SPRAVODAJ UNIVERZITY KOMENSKÉHO

' ' " M . О 1 1 1 Л

Ročník XLVl Jún 2000

Číslo 10

NASA UNIVERZITA Univerzita Komenského vzdala hold dvom výnimočným osobnostiam Európy

V máji bola Aula UK svedkom dvoch významných udalostí. Čestnú vedeckú hodnosť doctor honoris causa tu na sláv­nostnom zasadnutí vedeckých rád uni­verzity prevzal dňa 16. 5. 2000 univ. prof. Dr.h.c. Luzius Wildhaber, predseda Eu­rópskeho súdu pre ľudské práva.

Druhý raz Vedecká rada Univerzity Ko­menského slávnostne zasadala v Aule UK dňa 25. mája 2000 na počesť Jeho Eminencie kardinála Angela Sodana, štátneho tajomníka Svätej stolice, ktoré­mu Univerzita Komenského udelila Vel kú zlatú medailu UK.

Obe návštevy sa uskutočnili za velké­ho záujmu predstaviteľov politického, spoločenského a verejného života, na slávnostnom akte vyznamenania J. E. kar­dinála A. Sodana sa zúčastnil aj prezi­dent SR R. Schuster a najvyšší cirkevní hodnostári.

"h

Univ. prof. Dr.h.c. Luzius Wildhaber Kardinál Angelo Sodano

Z o b s a h u : • UK udelila čestný doktorát

predsedovi Európskeho súdu pre ľudské práva

• Kardinál A. Sodano prijal vysoká vyznamenanie UK

• Kedy je kto promovaný • "Baby" granty rozdelené •Termin zavedenia kreditového systému

sa blíži • Z tlačovej konferencie dekana PRAF UK • Profesorská prednáška tentoraz

o liekoch a liečivách •Výsledku ankety o význame DrSc. • Študentská veda na LF UK •Akademický senát UK zaujal stanovisko

k novej koncepcii VŠ • Mladé vedecké talenty na PRIF UK

a FM UK • 0 čom rokovalo sympózium

"0 vede a viere1' • Predstavujeme Inštitút

sociálnej a kullurnej antropologie FIF UK • Aby si balkánski študenti podali ruky • Letným študentským perom

z katedry žurnalistiky

Dovolenku ako z rozprávky, hoci aj na bicykli či pešo, pri vode či na horách, na cestách doma alebo v zahraničí možno pravé pri návšteve Oravského hradu vam žela redakcia Našej univerzity.

T o t o č í s l o v y ě l o v ď a k a f i n a n č n e j p o d p o r e Š k o d a A u t o S l o v e n s k o , s.r.o.

L. WILDHABER: V oblasti llidských práv nie je žiadny štát dokonalý. Očakávanie preto čestnú spoluprácu so všetkými krajinami, aby sa celá Európa stala miestom, kde sa rešpektuje dôstojnosť všetkých liidských bytostí.

'Tvárou v tvár súčasnému dianiu vo svete niet väčšej výzvy pre ľudské spoločenstvo, niet vyšše/ méty na stupnici jeho hodnôt, ako je ochrana a dodržiavanie ľudských práv a slobôd, čo jedine môže zaručiť občanom tejto planéty mier, spra­vodlivosť a plnohodnotný život, ' uviedol rektor UK prof. F. Devínsky, kecf vŕtal na akademickej pôde UK predsedu Európskeho súdu pre ľudské práva pána profesora Luziusa Wildhabera.

'Pri pohľade do minulosti vidíme, že celé ľud­ské dejiny sú naplnené neľahkým a nie vždy úspešným bojom ľudí za svoje práva a že základ­nou podmienkou napredovania spoločenského pokroku bob vždy rešpektovanie a úcta k tým­to nadčasovým hodnotám. Nádepu pre budúc nosť ľudstva je, že za tisíce rokov svojej existen­cie dospelo k poznaniu, že princípy a hodnoty ľudských práv nemožno vtesnať do noriem a pa­ragrafov, že sú nadradené legislatíve i praxi zvr­chovaných štátov, že stoja nad štátom, ústavou i právom ako etické ideály. V modernom vyspe­lom svete sa rešpektovanie ľudských práv stalo kritériom stupňa vyzretosti a morálky ľudského spoločenstva'.

Ako ďalej konštatoval rektor UK prof. Devín­sky, aj z tejto potreby sa zrodila Všeobecná deklarácia ľudských práv, prvý univerzálny doku­ment medzinárodného práva, obopínajúci celý svet, často nazývaný aj Ústavou Zeme Jeho idey uplatnila Rada Európy v roku 1950 v Európ­skom dohovore o ľudských právach, ktorý za 50 rokov vyzrel na najprepracovanejšiu zmluvu o ľudských právach na svete Nad jeho dodržia­vaním bdie práve Európsky súd pre ľudské prá­va, v súčasnosti azda najdôveryhodnejšia a naj­úctyhodnejšia európska inštitúcia a významný jednotiaci prvok európskej legislatívy, európske­ho myslenia a konania.

Je preto vyznamenaním pre Univerzitu Komen­ského, že sa členom jej akademickej obce stal

Univ. prof. Dr. h. c. Luz ius Wi ldhaber je predsedom Európskeho súdu pre ľudské

j práva v Štrasburgu a profesorom medzíná-i rodného ústavného a správneho práva na j

Univerzite v Bazílejí. Narodil sa 18.1.1937 v Baztleji, po maturite i

i študoval právo na právnických fakultách i v Bazileji, Paríži, Heidelbergu, Londýne j a Yale. V roku 1965 získal titul Master of

Laws v Y a l e a v roku 1968 na tej istej škole ti-I tul doktora právnych vied. Je odborníkom na i

oblasť medzinárodného práva verejného, j ústavného a správneho práva. Na Univerzite

v Bazileji zastával funkciu dekana právnickej : fakulty, prorektora a rektora univerzity.

Okrem významných funkcií na univerzite pôsobil v mnohých odborných komisiách, j resp. inštitúciách, bol Členom predstavenstva v Nemeckej spoločnosti pre medzinárodné právo (1977-1998), členom kuratória Inštitútu . Maxa Plancka pre medzinárodné právo v Heidelbergu (1990-1998), spolu vydavate­ľom "Rakúskeho Časopisu pre verejné právo a medzinárodné právo' (1981-1995), pred­sedom Švajčiarskej spoločnosti pre me­dzinárodné právo (1979-1990). V rokoch 1985-1990 bol členom výkonného výboru Švajčiarskej akadémie sociálnych vied a o d roku 1975 je členom Svetovej akadémie pre umenie a vedu.

Doma i v zahraničí publikoval 9 monografií, 165 vedeckých štúdií a je zostavovateľom 8 knižných publikácií.

Predsedom Európskeho súdu pre ľudské práva sa stal v roku 1998.

muž. ktorý ako predseda Europskeho sudu pre ľudské práva je pre celú Európu symbolom strážcu a ochrancu týchto práv Svojím pôso­bením na čele súdu o d roku 1998 prof L Wild-haber dokázal myšlienky a ideály Všeobecnej deklarácie ľudských práv uvádzať do praktického života a bdieť nad ich ochranou

'Ľudské práva budú-vždy v ohrození a ak za vládne bezprávie v /ednom kúte Európy, bolest­ne sa to dotkne celého kontinentu Hľadanie nových ciest k poznaniu ľudských a občianskych práv nemôže preto nikdy skončit. A Vy, vážený pán predseda, ste tou autoritou, ktorá vnáša no­vé perspektívy do pôsobenia súdu, v ktorého moci je naplniť nádeje a túžby ľudstva po spra­vodlivom a dôstojnom živote. Aby sa tieto stali trvalou výbavou človeka na jeho ceste nedoko­nalým svetom, v ktorom bude môcť každý žiť zod­povedne a spokojne, harmonicky a tolerantne,' dodal rektor UK prof. Devínsky.

Slávnostnou prísahou na rektorské žezlo, sľubom Spondeo ac poll iceor a prevzatím diplomu spolu s doktorskou ínsígniou sa predseda Európskeho súdu pre ľudské práva prof. L. Wi ldhaber stal 16. mája 2000 devätde-slatym druhým čestným doktorom Univerzity Komenského.

'Vaše pozvanie a udelenie čestného doktorátu vašej slávnej univerzity je pre mňa velkou cťou Je to pocta tak pre mňa, ako aj pre Európsky súd pre ľudské práva, ktorému mám česť predsedať' povedal v úvode svojho príhovoru L. Wildhaber V ďalšej časti svojho vystúpenia pripomenul vý­voj v oblasti ľudských práv, ktorý sa urýchľoval najmä v posledných rokoch minulého storočia Na začiatku 20. storočia boli aktérmi medziná­rodného práva iba suverénne štáty, pojem suve­renity sa často nesprávne interpretoval a chápal ako absolútne právo porušovať medzinárodné záväzky, demokraciu i ľudské a menšinové prá­va. Dnes naopak moderný pojem suverenity vyžaduje rešpektovanie týchto princípov, úctu k ľudským a menšinovým právam, k demokracii a k vláde zákona

Ako konštatoval, v súčasnosti sa Európsky súd pre ľudské práva skladá z rovnakého počtu sud­cov ako je počet štátov, ktoré ratifikovali Európ­sku konvenciu o ľudských právach, t j zo 41, Je to najvačší medzinárodný súd, aký kedy existo­val Okrem 6 štátov bývalého Sovietskeho zväzu a bývalej Juhoslávie (Bielorusko, Arménsko, Azerbajdžan, Srbsko, Čierna Hora, Bosna a Her cegovma) sú všetky európske štáty členmi Rady

Európy a ratifikovali t.ež Európsku konvenou o ľudských právach

Dodal. 2e dnes Súd registruje spolu asi 13 770 žiadostí, denne dostáva okolo 650 listov a viac než 200 medzinárodných telefonátov Počet ha dost í každoročne narastá, v porovnán» в viaAai škom ich počet vzrástol o 30 % Z ešte nevyrie šených prípadov pochádza 30 % zo 17 nových členských štátov strednej a východnej Európy. 19 % z Turecka. 51 % zo západnej Európy a naj

záplavou žiadosti. "Náš súd sa snaží dospieť k záverom a rozsud­

kom, ktoré predstavujú vyvážený a múdry prístup k pan-európskej budúcnosti. Sme časťou pluralit-nej a demokratickej spoločnosti, čo sa odzrkad­ľuje aj v našej práci Naše rozhodnutia nie su konečné preto, že by sme boli neomylní, ale kedže naše rozsudky sú konečné, predsa len sme v istom zmysle neomylní, a to nás zavazu/e

Nijaký štát v oblasti ľudských práv nie je doko­nalý Pravdu povediac, ani sa to nedá očakávat Očakávame však čestnú a účinnú spoluprácu všetkých štátov, aby sa celá Európa stala mies­tom, kde bude rešpektovaná dôstojnosť všetkých ľudských bytosti.

Tým, že ste mi udelili čestný doktorát, ste prispeli k tomuto ušľachtilému a vznešenému ideálu; uzavrel svoj prejav L Wildhaber

2

Kardinál Д. SODAHO: Vyzývam vás k dôvere v Božiu pomoc a nebojte sa! "My Ferdinand Devínsky, riadny profesor far­

maceutickej chémie a doktor vied, vznešený rektor Univerzity Komenského v Bratislave, vrelo si želajúc, aby mimoriadne zásluhy jednotlivcov boli náležite odmeňované mimoriadnymi odme nami, udelili sme eminencii Angelovi kardinálovi Svätej rímskej cirkvi Sodanovi, štátnemu tajomní­kovi Apoštolskej stolice a najbližšiemu ministrovi najvyššieho velkňaza Jána Pavla II. Velkú zlatú medailu Univerzity Komenského za jeho vynikajú­ce zásluhy o šírenie zásad humanizmu, ďalej za jeho aktivity zameriavajúce sa predovšetkým na to, aby sa vztahy medzi národmi stávali užšími a priaznivejšími, ako aj za jeho vynikajúcu po­moc, ktorou prispel k rozvoju teologických štúdii tak vo svete ako aj na Slovensku. Na trvalú pa­miatku a hodnovernosť tejto udalosti sme dali na­písať túto verejnú listinu a potvrdili sme ju svojou pečaťou.

Dali sme v Bratislave 25. dňa mesiaca mája ro ku Pána dvojtisiceho,' stojí v texte latinského diplomu, ktorý rektor U K prof. D e v í n s k y s p o l u s V e l k o u z l a t o u m e d a i l o u U K o d o v z d a l na s l á v n o s t n o m z a s a d n u t í Vedeckej rady U K J. E. k a r d i n á l o v i A n g e l o v i S o d a n o v i .

Podľa vatikánskej hierarchie zastáva štátny sekretár Svätej stolice kardinál A. Sodano funk­ciu premiéra a je tiež v zmysle tradície aj hlavou diplomatického zboru. Najmä súčasnú politiku Vatikánu a diplomatické aktivity pána kardinála ocenil rektor U K prof. Devínsky v svojom prího­vore, keď vyzdvihol súčasný vzťah a postoj G r -kvi k politickému a spoločenskému vývoju na európskom kontinente, a k o i k aktuálnym dishar­monickým spoločenským javom a problémom, n a riešení ktorých s a s p lnou zodpovednosťou chce podieľať a| Grkev. Podčiarkol tiež vieru G r -kvi v mladú generáciu, ktorá dokáže prekročiť prah nádeje a byť hlavným aktérom pri budovaní jednotnej Európy, Európy, ktorá bude majákom civilizácie a zdrojom svetového pokroku, ako to predpovedal Svätý otec.

"Vy, Vaša Eminencia, ako absolvent vynikajú­cich pontilikálnych univerzít, ako odborník v ob­lasti tilozolie, teológie a kanonického práva, ste vďaka svojim znalostiam i nadaniu velmi vnímavý na globálne procesy, ktoré dnes ovládajú sveto­vú politiku. Ste spoluautorom politických a diplo­matických aktivít Svätej stolice a ste zodpovedný za realizáciu mnohých z nich. Patrí Vám naša úc­ta a uznanie za Vaše diplomatické umenie, ktoré ste v službách Svätej stolice vložili do procesov zmierňovania politických napätí a hrozieb vojno­vých konfliktov. Aktívna zahraničná politika Svätej stolice je dnes silou, ktorá zohráva na medziná­rodnom poli jednu z rozhodujúcich úloh a urých­

u

I * •'•m

i

ľuje tempo integračných procesov. Na tom. že Svätý otec počas svojho pontifikátu absolvoval 92 zahraničných misijných ciest a navštívil 122 krajín sveta, kde šíril myšlienky slobody, zmierenia a tolerancie, ste mali nemalú zásluhu aj Vy a Vaša politická rozhľadenosť a predvída­vosť' uviedol rektor UK prof Devínsky v svojom slávnostnom príhovore.

Návštevu pána kardinála o z n a ó l rektor U K z a mimoriadne vysoké vyznamenanie pre Univerzi­tu Komenského, ale zároveň aj za dôkaz toho. ako s« Svätá stolica váži a oceňuje hodnotu uni­verzitného vzdelávania a úlohu univerzít pri šíre­ní kresťanského humanizmu a osobitne mis<u Univerzity Komenského na tomto poli

P o o d o v z d a n í vyznamenania pozdrav i l J . E. kardinál A . S o d a n o audi tór ium v A u l e s preja­v o m , ktorý uverejňujeme v p l n o m znení :

'Som rád, že sa nachádzam medzi osobami kultúry, umenia a vedy, medzi osobami, ktoré ro­bia česť svojej vlasti.

V jednej knihe o slovenskej literatúre, ktorú som nedávno čňal, som si všimol, že na konci r. 1700 Anton Bernolák založil v Trnave kultúrny kruh - Slovenské učené tovarišstvo. Keď som vstúpil do tejto auly, nadobudol som dojem, že som sem prišiel preto, aby som sa i ja stal čle­nom Slovenského učeného tovarišstva.

Srdečná vďaka, pán rektor, za Vaše slová a úc­tu, ktorú ste mi prejavili tým, že ste mi v mene Univerzity odovzdali zlatú medailu. Budem ju uchovávať ako jednu z najdrahších pamiatok na túto moju návštevu Bratislavy.

Na všetkých vás sa obraciam so želaním dob­rej práce vo vašom úsilí, ktoré je nasmerované

na vedecké bádame a na formovanie nových ge­nerácií. Ťažkosti zaiste nechýbajú. Dielo, ktoré pri pravú fe dnešnú mládež na výzvy zajtra/ška. je velkolepé. Ale i v tomto prípade si môžeme pri­pomenúť pápežove slová, ktoré povedal na konci svojej prvej pastoračnej návštevy Slovenska pred odletom vo Vajnoroch: 'Nebojte sa!'

Nebojte sa, opakujem i ja dnes. vyzývajúc vás k dôvere v Božiu pomoc, k dôvere v toho Deus scientiarum Dominus, ktorý dáva zmysel naše/ existencii a našim hjdským dejinám.

V jednej publikácii o Slovensku som sa dočial, že zemepisný stred Európy sa nachádza v malej slovenskej obci Kremnické Bane - Krahuly vedia kostola sv. Jána. Týmto som vám chcel naznačit nasledovnú význačnú symboliku: stred Európy je situovaný vedia kostola, to ako keby ukazovalo na to, že z kresťanstva sa zrodila životodarná sila. ktorá zjednotila a zmenila Európu v priebehu sto­ročí.

Nové Slovensko, ktoré dospelo k národnej ne­závislosti vďaka rozhodnutiu a obetiam mnohých svojich synov, nechce zabudnúť na fakt, že jeho história bola hlboko poznačená kresťanskou vie­rou a jednotou s cirkvou v Ríme. Bohatost civil­ného a duchovného dedičstva kresťanstva bola uznaná a znova navrhnutá konštitúciou vašej mladej republiky ako budúci životný program.

Som rád. že som prišiel na Slovensko, aby som oslávil túto vôľu spolupráce medzi cirkvou a štá­tom s cieľom budovania vždy sľubnejšej budúc­nosti pre vašu spoločnost.

Všetkých vás čo najsrdečnejšie pozdravu­jem, a dúfam, že sa ešte niekedy uvidíme v Rí­me! Dovidenia!'

3

Zlátá medaila UK kandidátovi na Nobelovu cenu Jeden zo siedmych najcitovanejších vedcov USA, špičkový

odborník na kvantovú fyziku a kandidát na Nobelovu cenu prof. Dr. Henry F. Schaefer III., riaditeľ Ústavu výpočtovej kvantovej molekulovej fyziky University of Athens z Georgie v USA, navštívil dňa 15. mája 2000 Univerzitu Komenského. Za účasti členov vedenia UK a dekana MFF UK doc. L. Fischera prijal vzácneho hosťa rektor UK prof. F. Devínsky. Prof. Schaefer je autorom viac ako 800 vedeckých prác. vychoval 53 PhD. študentov a 38 postdoktorandov. Je nositeľom piatich čestných doktorátov, viacerých vyznamenaní, ako napr. vyznamenanie Americkej chemickej spoločnosti, Leo Hendrik Baekeland Award, Schrödingerova medaila a Centenary Medal of the Royal Society, Londýn. Je hlavným redaktorom časopisu Journal of Molecular Physics.

Prof. Schaefer patrí k významným priaznivcom a podporovate­ľom slovenskej vedy. Zaujíma sa o jej výsledky a zdôrazňuje ich na medzinárodných fórach. Rozvinul rozsiahlu vedeckú spoluprá­cu s MFF UK, viacerým jej pracovníkom, najmä mladým, poskytol štipendiá a umožnil im pracovať v jeho laboratóriách.

Vzťah prof. Schaefera k Univerzite Komenského a osobitne k jej MFF UK ocenil rektor UK udelením Zlatej medaily UK.

• • •

Delegácia Ministerstva kontroly Čínskej ľudovej republiky vedená bývalým ministrom kontroly ČLR p. Cao Oingzeom navštívila dňa 22. mája 2000 Univerzitu Komenského. Vzácnu návštevu prijal rektor UK prof. F. Devínsky spolu s členmi vedenia UK a predstaviteľmi PRAF UK. V rozhovore hosťom predstavil uni­verzitu i jej vnútorný kontrolný systém. Predmetom diskusie boli okrem iného otázky korupcie a jej prevencie. Hostí taktiež zaujala skutočnosť, že UK nemá oficiálne uzatvorenú žiadnu bilaterálnu dohodu s čínskymi univerzitami, i keď sa črtajú viaceré oblasti možnej spolupráce. Ako konštatovali, budú po návrate domov o tejto skutočnosti informovať príslušné orgány.

• ••

Na Univerzitu Komenskeho zavítal dna 29. maja 2000 mi­nister školstva a kultury Cyperskej republiky pán Ouranios loannides. S rektorom UK prof Devínskym a členmi vedenia UK diskutovali o systémoch vysokoškolského vzdelávania v oboch krajinách a o ich európskych perspektívach. Pán minister sa taktiež zaujímal o podmienky štúdia cypeiských študentov, ktorí študujú najmä na Lekárskej a Farmaceutickej fakulte UK Využil preto svoj pobyt v Bratislave aj na návštevu LF UK

• • •

Rektor UK prof. F. Devínsky prijal dňa 30. mája 2000 delegá­ciu švajčiarskeho spolkového parlamentu na čele s jeho prezi­dentom Hanspeterom Seilerom. Predmetom rozhovoru boli otázky integračných procesov v oblasti európskeho vysokého školstva a perspektívy spolupráce UK so švajčiarskymi univer­zitami.

Novovymenovaní profesori UK Prezident SR Rudolf Schuster dňa 17. má/a 2ООО na bratislavskom

hrade slávnostne vymenoval 41 nových profesorov vysokých škôl, me­dzi nimi aj nových profesorov Univerzity Komenského v Bratislave

prof. MUDr. J o z e f B E N U Ž K A , CSC., Z L e k á r s k e j fakul ty U K (odbor normálna anatómia, histológia a embryológia)

prof. PhDr. R o m a n H O L E C , CSc., z F i lozof ickej fakul ty U K (odbor: história)

prof. RNDr. Ladis lav J E D L I Č K A , DrSc., z Pr í rodovedeckej fakulty U K (odbor: zoológia)

prof. RNDr. Marta K O L L Á R O V A , CSc., z P r í r o d o v e d e c k e j fakulty U K (odbor: biochémia a molekulárna biológia)

prof. MUDr. A n n a R E M K O V Ä , CSc., z Lekárske| fakulty U K (odbor: vnútorné choroby)

I keď prezident R. Schuster o z n a ů l súčasné postavenie vysokoškol­ských pedagógov za tažké, zároveň však vyjadril presvedčenie. Je budú patriť k tým, ktorí nepriaznivú situáciu v o vysokom Školstve po­môžu riešiť.

N o v ý m p r o f e s o r o m U K srdečne b lahoželáme!

m

4

l i

V Auditoriu Maximum Právnickej fakulty UK sa dňa 2. má­ja 2000 konala prednáška popredného svetového finančného experta, poradcu hlavného ekonóma Svetovej banky pána Da­vida Ellermana z USA O stratégii privatizácie a jej vplyvu na sociálnu a ekonomickú politiku štátu, ktorú v spolupráci s UK pripravilo regionálne centrum Rozvojového programu OSN. Ako v otváracom príhovore konštatoval rektor UK prof. F. Devínsky, je to prvá návšteva reprezentanta Svetovej banky na našej akade­mickej pôde, ktorú možno vnímať ako potvrdenie záujmu tejto in­štitúcie nielen o dianie na Slovensku, ale aj o prebiehajúcu trans­formáciu slovenských vysokých škôl.

Slávnostné promócie doktorandov Na slávnostnom zasadnutí Vedeckej rady UK dňa

19. mája 2000 v Aule UK odovzdal rektor UK prof. Devín­sky vedeckoakademickú hodnosť doktora filozofických vied 89 absolventom doktorandského štúdia, hodnosť doktora vied 5 vedeckým osobnostiam univerzity a 20 pedagógovia sa stali docentmi UK. Najviac - až 22 nových nositeľov titulu PhD ukončilo doktorandské štúdium na PRIF UK a táto fakulta tak­tiež získala štyroch nových doktorov vied.

Kto a kedy bude mať promócie

fakulta dátum hodina akcia

MFF UK 22. 6. 9:00, 11:00, 13:00 promócie Mgr.

23.6. 9:00, 11:00, 13:00 promócie Mgr.

LF UK 26. 6. 9:00. 11:00, 1300. 15:00 promócie MUDr.

FM UK 27. 6. 9:00, 11:00, 13:00. 15:00 promócie Mgr.

F I F U K 28 6. 9:00. 11:00. 13:00, 15:00 promócie Mgr.

29.6. 9:00, 11:00, 13:00, 15:00 promócie Mgr.

J L F U K 30. 6. 8:00, 9:00, 10:00, 11:00, promócie MUDr. 12:30, 13:30, 14:300 promócie Mgr. a Bc.

FTVŠ UK 30.6. 9:00,11:00,13:00 promócie Mgr.

LF UK 3. 7. 9:00, 11:00, 13:00. 15:00 promócie MUDr.

4. 7. 9:00, 11:00, 13:00 promócie MUDr.

F A F U K 6. 7. 9:00, 11:00, 13:00, 15:00 promócie Mgr.

7. 7. 9:00, 11:00 promócie Mgr.

FIF UK 7. 7. 13:00, 15:00 promócie Mgr.

PRIF UK 10. 7. 9:00, 11:00. 13:00, 15:00 promócie Mgr.

