Legislatívna podpora ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva na

Slovensku a jeho kategorizácia.

PhDr. Marián Žabenský

Abstrakt SK

Príspevok sa zaoberá problematikou prírodného a kultúrneho dedičstva. V úvodných častiach

analyzujem UNESCO ako najvyšší inštitucionálny orgán, ktorý zabezpečuje ochranu prírodného

a kultúrneho dedičstva na svetovej úrovni. Nezanedbateľná je aj definícia pojmového aparátu.

Analýzou možných kategorizácii, ktoré u nás vychádzajú z legislatívnych noriem, ale aj analýzou

samotných legislatívnych noriem sa snažím získať ucelený obraz o aktuálnom stave legislatívy

a kategorizácie prírodného a kultúrneho dedičstva na Slovensku. Na základe SWOT analýzy

zameranej na klasifikáciu prírodného a kultúrneho dedičstva je v závere uvedený návrh kategorizácie.

Kľúčové slová: prírodné dedičstvo, kultúrne dedičstvo, legislatívna podpora ochrany prírodného

dedičstva, legislatívna podpora ochrany kultúrneho dedičstva.

Abstrakt AJ

The study deals with the issue of natural and cultural heritage. In the introduction I analyse

UNESCO as the most relevant organization focused on protection of natural and cultural

heritage on the worldwide level. It is also necessary to deal with the terminological aspects. I

describe various options of classification systems, which are based on current legal rules. The

aim is to create a comprehensive view on the issue of legislation and classification aspects of

natural and cultural heritage in Slovakia. Following the results of the SWOT analysis, I try to

establish a proposal of optimal classification of natural and cultural heritage.

Key words: nature heritage, cultural heritage, legislative behalf of nature heritage, legislative behalf

of cultural heritage.

ÚVOD

Problematika prírodného a kultúrneho dedičstva je priamo spätá s problematikou

prírodnej a kultúrnej krajiny. Človek od nepamäti vstupoval do interakcie s prírodou, ktorá

ovplyvňovala jeho tvorivú činnosť. Čím viac sa dostávame do minulosti, tým je táto

interakcia a závislosť väčšia. Človek sa v priebehu dejín musel naučiť dômyselne

a kontextuálne prispôsobovať pomerom a okoliu v ktorom žil. Začala vznikať kultúrna

krajina, čiže územie poznačené tvorivou činnosťou človeka. Počas tisícročií vznikali mnohé

vrstvy kultúrnej krajiny, ktoré sú dnes poprekrývané. Z týchto vrstiev vyčnievajú, prípadne sa

zachovali prírodné a kultúrne archetypy, ktoré dokumentujú spôsob života v minulosti a ktoré

nám poukazujú na kultúrnu a dejinnú rôznorodosť a rozmanitosť územia v ktorom žijeme.

Tieto archetypy môžeme pomenovať aj prírodným a kultúrnym dedičstvom. Z ekonomických

dôvodov je ochrana a záujem o problematiku prírodného a kultúrneho dedičstva v posledných

desaťročiach minimálny. V mnohých prípadoch dochádza k poškodzovaniu, prípadne

deštrukcií. Zlý stav vychádza aj z faktu, že u nás neexistuje štrukturálny prístup k ochrane

prírodného a kultúrneho dedičstva. Na to aby sme mohli spomínané hodnoty chrániť, musíme

ich kategorizovať a legislatívne a inštitucionálne zabezpečiť. Legislatívnu a inštitucionálnu

podporu sa snaží zabezpečiť štát. Kategorizácia by však mala vzniknúť na základe vedeckom

(dnes túto problematiku upravuje iba zákon) a tá by mala byť využívaná na všetkých

úrovniach.

1. OCHRANA PRÍRODNÉHO A KULTÚRNEHO DEDI ČSTVA A JEHO

DEFINÍCIA

Najvyšším inštitucionálnym orgánom, ktorý sa stará o ochranu prírodného a kultúrneho

dedičstva vo svete je Organizácia Spojených národov pre výchovu vedu a kultúru, čiže

UNESCO. Slovenská republika, ako demokratický a zvrchovaný štát, sa v ústave zaviazala

akceptovať ratifikované medzinárodné zmluvy a povýšiť ich nad rámec ústavných zákonov.

Medzi takýto druh zmlúv patrí aj Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného

dedičstva, ktorý bol prijatý v Paríži 17. októbra až 21. novembra 1972 na svojom 17.

zasadnutí a zaväzuje nás ochraňovať kultúrne a prírodné dedičstvo.

Dohovor špecifikuje pojem Kultúrne dedičstvo z kategorického hľadiska a člení ho na:

- Pamätníky: architektonické diela, diela monumentálneho sochárstva a maliarstva

- Prvky alebo štruktúry archeologickej povahy: nápisy, jaskynné obydlia a kombinácie

prvkov, ktoré majú výnimočnú svetovú hodnotu z hľadiska dejín, umenia alebo vedy.

- Skupiny budov: skupiny oddelených, alebo spojených budov, ktoré majú z dôvodu

svojej architektúry, rovnorodosti, alebo umiestnenia v krajine výnimočnú svetovú

hodnotu z hľadiska dejín, umenia alebo vedy.

- Lokality: výtvory človeka, alebo kombinované diela prírody a človeka a oblasti

zahŕňajúce miesta archeologických nálezov majúce výnimočnú svetovú hodnotu

z dejinného, estetického, etnologického a antropologického hľadiska.

Pojem prírodné dedičstvo je špecifikovaný ako:

- Prírodné javy tvorené fyzickými a biologickými útvarmi, alebo skupinami takýchto

útvarov, ktoré majú výnimočnú svetovú hodnotu z estetického, alebo vedeckého

hľadiska.

- Geologické a fyziografické útvary a presne vymedzené oblasti, ktoré tvoria miesto

prirodzeného výskytu ohrozených druhov zvierat a rastlín výnimočnej svetovej

hodnoty z hľadiska vedy alebo starostlivosti o zachovanie prírody.

- prírodné lokality, alebo presne vymedzené prírodné oblasti svetovej hodnoty z

hľadiska vedy, starostlivosti o zachovanie prírody, alebo prírodnej krásy

Na základe dohovoru o ochrane prírodného a kutltúrneho dedičstva vznikli na

Slovensku deklarácie, nariadenia a zákony zamerené na ochanu spomínaných hodnôt.

