naše vtáky na kŕmidlách a vtáčích búdkach

Nae vtky

na kmidlch a vtch bdkach at feeders and nest boxes

Our Birds

Nae vtky na kmidlch a vtch bdkach Our Birds at feeders and nest boxes

Do Vaich rka alebo na V monitor sa prve dostal kompilt, ktor by Vm mal napomc pri urovan zimujcich vtch druhov, ktor sa vyskytuj v blzkosti udskch sdel, na zem Slovenskej republiky. V vode njdete rady kedy, m, kde a ako prikrmova vtky a tak im pomc prei chladn zimn mesiace. Kompilt obsahuje fotografie jednotlivch zimujcich druhov a aj ich spev, ktor sa d jednoducho prehra (v prpade elektronickej verzie!). alej s pri vtch druhoch uveden zkladn informcie o rozren, spsobe ivota, potravnch nrokoch ako aj ich priblin poetnos v Slovenskej republike (SR) a Eurpskej ni (EU). Na zver sa nachdza kompletn zoznam vetkch vtch druhov z kompiltu ako aj preferovan krmivo jednotlivch ead, ktor sa v om nachdzaj.

1. Kedy prikrmova vtky?

Pre vtky je najam obdobm v roku zima. Preto sa odpora prikrmova vtky najm poas zimnch mesiacov. Potravn zdroje, ktor boli dostupn vo vonej prrode v lete (plody, semen, hmyz, at.) s v zimnch mesiacoch znane limitovan, alebo chbaj plne. Teploty vtedy asto klesaj pod bod mrazu a noci s dlh. Hadanie vhodnej potravy me by pre vtky obzvl nron za nepriaznivch poveternostnch podmienok a hlavne pri vysokej snehovej pokrvke, nmraze, silnom vetre a mraze.

2. Ako vtky udriavaj v zimnch mesiacoch svoju telesn teplotu?

Vtky s teplokrvn ivochy. Udruj svoju telesn teplotu v rozmedz 40 41 C, aj ke teplota okolo nich kole. Udriavanie stlej telesnej teploty zvis od mnostva tepla, ktor vtk produkuje a spsobu, akm teplo etr. Za chladnch zimnch dn vina vtkov nauchor svoje perie, aby udralo vo svojej truktre viac vzduchu. Tmto spsobom si zabezpeuj lepiu izolciu svojho tela pred chladom. Niektor vtky stoja iba na jednej nohe zatia, o druh ohrievaj priloen ku bruchu. Tras je najrozrenejm spsobom ako vtky zvyuj teplotu svojho tela, ke s v pokoji. Prostrednctvom trasu sa prevdza svalov energia na teplo, to ale vtky vyerpva a straten energiu musia skoro doplni.

"Zakadm, ke sa ku mne pribliuj zvierat a blia sa nie preto, e si ma nevimli, ale prve preto, lebo ma zbadali alebo zauli, zmocuje sa ma pocit, e aspo na okamih nie som vyhnan z raja. Konrad Lorenz

3. Ak potravu zvoli na prikrmovanie vtkov?

Kee potravn zdroje s v zimnch mesiacoch limitovan a vtky spotrebuj vek mnostvo energie na udranie stabilnej telesnej teploty, je najvhodnejie prikrmova ich vysoko energetickm krmivom. Krmivo by malo obsahova najm vysok obsah rastlinnch alebo ivonych tukov. Preto treba pri vbere krmiva preferova olejnat semen rastln. Najobbenejm krmivom je semeno slnenice iernej alebo psikavej a rzne druhy orechov. V menej miere s obben konopn, repkov, anov semen. Zo ivonych tukov je u vtkov najobbenej surov hovdz loj, neden bravov slanina a bravov mas. V menej miere obvaren mso.

4. Ako ete meme prilka vtkov?

Vtie druhy, ktor v zime prilietaj na kmidlo maj aj rozdielne nroky na potravu a preto by v kmidle mala by o mono najpestrejia skladba krmiva. Ktor krmivo je obben u konkrtnych ead vtkov njdete v tabuke na konci kompiltu (prejs na tabuku). Jednoznane najlepou vobou s semienka slnenice, na ktor prilkate vek mnostvo vtctva. Vtky ku kmidlu nemus pritiahnu len potrava, ale aj voda. Zabudn preto netreba ani na dostatok istej vody, ktor vtkom sli na pitie.

5. Kde a kam umiestni potravu pre vtkov?

Prikrmova meme na oknch, balknoch alebo v zhradch. Najm v zhradch je potrebn umiestni kmidlo na prehadn miesto. Hust zrasty umouj prekvapi vtkov jastrabom krahulcom a nzko umiestnen kmidlo uahuje lov skoriek makm. Odpora sa kmi vo vke minimlne 1,5 m nad zemou a vo vzdialenosti minimlne 2 m od najbliieho stromu. Zrove je dleit, aby krmivo nebolo zvlhnut a aby ho vietor nemohol z kmidla sfknu na zem. Zvlhnutiu zabrni strieka kmidla, ktor je vrazne iria ako jeho dno, m ho chrni pred snehom a daom. Sfknutiu krmiva na zem zabrnia 2-5 cm vysok obruba nsypnej plochy kmidla.

6. Ako sa stara o kmidlo?

Pokia nebudete kmidlo isti vtky mu ochorie zo zbytkov skazench semien a trusu, ktor sa na kmidle hromadia. Preto je dleit kmidlo isti aspo raz za dva tdne a astejie v dobe ke je vysoko vyaen nvtevnkmi. Na umvanie pouvame mydlov vodu alebo oplachujeme roztokom bielidla (napr. Savo) a vody v pomere 1:9. Kmidlo pred vsypanm krmiva dkladne oplchneme istou vodou a usume. Vodu na pitie je tie potrebn vtkom pravidelne meni za ist , najlepie kad de.

