„ma schenker pld hala dc7.2 senec“ - minv.sk · „ma schenker pld hala dc7.2 senec“...

„MA Schenker PLD Hala DC7.2 Senec“ Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti

1

„MA Schenker PLD Hala DC7.2 Senec“

OZNÁMENIE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v znení neskorších predpisov

júl 2015

AQUIFER s.r.o., Bledu ľová 66, 841 08 Bratislava, I ČO: 35825235, IČ-DPH: SK2020225361 Tel.: +421 (0)2 54 79 20 15, 0915 737 912 e-mail: [email protected]; www.aquifer.sk Bankové spojenie: TATRA BANKA č.ú.:2622700916 / 1100


2

OBSAH

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATELOVI ......................................................................................... 1

I.1 Názov .............................................................................................................................................................................. 1

I.2 Identifikačné číslo ........................................................................................................................................................... 1

I.3 Sídlo ................................................................................................................................................................................ 1

I.4 Oprávnený zástupca navrhovateľa.................................................................................................................................. 1

I.5 Kontaktná osoba a miesto konzultácie............................................................................................................................ 1

II. NÁZOV ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI ..................................................................................... 1

III. ÚDAJE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI .................................................................................. 1

III.1 UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI .................................................................................................................... 1

III.2 STRUČNÝ OPIS TECHNICKÉHO A TECHNOLOGICKÉHO RIEŠENIA, VRÁTANE POŽIADAVIEK

NA VSTUPY A ÚDAJOV O VÝSTUPOCH ............................................................................................................................... 2

III.2.1 Stručný popis technického a technologického riešenia ........................................................................................... 2

III.2.1.1 Pôvodný areál ......................................................................................................................................................... 2

III.2.1.2 Zmena navrhovanej činnosti ................................................................................................................................... 2

III.2.2 Požiadavky na vstupy ..............................................................................................................................................11

III.2.2.1 Záber pôdy ............................................................................................................................................................ 11

III.2.2.2 Nároky na odber vody ........................................................................................................................................... 11

III.2.2.3 Nároky na surovinové zdroje................................................................................................................................ 12

III.2.2.4 Nároky na pracovné sily.........................................................................................................................................12

III.2.2.5 Zásobovanie plynom a tepelná energia.................................................................................................................12

III.2.2.6 Nároky na elektrickú energiu.................................................................................................................................12

III.2.2.7 Doprava a infraštruktúra.......................................................................................................................................13

III.2.3 Údaje o výstupoch......................................................................................................................................14

III.2.3.1 Zdroje znečistenia ovzdušia................... ............................................................................................................... 14

III.2.3.2 Zdroje znečistenia povrchových a podzemných vôd.............................................................................................. 15

III.2.3.3 Odpadové hospodárstvo........................................................................................................................................15

III.2.3.4 Zdroje hluku, vibrácií a žiarenia, tepla a zápachu..................................................................................................17

III.3 PREPOJENIE S OSTATNÝMI PLÁNOVANÝMI A REALIZOVANÝMI ČINNOSŤAMI V DOTKNUTOM ÚZEMÍ A MOŽNÉ

RIZIKÁ HAVÁRIÍ VZHLADOM NA POUŽITÉ LÁTKY A TECHNOLÓGIE .................................................................................17

III.4 DRUH POŽADOVANÉHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ CINNOSTI PODLA OSOBITNÝCH

PREDPISOV ........................................................................................................................................................................19

III.5 VYJADRENIE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE .................................................................................................................................. 20


3

III.6 ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO

ÚZEMIA VRÁTANE ZDRAVIA ĽUDÍ ....................................................................................................................................20

IV. VPLYVY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A ZDRAVIE, VRÁTANE KUMULATÍVNYCH A

SYNERGICKÝCH ................................................................................................................................. 31

IV.1 Vplyvy na obyvateľstvo................................................................................................................................................31

IV.2 Vplyvy na prírodné prostredie..................................................................................................................................... 32

IV.2.1 Vplyvy na horninové prostredie ......................................................... ..........................................................32

IV.2.2 Vplyvy na povrchové a podzemné vody .......................................................................................................32

IV.2.3 Vplyvy na ovzdušie .......................................................................................................................................33

IV.2.4 Vplyvy na pôdu.............................................................................................................................................34

IV.2.5 Vplyvy na biotu.............................................................................................................................................34

IV.2.6 Vplyvy na krajinu a scenériu.........................................................................................................................34

IV.2.7 Vplyv na ochranu prírody ............................................................................................................................34

IV.2.8 Vplyv na územný systém ekologickej stability.............................................................................................34

IV.3 Vplyv na urbárny komplex a využívanie zeme ..........................................................................................................35

IV.3.1 Vplyvy na kultúrne hodnoty .........................................................................................................................35

IV.3.2 Vplyvy na poľnohospodársku výrobu ...........................................................................................................35

IV.3.3 Vplyvy na priemyselnú výrobu .....................................................................................................................35

IV.3.4 Vplyvy na služby, rekreáciu, cestovný ruch ..................................................................................................35

IV 3.5 Vplyvy na dopravu a infraštruktúru .............................................................................................................35

V. VŠEOBECNÉ ZROZUMITEĽNÉ ZÁVEREČNÉ ZHRNUTIE ......................................................................... 36

VI. PRÍLOHY......................................................................................................................................................38

1) Informácia o posudzovaní navrhovanej činnosti

2) Mapa širších vzťahov

3) Výpis z katastra nehnuteľností

4) Odborné stanovisko orgánu ochrany prírody a krajiny

5) Stanovisko orgánu územného plánovania

6)Dokumentácia k zmene navrhovanej činnosti

VII. DÁTUM SPRACOVANIA.......................................................................................................................... 38

VIII. MENO, PRIEZVISKO, ADRESA A PODPIS SPRACOVATEĽA OZNÁMENIA....................................... 38

XI. PODPIS OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEĽA....................................................................... 38

„MA Schenker PLD DC7.2 Senec“ Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti

AQUIFER s.r.o Bleduľová 66 841 08 Bratislava, [email protected] 1

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI

I.1 NÁZOV ProLogis Slovak Republic XXVIII s. r.o. I.2 IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO

35 948 850

I.3 SÍDLO

Diaľničná cesta 24 Senec 903 01

I.4 OPRÁVNENÝ ZÁSTUPCA NAVRHOVATEĽA

Ing. Anton Brath, Diaľničná cesta 24 Senec 903 01, [email protected]

I.5 KONTAKTNÁ OSOBA A MIESTO KONZULTÁCIE Jana Marečková Ivánska cesta 30/B 821 04 Bratislava Tel: 0903285047, [email protected]

II. NÁZOV ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

MA Schenker PLD DC7.2 Senec

III. ÚDAJE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI III.1 UMIESTNENIE ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Umiestnenie navrhovanej zmeny činnosti v zmysle administratívneho členenia SR:

Kraj: Bratislavský Okres: Senec Mesto: Senec Katastrálne územie: Senec Parcelné číslo: 5594/1

Rozsah riešeného územia; zastavané / nezastavané územie Na dotknutom pozemku sa v súčasnej dobe vyskytujú obidve etapy haly DC7 (DC7.1 a DC7.2). Severovýchodne od tejto haly je už v prevádzke skladová a výrobná hala DC8.1 fy Tomra ako prvá fáza výstavby haly DC8. Druhá etapa haly DC8.2 sa v blízkej budúcnosti začne tiež stavať.



Predmetná stavba bude umiestnená v rámci skladového objektu DC7.2 na mieste styku so skladovým objektom DC7.1. (pozri obr.2). Mapa širších vzťahov s umiestnením zmeny navrhovanej činnosti je uvedená v prílohe č.2 predkladanej správy.

III.2 STRUČNÝ OPIS TECHNICKÉHO A TECHNOLOGICKÉHO RIEŠENIA VRÁTANE POŽIADAVIEK NA VSTUPY A ÚDAJOV O VÝSTUPOCH

III.2.1 Stručný popis technického a technologického riešenia

III.2.1.1 Pôvodný areál

V mieste realizácie zmeny navrhovanej činnosti bol v roku 2007 spracovaný zámer v zmysle zákona

24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pod názvom „Senec Real, s.r.o. – Logistické centrum s administratívou“. V rámci uvedeného zámeru bola posudzovaná výstavba a prevádzka dvoch logistických hál DC1 (v súčasnosti hala s označením DC-7) a DC2 (hala s označením DC-8) s celkovým počtom 285 parkovacích miest pre osobné automobily a 75 parkovacími miestami pre nákladné vozidlá ( pozri obr.č.1).

Na základe rozhodnutia zisťovacieho konania OUŽP Senec pod číslom ŽP/EIA/751/07-Ba zo dňa 16.03.2007 vyplýva, že uvedená činnosť sa nebude ďalej posudzovať podľa zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (pozri prílohu č.1).

Bilancia plôch posudzovaného areálu v roku 2007 Celková plocha riešeného areálu.........................................................212 256 m²

Zastavaná plocha – haly.......................................................................107 210 m²

SO 01 – DC1 (v súčasnosti hala DC7)...................................................47 225 m²

SO 01 – DC2 (v súčasnosti hala DC8 )..................................................59 903 m²

Komunikácie a parkoviská:...............................................................cca 60 000 m²

Zeleň.................................................................................................cca 45 050 m²

Počet parkovacích miest osobné vozidlá.................................................285 miest

Počet parkovacích miest pre nákladné vozidlá..........................................75 miest

Parcelné čísla: 5591-5595

Hala DC7 je v súčastnosti už v prevádzke. Bola realizovaná etapovite po objektoch DC7.1 a následne DC7.2.

III.2.1.2 Zmena navrhovanej činnosti

Predkladanú Zmenu navrhovanej činnosti (ďalej „zmena“) môžeme charakterizovať ako rozšírenie kapacít existujúceho vstavku, nachádzajúceho sa v skladovom objekte DC7.1. Predmetná stavba bude umiestnená v rámci skladového objektu DC7.2 na mieste styku so skladovým objektom DC7.1. Keďže sa pri projektovaní skladových objektov počítalo s možným rozšírením administratívneho vstavku, objekt bude napojený na existujúce siete a rozvody s vlastným podružným meraním vody, plynu a elektriky. Súčasťou riešeného objektu budú nové kancelárske priestory, zasadacia miestnosť, šatne, hygienické zázemie, serverovňa a archív. Riešený objekt bude dispozične prepojený s pôvodným / existujúcim administratívnym vstavkom. Zmena je spracovaná z rozpracovanej technickej správy v rámci projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie pre objekt stavby: „MA Schenker PLD DC7.2 Senec“, fy. IPE - Consult, s. r. o. (VII/2015).



V porovnaní s pôvodne posudzovaným objektom (Obr.1) boli v prípade zmeny (obr.2) navrhnuté nasledovné rozdiely:

• doplnenie administratívneho vstavku v SZ strane objektu DC7.2. na styku s halou DC7.1.

• zmena bilancií médií

• nový malý zdroj znečistenia ovzdušia

• zvýšenie počtu zamestnancov (+20)

Tab.1: Bilancie jednotlivých plôch

Realizované práce v minulom období Zmena navrhovanej činnosti

Predkladaná forma Zámer Oznámenie o zmene Oznámenie o Zmene

Názov stavby Senec Real, s.r.o.

– Logistické

centrum

s administratívou

(pôvodny

areál

DC-7+DC-8)

Hala DC7, Logistický

park Senec – 2.etapa

(hala DC7.2)

MA Schenker PLD DC7.2 Senec

Dátum vyracovania August 2014 August 2015

Riešené územie (m2) 212 256 98 859 nemení sa

Zastavaná plocha haly 107210 (obidve

haly) 23 189 nemení sa

Celková podlažná plocha haly 22963,4 m2 23 196,01 m

2

- toho skladová plocha DC7.2 22430,5 m2 22 299,70 m

2

- z toho podlažná plocha

vstavkov

463,4 m2

+363,41 m2

(celkovo v rámci DC7.2= 826,41 m2)

z toho trafostanica 69,5 m2 Nemení sa

Komunikácie (m2) cca 60 000m

2 13 242 nemení sa

Chodníky (m2) 172 nemení sa

Statická doprava osobná ks 285 (z toho 133 ks DC7 )

83 nemení sa

Statická doprava nákladná ks 75 0 nemení sa

Nakladacie státia „doky“ ks 55 nemení sa

Nakladacie státia pickups 18 nemení sa

Nakladacie státia drive in 3 nemení sa

Vrátnica (m2) 52 nemení sa

Nádrž a strojovňa SHZ (m2) 175 nemení sa

Retenčná nádrž (m3) 800 nemení sa

Zelené plochy (m2) cca 45 050m

2 2 307 nemení sa

Realizáciou navrhovanej činnosti sa zníži skladová plocha haly o 130,80 m2 na úkor zvýšenia celkovej

podlažnej plochy vstavkov o 363,41 m2. Na základe uvedeného sa po realizácii zmeny navrhovanej činnosti celkovo zvýši podlažná plocha haly DC7.2 zo súčasných 22 963,4 m2 na 23196,01 m2 t.j. o 232,61 m2. Vzhľadom k uvedeným zmenám oproti pôvodnému riešeniu navrhovateľ pripravil „Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti“ podľa § 18 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. Zmena navrhovanej činnosti je detailne vyznačená na obr. č.2 (resp. prílohe 2). PREDPOKLADANÉ TERMÍNY A LEHOTA VÝSTAVBY navrhovanej zmeny:

Predpokladaný začiatok výstavby: 08/2015 Predpokladaný koniec výstavby: 11/2015 Predpokladaná doba výstavby: cca 4 mesiace



Obrázok 1: – pôvodný návrh - detail haly DC7

Obrázok 2: Zmena navrhovanej činnosti.

3000 m2

drive-in

concrete

electric gatewidth 7 m

18

PIC

KU

PS

25 DOCKS

25 DOCKS

18

OA

/ C

AR

S

Office2nd floor344 m2

2675 m2SPEC UNIT

22 811 m2

11 449 m2SPEC UNIT

8 375,45 m2GEIS

DRIVE-IN

Offi

ce2

x 22

6 m

2O

ffice

2 x

30

2 m

2

Jestvujúci vstavok 2 x 200 m2

5 DOCKS

11 trucks

DC7.1 DC7.2

23 182 m2±0,000 = 163,94 m.n.m.

DR

IVE

-IN

9 O

A /

CA

RS

18 O

A /

CA

RS

DR

IVE

-IN

33 O

A /

CA

RS

A (16) 0011

se e d ra wi ng : b r0 18 4- 4- OP -GR -X X- 00 10 3

10 O

A /

CA

RS

EX

IST

ING

WA

RE

HO

US

E D

C7.

1

2.5%

2.5%

2%2.5% 2.5%

4.32%

2%2%

2.5%

2%

1.5%

2%

2.5%

1.03

%0.

5%0.

5%

0%2.5%

1.25

%

2.5%

2.45

%

0.3%

3.41

%

0.62%

0.58%

2%2%

3.41

%

1.35%

1.71%

3.21

%

3.09

%

2.5%

3.14

%

0.95%

2.68

%

3.14

%

2.5%

1.59

%

2%

2%

2% 2.5%2.5%

2%

DR

IVE

-IN

STL PLYNOVOD PE100, D110 - dl. 210,0m

ODVODŇOVACÍ ŽĽAB č.3 DĹ. 119,5 m (10 VPUSTOV)

1st floor188,5 m2

6 O

A /

CA

RS

Rozšírenie administratívneho vstavku - SCHENKER 3 x 130 m2

Architektonické riešenie

Architektúra objektu je plne podriadená účelu a funkcií budovy, podľa požiadaviek investora a súvislostiam k nadväznosti na už existujúcu halu a administratívny vstavok. Do vonkajšieho vzhľadu budovy sa nebude zasahovať. Počítalo sa s rozšírením administratívneho vstavku a na fasáde sú už predpripravené okná.



