metodická príručka na soČ

8/7/2019 Metodick prruka na SO

1/62

TTNY INTITT ODBORNHO VZDELVANIA

BRATISLAVA

Vlasta Pchovsk Eva Bugajov Anna Sandanusov

MMEETTOODDIICCKK PPRRRRUUKKAA

SSTTRREEDDOOKKOOLLSSKKEEJJ OODDBBOORRNNEEJJIINNNNOOSSTTII

Bratislava, 2007


2/62

TTNY INTITT ODBORNHO VZDELVANIA

BRATISLAVA

Vlasta Pchovsk Eva Bugajov Anna Sandanusov

MMEETTOODDIICCKK PPRRRRUUKKAA

SSTTRREEDDOOKKOOLLSSKKEEJJ OODDBBOORRNNEEJJIINNNNOOSSTTII

Bratislava, 2007


3/62

NzovMetodick prruka Stredokolskej odbornej innosti

AutoriIng. Vlasta PchovskEva BugajovPaedDr. Anna Sandanusov

Odborn recenziaRNDr. Barbora Matejoviov, PhD.Ing. Ivan Stankovsk, CSc.

Vydavatettny intitt odbornho vzdelvaniaBellova 54/a, 831 01 Bratislava

Tla

Rozsah62 strn

Nklad3 000 vtlakov, nepredajn

Vydanie4. doplnen a prepracovan

Rok vydania2007

Vlasta Pchovsk, Eva Bugajov, Anna Sandanusov, 2007

ttny intitt odbornho vzdelvania, Bratislava, 2007

ISBN 978-8089247-11-0

EAN 9788089247110


4/62

O b s a h

vod . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 71 Stredokolsk odborn innos. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 91.1 Cie SO. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 91.2 Organizcia sanch prehliadok . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . . . . 92 Komisie .SO . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 102.1 stredn komisia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 102.1.1 lohy strednej komisie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 112.2 Krajsk komisia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . . . . 112.2.1 lohy Krajskej komisie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . .. . . . . . . . . . . 112.3 kolsk komisia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . 122.4 Odborn hodnotiace komisie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 122.4.1 lohy komisi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 122.4.2 Pokyn pre prcu komisi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13

3 Stredokolsk odborninnos

v kole . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 143.1 lohy organiztora krajskej (regionlnej, obvodnej) a celottnej

prehliadky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 143.2 Metodik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 143.2.1 lohy metodika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 154 Podmienky asti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 165 Podmienky pre odovzdanie sanej prce . . . . .. . . . . . . . . . . . . 175.1 Konzultant sanch prc . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ..176 as na medzinrodnch saiach, tudijnch pobytoch

a prezentcich . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 177 Finann zabezpeenie sa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18

8 Bezpenos a ochrana zdravia pri saiach . . . . . . . . . . . . . . . . . 189 truktra prce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19 Obal . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20 Tituln list . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20 Obsah. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20 vod. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21 Problematika a prehad literatry . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . . . 21 Ciele prce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . . . . . . . 21 Materil a metodika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21 Vsledky prce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22 Diskusia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22

Zvery prce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22 Zhrnutie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22 Resum . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22 Zoznam pouitej literatry . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22

9.1 Medzinrodn norma STN ISO 690 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 239.2 Prlohy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28

Nkresy (ilustrcie). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28 Tabuky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28 Grafy a diagramy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29 Mapy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29 Fotodokumentcia a in dokumentan materil . . . . . . . . . . . . .29 Funkn modely a technick zariadenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29

9.3 Rozsah prce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30


5/62

9. 4 Ako zauja formou prce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 309.4.1 Poster . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3010 Obhajoba prce. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3110.1 Vlastn obhajoba. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3110.1.1 Prezentcia sanej prce v anglickom jazyku. . . . . . . . . . . . . . . 32

10.2 Podmienky asti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3210.3 Diskusia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3210.3.1 Chyby pri obhajobch . .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3310.3.2 Premietan obrazov prezentcia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3310.3.3 Copyright . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3311 Prehad odborov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34

Informatika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35 Matematika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35 Fyzika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35 Chmia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35 Potravinrstvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35

Biolgia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35 Geolgia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36 Geografia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36 Geodzia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .37 Zdravotnctvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38 Ponohospodrstvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39 Lesn hospodrstvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39 Vodn hospodrstvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39 Ekolgia a tvorba krajiny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39 Strojrstvo, hutnctvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40 Doprava . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40 Odevn , textiln tvorba a doplnky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41 Elektrotechnika a energetika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41 Mikroprocesorov a vpotov technika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41 Telekomunikan technika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42 Elektronika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42 Uebn pomcky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42 Didaktick technika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42 Ekonomika a riadenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43 Stavebnctvo, architektra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43 Priemyseln dizajn . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43

Pedagogika, psycholgia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . 44 Sociolgia, politolgia a prvne vedy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44 Problematika vonho asu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44 Kultra a umenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45 Filozofia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45 Histria . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45

12 Zver. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4513 Pouit literatra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4714 Prlohy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48Graf.. 1 tatistick daje o zapojenosti kl . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48Prloha .1 Prihlka do prehliadky Stredokolskej odbornej innosti . . . . . 50

Prloha . 1a Obal vzor . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51Prloha . 1b Tituln list vzor . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52


6/62

Prloha . 2 SO postupov k . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .53Prloha . 3 tatistick daje o zapojenosti kL do ........ronka SO . . . 54Prloha . 4 tartovacia listina . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 55Prloha . 5 Nvratka lena OHK . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56Prloha . 6 Podklad k hodnotiacim kritrim . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 57

Prloha . 7 Psomn zhodnotenie rovne odbornch prc SO . . . . . . . . .58Prloha . 8 Vsledkov listina . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 59Prloha . 9 Dotaznkov lstok lena OHK . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 60Prloha . 10 Dotaznkov lstok rieitea SO . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61


7/62

7

VOD

Stredokolsk odborn innos je d o b r o v o n , z u j m o v innos

mladch perspektvnych vedcov, pedagogickch a vedeckch pracovnkov,uiteov strednch a vysokch kl. Je prehliadkou tvorivho myslenia, odbornchvedomost, sksenost a talentu mldee. Jej uskutoovanie na kolch jechpan hlavne v polohe odporan a nie formou nariaden.U 29 rokov si pe svoju vlastn histriu. Histriu pravidelnch stretnut mladchvedcov, ktor sa chc sta aktvnymi, rozvja vlastn npady a realizova ich. Pritejto vznamnej prleitosti sa autori rozhodli prispie k snahm o al rozvojnadanej a talentovanej mldee spracovanm metodickej prruky, ktor by malanapomc k alej motivcii a skvalitovaniu organizano-obsahovho zvldnutialoh pri realizcii Stredokolskej odbornej innosti.Vyhlasovateom sae je Ministerstvo kolstva Slovenskej republiky. Odbornm

garantom je ttny intitt odbornho vzdelvania, ktor metodicky riadia usmeruje krajsk komisie , ako aj stredn komisiu SO. Organizane afinanne zabezpeuje realizciu celoslovenskej prehliadky na zklade dodatkuk jeho zriaovacej listine slo 1087/1991-11 v znen dodatku slo 3223/1993-32,ako priamoriaden organizcia Ministerstva kolstva Slovenskej republiky.Vzhadom na nov skutonosti v svislosti s innosou novch prvnychpredpisov Zkona slo 211/2000 Z. z o slobodnom prstupe k informcim,Zkonnka prce slo 311/2001 Z. z .v znen neskorch predpisov, Zkonao ttnej slube slo 312/2001 Z. z. v znen neskorch predpisov , Zkonao verejnej slube slo 313/2001 Z. z. v znen neskorch predpisov a Zkonao prechode niektorch psobnost z orgnov ttnej sprvy na obce a na vyiezemn celky slo 416/2001 Z. z., Zkona o ttnej sprve v kolstve av kolskej samosprve slo 542/1990 Z. z. v znen neskorch predpisov, mutieto prvne predpisy ovplyvova aj vzahy v zmysle ustanoven, postaveniaa prv zainteresovanch, ich kompetencie vo vzbe na organizovaniea fungovanie sanch prehliadok Stredokolskej odbornej innosti.Z dvodu zohadnenia tchto zmien, ako aj v sinnosti s nadobudnutm innostiSmernice Ministerstva kolstva Slovenskej republiky slo 537/2000-7o organizovan, riaden a finannom zabezpeen sa iakov zkladnch kl,zkladnch umeleckch kl, a strednch kl v Slovenskej republikea veobecnch informcich a pokynoch vydvanch Ministerstvom kolstva

Slovenskej republiky (Pedagogicko - organizan pokyny na prslun kolsk rok), v nadvznosti na lohy vyplvajce z rokovania Koordinanej rady sa

Ministerstva kolstva Slovenskej republiky, bol spracovan nov Organizanporiadok Stredokolskej odbornej innosti a je registrovan na Ministerstvekolstva Slovenskej republiky pod slom 1251/2001-42 zo da 20.9.2001,ktorho pln znenie je zverejnen na webovej strnke IOV (www.siov.sk).

Prruka je uren metodikom, konzultantom a oponentom na strednch kolch,rieiteom Stredokolskej odbornej innosti, uiteom, riaditeom, lenomodbornch komisi, organizanm a pedagogickm pracovnkom kl, kolskchzariaden, odborov kolstva a kultry krajskch kolskch radov, zstupcom

samosprvnych krajov, pracovnkom metodickch centier a centier vonho asu,vedeckm a vskumnm pracovnkom vysokch kl, pracovnkom a manamentu


8/62

8

podnikateskch subjektov a tretieho sektoru, zamestnancom ostatnch ttnycha verejnch intitci, socilnym partnerom, zdrueniam a zvzom.

Cieom predkladanej publikcie je napomc pedaggom pri metodickom vedeniakov v systematickej prci s talentovanou mldeou, pri spracovan teoretickej

asti prce, prprave iakov na obhajobu svojich prc a pri sprvnom zaradenprc do sanch odborov .

Verme, e Vm poskytne vea dobrch usmernen pri zvldnut nronch loh,ako aj podnetnch npadov pri prci so stredokolskou mldeou.

kolektv autorov


9/62

9

1 Stredokolsk odborn innosStredokolsk odborn innos (alej len SO) je zujmov innos iakovdennho tdia strednch kl, okrem pomaturitnho tdia (gymnzi a gymnzis inm ako 4 - ronm tdiom od veku 14 rokov, strednch odbornch kla strednch odbornch uil), ktorej sa venuj v kole v ase vyuovacieho

procesu a mimo vyuovania, vo svojom vonom ase. Svoju prcu mu rieisamostatne, alebo za pomoci konzultanta, ktorho meno a pracovisko uvedv vode psomnej asti prce. Vsledkom je samostatn prca, ktor sa predkladk odbornmu posdeniu. Vyvrcholenm s san prehliadky, v ktorch iaciobhajuj vsledky svojej dlhodobej prce.San prehliadky s jednotn v Slovenskej republike a uskutouj sakadorone v prvom polroku prslunho kalendrneho roka.

1.1 Cie SO prispieva k vyhadvaniu talentovanch a nadanch iakov strednch kl, podporova cieavedom prcu s nimi, rozvja ich tvoriv odborno-

teoretick a odborno-praktick schopnosti, vytvra trval vzahk prslunmu odboru, upevova vedomosti, zrunosti a nvyky,

vies iakov k samostatnmu tvorivmu mysleniu a aktvnemu rieeniuloh,

prispieva k schopnosti relneho sebaposudzovania v priamej konfrontciiprezentcie vlastnej prce a hodnoten prc inch iakov,

prezentova prcu verejnou obhajobou, vies iakov k samostatnej tvorivej innosti a upevova ich zujem

o sebavzdelvanie, podporova tudijn aktivitu rieiteov, prcu s odbornou literatrou

(domcou a zahraninou), prcu na PC, vyuvanie informanchtechnolgi,

vies iakov k schopnosti aplikova zskan vedomosti v praxi, vestranne rozvja a podporova ich odborn zujmy v konkrtnom

konkurennom prostred, prispieva k zmysluplnmu a elnmu vyuvaniu vonho asu, podporova medzinrodn pokraovanie prezentcie spench prc

v jednotlivch odboroch doma aj v zahrani s cieom vyej motivcieiakov,

vytvra pre koly a pre pedagogickch zamestnancov konkurennprostredie pre hodnotenie a porovnvanie kvality vchovno-vzdelvacieho

procesu v jednotlivch kolch, sasou sa je aj systematick prprava na sae formou prednok,seminrov, sstreden, trningov, riadenej odbornej innosti pod vedenmsksench pedaggov a alch odbornkov

1.2 Organizcia sanch prehliadokSa SO sa uskutouje formou sanch prehliadok najlepch prc -rieenm teoretickch a praktickch loh z oblasti prrodnch vied, techniky,zdravotnctva, ekonomiky, ekolgie, spoloenskch a humanitnch vied, histrie,kultry, umenia, politolgie, prvnych vied a inch.