Kmenie vtctva je vemi zaujmav, nun a prjemn innos, ktor Vs me sprevdza poas chladnch zimnch mesiacov. Preto dfam, e tieto jednoduch rady pomu nielen zanajcim ale aj pokroilm chovateom vtkov. Ete pripomeniem, e druhov skladba zimujcich vtkov, ktor sa nachdzaj na Vaom kmidle je podmienen viacermi faktormi. Najm geografickou polohou, klimatickmi podmienkami, skladbou a vekom vegetcie ako aj jej rozlohou, krajinnou truktrou a to nielen v blzkosti Vho bydliska, ale aj vo vaom regine. Poas zimy Vs preto me navtvi aj niekoko desiatok druhov vtkov a nasledujci prehad Vm, niektor z nich pribli.

Brhlk obyajn / lesn Wood Nuthatch (Sitta europaea)

celoron vskyt

Poetnos druhu

Poet hniezdiacich prov SR 700 000 1 000 000

Poet zimujcich jedincov SR 1 500 000 3 000 000

Poet prov EU 7 500 000 19 000 000

Populan trend SR stabiln

Populan trend E stabiln

Vskyt Brhlk je rozren vo vekej asti Eurzie. V SR najm v listnatch a zmieanch lesoch so starmi stromami. Vo vych nadmorskch vkach sa vyskytuje zriedkavo. Obva aj zhrady a mestsk parky.

Spsob ivota Brhlk je vrazne teritorilny a od svojho hniezdiska sa nevzauje. Vo svojom teritriu ostva aj v zime. Hniezdi v btavch stromoch alebo dutinch po atoch. Vek vletov otvor zmenuje zmesou z hliny, sln a rastlinnch vlkien. Hniezdi 2 razy do roka. Kladie najastejie 5-8 vajec, na ktorch sed zhruba 14 dn. Mlat opaj hniezdo po alch 22 - 25 doch a u vedia dobre lieta.

Potrava Brhlk je predovetkm stromov lez, potravu vyhadva v medzerch v kre, alebo tesne pod krou stromov. V zime sa iv hlavne semenami.

Vskyt na Slovensku

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Poetnos druhu

Poet hniezdiacich prov SR 400 000 800 000

Poet zimujcich jedincov SR 80 000 160 000

Poet prov EU 40 000 000 82 000 000


Populan trend E mal nrast

Vskyt Pvodne to bol lesn vtk, ale jeho prispsobivos prostrediu vytvorenmu lovekom mu za poslednch 100 rokov umonila rozri sa a vyuva vetky mon biotopy. Rozoznvame lesn sahovav populcie a menej plach a na zimu stle mestsk populcie.

Spsob ivota Drozd ierny hniezdi prakticky na vetkch monch miestach poskytujcich kryt: na stromoch, krkoch i budovch. Hniezdo - vek aovit stavbu z rastlinnho materilu spevnenho blatom a vystlan suchou trvou a lstm stavia samica. Drozdy mu hniezdi a 4-krt do roka, ale predan tlak na ne je vek. Mnoh hniezda padn za obe strakm a vevericiam a erstvo vyleten mlad drozdy s ahkou korisou domcich maiek.

Potrava Potravu drozda tvor: hmyz, ervy, zvyky jedl, ovocie, semen a bobule.

Vskyt na Slovensku

Drozd ierny Eurasian Blackbird (Turdus merula)

celoron vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Poetnos druhu



Poet prov EU 14 000 000 24 000 000

Populan trend SR mierny nrast


Vskyt Drozd vkotav pochdza pvodne zo svetlch riedkych lesov sibrskej tajgy. Na Slovensku sa vyskytuje v okol riek, potokov a zaal obsadzova aj biotopy v intravilne udskch sdiel, najm v parkoch, v obrbanch oblastiach, v sadoch a zhradch, ak je v blzkosti voda.

Spsob ivota Hniezdi zana v mji. Hniezdo je umiestnen nekryto v rzsoche na strome, prpadne aj na zemi. Samica stavia masvne hniezdo z trvy, machu, konrikov a korienkov. Hniezdna kotlinka bva vystuen blatom a vystlan je jemnou trvou. Samika zna 5-6 na zelenkastom podklade hrdzavo-kvrnitch vajec vekosti 28 x 20 mm. Inkuban as 13-14 dn, kmenie mlat na hniezde 14 dn.

Potrava iv sa hmyzom a inmi lnkonocami, ervami, zriedkavejie i drobnmi bezstavovcami, v zimnch mesiacoch ovocm, bobuami a semenami rastln.

Vskyt na Slovensku

Drozd vkotav / vkota Fieldfare (Turdus pilaris)

celoron vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Poetnos druhu



Poet prov EU 43 000 000 83 000 000



Vskyt Rozren na celom zem Slovenska od nin a po horn hranicu lesa, vzcne i vyie, v kosodrevine a do 1 600 m. V prevanej miere sahovav, zimuje v stredomorskch krajinch, ale niekoko jedincov pravidelne zimuje aj u ns.

Spsob ivota Obva listnat, zmiean a ihlinat lesy, parky s hustm krovinatm podrastom. Hniezdo stavia na zemi, alebo nzko nad zemou zva v polodutinch alebo aspo sasti je kryt. Hniezdi 2 razy do roka. Zaiatok prvho hniezdenia je v aprli, druhho v jni. Zna 5-6 na belavom podklade ervenkasto-hnedo kvrnitch vajec vekosti 19 x 14 mm. Inkuban as 13-14 dn, kmenie mlat v hniezde 12-15 dn. ervienka je aktvna aj za era a preto pou jej spev medzi ostatnmi spevavcami ako prv rno a ako posledn veer.