Zákon o štátnej pamiatkovej starostlivosti definuje pojem kultúrne dedičstvo ako:

„Nenahraditeľné bohatstvo štátu a občanov, ktoré je dokladom života spoločnosti,

filozofie, náboženstva, vedy, techniky, umenia. Dokumentuje vzdelanostnú a kultúrnu

úroveň slovenského národa, iných národov, národnostných menšín, etnických skupín

a jednotlivcov, ktorí žijú, alebo v minulosti žili na území Slovenska.“

2. ANALÝZA LEGISLATÍVNEHO PRÍSTUPU K OCHRANE A KLASIFI KÁCII

PRÍRODNÉHO DEDIČSTVA

2.1 Podľa stupňov ochrany

Tejto problematike sa v súčasnosti venuje len málo autorov a preto považujem za

najkomplexnejší zdroj informácií a klasifikácií zákon NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane

prírody a krajiny. Súčasťou zákona je aj kategorizácia stupňov ochrany prírody, ktorá je

rozdelený na päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany

zväčšuje:

1. Stupeň ochrany sa vzťahuje na celé územie Slovenska s výnimkou chránených území.

Súhlas orgánu ochrany prírody sa vyžaduje k niektorým činnostiam napríklad

vykonávanie činnosti meniacej stav mokrade, rozširovanie nepôdneho druhu,

vypúšťanie vodnej nádrže alebo rybníka, letecká aplikácia chemických látok a hnojív.

2. Stupeň ochrany sa vzťahuje na chránené krajinné oblasti a chránené areály. Zakazuje

sa tu napríklad: Vjazd a státie motorovým vozidlám a záprahovým vozidlám. Súhlas

orgánu ochrany prírody sa vyžaduje na činnosti napríklad pasenie napájanie,

preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat na voľných ležoviskách, organizovanie

verejných telovýchovných, športových a turistických podujatí.

3. Stupeň ochrany sa vzťahuje na národné parky, chránené areály a chránené krajinné

prvky. Zakazujú sa tu napríklad tieto činnosti: Pohyb mimo vyznačeného turistického

chodníka, lyžovanie, vykonávanie horolezeckého výstupu, použitie zariadenia

spôsobujúceho svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj. Zber rastlín a ich plodov.

4. Stupeň ochrany sa vzťahuje z časti na chránený areál, prírodnú rezerváciu, prírodnú

pamiatku a chránený krajinný prvok. Zakazujú sa tu činnosti ako napríklad: ťažba

drevnej hmoty, vykonávanie geologických prác, zber nerastov alebo skamenelín.

5. Stupeň ochrany sa vzťahuje na chránený areál, prírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku

a chránený krajinný prvok. Zakazujú sa tu činnosti ako napríklad: zásahy do lesného

porastu a poškodenie vegetačného a pôdneho krytu, stavba lesnej cesty, vybudovanie

poľovníckeho alebo rybárskeho revíru, rušenie pokoja a ticha, chytanie a lov

živočícha.

2.2 Podľa druhu chráneného územia

Ďalším členením, ktoré konkrétnejšie zasahuje do problematiky prírodného dedičstva

sú druhy chránených území a ich ochranné pásma. Za chránené územie možno vyhlásiť:

- lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu a biotopy národného

významu,

- biotopy druhov európskeho významu,

- biotopy druhov národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov, na

ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia,

- významné krajinné prvky alebo územia medzinárodného významu.

Ochranné pásmo prírodnej, alebo národnej prírodnej pamiatky je vždy vzdialenosť 60

metrov smerom von od jej hranice (ak nebolo stanovené inak) a platí v ňom tretí stupeň

ochrany. Za chránené územia považujeme:

- Chránená krajinná oblasť: Ide o rozsiahlejšie územie s výmerou nad 1000 ha s

rozptýlenými prirodzenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej

rozmanitosti a ekologickej stability. Na jej území platí 2. Stupeň ochrany.

- Národný park: Ide o rozsiahlejšie územie s výmerou nad 1000 ha s ekosystémami

podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou, alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej

štruktúre, v ktorej je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti človeka. Na jeho

území platí 3. Stupeň ochrany. Na Slovenku sú to tieto NP: Národný park Malá Fatra,

Národný park Nízke Tatry (NAPANT), Národný park Poloniny, Národný park

Slovenský raj, Tatranský národný park (TANAP), Národný park Muránska planina,

Národný park Pieniny (PIENAP), Národný park Slovenský kras, Národný park Veľká

Fatra.

- Chránený areál: Lokalita spravidla s výmerou do 1000 ha, na ktorej sa nachádzajú

biotopy európskeho alebo národného významu, kde priaznivý stav týchto biotopov

záleží na obhospodarovaní človekom. Môže ním byť aj územie s trvalejším výskytom

chránených druhov živočíchov, rastlín, nerastov a skamenelín. Na území chráneného

areálu platí 3.,4. alebo 5. Stupeň ochrany.

- Prírodná rezervácia: Je to lokalita s výmerou do 1000 ha, pôvodného alebo ľudskou

činnosťou málo pozmeneného biotopu európskeho alebo národného významu.

Prírodnú rezerváciu, spravidla predstavujúcu nadregionálne biocentrum ako súčasť

najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže ministerstvo ustanoviť

všeobecne záväzným právnym predpisom za Národnú prírodnú rezerváciu. Na území

prírodnej rezervácie platí 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany.

- Prírodná pamiatka: Ide o máloplošné ekosystémy s výmerou do 50 ha, ktoré majú

vedecký, kultúrny, ekologický, alebo estetický význam. Jedinečnú prírodnú pamiatku,

ktorá predstavuje súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže

ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom za národnú prírodnú

pamiatku. Na území prírodnej pamiatky platí 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany. Za

národnú prírodnú pamiatku môže byť vyhlásená aj jaskyňa alebo prírodný vodopád.

Jaskyňou podľa tohto zákona je človeku prístupný a prírodnými procesmi vytvorený

dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺžka alebo hĺbka presahuje 2 m a

rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka. Prírodným

vodopádom podľa tohto zákona je prírodný skalný útvar, cez ktorý vodný tok

pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 m alebo preteká

súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75° a voda v koryte

pretrváva celý rok. Jaskyne a prírodné vodopády sú prírodnými pamiatkami.

- Chránený krajinný prvok: Prvok, ktorý plní funkciu biocentra, alebo biokoridoru. Na

jeho území platí 3., 4. Alebo 5. Stupeň ochrany.