11.7. 9:00, 11:00. 13:00. 15:00 promócie Mgr

PRAF UK 12. 7. 9:00, 11:00, 13:00, 15:00 promócie Mgr.

13. 7. 9:00, 11:00, 13:00. 15:00 promócie Mgi

PDF UK 14. 7. 9:00, 11:00 promócie Mgr.

MFF UK 14. 7. 13:00, 15:00 promócie Mgi

PDF UK 17. 7. 9:00, 11:00, 13:00, 15:00 piomócie Mgr.

18. 7. 9:00, 11:00, 13:00. 15:00 promócie Mgr

19. 7. 9:00, 11:00. 13.00. 15:00 promócie Mgr.

20. 7. 13:00 promocia Mgr §PZ

EBF UK 20. 7. 11:00 promócia Mgr

FM UK 21. 7. 11:00 promocia Bc.

Vypracovalo: PDO RUK. Aktualizovane 2 6 2000

V rámci cyklu konferencií Tisíc a jedna Európa konalo sa v Auditóriu Maximum PRAF UK dňa 15. mája 2000 prednáškové a diskusné stretnutie na tému Na ceste do Európskej únie: šance a riziká. Stretnutie viedol prof. Dr. Hans-Jürgen Ra­be, profesor na Univerzite v Hamburgu. V súvislosti s európskou právnou integ­ráciou sa v prednáške veno­val tým právnym oblastiam, v ktorých európske právo bezprostredne chráni obča­na. Súčasťou jeho príspevku boli napr. aj otázky voľného obchodu, daňového práva, obchod­nej politiky, ochrany spotrebiteľa i ochrany životného prostredia

5

Granty UK vstúpili do štvrtého ročníka Horúcim slnkom vyhriatu zasadačku Vedeckej rady UK zaplnili v predposlednú májovú stredu mladí pracovnici našej univerzity, aby si

z rúk jej rektora prevzali dohody o udelení Grantov UK. Bolo to zavŕšenie procesu, ktorý sa začal písaním žiadostí a projektov, pokračoval ich posudzovaním a napokon vrcholil neľahkým výberom tých najúspešnejších.

Predchádzajúce tri ročníky boli vlastne obdobím zrodu aj zrýchleného vyzrievania inštitútu Grantov pre mladých vedeckých a pedagogických pracovníkov UK. Pri každej príležitosti přizvukujeme, že ide o prostriedky, ktoré univerzita vyčlenila z o svojho rozpočtu, hoci aj bez toho má dosť hl­boko do vrecka. Ide však o to, aby aspoň skromne pomohla svojim mla­dým sumou, ktorá by im umožnila pokryť niektoré nevyhnutné potreby pre vlastnú vedeckú prácu. Navyše je to príležitosť skúsiť na vlastnej koži ako vyzerá zápas o granty, aj s pocitom neúspechu, ktorý zažíva väčšina uchádzačov. Ale aj v prípade "velkých" grantov to tak chodí, nehovoriac už o tom, akú štrapáciu musia podstúpiť uchádzači o zahraničné granty, kde si príprava projektu čím dalej tým viac vyžaduje ruku a schopnosti profesionála. Tam však ide aj o neporovnateľne výraznejšie sumy - napr. naša V E G A v tomto roku udeľovala na jeden projekt dvoj- a ž päťnásobok toho, čo dostali na U K naši úspešní mladí uchádzači. Pritom o priazeň tej­to našej "velVej" grantovej agentúry sa uchádzajú takmer výlučne riešiteľské kolektívy, kde sa o d ich členov okrem iného vyžaduje výkaz

doterajších publikácií a ich citačného ohlasu. Na tento rok prišlo na UK v porovnaní s vlaňajškom podstatne menej

žiadostí, čo nasvedčuje istej kryštalizácii záujmu. Ešte výraznejšie však poklesol aj počet úspešných, čo však nie je spôsobené nižšou úrovňou projektov, ale dvihla sa dolná hranica sumypr i delenej najeden grant, pri- i e n é n a ^ v b i e d e p r a c o v l s k a ä k a l e d a n , z n i c h n e m a , u ^ tom celková výška prostriedkov na tento učel bola pnbhžne rovnaká ako d 2 a , . d e s i a t o k . ) a k u l t e M a | u v 4 a k m o í n o s f p n u i l l M y h 0 8 p o d á r e n í so zís v a n i kanými financiami, čo im bude len na osoh AJ budú písať na konci roka

, , , , . , . , , L ^ správu, treba zdôraznit. 2e optimálnym výstupom - odpočtom vykonané Uspesnosť projektov mladých vedeckých pracovmkov podia fakult h Q . ^ p u b l l k á c i e ^ m o J n o s t l v r e n o m o v a n o m per,od,ku, hoc. pr.

(počty podaných žiadost, a pr,delených grantov) redakčnom postupe a výrobných lehotách ,e to reálne skôr po pokračujú-

a c h granťoch V nijakom prípade však pri akejkoľvek tlačenej forme vystu pu nesmie chýbaf číslo Grantu UK (poďakovanie), bez toho akákoľvek kvalitná publikácia stráca vzťah k tomuto počinu U K V prípade, že sočas tou záverečnej správy je separát či kópia publikácie alebo rukopis stačí stručná správa, mak sa v správe musí u v é s t v stručnost' metodika vy sledky a ich vyhodnotenie so záverom, aj k e d su doložené abstrakty i vy stúpení na odborných podujatiach No a samozrejme nesmie cftybet správne dokladovanie použitia finančných prostr edkov na učeiy u . » w o « v dohode

Predpokladáme, ie univerzita bude uděloval mladým granty i na Liuduo rok, kiež by mohla načierať do plnšej kasy! Dušan Mlynarčík

fakulta ž iadost i granty žiadosti granty r. 1999 r. 1999 r. 2000 r. 2000

LF UK 15 2 10 3 J L F U K 2 1 11 4 FAF UK 13 6 19 7 PFIAF UK 0 0 0 0 F I F U K 8 2 6 2 PRIF UK 114 46 89 23 MFF UK 17 6 12 5 FTVŠ UK 7 3 2 0 PDF UK 7 6 1 0 C M B F U K 0 0 0 0 EBF UK 0 0 1 1 FM UK 0 0 3 0

úhrnom 183 70 154 45

Priložená tabulka hovorí síce o úspešnosti projektov v zoradení podľa fakúlt, nie však o úspešnosti fakúlt a nemali by sa z nej preto vyratúvať ne­jaké percentá. Rozhodovala totiž výlučne kvalita projektu. Na komisii po-sudzovateľov bolo pozoruhodné totiž nielen to, ako si jej členovia vedeli poradiť aj s 20 - 30 i viac projektmi, ale predovšetkým objektivita, s ktorou sa dokázali povzniesť nad záujmy vlastnej fakulty. Okrem vypracovania posudkov rozdelili im prisúdené projekty d o kategórií A, B a C, pričom ešte v každej z nich určili poradie. Bolo to veľmi účelné, lebo napokon v tomto roku sa d o kategórie A dostalo 92 projektov, pričom v konečnom výbere z nich neuspela ani celá polovica.

Hoci sa poučili z prideľovania grantov v predošlých rokoch aj katedry, ešte stále sa stretávame so snahou o atomizovanie výskumu, kde sú za­pojení mladí uchádzači o Granty UK, konkrétne vymyslenie dvoch či viac projektov s príbuznou tématikou, na prvý pohľad netrénovaného oka aj odlišnou. Zvyčajne však nemali rovnakú úroveň a bolo by vari lepšie po­dať jeden projekt kolektívu riešiteľov, zrejme by mal vyššiu hodnotu, čo by sa bolo zohľadnilo aj pri určovaní výšky pridelenej sumy

K práci komisie však patrilo aj posúdenie záverečných správ za vlaňajšie granty. Všetci ich držitelia správu poskytli, i k e d s rozličnou úrovňou obsa­hu aj prínosu. Celkovo zo 70 grantov vzniklo 68 publikácií, z nich 12 v za­hraničných časopisoch a zborníkoch (4 PRIF UK, 5 MFF UK, 3 FAF UK), z časopiseckých publikácií bolo 9 v karentovaných periodikách (6 PRIF UK, 3 F A F UK). Ostatné výstupy boli v domácich zborníkoch, menej v do­mácich časopisoch, najviac však v o forme prednášok na domácich ve­deckých podujatiach. Jedna úloha vyústila d o vydania učebných textov.

Rektor UK prof. Devínsky považuje prínos vlaňajších grantov za viac ako uspokojivý a za potvrdenie zmyslu tejto akcie. Napriek tomu však treba pripomenúť, že mnohí autori publikácií zabúdajú v nich uviesť poďakova­nie z a Grant UK, čo nie je len nedostatok bontónu. V štyroch správach ne­boli správne použité finančné prostriedky, v dvoch ich použitie nebolo dokladované.

Pre tých tohoročných najlepších, ktorým sa ušli granty na r. 2000 (zoznam je na internetovej stránke UK) nezaškodí pripomenúť, že jedine oni sú oprávnení manipulovať s pridelenými prostriedkami, lebo nie sú ur-

PUBLIKÁCIE VYDANÉ VO VYDAVATEĽSTVE UK v apríli až máji 2000

CENY PUBLIKÁCII SÚ BEZ DPH

STUDIJNÁ L I T E R A T U R A Bázlik, M. - Votruba, M.: Porovnávacia gramatika anglického

a slovenského jazyka I Čepčiansky, J. - Glesk, P. - Merica, M.: Teória a didaktika telesnej

a športovej výchovy mentálne postihnutých Drobný, I . - Drobná, M.: Biológia dietata

pre Špeciálnych pedagógov I Drobný, I. - Drobná. M.: Biologia dietata

pre špeciálnych pedagógov II Ďurech a kol.: Upoly Fejdi, P.: Všeobecná mineralógia. Morfologická kiyätalogralia Kasa, J . : Antropomotorika. Materiály na semináre Kubišová, A. - Bázlik, M. - Votruba. M.: Porovnávacia gramatika

anglického a slovenskeho jazyka II Mistríková, J. - Siančekova, M.: Základné laboratórne techniky

používané vo virológii Obdržálek, 2.: Didaktika pre študentov učitelstva základnej školy Petruf, P : Taiiansko-etiópska vojna v rokoch 193b 1936 Potocký, R.: Finančná matematika Šlulajter, V.: Fyziológia človeka pre študentov FTVŠ UK Veľas, Š.: Teóna a prax novinárskych íanrov II Vojtek, J . : Úvod do organizácie redakčnej prace a redigovania Vozárová, A. : Petrografia sedimentärnych hornin

Z B O R N Í K Y V E D E C K Ý C H P R A C Acta Geologica UC 54-1999 Zborník Filozofickej fakulty UK Paedagogica 15

Sk 118.

Sk 77,

Sk 122,

Sk 135. Sk 52, Sk 180, Sk 135,

Sk 122,

Sk 87, Sk 44. Sk 82. Sk 64, Sk 151, Sk 55, Sk 132, Sk 174,

STUDIJNÝ P R O G R A M 2000/2001 Celouniverzitné prednášky

6

Vy sa pýtate - my odpovedáme

Dnes prorektor UK doc. P. Súra odpo­vedá na dve otázky. Prvú z nich položi­la Evanjelická bohoslovecká fakulta UK a druhú naša redakcia:

V Nemecku a ostatných západných kra­jinách je bežné, že študent začne svoje teologické štúdium na fakulte A, pokra­čuje na fakulte B a dokončí štúdium na fakulte C. Ak by chcel študent u nás po­stupovat týmto spôsobom, ako sa to dá dať do súladu s pravidlom, že na mater­skej fakulte musí získať 240 z 300 kredi­tov?

- V prvom rade by som chcel poopraviť citované pravidlo. Platí zásada, že študent v rámci kreditového štúdia by mal absolvo­vať 75 - 80% predmetov zo študijného pro­gramu toho odboru, na ktorý je zapísaný. Zvyšok predstavuje ľubovoľne voliteľné predmety, ktorými si študent vytvára svoju vlastnú profiláciu. Pravidlo odráža skutoč­nosť, že študent po úspešnom ukončení štúdia dostáva diplom s uvedením študij­ného odboru, ktorý absolvoval. Zákon ne­pripúšťa možnosť, že by sa študent mohol stať len 'absolventom' napr. Univerzity Ko­menského bez toho, že by vyštudoval konkrétny odbor, teda napr. tak, že by na rôznych fakultách študoval jednotlivé pred­mety podľa vlastného výberu. Teda rozho­dujúci je študijný odbor, nie školy, na ktorých absolvuje jednotlivé predmety.

Otázka však v sebe skrýva ešte ďalší problém. Úplne normálny a legálny postup

Pokračujeme v diskusii o zavádzaní

kreditového systému na UK

pri štúdiu na viacerých vysokých školách je taký, že študent sa prihlási na štúdium na konkrétnu fakultu, po určitom čase odíde absolvovať časť štúdia napr. do zahraničia (pričom štúdium sa mu neprerušuje, ak pokračuje v tom odbore, na ktorý bol zapí­saný) a potom sa na svoju materskú fakul­tu vráti a na nej ukončí štúdium. Prípad, ktorý je uvedený v otázke, t.j. študent za­čne študovať na fakulte A, pokračuje na B a ukončí štúdium na fakulte C, by sa podľa našej legislatívy nezaobišiel bez toho, aby študent požiadal dvakrát o prestup. Nič to ale nemení na skutočnosti, že kredity zís­kané na fakultách A a B by mu mohla fa­kulta C uznať na základe predloženého transcript of records, t.j. výpisu absolvova­ných povinností, samozrejme ak na všet­kých troch fakultách A, B a C kreditový systém funguje. Bez prestupovania by mo­hol študent absolvovať všetky tri fakulty tak, že začne študovať na fakulte A, časť štúdia absolvuje na fakulte B a časť na fakulte C a vráti sa na A, kde štúdium dokončí a do­stane diplom.

Pán prorektor, fakulty predložili na schválenie Akademickému senátu UK zmeny svojich študijných a skúšobných poriadkov a vieme, že sa podieláte na

ich posudzovaní. Mohli by ste stručne charakterizovať ako fakulty splnili túto závažnú úlohu?

- Úroveň predložených dokumentov bola rozdielna, a to napriek tomu, že boli sfor­mulované jednotné, t.j. celouniverzitné zásady, ktorými sa mali fakulty riadiť. Ne­gatívnu úlohu zohral zrejme fakt, že každá fakulta si chcela ponechať nejaké "svoje" špecifiká. Čo ale treba hodnotiť veľmi po­zitívne - je ústretovosť fakúlt nedostatky odstrániť a rýchlosť, s akou vypracovali a odsúhlasili novú, opravenú verziu. Vyso­ko oceňujem dokument Filozofickej fakulty UK, ktorý prezrádza hlboké pochopenie princípov kreditového systému a snahu za­viesť jeho čo najúplnejšíu verziu. Fakulta pritom nemala pri príprave kreditového systému jednoduchú úlohu, vzhľadom na široké spektrum jej študijných odborov a špecializácií. Ukázalo sa, že FIF UK brala vážne svoje odhodlanie zaviesť kreditový systém bez ohľadu na to, kolko fakúlt UK sa k projektu pripojí a na túto úlohu sa zodpovedne pripravila.

Očakávam, že skúsenosti, ktoré na­dobudnú fakulty v akademickom roku 2000/2001, prispejú k ďalšiemu zdokonale­niu ich študijných systémov a verím, že dôjde v krátkom čase aj k maximálne mož­nému zjednoteniu študijných pravidiel, aby nič nebránilo naplniť strategický cief UK -otvorenie sa univerzity zvnútra, so záme­rom poskytnúť svojim študentom skutočne univerzálne a plnohodnotné vzdelanie.

Tlačová konferencia dekana Právnickej fakulty UK

Kedže sa v poslednom čase objavili v médiách rôzne informácie týkajúce sa záverov Akreditačnej komisie vlády SR vo veci zastavenia habilitačného a inauguračného konania na PRAF UK v Bratislave, ako aj zastavenia štátnych záverečných skúšok v magisterskom štúdiu, dekan PRAF UK prof. JUDr. Mojmír Mamojka, CSc., zvolal na 3. mája 2000 tlačovú konferenciu, na ktorej informoval zástupcov tlače, rozhlasu a televízie o výsledkoch akreditácie na PRAF UK a o súčasnom stave v pedagogickej, vedecko-výchovnej a personálnej oblasti na fakulte.

V úvodnom vystúpení poukázal najmä na to, ž e v Slovenskej republike pôsobia t. č. štyri právnické fakulty: - o d r. 1919 Právnická fakulta UK, - o d r. 1968 Právnická fakulta UPJŠ Košice, - o d r. 1995 Právnická fakulta UMB Banská Bys­

trica, - o d r. 1998 Právnická fakulta T U Trnava.

U ž len z tohto základného údaju je zrejmé, kto­rá právnická fakulta bola a je historicky lídrom právnickej vzdelanosti n a Slovensku.

PRAF U K a k o jednoznačne najstaršia a najväč­šia právnická fakulta v S R sa podieľala či už dobrovoľne alebo mene] dobrovoľne na rozbehu každej z ďalších troch právnických fakúlt.

Z tohto d ô v o d u je potrebné uviesť a j niekoľko faktografických údajov o P R A F UK:

1. Na P R A F UK dosial absolvovalo 15 077 po­slucháčov, t.č. na nej študuje cca 2 200 poslu­cháčov v dennom, magisterskom a 500 v exter­n o m bakalárskom štúdiu, teda vyše 2 700 štu­dentov.

2. P R A F UK m á 150 skúsených zamestnancov, z toho :

- 8 profesorov (teda z 10 vedných odborov je 8 garantovaných profesormi),

- 3 6 docentov - 44 odborných asistentov a asistentov, z toho

polovica kandidátov vied, 3. PRAF UK m á momentálne uzatvorených

5 dohôd o spolupráci s renomovanými zahra­ničnými právnickými fakultami, napr, s právnic­kou fakultou Erassmovej univerzity v Rotterda­me, Katolíckej univerzity v Louwene, Univerzity v Passau, s najstaršou súkromnou právnickou fakultou v USA John Marschall Law School, s právnickou fakultou Jerevanskej štátnej univer­zity v Arménskej republike а ргасце sa na niek­torých ďalších.

4, Veľmi bohatá je účasť našich učiteľov v rôznych rekodifikačných komisiách, vedeckých radách, redakčných radách odborných právnic­kých časopisov a p o d

5 Snaha právnickei komunity mat profesný diplom JUDr, z PRAF UK predstavuje t, č. evido­vanie a ž 1 200 žiadostí o rigorózne konanie na PRAF UK.

6, Vynikaiúce vybavenie výpočtovou technikou znamená, že PRAF U K sa z a r a d u j medzi špič­kovo vybavené pracovisko v rámci Univerzity

Komenského, v súčasnosti disponuje viac než 160 počítačmi, modernou p o ä t a č o v o u učeb­ňou, a t d

Napriek týmto, aspoň rámcovo uvedeným faktom, sa objavujú v posledných d ň o c h a týž­dňoch najmä z o strany Akreditačnej komisie vlády S R (ďalej len AK) konkrétne návrhy n a za­stavenie habilitačného a inauguračného kona­nia. Ide o absurdný návrh, ktorý vonkoncom nekorešponduje tak s tradíciou tejto fakulty, ako ani s jej aktuálnym stavom, ale am s jej nespor­n o u perspektívou, ktorá j e daná predovšetkým uvedeným personálnym zázemím (viď vyššie uvedené fakty) Taktiež nekorektné sa n á m na tomto návrhu A K javí' absencia určitého konti­nuálneho ponímania doterajšieho fungovania P R A F U K a súčasné nerešpektovanie objektív­nych skutočnosti', ktoré priniesla d o b a - úmrtia 4 profesorov v rokoch 1997 - 1998 a odchod 7 kolegov d o politiky

Bližšie informácie o fakulte su dostupné aj n a www, flaw, uniba.sk

Doc. JUOr. Daniela G i e g u š o v a . C S c p r o d e k a n k a P R A F U K

7

Profesor Chalabala mal proiesorskú prednášku Tvrdí sa, a zaiste to nie je prehnané, ž e choroby

sú tak staré, ako samotné ľudstvo. Pravdepodobne rovnako staré sú aj lieky. Fosílne nálezy ukazujú, že okrem úrazov trpel pračlověk aj chorobami, kto­ré pozná a j súčasná medicína. Paleontológia však potvrdila, že už neandertálci využívali liečivé vlast­nosti rastlín a babylonské vykopávky vyniesli na denné svetlo aj hlinené tabulky s prvým historic­kým záznamom o príprave liekov, datované d o r, 2600 pr.n.l. Podobné informácie obsahuje aj Ebersov papyrus z Egypta, datovaný d o r. 1550 pr.n.l., ale aj výskumy historikov zamerané na ďal­šie vyspelé civilizácie staroveku v Číne, Indii, antic­kom Grécku, Ríme aj v iných končinách.

Kým na počiatku histórie medicíny sa o prinavrá­tenie zdravia staral lekár, bylinkár a kňaz často a j v jednej osobe, ku koncu stredoveku sa už tieto povolania začali rozdělovat. V r . 1240 nemecký ci­sár Fridrich II. vydal edikt, oddeľujúci medicínu a farmáciu. Toto rozhodnutie si vyžiadala doba a s ňou pribúdajúce poznatky, ktoré si osvojoval nový odbor - farmácia - a jej čoraz výraznejšia špe­cializácia. Kým v o svojich počiatkoch bola farmácia čímsi medzi umením a remeslom, v XIX. storočí sa jednoznačne vyprofilovala ako veda a o t o viac je ňou dnes, k e d j e výskum účinných látok, vývo j no­

vého liečiva a lieku a napokon všetKO. č o súvisí s jeho praktickým používaním tak náročné a rozsiahle, že si vyžaduje kooperáciu početných tímov rozličných špecialistov

Človek teda trpel chorobami o d nepamäti a na svoje zdravie asi neľutoval prostriedky. Platí to aj podnes a n a tom s a priživuje celý rad zázračných liečiteľov, ktorí budujú svoju kariéru a blahobyt na dôverčivosti ľudí. Treba preto č o najviac šíriť vedecké poznatky o liečivách a liekoch.

A j t o bolo motívom pri výbere ďalšieho prednášateľa, ktorý dostal možnost osloviť širšie umver žitné publikum na profesorskej prednáške dňa 17. mája t r . B o l n i m prof. RNDr. PhMr. Dr.h.c Mi lan Chalabala, DrSc., z Katedry galenickej farmácie Farmaceutickej fakulty UK, ktorý s i v y ­bral z a t é m u s v o j h o v y s t ú p e n i a "Liečivo a liek". Pre nezainteresovaných treba pripomenú! roz diel medzi týmito d v o m a termínmi, ktoré s a neraz a| v odborných kruhoch zamieňajú. Kým liečivo je účinná látka, dnes u ž poväčšine dobre charakterizovaná a definovaná, stáva sa liekom pre p a cienta a ž vtedy, keď dostane aplikačnú l iekovú formu p o absolvovaní všetkej kalvárie, ktorú pred stavujú komplikované a náročné skúšky k pacientovi.

Pán profesor rozčlenil svoje vystúpenie n a niekolko častí: V úvode charakterizoval zdravie ako životnú hodnotu, ktorú si treba síce v prvom rade chrániť, ale často h o aj prinavracať, ak organiz­m u s ochorie. Na t o slúžia liečivá a lieky, ktorých vývoj je v súčasnosti nanajvýš náročný a náklad­n ý proces.

Nové liečivo m á svoj p ô v o d alebo v prírodnom materiáli, odkiaľ sa izoluje, príp. sa vyrába biotechnologicky, či aspoň s a chemicky modifikuje, alebo sa získava chemickou syntézou. Kým však na svojej ceste k pacientovi muselo absolvovať v minulosti len 5-6 skúšok, dnes je ich o 10 viac. J e to neúprosné preverovanie, preto šanca, ž e sa potenciálne liečivo uplatní v praxi, je asi 1:10 000. J e však v čom preberať a z čoho vyberať. Farmaceutická chémia pozná 15,5 milióna zlúčenín s biologickou aktivitou, z nich je dôkladne preskúmaných asi 19 tisíc. V o vyspelých štá­toch sa používa ako liečivá 13 000 zlúčenín, u nás je to 6-7 tisíc. Tieto čísla sú na prvý pohľad ohromujúce, avšak stav vedeckého poznania v oblasti zloženia a štruktúry cieľových miest v organizme, mechanizmov interakcie receptoru s účinnou látkou a jej ďalšieho osudu v organiz­me, a k o aj vzťahu medzi štruktúrou a biologickou účinnosťou spolu s vývojom nových metód a prí­stupov umožňujú vznik liečiv s optimálnou, príp. a ž na mieru šitou molekulou.

Takto pripravená či získaná zlúčenina s a ešte stále ocitá medzi múrmi laboratórií, kde sa charak­terizujú jej chemické a fyzikálnochemické vlastnosti, vyvíjajú či adaptujú sa metódy umožňujúce jej kvalitatívnu i kvantitatívnu analýzu a hľadá s a vhodná aplikačná lieková forma. A ž potom sa dostá­v a n a biologické hodnotenie, najprv n a laboratórnych zvieratách, bunkových kultúrach a pod., kde sa zisťuje jeho farmakodynamická, farmakokinetická a toxikologická charakteristika. Je to dälšia sústava sít, ktorou prechádza len málo zlúčenín, aby sa dostali na klinické skúšanie. Ani úspech v tejto etape však nemusí byť zárukou registrácie lieku a jeho uvedenia na trh, č o m á tiež svoje špecifiká a záludnosti.

