3. ročník 6. číslo jún 2012 mesačník nepredajné!Nájdete nás aj na webovej stránke www.watson.sk alebo www.izamky.sk

Noviny občanov mesta Šurany

Keďže nás zaujímajú niektoré aktuálne názory na život v Šura-noch, dovolili sme si osloviť osobu snáď najpovolanejšiu, vyjadrovať sa k daným témam a problémom. Prinášame vám rozhovor s MUDr. Stanislavom Starzykom CSc., ktorý ako iste mnohí viete patrí medzi úspešných podnikateľov v Šura-noch v oblasti poskytovania zdra-votníckych služieb.

Pán doktor, povedzte pár slov na úvod o sebe... nás by však zároveň zaujímalo, koľko rokov podnikáte a aké sú vaše skúsenosti s touto čin-nosťou v meste Šurany?

- Do Šu-rian som sa priženil v roku 1973 a odvtedy tu žijem. Samostatne vykonávať prax sto-m a t o l ó g a som začal

hneď ako to bolo možné po roku 1989. Nedá sa povedať, že podni-kám v pravom zmysle slova. Sa-mostatne vykonávam prax zubára v neštátnom zdravotníckom zaria-dení a mám širokú klientelu. Robím len to, čo ma baví a čo si myslím, že viem robiť najlepšie. Aby som mohol všetkým garantovať poskyt-nutie kvalitného stomatologického ošetrenia, sám by som sa nestihol všetkým svojim pacientom veno-vať. Z toho dôvodu som zamestnal ďalších stomatológov, nad ktorými mám odborný dohľad. Je to radosť, keď je moja práca zároveň aj mojím koníčkom.

Prečo je podľa vás také slabé podnikateľské zázemie v meste?

- Nedá sa povedať, že je „slabé podnikateľské zázemie“ v našom meste. Kvalita podnikateľského prostredia je iba zrkadlom svojej spoločnosti a vlády, akú si tá spo-ločnosť zaslúži. Preto kvalitu určuje vláda prostredníctvom zákonov. Práve zákony môžu zlepšovať alebo zhoršovať kvalitu podnikateľského prostredia. Úloha mesta spočíva iba v šanci využiť možnosti dané záko-nom. Preto záleží na primátorovi a poslancoch mestského zastupiteľ-stva, ako príležitosť alebo šancu na zlepšenie kvality podnikateľského prostredia v našom meste využijú, resp. vedia využiť.

Kde vidíte rezervy, aby sa Šurany pohli aspoň krok dopredu?

- Čo znamená krok dopredu? Niekto sa cíti v dnešnej spoloč-nosti ako ryba vo vode, iný celý život čaká, že sa naskytne situácia, o ktorej si myslí, že je to jeho život-ná šanca na zmenu svojho života. Väčšinou oba príklady skončia ča-kaním na príležitosť a nadávaním na súčasný stav. Preto ak je niekto odhodlaný niečo so sebou urobiť, nemôže čakať, ale musí sa sám dokázať popasovať s prostredím, v ktorom žije.

V meste za ostatné, možno po-vedať desaťročie nemáme žiadnu výraznú, či už politickú, literárno--umeleckú a vôbec nejakú výraznú osobnosť, ako to bolo predtým? Kde vidíte príčiny?

- Každý má osobnosť, ktorá je pre neho vzorom. Pre niekoho je to politik, pre niekoho mediálna ce-lebrita, pre niekoho zas niekto iný. Kedysi si ľudia viac vážili učiteľa, lekára a farára. Teraz si ľudia vážia iba príležitosti, ako zbohatnúť.

(dokončenie na str. 2)

Rozhovor s MUDr. Stanislavom Starzykom, CSc.

Šancu niečo zmeniť má každý

rian som sa priženil v roku 1973 a odvtedy tu žijem. Samostatne vykonávať prax sto-prax sto-m a t o l ó g a som začal

prax sto-MUDr. Stanislav Starzyk CSc.

My nie sme mestské novinyMy nie sme mestské noviny, ako si to zamieňajú a mýlia si

mnohí naši čitatelia i dopisovatelia, ale sme noviny Občianskeho združenia „Vráťme mestu život“. Inými slovami, vydávanie tohto periodika, ktoré vychádza raz v mesiaci v našom meste (konkrét-ne tlač), je � nancované z prostriedkov združenia, podobne ako ostatné akcie ním organizované. Dovolili sme si opraviť túto mylnú domienku, pretože Šurany nemajú a ani doteraz nemali žiadne mestské noviny, iba ak nejaký spravodaj. Ďakujeme za po-chopenie. (red)

Občianske združenie Vráťme mestu život deťomDeti s rodičmi si prišli na svoje

V Nitrianskom Hrádku, na Me-derčine sa uskutočnili už tradičné spoločné oslavy Medzinárodného dňa detí. Svojou hrivňou k vydare-nosti podujatia prispelo aj tentoraz