- Chránené vtáčie územie: Biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy

sťahovavých druhov vtákov možno na účel zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania

vyhlásiť za chránené vtáčie územia. Môžu sa členiť do zón, najviac do štyroch. Zóna

A má piaty stupeň ochrany, zóna B štvrtý stupeň, zóna C tretí stupeň ochrany, zóna D

druhý stupeň ochrany.

2.3 Iné členenia

Podľa chránených druhov:

- chránené živočíchy

- chránené rastliny

- chránené nerasty

- chránené skameneliny

Podľa geomorfologických celkov:

Touto problematikou sa zaoberajú autori Galvanek, Janáčik, Mazúrek a vo svojej

publikácii členia prírodné dedičstvo na základe geologického podkladu v ktorom sa nachádza.

Takýmto základným členením v rámci vtedajšieho Stredoslovenského kraja je členenie

prírodných výtvorov a zaujímavostí:

- v pohoriach flyšového pásma,

- v pohoriach bradlového pásma,

- v pohoriach pásma centrálnych Karpát,

- v pohoriach vulkanického pásma

Jednotlivé skupiny sa potom delia na základe geomorfologických celkov na jednotlivé

pohoria, doliny, kotliny a iné.

3. ANALÝZA LEGISLATÍVNEHO PRÍSTUPU K OCHRANE A KLASIFI KÁCII

KULTÚRNEHO DEDI ČSTVA.

3.1 Druhová klasifikácia kultúrneho dedičstva a jeho súčasný stav

Aj keď majú rôzni autori špecifické prístupy ku klasifikácií kultúrneho dedičstva, ich

základná štruktúra je vždy zhodná. Kultúrne dedičstvo členia na:

- Nehmotné (duchovné) kultúrne dedičstvo

- Hmotné (materiálne) kultúrne dedičstvo

3.1.1 Nehmotné kultúrne dedičstvo

V Deklarácií NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva v článku 2 sú charakterizované

pojmy hmotná a nehmotná hodnota kultúrneho dedičstva. Nehmotnou hodnotou kultúrneho

dedičstva sú najmä jazykové a literárne prejavy šírené ústne, alebo zvukovými nosičmi, diela

hudobného, dramatického a tanečného umenia, zvyky a tradície, historické udalosti,

zemepisné, katastrálne a miestne názvy.

Nehmotná podstata duchovného dedičstva zásadným spôsobom ovplyvňuje

podmienky a formy jej identifikácie, evidencie a tým aj praktickej ochrany. Táto ochrana je

možná prostredníctvom:

- Zastupujúcich hmotných objektov a pamiatok, viažucich sa napríklad k historickým

udalostiam a osobnostiam (rodné domy, pamätne miesta a objekty, pomníky,

pamätníky, pamätné tabule).

- Ďalších zložiek duchovného dedičstva, názvoslovia a historických udalostí v rámci

evidencie pamätihodností mesta, alebo obce.

- Médií , audiovízie, zvukových nosičov, internetu, čiže prostredníctvom mediálneho

nosiča. Nosičom nehmotného kultúrneho dedičstva je aj človek.

Členenie nehmotného kultúrneho dedičstva na základe opatrení na realizáciu ochrany

kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky je nasledovné:

Slovenský jazyk

Je duchovnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva a najvýraznejším identifikačným

znakom Slovákov vrátane miestnych a sociálnych nárečí. Zákonné postavenie slovenčiny

upravuje predovšetkým Ústava Slovenskej republiky a zákon NR SR číslo 270/1995 Z. z.

o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Štátnu správu na úseku

ochrany a rozvoja slovenského jazyka vykonáva Ministerstvo kultúry Slovenskej Republiky.

Vedeckovýskumné úlohy a problematiku rozvoja slovenského jazyka rieši predovšetkým

Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, ktorý realizoval mnohé vedecké projekty, v rámci

ktorých máme knižne zachytené územné varianty národného jazyka (Atlas slovenského

jazyka vydaný v rokoch 1968 – 1981), zvukovú stránku reči (Atlas slovenských hlások

vydaný v roku 1969) alebo slovnú zásobu spisovnej slovenčiny (Slovník slovenského jazyka

vydávaný v rokoch 1959 – 1968). Vydanie nového výkladového slovníka slovenského jazyka

stredného typu je jednou z najvýznamnejších úloh na najbližšie roky. Dlhodobo sa pripravujú

ďalšie tri významné slovníky: 6. zväzok Historického slovníka slovenského jazyka, 2. zväzok

Slovníka slovenských nárečí a Etymologický slovník. Teritoriálne dialekty sú zapísané aj vo

forme odpovedí používateľov nárečia na otázky dotazníka a zachytené zvukovými

nahrávkami súvislých nárečových prejavov.

Ďalšie oblasti duchovného dedičstva

Dôležitou súčasťou duchovného dedičstva je aj ochrana talentu a zručnosti tvorcov

kultúrnych hodnôt v profesiách a činnostiach, ktorých výsledkom nie je hmotný produkt, ale

väčšinou zvukové, slovné a obrazové dielo. Táto ochrana je pomerne náročná a problematická

vzhľadom na problematiku ochrany autorských práv. Informácia sa v súčasnosti šíri rôznymi

formami a médiami a na rôznych nosičoch, čo má nenahraditeľnú hodnotu pre budúcnosť. Je

potrebné sem zaradiť aj obyčaje, ľudovú tradíciu, folklór (tanec, hudbu, piesne, slovesnosť

a podobne) a ďalšie formy ľudového umenia. Dôležitá je aj dokumentácia technologických

postupov a rozličných tradičných a špecifických techník. Dôležité je aj naplnenie odporúčaní

UNESCO z roku 1898, ktoré schválila vláda Slovenské Republiky uznesením číslo 448/2000

a týkajú sa oblasti ochrany ľudovej a tradičnej kultúry. Významnou možnosťou uchovávania

duchovného dedičstva je aj zápis do zoznamu UNESCA, do ktorého bolo v roku 2001

zapísaných devätnásť foriem a javov z devätnástich štátov sveta. Vytvára sa tak možnosť aj

v medzinárodnom rozsahu chrániť slovné (ústne) prejavy, hudbu, tanec, hry, obrady,

mytológiu, obyčaje, alebo tradičné formy komunikácie a šírenia informácií, javy ľudovej

kultúry mimoriadnej historickej, umeleckej, etnologickej, sociologickej, antropologickej,

prípadne inej hodnoty. Tieto hodnoty je potrebné uchovávať prostredníctvom zhmotnených

dokumentov, čiže nosičov. Najväčší význam má archívna forma ochrany podľa špecifických

zásad a osobitných predpisov v archívoch, knižniciach, múzeách a galériách.

