návrh na vybudovanie prestupného uzla mhd riviéra

OObbččiiaannsskkaa iinniicciiaatt íívvaa LLeeppššiiaa ddoopprraavvaa

NNáávvrrhh nnaa vvyybbuuddoovvaanniiee pprreessttuuppnnééhhoo uuzzllaa MMHHDD RRiivviiéérraa

Občianska iniciatíva Lepšia doprava

Návrh na vybudovanie prestupného uzla MHD Riviéra

Autori: Text: Marek Antoniaci, Bc. Ivan Bútora, Ing. Michal Dekánek, Mgr. Ľubor Illek, Ing. Jozef Schwarz

Foto: Marek Antoniaci, Ing. Michal Dekánek, Ing. Matej Kavacký, PhD.

Schémy: Marek Antoniaci, Mgr. Ľubor Illek (alternatívny variant)

Bratislava, november 2012

Prestupný uzol MHD Riviéra

3

1. Úvod

Bratislavské sídlisko Dlhé diely vzniklo ako posledné sídlisko v Bratislave a na rozdiel od iných sídlisk, ktoré vznikli počas socializmu, už od vzniku nemalo priame spojenie MHD s centrom mesta. Ako prestupné body medzi autobusovou linkou 62 (dnes 33) a električkovou dopravou (resp. svojho času expresnou autobusovou dopravou) slúžili zastávky Segnerova a Molecova na Karloveskej ulici. Takýto stav bolo možné považovať ako anomáliu za situácie, keď v bratislavskej MHD neexistoval prestupný tarifný systém.

V roku 1996 sa uskutočnil krátkodobý pokus o priame prepojenie Dlhých dielov s centrom mesta prostredníctvom linky 352, ktorá premávala v rannej špičke a len počas roku 1996. Mieru prestupovania znížilo aj presmerovanie linky 44 (dnes 32) z Hlavnej stanice na Dlhé diely. Problematickosť prestupovania umocnila zvyšujúca sa intenzita individuálnej automobilovej dopravy (IAD) predlžujúca čas peších presunov v rámci prestupných zastávok Segnerova a Molecova.

V roku 2006 bola vybudovaná trolejbusová trať z Molecovej na Dlhé diely, s cieľom poskytnúť tomuto sídlisku ekologickejšiu a kapacitnejšiu verejnú dopravu. Napriek prestupnému systému, ktorý v Bratislave existoval od roku 2000, sa pri výstavbe trolejbusovej trate nepočítalo s vybudovaním prestupného terminálu medzi električkami a trolejbusmi. Naopak, vznikla expresná linka 133, ktorá s krátkymi prestávkami jazdí dodnes, a keďže poskytuje cestujúcim rýchlejšiu alternatívu oproti nekomfortnému prestupovaniu a električkovej doprave, ktorá sa za posledné roky spomaľuje, bola už viackrát posilňovaná.

Odborníci a občianske združenie mhd.sk opakovane poukazovali na absenciu systémového riešenia a apelovali na kompetentné orgány, aby sa zaoberali vybudovaním prestupného terminálu podľa trendov a príkladov zo zahraničia. Žiaľ, tieto hlasy neboli vypočuté. Prestupný terminál sa v dôsledku nedostatočnej politickej vôle nezrealizoval ani po diskusii mesta a Dopravného podniku v roku 2007, v rámci ktorej sa rokovalo o šiestich variantoch. Aj po roku 2008, keď bolo zatrolejované obratisko trolejbusov a neskôr vybudovaný supermarket Lidl, zostal problém zlého prestupovania nevyriešený. Dôsledkom sú premárnené investície na nesystémové riešenia a pretrvávajúci nevyhovujúci a nebezpečný stav.

Dokument občianskej iniciatívy Lepšia doprava navrhuje konkrétne, priestorovo šetrné riešenie prestupného terminálu, ktoré je založené na paralelných zastávkach električiek a trolejbusov, resp. autobusov. Návrh počíta s využitím súčasného obratiska trolejbusov, nevyžaduje takmer žiaden záber pozemkov a len minimálne prekládky stožiarov či sietí.


