met. a teor. soc. prace[1]
TRANSCRIPT
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
1/183
Socilna prca-vypracovan otzky
2009
Vypracovan otzky
socilna prca 2009Jaromr Tomeek a Martin Klma
H o m e
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
2/183
Obsah1.Pojmologick otzky socilnej prce (metdy, metodika, metodolgia,..) ...................................3
2.Vznik a vvoj metd socilnej prce .............................................................................................63.Socilna prca s jednotlivcom jej vvoj a sasn stav .............................................................8
4.Etapy a zsady socilnej prce s jednotlivcom ............................................................................13
5.Socilna prca so skupinou- zkladn charakteristika .................................................................186.Vznik a vvoj socilnej prce so skupinou ..................................................................................19
7.Etapy socilnej prce so skupinou ...............................................................................................21
8.Dynamika skupiny a zsady socilnej prce so skupinou ...........................................................24
9.Socilna prca s komunitou-zkladn charakteristika .................................................................2910.Vznik a vvoj socilnej prce s komunitou ...............................................................................30
11.Socilna prca so spolonosou .................................................................................................35
12.Rozhovor ako metda socilnej prce .......................................................................................37
13.Pozorovanie ako metda socilnej prce ...................................................................................4314.Socilne poradenstvo .................................................................................................................46
15.Socilna terapia ..........................................................................................................................5316.Socilne sluby ..........................................................................................................................56
17.Supervzia ako metda socilnej prce ......................................................................................61
18.Socilna rehabilitcia .................................................................................................................72
19.Socilna prevencia .....................................................................................................................7320.Kazuistika ako metda socilnej prce ......................................................................................79
21.Ternna socilna prca ...............................................................................................................87
22.Projektovanie ako metda socilnej prce .................................................................................9123.Svojpomocn skupiny ................................................................................................................95
24.Manament v socilnej prci ...................................................................................................100
25.Vskum v socilnej prci .........................................................................................................10626.Komparatvna socilna prca ...................................................................................................108
27.Socilnopatologick javy z pohadu socilnej prce ...............................................................111
28.Prvny a ekonomick model SP ..............................................................................................11829.Psychologick model SP .........................................................................................................121
30.Medicnsky model SP ..............................................................................................................122
31.Pedagogick a sociologick model SP ....................................................................................125
32.Behaviorlne terie SP ............................................................................................................12833.Humanistick terie SP ............................................................................................................133
34.Existencionalistick terie SP ..................................................................................................134
35.Ekosocilne terie SP ..............................................................................................................13736.Systmove terie SP ................................................................................................................143
37.Organizan terie SP ..............................................................................................................157
38.Komunikan terie SP ...........................................................................................................16439.Antiopresvne terie SP ...........................................................................................................174
40.Feministick terie SP .............................................................................................................174
41.Chudoba ako socilna udalos .................................................................................................176
2
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
3/183
1.POJMOLOGICKOTZKYSOCILNEJPRCE (METDY, METODIKA, METODOLGIA,..)
Zrod vychdza z troch skutonost:
1. existencia loveka,2. lovek m subjektvne problmy,
3. je mon nieo robi pre vyrieenie jeho problmov.
Socilna prca vznikla ako priame pokraovanie:
- starostlivosti o chudobnch predstavovala privtne poskytovan dobroinnos,
- starostlivos v zmysle odborne poskytovanej pomoci,
- socilnej starostlivosti v zmysle ttom organizovanej starostlivosti zameranej na
pomoc potrebnm,
- socilnej prce, ktor sa stala nstupcom socilnych sluieb.
Neformlna pomoc postupne viedla:
1. k vzniku socilnych intitci,
2. k vytvoreniu samostatnej profesie socilny pracovnk,
3. k vytvoreniu pecilnej prpravy odbornkov socilneho kolstva,
4. k vzniku a rozvoju vedeckej terie a vskumu v oblasti SP.
2 zkladn prstupy v SP:
1. klasick prstup2. modern prstup
Klasick prstup: chpe vedu ako veobecn teoretick bzu, vedn odbor sa vyznauje
kognitvnymi znakmi:
- vlastn predmet vedeckho poznania,
- spsob zskavania, vyhodnocovania a komunikcie vedeckch poznatkov,
- rove ich teoretickej organizcie,- vlastn metdy, metodiku a techniky,
- spsob a rove organizcie vedeckho kolektvu, spoloensk vznam danho
vednho odboru, organizcia vzdelvania.
Metdy viauce sa na tri roviny:
3
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
4/183
1.Makrorovinu pomoc jednotlivcovi, skupinov prca, prca so spolonosou formy,
spsoby stratgie prce,
2.Mezorovinu orientcia na prcu so skupinou skupinov dynamika, inky, vzby
na urit postupy,
3.Mikrorovina interakcia s klientom vyuitie konkrtnej metdy.
Metda
Vznam metd:
1. Potreba celistvho spracovania osvedench pracovnch postupov a
permanentn obnovovanie tohto systmu je predpokladom kvalitnej a modernej
metodiky socilnej prce.
2. Kvalitne prepracovan metodika je predpokladom oboznmenia sa s celm jej
rozsahom profesionlnymi socilnymi pracovnkmi a dobrovonmi spolupracovnkmi.
Umouje profesionlnu prpravu v oblasti metd SP.
3. Znalos a praktick ovldanie metd socilnej prce je predpokladom vberu
vhodnej formy pracovnej metdy socilneho pracovnka pri prci s konkrtnym
klientom.
Metdou ako presne vymedzen spsob poznvania a rieenia socilnych javov:
- identifikujeme a definujeme socilny problm
- eliminujeme alebo zmierujeme nepriazniv situcie
- vyhodnocujeme innosti socilnych opatren
_Kat_Apl/Firemna_Nastenka/Default.asp?spravaid=8152
4
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
5/183
Mary Richmond:
Metda vo veobecnom slova zmysle je usporiadanm srie rznych innost
zameranch na dosiahnutie uritho ciea. Analza technk socilnych sluieb by bola
nekompetentn, keby jej predmetom bolo iba vymenovanie elementov bez vntornch
svislost a nie metdou.
Adamsova Jane chpala SP ako praktick prspevok k rieeniu socilnych problmov
trpiacich ud, nrast ktor bol v spolonosti spsoben zlmi ivotnmi podmienkami.
Metodika
Metodika socilnej prce predstavuje shrn znmych a vedecky akceptovanch metd,
postupov a technk, ktor s pouvan v praktickej i teoretickej rovine socilnej prce.
Je vsledkom dlhoronho systematickho prispsobovania sa pracovnch postupov z
oblasti humanitnch vied potrebm socilnej praxe na strane jednej a silia o rozvoj
vlastnch pracovnch postupov na strane druhej.
Vo vvoji metodiky socilnej prce identifikujeme dva zkladn smery:
1. Smer, ktor je charakteristick praktickm vyuvanm niektorch nhodne
zvolench metd a ich prispsobovanie sa socilnej realite.
2. Smer, ktor je charakteristick vedeckm spracovanm pouvanch metodickch
postupov.
Koncept
Poukazuje na vznam vzahu medzi tromi elementmi metodickho konania
konceptom, metdou a technikou.
5
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
6/183
- Koncept prvotn pln,
- Model konania, ktorho cieom s obsahy, mylienky a samotn metdy nrys
profesionlneho konania.
Usilovala sa o vedeck skmanie:
- socilnych problmov,
- ivotnch podmienok,
- socilneho konania vylenie, chudoba
Metodolgia
Metodolgia je tou asou vedy, ktor sa zaober budovanm metd, ktormi disponuje
vedn oblas.
ilov pod pojmom metodolgia socilnej prce rozumie vedu, ktor sa zaober
teoretickmi, logickmi a psychologickmi otzkami metd, metodologickch postupov a
metodk. Sasou metodolgie je aj tvorba metd.
2.VZNIKA VVOJMETDSOCILNEJPRCE
Socilna prca vznikla ako priame pokraovanie:
6
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
7/183
- starostlivosti o chudobnch predstavovala privtne poskytovan
dobroinnos,
- starostlivos v zmysle odborne poskytovanej pomoci,
- socilnej starostlivosti v zmysle ttom organizovanej starostlivosti
zameranej na pomoc potrebnm,
- socilnej prce, ktor sa stala nstupcom socilnych sluieb.
Neformlna pomoc postupne viedla:
1. k vzniku socilnych intitci,
2. k vytvoreniu samostatnej profesie socilny pracovnk,3. k vytvoreniu pecilnej prpravy odbornkov socilneho kolstva,
4. k vzniku a rozvoju vedeckej terie a vskumu v oblasti SP.
2 zkladn prstupy v SP:
1. klasick prstup
2. modern prstup
Klasick prstup: chpe vedu ako veobecn teoretick bzu, vedn odbor sa
vyznauje kognitvnymi znakmi:
- vlastn predmet vedeckho poznania,
- spsob zskavania, vyhodnocovania a komunikcie vedeckch poznatkov,
- rove ich teoretickej organizcie,
- vlastn metdy, metodiku a techniky,
- spsob a rove organizcie vedeckho kolektvu, spoloensk vznam
danho vednho odboru, organizcia vzdelvania
7
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
8/183
3.SOCILNAPRCAS JEDNOTLIVCOM JEJVVOJA SASNSTAV
Socilna prca s jednotlivcom je historicky najstarou metdou soc. prce. Toto
tvrdenie sa vzahuje jednak na praktick rovinu soc. prce, ktor predstavuje
susedsk pomoc a tie na teoretick rovinu soc. prce.
Zkladom prpadovej soc. prce je pochopenie jednotlivca, ale tie
porozumenie rodine, komunite, spolonosti, kultre a znalos tch socilno-
zdravotnch sluieb, ktor ponkaj monos zbavi sa nedstojnch
ivotnch podmienok.
V USA sa u v 19. storo stretvame s poiadavkou individulneho prstupu pri
rieen soc. problmov v spolonosti.
V roku 1843 bol zaloen v USA Spolok pre zlepenie podmienok
chudobnch, ktor sa zaoberal otzkami rieenia chudoby a pristupoval k pomoci
ovea individulnejie. Cieom spolku bolo navtevova chudobnch v ich domoch,
podporova ich, nakoko je to potrebn, pomha im pri zskavan prce,
povzbudzova ich pri zskavan samostatnosti, vies ich k cte samch k sebe,
pestova u nich nvyky a v konenom dsledku poskytova im aj nevyhnutn
materilnu pomoc.V roku 1877 sa v USA zjednotili charitatvne organizcie do Zdruenia
charitatvnych organizcii, impulz k rozvoju individulnej socilnej prce.
Hlavnmi ciemi bolo: potreba vedenia o najplnejch zznamov o prpade,
potreba centrlne evidencie, vznam nvtev dobrovonch soc. pracovnkov
v domcnostiach klienta vznam poznatky poslili i vskumu. Prve tto
nvtevnci visitri zistili, e nie vetci chudobn s rovnak, a preto nesm by
posudzovan rovnako a teda je potrebn zaobchdza s nimi poda ichindividulnych potrieb.
V roku 1866 Nrodn konferencia charitatvnej a penitencionrnej prce
v Bostone zasadzovanie o prijatie zsad individualizcie soc. prce.
V roku 1905 v USA vznikol Spolok sluieb rodine zakladateky Mary
Richmondov, F. H. Keanov. Poskytoval sluby, viedol si zznamy, spracovan do
8
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
9/183
knihy s nzvom Social casework. Vaka nemu zaveden pojem prpadov
socilna prca.
Na za.20.stor. charakteristick pre prpadov soc. prcu:
Hadanie prce pre lenov rodiny, ktor sa nachdzali v problmoch
Zabezpeenie koly pre deti
Umiestnenie det zanedbvanch, podvyivench, opustench
v opatrovateskch intitcich, dominoval nzor, e nemono zmeni rodinn
prostredie, potrebn vybra z neho jednotlivca
Vvoj nzorov na prpadov soc. prcu v medzivojnovom obdob si meme
pribli prostrednctvom chpania vybranmi autormi:
Mary Richmondov: poda nej sa na soc. prci s prpadom zastuj procesy,
ktor prostrednctvom svedomitej prce, aktivt, v ktorch sa jednotlivec
prispsobuje prostrediu, rozvjaj jeho osobnos.