Potrava Na jar a v lete zbiera rzny hmyz, pavky a in bezstavovce, na jese sa iv aj bobuami rznych drevn. Asi 80 % semien, ktor prejd zavacm traktom ervienky, nestrca klivos a takto napomha reniu drevn.

Vskyt na Slovensku

Slvik ervienka European Robin (Erithacus rubecula)

celoron vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

ate mal Lesser Spotted Woodpecker (Dendrocopos minor)

Poetnos druhu



Poet prov EU 450 000 1 100 000


Populan trend E neznmy

Vskyt Vyskytuje sa takmer na celom zem, vo vetkch typoch lesov, prevane vak v ninch a pahorkatinch. Svislm vysokohorskm lesom sa vyhba. Je viazan na odumierajce a odumret drevo.

Spsob ivota Stly vtk, hniezdi v dutinch, ktor si sm vytesva. Hniezdi prevane v starch listnatch lesoch do nadmorskej vky 800 m, s vskytom suchch a usychajcich stromov. Samica zna 5 a 6 bielych vajec, na ktorch sedia obaja rodiia 11 dn a mlat kmia na hniezde tie obaja rodiia alch 20 dn a po vylietnut ich ete 10 dn prikrmuj. Dutiny po atovi vekom obsadzuje vea druhov vtkov. Preto je jeho vskyt vemi dleit aj pre celkov rozmanitos hniezdiov.

Potrava ate mal sa iv predovetkm ivonou potravou, hlavne hmyzom a jeho larvami, v zime konzumuje aj rzne semen.

Vskyt na Slovensku

celoron vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

ate vek / strakat Great Spotted Woodpecker (Dendrocopus major)

Poetnos druhu



Poet prov EU 12 000 000 18 000 000



Vskyt Vyskytuje sa takmer na celom zem Slovenska vo vetkch typoch lesov, od ninnch a po vysokohorsk. Bene sa vyskytuje aj v mestch, v zhradch, na cintornoch. Je to najpoetnej druh ata u ns. Zimn rozrenie sa prakticky zhoduje s hniezdnym.

Spsob ivota Stly vtk, hniezdi v dutinch, ktor si sm vytesva. Hniezdi v mji a jni raz rone. Samica zna 5 a 7 bielych vajec, na ktorch sedia obaja rodiia 12 a 13 dn a mlat kmia tie obaja rodiia na hniezde 3 tdne. Dutiny po atovi vekom obsadzuje vea druhov vtkov (rzne spevavce, skorky, brhlky, korce a i.), preto je jeho vskyt vemi dleit aj pre celkov rozmanitos hniezdiov.

Potrava iv sa v dreve ijcim hmyzom, ktor vyobva spod kry, ale aj semenami dubu, borovice i smreka a to hlavne v zime

Vskyt na Slovensku

celoron vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Holub domci Domestic Pigeon (Columba livia f. domestica)

Poetnos druhu

Poet hniezdiacich prov SR

Poet zimujcich jedincov SR

Poet prov EU 8 500 000 14 000 000

Populan trend SR


Vskyt Holub domci je potomok divo ijceho holuba skalnho (Columba livia). Na Slovensku vemi znmi vtk, ktor sa vyskytuje takmer na celom zem republiky, ako aj po celom svete s vnimkou arktickch oblast. ije zdivene a vyskytuje sa prevane v blzkosti udskch obydl, hlavne v mestch.

Spsob ivota Stly vtk, hniezdi na stromoch alebo budovch. Holuby vytvraj trval pry, ktor mnohokrt vydria spolu po cel ivot. Hniezdenie sa me opakova dvakrt i trikrt v priebehu jednho roka. V seden sa striedaj obaja rodiia. Znku obsahuj vdy dve vajcia, z ktorch sa liahnu mlat po 17-18 doch. plne samostatn s vo veku 30-35 dn.

Potrava iv sa vhradne rastlinnou potravou a nepohrdne rznymi semenami, strukovinami, zrnom, orechmi, plodmi a rznym organickm odpadom rastlinnho pvodu.

Vskyt na Slovensku

celoron vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Hrdlika zhradn Eurasian Collared-Dove (Streptopelia decaocto)

Poetnos druhu



Poet prov EU 4 700 000 11 000 000


Populan trend E stredn nrast

Vskyt Hrdlika zhradn, ktorej pvodnou vlasou bola severn Afrika, zpadn zia sa v druhej polovici 20. storoia rozrila do celej Eurpy a osdlila aj cel nae zemie a do nadmorskej vky 800 m. ije v udskch sdliskch a na ich okrajoch, v zhradch, sadoch, parkoch, cintornoch, poliach, slatinch a strniskch. V lesoch sa nezdriava.

Spsob ivota Hrdliky zhradn ij v lete v proch a svoje hniezdne rajny maj ohranien. Primitvne hniezdo si stavaj na stromoch. Biele vajka s vek 28 32 23 25 mm. Mlaa sa liahnu po 15 doch inkubcie a hniezdo opaj po 12 14 doch. Hniezdia viackrt do roka, od marca do oktbra, vnimone aj v zime, najm ak je mierna. V zime sa hrdliky asto spjaj do vekch kdov.

Potrava Hrdlika sa iv semenami, miestami sa priivuje na potrave hydiny, ale poiera aj drobn plody a odpadky zo zhrad.