4

2. Súčasný stav

Pri prestupe z výstupnej zastávky trolejbusu alebo autobusu (linky 32, 33) Molecova na nástupište električiek v smere do centra musia ľudia prechádzať cez riadený priechod pre chodcov. Tento priechod je umiestnený bližšie ku križovatke ako samotná zastávka. Vzhľadom na koordináciu cestnej svetelnej signalizácie (CSS) chodci po vystúpení väčšinou musia čakať na svoju zelenú zhruba 45 sekúnd. V snahe stihnúť električku, ktorá prichádza na nástupište, chodci neraz nebezpečne prebiehajú cez cestu mimo vyzna čeného priechodu a prekonávajú zábradlie na električkovom ostrovčeku.

Pri ceste z mesta smerom na Dlhé diely musia cestujúci po vystúpení z električky prekrižovať tri riadené priechody – cez električkovú trať, cez Karloveskú ulicu a cez Molecovu. Pri dodržiavaní pravidiel cestnej premávky trvá prechod medzi električkovou a trolejbusovou zastávkou počas pracovného dňa okolo 90 sekúnd. V snahe stihnúť spoj linky 32 alebo 33, ktorý je už pristavený na zastávke Molecova, zvyknú chodci prebiehať cez komunikácie aj počas signálu „Stoj“.

Obrázok č. 1: Prebiehanie cestujúcich cez cestu v roku 2006


5




6

3. Navrhované riešenie

Prestupný terminál Riviéra navrhujeme riešiť vybudovaním paralelných zastávok trolejbusov a autobusov vedľa zastávok električiek na Karloveskej ulici v oboch smeroch. Pohyb chodcov medzi nástupnými ostrovčekmi električiek a trolejbusov/autobusov bude umožnený križovaním trolejbusového/autobusového pruhu. Peší prístup na nové zastávky trolejbusov/autobusov z okolitej oblasti bude cez existujúce priechody pre chodcov cez Karloveskú ulicu.

Priestorové riešenie križovatky Karloveskej s Molecovou s prestupným terminálom zobrazujú obrázky č. 4 (navrhovaná výsledná konfigurácia križovatky) a č. 7 (navrhované zmeny načrtnuté na fotomape).

Obrázok č. 4: Navrhovaný výsledný stav na križovatke Karloveskej a Molecovej po vybudovaní prestupného terminálu; vo výreze je križovatka Molecovej s Janotovou


7

V smere do centra zostane na Karloveskej ulici rovnaká konfigurácia jazdných pruhov ako v súčasnosti, ich vedenie za križovatkou s Molecovou však bude upravené, s využitím priestoru existujúceho zastávkového pruhu, ktorý bude po presunutí zastávky trolejbusov a autobusov zrušený. Šírka chodníka pre peších popri škole na Karloveskej zostáva zachovaná.

V smere z centra si vybudovanie nástupišťa a zastávky trolejbusov/autobusov vyžiada na Karloveskej záber dvoch jazdných pruhov (existujúci pravý jazdný pruh smer rovno a odbočovací pruh do Lidlu). V križovatke tak zostane odbočovací pruh doľava na Molecovu, pričom pravý pruh bude slúžiť pre pokračovanie rovno do Karlovej Vsi a zároveň pre odbočenie do Lidlu. Súčasný samostatný odbočovací pruh do Lidlu bude zrušený, čím sa zjednoduší pohyb chodcov (zanikne ostrovček). Priechod cez výjazd z Lidlu navrhujeme mierne odsunúť od križovatky, s cieľom zlepšiť plynulosť priameho smeru do Karlovej Vsi v prípade, že odbáčajúce auto dáva prednosť chodcovi. Výjazd z Lidlu bude možný iba doprava smerom na Karlovu Ves a nebude riadený.

