NA KRAJI LESA STÁL DUB, KTORÝ MAL V MOHUTNEJ KORUNE UKRYTÉ SVOJE DETI – ŽALUDE. CEZ DEŇ ŠANTILI S VETRÍKOM A VEČER POČÚVALI O LESNÝCH OBYVATEĽOCH, KTORÍ ŽILI V JEHO KORUNE A POD DUBOM.

V KORUNE DUBA RÁSTOL AJ ZVEDAVÝ ŽALUDÍK LUDVÍK. HOJDAL SA NA VETVIČKE – NEUDRŽAL SA A SPADOL DO MÄKUČÉHO LÍSTIA.

CHCEL SI NAPRAVÍŤ ČIAPOČKU – ALE BEDA, NEMÔŽE JU NÁJSŤ. – AHOJ PICHLIAČIK, NEVIDEL SI MOJU ČIAPOČKU? JE MI ZIMA. HĽADALI, ALE NEMOHLI JU NÁJSŤ. – ZOBER SI LÍSTOK Z JABĹČKA, TEN ŤA OCHRÁNI PRED ZIMOU.

– VITAJ LUDVÍK MEDZI NAMI. ČO SI TAKÝ SMUTNÝ?A ČO TO MÁŠ NA HLAVE? – TO MI DAL JEŽKO, ABY MI NEBOLA ZIMA. - JA TI DÁM ŠKRUPINU Z ORIEŠKA, TÁ TI VIAC PRISTANE. ALE ŠKRUPINKA PADALA A MUSEL SI JU NAPRÁVAŤ.

- AHOJ LUDVÍK, ČO HĽADÁŠ? A ČO TO MÁŠ NA HLAVE?- TO MI DALA VEVERIČKA, STRATIL SOM ČIAPOČKU.- POMÔŽEM TI. NEĎALEKO RASTÚ DUBÁČIKY, CHYSTÁM SI ICH ZOBRAŤ NA ZIMU, JEDEN KLOBÚČIK TI NECHÁM.

- DOBRÝ DEŇ DUBÁČIKY. - DOBRÝ AJ TEBE ROŽKÁČK. ČO ZA ČUDO SI TO PRIVIEDOL? ANI ŽALUĎ, ANI ŠIŠKA.-TO JE LUDVÍK, STRATIL ČIAPOČKU A JE MU ZIMA. - DÁM MU VÁŠ KLOBÚČIK, TENTO MENŠÍ. - JÉJ, TEN JE TEPLÝ, ĎAKUJEM!

- AHA, MOJA ČIAPOČKA! - TO JE NAŠE VEDIERKO NA VODU!- UROBÍME VÝMENU, JA VÁM DÁM KLOBÚČIK Z HRÍBIKA A VYMI VRÁTITE MOJU ČIAPOČKU, DOBRE? - SÚHLASÍM! ZASTAVIŤ STÁŤ! VÝMENA, RAZ, DVA! - HURÁ, MÁM SVOJU ČIAPOČKU!

LUDVÍK TANCOVAL OD RADOSTI A UTEKAL SA POCHVÁLIŤ ZVIERATKÁM, KTORÉ MU POMÁHALI HĽADAŤČIAPOČKU - VEVERIČKE, JEŽKOVI AJ SLIMÁČIKOVI.

VIETOR ZAČAL FÚKAŤ EŠTE MRAZIVEJŠIE A POZHADZOVALAJ OSTATNÉ ŽALUDE DO TEPLÉHO LÍSTIA. HRALI SA NA SCHOVÁVAČKU, KTORÚ ICH NAUČIL STARÝ DUB. UKRYLI SAČO NAJHLBŠIE A POD TEPLÝM LÍSTIM ZASPALI. A SPALI A SPALI ... A BUDÚ SPAŤ AŽ DO JARI.

SPRACOVALA: LUDMILKASPRACOVALA: LUDMILKA

ZDROJE: MÁRIA TAŠKOVÁ, ROZPRÁVKY Z LESA, ZDROJE: MÁRIA TAŠKOVÁ, ROZPRÁVKY Z LESA, ISBN 978-80-89057-22-1, 2008ISBN 978-80-89057-22-1, 2008