šurianske občianske združenie Jána Štarka „Vráťme mestu život“. Deti, mnohé sprevádzané rodičmi si pri-šli aj tentoraz na svoje. Hoci poča-sie bolo premenlivé, na kvalite i na účasti podujatia to neubralo, nao-pak. Organizátori pre deti pripravi-li rôzne športové hry, súťaže, za čo im odmenou boli rôzne sladkosti, suveníry i praktické veci, napríklad re� exné bezpečnostné vesty, čiapky a podobne. Najväčšej pozornosti sa však ušlo ako vždy členom polície a požiarnikom, ktorí prezentovali rôzne ukážky požiarnej a policaj-nej techniky. Navyše, tentoraz boli pred zrakmi detí simulované aj po-licajné prepady, kynologické ukáž-ky s vycvičeným psom a hasenie

požiaru, ktoré si mohli vyskúšať aj tí najmenší.

Program a vôbec celé podujatie moderoval Tibor Cvik, spoluma-jiteľ rekreačného zariadenia Me-derčina a spolu s predsedom Ob-čianskeho združenia Vráťme mestu život Jánom Štarkom odovzdali víťazom športových súťaží ceny. Poďakovanie patrí aj tým, ktorí k tejto vydarenej akcii priloži-li ruku k dielu, najmä Milanovi Kozlíkovi a Ottovi Rybárovi, ale i ďalším. Podujatie svojou účasťou poctil, spolu so „svojimi“ deťmi aj šuriansky duchovný, pán kaplán Vladímír Jurina.

(kup), snímky autor

Noviny občanov mesta Šurany 2

Nedávno, jedno prvomájové sviatočné popoludnie v Kultúrnom zariadení v Nitrianskom Hrádku žilo vernisážou výstavy fotogra� í amatérskeho fotografa Otta Malí-ka s názvom “Dedina moja rodná “. Prezentuje najmä krásy okolitej prírody a dennodenné pohľady na okolie jeho rodnej obce, Nitrian-skeho Hrádku. Na vernisáž si prišli autorove fotogra� e umiestnené na viacerých paneloch prezrieť a záro-veň zablahoželať mu rodinní prís-lušníci, členovia miestneho Domu dôchodcov, ktorého je predsedom, ako aj rodáci a priaznivci fotogra-� e a zvlášť jeho tvorby. Najmä pre občanov obce výstava poskytuje možnosť kultúrneho vyžitia. K fo-togra� i autor, takpovediac privoňal už ako 12 až 13 ročný chlapec. Bolo to niekedy v polovici päťdesiatych rokov minulého storočia. Ako spo-mína, jeho priateľovi z ulice kúpili rodičia fotoaparát značky Pionier. Dával sa doň � lm, ktorý bol izo-lovaný od svetla červeným papie-

rom. Fotky robili spolu v ich starej komore. Na žiarovku dali červe-ný celofán a fotogra� e vyrábali o rozmeroch 6 x 6 cm, tak, že ich kopírovali bez zväčšováka. Jedna z nich sa u neho zachovala dodnes. Po niekoľkoročnej prestávke, v ro-koch sedemdesiatych si Otto kúpil, v tom čase dostupné a jednoduché sovietske aparáty značky Smena a Ľubiteľ. Fotografovali spolu s bra-tom, zo začiatku iba rodinu. Ne-skôr si zadovážil zväčšovák značky Opemus a zriadil tmavú komoru. Z tých dokonalejších fotoaparátov to bol vtedy Praktik, ktorý mal už

aj zrkadlovku. Otto fotografoval aj pre miestne a regionálne noviny a to z rôznych spoločenských pod-ujatí, rodinných osláv a podobne. Vtedy sa fotografovalo na diapozi-tívy, ktorých má doteraz v rámče-

koch niekoľko stovák. V súčasnosti fotografuje digitálne do počítača striedavo fotoaparátmi kompakt KODAK a SONY. Pred dvomi rok-mi sa zapísal na Univerzitu Kon-štantína � lozofa v Nitre, na Peda-gogickú fakultu v rámci Univerzity tretieho veku na štúdium “Digitál-na foto a video technika”, kde na-vštevuje tretí ročník. Po skončení každého ročníka, ako nám povedal sa koná na fakulte výstava výberu najlepších fotogra� í. Vlani, v súťaži fotoamatérov, v Mestskom múzeu Synagóga

v Šuranoch mu jednu jeho foto-gra� u vyhodnotili ako najlepšiu zo všetkých vystavovaných, na čo rád spomína. Jeho fotogra� e boli vysta-vené aj na celoštátnej súťaži ama-térskej fotogra� e “AMFO 2012”, ktorú usporiadalo začiatkom tohto roka Regionálne osvetové stredisko v Nových Zámkoch. Terajšia jeho výstava v rodnej obci je jeho prvou samostatnou a potrvá do 22. mája .