Vskyt na Slovensku

celoron vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Chochl seversk Bohemian Waxwing (Bombycilla garrulus)

zimn vskyt

Poetnos druhu

Poet hniezdiacich prov SR 0


Poet prov EU 130 000 700 000

Populan trend SR

Populan trend E fluktuujci

Vskyt Chochl seversk hniezdi na severe kandinvie a vo vchodnej Eurpe v ihlinatch a brezovch lesoch. K nm prilieta koncom jesene za potravou vo vekch kdoch. Okrem otvorenej krajiny ho meme pozorova v mestch, parkoch a zhradch.

Spsob ivota Chochle na Slovensku nehniezdia a zalietavaj k nm aby unikli pred tvrdou zimou na severe Eurpy. Hniezdo najradej umiestuj vysoko do borovicovch stromov. Kad pr m vo svojom domovskom okrsku viac ako jedno hniezdo. Hniezdo m priemer 15 -18 cm a je vystlan jemnou trvou a machom. Samica zna 5 - 6 bielych alebo zelenkastch kvrnitch vajec, na ktorch sed 12 - 14 dn. Po vyliahnut opaj mlat hniezdo do 13 -15 dn.

Potrava Chochle seversk sa ivia bobuami a ovocm. Pohybuj sa v kdoch na miestach s rodou bob, ponechanch jabk na stromoch, trniek, plodov hlohu alebo imela.

Vskyt na Slovensku

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Krovnk dlhoprst Eurasian Tree-Creeper (Certhia familiaris)

Poetnos druhu



Poet prov EU 5 700 000 11 000 000



Vskyt Typick lesn druh, ktor meme pozorova vo vetkch druhoch lesov. Obubuje vak hlavne ihlinat lesy alebo lesy vo vych nadmorskch vkach s dostatkom starch stromov a s prevahou smreku a jedle. V zimnom obdob prilieta aj do miest. .

Spsob ivota Krovnk hniezdi v dutinch stromov alebo pod odlpnutou krou, i borkou zva len jeden krt do roka. Spodn as hniezda obsahuje ksky vetviiek, ihliia, trvy alebo broky a vrstvu jemnho materilu mach, perie alebo pavuiny. V rozmedz marca a jna kladie samika 5 - 6 bielych vajok s ruovkastmi kvrnkami spravidla na irom konci. Na znke sed len samika 13 -17 dn a po vyliahnut mlat kmi alch 15 -17 dn, km neopustia hniezdo.

Potrava Krovnk sa iv prevane bezstavovcami, ktor vyhadva na kmeoch stromov. Svojim zahnutm zobkom vyber zo trbn v kre najm hmyz a pavky. V chladnch mesiacoch nepohrdne ani semenami ihlinanov.

Vskyt na Slovensku

celoron vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Streka iernozob / obyajn Black-billed Magpie (Pica pica)

Poetnos druhu



Poet prov EU 7 500 000 19 000 000


Populan trend E stredn pokles

Vskyt Straku ns s straky rozren po celom zem. Najradej obvaj otvoren krajinu s roztrsenmi stromami, alejami, stromoradiami a psmi krovn. Nevyhbaj sa ani ovocnm zhradm a malm leskom. Straky s najastejie pozorovan v ninch a v strednch polohch do 900 m.

Spsob ivota Straky hniezdia v aprli a mji raz za rok. Hniezdo je vek s priemerom 20 cm a hbkou 15 cm, zhora kryt asto striekou z vetiev, umiestnen vysoko na stromoch. Hniezdna kotlina je tvoren blatom a vystlan jemnm materilom. Samice znaj 6 7 zelenkastch husto tmavohnedo kvrnitch vajec, na ktorch sedia sam asi 17 18 dn, mlat potom kmia obidvaja rodiia asi 22 27 dn.

Potrava V lete a na jese v potrave prevauj rzne plody (bobule, erene, hruky) a semen, ktor s vznamn najm v zime. V ase hniezdenia s to bezstavovce, ervy, drobn stavovce, v mestch odpadky.

Vskyt na Slovensku

celoron vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Sojka kriekav / obyajn Eurasian Jay (Garrulus glandarius)

Poetnos druhu



Poet prov EU 6 000 000 13 000 000



Vskyt Sojka je rozren po celom zem Slovenska po horn hranicu lesa, uprednostuje listnat a zmiean lesy. Prevane stly druh. Vyskytuje sa aj v rozsiahlejch mestskch parkoch.

Spsob ivota Hniezdo je umiestnen vysoko na strome, vinou nealeko od okraja lesa. Hniezdi v aprli a mji raz za rok. Plytk tanierovit hniezdo z vetviiek, stoniek a korienkov je umiestnen v korunch stromov. Samice znaj 5 6 zelenkastch, jemne hnedo kvrnitch vajec, na ktorch sedia obidvaja rodiia 16 17 dn, mlat potom kmia asi 19 20 dn.

Potrava iv sa borovicovmi semenami, alumi, bukvicami, ovocm, vm hmyzom vrtane chrobkov, hsenicami, slimkmi a pavkmi a nevyhba sa ani poieraniu vajec a mlat z hniezd mench lesnch vtkov.

Vskyt na Slovensku

celoron vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Mlynrka dlhochvost Long-tailed Tit (Aegithalos caudatus)

Poetnos druhu



Poet prov EU 5 000 000 12 000 000



Vskyt Na vhodnch biotopoch hniezdi zriedkavo po celom zem Slovenska, od nin a do nadmorskej vky 1 200 - 1 300 m. Je to druh lesov a krovinatch miest. Obva listnat a zmiean lesy s podrastom, parky, porasty popri potokoch, zhrady at.

