SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

129863

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

ANALÝZA BLAHOBYTU: SYSTÉM ZDRAVOTNÍCTVA

2011 Tomáš Pénzeš

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

ERROR: REFERENCE SOURCE NOT FOUND

ANALÝZA BLAHOBYTU: SYSTÉM ZDRAVOTNÍCTVA

Bakalárska práca

Študijný program: Ekonomika podniku

Študijný odbor: 6284700 Ekonomika a manažment podniku

Školiace pracovisko: Katedra ekonomiky

Školiteľ: doc.Ing. Artan Qineti, PhD.

Konzultant: (nepovinný) doc.Ing. Artan Qineti, PhD.

2011 Tomáš Pénzeš

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Tomáš Pénzeš vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Analýza

blahobytu: Systém zdravotníctva“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej

literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 11. mája 2011

Tomáš Pénzeš

Poďakovanie

Chcel by som poďakovať môjmu školiteľovi práce doc. Ing. Artanovi Qinetimu,

PhD. za cenné rady, pozitívny prístup a konštruktívnu kritiku.

Abstrakt

PÉNZEŠ, Tomáš : Analýza blahobytu – Systém zdravotníctva [Bakalárska práca] –

Slovenská Poľnohospodárska Univerzita v Nitre, Fakulta ekonomiky a manažmentu;

Katedra ekonomiky – Školiteľ doc. Ing. Artan Quineti, PhD.

Cieľom mojej práce bolo analyzovať blahobyt v systéme zdravotníctva v Slovenskej

republike, a aj vo vybraných štátoch OECD. Zdravotný systém v Slovenskej republike

funguje na princípe solidárneho zdravotného poistenia, ktoré si platí ekonomicky

aktívne obyvateľstvo okrem nezamestnaných, študentov a dôchodcov samo. Zisťujeme,

že systém je založený na princípe solidarity a rovnosti bez ohľadu na sociálny status

občana a zároveň obhajujeme spoluúčasť pacienta pri liečbe a existenciu súkromných

zdravotníckych inštitúcií, ktoré poskytujú nadštandardnú zdravotnú starostlivosť.

Verejná forma poskytovania zdravotnej starostlivosti je využívaná drvivou väčšinou

obyvateľstva, pretože je takpovediac zadarmo. Súkromná forma zdravotníctva v našej

krajine nie je veľmi rozvinutá, až na niektoré medicínske odbory, ktoré boli

liberalizované. V našej práci sme sa zároveň zaoberali komparáciou Beveringových a

Bismarckových zdravotných systémov a ich aplikácií v jednotlivých štátoch (Slovenskej

republike, Nemecku, Švédsku) Zaujal nás veľmi takzvaný trhový systém v USA.

Zaoberali sme sa porovnávaním jednotlivých ukazovateľov v zdravotníctve v rámci

vybraných krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.Porovnávali sme aj

mzdové podmienky lekárov podľa ich profesie. Z liberalizovaných zdravotníckych

profesií nás zaujala problematika stomatológie, v ktorej je umožnená ekonomická

samostatnosť stomatológom ako podnikateľov. Skúmali sme aj priemerné ceny

vybraných úkonov zubných lekárov a zisťovali sme príčiny rozvoja zubnej turistiky

občanov Európskej únie.

Kľúčové slová: verejné statky, verejné služby, trh a trhový mechanizmus, externality,

zdravotníctvo, zdravotné poistenie

Abstract

Penzes, Tomas: Analysis of well-being - health care system [Bachelor's thesis] - Slovak

Agricultural University in Nitra, Faculty of Economics and Management, Department

of Economics - Supervisor doc. Ing. Artan Quineti, PhD.

The aim of my work was to analyze the wealth in the health system in the Slovak

Republic, and also in selected OECD countries. The health system in the Slovak

Republic is working on the principle of solidarity-based health insurance, which pays

the economically active population in addition to the unemployed, pensioners and

students themselves. We find that the system is based on the principle of solidarity and

equality regardless of social status of citizen, while advocating patient participation in

treatment and the existence of private health care institutions that provide superior

health care. Public form of health care is used by an overwhelming majority of the

population, because it is free, so to speak. Form of private health care in our country is

not very developed, with some medical departments, which have been liberalized. In

our work we also address the comparison of Beveringo and Bismarck health systems

and their applications in different countries (the Slovak Republic, Germany, Sweden)

very impressed us so-called market-based system in the USA. We deal with the

comparison of health indicators in selected countries of the Organization for Economic

Cooperation and Development. We compared the labor conditions in their medical

profession. The liberalized health professions we took the issue of dentistry, which is

allowed economic independence as entrepreneurs dentist. We examined the average

price of selected operations of dentists we surveyed the causes of dental tourism

development of European Union citizens.

Keywords: public goods, public services, market and market mechanisms, externalities,

health care, health insurance

Obsah

Zoznam ilustrácií.............................................................................................................8

Zoznam tabuliek..............................................................................................................9

Úvod................................................................................................................................10

1 Statky a služby a formy ich poskytovania, systém zdravotníctva.......................11

1.1 Verejné poskytované statky a verejne poskytované služby................................11

1.2 Spoločné zdroje....................................................................................................13

1.3 Súkromné statky a služby.....................................................................................13

1.3.1 Trh................................................................................................................13

1.3.2 Trhový mechanizmus...................................................................................14

1.3.3 Krivka produkčných možností......................................................................15

1.3.4 Zlyhania trhu................................................................................................16

1.3.5 Externality....................................................................................................17

1.4 Verejne poskytované súkromné statky.................................................................18

1.5 Systém zdravotníctva...........................................................................................19

1.5.1 Charakteristika zdravotného systému...........................................................19

1.5.2 Zdravotné poistenie......................................................................................20

2 Cieľ práce.................................................................................................................22

3 Metodika práce........................................................................................................23

4 Analýza blahobytu: Systém zdravotníctva............................................................24

4.1 Systém zdravotníctva v štátoch Európskej únie...................................................24

4.2 Systém zdravotníctva v Slovenskej republike......................................................25

4.3 Zdravotné poistenie v Slovenskej republike........................................................29

4.3.1 Systém zdravotného poistenia v Slovenskej republike.................................29

4.3.2 Rozdielnosť zdravotných poisťovní v Slovenskej republike........................29

4.4 Analýza systémov zdravotníctva vo vybraných krajinách Európskej únie..........32

4.5 Beveridgeov model zdravotníctva vo Švédsku....................................................33

4.6 Bismarckov model financovania zdravotníctva v Nemecku................................35

4.7 Analýza systému zdravotníctva v USA................................................................38

4.8 Analýza jednotlivých ukazovateľov v zdravotníctve v rámci vybraných

krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj....................................41

4.9 Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a ich odmeňovanie v Slovenskej

republike...............................................................................................................43

4.10 Liberalizované zdravotníctvo v stomatologickej praxe

v Európskej únii...................................................................................................46

4.11 Zubárska turistika pacientov................................................................................53

5 Záver.........................................................................................................................54

Zoznam použitej literatúry...........................................................................................56

Zoznam ilustrácií Graf č. 1 Krivka výrobných možností………………………………............................13

Graf č. 2 Medzera efektívnosti slovenského zdravotníctva............................................25

Graf č. 3 Porovnanie cien dentálnej hygieny vo vybraných štátoch v eurách……........49

Graf č. 4 Porovnanie cien bielenia zubov vo vybraných štátoch v eurách…….............49

Graf č. 5 Porovnanie cien zubných implantátov vo vybraných štátoch v eurách……...50

Graf č. 6 Porovnanie priemernej mesačnej mzdy vo vybraných štátoch v eurách……. 50

8

Zoznam tabuliek Tab. 1 Delenie statkov podľa kritérií konkurenčnosti a vylučiteľnosti.....................11

Tab. 2 Rating zdravotných poisťovní podľa krittérií HPI...........................................29

Tab. 3 Výška poplatkov vo verejnom zdravotníctve v rámci vybraných krajín EÚ...31

Tab. 4 Spoluúčasť pacienta pri nákupe liekov vo Švédsku v % z ceny liekov...........33

Tab. 5 Sadzby spoluúčasti na liečbe v Nemecku……................................................35

Tab. 6 Percentuálny podieľ zdravotne poisteného obyvateľstva v USA

vzhľadomna platcu zdravotného poistenia…………………………..............37

Tab. 7 Analýza jednotlivých ukazovateľov v zdravotníctve v rámci vybraných

krajín OECD…………………………………................................................41

Tab. 8 Porovnanie priemerných príjmov v zdravotníckom sektore s príjímamy

hospodárstva spolu………………………………...........................................42

Tab. 9 Komparácia mzdových podmienok v zdravotníctve vzhľadom na profesiu

zdravotníctve a vzhľadom na to, či sa pracovná pozícia nachádza

v hlavnom meste Slovenskej republiky………….....................................43-44

Tab. 10 Priemerné ceny stomatologických úkonov v Slovenskej republike...........46-47

9

Úvod Zdravotníctvo v Slovenskej republike je v súčasnosti poskytované verejnou

a súkromnou formou. Súkromná forma zdravotníctva sa vyznačuje nadštandardnými

službami zo strany lekárov a poskytovania zdravotnej starostlivosti, zatiaľ čo verejné

zdravotníctvo poskytuje štandardnú zdravotnú starostlivosť. Rozdiel medzi nimi je ten,

že pokiaľ vo verejných zdravotníckych zariadeniach je pacientom poskytnuté základné

a nevyhnutné ošetrenie v súkromných zdravotných inštitúciách sú pacientovi

poskytované nadštandardné služby (prípadne služby na ktoré musia menej solventní

pacienti čakať na zozname čakateľov, napríklad na transplantáciu orgánov). Ďalším

rozdielom je, že v súkromne poskytovanej forme zdravotníckych zariadení si za

zdravotnú starostlivosť platia pacienti sami, čo vo verejnom sektore platí zdravotná

poisťovňa, ktorá uhrádza všetky potrebné úkony. Aj verejný sektor je prakticky hradený

pacientmi samými, no nie všetkými, nezamestnaní, študenti a dôchodci majú zdravotnú

poisťovňu hradenú štátom, ktorý za nich prispieva na zdravotné poistenie.

V práci budeme popisovať systém zdravotného poisťenia v Slovenskej

republike, ktorý je založený na princípe povinného solidárneho zdravotného poistenia.

Občania prispievajú na poistenie percentami zo mzdy, ktorých výšku upresňuje zákon

o sociálnom poistení. Zdravotné poisťovne uhrádzajú pacientom základné a nevyhnutné

zdravotné úkony (napríklad kozmetická chirurgia nie je platená zdravotnou poisťovňou,

pacienti, ktorí sa rozhodli pre jej využitie si platia všetky úkony sami).

Tiež budeme rozoberať systém zdravotníctva a komparáciu zdravotných

systémov v krajinách Európskej únie (Nemecko, Švédsko, Slovensko) a USA.

Porovnávali sme jednotlivé ukazovatele v zdravotníctve vámci krajín OECD.

Komparáciu zdravotných poisťovní rozoberieme v rámci Slovenskej republiky.

Zaoberať sa budeme aj problematikou liberalizácie v stomatológií (zubnom lekárstve)

a tiež zubnou turistikou, ktorá je novým trendom v štátoch Európskej únie. Rozhodli

sme sa priblížiť aj mzdy lekárov podľa jednotlivých kategórií. Budeme sa venovať

i vplyvu liberalizácie v zdravotníctve (konkrétne stomatológie) a zároveň si objasníme,

čo znamená zubárska turistika.

10

1 Statky a služby a formy ich poskytovania, systém

zdravotníctva – zdravotnícky systém

1.1 Verejné poskytované statky a verejne poskytované služby

Verejnými statkami a službami máme na mysli statky a služby, ktoré sú

poskytované štátom alebo majetkom štátu. Nazývajú sa verejnými, pretože ich môže

využívať každý podľa svojej vôle zadarmo, čiže nie sú ani rivalitné ani vylúčiteľné. To

znamená, že pôžitok človeka s používaním verejného statku neznižuje tento pôžitok pre

iných ľudí. Medzi takéto statky môžeme zaradiť napríklad: obranu, políciu, aj

zdravotníctvo, čo vyplýva zo zákona podľa Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa Ciaiana, P., Pokrivčáka, J, Qinetiho, A., Serenčéša, R., Mankiva G.

a Stiglitza J. existujú dva základné prvky, ktoré rozlišujú verejný statok od súkromného

statku:

nevylúčiteľnosť spotrebiteľov (žiadny jednotlivec nemôže byť

vylúčený zo spotreby)

neexistencia rivality (súťaživosti) v spotrebe (spotreba statku

jedného jednotlivca nezníži ponuku statku pre ostatných).

