PSYCHIATRIA-PSYCHOTERAPIA-PSYCHOSOMATIKA, 25, 2018, č. 2, s. 27 - 33

27

Prehľadová práca

Mentalizovanie a jeho poruchy

Mentalization and its disorders

Gabriela Vrbová

Súhrn

Poruchy mentalizovania sa vyskytujú pri mnohých duševných poruchách, aj keď nie úplne pri všetkých tvoria

jadrový problém. Zdá sa, že najviac sú poruchy mentalizovania preskúmané pri poruchách osobnosti, hlavne

pri hraničnej poruche. Podobné mechanizmy sa však uplatňujú aj pri psychotických poruchách. Odhalenie

poruchy mentalizovania a jej liečba by - bez ohľadu na diagnózu - mohlo viesť k zlepšeniu interpersonálnych

vzťahov a zvýšeniu kvality života pacienta. Tiež môže mať preventívny potenciál pri zvýšenom riziku psychózy

alebo pri jej relapse. Terapeutický program založený na posilňovaní mentalizovania (mentalization - based

treatment MBT) pri poruchách osobnosti je s úpravami aplikovateľný aj u ľudí s psychotickou poruchou.

Kľúčové slová: mentalizovanie, poruchy osobnosti, psychóza, psychoterapia založená na posilňovaní mentali-

zovania.

Summary

Disorders of metalization occur in many mental diseases although they are not an essential issue in every case.

It appears, that disorders of metalization are mostly researched in case of personality disorders, especially if

borderline disorder is taken into account, similar mechanisms also work for psychosis. Detection of disorders

of metalization and consequent cure, regardless of its diagnosis, might lead to better interpersonal relationships

and improvement in the quality of life of the patient. Additionally, this could have preventive potential in order

to diminish risk of psychosis and its relapse. The therapeutic program, based on improving mentalization (men-

talization-based treatment MBT) used for personality disorders, with some adjustment may also be applicable

to people with some psychosis disorders.

Key words: metalization, personality disorders, psychosis, mentalization-based treatment.

ÚVOD

Mentalizovať znamená podľa Allena et al. (2011) všim-

núť si a zohľadňovať vlastné a cudzie mentálne stavy a adek-

vátne interpretovať správanie (Hašto a Tavel, 2015). Poruchy

mentalizovania sú prítomné pri širokej škále ochorení, vrá-

tane hraničnej a iných porúch osobnosti, pri bipolárnej poru-

che, či pri autizme (Brent et al., 2014). Pri poruchách osob-

nosti je narušené mentalizovanie hlavne vo vzťahu s vnútor-

ným prežívaním, čím dochádza aj k rozporom vo vonkajšom

svete, ale kontakt s realitou je zachovaný a psychotické zá-

žitky majú prechodný charakter. Pri hraničnej poruche osob-

nosti je deficit mentalizovať jadrový problém, aj keď par-

ciálny, dočasný a vzťahovo špecifický (Košťan, 2011).

Psychiatrická nemocnica Hronovce

Adresa pre korešpondenciu: MUDr. Gabriela Vrbová

Psychiatrická nemocnica Hronovce, Ulica Dr. Zelenyáka 65,

935 61 Hronovce

e-mail: gab.vrbova@gmail.com

Dysregulácia medzi spojením senzoricko - emočného

spracovania a myslením je základom poruchy mentalizova-

nia pri psychóze (Debbané et al., 2016). Pri psychóze z okru-

hu schizofrénie pozorujeme narušený vzťah s realitou, men-

talizovanie zrejme nebude jediný a ani jadrový problém. Je

narušené mentalizovanie hlavne vo vzťahu k vonkajšiemu

svetu, či sa to týka ľudí alebo situácií. Pri bludoch inkongru-

entných s náladou ide o stav nesúladu myslenia vo vzťahu

k vonkajšej realite, ako aj k vnútornému prežívaniu. Pri au-

tizme pacienti trpia viac alebo menej kompletnou „mentál-

nou slepotou“ (mind-blidness) (Košťan, 2011; Košťan a Ber-

nadič, 2018).

Mentalizovanie

Koncept mentalizovania vytvorili autori, ktorí majú blíz-

ko k psychoanalýze, psychodynamickej psychoterapii a k te-

órii vzťahovej väzby (attachment) (Hašto, 2010). Napríklad

Gabbard v knihe Dlhodobá psychodynamická psychoterapia

G. VRBOVÁ: MENTALIZOVANIE A JEHO PORUCHY

28

integruje ego-psychológiu, teóriu objektívnych vzťahov, self

- psychológiu, teóriu vzťahovej väzby a mentalizácie i brit-

skú nezávislú perspektívu (Holub, 2006).

