1

Metodolgia vskumu Skma plnovanie, organizciu, realizciu vskumu a analzu a vyhodnotenie dt

Popisuje rzne vskumn metdy a metodiky

Vyuitie v uitestve:

o zlepenie pedagogickho psobenia

o kvalifikan rast

o vypracovanie projektov (zskanie fin. prostriedkov)

Vedeck vskum Organizovan odpove na zvedavos (Ferjenk)

Nie je jednorazov prebieha opakovane (overujeme, zisujeme...)

Systematick, kontrolovan, empirick a kritick skmanie hypotetickch vrokov o predpokladanch

vzahoch medzi prirodzenmi javmi

Znaky vedeckej prce

o systematickos a plnovitos

o objektvnos (aspo do istej miery zminimalizova skresujce initele)

o Redukcionizmus (uchopi realitu po kskoch)

Vskum vs. Prieskum

o prieskum = jednoduchia forma skmania, zvyajne len popis nejakho javu, nechce budova

vedeck terie

Zkladn pojmy Operacionalizcia objasnenie, vysvetlenie pojmov vo vskume (najm zkladnch premennch)

pretavenie pojmov do meratenej podoby proces, kt. robme premenn fyzicky meratenmi alebo

testovatenmi

Administrcia zadanie testovej lohy alebo dotaznka

Participova zastova sa vskumu

Respondent satnk vskumu

Proband astnk vskumu (skr pri experimentlnych vskumoch)

Predikcia predpove

Empirick sksenostn

Explancia vysvetlenie

Reprezentatvny najtypickej pre dan skupinu vhodn na zoveobecnenie

Generalizcia zoveobecovanie

Nstroje metodiky pouit na zber dajov

Poloky jednotliv otzky, prp. body v dotaznku, teste...

Prieskum je niia forma empirickho skmania, ne je vskum. Jej cieom je sce zskava ternne

dta, ale nie budova vedeck terie. Tak je naprklad prieskum volebnch preferenci voliov alebo

prieskum trhu.

Veda v pedagogike a psycholgii Histria spoloenskovednho vskumu je kratia ako v exaktnch vedch

Netreba porovnva vskum v spoloenskch vedch a vo vedch exaktnch

V psycholgii a pedagogike znan subjektivita skmanho

Striedanie dvoch fz vedeckho vskumu:

2

o normlna veda prijmanie modelov problmov a ich rieen

o vedeck revolcia krza vedy, nov vedeck paradigmy

Ciele vedeckho skmania Deskripcia (popis) zorientova sa v situcii, popsa a utriedi javy, situcie, veci. Kategorizova

ich

Predikcia (predpove) umouje nm oakva, vopred plnova, meni okolnosti

Explancia (vysvetlenie) odpoved na otzku preo

Histria psychologickej vedy Antick filozofi

1879 Wilhelm Wundt: prv psychologick laboratrium

50. roky: zlat obdobie vea vskumov a experimentov (a do 70. rokov)

1971 Zimbardo: experiment vo vznici

1974 Milgram: vskum poslunosti

Od 70. rokov krza v psycholgii (Zimbardo experiment vo vznici, Milgram vskum poslunosti)

Sasnos: nov dimenzie

Etick otzky vo vskume na uoch Shlas naozaj vetci shlasia?

Vskum pozorovanm zachovanie skromia

Klamanie za elom zskania objektvnejch informci (ak by vedeli, o o ide, mohli by odpoveda

inak)

Dvernos informci sme schopn zataji informcie o astnkoch?

Debriefing zabezpeenie psychologickej pomoci po skonen (najm experimentu)

Ustpenie od asti je naozaj mon? (mu iaci nevyplni dotaznk na vyuovan?)

Ochrana astnkov

Etick zsady Repekt a ohad voi astnkom vskumu nespsobova boles, utrpenie, neprjemn dsledky

Informova o cieoch vskumu

Prvo odmietnu as, odstpi kedykovek

Ochrana informci o astnkoch

Otzka skrytho pozorovania

Informovan shlas (je naozaj informovan?)

o me uverejnenie vsledkov spsobi?

Podvod vo vskume = vedom skresovanie vsledkov, prpadne pln vymanie vskumu

Postup realizcie vskumu Vymedzenie vskumnej oblasti

Upresnenie vskumnej tmy

tdium literatry, reer, prehad

Vymedzenie a presn formulcia problmu, veobecn vskumn otzky

Stanovenie cieov vskumu, formulcia hypotz, premennch, operacionalizcia

Vber a charakterizovanie zkladnho vskumnho sboru, vzorky

3

Rozhodnutie o type vskumu, stanovenie vskumnch metd

Kontrukcia vskumnch nstrojov, metodk

Urenie miesta vskumu, vypracovanie as. Harmonogramu prce

Zabezpeenie vskumu po strnke organizanej, materilnej, finannej

Realizcia pilotnej tdie, predvskumu, vyhodnotenie a vymedzenie prav

Realizcia vlastnho vskumu zber dajov

Spracovanie zskanch dajov, tatistika, analza dt

Interpretcia zisten

Prezentcia vskumu vedeck lnok, vystpenie na konferencii

Vber tmy osobn zujem

pedagogick inpircia

odborn literatra

aktulnos tmy

predchdzajce vsledky vlastnej vskumnej prce

Dostupnos ternu a vskumnej vzorky, asov monosti, finann monosti, zaujmavos tmy.

Tma X problm

o Tma iria: napr. Motivcia iaka v kole.

o Vskumn problm zenie tmy a formulovanie konkrtnej otzky. Ak je vzah medzi

pozitvnym postojom uitea k iakom a motivciou iakov?

o Zvi hbku a rku vskumnho problmu

o U pri vbere tmy treba zvi monosti zrealizovatenosti vskumu.

Vskumn otzky Kritri dobrch vskumnch otzok:

o Realizovatenos

o jasnos

o opodstatnenos

o etika

Kvantitatvny (nomotetick) versus kvalitatvny (idiografick) prstup Kvantitatvny (nomotetick) prstup Kvalitatvny (idiografick) prstup pracuje s slami Pracuje so slovami nestrannos vctenie Nachdzanie veobecnch modelov,

veobecnch zkonitos, (zoveobecnenie) Porozumenie jedinenosti (hlbok porozumenie konkrtnemu loveku, skupine ud)

Overuje terie, had odpovede na hypotzy Vytvra nov terie, odhaluje nov skutonosti.

Pre V poet ud Men poet ud Proti Objektivita, precznos a jednoznanos,

replikovatenos Objavovanie novho, jedinenos

Strcanie jedinenosti Chba monos zoveobecni

Mon syntza

Kvalitatvny prstup ako prv krok pri odhaovan novch skutonost a kvantitatvny ako monos tieto skutonosti overi a zoveobecni.

4

Premenn Zkladn faktor nho vskumu. To, o budeme skma

Vskumn otzka: Svis sledovanie filmov s nsilnou tematikou s vskytom agresvneho spvania sa

det?

Premenn:

sledovanie filmov s nsilnou tematikou

agresvne sprvanie sa det

men sa u rznych ud, alebo za rznych okolnost me nadobda rzne hodnoty.

meme ju mera, testova a nsledne jej prideova seln hodnoty

druhy premennch

o Kontinuitn (kontinulne) (napr. vek 0 100)

o Poradov (vemi dobre, dobre, zle, vemi zle)

o Kategorilne (napr. nrodnos) dichotomick premenn m len dve alternatvne monosti

(napr. pohlavie)

Pri niektorch premennch sa me vskumnk rozhodn, i ich bude mera ako kontinuitn,

poradov alebo kategorilne (napr. vek)

Delenie zvyajne pre experiment:

o zvisl t, ktor zvis od nezvislej premennej; predpokladme, e to, ak hodnotu

nadobudne nezvisl premenn bude ovplyvova zvisl premenn

o nezvisl

o intervenujca (vonkajia) premenn, ktor me zasahova do vzahu medzi zvislou a

nezvislou premennou

Hypotza predpoklad vsledkov vskumu

predben nzor vytvoren na zklade pretudovanej literatry, predchdzajcich vskumnch

zisten.

vzah (rozdiel, nsledky) medzi dvoma alebo viacermi premennmi

formulovan ako oznamovacia veta. Spsob formulovania hypotz je rigidn, dan. (V prpade

formulovania niekokch hypotz v rmci jednho vskumu/vstupu nie je iaduce meni formulcie,

z dvodu vyhnutia sa stereotypnm formulcim)

formulovan tak aby sa dala overi jej platnos (potvrdi alebo nie)

testovaten.

o Nie je testovaten, ak (Ferjenk, 2000):

Obsahuje vgne pojmy Je tautologick (Zloen vrok nazvame tautolgiou vtedy, ke jeho pravdivostn

hodnota je 1 bez ohadu na pravdivostn hodnoty vrokov, z ktorch pozostva

rovnakore).

