SRDCE PEZINKAMesačník o živote v našom meste, apríl/2014, č.I

Smiem prosit?Takto pred rokom, v predvečer

Medzinárodného dňa tanca, sa zrodila nesmelá i odvážna myšlienka roztancovať aspoň na chvíľu aj naše mesto. Nápad zaujal natoľko, že aktuálne sa v Pezinku tancuje takmer všade a všetky ve-kové kategórie. Dvadsiaty siedmy apríl, deň D, sa totiž nezadržateľne blíži a organizátori majú okrem štandardných o jednu vcelku príjemnú starosť viac: postačí tan-cujúcim Pezinčanom Radničné ná-mestie?

Medzinárodný deň tanca sa po ce-

lom svete traduje už od roku 1982. Jeho hlavným posolstvom je vrátiť tanec z divadelných sál do ulíc, na námestia, do parkov. A tiež, aby táto forma pohybu i umenia prilákala čo najviac ľudí, mladých i starých.

„Keďže v Pezinku má spoločenský tanec svoje pevné zázemie i tradíciu, myšlienka zorganizovať sme Medzinárodný deň tanca sa nám zapáčila a v roku 2013 sme si povedali, ideme do toho. Zorgan-izovali sme prvý, možno povedať pokusný ročník a zo záujmu i účasti verejnosti sme boli príjemne

prekvapení. To bola pre nás výzva aj pre nasledujúce roky,“ pripomí-na Kvetoslava Štrbová, riaditeľka tanečného centra Charizma. To spolu s Klubom spoločenských tan-cov PETAN a Pezinským kultúrnym centrom organizačne zaobstaralo minuloročnú premiéru tanečného sviatku a vrcholí s prípravami na druhý diel.

Podľa slov Kvetoslavy Štrbovej sa v porovnaní s minulým rokom mnohé zmenilo, posunulo dopredu.

pokračovanie na strane 5.

NALEJME SI ČISTÉ VÍNO 5 DEŇ UČITEĽOV, POCTA OD RIADITEĽA 8

Mnohí z vás si určite pamätajú le-gendárnu „prúpovídku“ o manželke televízneho inšpektora Colomba. Celý svet ju pozná, všetci o nej hovo-ria, ibaže ju ešte nikto nevidel...

Prečo to spomínam? Z prozaického dôvodu. Aj mňa si v poslednom čase známi, priatelia, kamaráti i neznámi doberali a vyzvedali sa, ako to vyze-rá s tým pezinským srdcom. Či to nie je mediálna kačica, kedy ho konečne naštartujeme, predstavíme a uvedie-me do života. Vraj už je najvyšší čas.

Colomba sme predbehli :-), pez-inské srdce ožíva a ja by som rada k tomu dodala zopár slov. Chceme, aby občianske združenie Srdce Pez-inka ľudí spájalo. Aby nášmu mestu pomáhalo, inšpirovalo ho, posúvalo ho dopredu. Aby to bolo združenie otvorené, spontánne, o ľuďoch a pre ľudí. Nech je hlásnou trúbou všetké-ho, čo sa v meste udeje.

Budem rada, ak sa prvé spoločné dielo nášho združenia, mesačník Srdce Pezinka, ktorý práve držíte v rukách, stane vaším pravidelným spoločníkom.

JARMILA VOLNEROVÁzakladajúca členka združenia

SENIOR TAXÍK LEN ZA JEDEN CENT 3

ˇ

Maratón: plus devätNárast o deväť plavcov zaznamenali

organizátori na 9. ročníku pezinského plaveckého maratónu, ktorý odštar-toval v piatok 21. marca napoludnie a posledný plavec dohmatol presne o 24 hodín neskôr. Dovedna sa v pezinskej plavárni predstavilo 482 milovníkov plávania bez rozdielu veku a miesta bydliska, maratónu sa zúčastnili aj plavci z blízkeho okolia.

Po polovici maratónu sa zdalo, že účasť z minulého ročníka (473) bude výrazne prekonaná, nakoľko do piatko-vej polnoci odplávalo až 350 účastníkov. Sobotňajšie dopoludnie však Pezinča-nov do plavárne príliš nelákalo, prišla ich len tretina z celkového počtu, a tak ich museli zastúpiť domáce nádeje z pe-zinského plaveckého klubu. O rok bude mať Pezinský plavecký maratón okrúhle desiate výročie.

Hasičská zábava bez uniformyNa tradičnú šibačkovú zábavu pozý-

vajú členovia OZ Dobrovoľného hasič-ského zboru Pezinok, ktorá sa uskutoč-ní v spoločenskej sále Domu Kultúry v nedeľu 20. apríla so začiatkom o 19.ho-dine. Ako sme sa dozvedeli od orga-nizátorov, záujem o zábavu je aj tento rok veľký, ale nejaké vstupenky v cene 8 eur sú ešte v predaji. Všetkých čaká príjemná atmosféra, dobrá nálada, bo-hatá tombola a hudobná produkcia v podaní skupiny Senátor z Častej. Dô-ležité upozornenie: vstup v hasičskej uniforme nie je povinný... :-)

AKTUALITY2

0 1000 2000 3000 4000 5000

Platy primátorov slovenských miest, 2014

0 50 000

100 000 150 000 200 000 250 000

Počet obyvateľov slovenských miest, 2014

možný plat, ktorý po novelizácii záko-na predstavuje navýšenie maximálne o 70% k jeho základnému platu. Napokon zastupiteľstvo hlasovaním o jediný hlas tento návrh aj odsúhlasilo. Z celkového počtu 25 poslancov bolo prítomných 24, z nich 13 hlasovalo za, traja sa zdržali, sedem bolo proti (Grell, Štrbová, Mize-rová, Tahotná, Juraj Čech, Šipoš, Demo-vič). a jeden poslanec nehlasoval. Oliver Solga tak bude v roku 2014 poberať plat

Pre primátora Solgu 4049 eur mesačneJedným z najzaujímavejších bodov

XXVI. zasadnutia mestského zastupi-teľstva, ktoré sa uskutočnilo v utorok 15. apríla, bolo prerokovanie výšky platu primátora nášho mesta Olivera Solgu na rok 2014.

Táto téma bola súčasťou oficiálneho programu rokovania pezinského parla-mentu v bode 10. Poslanci mestského zastupiteľstva už predtým navrhli sú-časnému primátorovi potvrdiť najvyšší

vo výške 4 049 eur mesačne. A ako sa poslanci dopracovali k sume

4 049 eura? Ak priemerný mesačný plat v národnom hospodárstve, čo je 824 eur, vynásobíme koeficientom 2,89 (závisí od počtu obyvateľov mesta, siedma platová tabuľka, 20 001 – 50 000), dostaneme sa k základnému platu 2 381,36 eur. K nej už len prirátame 70%-né schválené na-výšenie poslancami a plat primátora na rok 2014 vo výške 4 049 eur je na svete.

spolku i vzácni hostia.Pri pamätníku padlých hrdinov na

Mladoboleslavskej ulici si pamiatku vyše 130 padlých sovietskych, ale aj mnohých našich vojakov a civilistov uc-tili položením kvetov a tichou spomien-kou aj veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Pavel Kuznecov či náčelník Generálneho štábu OS SR Peter Vojtek.

Mesto Pezinok bolo oslobodené v rámci bratislavsko-brnenskej operácie, podieľali sa na ňom mnohí Pezinčania a

Pocta hrdinom, odkaz pre budúcnostUž Cicero povedal, že história je

učiteľkou života. K týmto slovám sa žiada dodať, že z histórie sa nevyma-žú udalosti, ktoré sú posolstvom pre budúcnosť.

Medzi ne patria aj boje za slobodu Pezinka spod fašistickej nadvlády v zá-vere II. svetovej vojny. Presne 1. apríla si 69. výročie oslobodenia pripomenulo vedenie mesta, jeho obyvatelia, členovia Slovenského zväzu protifašistických bo-jovníkov, Malokarpatského baníckeho

obyvatelia okolitých obcí. Boje za slobo-du trvali štyri dni, nemecké vojská mali v oblasti Malých Karpát silné pozície, ktorých sa len ťažko, aj za cenu životov iných, vzdávali. „V dnešnom uponáhľa-nom svete je priam žiaduce, aby sme sa na chvíľku zastavili, pookriali a docenili odkaz z roku 1945. Bez nasadenia ži-votov mnohých hrdinov by bolo mož-no všetko inak. Zaslúžia si preto našu vďaku, spomienku a pietu,“ pripomenul predseda ZO SZPB Dušan Vilím.

vinárov," zhodnotil trhy Milan Pavelka, predseda Občianskeho združenia Ma-lokarpatská vínna cesta, ktoré s mestom Pezinok a Pezinským kultúrnym cen-

Na trhoch bodovali aj malokarpatskí vináriOd roku 1995 sa pre milovníkov vín-

nej turistiky konajú v Pezinku Vinné trhy, pôvodne organizované pod hla-vičkou regionálna ochutnávka vín.

Tie tohtoročné, v poradí devätnáste, spojené s medzinárodnou súťažou, vý-stavou a odbornou degustáciou vzoriek vína vyvrcholili prvý aprílový víkend vyhlásením výsledkov, odovzdávaním ocenení i verejnou ochutnávkou v mest-skom kultúrnom centre.

"Pezinské vínne trhy sa radia k z naj-známejším prezentačným podujatiam na Slovensku a majú vysoký kredit v odborných kruhov, čo potvrdil aj tento ročník. Sú pevnou súčasťou novodobej tradície Pezinka - centra vínneho tu-rizmu na Slovensku a stali sa miestom odborných i neformálnych stretnutí

trom trhy pripravilo. Veľké zlaté medaily si tento rok z Pe-

zinka odniesli Agrovinol za Cebarnet Sauvignon, Žitavské vinice za Devín

barrique a VZ Topoľčianky za Pála-vu, zlaté medaily získalo vyše tridsať ďalších vinárstiev a vinárov. Rozhodo-valo o nich šesť odborných komisií za okrúhlym stolom na degustácii, ktorá sa uskutočnila ešte 21.- 22. marca. Spome-dzi 605 vzoriek, čo bolo o 46 viac ako pred rokom, bodovali v ôsmich kategó-riách vín najmä malokarpatskí vinári z renomovaných vinárskych spoločností.