San odbory sa kadorone aktualizuj a spresuj v obsahovoma organizanom usmernen SO, ktor vydva odborn garant sanch


10/62

10

prehliadok ttny intitt odbornho vzdelvania a stredn komisia SO.(Termnovnk sae SO a vyhlsen san odbory s predmetomorganizano-technickch pokynov vydvanch Ministerstvom kolstva Slovenskejrepubliky na zklade odporuenia strednej komisie v septembri prslunhokolskho roka).

Sanch odborov bva v prslunom ronku 17. Upresuj sa a aktualizujpoda zujmu rieiteov. San prehliadky sa konaj v kolskch, okresnch,regionlnych, obvodnch, krajskch a v celottnej prehliadke. Organizuj sapredovetkm v kolskch objektoch.kolsk prehliadky organizuje riaditestvo strednej koly, prpadne alspoluorganiztori.Regionlne prehliadky (okresn, obvodn) sa uskutouj len v prpade potreby,ak je v kraji - okrese vea sanch prc. Organizuje ich prslun zodpovednorgn, ktor v danom regine riadi stredn koly a spolupracuje s predsedomprslunej Krajskej komisie .Krajsk prehliadky organizuje prslun zodpovedn orgn, ktor po dohode so

zriaovateom poveruje jednotliv stredn koly organizovanm krajskho kolasae. (Pover uskutonenm tohto podujatia Centrum vonho asu, vybranstredn kolu, prpadne i viac strednch kl. O spoluprcu me poiada aj inintitcie, napr. metodick centr, prslun fakulty vysokch kl a pod.).Celottnu prehliadku metodicky, organizane a finanne zabezpeuje ttnyintitt odbornho vzdelvania v spoluprci s strednou komisiou SO.Ministerstvo kolstva Slovenskej republiky pover na zklade nvrhu strednejkomisie organizovanm celottnej prehliadky prslunho ronka stredn kolu,kadorone vdy v inom kraji.

2 Komisie SOSae na jednotlivch rovniach riadia prslun komisie SO. kolsk sanprehliadky riadi kolsk komisia a vymenva ju riadite koly, krajsk (prpadneregionlne, obvodn) san prehliadky riadi krajsk (prpadne regionlna,obvodn) komisia, ktor vymenva prslun zodpovedn orgn a celottnuprehliadku riadi stredn komisia, ktorej predseda a lenovia s vymenvanMinisterstvom kolstva Slovenskej republiky v spoluprci so ttnym intittomodbornho vzdelvania. Odborn hodnotiacu komisiu (alej len OHK) riadi jejpredseda, ktorho vymenva prslun zodpovedn orgn.OHK pracuj poda Organizanho poriadku, vydanho strednou komisiouSO.

innos

pedagogickch zamestnancov a iakov zkladnch a strednch kl nasaiach sa hodnot ako innos, ktor priamo svis s vchovno-vzdelvacmprocesom na tchto kolch.

kolm a prslunm zodpovednm orgnom sa odpora vytvrapodmienky prerozvjanie talentu iakov formou prpravy a zapojenia sa do sae a aktvnu asiakov i pedaggov zapotado ich hodnotenia a nleite ich oceova.

2.1 stredn komisiaMinisterstvo kolstva Slovenskej republiky zriauje vymenvanm strednkomisiu SO ako riadiaci orgn sanch prehliadok. Tvoria ju predseda,

podpredseda, tajomnk a lenovia (zstupcovia ttneho intittu odbornhovzdelvania, predsedovia a tajomnci krajskch komisi).


11/62

11

stredn komisia poveruje na prpravu a organizovanie celottnych prehliadokriaditeov kl, kolskch zariaden, ktor s zrovelenmi pracovnch skupn.stredn komisia SO zasad najmenej 3 - krt rone.

2.1.1 lohy strednej komisie

Zabezpeova metodick riadenie SO. Navrhova a vydva pokynya kritri - obsahov a technicko-organizan zabezpeenie pre prslunronk sanej prehliadky.

Koordinova innos krajskch komisi, navrhova OHK pre vyhlsensan odbory na celottnu prehliadku.

Spracovva termnovnk kolskch, krajskch, obvodnch, regionlnycha celottnej sae.

Zabezpeova metodick materily, pokyny a kritri hodnotenia v zujmeobjektvnosti hodnotenia obhajob, vyjadrova sa k prci lenov OHK,spracova a vyhodnoti vsledky sae, vystavi a odovzda certifiktyastnka, diplomy umiestnenm v zmysle platnej vyhlky a vecn

ocenenia. Archivova prihlky a agendu spojen s prslunm ronkomsae.

Navrhova a umoni umiestnenm prcam alie prezentcie doma i vzahrani, prpadne odporui odborn publikovanie.

Predseda strednej komisie SO predklad psomn zhodnotenie vsledkovcelottnej prehliadky a hodnotenia innosti komisi na Ministerstvo kolstvaSlovenskej republiky do konca septembra za uplynul kolsk rok a zabezpeujeumiestnenie vsledkov na web. strnku IOV.

2.2 Krajsk komisiaPrslun zodpovedn orgn, ktor riadi stredn koly, vymenva krajsk komisiuSO. Tvoria ju : predseda, tajomnk a spravidla 5 alch lenov.Predsedu krajskej komisie vymenva prslun zodpovedn orgn na zkladenvrhu predsedu strednej komisie. lenov krajskej komisie vymenva prslunzodpovedn orgn na zklade nvrhu predsedu krajskej komisie.Krajsk komisia zriauje na prpravu a organizciu sanch prehliadok pracovnskupiny a zasad najmenej 2 - krt rone. Prpravn vbor regionlnej, obvodnej akrajskej prehliadky poda potreby (spravidla 4 - krt rone). Ak je v kraji potrebnuskutoni regionlne alebo obvodn prehliadky (regin tvor zoskupenieniekokch okresov), krajsk komisia zabezpe regionlnu , obvodn prehliadku v

jednotlivch odboroch a uruje zoskupenie okresov do reginu.Odborn hodnotiace komisie navrhuje krajsk komisia a vymenva ich prslun

zodpovedn orgn , prpadne predseda krajskej komisie v slade so SmernicouMinisterstva kolstva Slovenskej republiky slo 537/ 2000-7 o organizovan,riaden a finannom zabezpeen sa iakov zkladnch kl, zkladnchumeleckch kl a strednch kl v Slovenskej republike, v znen neskorchpredpisov.

2.2.1 lohy krajskej komisie Organizane zabezpeova krajsk (regionlne, obvodn) san

prehliadky SO. Navrhova OHK pre vyhlsen san odbory na krajskej

(regionlnej, obvodnej) sanej prehliadke, koordinova innos komisinich stupov.


12/62

12

Obratom po ukonen prehliadok zabezpei odoslanie vaznch prcvo vetkch sanch odboroch organiztorovi celottnej sanejprehliadky, vrtane prihlky a plnej dokumentcie (tartovacia listina(prloha . 4) a vsledkov listina (prloha . 8 ). Kad predseda mk dispozcii program na diskete .

Predsedovia krajskch sanch prehliadok kadorone zhodnotia vsledky prslunej sanej prehliadky a innos komisi. Psomn sprvu predloiapredsedovi strednej komisie SOdo piatich dn po prehliadke.

2.3 kolsk komisia organizane zabezpeuje kolsk prehliadky, navrhuje a vymenva OHK na san prehliadku v kole, po ukonen kolskej prehliadky zabezpeuje vasn odoslanie vaznch

prc zo sanch odborov organiztorom krajskch (regionlnych,obvodnch) sanch prehliadok elektronickou formou aj na CD nosioch,

vrtane plnej dokumentcie, ktorej sasou je riadne vyplnen prihlka(prloha .1) .

2.4 Odborn hodnotiace komisieVo vyhlsench sanch odboroch hodnotia prce minimlne trojlenn OHK -zloen z uiteov, pracovnkov centier vonho asu, vedeckch pracovnkov aalch odbornch pracovnkov. Vber z databanky lenov OHK vykon podalohy a systmu sae prslun komisia. Nvratka lena OHK na celottnuprehliadku ( prloha . 5 ).Predsedov a lenov OHK na zklade nvrhu prslunej riadiacej komisievymenva:

pre kolsk san prehliadky - riadite strednej koly, pre krajsk (regionlne, obvodn) san prehliadky prslun

zodpovedn orgn, ktor v danom regine riadi stredn koly, pre celottnu san prehliadku - Ministerstvo kolstva Slovenskej

republiky na zklade odporania strednej komisie.

2.4.1 lohy komisi Urova poradie najlepch 2 prc z kadho kraja v danom sanom

odbore v prpade nich kl sae a urova poradie 5 prc v celottnejprehliadke

Dodriava

zsady pre objektvne hodnotenie sanch prc v zmyslepokynov predsedu komisie v prslunej sanej prehliadke.

Odpora predsedovi strednej komisie mimoriadne kvalitn prcena prezentciu na domcej a medzinrodnej rovni.

Navrhova na prpadn alie ocenenia.

Odporan postup hodnotenia pre komisielenovia OHK obdria podklad k hodnotiacim kritrim (prloha . 6) na zkladektorch spracuj umiestnenie na 1 4 (prpadne 5) mieste a predseda odovzdpodpsan vsledky po ukonen obhajob na konen potaov spracovanievsledkov garantovi sanho odboru na prslunom stupni sae, ktor

skontroluje sprvnos a plnos dajov so tartovacmi listinami.Rozhodnutie OHK je v prslunej sanej prehliadke konen.


13/62

13

V prpade rovnosti bodov, predseda prslunej komisie m prvo dvoch hlasov.Akkovek problmy pre objektvnos hodnotenia riei na pde krajskej, prpadnestrednej komisie v mieste a v de konania prslunho kola SO. Neskorierieenie problmov je bezpredmetn (to aby nechodili sanosti po mesiaci, keu dotyn komisia nepracuje).

2.4.2 Pokyn pre prcu komisiV zujme zjednotenia prce OHK, odporame nasledovn organizan postupobhajob:

v vode obhajob predseda privta astnkov a predstav lenov OHK, zist osobn prtomnos rieiteov v odbore, uskuton kontrolu plnosti

a sprvnosti mena a priezviska rieiteov, obhajcu a ostatnch spoluautorovpoda zoznamu prc na tartovacej listine a na certifiktoch. V prpadenesprvnych dajov prostrednctvom tajomnka odboru vrti certifikt naopravu. (Pri viac ako troch autoroch je ako prv v porad uveden menoobhajcu a kolektv),

stanov poradie obhajob prc (ak sa poradie losuje, vype nov poradie dotartovacej listiny a zverejn ho na vstupnch dverch do miestnosti),

upozorn saiacich na asov limit prezentcie prce (5 a 10 mint)a dodranie pravidiel verejnej obhajoby ( prcu obhajuje len jeden rieite,tka sa len celottnej SO),

poas obhajob d priestor na otzky saiacim z publika, nedovol klsotzky prtomnm konzultantom, pedagogickm pracovnkom, rodiom,nezdriava obhajoby, neska, vedie diskusiu k tme prce, nevytkaprpadn zl zaradenie, zabezpe neruenie obhajob (vchdzaa vychdza len poas potlesku). Upozorn na rozren diskusiuv odboroch po ukonen obhajob. Po kadej stnej prezentcii prce vyzveprtomnch k potlesku,

v prpade osobnej zainteresovanosti na rieenej prci, nekladie poasobhajoby rieiteovi otzky, k hodnoteniu a ureniu poradia sa nevyjadruje,

potrebu didaktickej a vpotovej techniky riei prostrednctvom tajomnkaodboru,

poas dopoludajch obhajob zabezpe krtke prestvky, vymedz as naobed (poda pokynov organiztora), ukon obhajoby do urenho asu,zvol poradu lenov, na ktorej vyhodnotia poradie a pridelia prpadne alieocenenia , zodpovedne vypln vsledkov listinu (prloha . 8), psomnezhodnot celkov rove sanch prc (prloha . 7), vsledky a psomn

dokumentciu odovzd osobne garantovi odboru poda

asovhoharmonogramu,

OHK na zver uskuton so saiacimi besedu, kde zhodnot rove prc,klady, nedostatky, odporania, nvrhy na alie dopracovanie, zisttudentsk poradie prc, saiacim tudentom odovzdcertifikty, zabezpe vyplnenie obdranch tlav - dotaznkovch lstkovrieitea SO (prloha . 10), lena OHK (prloha .9) a vyplnen ich

odovzd garantovi odboru. Vsledky a poradie prc nezverejuje, po skonen besedy vyberie prihlky zo sanch prc, odovzd

psomn prce proti podpisu (tka sa celottnej prehliadky, na nichstupoch sae v prpade postupu prce do vyieho kola, zostva

prihlka spolu s prcou) a neprevzat san prce odovzd garantoviodboru,


14/62

14

nsledne dodriava alie pokyny vydan garantom a organiztoromsae.

