Mapové podkladyalebo

Učíme sa pracovať s mapami

1. Časť

Čo je mapa – história kartografie

Mapové podklady

Mapaje zmenšený, generalizovaný,

konvenčný obraz Zeme... zobrazený v rovine matematicky definovanými vzťahmi (kartografickým zobrazením), ktorý ukazuje prostredníctvom metód kartografického znázorňovania polohu, stav a vzťahy prírodných, sociálno-ekonomických a technických objektov a javov.

(STN 730401)

Mapové podklady

Mapa :

- zmenšený (=zobrazený v mierke)- generalizovaný (=zovšeobecnený)- schématizovaný (=nakreslený podľa

určitej schémy – mapovými značkami)

obraz časti zemského (al. i.) povrchu

Mapové podklady

Rozdiel medzi mapou a plánom: Mapa je priemet

- trojrozmerného povrchu Zeme (t.j. z rot. elipsoidu do roviny)- mierky od 1: 5 - 10.000 - súradnicový systém globálny

Plán je zobrazenie - malej časti (rozmery 0,5 - 0,7 km) povrchu územia, považovaného za rovinu - mierky veľké - do 1: 2.000- v miestnom polohovom a výškovom systéme- aj nutný konštrukčný základ – merač. body, súrad. siete, popis

Mapové podklady

Kartografia – vedecký odbor, ktorý sa zaoberá zobrazovaním a štúdiom priestorového rozmiestnenia a vzájomných väzieb (vzťahov) javov prírody a spoločnosti využívaním grafických a modelových prostriedkov. K. sa zaoberá zhromažďovaním kartografických informácií, teóriou a praxou ich spracovania z hľadiska technológií, tvorby a vydávania máp.

Mapové podklady

Príbuzné vedné odbory:- geodézia – poskytuje časť informácií (geodetické merania) – podklady pre spracovanie máp rôznych druhov- topografia – zaoberá sa štúdiom tvaru, opisom, meraním a zobrazením zemského povrchu. Predmetom jej záujmu je zobrazenie reliéfu zemského povrchu, zobrazením polohy prírodných a antropogénnych objektov.

Mapové podklady

História kartografie- prvé „mapy“ - z paleolitu (pavlovská, meziříčska, kyjevská) 25.000 až 7.000 p.n.l.- m. Mezopotámie (2.400 p.n.l.), Babylonská m. (600 p.n.l.)- starogrécke m. – zem. súradnice, šesťdesiatinné delenie kruhu a jednotiek- tvar a rozmery Zeme (Aristoteles, Pytagoras, Eratosthénes)

Mapové podkladyErathosténes v r 200.p.n.l. určil na základe meraní v Alexandrii a Asuáne obvod Zeme:

- uhlová vzdialenosť 6, 5 st.- dĺžková vzdial. cca 720 km

Priama úmera :

Oz = (720/6,5) x 360 = 39. 877 km

Mapové podklady

Známi kartografi:

- Piri Reis – turecký námorný kapitán (1465 až 70 – 1554 až 5):mapa Európy, časti Ameriky, Antarktídy

- Gerhard Mercator - flámsky geograf (1512 – 1594):autor glóbusov, máp, dvoch dielov veľkého atlasuzobrazenie - UTM = priečne konformné valcové

Mapové podkladySlovensko sa objavuje na mapách ako súčasť vtedajšieho Uhorska Prvá podrobná mapa je Lazarová m. (1528), v mierke1: 1 093 000; možno na nej identifikovať celkom 300 zobrazených sídel a hradov

Ďalší známi kartografi:Samuel Mikovíni (1700 – 1750) – autor viac ako 100 máp

Ján Lipský (1766 – 1826) – prvá „vedecká“ mapa U.Ján Tomka Saský (1692 – 1762) – autor atlasu U.Johann Christoph Mueller (1673 – 1721) mapa U. (1709),

Morava (1716, Čechy (1720)

Mapové podklady

Historické štátne mapovania:

1. vojenské mapovanie (jozefínske) – (1763-1785)(neúplnosť, nedokonalosť, neskúsenosť)

2. vojenské mapovanie - (1807-1869(trigonometrická sieť I. –IV. rádu, mierka 1: 28 800, odvodené špeciálne mapy 1: 144 000, generálne mapy 1: 228 000 )

3. vojenské mapovanie – (1876 – 1884)(mierka 1: 25 000, špeciálky 1: 75 000, generálky 1: 200 000)

Mapové podklady

Mapy v ČSR - prevzaté R-U mapy (3.voj. map.), reambulované a upravované – viacfarebné,... - v r. 1923 – 1933 – dočasné čs. voj. mapovanie(mierky 1 : 10.000, 1 : 20.000)- prevzatie Křovákovho zobrazenia pre čs. mapy- definitívne čs. voj. mapovanie (1934 – 1938), prerušené vojnou, po nej sčasti pokračovalo

Mapové podklady

Mapy Geodetický prístup

Geografický prístup

Veľké mierky

1 : 500 – 1 : 5.000 do 1 : 200.000

Stred. mierky

1 : 10.000 – 1: 200.000

1 : 250.000 – 1: 000.000

Malé mierky menšie ako 1: 250.000

menšie ako 1 : 1.000.000