Milan Kupecký, foto autor

2

Hudobná skupina DUO RYTMO.

Šancu niečo zmeniť má každý

(pokračovanie zo str. 1)Je to dané predovšetkým vývojom spoločnosti za posledné desaťročia a taktiež neschopnosti našich dote-rajších vlád povzniesť školstvo a sa-motné vzdelanie nad ostatné. Chý-ba nám vzdelanostná spoločnosť.

Napríklad kedysi Šurany navští-vili také kultúrne telesá, ako Tatra revue, ba dokonca tu spieval aj Karel Gott... je tento handicap spô-sobený iba zmenou režimu, doby v ktorej žijeme? Čo by mesto v sú-časnosti najviac potrebovalo?

- Naše mesto sa pohybuje v pro-stredí, kedy ekonomika hrá domi-nantnú rolu v existencii spoločen-ských aktivít Šurian. Nie je možné rozvíjať kultúru tam, kde nemožno

garantovať fungovanie základných činností mesta, školstva či zdravot-níctva. U nás všetko toto upadá a nehovorím iba o našom meste, týka sa to každého mesta na Slovensku. Keď sa vyrieši � nancovanie základ-ných atribútov našej spoločnosti, potom sa môžeme venovať roz-víjaniu nášho ducha. Je to to isté, ako keby ste nešli do divadla preto, pretože musíte nakúpiť jedlo z po-sledných peňazí, ktoré vám zosta-li. Preto, keď sa budeme neustále zadlžovať prostredníctvom našich nezodpovedných politikov, nevy-riešime základný mechanizmus fungovania štátu. Spoločnosť bude morálne upadať. Ďakujem za roz-hovor! Milan Kupecký

Stavanie mája na sídlisku MDŽMáj, máj, máj, zelený...

Tak znie úvodný text známej pr-vomájovej piesne, ktorú sme si ke-dysi ako malí šarvanci pospevovali každý rok, vždy v tomto mesiaci...Navyše, pretrvávajú aj dobré zvy-ky, ktoré sa zachovali, ako stavanie mája venovaný dievčatám. Agilné Občianske združenie Vráťme mes-tu život aj v tomto roku uskutočni-lo na tradičnom mieste na sídlisku MDŽ stavanie mája. V poradí už tretí ročník, ktorý možno hodno-tiť ako najúspešnejší, čo do účasti, keď sa tu zhromaždilo približne

700 ľudí, najmä rodičia s deťmi. Pre nich bol pripravený bohatý program, ktorý zaujal najmä tých najmenších. Tí využívali kolotoče, viazali stužky, vypúšťali balóniky šťastia. Postarané bolo aj o občer-stvenie, keď sa podával guláš, gri-lované kurence a klobásky. Proste, panovala tu dobrá nálada ku ktorej prispela hudobná skupina DUO RYTMO, s ktorou si zaspieval aj hlavný organizátor podujatia Janko Štark (viď snímka).

Text (kup), snímka Lastovkafoto autor

Nechýbali ani blahoželania od priateľov

Čo je to O.K. ? Keď sa v jedom z úspešných napoleonských ťažení vracal z bojiska do tábora obyčajný vojak oznamujúc radostnú správu svojmu veliteľovi, že nevznikli žiadne straty na životoch, držal pred sebou vo vzduchu tabuľku s viditeľným nápisom „OK KILLED“. Odtiaľ pochádza anglický výraz znamenajúci v preklade „Všetko v poriadku“! Čiže O.K. -red-

Výstava amatérskych fotogra� íDedina moja rodná

Členky domu dôchodcov prišli zaspievať svojmu predsedovi

Úvodný panel

Noviny občanov mesta Šurany3

Mariana Gregušíková„Tento školský rok som učenie

zo všetkých predmetov zvládla na výbornú. Keďže mojim obľúbe-ným predmetom je matematika, chcela by som byť účtovníčkou. Každú dovolenku trávim spo-lu s rodičmi niekde na Slovenku, v tomto roku to bude pár dní vo Vysokých Tatrách.“

Marek Kollár„Tento prvý ročník končím

úspešne, s vyznamenaním. Po skončení školy by som rád po-kračoval v štúdiu v Skalici, odbor ekonomika a manažment. Počas prázdnin si chcem zarobiť nejaké eurá ako brigádnik.“

Veronika Gábrišová„Známky na vysvedčení očaká-

vam relatívne dobré. Po vychodení školy by som sa rada zamestnala

niekde v administratíve, ako koreš-pondentka. Prázdninovať budem doma.