3 Stredokolsk odborn innos v koleZa SO v kole zodpoved riadite, ktor vytvra priazniv podmienky pre jej

innos a propagciu. Na organizan zabezpeenie kolskej prehliadky riaditekoly vymenva komisiu a pre priamy kontakt so iakmi, ktor si chc vyskasvoju odborn vyspelos a realizova svoje npady formou prehliadky, urujefunkciu metodika (zvyajne pedagogickho pracovnka koly). V spoluprci s nmur termn konania kolskej prehliadky poda pokynov, ktor kadorone vydvaMinisterstvo kolstva Slovenskej republiky v spoluprci so ttnym intittomodbornho vzdelvania, na zklade odporuenia strednej komisie vo formeorganizano-technickch pokynov. Dtum kolskej prehliadky oznmi iakomv dostatonom predstihu, aby si mohli sprvne rozplnova etapy spracovaniasvojej prce.Vedenie koly podporuje iakov v ich aktivitch, zvyuje ich zrunos, pomha im

a sasne vytvra podmienky na zvyovanie odbornej rovne a dobrho menakoly.Pedagogicko-organizan pokyny pre koly, kolsk zariadenia, orgny ttnejsprvy v kolstve a orgny zemnej samosprvy vydvan Ministerstvom kolstvaSlovenskej republiky (na prslun kolsk rok) definuj sae ako integrlnusas vchovno-vzdelvacieho procesu. V tejto svislosti odporame riaditeomkl finanne zainteresova uiteov, ktor sa podieaj na organizovan ariaden uvedench aktivt a prprave iakov na sa.

3.1 lohy organiztora krajskej (regionlnej, obvodnej) a celottnejprehliadky

Organiztor prehliadky na prslunom stupni sae pln lohy spojens organizano-technickm zabezpeenm. Predovetkm spracovva zoznamyastnkov sa na zklade podkladov z nich stupov sa v zmyslepostupovho ka (prloha . 2). Pripravuje priestory na obhajoby, zabezpeujetechnick poiadavky na vybavenie miestnost didaktickou technikou, Zabezpeujepotaov spracovanie a tla vetkch dokladov, tkajcich sa sae.Zodpoved za koordinciu organizanho tbu koly, pln lohy spojens harmonogramom priebehu prehliadky a sprievodnch podujat. Organiztoraprslunho stupa prehliadky poveruje prslun zodpovedn orgn, na zklade

odporania predsedu prslunej komisie (v prpade celottnej prehliadkyMinisterstvo kolstva na zklade odporania strednej komisie).

Pri vbere organiztora prslunej prehliadky sa prihliada na vhodn priestorov,technick a organizan podmienky. V prpade celottnych prehliadok sazohaduje aj kraj (celottna SO sa kon kad rok v inom kraji). Riadi sapokynmi komisie na prslunom stupni.

3.2 MetodikMetodikom SO me by pedagogick alebo in pracovnk koly, ktor:

m sm zujem pracova so stredokolskou mldeou,

m dobr organizan schopnosti, m prehad o odbornej problematike vyuovanej na kole,


15/62

15

m kontakty na odbornkov z danej oblasti, ktor by mohli by prpadnmikonzultantmi a oponentmi prc,

navrhuje kolsk OHK a nvrhy predklad riaditeovi, ktor ich vymenva, zabezpeuje na prehliadke diplomy a ceny pre vazov, zabezpeuje miestnosti a potrebn didaktick techniku poda potrieb

rieiteov, aby bola dosiahnut o najvyia rove osobnej prezentcie priobhajobch, pripravuje pre lenov kolskch OHK potrebn dokumentciu k prehliadke, koordinuje a zabezpeuje regulrny priebeh kolskej prehliadky, po skonen sae a vyhlsen vsledkov urob krtku besedu lenov OHK

s rieitemi aj hosami prehliadky, zhodnot priebeh prehliadky a roveprc, d postupujcim rieiteom alie organizan pokyny, oboznmi ichs monosami alej prezentcie prce,

oslovuje k asti na prehliadke sponzorov, mdi a zstupcov prslunchzodpovednch orgnov a intitci.

3.2.1 lohy metodikaNa zaiatku kolskho roka spropagova SO formou nstenky, vypsa sanodbory, uvies dosiahnut vsledky v minulom kolskom roku (prpadne za viacronkov dozadu), predstavi sa iakom ako metodik.Naplnova a zverejni na nstenke predben termny prehliadok pre prslunkolsk rok.Spolupracova s predmetovmi komisiami v kole, vyzva ich, aby pripravili iakomnvrhy na nov lohy (potrebn uebn pomcky).Zisova predben zujem rieiteov, dohodn si s nimi prieben konzultcieo spsobe vypracovania prce a jej formlnej prave.Spolupracova s krajskou komisiou, zastova sa intruktneho stretnutiametodikov. Spolupracova s konzultantmi a oponentmi prc.Pomha rieiteom pri sprvnom zaraden ich prce do sanho odboru .

asto sa stva, e prca ktor m vysok rove neme by ocenen, lebo problematika ktor riei, sa len okrajovo dotka toho odboru, do ktorho bolazaraden. Nesprvne zaradenie sa pripisuje metodikovi, nie rieiteovi.

Metodik zodpoved za kvalitu postupujcich prc a za prcu OHK v kolskejprehliadke. Zabezpe poadovan formlnu pravu najlepch prc zo kolskejprehliadky, ktor boli uren na postup do vyieho kola, pln vyplnenie

prihlok postupujcich prc (daje o autorovi, vyjadrenie kolskej OHK, podpispredsedu a peiatku koly). Zodpoved za vasn odoslanie postupujcich prcdo krajskej (regionlnej, obvodnej) prehliadky poda postupovho ka (prloha.2) urenho krajskou komisiou. Spracva tatistick daje pre shrnninformciu o pote zapojench iakov rieiteov pre riaditea koly a odosiela jupredsedovi krajskej komisie v termne do konca janura prslunho roka (prloha. 3).Pomha postupujcim rieiteom pri prprave na obhajoby v krajskom(celottnom) kole prehliadky. Spropaguje vsledky dosiahnut rieitemi zo kolyna jednotlivch rovniach sanch prehliadok (nstenka, kolsk rozhlas,asopis, a pod.), a tm motivuje ostatnch iakov koly.


16/62

16

Vyhadva monos medzinrodnej prezentcie prc a zapojenia sa do projektovzahraninej spoluprce. Spolupracuje s organizciami a firmami na zskanprostriedkov pre innos SO z mimorozpotovch zdrojov.

4 Podmienky asti iakov na sai a kritri

as iakov v sai je dobrovon.. Sanej prehliadky sa mu zastni iacidennho tdia strednej koly (nie pomaturitnho) v ktoromkovek z vyhlsenchodborov, na zklade vlastnho zujmu s individulnou alebo kolektvnou prcou,ktor sa zaober rieenm prrodovednch, technickch, spoloenskch a inchproblmov. Problematika a vber tmy, ktor sa iaci rozhodli riei jeindividulna, poda vlastnch zub a zujmov.Na kolsk san prehliadku sa jednotlivec alebo kolektv me prihlsi:

s rieenm problmu alebo lohy, ktor spracuje psomne v ttnom jazyku( 4 a 5 Zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky o ttnom jazyku .270/1995 Z. z. v znen neskorch predpisov,

s nvrhom technickho zariadenia, resp. asou funknho modelu alebozariadenia a pod., ktor vyhotov aj s psomnou asou prce,

s nvrhom uebnej pomcky s didaktickm vyuitm.

as je podmienen odovzdanm riadne vyplnenej prihlky (prloha . 1) svypsanm plnho mena a priezviska autora, maximlne dvoch spoluautorov,v prpade, e spoluautorov je viac, uvdza sa len jedno meno autora a kolektv,psomnej prce v 3 vyhotoveniach, prpadne nvrhu technickho zariadeniaa funknho modelu, poda pokynov organiztora kolskej prehliadky.Prce postupuj poda postupovho ka zo kolskej sanej prehliadky doregionlnej (obvodnej) a alej do krajskej a celottnej.Najlepie prce z niej sanej prehliadky postupuj do vyej , na zkladerozhodnutia OHK a nie je ich mon akoukovek formou upravova a doplova,zaradi do inho odboru ako uviedol rieite v prihlke. Prca me by zaradenlen do jednho sanho odboru a za jej sprvne zaradenie je zodpovednrieite v spoluprci s metodikom. Prcu v jednotlivch sanch prehliadkachobhajuje stne v ttnom jazyku len jeden rieite a to aj v prpade kolektvnejprce - poveren rieiteskm kolektvom, na prihlke uveden prv v porad(plat v prpade celottnej prehliadky) v nich kolch zvis od rozhodnutiaprslunej komisie.Pre sprvnos a objektvnos hodnotenia s kadorone aktualizovan podklady

k hodnotiacim kritrim v obsahovom a bodovomlenen (prloha

.6), ktorobdria lenovia OHK jednotne na vetkch stupoch sae.

Vhodnou motivciou k zapojeniu sa do sae je aj zohadovanie mimoriadnychspechov rieiteov pri prijman na tdium na niektor vysok koly a uznanietakejto prce ako asti maturitnej skky, v zmysle charakteristiky foriem vkonupraktickej asti odbornej zloky maturitnej skky v znen Vyhlky M SR.482/2006 Z. z., ktorou sa men a dopa vyhlka Ministerstva kolstvaSlovenskej republiky. 510/2004 Z. z. o ukonovan tdia na strednch kolcha o ukonovan prpravy v odbornch uilitiach a praktickch kolch v znenvyhlky Ministerstva kolstva Slovenskej republiky. 379/2005 Z. z.


17/62

17

5 Podmienky pre odovzdanie sanej prceNeoddelitenou sasou odovzdanej prce je:

prihlka s vstinm popisom prce (strun obsah a popis rieenia,ktor mus by spracovan tak, aby bol pouiten k publikovaniu, rozsah jevymedzen rubrikou na prihlke). V prihlke mus byitatene uveden

slo odboru, nzov odboru, kolsk rok, meno a priezvisko autoraa alch autorov, dtum narodenia, bydlisko, telefnne slo domov, mobil,e-mail, slo OP, nzov koly, adresa, mesto, kraj, ronk, jazykov znalosti,konzultant meno a priezvisko, bydlisko, adresa zamestnvatea,poiadavky na audiovizulnu techniku, vstin popis prce (anotcia),poet strn textu (prloha .1),

prca sa predklad v troch vyhotoveniach v ttnom jazyku, zviazan,ostatn prlohy, ktor sa nedaj predloi v troch vyhotoveniach, musia bypriloen k originlu, ktor mus by zretene oznaen ako vtlaok . 1.

5.1 Konzultant sanej prce

Pre stredokolka je dosak sprvne sa zorientova vo zvolenej problematike.Odborn pomoc treba hada v prvom rade u svojho uitea odbornho predmetu,prpadne poiada metodika SO na kole o kontakt na pracovnka vysokej koly,vskumnho stavu, nejakej firmy alebo intitcie, ktor sa zaober danouproblematikou. Konzultantom prce SO me by aj rodi.Meno konzultanta, jeho odbornos, zamestnanie a zamestnvatea je potrebnuvies aj v psomnej dokumentcii prce a na prihlke .

