Mene Tekel z Assisi

Podľa informačnej publikácie „Das Menetekel von Assisi“, vydavateľstva Pro Fide Catolica, Postfach 22 D-87467 Durach z roku 1998 spracoval preložil a doplnil Ján Pustovník; vydala súkromná edícia „Radikálna vernosť“ v r. 2005

2

„ASSISI a NOVÉ NÁBOŽENSTVO Jána Pavla II.“

I. Akt

Bolo 27. Októbra 1986. V talianskom Assisi, meste svätého Františka, sa toho dňa odohrávalo čosi, čo svet dovtedy ešte nevidel: zišli sa tu reprezentanti všetkých svetových náboženstiev, aby sa spoločne „modlili“ „za svetový mier“, každý ku svojmu „Bohu“, alebo ku svojej modle. Jednoznačne tu šlo o medzináboženský kult mnohobožstva! Pozvaní boli osobne pápežom Jánom Pavlom II., ktorý tomuto stretnutiu aj predsedal. To že Ján Pavol II., ako prvý pápež v histórii katolíckej cirkvi pozval zástupcov „svetových náboženstiev“ k polyteistickým kultickým oslavám a spoločne spolu s ostatnými repre-zentantmi kresťanských spoločentiev sa na tomto ekumenickom kultickom akte aj zúčast-nil, je z hľadiska pravej kresťanskej teológie vskutku historický škandál, ťažké previnenie sa voči prvému Božiemu prikázaniu. Každej „cirkvi“ bol pridelený jeden katolícky kostol ako „oratórium“ — iba Židia a Muslimovia s „poďakovaním“ odmietli. Do starodôstojného opátskeho kostola San Pietro sa napríklad pohodlne rozložili budhisti. Na oltár, ktorý bol dovtedy zasvätený a rezervo-vaný výlučne Najsvätejšej Sviatosti si postavili sochu Buddhu, zapálili pred ňou svoje rituálne kadidlové tyčinky a prednášajúc svoje mágické mantry a sútry, znesvätili tak najväčšiu kresťanskú sviatosť. Nikto im to neznemožnil, nikto neprotestoval, žiadny katolícky kňaz, ani biskup, ani pápež.

Ohavnosť spustošenia1 je perfektná. 1 Dan 11,31; Mt 24,15; 2 Sol 2,3; 1 Tim 4,1; 2 Tim 3,1-5; 1 Jn 2,18; 4,3; 2 Pt 3,3;

3

Bohorúhanie v Asiisi ide ale veselo ďalej: · 23.-28. Augusta 1990: Medzináboženské stretnutie pod heslom „Zem nemôže čakať“1 · Začiatok Júna 1991: „Konferencia pre medzináboženský dialóg a medzináboženskú

spoluprácu“, s príhovorom Jána Pavla II.2 · 9. – 10. Január 1993: Medzináboženské modlitebné stretnutie, «Pre mier v Európe,

obzvlášť pre Balkán»3; Ján Pavol II. posiela zvláštny pozdrav4; za Židov sa zúčastňujú výlučne delegáti ich najvyššej slobodomurárskej lóže — B´nai B´rith5.

Medzitým:

«Nechajte sa poučiť, vladári zeme...» (Ž 2,10) Tri mesiace neskôr, exaktne ráno na Veľkonočný Pondelok (!) 1993, zaznel na nádvorí baziliky svätého Františka z Assisi ohlušujúci rachot. Nespočetní turisti sa v panike roz-pŕchli na všetky strany. V dĺžke desiatich metrov sa starý múr v jedinom okamihu zrútil.6 Bude trvať jeden a pol roka, kým bude obnovený.7

II. akt

«Ale oni sa rúhali Božiemu menu..» (Zjv 16,9) Božie varovanie ostalo bez povšimnutia. Správali sa, ako by sa nič nestalo. Pokračujú urážky Najsvätejšej Trojice a Božieho mena Ježiša Krista, jediného vykupiteľa sveta. Kde? V Assisi: · V polovici januára 1994: Krikľavé titulky: «Hudba za Jeden Svet», podtým správa:

«Rím. “Festa Musica Pro Mundo Uno“ [“Hudobný festival pre zjednotenie sveta“] sa začal v Umbrii, v meste Assisi, kde príroda, č lovek a nadprirodzenosť sú vo vzájomnej harmónii.8»

