MORFOLÓGIA A MORFOGENÉZA RASTLÍN I.2020

1

Homológia – rovnaký pôvod

orgánov alebo štruktúr

- možná rozdielna funkcia

Analógia – rovnaká funkcia

orgánov alebo štruktúr s

rozdielnym pôvodom

2

Procesy morfogenézy

- Genéza – vznik nového orgánu alebo tvaru

- metamorfózou existujúceho orgánu

- Redukcia – zmenšovanie existujúceho orgánu, až strata funkcie

- mutáciou alel

- abortácia – zaniknutie (krajný prípad redukcie)

- Atavizmus – znovuobjavenie zaniknutých štruktúr

- môže nastať pri supresorových mutáciách (potlačia existujúcu

mutáciu)

3

generatívne

orgányvegetatívne

orgány

stonka

list

koreň

kvet

plod

strobilus

4

STONKA

- Prvý pravý orgán cievnatých rastlín

vznik cievnych zväzkov a rozkonárenie

sporofytu -> vznik stonky

5

Rozkonárovanie

hemiblastické holoblastické

- vidlicovité

- apikálny meristém sa

delí na 2

- apikálny meristém tvorí

hlavnú vetvu, bočné

púčiky tvoria bočné vetvy

dichotomické monopódium sympódium

6

- umožňujú rozvádzanie vody a živín po prechode rastlín na súš

- dlhé bunky zoradené nad sebou, tvoria rúrky

- xylém – drevná časť cievneho zväzku, transport vody a minerálov z

koreňov nahor

- floém – lyková časť cievneho zväzku, transport produktov fotosyntézy z

listov nadol

Vodivé pletivá

typy cievnych zväzkov

7

- tvorí sa medzi primárnou BS a plazmatickou membránou v niektorých

rastlinných bunkách

- pridáva štrukturálnu podporu po prechode na súš

- v cievach, cieviciach, vláknach (všetko mŕtve bunky)

Sekundárna bunková stena

8

- pletivo, ktoré pozostáva z parenchýmu, vláken a cievnych elementov –

odumreté bunky so sekundárne hrubnúcimi BS

Xylém

a) cievice (tracheidy) b) cievy (trachey)

priečne bunkové steny rozpustené

- čiastočne - úplne

(perforované) 9

- sitkové elementy – živé bunky s degenerovaným jadrom, nehrubnú BS

- póry lemované kalózou (polysacharid)

Floém

a) sitkové bunky b) sitkovice

jadro

sprievodná

bunka

sitkovica

sitková

platnička

sitkovité

políčko

póry = rozšírenia

plazmodeziem

10

protostéla solenostéla eustéla

listová medzera

Stéla

- usporiadanie cievnych zväzkov v stonke

- xylém smeruje väčšinou dovnútra, floém von

dreň

11

protostéla

- X vnútri F, bez

listových medzier

sifonostéla

(stržňovitá protostéla)

– dreň vnútri X, bez

listových medzier

solenostéla

– dreň vnútri X, listové

medzery

eustéla

– X a F v cievnych

zväzkoch

usporiadaných v kruhu,

nemá pravé listové

medzery

ataktostéla

- roztrúsené cievne

zväzky 12

Druhotné hrubnutie

Kambium – delivé pletivo medzi xylémom a floémom

unifaciálne – produkuje len

sekundárny xylém – drevnaté

výtrusné

bifaciálne – produkuje sekundárny

xylém aj floém – drevnaté

semenné rastliny

13

Metamorfózy stonky

stonkové tŕne

podzemokpoplaz

stonková hľuza

podzemková

hľuza

stonkové

úponky

14

KOREŇ

zakorenenie sporofytu -> vznik pravého koreňa

pakorienky (rizoidy) na gametofyte

15

- prispôsobený na zakotvenie rastliny a absorbciu látok

- vo vodnom prostredí nebol potrebný, vyvíjal sa postupne s prechodom

na súš, prvé suchozemské rastliny ho ešte nemajú

Koreň

- diagnostické znaky:

- koreňová čiapočka

- koreňové vlásky

- endoderma

- endogénny vznik

bočných koreňov

(z pericykla alebo

endodermy)

16

- jedna vrstva buniek v koreni a niektorých podzemných stonkách

- reguluje vstup látok do vodivých pletív

Endoderma

Casparyho pásik

17

- symbiotická asociácia koreňov s rôznymi druhmi húb

- u mnohých (až takmer všetkých) cievnatých rastlín

- huba zväčšuje absorbčnú plochu pre vodu a minerály a zvyšuje

efektivitu absorbcie

- rastlina poskytuje hube fotosyntetické produkty

Mykoríza

endomykoríza ektomykoríza

18

Typy koreňov

hlavný – zakladá sa priamo v embryu

bočné – vyrastajú z hlavného

adventívne –

vyrastajú z inej

časti rastliny 19

Koreňová sústava

alorízia – hlavný + bočné korene

- dobré zakotvenie a absorbcia

hlbokej vody

homorízia – hlavný

koreň zaniká, vyvíjajú sa

iba bočné

- rýchla absorbcia

povrchovej vody

20

Metamorfózy koreňa

zásobný

koreň

barlovité korene

asimilačné korene

koreňová hľuza

haustórium

21

LIST

Vznik splošťovaním a

zrastaním telómov

z mezómov

vznikla listová

stopka a

žilnatina

22

Typy listov

mikrofyl – jednožilový list, vznikol iba z jedného mezómu s telómami

(niektoré plavúne) alebo redukciou makrofylu (napr. ihličnany)

makrofyl – list s rozkonárenými cievnymi zväzkami

- pterofyl (papraďovitý list) s otvorenou žilnatinou bez prepojení

- eufyl (pravý list) s prepojenými žilami

23

Postavenie listov na stonke

protistojné striedavé praslenovité prízemná ružica

24

Genetická špirála

- spája (striedavé) listy v

poradí, v akom vznikli

- ortostich – zvislý rad

listov nad sebou

25

Jednoduchý list (eufyl)

26

Delený list

27

Zložený list

28

perovito dlaňovito

odnožene

Typy zložených listov

párno

nepárno29

Kategórie listov – výtrusné rastliny

s rozlíšenou funkciou:

1) trofofyly – listy s vyživovacou funkciou, fotosyntetizujú

2) sporofyly – listy s rozmnožovacou funkciou, nezelené, nesú

výtrusnice

s nerozlíšenou funkciou – trofosporofyly

- zelené listy s výtrusnicami

- môžu byť na jednej rastline aj s trofofylmi

30

Kategórie listov – kvitnúce rastliny

z trofofylov

- zo sporofylov vznikli

tyčinky a piestiky

31

Typy výtrusníc

protoleptsporangiátnaeusporangiátna leptosporangiátna

- z viacerých pokožkových

buniek listu

- stena z 2+ vrstiev buniek

- otváranie priečnou

štrbinou (stomium)

- najstarší typ

- z viacerých pokožkových

buniek listu

- stena z 1 vrstvy buniek

- otváranie priečnou

štrbinou (stomium)

- náznak prstenca

- vznik z 1 pokožkovej

bunky listu

- stena z 1 vrstvy buniek

- prstenec (annulus) z

hrubostenných buniek,

slúži na otváranie a

vymršťovanie spór

32

– útvar, ktorý vznikol zrastením viacerých výtrusníc

Synangium

33

STROBILUS- usporiadanie sporofylov / trofosporofylov na konci stonky do

šiškovitého útvaru zhustením genetickej špirály

34

Zložený strobilus

- strobilus strobilov (strobilov...)

- redukciou môže vzniknúť útvar, ktorý sa podobá na jednoduchý

strobilus

35