METODOLÓGIA VÝSKUMU

doc. PhDr. Darina Wiczmándyová, PhD.mim.prof.

Forma výučby: prednáškaOdporúčaný rozsah výučby : za obdobie

štúdia: 8 hodínPočet kreditov: 4Spôsob hodnotenia:

- predloženie projektu diplomovej práce, písomný test, udelenie kreditov

Literatúra:

BENČO, J. 2001. Metodológia vedeckého výskumu. Bratislava: IRIS, 2002.

DISMAN, M. 2011. Jak se vyrábí sociologická znalost. Praha: 2011.372s. ISBN 978-80-246-1966-8.

GAVORA,P. 2001. Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: UK, 2001.

KOMÁRIK,E.2002. Metódy vedeckého poznania človeka. Bratislava: UK, 2002.

ONDREJKOVIČ, P. 2006. Úvod do metodológie sociálnych vied. Bratislava: VEDA, 2006.

Stručný sylabus predmetu

Výskum, základné pojmy, rozdelenie.Historický pohľad na výskum v sociálnej práci.Vedecký prístup v SP.Výskumný proces vo výskume.Vymedzenie problému, cieľa a hypotéz vo

výskume.Výber metód vo výskume.Výsledky a interpretácia.Výber výskumnej témy, on - line a manuálne

vyhľadávanie informácií, ciele výskumu

Definovanie výskumného problému, tvorba hypotéz,

Výskumný projekt, pilotná štúdia PozorovanieRozhovor, anketa, dotazníkExperiment, kazuistika, obsahová analýza Tvorba databázy údajov, kvantitatívna a

kvalitatívna analýza údajov Metódy interpretácie výsledkov výskumu Prezentácia výsledkov výskumu - prednáška,

poster, abstrakt, vedecký článok, písomná práca

Sociálna práca ako veda

Pod vedou rozumieme -inštitucionalizovaná ľudská činnosť, zameraná na metodické získavanie systému nových pravdivých poznatkov o jednotlivých oblastiach skutočnosti, ktorý je vyjadrený špecifickou terminológiou a ktorého cieľom je opis, vysvetľovanie a predvídanie javov v daných oblastiach

VEDA„Sústava poznatkov, ktoré pozostávajú Z

racionálne zdôvodnených a konzistentných výpovedí, ktoré sú sformulované v prijatom jazyku (vedy) a sú overiteľné“ (Ondrejkovič, 2006)

„Veda sa robí z faktov, ako dom z tehál. Ale hromada faktov ešte nie je vedou, tak ako hromada tehál nie je domom“ (Poincaré, 1911)

„Vlastným zmyslom vedeckého ducha je ustavične hľadať fakty, ktoré protirečia platným teóriám“ (Popper,1945)

ETAPY VÝSKUMNÉHO PROCESU1. VYMEDZENIE VÝSKUMNEJ TÉMY- presné vymedzenie, nie príliš všeobecné, ani príliš

úzke2. PLÁNOVANIE VÝSKUMU- vytvoríme si prvotnú predstavu toho, čo chceme

skúmať- čítame odbornú literatúru- môžeme diskutovať s odborníkmi3. VYMEDZENIE VÝSKUMNÉHO CIEĽA- buď jeden konkrétny cieľ, alebo niekoľko

čiastkových4. VÝBER VÝSKUMNÝCH METÓD- dotazník, interview, pozorovanie, experiment,

analýza

METODY VÝSKUMU

a) Výskumné metódy kvantitatívne vieme ich prerátať číslom - ide o množstvodotazník, interview, pozorovanie, experiment b) Výskumné metódy kvalitatívne

- slovo- doslovný prepis niečej odpovede- analýza činnosti, kvalitatívne interview, pozorovanie,

kazuistika, etnografia

Kvantitatívne metódyStanovenie presných definícií premenných na začiatkuZískavané dáta sú redukované na numerické skóreDôraz na väčšiu spoľahlivosť výskumných nástrojovHodnotenie validity pomocou štatistických indexovProjekt na štatistickú kontrolu vonkajších premennýchŠtatistická sumarizácia výskumných výsledkovRozčlenenie komplexného javu do častíZámer manipulovať so situáciami pri skúmaní javu

