská

polícia,

obec, ktorá nezriadila obecnú políciu, môže uzavrieť zmluvu s inou obcou, ktorá zriadila

obecnú políciu, podľa ktorej obecná polícia tejto obce bude vykonávať úlohy

ustanovené zákonom aj na území obce, ktorá nezriadila obecnú políciu, zmluva podľa

odseku 1 musí mať písomnú formu, inak je neplatná,

obec, ktorá je zmluvnou stranou podľa odseku 1 a na území ktorej bude plniť úlohy

obecná polícia inej obce, vydá pre príslušníka obecnej polície, ktorý plní úlohy na jej

území, splnomocnenie na výkon týchto úloh v rozsahu podľa zmluvy,

organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnej

polície určuje obecné zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah jej úloh,

činnosť obecnej polície riadi jej náčelník a za týmto účelom najmä:

- organizuje prácu príslušníkov obecnej polície,

- podáva starostovi obce správy o situácii na úseku obecných vecí verejného

poriadku a o výsledkoch činnosti obecnej polície (o závažných udalostiach ho

vyrozumie okamžite),

- spolupracuje s veliteľom príslušného útvaru Policajného zboru, orgánmi štátnej

zdravotníckej správy, orgánmi ochrany životného prostredia a inými orgánmi

samosprávy a miestnej štátnej správy na území obce,

- predkladá starostovi požiadavky na zabezpečenie činnosti obecnej polície a

zodpovedá za hospodárne využívanie zverených prostriedkov,

- zabezpečuje odborný výcvik a školenie,

- podáva starostovi návrhy súvisiace s pracovnoprávnymi vzťahmi príslušníkov

obecnej polície,

- plní ďalšie úlohy podľa organizačného poriadku a pokynov starostu,

základné úlohy obecnej polície:

- zabezpečovanie verejného poriadku v obcí,

- spolupráca s policajným zborom pri plnení úloh zabezpečovania verejného

poriadku v obcí,

- podiel na zabezpečovaní ochrany životného prostredia v obci,

- zabezpečovanie dodržiavania poriadku, čistoty a hygieny na uliciach,

- podiel na dodržiavaní všeobecne záväzných nariadení obcí,

- ukladanie a vyber v blokovom konaní pokuty za priestupky,

- oznamovanie príslušným orgánom porušenie právnych predpisov, ktoré zistí pri

plnení svojich úloh a ktorých riešenie nepatrí do pôsobností obce,

- oznamuje obci porušenie zákazu požitia alkoholických nápojov a iných

návykových látok osobou maloletou do 15 rokov alebo mladistvou do 18 rokov,

- plnenie úloh na úseku prevencie v rozsahu zákonom upravenej pôsobností,

príslušník obecnej polície pri plnení úloh je oprávnený:

- vyzvať osobu, aby upustila od konania, ktorým porušuje verejný poriadok,

- ukladať a vyberať v blokovom konaní pokuty za priestupky,

- zadržať osobu páchajúcu trestnú činnosť a odovzdať ju policajnému zboru (vrátane

presvedčenia sa o ozbrojení zadržaného),

- zakázať vstup do vymedzených priestorov,

- zastavovať vozidlá, ktorých vodiči porušili predpisy,

ďalšie oprávnenia obecnej polície:

- požadovať vysvetlenie od dotknutých osôb,

- v odôvodnených prípadoch otvoriť byt a vstúpiť do neho,

- odňať vec, o ktorej sa je možné domnievať, že v konaní o priestupku môže byť

vyslovené jej prepadnutie, prípadne môže byť zhabaná,

- použiť donucovacie prostriedky,

- použiť služobného psa,

- použiť technické prostriedky na zabránenie odjazdu motorového vozidla,

- nosiť a použiť zbraň,

v rámci dohľadu štátu nad činnosťou obecnej polície predkladá obec ministerstvu vnútra

správu o činnosti obecnej polície.

donucovacími prostriedkami príslušníka obecnej polície sú:

- hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany,

- slzotvorné prostriedky,

- obušok, putá, služobný pes, technický prostriedok na zabránenie odjazdu

motorového vozidla,

pred použitím donucovacích prostriedkov je príslušník obecnej polície povinný vyzvať

osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že

bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov (od výzvy a výstrahy môže upustiť

len v tom prípade, keď je sám napadnutý alebo je ohrozený život alebo zdravie inej

osoby a vec neznesie odklad alebo tomu bránia iné okolnosti),

o tom, ktorý z donucovacích prostriedkov použije, rozhoduje príslušník obecnej polície

podľa konkrétnej situácie tak, aby osobe, proti ktorej zakročuje, nespôsobil neprimeranú

ujmu.

Zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, tzv. zákon o súkromnej bezpečnosti

(v znení zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z. a zákona č. 598/2008 Z. z.,

zákona č. 8/2013 Z. z.) :

predmetom zákonnej úpravy je:

- poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti,

- výkon štátneho dozoru Ministerstvom vnútra SR a kontroly Policajným zborom

v oblasti súkromnej bezpečnosti,

bezpečnostná služba sa člení na:

- strážnu službu,

- profesionálna cezhraničná preprava eurovej hotovosti cestnou dopravou,

- detektívnu službu,

- odbornú prípravu a poradenstvo,

zákon sa ďalej zaoberá otázkami:

- prevádzkovania bezpečnostných služieb,

- prevádzkovania technických služieb,

- podmienok udelenia akreditácie na poskytovanie odbornej prípravy a poradenstva,

- štátneho dozoru a kontroly na úseku súkromnej bezpečnosti,

Zákon NR SR č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii

(v znení zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 182/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona

č. 513/2002 Z. z., zákona č. 166/2003 Z. z., zákona č. 142/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z.

z., zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z .z. a zákona č. 70/2009 Z. z.) :

predmetom zákonnej úpravy je:

- zriadenie Železničnej polície, ktorá je ozbrojeným bezpečnostným zborom SR,

ktorý zabezpečuje:

ochranu železničnej dopravy, verejný poriadok, bezpečnosť osôb a majetku

v obvode železničných dráh na celom území republiky,

ochranu určených objektov súvisiacich so železničnou dopravou,

úlohy, ktoré pre Železničnú políciu vyplývajú z členstva Slovenskej

republiky v medzinárodných organizáciách,

kontrolnú činnosť na úseku výberu mýta vozidiel nad 3,5 t na vybranej

cestnej sieti

- pôsobnosť, organizácia a riadenie Železničnej polície,

- podriadenosť Železničnej polície ministrovi vnútra,

- určenie povinnosti, oprávnenia a povinnosti policajtov Železničnej polície,

- definovanie informačného systému Železničnej polície,

- definovanie vzťahov Železničnej polície k štátnym orgánom, obciam, právnickým

osobám a fyzickým osobám,

zákon zdôrazňuje špecifiká a osobitosti Železničnej polície v porovnaní s Policajným

zborom,

v Železničnej polícii pôsobí:

- poriadková služba,

- operatívna služba,

- služba ochrany objektov,

- služba kynológie,

- služba mýtnej polície.

Zákon NR SR č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov

(v znení zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 240/2005 Z. z. a zákona č. 393/2008 Z. z.,

zákona č. 96/2012 Z. z.) :

predmetom zákonnej úpravy je:

- zriadenie Vojenskej polície, ktorá plní úlohy policajnej ochrany MO SR,

ozbrojených síl a ich objektov a zariadení,

- stanovenie povinnosti, úloh a organizácie Vojenskej polície,

- definuje povinnosti, oprávnenia a prostriedky vojenského policajta,

- použitie donucovacích prostriedkov a zbraní,

- definovanie vzťahov Vojenskej polície k právnickým a fyzickým osobám,

Policajnému zboru a obecnej polícii,

zákon zdôrazňuje špecifiká a osobitosti Vojenskej polície v porovnaní s Policajným

zborom,

vojenským policajtom môže byť iba profesionálny vojak,

pôsobnosť Vojenskej polície sa vzťahuje na:

- vojakov a zamestnancov ministerstva obrany pri plnení služobných úloh, ktoré

stanoví minister obrany Slovenskej republiky,

- osoby, ktoré sa nachádzajú vo vojenských objektoch, priestoroch a na miestach,

kde prebiehajú vojenské operácie alebo vojenské akcie,

- osoby, ktoré páchajú trestnú činnosť alebo priestupky spolu s vojakmi alebo proti

majetku štátu, ktorý spravuje alebo užíva ministerstvo, vo vojenských objektoch,

priestoroch a na miestach, kde prebiehajú vojenské operácie alebo vojenské akcie.