3.1.2 Hmotné kultúrne dedičstvo

Na základe deklarácie NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva sú hmotnou hodnotou

kultúrneho dedičstva najmä archívne dokumenty bez ohľadu na spôsob zaznamenania

informácie, historické knižničné dokumenty a fondy, diela písomníctva, scénografie

a kinematografie, televíznej a audiovizuálnej tvorby, zbierky múzeí a galérii, diela

výtvarného, úžitkového a ľudového umenia, dizajnu, architektonické objekty, urbanistické

súbory, archeologické nálezy a lokality, objekty ľudového staviteľstva, pamiatky výroby,

vedy a techniky, historické záhrady, parky a kultúrna krajina.

Archívne dokumenty

Ochrana archívnych dokumentov je zabezpečovaná v rámci siete štátnych archívov,

mestských archívov a archívov iných právnických osôb. Táto oblasť ochrany má bohatú

tradíciu a je najstabilnejšia v oblasti ochrany historických dokumentov. Ústredným orgánom,

ktorý ma na starosti túto problematiku je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré

podľa zákona o archívnictve zabezpečuje evidenciu a ochranu archívnych dokumentov,

kontroluje ich stav a uloženie v archívoch. Na Slovensku existuje sieť štátnych archívov

s dvoma ústrednými archívmi a to Slovenským národným archívom a Štátnym ústredným

banským archívom. Ďalej je to sedem oblastných a 38 okresných archívov. Zo súhlasom

ministerstva vnútra môžu byť zriadené a spravované archívy osobitného významu na úrovni

niektorých štátnych orgánov a organizácií celoštátneho významu najmä z oblasti informácií,

kultúry, školstva a vedy, cirkví a náboženských spoločností. Ďalšou kategóriou sú mestské

archívy.

Kultúrne dedičstvo sa v archívoch eviduje aj ako celok. Len v sústave štátnych

archívov je evidovaných viac ako 23 500 archívnych súborov, fondov a zbierok, pričom do

všetkých archívov neustále pribúdajú nové dokumenty.

Financovanie archívov je nasledovne:

- Štátne archívy sa financujú zo štátneho rozpočtu

- Okresné archívy financujú krajské úrady

Na Slovensku sa nachádza iba jedno odborné pracovisko na konzervovanie,

reštaurovanie a reprografiu archívnych dokumentov a to Slovenský národný archív. Tento

archív sa v obmedzenom rozsahu zaoberá vedeckým výskumom v oblasti archívnych

dokumentov s dôrazom na stabilitu a konzerváciu dokumentov na klasických nosičov.

Významné sú aj archívy osobitného určenia vytvorené v rezortoch a rezortných organizáciách

ako napríklad Pamiatkový ústav, Slovenský filmový ústav, Slovenské národné múzeum

a podobne. Vo verejnoprávnych inštitúciách existuje archív v Slovenskom rozhlase,

Slovenskej televízií, Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a v Slovenskej akadémií vied.

Historické knižničné fondy a historické knižničné dokumenty

Aj tieto dve kategórie tvoria podstatnú časť nášho kultúrneho dedičstva. Je dôležité

rozlíšiť pojmy historický knižničný dokument – čiže samostatný dokument a pojem historický

knižničný fond, čiže súbor knižných dokumentov, ktoré sú vyhlásené Ministerstvom kultúry

SR podľa zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona SNR č. 27/1987 Zb.

o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici

slovenskej. Ich existencia súvisí s činnosťou významných osobností, inštitúcií alebo sa viaže

na významné udalosti našich národných dejín. Sú to najmä vzácne rukopisy, slovacikálne

dokumenty, staré a vzácne tlače. Zaujímavý je fakt, že počtom dochovaných knižničných

dokumentov a fondov patrí Slovensko medzi najbohatšie štáty Európy. Tento náš potenciál

však nevyužívame dostatočne na našu prezentáciu a tak isto ako podklad na historický

výskum. Súvisí to s nedostatočnou finančnou podporou aj zo strany štátu, ale aj zo

súkromných zdrojov, prípadne postojom vlastníkov týchto dokumentov a fondov.

Dôležitým medzníkom pre vývin nášho písomníctva bolo obdobie v 60. rokoch 20.

storočia. V dôsledku uvoľnenia spoločensko-politických pomerov došlo k výraznému

zlepšeniu podmienok v oblasti výskumu dokumentov a súborov knižných dokumentov. Začali

sa budovať profesionálne pracoviská, bola tu snaha mapovať výskyt cenných dokumentov

s cieľom komplexnej ochrany tohto dedičstva. Celý proces vyvrcholil koncom 20. storočia

pasportizáciou vzácnych knižných fondov a dokumentov. Dotazníkovou formou prebehol

v roku 1986 a 1987. Výsledky pasportizácie sa archivovali, ale neaktualizovali. Nevyriešili sa

ani otázky ochrany, konzervácie a reštaurovania fondov. Koncom 20. storočia z dôvodu

zmeny spoločenského režimu dochádza k obnoveniu pôvodných vlastníckych vzťahov a tým

k navráteniu vzácnych zbierok a jednotlivých dokumentov pôvodným majiteľom. Nastáva

negatívny vývoj a neprofesionálny prístup k ochrane vzácnych dokumentov a fondov,

absencia evidencie a spracovania na všetkých úrovniach vlastníkov a správcov,

neregistrovaný a nepovolený vývoz a podobne.

V súčasnosti problematiku knižničných fondov a dokumentov rieši Knižničný zákon.