Jeanette Regensburgov prpadov soc. prcu chpala ako metdu pozorovania
(za asti soc. pracovnka) schopnosti klienta postavi sa elom k problmu ako
celku, alebo k jeho asti ako aj pozorovanie jeho praktickho konania (innosti)
S. Bowers poda ktorho je prpadov soc. prca umenie, v ktorom znalos vedy
o vzahoch medzi umi alebo o schopnosti udriava tieto vzahy psob namobilizciu odolnosti klienta a rezervy spolonosti, s cieom zlepi adaptciu sa
jednotlivca na celok alebo akkovek as jeho spolonho prostredia.
V 20. rokoch minulho stor. rozvoj prpadovej soc. prce ovplyvnen
psychoanalzou, upriamenie pozornosti na vzahy jednotlivec - prostredie.
Metodick postupy orientovan na svojpomoc.
Socilne a ekonomick problmy po vekej hospodrskej krze mali vplyv i na
orientciu prpadovej soc. prce, do popredia otzky ako, triedne rozdiely, rodina,
dynamika rod. vzahov. v terii soc. prce rozpracovan rodinn diagnza, rodinn
terapia a pod.
Pouvanie v Eurpe pojmov:
9
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
10/183
- individulna soc. prca,
- soc .prca s jednotlivcom,
- prpadov soc. prca,
- case work.
Vetky tieto pojmy slia na oznaenie prce soc. pracovnka zameran na
jednho, konkrtneho klienta. V americkej literatre sa viac stretvame s pojmom
prpadov soc. prca (case work), v eurpskej literatre so vetkmi tyrmi typmi
oznaenia.
Termn prpadov soc. prca do terie soc. prce zaviedla u ns Krakeov-
Dokov., ktor ho pouila na oznaenie individulneho rieenia problmov
jednotlivca, ie soc. prpadu. Soc. prpad je lovek, ktor nie je schopnvlastnmi silami prekonva ivotn problmy, s ktormi sa stretva pri plnen
svojich udskch funkci, loh, rol (ako napr. rodiovsk, manelsk, pracovn,
hospodrska, vchovn). Prinou zlyhania resp . neschopnosti njs rieenie
problmovej situcie bva nhla, neakan zmena soc. reality ( nezamestnanos,
epidmia a pod)., ktor jednotlivec neoakva, nie je teda na u pripraven.
V teoreticekj rovine otzka rieenia soc. problmu si najskr vyiadala prepojenie
poznatkov psycholgie a sociolgie no neskr pribudli poznatky i z inch oblast.
VVOJ PRPADOVEJ SOC. PRCE
Robinsonov hovor vo svojom diele Premena psycholgie na socilnu prcu
prpadov o tyroch stupoch vvoja prpadovej socilnej prce:
1. silie spolonosti zmeni socilne chyln indivdu trestom alebo nsilm alebo
ich odstrni, i izolova od spolonosti
2. snaha o zavedenie vonkajej klasifikcie soc.prpadov
3. silie o vedeck analzu problmu
4. zujem o samotnho klienta
V slov. jazyku m termn prpad viacero monch obsahov, neoznauje teda
explicitne len prcu s jednm klientom. Ak by sme chceli repektova praktiku
10
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
11/183
slovenskho jazyka, mali by sme sa prikloni k forme: socilna prca s jednotlivcom
a logicky potom soc. prca so skupinou at.
Socilna prca s jednotlivcom je chpan ako priamy kontakt soc. pracovnka
s klientom v zujme vyrieenia jeho socilne problmovej situcie, priom
draz kladie rovnomerne na mon vplyvy koreniace v osobnosti klienta, ako
aj na mon vplyvy psobiace v jeho okol. Patr k najrozpracovanejm
metdam soc. prce.
V teoretickej oblasti sa soc. prca s jednotlivcom zaober otzkami ivotnho
cyklu, vplyvu rodiny na spen socializciu klienta, na problmov sprvanie
a monosti jeho npravy,. Z hadiska praxe sa oakvania soc. pracovnkov
upieraj k otzkam maximalizcie spenosti rieenia individulnych soc.problmov.
Ide o sbor metd zameranch na priamy pracovn kontakt s klientom. Samotn
realizcia tejto metdy je vemi rznorod, v zvislosti od modelu i prstupu, ktor
si vol soc. pracovnk.
Desaroie po I . sv. vojne silie o vyuitie psychosocilnych obsahov
v metdach soc. prce orientujcich sa na rieenie problmov
Obdobie vekej hospodrskej krzy zmena optiky soc. prce, prehodnotenie
ekonomickho rozmeru soc. prce, upriamenie pozornosti na ekonomick aspekty
soc. prce
50.roky - rozvoj diagnostiky, vplyv psychosocilnej, funkcionlnej orientcie na
problm. Hamiltonov ako prv sa zmienila o psychosocilnej prci, poukzala na
vzjomn psobenie jednotlivca a jeho okolia, ktor spolu vytvraj jeden
organizmus.
60. roky v soc. prci s jednotlivcom je charakteristick orientcia na modifikciu
sprvania
80.roky rozrenie vplyvu napr. behavioristickch prstupov, selektvnej
intervencie, antiopresvnych technk a pod. Orientcia na svojpomoc,
soc. prca s jednotlivom (prpadov soc. prca) sa v Eurpe formovala pod
vplyvom americkej case work, neprebrala vak tto metdu absoltne,
11
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
12/183
prispsobovala si ju vlastnm tradcim a hodnotm. V eurpskych krajinch
v vplyv pedagogiky na soc. prcu, orientcia na prcu s hodnotovmi postojmi,
s persuziou, vraznejie silie o prepojenos individulnych problmov
s problmami celku.
Soc. prca vychdza z hodnt:
hodnota jednotlivca
hodnota vnimonosti jednotlivca
hodnota sebaurenia
poda Krausa: v individulnej soc. prci dochdza k prepojeniu dvoch dleitch
komponentov:
1. usporiadanie zkladnch pojmom benho ivota, ako vzah medzi
starostlivosou a klientom, tzv. pomoc vzahom
2. psychoanalytick zklad poatie udskho duevnho ivota, zameranie
na zrozumiten zodpovednos, pomc jednotlivm uom v prekonan
podstatnch ohrozen plnho ivota.
PROBLMY RIEEN v soc. prpadovej prciTento typ soc. prce sa zaober rieenm takch problmov klienta, ktor ho
sptavaj a obmedzuj optimlne vyuvanie jeho vntornch i vonkajch
monost. Niektor problmy vyplvaj z prostredia, in z medziudskch vzahov
a pod.
CIE: najlepie dosiahnuten rieenie problmu problmov
POSTUPY: - poskytnutie psychickej opory klientovi, vyjadrenie zujmu
- explorovanie problmu, ventilcia klientovch pocitov
- priame ovplyvovanie klienta
- reflexia svislost, zvl vzahov medzi preitkami klienta a tm, o
sa deje v jeho prostred, reflexia vlastnch reakci klienta a ich vplyvu
na prostredie, reflexia klientovch motvov a reflexia klientoveho
osobnho vvoja
12
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
13/183
PRDY v soc. prci s jednotlivcom:
o psychosocilny: Hollisov, Hamiltonov, Austin
o funkcionlny: Taft, Robinsonov
o behaviorlny: Thomas
Delenie vychdzaj poda prevahy poskytovanej aktivity zo strany soc.
pracovnka:
diagnostick alebo medicnsky smer: prstup expert klient, soc.
pracovnk je chpan ako odbornk na klientove problmy
terapeutick smer: vzah soc. pracovnk klient zaloen na dvere
a spoluprci
biograficky orientovan soc. prca:
integran soc. prca: zklad psychologicko-pedagogick poradenstvo
multifunkn prstupy: vypracovanie v oblasti soc. prce so zameranm na
tzv. rizikovho klienta
4.ETAPYA ZSADYSOCILNEJPRCES JEDNOTLIVCOM
Soc. prca s jednotlivcom je v podstate komplexom postupnch krokov,
usporiadanch do celku v uritom logickom slede repektujcim vzbu nslednch
krokov.
V znmych metodickch postupoch v soc. prci s jednotl ivcom je mon
identifikova spolon etapy, ktor s obsiahnut vo vetkch metdach, ktor soc.
pracovnk pri prci s klientom pouva.
DEFINCIA: etapa je urit pecifick sek prce s klientom, ktor je dobreviditenm sekom z metdy ako celku. Kad etapa me ma vo vzahu ako
celku svoj vlastn, pecifick cie..
13
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
14/183
Americk kola Richmondov, Robinsonov mala siln vplyv na rozvoj naej
soc.prce s jednotlivcom (1918-1938, 1991)
Richmondov hovor o 5 zkladnch etapch soc. prce:
1. etapa socilnej evidencie a prvho kontaktu
2. socilna diagnostika
3. etapa vypracovania socilneho plnu
4. socilna terapia
5. etapa overovania vsledkov/innosti soc. terapie
Franczska kola Robertis: vymedzuje 3 zkladn etapy alebo fzy soc. prce:
1. oboznmenie sa s prpadom
2. hodnotenie/ stanovenie soc. diagnzy3. intervencia a zakonenie
Kombinciou tchto dvoch kl je vytvoren nov model, ktor m 4 zkladn
okruhu prce s jednotlivcom:
ETAPY PRCE S JEDNOTLIVCOM
A. oboznmenie sa s prpadom. Soc. pracovnk sa me stretn s klientom za rznych
okolnost, klient prde sm, intitcia pover soc. pracovnka na prcu s konkrtnym
klientom, klient prichdza na podnet inej intitcie, je predvolan na zklade
upozornenia inej osoby i intitcie. Pri oboznamovan sa s prpadom je potrebn,
aby socilny pracovnk zodpovedal niekoko otzok: Kto ohlsil prpad? V om
mene (v mene koho)? Komu je adresovan prpad (sanos, iados)? Poas
celej prce s klientom je treba posilova jeho aktvny prstup. V prvej fze, pri
oboznamovan sa s prpadom, soc. pracovnk mus zhodnoti aj klientov prstup
k rieeniu problmu, schopnosti samostatne rozhodova o monostiach rieenia.
a) Prv kontakt s klientom: je ovplyvnen dvodom klientovho prchodu,
dobrovone i nedobrovone. Dleit je vytvorenie priateskej atmosfry, otvorenie
komunikcie, ukza klientovi, e soc. pracovnk prejavil o jeho problm vny
zujem, e jeho problm chpe a je kompetentn mu pri jeho rieen pomc. Je to
14
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
15/183
vlastne fza rozpoznvania alebo odhaovania problmu. Zkladn metdy:
rozhovor, pozorovanie. Pri prvom kontakte maj klienti najastejie pocity: tia po
tom, aby ich niekto vypoul, oakvaj a chc aby im bola poskytnut pomoc,
prichdzaj si po radu, dfaj, e niekto in, je schopn njs rieenia ich problmov.
v etape prvho kontaktu tak zrunosti ako schopnos vnmavho povania, prejavy
akceptcie klienta, porozumenie pre jeho problm, as na rieen problmu a pod.
maj terapeutick inok. Klient pri prvom kontakte poskytne vnmavho
pozorovateovi cel radu informci tvoriacich irie pozadie konkrtneho soc.
prpadu
b) analza prpadu (situan analza): sstredenie na rodinn a osobn
analzu klienta oznaovan i ako osobn i rodinn anamnza.
Osobn anamnza: zkladn informcie o klientovi (meno, adresa, informcie o jehoivote, oakvania, hodnotenie vlastnej situcie, nvrhy a monosti. Sasou s aj
dvody, ktor klient uvdza ako dvod stretnutia so soc. pracovnkom a tie jeho
oakvania od stretnutia.