Zákon NR SR č. 198/1994 Z. z.. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších

predpisov

(v znení zákona č. 166/2003 Z. z. a zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 319/2012 Z. z.) :

predmetom zákonnej úpravy je:

- zriadenie Vojenského spravodajstva, ktoré je špeciálnou službou plniacou úlohy

spravodajského zabezpečenia obrany SR v pôsobnosti Ministerstva obrany

Slovenskej republiky,

- stanovenie úloh, organizácie a zásad riadenia Vojenského spravodajstva,

- stanovuje práva a povinnosti Vojenského spravodajstva a jeho príslušníkov,

Vojenské spravodajstvo spolupracuje pri plnení úloh s orgánmi obdobného zamerania

iných štátov,

v rámci plnenia svojich úloh môže Vojenské spravodajstvo obmedziť práva a slobody

občanov len v rozsahu a spôsobom stanoveným zákonom,

v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje Vojenské spravodajstvo

informácie dôležité na zabezpečenie obrany SR. Sú to informácie o:

- činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, zvrchovanosť, územnú celistvosť a

obranyschopnosť Slovenskej republiky,

- aktivitách cudzích spravodajských služieb,

- terorizme,

- skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť vojensko-hospodárske

záujmy Slovenskej republiky,

- ohrození alebo úniku údajov obsahujúcich utajované skutočnosti,

Vojenské spravodajstvo sa člení na:

- vojenské obranné spravodajstvo,

- vojenskú spravodajskú službu,

kontrolu Vojenského spravodajstva vykonáva NR SR, ktorá na tento účel zriaďuje

osobitný kontrolný orgán (osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti

Vojenského spravodajstva),

povinnosti a oprávnenia príslušníkov Vojenského spravodajstva:

- príslušník Vojenského spravodajstva je povinný je povinný dbať na česť, vážnosť

a dôstojnosť osôb aj na svoju vlastnú, ako aj na to, aby osobám v súvislosti s jeho

činnosťou nevznikla škoda alebo ujma,

- príslušník Vojenského spravodajstva je oprávnený nosiť a používať strelnú zbraň,

používať osobitné prostriedky (informačno-operatívne prostriedky, informačno-

technické prostriedky), požadovať od štátnych orgánov, právnických osôb

a fyzických osôb poskytnutie podkladov a informácií,

medzi informačno-operatívne prostriedky patria:

- sledovanie osôb a vecí,

- legalizačné dokumenty,

- osoby konajúce v prospech Vojenského spravodajstva,

Vojenské spravodajstvo je v rozsahu svojej pôsobnosti povinné viesť evidenciu, v ktorej

zhromažďuje informácie o skutočnostiach, ktoré priamo súvisia s jeho činnosťou.

Zákon NR SR č. 46/1993 Z. z.. o slovenskej informačnej službe v znení neskorších

predpisov

(v znení zákona č. 72/1995 Z. z., zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 256/1999 Z. z., zákona č.

328/2002 Z. z., zákona č. 166/2003 Z. z. a zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z.) :

predmetom zákonnej úpravy je:

- zriadenie Slovenskej informačnej služby, ktorá je štátnym orgánom Slovenskej

republiky plniacim úlohy spravodajského zabezpečenia bezpečnosti SR,

- stanovenie úloh, organizácie a zásad riadenia Slovenskej informačnej služby,

- stanovuje práva a povinnosti Slovenskej informačnej služby a jej príslušníkov,

Informačná služba plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného

poriadku a bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov

štátu v rozsahu vymedzenom zákonom,

Slovenská informačná služba je rozpočtová organizácia,

SIS spolupracuje s orgánmi iných štátov obdobného zamerania,

práva a slobody občanov môžu byť činnosťou SIS obmedzené len v rozsahu

stanovenom zákonom,

SIS v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie

o činnostiach a aktivitách ohrozujúcich bezpečnosť SR doma i v zahraničí. Sú to

informácie o:

- činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť

Slovenskej republiky,

- činnosti smerujúcej proti bezpečnosti Slovenskej republiky,

- aktivite cudzích spravodajských služieb,

- organizovanej trestnej činnosti a terorizme,

- skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy

Slovenskej republiky,

- ohrození alebo úniku informácií a vecí chránených podľa osobitného predpisu

alebo medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných protokolov,

Slovenská informačná služba plní v rozsahu svojej pôsobnosti ďalšie úlohy podľa

osobitných zákonov a úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je

Slovenská republika viazaná,

organizácia SIS:

- na čele informačnej služby je riaditeľ, ktorý je za výkon svojej funkcie

zodpovedný Bezpečnostnej rade SR,

- riaditeľa informačnej služby vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky

na návrh vlády Slovenskej republiky.

- vo veciach služobného pomeru riaditeľa podľa osobitného predpisu rozhoduje

prezident Slovenskej republiky,

riaditeľ SIS podáva informáciu o činnosti SIS v stanovenej štruktúre a rozsahu, ak o ňu

písomne požiada prezident SR, predseda NR SR, alebo predseda vlády SR,

činnosť SIS kontroluje Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti SIS,

príslušníci SIS majú zákonom definované povinnosti a práva, vrátane zásady nosenia

a použitia zbrane,

pri plnení úloh môžu príslušníci SIS používať osobitné prostriedky, ktorými sú

informačno-operatívne prostriedky a informačno-technické prostriedky,

Slovenská informačná služba vedie v rozsahu svojej pôsobnosti dokumentáciu, v ktorej

zhromažďuje, uchováva a využíva informácie o skutočnostiach a osobách, ktoré majú

priamu súvislosť s plnením úloh SIS.

Zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-

technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(v znení zákona č. 652/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z. a zákona č. 311/2005 Z. z.,

zákona č. 547/2010 Z. z.) :

predmetom zákonnej úpravy je:

- úprava podmienok použitia informačno-technických prostriedkov bez

predchádzajúceho súhlasu toho, komu zasahuje do súkromia orgán štátu,

- nevzťahuje sa na použitie informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní

podľa osobitného zákona,

informačno-technické prostriedky v zmysle tohto zákona sú najmä elektrotechnické,

rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické

prostriedky a zariadenia alebo ich súbory používané utajovaným spôsobom v činnosti

SIS na:

- vyhľadávanie, otváranie, skúmanie a vyhodnocovanie poštových zásielok a iných

dopravovaných zásielok,

- odpočúvanie a zaznamenávanie v rámci telekomunikačných činností,

- vyhotovovanie a využívanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov,

informačno-technické prostriedky môže používať Policajný zbor, SIS, Vojenské

spravodajstvo, Zbor väzenskej a justičnej stráže a Colná správa v rozsahu podľa

osobitných predpisov,

informačno-technické prostriedky je možné použiť len vtedy, ak je to v demokratickej

spoločnosti nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti štátu, obranu štátu, predchádzanie

a objasňovanie trestnej činnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných.

použitím informačno-technického prostriedku sa môže základné právo alebo sloboda

obmedziť len v nevyhnutnom rozsahu a nie dlhšie, ako je to nevyhnutné na dosiahnutie

zákonom uznaného cieľa, na ktorý slúži,

používanie informačno-technických prostriedkov pre Vojenské spravodajstvo technicky

zabezpečuje Policajný zbor na základe písomnej žiadosti a po predložení písomného

súhlasu zákonného sudcu,

pri odpočúvaní a zaznamenávaní telekomunikačnej služby sa môže použiť len taký

informačno-technický prostriedok, ktorý umožní okamžite identifikovať koncové

telekomunikačné zariadenie, ktoré bolo použité na odpočúvanie a zaznamenávanie

telekomunikačnej služby, ktorý neumožní vymazanie údajov identifikujúcich toto

zariadenie a ktorý neumožňuje vymazanie času odpočúvania a zaznamenávania

telekomunikačnej služby,

príslušník alebo zamestnanec orgánu štátu, ktorý plní úlohy súvisiace s technickým

zabezpečením používania informačno-technických prostriedkov sa musí podrobiť

psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti v lehotách určených nadriadeným

orgánom,

orgány územnej samosprávy, súkromné bezpečnostné služby ani iná fyzická osoba alebo

právnická osoba nesmie použiť informačno-technický prostriedok,

informačno-technické prostriedky je možné použiť na základe predchádzajúceho

písomného súhlasu zákonného sudcu len na nevyhnutný čas, maximálne však na 6

mesiacov (ďalšie predĺženie môže byť vždy na 6 mesiacov),

NR SR je oprávnená kontrolovať využívanie informačno-technických prostriedkov

kompetentnými orgánmi dvakrát ročne.

Právne zabezpečenia ochrany prírodného bohatstva SR.

Ochrana prírodného prostredia je právne zakotvená v rade právnych noriem, ktoré boli

uvedené v 6. kapitole. Patrí medzi ne napríklad zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí

v znení neskorších predpisov, zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia v znení neskorších

predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ako aj zákon č. 364/2004 Z. z.

o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a rad ďalších. Na druhej strane je

nevyhnutné vytvoriť aj mechanizmus, ktorý bude umožňovať vykonávať trvalý dohľad nad

dodržiavaním týchto právnych noriem a postihovať tých, ktorí prírodné bohatstvo ohrozujú,

alebo priamo poškodzujú. Takýmto nástrojom zabezpečovania vnútorného poriadku v prírode

je inštitút stráže prírodného bohatstva SR.

Stráž prírodného bohatstva je v súčasnosti v SR zabezpečovaná špecializovane podľa

predmetu činnosti a odboru pôsobenia prostredníctvom jednotlivých stráži, ktoré majú rôznu

štruktúru a systém riadenia, rôznorodé kompetencie, nejednotné vybavenie i obvod

pôsobnosti. Súčasťou stráže prírodného bohatstva je:

stráž prírody,

vodná stráž,

lesnej stráže,

rybárska stráž,

poľovnícka stráž,

poľná stráž.

V súčasnosti je pripravený návrh zákona o stráži prírody SR, ktorého cieľom je zosúladenie

zriaďovania, fungovania, kompetencií a povinností stráží, ktoré sú v kompetencii Ministerstva

životného prostredia Slovenskej republiky (stráž prírody, vodná stráž, rybárska stráž).

Každá z týchto stráží je v súčasnosti zriadená na základe iného zákona (zákon č. 543/2002 Z.

z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov (vodný zákon) a zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších

predpisov), majú rôznych zriaďovateľov, obvody pôsobnosti, rôzne vybavenie

a zabezpečenie. Rozdielnosti sú aj v preukazovaní odbornej spôsobilosti.