Testuje neoveriten sily (premenn v rmci hypotzy musia by meraten, testovaten)

Najastejie chyby pri formulcii hypotz:

o nevyjadruj vzah medzi premennmi (iaci na prvom stupni Z maj radi matematiku)

o nemaj formu oznamovacej vety

o neurit formulcie (pojmy ako niekedy, vinou, ....)

5

Vskumn pln Deskriptvny/orientan

o zorientova sa v problematike mus spa vetky podmienky dobrho vskumu

o Ak je stav veci?

o VO: Ako vyzer ben de iaka? Koko det a ako asto pouva mobiln telefny?

o H: nepouvaj sa

Korelan/ relan

o Vzah medzi premennmi

o Vzah nie je prina!

o H: Pozeranie televzie svis s obezitou u det.

Diferencian

o Rozdiely medzi vzorkami

o H: Existuj rozdiely vo vnman uitea ako autority medzi iakmi prvho, piateho a deviateho

ronka.

Kauzlny

o Preo? o je prinou oho?

o Experiment

o H: Fajenie spsobuje rakovinu. Vchovn tl rodia vplva na tudijn vsledky iaka.

Vvojov prehady

o Prierezov prehad- porovnvanie vekovch kohort

o Longitudinlny vskum sledovanie jednej vskumnej vzorky v ase

o Periodicky opakovan longitudinlny vskum

Kazuistiky, prpadov tdie

o N= 1

o Kvalitatvne postupy

Overovanie kvality vskumu Reliabilita spoahlivos meria pouit vskumn nstroj dobre, spoahlivo? (nao by nm bol

tachometer, ktor za rznych okolnos nameria rchlos jazdy rozdielne)

o presnos nameranch dajov, spoahlivos meracieho nstroja

o reliabiln je tak nstroj, ktor pri opakovanom pouvan prina rovnak vsledky

o Reliabilitu vskumnch nstrojov urujeme:

Test-retest stabilita v ase; pouitie nstroja po uritom ase (len premenn, ktor sa nemenia dynamicky v ase)

Paraleln formy porovnanie s ekvivalentnm nstrojom Split half rozdelenie metodiky na dve asti Vntorn konzistencia vetky poloky testu by mali mera to ist. Cronbachova

alpha

Validita platnos meria pouit nstroj skutone to, o m mera? S vsledky vskumu platn?

(nao by nm bol tachometer, ktor nemeria rchlos jazdy ale spotrebu benznu).

o obzvl dleit v pedagogike a psycholgii pretoe jednotliv meran koncepty sa navonok

mu podoba a je nron ich presne definova.

o meriam (skmam) naozaj to, o chcem mera (skma)? (miera, stupe validity)

o najdleitejia vlastnos vskumnho nstroja, metodiky

o operacionalizcia skmanch pojmov ich sprvny prevod do vskumnej metodiky (Otzky v

dotaznku tlu vchovy naozaj sleduj tl vchovy a mem z vsledkov vskumu robi

zvery o tloch vchovy.)

o Validita merania:

6

obsahov (zodpoved obsahu vlastnosti? Zachytva vetky aspekty?) Stanovuje sa posudkom expertov.

kritriov (tandard s ktorm porovnvame, napr. in merac nstroj) kontruktov (reprezentuje teoretick kontrukt? Meria mj dotaznk naozaj mieru

motivcie k ueniu alebo skr cieavedomos?)

o validita vskumnho projektu

intern (vsledky nie s ovplyvnen nim inm; intervenujce premenn)

extern (vsledky platia aj mimo vskumnch podmienok; nielen v laboratriu, nie len v danej chvli a situcii)

vzah medzi validitou a reliabilitiou

o Kad nereliabiln meranie je nevalidn

o Nevalidn meranie me by reliabiln dva nm

kontantn, aj ke chybn vsledky

Vskumn vzorka Hlavn cie vedeckho bdania: zoveobecni zskan informcie

Populcia (zkladn sbor) vetci udia, kt. teoreticky spaj nami dan kritri

Vzorka (vskumn sbor) vber z populcie

o mus by reprezentatvna = o najviac sa podoba na cieov populciu, z ktorej bola

vyberan

o vo veobecnosti: m via a homognnejia vzorka, tm reprezentatvnejia

o skutone reprezentatvnu vzorku pravdepodobne nezskame

o vekos vzorky zvis od

Vskumnho problmu Vekosti populcie Heterogenity populcie (ak je populcia heterognna, potrebujeme viu vzorku) Spsob zberu dt (dotaznk viac ako pozorovanie) Organizanch a finannch monost

Z hadiska tatistickho spracovania dt je vhodn vekos minimlne N=30 o metdy vberu vzorky

Vo veobecnosti:

Prleitostn vber po ruke

o najlacnej, najastejie pouvan

o najnereprezentatvnej

o vhodn pre predvskum

Lavnov

o ja oslovm jednho, ten alieho... lavnovo sa nabauje

o namhav, dlhodob, nereprezentatvny

o pecifick uzavret komunity

kvtov

o na zklade rozloenia uritch znakov, vopred stanovench kritri

(kvt)

Nhodn vber

o kad len populcie m rovnak ancu dosta sa do vzorky

o najreprezentatvnej, ale len pri vysokch potoch

o typy:

jednoduch vber po jednom, systm nhodnch sel

7

stratifikovan podobn kvtovmu + znhodnen skupinov najjednoduch nhodn, nhodne sa vyber skupiny

(triedy, pracovn kolektvy, at.)

tieto vbery sa tkaj najm pouvania dotaznkovch metd

pri pozorovan je napr. podstatn aj vber as, nie len subjektov

v 60. a 70. rokoch najviac psychologickch tdi bolo realizovanch na

tudentoch (najm psycholgie) a potkanoch

o vbere a vekosti vskumnho sboru musme uvaova u pri stanovovan

hypotz

Pilotn tdia nie vdy, pouva kvalitatvne postupy odhauje veci, kt. nie s znme

Predvskum uiton, na malej vzorke, vychytanie chb vychytva chyby pripravenho

dotaznka

Metda a metodika Metda veobecn technika zberu dajov

Metodika konkrtny vskumn nstroj (napr. konkrtny test, pozorovacia schma)

Vskumnk me poui u existujcu alebo vytvori si vlastn

Mal by ma jasn predstavu o vetkch existujcich metdach aby vybral najvhodnejiu

Techniky (metdy) zberu dajov

o Experimentlne

o Neexperimentlne

Posudzovan vskumnkom

pozorovanie

analza produktov

Sebaposudzovacie

Dotaznk

Rozhovor

testy

smantick diferencil

testy

in

Dotaznk o vskumn nstroj na hromadn a pomerne rchle zisovanie informci od opytovanch osb

o nzory, postoje, stanovisk, sebaposudzovanie

o Survey = obsiahly vskum na vekej vzorke

o administrcia dotaznka = zadanie dotaznka

o respondenti = osoby, ktor odpovedaj

o poloky jednotliv otzky v dotaznku

o Vhody:

spora asu Jednoduchos administrcie Rchlos spora finannch prostriedkov Anonymita respondentov Rchle vyhodnotenie a kdovanie (monos vyuitia spracovania pomocou PC)

8

o Nevhody:

Subjektivita vpoved Nvratnos dotaznka (ne)motivovanos respondentov Dveryhodnos dajov Maximlny rozsah Rzne vznamy vrazov / odbornch pojmov

iadna sptn vzba, nemonos poloi otzku udia odpovedia na okovek Nemonos korigova pvodn teriu, nemm ancu prs na to, e vetko je inak Nemonos zachyti proces formovania odpovede

o administrcia dotaznka

Potou nzka nvratnos, sprievodn list Internet e-mail, webov aplikcie

Problmy

o riziko nereprezentatvnosti vzorky

o riziko, e ho vypln niekto, kto nebol osloven

o nezaru 100 % anonymitu

o respondenti nevidia vskumnka, ni o om nevedia

o na jeden dotaznk me odpoveda viac respondentov alebo jeden

vypln dotaznk viackrt

o kee nevidia, ak je dlh, me ich presta zaujma a skonia

Anketri osobne alebo telefonicky Osobne vskumnk alebo pecilne zakolen tm, ak vek koncentrcia ud na

jednom mieste (skupinov zber)

o tvorba otzok

Je otzka naozaj potrebn Zisujeme naozaj to, o chceme mera? (je validn?) Je formulovan neutrlne? Nenavodzuje iaducu odpove? Neobsahuje dvojit zpor?