Kvalitatívne metódyTvorba definícií v kontexte a v priebehu skúmaniaNaratívne opisyDôraz na reliabilitu výskumných záverovNaratívne alebo literárne opisy výskumných procedúrLogická analýza v kontrolovaní vonkajších premenných faktorovNaratívne zhrnutie výsledkov výskumuHolistická deskripcia zložitého javuSnaha nenarúšať prirodzené prostredie

Výskum je východiskom rozvoja poznania, objavuje nové, nepoznané

Predmet vedeckého bádania si vyžaduje:

• komplexné skúmanie sociálnej práce• špecifické skúmanie:

- sociálneho procesu- sociálnych aspektov jedinca,

skupiny, komunity

Oblasti výskumu v sociálnej práci je praktizované v rovinách:Základný výskum: experimentálna, alebo

teoretická práca zameraná na získavanie nových poznatkov o podstate a nových pozorovateľných faktov, predbežne bez konkrétnej aplikácie a bezprostredného využitia. V ňom sa analyzujú vlastnosti s cieľom formulovať hypotézy, zákony alebo teórie.

Aplikovaný výskum: je orientovaný na špecifický cieľ praxe.

Experimentálny vývoj: nadväzuje na poznatky z výskumu, ktoré overuje v praxi

Evalvácia: komplex aktivít prispievajúcich ku generovaniu a aplikovaniu poznatkov z výskumu a vývoja.

Stanovenie výskumnej vzorky

Základný súbor – predstavuje množinu ľudí, ktorých spája jedná, alebo viac spoločných vlastnosti

(študenti VŠZaSP; klienti s nezamestnaní,)

Tieto vzťahy sa vyjadrujú ako:• interná • externá validita výsledkov

Interná validita

Interne valídne výsledky platia pre danú skupinu (ženy s vyšším vzdelaním majú lepšiu mobilitu uplatnenia sa na trhu práce)

Ak sú výsledky interne valídne, táto skutočnosť v populácii žien naozaj platí

Externá validita

Spočíva v tom, do akej miery platia zistené údaje aj v iných populačných skupinách

(ženy s vyšším vzdelaním majú lepšiu mobilitu uplatnenia sa na trhu práce)

platí to aj pre populáciu mužov – externá validita

Kritéria reprezentatívnej vzorky populácie

musí byť homogéna – vzorku treba vyberať z jednej presne definovanej základnej populácie (nezamestnaní klienti nad 40 rokov; )

musí byť dostatočne veľká čím je vzorka väčšia, tým presnejšie odhady možno vykonať

musí byť vybratá správnym spôsobom nezvýhodňovať, nevylučovať niektoré podskupiny populácie

VÝBER VZORKY RESPONDENTOV VÝSKUMU

jednoduchý náhodný výber(žrebovaním, náhodných čísel)

systematický, zámerný výber(podľa abecedného poradia, každý n-tý člen)

stratifikovaný, oblastný výber skupinový výber (základný súbor sa rozdelí na podskupiny, vyberajú sa z celého spektra vlastností ľudí)

párový výber – porovnávanie dvoch súborovnámatkový výber – subjektívnym výberom

dobrovoľníkov – skresľuje výsledky

Skreslenie výsledkov spôsobené nesprávnym výberom vzorky

Nereprezentatívnosť súboruzvýhodnené podskupiny

Odlišné podmienky výberu porovnávacích súborovedukovaní, needukovaní klienti

Skreslenie z prevalentných prípadovdlhodobo nezamestnaní klienti; opakované výskumy

Malá veľkosť porovnávacích súborovvplyv náhodný odchýlok ovplyvňuje signifikantnosť daného rozdielu

VÝSKUMNÝ PROCES A JEHO FÁZY

Koncepčná fáza1. Formulovanie a vymedzenie problému2. Sprehľadnenie dostupnej literatúry3. Vytvorenie teoretického rámca riešenia problému4. Formulovanie hypotéz

Fáza návrhu a plánovania

Empirická fáza

Analytická fáza

Disemilačná fáza

Koncepčná fázaad 1) Formulovanie a vymedzenie problému

Kritéria pre vymedzenie problému (Kerlinger)• Problém by mal vyjadrovať vzťah medzi

dvoma alebo viacerými premennými (sociálny status človeka, kvalita života)