Napriek celému radu špecifík a osobitosti v otázkach zriaďovania, štruktúry, odbornej

spôsobilosti i zameranie činnosti jednotlivých stráží je možne konštatovať, že základný cieľ

majú spoločný. Zo všeobecných charakteristík a zamerania ich činnosti je možné vykonať

tieto závery:

zameranie ochrany:

- stráž ochrany prírody a vodná stráž chránia najmä záujmy štátu,

- ostatné stráže ochraňujú najmä záujmy vlastníka alebo užívateľa,

zriaďovanie:

- príslušný krajský úrad špecializovanej štátnej správy zriaďuje stráž prírody a

vodnú stráž,

- príslušný obvodný úrad špecializovanej štátnej správy zriaďuje stráž lesnú,

rybársku, poľovnícku,

odborná spôsobilosť:

- preukazovanie základných vlastností z trestného a správneho práva,

- rozdielne sú požiadavky na znalosti upravujúce využívanie prírodného bohatstva,

vybavenie stráží:

- vybavenosť a materiálne zabezpečenie je rozdielne,

preukazovanie totožnosti:

- v týchto otázkach prevláda vzájomná zhoda vo všetkých typoch stráží,

- súlad je aj v otázke ochrany člena stráže ako verejného činiteľa.

Účelom pripravovanej právnej úpravy má byť jednotná úprava vyššie spomenutých činností,

kompetencií, výkonu funkcie, preukazovania totožnosti ako aj oprávnení a povinností

integrovanej Stráže prírody Slovenskej republiky (ďalej len „stráž prírody“).

Tento zákon si kladie za cieľ odstrániť prekážky brániace konať v prípade, že strážca (napr.

vodná stráž), ktorý bol ustanovený podľa jedného zákona (zákon č. 364/2004 Z. z.

o vodách...), objaví skutočnosti, ktoré sú v rozpore s iným zákonom (napr. zákon č. 543/2002

Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov). Vytvorením návrhu nového

právneho predpisu nie sú obmedzované kompetencie ani povinností jednotlivých stráží v ich

dnešnej podobe, ale naopak, zlepšujú sa ich možnosti i operatívnosť a tiež sa zjednocujú

postupy.

Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (v znení zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 205/2004 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona

č. 587/2004 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z.,

zákona č. 359/2007 Z. z., zákon č. 454/2007 Z. z. a zákon č. 515/2008 Z. z., zákona č.

35/2014 Z. z.):

predmet zákona:

- tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a

povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s

cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu

rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať

podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie

ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby,

ako aj regionálne a miestne pomery,

- ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie starostlivosť štátu,

právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce

živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny,

geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie

krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním

a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou

s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej

správy,

štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona vykonáva:

- ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a

krajiny,

- Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len "inšpekcia"),

- okresný úrad v sídle kraja,

- okresný úrad,

- obec,

- Štátna veterinárna a potravinová správa,

v § 72 až 79 sú právne upravené podmienky vytvárania a fungovania stráže prírody,

niektoré podrobnosti existencie a pôsobenia stráže prírody sú uvedené v § 30 vyhlášky

MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny,

stráž prírody dohliada kontrolnou činnosťou v teréne na dodržiavanie ustanovení zákona

o ochrane prírody a krajiny, všeobecne záväzných predpisov vydaných na jeho

vykonanie a rozhodnutí vydaných na ich základe,

stráž prírody ustanovuje na návrh orgánu alebo organizácie ochrany prírody, obce či

občianskeho združenia zameraného na ochranu prírody krajský úrad životného

prostredia (KÚŽP), ak touto činnosťou nepoverí organizáciu ochrany prírody alebo

okresný úrad.

okresný úrad v sídle kraja stráž prírody bezprostredne riadi a koordinuje a vedie tiež

zoznam členov tejto stráže,

oprávnenia a povinnosti člena stráže prírody majú aj ministerstvom určení zamestnanci

organizácií ochrany prírody, čo je vyznačené v ich služobnom preukaze,

počet členov zodpovedá prírodným a krajinným danostiam, najmä rozlohe, počtu a

významu osobitne chránených častí prírody a krajiny, biocentier a ostatných

významných krajinných prvkov (najčastejším obvodom pôsobnosti členov stráže

prírody je okres alebo príslušná časť národného parku, alebo chránenej krajinnej oblasti,

odborná spôsobilosť sa preukazuje vykonaním skúšky na okresnom úrade v sídle kraja

pred komisiou, ktorú tvorí jeden zástupca okresného úradu v sídle kraja, jeden zástupca

organizácie ochrany prírody a jeden zástupca územného útvaru Policajného zboru,

obsahom skúšky je preukázanie základných znalostí z trestného práva, právnej úpravy

priestupkov, právnej úpravy na úseku ochrany prírody a krajiny, použitia donucovacích

prostriedkov, ako aj miestopisu a geografie územia, v ktorom má funkciu vykonávať,

prípravu na skúšku odbornej spôsobilosti zabezpečuje okresný úrad v sídle kraja

v spolupráci s organizáciou ochrany prírody, ktoré sa starajú aj o udržiavanie a

zvyšovanie odbornej úrovne členov stráže prírody, vrátane ich oboznamovania so

zmenami všeobecne záväzných predpisov,

člen stráže prírody skladá do rúk prednostu okresného úradu v sídle kraja sľub.

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. vodný

zákon

(v znení zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 230/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona

č. 532/2005 Z. z. a zákona č. 384/2009 Z. z ., zákona č. 35/2014 Z. z.) :

účel a predmet úpravy:

- tento zákon vytvára podmienky na všestrannú ochranu vôd vrátane vodných

ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine,

- zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd,

- účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd,

- manažment povodí a zlepšenie kvality životného prostredia a jeho zložiek,

- znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha,

- zabezpečenie funkcií vodných tokov,

- bezpečnosť vodných stavieb,

tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a

nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom

využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za

porušenie povinností podľa tohto zákona,

orgány štátnej vodnej správy sú:

- ministerstvo životného prostredia,

- okresné úrady v sídle kraja,

- okresné úrady,

- inšpekcia,

- obce,

v § 69 je právne upravené zriadenie vodnej stráže,

vodná stráž dohliada na ochranu vôd, vodných tokov a vodných stavieb

vodnú stráž na návrh správcov vodných tokov, vodných stavieb a obcí vymenúva

a odvoláva orgán štátnej vodnej správy (okresný úrad v sídle kraja), ktorý potom aj

usmerňuje jej činnosť a vedie zoznam členov vodnej stráže,

oprávnenie člena vodnej stráže majú aj určení zamestnanci orgánov štátnej vodnej

správy vykonávajúci štátny vodoochranný dozor a hlavný štátny vodoochranný dozor

nad vodami,

pri určovaní počtu členov sa vychádza z rozlohy príslušného čiastkového povodia, počtu

vodných tokov a iných vodných útvarov, významu vodných stavieb a vodárenských

zdrojov,

odborná spôsobilosť sa overuje skúškou na okresnom úrade v sídle kraja pred

trojčlennou komisiou, pri ktorej sa zisťujú znalosti zo všeobecne záväzných právnych

predpisov súvisiacich s činnosťou člena vodnej stráže,

člen vodnej stráže skladá sľub do rúk prednostu okresného úradu v sídle kraja.

Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov

(v znení zákona č. 275/2007 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z. a zákona č. 360/2007 Z. z.,

zákona č. 182/2014 Z. z.) :

účelom tohto zákona je:

- zachovanie, zveľaďovanie a ochrana lesov ako zložky životného prostredia a

prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných funkcií,

- zabezpečenie diferencovaného, odborného a trvalo udržateľného hospodárenia v

lesoch,

- zosúladenie záujmov spoločnosti a vlastníkov lesov,

- vytvorenie ekonomických podmienok na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch,

- vykonávanie osobitného predpisu v oblasti zákonného pôvodu dreva vyťaženého

na lesných pozemkoch,

štátnu správu na úseku lesného hospodárstva vykonáva:

- ministerstvo pôdohospodárstva,

- okresný úrad v sídle kraja,

- okresný úrad,

štátnu správu na úseku lesného hospodárstva vo vojenských lesoch v rozsahu pôsobnosti

okresného úradu v sídle kraja a okresného úradu vykonáva ministerstvo obrany,

v § 52 je právne upravené vytvorenie lesnej stráže,

lesná stráž vykonáva ochrannú službu vo všetkých lesoch ustanoveného obvodu

v rozsahu svojej pôsobnosti,.

lesnú stráž na návrh užívateľa lesa alebo z vlastného podnetu, prípadne na návrh

ministerstva ustanovuje a odvoláva príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva

- okresný úrad, ktorý vedie aj jej evidenciu,

pri určovaní počtu členov sa predpokladá výkon ochrannej služby jedného člena stráže

spravidla na výmere 500 ha lesa, niekedy však aj väčšej ak ide o užívateľský celok,

alebo s prihliadnutím na vnútorné organizačné členenie užívateľa, ak sa tým neohrozí

riadna ochrana lesného fondu,

okresný úrad pred menovaním člena lesnej stráže preskúša, či pozná povinnosti a

oprávnenia vyplývajúce z funkcie člena lesnej stráže,

člen lesnej stráže skladá sľub do rúk prednostu okresného úradu.