A ešte za hrsť štatistiky: počas odbor-nej degustácie bolo pri posudzovaní kvality vín použitých 1000 pohárov, za dva dni sa ich umylo 3800. Súčasťou tohtoročných vínnych trhov boli tiež sú-ťaže o najkrajšiu vínnu etiketu, adjustáž vína či o Kráľovnú vína malokarpatské-ho regiónu.

ˇ

ˇ

ilust

račn

é fo

to: a

rchí

v

nich sú už také staré a hlboké, že by si zaslúžili pomník.

Takže šoféri, želáme pevné nervy, hrubé peňaženky, čo najlacnejší au-toservis a - spoločne čakajme na zá-zrak.

CAJLANSKÁ DIERATak napríklad veľká diera na Caj-

Výtlky, čo zvyšujú Pezinčanom tlak

Stav ciest v našom meste nie je práve ideálny. Oveľa častejšie ako plynulé asfaltové koberce sa aj v Pe-zinku vynárajú nové a nové výtlky. Je to síce bežný jav vo viacerých slo-venských mestách, pezinské výtlky sú však v istom zmysle výnimočné. Rastú nám do „krásy“, mnohé z

lanskej ulici, jednej z najdlhších ulíc mesta, po ktorej denne prejdú stovky áut. Ak náhodou zamierite na cajlan-ské futbalové ihrisko alebo cintorín, radšej sa cajlanskému výtlku vyhnite.

ŠENKVICKÁ DIERAPri ceste do Hypermarketu si zasa

dávajte pozor, aby ste „nezaparkovali“ vo výtlku na Šenkvickej ceste. Zmestí sa vám tam aj polovica kolesa, horšie a najmä drahšie to bude s jeho vytiah-nutím.

Štipľavé peroDeň Rómov, sviatok, ktorý pripadá na 8. apríla, oslávili naši spoluobčania v Pezinku prácou. Zamerali sa na upra-tovanie životného prostredia pod názvom Čisté prostredie – zdravší život.Škoda ,že takýto sviatok s ta-kýmto zameraním nie je as-poň raz do týždňa...

AKTUALITY 3

Neznáma Afrika prilákala stovky PezinčanovV priebehu troch marcových týždňov

sa mohli návštevníci pezinského domu kultúry zatúlať na fotovýstavu s ná-zvom Neznáma Afrika IV.

Odkaz z expedície, ktorú jej účastníci pomenovali aj prívlastkom „zakázaná“, ponúkol najzaujímavejšie momentky z ciest po 6. krajinách západnej časti čier-neho kontinentu. „Bola to v poradí už štvrtá africká expedícia a určite najne-bezpečnejšia. Zažili sme dobrodružstvo, adrenalín, chcelo to niekedy aj riadnu dávku odvahy. Mnohé navštívené miesta nám domáci sprievodcovia neodporú-čali, dokonca sme tam cestovali napriek výsostnému zákazu. Ale oplatilo sa,“ pri-

pomenul jej účastník, spoluorganizátor výstavy a autor fotografií Milan Grell.

Spolu s cestovateľom Ľ. Fellnerom a ďalšími Slovákmi absolvovali africké dobrodružstvo na prelome novembra s

decembrom 2013. Postupne sa zatúlali do Guiney, Mali, Burkiny Faso, Toga, Be-ninu a Nigérie. Práve tu vzniklo vyše 10 000 záberov, výber zúžili na 2000 foto-grafií a 150 odprezentovali Pezinčanom.

Vernisáž z 3. marca sprevádzal veľký záujem Pezinčanov, africké bubnova-nie i zážitky v podaní Ľ. Fellnera: „V Timbuktu, bájnom meste Mali, už tri roky neboli žiadni turisti. Asi preto, že sa neodporúča cestovať do tejto krajiny kvôli možnému únosu či zabitiu. Počas dvanásťhodinovej cesty mi nebolo všet-ko jedno. Najmä, ak som videl niekoho telefonovať, myslel som si, že čoskoro nás prepadnú.“

Milan Grell zasa priniesol do Mali aj kus Slovenska. „Nechali sme tam vlajku pezinskej miestnej časti Grinava. A ur-čite aj dnes sa niektorí domorodci pýšia tričkom s logom mesta Pezinok.“

Objavili ste aj vy vo svojom okolí výtlk či dieru v cestnej komunikácii, ktorá vám zvyšuje tlak? Odfoťte ju a pošlite s krátkym pokecom do redakcie na emailovú adresu: redakcia@srdcepezinka.sk.

Pocta hrdinom, odkaz pre budúcnost

každodenné starosti, najmä majú zdravotné problémy. Preto vznikol projekt SENIOR TAXI ZA 1 CENT. Táto služba im umožní dostať sa domov z polikliniky po lekárskom ošetrení rýchlo, pohodlne a takmer

Využite Senior taxi len za jeden cent!Občianske združenie Srdce

Pezinka, ktoré vzniklo len predne-dávnom, sa rozhodlo podať pomoc-nú ruku seniorom a ľuďom so zdra-votným postihnutím.

O pilotnom projekte pod názvom „SENIOR TAXI ZA 1 CENT“, ktorý odštartuje už v pondelok 28. apríla, bližšie informoval Milan Grel, líder združenia. „V logu nášho združenia máme síce veľké srdce, ale naša čin-nosť je zameraná aj na to, aby sme mali otvorené aj oči. Chceme zlepšiť kvalitu života ľudí, ktorí pre nás, naše deti i mesto čosi urobili a zaslúžia si viac, ako len raz za rok kvietok pri príležitosti Mesiaca úcty k starším. Rozhodli sme sa im trošku uľahčiť

zadarmo.“O čo teda ide? Už v pondelok 28.

apríla budú na parkovisku pred pe-zinskou poliklinikou pripravené dva taxíky, ktoré v čase od 8 – 12 h odvezú záujemcov do svojich

príbytkov vrámci mesta Pezinok za symbolický jeden cent. Podmienkou využitia taxíku je vek nad 60 rokov, prípadne preukaz ZŤP. Taxíky pre tento účel možno identifikovať veľmi jednoducho, budú mať viditeľné logo „Srdce Pezinka“ a budú odstavené pri pútači s rovnakým logom.

„Na úvod sme zvolili dvojtýždňovú periodicitu taxíkov, teda každý druhý pondelok pred poliklinikou od 8. h do 12. h. Začíname 28. apríla, ďalší termín je pondelok 12. mája. O na-sledujúcich termínoch, prípadnom zhustení využitia SENIOR TAXI bu-deme informovať v našich novinách a na webovej stránke www.srdcepez-inka.sk,“ doplnila Jarmila Volnerová.

ˇ

foto

: red

foto

: red

ilust

račn

é fo

to:

dokončenie zo strany 1. „Dnes už nemáme problém pre-

svedčiť, angažovať školákov, mladých ľudí, dospelých či seniorov, aby sa nehanbili a zúčastňovali sa na nácvi-koch spoločného tanca, ktorým sa po-chválime na verejnosti. Ľudia sa hlásia spontánne, sami. Len pre ilustráciu, v roku 2013 si tanec blues na nácvikoch osvojilo takmer 1200 tanečníkov a na námestí ho spoločne zatancovalo asi 400. Vtedy sa aktívne do projektu zapojili dve základné školy, centrum voľného času, základná umelecká škola, denné centrum na Kollárovej ulici, ženy cvičiace v školských telo-

cvičniach...,“ vysvetľuje Kvetoslava Štrbová.

Aká je situácia dnes? Poslednú aprí-

lovú nedeľu sa bude centrom Pezinka niesť aj valčík. Krokové variácie tanca

s prívlastkom figurálny si už osvoji-lo vyše 2000 tanečníkov zo všetkých základných pezinských škôl, mno-hých záujmových združení, spolkov, organizácii jednoty dôchodcov, žien cvičiacich kalenetiku, jogu, aerobic... Podľa skromného odhadu organizáto-rov sa minimálne 800 z nich predstaví aj v hlavnom programe. „Predpokla-dám účasť 500-600 školákov a 200 dospelých, možno aj viac, sama som zvedavá. Chcem sa poďakovať Silvii a Samuelovi Kmeťkovým, desiatkam pedagógov a vedúcim súborov, dob-rovoľníkom, že odborne pomáhali pri nácviku nielen Viedenského valčíku, ale aj pri príprave ďalších tanečných čísiel, ktoré sú pripravené do hlavné-ho programu. Osobitne by som chcela spomenúť skupinu žien okolo pani Zouzalíkovej, šéfky miestnej organi-zácie Jednoty dôchodcov, a pani Oľgu Herdovú, ktoré dali dokopy super ta-nečnú partiu. Škoda len, že v nej nie je čo i len jeden muž, tanečník. Možno nabudúce,“ dopĺňa Kvetoslava Štr-bová, ktorá sa spoločenským tancom venovala od svojich šestnástich rokov.

