Krovn vkolske (ktsko, 1542-1548)Mria Stuartov sa narodila r. 1542 na zmku Linlithgow, v6 doch sa stva ktskou krovnou. Vtom ase jej otec Jakub V. umiera, 33 rokov (bol vesel, obleen za dedinana chodil na dedinsk slvnosti, skladal piesne abalady, mierumilovn; kr Henrich VIII. ho ntil do reformcie, no on bol vern katolckej cirkvi ktski achtici nezhody vyuili apsobili Jakubovi nepokoje avojny, s na Henrichovej strane; ke uchdzal oruku Mrie de Guise, vliste sa jej priznal, e ho trpi situcia, vdetstve bol sirota, teraz m mlo peaz, m podporu od Franczov a cirkvi; sou mal 2 synov ale zomreli; ktski barni ho vohnali do vojny sangliskom, potom ho zradili autiekli vojensk oddiely zostali bez veliteov avojaci utiekli - prehrali bitku aj prili oes). Zdcrinho narodenia sa nete, chcel syna, dedia. Zomiera.Stuartovi vldci mali vetci tragick konce. Barni alordi s proti krom, bojuj omoc, peniaze, s zvistliv, bojuj aj medzi sebou aspolu proti vldcovi. Medzi sebou bojuj zo iarlivosti oprvenstvo aak by si kr vynucoval poslunos, bojovali by proti nemu aj by ho zavradili. ktsko je chudobn kvli vojnm, ije tam mlo ud, je zaostal majetok sa alej hodnot poda pdy apotu oviec. Majetkom Jakuba s iba 10000 oviec, iadne vojsko ani stre, vetko o mal mu poiali alebo darovali spojenci ppe alebo Franczi. Vetci sa en iba za peniazmi. Franczi podporuj ktske vojsk, aby bojovali proti Anglicku; aby ich Anglicko oslabilo, vyvolvaj vktsku nepokoje avzbury. Henrich VIII. chce zasnbi svojho syna, dedia Eduarda sMriou, aby sa spojili ich rody aaby vldli celej VB amohli bojova osvetovldu.Henrich nedveroval Anglicku, e dodria dohodu, preto chceli, aby Mriu hne vydali Anglicku. Jej matka stm neshlasila. ktski vyjednvai boli podplaten anglickom amali dohodu, e vprpade, e Mria zomrie, vetka moc avlda nad krovstvom pripad Anglicku. Krovna neshlas preto, lebo Henrich dal popravi u svoje 2 eny anevhal by zabi aj Mriu, aby zskal ktsky trn. Henrich vysiela vojensk oddiely do ktska aby spustoili Edinburgh aalie mest, no matka sdcrou s bezpene prepraven na zmok vStirlingu atak sa Henrich mus uspokoji so zmluvou, vktorej sa hovor, e Mria bude vydan do Anglicka, ke bude ma 10 rokov-Katolci zvaovali, i by nebolo predsa len lepie Mriu vyda za franczskeho dedia ake Henrich zomrel, chceli od zmluvy ete viac odstpi. Anglick regent Somerset za neplnoletho kra Eduarda iadal, aby ju poslali do Anglicka (mala vtedy 5 rokov), kti odmietli atak sa zaala vojna ktsko bolo porazen.ktsko je spustoen amatka poslala Mriu do kltora na nedostupnom ostrove nikto ju nemohol njs. Franczi sa uchdzaj ojej ruku, pre dedia Dauphina, syna Henricha II. Zmluva sa uzatvor, Mria m 5 rokov apol ju do Franczska. Spolu sou cestuje aj jej nevlastn brat ajej spolonice 4 Mrie, ktor sa potom stan jej dvornmi dmami azloia prsahu, e sa nevydaj, km si Mria nevyberie manela, 3 znich sa od nej odvrtia ale jedna zostane sou a do jej smrti aj vo vyhnanstve.Mlados vo Franczsku (1548-1559)Vkadom meste, ktorm prechdza, ju oslavuj ceremonilmi. Jej ench m 4 apol roka, je bled, chorobn aplach.Franczsko vtedy zana uznva ducha ahumanizmus, prenik sem renesancia, robia sa poovaky, rytierske turnaje apresadzuje sa umenie. Museli pozna vetky druhy umenia. Vzdelanie pre achticov aj pre achtin. Mria mus tudova sasn aj klasick jazyky. Je nadan aj vjazykoch, pozii, tanci, speve, porte. Dobre sa uila, bola pobon, lskav, dobre vychovan, bsnici psali ojej krse.Svadbu chc urchli, pretoe Dauphin je stle chor, atak si chc zabezpei ktsku korunu. Zmluva hovor, e on sa stane spoluvldcom ktska avymhaj tie dokument, ktor by zabezpeil dedin prva aj na Anglicko arsko vprospech franczskeho kra, ak by Mria zomrela alebo by nemala dedia tto zmluva bola podpsan tajne. Jej prbuzn ju printili kjej prvmu podpisu tohto dokumentu. Mria m 15 aDaphin 14 rokov.Vroku 1558 je svadba. Vtom istom roku zomrie anglick krovn Mria ana trn nastupuje jej nevlastn sestra Albeta. Nie je tu jednotn nzor na to, i je Albeta prvnoplatn dedika trnu, pretoe Mria je zmanelstva Henrich VIII sKatarnou Aragnskou, nemala deti, predasne zomrela atak Anglicko priznalo dedistvo Albete, ktor je dcrou Henricha sAnnou Boleynovou, ktor si zobral za enu, ale potom vyhlsil manelstvo za neplatn aAlbetu prehlsil za avoboka. Franczi ako prvoplatn dediku anglickej koruny povauj Mriu Stuartov, pravnuku Henricha VII. Mria mala 2 monosti na vber bu prenecha korunu Albete alebo bojova proti nej, aby ju zvrhli ztrnu. No vybrala sa stredn cesta do znaku si pribrali anglick korunu avlistinch Mriu oslovovali ako anglick krovn, no nikto za u nebojoval anikto nevystupoval proti Albete, ani Henrich II. Tm, e si do erbu pridala krovsk korunu, urazila Albetu atm vetko pokazila astali sa znich nepriateky. Vroku 1559 sa konaj rytierske turnaje, kde kapitn ktskej stre zabodne kopiju do oka Henricha II. aten zomiera. Katarna Medicejsk si uvedomuje, e u nie je krovnou, lebo sa ou stala Mria Stuartov v17 rokoch.Krovn, vdova, apredsa krovn (1560-1561)S korunovan aFrantiek II. je stle chor predstiera, e je zdrav, atak sa nti do jazdy na koni atd., on iba podpisuje listiny ale vskutonosti za neho vldnu Mriini prbuzn zrodu Guise. ria sa chry, e F. m lepru akpe sa vkrvi det, aby sa uzdravil. Mria sa oho star, pretoe vie, e vaka nemu prila ktokmu astiu amoci. Zana povstanie. Vroku 1560 zomiera jej matka aktsko zanechva vhroznom stave nboensk rozpory, anglick vojsk... aten ist rok zomiera aj F., lebo mal vuchu hnisav vred. Mria prestva by franczskou krovnou, je iba ktskou. Dr sa 40 dov smtok poas ktorho mus by Mria zavret vtemnej miestnosti aneprijma iadne nvtevy iba novho kra ajeho prbuznch anos smtok vbielom. Najvernejie ju zobrazuje obraz zdoby smtku anapsala manelovi aj bse, vktorej ale neklame, e by ho milovala, iba e je opusten. Mria stratila moc aKatarna Medicejsk jej to d pocti, je ctiiadostiv, panovan ahlboko urazen preto, e ju Mria porovnvala skupeckm dievaom. Mria je hrd aodmieta by vkrajine t druh arozma nad kltorom, ale nakoniec si