• Problém sa vyjadruje otázkou

• Vytýčený problém by mal implikovať možnosť empirického overovania

Koncepčná fáza ad 2) Sprehľadnenie dostupnej literatúry,

konceptualizácia a operacionalizácia pojmov

Nevyhnutné získať dobrý prehľad a orientáciu v literatúre, dokumentoch súvisiacich s riešenou tematikou

Analýza témotvorných pojmov, konceptualizujú, vymedzujú a definujú sa základné pojmy a kategórie (marginalizované skupiny, dlhodobo nezamestnaní)

Pojmy musia byť overiteľné

Práca s literatúrou a inými dokumentmi

Zdroj informácií - kniha, časopis, zborník, encyklopédia, slovník, noviny, rozhlasové a televízne dokumenty, film, videozáznam, zvuková nahrávka, osobná komunikácia, katalóg, bibliografia, archívne pramene, internet, elektronické dokumenty, CD-ROM, zákon, vyhláška, reklamný dokument, patent, norma, nepublikovaná práca, prednáška

Citácia – zoznam všetkých použitých dokumentov na konci hlavnej práce ako

– zoznam bibliografických odkazov

Vyhľadávanie literatúry a dokumentov

Informácie z elektronických médií- webové stránky časopisov- zadávanie kľúčových slov- podľa štandardného čísla kníh- podľa mena autora

Využitie služieb knižnice- aktuálne zoznamy literárnych zdrojov- rešeršná služba knižníc- výpožičná služba knižníc- internetové služby

Používanie literatúry a dokumentov

Úplný bibliografický záznam

DISMAN, M. 2011. Jak se vyrábí sociologická znalost. Praha: 2011.372s. ISBN 978-80-246-1966-8.

Zásady pri citovaní a odkazoch Odkaz musí presne identifikovať zdroj Poradie údajov v odkaze je záväzné Zoznam odkazov sa píše v závere hlavnej práce Každý záznam sa umiestňuje ako samostatný

odstavec a ukončuje sa bodkou.

Citát – doslovný text prebratý z nejakého zdrojaParafráza – prerozprávanie určitého textu vlastnými

slovami pri zachovaní obsahu originálneho textu, myšlienok

Výťah – krátke zhrnutie originálneho textu z viacerých strán, kapitoly, časti práce bez pridávania vlastných pohľadov

Ilustrácie, fotografie a tabuľky – vyjadrujú, dokresľujú myšlienky a výsledky práce. Ilustráciou môže byť aj kazuistika

Koncepčná fázaad3) Vytvorenie teoretického rámca riešenia problému

Výskum vychádza z určitého teoretického rámca Umožňuje výskumníkovi orientovať sa v problematike Hľadať nové vzťahy medzi premennými a invenčné

(nové, nápadité) Vymedzuje hľadisko, na základe ktorého sa bude

problém riešiť (historický rámec, sociálne, etické aspekty)

Zistenia môžu mať trvalejšiu platnosť, význam a užitočnosť

Koncepčná fázaad4) Formulovanie hypotéz

Výskumný problém môžeme vyriešiť ak dobre vieme:

• v čom spočíva• akým spôsobom to chceme zistiť• a čo chceme dokázať

Na základe, v súlade s cieľom výskumu, výskumník logicky formuluje svoje predpoklady a očakávané zistenia v hypotézach.

Uvádza v nich vzťah medzi premennými, o ktorých

predpokladá, že ich nájdeme.

KONŠTATAČNÁ KOMPARÁCIA

Hypotézy si nestanovujeme vopred• volíme si výskumný problém;• zbierame údaje, triedime ich;• hľadáme spoločné znaky – vytvárame kategórie;• na základe kategórií budujeme hypotézy;• rozvíjame svoju teóriu;• neustále sledujeme vzťahy medzi kategóriami;• spresňujeme svoj pohľad

FORMULOVANIE VÝSKUMNÝCH HYPOTÉZ- ide o výskumné predpoklady- vždy v oznamovacej vete, nie otázky- vyjadruje určitý názor výskumníka- je to základ každého výskumuPREČO MUSÍ MAŤ VÝSKUM HYPOTÉZU?• otázka nestačí;• hypotéza obsahuje vlastnosti, ktoré otázka nemá;• je operatívnejšia, núti výskumníka odpovedať áno