Spsob ivota Stavia uzavret vajcovit hniezdo, ktor si buduje v rzsoche medzi vetvami stromov alebo v hustch kroch. Hniezdi dva razy do roka. Zaiatok prvho hniezdenia je v aprli a druhho koncom mja a zaiatkom jna. Zna 7-10 na bielom podklade hrdzavoerveno kvrnitch vajec vekosti 13 x 10 mm. Inkuban as je 12-14 dn, kmnie mladch v hniezde 15-20 dn.

Potrava iv sa prevane hmyzom a pavkmi a aj ke v zime poiera piky a semen.

Vskyt na Slovensku

celoron vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Orieok hned / obyajn Winter Wren (Troglodytes troglodytes)

Poetnos druhu



Poet prov EU 20 000 000 50 000 000



Vskyt Rozren druh na vhodnch miestach po celom zem Slovenska. Vyskytuje sa od nin a po horn hranicu lesa. Stly a prelietav. Obva lesy v blzkosti potokov a vodnch ndr bohat na hust, spletit podrast s vlhkou pdou.

Spsob ivota Hniezdi v brehoch a priekopch, asto vo vvratoch, medzi koremi stromov. Samek stavia guat hniezdo s bonm vchodom, umiestnen v poraste bretana, dutinch stromov alebo mrov. Orieok m siln sklon k polygamii. Hniezdi dva razy do roka, prv raz v aprli a v mji, druh raz v jni a v jli. Samika zna 5-7 na bielom podklade vemi jemne ervenkasto kvrnitch vajec vekosti 16 x 12 mm. Inkuban as 14-16 dn, kmenie mlat v hniezde 15-17 dn.

Potrava Potravou orieka je hmyz a in lnkonoce, na jese aj plody.

Vskyt na Slovensku

celoron vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Glezg hrubozob / obyajn Hawfinch (Coccothraustes coccothraustes)

Poetnos druhu



Poet prov EU 2 400 000 4 200 000



Vskyt Glezgy sa vyskytuj takmer na celom Slovensku, hlavne v listnatch lesoch, do ihlinatch lesov nezasahuje. Mu sa vyskytn aj v zmieanch lesoch, ale s prevahou listnatch stromov. Z listnatch spoloenstiev preferuj hlavne buiny, ale vyskytuj sa tie v jelovo - vbovch porastoch blzko riek.

Spsob ivota Hniezdenie prebieha v mji a nhradn hniezdenie sa me posun a do jna. Hniezdo v tvare plytkej misky vystlan srsou stavia samica. T zna okolo 5 vajok modro-edej farby, kde sa vyskytuj ed a olivov kvrny a iary, priom poet kvn je hustej na tupom konci vajka. Inkubcia vajok trv 11 -14 dn a alch 10 -14 dn trv starostlivos na hniezde.

Potrava Potrava je prevane rastlinn. S to predovetkm semen hlohu, hrabu, tisu, javoru, takisto duinat plody, hlavne kstky ako s erene, slivky a in. Menej s v potrave zastpen chrsty a chrobky.

Vskyt na Slovensku

celoron vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

H lesn Eurasian Bullfinch (Pyrrhula pyrrhula)

zimn vskyt letn vskyt

Poetnos druhu



Poet prov EU 7 300 000 14 000 000



Vskyt Nae populcie sa vyskytuj v horskch lesoch po celom zem Slovenska, pribline od vky 500 m, a po horn hranicu lesa a vemi zriedkavo sa vyskytuje aj v dolnom psme kosodreviny. V mimohniezdnom ase je astm hosom v doliach a v ninch.

Spsob ivota Hniezdi na stromoch. Hniezdo stavia samica. M tvar plytkej misy a mate-rilom s konriky, mach a liajnky. Vdy bva dobre vpleten do hustho stromeka alebo krka. Zaiatok hniezdenia je v mji. Samika zna 4-5 vajec; na svetlomodrom podklade s erveno a tmavohnedo kvrnit, vekosti 20 x 15 mm. Zahrievanie vajec 13-14 dn, kmenie mlat na hniezde 12-16 dn.

Potrava H sa iv semenami, plodmi a pikmi drevn. Mlat kmi hmyzom.

Vskyt na Slovensku

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Pinka lesn / obyajn Chaffinch (Fringilla coelebs)

Poetnos druhu

Poet hniezdiacich prov SR 3 000 000 5 000 000


Poet prov EU 130 000 000 240 000 000



Vskyt Je to azda n najhojnej mal vtk rozren od nin a po horn hranicu lesa. Sahovav druh. Mnoh jedince, naj-m starie samce, vak zostvaj po cel zimu. Obva lesy vetkch druhov, ale aj parky, zhrady, otvoren polia s stromami.

Spsob ivota Hniezdi dva razy do roka. Zaiatok prvho hniezdenia je koncom aprla a v mji, druhho v jni. Vinou je umiesten vysoko v kroch i na strome vo vidlici konrov. M tvar hlbokho a usporiadanho kalicha. Samika zna 4-6 vajec bledo-modrastej, sivohnedej alebo ervenohnedej farby s ervenohnedmi kvrnkami, iarokami a bodkami, vekos 19x14 mm. Inkuban as 12-13 dn, kmenie mlat v hniezde 12-14 dn.

Potrava V potrave prevauj semen a plody, v menej miere hmyz. Potrava tohto druhu sa men v zvislosti od ronho obdobia.