Tieto dva základné prvky charakterizujú rezort zdravotníctva Slovenskej

republiky, nakoľko každý občan má právo na poskytovanie základnej zdravotnej

starostlivosti bez ohľadu na finančný status občana – pacienta, taktiež má právo na

dosah všetkých potrebných farmaceutík, ktoré si vyžaduje jeho zdravotný stav.

Zdravotníctvo je spoločným zdrojom, z čoho vyplýva, že ho môže bezplatne

využívať každý bez ohľadu na to, ako často a akou peňažnou čiastkou naň prispieva.

Danú situáciu nám bližšie vie priblížiť Mankivov problém čierneho pasažiera. Čiernym

pasažierom sa myslí človek, ktorý získa pôžitky z neakého statku, ale vyhne sa jeho

plateniu. Príkladom môže byť verejné usporiadanie ohňostroja pre 500 obyvateľov, pri

ktorom si každý obyvateľ tento zážitok cení na 10 dolárov. Náklady na ohňostroj sú

5000 dolárov. Ak by ohňostroj chcela usporiadať súkromná osoba a chcela by vyberať

vstupné, mala by problém s výberom vstupeniek, pretože potencionálni zákazníci by si

rýchlo uvedomili, že si môžu užiť ohňostroj bez toho, aby platili vstupenku. Takáto

11

žiadaná udalosť je nerentabilná pre súkromné trhy. Spôsob, akým sa dá dosiahnuť

usporiadanie ohňostroju je taký, že vláda musí sponzorovať oslavy, no na druhej strane

aby pokryla výdavky spojené z jeho usporiadaním, tak musí zvýšiť dane o 2 doláre

a využiť tieto príjmy k tomu, aby najala súkromnú osobu, ktorá tento ohňostroj

usporiada. Tým pádom sa dosiahne úžitok i pre verejné blaho, že ohňostroj nebude stáť

10 dolárov, na koľko si ho každý občan cení, ale 2 doláre a zároveň súkromná osoba

dosiahne efektívneho výsledku v pozícii verejného zamestnanca, napriek tomu, že tak

nemôže urobiť ako súkromný podnikateľ. Je to bezpochyby win – win game, pretože

získajú všetci, podnikateľ získa peniaze a spoločnosť usporiadaný ohňostroj za

primeranú sumu z efektívne vynakladaných prostriedkov.

Takýmto prípadom v minulosti bolo i zdravotníctvo, ktoré bolo uhrádzané

z verejných zdrojov získaných zo zdravotného poistenia všetkých občanov. Vzhľadom

na neustálu deficitnú hospodársku politiku zdravotného sektoru a neefektívneho

využívania verejných zdrojov je priam nevyhnutná reforma zdravotníctva, ktorá

zabezpečí efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov a zároveň určí minimálnu

spoluúčasť pacientov pri financovaní tohto sektoru. Statky podľa kriterií konkurenčnosti

a vylučiteľnosti rozdeľujeme v nasledujúcej tabuľke.

12

Tabuľka č. 1

(Mankiw G.N., 1998, str.233)

1.2 Spoločné zdroje

Okrem súkromných statok a verejných statkov existujú i spoločné zdroje.

„Spoločné zdroje nie sú podobné ako verejné statky vylúčiteľné. Sú dostupné zadarmo

každému, kto ich chce používať. Spoločné zdroje sú však rivalitné. Keď niekto využíva

spoločný zdroj, znižuje tým možnosť ostatných tento zdroj používať. Z existencie

spoločných zdrojov vzniká teda nový problém. Ak sa raz takýto statok poskytuje,

tvorcovia hospodárskej politiky sa musia zaoberať tým, v akom rozsahu sa bude

používať. Tento problém najlepšie pochopíme z klasického podobenstva nazývaného

tragédia obecnej pastviny.

„Tragédia obecnej pastviny – podobenstvo ilustrujúce, prečo sú spoločné zdroje

využívané viac, ako by bolo žiaduce z pohľadu spoločnosti ako celku.“ (Mankiw G.N.,

1998, str.239) Spoločnosť spotrebuje viac verejných statkov a služieb ako je potrebné,

13

pretože spoločenské a súkromné motivácie sa líšia. Každý chce získať viac no neberie

ohľad na obmedzenosť zdrojov.

1.3 Súkromné statky a služby

Súkromné statky sú spojené s pojmami: trh, trhový mechanizmus, efektívnosť,

trhová rovnováha. Sú poskytované trhovými subjektmi na trhu za trhovú cenu.

1.3.1 Trh

Trh je miesto, kde sa stretávajú trhové subjekty za pomoci trhových nástrojov,

foriem, mechanizmov a sociálno-ekonomických vzťahov, ktoré umožňujú výmenu

tovarov a služieb za určitú protihodnotu (trhovú cenu). Pod trhovými subjektmi

rozumieme spotrebiteľov, podniky a štát, ktoré sú účastníkmi trhu tovarov a služieb

a zároveň i trhu výrobných faktorov. V zdravotníctve by sme mohli považovať za takýto

trhový nástroj výrobu a produkciu farmaceutík a za trhové subjekty farmaceutické

spoločnosti, poisťovne, ministerstvo zdravotníctva a finálnych spotrebiteľov, ktorými sú

občania – pacienti.

1.3.2 Trhový mechanizmus

Trhovým mechanizmom rozumieme súhrn vzťahov a procesov medzi podnikmi

a domácnosťami. Tieto vzťahy určujú použitie a rozdelenie výrobných zdrojov a určení

rovnovážnych cien a rovnovážnych množstiev tovarov a služieb. Autori Ciaian, P.,

Pokrivčák, J, Qineti, A., Serenčéš, R., Mankiva G. a Stiglitza J. interpretujú trhový

mechanizmus ako spôsob, ktorý hľadá odpovede na základné ekonomické otázky:

1. Čo sa má vyrábať?

Otázka je aká časť zdrojov, ktoré spoločnosť vlastní, by sa mala použiť na

výrobu verejných statkov (školstvo, diaľnice, obranu, atď.) a aká časť by sa

mala použiť na výrobu súkromných statkov (autá, potraviny, oblečenie, atď.)

14

Graficky je táto voľba prezentovaná krivkou výrobných možností, ktorá

udáva rôzne množstvá dvoch statkov, ktoré spoločnosť môže vyrobiť pri

danom množstve výrobných zdrojov a technológie. V našom prípade ide

o verejné statky a súkromné statky.

Graf č. 1

(http://www.fem.uniag.sk/cvicenia/ke/qineti/EVS/Materialy%20na%20citanie/

EVS_Cvicenie%201.pdf)

2. Ako sa má vyrábať?

Cieľom je objasniť problém, kedy má štát priamo vyrábať verejné statky

a kedy má tieto statky nakupovať od súkromného sektoru prípadne riešiť

problém miery štátneho ovplyvňovania podmienok v akých súkromný sektor

uskutočňuje výrobu prostredníctvom rôznych regulácií.

3. Pre koho vyrábať?

Táto otázka súvisí s prerozdeľovaním statkov v spoločnosti. Štát

prostredníctvom daní a rôznych sociálnych programov ovplyvňuje

disponibilný príjem jednotlivcov. Obyčajne týmito zásahmi niektoré skupiny

spoločnosti stratia, čo iné získajú.

15

4. Ako sa uskutočňuje (kolektívne) rozhodovanie?

Zaoberá sa tým, akým spôsobom sa majú robiť rozhodnutia, ktoré

spoločnosť robí ako celok, teda kolektívne. Napríklad rozhodnutia

o právnom systéme, výdavkov na zdravotníctvo a iné verejné statky.

1.3.3 Krivka produkčných možností

Rozhodnutie o tom, aká časť zdrojov by mala byť vyčlenená na produkciu

verejných statkov a aká časť zdrojov by mala byť využitá na produkciu súkromných

statkov trhom možno znázorniť pomocou krivky produkčných možností.

„Krivka produkčných možností predstavuje rôzne kombinácie možností

produkovaných verejných a súkromných statkov pri plnom využití daných výrobných

kapacít a existujúcich výrobných technológií.“ (Univerzita Mateja Bela, Ekonomická

fakulta, www.ef.umb.sk/upload/predmet/28/I.%20Funkcie%20štátu.ppt)

S krivkou produkčných možností je úzko spojená efektívnosť. Za efektívne

považujeme využívanie súkromných alebo verejných zdrojov tak, aby bol dosiahnutý čo

najväčší blahobyt ľudí. Cestu za maximálnou efektivitou nájdeme na hranici

produkčných možností, t.j. dosahuje alokačnú efektívnosť – Paretovo optimum.

1.3.4 Zlyhania trhu

Až doteraz sme videli, že trhy, ktoré sú otvorené konkurencii, fungujú efektívne

a že ich neefektívnosť mohol zaviniť len štát. Ale sú prípady, keď trhy úplne efektívne

nefungujú. Ide o zlyhania trhu. Zlyhania trhu môžu nastať z viacerých dôvodov a vtedy

sú nevyhnutné štátne intervencie do ekonomiky. Podľa Stiglitza v knižnej publikácii

Ekonomie verejného sektoru je známych šesť dôležitých okolností, ktoré môžu

znemožniť dosiahnutie paretovo optimum v prerozdelení zdrojov:

1) Zlyhanie konkurencie

2) Verejné statky

3) Externality

4) Neúplné trhy

5) Nedostatok informácií

16

6) Nezamestnanosť, inflácia a nerovnováha

Zlyhanie konkurencie nastáva v dôsledku nedostatočného počtu trhových hráčov

na trhu. Ovplyvňujú ho hlavne ekonomické a politické podmienky v danej krajine. Sú

prípady, že štát úmyselne vytvorí monopol (Slovenský plynárenský priemysel a.s.).

Existencia verejných statkov je nevyhnutná, pretože samotný trh neposkytuje

dostatočnú ponuku verejných statkov ako sú napríklad majáky, armáda a pod. Sú

špecifické tým, že náklady na ich užívanie nezávisí od počtu spotrebiteľov a zároveň

z ich spotreby niekoho vylúčiť je nemožné. Absencia ponuky pri poskytovaní statkov

a služieb je značná pre neúplné trhy. To znaména, že podniky nevedia dostačne nasýtiť

trh. Nedostatok informácií je ďaľším činiteľom ovplyvňujúcim trh v pozitívnom

i v negatívnom slova zmysle. Čím vyššia je rýchlosť šírenia informácií, tým rýchlejšia

je i ekonomika.

1.3.5 Externality

„Externality vznikajú, keď niekto neznáša plné náklady svojej činnosti, alebo

keď nedostane úplné výnosy svojej činnosti.“ (Robert Holman – Ekonomie 3.

aktualizované vydání) „V ekonomickej praxi nájdeme mnoho prípadov, keď určitá

činnosť jednej firmy ovplyvňuje činnosti iných firiem.“ (Jozeph E. Stiglitz, Ekonomie

verejného sektoru, str. 255) Týmito činnosťami ovplyvňuje náklady vo vlastnej firme,

čo spôsobí určitú zmenu nákladov i v iných firmách a zároveň ovplyvňuje i zisky. Ako

príklad by som uviedol znečisťovanie vody, prípadne ovzdušia. Podľa toho, ako

vplývajú náklady na iné podniky alebo na spoločnosť, rozlišujeme vonkajšie vplyvy

negatívne alebo pozitívne.