A prečo si pre druhý ročník podu-jatia zvolili práve valčík? „Ono to nie je klasický viedenský valčík, ten je príliš oficiálny, v uzatvorenom držaní, najmä deti by nezaujal. Urobili sme v ňom zmeny, uvoľnili držanie, verím, že táto figurálna forma zaujme aj náv-števníkov. Generálku tohto tanca ab-solvujeme po jednotlivých centrách po Veľkej noci. Nadviazali sme aj na tradíciu z minulého roka, a tak sa po-pri valčíku bude hromadne tancovať aj blues, aby sa naň i na tanečníkov nezabudlo.“

Veľké tanečné predstavenie sa začne

v nedeľu 27. apríla od 15. h na Rad-ničnom námestí. Každý tanečný sub-jekt, ktorý sa zapojí a nahlási vopred svoju účasť, dostane desaťminútový priestor na odprezentovanie svojho tanečného žánru. Hlavným symbolic-kým menu bude však figurálny valčík a blues. Technické a produkčné prí-pravy sú v plnom prúde, organizátori veria, že aj počasie bude žičlivé.

„Je to super akcia, tancom to v mes-te, na školách, v telocvičniach doslova žije už týždne. O akcii, ktorá sa chystá na námestí, sú veľmi dobré referencie, píše sa o nej sa sociálnych sieťach, naj-mä tí najmladší sa veľmi tešia. Aj naše deti sa zúčastnili nácviku a už sa ne-vedia dočkať," svorne konštatovali Va-dovičovci, Kovačikovci či Dubekovci.

Tanečný sviatok sa rozprestrie sa Radničnom námestí, a teda je na-

mieste otázka, či oslovil radnicu, pe-zinských poslancov. „Nemám až také detailné informácie, ale pokiaľ viem, poslankyne Tahotná a Mizerová to s účasťou priamo medzi tanečníkmi myslia vážne. Milan Grell sa tiež za-strájal, že valčík by mohol zvládnuť, možno prekvapia aj ďalší. A keďže zá-ujem o Medzinárodný deň tanca v Pe-zinku predčil všetky naše očakávania, kvôli kapacite sme vážne uvažovali nad zmenou miesta jeho konania. Al-ternatívou bol napríklad park, ale na-pokon ostávame na námestí. Dobrých tanečníkov sa aj sem veľa zmestí.“

Každý účastník tanečného sviatku v Pezinku dostane tričko plus ďalšie malé prekvapenie. To venuje občian-ske združenie Srdce Pezinka, ktoré prevzalo patronát nielen nad týmto v poradí druhým ročníkom. Žiada sa dodať, že do tímu organizátorov pribudla aktuálne aj Živena. A tiež, že spoločným pozdravom v poslednú aprílovú nedeľu v Pezinku bude slo-gan: Smiem prosiť?“

AKTUÁLNE

Smiem prosit?

4

ˇ KST PETAN Pezinok pri TC CHARIZMA

Vás pozývajú v NEDEĽU 27.apríla 2014 od 15.00

Medzinárodný

deň tanca

na Radničné námestiev Pezinku

SPOLUORGANIZÁTORI

foto

: red

3x

Na slovíčko s Milanom Pavelkom, jedným zo zakladajúcich členov ob-čianskeho združenia Srdce Pezinka.

Prečo ste si vybrali názov združenia – Srdce Pezinka?

„Lebo je o Pezinčanoch. O Pezinča-noch srdcom i dušou. O ľuďoch, ktorí sa v tomto meste narodili, žijú a pracu-jú tu dlhé roky, majú k nemu úprim-ný vzťah a je to ich domov. A domov by sme si mali chrániť, pýšiť sa ním a zároveň ho zveľaďovať. Som si istý, že Pezinok patrí k najkrajším mestám na Slovensku, s množstvom šikovných, vzdelaných a múdrych ľudí s veľkým srdcom. Myslím si, že do názvu zdru-ženia slová srdce a Pezinok patria.“

Kedy vnikla myšlienka založiť združenie Srdce Pezinka a prečo do-zrela práve teraz?

„Je pravda, že o združení sa v odbor-ných kruhoch i medzi ľuďmi hovorí už dlho. Na všetko treba čas a domnievam sa, že ten práve dozrel. Je čas naliať si čisté víno.

Po meste koluje množstvo podnetov i námetov ako Pezinok posúvať kvali-tatívne dopredu. Väčšina z nich však skončí pred dverami mestského úra-du. Pokladám za dôležité, aby sme ľudí počúvali, debatovali si nimi o problé-moch, ich riešení, o inšpiráciách. A je fajn mať oči dokorán otvorené. Umenie komunikovať sa totiž stáva umením aj vtedy, ak sa tá vzájomná komunikácia vytráca, ak chýba. Ak debatu nahrá-dzajú príkazy, direktívy a rozhodnutia, ktorým by mala predchádzať verejná diskusia. Toto bol jeden zo signálov začať hovoriť veci nahlas.“

Dosť odvážne konštatovanie...„Neviem či možno považovať za od-

vážne, ak niekto verejne vysloví svoj názor na tému plat primátora, ak sa povie, že námestie by malo byť urče-né pre ľudí, nie pre autá. Ak sa šoféri

chytajú za hlavu, keď doprava v našom meste každý deň kolabuje a ani náznak riešenia nie je. Podľa mňa je prirodze-né – nie odvážne, ak sa pýtame, prečo nefunguje mestská rada, prečo sa za-budlo na VZN z deväťdesiatych rokov, ktoré zakazovalo individuálnu výstav-bu vo vinohradoch, prečo sa necítime v noci v našom meste bezpečne. Pozrite sa na architektonický vzhľad centra Pezinka a porovnajte si ho okolitými mestami... Mám pocit, že už niekoľko rokov prešľapujeme na mieste, chýba koncepcia a cesta, akou sa vydať. Na-kopila sa hŕba občianskych tém, ktoré ponúkame do diskusie a ktoré sa mohli riešiť priebežne. Postupne ich budeme rozmieňať na drobné a hľadať riešenia. Spolu, pretože našim cieľom je ľudí v Pezinku spájať, nie rozdeľovať. A ho-voriť veci bez servítky, na rovinu.“

Spolu s Jarmilou Volnerovou a Já-nom Oravcom ste jedným z troch za-kladajúcich členov združenia Srdce Pezinka. Prečo?

„Som rodený Pezinčan, presnejšie Cajlan a naše mesto, jeho atmosféru a prírodu Malých Karpát mám nesmier-ne rád. Dnes je svet, Európa predovšet-kým o význame regiónu a Pezinok bol, je a verím, že aj ostane srdcom toho malokarpatského. Pamätám si z mi-nulosti, s akým očakávaním návštev-níci do Pezinka prichádzali, ako si toto mesto pochvaľovali a ako neradi sa s ním lúčili. Toto sú korene, na ktorých treba stavať. Zalievať ich. Toto mesto mi ponúklo ešte dva vzácne dary - pôdu a tradíciu. Dalo mi možnosť s pôdou pracovať a rozvíjať sa profesij-ne a nadviazať na takmer tisícročnú tradíciu vinárstva. Mám pocit, že som Pezinku ostal niečo dlžný. Preto som sa rozhodol prijať miesto medzi ľuďmi v Srdci Pezinka.“

Ako sa bude združenie profilovať v

najbližších týždňoch, kto tvorí jeho členskú základňu?

„V prvom rade združenie Srdce Pez-inka nie je o povinnom počte členov, o preukazoch, výbere členského či schôdzach. Je to o ľuďoch, priateľoch, stretnutiach, diskusiách s podobnými aj rozdielnymi názormi na identické témy. Sme presvedčení, že pre naše mesto sa dá spraviť podstatne viac a nie je to otázka peňazí. Združenie Srdce Pezinka sa dnes neráta na troch, desia-tich, ani dvadsiatich ľuďoch. Pozvanie do nášho tímu prijal napríklad Milan Grell, ktorého pokladám za skúseného, rozhľadeného komunálneho politika s ľudským rozmerom. Pridávajú sa aj ďalší poslanci, podnikatelia, mladí ľudia, športovci, seniori. Ponúkame témy, pripravujeme aktivity, ktoré ur-čite majú zmysel. Budeme o nich pra-videlne informovať v týchto novinách, na webovej stránke združenia www.srdcepezinka.sk i faceboku.“

Čo čaká Srdce Pezinka najbližšie?„Už posledné aprílové dni bude pre

nás výzvou. V sobotu 26. apríla sa v rámci Dňa Zeme stretávame v pra-covnom pri vstupe do areálu zdravia Rozálka a s úlohou vyčistiť studničky vo vinohradoch. O deň neskôr, teda v nedeľu popoludní zastrešujeme krásne spoločensko-športové podujatie v cen-tre mesta pod názvom Medzinárodný deň tanca. Predpokladá sa rekordná účasť nielen tanečníkov, ale aj širokej verejnosti, radničné námestie by teda malo byť plné. No a na pondelok 28. apríla sme pripravili malý darček pre seniorov a zdravotne postihnutých ľudí. Pred poliklinikou budú pristave-né dva taxíky, ktoré ich v čase medzi 8.–12. hodinou pohodlne odvezú do-mov v rámci Pezinka len za jeden cent. Uľahčíme a zjednodušíme im tak cestu z lekárskeho vyšetrenia.“