Bezpečná vzťahová väzba je spojená s dobrým vývojom

mentalizovania. Aj keď má attachment veľký význam pri vý-

voji mentalizovania, spomínam ho len okrajovo. Táto roz-

siahla téma je prehľadne spracovaná v monografii Vzťahová

väzba (Hašto, 2005).

Mentalizovanie je kľúčovou sociálne - kognitívnou kapa-

citou, ktorá umožňuje ľuďom vytvárať efektívne sociálne

skupiny. Získavame ju v sociálnom kontexte, aj keď predis-

pozícia pre ňu musí byť vrodená, rovnako ako napr. sklon

k jazyku (Košťan, 2011). Nejde o čistú kogníciu a okrem

toho, kognitívny aspekt je úzko prepojený s afektívnym.

Mentalizovanie je z väčšej časti intuitívna, rýchla emocio-

nálna reakcia. Prežívanie interakcie s afektívnym zafarbením

nás pravdepodobne vedie k výberu relatívne komplexnej

možnosti presvedčení. Napríklad, ak niekoho vnímame ako

ohrozujúceho, môžeme vytvárať relatívne komplexné teórie

o jeho hostilných zámeroch (Košťan, 2011).

Niektoré výsledky neurobiologického výskumu

vo vzťahu k mentalizovaniu

Pri takej zložitej a komplexnej psychickej aktivite a jej

vývine, akou mentalizovanie je, sa zúčastňuje mozog ako ce-

lok. Je potrebné nielen správne fungovanie jednotlivých jeho

oblastí, ale aj ich správne prepojenie a regulácia v rôznej nad-

väznosti a spätnoväzbové interakcie. Napríklad vznik reflek-

tívneho vedomia predpokladá štyri súčasné body: 1) určitú

kvantitu neurónov (zjednodušene povedané, dostatočne veľ-

ký mozog), 2) ich rýchlu a premenlivú synchronizáciu v rám-

ci jedného mozgu, 3) existenciu a funkčnosť evolučne nov-

ších mozgových oblastí, ktoré súvisia s pozornosťou a pláno-

vaním činnosti a 4) spoločenskú interakciu a komunikáciu

(Beňušková, 2007, Brüne, 2012).

Pre jednoduchú názornosť uvádzam zaujímavé zistenia

dvoch výskumov.

1. Za pomoci funkčnej magnetickej rezonancie, autori

Thakkar, Peterman a Park skúmali aktiváciu systému zrkad-

lových neurónov v sulcus temporalis posterior superior, lo-

bus parietalis inferior, gyrus frontalis inferior u 16 pacientov

liečených na schizofréniu a u 16 relatívne zdravých osôb po-

čas imitácie pohybu a počas pozorovania pohybu. Bolo zis-

tené, že aktivácia v systéme zrkadlových neurónov bola me-

nej špecifická a abnormálna pri napodobňovaní a pozorovaní

u pacientov liečených na schizofréniu. Nebolo pozorované

len jednoduché zníženie aktivácie systému zrkadlových neu-

rónov. Pacienti vykazovali menej diferencovanú odozvu, ako

zdravé osoby, v lobus parietalis inferior a sulcus temporalis

posterior superior v priebehu akcie napodobňovania. Hoci

pacienti mali zníženú aktiváciu oproti zdravým jedincom,

v sulcus temporalis posterior superior mali pri napodobňo-

vaní väčšiu aktiváciu, v sulcus temporalis posterior superior

a lobus parietalis inferior počas nonimitatívnej akcie, čo na-

značuje, že zrkadlový neurónový systém je pri schizofrénii

menej vyladený. U pacientov bola tiež preukázaná znížená

aktivácia v týchto oblastiach počas sledovania pohybujúcej

sa ruky. Veľkosť aktivácie systému zrkadlových neurónov

súvisela so závažnosťou symptómov postihnutia sociálnych

funkcií. Štúdia má niektoré obmedzenia, ktoré si zaslúžia

ďalšie skúmanie, ako napríklad, že pacienti boli medikovaní

(Thakkar et al., 2014).

Systému zrkadlových neurónov sa pripisuje význam nie-

len pri vysvetľovaní ľudskej schopnosti učiť sa napodobňo-

vaním (Rizzolatti a Craighero, 2004), ale aj pri attachmente

a vývine mentalizačnej kapacity (Košťan, 2011, Hašto a Ta-

vel, 2015, Košťan a Bernadič, 2018).