Konzultant me by intern pedagogick a nepedagogick zamestnanec koly extern pracovnk firmy, vysokej koly, stavu, intitcie at.

Prcu konzultantov si treba vemi vi a bolo by potrebn ju aj finanneohodnoti, pretoe ich podiel na vsledku snaenia rieiteov bva znan. Mnohkonzultanti venuj svojim iakom vea asu zo svojho osobnho vona a finannocenenie ich prce je pre nich vekm povzbudenm, novou odbornou sksenosou auspokojenm.

6 as na medzinrodnch saiach, tudijnch pobytoch a prezentcichMedzinrodnch sa sa zastuj vazi, prpadne aj al saiaci

celottnej sanej prehliadky SO

. Predseda strednej komisie v slades kritriami prslunej medzinrodnej sae vymenva a koordinuje poda

potrebnej odbornosti lenov vberovej komisie, ktor navrhn prce k asti.

ttny intitt odbornho vzdelvania v spoluprci s strednou komisiou SOzabezpeuje lohy spojen s vycestovanm a asou, vdavky s hradenz rozpotu Ministerstva kolstva Slovenskej republiky, prpadnez mimorozpotovch a inch zdrojov.

Pre astnkov medzinrodnch sa sa organizuj sstredenia zameran naprpravu na sa, ktor odborne zabezpeuje stredn komisia v spoluprci so

ttnymintittom odbornho vzdelvania.


18/62

18

Saiaci sa mu zastova aj individulne medzinrodnch sa, akv podmienkach asti nie je potrebn predchdzajca as na celottnejsanej prehliadke. Vdavky spojen s vycestovanm si hrad v tomto prpadeastnk sm, (prpadne od sponzorov a inch).

Medzinrodn prezentcia mimoriadne talentovanch iakov me byorganizovan aj zapojenm sa do projektov, tudijnch a vmennch pobytov,vstav a prezentci, letnch vedeckch tborov a sstreden, konferenci,seminrov, kolen.

7 Finann zabezpeenie saOrganizovanie, riadenie a finann zabezpeenie sa iakov strednch kl sariadi poda Smernice Ministerstva kolstva Slovenskej republiky slo 537/2000-7o organizovan, riaden a finannom zabezpeen sa iakov v rozsahuvyplvajcom zo zkona . 596/2003 Z. z. o ttnej sprve v kolstve a kolskejsamosprve a o zmene a doplnen niektorch zkonov, prslunch ustanoven

zkona . 597/2003 Z. z. o financovan zkladnch kl, strednch kla kolskch zariaden v znen neskorch predpisov a Metodickm pokynom .3/2005-E z 10. februra 2005 k finannmu zabezpeeniu sa iakovmaterskch kl, zkladnch kl, zkladnch umeleckch kl a strednch klv Slovenskej republike a vyhlky M SR . 283/2002 Z. z. o cestovnchnhradch v znen neskorch predpisov. Sa sa riadi Organizanm poriadkomSO.kolsk sae s financovan z prostriedkov koly, krajsk (okresn, regionlne,obvodn) sae finanne zabezpeuje prslun zodpovedn orgn.Prslun zodpovedn orgn a Ministerstvo kolstva Slovenskej republiky finannezabezpeuj regionlne sae prostrednctvom nimi priamo riadenchorganizci.Celottnu san prehliadku finanne zabezpeuje Ministerstvo kolstvaSlovenskej republiky prostrednctvom ttneho intittu odbornho vzdelvania.Pre skvalitnenie sanch prehliadok mu by pouit finann prostriedkyz inch zdrojov.

8 Bezpenos a ochrana zdravia pri saiachOchrana zdravia a bezpenos pri saiach mus by zabezpeen v slade soZkonom Nrodnej rady Slovenskej republiky o bezpenosti a ochrane zdravia priprci, slo 124/2006 Z. z. s innosou od 1.jla 2006, ktor ru doteraj zkon

NR SR.330/96 Z. z. o BOZP.Pouenie saiacich o dodriavan zsad bezpenosti a interntnom poriadku

zabezpe domci organiztor sae. Kad saiaci mus podpsa pouenieo bezpenosti a ochrane zdravia pri prci, ktor tvor prlohu prezennej listiny. Nazklade nvrhu prslunej krajskej komisie SO, zodpovedn orgn (K, VC)psomne pover pedaggov k sprevdzaniu iakov na sa. Na 38 saiacich2 pedagogick pracovnci.

astnci sa sa mu poisti individulne, varianty a druh poistenia si vyberastnk poda vlastnho zujmu.


19/62

19

9 truktra prce Obal Tituln list estn vyhlsenie Poakovanie

Obsah vod Problematika a prehad literatry Ciele prce Materil a metodika Vsledky prce Diskusia Zvery prce Zhrnutie Resum Zoznam pouitej literatry

Prlohy

Forma psaniaPrca SO m by vyhotoven v 3 exemplroch. Prcu odporame psav textovom editore Word, typ psma Times New Roman CE, vekos psma 12,riadkovanie 1,5.

a) Nastavenie strany: prlohy vekos papiera: formt A4 (210 mm x 297 mm), orientcia: na vku, okraje: hore 2,5 cm, dole 2,5 cm, vavo 3 cm, vpravo 2,5 cm.

b) Primeran rozsahRukopis dokumentu sa pota na autorsk hrky - AH, ktor znamenaj poet

znakov (derov): jedna strana : 30 riadkov x 60 znakov = 1800 znakov1 AH : 20 strn x 1800 = 36 000 znakovPoznmka: poet znakov sa d spravidla zisti vo vlastnostiach dokumentu.Do rozsahu prce sa potaj nasledovn asti textu: vod, hlavn text, zver,zoznam bibliografickch odkazov, citcie, poznmky pod iarou.

c)

slovanie strn jednotlivchast prce :Oblka (vzba) sa do strnkovania nepota.

Tituln list sa pota do strnkovania, ale sla strnok sa na om nepu(nezobrazuj sa, nevytlaia sa).Przdne strany sa v psomnej prci pri obojstrannej tlai maj slova, prijednostrannej tlai sa nesluj.Errata (opravy), abstrakt, VOD, obsah, zoznam ilustrci, zoznam tabuliek,zoznam skratiek a symbolov, slovnk termnov, ak sa v prci nachdzaj a s nasamostatnch stranch, sa do strnkovania potaj.Zoznam pouitej literatry sa do strnkovania pota.


20/62

20

Obal prceNa obale mus by uveden:kola a jej presn adresa, mesto, Stredokolsk odborn innos, slo a nzovodboru, nzov prce, meno a priezvisko rieitea a spolurieiteov, ronk tdia,rok a miesto dokonenia prce. Nzov prce m vystihova jej zameranie a nem

by dlh. Vzor obalu (Obal vzor prloha . 1a) tejto prruky.

Tituln listNa titulnom liste prce SO (Tituln list vzorprloha .1b) musia by uvedentieto daje:

kola a jej presn adresa text: Stredokolsk odborn innos slo a nzov sanho odboru nzov prce meno a priezvisko rieitea a kadho spolurieitea

ronk tdia meno konzultanta (uvdza sa s titulmi) miesto a rok napsania prce (uvdza sa jedno mesto a jeden rok, kedy

bola prca dokonen, (naprklad Bratislava 2006 ).

Nzov prezentuje prcu a preto by mal vystihova jej zameranie alebo problm, naktor sa zameriava. Nzov mus svisie a zodpoveda obsahu prce a mus byterminologicky sprvny. Zo sksenost meme poradi, e nie vdy je prv nvrhnzvu prce ten najlep.

estn vyhlsenieOdporame uvdza na samostatnej strane. estn vyhlsenie je dobrovona je akmsi potvrdenm, e autor pracoval samostatne v slade s etickminormami. .

PoakovanieOkrem poakovania konzultantovi prce sa odpora uvies nzov sponzorskejfirmy, alebo slo grantu, za pomoci ktorho bolo mon vypracova prcu SO.

ObsahObsah sa uvdza na zaiatku prce. S v om prehadne uveden nzvy

vetkch kapitol, ktor prca obsahuje spolu s jejslom, ako aj s

slom strany.a) Kapitoly sa sluj priebene arabskmi slicami; za poslednm slom ani za

nzvom sa bodka NEDVA. sluje sa aj zver a vod sa me oznaislom 0,naprklad:

0 vod1 Aplikovan antropolgia1.1 portov antropolgia1.1.1 Defincia a vymedzenie obsahu

b) Prlohy sa sluj vekmi psmenami latinskej abecedy (A, B,...), kadprloha zana na novej strane. Naprklad:

Prloha APrloha A.1


21/62

21

Prloha A.1.1Prloha B

Obsah prce sa pota do strnkovania, ale sa nesluje. Poslednouslovanou stranou je zoznam literatry. Prlohy maj zvyajne vlastn slovanie.

vodObsahuje strun vod do problematiky - dvod, preo sa autor rozhodolvypracova prcu na dan tmu. Stanovuje cie prce, jej poslanie a presnvymedzenie problmu, ktorm sa prca zaober.V vode nie je potrebn rozvja teoretick informcie, m by strun a vstin am prezentova nasledujci obsah prce. Odporan rozsah je jedna a jeden apol strany. V vode mono tie poakova tm, ktor rieiteovi pomohli odborne ametodicky vypracova prcu. Prca mus by vypracovan v slade s normamislovenskho jazyka, tylisticky sprvne, priom autori musia dodriava vetkyzsady odbornej terminolgie, klasifikcie, nomenklatry, pouva platn jednotkysstavy SI.

Problematika a prehad literatryS to teoretick vchodisk, teoretick analza problematiky. Tto teoretick asitatea strune informuje o poznatkoch, ktor boli v danej oblasti u publikovan.Kad publikciu, z ktorej pri psan Problematiky a prehadu literatry vyuijemeinformcie, je potrebn citova, t. j. uvies shrn dajov (meno a rok)umoujcich jej identifikciu. Citcia bva umiestnen v texte. Kad citcia musma svoj bibliografick odkaz v Zozname pouitej literatry.

V teoretickej asti by sa mali uvdza len informcie, ktor s rieenouproblematikou svisia.Odporan rozsah je tretina predkladanej prce.

Ciele prceV tejto asti autor podrobne rozpracuje hlavn cie a z neho vyplvajce iastkovciele prce (o chce prcou vyriei). Maj by napsan jasne, zrozumitene, abyitate porozumel, o autor prcou sledoval. Kapitola Ciele prce sa zana nanovej strane.

Materil a metodika.Kapitola obsahuje podrobn opsanie postupu pri prci, ktor bol vykonan prenaplnenie cieov prce. Presne a podrobne s rozpracovan jednotliv kroky,ktor autor uskutonil pri zskavan potrebnch dajov. Podobne ako Problematikaa prehad literatry aj tto kapitola me obsahova citcie. Je dleit uvies ajautora pouitej metodiky. Poda napsanej metodiky sa mus da dan experimentuskutoni opakovane s rovnakmi vsledkami (mus byreprodukovaten).Meran veliiny a jednotky treba udva v sstave SI. Na koncikapitoly treba uvies aj tatistick metdy, ktor autor pouil na vyhodnotenievsledkov. Prehadne, ale podrobne uvdzame sbor vzoriek, miesto a spsob ichodberu.

Pri psan pouvame 1. osobu mnonho sla.


22/62

22

Vsledky prceS aiskom celej prce. V tejto kapitole sa nachdzaj len vlastn vsledky,zistenia a pozorovania. Tto kapitola sa tie zana na novej strane, je mon juspoji s kapitolou DISKUSIA do jednej kapitoly VSLEDKY A DISKUSIA.

Vsledky meran, dotaznkov, testov a pokusov je vhodn spracova aj do tabulieka grafov (kvli prehadnosti). Pozorovanie je vhodn doplni najdleitejmi anajvznamnejmi nkresmi, mapami, fotografiami. Rozsiahlejie tabuky a grafysa obyajne umiestuj do prloh, priom v texte sa musia nachdza odkazy nane.Vsledky sa maj podva strune, zrozumitene a prehadne.Na tie najdleitejie vsledky mus byitate v texte upozornen.