D sa na otzku jednoznane odpoveda? Je otzka zrozumiten? Je v silch respondenta na u odpoveda? Neptame sa dve veci naraz? Nie je naa otzka sugestvna? Je vpoet kategri pre odpovede pln? Vyluuj sa vzjomne pouit kategrie? Nie je otzka formulovan prli veobecne Je otzka neprjemn, znepokojujca, me respondenta ohrozi?

o chyby pri tvorbe otzok

Otzka ako hypotza jedna otzka, ktor m vlastne odpoveda na hypotzu Predpokladme, e star udia s menej tolerantn ako mlad.

Myslte si, e star udia s menej tolerantn ako mlad?

nemeriame realitu ale nzor

o nslednos otzok

Musia logicky svisie Zaa demografickmi dajmi a najahmi otzkami Zvi na vod tie najdleitejie Nemu predchdzajce otzky skresli odpovede na alie otzky?

Intrukcia k dotaznku: oznate sprvnu odpove vinou neexistuje sprvna/nesprvna odpove

9

o typy otzok

Otvoren dostanem bohatie odpovede, neobmedzujem respondenta, ale aie sa spracovvaj, respondent mus by vemi motivovan

Polootvoren monos odpoved + monos in uzavret

o odpovedov zznamy

Kategorick: Dichotomick no nie, ena - mu

Poradov: Zorate, vyberte tri najdleitejie Zoznamov: Vyberte vetky, ktor sa vs tkaj (zakrtvanie) Posudzovacie (ratingov) kly

Vemi asto asto niekedy zriedka nikdy

5-7 bodov kly

Pozor na monos neviem ak nejde o zisovanie nzorov, radej sa jej vyhn Grafick smajlky, Cantrill ladder, teplomer iara 0-100 %

o monosti spracovania dotaznka

Jednotlivo po polokch Sumrne skre

Ako priemer

Ako dichotomick premenn

Len ak s jednotliv poloky konzistentn (maj vetky odpoveov kly, zameriavaj sa na jeden kontrukt)

Vyaduje si overenie reliability

Preplovoanie niektorch poloiek niektor otzky sa zvykn otoi, aby neboli vetky pozitvne a respondent nevyplnil radom vetky rovnako, potom sa zvykn otoi

sp pri vsledkoch

o o ovplyvuje validitu dotaznka

Neprimnos respondenta

Respondent sa vykresl lep ako je Respondent sa nech ovplyvni odpoveou inho Respondent nerozumie otzke Respondent nepozn odpove Neochota odpoveda Dlh dotaznk Prli osobn otzky Nezaruenie anonymity Nedostaton vysvetlenie ciea vskumu Nezaujmav grafick strnka dotaznka

o organizcia zberu

Rob vskumnk alebo zakolen tm

Zber skupinov alebo individulny? Etika zdrazni dobrovonos, anonymnos, a. Zvi prtomnos uitea alebo inej znmej osoby Otzky vynecha ak nebud zodpovedan pravdivo Survey

Sociometria Jacob L. Moreno

Analza truktry skupiny, analza vzahov v malej skupine (vzahy, vzby, vodca, outsider...)

Zisovanie najm neformlnych vzahov

10

Spova vo vobe (kladnej alebo zpornej) lenov skupiny poda uritch kov

Otzky typu: S km...? Kto...?

S km z triedy by si najradej pracoval na projekte z matematiky?

S km by si nechcel s na spolon vlet?

Poda otzok zisujeme vzahy v socilnej skupine

Obsah konkrtnej otzky zvis od cieov realizcie sociometrie

o d sa vyui nielen na zisovanie vzahov ale i na identifikciu ud ako nositeov uritch

charakteristk, vlastnost

o zkladn pravidl pre kontrukciu sociometrickho testu:

Jednoznane uren kritrium voby (relna/hypotetick situcia relna je lepia) Ohranienie skupiny (mal skupina a lenovia sa musia pozna) Poet volieb (m viac, tm komplikovanejie) Druh volieb (pozitvny/negatvny) Vsledky testu by mali ma praktick dsledky Jednotliv lenovia nemaj vedie o vberoch, ktor urobili ostatn

lenovia skupiny

o populrni mnoho pozitvnych (viac ako 3), mlo negatvnych volieb (menej ako 1)

o odmietan mnoho negatvnych (viac ako 3), mlo pozitvnych (menej ako 1)

o kontroverzn mnoho pozitvnych i negatvnych

o prehliadan mlo pozitvnych ale i negatvnych volieb, outsideri

o priemern

o na zaraovanie ud do jednotlivch kategri existuj i zloitejie postupy

Spracovanie vsledkov sociometrie

o sociometrick index matematick spracovanie

o sociometrick matica tabuka

Faktory ovplyvujce sociometrick pozciu

Socio-ekonomick status

Poet srodencov

Nboensk, politick prslunos

Inteligencia jednotlivca

Schopnos a individulna vkonnos

Zhodnos so skupinovm idelom, nositelia skupinovch hodnt a noriem

Iosobnostn rysy a vlastnosti napr. spoloenskos, sebadvera, zmysel pre

humor, duevn vyrovnanos, ambiciznos, hevnatos, energia

o zvi pri interpretovan vsledkov

Vsledky sociometrie nie s definitvny zver!

o prtomnos ud niektor tu nie s, in maj kamartov mimo skupiny

o poet volieb keby boli in voby, vsledky by boli in

o pohlavie dievat maj tendenciu vytvra dydy a tridy, km

chlapci s obvykle lenmi skupn

Faktory ovplyvujce vznik priateskch vzieb

o kritrium porovnanie dvoch tm, v kadej z nich vylo nieo in

o aktulna situcia pohdan, ete sa nespoznali

o atmosfra pri zbere riziko z trestu, strach z uitea

o interpretcia len v kombincii s pozorovanm sociometria m

tendenciu nezachyti podvedom alebo zakzan (nedovolen) vzahy,

nie je anonymn

11

rozliujme medzi obben a populrny populrny me by ten, kto je

niem zaujmav, ale nemus ete by obben

vyuitie

spoznanie triedy novm uiteom

spoznanie neformlnej truktry skupiny (me sa li od formlnej)

identifikovanie potencilnych agresorov alebo obete ikany

rozsadenie triedy vyhnutie sa konfliktom

urenie vodcu (predsedu) triedy

rozdelenie loh pri prprave projektu, stukovej...

o sociogram graf

Schma mapa, ktor je vyjadrenm preferenci V skupinch nad 20 osb kontrukcia sociogramov vemi

nron, niekedy i nemon, idelne 10-15 osb

Vhodn najm vyuitia sociometria na praktick ely, menej

vhodn na vskum (nemonos porovnania)

Typy:

Neusporiadan efektvny iba v skupinch do 10 osb

o indidividulny sociogram

Hierarchick kruhov sociogram (terov)

Hierarchick osov sociogram

Sociometrick matica (nebolo)

o tabuka

o V riadku ten, kto hodnot

o V stpci ten, kto je hodnoten

o Pozitvne aj negatvne voby v jednej tabuke

o Spotaj sa poz (+) a neg (-) voby, vzjomn (v O) a

jednostrann voby.

o Faktory ovplyvujce sociometrick pozciu.

socio-ekonomick status poet srodencov nboensk, politick prslunos inteligencia jednotlivca schopnos a individulna vkonnos zhodnos so skupinovm idelom, nositelia skupinovch hodnt a noriem osobnostn rysy a vlastnosti napr. spoloenskos, sebadvera, zmysel pre humor,

duevn vyrovnanos, ambiciznos, hevnatos, energia.

o O treba zvi pri interpretovan vsledkov:

Vsledky sociometrie nie s definitvny zver! - prtomnos ud - niektor tu nie s, in maj kamartov mimo skupiny. - poet volieb je obmedzen, keby ich bolo viac boli by in, aj t, ktor neboli volen

by mali ancu.