Pán profesor klasifikuje lieky n a etické, teda originálne, ktoré prešli celou uvedenou procedúrou a ž p o registráciu, a lieky generické, ktorým skončila patentová ochrana a keďže sa osvedčili, vyrá­bajú ich p o d vlastnými firemnými názvami aj ďalší producenti. Vedie to k situácii, keď si predpisu­júci lekár musí vybrať neraz aj medzi 5 0 preparátmi obsahujúcimi tú istú účinnú zložku. Hoci pri tomto výbere často rozhodujú iné pohnútky, predsa prof. Chalabala to považuje za pozitívum, le­b o rozličné prípravky s a m ô ž u odlišovať svojou účinnosťou v organizme pacienta, a tak pri ich aplikovaní by s a malo pristupovať na základe individuálneho posúdenia.

Napokon prednášajúci predstavil výdobytok modernej galenickej farmácie - lieky vyšších gene­rácií, ktoré otvárajú nové, podstatne výhodnejšie možnosti aplikácie liečiv.

Na rozdiel o d minulých prednášok v tejto nebol osteň, ktorý by provokoval laickú opozíciu k vášnivým protestom, ani nevyvolala hĺbavú diskusiu či dišputu o bytostných otázkach - nebolo to jej cieľom. Diskutovalo sa len na odbornej úrovni, vlastne sa len vymieňali názory. A j to je však jedna z tvárí našej univerzity, ktorá širokou škálou svojich odborov umožňuje aj pestrosť tém a spôsobov ich prezentácie na profesorských prednáškach. Pravidelná návšteva profesorských prednášok tým poskytuje okrem ich odbornej hodnoty aj prehľad o zameraní a úrovni prominent­ných pracovísk na jednotlivých fakultách

D u š a n Mlynarčík

Inštitút judaistiky Univerzity Komenského

Panenská 4, 811 08 Bratislava

organizuje v zimnom semestri šk. r. 2000/2001

kurzy hebrejčiny

* pre začiatočníkov * pre pokročilých

(t. j. pre poslucháčov, ktorí absolvo­vali na IJ UK 2 semestre základov hebrejčiny alebo pre tých, ktorí preu kážu patričný stupeň svojich znalosti)

* čítanie klasických textov (Tóra a iné)

Kurzy budú prebiehal v priestoroch 1J UK na Panenskej ul. č 4

- výučba začína 18 9 2000 - do jedného kurzu môže byt prijatých

max. 20 poslucháčov - záväzné prihlášky sa prijímajú na IJ

UK osobne (je potrebné vyzdvihnú! si peňažnú poukážku) v mesiaci sep­tembri

- potvrdenie o zaplatení kurzovného je potrebné priniesť na prvú hodinu

Kurzovné za 1 semester (2 hodiny týždenne od 18. 09. do 8 12 2000)

960,- Sk (24 hod. x 40, - Sk) 600,- Sk (24 hod. x 25, - Sk) pre pracovníkov UK, študentov SŠ a VŠ

- Kurzovné bolo zavedené na pokrytie výdavkov, ktoré sú spojené s výučbou jazykov (v súlade s §24 zákona o VŠ. zb. zákonov č. 30/1997).

- Poplatky za vyučovacie hodiny sú zmluv­ne potvrdené, nevracajú sa. V odôvod­nených prípadoch pri prerušení kurzu po odpočítaní hodnoty vyučovacích ho­dín do dátumu doručenia písomnej žia­dosti a administratívneho poplatku vo výške 50. - Sk, je možné vrátit zostáva­júci poplatok O jeho vrátení rozhodne vedenie IJ UK

- Osvedčenie o absolvovaní jazykového kurzu bude vydané na konci každého kurzu tým absolventom, ktorí mali naj­menej 70%-nú účast na výučbe

Kurzy budú prebiehať v dňoch:

pondelok: 17.00 - 18.30 pokročili (J. Mielcarkova, V Trabalka) utorok: 17.00 - 18.30 čítanie klasických textov (V. Trabalka) streda: 15.00 - 16.30, 17.00 - 18.30 začiatočníci (J Mielcarkova)

Ďalšie informácie vám poskytneme na tel čísle 544 168 67. 544 168 73 alebo osobne.

Tešíme sa na vašu účasti

8

Anketa o vedeckej hodnosti DrSc.

V rámci leg is lat ívnych p r á c na z á k o n o c h o vede, v y s o k ý c h školách a S A V pr ipravi la S lovenská k o m i s i a pre v e d e c k é h o d n o s t i Ministerstva š k o l s t v a S R ( S K V H ) k o n c o m m i n u l é h o roka anketu o s ú č a s n o m s p ô s o b e z ískavania vedeckej h o d n o s t i doktora v i e d ( D r S c ) . V tejto súv , os' oslovila predsedov všetkých komisií pre obhajoby doktorských dizertačných prác a požiadala ich, aby zaujali stanovisko k niekoľkým otázkam, ktoré sa týkajú užitočnosti udeľovania najvyššej vedeckej hodnosti, prínosov a nedostatkov súčasného spôsobu jej získavania, obhajob dok'orských dizertačných prác, kompetencií S K V H a dalších problémov súvisiacich s udeľovaním hodnosti DrSc.

Na predložené otázky odpovedalo 102 (t.j. 84 %) z celkového počtu 122 predsedov komisií. P o vyhodnotení ich stanovísk s a Slovenská komisia pre vedecké hodnosti rozhodla najdôle­žitejšie výsledky ankety sprístupniť vedeckej ko­munite.

V odpovediach na otázku o už i točnost i najvy­ššej vedecke| h o d n o s t i sa rozhodujúca väčšina predsedov postavila jednoznačne bez akýchkoľ­vek pochybností a výhrad z a jej udeľovanie. Ur­čité pochybnosti o užitočnosti hodnosti DrSc. vyslovil jeden predseda, další predpokladá jej udeľovanie z a užitočné iba v rámci S A V a nepo­trebné n a vysokých školách, dvaja predsedovia zaujali k udeľovaniu jednoznačne negatívny po­stoj a stanovisko jedného predsedu nebolo jas­ne a jednoznačne formulované Na podporu udeľovania hodnosti DrSc. sa najčastejšie uvá­dzali tieto dôvody: - hodnosť DrSc. je ocenením skutočne tvorivých

vedeckých osobností s velkým prínosom v prí­slušnej vednej disciplíne a spravidla aj s me­dzinárodným ohlasom (stručne povedané, je t o známka kvality vedeckého pracovníka),

- získanie hodnosti DrSc m á silný pozitívny úči­nok na rozvoj príslušného odboru (vedecký pracovník v záujme získania tejto hodnosti vytvorí nielen hodnotné vedecké dielo, ale spravidla sformuje aj okruh spolupracovníkov z radov študentov, doktorandov a mladších kolegov),

- existencia hodnosti DrSc a možnosť sa o ň u uchádzať je si lným stimulom pre nadaných mladých vedeckých pracovníkov,

- na špičkových univerzitách je hodnosť DrSc. nevyhnutnou podmienkou na začatie inaugu­račného konania,

- v Slovenskej akadémii v ied hodnosť DrSc. fun­guje a k o protiváha vědeckopedagogického titulu profesor (napr. v kontexte garancií dokto­randského štúdia). V ankete s a neobjavili ž iadne vážne výhrady

proti súčasnému spôsobu udeľovania vedeckej hodnosti DrSc. Z a pozitívne črty súčasného spôsobu s a pokladajú jeho transparentnost a náročnosť. Upozorňuje s a pritom, že doktor­ská dizertačná práca musí byt publikovaná, jej

obhajoba a diskusia počas obhajoby sú verejné, takže celý proces konania \e veľmi priehľadným dôkazom kvality vedeckej osobnosti a príslušné­h o vedného odboru, najma v porovnaní s často nie celkom transparentnými inauguráciami na niektorých univerzitách. Prednosťou súčasného spôsobu je aj to, že za posledných 1 0 - 1 5 rokov nedošlo k devalvácii požiadaviek na získanie hodnosti DrSc., ale sa zachovala ich vysoká ná­ročnosť. Z a prínos sa pokladá aj existencia za­hraničných členov v komisiách pre obhajoby.

Navrhované zmeny v procese získavania hod­nosti DrSc. sa týkajú predovšetkým scientomet-rických kritérií, ktoré by mal spĺňať uchádzač o vedeckú hodnosť. Väčšina predsedov navrhu­je, aby sa súčasné kritériá prehodnotili v tesnej spolupráci s jednotlivými komisiami tak, aby adekvátnejšie odzrkadľovali špecifické črty prí­slušného vedného odboru V niektorých odbo­roch sa preto navrhuje zvýšiť, v iných znížiť počet požadovaných publikácií, resp upraviť ich štruktúru. Požadovaný počet citácií sa spravidla akceptuje, ale nechýbajú am návrhy na |eho zvýšenie. Objektívnejšie b y sa mal posudzoval prínos uchádzača v spoločných publikáciách. Kritériá by nemali byt závaznou podmienkou a viac by sa mal aplikovať individuálny prístup ku každému uchádzačovi

Viaceré z dalších návrhov predložených v tej­to súvislosti (napr na "komplexné" posúdenie uchádzača komisiou alebo komunitou daného odboru) sú už obsiahnuté v právach a povinnos­tiach predsedov, resp. komisií pre obhajoby doktorských dizertačných prác.

Ďalšia skupina návrhov súvisí s kompetenciami SKVH. Žiada sa, aby S K V H sprísnila dohľad nad celým procesom konania. V prvom rade b y mala dôkladne overiť, či príslušná komisia dostatočne vecne posudzuje uchádzača ako vyhranenú ve­deckú osobnosť. Z a veľmi potrebnú sa pokladá účasť členov S K V H na obhajobách, aby sa vylú­čila benevolencia niektorých predsedov alebo celých komisií a možný alibizmus oponentov. V tejto súvislosti nie sú zriedkavé návrhy na po­silnenie právomocí SKVH, ktorá by mala mať napríklad právo odvolať predsedu, rozpustit ko­misiu alebo dokonca zastaviť konanie Okrem

toho b y členovia S K V H mali mať právo zúčastnit sa prerokúvaní návrhov na udelenie vedeckej hodnosti n a vedeckých radách vysokých škôl alebo Predsedníctve SAV, a b y získali predstavu o záverečnom efekte činnosti tej-ktorei komisie Časté sú aj návrhy, aby sa udeľovanie hodnosti DrSc vyňalo z o správneho konan a

V súvislosti s ohodnotením nositeľov vedeckej hodnosti DrSc. existuie takmer jednoznačná zhoda, aby táto hodnosť bola základom pre kva­lifikačné zaradenie vedeckého pracovníka. Kaž­d ý nositeľ hodnosti DrSc b y navyše mal byť finančne zvýhodnený, a to b u d v podobe osobit­ného tarifného platu alebo špeciálneho osobné­h o príplatku V záujme medzinárodnej unifikácie sa veľmi často vyskytli návrhy n a zámenu hod­ností DrSc s titulom Research Professor

J e zaujímavé, ž e takmer všetci předsedov a re­agovali bez zvláštneho vyzvania n a v z t a h m e d z i h o d n o s t o u DrSc. a v e d e c k o - p e d a g o g i c k ý m ti­t u l o m Profesor Podľa väčšiny z nich by SKVH mala přesadit, aby sa d o akreditačných kritén vysokých škôl dostala podmienka že nevyhnut­n ý m predpokladom na začatie inauguračného konania je hodnost DrSc. Ďalej žiadajú, aby sa pristúpilo k diferenciácii (aj platové orofesorov s hodnostou a bez hodnosti D r S c , a aby profe­sor bez hodnosti DrSc. nemohol byt garantom študijného odboru, pnčom docent s hodnostou DrSc b y študijný odbor mohol garantovat Via­cerí predsedovia v ď a i ú p o aktívnej a tesnej spo­lupráci S K V H s Akreditačnou komisiou S R r ~ien v o vztahu DrSc - P r o f . ale napríklad a j v kontex­te doktorandského štúdia.

Z á v e r o m m o ž n o konštatovať, ž e celá anketa v y z n e l a j e d n o z n a č n e a k o p o d p o r n é stanovis­k o k z a c h o v a n i u v e d e c k e j h o d n o s t i doktora v i e d . Zároveň priniesla cely rad závažných pod­netov a návrhov, ktoré m ô ž u skvalitniť súčasný spôsob získavania najvyššej vedeckej hodnosti a odstrániť niektoré jej nedostatky. Napokon |e potrebné oceniť a j niekoľko námetov n a zlepše­nie činnosti Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti

S l o v e n s k á k o m i s i a pre v e d e c k e hodnost i Ministerstva š k o l s t v a S l o v e n s k e j republ iky

Zachráňme Aulu UK! Ako sme vás už informovali,

finančná zbierka na Aulu UK pokračuje.

Zvláštny účet "AULA UK" má však nové číslo:

20036-4129-012/0200 s označením "AULA",

na ktorý už prispeli:

Porcela plus Slovakia Technopol Holding, a,s. Borislav Bukovský Ľubica Lelkešová

50 000,- Sk 250 000,- Sk

1 500,- Sk 200,- Sk

Darcom srdečne dákujeme!

9

Študentská veda na lekárskej fakulte Na dlhoročnú tradíciu študentskej ve­

deckej a odbornej činnosti na Lekárskej fakulte UK v Bratislave úspešne nad­viazala aj v poradí už XXXIX. fakultná konferencia ŠVOČ, ktorá sa konala 3. má­ja 2000. Na konferenciu bolo po recenz ných pokračovaniach zaradených 27 prác s predklinickou a klinickou tematikou. Té­my vybraných a prezentovaných prác na konferencii hovoria, že študenti sa zapojili do riešenia najaktuálnejších úloh biomedi čínskeho výskumu, na riešenie otázok pre vencie diagnostiky a liečby chorôb a cho­robných stavov. Prínosom boli aj práce metodického charakteru. Organizáciu štu­dentskej vedeckej odbornej činnosti zabez­pečuje na LF UK Rada ŠVOČ a Klub ŠVOČ Bratislavského spolku medikov LF UK

Konferencia sa konala tradične pod zášti­tou dekana LF UK prof. MUDr. P. Traub-nera, PhD., ktorý v úvodnom slove pri otvorení konferencie ocenil iniciatívu štu­dentov ako i to, že dokázali v zložitých eko nomických podmienkach vypracovať a rea lizovať vlastný vedecký projekt Predseda Rady ŠVOČ prodekan doc. MUDr. M. Bernadič, CSc., označil aktivity študentov v rámci ŠVOČ za dôležitú súčasť výučbo-vého programu, v rámci ktorého študenti aktívnym prístupom získavajú nové poznat­ky, rozširujú si okruh vedomostí a osvojuju interdisciplinárne pohľady. Práca v ŠVOČ umožňuje už dnes napĺňať predstavy kredi-tového systému. Vyzdvihol aj prácu Rady ŠVOČ a študentov z Klubu ŠVOČ, ktorí do­kázali získať sponzorov konferencie.

Hodnotiaca komisia pozostávala z členov Rady ŠVOČ, učiteľov a študentov LF UK Komisia posudzovala práce in extenso, hodnotila ich formálnu a obsahovú úroveň, korektnosť metodických postupov, rozsah práce, ktorú vykonali študenti, stupeň ich samostatnosti pri jej tvorbe, ale aj úroveň prednesenia práce a úroveň diskusie na fa­kultnej konferencii ŠVOČ.

Všetky práce boli pred konferenciou za­slané na recenziu vybraným oponentom z radov profesorov a docentov LF UK. Oponentské posudky pomáhajú nielen pri hodnotení prác, ale sú neoceniteľným prí­nosom najmä pre študentov a ich školite­ľov v dälšom vedeckom bádaní.

Kvalita niektorých prác bola vynikajúca a dosahovala štandard doktorandských prác. Vysokú úroveň mala okrem obsa­hovej stránky najmä technická stránka prezentácií a príjemným prekvapením v po rovnaní s minulými ročníkmi bola ja kultivo­vanosť prejavu študentov a schopnosť zvládnuť v diskusii neraz náročné otázky z auditória, ktoré takmer zaplnilo velkú po­slucháreň nových teoretických ústavov LF UK. Pri prezentácii väčšina študentov vy­užívala najmodernejšiu techniku s animo­vanou prezentáciou z počítača, súčasťou prednášok bol často videozáznam. So zásadami prezentačných techník a komu­nikácie na odborných fórach sa mali mož­nosť študenti oboznámiť na viacerých prednáškach, ktoré v predstihu pred konfe­renciou organizovala pre nich Rada ŠVOČ.

Na záver konferencie bolo vyhlásených 5 prác I. poradia, 11 prác II. a 11 prác

III. poradia. Ako najlepšie boli vyhodnotene tieto práce:

Vztah aktinomykotickej infekcie k výskytu chronickej tonzilitídy

u dospelých. Janega Pavol, Šuly Miroslav -

3. ročník LF UK Školitel MUDr Pavel Babál. CSc , Ústav pato­

logickej anatómie L F UK. Chronická tonzilitida /e častým ochorením v do­

spelej populácii, pričom aktinomykotická infekcia predstavu/e nezanedbateľný sprievodný lenomen tohto ochorenia. Vysledky predkladane/ práce poukazujú na skutočnost, že aktinomycéty môiu mat aktívnu ulohu v etiológii ochorenia tonzíl, či už priamo ako vyvolávajúci činiteľ, alebo ako fak­tor komplikujúci pôvodné ochorenie.

Cirkalunárny cyklus testosterónu a priestorové schopnosti

Celec Peter, Skokňová Martina -3. ročník LF UK

Školiteľ: MUDr. Daniela Ostatníková, PhD., Fy­ziologický ústav L F U K

Autori určovali hladiny testosterónu v slinách zdravých mladých dospelých mužov a žien (študentov LF UK). U probandov testovali ich priestorové schopnosti. Zistili pozitívnu koreláciu hladin slinného testosterónu a úspešnosti v tes­toch priestorových schopnosti u žien a negativnu závislosť u mužov. Pri kolísáni hladin testosterónu počas mesiaca potvrdili cyklus u žien s lokálnym maximom v periovulačnej fáze. Opísali analogic­ký cirkalunárny cyklus testosterónu u mužov

Sledovanie niektorých biochemických parametrov

počas operácie na otvorenom srdci Boor Peter - 3. ročník LF UK,

Andraško Adam - 5. ročník PRIF UK Školitelia prof MUDr, Ivan Pecháň, D r S c ,

doc Ing. Lukáš Halčák, CSc., prim. MUDr. Peter Božek, C S c , MUDr. Viera Rendeková, CSc , Od­delenie klinickej biochémie, S Ú S C H Bratislava

Pri kardiochirurgických výkonoch sa iatrogén-ne ischemicko-reperiúzne poškodzuje myokard. Za jeden z hlavných traumatizujúcich činiteľov sa pokladá explozívna tvorba velkých radikálov. Sta novenie malondialdehydu (MDA). totálneho anti-oxidačného statusu (TAS), redukovaného (GSH) a oxidovaného (GSSG) glutatiónu môže preto po­skytnúť cennú informáciu o procesoch oxidácie a stave antioxidantov v ischemicko-reperiúzne zaťaženom myokarde Autori zaviedli špecifické metódy pri stanovení parametrov oxidačného stresu a antioxidačnej kapacity u pacientov

Anatomická a rádiologická korelácia foramen intervertebrale

Svorad Trnovec - 6. ročník LF UK Školiteľ: doc. MUDr. J. Šteňo, C S c , MUDr J,

Šteňová, Neurochirurgická klinika L F U K a A n a tomický ústav L F UK

Degenerativne ochorenia chrbtice sú veľmi častým ochorením v našej populácii, zhoršu/u pacientom kvalitu života a môžu byt príčinou čiastočnej a a/ úplnej invalidizácie Degenerativ ne procesy na medzistavcove/ platničke môžu spôsobň jej protrúziu. resp herniu Po vyčerpaní možnosti konzervatívnej liečby je možnost chirur gickej liečby. Pri laterárne lokalizovanej protruzu. resp hernii medzistavcovej platničky, /e možnost endoskopickej operácie Podmienkou /е. aby en doskop prešiel cez foramen intervertebrale Nie /e známa metóda, podľa ktorej by sa dalo dopte du určit, či /е foramen intervertebrale dostatočne veľký a či okolité kostné štruktúry ma/u vhodnú konfiguráciu na to. aby sa operácia mohla vyko nat endoskoptcky Autor v práci analyzoval pn cientov. na ktorých bola post mortem vykonaná skúška priechodnosti foramen intervertebrale v oblasti Th12 až Si s následným RTG vyšetri' mm v AP. bilat bočné/ a bilat šikmé/ pro/ekcu Vysledky ukazu/u. že sa dá RTG vyšetrením v AP a bočné/ pro/ekcu určí. či /e endoskoprcká opt rácia možná

Ľudské zdroje v zdravotníctve -prognostické modelovanie

vývoja počtu lekárov na Slovensku Martin Vazan 3 ročník LF UK

Štiolitei pro! MUDr L á s d ô Kovács. DrSc Cieľom tejto pféce boto vypracoval matematic

ky model počtu lekárov na Slovensku v obdot rokov 2000 až 2025 I/ práci sa vych.ydzakt г ak tuúlneho stavu aktívne piacu^icich lekjiuv, ich vekovej štruktúry a z predpokladaného počtu ab­solventov lekárskych fakúlt. Aktuálne pracuje na Slovensku 19 ООО lekárov. Podľa údajov UZIŠ (1998) najsilnejšou vekovou kategóriou sú roční­ky 1951 až 1955 (820 lekárov r. 1954), významný pokles je od ročníka 1958 do 1967 a opätovný nárast od ročníka 1968. V súčasnosti na troch le­kárskych fakultách študuje v každom ročníku 600 medikov, taký istý počet bude prijatý а/ v školskom roku 2000/2001, čo znamená, že do roku 2006 bude každoročne stabilný prírastok približne 600 absolventov. Na rozdiel od takmer presných čísiel prírastku sa úbytok lekárov z pra xe hodnotí oveľa ťažšie V prezentovanom modeli sa vychádza z definovaných percentuálnych úbytkov vo vekových kategóriách nad 55 rokov na základe doterajších skúsenosti V práci autor predkladá štyri alternatívne varianty vychádza/u ce z rôzneho počtu prijímaných študentov do pr vého ročníka (600, 500, 400, 300). Vo všetkých 4 variantoch dochádza do roku 2006 k nárastu počtu lekárov na vyše 21 ООО Ďalší vývoj sa líši podľa variantov, pričom ak by sa zachoval súčas ný trend prijímania 600 študentov, v roku 2025 by dosiahol počet lekárov takmer 23 ООО Vysledky poukazujú na závažnosť problematiky stanovova nia limitov pre pri/imanie študentov na lekárske lakulty.

Všetky práce boli ocenené finančnou od menou. 5 vybraných prác získalo aj ročné predplatné medzinárodného lekárskeho časopisu Bratislavské lekárske listy Víťazi FK ŠVOČ budú reprezentovať LF UK na českej a Slovenskej študentskej konferen cii v novembri t.r v Košiciach a tiež na me dzinárodných študentských podujatiach Študenti - reprezentanti lekárskej fakulty obhájili nedávno svoje úspechy aj na ve deckých študentských konferenciách v Ne

10

mecku, Turecku aj v USA. Aktívni "švočkári" sú zvýhodňovaní aj pri výbere letných za­hraničných stáží a pri prideľovaní internát­neho ubytovania. Najväčší prínos má však práca v ŠVOČ pre každého jej účastníka pri dotváraní individuálneho obsahu štúdia, pri získavaní dalších, nových a rozšírených vedomostí a zručností a pri prehlbovaní profilu absolventa.

Významnou súčasťou FK ŠVOČ na LF UK bolo aj finále súťaže ASCONA AWARD, ktorú vyhlásil 24. 5. 1999 rektor UK prof. F. Devínsky. ASCONA AWARD je súťaž o naj­lepšiu vedeckú prácu v kategórii mladých pracovníkov LF UK (do 35 rokov). Do finále postúpilo 6 prác, z ktorých práca M. Kopá-nyiho a M. Halásza: Rtg mikroanalýza sle­ziny (Ústav patologickej anatómie LF UK) získala víťazné ocenenie a finančnú pré­miu, ktorú poskytla Fondazione Medicina Psicosomatica E sociale, Centro Internazi-onale Balint so sídlom v Ascone. Práce hodnotila komisia, ktorú určil rektor UK.

Konferencia bola finančne zabezpečená nielen z prostriedkov fakulty, ale aj vdäka hlavnému sponzorovi Slovakofarmě, a.s. Najmä vdäka sponzorom sa podarilo orga­nizátorom zvládnuť prípravu a priebeh FK ŠVOČ a Ascona Award na výbornú. Opäť sa potvrdilo, že študenti sú aktívnou súčas­ťou spoločenského a odborného života na fakulte, dokážu významnou mierou pri­spievať k rozvoju vedeckých i pedagogic­kých aktivít pracovísk. Devízou našich vedeckých talentov je iskra, pripravenosť, nevypočítavosť, neuvedomujú si hranice, a preto tak ľahko nestrácajú cieľ. Jednou z možností ich usmernenia je práve štu­dentská vedecká odborná činnosť, v kto­rej majú okrem študentov nezastupiteľné miesto aj školitelia - lekári, učitelia a vedci. Skvalitňovanie vzájomnej spolupráce pe­dagógov študentov je prínosom pre ďalší rozvoj fakulty.