LAJOV STĹPIK (1)Apríl má medzi ludma hodne

prívlastkú. Jeden z nych je aj mesíc lesú. A vypadá to celkem logicky. Kedže marec pred ným je mesíc knyhy a na knyšky sa mine hodne papíra, v apríly treba vysadzit hodne stromú, aby bolo ten papír s čeho vyrábat. Ale sadzá sa v dnešnej dobe ešče nejaké stromky? Ja mám pocit, že každého skúr zaujíma drevený kšeft, jako vy-sádzaný nejakých stromkú. Šak sa len kuknyte jako to vypadá, ket neg-dze porádne zafúka vetr a vyvalý aj nejaké stromy. Drevorubači s celého Slovenska, nekerý aj z Moravy sa zlezú na to místo jako osy na turecký med a začne sa likvidovat kalamitné drevo. Kšefty sa hýbu, každému sa uleze, nygdo nedónde skrátka. Gdo by to aj porádne orátal? Keby vích-rica náhodú vyvalyla málo, tak sa vyreže aj nečo okolo. Potom nabeh-nú zelený a začnú vyplakávat, že sa s tým vúbec nemalo hýbat, že to tam maly nechat tak, jako to bolo. Záver akcije zaopstará nejaký minystr a za asistencije televíznych kamér oznámi opčanom, že sa šecko vyšetrí a šeci budú spravedlyvo podrestaný, prí-padne odmenený. Za mesíc, nekedy aj skúrej je klyt a na drevo si nygdo any nespomene. Ale to sú len také my-šacé vojny. Globálne na celém svece je apríl, hlavne ten prvý, vnýmaný jako den srandy, ftipu a dobrej nálady. Do-konca aj Česi, kerý ináč majú duben, prvého majú apríl. Ludé vymýšlajú f tento den po celém svece fóry, chy-táky a prekvapená. Tvára sa pri tem velyce vážne, hlavné je aby nachytaly nekeho ze svojho okolá. Nekedy ten fór nevýde tak jako bol plánovaný, ale valná vačina sa podarí. Ket sa vám podarilo na prvého apríla nečo sran-dovné vyčagányt, napíšte nám o tém do redakcije. Téš sa rádzi pobavíme, prípadne aj poučíme. Prípadne to na nekém hnet aj vyskúšame. Nech je sranda. Šak, povecte sami, jaký by to bol svet bes srandy. Ale každá sranda ras končí a tak aj apríl je o vážnych vecách. Dokonca aj ten prvý. Petašty-ricáteho roku minulého storočá bol oslobodzený Pezinek. Zrovna na Den ftákú. A dvacáteho prvého sa narodzil Lenin, áno, ten malý, bradatý, čo je za to vinovatý.

Zúctu váš

HORÚCA TÉMA 5

Nalejme si čisté víno

foto

: arc

hív

M. P

.

Kľúče od svojho kráľovstva si dobre stráži. Čerstvý päťdesiatnik, ro-

dený Modran, čo sa už dávno a správne zbláznil pre Pezinok. Z Ľuda, Ľudka, Ľudovíta sa ešte v šiestom ročníku zé-deešky „zrodil“ Lajo. Ľudia okolo neho chceli, aby dostal nálepku po otcovi. Aj on bol najskôr oficiálne Ľudovít, potom len Lajo.

Sedíme v kráľovstve Laja Slimáka. Chla-pa, ktorý to nikdy nevzdá. Bojovníka, čo sa vzoprel osudu. Vie, že hlavou múr nepre-razí, do boja preto vytasil vlastný rozum. Sudičky mu vraj do kolísky pribalili stud-ňu. Je bezodná, plná nápadov, inšpirácie, ale aj talentu a tvorivosti.

U Laja to vonia človečinou. Lajo Slimák je pán. Majster slova, úspešný publicista, divadelník, originálny pezinský lingvista, manažér, humorista, kreatívec, výnimoč-ný spoločník a skvelý rozprávač. Dobrák, čo by sa najradšej rozdal. Chlap, s ktorým sa osud nehral, napriek tomu je večný op-timista. Lajo Slimák je srdcom Pezinčan.

V závere marca ste dovŕšili Abrahá-moviny. Čo všetko vám v tejto súvislosti preletelo hlavou?

„Víchor. Taký celoživotný. Mám viac času mentorovať, mudrovať, čo bolo a ako bolo. A či to stálo za to. Vybral som si ces-tu celoživotného dobrodružstva a asi nič z toho, čo som dosiaľ prežil, by som neme-nil. Až na jednu maličkosť...“

Zrejme mierite na septembrové po-poludnie z roku 2001, kedy ste išli do Senice na poslednú rozlúčku s kolegy-ňou - divadelnou ochotníčkou Annou Gamanovou.

Odišla pomerne mladá a patrilo sa dať jej posledné zbohom. Bolo nás plné auto, štrikovali sme cez zákruty na Bielej hore a z tej tretej od Jablonice sa vynoril kamión. Mal prázdny náves, ktorý zabalansoval a v tej zákrute ho odhodilo priamo do nás.

Našťastie, štyria kolegovia z auta povyska-kovali bez väčších šrámov. Sedieť v aute som ostal len ja a už som sa nepostavil.“

Asi je zbytočné pýtať sa na pocity, ako sa v sekunde zmení život zo zdravého a vitálneho na človeka odkázaného na pomoc iných, pripútaného na invalidný vozík.

„Zmení sa všetko, od základov. Jediná cesta je naučiť sa s tým žiť, nepoddávať sa a bojovať. Do havárie som robil všetko naplno, divadlo, organizačné veci, produk-ciu, lietal som ako šarkan, kde a čo bolo treba. Bol som dokonca manuálne zručný, majstroval doma, v záhrade, v garáži. To všetko sa v sekunde zmenilo. Úplná strata mobility, odkázanosť na pomoc najbliž-ších aj pri tých najzákladnejších ľudských činnostiach. Výrazné obmedzenie kontak-tu s vonkajším svetom, so spoločenským životom, strata súkromia, limitovaný ži-votný priestor... Toto je konkrétna daň za stupeň môjho postihnutia, zranenia.“

Pri pohľade na vaše kráľovstvo, pracov-ňu s moderným technickým zázemím, obrazmi, spismi, úhľadne pozakladaný-mi šanónmi je jasné, že Laja Slimáka len tak niečo nezloží...

„Mobilita síce chýba, ale chuť a nápady ostali. Chcelo to čas prispôsobiť sa nové-mu životu, vyžmýkať z toho, čo zostalo, čo možno najviac. Dnes nemám problém aj vďaka špeciálnym rukaviciam ťukať do kompu, byť pri publikačnej tvorbe ako-tak sebestačný, telefonovať. Na druhej strane, zranenie mi umožnilo konečne sa pustiť do vecí, na ktoré som predtým nemal čas - len chuť.“

Zrejme preto vyšli na svetlo sveta dva originálne a veľmi úspešné Výkladové slovníky Pezinčiny, seriál stĺpčekov na aktuálne témy v mestských novinách, poviedky... Kedy sa vo vás prebudil spi-sovateľský duch?

„Ono sa to celé začalo ešte v škole. Aj v tomto prípade platí, že za všetkým hľadaj ženu. Mal som v živote šťastie na skvelé, múdre aj pekné učiteľky. Hoci som bol dobrý v matematike, humanitné predmety mi boli bližšie. Bol som členom literárno--dramatického odboru pezinskej ĽŠU, uči-li nás tam vážne veci. Recitovať, písať slo-hy, mať vzťah k literatúre, debatovali sme o dielach, začali sme s divadlom. S pani učiteľkou Mesárošovou sme napríklad nacvičili Gogoľa, lenže vo verzii, ktorá sa vrchnosti príliš nepozdávala. Z osvetové-ho strediska nám odkázali, že hra je síce pekná, ale na súťaž môžeme ísť len ak sa nastavíme na socialistickejšiu verziu. Ne-túžili sme po okresnej sláve, Gogoľa sme nechali v pôvodnom znení.“

Vraj ste mali v pred nežnou revolúciou paradoxne blízko k ruskej literatúre –

prečo?„Vzťah k literatúre celkovo mali na sve-

domí panie učiteľky Mesiková a Herdová, naučili ma ju ľúbiť, pohrať sa s ňou, ro-zumieť jej. Mimochodom, nepoznal som vtedy chalana, ktorý by nebol zaľúbený do jednej z nich. A keď ešte prišli v niečom novom oháknuté... Boli sme rozdelení na

dve skupiny: Mesikovci – Herdovci. Počas štúdia na pezinskom gymnáziu mi zasa pani profesorka Steinerová hovorila, že ruská literatúra a Sovietsky zväz nie je to isté. Mala veľkú pravdu. To prvé bolo či-tateľnejšie, malo svoju kvalitu a lepšie sa tomu rozumelo. Za boľševika sme často nevedeli, čo sa máme učiť a čo nie. Aj Laco Novomeský a jeho diela raz v učebných osnovách boli, inokedy patrili na čiernu listinu a učiteľka si z toho robila veľkú hlavu. Medzi moju obľúbenú literatúru patrili napríklad aj Hrabalove a Páralove knižky. Na vojenčine som mal veľa času na čítanie a vo vojenskej knižnici toho bolo ešte oveľa viac. Marek Douša, súčasný ka-rikaturista z časopisu Reflex, bol správcom knižnice a potmehúdsky sa usmieval, lebo priamo v hlavnom hniezde je nasadená nepriateľská literatúra. Legendárnym sa

stal jeho výrok: „Ak sa im nepáčim, nech ma z tej vojny vyhodia!“

S vašou osobou je spojený zrod a pôso-benie Pezinského rozprávkového divad-la, známeho pod skratkou P.R.D., ktoré v meste pôsobilo desať rokov.

„Po návrate z vojenčiny som chvíľu, po-pri robote skladníka na letisku, pôsobil v

SRDCOM PEZINČAN6

nášlajo

bratislavskom Plastickom divadle. Bolo to divadlo poézie, ale bolo na môj vkus prí-liš komplikované. Hrali sme predstavenia Matka voda od Ionesca, ktorý bol doko-nalý absurdista. Nikto tým predstaveniam nerozumel, ani samotní herci, a tak som to zabalil a spolu s kamarátmi a režisérom Vladom Sadílkom sme sa presunuli do Pezinka. Tam sme v roku 1986 založili di-vadlo P.R.D., hovorili nám prďáci. Naštu-dovali sme veľa predstavení, s dvoma sme vyhrali Scénickú žatvu a dokonca som aj ja sám získal cenu za herecký výkon. Tou cenou bola okrem diplomu podpultová platňa U2, skoro som od radosti odpadol. Názov prvej z víťazných hier – Storočie rýb alebo Európske vlastivedné zájazdové múzeum Frantza Willibalda Friiedenwelta bol taký dlhý, že sa nezmestil na transpa-rent pozývajúci na predstavenie. Tá hra bola z polovice ťažká drina a až z druhej divadlo. Pódium sa skladalo zo štyroch stále sa meniacich scén. Logistika bola náročná, skúšky nekonečne dlhé, každý z hercov hral niekoľko postáv často sme nevedeli, či sa skôr sústrediť na technické prevedenie alebo herecké výkony.“

Všetky predstavenia z produkcie

P.R.D. mali tak trochu bojový podtón, tretie v poradí Marat Sade dokonca re-volučný. V ňom ste ale nehrali, revolúcia v 1989 roku prilákala na námestia aj vás osobne.