Výjazd trolejbusov a autobusov smerom na Molecovu bude prebiehať naraz s IAD počas fázy zelenej pre ľavé odbočenia, pričom MHD na Molecovej sa napojí do ľavého pruhu a IAD do pravého pruhu. Na samotnej Molecovej ulici bude vozidlo MHD pokračovať v ľavom pruhu, pričom pravý jazdný pruh bude v križovatke s Janotovu slúžiť len pre pravé odbočenie do Janotovej. Týmto opatrením sa zabezpečí plynulý prejazd MHD od prestupného terminálu až po zastávku Janotova, bez nutnosti preraďovania medzi jazdnými pruhmi. Podobne bude možný výjazd autobusov smerom rovno na Karloveskú pre linku 139 a v prípade potreby pre vozidlá náhradnej autobusovej dopravy. Vozidlo MHD sa bude za križovatkou prichádzať v ľavom pruhu a vozidlá IAD idúce rovno po Karloveskej budú prichádzať v pravom pruhu. Takýmto riešením nevzniká potreba osobitných fáz v riadení CSS pre autobusy a trolejbusy vychádzajúce z prestupného terminálu.

Realizáciou tohto návrhu bude vytvorená v oboch smeroch situácia, ktorá cestujúcim umožní jednoduché prestupovanie v hlavných smeroch cestovania (t.j. z Dlhých dielov do mesta a naopak) bez potreby križovať cestné komunikácie. Pre komfort cestujúcich je zároveň dôležitým aj riešenie samotných nástupíšť, kde chceme zdôrazniť potrebu vybudovania estetických, ale súčasne kapacitne dostatočných zastávkových prístreškov. Podľa našich pozorovaní sa v špičke bežne vyskytuje na nástupišti (električky ráno v smere do mesta a autobusu/trolejbusu poobede v smere na Dlhé diely) cca 30 cestujúcich. Pri takomto počte čakajúcich považujeme tradičné prístrešky za nedostatočné a navrhujeme vybudovať prístrešky pokrývajúce väčšinu plochy nástupíšť – tak, ako je to bežné pre dôležité prestupné terminály vo všetkých mestách s rozvinutou hromadnou dopravou, viď. aj obrázky č. 5 a 6. Keďže povrchovo prevádzkovaná električka bude v tejto časti mesta evidentne nosným dopravným systémom, je potrebné aj týmto spôsobom snažiť sa chrániť cestujúcich pred nepohodou počasia.

Na Molecovej ulici navrhujeme od zastávky Janotova v smere ku Karloveskej vyhradiť pravý jazdný pruh pre MHD. V úseku pred križovatkou sa vyhradený pruh ukončí, pričom v križovatke s Karloveskou bude pravý jazdný pruh používaný pre odbočenie doprava pre IAD aj MHD. Ľavý jazdný pruh bude slúžiť výlučne pre smer rovno (Lidl) a doľava. Takéto riešenie bude garantovať prejazd MHD križovatkou na jeden cyklus.


8

Ako podobný príklad riešenia uvádzame švajčiarsky Zürich (obrázky č. 5 a 6).

Obrázok č. 5 a 6: Prestupný terminál medzi električkami a trolejbusmi v Zürichu


9

Obrázok č. 7: Fotomapa súčasného stavu križovatky Karloveskej a Molecovej, s naznačenými zmenami; vo výreze je križovatka Molecovej s Janotovou

Vzhľadom na nami navrhované opatrenia v riadení CSS očakávame zvýšenie, resp. zachovanie priepustnosti pravého odbočenia z Molecovej na Karloveskú a zvýšenie priepustnosti ľavého odbočenia z Karloveskej na Molecovu v poobedňajšej špičke. Podrobnosti uvádzame v kapitole 3.1.

Pre linku 33 navrhujeme zriadiť výstupnú/nástupnú zastávku Vodárenské múzeum v rámci obratiska trolejbusov, čím sa zjednoduší prestupovanie cestujúcich medzi Dlhými dielmi a Devínskou cestou (linky 28, 29).