B. Mladosievičová, M. Bernadič za Radu ŠVOČ LF UK

Delegacia právnikov v Jerevane Na pozvanie dekana Právnickej fakulty Jerevanskej štátnej univerzity ako i generálneho prokurátora Arménskej republiky

navštívili v dňoch 27. apríla až 2. mája 2000 Jerevan členovia vedenia PRAF UK na čele s dekanom prof. JUDr. Mojmírom Mamojkom, CSc. Cieľom návštevy bolo podpísanie Dohody o spolupráci medzi Právnickou fakultou Jerevanskej štátnej univerzity a Právnickou fakultou UK, ako aj vzájomné informovanie sa o možnostiach hlbšej odbornej spolupráce medzi jednotlivými katedra­mi obidvoch fakúlt.

Slávnostný podpis Dohody s a uskutočnil pri oficiálnom stretnutí zá­stupcov fakúlt, n a ktorom zároveň dekan P R A F U K prof. M. Mamo|ka odovzdal pamatnú medailu dekanovi Právnickej fakulty Jerevanskej štát­nej univerzity prof. G. Ghazinyanovi. V príhovoroch obaja dekani infor­movali o súčasnom stave výskumu a vzdelávania na svojich fakultách.

Popoludní nás spoločne s našimi hostiteľmi prijal predseda Ustavného súdu Arménskej republiky Dr Gagik Harutyunyan. Predmetom rozhovo­ru boli otázky postavenia a fungovania ústavného súdu, ako a j nové koncepty v ý v o j a ústavného systému n a začiatku tretieho milénia tak v Slovenskej a k o a j v Arménskej republike.

V podvečer s m e sa pripojili k dälšej časti slovenskej delegácie, ktorú viedol viceprimátor mesta Bratislavy. Spoločne sme sa stretli na Magis­tráte mesta Jerevan, kde bola z a účasti významných predstaviteľov z ob­lasti hospodárskeho a kultúrneho života Arménskej republiky podpísaná dohoda medzi mestami Bratislava a Jerevan.

V sobotu v dopoludňajších hodinách nás prijal rektor Jerevanskej štát­nej univerzity prof. Radik M. Martirosyan, ktorý sa okrem iného zaujímal a j o postavenie našej fakulty v rámci UK. A k o rektor J Š U uviedol, vzťahy rektorátu J Š U k jej právnickej fakulte sú mimoriadne korektné a dobré a j vzhľadom n a to, ž e práve právnická fakulta v podstatnej miere prispieva k prestíži celej univerzity.

Program doplnila návšteva pamätníka tureckej genocídy n a armén­skom národe v roku 1915, ktorú sme absolvovali spoločne s delegáciou viceprimátora mesta Bratislavy a viceprimátora mesta Jerevan.

S-

Druhu čast nášho pobytu sme začali v nede'u prehliadkou pamätihod­ností Jerevanu (pôvodný názov Erebuni) a blízkeho okolia - najmä náv­števou najstaršieho chrámu Garm z 1 storočia a kláštora Gegard z o IV storočia. Prehliadku s m e ukončili návštevou pamätníka padlým v boji o Náhorný Karabach.

V pondelok, v posiedný aeň nášho pobytu v Jerevane, sme sa stretli s generálnym prokurátorom Arménska Dr. Hgvanom Hovsepyanom. ktorý sa zaujímal okrem iného a j o možnú spoluprácu v oblasti organi­zovania konferencií, výmeny odborných publikácií, i stáží učiteľov našej fakulty na Generálnej prokuratúre v Jerevane. V sprievode generálneho prokurátora sme navštívili dalšie významné historické miesta Jerevanu a jeho okolia. Osobitnú pozornost si zaslúži prijatie slovenskej delegácie hlavným predstaviteľom Arménskej katolíckej cirkvi v o Sv. Ečimiadzine. patriarchou všetkých Arménov Catolicosom, ktorú pre nás pripravil a zorganizoval generálny prokurátor ako jeho osobný pnateľ

Ďalší deň sme v ranných hodinách odleteli z Jerevanu spať d o Brati­slavy.

V ý s l e d k y p o b y t u v Jerevane: 1. Podpísanie Dohody o spolupráci právnických fakúlt obidvoch uni­

verzít, ktorej obsahom je najmä snaha u p e v n í a prehibt vzájomnú spoluprácu v o vzdelávacích, publikačných a vedeckovýskumných aktivi­tách, rozšíriť výmenu poznatkov z oblasti práva i spoluprácu a v ý m e r u učiteľov a študentov. Vzájomná sjx>lupráca v štúdiu právnych v ied a ve­deckého rozvoja sa zameria najmä na právny systém Arménskej a Slo­venskej republiky, n a organizovanie vedeckých konferenc-, sympóz kolokvií a seminárov na aktuálne témy z rôznych oblastí právnych vied ako aj na spoluprácu pri publikovaní článkov a vedeckých prac

2. á e n o v i a delegácie PRAF U K mali možnost oboznám,t s a s o štruk­túrou právnického vzdelávania na Jerevanskej štátnej univerzite a hlošie sa zoznámiť s oblasťou štúdia, ktorú reprezentujú.

3. Na návrh vedenia Právnickej fakulty J Š U :ej dekan prof G G I J : nyan pozval n a prednáškový pobyt doc. JUDr. Vladimíra Cečcta. CSc. z Katedry trestného prava a doc. J U D r Danielu Gregušovu, C S c z Ka­tedry počítačového práva P R A F U K a b y na jerevanskej fakulte přípravní a otvorili predmety Kriminalistika a Počítačové právo.

4 O prednášky z oblasti trestného prava a počítačového p ' a v a p r e a v i záujem aj generálny prokurátor a pozval o b o c h prednášatelov na pred­náškový pobyt na Generálnu prokuraturu A-ménska

6 Dekan PRAF U K prof M Wamojka of ictane pozval deka"?. PRAF J Š U prof. Ghazinyana n a oslavy 80, výročia založenia P R A F U K v Brati-slave na jeseň v roku 2001

7 Prvým krokom k začiatku spolupráce medzi našine ' a k ^ t a r r bude oficiálna návšteva G K. Albertoviča, prodekana P R A F J Š U n.s eseň ю ku 2000 v Bratislave

doc. J U D r . Daniela G r e g u é o v a . CSc., p r o d e k a n k a P R A F U K

11

Z májového rokovania Akademického senátu UK

Pod vedením predsedu PhDr. F. Gahéra, CSc., zasadal dňa 31. mája 2000 Akademický senát UK. Okrem iného prerokoval a schválil: - Rozdelenie ubytevacej kapacity UK na školský rok 2000/01, tak ako ho

navrhla Komisia pre ŠD a ubytovanie A S UK na svojom zasadnutí dňa 13. 4 2000

- Zmenu názvu Matematicko-tyzikálnej fakulty UK v Bratislave na Fakultu

matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave od

1.9.2000. - Študijný a skúšobný poriadok MFF UK, JLF UK, FIF UK, PRIF UK pre štúdium

podľa kreditového systému. - "Zásady pre diskusiu k Návrhu koncepcie ďalšieho rozvoja vysokého školstva

na Slovensku pre 21. storočie" ako súčast Stanoviska AS UK k Návrhu koncepcie dalšieho rozvoja V Š na Slovensku pre 21. storočie

I. Zásady pre diskusiu k Návrhu koncepcie dalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie

AS UK považuje Návrh koncepcie dalšieho rozvoja vysokého Školstva na Slovensku pre 21. storočie /Koncepcia/ za mimoriadne dôležitý material pn|imaný v kntickom ča­se, ktorého kvalita môže pozitívne, ale aj negatívne ovplyvnit na dlhé roky nielen bu-dúcnost vysokých Skôl, ale vzhladom na ich úlohy aj rozvoi Slovenska Povinnostou Akademickej obce SR vzhladom na jej poslanie v spoločnosti, ako a| na postupy, kto­ré používajú VŠ a ich fakulty vo svojej práci, je prostredníctvom svojich akademických organov definovat a pomenovat podstatne problémy a návrhy uvedené v koncepcii a zabranit, aby sa v rozsahu materiálu a množstve slov nestratil ich zmysel

Vzhladom na uvedene skutočnosti A S UK p o ž a d u j respektovat nasledujúce zasady v diskusii o koncepcii a žiada ministra Školstva SR o splnenie nasledujúcich požiada­viek a o uplatnenie nasledujúcich princípov

1.1. Princíp právneho štátu Vzhladom na skutočnost, že jedným z hlavných pnncipov, ktoré VŠ musia obhajo­

vat, je rešpektovanie princípov právneho Statu, AS UK žiada posudit a zveřejnit, Ci a ktoré navrhovane postupy uvedené v Koncepcii nie su v súlade s Ústavou SR, plat nými zákonmi Statu a dalšími právnymi normami Ak to tak je, AS UK žiada jasne uviest dôvody navrhovaných zmien a prognózu dopadov ich uplatnenia na činnost VŠ a fakúlt, A S UK žiada, aby pri návrhoch takýchto zmien boli jasne deklarovane hodno­ty, ktoré majú byt takto zakotvene do právnych noriem Státu

1.2. Princip navrhovania zmien na základe konkrétnej analýzy súčasného stavu

a trendov A S UK považuje skúsenosti VŠ za desaf rokov za hodnotu, ktorú je potrebné využit

pri tvorbe Koncepcie a dobu, ktorá uplynula od novembra 89 za dostatočne dlhý čas, aby sa dali zovšeobecnil charakteristiky vývoja vysokých Skôl, AS UK preto žiada mi­nistra Školstva, aby bola urobená a zverejnená konkrétna analýza, ako boli respektova­né a dodržiavané právne normy vytvorené na princípoch hodnôt prijatých v novembri 1989 upravujúce hlavné činnosti V Š na jednotlivých úrovniach od NR SR, vlády, mi­nisterstva Školstva až po VŠ a ich fakulty, ako aj následky ich porušovania, pretože bez takéhoto rozboru nie je možné vypracovat racionálne návrhy na zmeny v legisla­tíve,

1.3. Princip odmietnutia vysokymi školami zodpovednosti za stranícke rozhod­

nutia AS UK žiada ministra školstva, aby boli jasne formulované a zdôvodnené tie návrhy,

ktoré sa dotýkajú zmien v dlhodobo platných najvyšších právnych normách, akou je Ústava SR, ako i krátkodobých politických deklaráciách, akým je Programové vyhláse­nie vlády SR a volebné programy politických strán, AS UK jednoznačne odmieta po­stup, v ktorom uvedenie takýchto návrhov v Koncepcii bez uvedeného prfstupu pove­die k tomu, že AO SR budú podsunuté politické rozhodnutia a VŠ sa stanú nástrojom politických strán, A S UK žiada, aby sa politické strany alibisticky nezbavovali zodpo­vednosti za svoje návrhy a jednoznačne ich deklarovali pred obyvatelmi Slovenska

1.4. Princip jasného definovania základných pravidiel a noriem, zaruču/úcich au­tonómiu a samosprávu VŠ ich takútt a akademické prava členov ich akademických obci

AS UK žiada ministra školstva, aby súčasfou návrhu Koncepcie bolo jasné a jedno­značné vyjadrenie, ktoré princípy, akademické štruktúry a pravidlá ich činnosti a vzá­jomných vztahov sa považujú za bezpodmienečne potrebné pre zaručenie autonómie a samosprávy V Š a ich fakúlt a akademických slobôd členov ich akademických obcí

1.5. Princip ochrany VŠ a ich fakult pred možnosťami rozkradnutia ich majetku

a úlohy štátu pri ich rozvoji V súčasnom stave spoločnosti a devalvácii hodnôt, ktorá zasiahla už aj VŠ a ich fa­

kulty, AS UK považuje za bezpodmienečne potrebne, aby v Koncepcii boli uvedené a predložené na diskusiu AO SR také návrhy právnych noriem, ktoré znemožnia vytu-nelovanie VŠ a ich fakúlt a budú definovat zásady úlohy štátu pre napĺňaní poslania VŠ a ochrany hodnôt, ktoré predstavujú

1.6. Princip napĺňania poslania VŠ vysokými školami a ich fakultami AS UK žiada ministra školstva SR, aby boli formulované a do právnych noriem za­

kotvene zásady, ktoré zaručia, že V Š sa nebudú môct zbavovat svojich hlavných úloh a 'predavat" ich iným subjektom, ako aj znemožnia, aby me subjekty zneužívali hlavne činnosti VŠ na úkor VŠ vo svoj vlastných prospech

1.7. Princip demokracie a uplatnenia akademických prav pri prijímam Koncepcie

a zákonov AS UK považuje za samozrejme, že v diskusii o koncepcii, ktorá na dlhý čas môže

ovplyvnil rozvoj VŠ a pri príprave zákonov, ktorými sa riadia, budú rešpektovane aka demické prava orgánov V Š a ich lakúlt ako aj práva členov AO SR AS UK preto žiada ministra školstva na dostatok času pre naplnenie týchto pnncipov a o účast zástupcov VŠ, fakúlt a akademických organov v komisiách, ktoré budú pripravoval nove zákony dotýkajúce sa činnosti VŠ AS UK považuje za |eden z najdôležitejších krokov v tomto procese, aby akademické senáty V Š a fakúlt mohli přijat zodpovedne stanoviska a aby R VŠ SR, ktorá reprezentuje VŠ. mohla na ich zaklade zodpovedne vyjadril stanovisko V Š a fakúlt Slovenska AS UK v tejto súvislosti upozorňuje, že ak ma|u byt pripravene zodpovedne stanoviská akademických organov, tieto musia odmietnut prácu v časo v o m tlaku dni, ak samotne MŠ SR nedodržalo harmonogram dotykajúci sa mesiacov AS UK preto žiada ministra školstva, aby návrh Koncepcie a zasadne stanoviska k nei boli zverejnene v dači a médiách a bola k mm otvorená vereina diskusia a v pnpade že sa to ukáže ako potrebne, aby bola predĺžená tak aby postup umožnil nielen napi nenie akademických prav. ale zaručil a| prijatie kvalitných východísk

II. AS UK v súvislosti s diskusiou ku koncepcii rozvoja V S navrhuje ako východisko definovanie poslania a uloh VS v dvoch oblastiach Prvou je úloha VŠ pri vytváraní a napínam hodnotového systému spoločnos­ti. Druhou je poslanie VŠ a takult pri plnení ich hlavných uloh v oblas ti vzdelávania, tvorivého vedeckeho badania a tvorivej umeleckej čin­nosti.

II. i Úloha VŠ pri rytvaram a napĺňam hodnotového systému společnosti AS UK p o v a ž u j Navrtí koncepcie dalšieho rozvoja vysokého 5- \ a u •

pre 21 storočie za mimoriadne dôležitý material Podstatou si*"Oč«ns*, : n rnr 1

mutovaných v novembn 1989 bol prechod od dwktivnefto r f ' i .'ova * ' • podačajuceho aktivitu a slobodnú učast lixJi na nader» svi • mal obnovit hodnoty slobodného konania a účasti ľudí na rozhodovaní o tom, ako čo najlepšie môžu naplnil svoje poslanie. Návrat k týmto hodnotám nie je len návratom k základným ľudským právam, ale je dôležitý aj preto, že bez naplnenia týchto hodnôt ako súčasti každodenného života a práce nie je možne dosiahnut skutočnú zodpověd­nost ľudí a komunít, ktoré vytvárajú, za úroveň svojho konania

Od prvých dní novembra 1989 bolo jasne, že ak sa podaria tormulovat ciele spolo čenských zmien, bude pre další vývoj rozhodujúcim krokom velmi rýchle definovanie metód a pravidiel života spoločnosti a ich zakotvenie do právnych noriem, bez rešpek­tovania ktorých nebude možné naplnenie týchto hodnôt Je zarážajúce, že v pracovnej sfere to boli len vysoké školy, ktoré tento ciel splnili formulovaním a prijatím zakona o VŠ Jeho osudy v posledných desiatich rokoch a aktivity V Š spojene s obhajovaním princípov v ňom zakotvených sú modelovými situáciami, ktoré velmi citlivo odrážali stav demokracie v spoločnosti a pokusov o iej podačenie Tieto skutočnosti zaväzujú akademickú obec, aby po desiatich rokoch zhodnotila ai svoie poslanie v spoločnosti v súvislosti s napĺňaním hodnôt novembra 1989 a aj k tomu, aby na zaklade takejto analýzy formulovala svoje poslanie v tejto oblasti v najbližších rokoch i v dalšei bu­dúcnosti

V tejto súvislosti je potrebné celkom otvorene povedat, že naša spoločnost sa na­chádza vo velmi kritickej situácii, ktorej dlhodobé dôsledky je možno dnes len tažko odhadnút Hlavné príčiny, ktoré to spôsobili, sa dotýkajú viacerých oblasti Medzi naj zavažnejšie patri deštrukcia hodnotového systému, na ktorom sú založene pravidla fungujúcej demokracie a rešpektovanie zasad právneho Státu Likvidácia týchto hod­nôt bola a je základom pre beztrestne privatizačne lúpeže. postupy za hranicou alebo hraničiace s hospodárskou kriminalitou, riadené a využívané straníckou mocou a vytvorenie systému, umožňujúceho bez následkov zneužíval politickú a stianicku moc pre napĺňanie osobných cielov Priamym dôsledkom tohto stavu su miliardové straty štátu, nerešpektovanie zákonov a korupcia na všetkých úrovniach života spoloč nosti Situácia je o to horšia, že nádeje, ktoré obyvatelia vkladali do zmien, ktoré mali obnovit a naplnil rešpektovanie hodnôt uznávaných v civilizovaných Štátoch, sa po posledných volbách nenaplnili a vitazi volieb predkladajú krajine umelý svet či panop­tikum straníckych súbojov ako skutočne poslanie politiky, miesto toho, aby sa sustie dili sily na nesenie problémov, ktoré už dnes ohrozujú zaklady demokracie v naSei spoločnosti a smerovanie Slovenska do spoločenstva európskych štátov V te|to silu ácii sú v podstate bezmocní obyvatelia každodenne presvedčovaní o tom. že najvySSi-mi hodnotami sú peniaze získané akýmkolvek spôsobom a nekontrolovaná moc, ktorá zaručuje nielen bohatstvo, ale a| beztrestnost

Je pochopitelné, že pravé v tejto nenormálnej situácii, ktorá ohrozuje buducnost Slo venska, nadiSiel klúčový moment, kedy |e povinnostou pravé vysokych Skôl odmietnut vySSie uvedené kritériá a pseudohodnoty a přihlásit sa k hodnotám ktoré boli lormulo vane v novembri 1989 tak jednoznačne práve aj na ich vznikajúcej akademickej pôde V súvislosti s diskusiou o koncepcii rozvoja vysokých Skôl AS UK žiada otvout ai tieto otázky s definovaním základných hodnôt spoločnosti, úlohy VŠ a foriem ich piesadzo-

12

vania. Je to potrebné aj preto, že deštrukcia hodnotového systému a uplatňovania právneho poriadku štátu zasiahla aj vysoké školy a ich súčasti.

11.2. Poslanie VŠ a ich lakúil pri plnení svojich hlavných uloh Vysokoškolský zákon, ktorý vznikol krátko po novembri 1989, je súčastou národné­

ho, kultúrneho a politického dedičstva Slovenskej republiky. Jeho ustanovenia zaruču­jú nezávislost a samosprávu VŠ a ich takúlt ako aj napĺňanie akademických slobôd a práv. Ak v Koncepcii sú slová o tom, že: "Slovenské vysoké školstvo prešlo po roku 1989 zalial jedinou reformou, aj tí však ostala na polceste. Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách vrátil Českým a slovenských vysokým školám to, bez Čoho vyso­ká škola nie je vysokou školou - akademické práva a slobody a autonómiu. Zakotvil však aj niekolko obranných mechanizmov, v tom Case sice opodstatnených, no dnes už viac menej brzdiacich rozvoj vysokých škót Naviac tento zákon neriešil viaczdrojo-vé financovanie vysokych škôl, viaceré jeho ustanovenia boli v európskom priestore cudzie, z Čoho vyplynulo, že postupne splnil svoj pôvodný úCel demokratizácie vyso­kých škôl a zastaral. Hlavné principy, podia ktorých bol vytvorený, však platia pre všetky demokratické a kultúrne vyspelé krajiny, a preto je žiaduce, aby práve tieto zo­stali zachované aj v novej legislative", AS UK upozorňuje na nejasnost a rozpornost uvedených formulácii a považuie za bezpodmienečne potrebné v diskusii AO SR jasne definovat, ktoré ustanovenia sa dotýkajú hlavných princípov platných vo všetkých kul­túrne vyspelých krajinách a ktoré podľa názoru autorov brzdia rozvoj VŠ

Hlavné úlohy vysokých škôl - poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnost - sa nedajú kvalitne uskutečňovat, ak nie je pre členov AO zaručená sloboda vedeckého bádania a uverejňovania jeho vý­sledkov, sloboda umeleckej tvorby, ako aj právo na vyjadrovanie názorov. Základnými princípmi týchto slobôd sú zásady demokracie a ich napĺňanie v každodennom živote členov akademickej obce, ktorý sa uskutočňuje na fakultach a dalších pracoviskách VŠ Nezastupiteínú úlohu v práve vyjadřovat svoie názory na dôležité otázky činnosti fakúlt či vysokých škôl majú, tak ako to vyplýva z ich povinnosti' určených zákonom o VŠ, akademické senáty Aktivita členov AO priamo závisí od úrovne a kvality aka­demickej samosprávy vysokých škôl a fakúlt, zaručujúcej dodržiavanie zásad hu­manity a právneho poriadku. Ide o trvalé hodnoty, ktorých potreba bola overená časom a ktorých uplatňovanie nesmie podliehat "módnym' politickým výkyvom a ná­ladám.

Skutočná samospráva na vysokých školách |e podmienená úplnou samospravou jej hlavných zložiek -1.j samosprávou jej fakúlt, ktoré realizujú hlavné úlohy VŠ v oblasti vzdelavania, vedy a umenia Ak sme bopvali za zachovanie právnej subjektivity pred šiestimi, piatimi, štyrmi rokmi s vedomím, že je| strata by znamenala koniec novembra 1989, nevidíme dôvod pre to, aby sme sa ražne nepostavili za iej zachovanie aj teraz Jemne vyvážená rovnováha práv a povinnosti exekutívy vysokých škôl a fakult k právam a povinnostiam samospravy vysokých škôl a fakúlt v horizontálnej i vertikál­nej rovine |e podmienkou skutočne tvorivej atmosféry na vysokých školách a jej fakul­tach Partnerom dekana je akademický senát fakulty, partnerom rektora je akademický senát vysokej školy Ak by nový zákon o vysokých školách zrušil právnu subjektivitu fakúlt, tak by bola tato rovnovaha na úrovni hlavných prirodzených zložiek vysokých škôl - na úrovni fakúlt narušená. Senáty fakúlt by stratili význam, atmosféra zodpoved­nosti za seba samých a za svoje výsledky by sa stratila, dekan by stratil svoju auto­nómnosť a jeho hlavná zodpovědnost by nebola voči akademickému senátu ako samosprávnemu orgánu. Nastúpilo by dobre známe odcudzenie a nastal by morálny úpadok i pokles kvality vzdelávania, vedy a umenia. Akademický senát na úrovni vyso­kej školy by sa stal formálnym orgánom, ktorého členovia by nemohli podrobne po­znat problematiku všetkých jednotlivých fakúlt až na úroveň jej katedier a jednotlivých členov. T í hore by nechápali tých dole, tí dole by sa nijako neidentifikovali s rozhodnu­tiami tých hore, ktorí by boli od nich tak vzdialení. Všeobecné odcudzenie členov aka­demickej obce jednotlivých fakúlt by preniklo najprv do vertikálnych vztahov a neskôr by atomizovalo aj zložky fakúlt - katedry Bez práva na účast pri riadení a kontrole ve­rejných vecí nemôžeme očakával aktivitu a zodpovednosť členov akademickej obce Miesto predpokladanej integrácie vysokej školy by došlo k administratívnej centralizá­cii a k hĺbkovej dezintegrácii.

Najznámejšími argumentmi proti zachovaniu právnej subjektivity fakúlt sú tieto: zlá, tažkopádna integrácia vysokej školy, život na fakultách sa riadi heslom "Každý je pá­nom na svojom dvore", čo ohrozuje integračné tendencie vysokej školy.

Ako záver býva podsúvana potreba vytvořit legislatívne podmienky pre lepšiu integ­ráciu, čo je len maskované pomenovanie pre nechvalne známu centralizáciu škôl, kto­rú sme zažili začiatkom osemdesiatych rokov.

Ak sa pozrieme do zákona, tak zistime, že exekutíva univerzity v osobe jej rektora, ktorý kona v jej mene, ma dostatočne silné kompetencie voči fakultám Rektor môže okrem iného zriadií, zlúčif, rozdělit alebo zrušit fakultu (§13, ods. 2), navrhuje ročné rozdelenie prostriedkov vysokej školy fakultám (§10, pism. f); vyjadruje sa k študij­ným odborom všetkých fakúlt; vydáva diplomy študentom všetkých fakúlt (§21, ods. 3). Tieto kompetencie umožňuiú vytvořit dostatočnú integráciu vysokej školy vo všetkých oblastiach činnosti školy.