Martina Porubská„Som priemernou žiačkou, ne-

mám ambície absolvovať vysokú školu. No rada by som sa zamest-nala ako ekonómka. Dovolenkovať pôjdem k starej mame na dedinu, konkrétne do Veľkej Mane.“

Simona Bóriková„Učenie mi ide dobre, a keďže

ma zaujíma zemepis, chcem sa ve-novať hospodárskej geogra� i. Až sa podarí, rada by som ďalej štu-dovala ekonomiku. Časť prázdnin by som rada brigádovala a keďže reprezentujem mesto v prvej há-dzanárskej lige čaká ma sústredenie v Chorvátsku.“

Adam Meško

Noviny občanov mesta Šurany3

AnketaBlíži sa koniec školského roku a následne prichádzajú prázd-niny. Keďže pokračujeme v našom anketárskom seriáli, vďaka ochote riaditeľky Obchodnej akadémie v Šuranoch, Evy Matejíčkovej sme mali možnosť pobudnúť chvíľu medzi žiakmi prvého ročníka, ktorým sme položili iba dve otázky: S akými očakávaniami končíte tento školský rok a kam na prázdniny? Tu sú ich odpovede:

„Na vysvedčení sa možno objaví aj nejaká tá dvojka. Veľmi ma baví práca na počítači. Či budem pokra-čovať v štúdiu, ešte neviem. Počas prázdnin budem brigádovať na kú-palisku v Podhájskej.“

Michaela Nemcová„Vysvedčenie očakávam prie-

merné, uvidíme, možno sa to v ďalších ročníkoch zlepší. Tento rok nepôjdem nikam na dovolen-ku, budem pomáhať rodičom s prácami okolo domu.“

Adam Kováčik„Na vysvedčení sa lepšie známky

striedajú s horšími. Veľmi ma baví práca na počítači a telesná výcho-va, keďže hrám futbal za šuriansky dorast. Okrem letnej prípravy strá-vim s rodičmi niekoľko dní u tety na Morave.“

Marco Golha„Počas školského roku som sa

najviac zaujímal o všetko, čo súvisí s počítačmi, vrátane programova-nia. Rád by som sa v živote uplatnil v oblasti aplikovanej informatiky. Počas prázdnin si pôjdem občas zahrať rekreačne s kamarátmi bas-ketbal.“

Boris Tóth„Patrím medzi priemerných štu-

dentov a z niektorých predmetov očakávam kvali� kačnú známku 3. Viac ako sedenie v lavici obľubujem pohyb, a preto mám najradšej teles-nú výchovu. Rád by som pracoval v oblasti účtovníctva. Dovolenko-vať budem ako brigádnik.“

Lukáš Roštecký„Na vysvedčení budem mať aj

jednu trojku, no je to všetko v po-hode. Zaujímam sa najviac o geo-gra� u, informatiku i účtovníctvo. Po skončení strednej školy by som rád išiel na vysokú školu ekono-mickú do Bratislavy. Dovolenka? Najskôr plánujeme ísť s rodinou na dva týždne niekam k moru a potom sa budem venovať zjazdu na bicyk-li, tzv. downhill. Rád by som absol-voval s kamarátmi, na potulkách po slovenských cestách, cyklotrasy ako - Ružomberok, Jasná , Štiavnica a podobne.

Pripravil: Milan Kupecký

Mariana Gregušíková

Michaela Nemcová

Lukáš Roštecký

Noviny občanov mesta Šurany 4

Noviny občanov mesta Šurany5

Naša besednicaNa vidieku ešte existujú dobré medziľudské vzťahy

Máme konkrétne na mysli pri-ľahlé časti Šurian – Kostolný Sek a Nitriansky Hrádok. Ako Šuranec dlhšie pôsobiaci vo svojom rod-nom meste som zhodou okolnos-tí istý čas pôsobil ako futbalista i tréner v spomínaných, priľahlých „obciach“, čiže dosť dobre poznám mentalitu tamojších ľudí. Keď som nedávno služobne navštívil viacero kultúrno-spoločenských podujatí v oboch spomínaných lokalitách, bol som príjemne prekvapený. Nielen úrovňou, ale aj spolupatrič-nosťou charakterizujúcou relatívne dobré medziľudské vzťahy. Ale, aby som bol konkrétny, a iste ste sa o tom už aj mnohí dočítali v našich novinách, že v nich takéto dobré medziľudské vzťahy existujú. Sú to najmä Kluby dôchodcov a v nich veľmi aktívni ľudia, dobrí organizá-tori i spoločensky na dobrej úrovni. Proste ešte stále existujúca a dobre vychovaná „stará škola...“

Čo tým myslím? Nie je to iba množstvo celoročných rôznych kultúrno-spoločenských stretávok a akcií, ale aj už spomínané spo-lunažívanie. Prekvapilo ma najmä

to, že sa tu ľudia stretávajú nefor-málne, aj mimo podujatí a výročí, „iba tak“, aby si spolu podebatovali, zaspomínali... Pritom nečakajú na žiadne sponzorské dary, podporné granty, všetko sa to viac - menej deje spontánne a z vlastných zdro-jov. Či už je to jedlo, alebo občer-stvenie a podobne.