Vzhľadom na to, že externality majú väčšinou sklon k negatívam, či už

v súkromnej alebo verejnej sfére, je pre verejnú sféru nevyhnutné tvoriť reformy, ktoré

ich čiastočne alebo úplne eliminujú. Reformy verejných služieb treba chápať ako

kompromis alebo partnerstvo verejného a súkromného sektora. Sú neoddeliteľnou

súčasťou fungovania zmiešanej ekonomiky v štáte z dôvodu ich neefektívnosti

17

a dlhodobej neudržateľnosti. Sú alternatívnym prístupom k zabezpečovaniu kvalitných

verejných služieb a efektívnosti verejných výdavkov. Efektívnosť verejného sektora sa

hodnotí porovnaním výkonu verejného sektora a hranice produkčných možností.

Efektívnosť verejného sektora odzrkadľuje i fungovanie štátneho aparátu ako

takého. Medzi najdôležitejšie činitele ovplyvňujúce zlyhanie trhového hospodárstva

patria nezamestnanosť, inflácia a nerovnováha. „Zložité vzťahy medzi infláciou

a nezamestnanosťou patria medzi najväčšie záhady modernej trhovej ekonomiky.

Prvý teoretický prístup k týmto „dvom zlám ekonomiky“ je spojený s menom

A.W.Philipsa, ktorý sa pokúsil kvantifikovať determinanty mzdovej inflácie

a premietnuť výsledky do krivky, ktorá dostala názov Philipsova krivka.“ (Marko

Árendáš, Nitra 2007,Makroekonómia, str.178) A.W. Philips tvrdil, ak by miera

nezamestnanosti klesla pod 6%, možno očakávať rast miery nominálnych miezd

a naopak. „Neskôr bol tento vzťah interpretovaný ako vzťah medzi mierou

nezamestnanosti a infláciou.“ (Marko Árendáš, Nitra 2007, Makroekonómia, str.178)

1.4 Verejne poskytované súkromné statky

Zaujímavým kompromisom v niektorých prípadoch je poskytovanie

súkromných statkov verejne. Verejne poskytované súkromne statky sú tie, pri ktorých

sú limitné náklady spojené so zvýšením počtu spotrebiteľov príliš vysoké. Takýmito

statkami sú napríklad i školstvo, ktoré síce produkuje súkromné statky t.j. vzdelanie, ale

je poskytované verejne, pretože väčšina ľudí zdiela názor, že možnosť získať vzdelanie

by nemala závisieť od finančnej situácie rodičov. Tým, že je vzdelávanie poskytované

verejnou formou, môžeme konštatovať, že je poskytované bezplatne a je financované

formou daní. To znamená, že jeho spotreba je vyššia ako je efektívna úroveň, ktorá by

existovala pri poskytovaní vzdelávania čisto súkromnými inštitúciami.

Štruktúra firiem v Európskej únii je zastúpená súkromnými firmami i štátnymi

podnikmi. Jednotlivé vlády štátov určitým spôsobom ovplyvňujú súkromný sektor či už

formou daní, odvodov, dotácií, prípadne reguláciami. Tento jav v ekonomike chápeme

ako kombináciu verejnej a súkromnej sféry alebo zmiešaná forma ekonomiky.

Existencia zmiešanej ekonomiky je nevyhnutná, pretože určité sféry nemožno ponechať

18

súkromnému sektoru. Štát má povinnosť sa starať o nevyhnutné priority, o ktoré

súkromný sektor neprejavuje záujem, prípadne ich nie je schopný celoplošne pokryť.

Preto je nevyhnutné fungovanie istého systému vrátane jeho podsystémov formou

kombinovanej ekonomiky z dôvodu udržania stability, kvality a dlhodobého vývoja

celkovej ekonomiky. Nevyhnutnosť existencie zmiešanej ekonomiky badáme v systéme

zdravotníctva.

1.5 Systém zdravotníctva

1.5.1 Charakteristika zdravotného systému

„Zdravotný systém je spoločenskou sústavou profesionálnych odborných

inštitúcií, zariadení, štátnych orgánov a zdravotníckych pracovníkov, ktorá zabezpečuje

činnosti za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti zameranej na podporovanie,

zachovávanie a obnovu zdravia, zo zreteľom na zdravý vývoj budúcich generácií.“

(MUDr. Pavol Štec, www.promeda.sk) Zdravotný systém realizácie zdravotníckych

služieb môže mať viacero podôb:

1) Poskytované netrhovou formou na báze daňovej ceny:

Financovanie je formou daní a odvodov, zdravotné zariadenia sú výlučne

v štátnom vlastníctve. Absolútna absencia súkromných zariadení.

19

2) Poskytované netrhovou formou na báze transferových platieb:

Zdravotné zariadenia sú v štátnom vlastníctve a financovanie prebieha

prostredníctvom transferov bez očakávania protihodnoty.

3) Poskytované polotrhovou formou, kde sa na úhrade zúčastňujú verejné

a súkromné zdroje:

Existencia súkromných i verejných zdravotníckych zariadení a poisťovní,

súkromné i štátne financovanie zariadení

4) Poskytované trhovou formou:

Zdravie je považované ako predmet kúpy a predaja, absentujú štátne zásahy

do tvorby cien, vačšinou túto formu preferujú vyššie spoločenské vrstvy.

Nedá sa presne určiť, ktorý z týchto systémov je najlepší z dôvodu viacerých

kritérií, ktoré ovplyvňujú spôsob poskytovania zdravotníckych služieb, za ktoré

zodpovedá rezort zdravotníctva.

Zdravotníctvo je rezort, ktorý je riadený Ministerstvom zdravotníctva

Slovenskej republiky podľa zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Tento zákon upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, práva a povinnosti fyzických a právnických

osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon štátnej správy

na úseku zdravotnej starostlivosti. (Zákon o zdravotnej starostlivosti č.576/2004 §1)

V súčasnej dobe si občania čoraz viac uvedomujú, aké dôležité je zdravie,

nakoľko si ho človek nemôže zadovážiť, môže ho iba ovplyvniť svojím životným

štýlom. Zdravotný stav obyvateľstva patrí medzi najdôležitejšie faktory, ktoré

ovplyvňujú rozvoj každej spoločnosti.

Zdravotníctvo v Slovenskej republike je jediným rezortom, kde neplatia

základné obchodné vzťahy. Problémy s financovaním zdravotníctva pretrvávajú už od

jeho vzniku. Je v ňom bežné neustále zadlžovanie a neefektívne využívanie finančných

prostriedkov. V auguste 2004 bola vydaná ucelená koncepcia reformy zdravotníctva

pod názvom: „Ozdravené zdravotníctvo v službách občanov“, ktorej autormi sú Rudolf

Zajac (bývalý minister zdravotníctva, v období r. 2002-2006) a Peter Pažitný (bývalý

poradca ministra Rudolfa Zajaca) a ktorej cieľom bolo zefektívniť nielen financovanie

zdravotníctva, ale aj jeho štruktúru. Reforma však bola bola uskutočnená len čiastočne.

20

Napriek tomu v rezorte zdravotníctva sú stále nedoriešené problémy hlavne

v jeho hospodárení a financovaní. Vznik absolútneho súkromného zdravotníctva by

nevyriešil daný problém nakoľko z etického hľadiska z Ústavy Slovenskej republiky

vyplýva právo na bezplatnú základnú starostlivosť.

V zmysle článku 40 Ústavy Slovenskej republiky poskytovanie zdravotnej

starostlivosti je bezplatné, avšak je založené na povinnom solidárnom zdravotnom

poistení.

1.5.2 Zdravotné poistenie

Zdravotné positenie je založené na princípe solidarity, čo znamená, že občan si

pravidelne plní svoju odvodovú povinnosť na zdravotné poistenie, a to i v období, keď

služby zdravotníctva nevyužíva. Za určité skupiny občanov, t.j. napríklad: za maloleté

deti, za osoby poberajúce rodičovský príspevok, za študentov, za dôchodcov, za

uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, plní

odvodovú povinnosť na zdravotné poistenie, štát. Ak má byť systém solidárneho

zdravotného poistenia funkčný, nemôže každý občan poberať bezplatnú zdravotnú

starostlivosť, a to v neobmedzenom rozsahu, ale v rationingu, t.j. v obmedzenom

rozsahu.

V minulosti vzniklo viacero podôb financovania zdravotníctva (Beveringov

a Bismarckov systém). V dnešnej dobe je v Európe najviac rozšírený systém

zdravotného poistenia. Významom zdravotného poistenia je uzatvorenie poistného

vzťahu medzi občanom a zdravotnou poisťovňou, či už súkromnou alebo verejnou,

z dôvodu zníženia rizika, ktorému sú občania vystavení pri ťažkom zdravotnom

postihnutí, prípadne pri akútnej potrebe zdravotnej starostlivosti. Na zdravotné poistenie

má právo každý už od narodenia a má právo si vybrať svoju zdravotnú poisťovňu sám

podľa vlastného uváženia. Právo na zdravotné poistenie vychádza z Ústavy Slovenskej

republiky č. 460/1992Zb., zo zákona o zdravotnej starostlivosti č.576/2004, zo zákona

o zdravotných poisťovniach č.581/2004, zo zákona o zdravotnom poistení č.580/2005

a zo zákona č.98/2005 o Liečebnom poriadku.

Druhy zdravotného poistenia budem citovať zo zákona o zdravotnom poistení

č.580/2005 §2. Zdravotné poistenie je:

21

a) verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom

verejného zdravotného poistenia (ďalej len „poistenec“) za podmienok ustanovených

týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti (ďalej len „zdravotná starostlivosť“) v rozsahu ustanovenom osobitným

predpisom,

b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom

individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom

v zmluve podľa osobitného predpisu.

2 Cieľ práce

Cieľom bakalárskej práce je skúmanie rozdielov v systémoch zdravotníctva ,

ktoré sú zavedené v jednotlivých štátoch, hľadanie anomálií a popísanie vývoja vo

vybranom zdravotnom odbore – stomatológii.

Cieľ rozčleňujeme na konkrétnejšie parciálne ciele:

základná charakteristika systémov zdravotníctva v európskej únii

popísanie a zhodnotenie systému zdravotníctva v Slovenskej republike

analýza sýstemu zdravotného poistenia v Slovenskej republike

analýza sýstemov zdravotníctva vo vybraných štátoch Európskej únie

spracovanie ukazovatelov v zdravotníctve v rámci vybraných krajín

Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

skúmať vplyv liberalizácie zdravotníctva v stomatológii

skúmať príčiny zubnej turistiky

22

3 Metodika práce

Metodika záverečnej práce je dôležitá najmä z dôvodu uvedomenia si

následnosti jednotlivých krokov pri písaní práce, čo vedie k rýchlejšiemu a

presnejšiemu splneniu cieľa. Metodika písania našej záverečnej práce pozostávala

z nasledovných etáp:

1. Výber a preštudovanie odbornej literátúry vo viacerých jazykoch týkajúcej

sa problematiky statkov a služieb, trhu a trhového mechanizmu a

zdravotníctva,

2. Zhromažďovanie informácií o spôsoboch financovania systémov

zdravotníctva a ich aplikácia vo vybraných krajinách,

3. Získavanie a spracovanie jednotlivých ukazovateľov v rámci vybraných

krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj,

23

4. Získavanie údajov a mzdovej politike v zdravotníckom sektore a

zhromažďovanie údajov o liberalizácii v stomatológii a zubnej turistike,

5. Selekcia a spracovanie zhromaždených údajov do súvislého textu, grafov,

tabuliek a hodnotení.

Za skúmané systémy financovania zdravotníctva boli vybrané Beveringov

model vo Švédsku, Bismarckov model v Nemecku a v Slovenskej republike a takzvaný

trhový model v Spojených štátoch amerických. Všetky tieto štáty sú členmi Organizácie

pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Informácie som získaval väčšinou z internetových

stránok Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Organizácie pre hospodársku

spoluprácu a rozvoj (OECD) a zo stránky ústavu zdravotnej politiky (HPI). Ďalším

zdrojom boli knižné publikácie, internetové časopisy a internetové zdroje z viacerých

štátov.

Zozbierané údaje boli postupne spracované, číselne a graficky prezentované

v programe Microsoft Word.

Informácie boli používané na písanie vlastej záverečnej práce, ktorá začína

kapitolou 4.1, v ktorej začíname základnou charakteristikou systému zdravotníctva.