2. Výskum ľudí s komisurotómiou priniesol niektoré

zaujímavé poznatky. Pomocou technických pomôcok možno

zabezpečiť, aby jedna hemisféra nevedela, čo práve robí tá

druhá, napríklad vizuálne stimuly sú premietané iba do jed-

ného oka alebo sa do každého oka (čiže do hemisféry) pre-

mieta iný obrázok. Takýmto spôsobom sa zistilo, že kogni-

tívne úlohy, ktoré sa riešia v nedominantnej hemisfére, nie sú

uvedomované – táto hemisféra je nevedomá. Napríklad, keď

sa pacientom s komisurotómiou premietol nejaký smiešny

obrázok iba do pravej hemisféry, pacienti sa chichotali a ne-

vedeli povedať prečo. Nevedeli povedať, ani čo videli. Ale

kognitívne spracovanie reality (kresleného vtipu) prebehlo

a ovplyvnilo správanie (pacient sa chichotal) (Beňušková,

2005).

Z funkčnej lateralizácie hemisfér mozgu je jasné, že bez

ich spolupráce mentalizovanie nie je možné. Tzv. nedomi-

nantná hemisféra vykonáva kognitívne spracovanie reality,

ale priebeh a výsledok tohto spracovania nie sú vedomé. Je

špecializovaná na intrapersonálnu a extrapersonálnu repre-

zentáciu priestoru, celostné (holistické) a emočné spracova-

nie reality, je dôležitá na uvedomovanie si integrity tela. Ale

vlastné uvedomovanie si reality prebieha v dominatnej he-

misfére, ktorá je špecializovaná na jazyk, na logické usudzo-

vanie a na uvedomovanie si kognitívnych činností a ich vý-

sledkov (Beňušková, 2005).

Poruchy mentalizovania

Poruchy mentalizovania boli zatiaľ viac skúmané a opi-

sované v súvislosti s hraničnou poruchou osobnosti (HPO),

kde v zásade je fenomenológia následkom týchto mechaniz-

mom (Košťan, 2011):

1. trauma - hľadanie bezpečia u traumatizujúceho opatrov-

níka - ďalšia traumatizácia - neustála aktivácia attachmentu

- zvýšený arousal - inhibícia mentalizovania, pričom

schopnosť mentalizovania je zachovaná, ale sa v budúc-

nosti stráca práve v kontexte attachmentu;

2. znovu sa objavia modusy prežívania vnútornej reality,

ktoré predchádzali vývinu mentalizovania - tieto pred-

mentalizačné režimy self majú silu vzťahy dezorganizo-

vať a zničiť súvislosť sebaprežívania;

3. konštantný tlak na projektívnu identifikáciu, opakovaná

externalizácia cudzieho self.

Podrobnejšie je táto téma uvedená v článku Hraničná po-

rucha osobnosti a mentalizácia (Trokanová, 2010).

Podobné mechanizmy sa uplatňujú aj u psychotických

pacientov. Pri inhibícii mentalizovania, aj pri dysregulácii

medzi spojením senzoricko - emočného spracovania a mys-

lením, sa uplatňujú predmentalizačné režimy alebo formy

aberantného mentalizovania:

G. VRBOVÁ: MENTALIZOVANIE A JEHO PORUCHY

29

1. Teleologické mentalizovanie – je veľmi podobné s 3.

úrovňou vo vývine mentalizačnej kapacity a utvárania si self

u dieťaťa. Napriek tomu, že v 9. mesiaci života už „pučí“

hodnotenie racionality, dieťa ešte nechápe, že konanie vy-

chádza z mentálnych stavov. Nezohľadňuje „vnútorný men-

tálny stav objektu“. Podstatné je to, čo je ohraničené na fy-

zično. Ide o vývinovo najprimitívnejší modus subjektivity,

ktorý sa vyskytuje najmä pri závažných formách hraničnej

poruchy osobnosti. Zmeny mentálnych stavov sú hodnotené

ako reálne len vtedy, keď sú sprevádzané fyzicky pozorova-

teľnými činmi, ktoré sú kontingentné s pacientovými žela-

niami, presvedčeniami a pocitmi (Košťan, 2011).