Návrh riešenia, ktorý predkladáme, je čiastočne inšpirovaný variantom č.5, ktorý bol spracovaný v rámci posúdenia šiestich rôznych variantov riešenia zastávok MHD E a T-BUS v roku 2007 (obrázok č. 8). Zásadný rozdiel oproti pôvodnému variantu č. 5 je, že návrh OI Lepšia doprava je priestorovo značne úspornejší – nezasahuje do parkoviska Lidlu a nevyžaduje tak prebudovanie komunikácie, prekládku sietí a stožiarov na Karloveskej ulici. Oproti variantu č.5 v smere do centra taktiež rešpektujeme chodník popri škole, v smere z centra redukciou profilu Karloveskej vytvárame komfortnejšie podmienky pre chodcov. Návrh OI Lepšia doprava nepočíta so samostatnou fázou v svetelnom riadení pre odbočenie MHD z Karloveskej doľava na Molecovu. Pre úsporu v riadení CSS taktiež navrhujeme zrušiť možnosť výjazdu od Lidlu smerom priamo na Molecovu a doľava na Karloveskú, pričom však takéto opatrenie nie je nevyhnutné.


10

Obrázok č. 8: Variant č. 5 z roku 2007.

V súvislosti s navrhovanou redukciou jazdných pruhov pred križovatkou v smere z centra, ktorá sa na prvý pohľad môže javiť ako príliš radikálna (najmä v kontexte doterajšieho všeobecne ukotveného pro-automobilového uvažovania), konštatujeme nasledovné skutočnosti:

• Samostatný odbočovací pruh do Lidlu je využívaný minimálne (pozri aj kapitolu 3.1).

• Súčasný profil dvoch jazdných pruhov v smere do Karlovej Vsi pri danej dĺžke fázy zelenej poskytuje kapacitu, ktorá nie je ani počas poobedňajšej špičky využitá.

• Dopravné zaťaženie smeru do Karlovej Vsi oproti smeru na Molecovu odhadujeme na základe meraní počas poobedňajšej špičky na 1,5-násobok. Dĺžka fázy zelenej pre smer rovno a doprava poskytne dostatočnú priepustnosť pre smer do Karlovej Vsi aj pri redukcii jazdných pruhov (pozri kapitolu 3.1).

• Je prijateľné, ak autá prejdú úsekom Karloveskej od Devínskej cesty po Molecovu pomalšou rýchlosťou oproti súčasnosti, zvlášť ak na neskorších úsekoch Karloveskej mesto reguluje maximálnu povolenú rýchlosť na 40 km/h.

• Primknutím zastávok k električkovým sa výrazne znížia počty chodcov prechádzajúcich cez priechody na Karloveskej v smere do centra a cez Molecovu ulicu, vďaka čomu bude možné predĺžiť fázu zelenej pre autá a nekoľajové vozidlá MHD.

• Podobné redukcie profilu, resp. rozdelenie pôvodných dvoch jazdných pruhov na jeden doľava a jeden rovno, s podobnou intenzitou premávky sa v Bratislave bežne vyskytujú, pričom v prípade Záhradníckej ulice ide dokonca o riešenie, ktoré bolo realizované relatívne nedávno.

• Hlavné mesto deklaruje, že Karloveská ulica nie je ako taká prioritne určená pre tranzit do Dúbravky, ale pre obsluhu Karlovej Vsi.


11

3.1. Analýza CSS v križovatke Karloveská – Molecova

Svetelné riadenie križovatky Karloveská – Molecova v súčasnosti funguje počas pracovných dní v cykle 110 sekúnd. V nasledujúcej tabuľke uvádzame parametre existujúceho signálneho plánu a taktiež možné úpravy signálneho plánu v rannej a poobedňajšej špičke po realizácii prestupného terminálu, pri zachovaní celkového cyklu 110 sekúnd.