Odborným garantom pre túto oblasť po stránke metodickej a organizačnej je Slovenská

národná knižnica v Martine. Jej najdôležitejšou úlohou je vypracovať program komplexnej

ochrany historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov, ktorého

obsahom má byť pasportizácia, analýza stavu, spracovanie, opravy a reštaurovanie,

historický a umenovedný výskum (ako súčasť výskumu dejín knižnej kultúry),

mikrofilmovanie, digitalizácia, proces sprístupňovania a propagačné aktivity (expozície,

publikačná činnosť). Do prijatia knižničného zákona bolo podľa zákona č. 27/1987 Zb.

o štátnej pamiatkovej starostlivosti vyhlásených 65 928 zbierok a dokumentov za kultúrne

pamiatky a národné kultúrne pamiatky. V rokoch 2000 a 2001 vyhlásilo ministerstvo kultúry

7 súborov dokumentov (2040 zbierok) za historický knižný fond a 27 jednotlivín za historický

knižničný dokument. Existuje však reálny dôvod, že pre chýbajúcu evidenciu zbierok

a jednotlivín v elektronickej forme sa vyhlasovanie historických knižničných dokumentov a

historických knižničných fondov predĺži na niekoľko rokov. Táto situácia môže nepriaznivo

ovplyvniť aj zaradenie ďalších našich historických fondov do celosvetového programu Pamäť

sveta, v ktorom má zatiaľ SR zaradené dva projekty: Iluminované kódexy - antifonáre

knižnice Bratislavskej kapituly a Bašagičovu zbierku islamských rukopisov.

Zbierky múzeí a galérií

Túto problematiku upravuje zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách

a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty. Podľa tohto zákona sa

predmety múzejnej hodnoty a predmety galerijnej hodnoty definujú ako pôvodné hmotné,

alebo duchovné doklady, ktoré majú schopnosť priamo, alebo sprostredkovane vypovedať

o vývoji prírody, alebo spoločnosti a majú trvalý historický, kultúrny, umelecký, alebo

vedecký význam. Predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty odborne evidované

a odborne spracované v múzeu, alebo galérii predstavujú múzejné zbierkové predmety, alebo

galerijne predmety. Ústredným orgánom štátnej správy na tomto úseku je Ministerstvo

kultúry, ktoré je zároveň zriaďovateľom Slovenského národného múzea, Slovenskej národnej

galérie, Múzea SNP a Slovenského technického múzea. Okrem toho sú v rezorte kultúry tri

múzeá v rámci Slovenskej národnej knižnice. Zriaďovateľmi špecializovaných múzeí sú aj

ďalšie ministerstvá, krajské úrady. Od 1. apríla 2002 sú samosprávne kraje zriaďovateľmi 38

regionálnych múzeí a 17. galérií. Mestá sú zriaďovateľmi mestských múzeí a galérií, prípadne

sú to aj právnické osoby ako napríklad NBS, Agrokomplex Nitra, Slovenský zväz telesnej

kultúry a podobne.

V dôsledku nedostatočného financovania činnosti múzeí a galérií dochádza

k zanedbávaniu niektorých aktivít ako napríklad akvizičné činnosti. Podľa platnej legislatívy

môžu múzeá a galérie použiť na nákup zbierkových predmetov iba kapitálové výdavky,

ktorých účelové prideľovanie je obmedzené a zriedkavé. V dôsledku tohto faktu dochádza

k zníženiu možností nadobúdania vzácnych zbierkových predmetov. Nedostatok finančných

prostriedkov zapríčiňuje aj absenciu fyzickej a technickej ochrany v konzervovaní

a reštaurovaní zbierok. Takmer tretina zbierkových predmetov múzeí a galérií potrebuje

konzervačný, alebo reštaurátorský zásah. Po novelizácií zákona číslo 115/1998 Z. z. došlo

k úprave dočasného a trvalého režimu vývozu zbierok, ako aj predmetov múzejnej a galerijnej

hodnoty do zahraničia. V súlade s colnými predpismi a colnou správou sa podarilo zosúladiť

naše existujúce právne normy s európskou legislatívou.

Pamiatkový fond

Pamiatkový fond a jeho ochrana je najzložitejšou a najdôležitejšou časťou kultúrneho

dedičstva. Túto problematiku upravuje Zákon o ochrane pamiatkového fondu prijatý v roku

2001. Ten definuje pojem pamiatkový fond ako súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí

vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a

pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o

vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.

V rámci tohto zákona existujú registre kultúrnych pamiatok a to:

- register hnuteľných kultúrnych pamiatok;

- register nehnuteľných kultúrnych pamiatok;

- register pamiatkových rezervácií;

- register pamiatkových zón;

Ďalšie členenie evidencie pamiatkového fondu je:

- územné rozdelenie (kraje, okresy, mesta a obce);

- druhové členenie (architektúra, zvlášť ľudová architektúra, archeológia, historická

zeleň, technické pamiatky, pamiatky histórie a výtvarné pamiatky);

- členenie podľa typu (kostoly, meštianske domy, kaštiele, hrady a pod.).

Zložitosť danej problematiky súvisí najmä s rôznorodosťou vlastníckych vzťahov a so

špecifickými podmienkami ochrany a využitia. V súčinnosti so spomínaným zákonom bol

zriadený Pamiatkový úrad Slovenskej republiky a zvýšili sa kompetencie príslušných orgánov

fungujúcich na úrovni štátu a verejnej správy. V súčasnosti je na Slovensku viac ako 12 600

nehnuteľných kultúrnych pamiatok a 14 500 hnuteľných kultúrnych pamiatok. Ďalej je to 18

mestských pamiatkových rezervácií, 10 rezervácií ľudovej architektúry a 89 pamiatkových

zón. Viaceré pamiatky spĺňajú kritéria svetového kultúrneho dedičstva a sú predmetom

predbežného výberu na nomináciu podľa dohovoru UNESCO.

Diela hudby, dramatického umenia, tanca a scénografie

Táto oblasť kultúrneho dedičstva je najviac ovplyvňovaná rozvojom modernej

techniky, pretože na zhmotnenie týchto hodnôt sú potrebné špecifické záznamy obrazu

a zvuku na rôznych typoch nosičov. V súčasnosti je najmä v oblasti hudby do značnej miery

sťažená jej ochrana a to z dôvodu zväčšujúceho sa producentského zázemia v štátnej,

verejnoprávnej a privátnej sfére. Garantom ochrany kultúrneho dedičstva v oblasti

divadelného umenia, dramatického a tanečného umenia a scénografie je Divadelný ústav,

ktorý zabezpečuje všestrannú dokumentáciu za oblasť slovenského profesionálneho divadla,

oblasť knižničných služieb, akvizičnú činnosť, reštaurovanie, umenovedný a historický

výskum, digitalizáciu audio a videofondu, systematické spracovávanie scénografického

fondu, prezentačné, vydavateľské a propagačné aktivity. Ide o jediné špecializované

pracovisko v oblasti profesionálneho divadla na Slovensku. V oblasti hudby takáto koncepcia

chýba. Problematiku iba z časti zastupujú múzeá zamerané na túto oblasť ako napríklad

Hudobné múzeum Slovenského národného múzea, prípadne Archív hudobných rukopisov

Slovenskej národnej knižnice.

