nové príbehy o známych kamarátoch - zsselec.edu.sk piseme 29042014.pdf · zŠ s mŠ selec nové...

ZŠ s MŠ Selec

Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014

Nové príbehy

o známych kamarátoch

ZŠ s MŠ Selec

2014

ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014

2/27

OBSAH O kozičke Rózičke ............................................................................................................... 3 O malom levíkovi a mne ...................................................................................................... 3 O stratenej kačičke .............................................................................................................. 4 Gabika a jej bábika .............................................................................................................. 4 Rozprávka o Rapunzel......................................................................................................... 5 Ako Puf a Muf mali chuť na čerstvé mliečko ........................................................................ 5 Štedrý deň ........................................................................................................................... 6 Jesenná záhada .................................................................................................................. 7 O malom šteniatku ............................................................................................................... 8 Autá ..................................................................................................................................... 8 O troch svišťoch ................................................................................................................... 9 Nová rozprávka o Červenej čiapočke .................................................................................. 9 Bowling .............................................................................................................................. 10 Mať sestru pubertiačku je ťaţké ......................................................................................... 10 O mačke a myške .............................................................................................................. 11 Nesmelý sloník .................................................................................................................. 11 Jedovaté hríby ................................................................................................................... 11 Vianoce .............................................................................................................................. 12 Harry Potter a Voldemortov horkrax ................................................................................... 12 Bob a Bobek ...................................................................................................................... 13 Zlatovláska ......................................................................................................................... 13 Nová rozprávka o kráske a zvierati .................................................................................... 14 Lietadlá .............................................................................................................................. 15 O karnevale v našej škole .................................................................................................. 15 Zábavná krajina ................................................................................................................. 16 Psíček a mačička ............................................................................................................... 16 Keď sme boli na Inovci....................................................................................................... 17 O tuningu ........................................................................................................................... 18 Vector................................................................................................................................. 18 O zajkovi ............................................................................................................................ 19 O najlepších kamarátoch ................................................................................................... 19 O Zlatovláske a troch medveďoch ..................................................................................... 20 Trampoty s plavkami .......................................................................................................... 21 Jarný zázrak ...................................................................................................................... 22 Ariel.................................................................................................................................... 22 Túlavý psík ......................................................................................................................... 23 Nová rozprávka o Aladinovi a čarovnej lampe ................................................................... 23 O troch prasiatkach ............................................................................................................ 24 Vlk a zajac ......................................................................................................................... 24 Veľkonočný zajac .............................................................................................................. 25 Moji starí rodičia ................................................................................................................. 26 Duch Vianoc ...................................................................................................................... 26 Báseň o starých rodičoch ................................................................................................... 26 Cirkus Afro ......................................................................................................................... 27


3/27

O kozičke Rózičke

Kde bolo tam bolo bola raz jedna koza, ktorá sa volala Róza. Róza bola pekná biela

kozička s čiernym fliačikom na očku. Raz kozička išla po dvore a stretla ovečku. Tá od

kozičky chcela, aby jej darovala svoje roţky. Kozička nechcela, lebo by vyzerala bez

roţkov hlúpo. Povedala: „Ovečka, vy nemôţete mať roţky, tie majú len baránky a tým sa

nemôţeš podobať: Kto by vás potom rozoznal?“ Ovečka sa nahnevala a nechcela sa uţ

z kozičkou baviť. Povedala všetkým zvieratkám na farme,

ţe koza je zlá a nemá nikoho rada. Preto sa s ňou nikto

nechcel kamarátiť. Róza bola smutná a nevedela čo má

robiť. Stretla na dvore kačku a tá jej povedala, aby

nebola smutná, ţe aj ju nemajú radi, lebo ţe je škaredá

a preto jej hovorili škaredé káčatko. Tak sa z nich stali

priateľky a všade chodili spolu. Od tej doby sú nerozlučné kamarátky.

Monika Hašková, 9rokov

O malom levíkovi a mne

Bol raz maličký lev a mne sa veľmi páčil. Bol sám, nemal ţiadnu rodinu, bolo mi ho veľmi

ľúto. Bol veľmi krásny, ale tato mi povedal, ţe ja by som si ho nemohol zobrať zo ZOO.

Povedal, ţe ho budeme chodiť navštevovať. Ja som sa veľmi potešil. Rozlúčil som sa s

malým kamarátom a išli sme uţ domov. Najedol som sa a išiel som spať. Kvôli tomu

levíkovi som nemohol ani zaspať. Mama mi povedala, nech naňho nemyslím a spím, lebo

ráno nevstanem do školy. Ale ja som nechcel ísť do školy, ja som chcel ísť za svojim

levíkom! Tak som ráno mame a tatovi povedal, ţe idem do školy a vybral som sa rovno za

levíkom Maxom. Ujo zo ZOO sa ma opýtal, prečo nie som v škole, ale som v ZOO. Ja som

mu povedal, ţe som nešiel do školy, lebo mi bolo smutno za Maxom. Ujo chcel ihneď

zavolať mojim rodičom, ale ja som ho presviedčal, nech im nevolá, lebo by na mňa kričali.

Tak dlho som ho presviedčal, aţ som kľačal na kolenách. Tak im teda nezavolal a ja som

sa veľmi potešil. Ujo mi povedal, nech sa idem rýchlo pozrieť na levíka, ale keď sa

pozriem, musím sa ponáhľať do školy. Utekal som za Maxom. Ujo mi aj dovolil si ho

pohladkať. Potom som uţ beţal do školy. Mali sme len päť hodín. Prvú hodinu sme mali

slovenský jazyk, druhú hudobnú výchovu, potom informatiku, gramatiku a telesnú. A kam

som beţal zo školy, to si iste všetci domyslíte......

Peter Filko, 10 rokov


4/27

O stratenej kačičke

Bola raz jedna mama kačica a tá mala tri malé káčatká. Dve boli poslušné a to tretie

nezbedné. Keď kačičky odlietali do teplých

krajín, nezbedné káčatko sa niekde

zatúlalo. Všetky kačiatka odleteli a

nezbedné tam nechali. Mama na ňu volala,

ale kačička sa jej neozvala. Keď sa vrátili

domov, zbadali stratené a unavené

kačiatko. Veľmi sa potešili, ţe kačiatko cez

zimu nezmrzlo. Mamičke sľúbilo, ţe uţ

bude poslúchať. A tak sa všetci vrátili do

svojich domčekov.

Soňa Grulišová, 7 rokov

Gabika a jej bábika

Na stole stála narodeninová torta. Malá Gabika práve oslavovala prvé narodeniny. Prišli

starí rodičia, tety, ujovia a samozrejme aj rodičia s veľkou krabicou previazanou krásnou

červenou stuhou. V krabici sa ukrývala prvá Gabikina bábika. Mala ryšavé dlhé vlasy,

veľké zelené oči, ruţové líčka. Oblečené mala modré šaty s červenými guľôčkami. Bábika

sa stala najobľúbenejšou hračkou Gabiky. Spolu sa hrali, chodili na prechádzky, sedeli pri

pozeraní rozprávky, kúpali sa spolu vo vani a večer spoločne zaspávali v . posteli. Gabika

rástla, začala chodiť do škôlky, do školy a bábika ju čakala, kým sa vráti domov. Ako

bábike pribúdali roky, s bábikou sa hrávala čoraz menej. Aţ, jedného dňa, ju niekto zatvoril

do krabice. Dlho leţala v skrini. Zatiaľ z Gabiky vyrástla dospelá dievčina. V jedno ráno, v

izbe, kde bola bábika, sa ozval detský plač. Krabica s bábikou sa otvorila. Gabika vybrala

bábiku a odniesla ju k detskej postieľke so slovami: „Bábika, toto je malá Gabika,“ a

„Gabika, toto zase je tvoja bábika. Verím, ţe budete veľké kamarátky, ako sme boli my

dve.“ A bábika sa spokojne usmiala.

Karolína Kubišová, 9 rokov


5/27

Rozprávka o Rapunzel

Za ďalekými horami stál veľký palác. Ţila v ňom Snehulienka so svojim princom. Narodilo

sa im malé dievčatko s krásnymi ţltými vlasmi. Dali jej meno Rapunzel. Raz išla Rapunzel

ráno do lesa a stretla tam siedmych trpaslíkov, ktorí hľadali škaredé kačiatko. Rapunzel sa

k nim pridala. Hľadali celý deň. Uţ sa začínalo stmievať, keď najmenší z trpaslíkov začul

nejaké zvuky z kríkov. Zľakli sa. Tak sa báli,

ţe sa tam nikto nechcel ísť pozrieť. Nakoniec

sa Rapunzel pomaly priblíţila ku kríku

a zbadala tam malé vystrašené kačiatko.