Zákon NR SR č. 139/2002 Z. z. o rybárstve

(v znení zákona č. 246/2003 Z. z., zákona č. 525/2003 Z. z. a zákona č. 587/2004 Z. z.,

zákona č. 180/2013 Z. z.) :

v § 21 až 30 je právne upravená rybárska stráž,

rybárska stráž zabezpečuje ochranu výkonu rybárskeho práva v rybárskych revíroch,

rybársku stráž na návrh užívateľa rybárskeho revíru ustanovuje a odvoláva okresný

úrad, v obvode ktorého má užívateľ sídlo alebo trvalý pobyt,

užívateľ je povinný navrhnúť pre každý rybársky revír rybársku stráž v nevyhnutnom

rozsahu,

odborná skúška pozostávajúca z písomného testu a ústneho pohovoru sa vykonáva na

strednej poľnohospodárskej škole s vyučovacím odborom rybárstvo, alebo vo

vzdelávacích ustanovizniach určených ministerstvom na náklady užívateľa rybárskeho

revíru. Obsahom školenia a skúšky sú predpisy z oblasti rybárstva, trestného práva a

správneho práva. O úspešnosti skúšky vydá príslušná vzdelávacia ustanovizeň

osvedčenie o odbornej spôsobilosti rybárskej stráže. Vymenúvanie vykonáva okresný

úrad.

Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v § 27 a 29 je právne upravené zriadenie poľovníckej stráže,

poľovnícka stráž dohliada na ochranu zveri pred nepriaznivými vplyvmi, najmä pred

nedostatkom prirodzenej potravy, škodlivými zásahmi ľudí, škodnou zverou a

škodlivými zvieratami, ako aj na ochranu poľovníckych zariadení,

poľovnícku stráž na návrh užívateľa poľovného revíru ustanovuje a odvoláva príslušný

orgán štátnej správy lesného hospodárstva (okresný úrad), ktorý vedie aj jej evidenciu,

v obvode ktorého sa predmetný poľovný revír nachádza. Niektoré oprávnenie

poľovníckej stráže patria aj členom poľovníckych združení a užívateľ poľovného revíru

ich môže preniesť aj na iných držiteľov poľovných lístkov,

užívateľ poľovného revíru je povinný pre každých 500 ha zabezpečiť poľovnícku stráž,

každý člen tejto stráže okrem toho, že musí mať platný poľovnícky lístok a zbrojný

preukaz skupiny „D“, musí preukázať aj znalosť povinností a práv poľovníckej stráže

vyplývajúcich zo zákona. Vymenúvanie vykoná orgán štátnej správy lesného

hospodárstva, ktorým je okresný úrad.

Zákon NR SR č. 255/1994 Z. z. o poľnej stráži v znení neskorších predpisov

(v znení zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z.) :

účel zákona:

- účelom tohto zákona je ustanoviť podmienky vzniku poľnej stráže a vymedziť jej

základné práva a povinnosti pri ochrane poľnohospodárskych kultúr, plodín a

majetku, ktorý slúži na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby a nachádza sa na

poľnohospodárskych pozemkoch mimo intravilánu obce („intravilán“ je súhrnné

označenie pre zastavané plochy obcí, poprípade pre zastavané plochy a plochy

určené na zástavbu),

právne upravuje vznik a činnosť poľnej stráže,

poľná stráž dohliada na ochranu poľnohospodárskych kultúr, plodín a majetku, ktorý

slúži na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby a nachádza sa na poľnohospodárskych

pozemkoch mimo intravilánu obce,

poľnú stráž na návrh vlastníka, spoločenstva vlastníkov alebo nájomcu

poľnohospodárskych pozemkov, po predchádzajúcom vyjadrení starostu príslušnej obce,

ustanovuje okresný úrad, ktorý vedie aj zoznam členov poľnej stráže,

počet členov nie je taxatívne určený a nie je obligatórne stanovená ani povinnosť

vlastníkov (nájomcov) poľnohospodárskych pozemkov navrhnúť členov poľnej stráže,

ustanovený člen poľnej stráže je k vlastníkovi, spoločenstvu vlastníkov alebo nájomcovi

poľnohospodárskych pozemkov v pracovnoprávnom vzťahu,

odborná spôsobilosť sa overuje skúškou na okresnom úrade pred komisiou, ktorú tvoria

dvaja zástupcovia okresného úradu a zástupca územného útvaru Policajného zboru,

obsahom skúšky je preukázanie základných znalostí z trestného práva, právnej úpravy

priestupkov a použitia donucovacích prostriedkov,

prípravu na skúšku odbornej spôsobilosti je možné vykonať vo vzdelávacom zariadení.

člen poľnej stráže skladá do rúk prednostu okresného úradu sľub,

zoznam členov poľnej stráže vedie okresný úrad.

8. Právna úprava na úseku ochrany utajovaných skutočností

Súčasná spoločnosť sa snaží o vytvorenie systému komplexnej bezpečnosti, ktorá zasahuje do

všetkých oblasti života spoločnosti a je jedným zo základných predpokladov trvalého rozvoja

a zvyšovania životnej úrovne. Je to okrem iného spojené aj s úrovňou bezpečnostného

povedomia, ktoré je predpokladom dosiahnutia pozitívneho postoja zainteresovaných osôb k

celkovej bezpečnosti, vrátane ochrany utajovaných skutočností. Adekvátne bezpečnostné

povedomie je spojené s pochopením podstaty bezpečnosti, s uvedomením si reálnych rizík

a potenciálnych krízových javov, ktoré môžu narušiť prebiehajúce procesy a ohrozovať

splnenie stanovených cieľov.

Utajovaná skutočnosť je informácia alebo vec stanovená pôvodcom utajovanej skutočnosti,

ktorú vzhľadom na záujem SR treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením,

neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením, prípadne inou

neoprávnenou manipuláciou a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanovila vláda SR

svojím nariadením. Ochrana utajovaných skutočností je riešená zákonom o ochrane

utajovaných skutočností a príslušnými vyhláškami vydanými Národným bezpečnostným

úradom.

Právnym základom ochrany utajovaných skutočností v Slovenskej republike je v súčasnosti

zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedená platná právna úprava definuje konkrétne

podmienky na ochranu utajovaných skutočností, práva a povinnosti právnických osôb a

fyzických osôb pri tejto ochrane, pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu a pôsobnosť

ďalších štátnych orgánov a obcí vo vzťahu k utajovaným skutočnostiam, vrátane uplatňovania

administratívnej zodpovednosti za porušenie povinností vo vzťahu k fyzickým ako aj k

právnickým osobám. [48]

Utajované skutočnosti je potrebné chrániť pred nepovolanou osobou a pred cudzou mocou v

súlade s platnou právnou úpravou, ako aj všeobecne uznávanými etickými, ale aj

hospodárskymi zásadami. Ochrana národných a zahraničných utajovaných skutočností, ktoré

sú distribuované Slovenskou republikou a inými štátmi, medzinárodnými organizáciami a

nadnárodnými orgánmi, funguje na základe medzinárodných zmlúv. Samotnou podstatou

ochrany utajovaných skutočností je prijatie preventívnych opatrení, ktorých cieľom je

vytvoriť podmienky na dosiahnutie požadovanej úrovne personálnej

bezpečnosti, priemyselnej bezpečnosti, administratívnej bezpečnosti, fyzickej a objektovej

bezpečnosti a informačnej bezpečnosti prostredníctvom bezpečnosti technických a

systémových prostriedkov a šifrovej ochrany informácií, ktoré sú uplatňované v jednotlivých

oblastiach bezpečnosti.

Príjemcom a odosielateľom utajovaných skutočností v rámci medzinárodnej spolupráce je

Centrálny register utajovaných skutočností, ktorý vedie Národný bezpečnostný úrad. Sú

v ňom evidované všetky utajované skutočnosti poskytnuté i prijaté v rámci medzinárodnej

spolupráce okrem utajovaných skutočností poskytnutých medzi spravodajskými službami

Slovenskej republiky a spravodajskými službami iného štátu a medzi Policajnými zborom a

policajnými službami iného štátu v rámci spolupráce uskutočňovanej podľa osobitných

predpisov.

Utajované skutočnosti chránené cudzou mocou a postúpené Slovenskej republike sú

ochraňované v súlade s právnymi normami SR o ochrane utajovaných skutočností, ak to

ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo ak si to

vyžadujú princípy prijímané v rámci multilaterálnych kontrolných režimov, ktorých je

Slovenská republika účastníckym štátom. Utajované skutočnosti Slovenskej republiky sa

môžu postúpiť cudzej moci, len v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská

republika viazaná, alebo ak si to vyžadujú rozhodnutia medzinárodných organizácií, ktorých

je Slovenská republika členom, alebo si to vyžadujú princípy prijímané v rámci

multilaterálnych kontrolných režimov, ktorých je Slovenská republika účastníckym štátom a

ak to nie je v rozpore s inou medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

[48]

Kontrolu ochrany vzájomne poskytnutých utajovaných skutočností je oprávnený v súlade s

medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, vykonávať Národný

bezpečnostný úrad a príslušný bezpečnostný úrad iného štátu. Štátne orgány a právnické

osoby, ktoré poskytujú a prijímajú utajované skutočnosti v rámci medzinárodnej spolupráce,

sú povinné zriadiť po schválení Národným bezpečnostným úradom vlastné registre

utajovaných skutočností alebo koncový register.