- pohlavie - dievat maj tendenciu vytvra dydy a tridy, km chlapci s obvykle lenmi vch vonejie sptch skupn.

- faktory ovplyvujce vznik priateskch vzieb - - kritrium porovnanie dvoch tm, v kadej z nich vylo nieo in. - aktulna situcia pohdan, ete sa nespoznali. - atmosfra pri zbere riziko trestu, strach z uitea. - interpretova len v kombincii s pozorovanm sociometria m tendenciu nezachyti

podvedom, alebo zakzan (nedovolen) vzahy, nie je anonymn

12

- obben verzus populrny populrny me by ten, kto je nieim zaujmav, vnimon, nemus by ete obben

o vyuitie v kolskom prostred:

spoznanie triedy novm uiteom Spoznanie neformlnej truktry skupiny (me sa vrazne li od formlnej

uiteovi znmej)

Identifikovanie potencilnych agresorov alebo obete ikany

Rozsadenie triedy vyhnutie sa konfliktom Urenie vodcu (predsedu) triedy Rozdelenie loh pri prprave projektu, stukovej,...

SO-RA-D

o sociometrick ratingov dotaznk

o iak ohodnot svojich spoluiakov v triede z dvoch hadsk: 1: za akch vplyvnch sa povauje

a 2. ako s mu sympatick

o u jednotlivca si vmame:

Index vplyvu pozcia iaka v triede Index obuby miera akceptcie iaka Index nklonnosti i iak preferuje pozitvne alebo negatvne vzby

o u skupiny si vmame:

Triedny vplyv

Smantick diferencil Meranie individulnych, psychologickch, vznamov

objektov (alebo pojmov)

Osgood ho pouil na meranie zmeny postojov

vplyvom masmdi

Individulne vznamy sa meraj pomocou uritho

potu kl (vinou 7 bodovch)

Princp: priblenie sa k jednmu z dvojice

bipolrnych adjektv

Ako vytvra smantick diferencil

o dsledne vybra hodnoten (posudzovan)

pojem

o vybra skupinu bipolrnych adjektv

Najmenej 8 Dsledne vybra opozitum k pouitmu adjektvu pokia je mon, vyhn sa

predpone ne- (rchly pomal...)

Adjektva je mon vybera tak, aby boli zaraditen do jednej z dimenzi:

Hodnotenia (dobr zl, pekn kared)

Sily a potencie (vek mal, siln slab)

Aktivity (aktvny pasvny)

o jeden z odporanch postupov (poda Al-Hindawe)

Zrealizova pilotn tdiu respondenti sa vyjadria k tme (rozhovor, dotaznk s otvorenmi odpoveami, brainstorming...)

Vybra z vonch vpoved zoznam najpouvanejch adjektv Vytvori k nim opozit, pripravi smantick diferencil Zada sm. dif. Inej skupine ud, overi reiabilitu metodiky Poui metodiku na samotn vskum

13

Sledujeme umiestnenie pojmu v priestore, porovnvame umiestnenie viacerch pojmov alebo

viacerch ud

Analyzova meme na rovni poloiek, dimenzi alebo globlne

Pozorovanie Laick

o selektvne

o nesystematick

Vedeck

o plnovito selektvne

o systematick

druhy

o trukturovan a netrukturovan (formlne a neformlne, tandardizovan a

netandardizovan).

trukt. skr ako kvantitatvna metda, netruk. ast ako kvalitatvna metda. trukturovan pozorovate vopred vie, o bude pozorova a ako to bude

zaznamenva. Pripraven zznamov hrky.

o Introspekcia a extrospekcia (sebapozorovanie a pozorovanie inch). Vo vskume astejie

extrospekcia.

o Priame a nepriame (bezprostredn a sprostredkovan). Priame vskumnk, al. zakolen tm;

sprostredkovan videozznam.

o Krtkodob (do 1 vyuovacej hodiny) a dlhodob

o Individulne a skupinov. Skupinov nronejie na pozorovatea vea javov.

o Naturalistick (vskumnk je len pozorovate) a zastnen (vskumnk je lenom

pozorovanej skupiny)

o pozorova?

o vber kategri pozorovania (javy, okolnosti)

o Z hadiska obtianosti urenia pozorovanch kategri:

S nzkym stupom vyvodzovania (napr. uite pe na tabuu) S vysokm stupom vyvodzovania (napr. iak dva pozor) aie s identifikuj,

pozorovate mus by sksen, dsledne zacvien

o detailnos pozorovania

molekulrny prstup mal segmenty sprvania, lepie sa zaznamenvaj. Prli vea detailov utopenie sa v nich.

molrny prstup komplexnejie jednotky, kon al. sria konov. Vyie nroky na pozorovatea.

Ako pozorova?

o Izomorfn deskripcia (Otvoren metda, nepecifick zznamy.)

zaznamenva cel pozorovan tok sprvania vo vetkch prejavoch a nslednosti cieom je zrkadli skutonos, o najvernejie ju reprodukova Dleit princpy:

zkaz interpretova

charakterizova kontext

komplexnos

Nron na pozornos, interpretan disciplnu, jazykov schopnosti pozorovatea. Vhoda ucelen obraz; kvalitatvny prstup.

o Reduktvna deskripcia

najastejie pouvan, redukuje, zarauje do kategri

14

vopred pripraven formulre, schmy, kategrie sprvania. Pravidl pre vytvranie kategri:

komplexnos

nezvislos

konkrtnos a jasnos

prehadnos

Druhy kategorilnych zznamov:

kdy sprvania a tabuka

zakrtvac zoznam

vskumnk si me vytvori vlastn alebo poui u existujci

prklady zznamovch hrkov

o Mapa triedy

napr. frekvencia komunikcie uitea so iakmi, pohyb uitea a iakov po triede

o deskriptvne analytick systm

Re uitea 1. Prejav sympati, akceptovanie iakovch citov

2. Shlas, pochvala, povzbudenie

3. Akceptovanie alebo rozvjanie iakovch mylienok

4. Opytovanie.

5. Vklad. Poskytovanie informci.

6. Intrukcie, prkazy.

7. Neshlas, kritika, presadzovanie svojej autority.

Re iaka

8. Odpove nespontnna.

9. Hovor spontnne.

10. Ticho, neverblna innos, zmtok, nezrozumiten

komunikcia

o in techniky

Trojstupov kla numerickej hodnotiacej stupnice

Sprvanie sa pri odpovedi

o iak je pokojn, mobilizuje svoje vedomosti, vie sa vynjs ak nie je

dostatone pripraven 3 body,

o iak je vzruen, viditen organick reakcie (bledos, zaervenanie)

pohybov nepokoj 2 body

o iak je neschopn odpoveda samostatne aj ke je pripraven,

prejavuje nezujem 1 bod

Reakcie na vsledky hodnotenia

o te sa z spechu, ale povauje ho za samozrejm a preto zostva

skromn 3 body,

o asto je nespokojn s hodnotenm, preceuje sa, proti zpornmu

hodnoteniu prudko protestuje2 body

o k vsledkom hodnotenia je ahostajn, ak len aby si mohol m skr

sadn 1 bod

reduktvne posudzovanie (rating)

o pecifick druh pozorovania. Li sa:

sprvanie sa hodnot interpretuje retrospektvnos

15

hodnotme rznu intenzitu alebo rznu kvalitu pozorovanho javu (nie len i jav nastal alebo nenastal ale v akej intenzite, kvalite).

o Posudzovacie kly (vi dotaznk)

Vzorkovanie pozorovania

o Ak nie sme schopn systematicky pozorova kontinulne v plnom rozsahu - vyberie sa vzorka,

dostatone reprezentatvna na zoveobecovanie.

o vzorkovanie udalost vyberieme ucelen dej a ten pozorujeme (izomorfn deskripcia)

o vzorkovanie asu asov peridy. Intervalov asov vzorkovanie (systematick alebo

nhodn), momentkov asov vzorkovanie (asov body). Reduktvna deskripcia.