uvedom, e ju ete vbudcnosti akaj in monosti prichdzaj al pytai ojej ruku, m nrok na anglick trn ale teraz si svoje postavenie mus vydoby abojova za. ZFranczska sa jej nechcelo ods, pretoe si ho obbila ana ktsko sa ani nepamtala, tak hadala zmienky, aby svoju cestu odaovala. Vktsku vtedy vldli protestantsk lordi, jej nepriatelia abolo kopec intrg, aby bola Albeta krovn, chceli ju vyda za protestantskho grfa, dokonca aj jej nevlastn brat Jakub mal dvern vzah sAlbetou.Albeta je nabdan proti Mrii, ktski vyslanci u dohodli zmluvu sAnglickom, e uznaj Albetu za krovn, no ke listinu priniesli na podpis do Para Mrii, odmietla ho podpsa nechce sa dobrovone vzda svojho nroku na dedistvo. Dokm sa Mria nezriekne anglickho trnu, neme by Albeta skutonou krovnou. Albeta je protestantka aMria katolka akee je znan as obyvateov katolkov, predstavuje pre u Mria hrozbu. Mria poiadala oformlne vydanie safe conductu zo zdvorilosti, aby mohla cez Anglicko prejs do ktska, no Albeta zlomysene odmietla, dokia Mria nepodpe edinburgsk zmluvu. Mria hovor anglickho vyslancovi, e nepotrebuje povolenie na to, aby sa bezpene dostala domov, kee unikla zajatiu anglick kra pri ceste do Franczska. Ona chcela lskavos apriateskos. Vyslanec tvrd, e za vetko me Mria, ke pouvala anglick znak verbe, ale Mria sa obrnila tm, e otom rozhodoval Henrich II. ajej manel aod ich smrti nepouila anglick znak ani titul anglickej krovnej. Tvrd, e m na znak prvo, pretoe pochdza zo starej lnie m prvo na anglick korunu. Obe s hrd aani jedna sa nechce zriec svojich prv apreto sa nikdy na niom nedohodn. Mria ostro vyhlsila, e napriek tomu odchdza do ktska adfa, e nebude musie prejs Anglickom aak by sa tak stalo, tak si sou me Albeta urobi, o chce aradej nech ju zabije, ako by mala by iv. Je hrd aradej zomrie, ako by sa mala podmani. Vyslanec dal vedie sprvu do Londna aAlbeta sa rozhodla vyda Mrii pas, ale priiel o2 dni neskorie, Mria sa u vydala na nebezpen cestu radej ako na bezpen za cenu ponenia, atak Albeta premekala prleitos predchdza konfliktom.Ke Mria odchdza, ide sou aj ceremonilny sprievod, achtici jej subuj vernos naveky, no len o odde, u si na u nespomen abud sli inmu vldcovi. Jedin za ou primne smtia bsnici, pretoe vedia, e sou odde vetko dobr anastan ak asy. Ke lode vyplavuj zprstavu, jedna lo sa potop, o je zlm znamenm. Ke vyplvali, Mria na palube plakala acel as sa pozerala za Franczskom, ani spa nechcela s, tak jej urobili lko na palube aprikzala kormidelnkovi, e a sa rozvidn abude op vidie obrysy Franczska, aby ju zobudil atak sa za nm zasa dvala alila stm, e u ho nikdy neuvid.Nvrat do ktska (august 1561)Po prchode do ktska ju nikto neak na privtanie. Vo vyrabovanom avyplenom meste nie je jedin dom, kde by ju mohli dstojne prija, preto mus prenocova vdome obyajnho kupca. Ke ostane sama, rozplae sa pohlcuje ju nesmelos, zl predtucha astrach zbudcnosti. Na druh de prde regent, jej nevlastn brat Jakub Stuart (grf Muray) sdruinou, Anglicko zadralo lo skomi, apreto musia od obyvateov zohna kone. Mria sa hanb ukza sa pred umi stakm poniujcim sprievodom, preto sa rozhodne s do Hollyroodskeho zmku pred Edinburghom. Aj tam na u ak chudoba, iadne privtanie. Obyvatelia Edinburghu ju prdu privta, pred zmok naskladaj drevo azaplia ohe, pod oknami hraj hudbu aspievaj. Mria je knim priatesk am rados.Najvy achtic vktsku tvrdil, e Mria prinesie iba tragdiu. ktsko vtedy bolo zdevastovan, achta skorumpovan, vea klanov, boj medzi katolkmi aprotestantmi, nepriatestvo sAnglickom... Do ktska prenikla reformcia, stle viac aviac ud sa stva protestantmi spolu so achtou vetci Mrii radia, aby prestpila na protestantsk vieru, ale ona odmieta, pretoe chce zosta vern viere svojich predkov. Mria chce zabrni reformcii. Jej brat Jakub Stuart je najvplyvnej mu vktsku aje poveren stara sa ottne zleitosti, je protestant apre nich je katolicizmus satanovo nboenstvo konflikt medzi Mriou aJakubom. Jakub m spolonho otca sMriou Jakuba V. ale je nemanelskm synom, ktorho mal senou zo achtickej rodiny, bol by si ju zobral, ale aby si upevnil moc, musel si zobra franczsku princezn Mriinu matku. Ppe ho sce uznal za krovskho syna, ale dedin prvo na korunu nem. Je odhodlan vldnu am na to vetky predpoklady, je politicky nadan. Je si vedom toho, e sa nikdy neme sta krom, preto sa sna o najlepie vldnu ako regent. Zdedil vea peaz avea peaz erp zrznych zdrojov adarov, aj Albeta ho podporuje. Mria neti po jeho priatestve ale znutnosti ho prijma medzi seba asna sa mu da to, po om ti po moci aje vemi spoahliv, udruje vzahy slordmi, sAlbetou... Je najbohatm anajmocnejm muom vkrajine. Mrii je vekm prnosom, ke stoj na jej strane, no ak by nestl za ou, bol by to problm. Jakub sa sna udra Mriu pri moci, pretoe predsa maj spolon krv anikto in by mu nedal tak moc vldnu. Vie, e skuton moc m on.Maitland zLeithigtonu, druh najvplyvnej mu vkrajine, ako diplomata ho nezaujma moc, ale rd pch do vetkho prsty aah za nitky. Ide mu oosobn astie. Mrii je oddan, ale ak by sa situcia stala nepriaznivou, odvrtil by sa od nej. Zoberie si za enu jednu zMri.John Knox edinburgsk kazate Mriu nenvid aje proti nej. Je zstupca kalvinizmu o je najvy stupe protestantizmu, ktor je despotick afarr vldne ako panovnk. Albeta ho politicky vyuva proti Mrii, ale sama ho nenvid. Pvodne to bol bezvznamn katolcky kaz, ktorho uitea dala matka Mrie upli za iva ako kacra. Johna potom zajali Franczi ake sa dostal na slobodu, dostal sa ku Kalvnovi aril reformciu. Je krut, iba svoje presvedenie povauje za sprvne, pomstychtiv, nenvistn, nboensk fanatik. Ke zomrie Mriin manel aj jej matka, te sa. Mria povol slobodu vo viere austpi Knoxovi zkon proti verejnm omiam. Ke sa vkaplnke vjej dome m kona oma, vtrhne tam fanatick ud, lord Moray to zastav. Mria sa cti urazen prejavuje hnev, pretoe je sebavedom ahrd. Knox sa sou stretne, Mria chce mier anajprv je zdvoril, ale on nie je. Mria mu vyta jeho knihu, vktorej pe, e eny nemaj prvo na krovsk hodnos. Knox tvrd, e udia maj prvo sa postavi krovi na