Keďže sa jedná o rozšírenie už jestvujúceho vstavku, ako hlavný vstup bude slúžiť terajší vstup do jestvujúceho vstavku, ktorý je zo severnej strany skladovej haly. Na 1.np novo-navrhovaného rozšírenia sa nachádzajú kancelárske priestory v podobe otvorenej kancelárie s 10 pracovnými miestami, serverovňa, hygienické zázemie pre zamestnancov administratívy a šatne s hygienickým zázemím pre pracovníkov haly (pozri obr.4). Na 2.np bude kancelária s 10 pracovnými miestami, zasadacia miestnosť a jedáleň. Na 3.np je navrhovaný archív, ktorý bude prístupný sťahovacím schodiskom z chodby na 2.np. Strecha vstavku nad archívom je tvorená samotným strešným plášťom haly. Navrhovaná časť rozšírenia vstavku je trojpodlažná, riešená ako kombinácia oceľového skeletu s nosnou deliacou stenou a jestvujúce žb. stĺpy haly. Šírka navrhovaného rozšírenia kopíruje šírku jestvujúceho vstavku a dĺžka je definovaná 6000mm modulovým systémom haly. Rozšírenie je v rámci osí 27-25. Vstavok tvorí samostatný požiarný úsek oddelený od haly murovanou stenou z presných tvárnic Ytong hr. 300mm, spĺňajúca požadovanú odolnosť (R)EI-M120/D1.

Obr.3: Rez navrhovaným vstavkom

1200

Obr.4: Navrhovaný a jestvujúci vstavok 1NP

A1.01

A1.02 A1.03

A1.08

A1.07

A1.04

2200

2400(0)

7400

1500(900)

300

300

A

2731

11840

1105

0

6000 6000 200

4290

500

5660

600

300

5950

4500

2390 9450

5538

4865266363

1645

4040

1000

600 1220

450680

715

815

500

750

±0,000



Do exteriéru skladovej haly sa nebude zasahovať – počty parkovacích miest sú nadimenzované z predchádzajúcich etáp aby vyhovovali rozšíreniu kapacít. ZDRAVOTECHNIKA

Navrhovaný vstavok sa bude v hale realizovať ako rozšírenie terajšieho vstavku. Projekt zdravotechniky vstavku rieši zásobovanie vodou a odvádzanie odpadových vôd z tohoto vstavku. Napojenie nových rozvodov vnútorného vodovodu a vnútornej kanalizácie bude na terajšie rozvody. PD je spracovaná v podrobosti pre vydanie stavebného povolenia. Vnútorný rozvod pitnej vody

Priestory rozšíreného vstavku budú zásobované vodou z terajších vnútorných rozvodov vody vybudovaných v existujúcom vstavku. Rozvody vody budú vedené od nového zásobníka TV, ktorý bude umiestnený pod schodami v m.č. 1.12. , budú vedené v podhľade existujúceho aj rozšíreného vstavku. Na prívodoch studenej a teplej vody do nového vstavku sa osadia uzávery vody a podružné vodomery. Rozvod studenej pitnej vody (SV) bude v súbehu s teplou vodou (TV) a cirkuláciou teplej vody (CTV) vedený od zásobníka TV k jednotlivým zariaďovacím predmetom na 1.NP a 2.NP. Hlavné rozvody budú vedené v podhľade, pripájacie potrubia vodovodu budú vedené v drážkach zasekaných do muriva, alebo v inštalačných predstenách. Rozvod SV je potrebné napojiť na terajší rozvod svetlosti min. DN25 mm, rozvod TV je potrebné napojiť na terajší rozvod svetlosti min. DN20 mm, rozvod CTV na rozvod svetlosti DN20 mm. Pre prípravu TV bude slúžiť zásobníkový ohrievač o objeme 120 l (rieši časť ÚK). Armatúry na prívodnom potrubí studenej pitnej vody do zásobníka musia spĺňať podmienky STN 060830 a STN EN 1717 (viď aj PD ÚK). Cirkulácia teplej vody z núteným obehom bude zabezpečovaná cirkulačným čerpadlom a cirkulačným potrubím TV. Celý vnútorný vodovod bude pravidelne odkalovaný a dezinfikovaný podľa prevádzkového poriadku užívateľa. Všetky potrubia vodovodu budú obalené tepelnou izoláciou podľa príslušných platných noriem. Rozvody vody : teplá voda proti ochladzovaniu vody a stratám tepla, studená voda proti ohrievaniu a kondenzácii vodných pár na povrchu potrubia. Povrch tepelných izolácií bude upravený proti mechanickému poškodeniu a podľa požiadaviek protipožiarnej ochrany budov. Prestupy potrubí cez požiarne deliace konštrukcie budú opatrené systémovými požiarnymi uzávermi podľa profilu a materiálu potrubia (napr. systém HILTI, príp. podobný ekvivalent). Potreba pitnej vody je bližšie definovaná v kap. III.2.2.2. KANALIZÁCIA Vnútorná splašková kanalizácia

Do splaškovej kanalizácie budú odvádzané odpadové vody z hygienických zariadení z priestorov rozšíreného vstavku a potrubia kondenzu od VZT jednotiek. Splaškové odpadové vody budú odvádzané gravitačne, zvislými odpadovými potrubiami kanalizácie vedenými v stenách alebo pred stĺpmi. Pripájacie potrubia od jednotlivých zariadení do odpadových potrubí budú uložené v drážkach stenách alebo v inštalačných predstenách v spáde min. 3%. Splašková kanalizácia bude odvetraná nad strechu vetracou stupačkou ukončenou nad úrovňou strechy ventilačnou hlavicou HL810. Odvod kondenzátu z VZT jednotiek a z klimatizačných jednotiek bude vedený cez zápachovú uzávierku detto do splaškovej kanalizácie. Všetky prestupy potrubia do zeme je potrebné izolovať proti podzemnej vode v závislosti od jej tlaku a v koordinácii s hydroizolačným systémom stavby. Prestupy vetracieho kanalizačného potrubia strešnou konštrukciou sa budú izolovať proti dažďovej vode v koordinácii s riešením stavebnej časti.



Prestupy plastových kanalizačných potrubí požiarnymi deliacimi konštrukciami budú opatrené certifikovanými protipožiarnymi uzávermi (napr. od výrobcu HILTI alebo REHAU, prípadne podobný ekvivalent.). Protipožiarne uzávery sa montujú na spodný okraj stropu a z každej strany požiarnej deliacej steny. Po ukončení montáže vnútornej gravitačnej kanalizácie sa vykonajú skúšky podľa príslušných platných noriem. Vnútorná dažďová kanalizácia Dažďová kanalizácia sa v rámci priestorov rozšíreného vstavku nebude realizovať, vstavok nebude zasahovať do strešného plášťa. Odtok splaškových odpadových vôd

Priemerný denný prietok – splaškové vody (určený z výpočtu potreby pitnej vody) Q24 = 0,066 l/s Maximálny hodinový prietok Qh max = Q24 x kh max , kde kh max je koeficient maximálnej hodinovej nerovnomernosti Qh max = 0,066 x 5,9 = 0,40 l/s Zariaďovacie predmety

Použijú sa štandardné zariadenia podľa platných katalógov výrobcov a dodávateľov v obchodnej

kvalite požadovanej investorom. Použité materiály a výrobky musia mať platný atest v zmysle stavebného zákona a zákona o stavebných výrobkoch. Pôdorysnú polohu vývodov pre pripojenie sanitárnych zariadení a ich výšku nad podlahou je potrebné prispôsobiť vybratým zariadeniam (viď aj projekt interiéru).

PLYNOFIKÁCIA Súčasný stav

V existujúcej hale DC7 pod schodiskom (v kotolni) je zavesený jeden kotol ÚK BUDERUS LOGAMAX

plus GB 072-24 o výkone 24kW, ktorý je napojený z rozvodu plynu, ktorý je vedený pod stropom haly odbočkou DN25 o prevádzkovom tlaku plynu 5,2kPa. Tento zabezpečuje vykurovanie a ohrev TÚV existujúceho vstavku. Zmena navrhovanej činnosti

Ako zdroj tepla pre účely vykurovania a prípravy TÚV pre rozšírenie vstavku je uvažovaný plynový nástenný kondenzačný kotol BUDERUS Logamax plus GB162-15, s menovitým tepelným výkonom pri teplote systému 80/60°C P=(2,7÷14,0)kW. Kotol bude osadený vedľa jestvujúceho kotla v miestnosti pod schodiskom v existujúcom administratívnom vstavku. Spaľovanie paliva v navrhovanom kotly je atmosférické, prostredníctvom modulačného plochého horáka z keramického materiálu. Spaľovacia komora kotla je z nehrdzavejúcej hliníkovej zliatiny. Kotol je vybavený manometrom, teplotným snímačom vratnej vykurovacej vody, odvzdušňovacím ventilom, poistným ventilom, trojcestným prepínacím ventilom so servopohonom, modulovateľným obehovým čerpadlom a vzduchovým ventilátorom. Ovládanie a regulácia vykurovacieho systému je uvažované regulačným prístrojom BUDERUS Logamatic RC300, ktorý bude umiestnený v referenčnej miestnosti.



TECHNICKÉ PARAMETRE KOTLA − názov plynového kotla: BUDERUS Logamax plus GB 162-15 − typ kotla podľa TPP: uzatvorený, zhotovenie C33 − menovitý tepelný výkon kotla: 2,7 ÷ 14,0 kW − maximálny prevádzkový pretlak: 300 kPa − účinnosť kotla udaná výrobcom: 104,0 % − maximálna hodinová spotreba zemného plynu: 1,52 m3/h − pripojovací pretlak plynu: 2,0 kPa − množstvo spalín: 6,6 g/s − priemerné množstvo kondenzátu: 1,6 l/h − pripojovacie elektrické napätie: 1x230V, 50Hz − elektrický príkon: 58 W − hmotnosť kotla: 45 kg

Bilanciu spotreby plynu uvádzame v kap.III.2.2.5.

Odberné plynové zariadenie je navrhnuté v zmysle STN EN 1775. Prevádzkový pretlak plynu bude 6kPa.

Odvod spalín a kondenzátu

Odvod spalín plynového kotla bude riešený koncentrickým dyvodom φ80/125mm, ktorý bude vedený podľa výkresovej dokumentácie nad strechu haly. Ukončenie koncentrického komína bude vo výške +12,95m, prevýšenie komína nad atikou bude minimálne 0,6m.

Kondenzát vytvorený počas prevádzky kondenzačného kotla bude odvádzaný do kanalizácie.

Príprava TÚV

Na prípravu TÚV je uvažovaný samostatný okruh, ktorý je napojený na rozdeľovač/ zberač. Príprava TÚV bude zabezpečená zásobníkovým ohrievačom BUDERUS Logalux S120W, s objemom 120l. Cirkulácia TÚV bude zabezpečená cirkulačným čerpadlom (dodávka ZTI). Na prívode studenej vody bude osadená elektromagnetická úpravňa vody pre zabránenie tvorby vodného kameňa na teplovýmenných plochách a súbor potrubných armatúr, expanzná nádoba s vakom, poistný ventil a tlakomer.

Rozvody vykurovacej vody

Rozvody vykurovacej vody napojené na kotol budú oceľové, tepelne izolované, na potrubiach budú osadené potrubné armatúry podľa výkresovej dokumentácie. Potrubia vykurovacej vody budú vedené v podhľade prízemia. Z hlavného rozvodu vykurovacej vody budú vyhotovené odbočky pre napojenie vykurovacích telies osadených v jednotlivých miestnostiach na prízemí a poschodí administratívnej časti. Vykurovanie jednotlivých miestnosti administratívnej časti bude zabezpečené panelovými vykurovacími telesami KORAD typ VK.

VZDUCHOTECHNIKA

Návrh klimatizácie a vetrania predmetných priestorov vychádza zo stavebnej dispozície a požiadaviek na pohodu prostredia v jednotlivých priestoroch zadaných užívateľom. V zásade je VZT zariadenie použité pre priestory, ktorých prevádzka nevyhnutne vyžaduje použitie týchto zariadení. Vzduchotechnické zariadenie zabezpečuje vetranie tých priestorov, kde prirodzené vetranie nie je možné alebo je nepostačujúce. Všetky ostatné priestory majú vetranie zabezpečené prirodzeným spôsobom otvárateľnými oknami alebo dverami. Pri návrhu bolo dôsledne dodržané, aby priestory s odlišnými prevádzkovými podmienkami boli od seba oddelené i po stránke vzduchotechniky.



Popis jednotlivých zariadení

⇒ Zariadenie pre klimatizáciu serverovne Chladenie serverovne bude zabezpečovať chladiaci Split systém v prevedení pre celoročné chladenie.

Chladiaci výkon zariadenia je 6,0kW, v zmysle projektu na stavebné povolenie. Vonkajšia kondenzačná jednotka bude umiestnená na streche vstavku. Vnútorná jednotka v nástennom vyhotovení bude umiestnená na stene riešeného priestoru podľa výkresovej dokumentácie. Nasávanie a prívod upraveného chladiaceho vzduchu je riešený priamo z chladiacej jednotky do riešeného priestoru. Prepojenie vonkajšej jednotky s vnútornou bude pomocou izolovanej dvojice Cu potrubia príslušnej dimenzie. Ovládanie zariadenia bude pomocou vlastného diaľkového ovládača. Profesia elektro zabezpečí elektrické napájanie a istenie vonkajšej kondenzačnej jednotky.

⇒ Zariadenie č.11,12 – Klimatizácia priestorov Klimatizácia vybraných priestorov je zabezpečená Multisplit systémom. Systém sa skladá z 2 až 4

vnútorných jednotiek a 1 vonkajšej jednotky. Zariadenia sú navrhnuté na celkový chladiaci výkon 100 W/m2 pre vybraný priestor. Vonkajšie kondenzačné jednotky budú umiestnené na streche skladovej haly. Vnútorné jednotky v kazetovom vyhotovení budú umiestnené v podhľade riešených priestorov podľa výkresovej časti dokumentácie. Nasávanie a prívod upraveného chladiaceho vzduchu je riešený priamo z chladiacej jednotky do riešeného priestoru. Prepojenie vonkajšej jednotky s vnútornými jednotkami bude pomocou izolovanej dvojice Cu potrubia príslušnej dimenzie. Je nutné zabezpečiť odvod kondenzátu od všetkých vnútorných chladiacich jednotiek. Ovládanie zariadení bude pomocou vlastných diaľkových ovládačov z jednotlivých riešených priestorov.

⇒ Zariadenia pre vetranie sociálnych zariadení Vetranie sociálnych zariadení je podtlakové, zabezpečené potrubnými ventilátormi osadenými nad

podhľadom vetraných priestorov a na streche vstavku. Vzduch je odvádzaný potrubím nad strechu budovy. Ventilátory sú opatrené spätnou klapkou a časovým dobehom. Prívod vzduchu do vetraných miestností je dverovými mriežkami alebo netesnosťami z okolitých priestorov. Rozvod vzduchu je navrhnutý z kruhového potrubia SPIRO a ohybných hadíc. Nad strechou je potrubie ukončené výfukovými hlavicami.

⇒ Zariadenie pre vetranie šatní Vetranie šatní vo vstavku je zabezpečené prívodnou vetracou jednotkou. Množstvo vzduchu

zodpovedá 20m3/h na šatňové miesto. Jednotka je umiestnená na streche vstavku. Jednotka obsahuje filter, ventilátor, elektricky ohrievač. Nasávanie vzduchu je zo strechy objektu cez nasávaciu hlavicu. Upravený vzduch je dohrievaný elektrickým ohrievačom a potrubím a koncovými prvkami dopravený do vetraného priestoru. Znehodnotený vzduch je odsávaný cez priestory sociálneho zariadenia a tieto priestory sú prepojene stenovou mriežkou. Vetranie sociálnych zariadení je podtlakové, zabezpečené radiálnym ventilátorom do kruhového potrubia. V zostave je spätná klapka proti spätnému prúdeniu vzduchu a kruhový tlmič hluku na strane od sociálnych zariadení. Vzduch je odvádzaný potrubím nad strechu budovy. Rozvod vzduchu je navrhnutý z kruhového potrubia SPIRO a ohybných hadíc. Súčasťou zariadenia je vlastná regulácia s ovládačom.

⇒ Zariadenie pre vetranie kancelárie Vetranie kancelárii je zabezpečené iba tam kde nie je možné vetranie priestorov oknami. Pre vetranie

priestorov je navrhnutá vetracia jednotka umiestnená pod strechou skladovej haly - archív. Jednotka obsahuje filtre, prívodný a odvodný ventilátor a účinný rotačný rekuperátor. Nasávanie vzduchu je zo strechy objektu cez nasávaciu hlavicu. Upravený vzduch je dohrievaný elektrickým ohrievačom a potrubím a koncovými prvkami dopravený do vetraného priestoru. Pre odvedenie vetraného vzduchu je nad dverami kancelárie osadenia stenová mriežka. Rozvod vzduchu je navrhnutý z kruhového potrubia SPIRO a ohybných hadíc. Súčasťou zariadenia je vlastná MaR s ovládačom.