Zhrnutie

o Detailnos pozorovania: mal segmenty versus komplexn kony

o Typy zznamov: nepecifick podrobn zznamy versus kategorizcia versus posudzovacie

kly

o Dka pozorovania: kontinulne versus vzorkovania

Zcvik pozorovatea

o naui sa presne identifikova pozorovan kategrie

o zana sa pozorovanm videozznamu

o porovnvaj sa vsledky pozorovania sksenho pozorovatea s vsledkami novho

pozorovatea miera zhody (odpora sa min. 80%)

problmy pozorovania

o sprostredkovatenos predmetu nho skmania (nie prevanie ale sprvanie)

o Figra pozadie napr. na pozad hlunej a pinavej triedy vetko hodnotme negatvnejie

o hal-efekt chyba prvho (celkovho) dojmu na zklade jednej vlastnosti.

o chyby nesprvneho zakotvenia

chyba prsnosti chyba miernosti chyba centrlnej tendencie (priemeru)

o implicitn terie osobnosti (logick chyba - kad z ns m tendenciu urit vlastnosti k

sebe priraova pretoe sa nm to jav logick)

o Aktulny psychick stav pozorovatea

o Kontrast podhodnocovanie vlastnost pozorovanch osb v ktorch pozorovate vynik a

naopak.

alie metdy zskavania dt analza produktov a sekundrnych dajov

o Predmetom analzy mu by aj daje, ktorch zdrojom s rzne produkty udskej innosti

o Sekundrne daje dta, ktor boli zozbieran niekm inm, v svislosti s inm vskumom

tatistick prehady, vsledky vskumov verejnej mienky, vsledky stania udu,

o 1. krok zhromaovanie dt

o 2. krok overenie spoahlivosti a platnosti dt

o Vhody:

neobtruzvnos (vskumnk priamo daje nezskava, neobauje respondentov) ekonomickos monos spracova daje vekho rozsahu a irokho zberu

o Nevhody: neprinaj odpovede na vetky otzky

Analza dokumentov

o sprvy z vskumov a vskumn materily

o odborn texty

o tatistick prehady

16

o noviny, asopisy

o materily organizci (zpisnice, plny, sprvy...)

o osobn dokumenty (listy, dennky, zpisky, ivotopisy)

obsahov analza

o Zkladn technika spracovania dokumentov, ale aj analza odpoved na otzky v rozhovore,

otvoren otzky v dotaznku...

o Klasifikan systm kategorizcia, ktor umouje kvantifikciu dt.

o Utvori tak systm kategri, ktor umon zaradi vetky prvky do niektorej z nich.

o Uiton je systm viacerch hodnotiteov.

Psychologick testy Zkladn poiadavky:

o tandardnos

tandardnos zabezpeenie jednotnch podmienok pri zadvan testovch loh tandardnos intrukci tandardnos vyhodnocovacch procedr tandardy normy (porovnvanie vkonu s vkonmi referennej skupiny) ukazovate

pozcie jednotlivca voi reprezentatvnej vzorke populcie

o Objektivita

Spova v tom, e administrtor nem vplyv na to, ak bude vsledok testu Psychologick test tandardn a objektvny proces stimulcie, registrcie

a vyhodnocovania vybranch aspektov sprvania a prevania vyetrovanej osoby

o Reliabilita

Spoahlivos merania Nepresnos nstroja chyba:

systematick (pohybuje sa vdy tm istm smerom, nadobda pribline tie ist

hodnoty)

nesystematick (variujca, spsoben rznymi vplyvmi)

Akkovek meran hodnota je odhadom skutonej hodnoty

-Xi = Ti + Ei -Xi nameran hodnota -Ti skuton hodnota -Ei vekos chyby Stanovenie reliabiilty

Test retest zisovanie miery zhody vsledkov pri opakovanom meran tch

istch osb rovnakm testom

o podmienkou je relatvna stabilita meranej vlastnosti

Paraleln forma

o takmer simultnne meranie

o problm je v naozaj ekvivalentnej forme testu

o (rovnak priemery, smerodajn odchlky a interkorelcie s inmi

testami)

Odhad vntornej konzistencie:

Split half reliabilita porovnvanie polovc testu rozdelench nhodne

P redpoklad: homogenita poloiek a tie test nesmie by asovo

obmedzen

Vntorn konzistencia testu Cronbach

17

o konzistentnos odpoved u jednej osoby na poloky merajce t ist

charakteristiku

Interval spoahlivosti

o Validita

Odpove na otzku: Do akej miery meria test naozaj to, o sme nm chceli mera? Test, ktor nie je reliabiln, neme by ani validn. Naopak to mon je.

Tri zkladn typy validity:

Obsahov zodpoved obsah testu vlastnosti, ktor ma mera?

o posudzovanie skupinou expertov

Kritriov porovnvanie vsledkov s urenm kritriom resp. kritriami

(koeficient korelcie)

o sben validizcia

o prediktvna validizcia

Kontruktov validita miera, v ktorej test skutone reprezentuje teoreticky

stanoven kontrukt

Typy psychologickch testov

o Cronbachove delenie:

Testy schopnost (testy maximlneho vkonu)

testy veobecnch mentlnych schopnost

testy pecilnych mentlnych schopnost

testy vkonu a vedomost

testy zrunosti

Testy osobnosti (testy typickho vkonu)

dotaznky

vkonov testy osobnosti

Experiment metda na zisovanie kauzlnych (prinnch) vzahov medzi premennmi

komplexn vskumn metda pri jej realizcii je potrebn poui niektor alie metdy na

zaznamenvanie vsledkov napr. pozorovanie, dotaznk

nenahraditen pri sledovan efektvnosti (napr. vyuovacej metdy)

Druhy premennch:

o zvisl t, ktor zvis od nezvislej premennej; predpokladme, e to, ak hodnotu

nadobudne nezvisl premenn bude ovplyvova zvisl premenn

o nezvisl - je prinou zvislej premennej

o intervenujca (vonkajia) premenn, ktor me zasahova do vzahu medzi zvislou a

nezvislou premennou

najvia vhoda experimentu spova v monosti manipulcie s nezvislou premennou plnovito do

nich zasahova.

overujeme, i manipulcia s nezvislou premennou vedie priamo k zmene zvislej premennej.

v rmci experimentu vyuvame alie metdy zberu dt (napr. pozorovanie, interview, testy, .)

zkladn charakteristiky experimentu

o zmern vyvolanie javu (experimentlnej situcie) pripravi podmienky, vnies do situcie

zvisl a nezvisl premenn

o Zmern manipulcia s nezvislou premennou kvalitatvna zmena (prtomnos alebo

neprtomnos premennej) alebo kvantitatvna zmena (rzna intenzita)

o meranie zvislej premennej zaznamenvanie, registrovanie (napr. pozorovanm)

18

o kontrola ruivch vplyvov a inch premennch aby sledovan vzah medzi nezvislou a

zvislou premennou nebol ruen alebo ovplyvovan inmi, neiadcimi, premennmi

druhy experimentov

o laboratrny (in vitro) - pecilne zariaden miestnosti, laboratri. Snahou je zabezpei o

najistejie vskumn podmienky, minimalizova vonkajie vplyvy, kontrolova vetky

podmienky, presn registrcia skmanch javov. Vysok reliabilita, nzka ekologick validita.

o prirodzen (ternny, in vivo)- v podmienkach relneho ivota. Prirodzen podmienky sa

upravuj tak, aby zodpovedali vskumnmu cieu.

o Kvziexperiment experimentlne podmienky nie s nhodne vytvoren, probandi nie s

nhodne priraden do experimentlnych skupn (napr. relne kolsk triedy, koly). Dleit v

aplikovanom vskume. V pedagogike najastejie pouvan druh experimentu.