Pri teleologickom mentalizovaní môžeme u pacienta s psy-

chózou pozorovať pevné presvedčenie o zámeroch ostatných

výhradne na základe ich fyzicky pozorovateľného správania,

pri strate schopnosti uváženia alternatívnych pohľadov na zá-

klade interných duševných stavov a dochádza k vzniku para-

noidných bludov. Rozdiel oproti HPO a inými poruchami

osobnosti (schizotypová porucha) je, že presvedčenie má

charakter istoty, bez pripustenia iných alternatív. Prevaha

kognitívnej zložky, ktorá nie je prispôsobená senzoricko -

emocionálnym zážitkom, časom môže prejsť až do štádia is-

toty, bez možnosti korekcie (prechod magického myslenia

k bludom) (Debbané et al., 2016).

2. Mentalizovanie v psychickej ekvivalencii – myšlienky

o sebe a druhých sú izomorfné s realitou, je tu prítomné po-

pieranie nepriehľadnosti myslenia druhých ľudí (napr. pa-

cient vníma správy v televízii, ako odkazy určené jemu)

(Debbané et al., 2016).

Rigídne, neflexibilné myšlienkové procesy, absolútne

presvedčenia o svojej pravde, extravagantné tvrdenia o tom,

čo si myslia ostatní alebo vysvetlenia, prečo sa určité činy

odohrali, sú znovuobjavením sa subjektivity v moduse psy-

chickej rovnocennosti. Je typický pre deti vo veku 2 až 3 ro-

kov. Niet rozdielu medzi predstavou, resp. myšlienkou a fy-

zickou realitou, vonkajšie sa rovná vnútorné. Je tu presved-

čenie, že vonkajšia a vnútorná realita sa absolútne zhoduje

(Košťan, 2011). Afektívny tón tohto modusu je obvykle cha-

rakterizovaný ako paranoidná hostilita. V tomto moduse je

želanie po výnimočnosti prežívané ako aktuálna výnimoč-

nosť tu a teraz. Kapacita pre pochybovanie ohľadom vhod-

nosti, miery, či limitov je nedostatočná (Košťan, 2011).

3. Mentalizovanie v predstieranom režime – dochádza

k oddeleniu myslenia od súčasného vnemového, senzoric-

kého a afektívneho obsahu. V praxi sa to môže prejaviť hy-

perreflexivitou (Brent et al., 2014), kedy pacient na všetko

prehnane reaguje, ale reakcie nie sú v súlade s aktuálnym dia-

ním. Toto nazývame pseudomentalizáciou (Debbané et al.,

2016). V extrémnom prípade je pacient disociovaný, hovorí

zo sveta odkiaľ je počúvajúci úplne vylúčený. Rozhovor má

teda len zdanie komunikácie. Podstatou tohto modusu je se-

parácia psychickej a fyzickej reality do bodu, kde spojenie

týchto dvoch už nie je možné (Košťan, 2011, Košťan a Ber-

nadič, 2018).

Konzekvencie porúch mentalizovania

Osoba, ktorá nie je schopná mentalizovania, bude ďaleko

zraniteľnejšia a ľahšie vyvediteľná z rovnováhy už pri mini-

málnej zmene podmienok (Košťan, 2011). Je to možné vy-

svetlenie častých relapsov psychózy u niektorých pacientov,

aj napriek podávaniu depotných antipsychotík.

Dochádza k začarovanému kruhu, kde pacient bežný psy-

chosociálny stres prežíva ako distres. Uplatnia sa aberantné

formy mentalizovania s rozvojom psychotickej symptoma-

tiky, čo sa prejaví ako relaps. Okrem toho pacient častejšie

v distrese inklinuje k abúzu psychoaktívnych látok, či k zvy-

šovaniu ich dávky. Je dokázané, že polycyklické aromatické

uhľovodíky v nikotínových cigaretách indikujú CYP450

1A2, takže plazmatická koncentrácia, napríklad olanzapínu,

pri excesívnom fajčení, ktorého sme pri relapsoch často sved-

kom, môže klesnúť pod účinnú hladinu (Mayerová et al.,

2016). Progredujú nielen postpsychotické zmeny, ale sa ďa-

lej zvyšuje vulnerabilita, riziko psychózy pri psychosociálnej

záťaži a znižuje sa schopnosť adaptívne zvládať a riešiť (psy-

chosociálnu záťaž, psychózu) v dôsledku narušenej a nedos-

tatočnej mentalizačnej kapacity (horšie zvládanie stresu je

prítomné už u jedincov s vysokým rizikom vzniku psychózy

- UHR) (Phillips et al., 2012).

Súhrnne možno povedať, že nedostatočne rozvinutá men-

talizácia môže viesť k psychickej poruche alebo predstavuje

rizikový faktor pre ňu a na druhej strane psychické poruchy

počas svojho trvania obvykle redukujú mentalizačnú schop-

nosť (Hašto a Tavel, 2015).

