Liturgické dni

Liturgické úkony Božieho ľudu posväcujú každý deň, a to najmä prostredníctvom Eucharistie a Liturgie hodín. Liturgický deň trvá od polnoci do polnoci.

Liturgické slávenie nedele a slávnosti sa začína už večer predchádzajúceho dňa, ktorý nazývamevigília, začínajúca prvými vešperami v liturgii hodín (lat. vigilare = bdieť).

K tomu, aby sme správne pripravili

slávenie sv. omše v jednotlivých

dňoch počas celého liturgické roka,

nám pomôže liturgický kalendár

nazývaný Direktórium. V ňom

sa nachádzajú všetky potrebné

informácie o tom, v aký sa slávi aká

slávnosť, sviatok alebo spomienka.

Taktiež sú tam uvedené čítania

z lekcionára a aký formulár

sv. omše sa má použiť.

NEDEĽA

Podľa apoštolskej tradície, ktorá má svoj pôvod v samom dni Kristovho zmŕtvychvstania, Cirkev slávi veľkonočné tajomstvo v prvý deň každého týždňa, ktorý

sa nazýva Pánov deň (porov. Zjv 1,10), čiže nedeľa. Preto nedeľu treba považovať za prvotný sviatočný deň.

Nedeľa pre svoju osobitnú

dôležitosť ustupuje čo do

slávenia iba slávnostiam

a sviatkom Pána; avšak nedele

Adventné, Pôstne a Veľkonočné

majú prednosť pred všetkými

sviatkami Pána a pred všetkými

slávnosťami. Slávnosti, ktoré

pripadajú na tieto nedele, treba

preložiť na predchádzajúcu

sobotu alebo najbližší možný deň

po nedeli.

Na nedeľu nemožno natrvalo určiť nijakú inú slávnosť. Avšak:

v nedeľu v oktáve Narodenia Pána je sviatok Svätej rodiny;

v nedeľu po 6. januári je sviatok Krstu Krista Pána;

v nedeľu po slávnosti Zoslania Ducha Svätého je slávnosť Najsvätejšej

Trojice;

v poslednú nedeľu cezročného obdobia je slávnosť Krista Kráľa.

SLÁNOSTI, SVIATKY A SPOMIENKY

Pri slávení ročného cyklu Kristových

tajomstiev Cirkev s osobitnou láskou

uctieva preblahoslavenú

Bohorodičku Máriu a veriacim

predkladá na úctu aj spomienky

mučeníkov a iných svätých.

Oslava svätých, ktorí majú celocirkevný význam, je povinná

v celej Cirkvi. Úcta ostatných svätých je buď uvedená v kalendári ako ľubovoľná alebo sa ponecháva miestnej cirkvi alebo niektorému

národu alebo niektorej reholi. Liturgické slávenia podľa ich

významu rozlišujeme na:

Slávnosti SpomienkySviatky

SLÁVNOSŤ

Je zvlášť význačným dňom.

Začína sa už prvými vešperami

v predchádzajúci deň. Niektoré

slávnosti majú aj vlastnú omšu

vigílie (napr. slávnosť

Nanebovstúpenia Pána, slávnosť

Zoslania Ducha Svätého).

Táto omša sa berie v predvečer

slávnosti, ak sa omša slávi

vo večerných hodinách.

Slávenie Veľkej noci a Vianoc, ktoré sú najväčšími slávnosťami,

trvá nepretržite osem dní (oktáva). Obe tieto oktávy sa riadia vlastnými predpismi.

Veľká Noc

Vianoce

SVIATKYSa slávia v rozsahu jedného dňa, preto nemajú prvé vešpery, ak len nejde o sviatky Pána, ktoré pripadajú na nedele v cezročnom období a na nedele vo vianočnom období. Vtedy sa aj Liturgia hodín berie z príslušného sviatku (napr. sviatok Svätej Rodiny).

SPOMIENKY

Sú povinné alebo ľubovoľné (nepovinné). Ich slávenie sa zosúladí so

slávením príslušného dňa podľa predpisov uvedených vo Všeobecných

smerniciach Rímskeho misála a Liturgie hodín.

Povinné spomienky, ktoré pripadnú na pôstne všedné dni, možno sláviť len

ako ľubovoľné spomienky.

Ak sú predpísané v kalendári na jeden deň viaceré ľubovoľné spomienky, možno z nich sláviť iba jednu; ostatné sa vynechajú.

V soboty cezročného obdobia, ak na ne nepripadá povinná spomienka, môže sa sláviť ľubovoľná spomienka o preblahoslavenej Panne Márii.

VŠEDNÉ FÉRIEDni v týždni, ktoré nasledujú po nedeli,

nazývajú sa všednými dňami alebo fériami. Slávia sa však rozdielne podľa

vlastnej dôležitosti:

Popolcová streda a dni Veľkého týždňa, od pondelka do stredy vrátane, majú prednosť pred každým iným

slávením.