Silnou strnkou experimentu je monos vytvori kontrolovan podmienky pre sledovanie nejakho

javu.

Experiment je vhodnej pre skmanie procesu vzdelvania ne vchovy (jednoduchia kontrola

neiadcich vplyvov)

V socilnych vedch zloitejie ako napr. vo fyzike (prli vek mnostvo monch intervenujcich

premennch).

Plny experimentov (experimentlny dizajn) experimenty sa mu realizova pouitm:

o Jednej vskumnej skupiny (vntrosubjektov pln) zva meranie zvislej premennej na

zaiatku experimentu experimentlny zsah (zmena nezvislej premennej) meranie

zvislej premennej po zsahu.

nevhoda: K zmene zvislej premennej mohlo djs v dsledku inch okolnost (napr. zrenie organizmu, prirodzen uenie, )

o Viacero (paralelnch) vskumnch skupn (medzisubjektov pln) - minimlne dve a viac

skupn sa rozdelia na tzv. experimenlne a kontroln skupiny. V exp. skupine dochdza k

zsahu, v kontrolnej nie. Meranie zvislej premennej prebieha a po zsahu.

Vezmi dve rovnocenn skupiny subjektov Urob v oboch skupinch vetko rovnako + v skupine B urob experimentlnu zmenu

Vyhodno skupinu A a B Urob zvery o dsledkoch experimentlnej zmeny

Kontrola vonkajch (neiaducich) premennch

o Pri realizcii experimentu (najm pri prirodzench experimentoch) dochdza k ruivm

vplyvom, tzv. vonkajie (intervenujce, neiadce) premenn, ktor je potrebn ma pod

kontrolou:

elimincia vylenie neiadcej premennej (confounding) z experimentu (Vplva na vkon iakov v teste hluk? Poprosme robotnkov, aby dnes pracovali niekde inde.)

stabilizcia a zkontantnenie (hluk? Zabezpeme, aby v oboch triedach bola rovnak miera hluku)

znhodovanie a vyrovnvanie (V Bobo doll experimente bola neiadcou premennou

napr. vek dieaa preto vo vetkch tyroch skupinch bolo rovnak zastpenie det

poda veku)

transformcia vonkajej premennej na nezvisl premenn (V experimente overujcom innos vyuovacej metdy je neiadcou vonkajou premennou napr.

inteligencia urobme z nej nezvisl premenn viac experimentlnych skupn poda

stupa inteligencie participantov)

ako realizova experiment?

o Polote si vskumn otzku.

o operacionalizujte premenn, ujasnite si, ktor bude zvisl, nezvisl a prpadn

intervenujce premenn.

19

o Vyberte experimentlny dizajn.

o tandardizujte postup.

o Zvote vskumn sbor.

o Zrealizujte experiment a zozbierajte daje.

o Analyzujte vsledky

Kvalitatvny prstup vskumnk stoj v centre, je kovm faktorom, ovplyvuje cel vskumn proces

vskumnk sa nezna by objektvny, priznva svoju subjektivitu

kontext, v ktorom vskum prebieha, sa povauje za vemi vznamn faktor

akcentuje neopakovatenos situcie a teda nemonos replikovatenosti vskumu

dlhodobos, intenzvnos a podrobn zpis skmanho javu

snaha o vysvetovanie javov oami skmanch osb a nie na zklade vlastnch nzorov, oakvan,

tradc.

Stanovenie cieov vskumu

o relatvne irok, neformuluj sa hypotzy

o dsledne definova kov koncepty

o Vskumn otzky by mali:

by dostatone irok nezameriava sa na poetnos, vzahy ani rozdiely medzi premennmi sledova problematiku z pohadu aktrov skmanch osb

vber skmanch osb

o zmern (nikdy nie nhodn) vybran osoby musia ma potrebn sksenosti a vedomosti

o rozsah vberu (poet osb, skupn osb, ) - kon, ke vskumnk zist, e od ach osb

u nov informcie nezska, vber je saturovan.

o pecifick postupy pri vbere:

extrmny prpad sledovan charakteristika sa prejavuje v maximlnej miere typick prpad predstavite priemeru maximlne variantn extrmne odlin prpady vhodn dobre dostupn

Vstup do vskumnho ternu

o vskumnk sa so skmanmi osobami zbliuje. Mus by akceptovan, aby zskal o

najvalidneje informcie

o dleit je vzhad vskumnka a jeho obleenie (mlad udia sa skr otvoria niekomu v

teniskch, star udia konzervatvne obleenmu)

triangulcia

o Triangulcia je dleit prostriedok na zvenie validity kvalitatvneho prstupu.

o pouitie viacerch zdrojov dajov (napr. o situcii na kole sa dozvieme od uitea, iakov a

rodiov)

o pouitie viacerch metd zberu dajov

o pouitie viacerch vskumnkov

o viac teoretickch prstupov

najpouvanejie metdy kvalitatvneho postupu

o pozorovanie (netrukturovan pozorovanie, participan pozorovanie)

participan pozorovanie

dlhodob, asto tdne, mesiace

hlbok preniknutie do sprvania a myslenia pozorovanch osb

20

pozorovate sa mus zi s prostredm, prpadne sa podiea na innostiach

pozorovanch osb pozorovan osoby stratia zbrany a zan sa sprva

prirodzene a otvorene - zvenie validity zskanch dajov

asto sa pouva spolu s inmi metdami, najm netrukturovanm interview

alebo analzov artefaktov (listy, vtvory, )

pozorovan javy sa podrobne zapisuj priebene, plus sa robia shrny z

pozorovania

o interview (netrukturovan interview, naratvne interview, fokusov skupiny)

zva mal poet iroko formulovanch otzok. alie otzky s len na doplnenie, prp. na pomoc respondentovi ak nevie ako pokraova.

vhodn ak sa realizuje v prostred, ktor respondentovi nie je cudzie na vod je potrebn rozohriatie, prelomi psychologick bariry naratvne interview rekontrukcia ivota viden vlastnmi oami. Cieom vskumnka

je uri prelomov momenty v ivote respondenta, hlavn fzy jeho ivota a kov

osoby. asovo vemi rozsiahle.

Fokusov skupiny (ohniskov skupiny, focus groups)

ide o hbkov kvalitatvne interview

daje zskavame pomocou skupinovho rozhovoru priom sa vyuva skupinov

interakcia

jeden alebo viacer modertori

skupina zva 6-8 ud dsledne vyberanch poda vskumnch otzok

(skupina by mala by homognna)

v prli malch skupinch me ahko prevldnu jeden dominantn len, v

prli vekch je riziko nedostatku vntornej kohzie

dleit je, aby kad len skupiny mal monos a priestor vyjadri svoj nzor

k danej tme, aby modertor nenaznaoval elan odpovede a aby podporoval

v skupine priestor pre skupinov diskusiu, interakciu

efektvne najm pri skman tm, pri ktorch je z nejakho dvodu podstatn

skupinov fenomn vyplvajci z prslunosti k skupine.

Realizcia fokusovch skupn

o dka diskusie zva 90 mint

o zahjenie diskusie, zahriatie, vysvetlenie

o modertor/i maj k dispozcii zoznam niekokch otvorench otzok.