Ak tieto kompetencie nepovažujú fakulty z hladiska možnosti integrácie vysokei školy za dostatočné, môžu niektore iné kompetencie - ak o tom rozhodne senát ich fakulty - odovzdal zdola nahor. Opačný postup - odobratie kompetencií fakultám na základe ustanovenia v zákone a ich prípadne následné odovzdávanie z úrovne vysokej školy na úroveň fakúlt, by v našich podmienkach mohlo vážne ohrozit uplatňovanie demokratických zásad a samosprávy na fakultách Nemôžeme sa spoliehal na niekto­rú politickú garnitúru, pretože nemáme žiadnu istotu, že v budúcich volbách sa neujmu vlády tí, ktorých cielom bolo obmedzit akademické práva a slobody, ako sa to stalo v novele zákona o V Š z roku 1996

Stalo sa vefmi módnym hovoril o potrebe platenia školného na vysokych školách Jediným skutočným kapitálom Slovenska je jej mládež, a to najma vzdelana mládež Bez vzdelanej a kultúrnej mladej generácie nemôžeme vstúpit do Európskej únie Ne­

smieme znehodnotil ani len časf tohto vzácneho kapitalu Medzi študentmi vysokých škôl je rozšírený názor, že táto krajina pre mladých ludí nevytvára základne podmienky nielen na ich sebarealizáciu, ale dokonca ani podmienky na sociálne dôstojný spôsob života, preto emigrácia г tejto krajiny sa považuje za rozumné rozhodnutie Bol cietom novembra 1989 vytvoril podmienky na nútenú emigráciu7

Ak by členovia vlády a poslanci Národnej rady SR chceli přesadit platenie školného, musia jasne deklaroval, že štát nemá prostriedky na bezplatné vzdelanie na vysokých školách, pretože v Ústave SR v ČI 42. ods 2 sa hovori, že "Občania ma/ú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podlá schopnosti ob-Сапа a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách." Ďalej požadujeme predtým, ak by bolo v zákone stanovené takéto platenie školného, aby boli vyhorené legislatívne normy pre zabezpečenie rovnosti šancí pre talentovaných a chudobných, t j vyhore­nie komplexu štipendií, pôžičiek a podporných fondov pre ekonomicky horšie situova­ných študentov. V neposlednom rade musia byt všetky poplatky za štúdium určené v zákone, aby sa nepripustilo divoké a nezákonné vyberanie poplatkov najrozličnejšími formami pod heslom "Čo nie je zakázané, to je dovolené"

Kedže sa uvažuje o tom, že štát odovzdá majetok, ktorý doteraz vysoké školy a fakulty spravovali do ich vlastníctva, požadujeme, aby bolo vyhlásené okamžite mo­ratórium na predaj, prenájom a všetky iné manipulácie s týmto majetkom, ktoré by mohli ohrozit jeho neskoršie využívanie na zabezpečenie hlavných činnosti škôl Na Slovensku bolo vytvorených neobyčajne vela tunelov, ktorými sa stratil do neznama majetok štátu. V tomto ohlade považujeme internáty vysokých škôl za ich integrálnu súčast a žiadame, aby boli prevedené do majetku škôl a aj na ne sa vztahovalo mora­tórium na nakladanie s majetkom. Ďalej žiadame aktívnu podporu štátu pri prevode majetku na vysoké školy a fakulty a pri jeho udržiavaní. Žiadame, aby v takomto pripa-de štát zabezpečil kontrolu nakladania s týmto majetkom a| po jeho prevode, aby ne­mohla nejaká skupina vytunelovat vysokú školu či fakultu

Posledná novela zákona o daniach z prijmov u m o ž ň u j ai vdaka aktivite akademickej obce a jej členov v NR SR vysokým školám uskutočňovat podmkatefskú činnost, kto­rá nie je zdaňovana v prtpade, že súvisí s ich hlavnou činnostou Žiadame preto aby legislatívne nebolo možné, že vysoké školy a fakulty by sa mohli vzdat činnosti, ktorá SÚVISÍ s hlavným predmetom ich činnosti v prospech súkromných finem pnpadne prepožičiaval takýmto firmám svoje meno.

AS UK zastava názor, že RVŠ SR a ŠRVŠ SR ako organy samospravy vysokých škč ma|ú nadalej reprezentoval vysoké školy najma voči ministerstvu školstva tak ako |e to teraz stanovené v zákone o VŠ

Z metodického hladiska pnpravy Koncepcie rozvoja V Š a od nej odvodených via­cerých zákonov delinujúcich činnost VŠ a ich súčasti, AS UK žiada stanovenie takých termínov, aby sa cela Akademická obec Slovenska, akademicke orgány VŠ a icM fa­kúlt, vrátane študentov a ich zástupcov k nim mohli vyjadnt, a tak sa umožnik) uplat­nenie ich zákonne prava

Ďalej AS UK žiada ministra školstva, aby zástupcovia R VŠ SR a SR VŠ SR organov samosprávy vysokých škôl, ktoré reprezentujú vysoké školy naimá voči ministerstvu školstva a členovia delegovaní AS V Š na zaklade paritného systému, boli členmi komi­sii pre prípravu nového zakona o vysokych školách, zakona o financova;-,, v y s o k y " škôl a zákona o vede, prípadne ďalších zákonov dotýkajúcich sa VŠ. Taktiež AS UK žiada ministra školstva, aby zverejnil mená všetkých členov týchto komisu Kedže nie sme informovaní o povahe návrtiov týchto zákonov, žiadame ministra škol­stva, aby prostredníctvom RVŠ SR a ŠRVŠ SR informoval o zásadách týchto zá­konov akademickú obec Slovenska ešte pred vypracovaním návrtiov znenia týchto zákonov.

Prijímacie konanie

Spochybňovanie objektívnosti prijímacieho konania by sa v pripade, že by bolo na­hradené štátnou matuntou, presunulo na tieto matunty Kedže úroveň stredných škôl je velmi nevyrovnaná a výraznejšie zohladňovanie výsledkov, dosiahnutých na strednej škole, mohlo viest k nespravodlivostí a neobjektívnosti, postupom času sa znížila ich váha pri hodnotení výsledkov na prijímacom konaní. Kým sa neodstraní tato nevyrov­nanost, nemôžu maturity nahradit pnjímacie konanie Ak sa aj zavedie objektivizovaná a štandardizovana matuntna skúška na národnej úrovni, potreba prijímacích pohovo­rov nezanikne, pretože vysoké školy sú profilované inštitúcie - niektoré vyžadujú lepšie vedomostí z matematiky (nad úroveň štandardizovanej maturity), ine z prírodných vied, ine z humanitných vied a pod Zavedenie numerus clausus je navrat do čias ked ministerstvo centrálne určovalo počty pnjimaných Stanovenie počtu prijímaných by predpokladalo, že MŠ SR ma k dispozícii podrobnú štúdiu o úplatné- študentov v praxi a vie presne předvídat, aka bude potreba o paf či desat rokov Doteiaz ruč take MŠ SR nezverejnilo.

Nie je zrejme, aka inštitúcia by mala uskutočňovat evaluaciu Evaluaciu takuí; v podmienkach Slovenska nemôže robit nejaka nezávislá súkromná firma, ktorá b> tým vlastne získala monopol na komplexne hodnotenie V Š a takuit Toto hodnotenie by mala vykonavat inštitúcia, v ktorej by boli zástupem na zaklade rozumnýcti prav d ; výberu učitelia, vedeckí a umeleckí pracovnici VŠ a takúlt SR s pnpadnou zahraničnou účastou

Zrušit udelovanie titulov 'docent' a "protesor a nahradit ch systemizac p:a-covných zaradení je výraznou zmenou, ktorá - hoci sleduie nepochybne rozumne o e e - na Slovensku môže dopadnút úplne inak, ako je zamyšlana Bude to zavisiet aj od kompetencii a pravidiel pnjimarna do týchto pracovných zaradení <ak by bola .-jšerva pravna subjektivita fakult, tak by sa z úrovne rektora pnamo rozhodovalo o vše>y:~ protesúrach a docentúrach na VŠ. t o by opat bola - na naše nestabilne pomery - ne pnpustna centralizacia)

Na zaver rokovania AS UK vyiadnl súhlas s návrhom rektora UK s menovaním

prorektora pre rozvoj UK doc. RNOr. Ivana Ostrovského. CSc na dalšie funkčne

obdobie a s jeho menovaním za člena VR UK

13

Študentská vedecká konferencia na Prírodovedeckej fakulte UK

Dva sviatočné dni, 250 účastníkov, neopísateľné zážitky ŠVK pred pár rokmi: Chladná miestnosť, členovia komisie, zopár účastníkov, nulová propagácia, potrasenie rukami

Do skorého zabudnutia! ŠVK dnes: Perfektná organizácia, dôstojné finančné zabezpečenie, súťaživá atmosféra, plné prednáškové miestnosti,

informatívne vystúpenia a diskusie, viac ako 200 účastníkov v dvoch kategóriách, atraktívne ceny, dva príjemné stimulu­júce dni... Do videnia o rok!

Pred dvoma rokmi prišiel doc. RNDr. Vla­dimír Šúcha, CSc., s myšlienkou transfer movať formálny systém ŠVOČ na PRIF UK na interaktívnu študentskú vedeckú konfe­renciu, ktorá by študentom a doktorandom z oblasti prírodných vied umožnila formou prednášok a posterov vzájomne sa spo­znať, informovať a trochu si zasúťažiť. Hoci sa mnohým chronickým skeptikom zda­la táto myšlienka neuskutočniteľná, dva uplynulé ročníky ŠVK na PRIF UK ukáza­li, že v prípade, ak je človek presvedčený o dobrej veci, treba kuvičie hlasy igno­rovať.

Organizačný výbor pod vedením doc. RNDr. Marty Sališovej, CSc., s finančnou podporou sponzorov pripravil pri príleži­tosti 60. výročia založenia Prírodove­deckej fakulty UK v dňoch 11. a 12. aprí­la 2000 dvojdňovú konferenciu, na ktorú 250 aktívnych účastníkov a spolu s nimi dalších niekolko stoviek poslucháčov bude mať len tie najlepšie spomienky. K moder­nej tvári ŠVK nepochybne patrí aj prezentá cia konferencie ako aj fotogaléria na www stránke PRIF UK.

V kategórii "A", v ktorej sa zúčastnilo 85 študentov 1 . - 4 . ročníka PRIF UK, si účastníci zmerali sily v jednotlivých sek­ciách, z ktorých víťazi postúpili do finá­lového kola o Cenu dekana PRIF UK Predpokladom účasti na konferencii v tejto kategórii bolo odovzdanie spisu ŠVK, ktorý bol posudzovaný vybranými oponentmi a členmi jednotlivých komisií. Tu snád tre­ba spomenúť dve menšie chyby krásy:

1. Hoci bol termín odovzdania prác ŠVK známy už od začiatku semestra, študenti ich nosili s tichým súhlasom členov komisií

aj niekolko dní po ňom. To síce zvýšilo po­čet účastníkov (v biologickej a geologickej sekcii bolo potrebné rozdeliť študentov do troch, resp. dvoch skupín), ale na druhej strane študenti opäť zistili, že pravidlá a do­hody sú u nás len orientačné a v netreba ich brať príliš do úvahy.

2. Oponentom patrí uznanie, že si práce prečítali a vypracovali posudky. V snahe neuškodit však skoro všetky práce dostali najvyšší počet bodov, čo komisiám prí­liš nepomohlo pri rozhodovaní o poradí. Z tohto dôvodu zopár 'prísnych' oponen­tov často paradoxne ubralo body prácam, ktoré sa v celkovom hodnotení umiestnili na popredných miestach.

Bez ohľadu na to bol maratón vystúpení študentov v jednotlivých sekciách sku­točným sviatkom až do neskorého popo ludnia. Účastníci mali svoje vystúpenia kvalitne pripravené a v diskusiách pred po­četným obecenstvom sa im (väčšinou) ne-podlamovali kolená a suverénne reagovali na položené otázky. Komisie stáli pred ťaž­kou úlohou zo širokej palety kvalitných prác určiť výsledné poradie, víťazov a roz deliť ceny. A hoci aj viaceré nesporne dobré práce nemohli byť ocenené, všetci rozumní pochopili, že hlavným a podstat­ným zmyslom SVK neboli ceny, ale samot­ná atmosféra, intelektuálne potešenie z vy­stúpení kolegov a vzájomných diskusií.

V jednotlivých sekciách boli vybraní štu­denti, ktorí kvalitou svojich prác a vystúpe­ní presvedčili členov príslušných komisií, že si zaslúžia byt dekorovaní v závereč­nom hodnotení Víťazi sekcií sa podvečer stretli v záverečnom kole o Cenu deka­na PRIF UK, ktorú po excelentnom výko­ne celkom zaslúžene získal poslucháč

2. ročníka odboru Chémia Peter Kosa za prácu: "Kvasinkové kolónie ako model pre štúdium morfogenézy: Molekulárna analýza dimorfizmu Dipodascus magnu-sii". Vzrušení diváci v plnom vestibule pavi Iónu B-1 potleskom odmenili rozhodnutie členov jednotlivých komisií a dekan PRIF UK doc. RNDr Vladimír Ferák, CSc , odo vzdal ceny - vrátane tej svojej pre celkové ho víťaza - do správnych rúk.

Program dňa však zdaleka nekončil. Účastníci oboch kategórií sa presunuli do ŠD Družba na spoločnú večeru, kde sa uvoľnili po náročnom programe (kategó­ria A), nabrali sily pre svoje vystúpenia (kategória B), ale hlavne sa spoločne po bavili v príjemne) atmosfére pn dobrom jedle.

Na druhý deň sa stretlo 165 študentov 5. ročníka a doktorandov 12 akademie kých inštitúcií zo Slovenska i Čiech v pred náškových sálach a pn poster och Hoci neišlo o ceny. miestnosti boli opat preplne­né. diskusie inšpiratívne a ovzdušie sti­mulujúce. Organizátori pod redakčným vedením Mgr Miroslava lliaša pripravil skoro 200 stranový zborník piac, ktoiufra obsahovú kvalitu vo svojom príhovore oce­nil aj dekan fakulty doc. Ferák.

Všetci ostatní stranní i nestranní pozo­rovatelia museli mať z tohtoročnej ŠVK na PRIF UK len dobré pocity Opäť sa uká­zalo, že stačí dobrá myšlienka, zopár zanietených organizátorov a aj zdanlivo neuskutočniteľný zámer je realizovateľný. Buď im - organizátorom a študentom - za to vdäka a nám ostatným poučením, moti­váciou a snáď i nádejou, že naša akade­mická póda nachádza genius loci.

Počty účastníkov v jednotlivých kategóriách,

resp. sekciách kateg A kateg B

Zastúpenie podľa sekcii Biológia 27 43 Chémia 161 66 Environmentalistika 14 17 Geografia a kartografia 17 13 Geológia 15 26

Zastúpenie podľa formy prezentácie Prednáška 74 110 Poster 11 55

'4 práce boli predložené dvo|icou študentov

Zoznam víťazov ŠVK v kategórii "A"

Cena dekana PRIF UK 1. Peter Kosa 2. - 5. Judita Sadovská, Martina Turano-

vá, Slavomír Ondoš, Michal Šutnepka a Maroš Sirotiak' ('prezentovali spoločnú prácu)

14

Víťazi jednotlivých sekcií:

Chémia 1. Peter Kosa 2. Ján Cvengoš, Michal Pitoňák 3. Juraj Kliment, Pavol Bologa, Tatiana

Marečková Biológia 1. Judita Sadovská, Martina Žarnayová,

Matúš Haviar 2. Miroslava Vrábelová, Andrej Hlavačka,

Andrea Žáková 3. Barbara Nagyová, Andrea Valigurová,

Michal Kováč Environmentalistika 1. Michal Šutriepka, Maroš Sirotiak 2. Marek Lešičko 3. Jana Prokešová Geológia 1. Martina Turanová, Tomáš Mikuš 2. František Teťák, Veronika Pitoňáková 3. Peter Richter. Martin Katona Geografia 1. Slavomír Ondoš 2. Anna Janíčková 3. František Mészaros

Cena Synkoly: Ján Cvengoš Cena Chemickej sekcie a Slovenskej

chemickej spoločnosti: Dorota Dudášová, Ladislav Rábara. Michal Repiský

Cena Slovenskej zoologickej spoloč­nosti: Matúš Haviar, Andrea Valigurová

Cena Genetickej spoločnosti G. Men­dels: Martina Žarnayová, Miroslava Vrábe­lová, Barbara Nagyová, Judita Sadovská, Andrea Žáková, Michal Kováč

Cena Česko-slovenskej mikrobiologic­kej spoločnosti: Martina Žarnayová. Miro slava Vrábelová, Barbara Nagyová, Judita Sadovská, Andrea Žáková, Michal Kováč, Monika Gullerová, Mário Juhás, Monika Priwitzerová, Tibor Moško

Cena ministra životného prostredia SR (za najlepšiu prácu v oblasti environmenta-listiky): Martina Turanová

Zvláštna cena Environmentálnej sekcie: Margaréta Mojžišová, Adriana Klindová, Monika Kováčová, Tomáš Kušík, Katarína Urbánková

Cena riaditeľa Geologickej služby SR: Tomáš Mikuš

Zvláštna cena Geologickej sekcie: To­máš Mikuš, František Teťák, Martin Katona, Miloslava Molnárová, Michal Maťašovský. Veronika Pitoňáková

Zoznam inštitúcií zúčastnených v kategórii "B"

Inštitúcia Počet účastníkov

UK Bratislava 62 SAV Bratislava 17 STU Bratislava 17 UKF Nitra 8 SPU Nitra 1 UMB Banská Bystrica 2 UPJŠ Košice 12 UK Praha 24 Národní muzeum Praha 1 UP Olomouc 4 MU Brno 7 Universita Pardubice 10

Lubo Tomáška a Jozef Nosek Prírodovedecká takuita UK

V tomto roku sa na rôznych svetových univerzitách v Európe i v zámorí uskutočnila séria sympózií a konferencií venovaných vztahu vedy a viery. Jedno z nich aj na Univerzite Komenského v Bratislave.

Sympózium o vede a viere V k o n f e r e n č n e j s á l e Š t u d e n t s k é h o d o m o v a U K D r u ž b a v B r a t i s l a v e s a v d ň o c h 3. a ž

5. m á j a 2 0 0 0 k o n a l o s y m p ó z i u m o V i e r e a v e d e , k t o r é u s p o r i a d a l i U n i v e r z i t a K o m e n s k é h o s p o l o č n e s U n i v e r z i t o u v R e g e n s b u r g u . O r g a n i z á t o r m i s y m p ó z i a b o l i S c i e n c e a n d R e l i g i o n C o u r s e P r o g r a m I n E u r o p e , L u n d , s p o l u s E v a n j e l i c k o u b o h o s l o v e c k o u f a k u l t o u U K a R í m ­s k o k a t o l í c k o u c y r i l o m e t o d s k o u b o h o s l o v e c k o u f a k u l t o u U K . Prvá s p o l o č n á konferencia z a účasti v iacerých fakúlt o b o c h univerzít s a konala pred d v o m a r o k m i v R e g e n s b u r g u a bo'a veno­v a n á o t á z k a m gentechnológie.

N a tohoročnom s y m p ó z i u predniesli referáty profesori z n iekolkých fakúlt tak Regensburgskej univerzity a Univerzity Komenského, a k o a j z o Slovenskej technickej univerzity

S y m p ó z i u m s a k o n a l o p o d záštitou rektora U K prof. Ing. Ferd inanda Devínskeho, D r S c . a rektora Univerzity v Regensburgu prof, Dr. Helmuta Altnera, ktorí privítali konanie konferencie pozdravnými listami. Poukázal i v n ich n a v ý z n a m konferencií s t o u t o temat ikou a p o d ô a r k l i uži­točnosť jasnej formulácie problematiky a hľadania o d p o v e d í n a aktuálne o t á z k y v z á j o m n é h o vzťahu v e d y a viery.

Doc. Dr. A n t j e J a c k e l é n z o š v é d s k e h o L u n d u , koordinátorka p r o g r a m u C T N S p r e E u r ó p u a spoluorganizátorka tohto sympózia, f inančne podpor i la j e h o k o n a n i e prostredníctvom Templetonovej nadácie. N a s y m p ó z i u p o d a l a správu o pr iebehu ô s m e j európskej konferencie o V e d e a viere, ktorá sa konala v apríli t.r. n a Katolíckej univerzite v L y o n e a predstavi a s v e t o v ú sieť inštitúcií a konferencií zaoberajúcich sa v z ť a h o m v e d y a viery. Vykresl i la tak rámec, d o kto­rého b o l o zasadené a j bratislavské s y m p ó z i u m

O k r e m tejto správy o d z n e l o n a s y m p ó z i u nasledujúcich trinásť referátov Prof . Dr. K u r u v i l l a P a n d i k a t t u , S J , P u n e . I n d i a , f y z i k a t e o l ó g , v o s v c ; e j prednáške

'Eschatológia - na konvergentnom bode prírodovedy a teológie" p o r o v n a l v e d e c k é predstavy o možnost i trvania, resp. z á m k u sveta s bibl ickými eschatologickými predstavami

Prof . T h D r . I g o r K i š š , E B F U K hovori l o vzťahu m e d z i m o d e r n ý m i o b j a v m i v p l o d n ý c h v e d á c h a t a k z v a n ý m pr i rodzeným z javením (revelatio generalis) v teológi i P o u k á z a l n a tri formy pr irodzeného v š e o b e c n é h o z javenia Bož ie z javenie v dej inách, v o s v e d o m í a v prírode p ' . č o m v e n o v a l pozornosť n a j m ä tretej forme Zdôrazni l , ž e m o d e r n á v e d a p o m á h a v ž d y plnšie objavo­vať a chápať velkost B o ž i e h o stvoriteľského die la

Prof . Dr. H a n s S c h w a r z , t e o l ó g z U n i v e r z i t y v R e g e n s b u r g u . s a v o s v o j o m referáte v e n o v a p r o b l é m o v ý m z ó n a m , ktoré pre kresťanskú vieru v y p l ý v a j ú z pr í rodovedeckého c h á p a n i a sveta Napriek tomu. ž e s a v porovnaní s minulosťou zmierni lo napat ie v o v z t a h u v iery a v e d y . ostávajú tu ešte v ž d y problémové oblasti

Mgr. G a š p a r Frone. R K C M B F U K , hovori l o zástoji v iery v o filozof;) Edity Stemovej. ktorá pat­

rí medzi ve lkých konvertitov 2 0 storočia a ktorá s a o d fi lozofie dosta la k v iere a c e z v e r u k n o ­

ve j filozofii. Prof . Dr. B e r n h a r d D i c k , c h e m i k z R e g e n s b u r g u , sa zaoberal v z ť a h o m v e d y a v iery z pohľa­

d u laika. Otvorene povedal, ž e j e kresťanom, ktorý s a profesionálne z a o b e r á př í rodovědou

a tento status a j odôvodni l v svojej prednáške O k r e m i n é h o konštatoval, Že z javenie d á v a pozi­

t ívnu o d p o v ě d n a otázku: "Má m o j a existencia zmysel?" P h D r . Z l a t i c a P l a š i e n k o v á , f i l o z o f k a z B r a t i s l a v y , hovor i la o komplementárne v e d y a v iery

v evolučnej koncepcii Pierra Tei lharda d e Chardin, ktorá j e o d p o v e d o u n a "kompetenčné spory*

medzi prírodnými v e d a m i a náboženstvom. Dr. G ü n t e r F r ö h l i c h , f i l o z o f z R e g e n s b u r g u , zaujal kr i t ické stanovisko k jednostrannému po­

chopeniu v e d y Poukázal n a to. ž e n ie je udržateľný nárok empir ických m e t ó d n a absolutnost Usi loval sa odpovedať n a otázku, v č o m je pravdivosť v ý r o k u Alberta Schweitzera: "Správne po­c h o p e n á v e d a lieči č loveka o d pýchy, l e b o m u ukazuje j e h o hranice ."

Doc. R N D r . Peter H o l e c , C S c , p r í r o d o v e d e c z B r a t i s l a v y , nazval s v o j u prednášku ' E v o l ú c i a

kontra viera?" a dokumentoval v nej rozl ičné postoje voč i evolúcii. Konštatoval ž e v iera v B o h a

Stvoriteľa a evolúcia nie s ú v protiklade R N D r . D a n i e l P i v k o , p r í r o d o v e d e c z B r a t i s l a v y , s a zaoberal t é m o u " V ý v o ; Z e m e a života"

Hovori l o metódach geologického v ý s k u m u , o etapách v ý v o j a Z e m e a života. E v o l ú c i u v e s m r j ,

Z e m e a Života konfrontoval s kresťanským myslením. Prišiel k z á v e r u "Ak j e v š e t k o o d B o h a

kresťanská v iera a vedecké fakty si n e m ô ž u protirečiť." Dr. T h o m a s S c h n e l z e r , t e o l ó g a p s y c h o l ó g z R e g e n s b u r g u h o v c o v z t a n u m e d z nevoz-

m l u v n ý m i (novozákonnými) d i v m i a pr í rodovedeckým o b r a z o m sveta Uv iedol rozl ičné stanovis­

k á k tomuto problému, a k o a j svo j v lastný p o h ľ a d Doc. Dr. L a d i s l a v K v a s z , z M F F U K , B r a t i s l a v a nazval s v o j u p r e d n á š k u "De ~ y n a b e ž e r

stva a matematika" a upozorni l v nej n a kľúčové ruptúry v de j inách matemat iky a -ch s u v siost s v ý v o j o m náboženstva. Ďalej predloži l z a u j í m a v ú koncepciu náboženstva a k o miesta, к о е s a kultúra dotýka transcendentna.