Rodinn anamnza: analza uieho prostredia, zkladn informcie o vetkch
lenoch rodiny, sasou je i analza bytovch podmienok, dostatok skromia a pod.
Analza irieho prostredia: pracovisko, jeho postavenie formlne a neformlne,
atmosfra na pracovisku, vzahy, spechy, zlyhania. Pri deoch sa za pracovisko
povauje kola. pecifick sas je aj socilna infratruktra prostredia, v ktorom sa
klient pohybuje. Cieom je zisti vetky vhodn intitcie, ktor by mohli klientovi
pomc, poskytn mu oporu.
Analza situcie: predpoklad kvalitn zber informci, ktor maj vzah k danmu
problmu, hadanie vzjomnch svislost a analzu zistench skutonost. Soc.
pracovnk vyber tie najdleitejie fakty, ktor by mohli ma rozhodujci vplyv na
situciu, resp. socilnu kolziu. Mus ma stanoven urit kritri, aby vber faktov
bol sprvny. Analza situcie predpoklad schopnos soc. pracovnk prune reagova
na zisten zmeny. V rmci tejto analzy sa vyskytuj aj alie analzy, ako:
veobecn kontext ( t. j. veobecn situcia alebo tie soc. realita, v ktorej sa klient
nachdza a t je dan konkrtnym typom spolonosti, stupom jej rozvoja, patria
15
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
16/183
sem sluby soc., zdravot., opatrovatesk a pod. ) , analza prostredia ( vedeck
a empirick prstup)
Analza socilnej infratruktry: zhodnotenie soc. siete, hlavne toho, o pre klienta
me sie poskytn, ako napr. kultru, vzdelanie a pod.
Analza miesta vkonu prce: otzky typu, i ide o nettny subjekt, o dom soc.
sluieb, verejn sprvu adt.
Vsledkom tchto analz je porozumenie, spoznanie problmu, konfliktu, ktor chce
klient riei sm a zahjenie potreby zmeny, teda toho, o bude potrebn riei.
c) evidencia: na zklade zistench skutonost rob soc. pracovnk zver analzy, ie
stanovuje socilnu diagnzu alebo jej pracovn verziu. Stanovovanie tzv.
predbenej, pracovnej verzie soc. diagnzy klienta, ktor je vlastne prirodzenm
vsledkom ukonenia analytickho prstupu k sprostredkovanm informcim pri
prvom kontakte. Informcie by sa mali zoradi do troch skupn: relna evidencia
(evidencia prpadu), svedeck tvrdenia, in informcie.
B. socilne hodnotenie- socilna diagnostika. Predpokladom sprvne stanovenej soc.
diagnzy je kvalitn soc. anamnza (obsahuje dostatok dajov o klientovi, jeho
rodine, kolskch, pracovnch, partnerskch spechoch, problmoch atd. soc.
anamnza je vlastne aksi predstupe soc. diagnzy.
a) socilna diagnza: informcie o osobnosti klienta, o jeho vzahoch
k uiemu a iriemu prostrediu, o situcii, v ktorej sa klient nachdza a relny popis
veobecnej situcie. Soc. pracovnk pri roben zverov pracuje s faktami. Oznaenie
vsledku hodnotiacej innosti i pojmami ako, soc. diagnza, psychosocilna bilancia,
diagnostick hodnotenie a pod. spolu aktrom diagnostikovania je aj klient. Soc.
pracovnk a klient sa musia vzjomne repektova, o sa prakticky prejavuje zo
strany soc. pracovnka repektovanm problmu klienta a zo strany klienta
repektovanm voby dostupnch npravnch prostriedkov ako aj foriem prce.b) pln prce s klientom: pri vypracovvan plnu alebo projektu mus soc.
pracovnk repektova 3 hlavn problmy: pecifickos cieov, stanovenie kategrie
astnkov zapojench do prce a vobu foriem prce, stratgiu postupov. Soc.
pracovnk si rob aj prognzu vvoja prpadu klienta, optimlnu aj negatvnu. Pln
prce bu vypracuje sm soc. pracovnk a klienta s nm oboznmi, alebo sa pln
16
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
17/183
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
18/183
akceptcia klienta takho, ak je. Viera, e klient je schopn zmeny a e je schopn
npravy vlastnmi silami
hada siln strnky klientovej osobnosti. Pri hodnoten situcie a stanovovovan
cieov soc. pracovnk spolupracuje s klientom, snaiac sa njs spolon hodnoty
mlanlivos v osobnch veciach klienta
soc. pracovnk nesie profesionlnu zodpovednos za dobro rodiny. Rodinu ako celok
nikdy nespa zo zretea, bez ohadu na to, i intervenciu potrebuje jej jeden len
alebo viacero lenov.
Soc. pracovnk je zodpovedn nielen pred klientom, ale aj pred sebou samotnm,
spolonosou a pred profesionlnou obcou
Novinky treba pouva v zhode so stanovenmi ciemi prce. Nov informcie, ktor
mu ma pre klienta vznam, je soc. pracovnk povinn sprstupni.
Etapa soc. intervencie bva oznaovan aj ako etapa soc. terapie.
D. zakonenie prpadu. Soc. pracovnk me ukoni prcu s klientom zo tyroch
dvodov: problm vyrieili, klient dlhodobo odmieta zodpovedne pristupova
k rieeniu vlastnch problmov, zmena bydliska klienta, resp. soc. pracovnka a
nstup klienta na lieenie, do vkonu trestu, smr
Soc. prcu s jednotlivcom je mon chpa ako formu osobnej pomoci, ktor nadobudla
v 20.storo komplexn charakter vyadujci podporu okolia, predovetkm rodiny.
V poslednej dobe sa objavuje aj etapa objasovania (klarifikcie) bva zaraovan
niekedy ako prv, vstupn etapa.
5.SOCILNAPRCASOSKUPINOU- ZKLADNCHARAKTERISTIKA
Skupinov socilna prca je jednou s metd socilnej prce, ktor dva nvodako pracova so skupinou ako osobitnou organizanou formou udskej innosti.
Skupinov socilna prca nadvzuje na prcu jednotlivcom. Socilna prca so
skupinou je prca : s vm potom osb, skupinou, ktor nadvzuje na
poznatky individulnej socilnej prce prostrednctvom alieho subjektu
(skupiny) psob na vetkch ostatnch klientov, priom lenovia skupiny sa
18
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
19/183
navzjom ovplyvuj. Tmelom bva spolon socilny problm, spriaznenos
a prekonanie obv z nepochopenia vlastnho socilneho problmu. Zmyslom
socilnej prce so skupinou je psychosocilne psobenie na skupinu ,ud
s konkrtnym spoloenskm znakom alebo znakmi a spoloenskm cieom.
6.VZNIKA VVOJSOCILNEJPRCESOSKUPINOU
Socilna prca so skupinou sa zaala rozvja predovetkm ako metda realizovan
v rmci rznych nboenskch a svojpomocnch hnut. V USA a Eurpe postupne
vznikali a rozvjali sa rzne spolky zameran na rieenie socilnych problmov rodn,
skupn ud, ktor sa ocitli bez strechy nad hlavou, boli vytlaen na okraj spolonosti.
K najvznamnejm medznkom , predznamenvajcim vvoj novho smeru v histrii
socilnej prce, patria nasledovn udalosti: 1885-1865 vznikla medzinrodnmldencke organizcie YMCA a YCCA,1884 v Londne otvorili Toynbee Hall,1886
Jane Addamsov zaklad Hull House. Hlavnm prnosom tchto intitcii bolo
vytvorenie monost pre chudobnch a ukrivdench. Zariadenia im umonili, aby
prostrednctvom osobnch kontaktov s inmi umi rozvjali svoju osobnos a obohatili
tak svoj vlastn ivot. V praxi si socilna prca so skupinou zskala uznanie a koncom
20. storoia, ale teoretick rozpracovanie bolo v tom ase nedostaton. Jednm
z dvodov bola aj skutonos, e tto metda sa zaala rozvja prve v obdob rozkvetupsychoanalzy, ktor spolu s teriou osobnosti viac upriamila pozornos vtedajch
predstaviteov soc. prce na rozvoj psychosocilneho smeru, ako aj princpy prce
s malou skupinou, ktor boli programovo orientovan na vzdelvanie, rekreciu
a skupinov terapiu. alm dvodom bola nejasnos pojmu skupina, ktor bol
v poiatku rozvoja sociolgie chpan ako ideologick prvok ktorho urenie bolo
nasmerovan proti vldnym zlokm v spolonosti(o vychdzalo s marxistickej terie
spolonosti).V benej praxi a nsledne v terii sa skr pouvali termny ako rodina,
susedstvo, priatestvo. K zmene chpania skupiny ako socilnej kategorie a tak
nsledne aj k jej odpolitizovaniu prispeli prce Geibra, Webera, Simmela , Maya
a alch. Postupne sa pojem skupina zana spja jednak s tradine pozitvnymi
socilnymi kategriami ako s: rodina, priatelia,susedia,spolupracovnci. lenovia
zujmovch aktivt napr. portovch a jednak s negatvnymi socilnymi kategriami ako:
19
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
20/183
gangy, chuligni, sekty, teroristick organizcie, ktor vyvolvali v spolonosti potrebu
zvenej socilnej prce ako obrane voi neiaducim aktivitm uritej asti spolonosti.
V roku 1923 Western Reserve Univerzity zorganizovala prv kurz pre skupinov
socilnu prcu. Socilna prca so skupinou bola oficilne zaraden medzi v tom ase
metdy soc. Prce v roku 1935 na nrodnej konferencii socilnej prce kde boli prijat
nasledovn ciele soc. Prce so skupinou:
1.Pomha lenom skupiny aby sa uili aktvnej asti na ivote skupiny
a prostrednctvom toho rozvjali vlastn chpanie a posilnili svoju obiansku
zodpovednos , aby sa zaali zaujma o socilne dianie v spolonosti.
2. Prostrednctvom rozvoja skupiny prispie k rozvoju individulnych potencilov jej
jednotlivch lenov k obohateniu ich ivota .
3. Zabezpei prirodzen vzrast a rozvoj socilneho funkciovania lenov skupiny.4. Zabraova socilnej disfunkcii lenov skupiny.
5. Poskytova pomoc a oporu jednotlivcom, ktor ij v disfunknch socilnych
vzahoch, alebo tm ktor to potrebuj s vzhadom na ich socilnu situciu.
Vvoj v USA:
1937 Americk asocicia vzdelvania v skupinovej prce
1946 Americk asocicia skupinovch soc. Pracovnkov
Koniec 50.tych rokov rozvoj skupinovej soc. prce, aktne rieenia problmov
prisahovalcov
60.roky presadzuje sa veobecn prstup tzv. generetic approach potlanie
skupinovch soc. pracovnkov a skupinovej soc. prce ,tendencie k zrueniu
profesionlne zameranie na jednotlivca a skupiny. Soc. pracovnk m vedie pracova
s jednotlivcom aj so skupinou.
70-roky padok skupinovej soc. prce koncom70 rokov oivovanie skupinovej soc.
prce.
Vvoj v Nemecku, pouvan termn socilna pedagogika,
40-roky rozvoj organizovania kurzov, kl
60-roky prca s mldeou
70- roky tlm skupinovej socilnej prce, trningov skupiny zameran na skupinov
dynamiku.
20
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
21/183
Soc. prca so skupinou sa orientovala na tri zkladn lohy:
1. Zmeni ivotn podmienky chudobnch
2. Vytvori podmienky pre rozvoj osobnosti, ktor by boli vzormi demokratickmi,
socilnymi, morlnymi.
3. Poskytn monos emonho vyrovnania sa s obtianmi situciami
7.ETAPYSOCILNEJPRCESOSKUPINOU
Nzory na poet a funknos etp prce so skupinou s rzne, najm vzhadom
na tematick zameranie skupiny. Ak hovorme o etapch soc.prce so skupinou,
hovorme o vvojovch fzach skupiny. Vo veobecnosti rozoznvame 5 etp vovvoji skupiny:
1. etapa: preafilan obdobie - preafilan fza tvorby skupiny
tto etapa predchdza samotnej prci so skupinou. Je to obdobie, v ktorom sa
uvauje o zostaven skupiny poet klientov, problmy, ktor sa bud riei, vber
klientov. Preafilan obdobie sa kon formlnym zostavenm skupiny.