SP ráno - sú časný (s) SP ráno - návrh (s) START STOP ∆ START STOP ∆ K1 ↑/→ 0 76 76 0 76 76 K1 ← 52 84 32 52 84 32 M → 78 114 36 63 114 51 (+15) M ←/↑ 89 102 13 89 102 13 K2 ↑ 6 51 45 6 51 45 K2 → 27 34 7 - K2 ← 77 85 8 77 85 8 Lidl 90 98 8 -

SP poobede- sú časný (s) SP poobede - návrh (s)

START STOP ∆ START STOP ∆ K1 ↑/→ 0 81 81 0 86 86 (+5) K1 ← 45 90 45 35 95 60 (+15) M → 78 111 33 45 111 66 M ←/↑ 93 101 8 98 106 8 K2 ↑ 4 44 40 4 34 30 (-10) K2 → 30 44 14 - K2 ← 83 89 6 88 94 6 Lidl 94 103 9 -

Vysvetlivky: K1 – Karloveská ulice v smere z mesta do Karlovej Vsi K2 – Karloveská ulica v smere od Karlovej Vsi do mesta M – Molecova ulica v smere z Dlhých dielov Lidl – výjazd z Lidlu

V smere z Molecovej ulice navrhujeme v rannej špičke predĺženie voľna pre odbočovanie doprava zo súčasných 36 sekúnd na 51 sekúnd alebo viac. Túto zmenu bude možné realizovať zlúčením fázy zelenej pre odbočenie z Molecovej doprava na Karloveskú s časťou fázy zelenej pre chodcov križujúcich Karloveskú, pričom odbáčajúce autá budú dávať chodcom prednosť. Keďže bude odbočenie existovať iba v jednom pruhu, keďže sa počet chodcov križujúcich Karloveskú ulicu po vybudovaní prestupného terminálu výrazne zníži a keďže trolejbusy a autobusy nebudú križovať priechod pre chodcov, pokladáme takéto riešenie za optimálne.

V poobedňajšej špičke navrhujeme skrátiť fázu zelenej na Karloveskej ulici v smere od Karlovej Vsi a predĺžiť fázu zelenej v opačnom priamom smere, ako aj v odbočení z Karloveskej doľava na Molecovu. Zrušenie možnosti výjazdu z Lidlu v smere rovno a doľava môže znížiť potrebný vyprázdňovací čas v križovatke o cca 5 sekúnd.


12

Fázu zelenej pre odbočovanie z Karloveskej ulice v smere od Karlovej Vsi na Molecovu navrhujeme zlúčiť s fázou v priamom smere, pričom odbáčajúce autá budú dávať prednosť chodcom križujúcim Molecovu. Pravé odbočenie na Molecovu je vyťažené minimálne, preto v rámci svetelného riadenia nepotrebuje vyhradenú dĺžku 14 sekúnd.

Zastávame názor, že pri zefektívnení svetelného riadenia by bolo možné celkový cyklus v križovatke zredukovať v pracovných dňoch aspoň v časoch mimo dopravnej špičky na 100 sekúnd, čo by prinieslo znížené priemerné čakacie doby.

Vzhľadom na možné obavy zo znižovania kapacity Karloveskej ulice v smere do Karlovej Vsi sme počas poobedňajšej špičky uskutočnili merania vyťaženosti jednotlivých smerov.1 Z meraní vyplývajú nasledujúce výsledky. Počet vozidiel uvádzame pre fázu voľna v rámci jedného cyklu svetelného riadenia:

Smer jazdy Priemerný počet vozidiel Voľno (v sekundách)

Doľava (Molecova) 20,5 45

Rovno 28,9 81

Doprava (Lidl) 4,2 81

Rovno + doprava 33,1 81

Z našich zistení vyplývajú nasledujúce skutočnosti:

• Maximálna priepustnosť ľavého odbočenia je na hranici cca 25 vozidiel. Pri tomto počte vozidiel sa tvorí rad zhruba od križovatky s Devínskou cestou. Pri redukcii troch zvyšných jazdných pruhov na Karloveskej do jedného spoločného pruhu pre smer rovno a doprava možno odhadovať maximálnu priepustnosť pri fáze voľna 81 sekúnd pomerným prepočtom na cca 45 vozidiel. Reálny dopyt v čase špičky pre smer rovno a doprava však bol len okolo 33 vozidiel, pričom ako maximálnu hodnotu sme zaznamenali 41 vozidiel.