ELEKTROINŠTALÁCIA

Administratívny vstavok MA SCHENKER bude zásobovaný elektrickou energiou z jestvujúceho sekciového rozvádzača 7R4 nachádzajúcom sa v hale v časti DC7.1 tesne pri jestvujúcom vstavku. Do rozvádzača bude nutné dozbrojiť podružné meranie el. energie, t.z. digitálny elektromer x/5, poistkový odpínač s poistkami 3x6A a istič 100/3P/B. Na takto pripravenom istení a meraní budú káblom CYKY-J 5x35 napojené podružné rozvádzače nového vstavku 4RA.11 na 1.np a 4RA.21 na 2.np. Z rozvádzača 4RA.11 bude napojená celá svetelná, zásuvková a motorická inštalácia 1.np a z rozvádzača 4RA.21 elektroinštalácia 2. a 3. poschodia. Osvetlenie bude rozdelené na hlavné, bezpečnostné a núdzové. Osvetlenosť priestorov je navrhnutá na požadovanú hladinu osvetlenosti v zmysle STN EN 12464-1 a STN EN 1838 pre NO a pohybuje sa v rozmedzí od – 2 Lx ( núdzové a únikové osvetlenie ) – Trieda osvetlenia CE IV - 100 Lx = ( komunikačné priestory ) – 200Lx ( archív, WC, sprchy, šatne ) – 300Lx (jedáleň) - 500 Lx = ( kancelárie, rokovacia miestnosť ). Zásuvky v kanceláriách pre počítačové pracoviská sú osadené v oddelených plastových parapetných žlaboch pre silové a slaboprúdové rozvody. Kancelárie a server budú klimatizované, vonkajšie jednotky budú osadené na streche vstavku. Vnútorné jednotky budú zapustené v podhľade. Napäťová sústava Ochrana pred úrazom el. prúdom podľa STN 332000-4-41: živých častí neživých častí Ochrana proti atmosferickému prepätiu Kategória elektriny STN 33 1610 Spôsob uzemnenia Meranie spotreby Druhy prostredia Núdzové osvetlenie Zaradenie podľa vyhlášky č.508/2009 z.z. z hladiska ohrozenia

: 3N+PE str. 50 Hz 230/400V TN-C-S : 3N+PE str. 50 Hz 230/400V TN-S : A1-izoláciou, A2-zábranami alebo krytmi (čl. 411.2) B2-prekážkami, B3-umiestnením mimo dosahu (čl.411.2) doplnková prúdovým chráničom (čl. 415.1) : samočinným odpojením napájania (čl. 411.3.2) ochranným uzemnením a pospájaním (čl. 411.3.1) doplnkovým ochranným pospájaním ( čl. 415.2) : prapäťovými ochranami v podružných rozvádzačoch : 3. stupeň dodávky el. energie : vodičom CYA25-zelžltý z ekvipotenciálovej prípojnice umiestnenej v blízkosti 7R4 : podružné v sekciovom rozvádzači 7R4 : sú stanovené protokolom o určení vonkajších vplyvov ako príloha k technickej správe : bude zabezpečené s núdzovými svietidlami s vlastnými akumulátormi na hodnotu 2Lx po dobu min. 1 hod. : skupina B

POŽIARNA OCHRANA

Návrh riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby „MA Schenker PLD DC7.2 Senec“ bol vypracovaný v súlade s § 9 ods. 3 písm. a) zákona NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov. Projekt protipožiarnej bezpečnosti stavieb rieši dostavbu prvého, druhého, respektíve tretieho podlažia existujúceho vstavku v rámci jestvujúcej skladovej haly DC7 umiestneného medzi osami „25 – 27“ a stĺporadí „F2 - G“, ktorý bude realizovaný v rámci logistického parku v Senci.



Zásobovanie požiarnou vodou Potreba požiarnej vody je stanovená pre požiarny úsek vstavku. Návrh požiarnej vody je stanovený pre najväčšie navrhované požiarne úseky v rámci posudzovanej stavby podľa § 6 ods. 1 vyhl. MV SR č. 699/2004 Z. z. a tab. 2 STN 92 0400 na Q = max. 12,0 l.s-1 a v zmysle ustanovenia § 6 ods. 3 vyhl. MV SR č. 699/2004 Z. z. nie je znížená o 50 % nakoľko posudzované priestory nie sú vybavené stabilným hasiacim zariadením (SHZ). Pre rýchly zásah proti požiaru sú v riešenej časti stavby navrhnuté prenosné hasiace prístroje práškové s náplňami 6 kg prášku ABC. Podrobná špecifikácia množstva PHP a spôsobu rozmiestnenia je predmetom výpočtovej a grafickej časti tohoto riešenia požiarnej bezpečnosti. K prenosným hasiacim prístrojom je zabezpečený trvale voľný prístup. Elektrická požiarna signalizácia (EPS) Požiarny úsek vstavku v rámci posudzovaného objektu, okrem priestorov bez požiarneho rizika, bude chránený elektrickou požiarnou signalizáciou (EPS) v súlade s prílohou č. 13 k vyhláške MV SR č. 94/2004 Z. z. Zariadenie elektrickej požiarnej signalizácie s automatickými opticko-dymovými hlásičmi požiaru prípadné termo hlásičmi požiaru, ako aj jej konkrétne riešenie bude obsiahnuté v projekte EPS. III.2.2 Požiadavky na vstupy

III.2.2.1 Záber pôdy

Lokalita sa nachádza v extraviláne obce Senec. V zmysle výpisu z katastra sú jednotlivé parcely

v rámci realizovaného zámeru evidované ako ostatné plochy. V súvislosti s realizáciou zmeny navrhovanej činnosti nedôjde k záberu pôdy. Rozšírenie vstavku je navrhnuté vo vnútri haly DC7.2 (pozri obr.2). III.2.2.2 Nároky na odber vody

Nároky na odber vody pri výstavbe rozšírenia vstavku spočívajú v potrebe technologickej vody (na výrobu betónov) a pitnej vody pre zamestnancov stavby. Množstvo vody potrebnej počas výstavby sa v súčasnom období nedá jednoznačne stanoviť.

Počas prevádzky vzniknú nároky v súvislosti s potrebou vody pre zamestnancov na sociálne účely a tiež je potrebné objekt zabezpečiť pitnou, prípadne požiarnou vodou. Potreba pitnej vody (výpočet prevedený v zmysle vyhlášky MŽP SR č.684 zo 14.11.2006) Počet pracovníkov v objekte DC7.2 Súčasný stav Pracovníkov v administratíve : n1 = 40 Pracovníkov v sklade : n2 = 35 Σ 75 pracovníkov Po rozšírení vstavku : Pracovníkov v administratíve (nových) : n3 = 20 Σ 95 pracovníkov Tab.2: Výpočet potreby vody pre celý objekt DC7.2 (vrátane navrhovanej zmeny)

Priemerná denná potreba vody : Qd = 95 x 60 = 5 700 l/deň = 0,066 l/s Maximálna denná potreba vody : Qm = 5,7 x 1,4 = 7,98 m3/deň = 0,09 l/s Maximálna hodinová potreba vody : Qh = Qm x 1,8 = 7,98 x 1,8 /10 = 1,44 m3/h



III.2.2.3 Nároky na surovinové zdroje

Pri realizácii zmeny navrhovanej zmeny činnosti sa predpokladá použitie stavebných materiálov.

III.2.2.4 Nároky na pracovné sily Nároky na potrebu pracovných síl pre obdobie výstavby nie je možné kvalifikovane odhadnúť.

Predpokladaná pracovná skladba zamestnancov je uvedená v tab. 3: Tab.3: Nároky na počet zamestnancov

počet zamestnancov administratívy a obsluhy skladov v dvoch smenách

155 Etapa - DC7.1:

návštevníci za 24 hodín 14

počet zamestnancov administratívy a obsluhy skladov v dvoch smenách

110 Etapa - DC7.2:

návštevníci za 24 hodín 7

Rozšírený vstavok: Administratíva – 20 zamestnancov navyše oproti súčasným kapacitám

+20

III.2.2.5 Zásobovanie plynom a tepelná energia Súčasný stav Hala DC7.2 má v súčasnom období predpokladanú max. hodinovú spotrebu zemného plynu 106,78 m3/hod. Zmena navrhovanej činnosti

Ako zdroj tepla pre účely vykurovania a prípravy TÚV pre administratívnu časť je uvažovaný plynový nástenný kondenzačný kotol BUDERUS Logamax plus GB162-15, s menovitým tepelným výkonom pri teplote systému 80/60°C P=(2,7÷14,0)kW.

⇒ Inštalovaný výkon spolu max. 14,0 kW ⇒ Inštalovaný príkon spolu max. 15,4 kW

Max. hodinová spotreba zemného plynu po realizácii zmeny +1,51 m3 h-1

Ročná spotreba zemného plynu na vykurovanie rozšíreného vstavku: 1 450 m3/rok. Ročná spotreba zemného plynu na prípravu TÚV rozšíreného vstavku: 750 m3/rok. Spolu na vetranie, vykurovanie a prípravu TÚV rozšíreného vstavku: 2 200 m3/rok. III.2.2.6 Nároky na elektrickú energiu Súčasný stav haly DC7.2 Celkový inštalovaný príkon : Pi = 800,0 kW Maximálny súčasný príkon : Pp = 560,0 kW Koeficient súčasnosti : ks = 0,70 Predpokladaná ročná spotreba elektrickej energie je 500 MWh/rok pri predpokladanej dvojsmennej prevádzke.



Zmena navrhovanej činnosti: Celkový inštalovaný príkon Maximálny súčasný príkon Koeficient súčasnosti

: Pi = 80,0 kW : Pp = 56,0 kW : ks = 0,70

Zmenou sa zvýši spotreba elektrickej energie o 40 MWh/rok pri predpokladanej dvojsmennej prevádzke. III.2.2.7 Doprava a infraštruktúra Zmenou navrhovanej činnosti sa nemení koncepcia dopravy v záujmovom území. Taktiež sa neuvažuje so zmenou počtu parkovacích miest. Posúdenie statickej dopravy haly DC 7 v zmysle STN 73 6110/Z2 čl. 16.3.10

Súčinitele pre riešenú lokalitu

kmp = 1,0 (regulačný koeficient mestskej polohy) kd = 1,4 (súčiniteľ vplyvu deľby prepravnej práce 60:40, IAD : ostatná doprava)

N = 1,1 x Po x kmp x kd = Po x k = Po x 1,54 - Kapacitné údaje pre potreby posúdenia statickej dopravy

Druh objektu – zariadenia výroby / nevýrobné podniky 1) 1. etapa DC7.1 - počet zamestnancov administratívy a obsluhy skladov v dvoch smenách 155 - návštevníci za 24 hodín 14 2) 2. etapa DC7.2 - počet zamestnancov administratívy a obsluhy skladov v dvoch smenách 110 - návštevníci za 24 hodín 7 3) navýšenie počtu pracovníkov DC7.2 - v administratíve 20

Tab.4: Nároky na statickú dopravu

Druh objektu

Účelová jednotka

1 stojisko pripadá na jednotku

Parkovacie stojiská

Po dlhodobé

Parkovacie stojiská

Po krátkodobé

Celkový počet stojísk

N

1) nevýrobný podnik

zamestnanci návštevníci

4 7

155:4=38,75 14:7=2

38,75 x 1,54= 59,67 2 x 1,54 = 3,08

2) nevýrobný podnik

zamestnanci návštevníci

4 7

110:4=27,5 7:7=1

27,5 x 1,54 = 42,35 1 x 1,54 = 1,54

3) nevýrobný

podnik

zamestnanci

návštevníci

4

0

20:4=5

-

5 x 1,54 = 7,7

-

Počet potrebných parkovacích stojísk pre 1. etapu DC7.1 64 Počet potrebných parkovacích stojísk pre 2. etapu DC7.2 45 Počet potrebných parkovacích stojísk pre navýšenie administratívy 8

Počet potrebných parkovacích stojísk pre DC 7.2 53 (vrátane zmeny )

Zrealizovaný počet osobných parkovacích stojísk 1. etapyDC7.1 102 Zrealizovaný počet osobných parkovacích stojísk 2. etapy DC7.2 83 Počet parkovacích osobných stojísk pri DC7 celkom 185



III.2.3 Údaje o výstupoch

III.2.3.1. Zdroje znečistenia ovzdušia

Počas realizácie zmeny navrhovanej činnosti nie je predpoklad výrazného ovplyvnenia ovzdušia v záujmovom území. Navrhované rozšírenie vstavku je vo vnútri haly DC7.2. V súvislosti s výstavbou budú zdrojom znečistenia ovzdušia dopravné prostriedky zásobujúce stavbu stavebným materiálom. Zvýšenie prašnosti sa nepredpokladá.

K najvýznamnejším zdrojom znečistenia ovzdušia v širšej oblasti záujmovej oblasti pôvodne posudzovaného objektu ako aj zmeny navrhovanej činnosti bude:

• existujúce stacionárne zdroje zdroje znečisťovania ovzdušia samotnej haly DC7.2 ako i haly DC7.1 a jestvujúcich blízkych preváduzok

• mobilná a stacionárna doprava v rámci haly DC7 a okolitých prevádzok • mobilná doprava na cestnej komunikácii II/503 Senec – Pezinok

ZMENA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Na vykurovanie a prípravu TUV, rozšírenia vstavku je navrhnutý plynový kondenzačný kotol BUDERUS Logamax plus GB 162-15 s celkovým inštalovaným príkonom 15,4 kW, s celkovou predpokladanou spotrebou zemného plynu 2200 m3/rok. V súvislosti s realizáciou zmeny nevzniknú v území nové parkovacie miesta. Napriek uvedenému možno očakávať, že po realizácii sa v záujmovom území mierne zvýši mobilná doprava navýšením počtu zamestnancov. Intenzitu navýšenia dopravy v území nemožno kvalifikovane odhadnúť. Bude závisieť predovšetkým od spôsobu dopravy t.j. využívania hromadných či individuálnych automobilových prostriedkov do zamestnania. KATEGORIZÁCIA ZDROJA ZNEČISTENIA OVZDUŠIA

V súvislosti s realizáciou navrhovanej zmeny pribudne v záujmovom území nový zdroj znečisťovania ovzdušia – plynový kotol BUDERUS Logamax plus GB 162-15 s príkonom 15,4 kW.

Vzhľadom na inštalovaný tepelný príkon navrhovaného zdroja tepla (plynový kotol) sa jedná o nový malý zdroj znečisťovania ovzdušia v zmysle vyhlášky č. 410/2012 Z.z. v znení vyhlášky 270/2014 Z.z.

Kategorizácia zdroja podľa vyhlášky č. 270/2014 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší 1. palivo-energetický priemysel 1.1 technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia vrátane plynových turbín a stacionárnych

piestových spaľovacích motorov, s naištalovaným súhrným menovitým tepelným príkonom < 0,3 MW

Spaľovacia jednotka s MTP < 0,3 MW je samostatným spaľovacím zariadením a nespočítava sa s ostatnými spaľovacími jednotkami. Platia preň požiadavky piatej časti Prílohy č.4. vyhlášky č. 410/2012 Z.z. v znení vyhlášky č. 270/2014 Z.z. Požiadavky piatej časti Prílohy č.4 vyhlášky 410/2012 Z.z. v znení vyhlášky 270/2014 Z.z. 1. Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania zariadení s MTP < 0,3 MW 1.1 Spaľovanie všetkých palív Emisie zo spaľovacieho zariadenia s MTP < 0,3 MW musia zodpovedať požiadavkám podľa technických noriem a iných obdobných technických špecifikácií, ktoré sa na príslušné zariadenia vzťahujú v súlade s osobitným predpisom. (zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní



zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov).

III.2.3.2. Zdroje znečistenia povrchových a podzemných vôd

Počas realizácie výstavby zmeny navrhovanej činnosti budú vznikať odpadové vody - z umývania stavebných mechanizmov a zariadení - splaškové vody z objektov sociálnych zariadení staveniska.