V takomto duchu sa niesla aj nedávna výstava Otta Malíka, rodáka z Nitrianskeho Hrádku na jeho takpovediac „životnej“ vý-stave fotogra� í (píšeme o tom aj na inom mieste v dnešných novín), na ktorej členky tamojšieho Klu-bu dôchodcov pripravili, zhodou okolností nielen ako autorovi, ale aj svojmu predsedovi krátky kultúrny program. A samozrejme, nechýba-lo ani už to spomínané pohostenie v podobe chutných domácich pagá-čikov, štrúdle, zákuskov a to, trocha

Nie sú ani osobnosti, ani „celebrity“...Kam „kráčajú“ Šurany?

Neprináleží mi fundovane sa vyjadrovať k problémom mesta Šurian, pretože som dlhé roky pra-covne pôsobil i žil a naďalej žijem mimo svojho rodného bydliska. Často ho však navštevujem, preto-že mám v ňom korene, a ešte stále v ňom žijú moji príbuzní a nedávno aj rodičia. Konkrétne na známom Podzámečku, prvej, historickej uli-ci mesta, kde som prežil svoju mla-dosť a rád sa sem vraciam. Bol som robotníkom, športovcom i spolu-pracovníkom na poli kultúry. Zažil som časy sprevádzané aj všakova-kými lotrovinami, no porovnávať to s dneškom je takmer nemožné. Pričom najčastejším ospravedlne-ním tohto úpadku je veta...“Pri-niesla to doba...“ Podľa mňa nie je príčina iba v tom a tak, ako to znie aj v istej piesni Waldemara Ma-tušku... dovolím si opäť parafrázo-vať “...to všechno odnes čas...“

Napríklad nemusel sa predsa „zlikvidovať“ bývalý Dom kultúry... Ak zoberieme do úvahy iba túto oblasť, oblasť kultúry, nehovoriac o úspechoch a osobnostiach šurian-skeho futbalu ...čo je napokon zdo-kumentované aj v kronike... je toho naprávať viac. Trocha si však zaspo-mínajme a zapolemizujeme. Samo-zrejme, dnes mesto nemá na pre-zentáciu takého Karla Gotta, alebo na niečo také ako bolo kultúrne teleso Tatra Revue, či vystúpenie Krajíček-Hlaváček... no v niekto-rých a oveľa menších mestách to i napriek „vyhováraniu sa“ na nedo-statok � nančných prostriedkov, i objektívnych príčin, to ide.

Pritom nemusí to vždy byť dnes už profesionálny umelec z vonku...ale pýtam sa...kde sú ľudia, ako bol napríklad divadelník a režisér Jožko Steiner, humorista a riaditeľ Domu kultúry (vtedy odborov) Anton

Sládkovič, nevynímajúc jeho brata Tibora, ktorý patril medzi význam-né hudobné osobnosti v rámci Slo-venska? A tak by sme mohli pokra-čovať v menovaní ľudí, skutočných osobností, ktorí preslávili mesto a boli ozajstnými lokálpatriotmi, ozajstné osobnosti, v snahe niečo pre mesto urobiť, zviditeľniť ho. Mesta, ktoré vtedy skutočne žilo nielen kultúrou a športom.

A dnes? Ako sa občas stretávam s ľuďmi, pomaly je problém nájsť skutočne kvalitného otca mesta v osobe primátora. Kde sú mladí ľudia, ktorí by to vedeli potiahnuť kúsok dopredu, kde sú talenty na-príklad v spomínaných oblastiach – v kultúre a v športe? „Vypestova-li“ si Šuranci, najmä vplyvní a vzde-laní ľudia za ostatné roky nejakú schopnú garnitúru, ktorá by vdých-la mestu život? Z môjho osobného hľadiska nemajú Šurany ani mest-ské noviny, ktoré má už dnes každá väčšia obec. Snáď jedinou, sľubne sa črtajúcou osobnosťou je vedúci synagógy Miroslav Eliáš, prípadne