DiskusiaV tejto asti sa nachdzaj vahy a porovnania vlastnch vsledkov s vsledkami,

ktor dosiahli v danej oblasti in autori. V tejto asti sa interpretuj najdleitejie anajvznamnejie zistenia a vsledky, hlavne tie, ktor maj vek vznam vovzahu k rieenmu problmu. Diskusia mus dva odpovede na otzky a cielevyten v vode prce. V tejto asti autor vyjadruje svoje nzory a postrehy kuskmanej problematike. Vsledky porovnva s literatrou a vyvodzuje z nichvlastn zvery dedukcie. Medzi ne patr aj konkrtne vlastn rieenie, alebovlastn nvrh na vyrieenie problmu, ktor prca sleduje. Tieto asti trebaosobitne vyzdvihn, napsa, ako by sa dali vlastn vsledky, nvrhy ipoznatky autora uplatni v praxi.

Zvery prceV zvere autor strune zhodnocuje dosiahnut vsledky a splnenie vytenchcieov, zdrazuje odlin fakty, ich objektivitu, vznam a monosti vyuitia vpraxi. Nem obsahova rozbory a tdie, ktor patria do diskusie. V zvereprezentuje autor svoj nzor na dan problm a jeho rieenie. Musvyzdvihova prnos nvrhov autora prce na dan problm a poukza na spsobich realizcie. Zver by mal nartn aliu perspektvu prce v danejproblematike so zskanmi poznatkami. Odporan rozsah je jeden a jeden apol strany.

Zhrnutie

V tejtoasti stru

ne ale jasne a presne autor pope cie

prce, metodiku a urobshrn najdleitejch zisten, vsledkov svojej prce. Odporan rozsah je 10

15 riadkov, je to vlastne komentovan obsah prce. Je vemi dleitou asou,pretoe itate po pretan bude vedie, o om prca je a o autor zistil.

ResumJe to zhrnutie prce v anglickom jazyku. Autor v om pope cie prce, metodikua urob shrn zisten a vsledkov vlastnej prce. Odporan rozsah je 10 15riadkov.

Zoznam pouitej literatry

Ide o zoznam pouitej, nie natudovanej literatry. Pomocou neho sa m itateprce dosta k pvodnm prameom, ktor boli citovan v prci, a nie dozvedie


23/62

23

sa o autorovom teoretickom rozhade. V zozname pouitej literatry sa tedauvdza iba literatra citovan v texte. Zoznam mus by v abecednom porad.Obsahuje bibliografick odkazy, t. j. informcie o dokumentoch, ktor sa skutonepouili pri psan prce. Musia by v om uveden odkazy na pramene, uvedenv texte prce (aj pramene pod obrzkami a tabukami). Pre citovanie literrnych

prameov ako aj tvorbu bibliografickch odkazov sa vyuva norma STN ISO 690.

9. 1 Medzinrodn norma STN ISO 690(International for Standardisation)

Veobecne platn zsadyHlavnm prameom informci je dokument, na ktor sa odkazuje. V samotnomdokumente sa daje preberaj z titulnho listu alebo jeho ekvivalentu. Kad dajv odkaze mus by zretene oddelen od nasledujceho interpunknmznamienkom. Kad nov odkaz je na novom riadku.

AutoriAutori sa uvdzaj v tzv. invertovanom tvare (priezvisko, rodn meno). Ak sv dokumente viac ako 3 men, me sa uvies len prv, resp. prv tri. Ostatnmen sa mu vynecha. V tomto prpade sa za poslednm menom uvedieskratka a i., resp. et al.. Men jednotlivch autorov sa od seba odde ujmedzerou a pomlkou. Takto sa to pe v texte prce. Ak je autorov viac,v Zozname pouitej literatry musia by uveden vetci autori, iadne menonesmie by vynechan.Ak sa v dokumente meno autora nenachdza, umiestni sa na prv miesto odkazunzov.

Nzov, podnzovNzov sa mus reprodukova tak, ako je uveden v prameni. Do hranatchztvoriek za nzov mono uvies preklad nzvu. Ak sa v dokumente uvdza viacnzvov, reprodukuje sa nzov v hlavnom jazyku dokumentu. Prli dlh nzov sanikdy nesmie skracova.Podnzov sa uvdza vtedy, ak to uah identifikciu dokumentu (napr. vskumnsprva).

Poradie vydaniaS vnimkou prvho vydania je informcia o porad vydania a jeho zmench alebo

doplneniach povinn.Miesto vydania, vydavateTieto daje s povinn. Miesto vydania sa uvdza v jazyku originlu. Ak je miestvydania alebo vydavateov uvedench viac, zapisuje sa typografickynajvraznejie alebo prv. Ak nie je miesto vydania alebo vydavate uveden,mono poui skratku b.m. (bez miesta vydania), resp. b.v.(bez uvedenia nzvuvydavatea).Meno vydavatea mono zapsa tak ako je to uveden v prameni, alebo skrti,za predpokladu, e to nespsob dvojznanosti. Spojenia a spolonos, asynovia, Inc. a pod. sa mu napsa ako napr. Willey &comp.

Dtum vydania


24/62

24

Dtum vydania je povinn. Ak nie je v prameni uveden, nahrad sa dtumomcopyrightu, tlae alebo predpokladanm dtumom (napr. ca 1987).

RozsahPri tlaench monografich sa daje o rozsahu vyjadruj bu prostrednctvompotu strn (90 s.) alebo potu zvzkov (3 zv.), ak ide o viaczvzkov monografie.

ISBNInternational Standard Book Number, je to identifikan desamiestne slopridelen kadej knihe na oznaenie krajiny vydania, nakladatestva, titulua obsahovho zamerania.Tento daj je povinn, ak sa rob odkaz na monografiu ako celok. Nepovinne sazaznamenva iba v prpade ast dokumentov, prspevkov v monografich aasopiseckch lnkoch.

ISSNInternational Standard Serial Number. Je to obdoba ISBN pre periodik. Tentodaj je povinn.

as dokumentuV prpade odkazu na prspevok v monografii, lnok v zbornku alebo asopise,musia daje o monografii, zbornku, resp. periodiku nasledova za spojovacmvrazom In.

InterpunkciaJednotliv daje treba dsledne oddeova interpunknmi znamienkami. Schmyinterpunkcie slia ako vzor, nie s sasou medzinrodnej normy, vychdzajvak z nrodnej prlohy k norme STN ISO 690.Nrodn prloha k norme uvdza slovensk ekvivalenty skratiek napr. vyd.,ro., ., je mon vak pouva aj inojazyn ekvivalenty ed., vol., no. apod. Potom sa vak odpora jednotnos pouvania tchto skratiek v celomzozname pouitej literatry.

MonografiaAutor 1 Autor 2 Autor 3: Nzov: Podnzov. Vydanie. Miesto vydania:

Vydavate, Rok vydania. Rozsah. ISBNPrklad:

LIS, J. PETRIOV, A. a EPELKOV, J.: Fylogenza loveka: Vvoj homosapiens sapiens. 2. vyd. Bratislava: Prroda, 2001. 612 s. ISBN 80-855323-92-1

as monografie (napr. kapitola v uebnici)Autor(i) prspevku: Nzov. In: Autor(i) monografie: Nzov. (Vydanie). Miestovydania : (Vydavate), Rok vydania. Rozsah.Prklad:ROTHSCHILD, M. F. a BIDANEL, J. P.: Biology and Genetics of reproduction. In:Rothschild, M. F. Ruvinsky, A.: The genetics of the pig. CAB International, 1998,

pp. 313-343.


25/62

25

as monografie (ak nie je samostatnm prspevkom konkrtneho autora)Autor 1 Autor 2 Autor 3: Nzov: Podnzov. Vydanie. slo asti. Miestovydania: Vydavate, Rok vydania. Lokalizcia v zdrojovom dokumente.

Prklad:NOVK, . RAKOVSK, O. a JURKOVI, P.:Antropolgia: Metdy pouvanv antropologickom vskume. Bratislava: Stimul, 1997. as 4. Biologickinformcie, s. 55 67.

Vskumn sprva, dizertcia a podobn publikcieInformcia o tom, e ide o vskumn sprvu alebo dizertciu, sa uvediev podnzve.Prklad:BUCHOV, B.: Vplyv fajenia matky na prodn dku a prodn hmotnos

novorodenca: Vskumn sprva. Nitra: Fakultn nemocnica, 1999. 26 s.

Heslo v encyklopdiiPrklad:Vek lekrsky slovnk. Zv. 6. Praha: Grada, 2002. Heslo Chondrodystrofia, s. 445 446.

Prspevok do monografieAutor(i) prspevku: Nzov. In: Autor(i) monografie, zbornka: Nzov. Vydanie.Miesto vydania: Vydavate, Rok vydania. Rozsah.Prklad:DROBN, H.: Nervov sstava. In: POSPIL, M. KOLLR, N. NOVKOV,E. a VEK, J.: Biolgia loveka. Bratislava: SPN, 1996, s. 176 199.

lnok v zbornkuAutor(i) prspevku: Nzov. In: Autor(i) monografie, zbornka: Nzov. Vydanie.Miesto vydania: Vydavate, Rok vydania. Rozsah.Prklad:VONDRKOV, M. TIRPKOV, A.: Interpopulation differences some ofmedieval population from teritory of Slovakia on the basis of metrical results ofanthropological research. In: Memorial Congress to the 100 th anniversary of birth

of Prof. Jindich A. Valk: Medzinrodn antropologick konferencia. Bratislava:Univerzita Komenskho, 2003, s. 57 61.

lnok v serilovej publikciiAutor(i): Nzov lnku. In: Nzov periodika, ronk, rok, slo, rozsah.Prklad:VILEK, J.: kodcovia itkovch rastln. In: Ponohospodrstvo, ro. 45, 2000, .6, s. 456 458.

Odkazy na elektronick dokumenty (nie je sasou STN ISO 690)Veobecne platn zsady:- na informcie v elektronickej forme a sbory sa vzahuje autorsk prvo

rovnako ako na in zdroje,- informcie o zdroji treba zaznamena tak, aby ho bolo mon znovu vyhada,


26/62

26

- ten, kto sa na informciu odvolva, zodpoved za jej verifikovatenos, preto bysi mal urobi kpiu pouitho pramea v elektronickej alebo papierovej forme,prp. presvedi sa o spoahlivosti systmu, ktor dan sbor archivuje,

- lnky z asopisov, ktor maj tlaen aj elektronick formu, opisujemerovnako bez ohadu na to, i ich mme k dispozcii v elektronickej alebo

tlaenej forme,- lnky z asopisov, ktor s iba v elektronickej forme, opisujeme tak, akolnky z tlaench asopisov, daje vak doplnme url adresou.

Odkaz na informciu z listservera, newsgroup, ftp alebo www by mal obsahova:- autora sprvy alebo dokumentu,- nzov sprvy, dokumentu, prp. tmu,- adresu (http, ftp, e-mail),- dtum zskania.

Odkaz na www strnku, elektronick monografiuPrklad:

Convention on biological diversity: Article 18. Technical and ScientificCooperation.http//www.biodiv.org/convention/articles.asp(2001-09-28).

MALEEVI Petra. Asertivita nen agresivita. [online] Publikovan18.10.2002.[citovan 20.10.2002]. Dostupn z.

Odkaz na lnok v elektronickom asopisePrklad:PAVLICOV, L.: Elektronick zdroje: Jak zskvat ? In: Ikaros: Elektronickasopis o informan spolenosti, ro. 5, 2001, .9. [15.12.2005]. Dostupn z. ISSN 1080-2711

Citcia je spsob prepojenia textu s bibliografickmi odkazmi. Existuj viacerspsoby citcie, najrozrenejie s:a) metda selnch citci - odkaz slom do slovanho zoznamubibliografickch odkazov,Naprklad:Tento pojem zaviedol NOVK (1).:

ZOZNAM POUITEJ LITERATRY1. NOVK, P.: Inovcia kolstva. 3. vyd. 1999. ISBN 80-8026-030-42.

b) metda prvho daja a dtumu - odkaz cez meno a dtum vydaniapublikcie. Naprklad:Neurolingvistick programovanie (NLP, J. OConnor, J.Seymour 1990) je spsob,ktorm je mon zlepi ...:

ZOZNAM POUITEJ LITERATRY

1. OCONNOR, J. SEYMOUR, J., 1990: Introducing neuro-limguisticprogramming. London: Mandala.


27/62

27

c) metda citci v poznmkach - pod iarou, na konci kapitoly, na konci prce).Naprklad:Neurolingvistick programovanie1 je spsob, ktorm je mon zlepi ...:

1 OCONNOR, J. SEYMOUR, J., 1990: Introducing neuro-limguisticprogramming. London: Mandala., 1990

Veobecne platn zsady:

Citcia je skrten odkaz umiestnen v ztvorkch vntri textu alebo pripojenk textu ako poznmka (v dolnej asti strany, na konci kapitoly alebo na koncitextu). Umouje presne identifikova publikciu, z ktorej sa preberali mylienkyalebo daj a oznauje jej presn umiestnenie.