– nie• možno ju potvrdiť alebo zamietnuť• je testovateľnáH –súvisia s výskumnými otázkami a sú z nich

odvodené

HYPOTÉZApodstata, vznik a úloha vo vede

HYPOTÉZA • čiastočne zdôvodnený predpoklad o

existencií alebo súvislosti dosiaľ nepoznaných javov

• vyjadruje sa v oznamovacej vete. Na konci výskumu je potrebné tvrdenie prijať, alebo odmietnuť;

• vyjadruje vzťah medzi 2 premennými;• musí sa dať merať – testovať;

Premenná v hypotéze

Premenná je nositeľkou istého znaku:

• Nominálna – nedá sa meniť (farba oči)

• Ordinálna – znaky sú usporiadané (sociálne dávky, hodnotenie štúdia)

• Kardinálna (od, do) možno znaky merať – usporiadať – nezamestnaný 1 rok; viac ako 3 roky; prvá nezamestnanosť

Vedecká hypotéza by mala byť:

Principiálne testovateľná

Formulovaná v súlade s logickými pravidlami

V súlade so známymi empirickými faktami

Vysvetľujúca nových faktov

Jednoduchá

Klasifikácia hypotéz z hľadiska stupňa vedeckej rozpracovanosti a

výskumnej využiteľnosti

PRVOTNÁVEDECKÁ

východiskovápracovná

- jednoduchá- zložená

štatistická- nulová- alternatívna

Klasifikácia hypotéz podľa stupňa ich plodnosti

OPISNÉ- jednoúrovňové hypotézy

Napr. Klienti so základným vzdelaním sa neuplatnia na trhu práce.

VYSVETĽUJÚCE – sú to hypotézy, ktoré objasňujú vzťahy medzi premennými prostredníctvom vnútorných príčin a dôvodov, ktoré podmieňujú formy a hodnoty týchto veličín

ZLOŽENÉ HYPOTÉZY

Majú dve premennéVýrok určujúci vzťah medzi 2 premennými

NEZÁVISLE P. ZÁVISLE P.Objektívne subjektívneVek spokojnosťPohlavie dôležitosťBydlisko názor na niečoVzdelanie výskyt niečohoStupeň postihnutia

Interpretácia je postavená na dvoch otázkach

Hypotézou rozumieme určitý predpoklad, názor výskumníka o chovaní skúmaného javu.

Pri tomto predpoklade sa výskumník opiera o doterajšie výskumy (z literatúry alebo vlastné), alebo/a o svoju skúsenosť z praxe.

„Predpokladáme, že muži budú mať častejšie odmietavý názor na umelý potrat než ženy.“

Keďže je zrejmé, že ide o hypotézu, môžeme slová „Predpokladáme, že“ vynechať. Hypotéza potom bude vyzerať takto:

„Muži budú mať častejšie odmietavý názor na umelý potrat než ženy“.

Musí mať výskum hypotézy, nestačia len výskumné otázky?

Hypotéza núti výskumníka odpovedať oveľa jednoznačnejšie na skúmané javy, ako sú vzťahy medzi premennými.

Výskumná otázka takéto vlastnosti nemá, niekedy obsahuje len jednu premennú a pýta sa oveľa širšie a všeobecnejšie.

Hypotézou môže byť len taký výrok, ktorý obsahuje najmenej dve premenné.

PríkladVýskumná otázka :Aké budú postoje SP na jednotlivých pracovných pozíciach k otázke

spravodlivosti ich odmeňovania? Hypotéza: Názory SP na spravodlivosť ich odmeňovania budú súvisieť s oddelením

v, na ktorom pracujú.Hypotéza bude buď potvrdená, alebo zamietnutá. Núti teda

výskumníka, aby sa o skúmanom jave vyjadril jednoznačne. K takémuto jednoznačnému vyjadreniu mu pomáhajú štatistické testy.

Hypotéza sa nemôže potvrdiť len čiastočne. Hypotézy súvisia s výskumnými otázkami a obyčajne sa od nich

odvodzujú

DRUHY HYPOTÉZa) Prvotná / pracovná H.