Výhody dostatočnej mentalizačnej kapacity

Pacienti s dostatočnou mentalizačnou kapacitou (Debba-

né et al., 2016):

1. majú menej závažné prejavy,

2. vedia lepšie spracovať negatívne emócie a tým menej

často prežívajú stres a úzkosť,

3. majú lepšie sociálne fungovanie,

4. vedia si skôr a lepšie uvedomiť zmeny psychického stavu

a ich chorobnosť,

5. sú schopní skôr vyhľadať pomoc,

6. mávajú lepšie stratégie zvládania.

Mentalization - based treatment

Terapeutický program založený na posilňovaní mentali-

zovania: mentalization - based treatment (MBT) obsahuje pa-

letu mentalizačných techník na podporu povedomia a poroz-

umenia duševným stavom, ktoré sú spojené s aktuálnymi

subjektívnymi skúsenosťami pacienta (Brent et al., 2014).

K charakteristickým rysom modelu MBT patrí (Brent et

al., 2014):

1. zameranie sa na stav pacientovej mysle ako centra po-

trebného k rehabilitácii kapacity pre sociálne porozume-

nie,

2. dôraz na vplyv narušeného afektu na schopnosť menta-

lizovať,

G. VRBOVÁ: MENTALIZOVANIE A JEHO PORUCHY

30

3. dôraz na pochopenie väzieb medzi kvalitou mentalizo-

vania a špecifickým interpersonálnym/ vzťahovým kon-

textom.

Intervencie MBT v podstate zahŕňajú:

- použitie krátkych, jednoduchých pozorovaní so zamera-

ním na myseľ pacienta (najmä afektívne skúsenosti), na

rozdiel od správania či fyzických prejavov, v sociálnych

situáciách,

- nie odsudzujúce aktívne načúvanie,

- vyprovokovanie zvedavosti motiváciou,

- odhodlanie a pochopenie pacientovho uhla pohľadu,

- podporovanie a oceňovanie mentalizovania u pacienta

alebo používanie mysle terapeuta ako modelu.

Zvlášť dôležité je to, aby bol pacient počas sedenia

schopný mentalizovať. Napríklad pri prejavoch intenzívneho

emočného vzrušenia dochádza k strate schopnosti mentalizo-

vať, preto sa volia jednoduchšie intervencie, potrebné k pod-

pore pocitu bezpečia (Brent et al., 2014).

Terapeutický prístup a liečebné zásahy MBT majú veľa

spoločného s inými zavedenými spôsobmi liečby psychózy.

Konceptualizácia metakognície zahŕňa integráciu komplex-

ného seba a iných reprezentácií. Metakognície a mentalizo-

vanie sú spojené teoreticky aj empiricky, pretože obe zahŕ-

ňajú metaprezentačné schopnosti (Brent et al., 2014). Boli

vypracované modifikované varianty metakognitívneho tré-

ningu pre ľudí s rôznymi diagnózami alebo poruchami (psy-

chóza - schizofrénia, hraničná porucha osobnosti, depresia,

obsedantne - kompulzívna porucha) a publikované práce

overujúce ich účinnosť (Rochat et al., 2017).

KBT a metakognitívna psychoterapia pre psychózy dá-

vajú dôraz na: 1) dôležitosť prijatia štruktúrovaného prístupu

prispôsobeného psychickým schopnostiam pacienta; 2) pou-

žitie intervencií, ktoré sú jednoduché a ľahko pochopiteľné;

3) zameranie sa na aktuálny duševný stav pacienta, na rozdiel

od skúmania dávnej minulosti (Brent et al., 2014).

Záver

V článku som sa zamerala na niektoré podobnosti a roz-

diely medzi poruchou mentalizovania pri hraničnej poruche

osobnosti a pri psychotickej poruche, ako aj na výhody dos-

tatočnej mentalizačnej kapacity, či na možné konzekvencie

jej deficitu.

Určenie špecifických deficitov mentalizovania, ktoré sa

vyskytujú pri psychotických poruchách, ostáva na empíriu.

Rozlišovanie porúch mentalizovania, ktoré sú spojené s psy-

chotickými poruchami od tých, ktoré sa vyskytujú pri hranič-

nej poruche osobnosti, pri autizme, či iných závažných du-

ševných poruchách, je sťažené niekoľkými faktormi: 1) ob-

medzením súčasných metód hodnotenia; 2) nie je známe do

akej miery je narušenie mentalizovania spojené s konkrét-

nym sociálnym kontextom; 3) značnou diagnostickou rôzno-

rodosťou ľudí s psychózou a 4) vysokou mierou psychiatric-

kej komorbidity, vrátane porúch osobnosti pri psychotických

poruchách (Brent et al., 2014).