Dbaj na to, aby drali diskusiu v rovine svojej vskumnej otzky

o Najastejie chyby modertora:

prlin aktivita, prlin pasivita, netrpezlivos skkanie do rei, vystupovanie v lohe autority, dva najavo a podporuje

tch astnkov diskusie, s ktormi sympatizuje)

o modertor na zver urob zhrnutie, prpadne si iada sptn vzbu

o diskusia me by nahrvan na video, audio, prpadne al

spolupracovnk rob poznmky

o poet ohniskovch skupn pre jeden vskum 3-6 (ale me by i viac ak

sa stle dozvedme nieo nov)

Vhody:

o vek mnostvo informci v relatvne krtkom ase

o modertor me pracova s tmami, ktor sa poas diskusie objavia

hoci neboli predpokladan

Nevhody:

o vskumn sbor nebva reprezentatvny

21

o kvalita zskanch dajov zvis od zrunosti a sksenost modertora

o analza dokumentov (verejn dokumenty, skromn dokumenty)

rzne postupy sa lia stupom trukturovanosti: od tzv. kvzitatistickch postupov (najtrukturovanejie) a po hbkov preniknutie do textu (podob sa literrnej

kritike, plne netrukturovan, u vedeckej komunity sa stretva s nedverou)

Prklad jednej zo trukturovanejch metd:

materil sa triedi a usporiadva

vytvranie kategri, prpadne podkategri (bva dos vysok)

kad kategria sa ozna kdom zvyajne slom

nasleduje triedenie

Zklady tatistickho spracovania dajov

spracovanie dajov:

o deskriptvne (frekvenn tabuky, grafy, priemery, percentulne zastpenie,)

o tatistickm overenm hypotz

Niekedy hovorme o:

o Vitlnej tatistike priemery, popis. M popisn charakter (deskriptvny/ opisn typ vskumu)

o Matematickej tatistike - m analytick charakter, had odpovede na vskumn otzky a

overuje hypotzy.

Meranie

o spsob, akm zaznamenvame sledovan premenn

o rovne merania:

nominlna (kategorilna) - biela-modr-erven poradov (ordinlna) znmka 1-2-3-4-5 intervalov - teplota pomerov poet det

o rovne merania

Nominlna (kategorick) rove

sla s len nlepkami kategrie

nevykonvaj sa matematick opercie

napr. bydlisko (dedina, mesto do 10 000 ob., mesto nad 10 000 ob., mesto nad

100 000 ob.), povolanie (robotnk, lekr, predava, prvnik, )

dichotomick (binrna) rove len dve kategrie (no/nie, mu/ena)

modus, kolov diagram

Poradov (ordinlna) rove

Napr. poradie v behu, znmky, miera shlasu (plne shlasm, shlasm,

neshlasm, vbec neshlasm), vemi asto asto obas zriedka nikdy

vzdialenos medzi 1. a 2. nemus by rovnak ako napr. medzi 12. a 13.

v humanitnch vedch ast, takmer vina.

medin (ale aj modus)

Intervalov rove (kardinlna)

Nielen i je kategria vyia, ale aj kokokrt je vyia

Napr. IQ v zmysle vslednej hodnoty, teplota; v psycholgii napr. reakn as

Rozdiel medzi 90 a 80 stupami je rovnak ako medzi 80 a 70 stupami

aritmetick priemer (ale aj modus a medin)

Pomerov rove (proporcionlna, ratio)

Maj absoltnu nulu napr. prjem, vek, poet det, vka

Nula znamen, e premenn nie je prtomn vbec

22

Meme robi vetky tandardn matematick opercie

vitlna tatistika

o deskriptvne spracovanie

o grafy, tabuky

o numerick spracovanie (napr. percent, priemer, ...)

o grafy

Pre nominlne premenn

kolov graf vdy 100%

stpcov graf (bar chart)

kumulatvny stpcov graf - vhoda oproti normlnemu ak mme viac

premennch

GRAF NEM DUPLIKOVA INFORMCIE Z TABUKY!!

Vber grafu alebo frekvennej tabuky zvis od toho, o sa nm jav

prehadnejie alebo kde budeme nae vsledky publikova (napr. prezentcia

grafy vhodn na ilustrciu, krtky vedeck lnok skr tabuky)

Pre intervalov a pomerov premenn

histogram pre intervalov a pomerov premenn, y os vdy 100%

katulkov graf (box plot) horizontlna iara medin, horn hrana 75

percentil, doln 25., horn a doln iara bu maximum a minimum, alebo 95. a

5. percentil.

frekvenn tabuky pre vetky druhy premennch, pri dlhch poradovch al.

intervalovch me by prli neprehadn

numerick deskripcia

o N=poet respondentov

o Priemer (mean) aritmetick, citlivo reaguje na extrmne hodnoty. Pre

intervalov a pomerov premenn.

o Modus (mode) najastejia premenn. Pre nominlne premenn.

o Medin (median) bod rozdeujci daje na dve presn polovice. Pre

poradov premenn.

Plat zamestnancov firmy: 350 - 360 - 400 - 400 - 800 - 2000

Priemer 718 Modus 400 Medin 400

o To, ktor s tchto hodnt budeme povaova za relevantn, zvis od

tmy a naich zmerov.

o Miery variability (ako aleko s jednotliv hodnoty sstreden (alebo

naopak roztlen) okolo stredu)

o Varian rozptie (range) vzdialenos medzi najniou a najvyou

hodnotou premennej.

o SD smerodajn (tandardn) odchylka (standard deviation) - miera, v

ktorej sa jednotliv daje lia od aritmetickho priemeru.

Matematick tatistika

o = sli na overovanie hypotz

o Preo tatistika? Nesta len porovnanie priemerov alebo percentulneho zastpenia? NIE!

Priemern skre v teste chlapci 25 bodov, dievat 22 bodov

Poda priemeru s na tom chlapci lepie. Naozaj?

tatistick test berie do vahy napr.:

maximlne mon skre 100 versus 25

poet respondentov napr. chlapci 2 , dievat 55

variabilitu skre napr. vina chlapcov skre 18, jeden 100

Vina dievat skre 21, niektor 20, 22

23

o zkladn pojmy

nulov hypotza predpoklad, e medzi premennmi neexistuje iadny vzah, prp. rozdiel, teda zva opak naej vskumnej (alternatvnej) hypotzy.

tatisticky vznamn (signifikantn) vzah (al. rozdiel) nepravdepodobn, e ide o nhodu, zamietnutie nulovej hypotzy a teda akceptovanie alternatvnej hypotzy.

Signifikancia vznamnos, p, pravdepodobnos chyby. Napr. p=0,032 znamen 3,2% pravdepodobnos, e medzi sledovanmi premennmi neexistuje vzah/ rozdiel

Neexistuje matematick postup, ktor doke platnos tatistickej hypotzy.

Umon nm len rozhodn sa, i hypotzu zamietneme (a pritom sa dopustme

uritej prpustnej chyby menej ako zvolen p) alebo ju nezamietneme. Vtedy

ale nevieme, i hypotza skutone plat alebo mme len nedostatok dkazov o

jej neplatnosti. (ierna labu)

Hladina vznamnosti

o Rzne hladiny vznamnosti (v socilnych vedch)

* p.05

** p.01

*** p.00

ns p>.05 (non significant)

o V prrodnch vedch, napr. farmcia, sa pracuje s omnoho nimi

hladinami vznamnosti.

tatistick metdy

o Najzkladnejie tatistick metdy sa pouvaj na zisovanie vzahu alebo rozdielov

o Vzah korelcia (napr. Pearsonov korelan koeficient, r)

o Rozdiely dve skupiny (napr. Studentov t-test) tri a viac skupn (napr. ANOVA) napr. ch

kvadrt

o Korelcia

Vzah medzi dvoma premennmi

korelan koeficient (Pearsonov, Spearmanov) od -1 cez 0 po +1

Interpretcia zvis od kontextu. 0,8 vo fyzike je vemi nzka, v socilnych

vedch vemi vysok. V psychologickom vskume zvyajne:

o pod 0,1 je trivilna

o 0,10,3 mal

o 0,30,5 stredn

o nad 0,5 vek.

Korelan koeficient sa udva na 2 desatinn miesta. o ch kvadrt

porovnanie kategorickch (prp. poradovch) premennch pracuje na princpe porovnania nameranch frekvenci v jednotlivch kategrich s

oakvanmi frekvenciami

(napr. mme 30 respondentov, ptali sme sa na ich vzdelanie, ponkli sme tri monosti V, S, Z oakvan frekvencie s po 10 v kadej kategrii s tm pota

tatistick test. Ak oakvame frekvencie in, treba ich zada)

pravidlo: oakvan frekvencie nesm by vemi mal, menie ako 5. hodnota ch-kvadrt testu a jeho vznamnos je zvisl aj od celkovho potu

respondentov. Pri ich vekom pote u aj mal rozdiely mu vies ku tatistickej

vznamnosti.