- vyjadruje základnú orientáciu a smerovanie výskumu- pomáha nám zhromažďovať a analyzovať materiál- má len pomocnú funkciu- dôležité je sformulovať ju vtedy, ak máme o nejakom

jave málo informácií, ak bol málo skúmaný

b) Reálna / vedecká H.- vzniká na hlbšom teoretickom základe- má presnú formu výpovede

c) Popisná H.- používa sa hlavne vtedy, ak už máme o danom

jave určité poznatky – sociálnych službách

d) Vysvetľujúca H.- zameraná na vysvetlenie príčin, vzťahov, súvislostí

Druhy hypotézVo výskume sa stretávame s rôznymi druhmi hypotéz. Hlavná výskumná hypotéza je taká hypotéza, ktorá

odpovedá na základný výskumný problém. Príklad:Výskumný problém„Bude osobne prežívaná religiozita vplývať na zvládnutie

straty zamestnania?“Hlavná výskumná hypotéza:„Osobne prežívaná religiozita bude mať vplyv na zvládanie

osobných a sociálnych problémov.“Nezávislou premennou je osobne prežívaná religiozita.Závislou premennou je zvládanie sociálnych problémov.Z tejto hlavnej hypotézy je zrejmé, že máme do činenia

s dvoma premennými. Prvou je osobne prežívaná religiozita a druhá je zvládanie

sociálnych problémov. Zatiaľ nemáme pre tieto premenné indikátory ani operačné

definície. Treba ich preložiť do jazyka operačných hypotéz.

Indikátory sú charakteristiky premennej v takej forme, v akej bude v praxi „uchopiteľná“ a merateľná. Musíme si teda ozrejmiť, čo rozumieme pod pojmami „religiozita“ a „zvládanie sociálnych problémov“.

Indikátory pre závislú premennú:Výskumník stanoví indikátory pre premennú „zvládanie sociálnych

problémov.“Napr: Ochota rekvalifikovať sa; Ochota prijať aj menej výhodnú prácu,

nepríjemné stránky cestovaním za prácou; Nachádzať zmysel života aj napriek sociálnym problémom; Psychická nepohoda

Do úvahy berieme aj vek respondenta;, narušenie sociálnych vzťahov pri strate zamestnania, ekonomické dopady a podobne.

Všetky tieto dopady by sme mohli zahrnúť do indikácie premennej „zvládanie sociálnych problémov.“

Toto ozrejmenie môže vychádzať z naštudovanej literatúry a z praxe výskumníka.

Niektoré indikátory sa nám pritom môžu rozpadnúť do súboru ďalších indikátorov,

Napríklad: stabilizácia sociálneho statusu – čo všetko to znamená, aké sú indikátory stabilizácie sociálneho statusu?

DELENIE HYPOTÉZvýchodiskové – vychádzajú z poznania a rozboru problému, ktorý

chceme vo výskume riešiť; majú spravidla podobu úvahy, plnia funkciu orientácie; môžu byť značne všeobecné; môžu mať i podobu pre predvýskum; môžu mať podobu výpovede o príčine istého javu, o charaktere súvislostí, ktoré sú predmetom výskumu, podmienok za ktorých bude hypotéza platiť

pracovné – sú konkretizáciou východiskových hypotéz, majú podobu podmienene pravdivého výroku, niekedy majú iba čiastkovú podobu, niekedy sú výsledkom predvýskumu

štatistické- sú koncipované tak aby mohli byť pomocou empirických dát potvrdené alebo vyvrátené; majú spravidla podobu tzv. nulovej hypotézy čo znamená, že predpokladáme skutočný nulový rozdiel; je to taká hypotéza, ktorú by výskumník rád zamietol; hypotézy, ktoré tvoria náprotivok nulovej hypotézy nazývame alternatívnymi hypotézami, sú to situácie v ktorých neplatí nulová hypotéza

Vedeckovýskumná hypotéza (domnienka)

je podmienene pravdivý výrok o vzťahu medzi dvoma alebo viacerými javmi, o príčinách , existencií alebo zmene nejakého javu alebo objektu.

možno ju verifikovať alebo falzifikovať (potvrdiť alebo vyvrátiť)

verifikovateľná príp.falzifikovateľná je iba tá hypotéza, ktorá používa iba presne vymedzené pojmy a ktorá je teda jednoznačná i terminologicky

hypotézy súčasne spájajú doteraz známe a poznané s novým, predpokladaným poznaním