odpor. Katolcku cirkev nazve pobehlicou. Zist, e Mria je nestupiv aMria si uvedomuje hranice svojej moci apo jeho odchode sa rozplae kvli svojej bezmocnosti. Kame sa dva do pohybu (1561-1563)Mria je vktsku u 3 roky anakoniec si zskala lsku aobdiv udu aj lordov. Je ctiiadostiv ktska koruna jej nesta, ti po moci chce kraova ete inm krajinm abez mihnutia oka by ktsko vymenila za in krovstvo. Muray aMaitland vldnu aona reprezentuje krajinu. Len ke sa siahne na jej hrdos je vek, inokedy je ahostajn. Albeta sce zabraovala prchodu Mrie do ktska, no ke u sa do ktska dostala, nebojovala proti nej, ale chcela vetko riei zmluvami adohovoreniami, lebo nemala rada vojnu aboje. Muray ju priiel prosi, aby sa sMriou spriatelili, ony dve si zaali spolu psa listy, vktorch si prejavovali nklonnos alsku, nazvali sa sestrami, no ani jedna nechcela ustpi od svojho prva aedinbursk zmluva sa stle nepodpsala.Mria sa obas vracia do Franczska, pretoe sa cti ako cudzinka anie ako doma, potom si na zmku zariadi rytiersky dvor vo franczskom tle akonaj sa tam fr. Udalosti ahovor sa po fr. Konaj sa tam zbavy amakarn bly, John Knox sa nad tm pohoruje, e radej sa zabvaj, ako by mali pova atudova slovo boie. Je to jedin miesto, kde sa nemus pretvarova ame by sama sebou aneviazan. Nevie sa dobre ovlda aflirtuje smumi aona vnich vzbudzuje vniv tbu. Mria sa pila franczskemu achticovi, ktor sa ale musel vrti do FR za enou atak ho potom vystriedal bsnik Chastelard. Mria to neberie vne anevinne snm flirtuje, ale Chastelard si to zle vysvetl aprekro hranice schov sa unej vsplni, prvkrt sa to zaml ale odhodl sa na to aj druhkrt, kedy Mria vykrkne aprde tam jej brat Muray, dajne mu kzala zabi ho, ale Muray to neurob, lebo by si pokvrnil svoje meno aes. Chastelard je odsden na popravu, Mria si mus dva pozor na znmky scitu, pretoe by to znej robilo spoluvinnka. Jej bezstarostnos auvanie si ivota prinieslo len neastie, mus reprezentova krajinu. Politika na u nalieha, aby sa zasa vydala.Vek politick sobny trh (1563-1565)Vetci sa uchdzaj oAlbetu aMriu, musia si vybra i Anglicko alebo ktsko, i katolicizmu alebo protestantizmus. Oni dve s povahovo avzdelanostne vemi podobn, hlavnm protikladom medzi nimi je to, e Albeta mala ak ivot od narodenia, vetko musela postupne vybojova sama; Mria bude ma ak ivot a na konci, ke bola krovnou odmalika, je teraz ahkomysen, sebaist atrfal. Albeta je realistka, vldne pre svoju krajinu anie pre seba ako Mria, je nedveriv anerozhodn. Mria je ensk dleitejia je pre u lska ako krajina. Albeta, panensk krovn, mala zrejme nejak telesn chybu, nemala deti, mala premenliv povahu, neist. Bola hrka, intrignka, ale vo svojej podstate bola dobrotiv anemala rada nsilie. Vnich s vidie aj protiklady doby: Albeta prostestantizmus = nov doba; Mria katolicizmus = stredovek rytiersky svet. Mria sa zaujmala iba oseba, nemala zujem obohacova ktsko. Albeta obetovala aj svoje astie pre krajinu avo svojich rozhodnutiach sa radila so svojimi radcami, podporovala vetko nov. Nikdy sa proti sebe otvorene nepostavili, stle sa klamali aintrigovali. Mrii je jedno, koho si vezme, hlavne aby postpila vyie nad Albetu. Vber nech na Moraya, ktor ju chce vyda tak, aby odila azbavili sa jej atm mohli vldnu vktsku. Albeta presvieda Mriu, aby si zobrala niekoho zo ktska. Mria jej vliste nazna, e so zoberie toho mua, ktorho jej ona povol, ak ju uzn nasledovnkou. Nahovraky sa preahuj na 2 roky aMria iada Albetu, aby vyslovila meno toho, koho jej vybrala Robert Dudley (bezvznamn anglick achtic, sktorm sa Albeta eroticky zabvala anajprv rozmala, e by si ho aj zobrala, potom nali zavraden jeho enu). Mria si cti urazen, ale predstiera prvetivos apredstiera zujem. Diplomat Melville bol vLondne za Albetou at chcela pou, e je krajia alepia ako Mria. Al predstierala lsku kM, ale Melville vedel, e je pokryteck. Povila Roberta na grfa zLeicestru. Ke mu dvala na hlavu korunu, pohladila mu vlasy Melville to videl. Melville sa m stretn sDonom Carlosom ohadom vydaja atie sHenrym Darnleyom, ktor je zrodu tudorovcov am krovsk krv M ho m ako rezervu. Al vie, e maj zujem oDarnleya, jemu aj jeho otcovi povolia vstup do ktska (boli vyhosten). Druh manelstvo (1565)M m 23 rokov azabi sa do Darnleyho. Je pekn, 19 rokov, m zmysel pre umenie alov, no nie je vemi mdry. Je aj skatolkmi aj sprotestantmi dva pozor, aby nebol podozriv. M dvernk Rizzio vie jedin oich vzahu apodporuje ho, pretoe Darnley je katolk = nadvlda katolicizmu vktsku. M pe ppeovi odipunz, pretoe je zo tvrtho kolena sDarnleyom prbuzn. Zrejme medzi nimi vznikne nejak zvzok, tajn manelstvo. Nikto otom nevie, ale Muray si vimne ich vzah aneshlas snm, pretoe by nemal moc anadvldu by mal katolicizmus. Odde od dvora.Aj grf Maitland tie odporuje. Anglick vyslanec informuje Albetu oDarnleyovi, jeho matku d zavrie do Toweru, jemu prikazuje aby sa vrtil do Anglicka ajeho otcovi sa vyhra, e mu zoberie majetok. Naoko sa vyhra vojnou, nakoniec vyjednva pe M, e ak si zoberie za manela Leicestera, uzn ju alou nasledovnkou na anglick trn. M to ale u nezaujma, najdleitejia je pre u teraz lska. Na Al nmietky jej odpoved, e predsa odmietla vetkch uchdzaov azobrala si mua poda jej elania anglickho achtica. Vyhlsia ho za vojvodcu zRossu amaj ho oslovova ktskym krom. Kon sa svadba, M m obleen smton aty zpohrebu svojho manela, aby dala najavo, e naho nezabudla avydva sa pre svoju krajinu.Albeta im chce spravi neprjemnosti, podplca lordov aby prilo kpovstaniu. Moray sa postav na elo povstania, M ho pozva ksebe, aby sa ospravedlnil, ale on zhrdosti odmieta poslunos atak ho na verejnosti daj do kliatby.Albeta je nerozhodn abojazliv, dlho odklad svoje rozhodnutia. M kon unhlene archlo, smuom vyrazia na ele vojska proti povstalcom aporazia ich, prenasleduj Moraya. Albeta posiela pean zsielku lordom, ale dostane sa do rk nepriatea grfa Moraya, atak vysvitne Albetina vina. Navye mus sMorayom zahra divadlo, aby vetkch presvedili, e ona stm ni nemala ae jedin vinn je Moray. Stane sa to pred franczskym