· 11. - 13. Septembra 1994: Obnovené veľké medzinárodné modlitebné stretnutie

svetových náboženstiev v Assisi; V stredobode bol «mierový proces na blízkom východe» ako aj «dialóg medzi kresťanmi, židmi a muslimanmi»; znovu prišlo pozdravné posolstvo od Jána Pavla II.9

1 Osservatore Romano, 20. Júla 1990 str.4; 2 Osservatore Romano, 18. Oktober 1991, str. 13 3 Deutsche Tagespost, 5. December 1992 (Výzva Jána Pavla II. k účasti). 4 Deutsche Tagespost, 12.1.1993 (Guido Horst); 5 Deutsche Tagespost, 12. Január 1993 (KNA). 6 Osservatore Romano, 23. September 1994, str. 5 (Pohľad zpäť). 7 Osservatore Romano, 23. Septembra 1994 8 Osservatore Romano, 14. Január 1994, str. 5; 9 Deutsche Tagespost, 8. September 1994; 15. September 1994.

4

· Skorá jeseň 1997: Rozbehnutie príprav pre celú radu «medzináboženských» projektov

v Assisi pre «Svä tý rok 2000».1 Ale hľa:

«Boh sa vysmievať nedá» (Gal 6,7)

Skorého rána dňa 26. Septembra 1997 otriaslo celým stredom Talianska prudké zemetrasenie. Otrasy pocítili až v Ríme. Obzvlášť bolo zasiahnuté Assis i . Tu bola ťažko poškodená horná bazilika svätého Františka. Po jej stenách vidno veľké trhliny, miestami boli spadnuté celé kusy muriva, dokonca aj stropné freskové maľby od Giotta boli poškodené. Sotva ale pominul prvý úľak, do baziliky bola narýchlo zvolaná odborná posudková komisia, aby upresnila rozsah škôd spôsobených zemetrasením, keď sa zrazu zem znova nečakane otriasla a ďalšie časti kopule kostola sa zrútily a zasypali komisiu posudkových znalcov. Dvaja františkáni a dve ďalšie osoby boli usmrtené. Čo je na tomto zemetrasení v Assisi zvláštne a nezvyčajné, je jeho neprehliadnuteľná jasnosť znamenia, ktorá bude dostatočne vysvetlená v nasledovných podrobnostiach:

«Biskupská rezidencia v strede mesta aj s jej cirkevnými diecéznymi kanceláriami bola poškodená. Biskup má zvláštne starosti. Mnohé rozličné projekty pre svätý rok 2000 boli práve rozbehnuté. Neočakávané prudké prerušenie a z neho rezultujúce meškanie ... prinášajú nové problémy. . .»2 «Je historicky podložené, že oblasť Assisi, ležiacu v blízkosti epicentra, postihlo počas 700 rokov od postavenia dvojitej baziliky (postavenej na skalnom masíve na kraji stredovekého mesta) 22 ťažkých zemetrasení. Nikdy ale nebola spôsobená väčšia škoda na obrovskom komplexe oboch bazilík, alebo na susednom konvente s jeho krížovou cestou a pápežských komnát. Preto bol pád dvoch častí kopule v hlavnom kostole obzvlášť veľký šok.»3 Neprehliadnuteľný symbolický charakter majú aj samotné časti zrútenej kostolnej kopule. Nápadné je aj to že Boh dopustil, že talianský fotograf Ghigo Roli, ktorý vyhotovoval knihu obrazov o freskách v bazilike sv. Františka, tieto udalosti prežil a nebol ani zranený. O svojom zážitku hovorí v knihe Giorgio Bonsanti, Ghigo Roli: Assisi, „Die Deckenfresken der Oberkirche von San Francesco“ (München 1997); Ruth Vocke zverejnila všetko podstatné v Deutsche Tagespost.4 Píše: «Už v noci na 26. Septembra, po prvých otrasoch zeme, spadli časti nástenných freskových malieb. Doobeda potom chcelo vyše dvadsať ľudí toto zničenie nafilmovať.