M dve fzy:
a)prv fza: orientuje sa tvorbu skupiny. Formovanie me prebieha rznymispsobmi:
- u existujca skupina sa sama obracia na soc. pracovnka so
iadosou o pomoc
- vber a tvorbu skupiny rob soc. pracovnk
- soc. pracovnk prevezme skupinu ie skupina bola
zorganizovan niekm inm.
Zloenie skupiny je dleitm aspektom, ktor zvanm spsobom ovplyvuje
ivotnos skupiny, preto treba pri jej tvorbe uvaova o dvoch faktoroch, ktormi s
vekos skupiny a jej jednorodos (homognne initele me by vek, spolon
pvod, kultra, vzdelanie, farba pleti ...) spsob vberu lenov m pre prcu so
skupinou niekoko vznamov. alej treba vedie, i sa lenovia skupiny zastuj
prci v skupine dobrovone alebo nie, i bude pracova ako otvoren alebo uzavret
21
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
22/183
systm. Soc. pracovnk by mal zvi charakterov vlastnosti lenov a ich mon
vplyv na skupinu. Mal by vedie rozpozna, ak s vzahy medzi lenmi skupiny,
ak maj rodinn zzemie, prac. prostredie, monos vyui lenstvo v skupine ako
motivciu v prci so skupinou, dvod, pre ktor sa chce zastni prce so
skupinou. Sprvne zhodnotenie vntornch i vonkajch faktorov me napomc
soc. pracovnkovi ete pred prvm kontaktom so skupinou stanovi nielen hlavn
problm skupiny ako celku, ale aj ponknu skupine perspektvu, pripravi sa na
prcu, odhadn dynamiku skupiny. Mus zhodnoti i to, i disponuje on sm alebo
intitcia, ktor zastupuje, kompetenciami potrebnmi na rieenie problmu
b)druh fza: uren je na vypracovanie projektu prce so skupinou, ktor mus
obsahova hlavn ciele soc. pracovnka a definovanie potrieb skupiny a zdrojov,
ktor meme pre skupinu poui.Prv etapa prce so skupinou sa zana prvm stretnutm skupiny. Soc.
pracovnk pri prvom stretnut nesmie zabudn na:
- navzjom zoznmi lenov skupiny
- dohodn sa na pravidelnch stretnutiach, uri as, miesto
a trvanie
- stanovi predpokladan dku stretnut
- vysvetli pravidl, ktor bude skupina dodriava
- prediskutova monosti a podmienky rozrenia skupiny a pod.
CIE skupiny: odhalenie problmov, uspokojenie individulnych potrieb jednotlivch
lenov skupiny, prijmanie zodpovednosti, robenie rozhodnut a preberanie
zodpovednosti, naui sa pracova v skupine, rozvoj skupiny
ZLOENIE skupiny: dleit aspekt, rozhoduje o ivotnosti skupiny. Vekos
rozlin, menie i vie. Je potrebn, aby lenovia boli navzjom solidrni,
kooperatvni, navzjom sa repektovali. Dleit vekos a jednorodos (vek,
vzdelanie, prslunos k uritej soc. vrstve, spolon profesionlna orientcia..)
AS a PRTOMNOS LENOV: vedomos o tom, i lenovia skupiny s v nej
dobrovone alebo nie.
22
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
23/183
OTVORENOS i UZAVRETOS skupiny: zvis od dohody soc. pracovnka
s lenmi skupiny. Dleit rolu pri rozhodovan zohrva dvod, obsah, orientcia na
innos
VBER lenov skupiny: rob ho soc. pracovnk alebo intitcia pre ktor pracuje, na
zklade prejavenho zujmu o zaradenie do skupiny, vysielajca intitcia
2.etapa: formovanie skupiny
vytvranie skupinovch pozci, rieia sa otzky moci, buduj sa vzahy, vytvra sa
skupinov komunikcia, vntorn vzby, lenovia ber na seba roly a vytvraj si
normy pre fungovanie skupiny tvor sa vntorn truktra, hierarchia a skupina si
vol neformlneho vodcu.
3.etapa: udranie skupiny
vzahy dosahuj urit stabilitu, tvoria sa najoptimlnejie podmienky prefungovanie skupiny. Skupina si vytvra vlastn skupinov identitu, jednotlivci
rozvjaj svoje schopnosti, zujmy
4.etapa: etapa diferencicie alebo etapa konfliktov
vrazn presadzovanie individulnych zujmov, poruovanie niektorch
skupinovch noriem alebo dohodnutch foriem akceptovatenho sprvania.
Roztrky, otvoren konflikt. Po napt nastva ukudnenie vedce k zlepeniu
fungovania skupiny a lepiemu dosiahnutiu skupinovch cieov
5.etapa: ukonenie prce so skupinou
zveren etapa, mus obsahova zhodnotenie prce so skupinou za cel
predchdzajce obdobie, rekapitulcia priebehu prce so skupinou, analza je
innosti v jednotlivch etapch, hodnotenie pozitv i negatv prce skupiny,
vyjadrenie sa k splneniu nesplneniu cieov (skupinovch i individulnych).
Oficilne ukonenie prce so skupinou nemus vak znamena preruenie kontaktu
jednotlivch lenov skupiny, ale naopak, novo zskan socilny kapitl m fungova
aj po organizovanej skupinovej prci ako zdroj neformlnej soc. podpory.
PRI PRACI SO SKUPINOU JE TREBA REPEKTOVA:
situciu skupiny ako celku ale tie situciu jednotlivch lenov skupiny
pracova so silami skupiny
23
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
24/183
spoluprca celku je lepia ako sa jednotlivcov
vytvra priestor na potrebn rozhodnutia
vytvra nevyhnutn vchovn hranice
nestava sa zbytone do pozcie vodcu skupiny
8.DYNAMIKASKUPINYA ZSADYSOCILNEJPRCESOSKUPINOU
Soc. prca so skupinou vyuva skupinov dynamiku k dvom cieom:
1. k posilneniu skupiny ako celku
2. interakciou jednotlivca so skupinou sa usiluje o zlepenie jeho socilneho
fungovania
SKUPINOV DYNAMIKA
Pojem skupinovej dynamiky spad vznamovo i historicky do oblasti soc.
psycholgie. Zaveden bol Kurtom Lewinom, ktor so svojimi spolupracovnkmi
otvoril pod tmto nzvom vskumn program v oblasti malch skupn. Skmal
organizovanie skupinovho ivota vo vzahu k vkonnosti skupiny, problmy
vodcovstva a truktry skupn a otzky skupinovch konfliktov. Je oznaovan za
zakladatea skupinovej dynamiky ako vednho odboru. Inicioval vznik trningovch
skupn, kde s medzi osobn vzahy, socilno-psychologick kompetencie, nvyky
a interakcie.
DEFINCE skupinovej dynamiky:Skupinov dynamika je shrnom vzjomnch sl a protisl, ktor psobia
v spolonom soc. prostred, v skupine. Dan je celkovm skupinovm dianm, t.j.
ciemi a normami skupiny, jej usporiadanm, pozciami a rolami v skupine,
skupinovmi interakciami ako aj vvojom skupinovch vzahov. Vznik a utvra sa
spolu so vznikom a zahjenm prce skupiny a je v istom zmysle charakteristikou
24
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
25/183
akejkovek skupiny. Skupina m vdy svoju dynamiku, bez dynamiky by nebola
skupinou.
Lewin: skupinov dynamiku popsal ako dynamiku silovho poa, v ktorom sa
stretvaj tendencie ku zmene a s odporom ku zmene a vytvraj urit
kontalciu, relatvne rovnovny stav.
Cartwright a Zandler: skupinov dynamiku vymedzuj ako vedeck oblas
skmajcu samotn podstaty skupn, pravidiel i ich vvoj a vzahy k jedincom
a inm skupinm.
Kratochvl: skupinov dynamika je shrn skupinovho diania a skupinovchinterakci. Je to vytvranie interpersonlnych vzahov a interakci medzi lenmi
spolu s innosami skupiny a silami z vntornho prostredia. Je to vlastne to, o sa
medzi lenmi skupiny deje, vzahy, vzjomn reakcie, zmeny v rmci skupiny
a vvoj celej skupiny.
Vemi zky vzah je medzi skupinovou dynamikou a skupinovou psychoterapiou.
V praxi je to vyjadren i soc. blzkosou a obsahovou sptosou
psychoterapeutickch skupn a skupn trningovch. Obidva tieto prstupy sa
vzjomne prepjaj a zkladnm spolonm faktorom je prve skupinov dynamika.
V poslednej dobe snaha o nahradenie pojmu skupinov dynamika pojmami
skupinov procesy, udsk vzahy, skupinov psycholgia
PRVKY skupinovej dynamiky:
Poda Trotzera s v skupinovej dynamike tri zloky: vodcovstvo, lenstvo,
skupinov interakcia
Mayo a Klein tvrdia, e to, o sa deje v skupine, ovplyvuje aj dianie mimo
skupiny, sily psobiace z okolia
25
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
26/183
Skupinov dynamiku utvra rada skupinovch elementov, jednotliv prvky s
navzjom zko spt a spolupsobia v neustlej interakcii.
PRVKY:
truktra skupiny: ie stavba. Tvoren je diferencovanm systmom pozcii
a rol v skupine. U viny skupn je hierarchick. M dve hranice: vonkajie
oddeuj skupinu od ostatnch jedincov, vntorn tvor jej formlna a neformlna
skladba. Hierarchia je dan zoradenm pozci smerom hore poda statusu
a moci. Formuje sa sasne so skupinou a diferencuje s jej alm vvojom,
prejavuje sa potom v akcich skupiny. Formlna truktra skupiny je dan
organizciou, v jej rmci skupina vznik a pln svoje lohy. Podstatnou sasou
je vedenie skupiny. Neformlna truktra je dan interpersonlnymi vbermi
a preferenciami jej lenov, antipatie, sympatie... identita skupiny:charakterizuje ju umiestnenie skupiny v priestore a ase, oakvanie lenov
skupiny, symboly skupiny a lenstvo v skupine ( charakter osb, ktor s
v skupine a charakter osb, ktor s z asti v skupine vylen).
ciele a normy skupiny: skupinov ciele meme charakterizova ako skupinov
vtedy, ak s prijat vinou lenov skupiny. Povaovan s za apiran
rove skupiny. Konformita je soc. jav, snaha o to, by v slade s normami
skupiny. Existuje prav a neprav konformita. Prav normy s prijat za svoje,
neprav vonkajie prispsobenie normm, nie s prijat za svoje. Normy
predstavuj v skupine sbor nepsanch pravidiel a zsad, o je sprvne
a nesprvne, iadce. Vymedzuj povinnosti a prva lenov skupiny, prpustn
a neprpustn spsoby chovania a definuj tak akceptovaten chovania
v skupine. S systmom poiadaviek kladench na lenov skupiny, vyjadruj to,
o sa od nich oakva v uritch situcich. V zsade s dva druhy: uahujce,
ktor podporuj spoluprcu a skupinov ciele a blokujce, ktor provokuj
rivalitu a brnia dosahovaniu skupinovch cieov.
interakcia a komunikcia: Marko definuje interakciu ako proces vzjomnho
soc. kontaktu a prikla sa k tomu, e interakcia vlastne znamen vzjomn
komunikovanie v irom zmysle. Cartwright a Zander ju chpu ako jednu
z foriem zvislosti, je povaovan za zkladu formovania skupiny. Skupiny s
26
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
27/183
produktom interakcie. Vo vntri skupiny vedie k uritmu trukturovaniu vzahov
medzi lenmi skupiny. Najelementrnejm javom interakcie je pralivos
a odpudivos. Interakn chovanie je povaovan a vsledok kompromisu medzi
potrebami jedinca a poiadavkami skupinovej situcie. Komunikcia je zklad
medziudskho styku, forma procesu interpersonlnej vmeny. M dve zloky:
verblnu a neverblnu. Komunikan sie je tvoren kanlmi komunikcie medzi
lenmi skupiny.