vyslancom, ktor ich prekukne. Osudn noc na Holyroode 9. Marec 1566M je mu plne oddan azaha ho darmi Darnley sa stane rozmaznanm, arogantnm, bezoivm, M povauje za poddan achce vldnu. M nm zane opovrhova, prestan ho pozva krade, neme pouva krovsk insgnie, odteraz ho nevolaj kr ale iba manel krovnej, prestvaj si ho vi. Zaal ju aj telesne odpudzova. M je tehotn, vyhovra sa aon je ponen. Vetci sa zneho smej apohdaj nm.M sa nem komu dverova ana koho sa spoahn, pretoe kvli Darnleymu zvarhla Moraya aMaitlanda anem jej kto radi. Prde David Rizzio. M zmysel pre umenie azpisra rchlo postupuje na krovskho poradcu, rozhoduje odleitch veciach aj politickch aje jej priateom. Lorda Bothwella menuje za vekoadmirla bojoval proti protestantom. Vyhnanci vrtane Moraya sa chc vrti do Anglicka. M m dvern vzah sRizziom apredpoklad sa, e robia plny proti reformcii ana vine je on, chyst sa sprisahanie. achtici plnuj zabi Rizzia achc na elo povstania Darnleyho, tak mu nahovoria, e krovn mu je snm nevern atak shlas so vzburou proti svojej ene. Nie je pravdepodobn, e by spolu mali intmny vzah, pretoe sa knemu na verejnosti sprvala priatesky ani neskrvala. Op za to me jej neopatrnos. Syna, ktorho teraz ak, niektor vyhlasovali za avoboka, ale samy achtici vedeli, e to je lo, pretoe ho uznali za krovskho syna ateda jedinm ich zmerom bolo vyprovokova Darnleya. Vzbrenci podpsali sDarnleyom zmluvu osnahe zbavi M moci. Zmerom bolo spolu sRizziom zabi aj M. Darnley chce, aby Rizzia zabili vM komnate pred ou 9. Marca. M oniom nevie, Rizzia niekto varoval, ale nebral to vne, pretoe Darnley ho pozval vtedy na volejbal aboli predtm dobrmi priatemi (vaka nemu sa stal krom). Veer veerali veda jej splne, priiel D, sadol si apobozkal ju, potom vstpil lord Ruthven so zbraou. D bol zbabel apresviedal M, e on oniom nevie. Potom prdu ostatn vzbrenci, zatarasia cestu, Rizzia vyvle zizby, ten kri opomoc adr sa M. Jeden chce zastreli M, ale niekto ju odstr nabok. Pvodne chceli Rizzia len zatkn ana druh de popravi, ale nechali sa unies besnotou adobodali ho avyhodili na dvor. M vyjadrila svoj odpor voi D, nazvala ho zradcom, vyhrala sa mu. D si myslel, e teraz ju porazil azska nad ou moc. Cel zmok je stren tak jej ochrancovia musia vyskoi oknom, id za starostom, ten vyhlsi poplach aobyvatelia mesta id kzmku. D vystpi aupokoj ud, e sa ni nestalo, e zabili len pina. Zraden zradcovia (marec jn 1566)VM sa prebdza cel jej sila, je vzajat vo vlastnej izbe, plnuje pomstu, bude sa pretvarova. Potrebuje, aby zradil sprisahancov niekto znich anajslab lnok je D. Vymysl si prodn bolesti, aby po sluobnctve poslala sprvu Bothwellovi aHuntleymu na pripravovan tek. D vystavila morlnej zodpovednosti. D vid, e M je pokorn, nen autrpen atak uver svojmu vazstvu atomu, e ju zskal sp. M si ho podman aD je ochotn urobi pre u vetko povie jej men sprisahancov, privol na tek... Moray sa vrti do Edinburghu, kde mal by vyhlsen za zradcu ale M sa pretvaruje. Moray d prkaz, aby prestali stri M aaby jej vrtili moc aiada M, aby na vetko zabudla, ona shlas. Sprisahanci odmietaj, pretoe im to je podozriv. Chc psomn shlas, e vyviaznu beztrestne, ona ho nechce da ale sDarnleyom ich presved, e no. On ich vnoci zabav aM zatia uteie, spolu utekaj, natrafia na erstv hrob Rizzia. Ute na zmok Dunbar azha ud do vojska proti povstalcom. Niektor znich prdu prosi omilos, in utekaj zkrajiny, rovnako ako aj John Knox, ktor vradu schvaoval. Zvypotavosti sa M nikomu nepomst, nad vetkm primri oi, Darnley na edinburskom nmest prednesie svoju nevinu na sprisahan (verejn potupa) avrtia sa. Rizziovi daj postavi hrobku na cintorne ana jeho miesto nastpi jeho brat.M porod syna aslvnostne pred D vyhlasuje, e je to jeho syn (D roziroval klebetu, e jeho syn to nie je), M mu vyta, e D zniil ich manelstvo ae mu nikdy nezabudne. Posol Melville ide do Londna oznmi Albete, e sa M narodil syn, t sa ztoho nervovo zrti aje ztoho neastn, pretoe ona sama by tila by matkou, ale nikdy nebude. Sbi, e bude jeho kmotrou aak sa bude da prde aj na krst.Hrozn zpletka (jl Vianoce 1566)D sa jej hnus, chce sa ho zbavi. Dostane list, vktorom sa D podpsal na shlas svradou Rizzia. Chce rozvod, ale to by nebolo dobr rieenie, pretoe by jej syna vyhlsili za avoboka. M mu navrhne, aby sa navonok tvrili ako astn manelia avskrom by bol kad zvl, navrhla mu, aby si naiel in enu, ale on chce iba ju. M zane cestova, aby sa mu vyhla. Jedin lovek, na ktorho sa me M spoahn, je Bothwell. Je to bojovnk, je primn, snikm sa nespoluje, rob si to o chce. Je nsilnk ale je kultivovan amdry, vetky eny ho chc. Jeden druhmu sa nikdy fyzicky nepili, neskorie sa stane M poradcom, vetci sa ho boja anenvidia ho, ale M prospieva, ned sa nikm podplati. D u nem iadnu moc, vetci nm pohdaj aneprejavuj mu es, cti sa ublen achyst sa ods zo ktska. M sa zahne, ale bol to falon poplach, D neodiiel, vrtil sa na zmok aM si ho zasa podmanila, dokonca ho pustila do svojej splne atak si ho zasa zskala. Pred franczskym vyslancom alordi M chce, aby sa D priznal, e ona za jeho odchod neme. D sa prizn. Urazen odde. Volaj ho nasp na synom krst, prde do zmku, ale nikomu sa neuke, trucuje vo svojej komnate. M sa rozhodne, e odpust sprisahancom avyhnancom o s D hlavn nepriatelia, pretoe ich zradil. D cti nebezpeenstvo. M je zrazu neastn, sauje sa na bolesti vboku aasto plae. Tragdia jednej vne (1566-1567)M cti vniv lsku kBothwellovi. Zachovali sa ich bostn listy, ktor potom predloili parlamentu aAlbeta ich rozposielala po celej krajine. Nie s zachovan originly, pretoe ich jej syn Jakub I. splil, ale zachovan kpie s zrejme prav. Obsahuj listy absne vo francztine. Boli uloen vskrinke ahovor sa im kazetov listy. Zjej bsn je jasn, e Bothwell ju znsilnil. M mu vybrala enu zurodzenho rodu, mali svadbu. Nezvzne snm koketovala adverovala mu. Ke ju prepadol, najprv ctila stran hnev, ale ten sa premenil na iadostivos, jej hrdos sa zmenila na pokoru, poddala sa mu. Po svojich dvoch maneloch konene spoznala pravho chlapa. Je preho ochotn vetko