Hneď si ho zobrala k sebe do paláca. Tak tam

ţili všetci spolu: Snehulienka s princom,

Rapnuzel a malé, škaredé káčatko, ktoré

nakoniec nebolo škaredé. Vyrástla z neho

krásna, biela labuť. Stala sa najlepšou Rapnuzelinou kamarátkou.

Michal Klima, 7 rokov

Ako Puf a Muf mali chuť na čerstvé mliečko

Jedného dňa sa zobudil Puf a hovorí Mufovi: „Počuj, ty kamoš, ja mám chuť na čerstvé,

teplé mliečko priamo z výrobne.“ „A kde je výrobňa na mliečko?“ opýtal sa Muf. „To ja

vôbec netuším, ale spýtame sa v potravinách pani predavačky, odkiaľ im to studené

mliečko vozia,“ povedal Puf. Tak sa vybrali do potravín. Pani predavačky sa spýtali, kde je

výrobňa dobrého, čerstvého mliečka. Pani predavačka sa zasmiala a povedala im, ţe tou

výrobňou je kravička. Pekne sa jej poďakovali a vyšli von. „Ty, počuj, Puf! Nerobila si tá

predavačka z nás srandu?“ „Čo ja viem?“ odvetil Puf. Počkaj, opýtame sa tohto dievčatka:

„Dievčatko, dievčatko, poznáš kravičku, čo robí mliečko?“ spýtali sa malí huncúti. "Áno,

jasné ţe, poznám." "A kde taká kravička býva?" spýtali sa kocúry. „No predsa v kravíne!“

zasmialo sa dievčatko. „A to je kde?“ spýtali sa Puf a Muf. „Pozri, tamto na kraji dediny,

v tej dlhej maštali,“ povedalo dievčatko. Puf a Muf sa vybrali do maštale. Keď zbadali tie

kravičky, ako stoja a preţúvajú sienko a chvostom si oháňajú muchy, povedali si, ţe toto tá

výrobňa teplého mliečka určite nebude. Ale v tom prišiel ujo a zbadal dvoch nezbedníkov.

Vedel, ţe takéto malé mačičky ľúbia mliečko a tak im nadojil priamo z výrobne, od tety

kravičky, teplé a čerstvé mliečko. Puf a Muf zmastili celú misku. Takú dobrotu ešte


6/27

nepapali. Brušká mali ako futbalové lopty a v slame vedľa kravičiek zaspali sladkým

spánkom. Sníval sa im krásny sen. Bývali v paneláku a vedľa ich izbičky bývala ich vlastná

výrobňa mliečka – krava Kamila.

Klárka Komorovská, 9 rokov

Štedrý deň

Ráno som sa zobudila a vybrala som si poslednú

čokoládku z adventného kalendára. To znamená, ţe je tu

štedrý deň. Ráno mama dorábala dobroty na večeru.

Rozvoniavala kapustnica s hríbmi, rybičky sa kúpali vo

vode a išli sme zdobiť stromček. Povykladali sme všetky

škatule s ozdôbkami a mohli sme začať. Tento rok by mal

byť stromček ozdobený podľa mamy, pretoţe minulý rok

sme ho zdobili len my s tatom. Mama vytiahla červené

guľôčky a pred otvorením škatule nás upozornila, ţe ani

jednu nemôţeme rozbiť. Bolo to prísne, preto sa Simba

tvárila radšej chápavo. Minulý rok rozbila ona najviac. Tak

stromček uţ je ozdobený! Pred tým, neţ sme išli večerať

spomenuli sme si na tých, ktorí tu s nami uţ nie sú.

Zapálili sme im sviečky a deň sa pomaly krátil. Išli sme sa teda obliecť. Potom sme

nachystali taniere na štedrú večeru a mohli sme začať. Ja som si zobrala sviečku, Simba

zvonček, tato svätenú vodu a išli sme posväcovať naše izbičky. Navečerali sme sa spolu

a potom to prišlo! Išli sme pustiť ohňostroj. Bol krásny. Tato otvoril dvere a my ako vţdy,

museli sme sa pozrieť, či tam sú...! Na kaţdom darčeku bola menovka. Všetky sme

otvorili, boli krásne a fantastické. Očká nám ţiarili aţ dokedy sme nezaspali. Simba

zazvonila na zvonec, preto musí byť môjho príbehu koniec.



7/27

Jesenná záhada

Malý jeţko sa v jedno krásne ráno zobudil. Obhliadol sa a začudoval sa. Celý les začal

odrazu šumieť. Jeţko začal pátrať prečo a načo. Išiel za kamarátkou veveričkou. "Ahoj

veverička! Nevieš, prečo je les taký divný? A ešte k tomu odlietajú lastovičky. Kto to

spravil?" opýtal sa jeţko. "Ţeby to bola líška a ona mala farby? Ale prečo listy opadávajú?"

čudovala sa veverička. "Fúka vietor predsa," povedal jeţko. "Ale odkedy? Veď včera ešte

nefúkal!" vyzvedala veverička. "Toto sa mi zdá byť podozrivé. Poďme sa opýtať kamarátky

sýkorky," rozhodol jeţko. A tak beţali k sýkorke. "Sýkorka, sýkorka, poď sem!" volali obaja.

"Ahoj, kamaráti. Viete, čo je dnes za deň?" spýtala sa. "Áno, je veľmi podozrivý!" vykríkol

jeţko. "Čo tým myslíte?" čudovala sa sýkorka. "Sfarbovanie listov, opadávanie listov

a odlietajú lastovičky," prekrikovali sa jeţko s veveričkou.

"Ale veď to k jeseni patrí!" zasmiala sa sýkorka. "Aká jeseň? Hádam to nie je neohlásený

hosť!" čuduje sa veverička. "Ha-ha-ha, chi-chi-chi. ... , ale veď jeseň nie je ţiadny

neohlásený hosť. Je to ročné obdobie," vysvetľuje sýkorka. "Aké bočné ohobie?" "Ročné

obdobie, vy trdlá. Všetko to patrí k jeseni. Stromy sa pripravujú na zimný spánok," poučuje

ich sýkorka. "A kto to robí?" vyzvedajú kamaráti. "Predsa tri čarovné víly. Magdaléna,

Lucia a Tatiana!" "A čo sú to tie víly?" vypytuje sa veverička. "Sú štyri rodiny! Jesenné,

jarné, letné a zimné víly." pokračuje sýkorka. "Čo robia?" zvedavo sa pýta jeţko. "Vy to

ešte neviete?" nestačí sa sýkorka čudovať. "A mali by sme to vedieť?" "No, áno." "Tak

povedz nám, čo je to," netrpezlivo čakajú veverička s jeţkom. "Víly prinášajú ročné

obdobia,“ povedala sýkorka. „V jeseni sfarbujú listy, v zime tvoria sneh, na jar sadia kvety

a v lete rozsvecujú ţiarovky na slnku," vysype sýkorka. "Fakt?" neveria zvedavci. "Fakt!"

prikývne sýkorka. "Takţe sa nemusíme obávať?" tešia sa

kamaráti. "Nie, nemusíte!" uistí ich múdra sýkorka. "Tak

ďakujeme sýkorka a ahoj." "Ahoj a uţ sa nebojte." "Ahoj

a ešte raz ďakujeme," znovu ďakujú jeţko s veveričkou.

A tak odišli. Keď napadalo lístie, urobili si kôpku a padali

do nej. Od vtedy sa uţ ničoho nebáli, teda vlastne iba

líšky, ktorá ich chcela zjesť. Takto sa zvieratká dozvedeli,

ţe existujú aj ročné obdobia. Z listov spadol zvonec a našej rozprávky je koniec.



8/27

O malom šteniatku

Bolo raz jedno malé šteniatko, ktoré sa volalo Rexík. Bývalo na dvore plnom zvieratiek.

Jeho najbliţšia susedka bola Micka. Často sa spolu hrávali. Na dvore ešte bývala kravička

Cilka, sliepky s kohútom, kozička a koník Pejko. Rexík s Mickou chodili na výlety do lesa.

Ušli cez dieru v plote. Spolu zaţívali veľa dobrodruţstiev. Raz, na takom tajnom výlete,

stretli v lese veveričku. Boli prekvapení, ţe sa o seba musí postarať sama. Nielen ona, ale

vlastne kaţdé lesné zvieratko. Rexík s Mickou sú zvyknutí, ţe sa o nich postará pán

farmár. Kaţdé ráno im dá do misiek potravu. Na potulkách lesom sa postupne zoznámili

asi so všetkými obyvateľmi lesa. Nakoniec boli radi, ţe sú domáce a nie lesné zvieratá. Na

farme im je predsa len najlepšie. Raz sa v lese pribavili, prišiel večer a oni nevedeli, kde

prespať. Veverička im povedala, ţe môţu prespať u nej. Veľmi jej ďakovali. Ráno ju

pozvali, nech ide s nimi na farmu. Veverička povedala, ţe sa rada pôjde pozrieť, ako ţijú

domáce zvieratá. Obyvatelia farmy sa návšteve z lesa veľmi potešili. Odvtedy ich lesné

zvieratká častejšie navštevovali. Boli z nich dobrí kamaráti.