agilné Občianske združenie Vráť-me mestu život a snáď zopár spo-ločenských organizácií, čo je však, a to nielen podľa mňa, pramálo. Napríklad „musela“ k nám prísť za riaditeľku Domu Matice slovenskej Mirka Kozárová z Bánova, čo tiež svedčí o tom, čo uvádzame v pre-došlých riadkoch. I napriek týmto skutočnostiam treba veriť, že sa v Šuranoch v dohľadnom čase podarí nájsť talentovaných mla-dých ľudí a že aj tí z vidieka pri-nesú k nám nový, čerstvý vietor do plachiet. Inými slovami „pre-sťahuje“ sa do Šurian bánovský „Kukuričniak“ a Mrchane a zvýši sa tak počet i kvalita kultúrno-spo-ločenských podujatí. Nemyslíme to však ironicky, ale uvádzame to ako skutočnosť, ako jeden z príkla-dov. A zároveň si kladieme, spolu s mnohými občanmi mesta i kama-rátmi otázku: Kam „kráčate„ Šura-ny? Dúfajúc, že sa objaví nejaké to symbolické svetielko na konci toho pomyselného súčasného „tunela“.

Milan Kupecký

nadsadene povedané „od výmyslov sveta“. Podobne tomu bolo aj na vý-ročnej schôdzi v Kostolnom Seku, kde je predsedníčkou klubu pani Nováková. A nejde iba o pohos-tenie, ale pozoruhodná a zároveň obdivuhodná bola aj spoločenská atmosféra a to nielen na tomto, ale i ďalších podobných podujatiach, charakteristická a sprevádzaná spontánnosťou a úprimnosťou.

A aj v inom sa tieto vidiecke miesta líšia napríklad od miest, kde žijú ľudia takmer segregovaní v pa-nelových bytoch, kde sa susedia na-vzájom ani len nepoznajú. Práve to je tá obrátená tvár medziľudských vzťahov a dobrého spolunažívania. V tejto súvislosti mi napadajú slová piesne Karola Duchoňa – „V doli-nách“... kde ako sa uvádza v texte žijú ešte ľudia bez zamknutých brán a s otvorenými srdcami...

Je to možné dedukovať aj v súvis-losti s mojou osobnou skúsenosťou, keď som mal v Nitrianskom Hrád-ku problémy s alarmom...keď ľudia rýchlo a spontánne reagovali na moje bezradné echo a za pár minút z neďalekého dvora prišiel človek, odborník, ktorý mi pomohol.

Ak sledujeme vôkol seba v inom prostredí, napríklad v mestách, naj-

mä sledovaním správ z printových i elektronických médií, denne sa dozvedáme doslova o zverstvách, ktoré čuduj sa svete dokáže vykonať homo sapiens, teda človek, ľudská bytosť. Krádeže, klamstvá, pod-vody, násilie, vraždy sú takmer na dennom poriadku a šíria sa v tom-to našom spoločenskom marazme ako rakovina. Tí skôr narodení iba krútia hlavou, nechápajúc čo sa to v súčasnosti v našej spoločnosti deje. Pritom sa to prenáša ako vírus aj na vidiek, kde ešte spoľahlivo fungujú aj susedské vzťahy, kde dobré slovo počuť aj medzi záhradkármi a zá-hradami, chovateľmi hydiny, čo sa žiaľ tiež pomaly i v tomto prostredí stráca. Pribúdajú na uliciach i vo dvoroch autá v miestach, kde sa ke-dysi, nie tak dávno v každej rodine chovala vodná hydina, holuby, pásli kozy, pestovali základné, zdraviu neškodné potraviny v podobe ovo-cia a zeleniny...Niekedy mi napadá kacírska a vulgárna myšlienka...či budeme hrdzavé blatníky jesť?

Možno aj preto nedávno tak emotívne a nostalgicky zapôsobili na mňa slová znejúce z istého obec-ného rozhlasu spomínanej piesne Karola Duchoňa...“V dolinách...“

Milan Kupecký

Noviny občanov mesta Šurany 6

sobil v Nedede, Šuranoch, Bratisla-ve (Tehelné pole), v Sládkovičove, v Trnave (sv. Mikuláš) a v Zbehoch. v roku 1957 bol mimo pastorácie.

Dekan Štefan Komáromy sa narodil vo Vrábľoch - Dyčke a bol vysvätený v roku 1945. Pôso-bil ako kaplán a farár v Šuranoch, Hurbanove - Stará Ďala, Galante, v Nových Zámkoch, kde bol du-chovným správcom nemocnice a profesor náboženstva na gymnáziu, v Piešťanoch (dva razy), v Šahách a Hornej Strede.

Jozef Miklis, narodený v Izede-gu - Moyzesove, vysvätený v roku 1949. Ako kaplán a farár pôsobil v Zlatých Moravciach, v roku 1951 bol mimo pastorácie, v Dvorníkoch pri Hlohovci, Štúrove, Piešťanoch, Šenkviciach a Sľažanoch. Už nežije.

Ján Mikovič z Komjatíc bol vy-

svätený v roku 1949. Pôsobil v Štúrove, Bratislave (sv. Martin) 2x, ZVS, v Kolárove, Gbely, Vinodol, Veľké Zálužie, Šúrovce, Buková a v Pezinku.