Oblasť filmu a audiovízie

V dnešnej dobe chýba právny predpis, ktorý by komplexne upravoval problematiku

uchovávania filmových a audiovizuálnych diel a určoval ich povinný depozit. Túto úlohu plní

Slovenský filmový ústav v rámci Národného filmového archívu iba sčasti, pretože ostáva

nevyriešené uchovávanie audiovizuálnych diel, ktorých výrobcami sú televízny producenti

a iné osoby produkujúce výlučne pre televízne vysielanie. Povinnosť archivovať tieto diela

má iba Slovenská televízia, kde však nie sú vytvorené podmienky na toto uchovávanie.

V roku 2001 prijalo Ministerstvo kultúry návrh komplexného riešenia priestorového

a technického zabezpečenia Slovenského filmového ústavu. Komplexná realizácia sa však

doteraz odkladá vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov.

Diela výtvarného umenia, úžitkového umenia, dizajnu a architektúry

Ochrana sa zabezpečuje viacerými organizáciami a formami. Významnú úlohu

zohráva zákon číslo 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej

hodnoty a galerijnej hodnoty. Ochrana sa uskutočňuje v sieti múzeí a galérií. Nedostatočná je

evidencia výtvarných diel galerijnej hodnoty mimo tejto siete, ktorá je v majetku iných

právnických a fyzických osôb, keďže podliehajú registrácií iba na základe dobrovoľného

oznámenia. Strategickým cieľom tejto oblasti by malo byť vybudovanie účinného

informačného systému a podľa možností aj komplexného registra výtvarných diel, diel

úžitkového umenia, dizajnu, architektúry a urbanizmu.

Diela ľudového umenia a ľudovej umeleckej výroby

Nepriaznivý súčasný stav je ovplyvnený nevyhovujúcou legislatívou a to

predovšetkým zákonom SNR číslo 4/1958 Zb. o ľudovoumeleckej výrobe a umeleckých

remeslách, ktorý už nezodpovedá terajším podmienkam. Na základe odporúčania UNESCO

na ochranu tradičnej ľudovej kultúry je nevyhnutné realizovať zmeny v tejto oblasti. Je

potrebné vyriešiť otázky budúcej existencie a koncepcie zamerania ľudovej umeleckej výroby

a s tým súvisiaceho rozvoja samotnej produkcie, vedecko-výskumného, výchovného,

informačného a dokumentačného centra – Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).

V súčasnosti je dôležité hľadať iné možnosti zabezpečenia kontinuity dokumentovania

tradičných zručností a budovania vyhovujúceho informačného a dokumentačného centra po

nevyhnutnej zmene právnej formy ÚĽUVu.

3.2 Klasifikácia kultúrneho dedičstva z hľadiska z legislatívnej ochrany

Zákon nechráni všetko, čo spadá do kultúrneho dedičstva. V tomto prípade sa dajú

rozlíšiť dve skupiny kultúrneho dedičstva a to kultúrno – historické štruktúry legislatívne

upravené a chránené a kultúrno – historické štruktúry, ktoré nie sú legislatívne upravené

a chránené.

3.2.1 Kultúrno – historické štruktúry legislatívne upravené a chránené

Túto problematiku upravuje Zákon o štátnej pamiatkovej starostlivosti a Zákon

o ochrane pamiatkového fondu. V podstate sa ide o Pamiatkový fond, ktorý obsahuje

podstatnú časť kultúrneho dedičstva. Pamiatkový fond tvoria:

Kultúrne pamiatky, ktoré sú predmetom individuálnej ochrany – zákon sa priamo

dotýka jednotlivých kultúrnych pamiatok. Môžu to byť hnuteľné pamiatkové predmety, čiže

hnuteľné kultúrne pamiatky. Ide predovšetkým o výtvarno – umelecko – remeselné produkty.

Druhú časť tvoria nehnuteľné pamiatkové objekty, čiže nehnuteľné kultúrne pamiatky, ktoré

členíme na:

b) Pamiatky architektúry

c) Pamiatky archeológie

d) Pamiatky histórie

e) Pamiatky historickej zelene

f) Pamiatky ľudovej architektúry

g) Pamiatky technické

h) Pamiatky výtvarné

Pamiatkové územie ktoré je predmetom územnej ochrany – bližšie ho charakterizujú

nasledovné pojmy: Pamiatková rezervácia – je to územie s uceleným historickým sídelným

usporiadaním a s veľkou koncentráciou nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo územie so

skupinami významných archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktoré možno

topograficky vymedziť. U nás existujú mestské pamiatkové rezervácie a pamiatkové

rezervácie ľudovej architektúry. Pamiatková zóna je územie s historickým sídelným

usporiadaním, územie kultúrnej krajiny s pamiatkovými hodnotami alebo územie s

archeologickými nálezmi a archeologickými náleziskami, ktoré možno topograficky

vymedziť. Ochranné pásmo je územie vymedzené na ochranu a usmernený rozvoj prostredia

alebo okolia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny.

3.2.2 Kultúrno - historické štruktúry, ktoré nie sú legislatívne upravené a chránené

Ide predovšetkým o hore uvedené kategórie do ktorých neboli zaradené určité kultúrno

– historické štruktúry. Ide napríklad o historické jadrá miest a obcí, ale aj intravilánov,

rozptýlené osídlenia (osady, lazy, rále, cholvárky, štále) a osamotene stojace prvky

kultúrno-historických štruktúr ako napríklad strážne veže, búdy a podobne.

4. NÁVRH KLASIFIKÁCIE PRÍRODNÉHO A KULTÚRNEHO DEDI ČSTVA

4.1 Návrh klasifikácie prírodného dedičstva

Problematiku potenciálu prírodného dedičstva rozpracovávam v SWOT analýze, kde

znázorňujem silné a slabé stránky, príležitosti a hrozby. Na základe získaných skutočností sa

dá potom optimálne a aktuálne vyriešiť akýkoľvek projekt zameraný na túto tematiku. Táto

potreba sa javí ako akútna aj v prípade ďaľšej práce s problematikou prírodného a kultúrneho

dedičstva. Je potrebné poznať aktuálnu situáciu a potenciál problematiky s ktorou pracujeme,

z dôvodu úspešnej a praktickej aplikácie vynájdených postupov a riešení. Swot analýza nám

otvára aj nové možnosti pre úspešné skúmanie danej problematiky.