Preto do budúcna bude potrebný ďalší výskum nielen

kandidátnych génov pre schizofréniu, ako DISC1, NRG1,

COMT (Nestler et al., 2012), ale aj dlhodobé štúdie na urče-

nie špecifických kognitívnych porúch, vzťahového kontextu

a foriem deficitov v mentalizovaní s predikčnou hodnotou

prechodu do schizofrénie (Brent et al., 2014).

Terapeutické programy založené na posilňovaní mentali-

zovania (MBT), metakognitívny tréning, programy zamerané

na zlepšenie sociálneho fungovania, sa ukazujú užitočné pre

ľudí s rôznymi duševnými poruchami. Overuje sa aj ich možný

preventívny potenciál pri zvýšenom riziku vzniku psychózy,

či pri jej relapse.

Literatúra

BEŇUŠKOVÁ, Ľ.: Kde sa jazyk stretáva s vedomím. In:

Rybár, J., Kvasnička, V., Farkaš, I.(eds): Jazyk a kognícia.

Bratislava: Kalligram, 2005, s. 419. ISBN 80-7149-716-9

BEŇUŠKOVÁ, Ľ.: Neurovedné okno do vedomia. In: Kvas-

nička, V., Trebatický, P., Pospíchal, J., Kelemen, J.(eds.): My-

seľ, inteligencia a život. Bratislava: Vydavateľstvo STU,

2007, 521 s.

BRENT, B.K., HOLT, D.J., KESHAVAN, M.S., SEID-

MAN, L.J., FONAGY, P.: Mentalization-based treatment

for psychosis: linking an attachment-based model to the psy-

chotherapy for impaired mental state understanding in people

with psychotic disorders. Isr J Psychiatry Relat Sci, 2014,

51(1), s. 17-24.

BRÜNE, M.: Evolučná psychiatria. Pôvod psychopatológie.

Trenčín: Vydavateľstvo F, 2012, 424 s. ISBN 978-80-88952-

69-5

DEBBANÉ, M., SALAMINIOS, G., LUYTEN, P., BA-

DOUD, D., ARMANDO, M., SOLIDA TOZZI, A., FO-

NAGY, P., BRENT, B.K.: Attachment, Neurobiology, and

Mentalizing along the Psychosis Continuum. Front Hum

Neurosci, 2016, Aug 22; 10, s. 406.

HAŠTO, J.: Vzťahová väzba. Ku koreňom lásky a úzkosti.

Trenčín: Vydavateľstvo F, Promente sana, 2005.

HAŠTO, J.: Staré skvosty a nové trendy v psychoterapii na

príklade mentalizácie. Psychiatria-psychoterapia-psychoso-

matika, 2010, 17 (1), s. 8-11.

HAŠTO, J., TAVEL, P.: Mentalizovanie ako výzva pre kli-

nickú medicínu a špeciálne pre psychiatriu a psychoterapiu.

Psychiatrie, 2015, 19 (2), s. 97-103.

HOLUB, D., GLEN, O., GABBARD: Dlhodobá psychody-

namická psychoterapia. Trenčín: Vydavateľstvo F, 2005. Re-

cenzia in Psychiatria 2006, 13(3-4), 263-265.

KOŠŤAN, R.: Mentalizácia/ mentalizovanie – praktické in-

tervencie. Špecializačná práca k špecializačnej skúške zo

psychiatrie. Bratislava: Slovenská zdravotnícka univerzita v

Bratislave, Lekárska fakulta, katedra psychiatrie, 2011, 80 s.

KOŠŤAN, R., BERNADIČ, M.: Mentalizácia: Úvod do

mentalizácie/ mentalizovania. Časť I. Psychiatria, psychote-

rapia, psychosomatika, 25, 2018, č. 1, s. 25-36.

G. VRBOVÁ: MENTALIZOVANIE A JEHO PORUCHY

31

MAYEROVÁ, M., TURJAP, M., USTOHAL, L., PIV-

NIČKA, J., ČEŠKOVÁ, E.: Terapeutické monitorování

plazmatických koncentrací olanzapinu a klozapinu. Česká a

slovenská psychiatrie, 2016, 112(4), s. 117-187.

NESTLER, E.J., HYMAN, S.E., MALENKA, R.C.: Mo-

lekulárna neuropsychofarmakológia. Základy klinických

neurovied. Trenčín: Vydavateľstvo F, Pro mente sana, s.r.o.,

2012, 498 s. ISBN 978-80-88952-70-1.