Ema Šišovská, 9 rokov

Autá

Boli raz rýchle autá, ktoré súťaţili o Zlatú trofej. Na súťaţi sa stretli najrýchlejší pretekári

sveta, napr. ako Sebastian Vettel na formule Redbull a na značke Renault. Preteky sa

začínali v marci. V marci bol aj tréning. Pekné jarné počasie bolo na tréning ako stvorené.

Pretekári prišli zo svojich národných štátov so svojimi formulami v kamiónoch. Boli tam aj

pretekári z Nemecka a Brazílie. Po týţdni sa skončili tréningy začali sa majstrovstvá

sveta vo formuli1. Dávali to aj v telke. Ja a môj tato sa na to radi dívame. Pri trati je veľa

boxov, v ktorých sú autá, jazdci a ich tímy. Keď sa stane búračka, ide na trať safetycar. Je

to auto so ţltými majákmi, ktoré zabezpečí, aby všetci jazdci spomalili. Po jednom kole

pôjde naspäť. Formule robia veľký hluk. Bola tam aj súťaţ pre divákov, hralo sa o nové

auto.

Andrej Svatik, 9 rokov


9/27

O troch svišťoch

Traja svišti boli kamaráti. Rozhodli sa, ţe pôjdu do potoka robiť z dreva šmýkačku. Potom

sa išli spolu kúpať a šantiť a zavolali si aj kamarátov. Šmýkačka sa všetkým veľmi páčila.

Hrali sa tam aţ do večera.

Mário Ondriška, 6 rokov

Nová rozprávka o Červenej čiapočke

Babka ušila vnučke červenú čiapočku. A odvtedy ju všetci volali Červená čiapočka.

Jedného dňa dostala čiapočka sms-ku od babičky, ţe je chorá a má pokazený televízor.

Červená čiapočka sa rozhodla ţe jej pôjde na pomoc. Maminu poslala do lekárne pre

lieky, ona pripravila do košíka jablká, káble a šrobováky na opravenie televízora. Červená

čiapočka sa pripravovala na dlhú cestu, vypytovala sa, kade pôjdu. Mamička ju prerušila:

Ideme autom! Čiapočka sa celú cestu modlila aby ich nestretol vlk. V tom auto zastavilo.

Snáď nám nedošiel benzín!!! Mamička išla

pozrieť čo sa deje a medzi tým sa priblíţil k

Červenej čiapočke vlk. Kam ideš dievčatko? Nič ti

nepoviem! Ty si zlý vlk a chceš nás zoţrať. Vlk

nelenil, vytiahol tablet a na Google si našiel, kde

býva babička a uţ uháňal k nej. Čiapočka

a mamička museli pokračovať peši, pretoţe ich

nádrţ zívala prázdnotou. Podvečer dorazili

k babke. Vnučka s obavami otvárala dvere, no

keď ich otvorila, skoro sa rozpučila od smiechu.

Vlk kľačal pri televízore, z uší mu trčali káble,

z papule šrobováky a babička nad nim s

obuškom v ruke a trieska ho hlava-nehlava.

Nakoniec vystrašený a ubolený vlk doniesol

Čiapočku a mamičku na vlastnom chrbte domov.

Erik Jančo, 8 rokov


10/27

Bowling

Tom išiel na bowling. Vo vrecku si niesol sendviče. Jerry sa Tomovi do toho vrecka.

Schoval. Tom si vytiahol sendvič a Jerry mu potajme jedol druhý sendvič. Jerry ochutnal

mäso a pošepky povedal: „Je to výborné.“ A tak zjedol celý sendvič. Tom si chcel zobrať

druhý sendvič, ale zistil, ţe mu Jerry všetko zjedol. Chcel ho chytiť, ale bol na rade hádzať

guľu. Na prvý pokus zhodil všetky kuţeľky. Tak sa tešil, ţe aj zabudol na zjedený sendvič.

A Jerry sa tešil ešte viac.

Samuel Cagalinec, 7 rokov

Mať sestru pubertiačku je ťažké

Kedysi mi prišlo veľmi zábavné, keď sa moja o tri roky staršia sestra vyšplhala na strom

a triafala do mňa nezrelé jablká, alebo ma nahovorila, aby sme išli cez letné prázdniny

potme von, hoci som sa bála.

Ale dnes, keď som staršia, sa na to pozerám asi trochu váţnejšie. Niekedy si myslím, ţe

uţ mám viac rozumu. Napríklad, keď sa pohádame, tak sa hneď nebijem, len jej poviem,

ţe múdrejší ustúpi a hlúpy zostane. A to teda sestru poriadne naštvem. Všeličo je inak ako

bývalo. Pred časom si pekne postielala posteľ, ale teraz sa často stáva, ţe nie. Často je

v izbe smrad od lakov na nechty a k tomu rozhádzané veci. Potajomky bráva mamine

maľovátka, maľuje sa ako Cica-mica. Všetko radšej upracem ja, aby sa mama nehnevala.

Ale to je stále OK. Najhoršie mi je, keď mám pred rodičmi zakrývať jej tajomstvá, ktoré sú

divné. Napríklad, ţe si kúpila namiesto desiaty maľovátka, alebo Coca-colu. Alebo

zabudnutá ţiacka kniţka, ktorú si schválne nechala doma, lebo sa bála, ţe do nej niečo

zlé dostane.....Mama to všetko tuší, ale chce s ňou byť kamarátka. Ja by som ale

povedala, ţe by na ňu mala byť trochu prísnejšia. Ja mám svoje tri pravidlá: Nebijem sa

s ňou, lebo je väčšia, silnejšia a vţdy vyhrá. Neprezrádzam jej tajomstvá, lebo sa naštve.

Pred rodičmi nepritakávam, ale krčím plecami, hoci si myslím, ţe si trest zaslúţi.

Ale aj napriek tomu všetkému si myslím, ţe mám super segru, lebo mi niekedy pomôţe

s domácimi úlohami, ide so mnou korčuľovať a keď spadnem, pomôţe mi.

Viem, ţe puberta s ňou riadne trieska, ale ako mama hovorí, zasiahne kaţdého a prejde.

Tak som zvedavá, aké to bude so mnou.

Nataša Punová, 8 rokov


11/27

O mačke a myške

Bola raz veľká šedobiela mačka Linda. Jedného dňa ju bolel zub a vzdychala: „Áu-áu, to

bolí, to bolí!“ Malá šedočierna myška, ktorá sa volala Dada začula jej jajkanie aţ na konci

ulice. Prišla za ňou a pýta sa jej: „Bolí ťa zub?“ Utrápená Linda jej odpovedala: „Áno, veľmi

ma bolí!“ A myška sa ďalej vypytuje: „Umývala si si zúbky?“ Mačka na to: „Nie, neumývala

som si ich.“ Dada smelo povedala: „Poď, idem ti ich pomôcť umyť. Poď so mnou .“ Tak

nebojácna a milá myška naučila mačku umývať zuby zubnou pastou a kefkou. Mačku

zuby prestali bolievať a odvtedy boli najlepšie kamarátky. Naučili sa od seba ešte veľa

vecí. Napríklad mačka naučila myšku česať si chĺpky, aby ich mala pekné a čisté a myš

mačku hrabať diery. Poviem vám, keď sa mačka s myškou skamarátia, tak nikdy od seba

neodídu.

Ivana Slivčáková, 10 rokov

Nesmelý sloník

Jedno malé sloníča sa samo hralo. Tak mama vymyslela

plán. Jedného dňa ho poslala k jazeru. Tam si našiel

kamarátov.

Timea Lachká. 6 rokov

Jedovaté hríby

Janka a Marienku poslala mamička do lesa nazbierať hríby. Išli, išli a zrazu počuli: „Mňau,

mňau. Hav, hav.“ Zostali stáť, lebo boli zvedaví, kto robí také divné zvuky. Boli to psíček

a mačička, ktorí išli skúmať les. Janko na nich zakričal: „Poďte s nami zbierať hríby.“ Spolu

nazbierali plný košík. Psíček s mačičkou hríby nepoznali a nazbierali aj jedovaté. Bola noc

a všetci sa chceli uţ vrátiť domov. Lenţe nijako nevedeli nájsť cestu domov. Zbadali malé

svetielko. Išli za svetielkom aţ prišli k medovníkovému domčeku baby jeţibaby. Jeţibaba

ich chcela zatvoriť do klietky a zjesť. Janko jej povedal, ţe jej spraví z hríbov polievku.