• Počas spoločného času zelenej pre smery rovno a doľava (medzi 45. a 81. sekundou cyklu svetelného riadenia) bol smer rovno do Karlovej Vsi vyťažený len na cca 50-60% smeru doľava, pričom však smer rovno má k dispozícii dva pruhy a smer doľava len jeden pruh.

• Možno konštatovať, že kapacita dvoch jazdných pruhov v priamom smere a osobitného odbočovacieho pruhu do Lidlu je značne nevyužitá .

• Záverom možno predpokladať, že redukcia pruhov v smere do Karlovej Vsi síce mierne spomalí prejazd áut týmto úsekom, nespôsobí však žiadne zásadnejšie dopravné kongescie. Aj v teoretickom prípade vzniku občasných nárazových kongescií v čase špičky zdôrazňujeme, že všeobecný úžitok z vybudovania prestupného terminál u bude nepomerne vä čší ako ujma spôsobená redukciou jazdných pruhov .

Časť dnešných problémov v križovatke Karloveská – Molecova je spôsobená aj dlhodobo plánovaným mimoúrovňovým riešením križovatky s cieľom vedenia „metra“ po estakáde a smerovania dopravy z mesta na Molecovu ul. cez Svrčiu ul. a Líščie údolie. Toto riešenie v považujeme v dnešnej realite za prekonané (vzhľadom na jeho vysokú finančnú náročnosť, minimálnu šancu na vybudovanie plánovaného NS v predpokladanej trase, neschopnosť centra mesta pojať viac áut z nových širokých komunikácií podobných navrhovanej, i vzhľadom na zástavbu na Svrčej ul. a Molecovej ul.), a preto ho v návrhoch nezohľadňujeme.

1 Merania boli uskutočnené dňa 25.11.2011 v čase od 16:35, taktiež dňa 28.11.2011 v čase od 17:05.


13

3.2. Alternatívny variant prestupnej zastávky

Ak by napriek analýze uvedenej v kap. 3.1 zásadným problémov pre akceptáciu nášho návrhu bola navrhnutá redukcia jazdných pruhov v križovatke v smere od mesta, prinášame v tejto kapitole alternatívny návrh riešiaci túto otázku.

Idea vytvorenia prestupných terminálov v oboch smeroch je zachovaná, riešenie časti križovatky v smere do mesta zostáva nezmenené. Rozdiel spočíva v posunutí prestupných zastávok v smere z mesta ďalej od centra križovatky Karloveská – Molecova bližšie ku križovatke s Devínskou cestou.

Obrázok č. 9: Alternatívny variant prestupného terminálu. V obrázku sú oranžovou farbou vyznačené smery vyhradené pre jazdu autobusov a trolejbusov, zelenou nástupištia

Z hľadiska usporiadania jazdných pruhov Karloveskej v smere z mesta (a aj na Molecovej) alternatívny variant ponecháva do budúcnosti možnosť jednoduchej zmeny ich konfigurácie. Kvôli zníženiu nákladov je možné pri tomto variante vybudovať prestupný terminál so zachovaním súčasného profilu jazdných pruhov na Karloveskej v smere z mesta.

S cieľom zmeniť priestor do podoby prívetivejšej pre chodcov však odporúčame redukciu profilu zo štyroch na tri pruhy (zrušenie osobitného odbočovacieho pruhu ku OD Lidl a ČS Shell). V tejto konfigurácii je jeden pruh určený pre odbočenie na Molecovu, jeden pre priamy smer a jeden pre priamy smer s odbočením vpravo. Pri konci prestupného terminálu v smere z mesta je umiestnený semafor pre MHD vychádzajúce zo zastávky, a aj pre oba paralelné pruhy cestnej komunikácie. Autobus/trolejbus pri výjazde zo zastávky dostane prednostne signál voľno (viď napr.