Citcia me by umiestnen:- v ztvorkch vo vntri textu,- pripojen k textu ako poznmka v dolnej asti strany,- na konci kapitoly,- na samom konci textu.Ak sa k textu nepripja ZOZNAM POUITEJ LITERATRY, musia sa citcieuvdza v podobe plnho odkazu (tak ako s uveden prklady na odkazy prejednotliv typy dokumentov)Ak sa k textu pripja ZOZNAM POUITEJ LITERATRY, mali by sa citcieuvdza v zhode s tmto zoznamom tak, aby bolo zabezpeen presn prepojeniemedzi citciou a bibliografickm odkazom, ktor dan dokument identifikuje.

Bibliografick odkazy na citcie z kapitoly ZOZNAM POUITEJ LITERATRY

ANONYMUS: Osteoporosis. Ammand Disease Website.http://www.min.adw.com/dis/osteo.html (ca 1995)

JNOKOV, M.: Biologick proporn vek u sasnej detskej populcie:Habilitan prca. Nitra: Univerzita Kontantna Filozofa, 1997, 174 s.

ROHRIKOV, J. - BULLA, J. - APSK, S.: Svalov dysbalance student

tlesn vchovy v letech 2000 2003. Diagnostika pohybovho systmu. In:JANK, T. (ed.). X. biologick dny. Sbornk abstrakt. Olomouc: UniverzitaPalackho, 2004, s. 11-15.

DVOK, J. a VRTKOV, I.: Mal genetika prasat II. Brno: MasarykovaUniverzita, 2001, 91 s. ISBN 80-7157-521-6

KIRKPATRICK, B. W.: QTL and candidate gene effects on reproduction inlivestock: progress and prospects. In: 7th World Congress on Genetics Applied toLivestock Production. Montpellier, 2002, s. 08-01.

PUTNOV, L. - KOLAKOV, O. - KNOLL, A. and DVOK, J.: Associationstudy of osteopontin (SPP1) and estrogen receptor (ESR) genes with reproduction


28/62

28

traits in pigs. In: Acta Universitatis Agriculturae et Silviculturae MendelianaeBrunensis, 4, 2001a, pp. 69-74.

PUTNOV, L. - KOLAKOV, O. NATOLOCZNA-KOTARA, A. KANIAK-POLOK, M. VRTKOV, I. and DVOK, J.: Polymorphism of OPN, ESR2,

PRLR, MYF4 genes of the pig in the Czech republic and Poland. In: Zeszytynaukowe Akademii rolnicznej we Wroclawiu. XXXI. Konferencia. Wroclaw:Akademia rolnicza, 2001b, pp. 225-233.

ROTHSCHILD, M. F.: Identification of quantitative trait loci and interestingcandidate genes in the pig: progress and prospects. In: 6th World Congress onGenetics Applied to Livestock Production., Sydney: 1998, pp. 403-409.

ROTHSCHILD, M. F. and PLASTOW, G.: Advances in pig genomics and industryapplications. In: AgBiotechNet, 1, 1999http://www.jpnc.co.kr/breed/Rothschild_1.pdf

9.2 PrlohyPri psan prce sa vetky netextov asti (tabuky, grafy, mapy, fotografie, CD, ...)umiestuj do prloh a s uveden na zozname prloh. Tie s pod a potrebyrozlenen na jednotliv asti (poradie nie je fixn, vinou sa vak tabuky agrafy umiestuj do prednej asti a fotodokumentcia na koniec prloh) .Poda charakteru mu by zviazan s textovou asou, alebo dsledne uloenvo zvltnom obale tak, aby pri manipulcii s nimi nedolo k ich pokodeniu, alebok strate. S oslovan a uveden na zozname prloh a mu to by :

nkresy (ilustrcie) tabuky grafy mapy fotodokumentcia a in dokumentan materil vpisy programov audio alebo videokazety diskety alebo CD

Nkresy (ilustrcie)Nkresy sa oznauj v texte skratkou Obr. X (obrzok), alebo Fig. X (figgure).

Systm vak mus by

jednotn, a tak sa skratky v jednej prci nesm kombinova.Kad nkres mus ma samostatn nadpis, a ak je potrebn aj legendu a grafick

mierku. V prpade, e nejde o vlastn ilustrciu, mus by uveden autor, alebozdroj, z ktorho je prebran. Pri popisoch, ktor sa nachdzaj priamo v obrzku,nesmie by pouit psmo menie ako1,6 mm alebo 6 bodov (aby aj pri koprovanbolo itaten). Ilustrcie maj by prehadn a zrozumiten. Ak je to mon,vyhba sa rznym farbm, pretoe tie sa koprovanm prce stratia (odporajsa rzne druhy vpln, rafovanie). Pokia sa ilustrcia nachdza v texte (alevinou aj v prlohch), nadpis a popis sa pe pod ou.

Tabuky

Do tabuky sa zorauj daje vtedy, ak ich nie je mon prehadne uvies v texte.Oznauj sa skratkou Tab. X (tabuka, table). Kad tabuka mus ma hore


29/62

29

umiestnen nadpis, prpadne strun sprievodn text. Ak je potrebn legenda,umiestuje sa pod tabuku. Pri uvdzan analz sa uvdza tie pracovisko, kdebola analza roben, prpadne analytik a pouit metda. (Tieto daje by mali byuveden aj v metodike). daje uveden v tabukch sa nemusia opakova v textea grafoch. Ke ide o viu tabuku, svojim vntornm usporiadanm by mala

zodpoveda rke strany.

Grafy a diagramyGrafy a diagramy s obdobou tabukovho zpisu, avak na ich znzorneniach samnoh javy a zistenia daj vemi prehadne demontrova. Pre itatea s vemizaujmav (pozri kapitolu " Ako zauja formou prce") a oakva, e sa z nichdozvie dleit informcie. Tak treba aj grafy koncipova. Maj by pekn, alezrove jednoduch, prehadn a presn.Ak je to mon, uprednostuj sa iernobiele dvojrozmern grafy. daje uvedenv presnom grafe sa u nemusia uvdza do tabuliek.V texte sa grafy oznauj slovom Graf X. Kad graf m ma nadpis a prpadn

sprievodn text. Psmo pouit na popisy v grafe nesmie by menie ako 1,6 mmalebo 6 bodov. asti tabuky a grafy je mon v prpade potreby zli.

MapyPri mapovch prlohch je vhodn voli jednotn vysvetlivky. Kad mapa musobsahova nzov, grafick mierku (me by doplnen aj selnou), hlavnorientan body (kta, sdlo, tok) a oznaenie severu. Dleit je autorizciamapy. Odpora sa zjednoduen mapov vstup skmanej oblasti. Skr akokoprovanie farebnch kartografickch materilov sa odpora vyhotovizjednoduen nkres danej oblasti prekreslenm z mapovho podkladu.

Fotodokumentcia a in dokumentan materilPri fotodokumentcii mus ma kad fotografia vlastn oznaenie, nadpis,prpadne sprievodn text a meno autora fotografie. asto sa odpora napsa ajdtum vyhotovenia. Fotografie musia by ostr, kontrastn a vyhotoven nalesklom papieri. Ovea vhodnejie ako vlepova fotografie je umiestni ich doprloh pomocou priesvitnch fotorokov. Jednotliv listy by sa nemali fotografiamipreplova, odporan s 2 fotky 9 x 13 na 1 stranu.Prca me by doplnen alm dokumentanm materilom ako naprkladzbierka prrodnch materilov, hornn, skameneln, biomaterilu, ale aj technickvkresy a katalgy. Sasou prce s funkn modely a technick zariadenia.

Funkn modely a technick zariadeniaV technickch odboroch bva asto najpodstatnejou asou prce model,funkn celok alebo technick zariadenie, trojrozmern alebo dvojrozmernuebn pomcka a pod. Funkcia, innos a remeselnos prevedenia skvalitatvne znaky prce. Kad takto zariadenie mus spa podmienky nabezpen innos poda STN.Funkn modely (exponty) prina autor a na stnu obhajobu svojej prce. Akk preukzaniu ich funknosti potrebuje intalova alie zariadenie (PC jehoparametre, pripojenie na internet a in), mus tto poiadavku uvies v prihlke,aby ju mohol organiztor zabezpei.


30/62

30

9.3 Rozsah prceRozsah prce sa odpora 15 ( max. 25 strn). Prce tohto druhu v zahranibvaj asto limitovan na 20 strn textu, vrtane zoznamu pouitej literatry. Idevak iba o text , vetky tabuky, grafy, mapy, nkresy, obrzky a fotografie saumiestuj do jednotlivch ast prloh, ktor limitovan nie s (pozri kapitolu

Prlohy). Ak s prce rieen ako potaov programy a vsledkom je konkrtnyprodukt (napr. program pre riadenie nejakho procesu, uebn pomcka, vubacudzieho jazyka pomocou potaa a pod.), me by teoretick as prcev skrtenej forme.

9.4 Ako zauja formou prceOkrem sae SO je mlo pravdepodobn, e ak sa autor s prcou dostane naakkovek stupe sae, odborn i laick verejnos ju bude ta cel. m viacvak prca zaujme, tm viac asu jej bud venova. Pre spech prce jenevyhnutn, aby sa dleit a zaujmav informcie nachdzali na sprvnommieste a v sprvnej forme.

Vina ud pri prezeran prce postupuje nasledovne: najprv zachyt nzov a cieprce, po om si ihne zane prezera fotodokumentciu, grafy a nakoniectabuky a nkresy v prlohch, potom si zane ta vod, zver, metodiku,vsledky a nakoniec ostatn asti prce. V prpade, e prca je zameran napraktick vrobok, zaujme predovetkm vonkajm vzhadom a dizajnom.

9.4.1 PosterPre spenos prce je nevyhnutn, aby sa dleit a zaujmav informcienachdzali na sprvnom mieste a v sprvnej forme. Preto sa v poslednch rokoch,hlavne na zahraninch saiach stle viac pouvaj postery (vizulneprevedenie psomnej prce).Km sa autor rozhodne urobi poster, mal by si uvedomi, o nm chcedosiahnu (komunikciu, uspie pri hodnoten, vyvola zujem, "preda" svojuprcu a pod.), alej si odpoveda na otzku akoto chce dosiahnu a napokon naotzku komu je uren.Poster by mal v koncentrovanej forme prinies informcie porovnaten s tm, oponka pln verzia tlaenej prce. Je to primrne vizulny komunikanprostriedok, iba mloktor astnk sae si preta kompletne cel text. Preto jedleit, aby poster zaujal na prv pohad (druh sa nemus kona). Pre posterplat pravidlo, e "menej je niekedy viac".Poster je vekoplon panel, alebo priestorov stnok vopred urench rozmerov,

na ktorom autor vstine a nzorne prezentuje hlavn ideu svojej prce. Mepritom pouva nkresy, schmy, fotografie, grafy, tabuky, mapy, rzne vzorky,alebo hotov zrealizovan zariadenia. Me vyuva audiovizulne pomcky,videozznamy, potae a podobne. Je to vemi ptav a perspektvna formaprezentcie. V texte sa nemaj pouva nezvyajn i skrten nzvy, akronym,nezrozumiten slovn spojenia. Optimlne je leni poster tak, aby 20 % zaberaltext, 40 50 % grafick as a 30-40 % tvoril von priestor.Prprava posteru : na zaiatku prpravy je vhodn urobi si nrt na papier alebov potai. Dleit je rozvrhn prezentciu na asti a prehadne ichusporiada(napr. na 5 ast vrchn riadok pre vodn nadpis a 4 stpce). V avejhornej asti je vhodn umiestni vod, v pravej dolnej asti zvery prce, zvyn

as bva vyhraden metdam, materilu, vsledkom a diskusii.