„Bol som v tých časoch členom Ve-rejnosti proti násiliu, dokonca v istom období ako profesionálny zamestnanec – okresný manažér a neskôr krajský vo-lebný manažér, takže na prípravu nových predstavení neostával čas. Riaditeľom di-vadla som ale ostal a snažil sa pomáhať. Materiálne, produkčne, logisticky. Príbeh VPN skončil, osobne ma teší, že som ostal tejto značke verný až do konca a nepresko-čil som k iným, ako to bolo v móde. Vrátil som sa do divadla, naskúšali sme Hamleta a v ňom som si zahral dokonca štvorúlohu. S Hamletom sme vyhrali Scénickú žatvu po druhý raz.“

Z čoho divadlo žilo, kde bralo financie na scény, kostýmy, prenájom, dopravu?

„S mestom sme mali dohodu, že v dome kultúry môžeme skúšať bezplatne a za to

odohráme štyri predstavenia do roka. Aby som bol úprimný, aj radnica prispela ne-jakými korunkami, hlavne keď sme šli na súťaže. Kostýmy? Pamätám si ako teraz, na Novej scéne mi po derniére nejakej hry telefonoval známy produkčný, či by sa nám do divadla nešikli nejaké háby. Vtedy sa totiž všetky kostýmy a rekvizity museli po zrušení predstavenia buď nechať spá-liť alebo na základe darovacieho papiera niekomu venovať, výsostne na divadelné účely. Neexistovalo len tak si kostýmy ro-zobrať. A tak som naštartoval tisícdvesto-trojku - to som už robil zásobovača v Opu-se, štyrikrát som ju naplnil a otočil trasu Bratislava – Pezinok. A prďáci mali nielen nové kostýmy na roky dopredu, ale všetci

sa ešte parádne vyobliekali.“Spomínali ste už niekoľko zamestna-

ní – letisko, Opus,politika, okrem toho herec, riaditeľ divadla, jeho produkčný. Kde všade ste ešte robili?

„Neviem, či to bude kompletné, ale pokúsim sa: na vojne som bol rádiote-legrafista, vedúci sekretariátu FOCUS, vedúci údržby na letisku, čašník u Slimáč-ky, produkčný a kreratívec v reklamných agentúrach, tlačový produkčný a aktuál-ne živnostník v oblasti reklamy a tlačovej produkcie.“

Zabudli ste minimálne povolanie pub-licistu - spisovateľa a tiež šéfa združenia, ktoré v roku 1988 zakladalo divadelný festival Cibulák a ten sa dožil dvadsať rokov.

„Myšlienka Cibuláku sa narodila tesne pred revolúciou. Nepáčilo sa nám, že pred-stavenia neprofesionálnych, ochotníckych divadiel hodnotili strnulé komisie podľa dopredu určenej cesty, často bez invencie a nadhľadu. Oslovili sme partiu ľudí, že si

spravíme vlastný neformálny festival. Prvé ročníky sprevádzali síce detské choroby, ale hlavne bezprostrednosť, spontánnosť. K divadelníkom zo Záhoria či spod Ma-lých Karpát postupne pribúdali ďalší a ďalší a od roku 1995 sa pridávali aj profe-sionálne súbory. Neskôr sa Cibulák rozší-ril o hudobnú časť. Presunul sa priamo do mesta, na námestie, pod hradby, za leká-reň, do parku, na netradičné miesta. Vša-de tam, kde bol pľac a chuť na inšpiratívne divadlo. Ľudia to ocenili, Cibulák bol pre nich každoročne sviatkom, vítali ho stovky návštevníkov.“

A všade sa podával mastný chlieb s ci-buľou, jeden zo symbolov festivalu

„Ono je to tak, že ak ľudia nechodia do

divadla, divadlo musí prísť za nimi. Musí ich atakovať, prekvapiť, zaujať. Hoci aj mastným chlebom s cibulou, len tak do ruky. Roky 1998–2001 boli úžasným ob-dobím, znamenali asi vrchol Cibuláku so všetkým, čo k nemu patrilo. S množstvom roboty, naháňačiek, vybavovačiek – ľudo-vo povedané od ihly až po auto, prebde-nými nocami, ale hlavne s pocitom dobre urobenej roboty. Myslím, že sa nám aspoň čiastočne podarilo humanizovať divadlo, ponúknuť ho aj tým, ktorí v divadle nikdy neboli a nemali oň predtým záujem.“

Kde ste čerpali inšpirácie na netradič-né formy vystúpení na Cibuláku?

„Vo francúzskom meste Aurillac, na há-dam najväčšom svetovom festivale poulič-ného divadla, ktoré sme pravidelne navšte-vovali. Denne sa tam odprezentuje vyše 300 divadiel či jeho modernejších podôb. Hrá sa tam vo výkladoch, na balkónoch, v autách, na tráve, námestiach, vo vchodoch domov, sú to skupinové predstavenia aj one man show. Neuveriteľná inšpirácia, z

SRDCOM PEZINČAN 7ktorej sme sa snažili čerpať a priniesť do Pezinka. Snáď sa nám to trochu podarilo.“

Spomínali ste, že počas návratov z Au-rillacu ste s kamarátmi v aute debatovali aj na tému pezinské nárečie...

„Už vtedy sme chceli zozbierať najkrajšie slová z Pezinka a jeho okolia do ucelenej podoby. Hovoril som si, veď na to ešte bude čas... Po roku 2001 a autohavárii som sa čiastočne musel vzdať Cibuláku, vydr-žal ešte ďalších sedem rokov. A ja som sa nastavil na trochu inú životnú koľaj. Začal som oprašovať pezinské nárečie.“

Dva výkladové slovníky Pezinčiny sú na svete. Po prvom, ktorý vyšiel v roku 2011, sa len tak zaprášilo, ten druhý, obohatený o ďalšie slovíčka a poviedky, sa predáva tiež. Slovníky sa dokonca do-stali do televíznych relácií. Spokojnosť?

„Určite, hlavne na duši. V prvom slov-níku sa nachádza 650 slov, v tom druhom ešte o päťdesiat viac. Myslím, že ide o naj-frekventovanejšie výrazy, ktoré do mesta priniesla tradícia, história, remeslá, ľudia a ich tvorivosť. Mieša sa v nich viacero nárečí, možno aj kúsok bernolákovčiny, trnavčiny, záhoráčtiny, určite vlastná tvor-ba a odkaz baníctva, vinohradníctva teda

nemčina ale aj čeština, a iné jazyky. Triedil som slová do kategórií a identifikoval ich význam dlhých sedem rokov. Najskôr som si vybral kľúčové slovo, trebárs kuchyňa a postupne do počítača pridával všetky zaužívané výrazy, ktoré s kuchyňou mali čosi spoločné. Napokon som dopĺňal už len segmenty a témy, ktorých slová mi v mozaike chýbali. “

Ktoré z tých pezinských slovíčok sa vám osobne najviac pozdáva?

Sú dve. „Znuchali sa“, čo znamená ak sa dvaja ľudia stretnú a dajú sa do kopy. To druhé slovo je fuga.“

Čo chystáte najbližšie?„Púšťam sa do písania poviedok.“Lajo, a prečo vlastne nedebatujeme v

pezinčine?„Nevím, či by zme si f šeckém po správ-

nosci porozumely. No, a ket sa ma negdo nečo pýta po slovensky, otpovedám po slovensky.“

foto: archív Lajo Slimák

ŠKOLA, MLÁDEŽ8

Láskavý vinš pre všetkých učiteľovVinše sú dnes čoraz vzácnejšie. Najmä ak

idú od srdca, sú úprimné, bezprostredné, naplnené spomienkami.

Jeden taký netradičný vinš sme si vypýtali pri príležitosti Dňa všetkých učiteľov. Je z pera bývalého riaditeľa grinavskej základnej školy Františka Somorovského a nepotrebuje ďalší komentár.

Sme starí dôchodcovia. Osemdesiat rokov života nás oboch, mňa i manželku už pozna-čilo, všeličo pozabúdame. No jeden dátum sa nám hlboko vryl do našich pamätí. Je to dvad-siaty ôsmy marec.

V ten deň je u nás sviatok. Ja postavím na stôl malú bustu J. A. Komenského, manželka povyťahuje fotografie tried, odložené a časom zažltnuté linajkové zošity A4, listy od býva-lých žiakov a oznámenia o ukončení vysoko-školského štúdia. To je materiál, ktorému sa budeme venovať.

„Babi, pamätáš si na 28. marec 1968?“„Pravdaže, ráno po siedmej hodine Sloven-

ský rozhlas vysielal blahoželania učiteľom.“Vtedy zrazu hlásateľ oznámil: Súdružke

učiteľke Kataríne Somorovskej zo ZŠ Mysleni-ce zahrajeme Alžbetínsku serenádu na pros-bu jej žiakov. Potom ešte prečítal priložený veršík. Prekvapenie na celý deň. Pri vchode do školskej budovy ma už čakali dve žiačky. Pýtali sa ma: počula, čo vysielali v rozhlase?