vedenie skupiny: je podstatnou zlokou truktry skupiny. Me by formlne
a neformlne. Vodca je tak len skupiny, ktor ovplyvuje innos jej lenov
a hr stredn rolu pri urovan cieov skupiny. Me plni radu funkci. Vedenie
m dve funkcie: vedenie a kontrolu. tl vedenia skupiny: autokratick,
demokratick, von a zastnenpozcie a roly: pozcia je umiestnenie jednotlivca v skupine. Soc. status je
statickou charakteristikou miesta osobnosti v skupine. Soc. rola je dynamickou
charakteristikou statusu, predpisuje sprvanie . chpe sa v dvojakom zmysle
ako oakvanie a ako sprvanie. Role v skupine s prideovan, svisia s ciemi
skupiny .
skupinov kohzia: sdrnos skupiny. S to dostrediv sily stmelujce
skupinu.
skupinov tenzia: naptie, vytvra protivhu skupinovej kohzii. Je to
dynamizujci faktor. S to odstrediv sily, v rmci ktorch prevaj lenovia
skupiny naptie, agresivitu a maj tendencie unikn zo skupiny
skupinov atmosfra: dleit charakteristika skupiny, ukazuje na prevldajcu
atmosfru v skupine, na emocionlne ovzduie, klmu skupiny. Vyvja sa spolu
so skupinou, vek monos ovplyvova ju m vedci skupiny. Me by
priazniv a obmedzujca. asto sa men.
tvorba podskupn: m je skupina via, tm s tendencie k utvraniu
podskupn silnejie a zretenejie. Je to determinovan vntornou atmosfrou,
zloenm skupiny.podskupiny vytvraj t, o s si obzvl sympatick, blzki.
pecifik tvorby podskupn svis s tm, kde sa skupinov prca odohrva.
fzy skupinovho vvoja
27
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
28/183
ZSADY SOC. PRCE SO SKUPINOU ( Kaiserov):
cieom soc. pracovnka pracujceho so skupinou je pomha lenom skupiny pri
dosahovan vej miery nezvislosti a rozvoja ich individulnej schopnosti
svojpomoci
k ureniu vhodnho spsobu pomoci vyuva soc. pracovnk vedeck metdy,
ako s: analza, diagnza, observcia ...
metda soc. prce so skupinou vychdza z predpokladu, e soc. pracovnk sa
bude orientova na vytvorenie pozitvnych vzieb so skupinou, na tvorbu
vzahov medzi lenmi skupiny a koncentruje svoje silie na potreby jednotlivcov,
na skupinov ciele vyjadren prostrednctvom vpoved jednotlivcov alebo
prostrednctvom sprvania sa lenov skupiny. Priom mus vedie diferencova
medzi vonmi a nhodnmi vzahmi a medzi vzahmi, ktor je mon vyui
k rozvoju skupiny
najdleitejm nstrojom pri budovan skupinovch vzahov je osobnos soc.
pracovnka. Soc. pracovnk by mal preto dobre pozna svoje monosti.
Soc. pracovnk mus sce akceptova vetkch lenov skupiny, ale nemus
akceptova kad sprvanie Sprvanie soc. pracovnka ku skupine je na jednej strane vymedzen
schopnosou by empatick voi jednotlivm lenom skupiny a na strane druhej
ciemi a poiadavkami skupiny ako celku.
Vzjomn vzahy medzi soc. pracovnkom a skupinou si vyaduj, aby sa ako
osobnos vyznaoval flexibilitou, kreativitou, udskm prstupom k problmom a
aby disponoval nielen dostatonmi vedomosami ale aj ustlenm systmom
hodnt, ktor by sa mal usilova prena do skupinovch vzahov Vchodiskovm bodom prce so skupinou je jej aktulny stav. K zmenm mus
soc. pracovnk pristupova postupne, nensilne
Kontruktvny prstup v prci so skupinou znamen, e sa s ou jedn rozvne,
rovnako vne vnmajc jednotlivcov i skupinu. Formy prce s rznorod a
28
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
29/183
odraj okrem inho i osobnostn rysy soc. pracovnka, zvolen program,
skupinov interakciu ako aj reflexiu
Individualizcia ako jedna z t prce so skupinou je zaloen na fakte, e
jednotlivec sa v skupine nestrca, nezanik. Prve naopak. Jednotlivec sa
v skupine prebdza, prostrednctvom nej vnma vlastn individualitu, u sa
porozumie sebe sammu. Skupina mu poskytuje monos by sasou celku
Udra skupinu v rovnovhe si vyaduje umenie ovlda interakn procesy.
Soc. pracovnk nepracuje pre klienta, ale s klientom.
9.SOCILNAPRCAS KOMUNITOU-ZKLADNCHARAKTERISTIKASocilna prca s komunitou je zameran na konkrtne ivotn situcie v uritch
zemnch celkoch. Repektuje biologick, etnick, psychologick, kultrne, socilne,
ekonomick a ekologick potreby obyvateov komunt. V irom zmysle mono hovori
o trvalom napt medzi spoloenskmi potrebami a zdrojmi. Komunitn socilna prca
m zabraova vznikaniu socilnych problmov alebo napomha v rieen u
vzniknutch problmov. Jej cieom je hada kompromisy, napr. socilny
konsenzus(shlas lenov) medzi minoritami, so zsadnm prihliadanm na miestne(loklne) ponmanie demokracie. Jedna s najdleitejch strnok je spoluprca s umi,
ktor maj prirodzen autoritu v komunite(komunitn leadri) a pomu vyvola aliu
aktivitu u alch lenov komunity.
Postup prce s komunitou meme zhrn:
1. Poznanie socilnych potrieb a problmov v uritej komunite
2. Spracovanie nvrhov na rieenie, s ktorm komunita shlas a je ochotn sa
podiela na ich rieen
3. Zapojenie vetkch schopnch obyvateov, dostupnch prostriedkov a monost
komunity do socilnej aktivity, aby sa nvrh uskutonil.
29
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
30/183
10.VZNIKA VVOJSOCILNEJPRCES KOMUNITOU
Na zaiatku soc. prce stli organizcie ako Charity Organization Societes, ktorej
lenovia navtevovali rodiny a snaili sa morlne psobi na obyvateov
chudobnch tvrt. Nazvali sa friendly visitors = prvetiv nvtevnci. Jednm zozakladateov tejto organizcie Charity... bol S. Barnett za obdobie vzniku
komunitnej prce sa obvykle povauje druh polovica 19.stor.
Popple zastva nzor, e komunitn prca m svoje korene v dvoch protikladnch
zdrojoch:
1. v hnut settlementov a v Kolonilnych radoch: S. Barnett , povaovan je
aj za otca Hnutia settlementov. Spolu so svojou enou zaloil Toynbee Hall
v roku 1884 v Londne a umonil tak vznik prvho strediska svojho druhu, ktor
sa oznail nzvom settlement = hniezdo. Realizovalo sa to vea aktivt
(vzdelvacie a socilne), draz bol kladen na stretvanie sa ud z rznych
spoloenskch vrstiev, viedol sa dialg, m sa mohli zbavi vzjomnch
predsudkov. Socilnu bohos nich vrstiev povaoval za dsledok
spoloenskch barir, ktor znemouj stretvanie sa ud z rznych vrstiev
a brnia tak i vzjomnho odovzdvaniu hodnt, ktor ako udia maj. Cieom
innosti settlementov bol rozvoj potencilu, rast vzdelvania vetkho
druhu a posilnenie udskej dstojnosti. Mylienka settlementov sa zaalapomaly rozirova i na zem USA: 1886 zaloen settlement v New Yorku
a v roku 1889 .- Chicago Hull House zakladateka J. Addams a E. Gates
Starr. Koncom 19. stor. poda modelu Toynbee Hallu zaloench okolo 30
settlemetnov, za.20.stor. vlna prisahovalcov do USA umonila vznik alch.
Neskr sa zaali settlementy oznaova pojmom komunitn centr.
V kolnich hlavnm nositeom komunitnej prce bol Kolonilny rad,
pomocou ktorho Vek Britnia realizovala komunitn rozvoj ako sas svojejpolitiky vo svojich kolnich v 19.stor. Model komunitnho rozvoja vyuvan
v africkch a indickch kolnich sa vyuval ako nstroj na zapojenie
obyvatestva do miestnej vld, sprostredkovanie materilnej pomoci
a sprstupnenie vzdelania. V tchto oblastiach sa termn komunitnho rozvoja
30
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
31/183
spjal s pokusmi rozvoja zkladnho vzdelvania a soc. sluieb v britskch
kolnich.
2. v robotnckom hnut orientovanom na soc. istoty. Kolektvne akcie
robotnckeho hnutia s povaovan za alieho predchodcu komunitnej prce.
Centrom kolektvnych akci robotnckeho hnutia bolo mesto Glasgow, na za.
20.stor. tu bolo vea stvok, kampan. al vznamn faktor bolo Hnutie ien
za uznanie ich volebnho prva. Vznamn predstavite radiklnej komunitnej
prce bol S. Alinsky.
VVOJ soc. prce s komunitou
19. storoie komunitn soc. prcu vykonvali dobrovonci: nvteva
chudobnch, nezamestnanch, chorch. Snaia sa o morlne psobenie, ueniesebestanosti, s cieom zbavi ich zvislosti na podpore
zaiatok 20. stor. hadanie spsobu ako riei soc. problmy, rozvoj soc.
komunitnej prce, komunitn pracovnk mus ma komunikan zrunosti, mus
pracova aj s predstavitemi komunity, nielen s jednotlivcami. V obdob rokov 1923
1924 existovali komunitn centr u v 240 mestch. Komunitn centr vo Vekej
Britnii sa zdruovali do Komunitnej asocicie a hnutia centier. Cie = vytvorenie
siete vestrannch a iroko zaloench susedskch organizci. V ich rozvoji boli
bezprostredne vznamn tri subjekty _ Nrodn rada soc. sluieb, Federcia
sdelnch settlementov, Asocicia vzdelvacch settlementov
rok 1947 vzrast potu settlementov, ich poet sa vo Vekej Britnii pohyboval na
hranici okolo 300.
Komunitn centr sa rozvjali i v Holandsku, Franczsku, Dnsku i Raksku
a alch eurpskych krajinch. Hlavn idea: snaha o zapojenie vetkch lenov
komunity do ivota settlementu, do rozhodovania o tom, o sa tam bude dia, na o
sa zskan peniaze venuj, kto tam bude pracova, ilo teda o ideu participcie
a demokracie.
V 20.-30.tych rokoch 20. stor. draz bol kladen pod vplyvom prce Mary
Richmondovej ( Social Diagnosis) na soc. prcu s jednotlivcom
31
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
32/183
Medzivojnov obdobie rozvoj komunitnej prce ako odpovede na vzrastajcu
nezamestnanos, usadzovanie sa novch obyvateov, rozrastanie komunitnch
centier
1930 J. F. Steiner Organisation of Community
1936 Londn konferencia soc. prce Soc. prca a obec
1939 R. P. Lane prezentuje vo svojej knihe systematick popis metd, aktivt
a rol soc. pracovnka v oblasti komunitnej prce
1946 USA- Asocicia pre tdium organizcie komunt
1955 Nrodn asocicia soc. pracovnkov
od 50.tych rokov 20.stor. rozvoj terie komunitnej soc. prce najm v Severnej
Amerike, vplyv na teriu a prax vo Vekej Britnii
60.roky 20.stor. E. Younghusband vymedzila komunitn prcu ako tretiu metdusoc. prce. Toto obdobie je zlomov, zana sa uvaova nad uitonosou
medicnskeho modelu. Otzka chudoby, relevancie soc. intitci, silie o reformu
spolonosti. obdobie krzy demokracie (sexulne revolcia, hippies, drogy,
kriminalita), komunitn prca sa rozvinula v USA, Anglicku a inch
zpadoeurpskych krajinch ako dsledok snahy o reformu spolonosti. Prevlda
snaha riei najzvanejie soc.problmy, ako nedostaton vzdelanie, nerovnos
v soc. starostlivosti, nezamestnanos, duevn zaostalos
J. F. Kennedy (1963) vo svojom prehlsen ku Kongresu nartol nov prstup
k starostlivosti o duevne chorch intergrciu duevne chorch do komunity.