31/62

31

Pri celkovom grafickom rieen treba pamta, aby bol poster ptav, vrazn aprehadn, nem psobi monotnne. Vhodn je poui rzne vekosti a proporciejednotlivch ast posteru.vodn nadpis (zhlavie) :obsahuje nzov prce, meno a priezvisko vetkchautorov , nzov koly a nzov ttu (tka sa najm prc, ktor postpia do

medzinrodnch kl sae). Nzov prce m upta itatea svojoujednoduchosou a vstinou, strunou jednoznanosou (vhodn je poui 6 8slov).V vode posteru autor uvdza cie prce a dvod vberu sledovanej problematiky,aktulnos prce.V asti materil a metdy sa prezentuj podstatn daje tak, aby itate spoznalpodstatu procesu skmania.V asti vsledky treba uvies iba najdleitejie vsledky, me to by vo formegrafov a tabuliek.V asti diskusia sa strune konfrontuj zskan vsledky s vsledkami inchautorov.

V zvere prce je vhodn zhrn vsledky prce, poukza na tieto zistenia,paralely a odlinosti v porovnan s predchdzajcimi vskumami a teriami, ako ajodporania pre prax i al vskum.oho sa vyvarova pri tvorbe posteru :

nedostaton alebo nadmern vekos posteru, prlin farebnos, nesprvne zvolen farebn pozadie (nekontrastn, iariv, svietiv farby), preplanie textovmi, obrazovmi, tabukovmi alebo grafickmi dajmi, nesprvne lenenie posteru.

10 Obhajoba prcePrehliadky prc SO sa uskutouj formou verejnej obhajoby pred OHK.Obhajoby s neoddelitenou sasou prehliadok SO. Bez obhajoby nie jemon postup do vych kl.

stna obhajoba sa sklad z dvoch ast:1. vlastnej obhajoby prce2. z diskusie

10.1 Vlastn obhajobaSaiaci okrem zkladnch sast prezentcie (obsah a vizulne pomcky)

komisiu a spolu saiacich zaujme hlasom, reou tela a vzhadom. Preto by malby vhodne obleen a upraven (odpora sa spoloensk obleenie) .Autor po vyzvan k obhajobe pozdrav prtomnch a oslov predsednctvo odboru.Predstav tmu prce a kolu, na ktorej tuduje. Zoznmi strune komisiua prtomnch s obsahom prce, cieom, postupom a vsledkami rieenia (preoprcu robil a k omu sa dopracoval, o sa mu poda jeho nzoru podarilo, i jemon vsledky prakticky vyui a pod.).Pri obhajobe psob uvonene, sebavedome, udruje on kontakt s prtomnmi,(rozhodne by sa nemal ota k prtomnm chrbtom!). stnu obhajobuodporame doplni elektronickou, prpadne audiovizulnou prezentciou (power point).

Je nevhodn pri obhajobe ta svisl text, odpora sa vlastnmi slovamiprezentova vsledky prce. Poas obhajoby psob ruivo prlin alebo


32/62

32

neadekvtna gestikulcia, prli tich alebo hlun prednes, monotnny hlas,pouvanie zvukovch tikov (ehm, teda, pravda, ).V celottnom a medzinrodnch kolch obhajuje prcu jeden autor (spravidlaten, ktor je uveden ako prv v prihlke). Poet obhajujcich autorov jednejprce v nich kolch (kolsk, regionlne, obvodn, krajsk) stanovuje

kadorone prslun komisia . Odporan doba prezentcie vlastnej prce je10 mint.

10.1.1 Prezentcie sanej prce v anglickom jazyku(na celottnej prehliadke len v odbornom zameran politolgia)

10.2 Podmienky astiAk si iak koly dobrovone zvol v sanom odbore . 13 prezentovaindividulnu prcu v celottnom kole v cudzom jazyku ( anglick jazyk)postupuje poda Organizanho poriadku sae a technicko-organizanchpokynov na prslun kolsk rok vyhlsen Ministerstvom kolstva SRa osobitnch pokynov, ktor s:

na zadnej strane v prihlke SO uvedie autor : vyhlasujem, e v prpadepostupu do celottnej prehliadky budem obhajova prcu v sekcii obhajoba v anglickom jazyku dtum, podpis.

psomn as sanej prce sa predklad v troch vyhotoveniach v ttnom jazyku, zviazan. Prlohu tvor jednostranov anotcia u od kolskhokola v anglickom jazyku priloen k originlu, ktor mus by zreteneoznaen ako vtlaok .1.

prcu v jednotlivch sanch prehliadkach obhajuje slovom v ttnom jazykuod kolskho kola a po krajsk prehliadku, len v prpade celottnejprehliadky prcu obhajuje rieite v anglickom jazyku a psomne krtkouanotciou. Pre nzornejiu formu prezentcie sa odpora zrealizovak obhajobe v anglickom jazyku aj poster.

OHK na niom stupni sae ( regionlna a krajsk) nehodnot obhajobuprce v anglickom jazyku. ( Hodnot len slovensk verziu prce , t.j.postupuje poda postupovho ka Organizanho poriadku sae.) Toznamen, e prca ak bude spa kritri sae, me a nemus postpi

do vyieho kola len na zklade toho, e by mala by na celottnomobhajovan v anglickom jazyku.

vlastn obhajoba prce - (v prpade voby v anglickom jazyku ) na celottnejprehliadke prebieha poda Organizanho poriadku sae a metodickejprruky SO. Odporan doba prezentcie prce je 10 mint. V diskusiiautor odpoved na otzky OHK, prpadne ostatnch prtomnch (v anglickom jazyku, prpadne v slovenskom jazyku) poda toho v akom jazyku bola otzkapodan. Celkov obhajoba prce je asi 20 mint.

10.3 Diskusia

V diskusii autor odpoved na otzky lenov komisie, prpadne ostatnchprtomnch saiacich (nie pedagogickho dozoru, konzultantov, rodiov , atd.).


33/62

33

Otzky sa tkaj vlune rieenej problematiky, nie je to skanie iakazo stredokolskho uiva. Saiaci by mal zska pocit, e komisia ocenila jehodosiahnut vsledky. Aj napriek tomu, e urobil chyby a prca mala nedostatky,rozril si vedomosti a poznatky, ktor by ho motivovali k aliemu vylepovaniusvojej prce. Celkov obhajoba spolu s diskusiou je maximlne 20 mint .

10.3.1 Chyby pri obhajobch prli dlh obhajoba, ak je pouit napr. video alebo dataprojektor, tak aj prli

dlh projekcia. Odpora sa pripravi si prezentciu prce na 10 mint(zamera sa hlavne na popis dosiahnutch vsledkov a formulovanie zverov),

zdhav opakovanie teoretickej asti, potom nie je as na prezentciu vlastnejprce,

prli dlh alebo strun odpovede na otzky komisie, autor dostatone jasne nevyzdvihne cie prce, vlastn vsledky a prnos prce

pre prax.

10.3.2 Premietan obrazov prezentciaPrezentcia v PowerPoint je modern forma oboznmenia prtomnch s prcouautora. Kvalitn vizulny vnem zostva v pamti ovea dlhie, ako iba hovorenslovo. daje na diapozitve, alebo PowerPointovom snmku maj by heslovitbez dlhch viet.Prv snmok obsahuje nzov prce, men vetkch autorov, kolu, ktornavtevuj.alie snmky obsahuj vod, cie prce, strun metodiku, vsledky, diskusiu,zvery, odporania pre prax.Odporame pouva psmo Arial (nie je vhodn strieda viac typov psma).Vekos psma zkladnho textu je 22 24 bodov, vekos psma nadpisu 32bodov, podnadpisy 26-28 bodov.spenos PowerPointovej prezentcie zvis aj od kvality ilustrci obrzkov,fotografi, grafov, tabuliek i videa. Pri svetlom pozad m by farba psma tmav,najvhodnejia je ierna, tmavomodr, tmavozelen. Farba pozadia je poas celejprezentcie rovnak. Na jednom snmku maj by maximlne 4 farby (okremobrzkov).Pri 10 mintovej prezentcii sa odpora najviac 3 a 6 obrzkov, videozznam15 20 seknd. Na jeden snmok je potrebnch 20-60 seknd, teda poasobhajoby je vhodn premietnu 12-14 snmok.Na jednom diapozitve sa odpora 5 7 riadkov textu, v jednom riadku najviac 6

7 slov. Profesionlny diapozitv je jasn, strun, jednoduch, ucelen a dobreitaten.

Dobr prednajci nikdy neprekro pridelen asov limit.

10.3.3 CopyrightCopyright (znaka ) predstavuje ochranu autorskch prv publikovanch ajnepublikovanch prc, ako aj inch vtvorov z oblasti literatry, kultry, umenia avedy bez ohadu na to, v akej forme boli pripraven. Zkony copyrightu garantujautorovi ako jeho driteovi exkluzvne prva na reprodukciu, vytvorenieodvodench prc, predaj a distribciu, zapoianie a zverejnenie prce.Ochrana autorskch prv sa zana v momente, ke bola prca vytvoren

a fixovan v "hmatatenej forme" (napr. po dokonen rukopisu).


34/62

34

Copyrightom chrnen vtvor nesmie by bez psomnho shlasu autora pouit vnijakej forme, i u ide o kpie, akkovek reprodukcie, distribciu alebo komernpouitie. Copyright trv minimlne poas ivota autora a 50 rokov po jeho smrti.Zaujmav je otzka ochrany autorskch prc v ase globalizcie internetu. Jehopouvatelia si asto neuvedomuj, e aj informcie dostupn na internete, texty,

kdy, obrzky a pod. s chrnen copyrightom.Vetky pravidl o ochrane autorskch prv sa vzahuj aj na kolsk, kvalifikanprce a teda aj prcu SO, dokonca aj vtedy, ke s prslun asti prc inchautorov "parafrzovan", mus sa uvies pvodn zdroj informcie (referencia),inak je to plagitorstvo.Poda UCC sa vyaduje uvedenie poznmky o copyrighte v tvare :Copyright,znaka copyrightu, rok prvho publikovania a meno vlastnka copyrightu (napr.Copyright 2006 Peter Novk).Bliie informcie o copyrighte sa uvdzaj v zkone .618/2003 Z. z. oautorskom prve a prvach svisiacich s autorskm prvom (autorsk zkon).

11 Prehad odborov Informatika Matematika Fyzika Chmia Potravinrstvo Biolgia Geolgia Geografia Geodzia Zdravotnctvo Ponohospodrstvo Lesn hospodrstvo Vodn hospodrstvo Ekolgia a tvorba krajiny Strojrstvo, hutnctvo Doprava Odevn , textiln tvorba a doplnky Elektrotechnika a energetika Mikroprocesorov a vpotov technika Telekomunikan technika

Elektronika Uebn pomcky Ekonomika a riadenie Stavebnctvo, architektra Priemyseln dizajn Pedagogika a psycholgia Sociolgia, politolgia a prvne vedy Problematika vonho asu Kultra a umenie Histria Filozofia


35/62

35

InformatikaZaober sa metdami a prostriedkami pre zskanie, reprezentciu, spracovanie aprenos informci. Zvldnutie programovch prostriedkov, architektrapotaovch systmov, logickch a operanch systmov, programovanie,programovacie jazyky a vvojov prostredia, databzov systmy, informan

siete, aplikan nasadenie vpotovch systmov, cel oblas softwarovchinnost, tvorba uvateskch programov, tvorba pecifickch aplikano-softwarovch systmov.V odbore sa nezastuj prce, ktorch aiskom je hardwarov rieenie.

MatematikaRiei lohy klasickej matematiky a pecilnych matematickch discipln(kombinatorika, teria grafov, teria hier, matematick logika, a pod.). Objavovaniea vypracovanie novch teri, zostavovanie rznych zbierok loh, metodickyspracovan asti matematiky, nov pohady na urit matematick disciplny,tvorba pomocnch uebnc matematiky, tvorba zbavnch matematickch loh a

hlavolamov, prce z histrie matematiky.Zsadne sem nepatria prce zameran na programovanie.

FyzikaRiei tdium problmov fyziky a astronmie. Pozorovanie fyziklnych javov,nvrhy postupov pozorovania a vyhodnocovania vsledkov pozorovania.Modelovanie fyziklnych dejov a tvorba modelov technickch zariaden,objasujcich fyziklny princp fungovania tchto zariaden. Hadanie monostvyuitia nekonvennch zdrojov energie. Vyuitie poznatkov z fyziky na rieeniegloblnych problmov udstva. Dejiny fyziky, vzjomn vzahy fyziky a alchprrodnch a technickch vied. Tvorba fyziklnych loh, pokusov, laboratrnychprc a in.