PHILLIPS, L.J., EDWARDS, J., MCMURRAY, N.,

FRANCEY, S.: Comparison of experiences of stress and

coping between young people at risk of psychosis and a non-

clinical cohort. Behav Cogn Psychother, 2012, 40(1), s. 69-88.

RIZZOLATTI, G., CRAIGHERO, L.: The mirror-neuron

system. Annu Rev Neurosci, 2004, 27, s. 169-192.

ROCHAT, L., MANOLOV, R., BILLIEUX, J.: Efficacy

of metacognitive therapy in improving mental health:

A meta-analysis of single-case studies. J Clin Psychol, 2017,

Dec 20. doi: 10.1002/jclp.22567.

THAKKAR, K.N., PETERMAN, J.S., PARK, S.: Altered

brain activation during action imitation and observation in

schizophrenia: a translational approach to investigating so-

cial dysfunction in schizophrenia. Am J Psychiatry, 2014,

171(5), s. 539-548.

TROKANOVÁ, Z.: Hraničná porucha osobnosti a mentali-

zácia. Psychiatria-psychoterapia-psychosomatika, 2010, 17(3),

s. 178-185.

Do redakcie došlo 20.3.2018.

Pregabalín

Liečivo: Každá tvrdá kapsula obsahuje 75 mg alebo 150 mg alebo 300 mg pregabalínu. Lieková forma: Tvrdé kapsuly. Farmakoterapeutická skupina: Antiepileptiká, iné antiepileptiká. ATC kód: N03AX16. Indikácie: Neuropatická bolesť: Pregabalin Zentiva k.s. je indikovaný na liečbu periférnej a centrálnej neuropatickej bolesti u dospelých. Epilepsia: Pregabalin Zentiva k.s. je indikovaný ako prídavná liečba u dospelých s parciálnymi záchvatmi so sekundárnou generalizáciou alebo bez nej. Generalizovaná úzkostná porucha: Pregabalin Zentiva k.s. je indikovaný na liečbu generalizovanej úzkostnej poruchy (GAD = Generalised Anxiety Disorder) dospelých. Dávkovanie: Rozsah dávkovania je 150 až 600 mg denne, podáva sa v dvoch alebo troch rozdelených dávkach. Počiatočná dávka je 150 mg denne. Maximálna dávka je 600 mg denne. Prípadné vysadení pregabalínu postupne, minimálne po dobu 1 týždňa. Zníženie dávky u pacientov s poškodením obličiek musí byť stanovené individuálne podľa klírensu kreatinínu. U pacientov s poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava dávky. Bezpečnosť a účinnosť pregabalínu u detí a dospievajúcich do 17 rokov veku nebola stanovená. Starší pacienti môžu vyžadovať zníženie dávky vzhľadom ku zníženej funkcii obličiek. Môže sa podávať s jedlom alebo bez jedla. Kontraindikácie: Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní: U pacientov s diabetom môže vzniknúť potreba úpravy dávkovania liekov používaných na zníženie glykémie. V prípade reakcie precitlivenosti zahŕňajúce príznaky angioedému, je nevyhnutné ihneď pregabalín vysadiť. Pacienti majú byť inštruovaní k zvýšenej opatrnosti z dôvodu možného výskytu závratov, somnolencie, straty vedomia, zmätenosti a poruchy mentálnych funkcií. Možný, väčšinou prechodný, výskyt rozmazaného videnia, zníženej zrakovej ostrosti, zmeny zorného poľa, straty zraku; tieto očné príznaky môže vyriešiť alebo zlepšiť vysadenie pregabalínu. Hlásené prípady zlyhania obličiek. Možné abstinenčné príznaky: nespavosť, bolesť hlavy, nauzea, úzkosť, hnačka, chrípkový syndróm, nervozita, depresia, bolesť, kŕče, hyperhidróza a závrat. Na začiatku liečby je nutné o tejto skutočnosti informovať pacienta. Môžu sa vyskytnúť epileptické záchvaty vrátane status epilepticus a záchvatov typu grand mal. Opatrnosť u starších pacientov s poruchou kardiovaskulárnych funkcií v indikácii neuropatie z dôvodu hlásených prípadov kongestívneho srdcového zlyhania. Opatrnosť pri liečbe centrálnej neuropatickej bolesti v dôsledku poranenia miechy. Nutné monitorovať príznaky samovražedných myšlienok a správania; poučenie pacientov. Pri súčasnom podávaní pregabalínu a opioidných liekov je vhodné prijať opatrenia na prevenciu zápchy. Potrebná opatrnosť u pacientov so zneužívaním liekov v anamnéze. Boli hlásené prípady encefalopatie. Obsahuje laktózu. Liekové a iné interakcie: Pregabalín sa vylučuje prevažne v nezmenenej forme močom, podlieha zanedbateľnému metabolizmu u ľudí (<2% dávky zachytenej v moči vo forme metabolitov), neinhibuje liekový metabolizmus in vitro a neviaže sa na plazmatické proteíny, je nepravdepodobné, že by spôsobil alebo bol sám subjektom farmakokinetických interakcií. Pregabalín môže zosilňovať účinky etanolu a lorazepamu. Pregabalín má aditívny efekt pri poškodení kognitívnych funkcií a hrubej motoriky spôsobenom oxykodónom. Fertilita, gravidita a laktácia: Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe, ženy vo fertilnom veku musia používať účinnú antikoncepciu. Pregabalin sa smie užívať počas gravidity iba v nevyhnutných prípadoch (ak prínos pre matku jednoznačne preváži potenciálne riziko pre plod). Pregabalín sa vylučuje do materského mlieka, je potrebné prijať rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo liečbu pregabalínom. Nežiaduce účinky: Veľmi časté: závrat, somnolencia, bolesť hlavy; Časté: nazofaryngitída, zvýšená chuť do jedla, euforická nálada, zmätenosť, podráždenosť, dezorientácia, nespavosť, zníženie libida, ataxia, poruchy koordinácie, tras, dyzartria, amnézia, zhoršenie pamäti, poruchy pozornosti, parestézia, hypoestézia, sedácia, porucha rovnováhy, letargia, rozmazané videnie, dvojité videnie, vertigo, zvracanie, pocit na vracanie, zápcha, hnačka, plynatosť, abdominálna distenzia, suchosť v ústach, svalové kŕče, artralgia, bolesti chrbta, bolesti končatín, cervikálne spazmy, erektilná dysfunkcia, periférny edém, opuchy, poruchy chôdze, pády, pocit opitosti, zvláštne pocity, únava, zvýšenie telesnej hmotnosti; Menej časté: neutropénia, precitlivenosť, anorexia, hypoglykémia, halucinácie, panický atak, nepokoj, agitovanosť, depresia, depresívna nálada, povznesená nálada, agresivita, kolísanie nálady, depersonalizácia, ťažkosti s hľadaním slov, abnormálne sny, zvýšenie libida, anorgazmie, apatia, synkopa, stupor,