24

Publikovanie vsledkov vskumu druhy vedeckch publikci

o Monografie vedeck, popularizan

o Vedeck lnky

o Prspevky v zbornkoch, konferennch zbornkoch

o Publikovan abstrakty prc

o Prezentcia na konferencii stna, posterov

o Odborn publikcie

o Uebnice, skript

o in

o delenie:

domce - zahranin vydavatestv recenzovan - nerecenzovan karentovan - nekarentovan

o (Karentovan asopis je vedeck asopis, ktor je registrovan slubou Current Contents

(Social & Behavioral Sciences) tak asopis je vznamn, pretoe pred zaregistrovanm v CC

prechdza prsnym vberom odbornkov a mus spa stanoven kritri)

o IF impact factor - rove kvality danho asopisu dan potom citci v om publikovanch

lnkov, v socilnych vedch vysok IF 2.00 (ale napr. Annual Review of Immunology IF=52.28)

Veobecn pravidl

o autorsk plurl

o trukturovanos a prehadnos

o dra sa tmy

o jednotnos pojmov (prrodopis biolgia)

o nepsa na posledn chvu

zkladn lenenie vedeckej publikcie

o nzov

krtky, vstin, konkrtny me nm by vskumn problm, tma vedeckej prce, otzka, vskumn zver,...

o autor/i

jeden alebo viacer ak viacer prv pe, druh zko spolupracuje, posledn je vedcim projektu, ostatn

sa podieaj inm spsobom (tatistick analzy, metodika, )

intitcia, kontakt o abstrakt, kov slov

najdleitejia as, ak napsa dobr 100 350 slov (poda poiadaviek asopisu) trukturovan netrukturovan vod, vzorka, metodika, vsledky, zver (aj v prpade, e abstrakt nie je

trukturovan, mal by obsahova dan asti)

rob sa a na zver

prihlka na konferenciu kov slov orientcia, vyhadvanie

o vod, cie vskumu, vskumn otzky, hypotzy

poda typu prce strun alebo obrnej ak je stav veci, o je polemick, o chba kritick zhodnotenie sasnho stavu

problematiky

vod mus zko svisie s cieom vskumu (s hypotzami)

25

neopisova cel odstavce z knh sprvne citova na zver CIELE prce zhrn poznanie, uvies o prinesieme nov a ak vsledky

predpokladme hypotzy

Vyhba sa frzam vod m obsahova len relevantn informcie svisiace s nzvom prce a vskumnmi

otzkami (napr. ak mojim cieom je zisti vzah uvanie omamnch ltok a veku

respondentov, neuvdzam v vode histriu vskytu drog alebo ich inky na

organizmus)

o Vskumn sbor (vzorka)

kto tvoril populciu akm spsobom bola vzorka vyberan (naozaj nhodne?), ako prebiehal zber dt poet respondentov, priemern vek, vekov rozptie, podiel muov a ien response rate

o metodiky

ako samostatn kapitola (nie spolu s vsledkami a pod.) nzov, autor, zdroj, zkladn informcie niektor psychometrick daje (napr. Cronbachova alpha) ak bola upraven ako?

ak vytvoren vlastn metodika -postup, prp. Prloha Relatvne podrobn as tak presne, aby sa dal vskum zopakova s obdobnmi vsledkami

o (tatistick) spracovanie vsledkov

tatistick analza

v krtkosti ak metda a v ktorom tatistickom programe

ak neznma metda popsa bliie

vsledky

Relatvne najjednoduchia as prce

tabuky a grafy -len potrebn, prehadn

text tabuky dopa, vysvetuje, nie kopruje

(napr. Zdrazni len najsilnej vzah, vysvetli akm smerom bola korelcia

signifikantn)

postup popisu je zhodn s formulovanmi hypotzami

o diskusia a zver, implikcie pre al vskum a prax

Najaia as najprv krtke zhrnutie vsledkov (bez sel)

diskusia niektorch vsledkov porovna s hypotzami, s inmi vskumami interpretcia vsledkov preo sa potvrdili hypotzy, preo nie, preo sa zhoduj,

preo nie.

zalenenie vsledkov do irieho kontextu siln a slab strnky vskumu vyuitie pre prax

o Zoznam pouitej literatry

citovanie

Citcia parafrzovanie

Citt doslovn prevzatie asti textu

Etick a praktick strnka citovania.

Etick je etick uvies, e mylienka, ktor prezentujeme, nie je naa

26

Praktick ak itatea dan mylienka zaujala, m monos si vyhada

pvodn dielo a preta si ho podrobnejie.

Citt sa pouva skr vnimone, ak no, poui vodzovky a uvies stranu, kde

sa text nachdza

za kadou cudzou mylienkou uvies autora (aj keby sa opakoval niekoko krt

na strane)

me by uvedench viac autorov (ak mali podobn mylienku, podobn

vskumn zvery)

odkazy na literrne zdroje sa musia pouva priamo v texte

Pouva vedeck prce, nie popularizan lnky

Vnimone me by citovan osobn konverzcia, nepublikovan materil,

popularizan lnok, webov strnka....

Prklady:

Bakov a kol. (2006) uvdzaj, e....

Ako vo svojej prci pe Reijneveld (2002)....

Vsledky sa zhoduj s predchdzajcimi vskumami (Orosov, 2001, Barth a

kol., 1998)

Zoznam pouitej literatry vdy obsahuje: autor, nzov, asopis alebo vydavatestvo, strany, rok vydania, ronk (ak asopis).

kad asopis m in poiadavky na formlnu truktru Na UPJ platn norma STN ISO 690 pozor, aby sa zoznam pouitej literatry zhodoval s literatrou v texte (neuvdzame

zoznam pretanej ale citovanej literatry)

stna prezentcia

o Zvyajne 10 15 min. plus 5 min diskusia

o Dleit dodra asov limit

o rovnak truktra ako lnok, viac asu k vsledkom, menej k diskusii a k vodu

o vod 2-3 slidy

o Vsledky s aiskom prezentcie grafy, tabuky

o Diskusia mu sa spomen sporn body, otzky, nvrhy do diskusie na to vystpenie sli,

aby sa diskutovalo

o power point viac myslie na obsah ako na efekty

o trukturovan, schematick

o Neta, rozprva!

Posterov prezentcia

o krtka, vstin, prehadn

o zvyajne len abstrakt ilustrovan grafmi alebo tabukami.

o nie dlh texty!

o niekedy bva 2-3 min. prezentcia

zbornk z konferencie

o psan vsledok prezentcie na konferencii

o forma krtkeho lnku, len parcilne vsledky, menej literrnych odkazov

o cieom je skr ukza, omu sa venujem

vedeck lnok

o obsiahlej

o dleit sasn literrne zdroje

o tandardn truktra

o Populrno vedeck lnok:

27

nemus ma klasick truktru menej odbornch vrazov, tavej

kvalifikan prce

o bakalrska, diplomov, rigorzna, dizertan at.

o najobsiahlejie, mu zahrova cel vskum

o vod obrnej, kapitoly, monos s viac do hbky i do rky, viac detailov

o viac grafov, tabuliek, rzne prlohy

kritri dobrej prce

o Sstreuje sa na centrlne a relevantn tmy.

o Je napsan dobrm tlom, gramaticky a tylisticky sprvne, je plynul, m odstavce.

o Je presn, jasn, a hutn-kompaktn

o Argumentcia je podloen, presvediv a logick.

o Prezentuje kontroverzn otzky; nzory inch s reprezentovan presne. Nie s prtomn

faktick omyly.

o Vskum spa tandardn metodologick poiadavky

o Nielen opisuje a sumarizuje, ale aj kriticky analyzuje cel materil, vrtane svojich

vsledkov, primerane aplikuje odborn pojmy v terii aj vo vskume.

o Preukazuje originalitu a tvorivos, ide za zkladn poadovan vedomosti, je vidie, e

autor/ka intelektulne tvrdo pracuje. (Baov, 2003)

o Akkovek forma spracovania vedeckho vskumu mus v prvom rade jasne ukazova, e autor

vedel, o rob, mal na dan vskum logick dvody, vhodne ho realizoval, vsledky spracoval

a interpretoval.