14

zastávka Šustekova smer Lachova), čím sa dosiahne prioritné a plynulé radenie týchto vozidiel pred prejazdom križovatky. Alternatívne je možné odbočovací pruh na Molecovu riešiť ako priebežný od zastávky MHD (t.j. automobily prichádzajúce od mesta sa do neho radia zmenou jazdného pruhu – viď napr. riešenia v Salzburgu), čím sa dosiahne automatická priorita pre vozidlá vychádzajúce zo zastávky.

Zároveň sa presunutím zastávky MHD od budovy Karloveského centra kultúry (KCK) do prestupného terminálu uvoľní pravý jazdný pruh Molecovej v smere na Dlhé diely, ktorý postačuje pre vozidlá prichádzajúce z križovatky (keďže prejazd križovatkou v smere na Molecovu je možný vždy iba jedným jazdným pruhom). Takto je možné využiť zostávajúce tri jazdné pruhy Molecovej na radenie vozidiel pred križovatkou v smere z Dlhých dielov, kde navrhujeme dva pravé pruhy vyhradiť na pravé odbočenie na Karloveskú v smere do mesta a ľavý pruh pre priamy smer (ku OD Lidl a ČS Shell), pričom MHD by používala na jazdu do prestupného terminálu stredný pruh, ktorý by bol vyhradený ako BUS pruh od zastávky Janotova tak, aby vozidlá MHD vždy prešli križovatkou na jeden cyklus svetelného riadenia. Týmto spôsobom sa zlepšia podmienky pre MHD (obeh vozidiel v čase rannej špičky) a taktiež by sa zvýšila priepustnosť križovatky pre IAD v smere Molecova -> Karloveská (podotýkame však, že toto zvýšenie priepustnosti nedokáže vyriešiť ranné zápchy na Molecovej vozidiel smerujúcich do mesta, nakoľko „úzke hrdlo“ komunikácie, ktoré už dnes je na Botanickej, zostáva rovnaké). Z hľadiska obsluhy objektov občianskej vybavenosti v blízkosti uzla by došlo oproti prvému variantu k zlepšeniu dostupnosti Úradu práce a k zhoršeniu dostupnosti KCK.

Rovnako ako pri prvom variante riešenie nezasahuje do súkromných pozemkov. Vyžadovaná je však prekládka cca. štyroch stožiarov osvetlenia (na ktorých je aj uchytené trakčné vedenie pre trolejbusy) na vonkajšom okraji Karloveskej ulice v smere do Karlovej Vsi, rozšírenie tejto časti komunikácie, vybudovanie oboch nástupných ostrovčekov (v prvom variante stačí vybudovať jeden) a pravdepodobne bude potrebná aj malá úprava dvoch stožiarov na ktorých je uchytené trakčné vedenie električky nachádzajúcich sa v priestore navrhovaného nástupného ostrovčeka električky. Náklady na realizáciu tohto variantu budú teda vyššie oproti prvému variantu, podľa nášho odhadu o cca 25%. Vidíme však aj priestor na optimalizáciu nákladov – napr. synchronizáciou výstavby s plánovanou konštrukciu nového kanalizačného zberača v tejto oblasti.

3.3. Riešenie cyklistickej dopravy

Z hľadiska cyklistickej dopravy slúži riešenie územie ako tranzitný bod pre cyklistov dochádzajúcich z Karlovej Vsi (najmä z Dlhých dielov) do zamestnania a škôl v centra mesta. Hlavné využívané smery sú:

• Karloveská ulica - Karloveské rameno: cyklisti smerujúci zo staršej časti Karlovej Vsi z okolia Karloveskej ulice do centra, resp. na Devín.

• Molecova ulica - Karloveské rameno: cyklisti smerujúci z Dlhých dielov do centra.

• Líščie údolie - Devín: cyklisti z Dúbravky a Lamača smerujúci na Devín.

• obsluha supermarketu Lidl.

V okolí sa nachádzajú dve hlavné mestské cyklistické trasy:

• Dúbravská radiála vedúca Líščím údolím.

• Moravsko-dunajská cyklistická cesta vedúca po brehu Karloveského ramena.