Princpom programu bola prevencia, silie o vyuvanie finannch a udskch
zdrojov a draz viac na duevn zdravie ako na duevn chorobu
Younghusbandov (1959) zameranie komunitnej soc. prce na pomoc uom
v rmci miestnej komunity. Snaha uri ich soc. potreby, zvi najinnejie
spsoby ich naplnenia a zaa na nich pracova do takej miery ako to umonia
zdroje, ktor maj k dispozcii. Koncom 70.tych rokov sa poksila urobi shrn
princpov a cieov, ktor sa najvraznejie presadili v soc. prci s komunitou
PRINCPY a CIELE: - soc. pracovnk mus rta s naptm v komunite, ktor je
spsoben potrebami lenov a dostupnmi zdrojmi
- vedenie k vyuvaniu vlastnch dostupnch zdrojov
32
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
33/183
- vznik konfliktov medzi jednotlivmi skupinami v komunite
- zitkova prirodzen autority
od polovice 60.tych rokov do konca 70.tych rokov 20.stor. zlat vek
komunitnej prce. narastanie chudoby, problmy u nevldzu riei samotn tty,
bez pomoci dobrovonkov. Nrast soc. problmov znamenal nrast dopytu po soc.
slubch, rozvoj solidarity so skupinou ud ijcich v zlch podmienkach, pomoc
obanom majcim nzke prjmy, mal vzdelanie, minimlnu ancu zska prcu.
Hlavnou lohou komunitnej soc. prce je pomoc k svojpomoci, a to:
aktivizciou obyvateov
vytvranie nraznka, obrannho valu, ktor je postaven medzi nedostatok
soc. sluieb a poiadavku komunity po nich
v dsledku socilno-ekonomickho rozvoja v jednotlivch krajinch soc. prca
s komunitou na konci 70.tych rokov doasne stratila na svojej aktulnosti
70. roky 20. stor. priniesli do soc. prce ekologick prstup, integrujci obidva
predchdzajce terapeutick a reformn. lovek sa vnma ako osoba reagujca
na svoje prostredie, ktor so svojm prostredm v neustlej interakcii
80.roky holistick chpanie komunitnej prce. prichdza k oiveniu komunitnej
soc. prce a do popredia sa dostvaj nepedagogick kompetencie soc.
pracovnkov. Soc. pracovnci sa zaoberaj zujmami a elaniami obyvateovkomunity. Preberaj lohu modertorov, teda tch, ktor sprostredkvavaj
komunikciu medzi sprvou mesta a obyvatemi. Hlavnm cieom je znovu
uschopni komunitu, ie navrti jej pvodn funknos. Soc. pracovnk preto
zastva rolu koordintora, uitea, katalyztora, poradcu, vyjednvaa....
prevlda predovetkm snaha o rieenie soc.problmov v otzkach triednej
a rasovej nerovnosti spsobenej najm telesnm alebo duevnm handicapom,
vekom, pohlavm, sexulnou orientciou. Starostlivos o starch ud, telesne
a mentlne postihnutch, o etnick minority, o osoby s nedostatonm vzdelanm,
o nezamestnanch, o zvislch a soc. neprispsobivch.
Ustupuje sa od vekch vldnych programov, ktor nepriniesli oakvan zmeny,
posun vo vzahu poskytovate a prjemca soc. sluieb. Koniec predkladania
spsonosnch programov, kladen draz na spoluas klientov, vzjomn
33
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
34/183
komunikciu, repektovanie slobodnho rozhodovania ud a ich potrieb.
V komunitnej prci sa uplatuje koncepcia ivho sveta, poda ktorej neexistuje
jedin sprvny vklad, ku ktormu by mali smerova intervencie komunitnej prce.
90. roky komunitn soc. prca ako profesionlna innos, chpan ako sas
soc. sluieb. Jej cieom je predchdza nedostatkom v soc. vzahoch alebo ich
usmerova. Vrazn nedostatok peaz, ktor boli poskytovan na komunitn
projekty. V svislosti s tm sa zana hovori v soc. prci s komunitou o komunitnej
ekonomike = odhaovanie potrebnch zdrojov priamo v lokalite komunity. Lobovanie
za ich zskanie a vyuitie. Presadila sa poiadavka trvale udratenho rozvoja
VYUITIE komunitnej prce v praxi:1. komunitn plnovanie: metda, ktor kladie draz na zapojenie vetkch ,
ktorch sa spracovvan oblas dotka a na dosiahnutie vsledkov, ktor je
prijat a podporovan vinou astnkov. Riei zloit spoloensk,
mravn a ekonomick vzahy vyjednvanm o budcich krokoch
a spoluprcou pri ich uskutoovan. Patr sem i plnovanie soc. sluieb.
Komunitn plnovanie by malo prispie k efektvnejiemu vyuvaniu zdrojov
v komunite a zrove k zneniu finannch nkladov na soc. sluby
2. aktivity centier pre komunitn prcu: regionlny rozvoj = proces zapjania
verejnosti do strategickho plnovania v oblasti regionlneho rozvoja.
Komunitn organizovanie= metda rozvoja komunity, vytvranie prleitost
pre rieenie problmov miestnymi obanmi. M tri ciele: dosiahnu relneho
zlepenia, da uom pocit ich vlastnej sily a zmeni rozloenie sl
v spolonosti a zska lepiu pozciu pre skupinu
3. komunitn projekty neziskovch organizci: zameran najm na
zapjanie obyvateov do rozhodovania a spoluvytvrania ich lokalt, miesta
k ivotu, sitie rmskej komunity s majoritou, odstraovanie soc. vylenia
a pod.
Vyuvanie komunitnej prce v rmci organizcii:
34
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
35/183
1. komunitn nadcie: rozvoj 20.stor.z USA do Eurpy. Subjekt zdruujci
majetok za elom rozdeovania vnosov organizcim, jendotlivcom,
podieajcim sa na rozvoji komunity ( v R to je napr. Euronisa...
2. komunitn koalcie: zdruenie neziskovch organizci s cieom zmapova
neziskov organizcie v danej lokalite, vytvori podmienky pre partnersk
vzahy vo vntri koalcie i navonok
3. organizcie zameran na komunitn prcu v soc. a zdravot. Sfre:
vychdzaj zo sksenosti vo Vekej Britnii, Holandsku
4. organizcie zameran na as verejnosti v prprave rozvojovch
plnov: snaha vyvola zujem obanov o to, o sa ich tka
5. organizcie zameran na ochranu ivotnho prostredia: pvodne s to
ekologick organizcie, opieraj sa o irok pomoc dobrovonkov6. informan a kultrne centr: prca s informciami , kultrnymi hodnotami
7. organizcie priamo zameran na rozvoj danej komunity: rozvoj komunity
je ich cieom. asto sa zaoberaj rozvojom mesta, bvaj prepojen so
samosprvou, niekedy s ou splvaj
8. komunitn koly: nov modern chpanie koly v komunite: cez de sa
uia iaci, veer sli komunite k stretvaniu rznych zujmovch
skupn.logick prepojenie koly s miestnou komunitou.
9. komunitn akcie (rituly): nejde o typ organizcie, ale o akcie, ktor
obvykle partnersky realizuj viacer organizcie naraz. Snaia sa vyzdvihn
nejak prednos, ktor pomha k identifikcii obyvateov so svojou
komunitou
11.SOCILNAPRCASOSPOLONOSOU
35
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
36/183
Spolonosou rozumieme v socilnej prci vek zemn celky, presahujce klasick
chpanie zemnej komunity.
Prca so spolonosou je orientovan na vetkch lenov spolonosti a jej vsledky by
v konenom dsledku mali by rieenm pre spolonos ako celok.
Autori Cox, Erlich, Roghman a Tropman rozliuj tri zkladn modely prce so
spolonosou:
a) loklny rozvoj je zaloen na zaangaovan o najvieho potu obanov na
spoloenskom dian. Techniky svojpomoc, vzdelvanie, dobrovonctvo, tvorba
loklnych stredsk.....
b) socilne plnovanie spja sa s rieenm zvanch otzok ivota spolonosti
napr. kriminalita, predovetkm kriminalita mldee, bytov otzka, demografickvvoj, otzky verejnho zdravia.....
c) socilne konanie orientovan na socilne akcie tvorba kvalitnej socilnej
legislatvy je prioritou socilnej prce so spolonosou, ale taktie aj jej
presadzovanie v socilnych intitcich....
Socilna prca so spolonosou sa orientuje najm na nasledovn aktivity:
- vskum; plnovanie; koordincie; organizcia; financovanie; legislatva;
administratva; konzultcie; vchova a vzdelvanie; zdruenia, organizcie
Priom najv vznam zo spomnanch metd sa pripisuje prve metde organizcie
spolonosti.
alou metdou, s ktorou sa v svislosti so sledovanou problematikou meme
stretn, je metda zastupovania klienta (kuratela).
Socilna prca so spolonosou pouva nasledovn techniky prce:
1. pomoc pri definovan cieov a stanovovan priort spolonosti,
2. pomoc skupinm v spolonosti,
3. vedenie astnkov v obtianych situcich,
4. iniciovanie konania prostrednctvom vzdelvania
5. posilovanie emancipcie lenov spolonosti........
36
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
37/183
12.ROZHOVORAKOMETDASOCILNEJPRCE
Popri pozorovan je rozhovor najpouvanejou diagnostickou metdou, v minulosti
mu bola venovan vek pozornos ako pracovnmu prostriedku. Najprv to bola
snaha o popis formlnych strnok rozhovoru, koncom 20.stor. sa mu venuje
pozornos v kontexte terie komunikcie.Rozhovor poskytuje informcie, ktor by sme inak nezskali, preto sa povauje za
zkladn a najvznamnejiu metdu. Pomocou neho zskavame informcie
o prostred, v ktorom klient ije, o sasnom stave, spsobe ivota, o vie o tom
klient, ako hodnot prostredie, kultrna a materilna rove. Zskan informcie
nm pomhaj pochopi klientove problmy, spozna, ak je to lovek ...
DEFINCIA: rozhovor je zkladn metda vychdzajca z komunikanejterie. Je to zmern organizovan konverzcia, v ktorej jeden subjekt
odpoved na otzky inho subjektu. Ide teda o vmenu informci
prebiehajcu medzi dvomi zastnenmi stranami.
V. Smkal: rozhovor chpe ako zmern, organizovan komunikciu, v ktorej
skman osoba alebo kolektv odpoved na otzky kladen skmateom alebo
samostatne hovor o svojich problmoch
P. Vajck: rozhovor = cieavedom, plnovan a usmernen zhovranie sa
priamo so skmanm objektom.
TYPY ROZHOVORU:
37
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
38/183
1. tandardizovan rozhovor : pevn truktra, dodriava sa presn poradie
otzok. Vyuitie najm vo vskume, aby bolo mon odpovede
kvantifikova a porovnva
2. polotandardizovan rozhovor
3. netandardizovan rozhovor : zvzne formulcie otzok, no nie poradie. M dve
polohy: neriaden rozhovor ( minimlny zsah do rozhovoru zo strany soc.
pracovnka) a riaden rozhovor ( soc. pracovnk usmeruje komunikciu, vedie
klienta)
poda potu osb delme rozhovor na:
individulny
skupinov
FZY ROZHOVORU:
1. prpravn fza uskutouje sa tu vber a formulcia otzok. Niektor autori
hovoria aj o predprpravnej fze, v ktorej si soc. pracovnk stanovuje cie
a hrub truktru rozhovoru. Obe tieto fzy tvoria z praktickho hadiska
jeden celok.