Jeţibaba zjedla polievku z otrávených hríbov a bolo po nej. Janko a Marienka poďakovali

psíčkovi a mačičke, ţe nepoznajú hríby a zachránili ich. Všetci sa vrátili domov. Janko

povedal psíčkovi a mačičke, ţe ich naučí spoznávať jedlé a jedovaté hríby, aby sa raz

neotrávili aj oni.

Oliver Svatík 8. rokov


12/27

Vianoce

Tento rok boli Vianoce trochu zvláštne. Ja som ochorela. Moja babka bola v nemocnici.

Vianočné ráno som s mojím tatom išla do Trenčína na pohotovosť a zároveň sme boli pre

babku v nemocnici. Moja mama a bratia zatiaľ chystali večeru. Keď sme sa vrátili, tak som

oddychovala, aby som sa cítila dobre. Večer sme

zaviezli jedlo aj mojim starkým do Stankoviec. Len čo

sme tam prišli, volala babka zo Selca, ţe nám ušiel psík

Zara. Tak sme sadli do auta a ponáhľali sme sa domov.

Po ceste sme si uţ rozdelili, kto pôjde a kam hľadať

Zaru a v tom moja mama kričí: „Tam je!“ Naša Zarka

vybehla z potoka pri obchode. Celá šťastná a mokrá

nám vbehla do auta a odviezli sme si ju domov. Iný

darček som uţ nepotrebovala, bola som rada, ţe sme

doma všetci.

Karolína Kubišová, 9 rokov

Harry Potter a Voldemortov horkrax

Keď Harry zistil, ţe Voldemort mal ešte jeden horkrax, tak ho to veľmi rozčúlilo. Povedal si,

ţe ho zničí. Pýtal sa snáď všetkých kúzelníkov. Prišiel posledný a ten o tom vedel všetko,

ale Harryho zaujímalo len to, kde je. Bol v zrúcanine Rokfortu, ale aţ pod zemou. Keď tam

kopal dieru, pomohli mu jeho priatelia Ron a Hermiona. Nebolo to jednoduché, lebo tam

bolo desať veľmi zloţitých pascí. Prvá pasca bol milión rovnakých kľúčov. Harry si na

šťastie zobral svoj blesk a chmatol ten správny kľúč. Odomkol dvere a tam bola ďalšia

pasca. Musel vyskákať po dvoch stenách, aby sa dostal k ďalším dverám. A ďalšie dvere

boli uţ zničiť horkrax. Na horkrax musel pouţiť neodpustiteľnú kliatbu. Horkrax zničil

a čierna mágia uţ nebola.

Ondrej Cagalinec, 9 rokov


13/27

Bob a Bobek

Bob a Bobek ţijú spolu v klobúku čarodejníka Pokustona. Klobúk je neobyčajný, lietajúci.

Ako si tak spolu poletujú po svete, jedného dňa pristáli v krajine snov. Keď vykukli

z klobúka, zbadali krásnu krajinu. Bola tam zelená tráva, kvety, stromy, jazero a vtáci

rôzneho druhu. Za jazerom zbadali krásny zámok z cukrovej vaty. Bob a Bobek boli

zvedaví, kto tam býva. Najskôr museli prejsť okolo jazera, v ktorom ţila Lochneská

príšera, ktorá ho stráţila. Ona im porozprávala, ako zlá jeţibaba zakliala celý zámok. Iba

princeznú nie, ale tú väznila. Kaţdému, kto ju chcel vyslobodiť, dala nejakú hádanku. Toho

kto ju neuhádol, premenila na cukrovú sochu. Hádanky boli ťaţké, preto bolo sôch veľmi

veľa. Príšera kamarátom prezradila, ţe jeţibabina moc je ukrytá v cukrovej paličke. Bob

a Bobek sa odváţne vybrali k zámku. Najskôr sa museli prehrýzť cez cukrovú bránu. Našli

jeţibabinu paličku a vymenili jej ju. Potom sa smelo postavili pred jeţibabu. Bob a Bobek

svoju hádanku neuhádli. Jeţibaba ich chcela začarovať, ale nešlo to. Zistila, ţe palička je

zamenená. Tú pravú Bob a Bobek rovno pred ňou zjedli. Jeţibaba stratil moc a premenila

sa na cukrovú sochu. Vtedy sa zámok začal prebúdzať k ţivotu. Bob a Bobek sa stali

veľkými záchrancami princeznej. Dostali odmenu. Samozrejme sladkú. Ale nie cukrovú,

ale zeleninovú. Klobúk si naplnili sladkou mrkvičkou a vydali sa na cestu. Kam tento krát

zaletí ich klobúk? To nikto nevie.

Matúš Ondriška, 8 rokov

Zlatovláska

Jedného dňa sa Zlatovláska stretla s Arielou. Ariela

bola morská panna. Tieto dve dievčatá mali podobné

náhrdelníky. Keď išla Zlatovláska domov, stretla

Asterixa a Obelixa. Hrali sa na schovávačku. Potom sa

vybrala domov, ale ešte stretla psíčka a mačičku.

Chvíľu sa hrali na naháňačku. Keďţe uţ bol večer, tak

sa ponáhľala domov. Doma zaspala a snívalo sa jej o

princovi a ráno zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.

Emma Palatinusová, 7 rokov


14/27

Nová rozprávka o kráske a zvierati

Kde bol, tam bolo, za tromi horami a tromi dolinami je jedna dedina, kde býva dievča, ktoré

sa volá Bela. Prezývajú ju menom Kráska, lebo je

krásna, múdra a milá. Jedného dňa jej ochorel otec.

Dostal zápal pľúc. Bela chcela isť do lesa, nazbierať

pľúcnik lekársky. Otec ju však nechcel pustiť, lebo

v lese býval desaťhlavý drak, ktorý stráţil liečivé

bylinky. Keď niekto odtrhne pľúcnik lekársky, domov sa

uţ nevráti. Keď Bela počula, kto stráţi pľúcnik, zľakla

sa, ale otca jej bolo ľúto. „Otec, ja ti ten pľúcnik donesiem. Či sa vrátim, či nie, ale ty ho

musíš mať!“ Otcovi skoro zlomilo srdce, keď počul, kam sa Bela chystá. „Dcéra moja,

nechoď, ja sa aj bez pľúcnika vyliečim.“ Prehováral ju, ale márne. Bela nechcela, aby otec

išiel do nemocnice, tak ho presviedčala: „Otec, ja ti ho prinesiem a vrátim sa ţivá a zdravá,

neboj sa.“ Chorý a unavený otec zaspal a Bela potichu vkĺzla do svojej izby. Zobrala si

teplý sveter, teplé čiţmy, košík, do ktorého nazbiera bylinky a nezabudla ani čiapku

a rukavice, lebo vonku býva ešte chladno. Keď si všetko nachystala, potichu odišla z

domu, aby spiaceho otca nezobudila. Bela išla dve noci a tri dni, prešla skoro celý les, aţ

nakoniec zbadala pľúcnik lekársky na lúke pri rybníku. Ale zbadala aj desaťhlavého draka,

ktorý práve spal na druhej strane rybníka. Potichu a pomaly išla aţ k pľúcniku. Vo chvíli,

keď prvý kvietok odtrhla, drak sa zobudil. Bela stihla odtrhnúť ešte jeden a uţ sa ani

nepohla, ale desaťhlavý drak si ju všimol. Schmatol ju a vliekol na svoj čierny zakliaty

hrad. Bela prosila, aby ju pustil, lebo má doma chorého otca. Drak len krútil hlavami, ţe

nie, lebo porušila pravidlo o zákaze trhania pľúcnika lekárskeho. Kto ho poruší, uţ sa nikdy

nedostane domov. Bela pevne drţala košík s dvomi vzácnymi bylinkami, lebo škaredý

a zlý drak ju vliekol cez celý les, cez dva potoky, cez desať lúk. Na hrade ju drak zaviedol

do najvyššej komnaty, aby ju nikto nemohol vyslobodiť. Stráţil ju vo dne aj v noci, aby sa

von nedostala. Bela hladovala a bolo jej zle. Našťastie ju tam objavila sýkorka, ktorú celú

zimu kŕmila. Bela je dala do zobáčika pľúcniky a ona s nimi odletela k otcovi. On si navaril

čaj, vyzdravel a vybral sa vyslobodiť dcéru. Podarilo sa a dodnes spolu spomínajú, ako

najskôr zachránila Bela otca a potom otec Belu. Samozrejme poďakovali sýkorke, ale ona

povedala, ţe nie je za čo, veď Bela jej pomohla preţiť zimu.

Klaudia Letková, 9 rokov


15/27

Lietadlá

Bolo raz jedno lietalo, ktoré sa volalo Prášok.