Silné stránky:

- V Európskom ponímaní sa na Slovensku nachádza obrovský počet „pomerne“

zachovalých oblastí s hodnotným prírodným potenciálom a dedičstvom;

- ako jeden z mála štátov Európskej únie disponujeme s lokalitami, ktoré neboli

pozmenené ľudskou činnosťou, prípadne boli pozmenené minimálne (pralesy);

- Zákon o ochrane prírody a krajiny 543/2002 Z.z. je prínosný a komplexne rieši danú

problematiku;

- na území Slovenskej republiky sa nachádza vysoký podiel chránených území;

- relatívne čisté životné prostredie v horských a podhorských oblastiach;

- zavádzanie alternatívnych zdrojov energie do praxe;

- vysoký podiel lesov na území Slovenskej republiky;

- mozaikový charakter mnohých území (striedanie polí lesov, lúk, sídel) prispieva

k biodiverzite územia.

Slabé stránky:

- Členeniu prírodného dedičstva sa v súčasnosti venuje minimum autorov a okrem

zákona je oň minimálny záujem;

- potenciál prírodného dedičstva je doposiaľ minimálne využívaný;

- slabá aplikácia inštitucionálnej ochrany do praxe;

- neuvedomenie si potenciálu a hodnoty prírodného dedičstva u miestneho

obyvateľstva;

- nepriaznivý vplyv turizmu – znečistenie, masový turizmus;

- znížená odolnosť niektorých častí prírody na eróziu v dôsledku odlesnenia;

- marketingová propagácia.

Príležitosti:

- Potenciál možného rozvoja turizmu;

- dôsledným prístupom k ochrane prírody je možné zachrániť unikátne časti prírodného

dedičstva;

- vzhľadom na doterajšiu stagnáciu existuje potenciál koordinovaného rozvoja

a propagácie prírodného dedičstva,

- využívanie alternatívnych zdrojov energie

- výchova obyvateľstva

Hrozby:

- V prípade rozvoja turizmu hrozí ďalšie znečistenie a prípadná devastácia. Je potrebné

zachovať charakter trvalo udržateľného rozvoja;

- znečistenie životného prostredia (vody, pôda a ovzdušie);

- rastúca konkurencia susedných krajín;

- vďaka slabej aplikácií zákonnej ochrany v praxi dochádza k devastácií hodnotných

území a potenciálu;

- zanikanie „pôvodnej“ filozofie obhospodarovania lesa formou koordinovaného výrubu

a výsadby a jeho súčasné drancovanie;

- nestabilná legislatíva

- nízka vymáhateľnosť práva

Na základe zistených a zozbieraných poznatkov je zjavné, že Slovensko disponuje

bohatým a rozmanitým prírodným dedičstvom. Táto problematika je však na periférií záujmu

našej spoločnosti a venuje sa jej minimálna pozornosť. Dôležité je aj prepojenie prírodného

a kultúrneho dedičstva a jeho vplyv vývin národnej hrdosti. Ľudia si doposiaľ neuvedomili,

ako môžu tieto skutočnosti zlepšiť kvalitu ich života. Vplyvom cestovného ruchu

koncipovaného na báze trvalo udržateľného rozvoja môže dôjsť k prílevu investícií,

pracovných miest a ziskov sektora podnikov a aj samostatného obyvateľstva. Marketingová

komunikácia smerom von do iných štátov, ale v neposlednej rade aj smerom dnu k vlastnému

obyvateľstvu, zvyšuje prestíž a národnú hrdosť. Dôležitým aspektom je aj uvedomenie

občanov v oblasti ochrany a znečistenia životného prostredia. Ľudia pri svojom počínaní

a konaní často ani netušia, že ničia dedičstvo, ktoré by mohli obdivovať ešte ďaľšie generácie.

Najzákladnejším problémom, ktorý brzdí všetky tieto snahy je charakteristika prírodného

a kultúrneho dedičstva. Členeniu a kategorizácií sa venuje minimálna pozornosť, pričom by

táto problematika mala byť základným „stavebným kameňom“, na ktorom sa budú odvíjať

ďaľšie snahy o riešenie načrtnutých problémov. Z tohto dôvodu som pripravil členenie na

základe heuristického prístupu.

Dedičstvo georeliéfu:

- jaskyňa, nerast, skamenelina; vodopád, bralá, bradlá, morény, ľadovcové doliny a iné.

Dedičstvo hydrosféry:

- vodopád;

- vodné toky a iné plochy;

- pleso/jazero;

- termálne a minerálne pramene.

Dedičstvo atmosféry:

- lokality s čistým ovzduším.

Dedičstvo biosféry:

- Flóra: rastlina, strom, porast;

- Fauna: živočích, územie s výskytom skupiny vzácnych živočíchov.

4.3 Potenciál kultúrneho dedičstva a jeho členenie

Kultúrne dedičstvo je vyprofilované a vytvorené našou spoločnou minulosťou, ktorá

vyformovala a vytvorila nás, naše povedomie a súčasnú kultúru. Z tohto dôvodu je potrebné

venovať väčšiu pozornosť kultúrnemu dedičstvu a jeho ochrane. Na základe deklarácie NR

SR o ochrane kultúrneho dedičstva bola vytvorená jeho klasifikácia. Toto členenie je

vypracované dôsledne, ale na vedecké, kultúrne a ekonomicko-sociálne potreby je dosť

komplikované a miestami chaotické a to najmä členenie nehmotného kultúrneho dedičstva.

Z tohto dôvodu som vytvoril nasledovnú SWOT analýzu kultúrneho dedičstva, v ktorej som

skúmal jednotlivé už existujúce členenia, problematiku ako celok a všetky ostatné zdroje.

Silné stránky:

- zachovalá a vedecky zaznamenaná tradičná kultúra;

- dobre vybudovaná sieť archívov;

- vhodná úprava legislatívy v oblasti vývozu kultúrneho dedičstva do zahraničia;

- existencia a pôsobnosť pamiatkového úradu Slovenskej republiky;

- obdobie 60´ a 80´ rokov, kedy sa prakticky realizovali snahy o komplexné riešenie

problematiky kultúrneho dedičstva a jeho ochrany;

Slabé stránky:

- nepochopenie významu a potenciálu tradičnej kultúrnej krajiny pre celkové udržanie

a ochranu kultúrneho dedičstva;

- nevyhovujúca legislatíva v oblasti ľudového umenia a ľudovo-umeleckej tvorby.