2. vlastn rozhovor3. zver a zhodnotenie rozhovoru
OBSAH ROZHOVORU:
- otzky a odpovede (verblna strnka), vmame si vak i neverblnu strnku
Prca s otzkami je sasou prpravnej fzy, ktor predchdza samotn
realizciu rozhovoru. Poas nej sa soc. pracovnk zama nad monosami
ako bude rozhovor s klientom prebieha t. j. premysl si nielen otzky, ale aj
ich poradie a taktie spsob zaznamenania rozhovoru ( videokamera,
diktafn, magnetofn). Otzky sa klad vetky tri typy: otvoren, uzavret
i polouzavret. Poas rozhovoru je mono pripraven otzky preformulova,
najm v prpade ak:
- klient nerozumie otzke
38
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
39/183
- nedostvame potrebn informcie
- otzky by mohla narui klientov emon stav a pod.
alebo mono poui doplujce resp. dodaton otzky v prpade, e klient na
otzky soc. pracovnka nedva dostaton odpovede.
Obsah rozhovoru a spsob jeho vedenia zvis od situcie, v ktorej sa
klient nachdza ale aj od ciea ktor soc. pracovnk sleduje.
OTZKY v rozhovore:
Pri prci s klientom poas rozhovoru soc. pracovnk pouva vetky tri typy otzok:
zatvoren: nazvaj sa tie direktvne. S to otzky, pri ktorch sa
predpokladaj pevn alternatvy odpoved. Mu by dichotmne ( no nie)
a trichotmne ( no nie neviem). Sprvne je ich kombinova s otvorenmi
otzkami
otvoren: dvaj klientovi monos prejavu vonosti. Mu by priame, alebo
nepriame i projektvne
polouzavret
aplikcia otzok zvis od druhu rozhovoru a tie od charakteru problmu
DRUHY ROZHOVORU:V praxi soc. prce sa stretvame so vetkmi zkladnmi druhmi rozhovoru:
1. klasick rozhovor: alebo ben rozhovor: patr k najstarm metdam
pouvanch v praxi soc. prce. Sli na zskanie prvch informci
o klientovi, sleduj sa celkov reakcie klienta, orientovanie sa
v klientovom prostred a pod. sleduje sa i nonverblna strnka.
2. diagnostick rozhovor: metda, v ktorej soc. pracovnk spja ben
rozhovor s psychometrickmi prvkami. M vdy presne ustlenporadie otzok, ich formulcia je fixn. Je to urit schma umoujca
nm odhali skuton problm klienta a stanovi priny jeho vzniku
a vvoja hlavn rta je vopred pripraven pln vo forme jednotlivch
schm a tandardizcia rozhovoru, tvor medzilnok medzi
39
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
40/183
rozhovorom a dotaznkom. Obsahom je zskanie potrebnch informci,
analyzovanie konkrtnej ivotnej situcie alebo predchdzajceho
ivota ( spolu s klientom). Ak sa rob celkov analza klientovho
predchdzajceho ivota pouva sa psychogenetick rozbor.
3. poradensk rozhovor: ide o konzultan rozhovor. Cieom klienta je
zska potrebn informcie
4. terapeutick rozhovor: zkladn prostriedok soc. terapie. Spsob jeho
vedenia nie je jednotn, men sa v zvislosti od klienta (jeho veku,
pohlavia, vzdelania) a tie od zmeru, ktor terapeut sleduje a techniky
prce, ktor soc. pracovnk zvolil. Ciele terapeutickho rozhovoru poda
Novotnej-Schimmerlingovej s:
- objektvne informova klienta o soc. situcii a monostiach jejpravy
- informova o soc. problme a monch nsledkoch
neprimeranho sprvania, postojoch ale tie o spsoboch, ako by
klient mohol svoj problm zmierni alebo prekona
- pouva v dosiahnutch iastonch i postupnch cieov
terapie a zlepenia, na ktorch sa klient aktvne podieal pre
ocenenie klientovho silia, vyslovenie pochvaly a otvori aj lohy,ktor nezvldol, v ktorch sklamal k spolonej analze
- kvalitn informcie ich vznam pre klienta zklad pre jeho
kvalitn rozhodovanie
- prleitos poskytn klientovi vyjadri svoje mylienky, postoje,
nzory, obavy a pod.
TECHNIKY pouvan pri rozhovore:
parafrzovanie: soc. pracovnk inmi slovami prerozprva to, o poul
od klienta
reflektovanie: pouva soc. pracovnk na zrkadlenie citov, ktor klient
vyjadruje
40
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
41/183
sumarizcia: krtke zhrnutie toho, o bolo povedan
rekapitulcia: zopakovanie toho, o klient povedal
zhodnocovanie: spolon zhodnotenie doterajch aktivt
ukotvovanie: zopakovanie niektorch informci, ktor nm klient
odovzdal s cieom uisti sa, e rozhovorom sledujeme klientove zmery
topenie adov: ide o sbor rznych technk na prelomenie poiatonho
naptia a nedvery v zaiatkoch spoluprce
AKTIVITA a PASIVITA soc. pracovnka v rozhovore
Z hadiska aktivity dvoch subjektov mu v rozhovore nasta nasledovn
situcie:
soc. pracovnk rozhovor vedie a klient odpoved krtkymi, strunmi
odpoveami alebo aj ml. Klient pravdepodobne nedostatone
dveruje soc. pracovnkovi
soc. pracovnk rozhovor vedie a klient tzv. rezonuje. Reakcie na otzky s
spontnnejie, obas rozren o doplujce informcie
klient hovor soc. pracovnk pova, rezonuje, pobda klienta
k aktivite, ide o nadviazanie kontaktu. Dleit je poskytnutie priestorua soc. opory klientovi, nerui ho zbytonmi komentrmi
soc. pracovnk a klient ved dialg. Idelny stav, nie je vak ben.
Predpokladom je vzjomn dvera a repektovanie pravidiel.
TYPY VZAHU MEDZI SOC. PRACOVNKOM a KLIENTOM
Tto otzku rieia tie komunikan terie, jednotliv autori sa zaoberaj
otzkami vzahu, rovami a rovinami komunikcie.
Watzlawick uvdza tieto typy komunikanch vzahov:
symetrick vzah : partnersk vzah, stretnutie dvoch rovnocennch
bytost s podobnm sprvanm
41
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
42/183
komplementrny vzah: nerovn. astncke role sa navzjom dopaj,
charakterizuje ho aktivita a dvanie na strane pomhajcej osoby a na
strane klienta pasivita, prijmanie, napr. vzah rodi diea, uite iak
a pod.
symetrick eskalcia : obe strany sa usiluj o prevzatie kontroly alebo jej
odovzdanie nad komunikciou
metakomplementrny vzah : jeden z astnkov sa dobrovone vzd
svojej kontroly nad komunikciou a prenech ju inej. Zo strany soc.
pracovnka nastva vtedy, ak chce aby klient urobil samostatne nejak
rozhodnutie
v procese komunikcie sa tieto vzahy striedaj, soc. pracovnk by vak
nemal ma vo vzahu permanentn prevahu nad klientom.
PRAVIDL KOMUNIKCIE
Teria komunikcie venuje mimoriadnu pozornos pravidlm zefektvujcim
komunikciu ale i prinm spsobujcim to, e komunikcia viazne alebo plne
zlyhva.
Pravidl efektvnej komunikcie:
soc. pracovnk sa v rozhovore sstred na klienta
je ochotn pova a porozumie klientovi
dodriavanie onho kontaktu
klienta primerane povzbudzuje, priom me poui doplujce otzky
pouva sptn vzbu
obaja partneri by mali ma v komunikcii dostatok priestoru pre
poloenie otzok, ale aj vyjadrenie svojich nzorov, pocitov, postojov
prednos m klient
otzky, ktor soc. pracovnk kladie klientovi, maj by jednoznan
a zrozumiten
42
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
43/183
Dotaznk je psan forma riadenho rozhovoru, je to metda, ktor sli na
hromadn zisovanie dajov o zujmoch, postojoch, vzahoch, vlastnostiach uritej
skupiny ud
Rogersovsk terapia: psychoterapia rozhovorom, na osobu zameran
psychoterapia. V tomto prstupe je nosn: autenticita, empatia, reflexia, pln
akceptcia a cta ku klientovi
13.POZOROVANIEAKOMETDASOCILNEJPRCE
Sbor metd, ktormi dnes soc. pracovnci disponuj je vemi rozsiahly. Soc.pracovnk v benej praxi nepouva tzv. ist metodick postupy, takmer vdy ide o
kombinciu dvoch ustlench spsobov prce, napr. kombincia rozhovoru a
pozorovania. Obidve, rozhovor aj pozorovanie patria medzi zkladn metdy soc.
prce, ktor soc. pracovnk pouva pri prvom kontakte s klientom a ktor mu
umouj zska dostatok potrebnch informci pre zaatie spoluprce s klientom.
DEFINCIA: pozorovanie je jedna z najstarch a zkladnch metd skmania,zaklad sa na cieavedomom, systematickom a plnovitom zaznamenvan
vonkajch prejavov osobnosti.
CHARAKTERISTICK ZNAKY pozorovania:
o objektvnos
o plnovitos
o systematinos
o presnos
DELENIE pozorovania
1. tandardizovan alebo netandardizovan: pri netandardizovanom
pozorovan je pre vetkch pozorovateov zvzne uren len cie, inak
43
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
44/183
maj pozorovatelia slobodu rozhodova o priebehu pozorovania
i o vsledkoch. Je pomerne mlo formalizovan, vemi nron technika,
zvldne ho len sksen pozorovate. tandardizovan pozorovanie je
vysoko formalizovanou technikou zberu dajov, je striktne uren, o m
pozorovate sledova, spsob a okolnosti pozorovania s zvzne uren,
spsob kategorizcie i sprvania pozorovatea. Zmyslom je zaisti, aby rzni
pozorovatelia toho istho javu dospeli k shlasnm a najm navzjom
porovnatenm vsledkom.
2. skryt alebo zjavn pozorovanie: delenie poda toho, i pozorovan jedinci
s si vedom toho, e s pozorovan. Zvltny druh je zastnen
pozorovanie vskumnk prijma rolu lena pozorovanej skupiny
a zastuje sa na rozlinch innostiach, vlastn vskumn zver bvautajen pre pozorovanmi osobami
o pozorovan je veden protokol, kde s uvdzan informcie o vsledkoch
pozorovania, spresujce daje o predmete pozorovania, informcie o mieste
a ase pozorovania, kto ho vykonal, metodick a interpretan poznmky
pozorovatea.
Pri realizcii pozorovania je potrebn si jednoznane stanovi cie, premyslie si
pln pozorovania, ktor do uritej miery zabezpe i jeho systematinos. Pre
uahenie problmov, o presne pozorova a ako kategorizova pozorovan
sprvanie amer. metodolg Bales utvoril tieto kategrie:
1. reakcie citovo kladn: prejavy solidarity, uvoovania naptia, artovanie,
smiech, shlas, prispsobovanie sa, zvyovanie statusu druhch
2. reakcie citovo negatvne: prejavy nepriatestva, neshlas, odmietanie pomoci
inm, prejavovanie naptia, znehodnocovanie statusu druhch
3. reakcie zameran na rieenie problmov odpovede: podvanie nvrhov a
usmernen, oznamovanie mienky inm lenom skupiny, podvanie hodnotenia a
analzy, poskytovanie orientcie, informcie a objasovanie problmov
v skupine
4. reakcie zameran na rieenie problmov otzky:iados o informcie, ktor
ved k rieeniu problmov v skupine
44
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
45/183
Prevan as informcii o klientovi erp soc. pracovnk z rozhovoru, priom si
vma verblnu aj nonverblnu strnku komunikcie, ie pouva pozorovanie ako
aliu formu prce.