4 Analýza blahobytu: Systém zdravotníctva

4.1 Systém zdravotníctva v štátoch Európskej únie

„Úlohou zdravotných systémov je poskytovanie služieb, ktoré poskytujú,

zlepšujú, zachovávajú, alebo obnovujú zdravie jednotlivcov a ich komunít. Jedná sa o

starostlivosť, ktorá je poskytovaná v nemocniciach prípadne formou rodinných lekárov,

ale aj menšie úlohy, ako sú prevencia kontroly prenosných chorôb, podporu zdravia,

plánovanie zdravotnej pracovnej sily a zlepšovanie sociálnych, ekonomických alebo

enviromentálnych podmienok, v ktorých ľudia žijú.” (http://www.euro.who.int/en/what-

we-do/health-topics/Health-systems)

Zdravotné systémy sú tiež zodpovedné za starostlivé vedenie (alebo správu)

týchto služieb, zabezpečenie rovnakej zdravotnej zdravotnej starostlivosti všetkým,

24

reagovať na individuálne potreby a udržiavať minimálnu možnú úroveň finančného

zaťaženia pri poskytnutí zdravotných služieb.

„V Európe existujú v súčasnosti dva základné modely financovania

zdravotníctva: financovanie z daní a financovanie z odvodov na zdravotné poistenie.

Existujú aj ich kombinácie. Oba základné modely mali svoj historický vývoj. Odvodový

existuje od konca 19. storočia a daňový od polovice 20. storočia. Za desiatky rokov ich

vývoja sa potvrdil trend smerovania od daní k odvodom a následne od jednej poisťovne

k pluralite (pri odvodovom modeli).“ (www.zzp-sr.sk/img/web/content/2809e

FINANCIE.doc, Eduard Kováč autor od r. 1993 pracuje v systéme zdravotného

poistenia a od r. 1976 v sektore zdravotníctva )

„Napriek rozdielom v spôsoboch financovania je systém zodpovedný za

prevenciu, liečbu, následnú starostlivosť a za rozvoj fyzickej a duševnej zdatnosti,

pracovnej schopnosti, za predĺženie zdravého života a zabezpečenie zdravého vývinu

novej generácie. Tento systém tvoria všetci jednotlivci a organizácie, všetky hmotné a

nehmotné statky a všetky činnosti spoločnosti, ktoré sa podieľajú na zlepšovaní zdravia

jej členov, čo je hlavným cieľom zdravotnej starostlivosti“ (MUDr. Irina Šebová, CSc.,

MPH, Zdravotné systémy v EÚ a organizácia zdravotníctva v SR)

4.2 Systém zdravotníctva v Slovenskej republike

Zdravotníctvo v Slovenskej republike je poskytované väčšinou verejnou formou

poskytovania zdravotnej starostlivosti. Súčasný systém zdravotníctva kryje výdavky na

zdravotníctvo univerzálne t.j., že „pokrýva prakticky celú zdravotnú starostlivosť s

výnimkou malej časti výkonov (napr. v zubnom lekárstve a kozmetickej chirurgii), ako

aj s výnimkou časti nákladov na lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré platia pacienti

v hotovosti.”

(http://www.i-health.sk/sk/zdravotnictvo/financovanie-zdravotnictva/slovensko.html)

Systém je centralizovaný a väčšinou vystupuje aj ako poskytovateľ zdravotných

služieb. Financovanie zdravotníctva sa vykonáva prostredníctvom povinných odvodov,

ktoré platia zamestnanci a podnikatelia, a to vo výške 4% odvodu zo mzdy zamestnanca

a 10% zo mzdy zamestnanca, ktorú odvádza za zamestnanca ako povinnú platbu

zamestnávateľ. Každý občan má rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti i keď je

dlhodobo ekonomicky neaktívny a nikdy neprispieval na zdravotnú starostlivosť formou

25

odvodov. Rozpočtové obmedzenia v tomto systéme sú príliš mäkké, a preto nie sú

zdravotné inštitúcie v Slovenskej republike motivované k zvyšovaniu efektívnosti

finančných prostriedkov v zdravotníctve.

Pacienti by oficiálne nemali platiť za liečbu, ani za návštevu u lekára, ani pobyt

v nemocnici. V skutočnosti však súkromné výdavky tvoria tretinu celkových výdavkov

na zdravotníctvo formou rôznych skrytých poplatkov. Právna forma väčšiny

zdravotníckych zariadení je formou verejnoprávneho fondu, čo je dôvodom toho, že

v prípade potreby nie je možné vyhlásiť bankrot inštitúcie, ktorá by pri forme akciovej

spoločnosti zanikla z dôvodu neefektívneho hospodárenia s verejnými financiami.

Forma verejno-právneho fondu zvyšuje počet zdravotníckych zariadení na úkor kvality

zdravotnej starostlivosti.

Podiel HDP na zdravotníctvo sa pohybuje od roku 2002 do roku 2008

v rozmedzí od 5,6% - 8%. V Európskej únii sa toto percento pohybuje nad 8%.

V dôsledku tejto skutočnosti vzniká problém, že zdravotníctvo je výrazne

podkapitalizované a zároveň i pri takto nízkych príjmoch do zdravotníctva sa tieto

príjmy využívajú neefektívne. ˇ

Podľa komparatívnej štúdie porovnávajúcej krajiny OECD (Osterkamp, 2004),

je efektívnosť na úrovni 61,2%, čo znamená, že 39 eurocentov sa stráca a neslúži na

zlepšenie zdravia pacientov. „Medzi hlavné príčiny patrí predovšetkým

prezamestnanosť a vysoké fixné náklady (prebytok ponuky).“ (Peter Pažitný, Rudolf

Zajac -Ozdravené zdravotníctva v rukách občanov, str 21)

Graf č.2

26

Efektívnosť na úrovni 100% pravidelne dosahujú krajiny ako sú Luxembursko,

Holandsko dokonca i Mexiko. Pri určovaní efektívnosti alokácie zdrojov nie je

podstatná ich výška ale efektivita ich využitia, pričom ani tento argument neodzrkadľuje

kvalitu zdravotnej starostlivosti.

Z dôvodu neudržateľnosti zdravotného systému mala v rokoch 2002-2006

prebehnúť reforma zdravotníctva, ktorá mala za úlohu stabilizovať verejné financie

a zároveň regulovať nadmerný priam iracionálny dopyt zavedením symbolických

poplatkov za niektoré služby (návšteva lekára, recept, odvoz sanitkou, pobyt a strava

v nemocnici). V minulosti bol systém veľmi zle nastavený, pretože sa vyznačoval

nespokojnosťou pacientov i aktérov poskytujúcich prípadne spojených s poskytovaním

alebo financovaním zdravotníckych služieb, vysokou mierou korupcie, mäkkými

rozpočtovými obmedzeniami, rastúcou tendenciou dlhov, ktoré nikto neuhrádzal a

hlavne plytvaním či už na strane dopytu alebo ponuky.

Podľa Ivana Mikloša v publikácii Slovensko – Príbeh Reforiem, str. 15 cieľom

reformy bolo vyriešiť tieto nedostatky nasledovnými opatreniami:

Oddlženie zdravotníctva

Zavedenie poplatkov za služby spojené s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti

Transformácia zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti,

zdravotníckych zariadení na neziskové, alebo akciové spoločnosti

27

Zavedenie tvrdých rozpočtových obmedzení do systému pre všetky

subjekty

Jasným oddelením tzv. základného balíka zdravotnej starostlivosti,

financovaného zo systému verejného poistenia a starostlivosti nad tento

balík, uhrádzanej pripoistením, respektíve hotovostne

Reforma nebola úspešná, nakoľko nebola v plnom rozsahu uskutočnená. Bola

zrealizovaná iba čiastočne, čo má za následok prehlbovania dlhu v zdravotníckom

sektore, neustále znižovanie kvality zdravotníckych služieb, iracionálny dopyt po

zdravotných službách, prezamestnanosť v zdravotníckom sektore a hlavne dlhodobú

neudržateľnosť zdravotníctva v Slovenskej republike. Dlh a strata za štátne

zdravotníctvo od roku 2006-2010 sa vyšplhali až na 382 mil. € (Health policy institute).

Health policy institute odhaduje v roku 2025 deficit v zdravotníctve vo výške 27,3 mld.

Eur pokiaľ nedôjde k reforme jeho financovania.

Verejné výdavky na zdravotníctvo v roku 2008 SR mala vo výške 8% z HDP.

Oproti roku 2006 sa zvýšili o 2 percentuálne body. Verejné výdavky na celkových

výdavkoch v r.2008 mali objem 67,8%. Podiel celkových verejných výdavkov

v zdravotníctve na jednu osobu pripadol v roku 2008 na 1770 USD.

Súkromné forma poskytovania zdravotnej starostlivosti nie je ešte dostatočne

rozvinutá vo všetkých oblastiach zdravotníctva. Najčastejšie sa vyskytuje vo forme

lekární, súkromných stomatologických ambulancií, výnimočne i vo forme súkromnej

nemocnice a pod.. Anton Marcinčin (2007), ekonóm Svetovej banky sa

v Hospodárskych novinách vyjadril k téme súkromnej formy zdravotníctva, že

v Slovenskej republike takáto forma skoro vôbec neexistuje, pretože náš solidárny

systém hradí takmer všetko. Tvrdí, že časť služieb je vymedzená pre tých, ktorí majú

čas vysedávať v čakárňach, kým tá drahšia časť služieb je určená pre každého piateho

pacienta s úplatkom t.z., že stredná trieda sa radšej lieči sama. Solidarita nášho

zdravotného systému je síce solidárna na vstupoch, ale nie je solidárna pri výstupoch, čo

má za následok obmedzenia počtu výkonov alebo kvality.

Napriek tomu sa čím ďalej, tým viac, zvyšujú počty súkromných lekárov –

podnikateľov, ktorí síce pýtajú peniaze od pacientov, ale zároveň im ponúkajú komfort.

Rastúci počet súkromných lekárov nevplýva len na kvalitu služieb a na verejné financie,

ale ovplyvňuje i nárast miezd v zdravotníctve.

28

Kvalita sa zvýšila i v spôsobe financovania zdravotníctva, pretože bol umožnený

vstup na trh i súkromným zdravotným poisteniam. Tieto súkromné zdravotné poisťovne

sa snažili štátnej konkurovať hlavne tým, že poskytovali širšie spektrum finančného

krytia zdravotnej starostlivosti (vakcinácie, zľavy na uzavretie cestovného

a individuálneho zdravotného poistenia a pod.).

Na základe získaných európskych skúseností Jaap Koot MD, MBA tvdí, že

„privatizácia, decentralizácia a obmedzenie štátnej regulácie sú medzinárodnými

trendami v Európe. Vlády aj naďalej zastávajú regulačnú funkciu v zdravotnej

starostlivosti, aj vtedy ak už neusilujú udržať si implementačnú funkciu. Jedna

z hlavných úloh vlády je regulovať prístup k zdravotníckej starostlivosti: zabezpečiť

rovnosť, ktorá umožňuje aj sociálne slabšej časti spoločnosti mať prístup k aspoň

základným zdravotníckym službám.“ (Jaap Koot MD, MBA, Skúsenosti získané

z programov kvality v zdravotníctve v európskych krajinách)

4.3 Zdravotné poistenie v Slovenskej republike

4.3.1 Systém zdravotného poistenia v Slovenskej republike

Zdravotné poistenie je u nás verejné a funguje na princípe povinného

zdravotného poistenia, do ktorého sa prispieva prostredníctvom odvodu 14% z hrubej

mzdy formou poistného. Poistné za ekonomicky neaktívne obyvateľstvo platí štát.

Zdravotné poistenie poskytujú súkromné poisťovne a jedna verejná zdravotná

29

poisťovňa. V minulosti existovali dve verejné zdravotné poisťovne, ktoré z dôvodu

pretrvávajúcim problémov boli zlúčené do jednej. Právna forma zdravotných poisťovní

v Slovenskej republike musí byť bez výnimky formou akciovej spoločnosti. Práva

a povinnosti zdravotných poisťovní sú zakotvené v zákone o zdravotných poisťovniach

(Zákon 581/2004).