Raz sa konala letecká súťaţ, ktorá sa volala

Letom svetom a keď sa o tom dozvedel Prášok,

tak priletel do servisu a poprosil opravára, aby

mu zvýšil rýchlosť. Keď mu zvýšili rýchlosť, tak

prášok sa veľmi potešil a hneď sa postavil na

štartovú čiaru. Naštartoval motor a keď započul

slovo štart tak vyletel.

Práve počas prvého letu musel preletieť cez

Himaláje a tam musel preletieť cez veľké hory. Našťastie v jednej hore boli tunely a práve

cez jeden preletel. Potom musel preletieť ponad more. Po chvíli prišli všetci pretekári a

obdarovali ho všelijakými skrutkami a inými vecami.

Jakub Mrocek,9 rokov

O karnevale v našej škole

V škole sme mali karneval. Najprv sme sa fotili a fúkali balóny v zborovni. Potom sme mali

matematiku a gramatiku. Bolo práve 31. januára a my sme dostali polročné vysvedčenie.

Išli sme do telocvične, pustili hudbu a tancovali. Mali sme sa aj veselé súťaţe. Išli sme na

obed a keď sme sa vrátili, išli sme späť do telocvične. Hrali sme sa s balónmi. Baby zatiaľ

v škole pomáhali budúcim prvákom Prváci sa zapísali, dostali pamätný list a darček a išli

domov. Potom sme sa vymenili. Dievčence sa jašili v telocvični a my sme sa hrali na

počítači. Keď sme prišli domov, ukázali sme rodičom vysvedčenie. Pýtali sa aj na

ostatných spoluţiakov. Spomenul som, ţe Soňa mala samé jednotky. Aj mňa všetci doma

pochválili. Mal som jednu dvojku a ostatné jednotky. Bol to úţasný deň. Na druhý deň bol

uţ druhý polrok. Učiteľka Danka Palatinusová nám dala úlohu, aby sme napísali o

karnevale v našej škole. Nemali sme moc iných úloh, tak som si sadol a napísal. Stihol

som ešte ísť aj k Tomášovi. Hrali sme sa s ním aţ do večera.

Miroslav Gruliš, 9 rokov


16/27

Zábavná krajina

Bol pekný slnečný deň a v kaţdej záhrade rástlo veľa voňavých kvetín. V jednej z nich sa

stretli kamaráti Pat a Mat. Rozmýšľali o to, ţe by išli na dovolenku.“ Ale kde by sme išli?“

Povedal Pat. Dlho rozmýšľali. „Uţ viem, pôjdeme do zábavnej krajiny,“ odpovedal Mat.

Obaja s tým súhlasili. Dohodli sa, ţe pôjdu v pondelok a stretnú sa pri letisku Zábavný

cestovateľ. Išli sa teda pobaliť. Pat si zobral obľúbené tričko a nohavice. Mat si zbalil

topánky a svojho medvedíka. Konečne prišiel pondelok. Stretli na letisku, ako sa dohodli

a spoločne nastúpili do lietadla. Letuška im skontrolovala lístky, odloţili si batohy a usadili

sa. Za nimi sedela dvojica Asterix a Obelix. Veľmi rýchlo sa zoznámili. Pat sa ich opýtal,

kde cestujú. Asterix povedal: „Cestujeme do zábavnej krajiny.“ Obelix hneď vedel, ţe aj oni

cestujú do zábavnej krajiny, lebo videl ich lístky. Keď

pristáli, všetci štyria vystúpili a nadýchli sa čerstvého

vzduchu. Zrazu počuli, ţe sa im prihovárajú Tom

a Jerry. Všetci sa veľmi rýchlo zoznámili. Spolu sa

vydali na pláţ. Pat mal červené plavky s bielym

pásikom a Mat mal modré plavky s potápačskými

okuliarmi. Rozhodli sa poţičať si nafukovačky, aby

sa neutopili, lebo voda pri pláţi bola veľmi hlboká.

Vo vode sa pochytali a urobili vláčik

z nafukovačiek. Všetci rýchlo plávali, aţ nakoniec

zistili, ţe pred nimi je dlhý vodopád. Všetci naraz

vykríkli: „ A uţ sme došli!“

Vanesa Panáková, 10 rokov

Psíček a mačička

Keď sa psíček a mačička zobudili, povedali si, ţe pôjdu na výlet. Zbalili sa a išli peši na

výlet do lesa. Postavili si stan a z rozhľadne pozerali ďalekohľadom na zvieratká. Výlet sa

im páčil, unavení išli spať do stanu.

Timotej Hájek, 6 rokov


17/27

Keď sme boli na Inovci

Ráno sme vstali a išli sme sa naraňajkovať, lebo sme sa chystali na Inovec. Bolo nás päť.

Chystala sa s nami aj krstná mama a pôjde aj tato, mama, bratranec. Po piatich minútach

sme vyrazili. Keď sme prišli k chate pod Inovcom, opiekli sme si slaninku a špekáčiky. My

s bratrancom sme sa išli hrať na hojdačky. Mama a tato si dali kávu. Krstná na nás dávala

pozor, aby sa nám niečo nestalo. Asi po pol hodinke sme sa išli napiť. Robili sme bublinky

do vody. Mama a tato, aj krstná, sa strašne smiali, lebo nám to vošlo do nosa. To boli

smiechoty! Potom sme začuli, ako sa mama s krstnou o niečom bavili, ţe tu ostaneme

spať na chate. Potešili sme sa a čakali sme, či to tak bude. Hurá! Ostali sme. Noc bola

úţasná. Keď som vošla do kúpeľne, tak som rýchlo zavolala mamu, nech sa ide pozrieť.

Bolo to tam krásne a bratranec od údivu ani neţmurkol. krstná išla na recepciu a zaplatila

pobyt na celý týţdeň veľmi sme sa tešili.

Mama mi ešte dovolila ísť sa von hrať. Hrali sme sa vonku aţ do jedenástej. Potom sme

sa išli najesť obed bol vynikajúci. Príloha bola jahody poliate roztopenými malinami. Išli

sme sa hrať so švihadlom. Utieklo to rýchlo a museli sme ísť domov. Išli sme cez vlek

a dolu tým kopcom sme sa skotúľali. Po ceste nás zastavil jeden ujo a pýtal sa nás, kde

sme boli, tak som mu povedala, ţe mu to rada porozprávam. Pozval nás k nemu domov.

Tak sme sa s bratrancom prekrikovali, ţe nás ani pochopiť nemohol. Na stôl doniesol

niečo na pitie a jedlo. Najedli sme sa. Chlebíky boli vynikajúce, veľmi sme si to váţili. Keď

sme prišli domov, tak sme sa ešte hrali, ale len pol hodinku, lebo sme boli unavení a za

chvíľku sme zaspali. Tešili sme sa na ďalšie výlety do hôr. Nečakali sme dlho. Koncom

týţdňa sme išli zo školy na Inovec. Vtedy

to bolo ešte lepšie. Mala som tam viac

kamarátov. Aj sme sa viac zabavili, zahrali,

pochodili. Tieţ sme si niečo opiekli.

Bol to super týţdeň! Mala som strašnú

radosť, ale aj strašnú svalovicu. Ráno som

sa ani postaviť nemohla. Tak mi mama dala

krém a postupne to prešlo.

Nicol Palatinusová, 9 rokov


18/27

O tuningu

Bol raz jeden chlap ktorý, sa volal Shon. Keď sa prihlásil na vysokú školu, našiel tam

chalana, ktorý chcel s ním pretekať Išli pretekať dlho sa predbiehali a na koniec vyhral

Shon. Po závode ho zobrali na policajnú stanicu a odtiaľ ho poslali do Japonska. Pretoţe

by išiel do väzenia. Tam si našiel kamaráta, ktorý sa volal Twinky. Twinkie mu chcel ukázať

svoje auto, tak ho vzal do garáţe, kde si vybral auto. Bolo čierno červené a nebolo tam len

to jedno, bolo ich tam veľa. Twinkie ukázal Shonovi ako sa driftuje a tuninguje. Keď ho

naučil všetko o pretekaní, vyzvali pretekára Miša, ktorého Shon porazil. Po pretekaní Shon

povedal, ţe takýto dobrý závod ešte nevidel. Potom Shon odcestoval do New Yorku. Tam

stretol chlapca, Axela. Ten ho veľmi obdivoval. Shon naučil Axela drifty a Axel bol šťastný.

Shon a Twinkie odišli do mesta Tokio a tam sa stali najlepšími pretekármi. Raz v noci sa

k nim vkradol zlý Takashi a zobral im všetky tuningy a dobré autá. Shon dostal nápad, ţe

ho pôjdu hľadať, ale Takashi bol uţ za hranicami. Potom Shon smutne povedal, ţe si kúpia

nové autá a nové tuningy.

Matúš Puna, 9 rokov

Vector

Vector bol muţ, ktorého všetci videli iba na čierno. Vlastne Vector je vynález, čo parkúruje.