Kvantitatívne a kvalitatívne parametre týchto odpadových vôd nie je možné v súčasnosti odhadnúť. Je

však veľký predpoklad, že stavební pracovníci budú využívať jestvujúce sociálne zariadenia vybudované v rámci realizácie haly DC7. Počas prevádzky zmeny navrhovanej činnosti budú vznikať: - odpadové splaškové vody - kondenzát z technických zariadení vzduchotechniky a vykurovania Splaškové odpadové vody budú odvádzané gravitačne, zvislými odpadovými potrubiami. Zaústené budú do už vybudovanej splaškovej kanalizačnej siete. Množstvo splaškových odpadových vôd (určené s výpočtu potreby vody)

Súčasný stav haly DC7.2 Pracovníkov v administratíve : n1 = 40 Pacovníkov v sklade : n2 = 35 Σ 75 pracovníkov Priemerné denné množstvo splaškových odpadových vôd: Qd = 75 x 60 = 4 500 l/deň = 0,052 l/s Po rozšírení vstavku : Pracovníkov v administratíve (nových) : +20 zamestnancov Σ 95 pracovníkov Priemerné denné množstvo splaškových odpadových vôd celej haly DC7.2 po realizácii zmeny: Qspaš. = 95 x 60 = 5 700 l/deň = 0,066 l/s Maximálny hodinový prietok Qh max = Q24 x kh max , kde kh max je koeficient maximálnej hodinovej nerovnomernosti Qh max = 0,066 x 5,9 = 0,40 l/s Odvod kondenzátu z VZT jednotiek a z klimatizačných jednotiek bude vedený cez zápachovú uzávierku do splaškovej kanalizácie. Množstvo vznikajúceho kondenzátu v súčasnej dobe nie je známe. Vnútorná dažďová kanalizácia Dažďová kanalizácia sa v rámci priestorov rozšíreného vstavku nebude realizovať, vstavok nebude zasahovať do strešného plášťa. III.2.3.3. Odpadové hospodárstvo

Všeobecne platí, že pôvodca odpadu je povinný pri nakladaní s odpadmi dodržiavať ustanovenia zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov a vyhlášky MŽP SR č. 310/2013 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch.



Všetky odpady vznikajúce počas výstavby je nutné triediť podľa druhov odpadu a uprednostniť ich materiálové zhodnotenie pred uložením na skládku.

V zmysle Vyhlášky MŽP SR č. 129/2004 Z.z., ktorou sa mení vyhláška MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení vyhlášky č. 409/2002 Z. z., sa predpokladá vznik nasledovných druhov odpadov: Prehľad tvorby odpadov pri výstavbe zmeny navrhovanej činnosti uvádzame v tab. 5. Tab. 5: Prehľad tvorby odpadov počas výstavby

Katalóg. číslo

Názov odpadu Kateg. odpad

Odhad množstva

17 01 01 betón O 0,5 t

17 01 02 tehly O 0,1 t

17 01 07 zmesi betónu, tehál, obkladačiek a keramiky iné ako uvedené v 17 01 06 O 0,1 t

17 05 06 výkopová zemina iná ako uvedená v 170505 O 5 m3

17 04 11 káble iné ako uvedené 17 04 10 O 0,01 t

15 01 10 obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnými látkami

N 5 kg

15 01 01 obaly z papiera a lepenky O 0,05 t

15 01 02 obaly z plastov O 0,05 t

15 01 03 obaly z dreva O 0,05 t

17 02 01 drevo O 0,01 t

17 02 02 sklo O 0,02 t

17 02 03 plasty O 0,05 t

17 04 04 hliník O 0,01 t

17 04 05 železo a oceľ O 0,1 t

17 06 04 Izolačné materiály iné ako uvedené v 17 06 01 a 17 06 03 O 0,01 t

20 03 01 zmesový komunálny odpad O 0,1 t

Odpady z plastov, papiera a skla budú separované a odovzdané do zberu. Ostatné odpady budú počas výstavby umiestňované do kontajnera, ktorý sa bude priebežne vyprázdňovať. Odvoz odpadu bude na povolenú skládku. Odpad (17 04 04 a 17 04 05) bude odvezený do zberných surovín.

Prehľad tvorby odpadov pri prevádzke zmeny navrhovanej činnosti uvádzame v tab. 6 Tab. 6: Prehľad tvorby odpadov počas prevádzky

Katalóg. číslo

Názov odpadu Kateg. odpad

Odhad množstva

08 03 17 Odpadový toner do tlačiarne obsahujúci nebezpečné látky N 0 kg

15 01 01 obaly z papiera a lepenky O 0,01 t

15 01 02 obaly z plastov O 0,01 t

15 01 03 obaly z dreva O 0,01 t

15 02 03 absorbenty, filtračné materiály, handry na čistenie a ochranné odevy iné ako uvedené v 15 02 02

O 0,01 t

20 01 36 vyradené elektrické a elektronické zariadenia iné ako uvedené v 20 01 21, 20 01 23 a 20 01 35

O 0,01 t

20 01 39 plasty O 0,01 t

20 01 33 batérie a akumulátory uvedené v 16 06 01, 16 06 02 alebo 16 06 03 a netriedené batérie a akumulátory obsahujúce tieto batérie

N 0,01 t

20 01 40 kovy O 0,01 t

20 02 01 biologicky rozložiteľný odpad O 0,1 t

20 03 01 zmesový komunálny odpad O 0,2 t



Odpad bude separovaný a zberaný do zariadení na odpad, ktoré budú umiestnené na pracoviskách vzniku odpadov. Zhromažďovaný bude v zariadeniach – kontajnery, sudy nádoby, ktoré budú umiestnené na vyhradenej ploche pre zhromažďovanie odpadov.

Zmena navrhovanej činnosti (vzhľadom na jej charakter a rozsah) počas prevádzky nemení koncepciu odpadového hospodárstva v areáli haly DC7.2. III.2.3.4. Zdroje hluku, vibrácií a žiarenia, tepla a zápachu.

Počas výstavby Doprava materiálu na stavenisko bude po existujúcich dopravných trasách. Intenzita dopravy počas výstavby nebude predstavovať významnú zmenu ani z hľadiska súvisiaceho zaťaženia hlukom z dopravy. Počas výstavby sa zvýši hluková hladina. Hodnotenie nárastu hlukovej hladiny je závislé od organizácie výstavby, rozsahu nasadenia stavebnej techniky a dĺžky činnosti. Zároveň do toho vstupuje aj poloha vykonávanej stavebnej činnosti v riešenom území. Pre stavebnú činnosť možno uvažovať s orientačnými hodnotami jednotlivých strojov: • nákladné automobily typu Tatra 87 - 89 dB(A) Rozsah hladín hluku je určený výkonom daného stroja a jeho zaťažením. Nárast hlukovej hladiny pri nasadení viacerých strojov nemá lineárny aditívny charakter. Možno predpokladať, že pri nasadení viacerých strojov narastie hluková hladina na hodnotu 90 – 95 dB(A). Tento hluk sa nedá odcloniť protihlukovými opatreniami vzhľadom na premenlivosť polohy nasadenia strojov a konfiguráciu terénu. Tým vzniká potreba ochrany exponovaných pracovníkov.

V pôvodnom návrhu ako aj v zmene navrhovanej činnosti nebudú inštalované zariadenia, ktoré by mohli byť zdrojom intenzívneho elektromagnetického alebo rádioaktívneho žiarenia. O žiarení môžeme hovoriť jedine v súvislosti s osvetlením areálu.

V blízkom okolí sa nevyskytujú obytné objekty, preto prípadné nepriaznivé vplyvy vzhľadom na rozsah zmeny budú počas výstavby pociťovať, hlavne zamestnanci existujúcej haly DC7 a okolitej prevádzky Tomra.

Nepredpokladá sa šírenie tepla a zápachu. Počas prevádzky Negatívne účinky hluku a vibrácií sa nepredpokladajú. V súvislosti s prevádzkou pôvodného návrhu ako aj zmeny treba počítať s dvomi zdrojmi hluku:

a) z dopravy zamestnancov, návštevníkov a transportných vozidiel b) z technologických zdrojov hluku ( plynový kotol, VZT)

Zdrojom hluku budú v hodnotenom území prevažne plynové kotle, VZT zariadenia a obehové čerpadlá. Pre tlmenie hluku spalinovej cesty kotlov je uvažované s tlmičmi hluku osadenými v dymovodoch jednotlivých kotlov. Pre tlmenie hluku od plynových horákov bude riešené tlmičmi hluku horákov kotlov. Obehové čerpadlá sú modernej konštrukcie, vyznačujú sa tichým chodom. Aby sa hluk a vibrácie neprenášali z kotolne do stavebných konštrukcií objektu, budú oceľové rozvody vykurovacej vody uchytené na objímkach s gumenými podložkami. Porovnanie Charakter navrhovanej zmeny činnosti nebude oproti pôvodnému návrhu zdrojom hluku, vibrácií, žiarenia, tepla a zápachu.

III.3 PREPOJENIE S OSTATNÝMI PLÁNOVANÝMI A REALIZOVANÝMI ČINNOSŤAMI V DOTKNUTOM ÚZEMÍ A MOŽNÉ RIZIKÁ HAVÁRIÍ VZHĽADOM NA POUŽITÉ LÁTKY A TECHNOLÓGIE

Riešené územie pre pripravovanú akciu „MA Schenker PLD DC7.2 Senec“ nadväzuje na už vybudovanú infraštruktúru celého logistického parku Senec a samotnej haly DC7.



V riešenom území sú prevažne situované logistické centrá a skladové haly. Sú tu však situované aj objekty vybavenosti a služieb. Mnohé s plánovaných objektov sa ešte nezačali realizovať naopak v niektorých prípadoch bola výstavba intenzifikovaná oznámením o zmene navrhovanej činnosti. Z realizovaných môžeme spomenúť:

� Logistická hala s administratívou I.Etapa – II. fáza – I.časť (september 2013) V rámci zmeny navrhovanej činnosti pribudol v juhozápadnej časti nový dvojpodlažný administratívny vstavok a pribudli dve nové zásobovacie brány a predpríprava na ďalšie dve nové brány a zásobovacie mostíky.

� PROLOGIS hala DC-7, I.etapa – zmena stavby pred dokončením (máj 2013) Zmena navrhovanej činnosti spočívala v rozšírení vstavku č.2, doplnení únikového schodiska, v stene v ose 53 boli navrhnuté nové vráta a bola doplnená vonkajšia spevnená plocha s výmerou 2970 m2.

� HALA DC7, Logistický park Senec – 2.etapa (august 2014) Zmena spočívala predovšetkým v dispozičnom riešení haly (zrušený jeden vstavok), zmene počtu dokovacích miest, v zriadení nových brán drive-in, v zmene počtu parkovacích miest pre osobné automobily.

� Parkovisko pre osobné vozidlá, hala DC7.1, logistický park Prologis Senec (september 2014) Zmena spočívala v rozšírení kapacity parkovania pre osobné automobily užívateľov areálu vybudovaním nového parkoviska priamo v areáli firmy.

� Hala DC7, Logistický park Senec – ROZŠÍRENIE PARKOVÍSK (september 2014) Zmena spočívala v rozšírení kapacity parkovania pre osobné automobily užívateľov areálu vybudovaním nového parkoviska priamo v areáli firmy.

� Hala Bratislava DC 8.1 Tomra (december 2013) Realizaciou zmeny došlo v záujmovom území k funkčnej zmene využitia časti stavby na kompletizačnú a skladovú halu s nevyhnutým administratívnym, sociálnym a technickým zázemím.

� PROLOGIS SENEC DC8 Tomra – rozšírenie parkovísk (december 2014) Zmena spočívala v dobudovaní parkoviska pre osobné automobily v areáli Tomra o celkovom počte +19 parkovacích miest. Realizáciou uvedenej zmeny sa zvýšil počet parkovacích stojísk z pôvodných 102 na 121 a taktiež sa rozšírila plocha parkoviska o 490 m2 na úkor vtedajšej zelene.

� Hala Bratislava Etapa II – DC 8.2 – Zmena Z1 (júl 2015) V rámci uvedenej zmeny došlo k zmene veľkosti a členeniu haly, zmene umiestnenia a výškového osadenia haly, zmene dispozície, polohy a výšky vstavkov, zlúčeniu dotknutých parciel výstavbou, zmene bodových a pásových svetlíkov, zmene spevnených plôch a počtu parkovacích státí, pridaniu vrátnice pri vjazde do riešeného územia, zmene inžinierskych sietí, zmene zelene a oplotenia a posunu trafostanice.

� DC8 Tomra – Rozšírenie parkovísk (júl 2015) Zmena spočívala v dobudovaní parkoviska pre osobné automobily v areáli Tomra o celkovom počte 22 parkovacích miest. Realizáciou zmeny sa zvýšil počet parkovacích stojísk z pôvodných 121 na navrhovaných 143 a taktiež sa rozšírila plocha parkoviska o 369 m2 na úkor jestvujúcej zelene (navrhovaná zmena je v súčasnom období v schvaľovacom procese). � Juhovýchodne od záujmového územia (bývalý areál UBM) prebieha taktiež intenzifikácia výstavby. Mimo

existujúcich skladových hál (DSV, Böllhoff a Lagermax) sa v tomto území v súčasnom období navrhujú haly DC12 (vo výstavbe), hala DC13 a hala DC10. Navrhované haly budú slúžiť pre skladovanie bežného sortimentu výrobkov. Neuvažuje sa so skladovaním a manipuláciou nebezpečných látok. Na základe uvedeného sa v záujmovom území a jeho okolí nezvýši nebezpečenstvo vzniku havárií.

Hodnotenie zdravotných rizík

Riziká počas výstavby Realizácia navrhovanej činnosti sa bude riadiť predovšetkým stavebnými a technologickými predpismi a normami. Riziká počas výstavby vyplývajú z charakteru práce – stavebné práce, výškové práce, práca s plynovými, elektrickými zariadeniami, stavebnými a dopravnými mechanizmami. V tomto smere sú riziká obdobné ako pri každej stavebnej činnosti. V etape výstavby možno očakávať v priestore stavby zvýšený pohyb mechanizmov v súvislosti so zásobovaním stavby stavebným materiálom. Preto k čiastočnému ovplyvneniu príde v etape realizácie najmä



hlukom a emisiami z dopravy. Vzhľadom k tomu, že realizácia zmeny navrhovanej činnosti bude situovaná vo vnútri existujúcej haly, zvýšenie prašnosti sa počas výstavby nepredpokladá. Tento dopad nebude mať významný negatívny vplyv na zdravotný stav obyvateľov a zamestnancov jestvujúcich prevádzok. Priame zdravotné riziká vznikajú v etape výstavby len v súvislosti s vlastnou stavebnou činnosťou. Jedná sa predovšetkým o nebezpečie úrazu pri doprave a manipulácii s materiálom, pri stavebných, najmä výškových prácach, pri práci s elektrickými zariadeniami, a pod. Tieto riziká je možné eliminovať len pracovnou disciplínou a dodržiavaním zásad ochrany zdravia pri práci. Vzhľadom k tomu, že realizácia investičného zámeru bude len vo vyhradenom priestore, nemôžu vzniknúť reálne zdravotné riziká ani iné dôsledky na obyvateľstvo. Riziká počas prevádzky Pri posudzovaní rizík vyplývajúcich z prevádzky treba analyzovať bezpečnostný systém prevádzky. Z neho vyplýva riziko dlhodobého vypadnutia elektrického prúdu, dlhodobého vypadnutia prívodu energetického zdroja. Je to však riziko minimálne a z hľadiska vplyvov na životné prostredie krátkodobé a zanedbateľné. Pri bežnej prevádzke zmeny navrhovanej činnosti nevznikajú reálne významné riziká, ktoré by mohli mať negatívny dopad na zdravotný stav zamestnancov a dotknutého obyvateľstva. Vzhľadom na umiestnenie ADR skladu firmou DSV v hale DC7.1 bolo pre halu DC7.2 v minulosti spracované odborné posúdenie a zhodnotenie bezpečnostných aspektov a externých rizík výstavby a prevádzky (Kandráč J. okt.2014). Skladová hala DC7.1 spoločnosti DSV Slovakia s.r.o. s identifikovanými, analyzovanými a zhodnotenými rizikami v zmysle postupov zákona č. 261/2002 Z.z o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ZPH) na základe analýz, posúdení, a zhodnotení jej interných a externých rizík nemá žiaden potenciál ohroziť objekt haly DC7.2 , kde je umiestnená zmena činnosti (rozšírenie vstavku). Počas prevádzky môžu nastať rizikové situácie spojené s príčinami: • interného pôvodu (nebezpečenstvá spojené s látkami alebo postupmi) • externého pôvodu (prirodzené nebezpečenstvá, vonkajšie vplyvy) Riziká interného pôvodu Riziká interného pôvodu môžu vzniknúť predovšetkým z havárií. Vlastná prevádzka predstavuje technologicky málo náročnú činnosť (rozšírenie vstavku), kde neprichádza k manipulácii s nebezpečnými látkami. Z hľadiska možných negatívnych vplyvov na životné prostredie prevádzka nepredstavuje reálne významné riziko. Riziká externého pôvodu Riziká spôsobené externou príčinou sú spojené predovšetkým s rizikovými situáciami spojenými s pôsobením vonkajšieho prostredia – úder bleskom, zásahom nepovolaných osôb a pod. Tiež môžu vzniknúť rizikové stavy v súvislosti s výpadkom sietí, resp. technických zariadení alebo vniknutím neoprávnených osôb do objektu. Tieto riziká sú eliminované už v úrovni projektovej prípravy. Najvýznamnejším rizikom počas prevádzky je riziko požiaru. Toto riziko je eliminované už spracovaním projektu požiarnej ochrany.