V súčasnosti v Slovenskej republike pôsobia tri zdravotné poisťovne:

1. Dôvera zdravotná poisťovňa, akciová spoločnosť

2. Všeobecná zdravotná poisťovňa, akciová spoločnosť

3. Union zdravotná poisťovňa, akciová spoločnosť

Zdravotné poisťovne síce majú povinnosť preplácať poisťencom isté lieky

v plnej výške, niektoré si však musí poisťenec hradiť sám v plnej výške (napr. pri liečbe

chrípky a pod.), pri obstarávaní iných liekov musí byť pacient spoluúčastníkom. Výška

spoluúčasti závisí od ceny a kategórie lieku. Pre niektoré skupiny obyvateľstva sú

určené cenové stropy doplatkov. Pre dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých sú

zavedené maximálne limity pre doplatky na lieky (dôchodcovia – maximálny doplatok

45 € za štvťrok, ZŤP – maximálny doplatok 30 € za štvrťrok).

4.3.2 Rozdielnosť zdravotných poisťovní v Slovenskej republike

Výber zdravotnej poisťovne v Slovenskej republike je komplikovanejší

z dôvodu, že každej platíme rovnako a každá nám poskytuje rovnaké služby.

„Zdravotné poisťovne preplácajú všetko, čo lekári uznajú za medicínsky

opodstatnené. V takomto prostredí je pre poisťovňu veľmi ťažké sa odlišovať rozsahom

alebo štandardom zdravotnej starostlivosti, pretože zo zákona musíme platiť všetci

všetko,“ vraví generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Patrik Mozola. Health

Policy Institute tvrdí, že rozdiely medzi poisťovňami existujú. Zároveň hodnotil

poisťovne na základe toho, akú finančnú ochranu poskytujú poistencovi, aké produkty

nad rámec zákonnej povinnosti ponúkajú, aký majú klientsky servis a aké majú vzťahy

s poskytovateľmi. Za každé kritérium mohla najlepšia poisťovňa získať sto bodov,

ostatné získali body podľa toho, ako zaostávajú za najlepšou poisťovňou.

30

Rating zdravotných poisťovní bol naposledy publikovaný v roku 2008

z dôvodov pochybnosti validity zverejňovaných údajov a neochoty štátnych

zdravotných poisťovní (momentálne jednej štátnej) zverejňovať údaje. V ratingu

zdravotných poisťovní figurujú i zdravotné poisťovne, ktoré boli buď zrušené alebo

zlúčené so súčasnými zdravotnými poisťovňami (Európska zdravotná poisťovňa, a.s. –

zrušená 2.5.2008, SIDERIA zdravotná poisťovňou od 1. 1. 2007, a.s. a APOLLO

zdravotná poisťovňa, a.s. od 1. 1. 2010 – zlúčené s Dôverou zdravotnou poisťovňa, a.s,

Spoločná zdravotná poisťovňa, a.s. – od 1. 1. 2010 spojená so Všeobecnou zdravotnou

poisťovňou, a.s.).

Tabuľka č. 2 : Umiestnenie ZP v jednotlivých ukazovateľoch (1- najlepšie, 5 -

najhoršie)

Ukazovateľ VšZP SZP Apollo Dôvera Union

Finančná samostatnosť 5 4 2 1 3

Úspešnosť výberu 4 1 3 2 5

Rentabilita predpísaného

poistného

4 3 2 1 5

Platobná schopnosť 5 4 1 2 3

Priemer umiestnení 4,5 3 2 1,5 4

Zdroj: Health Policy Institute

„Z porovnania finančných ukazovateľov za rok 2008 najlepšie vyšla Dôvera,

nasledovaná Apollom. Tretia skončila SZP, štvrtý Union a na poslednom mieste VšZP.

Finančne najstabilnejšou poisťovňou za rok 2008 bola teda Dôvera (priemerné

umiestnenie 1,5) a finančne najmenej stabilnou bola VšZP (4,5). Dôvera bola v dvoch

kategóriách víťazom a v dvoch skončila druhá. Poraziť ju dokázala SZP v úspešnosti

výberu poistného a Apollo v platobnej schopnosti. Prekvapujúce je štvrté miesto ZP

Union, ktorá mala v roku 2007 veľmi silnú finančú pozíciu, avšak v priebehu roka 2008

sa jej pozícia zhoršila. V dvoch ukazovateľoch skončila tretia a v dvoch ukazovateľoch

31

bolo dokonca posledná.“ (Peter Pažitný, 11. Február 2010, http://www.hpi.sk/hpi

/sk/view/3815/ekonomicke-udaje-zdravotnych-poistovni-za-rok-2008.html#vysledky)

4.4 Analýza systémov zdravotníctva vo vybraných krajinách

Európskej únie

Vo všetkých krajinách Európskej únie financovanie zdravotníctva

zabezpečované väčšinou z verejných zdrojov. V členských krajinách sa uplatňujú dva

základne modely financovania zdravotníctva:

Beveridgeov model – národná zdravotná služba

Bismarckov model – povinné sociálne poistenie

Napriek dlhoročnej tradície využívania oboch modelov, ktoré majú svoje

výhody a nevýhody, sa nezaobíde ani jeden systém bez priamych poplatkov. Tieto

poplatky sú zavedené z dôvodu, aby pacient viedol zodpovednejší zdravotný štýl

32

a zaoberal sa svojím zdravím formou prevencie a nie formou liečby, keďže sú náklady

na liečbu drahšie.

Výšku poplatkov do verejného zdravotníctva v rámci vybraných štátov Európskej únie

zobrazuje nasledujúca tabuľka:

Tabuľka č. 3

ŠTÁTY Vystavenie receptu Deň v nemocnici Návšteva lekára

Rakúsko 5 eur 10 eur 10 eur

Nemecko 5 eur 10 eur* 10 eur

Švédsko 80 SEK 100-300 SEK

Slovensko 0,17 eur 0-2 eur**

Maďarsko 300 HUF 300 HUF

Česko 30 CZK 90 CZK 60 CZK

(http://www.euractiv.sk/zdravotnictvo/zoznam_liniek/unia-a-zdravotna-straostlivost,

dodatočne boli upravené údaje za Slovensko )

*) Nemecko: poplatok za pobyt v nemocnici sa započítava po dobu 28 dní, poplatok za

návštevu lekára platí jeden kvartál

**) Slovensko: časť poplatkov sa znížila na nulu, poplatok za pohotovostné ošetrenie sa

zvýšil na 2 eurá, poplatok za návštevu u lekára na jednu diagnózu bol do septembra

2006 0,66 eura, u špecialistu 0,66-2 Eurá.

4.5 Beveridgeov model zdravotníctva vo Švédsku

Zdravotná starostlivosť vo Švédsku je zabezpečená daňovým systémom tzv.

beveridgeovým modelom. Financovanie funguje čisto na daňovom princípe a má za

úlohu zabezpečiť verejnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých obyvateľov. „Do

systému sú zahrnutí všetci obyvatelia Švédska, neexistujú žiadne výnimky z povinného

poistenia, ani možnosť dobrovoľného poistenia ako alternatívny povinného poistenia.“

(Mário Lezovič, 2007, Poskytovanie a financovanie zdravotnej starostlivosti vo

vybraných krajinách EÚ, www.verejnezdravotnictvo.sk, 2007)

Dominantné postavenie vo švédskom zdravotníctve majú tzv. okresné rady

(Landsting), ktorých podiel na financovaní je vyše 80%. Súkromnými výdavkami sú

33

najčastejšie priame platby občanov. Zdravotné poistenie v krajine funguje len vo forme

dobrovoľného zdravotného pripoistenia, ktoré pokrýva väčšinou prednostné vyšetrenie

v súkromných zariadeniach špeciálne preventívne prehliadky a náklady na spoluúčasť.

Napriek jeho vysokej cene ho využíva len malé percento obyvateľstva.

Preferovaným pripoistením sa stali typy pripoistenia spojenými s náhradou

straty príjmu počas ochorenia a s náhradou straty príjmu sprevádzajúceho rodiča počas

ochorenia dieťaťa. Daňové odvody na zdravotné poistenie odvádzajú zamestnávatelia

vo výške 8,78% z výšky platu zamestnanca a SZČO vo výške 9,61%.

„Švédsky zdravotný systém je organizovaný na troch úrovniach: národnej,

okresnej a miestnej. V rámci tohto systému leží zodpovednosť za zdravotnú

starostlivosť na 21 okresných radách. Švédi oficiálne deklarujú, že zdravotná

starostlivosť je poskytovaná bezplatne pre všetky osoby s trvalým alebo prechodným

pobytom vo Švédsku. Spoluúčasť pacienta je chápaná ako paušálne platby a obyvatelia

ju nevnímajú ako financovanie zdravotníctva.“ (http://www.euro.who.int/data/

assets/pdf_file/0010/96409/E88669.pdf)

„Výška spoluúčasti pacienta sa líši v jednotlivých okresoch podľa rozhodnutia

okresnej rady. Pri konzultácií u lekára primárnej starostlivosti je doplatok pacienta od

9,22 eur do 18,44 eur, za návštevu u špecialistu pacient platí od 18,44 do 27,66 eur. Ak

je vyšetrený na základe odporúčania všeobecného lekára, je poplatok približne

polovičný. Za pobyt v nemocnici pacient zaplatí maximálne 7,38 eur za 24 hodín.

Platba predstavuje úhradu za stravu. Výška platby závisí od konkrétnej okresnej rady

a zohľadňuje aj sociálny status občana.“ (http://ec.europa.eu/employmentsocial/ missoc/

db/public/compareTables)

Ak sú paušálne platby za ambulantné ošetrenia vyššie ako 83 eur, pacient získava

poskytovanie zdravotnej starostlivosti na nasledujúci rok zadarmo t.j. neplatí žiadne

paušálne poplatky. Dané obmedzenie sa netýka poplatkov za stomatologickú

starostlivosť a poplatkov za lieky.

„Výnimočné postavenie vo švédskom zdravotnom systéme má Národná

spoločnosť švédskych lekární. Je totiž monopolným vlastníkom všetkých lekární vo

Švédsku. Spoluúčasť na lieky je preto jednotná a je rozdelená do niekoľkých kategórií.“

(http://www.businessinfo.cz/cz/clanek/podnikatelske-prostredi/systemy-zdravotniho-

pojisteni-ve/1000520/13637/#svedsko). Jednotlivé cenové kategórie liekov a výšku

spoluúčasti pri nákupe liekov sú uvádzané v nasledujúcej tabuľke.

34

Tabuľka č. 4

Cena liekov Spoluúčasť pacienta pri nákupe liekov vyjadrená v % z ceny liekov

0-99 eur 100 – pacient platí plnú cenu lieku

100-189 eur 50 – pacient platí polovicu z ceny lieku

190-367 eur 25 – pacient platí štvrtinu z ceny lieku

368-478 eur 10 – pacient platí jednu desatinu z ceny lieku

479 a viac eur Pacient nehradí žiadnu spoluúčasť

Maximálna ročná spoluúčasť pri nákupe liekov sa pohybuje pri cene 200 eur.

Verejné výdavky na zdravotníctvo v pomere k HDP činili v roku 2008 9,4%. Oproti

roku 2006 sa zvýšili o 2 percentuálne body. V roku 2008 podiel verejných výdavkov na

celkových výdavkov predstavoval 81,9%. Celkový podiel verejných výdavkov

v zdravotníctve na jednu osobu v roku 2008 bol 3470 USD a každoročne rastie.

Napriek vysokému podielu verejných výdavkov na zdravotníctvo je potrebné

zdôrazniť, že Švédsko poskytuje kvalitnú zdravotnú starostlivosť na špičkovej úrovni.

V podstate je to zásluhou vysokých daní v krajine, ktoré predstavujú približne 27-30%

z príjmu alebo kapitálu, napriek tomu sú verejné výdavky vo Švédsku inteligentne

rozložené a občanovi zabezpečujú starostlivosť na úrovni, ktorú by si v prípade potreby

nemohol zo súkromných zdrojov dovoliť.