Raz ho prinútili vojaci, nech pracuje pre základňu. Bolo tam 1 000 000 000 takých istých

Vectorov. Čiţe vynálezov. Vectorovi prišlo veľmi zle. Zakričal na celú základňu, ţe ho

zneuţívajú a chce odísť. Rozbehol sa a všetci vojaci po ňom beţali. Vector si vyzliekol

tričko a vyskočil z okna. Z toho najväčšieho mrakodrapu v meste. Našťastie sa nezabil. Na

ceste ho čakali prekáţky. Tak musel parkúrovať. Najskôr bol v meste Downtown. V tom

meste sa naučil robiť salto dozadu, aj salto dopredu, Walking bar. Neviete čo to znamená?

To znamená, ţe keď je oproti vás stena, tak sa od nej odrazíte a vniknete dovnútra.

Ovládal ešte veľmi veľa iných trikov. Potom išiel do finálnej časti. Volá sa Technology park.

Tam sa naučil toho najviac. Na konci mesta si našiel lietajúcu motorku a ukradol ju. Potom

išiel do veľmi čudného paneláku. Ale to nemal robiť. Vojaci ho obkľúčili a Vectora zmrazili.

A tak sa skončil príbeh Vectora.

Alex Lehocký, 10 rokov


19/27

O zajkovi

Bol raz jeden zajko, ktorý sa volal Ivko. Ivko býval na lúke vedľa lesa. Ivko si chodieval do

lesa pobehať. Domček mal pekný a aj vnútri to mal pekné. Mal sestru, ktorá sa volala

Bibiana. Bibiana rada a dobre varila. Ivkovi veľmi chutilo, čo varila Bibiana. Raz išli Ivko s

Bibianou do dediny na kapustu, ale zle sa pochodili. Nikto v dedine kapustu nemal. Ivko s

Bibianou boli smutní, lebo sa tešili, ţe budú mať kapustovú polievku. Uvarili si hríbovú

polievku a bylinkový čaj. Napapali sa, umyli si taniere, išli sa umyť a umyť si aj zúbky. Prvá

išla Bibiana a Ivko si sadol do obývačky a pozeral správy na Markíze. Keď sa Bibiana

umyla, obliekla sa do pyţama a poslala brata, aby sa išiel umyť. Bibiana zatiaľ, kým sa

Ivko umýval, pozerala správy. Keď sa Ivko umyl, dal sa tak isto ako Bibiana do pyţama a

sadol si do obývačky a spolu dopozerali správy. O 20:00 išli spať. Na druhý deň sa ráno

ako prvá zobudila Bibiana. Umyla si zuby a prezliekla sa do nohavíc a do krátkeho trička.

Išla do kuchyne, obliekla si zásteru, aby mohla pripraviť Ivkovi a sebe raňajky. Ivko sa

zobudil o 7:30 a Bibiana uţ mala raňajky na stole. Ivko si išiel umyť zuby a išiel sa obliecť.

Potom išiel do kuchyne, naraňajkovať sa. Bibiana ho uţ čakala a keď Ivko prišiel do

kuchyne spolu sa usadili k prestretému stolu a naraňajkovali sa. Potom Bibiana išla

upratovať dom a Ivko išiel kosiť trávu. O 11:59 išla Bibiana zohriať polievku. A o 12:00 išli

obedovať. Po obede išla Bibiana štrikovať. Ivko si išiel sadnúť do obývačky a čítať si

časopis. Večer zasa pozerali správy a po správach išli späť.

Soňa Marcinechová, 10 rokov

O najlepších kamarátoch

Maťko bol malý chlapec, ktorý začal chodiť do školy. Mal kamarátku, ktorá sa volala Emka.

Spolu s Emkou chodievali kaţdé ráno do školy. Raz Emka ochorela a Maťko chodieval

dávať Emke úlohy. Maťko sa veľmi rád učil a veľmi rád chodieval dávať Emke úlohy. Kým

bola Emka chorá, Maťko musel chodievať sám ráno do školy. Ale Maťko nemal iba

spoluţiačku Emku, ale aj spoluţiaka Petra, Martina a Adama a spoluţiačky Maťku,

Romanku, Sáru. Ale najradšej mal Emku. Raz, bolo to v piatok, išiel Maťko dávať Emke

úlohy, ale Emka nebola doma. Babka mu povedala, ţe išla na kontrolu k doktorke, ţe má

prísť zajtra. Maťko išiel domov a rozmýšľal, či Emka príde na budúci týţdeň uţ do školy,

lebo Emka uţ dva týţdne nebola v škole a bolo mu ľúto ţe Emka je tak dlho chorá. Maťko


20/27

prišiel domov, kde rozvoniaval koláč, ktorý piekla mama. Išiel do izby, urobiť si úlohy

a prezliecť sa do vecí na doma. Prezliekol sa a sadol si k úlohám. Medzi tým mama

urobila koláč a zakričala na Maťka, ţe koláč je hotový. Maťko rýchlo zbehol dole ochutnať

koláč. Keď beţal dole schodmi, práve prišiel domov tato. Mama išla do kuchyne prestrieť

na stôl, tato sa vyzúval na chodbe a dával si papuče. Všetci sa zišli vo voňavej kuchyni.

Maťko sa najedol, išiel si dorobiť úlohy, nachystať si veci do školy a umyť sa. Nezabudol

ani na zuby. Trochu si ešte posedel s rodičmi, potom si ľahol do postele a zaspal. Snívalo

sa mu o kamarátoch.

Soňa Marcinechová, 10 rokov

O Zlatovláske a troch medveďoch

V jeden krásny jarný deň sa medvedia rodinka vybrala na prechádzku. „Pôjdeme dnes aţ

k rybníku, ocko?“ spýtal sa malý medvedík. Dobrák medvedí ocko súhlasil. Len čo odišli,

ich domček objavilo jedno zvedavé dievčatko, ktoré naháňalo motýľa. Bola to Zlatovláska.

„Aký čudný domček!“ začudovala sa, keď vošla dnu. „Oh! Všetko je tu pripravené na obed.

To sa mi hodí, som veľmi hladná!“ Zlatovláska sa veru nepýtala, pre koho je jedlo

pripravené a podišla k stolu. Boli tam tri misky: malá, stredná a veľká. Tak dlho behala po

lese, ţe bola naozaj rada, ţe si môţe konečne sadnúť a najesť sa. Zlatovláska začala tou

najmenšou miskou. Jedlo jej veľmi chutilo. Keď sa najedla, cítila sa unavená. V domčeku

jej bolo príjemne. Vonku bolo teplo, aj slniečko svietilo a pálilo. Zlatovláska zbadala

hojdaciu stoličku a pomyslela si, ţe je akurát pre ňu a hodila sa na ňu. Rata! Stolička sa

pod ňou rozletela. Nájdem si inú, pomyslela si Zlatovláska. Zbadala dvere. „Čo je za týmito

dverami? Strčila nos za pootvorené dvere a objavila tri postele: malú, strednú a veľkú.

Zlatovláske sa uţ zatvárali oči, tak si ľahla a na chvíľu zaspala. Zobudila sa aţ keď začula,

ţe niekto otvára dvere. Uvidela tam stáť troch medvedíkov. Začudovane na ňu pozerali

otecko, mamička a malý medvedík. Vysvetlila im, ţe bola unavená a tak si u nich

oddýchla. Nehnevali sa. Zoznámili sa a s medvedíkom sa spolu pekne hrali a otecko čítal

noviny. Takto sa skončil ten pekný jarný deň. Bozkali sa na rozlúčku, sľúbili si, ţe sa

čoskoro uvidia a Zlatovláska sa vydala na cestu domov, kde ju čakali mamička s oteckom.

Jesica Zichová, 9 rokov


21/27

Trampoty s plavkami

Boli dvaja bratia, ktorí sa volali Lolek a Bolek.

Bývali v panelovom dome na deviatom

poschodí. Raz, v lete, sa Bolek rozhodol, ţe

sa pôjdu kúpať na kúpalisko. Keď tam prišli,

vybalili si batohy a išli si zaplávať. V bazéne

sa dobre zabávali a celý deň plávali. Spúšťali

sa aj na toboganoch a to sa im veľmi páčilo.

Večer sa vrátili unavení domov a hneď si ľahli

do postele. Tvrdo zaspali. Ráno sa zobudili

v dobrej nálade. Znovu išli na kúpalisko. Kúpili si lístky na tobogan a tešili sa, koľko zaţijú

zábavy. Hneď pri prvej jazde sa však Lolkovi roztrhli plavky, ktoré sa mu zachytili na štarte

toboganu. Keď vyšiel z toboganu, mal spálený zadok a roztrhnuté plavky. Bolek sa tak

smial, aţ spadol do vody. Potom sa prestal smiať a utekal svojmu bratovi na pomoc.