Pri dodržovaní príslušných noriem, bezpečnostných predpisov a vyhlášok pre rozvody jednotlivých médií platných v SR, nehrozí žiadne riziko havárií v súvislosti s výstavbou ani prevádzkou. III.4 DRUH POŽADOVANÉHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV Výsledný dokument na základe predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti bude dopĺňať vydanie stavebného povolenia podľa zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.



III.5 VYJADRENIE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE Vplyvy činnosti na životné prostredie nebudú presahovať štátne hranice. III.6 ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA VRÁTANE ZDRAVIA ĽUDÍ Dotknuté územie

Areál s jestvujúcou skladovou halou DC7 je umiestnený pri Senci cca 1,5 km od križovatky diaľnice D1 s cestou II. triedy č. 503 Senec – Pezinok. V okolí navrhovanej skladovej haly sa nachádzajú logistické haly obdobného charakteru. Zmena navrhovanej činnosti bude umiestnená v rámci areálu haly DC7.2 spoločnosti ProLogis na mieste styku so skladovým objektom DC7.1., v centrálnej časti logistického parku Senec, severozápadne od objektu fy Kuhn Slovakia s.r.o.(pozri prílohu č.2). Severovýchodne od tejto haly je už v prevádzke skladová a výrobnej hala DC 8 fy Tomra ako prvá fáza výstavby haly DC8. Druhá etapa haly DC8.2 sa v blízkej budúcnosti začne tiež stavať. Východným až SV smerom od hodnoteného územia sa nachádzajú ďalšie haly spoločnosti ProLogis, ktoré si prenajímajú rôzne firmy (DHL, TESCO a ďalšie). Severne od hodnoteného územia sa nachádza prevádzka Gebrüder Weiss a Goodman Slovakia.

Juhozápadnú hranicu areálu tvorí frekventovaná cesta II/503 Pezinok – Senec za ktorou sa nachádzajú logistické haly Frans Maas, Lagermax, hala Böllhoff a hala DC12 vo výstavbe.

Geomorfologické pomery

Podľa geomorfologického členenia SR (Mazúr, Lukniš, 1986) je záujmové územie súčasťou Podunajskej nížiny, celku Podunajská pahorkatina, podcelok trnavská pahorkatina, časť podmalokarpatská pahorkatina.

Zo štruktúrneho hľadiska ide o reliéf rovín a poriečných nív. Jedná sa o morfoštruktúry panónskej panvy charakterizované ako mladé poklesávajúce morfoštruktúry s agradáciou. Z hľadiska morfologickej hodnoty hornín sa jedná o komplexy súvislých fluviálnych pokryvov. Súčasné reliéfotvorné procesy sú reprezentované predovšetkým fluviálnou akumulačnou činnosťou. Hydrologické pomery

Záujmové územie zaraďujeme do základného povodia 4-21-15 (Malý Dunaj pod Čiernu vodu). V širšom okolí záujmového územia však žiadny tok nepreteká. Záujmové územie zaraďujeme do vrchovinno-nížinnej oblasti s typom režimu odtoku dažďovo-snehovým. Základné hydrologické charakteristiky tokov nachádzajúcich sa v uvedenej oblasti (za obdobie pozorovania 1931-1980) sú nasledovné: Akumulácia vody v tokoch je v období december-január, vysoká vodnatosť v období február-aprí, najvyšie prietoky sú dosahované v marci a najnižšie v septembri. Podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy je v záujmovej oblasti výrazné. Priemerný ročný špecifický odtok sa v oblasti pohybuje v úrovni 3-5 l.s.km2, minimálny špecifický 364-denný odtok je v skúmaj oblasti v úrovni 0,1-0,5 l.s.km2 a maximálny špecifický odtok s pravdepodobnosťou opakovania raz za 100 rokov sa v záujmovej lokalite pohybuje v úrovni 0,2-0,4 m3. s-1.km2 (Majerčáková, O., Lešková, D., Atlas krajiny SR, 2002). Klimatické pomery

Klimaticky je záujmové územie zaradené do teplej oblasti, okrsku A3, charakterizovaného ako teplý,

mierne suchý s miernou zimou. Dlhodobé priemerné mesačné a ročné teploty v o C zo stanice Kráľová pri



Senci udáva nasledujúca tabuľka č. 7 (obdobie rokov 1951-1996): Tabuľka č.7:

Mesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII IX. X. XI. XII. rok

teplota o

C

1951-1980 -1,8 0,4 4,5 9,9 14,6 18,3 19,8 19,2 15,3 9,8 4,8 0,6 9,6

1990-1996 0,0 0,7 5,7 10,4 15,6 18,6 21,0 21,1 15,2 10,0 4,8 0,0 10,3

Najchladnejším (v priemere) je v dotknutom území január s priemernou mesačnou teplotou nad -3 °C

a najteplejším júl s priemernou mesačnou teplotou okolo 20,0-21,0 °C. Mesačný chod teplôt naznačuje pomerne rovnomerné otepľovanie na jar a pomerne rovnomerné ochladzovanie na jeseň. Najteplejšími mesiacmi počas roka sú júl a august. Najchladnejšie sú zimné mesiace, december, január a február. Na nízke zimné teploty má vplyv o.i. aj výskyt teplotných inverzií (vzhľadom aj vyššiu relatívnu vlhkosť vzduchu v ranných hodinách v porovnaní s poludňajšími hodinami) so sprievodným znakom tvorbou hmiel (priemerne 29 dní v roku - hlavne jeseň a zima). Nástup mrazových dní (90 - 100 dní) pripadá priemerne na 20. október a koniec na 15. apríl. Priemerný počet ľadových dní v roku predstavuje < 30, dní a letných dní býva 60 až 70. Priemerný úhrn zrážok v mm zo stanice Kráľová pri Senci (obdobie rokov 1951-1996) je uvedený v tabuľke č. 8 Tabuľka č.8

mesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII IX. X. XI. XII. rok

zrážky (mm) 1951-1980

29 29 33 37 46 72 66 58 33 38 49 38 529

zrážky (mm) 1990-1996

24,3 19,6 30,3 44,5 58,0 70,1 38,1 47,8 57,2 48,1 48,1 46,1 532,1

Maximum zrážok v roku pripadá na mesiac jún, minimum na január až marec. Rozdelenie zrážok v priebehu roka je teda nepriaznivé pre tvorbu zásob podzemných vôd, keďže väčšia časť zrážok v priebehu roka spadne vo vegetačnom období, kedy je maximálny výpar a veľká spotreba vody rastlinami. Priemerné mesačné úhrny potenciálnej evapotranspirácie pre stanicu Bratislava - letisko (obdobie rokov 1951-1980) sú uvedené v tabuľke č. 9 Tabuľka č. 9

Mesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII IX. X. XI. XII. rok

evapotransp.(mm) 2 10 28 56 78 87 76 58 36 21 8 5 465

Geologické a hydrogeologické pomery Geologické a hydrogeologické pomery širšieho okolia

Širšie okolie záujmového územia je súčasťou Podunajskej nížiny na severozápade ohraničenej Malými Karpatmi. Úložné pomery na lokalite sú determinované celkovým geologickým a geomorfologickým vývojom širšej oblasti. Na stavbe podzákladia sa podieľajú predovšetkým kvartérne fluviálne a eolické sedimenty. Charakteristické sú značnou rozmanitosťou jednotlivých litologických typov z hľadiska zatriedenia ako i mechanických vlastností.

Lokalita je situovaná na hranici fluviálneho komplexu a výbežku sprašových hlín polygénneho pôvodu až spraší.

Sprašové sedimenty sú z hľadiska genézy eolickým materiálom naviatým v období pleistocénu. Sprašové náveje sú orientované v smere SZ – JV. Spraše M. Lukniš ( 1946 ) zaradil do würmu. Sú prevažne žlté s bielymi konkréciami CaCO3 a s nepatrným množstvom piesku. Do hĺbky 1,0m p.t. sú zvyčajne odvápnené. Sú tvorené kremičitanmi ( cca 60 – 70 %), uhličitany, ktoré majú značný vplyv na stabilitu spraší



predstavujú cca 15 – 20%. Keďže pôsobia ako cementačný prostriedok, ich rozpustnosť vo vode spôsobuje presadavosť spraší a z toho dôvodu je potrebné zabrániť styku spraší z vodou. Sprašové zeminy v oblasti a jej širšieho okolia dosahujú mocnosť 4 – 15m, miestami až 20m. Generálne možno podzákladie na základe výsledkov prieskumných prác v blízkom okolí rozčleniť nasledovne:

Dominantným typom sú súdržné jemnozrnné zeminy, reprezentované hlavne ílom s nízkou, a strednou plasticitou, v menšej miere ílmi s vysokou plasticitou a ílom piesčitým. Ojedinele boli prieskumnými prácami v minulom období overené i pomerne mocné polohy tvrdého ílu štrkovitého, v ktorom štrkovitú frakciu predstavujú Ca konkrécie. Ich prítomnosť indikuje sprašoidný pôvod uvedených zemín. Dosahujú hĺbky cca 5 až 7 m p.t. Ide o zeminy eolického pôvodu – spraše, resp. sprašové hliny.

Pod nimi nastupuje neogénny piesčitý horizont zastúpený pieskami s prímesou jemnozrnnej zeminy, (tr. S3 S-F), pieskami ílovitými (S5), prípadne hlinitými (S4). Mocnosť tohto horizontu je od 0,50 m do takmer 5 m.

V podloží piesčitého horizontu opäť vystupujú íly a v menšej miere i hliny. Íly sú reprezentované ílmi s nízkou až strednou plasticitou, ílmi piesčitými, až ílmi s vysokou a extrémne vysokou plasticitou. V prípade hlín boli lokálne overené rôzne mocné polohy s nízkou až vysokou plasticitou, tuhej až tvrdej konzistencie.

Hydrogeologické pomery širšieho záujmového územia sú odrazom jeho geologicko-tektonickej stavby. Z hľadiska hydrogeologickej rajonizácie Slovenska patrí územie do rajónu N 049 „Neogén Trnavskej pahorkatiny“. Hydrogeologický rajón sa vyznačuje obmedzenými zásobami podzemných vôd, viazaných na výskyt vhodných kolektorských polôh podzemných vôd, za ktoré považujeme v záujmovej časti územia deluviálne štrky a piesky. Tieto polohy predstavujú najplytší zvodnený horizont, ktorý je zásobovaný takmer výlučne vodami so snehovo – dažďovým režimom odtoku. Hladina podzemných vôd môže mať lokálne charakter voľnej hladiny, ale vzhľadom na výskyt nadložných eolicko – deluviálnych ílov, prevažuje napätý (artézsky) režim prúdenia s negatívnou piezometrickou výškou, nedosahujúcou povrch terénu. Podzemnú vodu môžeme očakávať v hĺbkovom intervale od 7 -15 m p.t. (cca 140 - 150 m n. m.). Prostredie nie je vhodné na akumuláciu väčších zásob podzemných vôd a výdatnosti studní nedosahujú Q = 1 l/s vody. Smer odtoku podzemnej vody je SZ – JV až S – J. Celá štruktúra je odvodňovaná skrytým prestupom do štrkopiesčitých sedimentov Podunajskej nížiny, ktoré susedia s kolektorskými polohami Trnavskej pahorkatiny. Povrch územia je tvorený sprašovými a deluviálnymi ílmi, ktoré obmedzujú hydraulické prepojenie dažďových vôd s najplytšími kolektormi podzemných vôd. Dažďové vody z územia preto odtekajú najmä povrchom (vrátane pôdneho horizontu) a odparom.

Generálny smer prúdenia podzemnej vody je od Malých Karpát v smere SZ-JV až S-J.

Ochranné pásma vodných zdrojov Do okresu Senec zasahujú ochranné pásma viacerých vodných zdrojov : CHVO Žitný ostrov Na zabezpečenie ochrany pred znečieťovaním vodných zdrojov Źitného ostrova bola táto oblasť nariadenim vlády SSR č.46/1978 Zb. o chranenej oblasti prirodzenenj akmulácie vôd na Žitnom ostrove prehlásená za chránenú oblasť prirodzenej akmulácie vôd.( § 1, § 2 ods.2,3 NV SSR č.46/1978 Zb., § 27 zákona č.184/2002 Zb. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ). Ochrana územia prirodzenej akmulácie vôd na Žitnom ostrove sa týka väčšinovej časti okresu , ohraničenej Malým Dunajom , Čiernou vodou a spájajúcimi kanálmi pri obci Nová Dedinka. Do tohto územia patria obce: Kráľová pri Senci, Hrubý Šúr, Kostolná pri Dunaji, Hrubá Borša, Tureň, Nová Dedinka, Vlky, Zálesie, Tomášov, Malinovo, Most pri Bratislave, Miloslavov, Rovinka, Dunajská Lužná, Kalinkovo, Hamuliakovo,Hurbanova Ves. V chránenej vodohospodárskej oblasti možno plánovať a vykonávať činnosť len, ak sa zabezpečí všestranná ochrana povrchových a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akmulácie vôd a obnovy ich zásob.



PHO: Senec- Boldog Pásma hygienickej ochrany vodného zdroja Senec-Boldog, pre studne HS-1, HS-2, RH-3, RH-5 boli určené vodoprávnym rozhodnutím č.Vod/2-R-18/1984 zo dňa 09.12.1986 vydaným ONV Bratislava -vidiek, odborom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. V zmysle tohto rozhodnutia bolo stanovené pásmo hygienickej ochrany I.stupňa a II.stupňa (vnútorné a vonkajšie). Rozsah PHO I.stupňa - cca. 144,5 m x 95,0 m okolo čerpacej stanice a akmulačnej nádrže pri vstupe do areálu. Hranica PHO II.stupňa (vnútorné) v tvare neprevidelného štvoruholníka o rozlohe 46,96 ha so stranami cca. 300,0 m od studní HS-1, HS -2, predstavuje 50 - dňové zdržanie podzemnej vody v horninovom prostredí po odberné objekty. PHO II.stupňa (vonkajšia) o rozlohe 184,05 ha. rešpektuje smer prúdenia podzemnej vody k odberným objektom a dosah depresie, vytvorenej exploatáciou vodného zdroja (nepravidelný tvar). PHO: Čataj Pásma hygienickej ochrany vodného zdroja Čataj pre studne Č-1, Č-2, HVČ-1, HVČ-2, boli určené vodoprávnym rozhodnutím č.Vod/1615-R-11/1985 zo dňa 09.12.1986 vydaným ONV Bratislava -vidiek, odborom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. PHO I.stupňa spoločné pre vodný zdroj HVČ-1, HVČ-2, Č -1, Č-2 v tvare nepravidelného štvoruholníka so stranami 180 x 95 x 178 x 100 m (1,8 ha). PHO II.stupňa (vnútorné) spoločné pre vodné zdroje HVČ -1,2 a Č-1,2 o rozlohe 4,41 ha..

Záujmové územie nezasahuje do žiadneho ochranného pásma spomínaných vodných zdrojov. Geologické a hydrogeologické pomery záujmového územia

Priamo v záujmovom území bol realizovaný inžinierskogeologický prieskum (Kminiaková, K., Kminiak, M., júl 2005).

Vykonaným IG prieskumom bolo preukázané, že na geologickej stavbe záujmového územia sa podieľajú:

• Zvláštne zeminy -organogénne – humózny pokryv (kvartér) • Sprašové zeminy, mierne presadavé (kvartér : riss – würm) • Sprašoidné zeminy (kvartér) • Pestré ílovito-piesčité limnické sedimenty (neogén-pont)

Pri bližšom opise geologickej stavby pre uvažované územie možno na základe výsledkov

prieskumných prác usudzovať nasledovné: Povrchovú vrstvu na stavenisku v čase prieskumných prác tvorilo cca 0,30 – 0,70 mocné súvrstvie

humóznej hliny. V jej podloží sa prevažne v celom rozsahu staveniska až do hĺbky 3,30 – 5,40 m p.t. vyskytovali íly s nízkou až strednou plasticitou (CLT – CIT), tuhej, pevnej až tvrdej konzistencie, svetlohnedého až hnedého sfarbenia, ktoré svojim fyzikálnym zložením odpovedajú štadiálnym sprašiam, mierne presadavým. Tieto okrajove nepravidelne prechádzajú do piesčitých až štrkovitých ílov (F4 resp. F2).