4.6 Bismarckov model financovania zdravotníctva v Nemecku

V Nemeckej spolkovej republike zdravotníctvo zabezpečované Bismarckovým

modelom financovania. „Bismarckov systém je spojením sociálnej starostlivosti a

zdravotného poistenia, ktoré zaviedol v zjednotenom Nemecku v 19.storočí kancelár

Otto von Bismarck. Ide o povinný systém, v ktorom občanov poisťuje tretia strana (teda

nie priamo štát), občania jej za to odvádzajú pravidelné príspevky. Nie sú to však dane

ani iné priame odvody. Tretia strana (poisťovňa) prepláca odborné úkony na základe

kontraktov s poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti. Výšku poistného určuje mzda

35

poistenca.”(http://www.izurnal.sk/index.php?

Itemid=43&id=1248&option=com_content&task=view)

Bismarck bol ríšsky kancelár, ktorý sa zaslúžil o sociálnu reformu, ktorá je

zavedená vo väčšine štátov Európskej únie. Jej náplňou bolo zriadenie zdravotného,

úrazového starobného a invalidného poistenia.

„Základné zdravotné poistenie je povinné pre všetkých pracujúcich až do určitej

výšky príjmu. V roku 2006 malo základné poistenie 87,5% obyvateľov. Spravuje ho

približne 250 súkromných neziskových organizácií (Gesetzliche Krankenversicherung -

GKV). Poistenci platia jednotné sadzby poistného (15.5% od 1.1.2009, resp. 14,9% od

1.7.2009), za čo majú nárok na základný vládou definovaný štandard zdravotnej

starostlivosti.“(http://www.i-health.sk/sk/zdravotnictvo/financovanie-zdravotnictva/

nemecko.html) Z nich 7,3% zo mzdy zamestnanca platia zamestnávatelia a 8,2%

povinne odvádzajú zamestnanci.

Problémom zdravotného poistenia v Nemecku je najmä deficitné financovanie

základného zdravotného poistenia, ktoré vláda chce obmedziť zužovaním základného

štandardu prípadne zvyšovaním spoluúčasti pacientov.

Jednotlivé sadzby spoluúčasti na liečbe v SRN je zobrazené v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka č. 5

Výkon alebo služba podliehajúca

spoluúčasti

Cenové alebo percentuálne vyjadrenie

výšky spoluúčasti

Stomatologická starostlivosť 10 €/štvrťrok formou paušálneho poplatku

Lekárske ošetrenie 10 €/štvrťrok formou paušálneho poplatku

Liečebné prostriedky 10 € za predpis, spoluúčasť vo výške 10%

z ceny

36

Lieky 10 % z ceny, 5-10 €

Pobyt v nemocnici 10 €/deň po dobu 28 dní v kalendárnom roku

( www.praktikcz.eu/spoluucast_v_EU.html)

Deti do 18 rokov neplatia spoluúčasť za lieky, obväzový material, liečebné prostriedky

a nemocenské ošetrenie.

„Vstup do systému sociálneho poistenia nastáva v Nemecku cez nemocenskú

poisťovňu. Osoby v plnom pracovnom úväzku si majú možnosť vybrať medzi

dobrovoľným, zákonným alebo privátnym zdravotným poistením. Zamestnávateľ

prihlasuje svojich zamestnancov vo vyvolenej zdravotnej poisťovni, čím je zamestnanec

automaticky registrovaný aj na poistenie na ošetrenie. Nemocenská poisťovňa tiež

preberá prihlásenie klientov aj na poistenie v nezamestnanosti a dôchodkové poistenie.

Sociálne poistenie je v Nemecku hradené zamestnávateľom aj zamestnancom v podstate

obomi stranami rovnakými čiastkami. Tieto príspevky spravidla zráža zamestnávateľ

zamestnancovi z hrubej mzdy a odvádza ich na jednotlivé poistenia.”

( http://www.eures.sk/print_art.php?cms=187#5_2)

Verejné výdavky v roku 2008 boli vo výške 10,8% z HDP a presahujú priemer

krajín Európskej únie. Objem finančných prostriedkov vynaložených z verejných

zdrojov v roku 2008 predstavovalo 3737 eur na osobu. Podiel verejných výdavkov

v roku 2008 sa pohyboval vo výške 76,8% z celkových výdavkov. Zdravotný systém

v Nemecku je vo svetových rebríčkoch hodnotený ako jedným z najlepších vo svete, ale

zároveň i najdrahším v prípade, že by si pacient chcel platiť zdravotnú starostlivosť

v hotovosti. Musíme skonštatovať, že napriek vysokým verejným výdavkom tento

systém ponúka rozsiahlu sieť nemocníc a hlavne vysokokvalifikovaných odborníkov

v obore. Prístup k tomuto systému má takmer každý bez ohľadu na jeho sociálny status

alebo disponibilný príjem. Síce Bismarckov model zdravotníctva nie je úplne identický

s jeho pôvodným znením, ale je využívaný vo viacerých krajinách Európskej únie ako

napr.: Rakúsko, Holandsko, Francúzko, Belgicko, dokonca aj Slovensko. Hlavný

rozdiel je možné badať vo formách poistenia v jednotlivých štátoch (verejné zdravotné

poisťovne alebo súkromné zdravotné poisťovne).

37

4.7 Analýza systému zdravotníctva v USA

„V USA neexistuje univerzálny zdravotný systém zabezpečujúci starostlivosť

pre všetkých obyvateľov. Niektoré štáty však v minulosti podnikli kroky smerom k

univerzálnemu systému, a to napríklad zavedením povinného zdravotného poistenia,

ktoré chudobným dotuje štát. Vláda USA financuje z daní zdravotnú starostlivosť pre

zhruba 28% obyvateľov, a to najmä pre ľudí nad 65 rokov a zdravotne postihnutých

(Medicare), chudobných (Medicaid), pre deti z rodín s nízkym príjmom (SCHIP), ako aj

pre vojenských veteránov (VHA) a ľudí v aktívnej vojenskej službe (TRICARE).”

( http://www.i-health.sk/sk/zdravotnictvo/financovanie-zdravotnictva/usa.html)

38

Zdravotná starostlivosť je väčšinnou poskytovaná súkromným sektorom.

Napriek tomu USA patrí medzi štáty s najvyššími výdavkami na zdravotníctvo

k pomere HDP až vo výške 16% (2008) a verejnými výdavkami vo výške 7538 USD na

osobu. Zdravotné poisťovne fungujú predovšetkým ako súkromné nezisktové

organizácie. Z celkovej populácie USA je zdravotne poistených len 85% obyvateľov,

zvyšných 15% nie je poistených. Táto časť obyvateľstva nie je poistená väčšinou preto,

lebo americkí občania zvažujú každý jeden vynaložený dolár a nevidia dôvod prispievať

na poistenie, keď sú v dobrej fyzickej kondícii a zdraví.

Tabuľka č. 6

Platcovia zdravotného

poistenia

Percentuálny podiel zo zdravotne poisteného

obyvateľstva

Štát 28%

Zamestnávateľ 59%

Individuálne 9%

Najvyšší podiel 59% zo zdravotne poisteného obyvateľstva platí zamestnávateľ

z dôvodu oslobodenia od dane z príjmov. Tento podiel má klesajúcu tendenciu kvôli

narastajúcim poistným platbám, ktoré odrážajú zvyšujúce sa náklady na zdravotnú

starstlivosť. Individuálna forma poistenia je založená na základe dobrovoľnosti každého

občana, pričom zdravotné poisťovne nie sú povinné poistiť úplne každého.

Na poistnom trhu pôsobia rôzne druhy zdravotných poisťovní:

1. Tradičné poisťovne – preplácajú náklady na liečbu u poskytovateľov spomedzi

ktorých si vyberá poistenec. Je spojené so spoluúčasťou pacienta pri liečbe.

Patria medzi tie drahšie.

2. Poisťovne manažujúce pacienta – uhradzajú liečbu len vybraným

poskytovateľom. Fungujú väčšinou vo formách ziskových organizácií prípadne

voľnejších združení poskytovateľov.

39

Využívanie tradičných zdravotných poisťovní malo rapídne klesajúcu tendenciu

hlavne v období rokov 1988-2006 zo 73% až na 3%. Výška poistného pre jednu

americkú rodinu vychádza približne od 600-700 USD mesačne, z čoho 80% hradí

zamestnávateľ. Žiadny druh poistenia však nehradí všetky náklady spojené s liečbou,

preto si poistený ešte pripláca.

V štáte Massechusets je od 1. júla 2007 základné zdravotné poistenie povinné

pre všetkých občanov, ktoré obsahuje základný balík preventívnej starostlivosti,

primárnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti, nemocenskú starastlivosť a lieky.

„Program stanovuje maximálne deductible (typ spoluúčasti – čiastka, ktorú poistenec

musí zaplatiť z vlastných zdrojov, kým začne jeho poisťovňa platiť). Ročné maximum

bolo určené na 2000 dolárov pre jednotlivca a 4 000 USD na rodinu. Limit na celkové

doplatky (5 000 USD jednotlivec, 10 000 USD rodina). Limity platia len na sieť, ktoré

určuje poisťovňa.” (http://www.euractiv.sk/zdravotnictvo/analyza/pokus-o-univerzalne-

zdravotne-poistenie-v-usa-nevychadza) Lekári a nemocnice v USA poskytujú zdravotnú

starostlivosť väčšinou vo forme súkromných poskytovateľov. Značná časť nemocníc

funguje ako neziskové charitatívne organizácie.

Ceny liekov v USA nie sú regulované a dokonca v nich badať enormné cenové

rozdiely, ktoré závisia od geografickej polohy predajcov liekov. Je úplne bežné, že dve

lekárne vo vzdialenosti 25 km majú odlišné ceny toho istého lieku aj o stovky dolárov.

Podiel verejných výdavkov k celkovým je na úrovni 46,5% (2008). Veľká časť týchto

verejných výdavkov sa vynakladá hlavne na výskum v oblasti nových liekov

a zdravotných technológií. Cenová neregulácia liekov a vysoké výdavky v oblasti

výskumu vytvárajú priaznivé podmienky na vývoj nových liekov z čoho profitujú

i ostatné štáty. Zdravie v štátoch USA je považované za individuálnu záležitosť každého

občana t.j., že za akú starostlivosť si občan zaplatí či už formou priamych platieb alebo

poistného takú bude mať. Je to typický príklad trhového systému zdravotníctva s nízkou

účasťou štátu napriek vysokému podielu verejných výdavkov do zdravotníctva (16%

z HDP 2008).

Náklady na zdravotnú starostlivosť sú pre občana vysoké a v mnohých

prípadoch si ich nemôže dovoliť prípadne sa musí zadĺžiť, aby mu bola poskytnutá

v potrebnom rozsahu. Tento trhový (market) model síce zabezpečuje rýchly vývoj

nových zdravotníckych technológií a nových liekov, no napriek tomu je voči občanom

maximálne nesolidárny a nesociálny. Vzhľadom na to sa občanovi vracia zo systému

40

absolútne minimun zdravotnej starostlivosti, do ktorého vložil svoje prostriedky

prostredníctvom daní.

4.8 Analýza jednotlivých ukazovateľov v zdravotníctve v rámci

vybraných krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu

a rozvoj.

Pre analýzu jednotlivých ukazovateľov v zdravotníctve v rámci vybraných krajín

OECD prikladám nasledujúcu tabuľku. V tabuľke hodnotíme ukazovatele ako podiel

výdavkov na zdravotníctvo z celkových výdavkov, celkové výdavky na zdravotníctvo

na osobu, verejné výdavky z celkových výdavkov na zdravotníctvo, verejné výdavky

do zdravotníctva na osobu, celkové výdavky na farmáciu z celkových výdavkov na

41

zdravotníctvo a farmaceutické výdavky na osobu. Všetky uvedené ukazovatele

porovnávame k hrubému domácemu produktu a sú uvedené v amerických dolároch.

Zúčastnenými krajinami hodnotenia sú Česká republika, Francúzko, Nemecko,

Maďarsko, Slovenská republika, Švédsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty

americké. Informácie sú získané z databázy OECD a dosahované hodnoty sú z roku

2008.

Tabuľka č. 6

42

43

4.9 Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a ich odmeňovanie

v Slovenskej republike

Poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti sú lekári, zdravotné sestry a sanitári.