V oblasti ochrany zahraničných utajovaných skutočností Národný bezpečnostný úrad slúži

ako ústredný bod prijímania zahraničných informácií a distribúcie národných informácií do

zahraničia. Zahraničná spolupráca prebieha na multilaterálnej a bilaterálnej úrovni. Na

multilaterálnej úrovni Národný bezpečnostný úrad spolupracuje predovšetkým s

bezpečnostnými orgánmi NATO a Európskej únie. [48]

Dôležitou súčasťou procesu ochrany utajovaných skutočností je uskutočňovanie opatrení

personálnej bezpečnosti. V rámci nej sú vykonávané aj bezpečnostné previerky fyzických

osôb. Prostredníctvom nich sa zisťuje, či navrhovaná osoba spĺňa zákonom stanovené

predpoklady na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Účelom bezpečnostnej

previerky je výber takých osôb, ktoré zaručujú, že sa zabezpečí ochrana utajovaných

skutočností. Previerkový proces prešiel od vzniku NBÚ kvalitatívnymi zmenami. Od

stanovenia požiadaviek na vznik oprávnenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami,

všeobecného charakterizovania bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby, cez inštitút

vykonávania bezpečnostného pohovoru, až po úpravu procesnej stránky vykonávania

bezpečnostných previerok. Bola zavedená možnosť podania sťažnosti vedúceho proti

ukončeniu bezpečnostnej previerky bez vyjadrenia, ako aj možnosť navrhovanej osoby

požiadať príslušný krajský súd o preskúmanie ukončenia bezpečnostnej previerky bez

vyjadrenia. Novou právnou úpravou bolo napríklad obligatórne stanovené bezpečnostné

riziko, bol zavedený inštitút vykonávania psychofyziologického overovania pravdovravnosti,

boli vymedzené obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia. Osvedčenie sa začalo zasielať

priamo navrhovanej osobe a jeho platnosť už nebola viazaná na zánik pracovnoprávneho

alebo obdobného pracovného vzťahu. Taktiež boli stanovené zákonné predpoklady podania

odvolania. [74]

Problematika vykonávania bezpečnostných previerok podnikateľov je súčasťou oblasti

priemyselnej bezpečnosti. Termín priemyselná bezpečnosť je definovaný ako súhrn opatrení

právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, na ochranu utajovaných skutočností,

ktoré jej boli odovzdané alebo ktoré u nej vznikli. Splnenie podmienok priemyselnej

bezpečnosti sa zisťuje bezpečnostnou previerkou podnikateľa. Bezpečnostnú previerku

podnikateľa vykonáva Národný bezpečnostný úrad a jej účelom je zistiť či podnikateľ spĺňa

podmienky priemyselnej bezpečnosti stanovené zákonom.

Pôvodcom utajovanej skutočnosti je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je oprávnená

rozhodnúť, že informácia alebo vec, ktorú vytvorila alebo ju vlastní, je utajovanou

skutočnosťou. Utajovaná skutočnosť je teda informácia alebo vec, ktorú je potrebné chrániť

pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou

alebo odcudzením vzhľadom na záujem štátu. Keďže sa jedná o ochranu záujmov štátu, len

štátne orgány, ako nositelia štátnej moci, sú oprávnené rozhodnúť o zozname utajovaných

skutočností. Podnikateľ môže vytvoriť utajovanú skutočnosť len v prípade, že ho o jej

vytvorenie požiada štátny orgán na základe zmluvy. Bez platnej zmluvy nemôže podnikateľ

vytvoriť žiadnu utajovanú skutočnosť napriek tomu, že má platné potvrdenie o priemyselnej

bezpečnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť nemá vydávanie zoznamov utajovaných

skutočností v pôsobnosti podnikateľa svoje opodstatnenie.

Národný bezpečnostný úrad v oblasti fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti určuje

podmienky na ochranu objektov a chránených priestorov, v ktorých sa utajované skutočnosti

uchovávajú a spracovávajú. Na úseku certifikačnej činnosti vydáva certifikáty mechanických

zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov. V rámci autorizačnej

činnosti vydáva súhlas pre právnické osoby na vykonávanie posudzovania zhody

mechanického zábranného prostriedku a technického zabezpečovacieho prostriedku s

bezpečnostným štandardom, vydáva skúšobné postupy, koordinuje spoluprácu s

autorizovanými osobami a preveruje dodržiavanie podmienok autorizácie. Úrad je v rámci

previerkovej činnosti kompetentný posudzovať bezpečnostnú dokumentáciu štátnych orgánov

a právnických osôb, z hľadiska požiadaviek na ukladanie a manipuláciu s utajovanými

skutočnosťami. V rámci ďalších činností kontroluje dodržiavanie zákona o ochrane

utajovaných skutočností v oblasti fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti, vydáva

bezpečnostný štandard fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti, metodické pokyny,

poskytuje súčinnosť pri zabezpečení ochrany zahraničných utajovaných skutočností

posudzovaním zabezpečenia centrálneho registra, podregistrov a koncových registrov. [48]

Informačná bezpečnosť sa dosahuje aplikovaním bezpečnostných opatrení z oblasti

počítačovej a komunikačnej, kryptografickej a emisnej bezpečnosti na ochranu utajovaných

skutočností spracovávaných, uchovávaných, zobrazovaných alebo prenášaných v

komunikačných, informačných a iných elektronických systémoch proti náhodnej,

nedbanlivostnej alebo úmyselnej strate dôvernosti, integrity alebo dostupnosti, ako aj proti

strate integrity a dostupnosti samotných systémov a opatreniami zamedzujúcimi popretie

vykonanej operácie, resp. služby. [48]

Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení

niektorých zákonov

(v znení zákona č. 638/2005 Z. z., zákona č. 255/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona

č. 647/2007 Z. z., zákona č. 668/2007 Z. z., zákona č.290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z.

a zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 122/2013 Z. z.) :

predmetom zákonnej úpravy je:

- úprava podmienok na ochranu utajovaných skutočností,

- stanovenie práv a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane

utajovaných skutočností,

- stanovenie pôsobnosti NBÚ a ďalších orgánov štátnej správy v otázkach ochrany

utajovaných skutočností,

- určenie sankcií pri porušovaní ustanovení tohto zákona,

- tento zákon sa nevzťahuje na ochranu tajomstva upraveného v osobitných

predpisoch,

utajované skutočnosti sa podľa stupňa utajenia členia na:

- prísne tajné (PT),

- tajné (T),

- dôverné (D),

- vyhradené (V),

vymedzenie obsahu utajovaných skutočnosti:

- stupňom utajenia Prísne tajné sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by

následkom neoprávnenej manipulácie s ňou mohlo byť vážne ohrozené zachovanie

ústavnosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti štátu alebo by mohli vzniknúť

nenahraditeľné a vážne škody v oblasti obrany, vnútornej bezpečnosti,

ekonomických záujmov, zahraničnej politiky alebo medzinárodných vzťahov, a

tým by mohla vzniknúť mimoriadne vážna ujma na záujmoch Slovenskej

republiky,

- stupňom utajenia Tajné sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by následkom

neoprávnenej manipulácie s ňou mohlo byť ohrozené zahraničnopolitické

postavenie, obrana, vnútorná bezpečnosť a záujmy štátu v medzinárodnej a

ekonomickej oblasti, a tým by mohla vzniknúť vážna ujma na záujmoch

Slovenskej republiky,

- stupňom utajenia Dôverné sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by

následkom neoprávnenej manipulácie s ňou mohli byť poškodené štátne záujmy,

verejné záujmy alebo právom chránené záujmy štátneho orgánu, a tým by mohla

nastať jednoduchá ujma na záujmoch Slovenskej republiky,

- stupňom utajenia Vyhradené sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by

neoprávnená manipulácia s ňou mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených

záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné

pre záujmy Slovenskej republiky,

utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o:

- nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo rozhodnutí verejného činiteľa, či

orgánu verejnej moci,

- trestnej činnosti verejných činiteľov,

- nesprávnom nakladaní s verejnými prostriedkami,

- závažnom ohrození životného prostredia, života a zdravia,

- platových náležitostiach, hmotnom zabezpečení a hmotných výhodách verejných

činiteľov,

ochrana utajovaných skutočností je vytváranie podmienok na:

- personálnu bezpečnosť (systém opatrení súvisiacich s výberom, určením a

kontrolou osôb, ktoré sa môžu v určenom rozsahu oboznamovať s utajovanými

skutočnosťami),

- administratívnu bezpečnosť (systém opatrení, ktorých cieľom je ochrana

utajovaných skutočností pri ich tvorbe, príjme, evidencii, preprave, ukladaní,

rozmnožovaní, vyraďovaní a uchovávaní alebo pri inej manipulácii),

- šifrovú ochranu informácií (systém na zabezpečenie ochrany utajovaných

skutočností kryptografickými metódami a prostriedkami šifrovej ochrany

informácií),

- bezpečnosť technických prostriedkov (systém opatrení na zabezpečenie ochrany

utajovaných skutočností, ktoré sa tvoria, spracúvajú, prenášajú alebo ukladajú na

technických prostriedkoch),

- fyzickú bezpečnosť a objektovú bezpečnosť (systém opatrení slúžiaci na ochranu

utajovaných skutočností pred nepovolanými osobami a pred neoprávnenou

manipuláciou v objektoch a chránených priestoroch),

- priemyselnú bezpečnosť (súhrn opatrení právnickej osoby alebo fyzickej osoby,

ktorá je podnikateľom podľa osobitného zákona na ochranu utajovaných

skutočností, ktoré jej boli odovzdané alebo ktoré u nej vznikli),

ochranu utajovaných skutočností je povinný zabezpečiť štatutárny zástupca príslušnej

inštitúcie (vedúci), ktorý v rámci tejto činnosti:

- určuje základné vymedzenie utajovaných skutočností,

- vytvára podmienky na ochranu utajovaných skutočností,

- určuje funkcie, na ktorých sa pracovníci zoznamujú s utajovanými skutočnosťami,

- vykonáva bezpečnostnú previerku I. stupňa a žiada o bezpečnostnú previerku II.,

III. a IV. stupňa,

- zabezpečuje poučenie osôb oprávnených na zoznamovanie sa s utajovanými

skutočnosťami,

- vedie evidenciu oprávnených osôb,

- oznamuje NBÚ stanovené údaje,

- vypracúva pre NBÚ ročnú správu o ochrane utajovaných skutočností a prehľad

utajovaných skutočností označených stupňom PT a T,

- môže zriadiť osobitné pracovisko na plnenie úloh ochrany utajovaných

skutočností, alebo poveriť zamestnanca plnením týchto úloh,

predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami:

- navrhovaná osoba musí byť občanom SR,

- je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,

- dovŕšila stanovený vek (PT min. 21 rokov, ostatní min. 18 rokov),

- súhlasí s tým, aby sa uskutočnila bezpečnostná previerka,

- je bezúhonná,

- je bezpečnostne spôsobilá a má plné osvedčenie,

- je určená na túto činnosť a podpísala vyhlásenie o mlčanlivosti,

bezpečnostné riziko:

- činnosť proti záujmom SR v oblasti obrany štátu, vnútornej bezpečnosti štátu,

medzinárodných stykov, ekonomických záujmov štátu, činnosti štátneho orgánu

alebo proti záujmom, ktoré sa Slovenská republika zaviazala chrániť podľa

medzinárodných zmlúv,

- úmyselné porušenie právnych predpisov, v dôsledku ktorého by mohli byť

porušené záujmy SR,

- zistenie, že osoba:

je, alebo bola v kontakte s rizikovými osobami, prípadne spolupracuje

s organizáciami ohrozujúcimi bezpečnosť a demokraciu spoločnosti,

je pod tlakom vzhľadom na vlastnú finančnú situáciu,

je závislá na návykových látkach,

môže byť vydieraná na základe svojho predchádzajúceho konania,

preukázala svojím konaním alebo vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť

vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností,

vážne alebo opakovane porušila bezpečnostné predpisy, tým, že sa snažila

neoprávnene prenikať do zabezpečených komunikačných alebo

informačných systémov,

nie je psychicky v poriadku,

je pod tlakom príbuzných, ktorí môžu byť ovplyvnení cudzou mocou,

prijíma neoprávnené dary, platby a iné výhody, alebo zneužíva postavenie a

funkciu na získavanie neoprávnených požitkov,

disponuje s majetkom, ktorého hodnota presahuje jej možnosti a ktorého

legálnosť pôvodu nie je schopná alebo ochotná preukázať,

absolvovala štúdium, kurz alebo školenie bezpečnostného charakteru na

Vysokej škole Felixa Edmundoviča Dzeržinského KGB Zväzu sovietskych

socialistických republík,

bezpečnostná previerka navrhovanej osoby:

- proces zisťovania, či navrhovaná osoba spĺňa predpoklady stanovené na

zoznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami,

- uskutočňuje sa diferencovane, podľa stupňa utajenia,

- materiály na bezpečnostnú previerku sú stanovené zákonom,

- začína sa dňom doručenia žiadosti, môže byť prerušená alebo ukončená vydaním

osvedčenia (súhlas) alebo rozhodnutia (nesúhlas),

- musí byť ukončená v stanovenej lehote (II. stupeň – 3 mesiace, III. stupeň – 4

mesiace, IV: stupeň – 6 mesiacov),

- platnosť osvedčenia pre utajované skutočnosti (PT – 5 rokov, T – 7 rokov, D – 10

rokov, V – ukončenie pracovného pomeru alebo preradenie na inú prácu),

- NBÚ môže oprávnenie zrušiť vzhľadom na zistenie nových skutočností,

oprávnené osoby s osobitným postavením sú v rozsahu svojej funkcie:

prezident SR,

poslanec NR SR,

člen vlády SR,

sudca Ústavného súdu SR,

predseda a podpredseda NKÚ,

sudca,

oprávnená osoba je povinná:

- zachovávať pred nepovolanou osobou a pred cudzou mocou mlčanlivosť o

informáciách a veciach obsahujúcich utajované skutočnosti počas utajenia týchto

skutočností, a to aj po zániku oprávnenia oboznamovať sa s utajovanými

skutočnosťami,

- dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce ochranu utajovaných

skutočností,

- oznámiť neodkladne vedúcemu neoprávnenú manipuláciu s utajovanými

skutočnosťami a záujem nepovolaných osôb o utajované skutočnosti a

spolupracovať s úradom na objasnení príčin neoprávnenej manipulácie s

utajovanými skutočnosťami; oprávnené osoby s osobitným postavením oznamujú

neoprávnenú manipuláciu s utajovanými skutočnosťami a záujem nepovolaných

osôb o utajované skutočnosti úradu,

- oznámiť neodkladne vedúcemu zmenu mena a priezviska, rodinného stavu,

bydliska, štátnej príslušnosti a bezúhonnosti,

- oznámiť neodkladne vedúcemu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na jej

oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ako aj každú

skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na takéto oprávnenie inej oprávnenej

osoby,

priemyselná bezpečnosť:

oprávnenie podnikajúcej osoby vytvárať utajené skutočnosti pre orgány štátnej

správy, alebo preberať utajované skutočnosti v rámci dodávky alebo služby,

udeľuje sa na základe vykonania bezpečnostnej previerky NBÚ (súčasťou žiadosti

musí byť aj bezpečnostný projekt právnickej osoby),

udeľuje sa len právnickej osobe, ktorá je:

spôsobilá zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností,

ekonomicky stabilná,

bezpečnostne spoľahlivá.

- NBÚ vydáva potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti,

za bezpečnostné riziko sa považuje:

- konanie proti záujmom Slovenskej republiky v oblasti obrany štátu, bezpečnosti

štátu, medzinárodných stykov, hospodárskych záujmov štátu, chodu štátneho

orgánu alebo proti záujmom, ktoré sa zaviazala Slovenská republika chrániť,

- zahraničný, obchodný alebo majetkový vzťah, ktorý by mohol spôsobiť ujmu

zahraničnopolitickým alebo bezpečnostným záujmom Slovenskej republiky,

- existencia obchodných, majetkových alebo finančných vzťahov s osobami z

prostredia organizovaného zločinu,

- korupčné správanie podnikateľa,

- personálna nestabilita vo vedúcich funkciách alebo orgánoch podnikateľa alebo-

zrušenie platnosti osvedčenia vedúceho podnikateľa,

ochrana objektov a chránených priestorov:

- zabezpečuje sa mechanickými zábrannými prostriedkami, technickými

zabezpečovacími prostriedkami, fyzickou ochranou, režimovými opatreniami a ich

kombináciou,

- vychádza z bezpečnostného štandardu fyzickej bezpečnosti a objektovej

bezpečnosti,

- spôsob, podmienky a rozsah opatrení určených na ochranu stanoví vedúci

schválením bezpečnostnej dokumentácie,

- uskutočňuje sa len certifikovanými bezpečnostnými zábrannými prostriedkami

a technickými zabezpečovacími prostriedkami (od stupňa „dôverné“ vyššie),

autorizácia štátneho orgánu alebo právnickej osoby na certifikáciu:

- súhlas vydáva NBÚ,

- overovanie zhody mechanických zabezpečovacích prostriedkov a technických

zabezpečovacích prostriedkov s bezpečnostným štandardom fyzickej bezpečnosti

a objektovej bezpečnosti,

- žiadateľ (právnická osoba) musí splniť podmienky priemyselnej bezpečnosti,

ochrana zahraničných informácií:

- uskutočňuje sa podľa tohto zákona, ak sa k tomu SR zaviazala,

- o poskytovaní utajovaných skutočností medzi právnickou osobou SR

a zahraničným partnerom rozhoduje NBÚ,

- NBÚ vedie centrálny register poskytovaných a prijímaných utajovaných

skutočností,

- osobitné podmienky platia pre spravodajské služby a políciu,

pôsobnosť, postavenie, oprávnenie a úlohy NBÚ:

- na úseku ochrany utajovaných skutočností:

vypracováva koncepciu ochrany utajovaných skutočností a hodnotí úroveň

jej zabezpečenia,

vykonáva kontrolnú činnosť,

uskutočňuje bezpečnostné previerky osôb a právnických osôb v rámci

priemyselnej bezpečnosti,

vykonáva bezpečnostné štandardy, certifikuje zariadenia, autorizuje štátne

orgány a právnické osoby,

vykonáva znaleckú činnosť,

metodicky usmerňuje ochranu utajovaných skutočností, zabezpečuje

vzdelávanie a výskum na tomto úseku,

- na úseku ochrany zahraničných informácií:

zabezpečuje plnenie úloh vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv na úseku

ochrany informácií,

vedie centrálny register utajovaných skutočností.