V ich podloží sa nachádzalo cca 1,0 – 3,0 m mocné súvrstvie sprašoidných sedimentov (interglaciálna až interštadiálna spraš) charakteru ílov s nízkou až strednou plasticitou (CL – CI), ojedinele až ílov (F8), pevnej konzistencie, s nepravidelným obsahom konkrécií CaCO3, do 2-3 – 5 cm (cca 10 – 30 %).

Od hĺbkového intervalu prevažne 5,6 – 7,2 m p.t., sa v celom priestore staveniska, až do overenej hĺbky 7,00 – 15,00 m p.t., nachádzali neogénne, limnické sedimenty (pont), pestrého zloženia. V súvrství prevládali nepravidelne a na pomerne krátke vzdialenosti sa striedajúce, vysokoplastické íly (F8) s ílovitými pieskami (S5), hlinitými pieskami (S4), piesčitými hlinami (tr. F3), najčastejšie však s pieskami s prímesou jemnozrnnej zeminy (S3), lokálne až charakteru pieskovcov, svetlohnedého až hnedosivého sfarbenia. Nesúdržné sedimenty piesčitého charakteru boli masívnejšie lokálne overené v prípade sond SC-12,13 a 15



v severnej časti územia v hĺbkach cca 8,0 – 10,0 m p.t., ďalej sondách SC-2,3,9 v JV a JZ časti v hĺbkových úrovniach 4,6 až 10,0 m p.t. a SC-5 a 6 v Z časti v úrovni 4,3 až 6,0 m p.t.

V podloží piesčitého horizontu opäť vystupujú íly a v menšej miere i hliny. Íly sú reprezentované ílmi s nízkou až strednou plasticitou (tr. F6), ílmi piesčitými (tr. F4), až ílmi s vysokou a extrémne vysokou plasticitou (tr. F8), miestami s hrdzavými, okrovými, sivými až vápnitými šmuhami. V prípade hlín boli lokálne overené rôzne mocné polohy s nízkou až vysokou plasticitou (tr. F5 a F7), tuhej až tvrdej konzistencie.

Toto súvrstvie je odkryté i v záreze diaľnice Bratislava – Trnava, ktoré sa nachádza neďaleko záujmového územia.

Hranica medzi neogénnymi a kvartérnymi sedimentami je vzhľadom na podobné zrnitostné zloženie zemín nevýrazná a bez špeciálnych skúšok ťažko určiteľná. Možno ju odhadnúť len makroskopicky na základe zmeny farby, resp. zvýšeného stupňa konzistencie zemín.

Podzemná voda v čase prieskumných prác bola zaznamenaná len lokálne formou slabých prítokov v prieskumných sondách SC-2,3,10,12,13,15. Konkrétne hladina podzemnej vody bola v záujmovej oblasti narazená v hĺbkach prevažne 9,3 až 9,5 m p.t., ojedinele (v sonde SC-10) až v hĺbke 11,6 m p.t., t.j. od úrovne 151,59 m.n.m. až 155,09 m n.m. Po 2 až 24 hod. boli zmerané ustálené hladiny podzemnej vody v sondách SC-10 a SC-13, ktoré vystúpili oproti zistenému stavu cca o 0,25 m až 2,35 m a ustálili sa na úrovni 153,94 m n.m. až 155,36 m n.m. V ostatných sondách SC-2,3,12 a 15 vzhľadom na výskyt zemín mäkkej konzistencie ustálenú hladinu v nezapažených vrtoch nebolo možné zistiť.

Radónové riziko

Radón vzniká v prírodnom prostredí prirodzeným rádioaktívnym rozpadom uránu U238, ktorý je prítomný v stopových množstvách vo všetkých horninách. Je jedným z faktorov vplývajúcich na zdravotný stav obyvateľstva, ktorého účinku je obyvateľstvo vystavené zo stavebných materiálov, z horninového podložia budov a z vody. V SR bola ustanovená zásahová úroveň objemovej aktivity radónu pre bytové priestory, zavedený bol monitoring a boli spracované mapy radónového rizika pre celé územie. Priamo pod halami DC7 a DC8 bol realizovaný radónový prieskum (Hodál, M., 2005). Zo záverov je zrejmé, že hodnota III. kvartilu nameraných hodnôt objemovej aktivity radónu 22,6 kBq.m-3 s kombinovanou štandardnou neistotou 9,91 % neprekročila odvodenú zásahovú úroveň 30 kBq.m-3 v slabo priepustných základových pôdach. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že nie je nutné vykonať protiradónové stavebné opatrenia.

Pôda

Z pohľadu vývoja poľnohospodáskej pôdy v okrese Senec došlo v priebehu rokov 2010-2013 k úbytku poľnohospodárskej pôdy v okrese o 177 ha. Úbytok poľnohospodárskej pôdy je spôsobený najmä rozvojovými aktivitami samotného mesta Senec (Logistický park v lokalite Senec Horný dvor), ale aj jednotlivými obcami v okrese. Ďalším významným faktorom, ktorý má vplyv na záber poľnohospodárskej pôdy je poloha okresu k Hlavnému mestu SR Bratislavy a vybudovaná infraštruktúra, čo súvisí s intenzívnou bytovou výstavbou.

Výmera katastra Senca predstavuje 3871,35 ha (09/2014). Poľnohospodárska pôda k septembru 2014 predstavovala takmer 57 % z celkovej výmery katastra mesta Senec (2 203,01 ha). Najviac bola zastúpená orná pôda (1 937,67 ha) potom vinice, záhrady, ovocné sady a nakoniec trvalé trávne porasty. Lesné pozemky boli zastúpené na ploche 497 ha t.j. necelých 13 % z celkovej plochy katastra. Jednotlivé úhrnné hodnoty druhov pozemkov katastra mesta Senec prehľadne znázorňujeme v tab. 10.



Tab.10: Úhrnné hodnoty druhov pozemkov mesta Senec – september 2014

Druh pozemku Senec (v ha) % z poľnohos. pôdy % z celovej výmery

Orná pôda 1 937,6755 87,95 -

vinice 107,1039 4,86 -

záhrady 103,4098 4,70 -

ovocné sady 43,6118 1,98 -

trvalé trávne porasty 11,3006 0,51 -

Poľnohospodárska pôda spolu 2203,1016 100,00 56,91

Lesné pozemky 497,2079 - 12,84

Vodné plochy 141,0357 - 3,64

zastavané plochy a nádvoria 580,6697 - 15,00

ostatné plochy 449,3397 - 11,61

celkom 3871,3546 100

Pôdny kryt širšieho okolia mesta Senec je podmienený predovšetkým vlastnosťami abiotických

prírodných faktorov, avšak je modifikovaný aj činnosťou človeka. Bezprostredný substrát pre pôdny kryt je v oblasti tvorený väčšinou holocénnymi sedimentmi a sprašmi s hlbokými bezskeletnatými pôdami. Vyvinuli sa na nich pôvodom hydromorfné pôdy, avšak v rôznom stupni vývoja - od hydromorfných fluvizemí glejových a fluvizemí modálnych cez semihydromorfné čiernice až po terestrické, podzemnou vodou len výnimočne ovplyvňované černozeme čiernicové. Zrnitosť, vodný a soľný režim pôd sú závislé na ovplyvňovaní pôdneho profilu podzemnou i povrchovou vodou i na vlastnostiach geologického substrátu.

Fauna a flóra biotopov širšieho okolia záujmového územia (spracované podľa RÚSES okres Bratislava vidiek, 1993)

Fytogeografické členenie (Futák in Atlas SSR 1980), radí záujmové územie do oblasti panónskej flóry (Panonicum), do obvodu europanónskej xerotermnej flóry (Eupanonicum). Leží v priamom kontakte s karpatskou flórou (Carpaticum), región Malé Karpaty.

Podľa zoogeografického členenia (Čepelák, in Atlas SSR, 1980) patrí územie sčasti do Panónskej oblasti, juhoslovenského obvodu, okrsku dunajského aj čiastočne karpatského a podokrsku pahorkatinového. Floristické zloženie stromovej vegetácie v širšom okolí záujmovej lokality tvoria duby (Quercus robur, Q. pedunculiflora Q.virgiliana) s prímesou teplomilných javorov (Acer tataricum, A.campestre) a bresta (Ulmus minor. V prízemnej vegetácii dominuje Carex michelii, Convallaria najalis, Dactylus polygama, Dictamnus albus, Festuca heterophylla, Lathyrus lacteus, Melica picta a i. V širšom okolí záujmového územia nachádzame niekoľko typov vegetačných spoločenstiev : a/ Lúčne spoločenstvá b/ Krovinné spoločenstvá c/ Burinné spoločenstvá d/ Ruderálne spoločenstvá e/ Spoločenstvá stojatých a pomaly tečúcich vôd Najvýznamnejšie v záujmovom území sú ruderálne spoločenstvá: V záujmovom území sa takéto spoločenstvá vyskytujú v podobe teplomilnej ruderálnej vegetácie na biotopoch opustených a nevyužívaných plôch, v blízkosti pozemných komunikácií a na násypových biotopoch . Dominujú tu spoločenstvá zo zväzov Sisymbrion officinalis, Atriplicion nitentis, Malvion neglectae, Eragrostio – Polygonium arenastri. Rastú na vysýchavých a suchých antropogénnych stanovištiach. Sú to prvé spoločenstvá vznikajúce na obnažených plochách v okolí intravilánu mesta Senec. Z druhov tu rastú: Ambrosia, Artemisia absithium, Atriplex sagittata, Bromus inermis, Carduus acanthoides

Medzi ruderálne spoločenstvá patria aj úhory a extenzívne obhospodarované polia. V okolí bývajú rozmiestené v skupinách a samostatných formáciách. Patria sem druhy: Adonis aestivalis, Chenopodium



polyspermum, Myosotis arvensis, Ranunculus arvensis. Sú časté na celom území pahorkatín (Trnavská pahorkatina).

K takýmto počítame aj porasty ruderalizovaných bahnitých brehov potokov a vodných plôch. Dominantným zväzom je Bidention tripartiti. s doprovodnými druhmi Persicaria a Chenopodium. Sú typické pre sídla a extravilány (mesto Trnava a okolité dediny/. Zloženie fauny v širšom okolí je rovnako pestré tvorené spoločenstvami lesostepných druhov napr. zo skupín bezstavovcov (Heteroptera, Lepidoptera, Orthoptera, Hymenoptera a Coleoptera). Zo skupinu stavovcov prevládajú lesné a stepné druhy vtákov (Picidae, Paridae, Sylviidae, Syttidae, Certhidae, Columbidae, resp. Emberizidae, Laniidae, Turdidae, Zo skupiny cicavcov sa tu vyskytujú druhy z čeľadí: Soricidae Microtidae, Arvicolidae, Thalpidae Mustelidae, Leporidae, Erinaceidae, Canidae,

V širšom okolí záujmového územia sa spoločenstvá živočíchov formovali v závislosti so skultúrňovaním krajinného priestoru (s premenou na poľnohospodársku krajinu) a s pokračujúcimi urbanizačnými opatreniami v regióne Senca a okrajov Podunajskej roviny. Podľa toho potom v území rozlišujeme nasledovné typy spoločenstiev živočíchov:

a/ Krovinné spoločenstvá b/ Spoločenstvá stojatých a pomaly tečúcich vôd c/ Spoločenstvá polí a lúk d/ Spoločenstvá antropogénnych biotopov

Spoločenstvá antropogénnych biotopov Tieto spoločenstvá v širšom okolí záujmového územia nachádzame pozdĺž cestných komunikácií. Sú prispôsobené na mechanické poškodzovanie a zraňovanie. Prenikajú sem rôzne druhy hmyzu, zo skupín: Orthoptera, Heteroptera, Coleoptera, Diptera a Hymenoptera. Tieto spoločenstvá majú krátkodobý charakter. Premenlivosťou klimatických podmienok dochádza k častej migrácii, alebo tvoria len ostrovkovitý výskyt. Svojim výskytom sú troficky viazané na ruderálne a burinné vegetačné spoločenstvá.

Zo skupiny stavovcov sa na násypoch cestných a železničných komunikácií vyskytujú jašterice, ropuchy zelené, hrabavky, a niektoré druhy myšovitých hlodavcov: Ryšavka žltohrdlá, hraboš poľný, piskor obyčajný. Cestné násypy živočíšnym druhom slúžia len na migráciu pri ceste na iné biotopy.

Medzi antropogénne biotopy patria aj polia s jednoročnými poľnými kultúrami. Intenzívne obrábané polia trvalo ovplyvňujú výskyt živočíchov, tu je početnosť a druhová skladba veľmi redukovaná. Zostávajú len tie druhy, ktorých trofická orientácia zachytáva väčšiu škálu ponukových možnosti, napr. druhy herbivorné (Heteroptera, Orthoptera)

V širšom území k antropogénnym biotopov radíme aj ovocné sady, záhrady a vinohrady. Sú roztratené pozdĺž ľudských sídiel. Pre živočíchov tvoria často prechodné refúgia, počas migrácie, alebo pri translokáciách za potravou.

Z bezstavovcov tu nachádzame druhy zo skupiny Orthoptera, Aranea, pôdne Coleoptera. Zo skupiny stavovcov, niektoré druhy spevavcov (Syttidae, Paridae, Sturnidae, Laniidae Alaudidae, a pod. Z mikromammalií potom druhy: Apodemus sylvaticus, Microtus arvalis, Eliomys quercinus, Sciurus vulgaris. Z obojživelníkov a plazov potom druhy: Bufo bufo, Bufo viridis Lacerta agilis, L. viridis, Elaphe longissima.

Reálna flóra v záujmovom území: Zmena je realizovaná v existujúcom objekte haly DC7.2, okolo ktorého boli realizované sadové úpravy.

Reálna fauna v záujmovom území: V okolí objektu DC7.2 vzhľadom na okolité už funkčné objekty sa predpokladá výskyt prevažne synantropných druhov : ⇒ zo skupiny vtákov, čeľadí: Alaudidae (škovránkovité), Phasianidae (bažantovité), Emberizidae

(strnádkovité) ⇒ skupiny cicavcov napr. Microtidae (hrabošovité), Muridae (myšovité), Leporidae (zajacovité).



KRAJINA, SCENÉRIA, OCHRANA, STABILITA

Primárna štruktúra krajiny

Predmetné územie sa nachádza v extraviláne mesta Senec. Podľa fyzickogeografickej charakteristiky typov súčasnej krajiny (Mazúr a Krippel 1980) možno klasifikovať záujmové územie ako poľnohospodársku krajinu so sústredenými vidieckými sídlami. Konkrétne ide o typ pahorkatinovej, oráčinovej až oráčinovo-lesnej krajiny lesostepného charakteru s pozostatkami pôvodného dubového lesa (Šenkvický háj, Martinský les, Vŕšky (regionálne biocentrum). Sekundárna štruktúra krajiny

Pod týmto pojmom rozumieme súčasné využitie krajiny – landuse, je to súčasný stav využitia jednotlivých plôch záujmového územia. Súčasná štruktúra krajiny hodnoteného územia sa skladá z týchto prvkov: Plochy občianskej vybavenosti v blízkom i širšom okolí

• administratívne budovy – logistické centrá, obchodné a servisné prevádzky (objekty PROLOGIS, KUHN SLOVAKIA, SCHMITZ, LAGERMAX, FRANS MAAS, DSV, GEIS, BÖLLHOFF, GOODMAN, D1 Fashion Outlet (v súčasnosti dobe vo výstavbe), areál Tomra,

• plánované objekty: Baby Market , obchodné centrum Lidl, Krbové centrum, Nákupné centrum Hobby Expres, objekt Hormann, Skladová hala DC12 (vo výstavbe), Skladová hala DC10 a DC13 a ďalšie.

Dopravné plochy a línie

• cestné komunikácie (diaľnica D1, cesta 2. triedy (II/503), obslužné a areálové komunikácie v rámci logistických celkov

• parkoviská, spevnené plochy • potrubia (prívody vody, plynu, kanalizácia) • elektrické vedenia (prívod 220 kW a 380 kW napätia)

Poľnohospodárska pôda

• Poľnohospodárska pôda v širšom okolí posudzovanej lokality.