čím sa majú vedecké hypotézy zaoberať, musí byť poznateľné

ak má byť hypotéza potvrdená, musí súhlasiť zo všetkými faktami, ktorých sa týka

teda vedecká hypotéza musí byť formulovaná tak, aby bola overiteľná a následne verifikovaná alebo falzifikovaná

overiteľnosť vedie k operacionalizácií relevantných pojmov

Formulovanie hypotéz

Dôležitá súčasť empirického skúmania javu . Formulujeme ju spravidla v prípravnej fáze, tam, kde si vytvoríme prvú predstavu o jave a pokúšame sa jav vysvetliť, zdôvodniť, predpovedať ako sa zmení, ak naň budeme vplývať

Hypotézy označujeme ako operacionalizované predpoklady

Je to pokus nájsť ukazovatele, schopné vypovedať o našich predpokladoch (potvrdiť alebo zamietnuť)

Hypotézy sú pracovnými nástrojmi teórie

Rozdelenie kvantitatívnych metód výskumu

• pozorovanie• dotazník• škálovanie• rozhovor - interviewu• testy• sociometria• experiment

POZOROVANIE AKO METÓDA

POZOROVANIE • základ empirického skúmania• najprirodzenejšia vedecká metóda;• overenie hypotéz• eliminácia skreslenia výsledkov• zabezpečenie validity (platnosti) a relibiality

(spoľahlivosti) pozorovania

Zložky pozorovania:

• cieľ pozorovania- konkrétny záber, dôvod alebo úmysel;

• predmet pozorovania – osoby, činnosti, prostredie

• – kedy, ako dlho, ako často; časové dimenzie pozorovania

• spôsob pozorovania – zaznamenávanie, vyhodnocovanie

Etapy pozorovania:

• Prípravná – cieľ, časová organizácia• Vlastné pozorovanie – robenie záznamov• Analýza pozorovaného – spracovanie

údajov, kategorizácia, vyhodnotenie

Druhy pozorovania• priame pozorovanie• nepriame pozorovanie• neštrukturované• štrukturované

Pozorovanie si vyžaduje prípravu. Potrebné je určiť:

• Aký objekt budeme pozorovať• V akom prostredí, v situáciách sa pozoruje• Čo si budeme všímať• Aké vonkajšie javy budeme sledovať a

zaznamenávať• V akom čase bude pozorovanie prebiehať

Pozorovanie

zložky pozorovania:cieľ, predmet, časové dimenzie, spôsob

o pozorovateľné javy:vlastnosti a stav jedincovneverbálne a verbálne prejavyaktivityprostredie

Etapy pozorovania a jeho druhy

prípravavlastné pozorovanieanalýzaDruhy pozorovaniao štruktúrovanéo neštruktúrovanéo vnútornéo vonkajšieo terénne, laboratórneo skryté, otvorené

Druhy pozorovania

• individuálne• skupinové• krátkotrvajúce• dlhotrvajúce• jednorazové• opakované• priame• nepriame

POSUDZOVACIE ŠKÁLY

→ nástroj, ktorý umožňuje zisťovať mieru vlastností, javov

→ škály sa vyskytujú často v dotazníkoch

→ má minimálne 3 stupne a maximálne 9 stupňov

→ väčšinou je počet stupňov nepárny –3, 5, 7, 9 stupňov

DRUHY ŠKÁL - numericképoradová škála

– napr. zisťujeme obľúbenosť zamestnaní → vymenujem všetky zamestnania – ktoré by ste prijaliasymetrická škála

– napr. zisťujeme záujem o to ktoré zamestnanie → - 1 2 3 4 5 +bipolárna škála – má dva protikladné výrazy, medzi nimi je stupnica → 1 2 3 N 3 2 1 Lickertova škála

– má výrok + možnosti od veľmi súhlasím až po vôbec nesúhlasím→ Druhy škál – grafické:a) extrovert l l l l l l l intorvert b) môj naj predmet 1 2 3 4 5  

Dotazník

Exploračná výskumná metóda získavania informácií prostredníctvom subjektívnych výpovedí respondentov

Dotazníkové položky- formy:• zatvorené• otvorené• polootvorené• priame• nepriame• filtračné, kontrolné, úvodné

Rozhovor - interviewZákladom rozhovoru ako výskumnej metódy je

priama interakcia medzi výskumníkom a respondentom.