1 Osservatore Romano, 31. Október 1997, str. 5. 2 Osservatore Romano, 31. Októbra 1997 3 Osservatore Romano, 31. Októbra 1997 4 Deutsche Tagespost, 2. Januára 1998 (Ruth Vocke)

5

Vtom prišlo ešte silnejšie zemetrasenie. Roli uteká smerom von a vidí, ako sa celá fasáda kostola dala do pohybu. Vnútri nastala temnota a všade hrubá vrstva dráždivého prachu. Tri klenby kostolnej kopule sa zrútili a táto katastrofa si vyžiadala štyri ľudské životy. Z oblúkového výrezu nad vstupnou bránou zmizli: svätý František [!] a Klára, svätý Antonín a svätý Benedikt ako aj štyria ďalší svätci. Z prvej krížovej kopule stropu s obrazmi otcov cirkvi od Giotta zmizol svätý Hieronymus [!] s jedným mníchom. Z kopule s evanjelistami od Cimabueho, kde bol pôvodne evanjelista svätý Matúš [!] škľabila sa veľká diera. Aj kus klenby s modrou oblohou a hviezdami padol a rozbil oltár [!] a naplnil baziliku sv. Františka oblakom prachu, ako to zachytil iný fotograf.» Hrob svätého Františka v krypte v dolnom kostole je jediným miestom, ktoré bolo od zemetrasenia celé ušetrené , pričom dolný kostol – ako dosvedčujú františkáni z Assisi – mal niekoľko trhlín.1 «Otrasmi tohto zemetrasenia, ktoré trvalo v strednom Taliansku celé týždne bol postihnutý aj jeden kostol v Ríme. Ide o kostol, stojaci v blízkosti španielskeho námestia: “Sant Andrea delle Frate“, ktorý utrpel poslednými otrasmi pôdy trhliny v klenbe a múre. Tento kostol je známy medzi iným aj tým, že tu svätý P. Maximilian Kolbe celebroval svoju prvú omšu.»2

Ale hľa: «...ale oni nerobili pokánie...» (Zjv 16,9)

Ani nie desať dní po tejto ničivej katastrofe od 5. až do 7. Októbra 1997 sa konalo ďalšie „modlitebné“ stretnutie svetových náboženstiev, tentokrát v Padove. Tak ako každoročne, tak aj teraz s pozdravným posolstvom pápeža Jána Pavla II. A nikto nepohol ani brvou - či vo Vatikáne alebo inde - aj napriek zemetraseniu v Assisi, ktorého otrasy zasiahli aj Rím. V Assisi sa medzitým započalo s obnovou baziliky sv. Františka.3 Toto náhlenie bolo na mieste, veď predsa rok 2000 sa blížil a na tento rok bolo v pláne znovu uskutočniť v atmosfére jubilejného roku obzvlášť slávnostné medzináboženské stretnutie tu, v Assisi. Slová vatikánskych novín znejú hrdo a pyšne, udalosťami nedotknuté: „Je nepodstatné, ako dlho budú obnovovacie práce trvať a koľko bude potrebných finančných prostried-kov;4 Assisi ostane cieľom pre milióny a ako centrum viery prežije, aby v jubilej-nom roku 2000 privítalo dôstojne svojich návštevníkov.“5

1 Osservatore Romano, 31. Októbra 1997, str. 1. 2 Osservatore Romano, 31. Októbra 1997, str. 5 3 Bazilika je dnes znovu sprístupnená verejnosti. 4 Podľa francúzskeho katolíckeho časopisu “Sous la Banniere“, č.. 19 (Sept.-Okt.1988), bol „Plán Assisi” vypracovaný synagogou už v roku 1920 a naplnil sa 27. Októbra 1986 exaktne po 66 rokoch! Financovaný bol najvyššou židovskou slobodomurárskou lóžou B´nai B´rith. Niet teda divu, že sa títo vzbúrenci stavajú takto pyšne proti „Božiemu prstu“, demonštrujúc spupne svoje odhodlanie pokračovať v boji „kto z koho“, veď predsa oni sú „pánmi sveta“ a peniaze im nikdy nechýbali. 5 Osservatore Romano, 31. Októbra 1997, str. 5.