Vegetácia • trvalé trávnaté porasty • poľnohospodárske plodiny • lesná vegetácia (Martinský les) • sprievodná zeleň pri ceste II/503 a areálová zeleň v rámci jednotlivých prevádzok

Scenéria

Posudzované územie je oblasťou pahorkatín s veľmi vysokým potenciálom reliéfu na hospodársku

činnosť, menovite na výstavbu priemyselno-technických objektov, komunikácií a poľnohospodárstva (dobrá prístupnosť a prepojenie na komunikácie).

V súčasnej dobe je pôvodná scenéria oblasti pahorkatín narušená vystavanými logistickými centrami v blízkom ako aj širšom okolí záujmového územia. Pôvodné poľnohospodársky využívané pozemky sú nahradzované skladovými halami, účelovými komunikáciami a spevnenými plochami.



Ochrana prírody Podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny sa územnou ochranou prírody

rozumie osobitná ochrana prírody a krajiny v legislatívne vymedzenom území v druhom až piatom stupni. Stupne ochrany zabezpečujú špeciálnu starostlivosť a režim v chránených územiach s vylúčením, resp. obmedzením takých činností, ktoré môžu nejakým spôsobom narušiť rozmanitosť podmienok a foriem života na Zemi, ekologickú stabilitu územia, využívanie prírodných zdrojov a vzhľad krajiny.

Veľkoplošné chránené územia

Najbližšie veľkoplošné chránené územie k hodnotenému územiu je Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty (vzdialené severozápadným smerom cca 12 km). Maloplošné chránené územia

Najbližšie k záujmovému územiu sa z maloplošných chránených území nachádza chránené územie národnej prírodnej rezervácie Šúr, ktorej najbližšia hranica je vzdialená od riešeného územia cca 6,6 km Z smerom. Za národnú prírodnú rezerváciu bol vyhlásený v roku 1993. NPR Šúr redstavuje v súčasnosti najväčší zvyšok vysokokmenného barinato – slatinného lesa, pričom je posledným a jediným biotopom jelšového lesa tohto typu na území Podunajskej nížiny. Po jeho obvode sa nachádzajú zvyšky mokrých a rašelinných lúk. Nachádzajú sa tu cenné biotopy pôvodných, vzácnych a ohrozených druhov a spoločenstiev. Ojedinelé a vzácne sú aj mokré rašelinové lúky, ktoré sa vyskytli po obnove jelšového lesa a teplomilné dúbravy Panonského hája. Predmetná národná prírodná rezervácia pozostáva zo systému zavodňovacích kanálov, zamokrených slatinných lúk, pasienkov a lesného porastu označovaného ako Panonský háj. Celková výmera národnej prírodnej rezervácie predstavuje 654,959 ha s ochranným pásmom 144,7297 ha. V území platí 3. až 5. stupeň ochrany. Od roku 1990 je toto územie v Zozname medzinárodne významných mokradí podľa dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam (tzv. Ramsarská konvencia). Chránené dreviny V katastrálnom území Senec nie je v zmysle Katalógu chránených stromov evidovaný žiadny chránený strom. Lokality NATURA 2000 Základom pre vytvorenie sústavy Natura 2000 sú dve právne normy EÚ: -Smernice Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (smernica o vtákoch) -Smernice rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (smernica o biotopoch) Vychádzajúc z uvedených smerníc tvoria sústavu NATURA 2000 dva typy území:

− Chránené vtáčie územia (Special Protection Areas - SPAs) − Územia európskeho významu (Special Areas of Conservation - SACs)

Do záujmového územia taktiež nezasahujú vyhlásené chránené vtáčie územia a územia európskeho

významu. Z uvedených lokalít NATURA 2000 sa najbližšie nachádza územie európskeho významu SKUEV0089 Martinský les – pozri obr.5.



Obr.5: Lokality Natura v okolí zmeny navrhovanej činnosti

zdroj: enviroportál

Priamo do riešeného územia nezasahuje žiadne chránené územie, resp. jeho ochranné pásmo. V zmysle zákona 543/2002 Z.z. tu platí I. stupeň ochrany. Územný systém ekologickej stability

BIOCENTRÁ Za biocentrum považujeme geoekosystém alebo skupinu geosystémov, ktoré vytvárajú trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev. Ide teda o taký segment krajiny, ktorý svojou veľkosťou a stavom ekologických podmienok umožňuje trvalú existenciu druhov a spoločenstiev jej prirodzeného genofondu. Posudzované územie sa nachádza v širšom okolí od regionálneho biocentra Martinský les - Šenkvický háj – Vŕšky, ktorý tvoria 3 okrsky.

Regionálne biocentrum Martinský les - Šenkvický háj – Vŕšky, Tvoria ho tri pozostatky pôvodného dubového lesa medzi mestami Pezinok a Senec. Martinský les je navrhované chránené územie európskej sústavy NATURA 2000. Z porastov sa tu nachádza hlavne dub sivozelený, dub jadranský, ktoré patria do kategórie VÚ (zraniteľný druh) červeného zoznamu papraďorastov a semenných rastlín Slovenska. Podľa príl. č.1 vykon.vyhlášky MŽP 24/2003 Z.z. tu boli v lokalite Martinský les identifikované lesné biotopy významné z európskeho hľadiska a je to les osobitného určenia z dôvodu ochrany prírody ( stupeň 2). Realizáciou navrhovanej činnosti nebude uvedené biocentrum ovplyvnené. BIOKORIDORY

Za biokoridor považujeme priestorovo prepojené súbory geoekosystémov, ktoré spájajú biocentrá a umožňujú migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorých priestorovo nadväzujú interakčné prvky.

V širšom okolí cca 700 m severozápadne od posudzovaného územia prechádza Regionálny biokoridor (RBK) Silárd –Martinský les – Šenkvický háj.

Regionálny biokoridor (RBK) Silárd –Martinský les – Šenkvický háj

Hala DC7.2

SKUEV0089



Prepája dve regionálne biocentrá a pretína tiež regionálny biokoridor : Trnianska dolina – Dolné Čady. Najdôležitejšími stresovými faktormi sú tu: intenzívne poľnohospodárstvo, železnica, komunikácie, intenzívna priemyselná a bytová zástavba, resp. v našom prípade výstavba logisticko-obchodných centier. Jednotlivé prvky ÚSES sú prehľadne znázornené na obr.6.

Obr. 6: Výrez z Výkresu ochrany prírody a tvorby krajiny vrátane prvkov ÚSES

zdroj: Územný plán regiónu – Bratislavský samosprávny kraj (fy. AUREX 2013)

Realizáciou navrhovanej zmeny vzhľadom na vzdialenosť od spomínaného biokoridoru (cca 700 m SZ

smerom) nebude obmedzená ekostabilizačná funkcia spomínaného regionálneho biokoridoru.

Obyvateľstvo

V roku 2001 mal Senec 14 673 obyvateľov a hustotu 379 obyvateľov na 1 km2. Podľa počtu obyvateľov mu patrilo 55. miesto zo 138 miest Slovenska. Podľa veku sú najpočetnejšou skupinou (67,5 %) obyvatelia v produktívnom veku (muži 15-59 rokov, ženy 15-54). Senec patrí medzi mestá so zmiešaným národnostným zložením. V roku 2001 sa k slovenskej národnosti prihlásilo 10 970 (75 %) a k maďarskej národnosti 3 246 obyvateľov (22 %). Z náboženskej štruktúry v Senci dominuje rímskokatolícka cirkev (71,7 %). Druhým najpočetnejším náboženstvom je evanjelícka cirkev augsburského vyznania (8,45 %). Podiel obyvateľov bez vyznania je 12,89 %. Podľa vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva prevažuje učňovské a stredné odborné vzdelanie bez maturity (27,91 %). Podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov mesta v roku 2001 bol 11,17 %. K 31.12. 2014 bolo v meste Senec evidovaných 18 208 obyvateľov, z ktorých bolo 8847 mužov a 9361 žien, čo predstavuje v porovnaí s rokom 2001 nárast o 3535 obyvateľov. Najpočetnejšou skupinou obyvateľstva v roku 2014 boli obyvatelia v produktívnom veku (15-64 rokov), ktorý tvorili 72,26 % z celkového počtu. Druhú najpočetnejšiu skupinu tvorili obyvatelia do 14 rokov 17,33 %. Najmenšiu skupinu obyvateľov v meste Senec predstavujú obyvatelia vo veku 65 rokov a viac, ktorý tvoria asi desatinu populácie mesta 10,41 %. Celkový prírastok obyvateľstva v meste Senec predstavoval v roku 2014 402 obyvateľov.

Záujmové územie



IV. VPLYVY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A ZDRAVIE OBYVATEĽSTVA VRÁTANE

KUMULATÍVNYCH A SYNERGICKÝCH

IV.1 Vplyvy na obyvateľstvo

Najvýraznejším dopadom pri výstavbe a prevádzke zmeny navrhovanej činnosti je zvýšený dopravný

ruch vozidiel zamestnancov, návštevníkov a zásobovacích a obslužných vozidiel. Tento je spojený s tvorbou hluku a emisií.

Vzhľadom na charakter navrhovanej zmeny nepredpokladáme ovplyvnenie zamestnancov okolitých prevádzok.

V minimálnej miere počas výstavby budú priame nepriaznivé vplyvy vnímať najmä pracovníci existujúcej haly DC7 a okolitých objektov už funkčných logistických centier, kedy sa predpokladá: -zvýšená sekundárna prašnosť, -zvýšené emisiami z výfukových plynov stavebnej techniky, -zvýšená hlučnosť súvisiaca s prevádzkou stavebných mechanizmov. -zvýšená intenzita dopravy v území, -riziko úrazov, -riziko požiaru. Zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavenisku Pri vlastnej stavbe je nutné plniť všetky existujúce predpisy o ochrane zdravia pri vykonávaní všetkých prác . Stavenisko bude riadne zabezpečené proti vstupu nepovolaných osobám. Stavba bude vykonávaná dodávateľsky, na základe výberového konania investora. Stavebné práce nebudú vykonávané v nočných hodinách a v dňoch pracovného pokoja. V priebehu realizácie stavby musí byť starostlivo, priebežne a do všetkých dôsledkov dodržané všetky platné predpisy o bezpečnosti práce a ich plnenie musia byť sústavne kontrolované. V celom priestore staveniska musia byť všetci pracovníci aj hostia vybavení ochrannými pomôckami ( najmä ochrannú helmou, atď ). Staviteľ je povinný poskytnúť ochranné pomôcky všetkým osobám vyskytujúcim sa na stavbe. Stavba bude vykonávaná podľa spracovanej projektovej dokumentácie, pri dodržaní príslušných platných noriem, predpisov, smerníc, nariadení a TP. Je nutné sa zamerať predovšetkým na plnenie všetkých súčasných predpisov o bezpečnosti práce pri stavebnej výrobe. Stavebné úpravy nebudú vykonávané za mimoriadnych okolností. Všetky práce musia byť vykonávané za dodržania všetkých bezpečnostných predpisov, technologických pravidiel a platných noriem. Musí byť zabezpečená minimálna hlučnosť a prašnosť. Všetky práce musia prebiehať v súlade s platnými zákonmi, vyhláškami a predpismi, najmä so zákonom č.124/2006Z. z - Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a vyhláškou č.147/2013Z. z. Vzhľadom na umiestnenie ADR skladu firmou DSV v hale DC7.1 bolo pre halu DC7.2 v minulosti spracované odborné posúdenie a zhodnotenie bezpečnostných aspektov a externých rizík výstavby a prevádzky (Kandráč J. okt.2014). Z uvedeného posúdenie je zrejmé, že skladová hala DC7.1 spoločnosti DSV Slovakia s.r.o. s identifikovanými, analyzovanými a zhodnotenými rizikami v zmylse postupov zákona č. 261/2002 Z.z o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ZPH) na základe analýz, posúdení, a zhodnotení jej interných a externých rizík nemá žiaden potenciál ohroziť objekt haly DC7.2 , kde je umiestnená zmena činnosti (rozšírenie vstavku). Vplyvy na obyvateľstvo počas prevádzky Najbližšia obytná zástavba sa nachádza v obci Malý Biel vo vzdialenosti cca 2,3 km. Najbližšia obytná zástavba v Senci sa nachádza vo vzdialenosti cca 3,9 km. Na základe uvedeného nebudú realizáciou zmeny



navrhovanej činnosti dotknuté hlukové, rozptylové ani svetlotechnické pomery trvalo žijúceho obyvateľstva v danej lokalite. Počty parkovacích miest boli nadimenzované z predchádzajúcich etáp aby vyhovovali prípadnému rozšíreniu kapacít. Preto sa nepredpokladá výrazné zvýšenie dopravy vplyvom zmeny oproti súčasnému stavu.

Vplyvy počas prevádzky zmeny na zamestnancov okolitých prevádzok sú eliminovateľné technickými opatreniami. Denné osvetlenie kancelárií (Rajczy jul 2015) V rámci spracovania PD bolo vypracované aj posúdenie úrovne denného osvetlenia vnútorných priestorov s trvalým pobytom ľudí v navrhovanom administratívno – prevádzkovom vstavku, podľa požiadaviek STN 73 0580 - 1 Denné osvetlenie budov - časť 1 - základné požiadavky a Vyhlášky MZ SR č. 541/2007 Z. z. o podrobnostiach a požiadavkách na osvetlenie pri práci. V zmysle § 3, ods. 2 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 541/2007 Z. z. o podrobnostiach a požiadavkách na osvetlenie pri práci sa funkčne vymedzená časť priestoru s dostačujúcim denným osvetlením určuje tak, aby jej pôdorysná plocha tvorila najmenej 10 m2 alebo najmenej 1/3 pôdorysnej plochy vnútorného priestoru. V zmysle uvedených požiadaviek musí byť denné osvetlenie zabezpečené vo dvoch kanceláriách, z ktorých jedna sa nachádza na 1. NP a jedna na 2. NP navrhovaného vstavku. Denné osvetlenie týchto priestorov bude zabezpečené zvislými oknami. V uvedených kanceláriách je úroveň denného osvetlenia posúdená. Tieniacou prekážkou pre navrhované kancelárie budú naprotistojace haly umiestnené na severozápad od navrhovaného vstavku haly DC7.2. Vplyvy na trvalo žijúce obyvateľstvo vzhľadom na veľkú vzdialenosť od hodnoteného areálu a charakter zmeny sú zanedbateľné. Pri dodržovaní príslušných noriem, bezpečnostných predpisov a vyhlášok platných v SR, a zhodnotení všetkých bezpečnostných aspekov a externých rizík, zmena navrhovanej činnosti nie je riziková v súvislosti s výstavbou ani prevádzkou.

IV.2 Vplyvy na prírodné prostredie

IV.2.1 Vplyvy na horninové prostredie

Realizácia zmeny navrhovanej činnosti je navrhnutá tak, aby v maximálnej možnej a známej miere eliminovala možnosť kontaminácie horninového prostredia. Prijaté stavebné, konštrukčné a prevádzkové opatrenia minimalizujú možnosť kontaminácie horninového prostredia v etape výstavby, ale aj prevádzky. V dôsledku toho realizácia zmeny nebude spojená s významnými vplyvmi na horninové prostredie. Zakladanie navrhovanej činnosti a pokládka inžinierskych sietí bude nad úrovňou hladiny podzemnej vody. Výstavba ani prevádzka rozšírenia vstavku pri zmene navrhovanej činnosti pri dodržaní všetkých bezpečnostných predpisov nebude mať negatívne vplyvy na horninové prostredie, a reliéf, pričom navrhovaná činnosť nevyvolá v území zhoršenie jestvujúceho stavu horninového prostredia (výskyt prevažne slabo priepustných ílov, poukazujúcich na obmedzenú zraniteľnosť horninového podložia). IV.2.2 Vplyvy na povrchové a podzemné vody

Počas výstavby zmeny navrhovanej činnosti budú vznikať odpadové vody z umývania stavebných

mechanizmov a zariadení, z betonážnych a splaškové vody z objektov sociálnych zariadení. Kvantitatívne a kvalitatívne parametre týchto odpadových vôd nie je možné v súčasnosti odhadnúť. Je však veľký predpoklad, že stavebný pracovníci budú využívať mobilné sociálne zariadenia umiestnené v rámci



stavebného dvora. Na základe uvedeného nemožno určiť v súčasnej dobe kvalitatívne a kvantitatívne parametre odpadových vôd vznikajúcich počas realizácie výstavby.