Z deky zobral uterák, ktorý si Lolek omotal okolo pása. Spolu utekali do prezliekarne, kde

si Lolek prezliekol krátke nohavice. Lolek bol na Bolka nahnevaný, pretoţe sa mu smial.

Bolek zobral Lolka na zmrzlinu, aby sa uţ nehneval. Kúpili si trojitú zmrzlinu a išli si sadnúť

do tieňa na lavičku. Keď zmrzlinu zjedli chceli sa rozbehnúť k bazénu, ale Bolkove plavky

zostali zachytené o klinec na lavičke. Lolek sa smial aţ sa za brucho chytal. Bolek sa

nahneval, ale vtedy si spomenul, ako sa on smial Lolkovi. Nakoniec sa obaja zabavili na

trampotách s plavkami a rozhodli sa ísť radšej domov. Doma porozprávali rodičom, čo sa

im na kúpalisku prihodilo. „Uţ vám v ţivote ţiadne plavky nekúpim!“ Prehlásila nahnevaná

mama a otec dodal „Máte zaracha!“ Lolek a Bolek zosmutneli, plač mali na krajíčku. Mama

s otcom na seba ţmurkli a obaja sa rozosmiali. Ţiadne tresty neboli, len kopa smiechu

a sľub, ţe chlapci si nabudúce dajú väčší pozor.

Matej Puna, 6 rokov


22/27

Jarný zázrak

Bol raz jeden zajac, ktorý sa volal Hrajko, lebo sa rád hrával. Mal kamarátku líšku Elišku.

Keď Hrajka chcela zjesť, tak sa nad ním zľutovala. Hrajko našiel kuklu a zavolal líšku

Elišku, aby sa na ňu išla pozrieť. Tak ju sledovali celý deň. Prešiel pondelok, utorok, prešla

streda aj štvrtok, prešiel piatok, sobota, prešla nedeľa, prešiel celý týţdeň a ešte sa

neotvorila. Čakali celý týţdeň, čakali ďalší a ďalší a ešte stále sa neotvorila. Aţ raz začuli

tiché pukanie a zvolali: "Hurá! Konečne pukla!" Vyletel z nej krásny motýľ. Hrajko povedal:

"To je nejaký zázrak. Neznámy motýľ." Líška Eliška sa opýtala: "Ty si aký druh motýľa?"

Motýľ povedal: "Ja som vidlochvost. A ty si kto?" "Ja som líška Eliška." "A ja som Hrajko."

Pekne sa predstavili. "Poďte sa hrať." Povedal motýľ. Hrajko sa spýtal: "A na čo?" "Na

skrývačku," povedala líška Eliška. "Počítaš!" Povedal motýľ Hrajkovi? "A do koľko?" "Do

dvadsať." "Dobre. Počítam. Raz, dva, tri, štyri, päť, šesť....," počítal aţ do dvadsať. Keď

dopočítal, tak išiel hľadať. Prvú našiel líšku Elišku, ale motýľa nevedeli nájsť. Na koniec sa

im aj sám ukázal. Bol schovaný v tráve. Potom Hrajko rozhodol, ţe sa budú hrať na

naháňačku. Prvá chytala líška Eliška. Chytila Hrajka a Hrajko chytil motýľa. Spolu išli pre

zvonec a uţ je rozprávky koniec.

Lea Fedorov, 8 rokov

Ariel

Bola raz morská panna Ariel. Chodila do školy za hradom. Keď sa naučila čítať a písať

nechcela sa uţ učiť. Konečne prišiel čas, keď dospela. Zobrala si najkrajšieho princa zo

zámku. Spolu mali krásne dievča, ktoré sa volalo Marka. Zlá čarodejnica jej povedala, ţe

keď jej donesie trojzubec kráľa Tritona, tak bude morská panna navţdy. Ale mala na to len

jeden deň. Poprosila Fábia, nech jej s tým pomôţe. Ale Fábio nechcel. Tak išla sama.

Prešiel celý deň a ešte stále ho nemala. Čarodejnica ju hlboko v mori uzavrela do silného

hrubého skla. Marka sa premenila na človeka a nemohla dýchať. Jeden dobrý ţralok, ktorý

to videl, rozbil sklo a vyniesol ju na breh. Ţralok to išiel povedať kráľovi Tritonovi. On ju

premenil späť na takú, akou bola predtým, na krásnu morskú pannu. Spolu išli pre zvonec

a uţ je rozprávky koniec.

Lea Fedorov, 8 rokov


23/27

Túlavý psík

Bol raz jeden psík, ktorého vyhodili z domu. Raz keď sa psík túlal po dedine, psíka stretlo

dievčatko. Dievčatko sa hneď pýtalo maminky, prečo sa túla po dedine. Mamina povedala,

ţe ho asi vyhodili. Dievčatko na druhý deň zasa stretlo psíka. Hneď za ňou pribehol a

začal sa okolo nej točiť, veselo vrtel chvostíkom a tak si ho dievčatko obľúbilo. Na druhý

deň sa dievčatko pýtalo maminky, či môţe ísť von. Mamina s dcérou vôbec nevedeli, ţe

psík je na ich dvore a prespal tam celú noc. Dali mu vodu a granule a dievčatko sa hneď

vypytovalo, či si ho môţu nechať. Mamina povedala, ţe si ho nechajú a dievčatko

sľubovalo, ţe sa o neho bude starať. Na druhý deň sa dievčatko pýtalo, či môţe ísť so

psíkom na prechádzku a mamina povedala, ţe pôjdu spolu. Na prechádzke psík poslúchal

na slovo, keď prišli domov psíka okúpali. Dievčatko sa o neho staralo ako nikto iný. Ešte

sa s ním dlho hralo a potom obaja zaspali. Na druhý deň dievčatko porozprávalo svojim

kamarátkam a kamarátom o psíkovi a spolu mu vymysleli meno. Odvtedy sa volal Kubo,

čierno-hnedý Kubo. Rodičom potom doma porozprávala, ako ho s kamarátmi vymýšľali a

tešila sa na druhý deň.

Barbora Masárová, 8 rokov

Nová rozprávka o Aladinovi a čarovnej lampe

Bol jeden chlapec, ktorý sa volal Aladin. Raz išiel raz do lesa a tam stretol zlého

čarodejníka. Čarodejník ho premenil na ţabu. Jedného dňa ţaba skákala po lesnej

cestičke a v kríku našla leţať starú čajovú lampu. Ţaba - Aladin - preskúmal čajovú lampu.

V nečakanej chvíli sa z tej lampy vynoril dţin a ten dţin mu sľúbil, ţe mu splní dve ţelania.

Prvé Aladinove ţelanie bolo, ţe si prosí, aby ho premenil zas na človeka. Druhé ţelanie

bolo, aby zase ţila jeho mama, lebo ona mu zomrela, ešte keď bol malé dieťa. Dţin ho

premenil, ale jeho mamu na svet vrátiť nevedel. Dţin preto povedal Aladinovi, ţe si môţe

ešte niečo ţelať. Aladin mu povedal, ţe si ţelá, aby mal svoju vlastnú rodinu. Tak mu dţin

stvoril ţenu, ktorá mala dve deti, dvoch synov. Aladin dostal aj zvieratko, ktoré sa volalo

Maxi pes Fík. Aladin dal svojim dvom deťom mená Alexander a Paťo. A jeho milovaná

ţena sa volala Lenka. Tak si Aladin so svojou rodinou ţil šťastne aţ do smrti a ak

nezomreli, tak ţijú do dnes.

Lívia Letková, 8 rokov


24/27

O troch prasiatkach

My, prasiatka, sme sa skoro ráno vybrali okúpať sa. Uvideli sme veľké mláky, ale aj veľké

tobogany. „To je paráda! Najeme sa a potom si to uţijeme!“ tešili sme sa. Keď som si

otvoril svoj sendvič, zistil som, ţe v ňom mám pokazenú salámu. Bol som smutný, lebo

moji dvaja kamaráti Joţko a Peťko mali dobré sendviče. Ja som zostal hladný a nemal

som pri sebe ţiadne peniaze, aby som si mohol niečo kúpiť v bufete. Rozmýšľal som, ako

by som zohnal nejaké peniaze. Pýtal som sa aj Joţka s Peťkom, či mi nemajú poţičať, ale

tieţ nemali. Potom som nejaké peniaze skúšal nájsť na zemi, či niekomu náhodou

nevypadli. Peňazí nikde a kým sa Joţko s Peťkom kúpali v bazéne, ja som sedel na deke

a stále som bol hladný. Zrazu ma napadla parádna vec. Predám nafukovačku! Tak som

chodil po aquaparku a pýtal som sa ostatných zvieratiek, či ju nechcú kúpiť. Bola krásna,

ruţová s bielymi bodkami. Krokodíl Fero ju odo mňa kúpil a ja som si mohol konečne kúpiť

sendvič v bufete. Jedol som, pozeral na kamarátov a rozmýšľal, či sme ozaj najlepší

kamaráti. Keby oni boli hladní a nemali peniaze, tak ja by som sa s nimi o jedlo určite

podelil, alebo im pomohol zohnať nejaké peniaze.