Ľudia pracujúci v uvedených profesiách sa venujú zdravotnému stavu občanov,

poskytujú im príslušné zdravotné služby v rámci ich kompetencií. Zdravotnícki

pracovníci prechádzajú špecializačným a certifikačným vzdelávaním. Ich akreditáciou

sa zaoberá Akreditačná komisia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vo

veciach vzdelávania zdravotníckych pracovníkov (sleduje a hodnotí pedagogickú,

odbornú, materiálno-technickú spôsobilosť vzdelávacích inštitúcií a pod.). Zdravotnícki

pracovníci rozhodujú o liečbe a prevencii zdravotného stavu občanov. Prevenciou sa

zaoberajú aj mimovládne organizácie (protidrogové a pod.)

V oblasti mzdovej politiky vo verejných zdravotníckych zariadeniach Slovenskej

republiky panuje dlhodobé napätie. Hlavne štátni zamestnanci mimo Bratislavy sú

nespokojní s nízkymi mzdami oproti iným povolaniam v štátnej správe a prílišnou

pracovnou preťaženosťou. Napriek tomu mzdy v zdravotníctve v rokoch 2002 až 2005

napriek reálnemu poklesu o 8% sa v rokoch 2006 až 2010 zvýšili až o 37 %. Dôkazom

je i nasledujúca tabuľka, ktorá porovnáva priemernú nominálnu mesačnú mzdu

zamestnanca v zdravotníctve a priemernú nominálnu mesačnú mzdu v hospodárstve

spolu.

Tabuľka č. 7

2006 2007 2008 2009 2010

Hospodárstvo spolu 622,75€ 668,72

€

723,03€ 744,50

€

769€

Q Zdravotníctvo a sociálna

pomoc

490,17€ 569,44

€

636,43€ 670,80

€

698€

Poznámky: zo štvrťročného štatistického výkazníctva, bez odhadu podnikateľských

príjmov

http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg

Priemerná mzda v zdravotníctve závisí hlavne od kategórie, v ktorej sa ako

odborník alebo bežný pracovník chce uplatniť. Napriek nárastu miezd zdravotníckych

44

pracovníkov stále badať veľké rozdiely v platoch zdravotníkov fakultných nemocníc a

ostatných zariadení. Zároveň musíme poznamenať, že mzda v zdravotníctve nezávisí

len od kategórie v zdravotníctve a farmácii, ale aj od regiónu, v ktorom zariadenia

pôsobia. Tieto fakty nám znázorňuje nasledujúca tabuľka, v ktorej sú roztriedené

zdravotnícke povolania do jednotlivých kategórií.

Tabuľka č. 8

Pracovná pozícia Priemerný plat v €

Plat v BA v €

Plat mimo BA v €

Lekárske služby:Hygienik 730 830 680Chirurg 1050 1120 1000Lekár – detský 1010 950 1020Lekár – odborný špecialista

1060 1110 1040

Lekár – stomatológ

1110 1030 1160

Lekár – všeobecný

940 720 1010

Psychiater 750 N/A 750Psychológ 720 550 770Rádiológ 1210 1620 1080Revízny lekár 980 N/A 980Podporné zdravotné služby:Opatrovateľ/ka 430 520 410Sanitár 440 530 420Sociálny pracovník

500 580 460

Zdravotná sestra 520 600 510Vrchná sestra 730 960 680Zdravotno

45

technické služby:Laborant 610 730 560Zdravotno technický pracovník

610 710 570

Ekonomické služby:Lekárnik, farmaceut

1130 1100 1150

Farmaceutický reprezentant

1030 1150 930

Medicínsky reprezentant

1200 1140 1230

Produktový manažér – Zdravotníctvo/farmácia

1490 1790 1030

Projektový manažér – Zdravotníctvo/farmácia

1970 2380 800

Mzdové porovnanie je na základe informácií od respondentov (ľudí pracujúci

v zdravotníckom sektore bez ohľadu na verejnú či súkromnú formu), ktorí odpovedali

na otázky ohľadom miezd na internetovom portáli našeplaty.sk a zohľadňuje i

regionálne rozdiely ako sú mzdy v hlavnom meste a mzdy mimo hlavného mesta.

4.10 Liberalizované zdravotníctvo v stomatologickej praxe

v Európskej únii

K lepšiemu zdravotníctvu môžu viesť dve cesty. A to spôsobom zvyšovania

verejných prípadne súkromných výdavkov do zdravotníctva alebo liberalizáciou

46

zdravotníckych odborov. Liberalizáciou myslíme odstránenie určitých obmedzení či už

na strane pacienta – zákazníka tak i na strane lekára. Typickou liberalizovanou

profesiou v zdravotníctve je stomatológia (zubné lekárstvo).

Práva a povinnosti poskytovateľa zubnej zdravotnej starostlivosti v Slovenskej

republike upravuje zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,

zdravotných pracovníkoch, stavovských organizáciácha v zdravotníctve a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Liberálnym poskytovaním

stomatologických služieb máme na mysli súkromnú, ekonomicky nezávislú,

individuálnu alebo skupinovú prax, ktorá je najvhodnejšou formou zubnej starostlivosti

o populáciu. Stomatológ ako vlastník praxe, ktorý nesie ekonomickú zodpovednosť

(ekonomickú slobodu súvisiacu s právami a rizikami) je viac motivovaný poskytovať

služby na vyššej úrovni.

Liberalizácia v zdravotníctve tak ako dáva právo na zisk lekárom

(poskytovateľom služieb), tak isto dáva právo pacientom (zákazníkom) využívať

zdravotné služby podľa vlastného výberu (v stomatológii výber zubného lekára).

V niektorých štátoch je voľnosť stomatologickej starostlivosti na takej úrovni, že štát už

neprispieva ani len na základnú starostlivosť (Švajčiarsko).

V Slovenskej republike existujú dve formy stomatologických ambulancií, a to

formou štátnych ambulancií (pohotovosť) a formou súkromných ambulancií. V štátnej

ambulancii sú všetky výkony preplácané poisťovňou, pokiaľ pacient spĺňa podmienku

účasti na preventívnej prehliadke minimálne raz za kalendárny rok. Štátne zubné

ambulancie v Slovenskej republike takpovediac už ani neexistujú. V súkromných

ambulanciách poisťovne preplácajú len časť výkonov a pri poskytnutovaní

nadštandarných služieb pacient uhrádza plnú výšku výkonu v hotovosti. V prípade, že

ambulancia nemá zmluvu so žiadnou zdravotnou poisťovňou, pacient platí celú liečbu

podľa príslušného cenníka zubára, ktorý musí byť zverejnený buď v ambulancii alebo

na internetovej stránke ambulancie. V Slovenskej republike prevažuje súkromná forma

stomatologických ambulancií, ktoré majú uzavreté zmluvné vzťahy so zdravotnými

poisťovňami.

„Každá poisťovňa zmluvným zubárom individuálne stanovuje objem peňazí,

tzv. limity, ktoré môžu na mesiac minúť. Ak ho lekár prečerpá, musí pacient s ošetrením

počkať, alebo si ho celé zaplatiť. Podľa zákona lekár musí v tomto prípade ošetriť len

bolestivé prípady, iné mu poisťovňa nezaplatí.” (Jana Čížová, www.pravda.sk, 7. Júl

47

2010) Zubári síce fungujú ako podnikatelia, no napriek tomu svoj zisk nevedia

efektívne zvýšiť, pretože poisťovne zneužívajú svoje dominantné postavenie tým, že

stanovujú maximálne možné limity pacientov alebo výkonov, ktoré sú ochotné

preplatiť. Po prekročení limitov poisťovňa starostlivosť neprepláca.

Vzhľadom na demografické rozmiestnenie zubárov a odlišné náklady

jednotlivých zubných lekárov nie je možné stanoviť jednotný cenník za úkony, pretože

náklady na prevádzku zubnej ambulancie sú v jednotlivých regiónoch odlišné

(prenájom budov, mzdové náklady). Priemerné ceny úkonov v Slovenskej republike

zobrazuje nasledujúca tabuľka.

Tabuľka č. 9 

1. Základné stomatologické výkony

Komplexné stomatologické vyšetrenie 25,9 €

Preventívna stomatologická prehliadka 15,5 €

Akútne vyšetrenie. 18,7 €

Chirurgická konzultácia 25,0 €

RTG snímka, ortopantomogram 28,0 €

RTG snímka extraorálna, OPG na CD, MAIL 11,0 €

RTG snímka - BITEWING a OPG na fóliu 35,0 €

RTG snímka - kefalometrická na CD, mail 11,0 €

Dokumentačná fotografia 6,7 €

Povrchová slizničná anestézia 6,3 €

Ústna hygiena - profylaktická inštruktáž 35,2 €

Inštruktáž a nácvik ústnej hygieny u detí 11,4 €

Odstránenie zubného kameňa, jeden sextant 21,2 €

Odstránenie zubného povlaku, jeden sextant 10,6 €

2. Záchovná stomatológia

Jednoplôšková výplň zuba 28,6 €

Dvojplôšková výplň zuba 41,7 €

48

Trojplôšková výplň zuba 50,2 €

Fotokompozit, jedna plôška 38,2 €

Fotokompozit, dve plôšky 55,4 €

Fotokompozit, tri plôšky 64,8 €

Rekonštrukcia zuba, priama 79,4 €

Provizórne ošetrenie jednoduchého zubného kazu 12,0 €

3. Chirurgická stomatológia

Extrakcia mliečneho zuba alebo koreňa. 8,4 €

Extrakcia jednokoreňového zuba jednoduchá 15,3 €

Extrakcia trvalého zuba alebo koreňa 18,7 €

Extrakcia viackoreňového zuba 28,4 €

Extrakcia viackoreňového zuba jednoduchá 44,5 €

Neplánovaná chirurgická extrakcia trvalého alebo dočasného zuba 58,5 €

Chirurgická extrakcia zuba 95,9 €

Histologické vyšetrenie 50,0 €

Chirurgické vyčistenie suchého lôžka 10,0 €

Ošetrenie sťaženého prerezávania zuba múdrosti 12,5 €

Bielenie zubov

Vnútorné bielenie zubov, jeden zub 26,3 €

Vonkajšie bielenie zubov, aplikácia v ambulancii - jedno zuboradie 73,0 €

(http://www.najzubar.sk/?clanok=ceny_ukonov)

Podľa zákona o cenách č. 18/1996 Z.z. je zdravotníctvo od roku 2005 bez

regulácie zisku, akceptovateľný je však iba primeraný zisk (ceny výkonov sa odvíjajú

od nákladov a sú regulované). Zákon definuje tvorbu cien, pričom neberie ohľad na

cenu práce stomatológa a na odbornú náročnosť práce. Odmena lekára a cena práce má

byť podľa zákona o cenách zahrnutá v primeranom zisku.

Obmedzenie cenotvorby na strane zubárov (nie je zohľadnená odborná

náročnosť a cena práce) napriek nedostatku zubárov v krajine má za následok pracovnú

49

migráciu zubárov do vyspelejších krajín, kde sú zubárske úkony viac cenené. Migrácia

pracovných síl v zdravotníctve je v poslednom období bežným javom napriek

odštátnenia niektorých zdravotníckych profesií (hlavne stomatológie, lekární a pod.).

Na lekársky fakultách ročne promuje približne 40 nových zubných lekárov, pričom

väčšina z nich zvažuje skôr prácu v zahraničí ako doma. Mnohým z nich nevyhovujú

finančné, legislatívne a hlavne materiálno-technické podmienky práce (nízke mzdy

počas praxe, obmedzenia zisku na primeraný, dostupnosť a cena novej zdravotnej

techniky).

Významnú úlohu v slovenskom rozvoji zubného lekárstva má Slovenská komora

zubných lekárov (SKZL). Slovenská komora zubných lekárov je mimovládna

samosprávna nepolitická organizácia, ktorá združuje stomatológov v Slovenskej

republike, ochraňuje a rozvíja slobodný výkon povolania stomatológa. Členom komory

sú umožnené rôzne výhody a zľavy, ktoré má SKZL zazmluvnené so spoločnosťami

(Nissan a. s., Slovanet a.s , VÚB a. s. atď).