Počas výstavby je potrebné doržiavať bezpečnostné opatrenia, stanovené pracovné postupy a príslušnú legislatívu vo vodnom hospodárstve (Nariadenie vlády SR č. 269/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 398/2012 Z.z.). Zdroje znečistenia povrchových a podzemných vôd počas prevádzky zmeny navrhovanej činnosti Z navrhovanej zmeny činnosti budú vznikať splaškové odpadové vody zo zariaďovacích predmetov a odvodu kondenzátu z kotlov. Charakteristika odvedenia odpadových vôd z objektu rozšírenia vstavku bola hodnotená v kap. III.2.1.2. Skladba odpadových vôd sa zmenou navrhovanej činnosti nezmení. Takisto sa nepredpokladá vznik technologických odpadových vôd. V rámci zmeny sa zmenia kvantitatívne bilancie splaškových odpadových vôd vzhľadom ku nárastu počtu zamestnancov (pozri tab.11).

Tab.11:Priemerné denné množstvo splaškových odpadových vôd

Hala DC7.2 súčasný stav (75 zamestnancov) Qd = 0,052 l/s

Zmena navrhovanej činnosti

(celá DC7.2 vrátane rozšírenia vstavku – 95 zamestnancov)

Qd = 0,066 l/s

Odpadové vody z hodnoteného územia budú odvádzané kanalizačnou sieťou do mestskej ČOV (splaškové) a do recipientu Čierna Voda (prečistené dažďové vody). Vzhľadom na vybudované odkanalizovanie celého areálu haly DC7 a jeho priameho napojenia na vybudovaný kanalizačný systém priemyselnej oblasti, charakter posudzovanej činnosti (rozšírenie administr.vstavku), realizácia zmeny navrhovenej činnosti nebude mať nepriaznivý vplyv na kvalitu povrchových a podzemných vôd.

IV.2.3 Vplyvy na ovzdušie

Vplyvy pri výstavbe a prevádzke zmeny navrhovanej činnosti sa neprejavia výrazne nepriaznivo.

Počas výstavby rozšírenia vstavku budú zdrojmi znečisťovania ovzdušia: - exhaláty zo stavebných mechanizmov - z mobilnej dopravy zásobovania stavby stavebným materiálom Vplyvy počas výstavby sú však obmedzené predovšetkým na interiér haly DC7.2 a možno konštatovať, že vzhľadom na existujúce zdroje (mobilná doprava logistického parku spolu, stacionárne zdroje znečisťovania) sú zanedbateľné. Tieto vplyvy budú pociťovať najmä zamestnanci haly DC7.2, kde sa bude realizovať navrhovaný vstavok. Počas prevádzky budú zdrojom znečisťovania ovzdušia: - mobilná a stacionárna doprava zamestnancov - zásobovanie haly ťažkými nákladnými vozidlami - stacionárne zdroje určené na vykurovanie objektu haly a administratívnych vstavkov Oproti pôvodnému riešeniu dochádza k rozšíreniu existujúceho vstavku, tým pádom je potrebné inštalovať zariadenia na vykurovanie a takto následne bude zvýšený kumulatívny vplyv navrhovanej Zmeny na kvalitu ovzdušia.

V rámci zmeny bude vykurovanie administratívnej časti a príprava TÚV zabezpečené nástenným plynovým kondenzačným kotol BUDERUS Logamax plus GB162-15, s menovitým tepelným výkonom P=(2,7÷14,0)kW a spotrebou 1,51m3 zemného plynu/hod. Všetky spotrebiče budú v prevedení turbo a spaliny budú odvádzané dymovodom nad strechu.



Jedná sa o minimálnu zmenu spotreby zemného plynu oproti pôvodnému riešeniu haly DC7.2 so spotrebou 106,78 m3/hod. Ročná spotreba zemného plynu v prípade rozšírenia vstavku pre potreby vykurovania, vetrania a prípravy TÚV predstavuje 2 200 m3/rok.

Kategorizácia zdroja znečisťovania ovzdušia bola detailne uvedená v kapitole III.2.3.1. Vzhľadom na inštalovaný tepelný príkon zdrojov tepla - 15,4 kW sa jedná o nový malý zdroj znečisťovania ovzdušia, pre ktorý sa nestanovujú emisné limity. Podľa zákona č. 137/2010 Z. z., bolo pri návrhu zdrojov tepla prihliadané na využitie najlepšej dostupnej techniky s prihliadnutím na primeranosť výdavkov na jej obstaranie a prevádzku. Emisie zo spaľovacieho zariadenia s MTP < 0,3 MW musia zodpovedať požiadavkám podľa technických noriem a iných obdobných technických špecifikácií, ktoré sa na príslušné zariadenia vzťahujú v súlade s osobitným predpisom. (zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov).

V súvislosti s realizáciou zmeny nevzniknú v území nové parkovacie miesta. Napriek uvedenému možno očakávať, že po realizácii sa v záujmovom území mierne zvýši mobilná doprava navýšením počtu zamestnancov. Ide však o minimálnu zmenu oproti súčasnému stavu, nakoľko časť nových zamestnancov bude využívať hromadnú dopravu. IV.2.4 Vplyvy na pôdu

Zmena navrhovanej činnosti bude realizovaná v existujúcom areáli fy ProLogis haly DC7 jej II.etapy, ktorá je už v súčasnosti v prevádzke. Vzhľadom k uvedenému, charakteru a rozsahu zmeny nepredpokladáme vplyvy na pôdu. IV.2.5 Vplyvy na biotu

Vzhľadom na situovanie zmeny do interiéru existujucej haly DC7.2 vplyvy na biotu nepredpokladáme.

IV.2.6 Vplyvy na krajinu a scenériu

Zmena navrhovanej činnosti vzhľadom k situovaniu nebude vplývať na okolitú scenériu a krajinu.

IV.2.7 Vplyvy na ochranu prírody

Navrhovaná činnosť pôvodného riešenia ako i zmeny sa nachádza v území s prvým stupňom ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, mimo navrhovaných území európskeho významu, chránených vtáčích území a súčasnej sústavy chránených území. Nebude mať negatívny vplyv buď samostatne, alebo v kombinácii s inou činnosťou na územie patriace do súvislej európskej sústavy chránených území alebo na územie európskeho významu a na ich priaznivý stav z hľadiska ich ochrany.

IV.2.8 Vplyvy na územný systém ekologickej stability.

Priamo do záujmového územia nezasahuje, žiadny z prvkov ÚSES. V širšom okolí záujmového územia

sa nachádza regionálne biocentrum Martinský les - Šenkvický háj – Vŕšky. V Martinskom lese boli identifikované lesné biotopy významné z európskeho hľadiska. Je to les osobitného určenia.

Vzhľadom na rozsah (rozšírenie vstavku) a situovanie predkladanej zmeny nie je predpoklad, že negatívne ovplyvní uvedené biocentrum.



IV.3 Vplyvy na urbánny komplex a využívanie zeme IV.3.1 Vplyvy na kultúrne hodnoty

Realizáciou zmeny navrhovanej činnosti nebudú dotknuté žiadne kultúrne a historické pamiatky ani paleontologické a archeologické náleziská. IV.3.2 Vplyvy na poľnohospodársku výrobu

Navrhovaná zmena činnosti nebude negatívne vplývať na poľnohospodársku výrobu. Samotná zmena sa dotýka už existujúcej stavby DC7 – preto záber novej poľnohospodárskej pôdy nie je potrebný. IV.3.3 Vplyvy na priemyselnú výrobu

Realizácia zámeru nebude mať priamy vplyv na priemyselnú výrobu. Z hľadiska zásobovania stavebnými hmotami a technológiami ide o nepriamy vplyv kladného charakteru. IV.3.4 Vplyvy na služby, rekreáciu a cestovný ruch

Realizácia stavebného zámeru sa priamo nedotkne žiadnych objektov služieb. Rozvoj zamestnanosti (+20zamestnancov) a migrácia zamestnancov z okolia bude znamenať oživenie služieb v oblasti autobusovej dopravy, stravovania a obchodu. Preto môžeme v tomto smere hovoriť o pozitívnom vplyve realizácie zámeru v uvedenej lokalite. IV.3.5 Vplyvy na dopravu a infraštruktúru Infraštruktúra

Nový vstavok v rámci zmeny navrhovanej činnosti bude napojený na existujúce rozvody inžinierskych sietí (vodovod, plynovod, kanalizácia, elektrina) v blízkom okolí rozšíreného vstavku. Realizácia prípojok a spevnených plôch nevyvolá významné vplyvy na životné prostredie. Vplyvy na infraštruktúru sú krátkodobé a viažu sa prevažne na obdobie výstavby.

Doprava Negatívne ovplyvnenie dopravy vplyvom predkladanej zmeny nepredpokladáme. Zmena nepočíta s potrebou nových parkovacích miest nakoľko tieto boli nadimenzované z predchádzajúcich etáp aby vyhovovali prípadnému rozšíreniu kapacít. V minimálnej miere sa zvýši mobilná osobná doprava navýšením počtu zamestnancov. Dopravné riešenie vychádza z koncepcie riešenia vnútro-areálových komunikácií, ktoré bolo z dopravno-kapacitného hľadiska posúdené pri schvaľovaní celého logistického parku. Toto riešenie využíva vnútorné limity, ktoré boli definované v etape projektovej dokumentácie jednotlivých hál v území. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku realizácie predkladanej zmeny nebude dochádzať k nadmernej záťaži priľahlej cestnej infraštruktúry. Zosumarizovaním uvedených poznatkov zmena navrhovanej činnosti nie je počas výstavby i prevádzky pri dodržaní predpísaných limitov v oblasti životného prostredia zdrojom nadmerných emisií, hluku, kontaminácie pôdy, vody, ovzdušia a nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov v porovnaní s pôvodným riešením.



V. VŠEOBECNE ZROZUMITEĽNÉ ZÁVEREČNÉ ZHRNUTIE

V mieste realizácie zmeny navrhovanej činnosti bol v roku 2007 spracovaný zámer v zmysle zákona

24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pod názvom „Senec Real, s.r.o. – Logistické centrum s administratívou“. V rámci uvedeného zámeru bola posudzovaná výstavba a prevádzka dvoch logistických hál DC1 (v súčasnosti hala s označením DC-7) a DC2 (hala s označením DC-8) s celkovým počtom 285 parkovacích miest pre osobné automobily a 75 parkovacími miestami pre nákladné vozidlá ( pozri obr.č.1).

Na základe rozhodnutia zo zisťovacieho konania OUŽP Senec pod číslom ŽP/EIA/751/07-Ba zo dňa 16.03.2007 vyplýva, že uvedená činnosť sa nebude ďalej posudzovať podľa zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (pozri textovú prílohu č.1).

ZMENU navrhovanej činnosti môžeme charakterizovať ako rozšírenie kapacít existujúceho vstavku,

nachádzajúceho sa v skladovom objekte DC7.1. Predmetná stavba bude umiestnená v rámci skladového objektu DC7.2 na mieste styku so skladovým objektom DC7.1. Keďže sa pri projektovaní skladových objektov počítalo s možným rozšírením administratívneho vstavku, objekt bude napojený na existujúce siete a rozvody s vlastným podružným meraním vody, plynu a elektriky. Súčasťou riešeného objektu budú nové kancelárske priestory, zasadacia miestnosť, šatne, hygienické zázemie, serverovňa a archív. Riešený objekt bude dispozične prepojený s pôvodným / existujúcim administratívnym vstavkom. V porovnaní s pôvodne posudzovaným objektom (obr.1) boli v prípade zmeny (obr.2) navrhnuté nasledovné rozdiely:

• doplnenie administratívneho vstavku v SZ strane objektu DC7.2. na styku s halou DC7.1.

• zmena bilancií médií

• nový malý zdroj znečistenia ovzdušia

• zvýšenie počtu zamestnancov (+20)

Realizáciou navrhovanej činnosti sa zníži skladová plocha haly o 130,80 m2 na úkor zvýšenia celkovej podlažnej plochy vstavkov o 363,41 m2. Na základe uvedeného sa po realizácii zmeny celkovo zvýši podlažná plocha haly DC7.2 zo súčasných 22 963,4 m2 na 23196,01 m2 t.j. o 232,61 m2. Do exteriéru skladovej haly sa nebude zasahovať – počty parkovacích miest sú nadimenzované z predchádzajúcich etáp aby vyhovovali rozšíreniu kapacít.

Vzhľadom k uvedeným zmenám oproti pôvodnému riešeniu navrhovateľ pripravil „Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti“ podľa § 18 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. V kapitole IV. boli hodnotené možné vplyvy výstavby a prevádzky navrhovanej zmeny na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Z ich záverov je zrejmé, že predložená zmena s prihliadnutím na jej rozsah a charakter v porovnaní s pôvodným riešením:

� nespôsobí ovplyvnenie kvality ovzdušia navrhovanou zmenou činnosti. � nebude mať negatívne vplyvy na horninové prostredie, reliéf, kvalitu povrchových

a podzemných vôd vzhľadom na výskyt prevažne slabo priepustných ílov, poukazujúcich na obmedzenú zraniteľnosť horninového podložia.

� spôsobí minimálne zvýšenie dopravného ruchu vozidiel zamestnancov, návštevníkov a zásobovacích a obslužných vozidiel.

� nebude negatívne vplývať na okolité trvalo žijúce obyvateľstvo (vzhľadom na veľkú vzdialenosť) v súvislosti s výstavbou



� pri dodržovaní príslušných noriem, bezpečnostných predpisov a vyhlášok platných v SR, a zhodnotení všetkých bezpečnostných aspekov a externých rizík, zmena navrhovanej činnosti nie je riziková v súvislosti s výstavbou ani prevádzkou.

� nebude mať vplyv na scenériu krajiny, pretože rozšírenie vstavku bude realizované v interiéry haly DC7.2.

� nezasahuje do žiadnych veľkoplošných a maloplošných chránených území. � bude sa nachádzať v území s prvým stupňom ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o

ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, mimo navrhovaných území európskeho významu, chránených vtáčích území a súčasnej sústavy chránených území. Nebude mať negatívny vplyv buď samostatne, alebo v kombinácii s inou činnosťou na územie patriace do súvislej európskej sústavy chránených území alebo na územie európskeho významu a na ich priaznivý stav z hľadiska ich ochrany.

� priamo do záujmového územia nezasahuje, žiadny z prvkov ÚSES � nepredpokladáme nepriaznivé vplyvy na prvky územného systému ekologickej stability

v širšom území.

Pri splnení podmienok legislatívy v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia a ochrany zdravia

obyvateľov je predkladaná zmena činnosti v plnej miere akceptovateľná.

Zosumarizovaním všetkých uvedených informácií v predloženom dokumente je zrejmé, že zmena navrhovanej

činnosti – rozšírenie vstavku s názvom „MA Schenker PLD DC7.2 Senec“ v logistickom parku Senec nebude

mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie a obyvateľstvo.



VI. PRÍLOHY

1.) Informácia o posudzovaní navrhovanej činnosti Tento návrh bol predmetom posudzovania v rámci zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z.z., ktoré bolo ukončené rozhodnutím č. ŽP/EIA/751/07-Ba zo dňa 16.03.2007, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať (pozri prílohu č.1a). V mesiaci august 2014 bolo podané Oznámenie o zmene činnosti pre „Halu DC7, Logistický park Senec – 2.etapa“. V mesiaci október 2014 bolo vyjadrením č. OU-SC-OSZP/2014/009260-Gu (pozri prílohu č.1b) konštatované, že zmena nebude mať podtstaný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, a preto nie je predmetom zisťovacieho konania. 2.) Mapa širších vzťahov

3.) Výpis z katastra nehnuteľností 4) Dokumentácia k zmene navrhovanej činnosti

Zmena navrhovanej činnosti je spracovaná z rozpracovanej technickej správy spracovanej v rámci projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie pre objekt stavby: „MA Schenker PLD DC7.2 Senec“, spracovanej fy IPE - Consult, s. r. o. (VII/2015).

VII. DÁTUM SPRACOVANIA

Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bolo vypracované v mesiaci júl 2015.

VIII. MENO, PRIEZVISKO, ADRESA, A PODPIS SPRACOVATEĽA OZNÁMENIA

Mgr.Milan Kminiak Bleduľová 66 841 08 Bratislava, 0915 737 912, [email protected]

IX. PODPIS OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEĽA

Ing. Anton Brath

„ma schenker pld hala dc7.2 senec“ - minv.sk · „ma schenker pld hala dc7.2 senec“...

Documents