Adventné dni od 17. do 24. decembra vrátane a všedné dni pôstne majú prednosť pred povinnými spomienkami.

Ostatné všedné dni ustupujú všetkým slávnostiam a sviatkom a zosúladia sa so spomienkami.

Cirkev obyčajne slávi svätých v deň ich narodenia pre nebo, čiže deň ich smrti.

Niektoré slávnosti patria do osobitnej skupiny, ktorú nazývame prikázané sviatky. Tieto dni slávime povinnou

účasťou na svätej omši a zdržiavaním sa akýchkoľvek ťažkých prác.

Ľahko si ich zapamätáme podľa čísla desať:

4 sviatky Pána, 3 sviatky Panny Márie a 2 sviatky svätých + každá nedeľa :)

PRIKÁZANÉ SVIATKY PÁNA

1. Zjavenie Pána 6. januára:

Tento sviatok (ľudovo nazývaný aj Troch

Kráľov) zahŕňa v sebe tri udalosti: poklonu

mudrcov, čiže zjavenie sa pohanom, krst Pána

Ježiša v rieke Jordán a Ježišov prvý zázrak v Káne Galilejskej. Ide vlastne o jedno

tajomstvo vystihnuté v troch udalostiach

dejín spásy.

2. Narodenia Pána25. decembra:

Tento sviatok má oficiálne určený termín od roku

336, ale kresťania ho slávili už skôr.

Tradícia hovorí, že v tento deň

mohli kňazi odslúžiť 3 sv. omše

(o polnoci, na úsvite a cez deň).

3. Nanebovstúpenie Pána:

Je to pohyblivý prikázaný sviatok, ktorý nemá pevne

stanovený deň. Slávi sa stále vo štvrtok, na 40-ty

deň po Nedeli Zmŕtvychvstania

Pána.

4. Slávnosť Najsvätejšieho

Kristovho Tela a Krvi

Je to pohyblivý prikázaný sviatok, ktorý sa slávi

vo štvrtok po Nedeli Najsvätejšej Trojice.

Cirkev si týmto sviatkom viac uvedomuje a oslavuje poklad, ktorý predstavuje

Kristovo Telo a Krv prítomné v podobe chleba a vína

v Eucharistii.

V mnohých mestách a dedinách sa v tento

deň pripravujú oltáriky a koná sa

eucharistická procesia. Na Zelený

štvrtok slávime ustanovenie Sviatosti

Oltárnej, na Božie Telo slávime

prítomnosť Sviatosti Oltárnej v našom

každodennom živote.

PRIKÁZANÉ SVIATKY PANNY

MÁRIE

1. Panny Márie Bohorodičky

1. januára:

Obsahom tohto sviatku je Panna Mária ako

Bohorodička. V Ježišovi Kristovi poznávame dve prirodzenosti, božskú aj

ľudskú, ale len jednu božskú osobu. Preto

Panne Márii patrí titul Bohorodička.

2. Nanebovzatie Panny Márie

15. augusta (Panny Márie Zelnej):

Je to najstarší mariánsky sviatok.

Pannu Máriu si Nebeský Otec vzal

k sebe do neba s telom i dušou. V tento deň je

zvykom pri sv. omši požehnávať byliny

a kvety.

3. Nepoškvrnené Počatie Panny Márie

8. decembra: Panna Mária ako jediný človek bola pre budúce

zásluhy svojho Syna uchránená od

dedičného hriechu a akéhokoľvek hriechu počas svojho života na zemi. Tento sviatok

sa slávi ako prikázaný od roku 1854.

PRIKÁZANÉ SVIATKY SVÄTÝCH

1. Sviatok svätých apoštolov Petra a Pavla

29. júna:

Je to slávnosť dvoch najväčších apoštolov Cirkvi. Petra ustanovil Pán Ježiš za hlavu Cirkvi a Pavol sa stal apoštolom pohanov. Obaja zomreli mučeníckou smrťou

v Ríme: Peter bol ukrižovaný dolu hlavou asi r. 64 a Pavol bol r. 67 sťatý. Ich slávnosť sa spomína

od roku 354.

2. Všetkých svätých 1. novembra:

Každý deň v roku zasvätila svätá Cirkev úcte

niektorého svätého alebo svätice, aby ich život bol

pre nás príkladom. V tento deň si aj my uvedomujeme svoje povolanie k svätosti. V 4. a 5. storočí sa tento

sviatok slávil počas Veľkonočného obdobia.

V roku 835 bol tento sviatok určený na

1. novembra.

UŽIVOTNENIE:

Každú nedeľu a prikázaný sviatok sa s radosťou zúčastním na svätej omši a nebudem fyzicky pracovať ani nakupovať v obchode.

Naučím sa dátumy všetkých prikázaných sviatkov naspamäť.