Cieľom rozhovoru je „prostredníctvom zámerne vyvolanej interakcie medzi anketárom a respondentom získať informácie potrebné na pochopenie určitej problémovej oblasti“ (Pavlica, 2000, s.52)

Rozhovor – interview – niektorí autori (Pavlica, 2000; Nakonečný, 2000) ho považujú za synonymum.

 

Vedenie rozhovoru - jeho fázy:Úvodná fáza – získanie dôvery

Predstavím sa repondentovi, poviem koho reprezentujem, aký je cieľ rozhovoru

Rozhovor začnem na neutrálnu tému, príp. na tému ktorú predpokladám, že mu je blízka (inštrumentálne otázky)

Vzostupná fáza Podporujem respondenta v ochote rozprávať, rozvíjam jeho spontánnosť

Vrcholná fáza Odhaľujem jadro problému (meritórne otázky)K jednotlivým otázkam si vytváram poznámky, ktoré obsahujú čas

rozhovor (začiatok a koniec), dĺžku trvania odpovedí na jednotlivé otázky (ak presiahli očakávanú normu), označím si zrozumiteľnosť otázky pre respondenta (1 – jasná ... 5 – nezrozumiteľná)

Záverečná fáza Vytvoríme priestor pre dodatočnú reflexiu zložitejších problémov,

dodatkov, námetov tak, aby sme mohli v rozhovore pokračovať, príp. sa k niektorým otázkam vrátiť.

Poznačím si poznámky k priebehu rozhovoru, návrhy na spracovanie

 

Kazuistika- prípadová štúdia

Typy kazuistík:• opis histórie prípadu• štúdium a rozbor prípadu• komplexná kazuistika

Štruktúra kazuistiky:• anamnéza• katamnéza• analýza a interpretácia• diskusia

Informácie o probléme

Výskumný problém : Je potrebné zavádzať Hospicemodel starostlivosti o  smrteľnechorých v našich podmienkach dopraxe?

Výskumné otázky : 1.Poznajú laici a sociálni pracovníci čo je hlavnou

filozofiou hospicovej starostlivosti?2. Vedia laici a sociálni pracovníci komu slúži

hospic? 3.Je potrebné zaviesť hospice model starostlivosti

o smrteľne chorých do praxe?

Dizajn výskumuDizajn kvantitatívneho výskumu:• výskumná téma, • výskumný problém, • výskumné otázky• výskumné ciele • hypotézy (východisková, pracovné)• výskumná vzorka• metódy a organizácia výskumu, • spracovanie a interpretácia údajov

Štatistické postupy

pomernosť- pomerové čísla intenzity- pomerové čísla štruktúrypočetnosťaritmetický priemer- mediánkrivka rozdelenia početnosti:

ľavostranná- pozitívna asymetria pravostranná- negatívna asymetria

Štatistické postupy

• aritmetický priemer• smerodajná odchýlka• štandardná odchýlka• medián• modus• studentov test• korelácie

Prezentovanie výsledkov výskumu

štatistická tabuľka

grafické znázornenie:• bodový diagram• stĺpcový diagram• čiarový spojnicový graf• kruhový diagram

Kto by mal prevziať do rúk starostlivosť o umierajúcich? ( otázka č. 15 dot.1)

Graf č.15: Prevzatie starostlivosti o umierajúcich

25%

6%

13%

54%

2%

zdravotníci cirkev rodina rodina a zdravotníci iná možnosť

83

17

0

0

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90

%

áno

Je poskytovaná klientom v hospici účinná analgézia? (otázka č.2 pre členov hospicu)

Graf č. 35: Poskytovanie účinnej analgézie v hospici

áno niekedy

nie neviem

„ Sú tri cesty k získavaniu múdrosti. • Prvá je cesta skúsenosti, ta je najťažšia. • Druhá cesta je napodobňovania.

To je cesta najťažšia.

• Tretia cesta je cestou premýšľania. Tá je najušľachtilešia.“

Konfucius

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ

Prajem pekný zvyšok dňa