obetova, vzda sa svojej cti, hrdosti, bohatstva, krovstva, priateov... Poas toho obdobia prekonva svoje sily, m vea energie, vnoci nespva, pretvaruje sa, nikto nerozpozn ich vzah. Potom jej vypovedaj nervy, plae achce zomrie. Raz ke Bothwell ochorie, ide ho na koni pozrie ake sa vracia sp, vypovedaj jej sily, zamdlie, dostane horku azane sa uzdravova, a ke je Bothwellovi lepie. Uvedomia si, e obaja s cudzolonci (M podpsala prednedvnom edikt, e cudzolostvo je trestan smrou. Je pre neho ochotn trpie. Boj sa, e ho strat. Uvedom si, e ju nemiluje ae mu je ahostajn tak isto ako vetky predtm aviac je naklonen svojej ene. Ona ho ponene pros aobre, aby ju miloval, porovnva samu seba sjeho enou avychvauje sa. Jedin, preo by bol Bothwell ochotn by sM je krovsk koruna. Ale na to, aby sa stal krom, mus sa odstrni D. B vie, e mu to schvauje M aj lordi, atak M, B, Moray aMaitland vymaj, ako sa ho zbavi. Rozvod M nechce, pretoe by tm bol jej syn vnevhode. Lordi, ktorch D zradil, si tie elaj jeho smr. B to nakoniec mus urobi sm aponha sa. Vetko naplnuje, ale D akoby nieo vyctil vyhba sa Edinburghu, stle je vGlasgowe uotca avase, ke ho chce B zabi, m ovie kiahne. Potrebuje ho vlka do Edinburghu ajedin lovek, kto to doke, je M. Tak sa M vyd do Glasgowa akoe navtvi chorho apresvedi ho, aby priiel do Edinburghu.Cesta kvrade (22. Janur 9. Februr 1567)Jej listy potvrdzuj, e sD sa nemali radi ake jeden sprisahanec iadal oshlas svradou, M odmietla da shlas, ale ni nepodnikla proti vrade, ani D nevarovala achcela ho aj tak dovies do Edinburghu, poda oho vieme, e ovrade vedela achcela, aby to vyzeralo, e stm nem ni spolon. M to nechce urobi, ale cti sa podriaden B apln jeho rozkaz, nerob to zvlastnej vle. Lennoxov (otec D) posol povauje za podozriv, e M ide navtvi D, aj D je knej nedveriv, ale nakoniec si ho op zska. Vnoci pe list B, pretoe sa potrebuje niekomu zveri, a ju svedomie, m neusporiadan zmten mylienky, nevie vyjadri sprvne to, o si naozaj mysl. Pe mu, ako sa D poteil jej prchodu, ako vemi je ztoho astn apros oto, aby mu odpustila vetko zl achce iba to, aby spolu zasa ili ako mu so enou. Ona sa hanb za to, e ho oklamala ahnus sa jej bohos toho, o rob. On ju zane uteova achce ju urobi astnou, ona ho m zradi. Scit snm atvrd, e inak by ni tak neurobila, e to rob iba pre B, ktor ju nti, aby sa pretvarovala azradila. Mus to urobi proti svojej vli, pretoe ho nechce strati azrove nechce, aby ou pohdal pre to, o rob, tak mu vliste pripomna, e to rob iba pre neho azasli si za to jeho lsku. Chce pre neho aspo miernejiu smr liekmi. D sa teraz cti astn, vesel asebavedom, je kM nen arozhodne sa s sou do Edinburghu. B ho ned dovies do Hollyroodu pre monos nkazy anech ho ubytova vosamelom dome. M sa oneho okato star, aby to vetci videli. Moray nieo tu atak vde vrady sa rozli so sestrou stm, e ide za chorou manelkou. Veer ide M do Holyroodu na svadbu (aj B tam je), znej ide navtvi ete D, o11 odde avrti sa do Holyroodu; odruhej vnoci vylet dom skrom do vzduchu aB aj M spia, akoe oniom nevedeli.Februr a aprl 1567M sa po zloine nie je schopn pretvarova, aby na u nepadla obaloba neurob ni, iba zmeravie, atm sa prezrad. Ostane plne pasvna aahostajn, el si smr. Po vykonan zloinu zvne lovek vyerp vetky duevn sily atotlne sa zrti. Na druh de ahostajne posiela listy, e zloin bol poda vetkho namieren proti nej amala len astie, e predtm odila na svadbu apodpisuje sa pod to, e nevie, kto je zodpovedn za zloin. Obyvatelia tomu ale neveria, pretoe ju jasne videli odchdza. Mesto je tie ahostajn, nikto otom nehovor, ni sa nevyetruje, nevydvaj sa iadne sprvy aprotokoly. B sa spohrebom ponha m neprstojn pohreb, vnoci ho narchlo pochovaj. Po pohrebe sa aspo tvria, e zaali vyetrovanie. Za oznaenie pchateov vypsali odmenu, ale vetci obyvatelia vedeli, e ak by prehovorili, tak by ich zabili. Vnoci sa ale vmeste apri zmky objavili plagty smenami pchateov: hlavne Bothwell aBalfour.M sa sama prezradila tm, e vyetrovanm poverila Bothwella, almi obalovanmi boli jej dvaja sluhovia, ktorch by za inch okolnost mala odovzda sdu, ale ona ich prepustila anechala prepaova cez hranice, nedrala 40 dov smtok vo svojej komnate ako uprvho manela, ale po tdni odila na zmok lorda Setona anechala ksebe pozva B, ktorho vetci oznauj ako krovraha. Aby nepadlo na u podozrenie, mala by sa snm menej stka, ale rob prav opak.ktsko je kzloinu ahostajn, ale vetky eurpske krovstv s tm pohoren ahlavne tm, e M je tak ahostajn avbec sa nepoka oisti sa verejne od viny. Jedin, kto chpe jej situciu je Albeta, pretoe si prela tm istm sLeicesterom, pretoe im prekala jeho manelka tak ju dali zavradi aoistila smeno tm, e sa za Leicestera nevydala, atak stratil zloin pre ud vznam. Albeta jej pe primn list, vktorom jej rad, aby niekoho obvinila zvrady, pretoe takto vina pad na u. Ale M je stle poddan B ahluch kvetkm radm. Po nespenom ptran sa ozve Lennox (otec D), aby obalovali aspo tch, ktor s obvinen na plagtoch. M sa ztoho vykrca ale nakoniec Lennox vyberie tch, ktorch on povauje za zloincov medzi nimi B, Balfour aal sluhovia, ktorch u poslali pre aby nevypovedali. Lennox spolupracuje sAlbetou. Aj Katarna Medicejsk odkazuje M, e Franczsko nebude snimi spolupracova, ak niekoho neobaluj. Tak je M nten vyhlsi verejn sdny proces aB je predvolan. B nech vyzbroji svojich muov avetkch zastrauje tm, e ak zist, kto vylepuje po meste plagty, nech ich zabi. Lennox ozastraovan povie Albete aona pe list M, e sa dozvedela ozastraovan apros ju, aby sd preloili na neskorie. Posla slistom zadr B, ktor si list preta aM ho ned. Moray ako vdy pred vnymi udalosami odchdza zkrajiny anetaj sa tm, e odchdza skutone pre tto politick komdiu. B ide na sd, spolu snm niekoko tisc ozbrojench muov, Lennox mal povolench iba 6 ud, poslal obalobu po svojom sluhovi. Podplaten sd vyhlsil, e je B osloboden od zloinu, pretoe obaloba ani nebola vydan. Tak triumflne odchdza.B sa teraz doaduje odmeny. Lordov si dva na svoju stranu opije ich ad im podpsa dokument, vktorom sa