SVD Cyril Minárik narodený v Huli, vysvätený v roku 1967. V roku 1967 mimo pastorácie, ako fa-rár v Svätoplukove. Zomrel.

Štefan Sojka narodený vo Veľkej Mani, vysvätený v roku 1949. Pô-sobil v Šuranoch, Galante, Svätom Petri, Nových Zámkoch, v Trnave -Tulipán, Senci, Blahovej, Skýcove, Mysleniciach, Dolnom Piali, Vráb-ľoch, Hroboňove, Lehota pri Nitre a v Dolnom Piali.

Biskup Diominik Tóth, narode-ný v Kostolnom Seku a vysvätený v roku 1949. Ako kaplán pôsobil

v Komárne, v Trnave vykonával funkciu - ceremoniár biskupského úradu, v Plaveckom Petri, v Levi-ciach, Dunajskej Lužnej, v roku 1973 mimo pastorácie. Potom pô-sobil vo Vrábľoch, Dolnom Piali, v roku 1989 ako generálny vikár v Trnave a v roku 1990 bol titulárny biskup Ubabský.

Jozef Vanko, narodený v Kom-jaticiach vysvätený v roku 1950. Pôsobil v Štúrove, Leviciach, Želie-zovciach, v Bratislave (Najsv. Troji-ca), Zlatých Moravciach a v Hron-ských Kosihách. Už nežije.

Menný zoznam a miesta pôso-bísk všetkých duchovných, ktorí ako študenti absolvovali bývalé šurianske gymnázium sme uviedli preto, aby sa čo najviac ľudí dozve-delo o živote, pôsobení a o posol-stvách duchovných, aby sa aj takto

doplnili informácie o nich, pretože boli dlhé desaťročia tabu. Mnohí z nich boli prenasledovaní a dovolí-me si upozorniť vás, že všetky úda-je nemusia byť úplné a podarilo sa nám ich zozbierať a podať čo najak-tuálnejšie iba do roku 1998 (!) Od-vtedy uplynulo bezmála ďalších päť rokov a prehupli sme sa do ďalšieho storočia. Týmto zároveň vyzývame našich čitateľov, prípadne ľudí, kto-rí vedia viac o uvedených posloch a nositeľoch a šíriteľov kresťanstva, a to nielen na našom slovenskom juhu, ako sme uviedli, aby nám na-písali. S úctou sa radi k tejto téme vrátime.

Vypísal: k.m. z dodaných dokumentov.

Šurianske gymnázium patrí v histórii mesta medzi významné školské zariadenia

Študovali tu aj viaceré osobnosti duchovného života(dokončenie z predchádzajúceho čísla)

Martinská kongregácia, kto-rá pôsobila na gymnáziu od roku 1940 ako i samovzdelávací krúžok Antona Bernoláka, ktorý bol aktív-ny od založenia, od vzniku školy, ktorého členovia sa zúčastňovali na rôznych činnostiach konaných v kresťanskom a katolíckom duchu.

Veľký vplyv na vznik a rast kňaz-ských povolaní mali na gymnáziu predovšetkým katechéti. V škol-ských rokoch 1938 a 1945 to boli predovšetkým Otec Tibor Montskó a Otec Karol Markovič.

Duchovný otec Karol Markovič bol dlhší čas farárom v šurianskom svätom stánku - v kostole. Vše-obecnou a zároveň veľkou teolo-gickou kultúrou bol ako osobnosť oporným bodom pre mnohých nielen duchovných, ale i radových kresťanov. Predovšetkým jeho zá-sluhou vzyšli početní služobníci oltára a dvaja z nich biskupským svätením dosiahli aj plnosť kňaz-stva. Mimochodom Arcibiskup Dominik Hrušovský v čase svojej vysviacky bol ôsmym žijúcim kňa-zom vo Veľkej Mani, ktorá odvtedy nemala jediného novokňaza. Treba však kvitovať tú skutočnosť, že po-četných katolíckych kňazov, ktorí zasvätili svoj život službe Bohu a ľuďom a svojim životom a prácou vydali krásne svedectvo kňazskej vernosti, dostali impulz práve v slo-venskom Šurianskom gymnáziu.

Na záver uvádzame mená kňa-zov, ktorí študovali v šurianskom gymnáziu a stručné informácie o miestach, kde žili a pôsobili. Niek-torí už nie sú medzi nami.

SVD Dominik Bako, rodák z Meleku, vysvätený v roku 1971, pôsobil ako kaplán v rokoch 1971 až 1990 v Bratislave (sv. Alžbeta, Najsvätejšia Trojica), v Šahách a v Pezinku. Zomrel v roku 1996.