6

A Vatikán pokračuje vo svojom pyšnom prehlasovaní: «Presne mesiac po sérii zemetrasení v strednom Taliansku bola v Assisi bazilika “San Francesco“ znovu otvorená. ...Modlitebná stráž “pre mier v duchu z Assisi“ má pripomínať prvé motlitebné stretnutie za svetový mier, na ktoré pozval pápež Ján Pavol II. 27.10.1986 do Assisi vodcov všetkých svetových náboženstiev.»1

III. Akt (?)

«Spočítaný, odvážený...» (Dan 5,26-27) Sväté písmo hovorí: Babylónsky kráľ Baltazár usporiadal veľkú hostinu, na ktorej dal všetkým svojim hosťom piť zo svätých nádob, pochádzajúcich z chrámu jediného pravého Boha, z Jeruzalema. Všetci teda pili víno a oslavovali svojich zlatých, strieborných, kovových, drevených a kamenných bôžikov. Zrazu sa zjavili prsty ľudskej ruky, ktoré písali na vápno múru paláca. A ani na smrť preľaknutý kráľ, ani nikto iný z jeho kniežat a mudrcov nevedel prečítať napísané, ani vyložiť zmysel. Nakoniec bol privolaný prorok Daniel a prečítal kráľovi tajomné písmo a vysvetlil jeho zmysel. «Mane, Thekel, Phares»: Mane: Boh spočítal tvoje kráľovstvo a urobil mu koniec. Thekel: Odvážili ťa na váhe a našli ťa priľahkým. Phares: rozdelené bude tvoje kráľovstvo medzi Médov a Peržanov. A ešte v tej noci bol kráľ Baltazár zabitý a na jeho miesto stanul kráľ Médov, Dárius.

«..inak aj vy všetci podobne zahyniete.» (Lk 13, 3.5)

Menetekel z Assisi 1997 nepotrebuje žiadneho prorockého výkladu a vysvetlenia; jeho zmysel je pre všetkých, ktorí chcú vidieť, jednoznačný. Dvaja údajný „synovia svätého Františka“ boli padajúcimi troskami usmrtený. Dvaja „františkáni“, ktorý sa v skutočnosti dávno zriekli pravej katolíckej viery a tým aj odkazu svojho duchovného otca, svätého Františka. Svätý František šiel svojho času odhodlane k Mohamedánom, vedome riskujúc svoj život, aby im hrdinsky hlásal úplnú a pravú katolícku vieru, ktorá jediná môže byť ich spásou. Prvý raz - 27.10.1986 v Assisi - a odvtedy dodnes mnohokrát aj na iných miestach, tvrdilo sa naopak Mohamedánom i príslušníkom ostatných náboženstiev a „náboženstiev“, že ich „modlitby“ k Allahovi, ako aj k ostatným bôžikom, sú modlitbe katolíkov k Najsvätejšej Trojici rovnocenné! Málokto z tých, ktorí sa aj dnes naďalej volajú „katolíkmi“, sa pozas-tavil nad touto historickou rúhavou nehoráznosťou. Práve naopak – rok čo rok sa mnohí „katolíci“ pasívne prizerajú, ako sa táto tragická a opovážlivá nehanebnosť opakuje. Mnohí jej nadšene tlieskajú, alebo sa na nej dokonca aktívne zúčastňujú. A preto v súvislosti s usmrtením tých dvoch františkánskych mníchov platia varujúce slová Ježiša Krista všetkým – od posledného novokatolíka až po samotného pápeža – „Myslíte si, že títo boli väčší hriešnici ako ostatní, keď sa im toto stalo? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne“ (Lk 13, 2-5)!