zavzuj, e ho bud chrni aodporuia ho ako manela M. Vynti si, aby mu darovali hrad aM mu preuke najvyiu es aby pred snemom niesol krovsk klenoty. Lordi naliehaj na M, aby si ho vzala, atak je svadba.Cesta bez vchodiska (aprl a jn 1567)Autor porovnva Shakespearove dielo Macbeth sprbehom Mrie Stuartovej adochdza knzoru, e Shakespear mohol nevedome erpa nmet zjej ivota.M je stle pasvna, vyhba sa uom am potrebu nieo kona, aby unikla pred svojimi mylienkami. Ak by M odloila svadbu na neskorie, tak by to nemuselo by tak prenhlen anepochopiten, ale ona si ho musela zobra o najskorej, pretoe bola tehotn achcela ochrni svoju es aj es dieaa, tak museli by o najskr manelia, aby bolo diea manelsk. Ale prve toto nhlenie znej rob podozriv ako spoluvinnka. Preto musia vymyslie nieo, aby ospravedlnili svadbu. Jedin, o sa dalo vyui bolo, e ak mu enu znsilnil, musel si ju potom zobra za enu. To vymyslel B abol odhodlan prehlsi sa za nsilnka, ak ho to posunie bliie ku korune. Mria vie, e tm nikoho neoklam, no privol aje ochotn sa necha dobrovone znsilni. Chce vidie svojho syna, ale jeho opatrovnk je voi M nedveriv ame ho navtvi iba za prtomnosti inch ien. Bothwell potom prepadne M azajme ju (akoe ju znsiln), zatia sa vybav jeho rozvod so enou (pred protestantmi e cudzoloil so slkou, pred katolkmi e je so enou prbuzn) apotom si mus zobra M, aby jej ako nsilnk vrtil es. Lordi sa postavia proti B achc prekazi svadbu. Chc ju pred B akoe ochrni atak je M nakoniec nten nsilnka obhajova aoisova ho. Vetci sa ju snaia varova, ale ned si poveda ak sa vyd za B, strat priatestvo Franczska. Vetci sa nechaj podplca, aby sa postavili na jej stranu apovolili sob, dokonca protestantsk pastor iada, aby sa verejne pokorila aaby bol vykonan aj protestantsk (kacrsky) svadobn obrad tm si znepriatelila vetky katolcke nrody vEurpy aj ppea. Ich svadba sa kon potajomky vnoci, skoro vetci hostia odmietli pozvanie. Hne po svadbe sa manelia nezhodn apouj M, ako kri aplae, e chce zomrie. B svoj rozvod so enou berie ako neplatn aspva sou namiesto M. Na verejnosti knej predstiera lsku. Vetok ud je knim nem, na ich pozvania alisty nikto nereaguje. B cti, e sa oskoro zane bojova, preto zane zha vojakov aM predva vetko o sa d, aby zohnala peniaze aj kmotrovsk dar od Albety zlat krstitenicu. Oddu do pevnosti. To vyuij lordi azmocnia sa Edinburghu, potom id do pevnosti, kde B vysko von oknom auteie aM nech samu. Lordi ju chc prehovori, aby upustila od B, ale ona sa prezleie za mua aodde za nm. Aj oddan Maitland sa od nej odvrti aprid sa klordom, pretoe stratila moc. VDunbare B sklad vojsko atiahne na Edinburgh.Vojsk sa stretn pri Edinburghu aM nepriatelia maj zstavu, ktorou vyjadruj, e id pomsti Darnleyho (ktorho predtm zradili). Ani jednmu zvojsk sa nechcelo bojova, franczsky vyslanec du Croc im robil vyjednvaa, obe vojsk sa utborili na svojej strane. Nedohodli sa, mal sa zaa boj, ale vojakom sa nechcelo bojova. Lordi vyslali jazdcov, aby M odrezali stup, potom si M nechala zavola velitea jazdcov, ktor sa jej poklonil aiadal ju, aby opustila Bothwella apotom ho nechaj ods. M stm shlas, B ju naposledy objme aako odde, zane sa ud M posmieva avemi ju ponia, kriia na u, e ju maj da upli. M sa vzrivosti vyhrouje, e ich d popravi. Printia ju s okolo miesta vrady aa ju dos ponia, vyjednvaj sou chc aby opustila B. Maitland ju chce oklama, e Bothwell ju podvdzal vde svadby smanelkou ae ju bral iba ako konkubnu, ona tomu neverila ahystericky plakala. Lordi sa rozhodli ju zavies do zmku, ktor je neprstupn na ostrove uprostred jazera tak bude odrezan od sveta.Zosadenie ztrnu (leto 1567)Nebolo mon ju zosadi ztrnu akorunu prenecha jej synovi, museli by ju najprv zabi. Pre ktsko bola ako krovn neprijaten, pretoe vetko spsobila svojou ahkomysenosou. Stle sa zastva B. Albeta sa pridala na stranu M, nie preto e by sou shlasila, ale na stranu krovnej. Vliste jej vysvetuje, e stavia sa na jej stranu abude ju chrni, ale dva jej za vinu vetko, o urobila ao ktomu viedlo. Sub dodrala, postav sa proti lordom, ktorm sa vyhrouje vojensky zatoi ape im list, e nemaj prvo sa postavi proti svojej vladrke. Lordi jej odporuj, pretoe chc, aby sa krom stal jej ron syn to znamen, e by do jeho dospelosti za neho rozhodovali mali by moc. Neboli by sa postavili proti Albete, keby nemali eso vrukve Bothwellov spojenec sa postavil teraz na stranu lordov aoznmil im, e B poslal do zmku sluhu po strieborn kazetu sdleitmi listinami. Lordi sluhu muili adostali kazetu boli tam dokumenty, ktor usvedovali lordov zo spoluviny na vrade atie dokumenty, ktor dvali vinu M. Po otvoren kazety posielaj listiny ainformuj Moraya. Teraz maj dkaz, e M je spolupchatekou vrady amu to vyui bu na to, aby ju printili preda korunu svojmu synovi, alebo ju verejne obvini zcudzolostva azo spoluviny na vrade. John Knox sa podujme na obrtenie verejnej mienky proti M. Vkostole ju obviuje aiada jej popravu postupne sa zlos ri do ulc. Chc ju verejne obalova za poruovanie zkonov. Aby ju verejne neobalovali, pol jej na podpis 3 listiny e sa vzdva koruny, e ju prenechva svojmu synovi ae shlas stm, e sa regentom stane Moray alebo in zlordov. Melvil ju presvieda, aby podpsala, opisuje jej, e jej listy potom verejne pretaj abude ponen. Potom M shlas, podpe, ale napriek tomu lordi jej listy verejne pretaj avade ich ria aM sa stle cti ako krovn. Korunuj syna za Jakuba VI. Moray ide za M, ona ho objme aak od neho priatestvo, ale on je chladn avyta jej. Na druh de jej d ndej na zachovanie cti atak ho M pros, aby sa stal regentom nech sa vetkmi prehovra, preto sem priiel aurobil to. Potom o je vymenovan regentom, urob vetko preto, aby M zostala uvznen natrvalo, nech preta verejne vetky jej listy, d ju pred sd, kde je odsden zvrady kra...Rozlka so slobodou (leto 1567 leto 1568)Problmom je, e M ak Bothwellovo diea ke sa narod, zist sa, e otehotnela bu ete za ivota jej manela alebo vase smtku. Ale odieati nie s znme iadne presn info, iba dohady. Vzajat sou nakladali vemi dobre, mala sluobnctvo, mohla