Prof . Dr. Dieter Bier le in, m a t e m a t i k z R e g e n s b u r g u , s a venova' t é m e " O c p o v e d e n a к л s c-k é otázky fi lozofie z hľadiska prírodných v i e d a z hľadiska Biblie", pr ičom 'šlo n a j m ä o o t á z k , Kto s m e m y . ľudia? Č o je svet - a k o vzn iko l a a k é je miesto č l o v e k a v o s v e t e ^ Č o m á m e robiť* V ú v o d e sa venoval základnej otázke teórie poznania: Č o m ô ž e m e v e d i e ť 1

Prof. Dr. J ú l i u s K r e m p a s k ý , DrSc., z F a k u l t y e l e k t r o t e c h n i k y a i n f o r m a t i k y S T U . v o o teórii chaosu a k o v ý z v e pre teológiu. Poukázal n a rehabil itáciu c h a o s u v t o m z m y s i e ž e r e-len harmónia a poriadok, ale a j c h a o s patrí k entitám, ktoré m u s í m e kval if ikovat a k o "condit io £

n e q u a non" . Uv iedo l n iektoré dôsledky tohto z m e n e n é h o h o d n o t e n i a c h a o s u p r e c h a p a n i e niektorých kľúčových teologických tém a problémov

Program s y m p ó z i a priniesol velke obohatenie doterajších p o z n a t k o v o v z t a h u v ery a vedy p o d o b n ý c h poduiat iach v budúcnosti b u d e však potrebné rezervovat v p r o g ' a m e d ' h š i a s p -5

diskusiu Taktiež b y b o l o ž iaduce publ ikovat prednesene p r e d n á š k y v zborníku aby s a učastn mohl i к n i m vrátiť a z n o v a si i c h d ô k l a d n e preštudovať a a b y bo!' pr ístupné a j š irš iemu о к ч

záuiemcov. J a n G r e š o . E B F U K

15

Projekt fakultnej lekárne pri prevencii srdcovocievnych ochorení

Srdcovocievne ochorenia sú stále najčastejšou príčinou úmrtí nielen vo vyspelých západných krajinách, ale aj v krajinách stred­nej a východnej Európy. Najväčší podiel na kardiovaskulárnej mor­talite zaberajú ochorenia spôsobené aterosklerózou a z nich najmä ischemická choroba srdca, ktorá je v Európe hlavnou príčinou úmrtí mužov starších ako 45 rokov a žien starších ako 65 rokov.

Na Katedre farmakológie a toxikologie FAF UK sa v experi­mentálnej rovine dlhodobo venujeme farmakológii kardiovasku­lárneho systému - najmä problematike aterosklerózy. Vzhľadom na vysokú aktuálnosť uvedenej problematiky v našej populácii sme sa rozhodli rozšíriť spektrum záujmu aj o klinický aspekt po­hľadu na aterosklerózu. Vypracovali sme preto projekt, v ktorom chceme zamerať pozornosť na prevenciu vzniku aterosklerózy a od nej odvodených chorôb a komplikácií akými sú najmä ische­mická choroba srdca a infarkt myokardu.

Projekt sme zamerali na mapovanie a prevenciu výskytu ri­zikových faktorov aterosklerózy v rámci poskytovania leká­renskej starostlivosti a s jeho uskutočňovaním sme začali v decembri 1999 vo fakultnej lekárni FAF UK. Návštevníkom lekárne sme ponúkli rýchle skríningové vyšetrenie celkového cholesterolu, triglyceridov a glukózy (prístrojom Accutrend GCT z kvapky kapilárnej krvi odobratej z brušká prstu), zmeranie krv­ného tlaku ortuťovým tlakomerom, stanovenie body mass indexu a celkového koronárneho rizika ako aj odbornú konzultáciu o rizi­kových faktoroch aterosklerózy. Chceme vyjadriť poďakovanie farmaceutickým firmám Novartis a Fournier Laboratoires za ich podporu pri rozbiehaní nášho projektu, vďaka ktorej sme mohli našu službu začať ponúkať bezplatne.

Záujem o uvedenú službu v lekárni (poskytovanú návštevníkom spočiatku každodenne v dopoludňajších hodinách) od jej zave­denia kontinuálne stúpal, preto sme museli na konci januára za­viesť systém objednávania sa na vyšetrenie dopredu a obmedziť skríningové dni na utorky a štvrtky dopoludnia.

Momentálne teda poskytujeme merania každý utorok a štvr­tok v čase od ôsmej do dvanástej hodiny, pričom je potrebné dopredu sa v lekárni objednať či už osobne alebo telefonicky. Návštevníkov, ktorí prídu do lekárne nalačno v dohodnutom ča­se, prijímame v osobitnej miestnosti s priamym vstupom z čakár­ne, vyhradenej na účel konzultácií a meraní.

Od 18. 4. 2000 poskytujeme meranie cholesterolu za čiastočnú úhradu 85,- Sk. Záujemca si zakúpi testovací prúžok na meranie cholesterolu a k nemu dostane zadarmo testovacie prúžky na meranie glukózy a triglyceridov.

Na každého návštevníka máme vyčlenených približne 30 minút času, ktoré okrem samotného merania využívame aj na poraden­stvo v oblasti životosprávy, správneho užívania liekov a možností ovplyvnenia jednotlivých rizikových faktorov. Všetkým návštevní­kom, ktorí absolvujú meranie, poskytneme na záver tiež tabulku koronárneho rizika a certifikát, ktorý obsahuje namerané hodno­ty, stanovené riziko a tiež odporúčané hladiny všetkých paramet­rov. Certifikát poskytujeme v dvoch kópiách, aby si návštevník mohol jednu kópiu ponechať a druhá mohla byť založená do jeho zdravotnej dokumentácie.

Do mája tohoto roku sa vo Fakultnej lekárni FAF UK podrobilo vyšetreniu takmer 500 návštevníkov. Namerané hodnoty jednotli­vých rizikových faktorov aterosklerózy ako aj celkové koronárne riziko poukazujú na nepriaznivú situáciu a potrebu intervencie. Relatívne velké je aj percento ľudí s vysokým rizikom, ktorí nie sú pod dozorom lekára a ktorým sme po konzultácii odporučili jeho návštevu. Všetkým návštevníkom bolo poskytnuté príslušné pora­denstvo v oblasti zdravého životného štýlu, pričom u vysoko rizi­kových pacientov budeme pokračovať v sledovaní a v snahe o zníženie ich rizika v spolupráci s príslušnými lekármi.

Lekáreň sa ukázala ako veľmi dobre prístupné, dobre akcepto­vané a efektívne miesto pre skríningové vyšetrenie rizikových faktorov aterosklerózy, ktoré môže napomôcť v mapovaní rizika populácie a veríme, že ďalší výskum potvrdí aj zlepšovanie ne­priaznivého koronárneho rizika u našich občanov.

Mgr. Peter Matějka, Katedra farmakológie a toxikologie FAF UK

Súťaž Mladé talenty vede na Fakulte managementu UK

Tak, ako sa už po minulé roky stalo na FM UK dobrým zvykom, aj v tomto školskom roku dekan fakulty piof. RNDr. Jozef Komorník, DrSc., vyhlásil Študentskú vedeckú a vý­skumnú činnosť pod názvom Mladé talenty vede. Sponzorom celého podujatia sa stal NEF - Hospodáisky klub pri Hospo­dárskom denníku.

Svoje práce do Š W Č prihlásilo 22 študentov, najviac ich bolo z Katedry marketingu FM UK. Katedrové kolá prebehli v apríli 2000 a na základe výberu v rámci jednotlivých katediei postúpilo do fakultného kola Š w C 16 študentských prác Fa­kultné kolo Š W Č na FM UK sa konalo dňa 10. maja 2000 za účasti zástupcu sponzora RNDr. Antona Legéňa Pro­dekanka pre vedu, výskum a rozvoj fakulty doc. Ing. Viera Cibáková, CSc., vo svojom otváracom príhovore pozitívne zhodnotila aktivitu študentov, no najmä študentov г prvých ročníkov, ktorí spolu so študentmi štvrtých ročníkov piejavili o účasť v Š W Č najväčší záujem Témy prác študentov sa týkali najmä oblasti marketingu, finančného manažmentu, personálneho manažmentu, informačných systémov v manaž mente, ale aj integrácie Slovenska do Európskej únie Niekto­ré práce boli predloženén v anglickom jazyku

študenti postupujúci z katedrových kôl boli rozdelení do dvoch kategórií. V prvej kategórii boli študenti 1 . - 3 . ročníkov a v druhej kategórii boli zastúpení študenti 4 - 5. ročníkov.

Svoje práce prezentovali v krátkych 15 20 minutových vy stúpeniach pred kolegami a hodnotiacou komisiou Úroveň prezentovaných prác bola u viacerých študentov na veľmi dobrej úrovni. Okrem dobrej verbálne) prezentácie zručne pra covali aj so spátným projektorom a usilovali sa upútať pozor nosť grafmi a schémami aj na niektoré vlastne, samostatne názory. Hodnotiaca komisia mala dost lažkú úlohu určiť t konečnom výbere najlepších sútaiiacich. ktorí postúpia do ce loslovenského kola

Hodnotiaca komisia pod vedením Prof. Ing. Ľudovíta Korče-ka, DrSc., a s členmi komisie PhDr. Magdalénou Samuhelo-vou, CSc., Mgr. Romanom Heribanom a zástupcom sponzora RNDr. Antonom Legéňom rozhodla o poradí na prvých troch miestach v kategórii 1.-3 ročníkov:

1. Józsová Andrea, študentka 1. ročníka s prácou Možnos­ti uplatnenia marketingu pri zefektívnení organizacií verej­ného sektora

2. Kostič Martin, študent 2. ročníka s prácou: Is Slovakia Experiencing Stagflation Today? (Prežíva dnes Slovensko stagfláciu?) 3. Hudcovič Ján, študent 2, ročníka s prácou: Zá­kaznícky klub ako marketingový nástroj.

V kategórii 4.-5. ročníkov komisia rozhodla o prvých troch miestach nasledovne:

1. Marko Matúš, študent 5. ročníka s prácou: Jack Integra­ted Riding o n the Wawes of Fashion (Jazda "integrovaného Jacka" na vlnách módy)

2. Lukáňová Lucia, študentka 5. ročníka s prácou: Diagnos­tika podniku ako základ jeho budúcej úspešnosti

3 Císařová Dáša, študentka 5. ročníka s prácou: Špecifiká podpory predaja v reštauračných službách.

Cenu prodekanky pre vedu, výskum a rozvoj FM UK zis kali Martin Rotter a Marek Chovanec, študenti 3. ročníka s prácou: Skupinové nákupy ako jedna z možností riešenia bytovej otázky v SR.

Všetkých úspešných študentov ocenil finančnými odmenami sponzor NEF • Hospodársky klub pri Hospodárskom denníku. Marek Matúš, ktorý zvlášt zaujal svojou prácou Jack Integra ted Riding on the Wawes of Fashion, získal možnosť jej pub likovania na stránkach Hospodárskeho denníka Vedenia Fakulty managementu UK je presvedčené, že študenti, ktorí úspešne obhájili svoje práce na tohoročnom fakultnom kole a umiestnili sa na popredných miestach, budú fakultu dôstoj ne reprezentovať aj na celoslovenskom kole Š W Č

PhDr. Anna Bujnová, CSc. Oddelenie vedy a výskumu FM UK

16

Seminár k novodobým cirkevným dejinám Jubilejný rok 2000 s a zhodou okolností

kryje s päťdesiatym výro&'nvzačíatkov totalit­ného režimu v bývalom Československu. Pri tejto príležitosti sa n a pôde Rímskokato l íc­k e j c y r i l o m e t o d s k e j b o h o s l o v e c k e j fakulty U K u s k u t o č n i l d ň a 2. m á j a 2000 o d b o r n ý seminár, n a z v a n ý "50 r o k o v o d 50-tych ro­k o v " a zaoberajúci sa : prenasledovaním cir­kvi v zakladajúcom o b d o b í komunistického re- žimu.

P o úvodnom príhovore prof. ThDr. Jozefa Kutarňu, dekana C M B F U K predstaviľvzťahy štátu a katolíckej cirkyi n a počiatku totality doc. PhDr Jan Pešek z Historického ústavu SAV. P o tomto zovšeobecňujúcom úvode vstúpili d o konkrétnejších tém prof. František Vnuk (Štátni zmocnenci na biskupských úra­doch), prof. ThD. Vil iam Judák, vedúci Ka­tedry cirkevných dejín n a C M B F U K (Biskup Eduard Nécsey a päťdesiate roky), odb. as. ThDr. J á n D u d a z Teologického inštitútu C M B F U K n a Spišskej Kapitule (Biskup Voj-taššák a proces jeho blahorečenia), odb. as. ThDr. Peter Šturák z Gréckokatolíckej bo­hoslovecké] fakulty Prešovskej univerzity (Likvidácia gréckokatolíckej cirkvi a úloha osobnosti biskupa Gojdiča). N a tému likvidá­cie gréckokatolíckej cirkvi nadviazal bývalý v ládny splnomocnenec pre riešenie grécko-katolícko-pravoslávnych problémov JUDr. Ing. Adolf Smolík, ktorý v úlohe očitého svedka opísal priebeh navracania majetku gréckokatolíkom p o roku 1989. S osobným svedectvom vystúpil tiež MUDr. Silvester Krčméry, ktorý opísal roky strávené v o väze­ní s prízvukom na Božie slovo ako obranu pred "premývaním mozgov".

Popoludňajší program uviedla prednáška Mgr. Ondreja Podolca z Historického ústavu S A V o Ústrednom akčnom výbore Národné­h o :frontu a Slovenskom: úrade pre véct cir­kevné ako inštitucionálnu formu kontroly cirkvi Na proces s o saleziánrrii a jezuitmi s a zameral doc. PhDr. Róbert Letz z Pedago­gickej fakulty UK. Na jeho príspevok význa­m o v o nadviazal P. František Ko lár, SDB. ktorý v o forme osobných zážitkov opísal spôsob likvidácie saleziánov. Popoludňajšie prednášky uzavrel odb. as. ThDr. Jozef Haľ-k o z C M B F U K v Bratislave, ktorý s a pokúsil o psychologickú štúdiu mierového kňaza.

Podujatie bolo hodnotené vcelku pozitív­ne, ako v ý z v a k prehĺbeniu jednotlivých tém a inšpirácia pre ďalší historický výskum da-néhoiobdobia. T h L I c . J o z e f

Tituly, ktoré vyšl i v roku 2000 vo Vydavateľskom oddelení Právnickej fakulty UK

Učebné texty: 1, Ďečot a kolektív: Repetitorium

z trestného práva hmotného 135,- Sk 2. Chovancová-Valent: Základy filozofie 190,- Sk 3 Mamojka, Kubíček a kolektív:

Hospodárske právo 180,- Sk 4. Posluch-Cibulka: Štátne právo

Slovenskej republiky 180,- Sk 5 Skultéty a kolektív: Správne právo hmotné.

Všeobecná a osobitná časť. Zborník Zborník teória a prax aproximácie práva 200,- Sk Časopis 1. Európsky trend 4/99 60,- Sk 2. Európsky trend 1/00 60,- Sk Zbierka Zbierka okruhu otázok na prijímacie skúšky

na šk. rok 2000/01 150,- Sk Ceny sú uvedené bez 0PH

Predstavujeme Inštitút sociálnej a kultúrnej antropológie -odborné centrum Filozofickej fakulty UK

Inštitút sociálnej a kultúrnej antropológie vznikol ako odborné centrum Filozofickej fakulty UK v roku 1999. Pre začiatok je pot­rebné uviesť, že ako odborné centrum Inštitút nemá charakter pracoviska s prí­slušným rozpočtom a systematizovanými miestami. Ide skôr o voľné združenie od­borníkov z filozofickej fakulty i zo Sloven­skej akadémie vied, ktorí sa profesionálne zaoberajú sociálnou a kultúrnou antropoló­giou.

Hneď na začiatku je zrejme vhodné pokú­siť sa o odpoveď na kľúčovú otázku - načo je potrebná ďalšia inštitúcia? Sociálna a kultúrna antropológia je disciplína, ktorá vznikla na sklonku minulého storočia vo Velkej Británii a v Spojených štátoch. Via­ceré oblasti jej odborného záujmu u nás zastrešovala a zastrešuje etnológia, ktorá má svoje pracoviská tak na Filozofickej fa­kulte UK, ako aj na SAV. Je teda potrebné ďalšie centrum?

Ak máme odpovedať na túto otázku, mu­síme sa vrátiť o niečo späť do minulosti. V našom geografickom priestore (tak ako v celej strednej Európe) bola etnológia bu­dovaná podľa vzoru nemeckého Volkskun­de: sústreďovala sa na tzv. "ľudovú kultúru* a zvyklosti a mala dlho skôr apologetické ciele - dokázať starobylosť a zaujímavosť osobitej slovenskej kultúry, najmä rozmani­tosť regionálnych spoločenstiev. Sociálna a kultúrna antropológia sa pri svojom vzni­ku sústredóvala predovšetkým na cudzie alebo vzdialené populácie: vo Velkej Britá­nii na obyvateľstvo zámorských kolónií, či v Spojených štátoch na domorodé indián­ske obyvateľstvo. Netreba zastierať, že cie­le boli výsostne pragmatické: lepšie ovlá­danie a častokrát účinnejšie vykorisťovanie týchto populácií. Počas tohto prvého ob­dobia si však táto disciplína vypracovala množstvo metód, ktoré boli s úspechom použité aj pri skúmaní samotných európ­skych a amerických spoločností.

V súčasnosti sa všeobecne uznáva, že et­nografia a etnológia sú interpretatívne dis­ciplíny, ktorých hlavným cieľom je zber a interpretácia materiálu rôznych kultúr a spoločností (vrátane vlastnej, ktorá však nemá nijaké privilegované postavenie). An­tropológia je zasa disciplína, ktorá sa po­kúša tento materiál vysvetľovať - nachádzať relevantné hypotézy a konštruovať adek­vátne teórie. S trochou zjednodušenia sa dá povedať, že ich vzťah sa podobá na vzťah astronómie a teoretickej fyziky - ani v jednom, ani v druhom prípade sa nedá zber údajov oddeliť od príslušného teore­tického pozadia.

V našich podmienkach vzhľadom na his­torické okolnosti ešte stále prevláda sústre­ďovanie sa na prvotný zber materiálov o našej vlastnej kultúre. Inštitút sociálnej a kultúrnej antropológie vznikol do velkej miery preto, aby sa pokúsil vyplniť deficit tak vo výskume iných kultúr ako vlastnej, ako aj pri teoretickom vysvetlení kultúrnych javov našej vlastnej spoločnosti

Činnosť Inštitútu sociálnej a kultúrnej an­tropológie sa zameriava na viacero oblastí. Prvou z nich je prednášková činnosť. Čle­novia Inštitútu - doc. Jakubíková a doc. Leščák prednášali v tomto školskom roku celouniverzítnú prednášku "Kultúrna antro­pológia", ktorá sa stretla so živým ohla­som. Inštitút taktiež usporiadal v septembri 1999 medzinárodnú konferenciu 'Rituál a evolúcia kultúry" so zahraničnou účas­ťou. Veľmi živé kontakty nadviazal Inštitút s partnerským pracoviskom Viedenskej univerzity: v máji sa uskutočnil cyklus pred­nášok kolegov z Viedenskej univerzity (Dr. Zips, Dr. Mckler, Dr. Kraus, Dr. Mader), rovnako ako aj vo Viedni prednášali členo­via nášho Inštitútu (Dr. Kanovský, Dr. Po­doba, Dr. Kováč, Dr. Krupa). Veríme, že táto tradícia bude úspešne pokračovať Takisto si zaslúži spomenutie dlhodobý niekolkomesačný antropologický výskum Dr. Milana Kováča v Mexiku (Lacandónski Mayovia), ktorý uskutočnil spolu s Dr. Ta­tianou Krúpovou z Ústavu etnológie SAV s veľmi zaujímavými a inšpiratívnymi vý­sledkami.

Dlhodobým cieľom Inštitútu je pokúsiť sa zaviesť štúdium antropológie, k čomu sa­mozrejme povedie ešte dlhá cesta. Možno aj u nás by bolo užitočné poučiť sa z praxe ostatných európskych krajín, v ktorých sa študuje na jednej strane etnografia (ale­bo nemecky Volkskunde), zameraná na kultúru vlastnej krajiny, a na strane druhej antropológia (alebo Volkerkunde), orientu­júca sa na teoretickú prípravu na štúdium kultúry ako takej, doplnenú špecializáciou na určitú kultúru, či už vlastnú alebo vzdia­lenú.

Záverom je potrebné spomenúť, že potre­ba študijného odboru sociálna a kultúrna antropológia sa vynára čoraz naliehavejšie aj v súvislosti s faktom, že sa začínajú roz­padať tzv. homogénne "národné kultúry", pokiaľ vôbec niekedy existovali inak ako ideologická konštrukcia. Všetko prenika­júci multikulturalizmus, spôsobený nielen emigráciou, sa stal hotovou vecou aj v Eu­rópe. Množstvo zjavných i latentných etnic­kých a kultúrnych konfliktov to jasne potvr­dzuje. Z tohto hľadiska je práve sociálna a kultúrna antropológia so svojimi metóda­mi a technikami, zjemňovanými vyše sto rokov, najvhodnejším prostriedkom na vý­chovu odborníkov, ktorí sa pokúsia čeliť narastajúcim problémom medzikultúrnej komunikácie. Nebolo by vôbec užitočné, keby sme sa v našej krajine zobudili ako obyčajne prineskoro, aby sa dalo niečo podniknúť s rozumnou šancou na úspech. Inak sa zasa dočkáme iba márneho úsilia o plátanie najväčších dier tam. kde je pot­rebné pomenovať a odstrániť príčiny Tie sa však nebudú dať ani len zahliadnuť bez citlivo vyškoleného pohľadu, ktorý si môže vypestovať iba antropológ po rokoch prí­slušného štúdia a výskumov

Martin Kanovsky

17

V máji 1999, teda práve v čase, keď padali bomby na Juhosláviu a v Kosove kulminovali etnické čistky, zúčastnila sa Renáta Králíková, študentka FIF UK, ako reprezentanta Študentskej rady vysokých škôl SR na valnom zhromaždení medzinárodnej študentskej organizácie ESIB -The National Unions of Students in Europe v Zág-rebe. Na stretnutí boli přítomni aj predstavitelia juhoslovanských, albánskych a macedónskych študentov, ktorí sa obrátili na európske študent­ské organizácie s prosbou o pomoc pri riešení ich neradostnej a komplikovanej situácie zavine­nej vojnou v Kosove. Keď sa Renáta vrátila do­mov, navrhla, aby naša Študentská rada na túto výzvu reagovala a zorganizovala na neutrálnej pôde Slovenska niekolkoďňové rokovanie zá­stupcov študentských organizácii zo Srbska. Al­bánska, Macedónska a Kosova ako krok, ktorý pomôže zmierniť vzájomnú nevraživosť a napätie a otvorí priestor pre nadviazanie priateľských kontaktov a začiatok spolupráce. Študentská ra­da nápad podporila a premenila ho na konkrétny projekt.

Realizáciu projektu finančne pokrylo Veľvysla­nectvo U S A v Bratislave, finančný príspevok po­skytol i prezident S R R. Schuster a sponzorský dar dala aj firma Inforama. Záštitu nad projektom prevzal predseda v lády S R M. Dzurinda a pod­porili h o aj predseda N R S R J. Migaš, minister zahraničných v e ď E. Kukan, minister školstva M. Ftáčnik a rektor U K prof. F. Devínsky.

Na príprave programu, ktorý musel byt z po­chopiteľných dôvodov veľmi citlivo pripravený, sa podieľalo aj Centrum prevencie a riešenia konfliktov

Fantastický nápad V pondelok 22. mája 2000 pricestovala d o Bra­

tislavy trojčlenná delegácia reprezentujúca Al­bánsku študentskú radu, dvaja zástupcovia Študentskej únie Srbska, traja študenti z Nezá­vislej únie študentov Prištinskej univerzity v Ko­sove a trojčlenná delegácia študentov Národnej študentskej únie Macedónska - spolu jedenásí balkánskych študentov. Ubytovaní boli v zaria­dení vlády S R v Častej-Papierničke a týždenný program, ktorý ich očakával, nedával nádej na veta oddychu.

Takmer na každý deň boli naplánované a ž d v a semináre zamerané zväčša na rolu študentov pri rozvíjaní demokracie a n a prípravu spoločných projektov. Velký priestor bol venovaný disku­siám a výmene názorov, s cieľom zblížiť často radikálne protichodné stanoviská. V programe nechýbala prehliadka Bratislavy, tlačová kon-erencia na pôde FIF UK, ani beseda s rekto­rom UK prof. F. Devínskym. Náladu pozdvihol a úsmevy vyvolal kolkový turnai, relax v bazéne, i spoločenský večer v Montana bare Na záver pobytu študentske) delegácie sa konala sláv­nostná recepcia, na ktorei sa zúčastnili okrem účastníkov proiektu aj reprezentanti Študentskei rady vysokých škôl a zástupcovia prezidentskei kancelárie.