1 Osservatore Romano, 31. Októbra 1997, str. 1

7

Proroctvo sv. Františka z Assisi

Svätý František z Assisi, v roku 1226 ležiac na smrteľnej posteli, zvolal svojich bratov mníchov, aby im zvestoval proroctvo o dôležitých udalostiach na konci časov a varoval ich pred budúcimi útrapami a tiesňami. A tak toto jeho testamentárne proroctvo, zapísané v latinčine a vyskytujúce sa už v jeho najstarších dielach, bolo pre svoj vyše 750 ročný odstup od oznámených udalostí dostatočne chránené od prípadných manipulácií tými, o ktorých sa tu hovorí: „Jednajte statočne, bratia, buďte silní a dúfajte v Pána. Časy veľkých útrap a zármutku sa nezadržateľne blížia {doslova: ..sa náhlia, aby nastali,} počas ktorých budú prevládať svetské i duchovné pomätenia a ohrozenia, láska mnohých ochladne a skazenosť i zlo prevýši každú mieru. Moc démonov bude viac ako obvykle uvolnená1, nepoškvrnená čistota nášho i ostatných rádov bude znetvorená, takže bude iba málo takých medzi kresťanmi, ktorí budú počúvať s úprimným srdcom pravého pápeža a rímsko-katolícku cirkev. Ten, ktorý nebude kánonicky zvolený, (ale) bude na vrchole útrap na pápeža vyzdvihnutý, sa bude rafinovaným spôsobom snažiť {doslova: s dôvtipom } mnohým naliať smrteľný jed {dosl.: smrť} jeho omylu. Potom sa pohoršenia rozmnožia, náš rád bude rozpoltený, mnohé iné (rády) budú v rozklade, pretože sa nepostavili bludu na odpor, ale s ním súhlasili. Bude veľmi mnoho rozkolov medzi ľudom, rádovými mníchmi a medzi klérom. A keby tieto dni neboli podľa slova Evanjelia skrátené, boli by dokonca aj vyvolení (keď by to bolo vôbec možné) zavedení do bludu, keby neboli vedení mocnou búrkou nesmierneho Božieho milosrdenstva. Proti našim reholným pravidlám a spôsobu života budú niektorí čo najostrejšie bojovať. Nastanú nesmierne pokušenia. Tí, ktorí sa osvedčia, prijmú korunu života. Beda ale tým, ktorí svoju nádej vložia iba do rádového života, zlenivejú a nebudú vytrvalo odolávať pokušeniam, ktoré budú Bohom pripustené na preskúšanie vyvolených. Tí ale, ktorí sa v žiarivom duchu lásky a horlivosti pre Pravdu budú držať pravej viery a pobožnosti, budú trpieť prenasledovaním a neprávosťami pre neposlušnosť ako schizmatici. Pretože ich prenasledovatelia budú - hnaní zlými duchmi - tvrdiť, že je čnosťou z poslušnosti voči Bohu {dosl.: veľkou poslušnosťou}, takýchto skazených ľudí pozabíjať a vyhladiť zo zeme. Ale tu bude Pán príhodným útočišťom pre týchto utláčaných a zachráni tých, ktorí v neho verili. A oni, aby sa pripodobnili svojej Hlave, budú konať v dôvere. A keď sa rozhodnú počúvať Boha viac ako ľudí, získajú svojou smrťou večný život. A pretože nebudú súhlasiť s klamstvom a nezradia vernosť Pravde, nebudú mať žiaden strach pred smrťou. Potom bude Pravda mnohými kazateľmi umlčaná {dosl.: prikrytá mlčaním}, inými zasa pošliapaná a popieraná. Svätý život bude tými, ktorý sa k nemu (navonok) budú hlasiť zosmiešnený a preto im Pán Ježiš Kristus nedá dobrého pastiera, ale zhubcu a ničiteľa.“ 1 O uvoľnení Satana hovorila Panna Mária vo svojom varovnom posolstve Melánii Calvatovej už aj v roku 1846 v La Salettte. Povedala: „V roku 1864 bude z pekla vypustený Lucifer s veľkým počtom démonov. Postupne budú ničiť vieru aj u osôb zasvätených Bohu. Zaslepia ich natoľko, že s výnimkou osobitnej milosti prijmú tieto osoby ducha zlých anjelov...“

8

Proroctvo Sv. Františka v latinčine

9

Titulná strana latinského originálu

10

Kresba vľavo:

Satan – stelesnený to výkvet všetkého hnusu, špinavosti, hrôzy, krutosti a Zla, ktorého nakreslil odpadlý katolícky kňaz Alphonse Costant, ktorý si dal ako praktikujúci satanista židovské meno “Eliphas Levi“. Obraz vpravo: Ježiš Kristus – Spasiteľ a Vykupiteľ pre všetkých tých, ktorí v neho uveria, ktorí ho pred svetom vyznajú, jeho učenie s radikálnou vernosťou zachovajú a nikdy nezaprú – stelesnenie všetkej krásy, lásky a dobroty. Iba medzi týmito dvomi Pánmi môže človek voliť – a koho si vyvolí, tomu bude slúžiť: tu, na tomto svete, ako aj po smrti, na svete druhom – vo večnosti. Ježiš Kristus sľubuje večnú blaženosť – Satan spôsobuje večné pekelné zatratenie.

Obom Pánom sa slúžiť nedá! Tí ktorí sa rozhodnú alebo sa už vedome a slobodnou vôľou rozhodli pre Lucifera – všetci tí nespočetní ctitelia, obdivovatelia a služobníci Satanovej Synagogy dostanú to, čo im prislúcha a čo si právom zaslúžia.