pálenia, ageúzia, malátnosť, strata periférneho videnia, poruchy zraku, opuch očí, porucha zorného poľa, zníženie zrakovej ostrosti, bolesť očí, astenopia, fotopsia, suchosť očí, zvýšené slzenie, podráždenie oka, hyperacuze, tachykardia, atrioventrikulárna blokáda I. stupňa, sínusová bradykardia, kongestívne srdcové zlyhanie, hypotenzia, hypertenzia, návaly horúčavy, sčervenanie, pocit chladných končatín, dýchavičnosť,

myalgia, svalové zášklby, bolesti šije, svalová stuhnutosť, inkontinencia moču, dyzúria, sexuálna dysfunkcia, oneskorená ejakulácia, dysmenorea, bolesti prsníkov, generalizovaný opuch, opuch tváre, pocit tiesne na prsiach, bolesť, horúčka, smäd, triaška, asténia, zvýšenie hladiny kreatínfosfokinázy, zvýšenie hladiny alanínaminotransferázy, zvýšená hladina aspartátaminotransferázy, zvýšenie hladiny glukózy v krvi, pokles počtu krvných doštičiek, zvýšenie hladiny kreatinínu v krvi, pokles hladiny draslíka v krvi, zníženie telesnej hmotnosti. Dostupné balenie: 56 tvrdých kapsúl. Uchovávanie: Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C. Držiteľ rozhodnutia o registrácii: Zentiva, k.s., U Kabelovny 130, 102 37 Praha 10, Česká republika. Dátum poslednej revízie: Marec 2018. Výdaj lieku je viazaný na lekársky predpis. Pred predpísaním lieku sa oboznámte s úplným znením Súhrnu charakteristických vlastností lieku, ktoré môžete získať na adrese: Zentiva, a.s., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, tel.: +421 233 100 607,

Určené pre odbornú verejnosť.

Dátum prípravy: apríl 2018

Kód materiálu: SACS.GPGAZ.18.04.0374