Zmyslom pobytu balkánskych študentov -okrem snahy obrúsiť hrany vzájomných pred­sudkov - bola príprava projektov, ktorými sa d o jedného roka budú na verejnosti prezentovať jednotlivé študentské organizácie Albánski štu­denti spolu s o študentmi univerzity v kosovskej Prištine sa zaviazali, ž e pripravia Študentský bal­kánsky folklórny festival, pri organizácii ktorého im budú pomáhať aj študentské únie z o Srbska a Macedónska. Národná študentská organizácia Macedónska spolu s o Z v ä z o m študentov Juho­slávie začnú vydávat prvé Balkánske študentské noviny určené pre vysokoškolákov celého bal­kánskeho regiónu, pričom ťažisko spolupráce bude spočívať n a albánskych študentoch Mace­dónski vysokoškoláci taktiež pripravia prvé stret­nutie Balkánskeho študentského parlamentu, ktorý bude reprezentovať študentov celého bal­kánskeho regióne, aby pomohli prelomiť bariéry, ktoré ich v súčasnosti rozdeľujú

A a k o zhodnot i la n á v š t e v u b a l k á n s k y c h štu­dentov Renáta K r á l i k o v a ?

- Myslím, Že sa proiekt vydaril a mal zmysel I k e d priatelia z Balkánu u ž odcestovali, pre nás však práca nekončí, musíme dalei sledovat, ako postupujú práce n a jednotlivých dohodnutých úlohách a pre americkú ambasádu ako ai dal­ších sponzorov celý proiekt komplexne vyhod­notiť Bol to náročný týždeň, nad únavou však prevláda pocit dobre vykonanej práce а uspoko­jenie. ž e sme m o ž n o aspoň trochu pomohli bal­kánskym študentom si navzájom porozumie! a pochopiť sa. aby si aspoň mladá generácia tohto regiónu podala ruky

( J h )

Studenti v centrále NATO *

Súčasná angažovanosť N A T O n a Balkáne, premeny jej priorít, snahy Slovenska o vstup d o tejto organizácie - to všetko sú v poslednom čase permanentne diskutované témy. T ý m v i a c pr iv í ta l i v y b r a n í študenti Ú s t a v u m e d z i n á r o d n ý c h vzťahov a aprox imácie práva P R A F U K a Katedry m e d z i n á r o d n ý c h v z i a h o v na Univerz i te M. Bela v Banskej Bystr ici prí ležitosť pripoj iť sa k pracovnej s k u p i n e zamestnancov Mi­nisterstva o b r a n y S R na j e d n o d ň o v e j návšteve centrály N A T O v Brusel i d ň a S. m á j a 2000 а zúčastniť s a sér ie br í f ingov s j e j repre­zentantmi.

G e ľ o m prvého brífingu bolo oboznámiť nás s postojmi Aliancie k aktuálnym politickým otázkam. Styčný dôstojník USA, Ms. Rose Ber-stein, s a nevyhla otázkam súvisiacim s o zásahom v Kosove, pričom veľ­mi kladne zhodnotila postoj Slovenskej republiky, ktorá umožnila lie­tadlám Aliancie prelet nad naším územím. V reakcii n a otázku z pléna komentovala snahu U S A o z m e n u Zmluvy o protivzdušných obranných systémoch (Antibailistic Missile Treaty). Účastníci brífingu ocenili fakt. že sa zmienila a j o nepriaznivých ohlasoch niektorých členov Aliancie, ktorí túto americkú iniciatívu nevnímajú a k o správny krok k posilneniu kolek­tívnej bezpečnosti.

Témou dälšieho brífingu bola účasť Slovenska a dalších krajín v Akčnom pláne pre získanie členstva (Membership Action Plan). Belgic­ký predstaviteľ centrály, pán Pol d e Witte, zdôraznil, ž e okrem splnenia štandardných kritérií v politickej, ekonomickej a vojenskej oblasti |e rov­nako dôležitá a| práca s verejnosťou Nedostatočná podpora verejnosti b y totiž mohla ohroziť šance Slovenska dostať pozvanie na vstup d o Ali­ancie na jej najbližšom summite v roku 2002

Mediálnej stratégu N A T O a mechanizmom práce v tejto oblasti bol venovaný tretí brífing p o d vedením pána Roberta Pszczela (Press and Media Section).

Posledným bodom programu návštevy bolo stretnutie s predstavitelmi Slovenskej misie pri NATO, v rámci ktorého sme mali možnosť obozna miť sa s organizačnou štruktúrou misie, s jej aktivitami, ktoré mo|ú napomôcť zviditeľneniu našei krajiny, zároveň predstavitelia zdôraznili, ž e značný nárast štandardnej a operatívnej agendy si v budúcnosti ne vyhnutne vyžiada zvýšenie personálneho obsadenia misie.

Mgr. Daniela Herberová,

študentka Ú M V a A P P R A F U K

18

Švédska Uppsala hostila mladých farmaceutov European Pharmaceutical Student's Association - Asociácia európskych študentov

farmácie (ďalej EPSA) je nezávislá, apolitická, nenáboženská a nezisková študentská or­ganizácia, ktorá združuje študentov farmácie z celej Európy. Založená bola v r. 1978 v Nancy ako subkomisia Medzinárodnej federácie študentov farmácie (IPSF). Nezávislou sa stala v r. 1982 pod názvom The European Sub-Committee (ESC) v Tribunal d'lllkirch vo Francúzsku a jej hlavným cieľom bolo zrovnoprávnenie diplomov farmaceutov v Eu­rópskom spoločenstve. Súčasný názov EPSA bol prijatý 10 rokov po jej osamostatnení na 15. kongrese ESC v Helsinkách. Hlavné ciele EPSA sú zamerané na nadväzovanie kontaktov a vymieňanie informácii medzi študentmi farmácie z celej Európy, na rozvíjanie konsenzu názorov na farmaceutické vzdelávanie, farmáciu ako profesiu a myšlienku zdravia, na reprezentácia názorov EPSA v diskusii s profesionálmi a vládnymi organizá­ciami a na globalizácia budúcich farmaceutov. Členom EPSA je aj Slovenský spolok študentov farmácie (SSŠF) so sídlom na FAF UK, ktorý združuje študentov farmácie zo Slovenska.

Už 23. kongres európskych študentov farmácie asociovaných v EPSA sa konal v dňoch 24. - 30. 4. 2000 v Uppsale vo Švédsku. Spomedzi zúčastnených 170 delegá­tov z 19 európskych krajín som sa ho osobne zúčastnil ako oficiálny delegát SSŠF.

O expanzii EPSA do dalších krajín Európy vypovedá aj skutočnosť, že tohto roku boli za riadnych členov EPSA prijatí študenti farmácie z krajín Bulharska, Gruzínska a Juhoslávie. O prestížne členstvo sa snažili aj Ukrajina a Chorvátsko, tí však boli akceptovaní iba ako kandidáti pre budúci rok.

EPSA je spolu s univerzitami pevnou kostrou pre činnosť študentov európskych krajín. Má celosvetovú pôsobnosť, spolupracuje so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), UNESCOM, Federáciou medzinárodných farmaceutov, Medzinárodnou federá­ciou študentov farmácie (IPSF) a Európskym fórom farmaceutických asociácií (Euro-pharm Forum). S vedeckými organizáciami EPSA spolupracuje na projektoch prevencie AIDS a fajčenia, v oblasti vedy na projektoch liekovej politiky, liečby a výskumu diabetu, astmy a biotechnológie.

Motto vzťahujúce sa na činnosť organizácie je 'Myslieť globálne a konat lokálne'. Hlav­nou témou tohtoročného sympózia bola 'Biotechnológia vo farmácii". Biotechnológii ako vede prelínajúcej farmáciu, imunológiu a genetické inžinierstvo boli venované pred­nášky renomovaných vedcov v tejto oblasti - prof. Ulfa G. Pettersona (Katedra genetiky Uppsalskej univerzity), prof. Dicka Trompa (Univerzita Groningen Holandsko), doc. Mika-ela Widerstena, PhD., (Katedra biochémie Uppsalskej univerzity), Dan-Andersa Lidholma, PhD., (riaditeľ Astra Zeneca).

V oficiálnom programe sympózia boli zakomponované panelové debaty, všeobecný snem (General Assembly), workshopy a prezentácia posterov.

1. Panel bol organizovaný všetkými inštitúciami, ktoré sa zúčastnili kongresu. Tieto panely sa považovali za najviac užitočné pre študentov, pretože prezentovali základné piliere biotechnológie vo farmácii ako: úvod do biotechnológie, hlavné míľniky biotech­nológie, ľudský genómový projekt (HGP), biotechnológia v objavovaní liečiv, spriemysel-nenie biotechnologických liečiv, forma liekov vyrábaných biotechnologicky, etika v novej genetike.

2. General Assembly (Všeobecný snem) slúžil ako priestor pre nové návrhy a zmeny v stanovách EPSA. Počas neho však mali možnosť vystúpiť aj významné osobnosti aka­demického života Švédska. Medzi nimi aj dekan Farmaceutickej fakulty Uppsala Univerzi­ty prof. Lennart Dencker, riaditeľ Švédskej farmaceutickej spoločnosti a člen Švédskej akadémie farmaceutických vied prof. Björn Lindeke, prof. Th. F.J.Tromp, koordinátor Eu-roPharm Fóra.

3. Workshops boli zamerané na aktívny kontakt študentov s lektormi a hlavnými témami boli: študentská mobilita v EPSA. internet vo farmácii, projekty budúcnosti v oblasti farmá­cie, EPSA a zdravotná propagácia, biotechnológia v študijnom programe, hlavné úskalia etiky v biotechnológii, pre a proti biotechnologicky vyrábaným liekom.

4. Prezentácia posterov - postery boli vyvrcholením vedeckej časti konferencie Zo zú­častnených 22 krajín bolo prezentovaných spolu 13 prác, medzi nimi aj poster našej fa­kulty "Biotechnológia vo farmácii".

Okrem pracovných stretnutí boli v oficiálnom programe kongresu zakomponované aj exkurzie v Astra Medica, Apoteket AB a vo Švédskej farmaceutickej spoločnosti, v priesto­roch ktorej je umiestnená aj expozícia farmaceutického múzea. Slávnostným vyvrchole­ním kongresu bol gala večer, kde sa nevymieňali len názory, ale aj pozvania na študijné pobyty medzi jednotlivými krajinami s cieľom produktívnej spolupráce študentov, univer­zitných predstaviteľov a farmaceutických firiem.

Kontakty SSŠF a EPSA vidím v budúcej spolupráci našej fakulty so Švédskou farmaceu­tickou spoločnosťou. Projekty budú zamerané na sprostredkovanie informácií a prezentá­ciu vedeckých študentských prác v Európe a na vedeckých študentských sympóziách organizovaných EPSA a IPSF.

Touto cestou by som chcel poďakovať za podporu SSŠF ako aj pedagógom Farmaceu­tickej fakulty UK, s ktorými som konzultoval tematickú a obsahovú stránku prezentované­ho posteru. Sú to doc. RNDr. Marián Bukovský, CSc., a prof. RNDr. Vladimir Springer, CSc.

Michal Chotár, študent 2. ročníka FAF UK, účastník kongresu

Futbalovými šampiónmi sa stali Spišiaci

V duchu tradície predošlých šiestich ročníkov Futbalového turnaja všetkých kňazských seminárov na Slovensku sa ďalší ročník uskutočnil znovu v Bratisla­ve. Tretí raz sa majstrami Slovenska študentov teológie stali v o futbale hráči Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka zo Spišskej Kapitu­ly. V o finále zdolali až po rozstrele z penált vlaňajších víťazov z Kňazské­ho seminára sv. Karola Boromejského z Košíc.

V tomto už siedmom ročníku štar­tovalo spolu deväť mužstiev, ktoré reprezentovali študentov štyroch kres­ťanských cirkví - rímskokatolíckej, gréc­kokatolíckej, pravoslávnej a evanjelic­kej. Tieto stretnutia dávajú príležitosť vytvárať jednotu kresťanov a priateľstvo mladých ľudí nielen v športe, ale aj v chvále jedného Boha. Aktéri dokázali, že futbal sa dá hrať tvrdo, s plným na­sadením, ale bez nadávok a vulgariz mov. Účastníci okrem iného získali aj suveníry denníka SME

f

Celkové poradie: 1. Kapitula (Spiš), 2. Boromeo (Košice). 3. Gréci (Prešov-gréckokatolíci1. 4 Gorazd (Nitra). 5. Xaver (Banská Bystrica). 6. Biatstvo (Prešov-pravoslávni). 7. Lazár (Bratislava-evanjel'ci). 8. Aloisianum (Bratislava-rehoľnici) 9 KŠK Pelikán (Bratislava katolíci).

Najlepším strelcom sa stal Matúš Basista (Boromeo) - 8 gólov a muž­stvo Fair Play - Xaver.

Sportovat je dobré a športovať s га dosťou ešte lepšie!

Dušan Vachan

19

V pomerne širokom spektre súčasne evidovaných a pôsobiacich subjektov vo farmácii má svoje nezastupitelné miesto Slovenská farmaceutická spoločnosť (SFS).

Spolupráca farmaceutov nesie známku kval i ty Táto odborná organizácia, ktorej členovia sa podieľajú na roz­

voji farmaceutických vedných odborov a na transferi najnovších vedeckých poznatkov formou neinštitucionálneho vzdelávania do praxe, má v súčasnosti 850 členov. Títo sú podľa svojej profesnej orientácie združení v sekcii farmaceutickej chémie, farmaceutic­kej analýzy, technologickej, klinickej farmácie, prírodných liečiv, homeopatických liekov alebo dejín farmácie. Podľa regionálneho princípu sa angažujú v 5 spolkoch, a to so sídlom v Bratislave, v Banskej Bystrici, v Martine, v Košiciach a v Michalovciach.

Prostredníctvom svojich zložiek každoročne organizuje SFS mnoho vedeckých a odborných podujatí, ktoré sa uskutočňujú v úzkej spolupráci s Farmaceutickou fakultou UK. Je to napríklad už XXIX. konferencia Syntéza a analýza liečiv, XVI. sympózium Syntéza a analýza liečiv a látok ovlyvňujúcich životné prostredie, ktoré sa každoročne realizuje počas medzinárodného chemické­ho veltrhu INCHEBA. Taktiež podujatie Technologické dni zazna­menalo už svoj 29. ročník a významnou akciou pre praktických lekárnikov sú Lekárnické dni. ktoré sa konajú v tomto roku už po dvadsiaty šiesty raz. Velkej pozornosti sa tešia i sympóziá o no­vých liekoch, ktoré so svojou 22-ročnou tradíciou pravidelne po­skytujú záujemcom prehľad o novinkách v terapeutickej praxi, alebo už po deviaty raz organizované sympózium o pokroku v kli nickej farmácii. Svoje miesto a záujemcov si počas doterajších ročníkov získali aj Weberove dni, venované dejinám farmácie

Značnej popularite sa tešia aj iné akcie - napríklad pracovné dni zamerané na liečivé rastliny, alebo kurzy o homeopatických lie­koch.

Aktívnu spoluprácu s SFS prejavila FAF UK aj pri príprave a ob­sahu doterajších piatich zjazdov SFS

Zvlášť úspešná je spolupráca SFS a FAF UK pri realizovaní prednáškových pobytov významných zahraničných odborníkov, osobností a predstaviteľov farmaceutických vied, ktorí na nich referujú o najnovších výsledkoch svojich pracovísk alebo o kon­cepčných otázkach rozvoja profilovaných farmaceutických odbo rov.

Tu je potrebné spomenúť prednáškové pobyty prof. dr. R. Neidleina. DrSc., z heidelberskej univerzity, piof. dr. A J. Hutta z King College University of London, Great Biitain, prof. Dr.h.c Herberta Oelschlägera, DrSc., z Univerzity v Jene, ktorý je aj čest ným doktorom honoris causa Univerzity Komenského Prehlád môže doplnit posledná akcia, na ktorej sa zúčastnil prof Di Berndt Michael Rode z Univerzity v Insbrucku v Rakúsku, čestný člen Slovenskej faimaceutickej spoločnosti A toto su len ilustra tívne výňatky z bohatej spolupráce SFS s FAF UK vybraté z množstva dalších, zaujímavých podujatí

I keď má SFS podpísané dohody o vzájomnej spolupiáci so Slovenskou lekárnickou komorou, farmakologickou chemickou spoločnosťou, českou farmaceutickou spoločnostou. som splno mocněný a povinný konštatoval, že najintenzívnejšia a naiefektiv nejšia spolupráca bola, je a myslím si. že aj bude s FAF UK

Dovolte mi preto podakovat sa vedeniu FAF UK za výbornú spoluprácu v oblasti neinštitucionálneho vzdelávania a šírenia poznatkov do širokej farmaceutickej verejnosti a praxe Mys lím si, že touto cestou nielenže umocňujeme vedomosti a po­znatky získané v postgraduálnom vzděláváni, ale pomáháme zvyšovať odbornú úroveň našich členov v praxi

prof RNDr. J. Čizmarik, C Sc prezident Slovenskej farmaceutickej spoločnosti

Spomienka na prof. MUDr. Pavla Z á v i š k u

18. júna 2000 sme si pripomenuli 110 ro­kov od narodenia prof. MUDr. Pavla Závišku, významného otochirurga, peda­góga a vedca LF UK.

Prof. Záviška sa narodil 18. júna 1890 v Brne, po absolvovaní lekárskej fakulty pracoval na ušnom a krčnom oddelení zá­ložnej nemocnice v Prahe na Hradčanoch. V o februári 1919 ho Ministerstvo národnej obrany pridelilo na vlastnú žiadosť do posádkovej nemocnice v Bratislave ako prednostu ušného a krčného oddelenia. V r. 1920 poverili MUDr. Závišku zriadiť sa­mostatnú otologickú ambulanciu pri chirur­gickej klinike prof. Kostlivého. V tom istom roku odišiel na viedenskú lekársku fakultu, kde študoval a pracoval u prof. Neumanna, Ruttina a Politzera. V júni 1921 ho Dekan-stvo Lekárskej fakulty UK menovalo za asistenta pre otológiu na Chirurgickej kli­nike v Bratislave a poverilo ho predná­šať otológiu poslucháčom medicíny. Dňa 26. januára 1924 sa habilitoval. Zaslúžil sa o položenie základov ušnej kliniky v Brati­slave získaním lôžok na Chirurgickej klini­ke Štátnej nemocnice na Mickiewiczovej ulici.

Mimoriadnym profesorom sa stal 21. ok­tóbra 1930. Významným medzníkom vo vývoji otologickej kliniky bol rok 1932. keď začiatkom tohto roku začala klinika svoju činnosť v miestnostiach budovy bývalého sanatória na Hlbokej ceste č. 11. v budove

ortopedickej kliniky. O rok neskôr menová li prof. Závišku za prednostu otologickej kliniky. Až po zahájení činnosti ušnej klini­ky na Hlbokej ceste bolo možné hovořit o klinickej práci v pravom zmysle slova Utvorili sa podmienky solídneho štúdia otológie pre poslucháčov medicíny.

Prof. Záviška ako otochirurg robil všetky výkony známe v ušnej chirurgii. A j ked v Bratislave pracoval vlastne vo veľmi skromných podmienkach, predsa sa vy pracoval na operatéra vynikajúcej úrovne Zoznam jeho vedeckých prác poukazuje na rozsah otologickej problematiky, ktorou sa zaoberal. Išlo najmä o problematiku kochleovestibulárneho aparátu a o proble­matiku otogénnych vnútrolebečných kom­plikácií. Medzi jeho významné práce patrí habilitačný spis Liquor labyrinthi uverej­nený v Bratislavských lekárskych listoch v roku 1922. Hovorí sa v ňom o vztahu en-dolymfy a perilymfy k cerebrospinálnemu likvoru na základe experimentálnych a kli nických pozorovaní. Rozsahom najväčšia práca je monografia Vestibulární ústroji z roku 1946. Je venovaná fyziológii, patoló­gii a klinike vestibulárneho aparátu. Čerpá z dokumentačného materiálu Ušnej klini­ky v Bratislave. Pozoruhodné sú aj práce o otolitickom aparáte, o neuritíde VIII moz­gového nervu, o konzervatívnych třepaná clách hlávkového výbežku a i Publikoval ich väčšinou v Bratislavských lekárskych

listoch a v Časopise lékařů českých, nie­ktoré publikoval a j v nemčine a francúzšti ne v zahraničných lekárskych časopisoch Pravidelne referoval v Čs otolaryngologic kej spoločnosti.

Žiaľ, osud nebol prof. Záviškovi priaznivo naklonený. Po udalostiach roku 1938 mu sel z Bratislavy v čase plného rozvoja ušnej kliniky odísť. Stratil tým svoj druhý domov, do ktorého sa rád vracal, kedykoľvek sa naskytla príležitosť.

Zomrel 5. septembra 1970 po tragickej nehode, krátko potom, čo v plnom zdraví a pracovnej aktivite oslávil osemdesiate narodeniny.

Na záver krátkej spomienky na prot Záviš­ku uvádzame, íe sme ju spracovali podľa materiálu v Lekárskych správach z r 1970. kde si naňho s hlbokou vďakou za to. čo od neho získali a čo urobil pre rozvo/ otológie na UK a na Slovensku, spomínali jeho spo­lupracovníci a poslucháči

20

Z g a l é r i e n e s t o r o v

Jubileum nestora matematiky

Zakladate l a nestor numer ickej matematiky, a p l i k o v a n e j matemat iky, matemat ickej štatisti­k y a poistnej matemat iky na S l o v e n s k u n á š p á n prof. RNDr. A n t o n Huta, DrSc., sa d ň a 3. j ú l a 2000 d o ž í v a 8 5 r o k o v .

Narodil s a 3. 7. 1915 v rumunskom meste Kluž, kde však strávil len prvé d v a týždne svojho života. Inak celý zvyšok života, a ž d o svojich 85 rokov, prežil v Bratislave, s výnimkou niekoľ­kých rokov štúdia v Prahe. Vyrastal v učiteľskej rodine. Rodinné prostredie, ako aj tradícia starei Bratislavy, ktorej ostal verný a ž dodnes, vypes­tovali v ň o m vzácne zásady národnostnej i ná­boženskej tolerantnosti, ľudskosti a zdvorilosti k u všetkým slušným ľudom, s ktorými prichádzal d o styku.

P o maturite študoval v r . 1934-1936 na Č V U T v Prahe poistnú matematiku a v r. 1936-1938 matematiku a fyziku na U K v Prahe. Tam zložil aj prvú štátnu skúšku. P o zatvorení vysokých škôl v Čechách dokončil štúdium n a vtedajšej Príro­dovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Brati­slave (dalej P F SU).

Pôsobil na viacerých pracoviskách - učil na re­álke, gymnáziu a pracoval a k o poistný matema­tik Dňa 1. 12. 1940 s a stal p r v ý m k m e ň o v ý m p r a c o v n í k o m P F S U v Brat is lave. V roku 1943 zložil rigoróznu skúšku a získal titul RNDr. Bol asistentom a dlhoročným spolupracovníkom ne­stora slovenských matematikov akademika Jura Hronca. Popri práci n a Univerzite Komenského v r . 1946-1951 učil a v r. 1947-1950 súčasne vie­dol Ústav aplikovanej matematiky Slovenskej vy­sokej škole technickej. V r . 1951-1980 pôsobil v rôznych funkciách: docent, profesor a vedúci Katedry numerickej matematiky a matematickej štatistiky n a PRIF U K v Bratislave. Hodnosť CSc. obhájil v r. 1961. O d vzniku Matem aticko-fyzí kál-nej fakulty U K (ďalej M F F UK) v r . 1980, bol ve­dúcim Katedry numerickej matematiky a ž d o 1. 9. 1981, ked odišiel d o dôchodku. Naďalej však pôsobil na MFF UK externe a neskôr ako profesor konzultant a ž d o roku 1993. Vedecká činnosť jubilanta bola zameraná

v prvom rade n a numerické riešenie obyčajných diferenciálnych rovníc metódami typu Runge-ho-Kuttu (dalej RK) vyšších rádov. V tejto oblasti výskumu s a prof. Huta radí medzi priekopníkov v o svetovom meradle. Spomeňme len dve jeho práce, ktoré vyvolali mimoriadne kladný ohlas hlavne v zahraničí:

1. U n e Amelioration d e la méthode de Run-ge-Kutta-Nystróm pour la résolution numérique des équatíones différentielles d u premier ordre. (AFRNUC, T o m 1 Fasc. IV.-VI. pp. 201-224 1956).

2. Contribution á la formule de sixiéme ordre dans la méthode d e Runge-Kutta-Nyström (AFRNUC, Т О М II. Fasc. I.-II, Pp. 21-24, 1957) K týmto prácam sa v iaže minimálne 50 citá­cií v zahraničných knihách a časopisoch. U ž v r. 1963 vyšiel článok známeho odborníka z nu­merického riešenia diferenciálnych rovníc z No­vého Zélandu J.C. Butchera, O n the integration processes of A. Huta, J. Austr. Math S o c 3 (1963), 202-206.