Vskyt na Slovensku

celoron vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Pinka seversk / ikavec Brambling (Fringilla montifringilla)

Poetnos druhu

Poet hniezdiacich prov SR 0

Poet zimujcich jedincov SR 300 000 2 000 000

Poet prov EU 13 000 000 22 000 000

Populan trend SR


Vskyt Pinka ije v svetlch ihlinatch a brezovch lesoch kandinvie a severovchodnej Eurpy od mja do augusta. V zime sa tla po celej Eurpe, jej rozrenie je zvisl najm od dostupnosti hlavnej potravy - bukvc. V niektorch rokoch me na Slovensku plne chba, inokedy k nm prilieta v hfoch obsahujcich obrovsk poet jedincov.

Spsob ivota Pinka seversk hniezdi raz do roka. Svoje hniezdo Umiestuje do vidlice stromov a exterir hniezda maskuje machom alebo liajnkmi Zna 4 - 9 ervenkastch a modrastch vajec s tmavmi kvrnami.

Potrava U ns sa pinky ivia najm duinatmi plodmi drevn a semenami.

Vskyt na Slovensku

zimn vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Stehlk av / ik Eurasian siskin (Carduelis spinus)

celoron vskyt

Poetnos druhu



Poet prov EU 10 000 000 18 000 000


Populan trend E fluktuujci

Vskyt ik obva ihlinat lesy, najm smrekov s prirodzenmi istinkami, prpadne rbanisk obklopen starmi smrekmi. Zriedkavejie sa vyskytuje v zmieanch a vnimone v listnatch lesoch. V mimohniezdnom obdob, ke sa stehlky tlaj, ich mono njs aj v jelovch a brezovch lesoch.

Spsob ivota Hniezdo stavia samika vysoko v korune (5-25 m), na bonch konroch smrekov. Bva dobre ukryt. Materilom s liajnky, mach, korienky, stebielka. Vntro je vystlat srsou, perm, alebo i rastlinnou vlnou. Na 4-6 vajciach sed iba samica 13-15 dn. Samec ju kmi. O mlat sa staraj obaja rodiia a zostvaj v hniezde asi dva tdne.

Potrava Potravou ikov s semen drevn a byln, uprednostuj semen smrekov, jel a briez. Mlat kmia spoiatku hmyzom, neskr semenami zmkenmi v hrvole.

Vskyt na Slovensku

zimn vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Stehlk konopiar / konpka Eurasian Linnet (Carduelis cannabina)

Poetnos druhu



Poet prov EU 10 000 000 28 000 000

Populan trend SR mierny pokles


Vskyt Na vyhovujcich biotopoch je rozren po celom zem Slovenska od nin a do vky asi 1 300 m. Najhojnejie vak hniezdi v ninch a v pahorkatinch, vyie je u zriedkavej. Stly a prelietav. Obva otvoren kriainami porasten krajinu, such krovinat strne, parky, zhrady a okraje hr.

Spsob ivota Hniezdi v kriakoch 2-3 razy do roka. Zaiatok prvho hniezdenia je v aprli, druhho koncom mja, tretieho v jli. Samika zna 4-6 vajec; na modrastom alebo zelenkastom podklade s hrdzavohnedo kvrnit, vekosti 17x13 mm. Inkuban as 11-14 dn, vchova mlat v hniezde 12-14 dn. iv sa prevane semenami rastln.

Potrava iv sa prevane semenami rastln.

Vskyt na Slovensku

celoron vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Stehlk pestr / obyajn European Goldfinch (Carduelis carduelis)

Poetnos druhu



Poet prov EU 12 000 000 29 000 000



Vskyt Rozren vo vyhovujcich biotopoch po celom zem Slovenska od nin a do vky 1 000 m. Hojne sa vyskytuje najm v ninnch oblastiach, s nadmorskou vkou jeho hustota kles. Stly a prelietav. Obva otvoren krajinu s riedkymi porastmi stromov, zhrady, parky, stromoradia, porasty popri potokoch.

Spsob ivota Hniezdi na stromoch dva razy do roka. Zaiatok prvho hniezdenia je koncom aprla a v mji, druhho v jni. Miskovit hniezdo stavia samica na stromoch pri koncoch konrov. Samika zna 5-6 vajec; na modrasto-bielom podklade s ervenkasto-hnedmi kvrnkami vekosti 17x12 mm. Inkuban as 13-14 dn, vchova mlat v hniezde 14-15 dn.

Potrava Stehlk pestr patr k semenoravm vtkom, o om sved i jeho masvny krtky kueovit zobk, ktor mu umouje lska semen rastln. V jarnom obdob si pochutnva i na kvetoch vby a hmyze.

Vskyt na Slovensku

celoron vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Stehlk zelen / zelienka European Greenfinch (Carduelis chloris)

Poetnos druhu



Poet prov EU 14 000 000 32 000 000



Vskyt Stehlk zelen patr k stlym vtkom, pozorova ho meme celorone. Zelienka obva okraje lesov, stromami lemovan ulice a asto navtevuje i parky a zhrady, kde z kmidiel odha ostatn mal vtky.

Spsob ivota Na tokanie, spev a hniezdenie vyuva vysok stromy. Hniezdo bva umiesten v krov alebo na strome vinou vo vke okolo 2 m v rzsoche blzko kmea a m tvar hlbokej ae z trvy a machu, vystlanej korienkami a srsou. Spsob rozmnoovania tohto druhu, skladba potravy i vskyt je podobn ako u stehlka pestrho.

Potrava Poas hniezdneho obdobia kmia dospel vtky mlat hlavne hmyzom, ale hlavnou zlokou potravy zelienok s semen, niektor druhy hmyzu a puky byln a stromov. Poieraj aj plody tisu, bretana a jele.