Pre porovnanie cien zubárskych úkonov k priemernej mzde v krajinách

Európskej Únie prikladám nasledujúce grafy.

Porovnanie cien zubárskych úkonov k priemernej mzde v krajinách Európskej Únie

Porovnanie cien profesionálnej dentálnej hygieny v Nemecku, v Sloevnskej republike,

v Maďarsku a v Spojenom kráľovstve v eurách.

Graf č. 3

50

€0

€10

€20 €30

€40

€50

€60

€70

€80

Dentálna hygiena v NemeckuDentálna hygiena v Slovenskej republikeDentálna hygiena v MaďarskuDentálna hygiena v Spo-jenom kráľovstve

Porovnanie cien bielenia zubov v Nemecku, v Slovenskej republike, v Maďarsku

a v Spojenom kráľovstve v eurách.

Graf č. 4

0

100

200

300

400

500

600

Bielenie zubov v NemeckuBielenie zubov Slovenská republikaBielenie zubov v MaďarskuBielenie zubov v Spojenom kráľovstve

Porovnanie cien zubných implantátov v eurách v Nemecku, v Slovenskej republike,

v Maďarsku a v Spojenom kráľovstve.

Graf č. 5

51

0

500

1000

1500

2000

2500

Zubné implantáty v NemeckuZubné implantáty Slovenská republikaZubné implantáty v MaďarskuZubné implantáty v Spojenom kráľovstve

Porovnanie priemernej mesačnej mzdy prepočítanej v eurách v Nemecku, v Slovenskej

republike, v Maďarsku a v Spojenom kráľovstve.

Graf č. 6

0

500

1000

1500

2000

2500

Priemerná mzda v NemeckuPriemerná mzda v Slovenskej republikePriemerná mzda v MaďarskuPriemerná mzda v Spo-jenom kráľovstve

Napriek porovnaniam, ktoré sme vykonali sme zistili, že cenové rozdieli

v stomatologických službách vidíme už pri bežných odborných zákrokoch, hlavne pri

porovnaní Nemecka s ostatnými krajinami. Napriek tomu i keď z nášho výskumu sa

zdá, že v Spojenom kráľovstve sú cenovo primerané stomatologické služby, nie je to až

tak úplne pravda. Bohužiaľ túto skutočnosť nevieme dokázať z dôvodu, že zložitejšie

a finančne náročnejšie zákroky nie sú zverejňované na stránkach stomatologických

ambulancií, prípadne sú uvádzané vo forme, z ktorej bežný zákazník – pacient sa

nedozvie plnú sumu za zdravotný úkon pri bežnom porovnaní. Zubní lekári sa

odvolávajú na to, že každý chrup i zdravotný štýl sú vysoko individuálnou záležitosťou,

a preto nie sú schopní uviesť úplnú výšku sumy za zdravotný úkon.

52

Prieskum o priemerných cenách úkonov v stomatológii sú väčšinou uvádzané zo

súkromných stomatologických ambulancií z toho dôvodu, že stomatológovia vo väčšine

krajín pracujú ako súkromní podnikatelia, ktorí sú tvorcami zisku.

4.11 Zubárska turistika pacientov

Napriek výraznému odlivu kvalifikovaných pracovníkov do zahraničia (brain

drain) za vyššími mzdami (zníženie ponuky v domácej krajine) sa rozvíja v štátoch

Európskej unie zubárska turistika (pacienti sa prichádzajú liečiť do “lacnejších” krajín),

čo je prínostné hlavne pre súkromný sektor stomatológie. V krajinách s nižšou cenou

práce za liečbu vznikajú nové pracovné miesta stomatológov a vznikajú ideálne

podmienky na rozvoj zubárskeho podnikania. Mnoho pacientov zo zahraničia, kde sú

53

liečebné úkony príliš drahé, sa prichádza liečiť do krajín, kde pre nich cena za zubárske

úkony činí len zanedbateľnú položku oproti cenám v domácej krajine.

Typickým rajom zubných turistov je maďarské mestečko Mosonmagyaróvár,

v ktorom sa nachádza viac ako 150 zubných ambulancií. Nízke ceny zubárskych

úkonov nezávisia len od lacnej pracovnej sily, ale ich vytvára hlavne konkurencia.

Najnovším lákadlom pre zubných turistov je okrem stomatologickej liečby aj

zabezpečenie dopravy a ubytovania za pomerne nízke ceny (základné zubné ošetrenie,

doprava a ubytovanie v 4 hviezdičkovom hoteli za 149 eur – flydent.com)

V Slovenskej republike napríklad zubárska turistika vôbec nefunguje. Napriek

vysokému potenciálu, ktorý vidíme hlavne v nízkej cene práce a v geografickej polohe

štátu (malá vzdialenosť od vyspelejších krajín s vysokou cenou práce) krajina má

nedostatok zubárov pre vlastné potreby. Nedostatok zubárov je spôsobený jednak

nízkym počtom absolventov stomatológie, ako aj odlivom kvalifikovaných pracovných

síl (brain drain).

Dlhodobým trendom v slovenskom zubárstve je starnutie zubárov a prebytok

pacientov na jedného zubára. Podľa Slovesnkej tlačovej agentúri v Slovenskej republike

pôsobí 44% stomatológov, ktorý majú vyše 56 rokov, pričom mladých zubárov stále

nepribúda, čo má negatívny vplyv na čakacie doby. Na jedného zubára v Slovenskej

republike pripadá priemerne 2600 pacientov, čo je viac ako v Maďarsku, v Česku

a v Poľsku.

Zubnej turistike v budúcnosti napomôže aj nová smernica o liberalizovaní

zdravotníckych služieb, ktorá je schválená Radou Európskej únie (ešte nie je zahrnutá

v legislatívacáh členských krajín). Smernica ukladá povinnosť domácim zdravotným

poisťovniam preplácať základnú zdravotnú starostlivosť v zahraničí. Stomatologická

starostlivosť v zahraničí bude preplácaná podľa platnej legislatívy štátu, v ktorom

pacient žiada o liečbu.

5 Záver

V našej práci sme sa zaoberali vymedzením základných pojmov v oblasti

zdravotníctva a verejných a súkromných statkov, trhov a trhového mechanizmu

a externalít.

V rámci zdravotného systému, ktorý je charakterizovaný zlepšovaním zdravia

ľudí, podporou zdravia a prevenciou chorôb, sme porovnali zdravotné systémy

54

v Slovenskej republike so zdravotným systémom v Nemecku, Švédsku a v USA.

V komparácií zdravotných systémov sme sa zaoberali Švédskom, v ktorom bol

zavedený Beveridgeov model zdravotníctva, ktorý je financovaný formou vyššieho

daňového zaťaženia obyvateľov. Nemecko, v ktorom funguje Bismarcov model

zdravotníctva, je charakterizovaný povinným zdravotným poistením a vysokou mierou

solidarity. V USA je zavedený trhový systém zdravotníctva, ktorý prináša výhody

rýchleho výskumu a vývoja nových liečiv, ale zároveň je charakterizovaný

individuálnou zodpovednosťou za zdravie.

V Slovenskej republike je zdravotný systém poskytovaný väčšinou verejnou

formou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Vplyvom významných reforiem, ktoré sa

udiali v Slovenskej republike sa v súčasnosti rozvíja trend súkromných lekárov

u ktorých si síce pacient musí priplatiť, no je mu poskytováná zdravotná starostlivosť na

vyššej úrovni. Zdravotníctvo má dlhodobú tendenciu deficitného hospodárenia, a preto

je nevyhnutné jeho oddĺženie takým spôsobom, aby sa v budúcnosti zabránilo vzniku

nových dlhov. Z porovnania jednotlivých údajov v rámci krajín OECD sme zistili, že

vysoké výdavky do zdravotníctva automaticky neznamenajú lepšiu zdravotnú

starostlivosť. Po dôkladnej analýze miezd zamestnancov v zdravotníckom sektore sme

zhodnotili, že v Slovenskej Republike pretrváva neustále napätie, čo má za následok

postupné vlny pracovnej migrácie zdravotníckeho personálu do zahraničia.

Zároveň musíme vyzdvihnúť čiastočnú úspešnosť reformy zdravotníctva, ktorej

význam spočíva v stabilizovaní verejných financií a rozvoja súkromného lekárstva

( hlavne stomatológie ). Musíme skonštatovať, že na Slovensku postupne vzniká trend

súkromne poskytovanej formy zdravotnej starostlivosti z dôvodu, že pacienti majú

záujem o nadštandardné služby. V súšasnej dobe sa pojednáva o možnosti priplatiť si za

operáciu vo verejných nemocniciach a vyhnúť sa tak čakaniu a zapisovaniu sa na

zoznam čakateľov na daný zdravotný úkon. Na druhej strane však dochádza k polemike

v tejto oblasti, nakoľko menej solventní pacienti si takýto štandard nemôžu dovoliť.

Tiež sme sa zaoberali liberalizáciou v stomatológii, ktorá umožňuje lekárom založiť si

súkromné ambulancie a tak isto aj zubnou turistikou, ktorá predstavuje cestovanie

pacientov do iných krajín za cieľom lacnejších zdravotných úkonov. Rozvojom

súkromných ambulancíi, prípadne liberalizáciou zdravotníctva, sa v stomatológií

dokázali skvalitniť služby občanom, ktoré by pri verejnej forme poskytovania nebolo

možné.

55

Zoznam použitej literatúry

Ivan Mikloš, 2008, Slovakia: A story of reforms, In: Bienkowski, W., Brada, J. C. and

Radlo, M. J.: Growth versus Security. London, NY: Palgrave Macmillan, 2008,

p. 54-88.

Jaap Koot MD, MBA, Skúsenosti získané z programov kvality v zdravotníctve

v európskych krajinách, (http://vz.truni.sk/old/Prednasky/Zdravotnicka_politika/

Kvalita/ Svet.html)

56

Joseph E. Stiglitz, GRADA Publishing 1997, Ekonomie verejného sektoru,

ISBN: 80-7169-454-1

Mário Ležovič, 2007, Poskytovanie a financovanie zdravotnej starostlivosti vo

vybraných krajinách EÚ, ročník VII, č.3 ISSN 1337-1789, dostupné na

(http://verejnezdravotnictvo.szu.sk/)

Marko Árendáš, Nitra 2007, Makroekonómia, ISBN: 978-80-8069-914-7

MUDr. Irina Šebová, Csc., MPH, Zdravotné systémy v EÚ a organizácia zdravotníctva

v SR, dostupné na (http://mha.tym.sk/dokumenty/prednasky/Sebova/Zdravotne%20

systemy%20v%20EU.ppt)

N. Gregory Mankiv, GRADA Publishing 2000, Zásady ekonomie,

ISBN: 80-7169-891-1

Paul A. Samuelson, William D. Nordhaus, 2000, Ekonómia, ISBN: 808044059X

Peter Pažitný, Rudolf Zajac, Bratislava 2004, Ozdravené zdravotníctvo v službách

občanov, ISBN: 80-969201-2-X

Robert Holman, 2005, Ekonomie, ISBN: 80-7179-891-6

Zákon NRSR č. 460/1992 Zz Ústava Slovenskej republiky

Zákon NRSR č. 576/2004 Zz. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

Zákon NRSR č. 580/2005 ZZ. o zdravotnom poistení

57

Zákon NRSR č. 581/2004 Zz. o zdravotných poisteniach

http://ec.europa.eu/

http://portal.statistics.sk

http://www.fem.uniag.sk/cvicenia/ke/qineti/EVS/Materialy%20na%20citanie/

www.businessinfo.cz

www.dentiimplantclinic.hu

www.ess-europe.de

www.eures.sk

www.euroactiv.sk

www.flemming-dental.de

www.flydent.com

www.health.gov.sk

www.healtheconomics.com

www.hma.sk

www.hnonline.sk

58

www.hpi.sk

www.i-health.sk

www.ineko.sk

www.izurnal.sk

www.najzubár.sk

www.nczisk.sk

www.oecd.org

www.praktikcz.eu

www.pravda.sk

www.promeda .sk

www.skzl.sk

www.slus.sk

www.sme.sk

www.whatprice.co.uk

www.who.com

59

www.zzp.sk

60