Vedecký prínos jubilanta bol primerane zhod­notený aj na domácej pôde v roku 1991, keď m u bolo umožnené obhájiť hodnosť DrSc. Pri jeho

80. narodeninách prof. RNDr. Beloslav Riečan, DrSc., v článku Očarená duša (Obzory matema­tiky, fyziky a informatiky 4 2 (1995)) o tom napí­sal: 'Hoci práce prof. Hutu boli publikované bez velkého rozruchu, v skromne vtedy začínajúcom fakultnom zborníku, mali nezvyčajný medzinárod­ný ohlas. Aj to spôsobilo, že československá ve­decká matematická komunita neskôr poctila ich autora najvyšším vedeckým ohodnotením - hod­nosťou DrSc., tzv. velkým doktorátom. V skutoč­nosti, ak by to bolo možné, patrili by mu doktorá­ty dva, keď podobný priekopnícky význam má Huťova aktivita pre položenie základov slovenskej školy matematickej štatistiky.' Prehľad jeho celo­životnej vedeckej, pedagogickej i odbornej čin­nosti bol uverejnený pri príležitosti životných jubileí pána profesora v príspevkoch: (A. Dá­v id - A . Valková: Prof, Huta sedemdesiatpäťroč­ný. Appl. Mat. 35 (1990), 499-501, A. Valková a k o ľ : K životnému jubileu prof. Antona Hutu. Pokroky matematiky, fyziky a astronómie roč. 41 (1996) č. 1, A. Valková: 80th Birthday of Profes­sor Anton Huta. Math Slovaca, 4 5 (1995) No. 3, 321-324). V poslednom citovanom článku je uve­dený aj zoznam 47 publikácií prof. Hutu

J e zaujímavé, že okrem tohto jubilea si pripo­míname ešte dve ďalšie výročia, ktoré spolu a zároveň aj s naším jubilantom bezprostredne súvisia Tohto roku uplynulo 105 rokov o d publi­kovania prvého Rungeho článku (1895) z RK metód, ktoré prof. Hutu priam očarili a v oblasti ktorých vyše 4 0 rokov pracoval. Ďalšie jubileum - 75. výročie - patrí Nystrómovmu článku z roku 1925, na ktorý pán profesor bezprostredne v o svojej vedeckej činnosti nadväzoval.

Vyvodenie RK vzorcov vyšších rádov nebolo vôbec jednoduché. Vyžadovalo veľa duševnej i fyzickej námahy, trpezlivosti a sebazaprenia i nejednu prebdenú noc. Napr. pre určenie para­metrov RK vzorcov 6. rádu musel riešiť 31 neli­neárnych rovníc o 3 6 neznámych. Pre 7. rád to už bolo 59 nelineárnych rovníc o 66 neznámych atď. Vzorce písal priam na kolenách na velké hárky baliaceho papiera, ktoré mal rozložené p o celej miestnosti, pretože potreboval určitý pries­tor a nadhlad, aby mohol lepšie vniknúť d o ich štruktúry a ľahšie postrehnúť zákonitosti v nich obsiahnuté. Napriek všetkému, ale v prvom rade vdäka svojej trpezlivosti, vytrvalosti, pochopeniu a pomoci jeho najbližších (hlavne pani manžel­ky, ktorá m u prepisovala velké množstvo spra­covaného matematického textu) prekonal všetky prekážky a príslušné vzorce sa m u podarilo od­vodiť.

Pritom všetkom, ako napísal prof. Riečan v o vyššie citovanom článku: "Huta nebol typom ka­binetného vedca, mával velké úväzky, prednášal partie z rozsiahleho spektra matematických disciplín. Navyše jeho dvere boli vždy otvorené širokému okruhu odborníkov, numerikov i nenu-merikov, matematikov i nematematikov, ktorým nezištne poskytol informácie zo svojej encyklope­dicky rozsiahlej matematickej pamati ' Bol od­borným poradcom 35 výskumných ústavov a externe pôsobil na dvoch ústavoch SAV. Spo­lupracoval s akademikom L. Dérerom pri tvorbe matematického modelu biorytmov Sám akade­mik L. Dérer v poslednom svojom článku v časo­pisu Neoplasma VII (1960) N o 2, p p 117-134 m u vyslovuje poďakovanie z a spoluprácu. Okrem toho F. Halberg a kolektív (USA) v práci

z r. 1985 a tiež v časopise Biológia, 41,3 (1986) pp. 233-252 oceňuje priekopnícku prácu prof Hutu pri matematickom vyhodnocovaní bioryt­mov Spolupracoval a j s prof. MUDr M Mikulec-kým, DrSc

Počas svojej praxe bol predsedom, resp. čle­n o m komisií pre Štátne záverečné skúšky, Štát­ne rigorózne skúšky, obhajoby kandidátskych a doktorských dizertačných prác a habilitačných komisií na PRIF UK, MFF UK, F R VŠE, SAV, Č S A V a pod. Bol členom redakčných rád vedec­kých časopisov: Aplikace matematiky a Acta mathematica Universitatis Comenianae.

V roku 1995 pri príležitosti 80. narodenín Prezí­dium S A V udelilo jubilantovi Zlatú plaketu Jura Hronca z a zásluhy v matematických vedách. Univerzita Komenského m u tiež udelila Zlatú me­dailu UK, ako ocenenie jeho vyše polstoročnej pedagogickej, vedeckovýskumnej a riadiacej činnosti n a jej fakultách. Tieto ocenenia doplnili širokú paletu predchádzajúcich ocenení, ktoré profesor Huta počas celej svojej rozsiahlej aktív­nej činnosti získal.

Treba n a tomto mieste zdôrazniť, že pán prof. Huťa a j napriek významným výsledkom, ktoré dosiahol v o vedeckej oblasti, v ž d y bol a zostal v srdciach velkého počtu jeho žiakov v prvom rade učiteľom v pravom zmysle toho slova Svo­je oduševnenie, lásku a zanietenosť pre mate­matiku prenášal na svojich poslucháčov a vždy sa snažil o to. aby prednesená látka bola dosta­točne zrozumiteľná. V tejto oblasti vynikal veľ­kým pedagogickým majstrovstvom. Jeho štu­dentmi a žiakmi boli dnes mnohí významní slovenskí matematici

Teší nás, ž e medzi jeho žiakov sme mohli pat­riť aj my, jeho bývalí študenti a spolupracovnic) i tí, ktorí sme p o d jeho vedením pracovali v jeho vedeckej škole.

S h l b o k o u uctou a v d a k o u p o z d r a v u j e m e pána profesora p r i j e h o k r á s n o m ž i v o t n o m ju­bi leu a ú p r i m n e m u ž e l á m e ešte veta d o b r é h o zdrav ia, s i l y a p o k o j a na z a s l ú ž e n o m odpo­činku. v k r u h u j e h o najbl ižš ích.

Doc. RNDr. A n n a V a l k o v a . CSc., v mene Katedry numerických a optimalizačných

metód MFF UK i v mene všetkých /eho žtako* a bývalých spolupracovníkov

21

К životnému jubileu profesora ThDr. Dušana Ondrejoviča

Prof. Dušan Ondrejovič pochádza z Tu-ríčiek, kde sa narodil 30. mája 1930. Ma­turoval na gymnáziu v Lučenci. Domáca luteránska tradícia v mnohom ovplyvnila je­ho rozhodnutie študovať evanjelickú teoló­giu. Štúdium na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave ukončil v roku 1953 a bol ordinovaný za kňaza. Po kaplánskej službe v Poprade, Zvolene a Bratislave si ho v roku 1958 cirkevný zbor v Senci zvolil za farára, kde pôsobí dodnes už viac ako 40 rokov. Svoje štúdium si do­plnil študijným pobytom na teologickej fakulte vo Viedni (1958). V roku 1977 do­siahol doktorát teológie na základe dizer­tačnej práce o teológii Paula Tillicha a po príslušných rigoróznych skúškach. V tom istom roku sa stal docentom a v roku 1983 profesorom Evanjelickej bohosloveckej fa­kulty v Bratislave. Na katedre teórie ná­boženstva prednášal a dodnes prednáša dejiny filozofie, teologickú encyklopédiu, dejiny náboženstiev, psychológiu a filozo­fiu náboženstva. Katedru vedie i v súčas­nosti už pod zmeneným názvom ako katedru filozofie a religionistiky. Počas svoj­ho viac ako 23-ročného pôsobenia sa zaslúžil o jej vedné i personálne rozšírenie. Pre potreby študentov vydal Dejiny nábo­ženstiev, Teologickú encyklopédiu adálšie študijné texty.

Už v mladosti ho zaujal Paul Tillich. Myš­lienkovo sa orientoval na jeho filozofickú teológiu a s porozumením prijímal jeho metódu korelácie filozofických otázok a te­ologických odpovedí. Tillichove myšlienky aktualizoval v systematickej teológii i v re-ligionistike. V obidvoch prípadoch tak korigoval príliš jednostranné stanoviská Karla Bartha. O jeho záujme o Tillicha svedčia početné články i preklady z diela tohto významného protestantského teoló­ga 20. storočia. Podľa vzoru P. Tillicha a u nás S. Š. Osuského poukazoval na to, aký význam pre teológiu má bádanie v oblasti filozofie a religionistiky. V tomto smere sa zaoberal tak teologickou, ako aj filozofickou hermeneutikou. V psychológii náboženstva sa zasa venoval hodnoteniu prínosu C. G. Junga a E. Drewermanna pre protestantskú teológiu. V religionistike si všímal svetové mimokresťanské nábožen­stvá vzhľadom k ich šíreniu, najmä indic­kých náboženských smerov a budhizmu vo svete. Osobitnú pozornosť venoval isla­mu a v tomto ohľade sa zúčastňoval rozho­vorov medzi kresťanstvom a islamom v rámci Konferencie európskych cirkví so sídlom v Ženeve. Pritom zostával zakotve­ný v slovenskej evanjelickej tradícii, v Pís­me a v Lutherovom reformačnom odkaze. Zaoberal sa nielen dejinami európskeho myslenia a modernými prúdmi vo filozofii a teológii, ale aj dejinami našej slovenskej

filozofie a mnohými jej osobnosťami. Sved čia o tom jeho štúdie a prednášky o J. Kol­lárovi, K. Kuzmánym a M. M. Hodžovi, pričom si všímal najmä ich teologické vý chodiská, ktoré sú určujúce pre pochope­nie ich diela a zápasov v cirkvi i národe V tejto súvislosti študoval vplyv nemeckej filozofie na našich mysliteľov, menovite Hegla a Herdera na slovenský luteraniz mus.

Už z tohto pomerne širokého záberu vi dieť, že prof. Ondrejovič nebol úzko za meraný na jednu oblasť či odbor, ale vždy patril a patrí k našim najvšestrannejším teo lógom. Táto skutočnosť vyplýva už zo samotnej povahy tých disciplín, ktoré pred­nášal a ktorými bol a je bytostne zaujatý. Tak vedome nadviazal na odkaz prof. Samuela Štefana Osuského, ktorý bol sú­časne filozofom i teológom a ktorý nám za­nechal nesmierne rozsiahle dielo. Osuský stál pri zrode filozofickej katedry na evanje­lickej teologickej fakulte a pri začiatkoch jej vedeckej práce pred 80 rokmi.

Činnosť prof. Ondrejoviča si naša teolo­gická fakulta veľmi vážila. Ocenením jeho schopností a prejavom dôvery bola skutoč­nosť, že v rokoch 1989-1994 bol dekanom fakulty a pričinil sa o jej plynulé začlenenie do zväzku Univerzity Komenského Zúčast­ňoval sa zasadnutí Vedeckej rady UK ako aj Akademického senátu UK Prospešnou sa ukázala jeho spolupráca s prof. Karlom Schwarzom z viedenskej teologickej fakul­ty na spoločnej téme historických i súčas­ných kontaktov medzi oboma fakultami. Získané skúsenosti sa stali dobrým zákla­dom a prísľubom spolupráce obidvoch fakúlt do budúcnosti. Taktiež treba spome­núť podiel prof. Ondrejoviča na spoločnom projekte v rámci programu Tempus s prof. Hansom Schwarzom z Regensburgu pri spracovávaní témy: Prírodné vedy a teo­lógia.

Prirodzene, všetky aktivity tu nie je mož­né vyrátať. Za celé tie roky prof. Ondrejovič vystúpil na desiatkach sympózií, konferen­ciách a seminároch doma i v zahraničí. Podieľal sa na výchove desiatok bohoslov­cov, doktorandov a nových pracovníkov katedry, čím vytvoril u nás i v zahraničí uznávanú vlastnú vedeckú školu orientova­nú nábožensko-filozoficky a religionisticky. V zahraničí absolvoval viaceré služobné cesty organizované Svetovým luteránskym zväzom a dalšími náboženskými organizá­ciami: v roku 1963 v Helsinkách, v roku 1974 v Nairobi (Keňa), v roku 1977 v Žene­ve dva mesiace pripravoval Valné zhro­maždenie Svetového luteránskeho zväzu, v roku 1977 v Dar es Salaam (Tanzánia), v roku 1990 v Rio de Janeiro, Curitibe a Sao Paolo (Brazília), v roku 1992 päťtýž-dňovú stáž na univerzite v Chicagu a týž­

deň na univerzite vo Philadelphii. Okrem toho sa zúčastnil mnohých menších ciest v Európe, z ktorých možno menovať iba niektoré: v Londýne. Edinburgu. švédsku, Fínsku. Francúzsku. Nemecku. Rusku, Ho­landsku. v bývalej Juhoslávii. Madarsku. Rumunsku. Dánsku atď Prednášal pn rôz nych príležitostiach na teologických fakul­tách vo Viedni, Prahe, Budapešti, Berlíne, Uppsale, Talline atď Viac rokov bol pred šedom Ekumenického výboru, z čoho vy plývali jeho časté služobné cesty naima do Štrasburgu a inde Bol činný vo viacerých redakciách vedeckých a kultúrnych časopi sov (Filozofia. Slovenské pohľady. Efeta Historická revue) Je autorom početných článkov a štúdií v domácich a zahranič ných časopisoch a zborníkoch. Pri 80. vý­ročí založenia Univerzity Komenského obdržal Pamätnú medailu rektora UK. V meste, kde žije, bol odmenený cenou primátora mesta Senec za dlhoročnú prá­cu v oblasti duchovnej a mravnej výchovy na poste evanjelického farára.

Na ceste životom i v samotnej práci na­šiel velkú oporu v manželke Milade a troch deťoch.

Prof. Ondrejovič má veľa blízkych a dob­rých priateľov nielen medzi kolegami na našej fakulte a na Univerzite Komenského, ale aj na mnohých teologických fakultách v Európe a v ekuméne doma a v zahraničí. Študenti a kolegovia ho majú radi pre jeho priateľskú povahu, srdečnosť a družnosť. V jeho prítomnosti nikdy nechýbala poho­da a dobrá nálada. A keď sa pri stretnutí s ním rozhovor začne dotýkať teologických otázok, vtedy je zvlášť cítiť, ako začnú pre­skakovať iskry vzájomnej duševnej spriaz­nenosti.

Pri významnom životnom jubileu prof. Dušana Ondrejoviča spolu s ostatnými kolegami, pracovníkmi a študentmi našej fakulty nášho milého jubilanta čo najsr-dečnejšie pozdravujeme.

Ad multos annos. Doc. ThDr. Peter Gažík

E B F U K

NAŠA UNIVERZITA spravodaj Univerzity Komenského v Bratislave * Vydáva Univerzita Komenského • Adresa Šafárikovo nám č 6. 818 06 Bratislava • Tel 59 24 41 11 • http://www.uniba.SK, položka Rektorát UK • Predseda redakčnej rady: doc JUOr. Peter Kresák, CSc , prorektor UK členovia RNDr Martin Bellu'., MFF UK, doc MUDr Marián Bernadič, CSc., LF UK, doc. ThDr. Juraj Bándy, EBF UK. ThLic. Jozet Jankovič, PhD., RKCMBF UK, PhDr Anna Bujnová, CSc , FM UK, doc PaedDr Roman Moravec, CSc , FTVŠ UK, doc. PhDr. Peter Ondrejkovič, PDF UK. doc. JUDr. Oaniela Gregušová, C S c , PRAF UK, prof. MUDr Stefan Straka. DrSc , JLF UK, doc RNDr , Lubomír Tomáéka. CSc , PRIF UK. doc, RNDr. Marián Bukovský, CSc.. FAF UK. prof. PhDr. Pavol 2igo, CSc,. FIF UK • Zodp r Mgr Jiřina Hmnerová • Grafická úprava Darina FôldeSová • Tlafi Polygrafické stredisko UK • Uzávierka 1 každého mesiaca

22

S T U D E N T S K Ý M P E R D M

Z

novu prišlo leto. Kto by si bol pomyslel, že tento

rok tiež ubehne tak rýchlo... Študent sa ani nenazdá a je tu najkrajšie ročné obdo­bie: čas skúšok. Prekrásne letné počasie nás láka, vábi do svojho náručia - my sa však nedáme! Tvrdo odolá­me a oddáme sa len múd­rym knihám a vzdelávaniu. V tomto období sa naše hlavy vyznačujú výnimoč­nou kapacitou, sme schopní vykonať aj nemožné. Naprí­klad nadrviť sa obsah naj­rozličnejších skript za nie­koľko dní.

Takže „ adios " voľné chví­le. Opúšťame vás. Sľub vernosti patrí teraz skrip-tám a konspektom. Vítame vás vedomosti, dioptrie a šediny!

SILVIA VARAGYOVÁ

Priskoro do školy Šepká sa, že z imný semester školského roka 2000/2001

začne 11. septembra 2000 a potrvá do 30. novembra. Tým by sa výučba ukončila oveľa skôr, ako to na FiF UK a ďalších fakultách, býva zvykom. Má to však aj svoju negatívnu strán­ku: výučba by sa začala oveľa skôr. Práve táto „klebietka" nás inšpirovala, aby sme dali priestor na vyjadrenie mienky azda najkompetentnejším - študentom FiF UK.

Letní aktivisti 1/ kurze MEDEA pre všetkých

Studia MEDiaevalia Et Antiqua (v skratke Medea) je zborník historických prác študentov FiF UK. Vychádza pri Študentskom historickom spolku a špecializuje sa na dejiny staroveku a stredo­veku.

Medea vznikla v roku 1997. Vychádza raz za rok, zvyčajne na jeseň, v náklade asi 150 výtlačkov. Zborník si redigujú študenti sami, aj keď ich práce vznikajú pod odborným vedením pedagógov. Prispievať do nej teda môžu všetci študenti, či už vo forme štúdií alebo recenzií.

Marián Szücs

Študentské divadlo Kated­ry germanistiky FiF UK v Bra­tislave uviedlo 3. mája 2000 v DK Ružinov premiéru diva­delnej tragédie W a l küre .

A u t o r o m d ie la j e R ichard Wagner a rež isérom - štu­dent piateho ročníka este­tiky a filozofie FiF UK - Ro­bert Bayer.

Richard Wagner je hudobný skladateľ vrcholného roman­tizmu. Hudobní vedci označujú jeho dielo za ťažké, ale plné emócií. Robert, tvoj režijný de­but je prvým pokusom o čino­herné spracovanie Walküre,

• Podľa mňa to nie je veľmi dobré, lebo niektorí študenti idú cez leto pracovať do zahraničia, alebo sú na dovolenke. Bolo by lepšie, ak by sa semester začal koncom septembra.

• A k sa tým predĺži skúš­kové obdobie, tak som za.

• Je to jedno z riešení, ako sa vyhnúť problémom, ktoré boli s kúrením aj minulý semester. Hlavne by sa o tom malo veľmi rýchlo rozhodnúť, pretože veľa študentov odchádza v lete do zahraničia na brigády a nevedia,

Náhlili sme sa do Istropolisu ako zmyslov zbavené. Práca je pre študenta aspoň cez leto predsa jedinou príležitosťou, ako nahnať koruny do Inak pod­vyživenej peňaženky. A plagát propagujúci Festival Aktivít Mládeže (FAM) sa okrem iných ponúk sľubne vystatoval letnými brigádami. Pri vstupe sme pris­peli desiatkom a vykročili...

Maličké stánky a priestor hemžiaci sa prázdnom sme si vysvetlili ako neatraktivnosť ča­su, v ktorom sme sa tam ocitli.

Au-pair je jednoznačne v mó­de. Spomedzi všetkých agentúr bola zaujímavá SAPA, ktorá sa špecializuje na pobyty v USA. Okrem iných výhod zabezpeču-

druhej časti Wagnerovej tetra­logie Prsteň Nibelunga, na Slo­vensku. Prečo si sa rozhodol naštudovať so Študentským divadlom práve Wagnerovu tragédiu?

- Bola to výzva. Ja som od hlavy po päty divadelný človek a vždy ma bolí, keď divadlo zomiera. Od súčasného lektora som dostal ponuku viesť réžiu a podujal som sa na to. Herci si hru vybrali sami. Walküre bola ich voľba, ku ktorej som sa po­stavil negatívne, lebo si vyžaduje veľkorysí prístup po všetkých stránkach. Wagner však nako­

kedy sa majú vrátiť. Treba čím skôr dať študentom vedieť, ako to vlastne ďalej bude.

• Mne to veľmi nevyhovu­j e . N e s ú h l a s í m s tým, a le myslím, že sa s tým nič nedá robiť. Keby s i chcel človek preložiť skúšku na septem­ber, tak to časovo nezvlád­ne.

• Je to dosť skoro. Ani by sme nemali prázdniny.

• Minulé leto m i ut iek lo veľmi rýchlo, takže by mi to nevyhovovalo.

je napríklad aj spiatočnú le­tenku do N. Y., školenie v cen­tre Manhattanu, príspevok na školné. Ale aj tu sú isté háčiky. Angličtina či „vodičák". V Ama-vete letia expedície, „len" za 9 tisíc korún.

Panie ponúkajúce zahraničné jazykové pobyty sa usmievali milo, ale sumou 20 tisíc korún len za kurz nepresvedčili. Ešte sme si popozerali stánky záuj­mových klubov - ERKO (Hnu­tie kresťanských spoločenstiev deti), Fénix, Mladú demokratic­kú ľavicu, Slovenský skauting a Strom života. Pekne sme sa poďakovali (bez irónie) a pob­rali sme sa za svojimi aktivita­mi. Eva Fuchsbergerová

niec zvíťazil, pretože je mojou špecializáciou na fakulte a tra­gédia ma zaujala ako žáner.

Pre Wagnerove diela je ty­pický archaický jazyk. Ako za­reagovali na túto špecialitu her­ci?

- Reakcia hercov bola nega­tívna. Texty sú v starej nemčine z 19. storočia, čo je básnický jazyk. Mali strach, že hra bude nezrozumiteľná.

Napriek obavám, premiéra ma-la u divákov úspech. Čim ich podľa teba oslovila?

- Walküre je dielo nadčasové Poukazuje na moment príchodu

• Teraz ma to zaskočilo. My, archeológovia, máme mesačnú letnú prax. Niekedy sa stane, že si to človek vybaví na septem­ber, a to by nám kolidovalo. Je­denásteho septembra je pri­skoro. Je to vlastne ešte leto.

• Má to svoje pre aj proti. Tou negatívnou stránkou je, ž e mnohí študenti, ktorí by cez leto išl i niekam do zah­raničia robiť, alebo študovať na letné u n i v e r z i t y m ô ž u m a ť ť a ž k o s t i . V l a n i s m e k v ô l i f inančnej s i tuác i i ne­vedeli, či školu zatvoria ale­bo nie. Hodiny nám odpadli. K v ô l i zlej f inančnej situáci i by možno bolo lepšie začať s e m e s t e r s k ô r .

SILVIA V A R A G Y O V Á

S v o j r á z n a z e m Existuje krajina, ktorá má

zvláštne čaro. V írsku každý kú­sok scenérie dýcha minulosťou. Každý kút má svoj mýtus, každá hora svoju legendu. Dokonca i krátka cestička je kurzom histó­rie. Od starobylých neolitických osád ku keltským križom, od stre­dovekých kláštorov k veľkole­pým majestátnym domom s vyu-melkovanými záhradami.

„Zelený ostrov" má toho veľa čo ukázať. Pokojná krása jazier a kopcov, lúky pretkané kamen­nými múrikmi, pobrežie rozkrája­né do desiatok zálivov, útesy a ostovčeky, to by stálo za poh­ľad. Cez deň rybárčiť, plaviť sa po mori či len tak sa prechádzať. A večer zájsť do jednej z poves­tných írskych krčmičiek, v kto­rých sa čapuje čierne pivo, na­lieva írska whisky a azda sa aj spieva a tancuje v rytme ta­mojšieho folku.

Jana Krajčovičová

nového sveta, nových myšlie­nok, ktorých nositeľom je mladá generácia. Idea predstavenia je moment stretu hodnotových svetov - starej a mladej generá­cie. Ak sa stretnú dva hodnotové svety, dochádza k ohňu, iskre­niu, konfliktu.

Konflikt navodzuje podvedo­me aj kombinácia súčasných kostýmov a archaickej reči Je to tak?

- Áno. Ide o moment, ktorý patri v divadle do kategórie kontrastu. Kontrast, v tomto prípade stará reč a nové naštudovanie, je pre diváka zaujímavý, pretože ho núti zamyslieť sa

Alexandra Pribišová

Študenti germanistiky na javisku

Túto stranu pripravili študenti 2. ročníka Katedry žurnalistiky FiF UK pod vedením Silvie Varagyove)

23

V< Л vyrobeným pre vás ' ч ^ \ « v v л

". Л !-V«í

ŠkodaFabia Nová trieda. Nová Škoda.