Vskyt na Slovensku

celoron vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Strndka lt / obyajn Yellowhammer (Emberiza citrinella)

Poetnos druhu



Poet prov EU 18 000 000 31 000 000


Populan trend E mal pokles

Vskyt Rozren je po celom zem Slovenska od nin a do vky asi 1200 m. Stla a prelietav. Obva otvoren krajinu s roztrsenmi kriainami, pon lesky, okraje lesov, stromoradia, okraje elezninch trat, mlad borovicov monokultry, hory, hospodrske dvory.

Spsob ivota Hniezdi na zemi dva razy do roka. Zaiatok prvho hniezdenia je v aprli. Kalichovit hniezdo je zhotoven zo stoniek trvy a machu a vystlan srsou a jemnou trvou. Stavia ho samica nzko nad zemou alebo priamo na nej v hustej vegetcii. Zna 4-5 vajec vekosti 21 x 15 mm; zkladn farba je belav s popolavmi, tmavohnedmi a iernymi kvrnkami. Inkuban as je 12-14 dn, kmenie mlat na hniezde 12-14 dn.

Potrava Potrava strndky ltej sa sklad z ervov, hmyzu, pa-vkov a vhonkov rastln, hlavnou zlokou, predovet-km v zime, s vak rzne semen a bobule. Lov aj chlpat hsenice, ktorm sa in vt-ky vyhbaj.

Vskyt na Slovensku

celoron vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Skorka belas European Blue Tit (Parus caeruleus)

Poetnos druhu



Poet prov EU 20 000 000 44 000 000



Vskyt V nich polohch je po skorke vekej druhm najhojnejm druhom. Rozren je po celom zem Slovenska. Stla a prelietav. Obva najm listnat lesy, ovea menej ihlinat. Jej biotopom s aj parky a sady.

Spsob ivota Hniezdi 2 razy do roka. Prv raz hniezdi v aprli a zaiatkom mja, druh raz v jni. Hniezdo stavia v dutinch stromov alebo v puklinch mrov. Sa-motn hniezdo je z machu a trvy a vystlan je srsou a perm. Zna 10-13 bielych, bledoerveno kvrnitch vajec vekosti 15 x 11 mm. Inkuban as 12-14 dn. Liahnutie prvch mlat je naasovan tak, aby sa krylo s objavenm sa hsenc poas skorej jari. Mlat v hniezde kmia rodiia 17-18 dn.

Potrava Potravu tvoria hlavne voky, pavky a hsenice, menej ovocie a semen.

Vskyt na Slovensku

celoron vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Skorka chochlat Crested Tit (Parus cristatus)

celoron vskyt

Poetnos druhu



Poet prov EU 6 100 000 12 000 000



Vskyt Spravidla nehojne, ale dos rozren v ihlinatch porastoch po celom zem Slovenska od nich polh a po horn hranicu lesa. Stla a prelietav.

Spsob ivota Hniezdo si vydlabva vinou do sprchnivenho dreva, ale vyuva i dutiny po atoch alebo hniezdne bdky. Patr k stlym vtkom, iba zriedka sa sahuje alej od hniezda. Hniezdne pry zostvaj spolu po cel ivot. Mlad vtky sa pria prednostne s ovdovenmi dospelmi vtkmi. Hniezdi dva razy do roka od marca do jla. Samica zna es a desa bielych vajec s hrdzavohnedmi kvrnami, na ktorch sed 14 15 dn. Po vyliahnut s mlat kmen rodimi 15 18 dn.

Potrava iv sa hmyzom vo vetkch tdich, v jesennom a zimnom obdob aj semenami smrekov a jedl.

Vskyt na Slovensku

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Skorka lesklohlav / hrna Marsh Tit (Parus palustris)

Poetnos druhu



Poet prov EU 3 000 000 6 000 000



Vskyt ije v listnatch a zmieanch lesoch na celom zem Slovenska, hlavne v dubovch, bukovch a zmieanch lesoch. Zdriava sa v ninch a vlhkch listnatch lesoch, parkoch a zhradch.

Spsob ivota Ide o monogamn druh. Hniezdia raz rone od aprla do jla a to najastejie v trbinch a dutinch stromov, alebo vo vtch bdkach, ktor vystiea machom, chlpmi a perm. V jednej znke je 5 - 9 vajec, na ktorch samika sed 14 - 16 dn. Samec je pomha s kmenm mlat, ktor s plne operen po 18 - 21 doch. Najvy zaznamenan vek je 11 rokov a 11 mesiacov.

Potrava Na jar a v lete sa iv hmyzom, pavkmi, neskr v chladnejom obdob s to semen, ktor si uklad do zsob pod zem, medzi listy alebo pod machy a liajnky na stromoch.

Vskyt na Slovensku

celoron vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Skorka uhliarka Coal Tit (Parus ater)

zimn vskyt celoron vskyt

Poetnos druhu

Poet hniezdiacich prov SR 250 000 - 500 000

Poet zimujcich jedincov SR 800 000 - 1,500 000

Poet prov EU 12,000 000 - 29,000 000



Vskyt Jej vskyt je viazan na vlhk ihlinat lesy. Je najmenou eurpskou skorkou a vbec aj jednm z najmench vtkov Eurpy. Svojmu domovskmu okrsku je vern a opa ho len za nepriaznivch podmienok.

Spsob ivota Uhliarka hniezdi raz rone. Obubuje hniezdi v hnijcich poch, asto vemi nzko pri zemi. asto hniezdi v dierach v zemi, v opustench norch my a krlikov. Rovnako nepohrdne opustenmi hniezdami strk a inch vekch vtkov alebo v krytmi veverc. Ako stavebn materil pouva mach, srs a trvu spojen dohromady. V mji kladie uhliarka 7 - 11 bielych vajok s ervenmi kvrnkami. .