Socilny pracovnk venuje pozornos:
sprievodnm javom: ako je zrozumitenos podvania informci, jasnos
kladench otzok, schopnos formulova otzky, prejavy zkosti potenie,
chvenie, neschopnos dodra on kontakt
motorickm prejavom klienta: nepokoj, instabilita, gestikulcia, kvanie sa,
pohyb rznych ast tela a pod. mu by dleitm zdrojom informcii o
klientovi
emon stav klienta: sa d pozna na zklade prejavov temperamentu
(striedanie nlad, netrpezlivos, vbunos, plalivos), reovho rytmu,
poruchy dychu a pod.
Pozorovanie je neoddelitenou sasou procesu diagnostikovania. Ide teda o
zmern a koncentrovan sledovanie klienta, prostrednctvom ktorho soc.
pracovnk zskava informcie o klientovom sprvan, o spsobe vystupovania, o
bytovch podmienkach, o vzahoch klienta s okolm, o vzahu k materilnymveciam, o nzoroch klienta at
Poas pozorovania sledujeme najm:
reov prejav: plynulos, zajakavos, nesvisl akoby nedopovedan vety,
zrchlen tempo rei prli hlasit, alebo nedostatone pouten prejav
chvenie rk, neprirodzen potenie
prejavy hyperaktivity: podupvanie, poklopkvanie, vrtenie sa a pod.
prejavy prlinho nadenia i nadmernej plachosti obleenie
zujmy
45
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
46/183
Soc. pracovnk pri nvteve klienta v jeho domcom prostred si vma aj to, ako
klient bva, i jeho domcnos je ist, ako je zariaden. S to informcie, ktor
pomhaj dotvori obraz o klientovi, o jeho socilnej situcii a asto s pomckou
pri rozhodovan o vbere formy pomoci alebo spsobe intervencie na klienta.
Vmame si aj klientovi osobn a profesionlne vzahy, ide o priame
pomenovanie vzahov zaloench na dvere a priatestve, vzahy orientovan na
ochranu inch, na partnerstvo a spoluprcu. Rovnako si soc. pracovnk vma aj
klientove negatvne vzahy, zmaren vzahy a pod. do tejto skupiny zaraujeme
akkovek materil, ktor poskytuje informciu o klientovi, napr. pracovn vsledky,
ocenenia, diplomy, listy, sprvy, hodnotenia z pracoviska. alm informanm
materilom mu by materily o klientovi zskan od inch odbornkov, ie
k pouitm technikm priraujeme aj tdium spisov, komparovanie zskanchinformci o klientovi.
Etapy pozorovania:
1. prpravn etapa
2. pracovn etapa
3. kontroln etapa
4. zveren etapa
14.SOCILNEPORADENSTVOPoradenstvo vo forme neodbornho, laickho radenie je prtomn v celch
dejinch udstva, ako metda sa zana formova a na prelome 19.a 20.storoia.
Pri zrode poradenstva v soc. prci stli lekri, psycholgovia, sociolgovia at.
Rozvoju soc. poradenstva prispeli aj prv teoretick prce zameran na odborn,
46
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
47/183
vedeck spracovanie soc. prce, napr. A. Salomonov Socilna terapia, vek
vznam mali pre jeho rozvoj intitcie, ktor sa prioritne zameriavali na
poskytovanie poradenstva, v SR to boli napr. esk akademie pro socilni prci,
Masarykova akademia prce, Sociln stav SR a pod. Vo svete vybudovan
systm poradenstva, v rmci ktorho je mon njs: socilne poradenstvo,
pedagogick, psychologick, prvne, zdravotncke, ekonomick ... V sasnosti
hovorme o systme odbornho poradenstva, jeho jednotliv druhy sa vzjomne
dopaj, poas vvoja poradenstva sa vntorne alej diferencovali, o bolo
dsledkom nrastu klientely v danej oblasti.
Dobudovan poradensk systm je charakteristick tm, e:
m jednotn chpanie poradenstva v rmci vlastnej vednej oblasti
rozpracovan poradensk metdy a techniky
vlastn teoretick prce ako aj teoretick prce zahraninch odbornkov
stanoven, kto a za akch podmienok me vykonva poradenstvo
maj dobudovan vonkajie atribty, ku ktorm patr dobr legislatva,
existencia stavovskej resp. profesionlnej organizcie a pod.
DEFINCIA : socilne poradenstvo je v zmysle zk.. 195/1998 Z.z. o socilnejpomoci definovan ako odborn innos zameran na zistenie rozsahu a
charakteru hmotnej ndze alebo socilnej ndze, na zistenie prin jej vzniku,
na poskytnutie informci o monostiach rieenia hmotnej alebo socilnej
ndze a na usmernenie obana pri vobe a uplatovan foriem socilnej
pomoci, socilne poradenstvo sa poskytuje najm rodinm. Je zaloen na
vzahu pomoci, podpore, rozvoji a lepej orientcii v ivote. Zameriava sa na
aktivizciu klienta pri rieen socilnej kolzie. Soc. poradenstvo ako celok je nutn
chpa ako formu rieenia hmotnej a socilnej ndze, ktor pome obanovi
zska informcie o svojich nrokoch, vyplvajcich zo systmov soc. zabezpeenia
obana.
47
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
48/183
Socilne poradenstvo meme chpa ako profesionlnu odborn innos,
vykonvan odbornkom a zaloen na vzahu, podpore, pomoci, rozvoji,
optimlnom uplatnen klienta a jeho relnej orientcii v ivote. Sli na
odstrnenie, zmiernenie negatvnych nvykov alebo spsobov sprvania klienta a
jeho zalenenie do spoloenskho rmca, rodiny, pracovnho kolektvu, komunity.
V rmci soc. poradenstva mono obanovi doporui poskytnutie odbornch
poradenskch sluieb pecializovanmi intitciami.
Soc. poradenstvo patr k najdleitejm astiam systmu veobecnho
poradenstva, je najstarou sasou poradenskho systmu zameranho na
loveka.
DELENIE soc. poradenstva:
1. bazlne (zkladn): na rovni bazlnej ie zkladnej poskytuje soc. pracovnk
informcie klientovi o existujcich predpisoch, nariadeniach, obmedzeniach a
pod. o dostupnch formch pomoci. Bazlna rove v soc. poradenstve m
vrazne informan charakter. V uritch situcich me by tto rove
poradenstva postaujca k tomu, aby klient zvldol rieenie situcie sm, bez
intervencie soc. pracovnka. V prpade, e pracovnk zvi potrebu intervencie
inho odbornka, odole distribuuje klienta k inmu odbornkovi. Z uvedenho
teda vyplva, e bazlna rove me ma charakter:
a) informan ( soc. pracovnk je v pozcii informtora)
b) distribun ( soc. pracovnk je v pozcii distribtora)
2. odborn: je uren klientovi, kde bazlne soc. poradenstvo nie je dostaujce
pre odstrnenie socilnych problmov. Predstavuje kvalitatvne vy stupe a
vyznauje sa nasledovnmi znakmi: ide o sbor innost innostn charakter,
tto innos je uren na podporu klienta, na dosiahnutie zmeny spoloenskej
reality prostrednctvom podpory klienta, miera podpory klienta zo strany soc.
pracovnka je individulna, poda potreby konkrtneho klienta, zameriava sa na
rieenie relne existujcich akost a problmov, ide o innos krtkodob a
48
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
49/183
predpokladom spenosti je odbornos soc. pracovnka. irok spektrum
problmov, to vedie k pecializcii, odborn pecializovan poradenstvo, ie
poradenstvo, ktor sa bude orientova cielene na urit oblas soc. problmov
alebo na urit okruh soc. klientov.
Odborn soc. poradenstvo je uren klientovi, ktor spa tyri zkladn
predpoklady:
vyhad poradcu sm
m aspo minimlnu vu vnies do spoluprce vlastn iniciatvu
je schopn a ochotn nadviaza komunikatvny kontakt
svet a samu seba nevnma ako totlne determinovan
CIE SOCILNEHO PORADENSTVA
konkrtna pomoc pri rieen obtianej soc. situcie klienta a to bu priamo
innosami, ktor ved k zmierneniu dsledkov soc. situcie klienta alebo
konkrtnymi innosami vedcimi k odstrneniu prin a dsledkov
poskytovanie zkladnch informci, ktor umouj orientciu v monostiach,
ktor sa jedincovi v nepriaznivej soc. situci naskytn
dleit je motivova klienta k aktivite, k rieeniu svojej situcie vlastnm
priinenm.
Socilna poradenstvo v systme soc. pomoci 2 ZKLADN LOHY:
1. zabezpeova na jednotlivch rovniach ttnej sprvy, samosprvy a
nettnych subjektov prostrednctvom prslunch pracovnkov pln
informovanos o nrokoch, ktor vyplvaj pre obanov z prvnych noriem,
upravujcich systmy soc. ochrany, prpadne poskytova informcie obanom
v prpade potreby a tie konkrtnu pomoc prostrednctvom poradenskchzariaden intitci
2. pomha obanom v ndzi prostrednctvom odbornch poradenskch aktivt
vrtene soc. terapie.
49
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
50/183
SOCILNY PRACOVNK PORADCA
m vznamn miesto v soc. poradenstve, jeho lohou je minimalizova
neprimeran oakvania klienta, ponknu mu aktvnu participciu na rieen
problmu, priom by ho mal soc. poradca podporova, informova, vzdelva,
vytvra podmienky pre zmenu, mal by by katalyztorom procesu rieenia
problmu, mal by pomha klientovi nahliadnu na rzne monosti a
alternatvy kontruktvnej zmeny.
zkladom je repektovanie autenticity klienta, akceptovanie jeho odlinost,
vctenie sa do jeho aktulnej situcie at
soc. poradca by mal by zrelou osobnosou, s morlnym statusom a
schopnosou empatie
DRUHY PORADENSKCH PRSTUPOV:
1. dynamick poradensk vzah je asymetrick, lekr - pacient
2. behaviorlny poradensk vzah je edukatvny, uite iak
3. experiencilny emocionlne naplnen udsk vzah, vzah lovek-lovek
4. eklektick poradenstvo poradca vyuva inn prvky prstupov
Poskytovanie socilneho poradenstva kvalitu ovplyvuje kvalifikovanos zamestnancov soc. poradcov,
intitucionlne podmienky pre prcu
poskytuj ho subjekty ttnej sprvy, samosprvy, verejnoprvne intitcie,
nettne subjekty
socilne poradenstvo pre rodinu, deti a mlde
zabezpeenie funknho rodinnho prostredia ttna sprva, nettne subjekty
socilne poradenstvo pre osoby vyieho veku
iadna prvna norma neuklad zainteresovanm subjektom poskytova
soc.poradenstvo osobm vyieho veku
50
-
8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]
51/183
najm poradenstvo v oblasti poskytovania sluieb:opatrovatesk, prepravn,
oetrovatesk ..
poradenstvo: zariadenia soc. sluieb, obec, nettne subjekty
socilne poradenstvo pre postihnutch ud
tvoria vek as ud v hmotnej i socilnej ndzi, odkzan s na pomoc
ttu
ttna sprva, odbory soc. vec
socilne poradenstvo pre prslunkov marginlnych skupn
- socilne neprispsobiv obania
V soc. poradenstve m vznamn miesto soc. pracovnk poradca, ktorho lohou
je minimalizova neprimeran oakvania klienta, ponknu mu aktvnu participciu
na rieen problmu, priom by ho soc. poradca mal podporova, informova,
vzdelva, vytvra podmienky pre zmenu, mal by by katalyztorom procesu
rieenia problmu, mal by pomha klientovi nahliadnu na rzne monosti
a alternatvy kontruktvnej zmeny.
Zkladnm predpokladom je: repektovanie autenticity klienta, akceptovanie jeho
odlinosti, empatia, motivcia a povzbudenie klienta ku zmene.Poradca motivuje klienta k spoluprci a spolupodiea sa na rieen problmu.
Pre optimlne fungovanie soc. poradenstva v praxi je nevyhnutn:
zmena prstupu ku klientovi
zmena pozcie vo vzahu soc