ChmiaRiei iastkov lohy zkladnho vskumu chemickej technolgie a kontrolykvality vo vetkch etapch vroby a pouitia chemickch vrobkovz anorganickej, organickej, analytickej, farmaceutickej chmie, technolgie gumy,plastov, potravinrskej technolgie, chmie vody a pod. V lohch, tkajcich saivotnho prostredia z hadiska chmie pri vetkch prcach sa zamera hlavnena vlastn experimentlnu as.

PotravinrstvoZameriava sa na kvalitu potravinrskych vrobkov a racionlnu vivu,bezchybnos a kvalitu vstupnch surovn, zvyovanie nutrinch hodnt,finalizciu vrobkov v rmci prvovroby, vhodnos pouitch obalov, prieskum trhu- ekolgiu, kvalitu a bezpenos obalov, racionalizciu vroby.

BiolgiaRiei lohy veobecnej a pouitej biolgie, mikrobiolgie (pozorovaniemikroorganizmov in vino a in vitro, psobenie loveka na vskytmikroorganizmov),botaniky a zoolgie (draz na biodiverzitu - druhov pestros -zemia, mapovanie vskytu ohrozench organizmov, vskyt a rozrenie novch

druhov), ekolgie (prezentcia vsledkov pozorovan spoloenstiev,charakteristika rznych biotopov, pozorovania migrcie ivochov, draz na


36/62

36

environmentlne hadisko), etolgie (pozorovanie sprvania sa ivochov),antropolgie (tatistick vyhodnocovania antropometrickch charakteristk,mapovanie vskytu chorb ohrozujcich loveka, napr. alergie) a genetiku(pozorovanie geneticky podmienench zmien v prrode a u loveka, napr. Downovsyndrm).

Prce by mali by samostatnm rieenm biologickho problmu, alebo by sa maliorientova na ukku vsledkov modernch metd vskumu. Je mon vhodneprezentova aj vsledky inch autorov (s ich dovolenm, resp. citciou) -kompilan prce, ale tie s menej hodnoten. Pre medzinrodn postupovsae s najhodnotnejie prce s environmentlnym zameranm, podloenoriginlnymi rieeniami a originlnou prezentciou v cudzom (najlepie vanglickom) jazyku.rove prce vhodne dopaj postery (rozmer cca 1 x 2m) s nzornoudokumentciou problematiky prce (pre postupov sae s podmienkou aj vanglickom jazyku).Biologick prce musia bra zrete na ochranu organizmov a ich ivotnho

prostredia v zmysle zkona NR .287/1994 Z. z. v znen neskorch predpisov,etickch a humanistickch noriem a zkona MP SR . 543/2002 Z. z. o ochraneprrody a krajiny, vyhlky MP SR .93/1999 Z. z. o chrnench rastlinch achrnench ivochoch a o spoloenskom ohodnocovan chrnench rastln,chrnench ivochov a drevn, v znen neskorch predpisov.

GeolgiaZaober sa problematikouveobecnej a regionlnej geolgie, stavbou a zloenmzemskej kry, psobenm endognnych a exognnych procesov (magmatizmus,vulkanizmus, metamorfza, zvetrvanie, sedimentcia), stratigrafie apaleontolgie, geofyziky, mineralgie a petrolgie (vznik, vskyt a vyuitieminerlov a hornn), loiskovej geolgie (rudn, nerudn, netradin surovinya kaustobiolity), banctva, geochmie, hydrogeolgie, ininierskej geolgie aproblematiky ivotnho prostredia, spojenho s abiotickou zlokou prrody.

GeografiaZaober sa tdiom zkonitost priestorovej diferencicie prrodncha spoloenskch javov v krajine a ich kartografickou fixciou. Reaguje na zmeny vkrajine svisiace s aktivitami loveka, ich vplyvom na ivotn prostredie i naspolonos. Riei problmy fyzickej geografie a jej iastkovch discipln, akonaprklad litogeografia, geomorfolgia, hydrogeografia, pedogeografia,

biogeografia a geoekolgia, ale tie problmy humnnej geografie (geografiaobyvatestva, sdiel, ponohospodrstva, priemyslu, dopravy) a regionlnejgeografie. Hlavnm vstupom geograficky zameranch prc SO je mapa. Vrmci SO je mon orientova sa na okruhy geologickch a geografickchproblmov tkajcich sa:

Slovenska (spracovanie v rmci vybranej regionlnej jednotky naprkladcel Slovensko, okres, mesto, obec, pohorie, kotlina, chrnen krajinnzemie, nlezisko a pod.),

geologickch a geografickch charakteristk ostatnch krajn, resp.spracovanie celoplanetrnych geologickch a geografickch problmov.


37/62

37

Geodzia Nuka o terne - Uivo vyuovacieho predmetu nuka o terne umouje

iakom zska poznatky o zkladnch zkonitostiach stavu a vvojazemskho povrchu. iak zska prehad o vvoji ternneho relifu, ktor jevytvoren prrodnmi alebo umelmi silami. Dleit je chpa problematiku

tvorby ternneho relifu ako vsledok psobenia vntornch a vonkajchsl, spolu s uvedomovanm si umelch zsahov loveka a jeho aktivt dokrajinnej sfry Zeme. Je potrebn, aby si k tomu iaci osvojili odbornpojmy a terminolgiou . V rmci zobrazovania ternneho relifu vedierozli a sprvne pouva spsoby vyjadrovania ternneho relifu.Nevyhnutnm predpokladom s vedomosti o zkonitostiach ternnychtvarov. Cieom predmetu je alej umoni iakom zska vedomosti o ternea vnma ho ako as pevniny so vetkmi objektmi a javmi na om a podnm. Naui sa vnma tern ako priestor a rozvja priestorovpredstavivos, ktor je potrebn pri tvorbe a tan mp, plnov atechnickch vkresov.

Predmet geodzia je zameran na zskanie vedomost a schopnostpotrebnch pri zameriavan zemskho povrchu s geodetickmi pomckamia prstrojmi. iaci sa oboznmia s meraskmi, vpotovmi a vytyovacmimetdami pri polohovom a vkovom meran Zeme a to pre pozemnmeranie, podzemn priestory aj investin vstavbu. Vetky merask avytyovacie postupy vedia analyzova z hadiska vhodnosti ich pouitia prekonkrtnu lohu.

Mapovanie - uivo vyuovacieho predmetu mapovanie poskytuje iakomvedomosti zodpovedajce vykonvanm mapovacm prcam v sasnostia v nevyhnutnej miere aj prehad o vvoji mapovania z historickho

hadiska. Oboznmia sa s odbornou terminolgiou, zskaj prehad oveobecnch zkladoch mapovania, o metdach a technologickom postupetvorby ttnych mapovch diel. V predmete je predpokladom presnos,dodriavanie prslunch noriem STN, predpisov a smernc.

Fotogrametria - patr medzi modern metdy mapovania Zeme. Predmetumouje iakom oboznmi sa so vznikom, vvojom, rozdelenm, lohamia vzahmi, ktor platia v pozemnej a leteckej fotogrametrii a v novomvednom odbore - diakovom prieskume Zeme /DPZ/. iaci sa oboznmia suniverzlnou a integrovanou metdou mapovania, analytickoufotogrametriou a snmkovmi triangulciami. alej sa zoznmia so zkladmiDiakovho prieskumu Zeme a komernm systmom DPZ. Sasouvyuovania s otzky zaoberajce sa starostlivosou o ivotn prostredie

napr. zisovanie zneistenia ivotnho prostredia zo zznamov DPZ aleboz farebnch syntz.

Kartografia - predmet poskytuje iakom zkladn vedomosti matematicko-geometrickch zkladov kartografickch diel. Zrove u svislostiamtechnologickch postupov ponajc zaloenm bodovho poa a pokartografick spracovanie originlu mapy s nslednm rozmnoovanm.

Automatizcia zobrazovacch prc - predmet roziruje doterajie vedomostiiakov o prci s vpotovou technikou o interaktvne grafick systmy.


38/62

38

Cieom predmetu je vytvori ucelen sstavu vedomost o potaovomspracovan geodetickch meran, tvorbe a aktualizcii digitlnych mp avyuitie tchto podkladov pre ely katastra nehnutenost a in informana

Geografick informan systmy ( GIS ) - predmet roziruje vedomostiiakov v oblasti zberu a spracovania informci zem nielen v rozsahupotrebnom pre tvorbu priestorovej objektovo - orientovanej databzy aaktualizciu mp, ale aj pre budovanie nadstavbovch informanch bzdajov, ktor sa k mapm ( v analgovej, ale najm v digitlnej forme )viau. S to najm ekologick informcie a vzahy.

ZdravotnctvoRiei lohy s aktulnou problematikou, so zameranm na tieto problmov okruhy:

realizciu nrodnho programu zdravia s problematikou kardiovaskulrnou,onkologickou, gerontologickou, v oblasti starostlivosti o enu a diea, boja protiinfeknm ochoreniam, problematiku drogovch zvislost - na spsoby, metdy aformy financovania zdravotnctva, na zdravotn poisovnctvo, na innoszdravotnch poisovn a poskytovanie potrebnej zdravotnej starostlivosti a nahodnotenie rovne poskytovanej zdravotnej starostlivosti,

privatizciu v zdravotnctve, najm v svislosti s poskytovanm ambulantnejzdravotnej starostlivosti,

liekov politiku a jej realizciu, sledovanie uplatovania tandardnch terapeutickch, prpadne aj

tandardnch diagnostickch postupov (pripravovanch) s ich dopadom naklinick prax,

innos oddelen spolonej vyetrovacej a lieebnej zloky, najm vodboroch klinick biochmia, klinick hematolgia, klinick farmakolgia,klinick mikrobiolgia a inch laboratrnych oddelen,

lekrstvo, problematiku oetrovateskho procesu z pohadu oetrovatestva, poskytovanie nslednej zdravotnej kpenej starostlivosti, environmentlnu problematiku hygieny ivotnho pracovnho prostredia a

zdravotnho stavu populcie, problematiku kl podporujcich projekt "Zdrav viva pre zdrav srdce",

v slade s Programom ozdravenia vivy obyvatestva SRa s nevyhnutnosou podpory zvenia spotreby mlieka a zdravej vivy

u mladej genercie, vchova k zdraviu, metdy a formy zdravotnej vchovy a ich vyuitie,

filozofia zdravia primrna, sekundrna a nsledn (tercilna ) prevencia.

Riei dielie otzky z problematiky Nrodnho programu podpory zdravianajm v svislosti s realizciou projektu Svetovej zdravotnckej organizcie: v oblasti prevencie socilnej patolgie: projekty Cesta k emocionlnej

zrelosti, Km nie je neskoro, kola bez alkoholu, cigariet a inch drog, upevovanie fyzickho a duevnho zdravia, telesnho a pohybovho

rozvoja iakov,


39/62

39

vchova k partnerstvu, rodiovstvu, manelstvu a prevencia chorbprenanch pohlavnm stykom vrtane HIV, AIDS,

posilovanie zdravho ivotnho tlu

Ponohospodrstvo

Riei lohy z oblasti racionlnej vivy, hnojenia pestovanch rastln,mechanickch spsobov ochrany rastln, biologizcie a ekologizcieponohospodrskej vroby, alternatvneho ponohospodrstva, vroby zdravotnenezvadnch potravn, hospodrenia v pecifickch podmienkach, chrnenchkrajinnch oblast, psma hygienickej ochrany vd v emisnch oblastiach. alej sto oblasti - rodinn farmy, ovocinrstvo, zeleninrstvo, kvetinrstvo, biologizciaivonej vroby, zvyovanie a skvalitovanie reprodukcie hospodrskych zvierat,veterinrne lekrstvo a diagnostika, hygiena potravn, zvyovanie energetickejnronosti ponohospodrskej vroby, mechanizcia v podmienkach menchkoncentrcich ornej pdy, ponohospodrsky podnik v podmienkach trnhohospodrstva, zniovanie strt vetkho druhu, vyuvanie vpotovej techniky v

podmienkach niej koncentrcie vroby, sociologick aspekty rodinnch fariem.

Lesn hospodrstvoRiei aktulne otzky v lesnom hospodrstve. Zaha problematiku pestovanialesov vrtane lesnho klkrstva, zakladania lesa, vchovy lesnch porastov,oetrovania a ochrany, aby

metodická príručka na soČ

Documents