sa pohybova po zmku achodi na lov.B prenasledovali po pevnine aj po mori, najprv Morayovi utiekol na more ale potom ho dostala Dnska lo najprv ho nepoznali, ale potom ho zaalovala jeho bval milenka, Franczsko zakzalo Dnsku vyda ho do ktska atak ho vznili atam aj zomrel.Do M sa zabi syn jej strkyne mlad Douglas. Prv tek sa jej nepodar. Prezliekla sa za prku aprevali ju na druh breh jazera, kde ju akal Douglas, ale odhalili ju ajeho vyhnali zo zmku, ale zaal robi sprostredkovatea medzi ou ajej prvrencami. Rod, ktor bol jej hlavnm nepriateom Hamiltonovci, ktor Stuartovcom zvideli korunu, chceli ju vyda za niekoho zo svojch atak im zvypotavosti sbila ruku, aby jej pomohli soslobodenm.Kteku vyuij malho chlapca pa, ktor ukradne ke od vetkch dver apome jej utiec. Na druhom brehu ju ak Douhlas aid kHamiltonovcom.M si vytvor armdu aprid sa knej aj as achty lordi, pre ktorch je Moray prli prsny vladr. Franczsko aj Anglicko jej vzdvaj hold. M nechce vojnu. Anglick kancelr presved Moraya, aby proti nej bojoval atak vypukne vojna medzi bratom asestrou. M prehr bitku aohlade abez odpoinku utek.Je zahnan a po hranice ktska. Ani do Franczska ani do panielska sa nechce vrti, jej jedinou monosou je obrti sa na Albetu as do Anglicka. Pe jej list, vktorom ju pros, aby mohla prs ana znak priatestva jej posiela nasp prste, ktor jej predtm dala Albeta.Sie sa tk (16. Mj a 28. Jn 1568)Albeta je zjej prchodu zdesen, pretoe nikdy nertala stm, e by prila. Anglick politik lord Cecil nezna M apresved ojej nebezpeenstve pre Albetu aj ju. Albeta sa rozhodla, e ju na krovsk dvor neprijme adokonca jej nedovol ods zAnglicka. Vedia, e nemaj iadne prvo ju uvzni. Pole jej naproti dvoch anglickch achticov, ktor ju maj ika, vyslovi jej ich as na jej neast ale zrove ju maj stri, konfikova vetky dokumenty alisty azabrni, aby sa sniekm kontaktovala. M vycti, e hraj pred ou divadlo anieo skrvaj. achtici jej povedia, e Albeta ju neprijme skorej, ako sa oist od viny M sa chce ospravedlni iba pred Albetou apros ich, aby ju povolali do Londna. Albeta ju vliste odmietne ale prisah jej, e nikto jej nechce tak vemi pomc, ako ona. Posol m M poveda, e sa bude kona sdny proces avyetrovanie. Albeta sa jej m alej tm viac zaliea astle viacej ju obmedzuj astria ju. Mria cti, e tto bitku prehrva anakoniec shlas svyetrovanm.Sie sa zaahuje (jl 1568 a janur 1569)Zane sa sdny proces, Albeta alordi (aj Moray) chc vystupova proti M, ale vedia, e aj oni s vo vrade zapleten, preto Moray obaluje iba Bothwella, ktor je aleko aneme sa brni, ani neme vymenova spolupchateov. Sprostredkovateom je lord Maitland, ktor hr dvojak hru. Chce po M, aby na vetko pristpila aaby jej dokzal, oho s schopn, poslal jej kpie kazetovch listov. Tie sa dostali potom aj kAnglianom, ktor boli dovtedy ochotn vyjednva, ale teraz sa priamo postavili proti nej (hlavne lord Norfolk). Ale potom sa Maitland stretne sNorfolkom aten zane brni M, dohovra jej, aby sa nevzdala nroku na ktsku aj anglick korunu adokonca prehovor aj Moraya (ten shlas, e vinn je iba Bothwell). Matiland Norfolkovi ponkol ruku M jej dedin prvo na anglick korunu by mu prinieslo viac moci achcel sa pomsti Tudorovcom. Ete vera ju nazval vraedkyou adnes si ju chce zobra za manelku. M sa otom dozvie apovie to Norfolkovi, ten vetko poprie apovie, e by sa nikdy neoenil stakou cudzolonicou avraednicou. Albeta nalieha na Moraya, aby predloili kazetov listy, lordi najprv vhaj ale nakoniec jej ich daj. Rozhodne sa, e M sa neme stretn sA, km sa neoist od vetkch obvinen. Albeta sM sa sna vyjednva ak sa vzd ktskej koruny, bude osloboden ame zosta vAnglicku, inak ju verejne obvinia. M odmietne apovie, e radej zomrie ako by sa mala vzda nroku na korunu. Albeta znerozhodnosti cvne aodvol obvinenie M lebo neboli doloen dostaton dkazy. Roky vtieni (1569 1584)M nebola kruto vznen, mala vea vonosti chodila na lov, prijmala nvtevy, mala sluobnctvo, bvala vbohatstve vzmkoch, vetci sa knej sprvali ctivo ako ku krovnej (aj Albetini prvrenci sa jej zalieali, pretoe kedykovek sa mohla sta anglickou krovnou), asto bola chor, postupne stunela, nemala iaden milostn vzah. Vzajat viedla pokojn ivot vyvala, tala knihy ale to iba navonok, cel as plnovala nvrat kmoci aoslobodenie sa, komunikovala sAlbetinmi nepriatemi, posielala ifrovan sprvy atd. Jej prvrenci (a npadnci) sa snaia ju oslobodi, ale vetky pokusy opovstania atd sa zle skonia.Posledn kolo (1584 1585)M m u 40 rokov astle je uvznen u ju unavuje stle akanie ael si smr. Pe list Albete sprosbou, aby ju oslobodila. Albeta je teraz u jedinou jej nepriatekou, pretoe vetci ostatn lordi sa navzjom pozabjali. Jej syn Jakub VI. bol vychovvan nepriatemi M acel ivot mu vtepovali, e jeho matka dala zabi jeho otca ae mu odopiera korunu, tak nemaj spolu iaden vzah. M ho vlistoch oslovuje ako princa aodmieta ho oslovi ako kra sama sa stle povauje za jedin vladrku vktsku. Spor medzi nimi by svyrieil, ak by uznala jeho krovstvo sna sa snm vyjednva aurobi kompromis. Jakub je ctiiadostiv aba po moci obe krovn potve proti sebe aje ochotn si zobra Albetu za enu, aby sa stal anglickm krom. Albeta vid vich zmieren nebezpeenstvo preto Jakuba podplat, ten sou podpe zmluvu aukon vyjednvanie sM aodoprie jej krovsk korunu Albeta zobrala M to jedin, o jej zostalo syna.M svojho syna zasype nadvkami anape, e vzvetu mu odoprie dedistvo na ktsku aj anglick korunu aradej ju ponkne Filipovi II., ak sa ju bude snai oslobodi. OM zane Albeta ri klebety, M jej pe list, vktorom ju obviuje ztoho, e sa onej hovor ako opanenskej krovnej, ale pritom m milencov ape ojej pohlavnom defekte, ktor jej brni odovzda sa muovi ama deti.panieli sa vMadride dohodli, e daj zavradi Albetu avLondne sa zasa rozhodlo da zabi M.Veci dospeli do konca (september 1585 a august 1586)Zaali sa kona sprisahania apovstania. M zaali prsnejie stri namiesto dobrho strcu jej tam nasadili protestantskho alrnika, ktor je prsny aodnme je doterajiu slobodu vetkch jej poddanch stria vojaci, kontroluj vetky veci je