Lucas Zaťko,8 rokov

Vlk a zajac

Vlk a zajac išli do lesa hrať sa na schovávačku. Vlk sa schoval a zajac ho išiel hľadať.

Namiesto neho našiel medveďa a spolu hľadali vlka. Našli ho za kríkmi. Uţ boli traja, išli

ďalej a stretli líšku. Zajaca napadlo, ţe si môţu zahrať futbal, ale nemali loptu. Poobzerali

sa a za stromom bola jedna lopta. Zabudli ju tam nejaké deti. A tak si zahrali futbal. Hrali

aţ do večera. Zľakli sa, ţe nebudú mať kde spať, ale zajac uvidel dom. Išli k nemu. Bol

tam ujo a ten ujo im dovolil prespať. Páčilo sa im bývať spolu a tak s ujom zostali. Ţili tam

aţ do smrti.

Tomáš Brachtýr, 7 rokov


25/27

Veľkonočný zajac

Bol raz jeden Veľkonočný zajac, ktorý sa volal Uško, ale to nebol obyčajný čokoládový

zajac, bol to naozajstný zajac. V jednej ruke mal vedro s vodou a v druhej mal korbáč. Bol

to zajac, ktorý oblieval ľudí. Prišiel k zelenému domu a zazvonil. Otvorilo mu jedno

dievčatko, ktoré sa Uška veľmi zľaklo. Uško bol smutný, ţe sa ho boja. „Ale pred tým sa

ma nikto nikdy nezľakol,“ len si tak vzdychal a išiel domov. Doma mu mamička

porozprávala, ţe by nemal chodiť oblievať ľudí, ale zajacov, aby sa ho ľudia nebáli. Tak

išiel a zazvonil u zajačikov. Otvoril mu ruţový zajac s modrou mašľou. Bolo to dievčatko,

malo modré oči a volalo sa Lenka. Keďţe Uško a Lenka boli dobrí kamaráti, tak Uško

oblial Lenku a ešte sa stihli chvíľočku zahrať. Potom išiel Uško ďalej a zazvonil pri ďalších

dverách. Otvoril mu modrý zajačik s tmavomodrou mašľou, ktorý sa volal Janko. Uško ho

zavolal, či by s ním nešiel pooblievať Janu a Jano povedal: „Jasné! Prečo nie?“ A tak išli a

zazvonili Janke. Otvorila jej mama. Ale Jankina mama nemala rada, keď sa Jana

stretávala s Uškom a s Janom, tak ich oboch zahnala preč. Keď sa v škole Jano a Uško

stretli s Janou, kamarátka sa im hneď ospravedlnila, ţe im neotvárala. Chcela, ale mama

ju predbehla. Janko s Uškom sa s Jankou totiţ dopredu dohodli, ţe keď niekto zazvoní,

má isť otvoriť Jana. Dobrí kamaráti Janko s Uškom sa na Janku nehnevali. Tak sa Janka

porozprávala doma s mamou o tom, či by sa s nimi nemohla začať stretávať a mama

povedala: „Môţeš, ale musíš mi niečo sľúbiť. Nebudeš sa s nimi stretávať kaţdý deň.

„Dobre, sľubujem!“ súhlasila natešená Janka. Na druhý deň Janka Uškovi a Jankovi

radostne oznamuje: „Mama mi dovolila sa s vami stretávať. Ale nie

kaţdý deň. Dovolila mi iba v piatok, v sobotu, v stredu a v utorok.“ „Ale

veď to nevadí, veď to sa môţeme stretávať štyri dni v týţdni,“ potešili

sa Janko s Uškom. „Ale keď ja som dnes posledný deň v škole, my

ideme na tri mesiace preč,“ smutne vraví Janka. Janko ju utešuje:

„Nevadí, aspoň sa tam vyšantíš.“ Uško smutne mlčí. Keď Uško prišiel

domov, tak išiel hneď k Janke a hovorí: „Janka, prehovor tvoju mamu,

aby ste na ten výlet nešli.“ A tak aj urobila. Prehovorila svoju mamu,

aby na výlet nešli a aby sa s Uškom a Jankom mohla stretávať kaţdý

deň. Lebo to sú jej najlepší kamaráti. Tak sa s Uškom hrali a hrali, aţ

kým nevyrástli.

Barbora Masárová, 8 rokov


26/27

Moji starí rodičia

Moja babka a môj dedko,

tí museli vedieť všetko.

Na roliach sa narobili,

len aby si lepšie ţili.

Teraz keď uţ roky majú,

tak sa radi so mnou hrajú.

Vedia vţdy dať pozor na mňa,

keď sú v práci tato, mama.

My sme radi, ţe ich máme.

Za nič na svete ich nedáme!

Alžbetka Letková, 8 rokov

Duch Vianoc

Pod ten náš stromček,

dostali sme darček.

A sviečka len ticho svieti,

radujme sa všetky deti,

lebo krásny snieţik padá,

do postieľok poukladá

všetky moţné deti.

Poskladá aj vety.

Doma vidím kaţdý deň,

ako padá biely sneh.

Alžbetka Letková, 8 rokov

a Klárka Komorovská, 9 rokov

Báseň o starých rodičoch

Moja babka, tú mám rád,

stačí mi len zavolať.

A uţ začnú rásť nám domy,

lode, ba aj veľké stromy.

Všetko vieme postaviť,

lebo babka je vţdy fit.

Dedko je náš hundroš veľký

vţdy, keď mu naskáčeme do škodovky.

Ale potom s úsmevom,

povie: Chlapci- všetci von!

Mám ich všetkých veľmi rád,

a ďakujem, ţe ich mám.

Erik Jančo, 8 rokov


27/27

Cirkus Afro

Raz dávno, bol jeden cirkus, ktorý sa volal Afro. Jedného dňa išiel vozík s opicou Eliškou,

slonom Antonom a ţirafou Angelínou cez mesto New York. Mali sa tam stretnúť

s riaditeľom. Po ceste obdivovali mrakodrapy, ktoré boli pekné a moţno aj kilometer

vysoké. Zdalo sa im, ţe siahajú aţ po oblaky. Prechádzali aj okolo hokejového štadiónu,

kde práve hrali Rusi proti Japoncom. Nakoniec konečne prišli do cirkusu, kde ich uţ

netrpezlivo čakal tučný riaditeľ. Povedal im, ţe sa majú ísť do šatne rýchlo prezliecť,

pretoţe o hodinu začína v cirkuse predstavenie. Poslúchli riaditeľa a odišli do šatne, kde si

slon obliekol sukňu, opica vestu a ţirafa si obliekla blúzu. Cirkus sa mohol začať. Ako prvý

vystúpil slon, ktorý jazdil na motorke. Za ním išla opica, ktorá skákala cez ohnivé kruhy.

Posledná bola ţirafa, jazdiaca na korčuliach. Po skončení nastúpili do voza a chystali sa

odísť. Ale ešte predtým ich tučný riaditeľ pochválil a za to, ţe tak dobre vystupovali im dal

lístky na hokej a pridal aj vstupenku do mrakodrapu. Poďakovali sa a vybrali sa do

mrakodrapu. Vstúpili a išli aţ na stošesťdesiate poschodie. Pozreli sa na mesto. Pohľad sa

im veľmi páčil. Videli veľmi ďaleko. Všetky autá a ľudia sa im zdali ako mravčekovia alebo

hračky, Pokochali sa a išli k štadiónu. Pri vchode podali lístky pánovi, ktorý ich vpustil na

tribúnu. Hral sa zápas medzi Čínou a Španielskom. Usadili sa a pridali sa k fandiacim

divákom. Po zápase povedali, ţe to bol najväčší záţitok v ich ţivote. Po zápase sa mohli

ešte hodinu korčuľovať. Keď sa unavení vracali k svojmu vozíku, napadli ich lupiči. Bránili

sa, bojovali s nimi skoro dve hodiny. Oplatilo sa!. Prišli pre nich policajti a zobrali ich so

sebou. Konečne nastúpili späť do vozíka a viezli sa domov. Hoci sa im v New Yorku veľmi

páčilo, boli šťastní, ţe sú doma. Aj ich kamaráti sa radovali, ţe sa vrátili, lebo im uţ bolo

smutno.

Matúš Puna,9 rokov

nové príbehy o známych kamarátoch - zsselec.edu.sk piseme 29042014.pdf · zŠ s mŠ selec nové...

Documents