Áno, odpovedal som vzápätí.A tie žiačky, utekajúc do triedy na plné

hrdlo kričali: počula to, ona to počula...To je úvod našej oslavy. Berieme do rúk fo-

tografie učiteľských kolektívov a jednotlivých tried. Zrazu pri každom vyslovenom mene vidíme celého človeka. Pozornosť upútal Pa-vol Špánik, matematikár a výtvarník. Človek, ktorý mal zlaté ruky. Dokázal z ničoho vyzdo-biť celú školu. No hlavne bol výborným ma-tematikárom a ozaj dobrým človekom Hneď vedľa stojí Ján Rajčok – B, CH, vedúci vče-lárskeho krúžku. Škola vlastnila štyri rodiny včiel. Žiaci krúžku na Petra a Pavla vytáčali med pre celú školu. Všetci žiaci ochutnali túto dobrotu. Aha – vedľa stojí Ruženka Šma-hovská, ktorá so svojimi žiakmi – tanečným a speváckym krúžkom navštevovala rôzne podujatia na našom okolí a tak nám robila dobré meno.

Postupne preberieme celý zbor. Pospomína-me na všetkých.

Na rad prichádzajú linajkové zošity A4. Na prednej strane: Štvorročné úlohy z jazyka slo-venského, pod tým: meno žiaka.

Manželka otvára jeden za druhým. Vymys-lela akúsi fintu na žiakov. Zistila, že na jedno-duchý list žiaci písali nie veľmi pozorne. Preto zaviedla na štvrťročné práce celý zošit pre jed-ného žiaka na obdobie štyroch rokov. Ten zo-

šit mali k dispozícii aj rodičia na schôdzkach ZRPŠ. No čo bolo hlavné, žiaci začali písať pozorne, premyslene. V zošite bolo vidieť, ako žiak napreduje v slohových prácach.

„Pozri, to je Evka Baďuríková. Hľa, v 6. roč-níku celá slohová práca mala tri skomolené súvetia. V 9. ročníku jej práce boli schopné

na uverejnenie. Pozri, Evka Hrašnová, mimo-riadny talent, Boh vie, čo je s ňou.“ A takto manželka pokračovala, až prešla všetky pri-pravené zošity.

Pred nami sa objavia fotografie tried. Po-stupne menujeme žiakov.

„Aha, to je Pavol Šilhár – lekár, toto je Paľko Sládek – sudca, táto dievčina je Zuzka Dugo-vičová, inžinierka ekónomie. Toto je Zuzka

Štrbová, učiteľka. Takto prejdeme celú hŕbu fotiek. Zisťujeme, že takmer v každej rodine má Grinava vysokoškolsky vzdelaného člo-veka. Veď akoby nie. Mali sme veľa dobrých učiteľov. Modernizovali sme učebný proces i pracovné podmienky.

„Vieš koľko som sa natrápila, až som zvládla centrálny pult v jazykovom laboratóriu?“ – položila otázku manželka.

Jazykové laboratórium bolo doslova v tom čase na ZDŠ zázrakom. Každý žiak mal kabínku, magnetofón na vlastné nahráva-nie, nahrávanie pokynov učiteľa a odpovede žiakov a podobne. Zaviedli sme vyučovanie dvoch cudzích jazykov. Ruštinu od tretieho a angličtinu od šiesteho ročníka. Vo výučbe cudzích jazykov na ZŠ sme boli prví na Slo-vensku.

Čas sa pomaly napĺňa. Zoberieme sa na prechádzku. Ideme okolo školy. Z cesty poze-ráme na budovu. Pri prezidentských voľbách sme mali možnosť pozrieť si je interiér. Boli sme šťastní, že všade je čistota, priliehavá vý-zdoba, škola dýchala kľudom. Riaditeľ školy Ondrej Koreň sa vzorne stará nielen o výchov-non-vzdelávací proces, ale aj celý areál školy ukazuje na dobrého gazdu.

Želám všetkým učiteľom pri ich záslužnej práci zdravie, chuť do práce, pohodu a opti-mizmus.

ZŠ Kupeckého strieborná, titul do SencaRekordnú účasť a dramatické vyvr-

cholenie priniesol tretí ročník Škol-skej basketbalovej ligy.

Spomedzi desiatich účastníkov do-minovali hráči ZŠ J.G. Tajovského zo Senca, pri svojej prvej účasti na podu-jatí sa tešili z celkového víťazstva.

Prvú aprílovú stredu sa v pezinskej športovej hale SOŠ na Komenského ulici uskutočnil posledný z piatich turnajov, ktorý rozhodol o konečnom poradí v školskej basketbalovej lige 2013/2014. Hralo v nej až desať škôl, päť pezinských škôl z prvého ročníka doplnili v druhom Šenkvice, Modra a Svätý Jur a v treťom pribudli dve senec-ké školy.

Družstvá boli rozdelené do dvoch päťčlenných skupín, najlepšie dva tímy vytvorili skupinu o 1.- 4. miesto, ostat-né bojovali v skupine o 5.- 10. miesto. Súboj o tretie miesto bol mimoriadne napínavý a vyrovnaný, o bronzovom medailistovi rozhodlo až predĺženie (26:25). Napínavú zápletku ponúkol posledný duel, jeho víťaz získal aj cel-kový triumf. Tri štvrtiny odolávali hrá-

či Kupeckého na čele s excelentným strelcom Balvanom, po jeho zranení už v poslednej štvrtine nedokázal vzdo-rovať mimoriadne kvalitnému protiv-níkovi. Senčania vyhrali poslednú časť o 23 bodov, celkovo 55:21 a tešili sa z

prvenstva. Najlepším hráčom celej súťaže sa

stal hráč víťazného družstva ZŠ Senec Samuel Boušek, cenu pre najlepšiu hráčku si prebrala hráčka bronzové-ho Gymnázia Pezinok Tereza Ryšavá. „Turnaj sme zvládli a som pozitívne naladený aj do budúcnosti. Je úžasné sledovať ako sa niektoré družstvá zlep-

šujú, príkladom sú Šenkvice. Senecké školy priniesli turnaju vzrušenie, ZŠ Tajovského hrala oduševnene a pred-vádzala dobrý basketbal,“ zhodnotil tretí ročník VISTA real Cupu hlavný organizátor Justín Sedlák.

Konečné poradie Školskej basketba-lovej ligy 2013-2014: 1. ZŠ J. G. Tajov-ského Senec, 2. ZŠ Kupeckého Pezinok, 3. Gymnázium Pezinok, 4. ZŠ Šenkvi-ce, 5. ZŠ Ľ. Štúra Modra, 6.ZŠ Svätý Jur, 7. ZŠ s MŠ Orešie, 8. ZŠ Fándlyho Pezinok, 9. Gymnázium A. Bernoláka Senec, 10. ZŠ Na Bielenisku Pezinok.

Pozvánka do Faunovej záhrady

Klub mladých centra voľného času a OZ Pe-zinská Akčná Kopa pozývajú Pezinčanov a ľudí zo široké-ho okolia už na tretí ročník alternatívneho

podujatia rockovej a etnickej hudby, výtvarného umenia a workshopov pod názvom Faunová záhrada III.

Uskutoční sa v sobotu 3. mája v priestoroch medzi budovami Centra voľného času v Pezinskom zámockom parku a jej cieľom je podpora kultúry, rozvíjanie duchovných hodnôt člo-veka. Program od 14. hodiny tvoria hudobné vystúpenia, workshopy, stre-etart, súťaže, blší trh, výstavy a ďalšie atrakcie. Občerstvenie sa podáva u Lubky, večer je na programe bubno-vačka s ohňovou show a tiež afterparty v Špajzke. Vstupné je dobrovoľné. Viac info o programe na http://www.citylife.sk/ina-akcia/faunova-zahrada-iii.

foto

: red

foto

: red

príklad urobiť v nich rozbor vody, aby sme zistili, či je možné z nich v sparných dňoch aj občerstviť.

Každá pomoc je vítaná, stretneme sa v sobotu 26. apríla o 9. hodine pri vstupe do areálu zdravia Rozál-ka.

HLÁSNA TRÚBA 9

Sobota 26. apríla 2014 o 9. h, Areál zdravia RozálkaDeň Zeme

Dlho sme rozmýšľali, ako by aj naše združenie Srdce Pezinka mohlo prispieť k enviro aktivitám, ktoré sa už pravidelne konajú na Deň Zeme. Hľadali sme vhodné lo-kality, ktoré by potrebovali priložiť ruku k dielu, návrhov bolo neúre-

kom. Napokon vyhral nápad Mila-na Pavelku vyčistiť pezinské stud-ničky vo vinohradoch. Je ich naozaj neúrekom. Aj keď trpia nedostat-kom zrážok, istotne si zaslúžia našu opateru a starostlivosť. Plánujeme sledovať ich osud aj naďalej, na-

dajte vediet, čo vás trápi

FOTOSÚŤAŽŠkôlka, škola,školičkaVšetci bývalí, sú-

časní i budúci ško-lopovinní pozor! Redakcia novín Srdce Pezinka pre vás pripravila zaují-mavú a atraktívnu súťaž o super kvalitný fotoaparát CANON POWER SHOT SX510 HS 179,99 EUR.

Stačí len, ak sa poriadne pohrabete vo svo-jom fotoarchíve, vyberiete z neho moment-ky zo školy, o škole, dobové zábery, prvé minúty v školských laviciach vás, vašich detí, vnúčat, fotky veselé, zábavné a možno i vážne.