Potrava iv sa bukvicami, semenami zo iiek jedle a smrekovca, ako aj jele a brezy. asto navtevuje zhrady kde vyhadva hlavne slnenicov semienka.

Vskyt na Slovensku

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Skorka bielolca / vek Great Tit (Parus major)

Poetnos druhu



Poet prov EU 46 000 000 91 000 000



Vskyt Pvodne dvala prednos listnatm lesom, ale dnes ije aj v parkoch a zhradch a vemi dobre sa nauila vyuva vo svoj prospech blzkos ud. U ns hniezdi v podstate na celom zem, ale so stpajcou nadmorskou vkou sa poetnos zniuje.

Spsob ivota Prirodzen hniezdenie je v dutinch stromov. Hniezdo stavia iba samica a potom do neho kladie okolo desa vajok, ktor via asi 1,6 g a s ervenohnedo bodkovan na bielom podklade. Na vajciach sed iba samika, ktor samec kmi. Dka sedenia je 12 a 16 dn, potom obidvaja rodiia 14 a 23 dn kmia mlat na hniezde a alch 8 a 14 dn s mlat kmen po vyveden z hniezda. Skorky vek asto hniezdia dvakrt v jednej sezne.

Potrava Poas leta sa iv prevane ivonou potravou. Hlavn zloku tvor hmyz v rznych vvojovch tdich. Na jese a v zime vyhadvaj olejnat semen slnenice a buku, orechy a niekedy aj semen hrabu.

Vskyt na Slovensku

celoron vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Vrabec domov / domci House Sparrow (Passer domesticus)

Poetnos druhu



Poet prov EU 63 000 000 130 000 000

Populan trend SR mierny pokles


Vskyt Vrabca domovho mono njs vade v susedstve loveka, od mestskch ulc a po najmenie chaty v odahlch oblastiach.

Spsob ivota Uzavret hniezdo bva postaven v dutine alebo pukline budov, stromov, tesov alebo hlboko medzi bretanom. Prve tak sa me nachdza aj v zkladoch havranch hniezd a hniezd vekch druhov vtkov - bocianov, dravch vtkov a pod. Hniez-do je postaven z trvy, korienkov a asto aj kskov pagtov, starho papiera a ltky. Hniezdo je vystlan jemnou srsou, vlnou a perm. Vrabec me ma rone 2-4 znky. V jednom znka me obsahova 5-6 kvrnitch vajec s priemerom 2 cm. Na vajciach sa striedaj obidvaja rodiia 14 dn. Mlat opaj hniezdo u ako 17 denn.

Potrava V lete sa potrava vrabcov sklad z drobnho hmyzu a pavkov, vhonkov rastln a pukov kvetov a ovocnch stromov. Mu sa ivi vetkmi odpadkami, no hlavne semenami, i u z kmidla alebo vone zo zhrady.

Vskyt na Slovensku

celoron vskyt

Pre

preh

ratie

klik

ni n

a ik

onu

To p

lay

clic

k on

the

icon

Vrabec pon Eurasian Tree Sparrow (Passer montanus)

Poetnos druhu



Poet prov EU 26 000 000 48 000 000



Vskyt Na Slovensku sa vyskytuje celorone. ije v otvorenej krajine na okrajoch lesov, v brehovch zrastoch a v zhradch. Zdriava sa i v okol udskch sdlisk, i ke je plach ako vrabec domov.

Spsob ivota Hniezdo v dutine stromu alebo mru si zabezpeuje u od jesene, spoiatku ho vak vyuva iba na spanie. Stavaj ho obaja partneri. Hniezdi od aprla do augusta dva a tri razy do roka. Samica zna naraz p a es vajec, na ktorch sed 12 13 dn. Po vyliahnut mlat ich rodiia kmia 16 dn.

Potrava Vrabec pon sa iv hlavne rastlinnmi asami, najm semenami, ktor had prevane na strniskch. V menej miere sa iv i hmyzom.

Vskyt na Slovensku

celoron vskyt

krmivo

ea

brhl

kov

it

droz

dovi

t

at

lovi

t

holu

bovi

t

choc

hl

ovit

kro

vnk

ovit

krka

vcov

it

pink

ovit

strn

dko

vit

sko

rkov

it

vrab

covi

t

1. slnenica ierna,

psikav

2. rzne druhy

orechov

3. loj, slanina, tuk

4. repka olejn

5. mak

6. penica

7. jame

8. proso

9. drven kukurica

10. ovsen vloky

11. ovocie, plody

Nasp na vod

V chladnch zimnch mesiacoch Vm prajem vea zitkov a prjemne strvench chv pri prikrmovan a starostlivosti o operencov.

Dtum publikcie 06. 12. 2012

V prpade, e na kmidle spozorujete in druhy vtkov ak s uveden v kompilte a viete ich identifikova, pridajte prosm komentr s nzvom druhu. Pomete tak rozri databzu kompiltu.

Za Vau pomoc akujem!

Slide Number 1Slide Number 2Slide Number 3Slide Number 4Slide Number 5Slide Number 6Slide Number 7Slide Number 8Slide Number 9Slide Number 10Slide Number 11Slide Number 12Slide Number 13Slide Number 14Slide Number 15Slide Number 16Slide Number 17Slide Number 18Slide Number 19Slide Number 20Slide Number 21Slide Number 22Slide Number 23Slide Number 24Slide Number 25Slide Number 26Slide Number 27Slide Number 28Slide Number 29Slide Number 30Slide Number 31Slide Number 32Slide Number 33Slide Number 34Slide Number 35Slide Number 36

naše vtáky na kŕmidlách a vtáčích búdkach

Education