znemonen korepondencia M. Ale to sa nepi spriaznencom Albety, pretoe takto neme M konpirova ateda nemu zska iadne presvediv dkazy oM vinne, aby ju mohli obalova ada zabi. Preto zan tieto plnovan sprisahania proti Albete podporova asnaia sa zabezpei, aby boli otom psomn dkazy aaby M sama podpsala dokumenty, vktorch so sprisahanm shlas tak bud ma proti nej jasn dkazy. Zrazu sa postoj jej alrnika zmen je knej vdnej akM sa zan dostva listy paovan vsudoch s pivom od Franczov, vktorch plnuj sprisahanie anglick pini korepondenciu sleduj.Stle nemaj vysloven shlas M so zavradenm Albety, na ktor Anglicko ak Walsingham sa ju sna zaplies do Babingtonovho sprisahania. Na to pouij ni netuiaceho Babingtona, do jeho spolku nasadia piclov, ktor maj lenov presvedi, aby zavradili Albetu. Podarilo sa im to, ale potrebuj dkaz oM shlase svradou pol list do Franczska, kde pu, e lenovia spolku s nerozhodn aaby ich zmobilizovali, mali by presvedi M, aby im dala jasn shlas atak ich motivovala kinu. Albeta sa ctila previnilo, preto varovala franczskeho vyslanca aM, aby sa vyhla neskorm vitkm svedomia. M nedb na varovanie, odole list Babingtonovi so shlasom, ktor sa dostane kAnglianom. Babington cti, e ich niekto sleduje, sna sa utiec. Sprisahancov zan uvzova.Raz ju alrnik Poulet pozve na lov M sa te odkedy mala nov ndej na zchranu, jej zdravotn stav sa vrazne zlepil. Poas lovu ju doviedli kjej sprisahancom aoznmili jej, e Babingtonovo sprisahanie bolo zastaven ae maj prkaz zatkn jej tajomnkov. M si uvedomila, e na lov ju zavolali iba preto, aby ju vylkali zo zmku amohli prehada jej listiny aveci uvedom si, e u je usveden. Naposledy ju presahuj do inho zmku.Albeta prike, aby Babingtona ajeho spolonkov vemi muili, najprv ich dali obesi, ale ete ivch ich zvesili apotom postupne trhali na kusy ich tel.Albeta proti Albete (august 1586 a februr 1587)Albeta m teraz iba dve monosti bu M oslobodi alebo ju usmrti vha astle odklad rozhodnutie, bojuje so svojm svedomm. Nejde iba oosud M, ale ak popravia krovn, bude to ma do budcnosti nsledky je mon odsdi apopravi aj kra (Albetina zodpovednos).Albeta chce preda zodpovednos na M aby sa ona priznala atak rozhodne osvojom osude. Ale M je hrd aradej zomrie ako by sa mala podriadi Albete. Prvnici chceli pre u iba obyajn sdny proces apopravu, ale Albeta trvala na tom, aby bola cten ako krovn.Kon sa sd, pri ktorom sa op poruuj vetky prvne predpisy, usvedujce dokumenty sa netaj zoriginlov ale iba zkpi. Sd rozhodne rozsudok smrti. Albeta stle me udeli milos, vetko zvis od nej. Parlament audia na u zan nalieha, aby sa rozhodla pre popravu to prde Albete vhod, pretoe me vyzera ako t dobr auavi svojmu svedomiu hovor, e sce to nechcela urobi, ale naliehal na u.Aj franczsky vyslanec prehovra Albetu. Jakubovi VI je jedno, e jeho matku popravia, ale aby to lepie vyzeralo pred ostatnm svetom, rozhodne sa ju navtvi azrove sa sna vyjedna, aby bol nslednkom anglickho trnu. Jedin, o me M teraz oslobodi, je poiada omilos (aj Albeta si to el, aby uavila svedomiu), tak ju zan presvieda, ale ona odmietne am poiadavky, aby ju pochovali vo Franczsku, aby ju pochovali pred oami jej sluobnkov aaby ich po jej smrti prepustili anechali s.Mria je so smrou zmieren anevykazuje iadne znaky nepokoja, zato Albeta sa stle pevne nerozhodla asvoje rozhodnutie odklad 6 mesiacov. Potom na u naliehaj, prines jej na podpis listiny medzi ktormi je aj rozsudok smrti chcela sa tvri, akoe rozsudok podpsala nevedome spolu sinmi listinami, ale potom sa sama prezradila, e otom vedela. Ale potom zmen nzor achce, prenies zodpovednos na niekoho inho. Oniekoko dn chce vrti dokument, pretoe si to rozmyslela, ale u je na om pea. Zodpovednos hdzali jeden na druhho, a si nakoniec nevedeli rady azvolali radu tam vedeli, ak Albeta je ae chce pred zrakom udu zosta morlna atak sa rozhodli, e sou bud hra tto komdiu abud sa tvri, e krozhodnutiu prili oni vetci avetci za to bud aj zodpovedn. Vmojom konci je mj zaiatok (8. februr 1587)M je pred popravou plne pokojn. M dve poiadavky chce oddiali popravu ojeden de, aby si stihla vybavi svoje veci aaby jej pridelili katolckeho kaza obe poiadavky boli odmietnut stm, e jej mu poskytn reformovanho kaza, aby ju priviedol na prav vieru.Vposledn de pe listy, ceremonilne zje svoju posledn veeru arozd veci svojim sluobnkom. Albete list nenape. Svoju popravu plnovala dlho predtm obliekla si najlepie aty, ak mala ado detailov vetko premyslela.Ved ju na popravu, iada si ma pri sebe aspo sluobnice povolia jej. Posledn pomazanie od katolckeho kaza jej nedovolili. Vyzle ju do krvavoervenej spodnej bielizne anasadia jej erven rukavice. Kze tu m protestantsk kaz po anglicky, M ho niekokokrt pros, aby prestal, ale on stle pokrauje, tak sa M na protest zane nahlas modli po latinsky dve nboenstv medzi sebou bojuj aj pred popravou. Katovi sa podarilo jej oda hlavu a na tretkrt. Ke hlavu chcel zodvihn aukza divkom, chytil ju za vlasy ahlava vypadla zparochne zaala sa kota po zemi. Ke hlavu napokon zodvihol, dral hlavu starej eny sbielymi ostrihanmi vlasmi. Ke chceli odprata jej telo, nieo sa pod iernym rchom hbalo jej obben psk kjej mtvole pribehol abrnil ju pred katom zviera ako jedin jej zostalo vern aochraovalo ju, zatia o jej vlastn syna avetci, kto jej prisahali vernos, tu neboli.Dohra (1587 - 1603)Musia jej s oznmi, e M popravili. Ona sa tvri, e oniom nevedela ae to urobili proti jej vli, kri na svojho najvernejieho sluobnka, ktormu d pokutu, nech ho zavrie do vzenie avyhna zdvora. Aj Jakub VI m potrebu sa tvri, e je tm prekvapen ae sa hnev chce vypoveda spojenectvo sAnglickom, ale obratom mu pol, e nslednctvo anglickho trnu m zabezpeen tak potom Albetu uzn za nevinn. Jakub akal ete dlh roky na Albetinu smr ke sa konene dokal, na znamenie mala Albetina sluobnka hodi zokna prste. Jakub VI ktsky sa stal anglickm krom Jakubom I. Atak sa obe krovstv spojili. Mriu nepochovali vo Franczsku, ako si elala, ale nechali ju vAnglicku aMria aj Albeta nakoniec boli pochovan pri sebe.