15

Ani jedna z týchto trás však neprechádza priestorom navrhovaného prestupného terminálu. Križovatka aj priľahlé komunikácie sú pomerne frekventované, mnohí cyklisti preto jazdia nelegálne po chodníkoch, keďže jazda vo vozovke je najmä pre neskúsených cyklistov alebo deti nebezpečná. Na zlepšenie podmienok pre cyklistov navrhujeme:

• V širších súvislostiach navrhujeme uvažovať s postupným dobudovaním dvoch obojsmerných segregovaných cestičiek pre cyklistov v šírke 2,5 m (do šírky nie je rátaný priestor pre chodcov, ktorý musí mať tiež dostatočnú šírku podľa intenzity pešieho pohybu) v pridruženom priestore po oboch stranách Karloveskej ulice v celej dĺžke severne od križovatky s Molecovou. Obojsmerné trasy umožnenia lokálne cesty (napr. do Billy alebo polikliniky z územia východne od Karloveskej) bez nutnosti prechádzať hlavnú cestu, čo by inak bolo nutné pri jednosmerných cestičkách. Ako prípravu na tento cieľový stav navrhujeme vytvorenie priechodov pre cyklistov v križovatke s Molecovou cez Molecovu, Karloveskú a komunikáciu k Lidlu, všetky paralelne s priechodmi pre chodcov. Tento priechod umožní cyklistom prejazd križovatkou v smere priečnom na Karloveskú, bez nutnosti obchádzky, ktorá je spojená s pre cyklistu pomerne nebezpečným otáčaním do protismeru cez električkovú trať.

• Cyklotrasu južne od Molecovej navrhujeme v smere do centra z dôvodu stiesnených priestorových pomerov viesť jednosmerne po západnej strane Karloveskej v pridruženom dopravnom priestore, pred odbočkou do obratiska trolejbusov jej prevedenie do hlavného dopravného priestoru a ďalej vedenie cyklopruhom po odbočku ku Karloveskému ramenu. Pre opačný smer odporúčame použiť pre cyklistov trasu vedúcu nadchodom pri Botanickej záhrade, popod areál UK a prejazd cez Karloveskú a Molecovu cez priechod pre cyklistov, ako je navrhované v predchádzajúcom bode.

• Cyklistickú cestičku po východnej strane Karloveskej ulice navrhujem napojiť na cyklotrasu Líščím údolím. Táto trasa bude zároveň slúžiť aj na obsluhu supermarketu Lidl.

• Na severnej strane prestupného terminálu bude doplnený priechod pre cyklistov spájajúci obe vetvy, bude slúžiť na prepojenie oboch vetiev cyklotrasy popri Karloveskej, spojenie Dlhých dielov na Líščie údolie a Lidl a aj na spojenie Líščieho údolia s Dunajom.

• Na Molecovej smerom dole navrhujeme bus + cyklo pruh, pred križovatkou s Karloveskou vybudovať výjazd na chodník a jednosmerným pruhom na chodníku pokračovať na cyklotrasu popri Karloveskej.

• Na Molecovej smerom hore vybudovať v závislosti od priestorových možností samostatný cyklopruh alebo piktokoridor v pravom jazdnom pruhu.

• Z hľadiska minimalizácie konfliktov je vhodné, aby mali cyklisti najmä na frekventovaných miestach samostatné pruhy nezdieľané s chodcami. Na úseku pri odstavnej ploche trolejbusov možné aj zmiešané vedenie.

Na to, aby bola cyklistická doprava použiteľná, atraktívna a konkurencieschopná je potrebné vo výslednom riešení zvládnuť aj jednotlivé detaily ako napr. plynulé a mierne nájazdy na chodníky, odlišný a samoidentifikovateľný povrch priestoru pre cyklistov, dostatočné polomery oblúkov, odstránenie bariér v trase (stĺpy verejného osvetlenia, značky, reklamné pútače) a pod.


16

Obrázok č. 10: Riešenie cyklistickej dopravy

návrh na vybudovanie prestupného uzla mhd riviéra

Documents