Vašu súťažnú fotografiu pošlite v elektro-nickej podobe spolu s adresou a kontaktom na jej autora čo najskôr na emailovú adresu: redakcia@srdcepozinka.sk alebo ju pošlite poštou na adresu redakcia mesačník Srdce Pezinka, P.O.BOX 117, Pezinok 902 01 A pridajte názov FOTOSÚŤAŽ. Súťažné foto-grafie budeme priebežne dopĺňať do sekcie FOTOSÚŤAŽ na webovú stránku www.srd-cepezinka.sk a vy svojím hlasovaním do 10. mája rozhodnete, ktorá z fotografií je naj a kto získa fotoaparát Canon.

Po noci s Andersenom prišla FrmfulínaCentrum GrinGa sa v dňoch 4.–5.

apríla 2014 stalo miestom medziná-rodného podujatia Noc s Andersenom, ktoré pripravila Občianska iniciatíva GRINAVA v spolupráci so Školským klubom detí pri ZŠ Orešie.

Tridsaťtri detí čakal pestrý program. Na úvod sa zoznámili so svetoznámym dánskym rozprávkarom prostredníctvom videofilmu, vypočuli si rozprávku Cisá-rove nové šaty a vytvorili Knihostrom s názvami knižiek, ktoré deti prečítali alebo poznajú. Návštevníci Noci s Andersenom absolvovali aj minikurz dánskeho jazyka, vystrihovali z papiera rôzne výtvory, vy-pustili dva lampióny so želaniami a vy-

šantili sa na diskotéke. „Na dobrú noc deti dostali malý darček

– prečítali sme im rozprávku Princezná

na hrášku a všetky dostali do postele hrá-šok, aby sme do rána zistili, kto z nich je princ alebo princezná. Skoro ráno sa ich

zopár sťažovalo, že sa dobre nevyspali, lebo ich tlačil hrášok. Na rozlúčku sme pripravili dánske raňajky a deti dostali pamätné listy a drobnosti,“ pripomenula jedna z organizátoriek podujatia Eva Ku-lichová.

O deň neskôr, v prvú aprílovú nedeľu sa v GrinGu odohralo prvé divadielko zo sé-rie podujatí, na ktoré Občianska iniciatíva GRINAVA získala grant Európskej únie v programe Mládež v akcii. Rozprávkový príbeh o Princeznej Frmfulíne pre vyše 40 detí v podaní Divadla JAJA úspešne pripravili prví absolventi projektu Roma-na Štrbová, Paulína Pinkavová a David Vojtek.

HLÁSNA TRÚBA

Čistíme studničky vo vinohradoch

redakcia@srdcepezinka.sk, www.srdcepezinka.sk

Mesačník o živote v našom meste. Vydavateľ: Občianske združenie Srdce Pezinka. Adresa redakcie: P.O.BOX 117, Pezinok 902 01. Redakčná rada: Ing. Jarmila Vol-nerová, Ing. Milan Pavelka, Ján Oravec, Ing. Milan Grell. Editor: PhDr. Jaroslav Rafaj. Kontakty: redakcia@srdcepezinka.sk, reklama@srdcepezinka.sk, info@srdcepezinka.sk Náklad: 10 000 kusov, distribuované do poštových schránok, nepredajné. www.srdcepezinka.sk Sme aj na Facebooku.

ˇ

SRDCE PEZINKAMesačník o živote v našom meste, apríl/2014, č.I

foto

: red

RELAX10

Po prehratom zá-pase utešuje tréner boxera:

- A vieš, že si ho v druhom kole poriadne vystrašil? - Naozaj??? - Hej. Myslel si, že ťa zabil.

●●●Pýta sa manželka manžela: Budzeš ešte pic. Muž je ticho. Žena sa ho spýta este raz: Budzeš ešte pic. Muž po chvili povie. Ta dobre, ta nalej...

●●●Pýta sa otec sedemnásťročného syna:- Kam ideš? A prečo si so sebou berieš tú baterku?- Na rande.- To ja som v Tvojich rokoch žiadnu baterku nepotreboval.- No, ale pozri sa, čo si si priviedol domov!

Veľkonočný vinš Pezinčanom

Johann Wolfgang Goethe

skrotla (zried.)

4. časť tajničky

raz do roka

spojenie organizá-

cií

trestaj bitkou

Elemír (dom.)

staršie mužské meno

Pomôcky: ipon, fret, kasko, Li- nos, ortit

dupotanienajvyšší germán- sky boh

usadenina roztoku

skratka pre otrav- né látky

niečo pri- pevnené

natiahnete

2. časť tajničky

zľahka plesla

poodtínam dorobiť, dokončiť

skláňali, nakláňali

podala sa rozsiahla epická báseň

želá si, praje si (zastar.)

pooble- poval mžik (bás.)

skratka pre piano

pianissimo zomieľalo

oznámenie

porážka v džude

eskimácky lovec

myslel (bás.)

zabráň, zamedz

seká, rúbe

5. časť tajničky iný názov

pelitu

šupina z obalu obilia

frsknutie

čínske ženské meno

syn boha Apolóna obdoba steatitu

nočné zviera Pavol (dom.)

3. časť tajničky

často údil

chirur- gicky od- stráň kon-

čatinu

lezením sa dosta-

nú vykonáva

Pomôcky: inuk, sel, norik, lu- tit, porolit

menší vodný tok zápisník

trup lode stenový

útvar

obrnená divízia čierny nerast

plemeno koní

rolička estetické hľadisko

myslené priamky osobitne,

zvlášť

kyslá tekutina

1. časť tajničky

horský su- ťový prúd

poorte znak rodu

skratka pre tele-

fón

kmásaním poškodí základné imanie

situácia značka hliníka

staršie mužské meno

hlúposť (hovor.)

živil sa, nasyco- val sa

urobil let dookola

NA VTIPNÚ NÔTUZABAVTE SA A VYHRAJTE! Spríjemnite si čas krížovkou, v tajničke sa skýva druhá časť známeho výroku J. W. Goetheho o víne: "Kto nemiluje..." Troch správnych lúštiteľov čaka-jú atraktívne ceny: kozmetické balíčky, každý v hodnote 20€.Znenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Srdce Pezinka, P.O.BOX 117, Pezinok 902 01 najneskôr do 10. mája alebo na emailovú adresu: redakcia@srdcepezinka.sk

DOBREJ ŠUNKY, MNOHO VAJEC,

K TOMU EŠTE CHLEBA KRAJEC.

DO POHÁRA VÍNEČKA, K TOMU

VEĽA ZDRAVÍČKA.

UŽITOČNÝ SERVIS 11

MESTSKÁ POLIKLINIKAHollého 2, 902 01 Pezinok

Endokrinológ MUDr. Adriana Tešovičová 033/640 56 28 Gynekológ MUDr. Michal Kliment CSc. 033/641 21 26Gynekológ MUDr. Gabriela Mészárosová 033/641 25 15 Internista MUDr. Štefan Kvasnovský 033/641 24 44 - kl. 139 Logopéd Mgr. Dana Bernhauserová 0905/404 614

Očný lekárMUDr. Peter Kuriš MUDr.Elena Mojžišová MUDr.Peter Böhm

033/640 07 84

ORL - ušné, nosné, krčné MUDr. Ladislav Špačinský 033/641 30 35 Ortopéd MUDr. Marián Palko 033/641 21 06 Pľúcna ambulancia MUDr. Anna Urbanovičová 033/641 24 44 - kl. 163 Praktický lekár pre deti MUDr. Iveta Feketová PhD,MPH, 033/6412 444 Praktický lekár pre deti MUDr. Eva Gulová 033/641 24 44 - kl. 158 Praktický lekár pre deti MUDr. Mária Križanová 033/641 24 44 - kl. 152Praktický lekár pre deti MUDr. Daniela Vargicová 033/641 24 44 - kl. 162Praktický lekár pre deti MUDr. Iveta Filipovičová  0903/584 835 Praktický lekár pre deti MUDr. Helena Orlická  033/641 24 45 kl.127Praktický lekár pre dosp. MUDr. Peter Záruba 033/640 66 84 Praktický lekár pre do-spelých

MUDr. Adriana Šimková MUDr. Pavel Voda 033/381 23 73

Psychológ Mgr. Jana Galanová 033/640 51 08 Psychológ PhDr. Elena Chalmovská 033/640 31 22Psychológ Mgr. Gabriel Hruštič 0948/383 662Rádiológ, RTG MUDr. Marianna Príkazská PhD. 033/641 24 44 - kl. 166Rehabil., Fyzioterapia MUDr. Jela Palková 0907/185 232Stomatológia - zubná ambulancia MUDr. Eva Andelová 033/641 21 19 Stomatológia - zubná ambulancia MUDr. Radomír Tarek 033/640 67 02Stomatológia - zubná ambulancia MUDr. Zuzana Walterová 033/641 21 24 Stomatológia - zubná ambulancia MUDr. Zuzana Chudíková  033/640 67 02Stomatológia - zubná ambulancia MUDr. Katarína Lenharčíková  033/641 24 44 - kl.125Stomatológia - zubná ambulancia MUDr. Eva Vršková  033/ 640 56 89 N. čeľustná ortopédia MUDr. Eva Jurinová 033/641 24 44 - kl. 120Zubný technik Dipl. z. t. Sylvia Horníková 033/641 24 44 - kl. 146

Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela Malacká cesta 63, 902 18 Pezinok

Praktický lekár pre dospelých MUDr. Antónia Lukačovičová 033/648 21 47Rádiológ, RTG MUDr. Peter Jerguš, MPH. 033/648 21 34Ortopéd MUDr. Juraj Lukáč 0903/425 852Psychiater MUDr. Elena Žigová    033/648 22 25Neurológ MUDr. Kamila Rosoľanková    033/648 21 51Internista MUDr. Rudolf Štefanovič, CSc.,MPH   033/648 21 44Gynekológ doc. MUDr. Július Štefanovič, PhD. 033/648 21 43