- na úseku šifrovej ochrany informácií:

plní funkciu ústredného šifrového orgánu SR,

spracováva koncepciu rozvoja šifrovej ochrany informácií,

certifikuje, overuje, odporúča používanie systémov a metód šifrovej ochrany,

vykonáva kontrolnú činnosť,

určuje podmienky odbornej spôsobilosti a vydávania osvedčení na prácu na

úseku šifrovej ochrany,

vykonáva znaleckú činnosť,

gestoruje vládne a zahraničné spojenie,

vydáva bezpečnostné štandardy,

- na úseku vnútornej ochrany:

získava a analyzuje informácie o bezpečnostných rizikách týkajúcich sa

bezpečnosti národa a jeho príslušníkov a zamestnancov.

Vyhláška NBÚ č. 336/2004 Z. z. o fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti:

predmetom vyhlášky je:

- úprava podrobnosti zabezpečovania fyzickej a objektovej bezpečnosti,

- stanovenie požiadaviek na budovy a priestory, v ktorých sa nachádzajú utajované

skutočnosti,

- určenie technických podmienok zabezpečenia uvedených budov a priestorov

fyzickou ochranou,

chránené priestory a objekty:

- sú určené na ochranu utajovaných skutočností,

- zaraďujú sa do kategórií podľa stupňa utajenia chránenej utajovanej skutočnosti, t.

j. „V“, „D“, „T“ a „PT“,

- chránený priestor (okrem kategórie „V“) sa označuje ako:

chránený priestor triedy prístupu I (vstup do neho je prístupom k utajovaným

skutočnostiam,

chránený priestor triedy II (vstup do neho neznamená oboznamovanie sa

s utajovanými skutočnosťami),

- zabezpečujú sa kombináciou opatrení rozpracovaných v bezpečnostnom štandarde

fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti,

- sú zabezpečované certifikovanými zábrannými prostriedkami a certifikovanými

prostriedkami technického zabezpečenia, ako aj organizačnými opatreniami,,

- na ich ochranu sa spracováva bezpečnostná dokumentácia fyzickej bezpečnosti

a objektovej bezpečnosti:

zhodnotenie predmetu ochrany a rizík ohrozenia,

bezpečnostný plán ochrany majetku,

technická dokumentácia objektu,

prevádzkový poriadok objektu,

pravidlá na výkon fyzickej ochrany objektu,

krízový plán ochrany objektu,

knihu kontrol,

v prílohe vyhlášky je uvedený bezpečnostný štandard fyzickej bezpečnosti a objektovej

bezpečnosti.

Vyhláška NBÚ č. 339/2004 Z. z. o bezpečnosti technických prostriedkov:

predmetom vyhlášky je:

- úprava podrobnosti o bezpečnosti technických objektov,

- stanovenie postupu schvaľovania technických prostriedkov do prevádzky vrátane

zásad certifikácie,

- definovanie požiadaviek na technické prostriedky, na ktorých sú spracovávané

utajované skutočnosti,

bezpečnosť technických prostriedkov na spracovanie utajovaných skutočností sa

zabezpečuje prostredníctvom:

- certifikácie technických prostriedkov,

- vydania smernice o používaní technického prostriedku,

- schvaľovania technického prostriedku do prevádzky,

- dodržiavania zásad používania technického prostriedku,

- špecifických požiadaviek na bezpečnosť technických prostriedkov (kontrolné

a blokovacie mechanizmy, jednoznačná identifikácia a autentizácia používateľa,

nepretržitá kontrolná činnosť, systém práce s nosičmi informácií, ochrana proti

nežiaducemu elektromagnetickému vyžarovaniu, ...),

- osobitosti bezpečnosti informačných systémov,...

v prílohe je uvedená žiadosť o certifikáciu a certifikát technického prostriedku.

Vyhláška NBÚ č. 301/2013 Z. z. o priemyselnej bezpečnosti a o bezpečnostnom projekte

podnikateľa:

predmetom vyhlášky sú:

- podrobnosti o bezpečnostnej previerke podnikateľa,

- zásady spracovania bezpečnostného projektu podnikateľa,

bezpečnostná previerka podnikateľa:

- žiadosť o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa sa

predkladá na predpísanom tlačive, ktoré NBÚ zverejní na svojom webovom sídle,

- stupeň utajenia a určenie typu prístupu, na ktoré sa potvrdenie žiada, sa uvádza

v žiadosti o vydanie potvrdenia v súlade s odôvodnením potreby prístupu

podnikateľa k utajovaným skutočnostiam a s prihliadnutím na analýzu rizík

ohrozujúcich zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností, ku ktorým žiada

podnikateľ vo svojich podmienkach prístup,

- žiadosť o vydanie potvrdenia nemožno podať, ak predchádzajúca bezpečnostná

previerka podnikateľa ešte nebola právoplatne ukončená,

bezpečnostný projekt podnikateľa:

- ako sústava zákonom požadovaných opatrení na personálne a technické

zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností sa vypracúva na základe analýzy

rizík ohrozujúcich zabezpečenie ochrany utajovanej skutočnosti v podmienkach

podnikateľa v závislosti od typu prístupu k utajovaným skutočnostiam,

- obsahuje iba definovanie a spôsob realizácie bezpečnostnej politiky v oblasti

personálnej bezpečnosti,

v prílohách je uvedený vzor bezpečnostného projektu podnikateľa.

Vyhláška NBÚ č. 331/2004 Z. z. o personálnej bezpečnosti a o skúške bezpečnostného

zamestnanca:

predmetom vyhlášky je:

- úprava podrobnosti o postupe pri určovaní oprávnených osôb a o zániku určenia,

- stanovenie zásad o skúške bezpečnostného zamestnanca,

zásady určovania osôb oprávnených na oboznamovanie sa s utajovanými

skutočnosťami:

- vykonávanie bezpečnostnej previerky I. stupňa pre stupeň utajenia „V“ je

v kompetencii vedúceho,

- vykonanie bezpečnostnej previerky pre vyššie stupne utajenia je v kompetencii

NBÚ,

- o vykonanie bezpečnostnej previerky požiada NBÚ vedúci,

- po prijatí písomného oznámenia o vydaní osvedčenia oboznámi vedúci

navrhovanú osobu s povinnosťami a zabezpečí podpísanie záznamu o určení

navrhovanej osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a vyhlásenia

o mlčanlivosti,

- písomný záznam sa vyhotovuje aj o zániku určenia.

skúška bezpečnostného zamestnanca:

- na žiadosť vedúceho ju vykoná NBÚ,

- obsahom sú všeobecne záväzné právne normy na úseku ochrany utajovaných

skutočností,

- skúška má formu testu,

- vedúci je povinný viesť evidenciu oprávnených osôb a ďalšie predpísané záznamy,

v prílohách vyhlášky je uvedená forma osobného dotazníka osoby, záznam o určení

navrhovanej osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, vyhlásenia

o mlčanlivosti, žiadosť o vykonanie bezpečnostnej previerky, záznam o zániku určenia,

súhlas na oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a na vykonanie

bezpečnostnej previerky a bezpečnostný dotazník osoby.

Vyhláška NBÚ č. 453/2007 Z. z. o administratívnej bezpečnosti:

(v znení vyhlášky č. 232/2013 Z. z.)

predmetom vyhlášky je:

- úprava zásad administratívnej bezpečnosti utajovaných skutočností listinného

charakteru (nelistinného charakteru, s ktorými je možné nakladať ako s listinami) a

ustanovuje opatrenia administratívnej bezpečnosti pre ochranu utajovaných

skutočností na hmotných nosičoch so záznamom informácií,

- opatrenia administratívnej bezpečnosti podľa tejto vyhlášky sa nevzťahujú na

utajované skutočnosti, ktoré sú vytvárané, spracovávané, prenášané a ukladané iba

v elektronickej podobe pomocou technických prostriedkov alebo prostriedkov

šifrovej ochrany informácií. Rozsah a spôsob manipulácie s takou utajovanou

skutočnosťou ustanoví v štátnom orgáne štatutárny orgán, v obci starosta, vo

vyššom územnom celku predseda a v inej právnickej osobe štatutárny orgán; ak je

štatutárnym orgánom kolektívny orgán, je vedúcim na účely tejto vyhlášky ním

písomne poverený člen kolektívneho orgánu,

manipulácia s utajovanými skutočnosťami:

- tvorba, príjem evidencia, preprava, prenášanie, ukladanie, rozmnožovanie,

vyraďovanie, uchovávanie a akákoľvek iná manipulácia s utajovanou

písomnosťou,

- utajované písomnosti sa zaznamenávajú predpísaným spôsobom

v administratívnych pomôckach (protokol písomnosti príslušného stupňa utajenia,

doručovací zošit, zápisník oprávnenej osoby, výpožičková kniha, poznámkový

zošit, evidencia utajovaných interných predpisov, evidencia utajovaných

písomností, evidencia vedená centrálnym registrom utajovaných písomností,

evidencia písomných súhlasov na prenášanie utajovaných písomností, evidencia

neoprávnených manipulácií, evidencia osvedčení kuriéra na prepravu utajovaných

skutočností),

- administratívne pomôcky sa evidujú v knihe administratívnych pomôcok,

- náležitosti utajovaných písomností:

číslo (spisová značka inštitúcie, pomlčka, skratka stupňa utajenia, evidenčné

číslo z protokolu, lomka, rok vydania),

stupeň utajenia,

číslo výtlačku,

počet listov,

počet príloh,

- zásady prevzatia, uchovávania, ukladania a vypožičiavania utajovanej písomnosti,

- prenášanie a preprava utajovaných písomností vrátane prepravy kuriérom a poštou,

- zásady rozmnožovania utajovaných písomností,

- postup zabezpečenia utajovanej písomnosti pri zániku štátneho orgánu alebo inej

právnickej osoby, prípadne pri personálnych zmenách,

- zásady vyraďovania utajovaných písomností,

- úlohy centrálneho registra utajovaných písomností,

- postup pri neoprávnenej manipulácii s utajovanou písomnosťou,

v prílohe vyhlášky sú vzory protokolu utajovaných písomností, doručovací zošit,

zápisník oprávnenej osoby, výpožičková kniha, evidencie utajovaných interných

predpisov, písomný súhlas na prenášanie utajovaných písomností, štítok na obale

protokolu utajovaných písomností, predná strana prvého listu utajovaných písomností,

kontrolný list utajovanej písomnosti zberný hárok a osvedčenie na prepravu utajovaných

písomností.