Zákon o ľudovoumeleckej výrobe a umeleckých remeslách SNR číslo 4/1958 Zz.;

- nepochopenie významu kultúrneho dedičstva, ktoré pretrváva z dôb minulého režimu

a spôsobuje jeho stagnáciu a úpadok;

- klasifikácií kultúrneho dedičstva sa venuje prevažne iba zákon a deklarácia NR SR

o ochrane kultúrneho dedičstva;

- existujúca klasifikácia kultúrneho dedičstva podľa deklarácie NR SR o ochrane

kultúrneho dedičstva je miestami chaotická (najmä stať nehmotného kultúrneho

dedičstva);

- po zmene „režimu“ dochádza k negatívnym trendom znehodnocovania vzácnych

dokumentov a fondov;

- absentuje dokumentácia a odborné spracovanie fondu kultúrneho dedičstva;

- financovanie podpory kultúrneho dedičstva formou múzeí a galérií je nedostatočné;

- existuje minimálna snaha o zachovanie kultúrneho dedičstva, ktoré vzniklo za

posledných 20 rokov. Tento stav je zapríčinený nedostatočným inštitucionálnym

zabezpečením a slabou finančnou podporou;

- absencia právnych predpisov riešiacich problematiku uchovávania filmových

a audiovizuálnych diel formou povinného depozitu (okrem STV).

Príležitosti:

- finančné podpora a zvýšený záujem o kultúrne dedičstvo, by mohli naštartovať

procesy postupného ozdravenie inštitucionálneho a právneho zabezpečenia tejto

problematiky;

- kultúrne dedičstvo je tvorcom hodnôt, ktoré sa dá aplikovať na tvorivú činnosť

národa;

- kultúrny turizmus môže vytvoriť nové zdroje prijímov;

- doterajšie neriešenie problematiky nám otvára možnosť koordinovane a trvalo

udržateľne napredovať pri záchrane a následnej ochrane kultúrneho dedičstva;

- kultúrne dedičstvo garantovalo a v budúcnosti bude garantovať zachovanie našej

národnej identity;

- možnosť využitia a propagovania na Európske pomery unikátneho a zachovalého

knižničného fondu;

- zachovalý fond tradičnej hudby a tanca.

Hrozby:

- zmena životného štýlu v posledných desaťročiach spôsobuje zánik kultúrnych tradícií;

- mení sa hodnotový rebríček obyvateľstva a ich postoj k tradičnej kultúre;

- nepovolený vývoz knižničných dokumentov a fondov;

- absentujúca elektronická evidencia kultúrneho dedičstva znemožňuje jeho zaradenie

do zoznamu svetového dedičstva UNESCO (táto absencia je spôsobená aj

neexistujúcou presnou kategorizáciou);

- nedostatočná evidencia výtvarných diel a predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty,

ktorá je v majetku fyzických osôb (nahlasovanie týchto diel a predmetov je na

dobrovoľnej báze);

- je ohrozená kontinuita dokumentovania tradičných zručností a budovania

vyhovujúceho informačného a dokumentačného centra.

Zistenia a postrehy z tejto analýzy využívam pri tvorbe nasledovného členenia:

Hmotné kultúrne dedičstvo:

- hnuteľné: výtvarné diela;

remeselné produkty;

zhmotnené hnuteľné technické diela a vynálezy;

- nehnuteľné: pamiatky architektúry a územia zo zachovalou hodnotnou

architektúrou;

pamiatky archeológie a územia archeologického významu;

zhmotnené nehnuteľné technické diela a vynálezy;

historická zeleň;

kultúrna krajina

Nehmotné kultúrne dedičstvo:

- Slovenský jazyk;

- diela písomníctva: poézia;

próza;

- diela hudby, tanca a scénografie;

- tradičná nehmotná kultúra;

- vynálezy a projekty, ktoré neboli zhmotnené;

- audiovizuálna tvorba.

Zoznam použitej literatúry:

GALVÁNEK, J. – JANÁČIK, P. – MAZÚREK, J. Prírodné výtvory a zaujímavosti

stredoslovenského kraja. Banská Bystrica: Tlačiarne SNP, 1976. 164 s.

Zákon o štátnej pamiatkovej starostlivosti 27/ 1987 Zz. [online]. 2010. (cit. 2010. 27.07).

Dostupné na internete: ).

Zákon o ochrane pamiatkového fondu 49/2002 Zz. [online]. 2010. (cit. 2010. 27.07).

Dostupné na internete:.

Zákon o archívnictve 149/1975 Zz. [online]. 2010. (cit. 2010.29.07). Dostupné na internete:

.

Zákon o knižniciach 183/2000 Zz. [online]. 2010. (cit. 2010.29.07). Dostupné na internete:

.

Zákon o Matici slovenskej 68/1997 Zz. [online]. 2010. (cit. 2010.01.07). Dostupné na

internete:.

Zákon o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty 206/2009

Zz. [online]. 2010. (cit. 2010.29.07). .

Zákon o ľudovoumeleckej výrobe a umeleckých remeslách 4/1958 Zz. [online]. 2010. (cit.

2010.29.07). .

Zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky 270/1995 Zz. [online]. 2010. (cit. 2010.29.07).

Dostupné na internete:.

Zákon o ochrane prírody a krajiny 543/2002 Z.z. [online]. 2010. (cit. 2010.05.08). Dostupné

na internete: .

Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva [online]. 2003. (cit. 2010.30.07).

Dostupné na internete: .

Deklarácia NRSR o ochrane kultúrneho dedičstva [online]. 2002. (cit. 2010.07.07). Dostupné

na internete: .

Opatrenia na realizáciu ochrany kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky [online]. 2006.

(cit. 2010.06.08). Dostupné na internete: < http://www.culture.gov.sk/kulturne-

dedicstvo/muzea-a-galerie/dokumenty/opatrenia-na-realizaciu-kulturneho-dedicstva-sr>.

Autor : PhDr. Marián Žabenský

Univerzita: Univerzita Konštantína Filozofa

Fakulta: Filozofická fakulta

Katedra: Katedra manažmentu kultúry a turizmu

Adresa: Štefániková 67, 949 01 Nitra

Tel., email: 0949 829 319, marian.zabensky@ukf.sk