Medicínske centrum MoymedicaMoyzesova 4, 902 01 Pezinok

Diabetológ MUDr. Agáta Holubčíková 033/640 69 84 Geriater MUDr. Danica Ďurkovská 033/641 21 04 Kožný lekár, dermatovenerológ MUDr. Zuzana Zelenayová 033/641 21 01 Neurológ MUDr. Viera Michálková 033/640 72 31 Praktický lekár pre dospelých MUDr. Eva Lančaričová 033/640 52 49 Praktický lekár pre dospelých MUDr. Danica Patáková  033/641 21 18 Praktický lekár pre dospelých MUDr. Mojmír Kvačala 033/641 21 16Psychiater MUDr. Silvia Trnovcová  033/640 61 85 

MEDICÍNSKE CENTRUM SV. TADEÁŠAHolubyho 41, Pezinok

Praktický lekár pre dospelých MUDr. Sandtnerová Agnesa 0948/772 773Praktický lekár pre dospelých MUDr. Krištúfek Ján, CSc. 033/641 21 17Praktický lekár pre dospelých MUDr. Moravec Rastislav 0948/518 500Praktický lekár pre dospelých MUDr. Vozárová Zuzana,  

MUDr. Hora Zdenko 033/641 10 42Psychiater MUDr. Kanianska Margita 0948/808 050Urológ MUDr. Kopečný Marián 0907/868 122Diabetológ MUDr. Štrbová Lujza, PhD. 033/640 54 33

Kollárova 1, 902 01 Pezinok

Gynekológ MUDr. Dušan Lukáš Frko, MPH 033/641 36 11

Psychológ, psychoterapeut PhDr. Miroslava Muráriková 0905/205 109Ambulancia liečebnej pedagogiky PaedDr. Eva Urbaneková 0903/429 164Plastická a estetická chirurgia Life-Med Clinic, s.r.o. 0918/971 114

Moyzesova 10, 902 01 Pezinok

Fyzioterapeut Dipl. fyz. Martina Bystrianska 0905/242 369

Nájdite si svojho lekára v našom meste

1

1 2

2

3

3

4

5

6

6 5

4

SRDCE PEZINKAMesačník o živote v našom meste, apríl/2014, č.I

ŠPORT12

Extraligový sen snívajú kvôli detomPezinská hádzanárska rodina má aktu-

álne úctyhodných takmer 150 členov, z nej podstatnú časť tvorí najmä mlaď.

Napriek tomu sa pozornosť fanúšikov v uplynulých mesiacoch sústreďovala na ex-traligový tím mužov, ktorý sa premiérovo predstavil medzi elitou. Do kuchyne pe-zinskej hádzanej sme nazreli spolu s Jánom Oravcom, manažérom klubu a popýtali sa ho na dojmy aj z extraligovej sezóny.

Škoda-preškoda, že Pezinok bude v bu-dúcej sezóne bez hádzanárskej extraligy...

„O lúčení s extraligou by som ešte nech-

cel hovoriť. Stále nevieme, aký bude systém mužských súťaží organizovaných SZH v bu-dúcej sezóne. Je tiež možné, že z nižšej sú-ťaže nebude chcieť nikto postúpiť, je to pre-dovšetkým o veľkých finančných nárokoch. Nám sa aj vďaka pôsobeniu v extralige po-darilo tento rok dotiahnuť ďalších 30 detí.“

Pezinok získal v extralige dovedna 8 bo-dov, súboje s Modrou boli ozdobou.

„Ako pán Šimovič trefne podotkol, ne-môžeme hovoriť, že Modra skončila ôsma

a Pezinok vypadol. Skôr tak, že v TOP 10 mužskej hádzanej sú dva tímy z pezinského okresu! Duely s Modrou divákov skutoč-ne bavili, medzi našimi mestami je odve-ká rivalita. Napríklad spor, či je „lepšejšé“ pezinské alebo modranské víno, trvá mož-no aj 1000 rokov!“

Čo ďalej s pezinskou mužskou hádza-nou, aké sú najbližšie plány?

Ak to bude čo i len trochu možné, chce-me hrať extraligu. Ak nie, jednoznačný cieľ

znie - vyhrať 1. ligu a opäť postúpiť. Hráčsky káder sa stabilizoval na 14 hráčoch, na nich sa dá stavať aj do budúcna. Okrem Janka Feketeho, mimochodom najlepšieho strelca celej extraligy, nemá nik nad 30 rokov. Čo sa týka posíl, stále platí stará pesnička: Ak budú peniaze. Múdrejší budeme v auguste.“

Čo pezinská hádzanárska mlaď? Je pre ňu motiváciou, že Pezinok má v osobe D. Baďuru ml. slovenského reprezentanta či najlepšieho strelca extraligy Feketeho?

„Decká sú super, snažia sa, majú ohrom-nú chuť niečo dokázať. Musíte ich stále mo-tivovať, chváliť, aj sem-tam „pritvrdiť“. Je v tom neskutočná energia, dobíja „životné baterky“. Keď chodíte v noci kontrolovať životné funkcie vášho osemročného syna, ktorý sa rozhodol spať s práve získanou me-dailou na krku, to je pocit, že to má zmysel. Deti potrebujú snívať aj z tohto dôvodu bola tá extraliga výborná. Reprezentácia krajiny je tiež takým snom. Touto cestou blahože-lám Duškovi Baďurovi k nominácii do re-pre. Sám má malých synčekov - dvojičky, možno raz pôjdu v jeho stopách!“

Filip šoférom trolejbusu nebude

Presne 10. apríla oslávil jeden z naj-známejších Pezinčanov, úspešný slo-venský reprezentant v horskej cyklistike Filip Polc 32. narodeniny.

Majstrovi Európy, mnohonásobnému slovenskému šampiónovi učaroval „bike“ odmalička. V posledných rokoch sa špe-cializuje na mestské zjazdy a hlavne tie v Južnej Amerike mu prinášajú jeden úspech za druhým.

Skvelú formu potvrdzuje Filip aj v aktu-álnej sezóne. V rámci série City Downhill World Tour triumfoval v úvodných dvoch podujatiach - v brazílskom Santose a čil-skom Valparaise. Usadil sa na čele celko-vého poradia, pripravil si pekný darček k narodeninám a hotuje sa na tretie poduja-tie série, ktoré bude 21. júna v Bratislave.

„Vo Valparaise to bola už moja piata účasť, mestské preteky tu majú svoju ob-rovskú popularitu, tradíciu i kvalitu. Trať tentoraz lemovalo vyše tridsaťtisíc ľudí, to je motor, čo ma ženie vpred. Vždy tu panuje skvelá atmosféra, príjemní a dob-

rosrdeční ľudia a ešte keď sa aj v pretekoch darí... Hoci hneď v prvej zákrute trate, na ktorej bolo veľa štrku a hliny, som mal kri-tický moment. Trochu ma vyosilo z ide-álnej dráhy, potom som zariskoval a ako jediný som skočil cez schody do tenkej medzery medzi múrom a stĺpom. Získal som pred súpermi nejaký čas k dobru a asi to bolo rozhodujúce," okomentoval mar-cové čilské víťazstvo Polc.

Mimochodom, z Valparaise pochádza z roku 2013 aj momentka, na ktorej Filip zapózoval na netradičnom mieste - ako šofér miestneho trolejbusu. Že by ho zlákal aj tento svojský druh adrenalínu? „Určite nie, ostávam verný biku. Súčasťou každých pretekov sú fototermíny s livesty-lovou témou, niečo na odľahčenie. Ja som si vybral tradičný miestny trolejbus s dre-veným interiérom, ktorý má vo Valparaise svoje nezastupiteľné miesto už roky.“

Tretie podujatie série City Downhill World Tour privíta 21. júna po roku opäť Bratislava, trať vedie od bratislavského

hradu k Rybnému nábrežiu. A prsty v tom, že sa svetoví bajkisti znova stretnú na Slovensku, má aj Filip Polc. „Organizačne sme si podujatie vzali pod našu taktovku, takže prípravy naň spejú do finálnej fázy. Trať spĺňa požadované kritériá a verím, že priláka množstvo divákov. A keďže pri premiére minulý rok mi to súťažne nevy-šlo podľa predstáv, je čas urobiť víťazný reparát. Bude to ale riadna fuška,“ pripo-menul Filip, ktorý sa už v polovici apríla presúval na ďalšie preteky do Peru.

Predtým si však stihol pripiť s priateľmi a šampanským k sviatku a na záhrad-

nej narodeninovej párty ugrilovať niečo dobré. A tiež dobehnúť tréningové resty. „Kvôli organizačnými povinnostiam s bratislavskými pretekmi som s tréningami v posledných dňoch zvoľnil. Ešte šťastie, že mám výbeh do vinohradov, kopcov na tri minúty od domu... Pezinský reliéf je priam stvorený pre zlepšenie výbušnosti a rýchlosti a využívam ho pravidelne.“

Na otázku, či sa aj do Filipovho rod-ného mesta raz presunie svetový bi-kový seriál, má jednoduchú odpoveď: „Ak tu vyrastie súci kopec, prečo nie? Len nech to nie je skládka...“

„Bola veľmi poučná, už začiatok sezó-ny nás riadne prefackal. Ono sa to nezdá, ale extraliga znamená oproti účinkova-niu v nižších súťažiach veľký výkonnost-ný skok. Väčšie nároky na hráčov, funk-cionárov klubu, celkový chod. Najväčšia ťarcha ležala na pleciach pánov Šimoviča a Baďuru st. Pre hráčov to znamenalo zintenzívnenie tréningového procesu, viac cestovania, oveľa kvalitnejší súpe-ri. Mali síce profesionálne zmluvy, ale v kolonke mzda bolo uvedené 1,- euro. Bolo to o ich chcení, osobnej statočnosti. Napriek tomu to je sezóna inšpiratívna.“

foto

: arc

hív

Filip

Pol

c

foto

: mar

tin G

abur

a

ˇ