Nariadenie vlády č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných

skutočností:

predmetom nariadenia vlády je:

- vymedzenie oblastí, v ktorých môže vzniknúť utajovaná skutočnosť,

- stanovenie úloh vedúceho organizácie pri vymedzovaní utajovaných skutočností,

utajované skutočnosti môžu vzniknúť na úseku:

- bezpečnosti SR,

- ochrany občana pred protiprávnym konaním,

- ochrany osôb a majetku,

- dovozu a vývozu vojenského materiálu,

- jadrovej bezpečnosti,

- činnosti spravodajských služieb, ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných

zborov, ozbrojených zborov a NBÚ,

- operatívno-pátracej činnosti,

- výskumu, vývoja a výroby zbraní a zbraňových systémov,

- vedy a výskumu,

- bezpečnosti informačných a komunikačných systémov,

- prípravy amnestie,

- prostriedkov na ochranu utajovaných skutočností,

- medzinárodných rokovaní,

- úkonov spojených s trestným konaním,

- zabezpečovania zahraničnej politiky,

- vzájomnej spolupráce ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov,

ozbrojených zborov a NBÚ s príslušnými orgánmi a zbormi cudzích služieb,

- menovej politiky a peňažného obehu,

- dokumentácie týkajúcej sa vynálezov dôležitých pre obranu štátu,

- prípadne iné,

vedúci vymedzí utajované skutočnosti vznikajúce v právnickej osobe,

zoznam utajovaných skutočností vydá vedúci písomne vrátane označenia stupňa ich

utajenia,

zoznam utajovaných skutočností právnickej osoby je verejný.

Prehľad použitej literatúry

1. de Mulinen F.: Príručka medzinárodného humanitárneho práva pre ozbrojené sily,

Magnet-Pres – knihy, časopisy, š.p., Praha, 1991, ISBN 80-85434-30-X

2. Kolektív autorov: Haagské dohody v systéme medzinárodného humanitárneho práva,

IMPRIMA, Praha, 1992, ISBN 80-85469-31-6

3. Kolektív autorov: Ženevské dohody o ochrane obetí ozbrojených konfliktov, Vojenský

zemepisný ústav, Praha, 1991

4. Horváth Z.: Príručka Európskej únie, Zastúpenie Európskej komisie v SR, Bratislava,

2004, ISBN 80-89102-09-3

5. Řehuřek M.: Právo účasti občanov na správe vecí verejných, VEDA – vydavateľstvo

SAV, Bratislava, 1997, ISBN 80-224-0531-0

6. Kresák P. a kol.: Občan a demokracia, Nadácia Občan a demokracia, MRG-S 1997,

Polygrafia SAV, Bratislava, 1997, ISBN 80-967169-7-2

7. Pikna B.: Vnútorná bezpečnosť a verejný poriadok v európskom práve (oblasť

policajnej a justičnej spolupráce), Linde Praha a.s., 2003, ISBN 80-7201-449-8

8. Pikna B.: Európska únia – vnútorná a vonkajšia bezpečnosť a ochrana základných práv

(na pozadí boja proti medzinárodnému terorizmu), Linde Praha a.s., 2002, ISBN 80-

7201-383-1

9. Knapp V., Holländer P. a kol.: Právne myslenie a logika, Obzor, Bratislava, 1989,

ISBN80-215-007-7

10. Lukeš, Z.: Kurz základov bezpečnostného práva, Ústav kriminalistiky PF UK, Praha

1970.

11. Novák, L. a kol.: Krízové plánovanie, Žilinská univerzita, Žilina 2005.

12. Scruton R.: Slovník politického myslenia, Atlantis, spol. s r.o., Brna, 1999, ISBN 80-

7108-184-1

Prehľad použitých právnych noriem

13. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

14. Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,

výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov

15. Zákon č. 110/2004 Z. z. o fungovaní Bezpečnostnej rady SR v čase mieru

16. Zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny

a vojnového stavu

17. Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

18. Zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu

19. Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane SR v znení neskorších predpisov

20. Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

21. Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov

22. Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov OS SR a o zmene

a doplnení niektorých zákonov,

23. Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších

predpisov

24. Zákon NR SR č. 171/1993 Zb. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov

25. Zákon SNR č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov

26. Zákon č. 590/2003 Z. z. o skúškach a odbornej spôsobilosti príslušníkov obecnej

polície a o odbornej príprave príslušníkov obecnej polície

27. Zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráži

28. Zákon NR SR č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších

predpisov

29. Zákon NR SR č. 198/1994 Z. z. o vojenskom obrannom spravodajstve

30. Zákon NR SR č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov

31. Zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)

32. Zákon č. 575/2001 Z .z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej

správy v znení neskorších predpisov

33. Zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií.

34. Zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších

predpisov

35. Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov

36. Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov

37. Zákon NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

38. Zákon NR SR č. 372/2012 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č.

25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov

pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov

39. Zákon č. 414/2002 Z .z. o hospodárskej mobilizácii v znení neskorších predpisov

40. Zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov

41. Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

42. Zákon č. 312/2004 Z. z. devízový zákon

43. Zákon NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách

44. Zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení

stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

45. Zákon SNR č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov

46. Zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov

47. Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny

48. Zákon č.215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a zmene a doplnení

niektorých zákonov

49. Zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-

technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

50. Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a zmene doplnení niektorých zákonov (vodný zákon)

51. Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch

52. Zákon č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí

na trh a zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon)

53. Zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve

54. Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

55. Zákon NR SR č. 255/1994 Z. z. o poľnej stráži

56. Zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon)

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

57. Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení

niektorých zákonov

58. Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych

pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov

59. Vyhláška MV SR č. 532/2003 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona

SNR č.564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov

60. Vyhláška MV SR č. 532/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebno-

technických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany

61. Vyhláška MV SR č. 328/2012 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o evakuácii

62. Vyhláška MV SR č. 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred

účinkami nebezpečných látok

63. Vyhláška MV SR č. 388/2008 Z. z. o zabezpečení technických a prevádzkových

podmienok informačného systému civilnej ochrany v znení neskorších predpisov

64. Vyhláška MV SR č. 314/1998 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečovanie hospodárenia s

materiálom civilnej ochrany v znení neskorších predpisov

65. Vyhláška MV SR č. 303/1998 Z. z. na zabezpečenie prípravy na civilnú ochranu v znení

neskorších predpisov

66. Vyhláška MV SR č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach zabezpečenia záchranných prác a

organizovania jednotiek civilnej ochrany

67. Vyhláška MV SR č. 599/2006 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výdavkoch na

civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu

68. Vyhláška MŽP SR č. 489/2002 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona

o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

69. Vyhláška MŽP SR č. 490/2002 Z. z. o bezpečnostnej správe a o havarijnom pláne

70. Vyhláška MŽP SR č. 100/2005 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní

s nebezpečnými látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení

mimoriadneho zhoršenia vôd

71. Vyhláška MH SR č. 416/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pri

uplatňovaní obmedzujúcich opatrení pri stave núdze a o opatreniach zameraných na

odstránenie stavu núdze v elektroenergetike a podrobnosti o postupe pri vyhlasovaní

krízovej situácie a jej úrovne, o vyhlasovaní obmedzujúcich opatrení v plynárenstve pre

jednotlivé kategórie odberateľov plynu, o opatreniach zameraných na odstránenie

krízovej situácie a o spôsobe určenia obmedzujúcich opatrení v plynárenstve a opatrení

zameraných na odstránenie krízovej situácie

72. Vyhláška MH SR č.13/2008 Z. z. o podrobnostiach výdavkov na hospodársku

mobilizáciu z prostriedkov štátneho rozpočtu

73. Vyhláška NBÚ č. 453/2007 Z. z. o administratívnej bezpečnosti

74. Vyhláška NBÚ č. 331/2004 Z. z. o personálnej bezpečnosti a o skúške bezpečnostného

zamestnanca

75. Vyhláška NBÚ č. 301/2013 Z. z. o priemyselnej bezpečnosti a bezpečnostnom projekte

podnikateľa

76. Vyhláška NBÚ č. 339/2004 Z. z. o bezpečnosti technických prostriedkov

77. Vyhláška NBÚ č. 336/2004 Z. z. o fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti

78. Nariadenie vlády č. 216/2004 Z. z. ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných

skutočností

79. Uznesenie vlády SR č. 241 z 8.4.1997 v znení uznesení vlády SR č. 1118 zo 16.12.1999

a č. 1130 z 28.11.2001, ktorým vláda SR stanovila legislatívne pravidlá

80. Oznámenie MZ SR o vydaní výnosu z 11. marca 2009 č. 10548/2009 - OL, ktorým sa

ustanovujú podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe č. 98/2009 Z. z.

81. Civilian instruments for EU crisis management, Európska komisia, Brusel, apríl 2003