Dekan Jozef Blaho z Jasovej bol vysvätený v roku 1949. Ako kaplán a farár pôsobil do roku 1970 v Ča-jakove, Leviciach, Šútovciach, Pieš-ťanoch, Jure pri Bratislave (ZVS), Nových Zámkoch, Borskom Jure a

v Šali.Monsignore Ladislav Čeri z

Komjatíc bol vysvätený v roku 1968. Do roku 1990 pôsobil ako kaplán, ceremoniár, archivár a na-pokon riaditeľ arcibiskupskej kan-celárie, striedavo v Leviciach, Ko-lárove, v Bratislava (sv. Martin), a v Trnave.

Štefan Dobrovodský, narodený v Šuranoch a vysvätený v oku 1950 pôsobil ako kaplán a farár a aj ako správca kostola v Šali, Komárne, Tesárskych Mlyňanoch, Veľkých Ludinciach, Detve, Žarnovici, Handlovej, Sebedraží, Prievidzi, v Nitre-Janíkovciach a v Bojniciach. Zomrel v roku 1996.

Štefan Dragúň rodák z Komjatíc bol vysvätený v roku 1969. Pôsobil ako kaplán a farár v Štúrove, Galan-te, Dunajskej Lužnej a v Bratislave. Už je na dôchodku.

Arcibiskup Dominik Hrušovský z Veľkej Mane bol vysvätený v roku 1950. Pôsobil ako kaplán v Pieve di Alpago, ako farár v Goima di Zol-do, ako profesor � lozo� e a dogma-tiky na Vysokej škole teologickej vo Viterbo, ako farár pre Slovákov v Parížskej arcidietéze, ďalej ako redaktor v Slovenskom ústave sv. Cyrila a sv. Metoda v Ríme, kde bol istý čas aj riaditeľom Ústavu a ve-dúcim duchovnej služby pre Slová-kov v zahraničí a tiež titulárny bis-kup Tubijský s tým istým určením. Potom v roku 1992 ako pomocný biskup a generálny vikár Bratislav-sko-Trnavskej arcidiecézy a v roku 1996 ako arcibiskup a apoštolský nuncius v Minsku.

Karol Peter Jurík, narodený v Nitrianskom Hrádku a vysvätený v roku 1951 pôsobil ako kaplán a farár v Dolnom Piali, Vrábľoch, Dvoroch nad Žitavou, Dvorníkoch, Starom Tekove, Bratislave (sv. Mar-tin), v Bojnej, v Šuranoch, Dedin-ke, Skalici, Leopoldove a v Nitrian-skom Hrádku. V súčasnosti je na dôchodku.

Ján Kelemen narodený v Komja-ticiach a vysvätený v roku 1949. Pô-

Tablo absolventov z roku 1941

Noviny občanov mesta Šurany7

Rozpis pohotovostných služieb lekární na mesiac jún 2012

Lekárenská pohotovostná služba sa poskytuje v meste Šurany v sobotu, v nedeľu a vo sviatok od 8.00 hod. - 16.00 hod.

Deň Dátum Lekáreň Adresa TelefónSO 2.6 Zdravie Družstevná 5, Šurany 035-6503 172

NE 3.6. Zdravie Družstevná 5, Šurany 035-6503 172

SO 9.6. U milosrdného srdca SNP 2, Šurany 035-6500 083

NE 10.6. U milosrdného srdca SNP 2, Šurany 035-6500 083

SO 16.6. Laudanum M.R.Štefánika 7, Šurany 035-6501 522

NE 17.6. Laudanum M.R.Štefánika 7, Šurany 035-6501 522

SO 23.6. TILIA pharm SNP 1, Šurany 035-6402 887

NE 24.6. TILIA pharm SNP 1, Šurany 035-6402 887

SO 30.6 Zdravie Družstevná 5, Šurany 035-6503 172

Nikomu z občanov mesta nie sú jeho rozvoj a napredovanie ľa-hostajné. Čo by si želal v zmene k lepšiemu jeden z tých skôr naro-dených Šurancov, Gustáv Augustín. O tom sme sa pozhovárali s ním so zanietením jemu vlastným. Okrem iného nám povedal: „Vždy keď prechádzam mestom, všímam si a zároveň dumám, čo všetko by prospelo mestu, čo by sa malo zmeniť k lepšiemu. Napríklad hne-vá ma ako vodiči prechádzajúci námestím nerešpektujú dopravné

značky umiestnené pred jednot-livými ostrovčekmi s viditeľným príkazom smeru jazdy. Ich sústav-ným porušovaním, v snahe skrátiť si cestu ohrozujú vozidlá idúce jednosmerne po pravej časti mest-skej komunikácie. Pri prechádzaní hlavnej križovatky pri VÚB mi na-padá, prečo sa mesto nevie posta-rať, aby sa tu vybudoval kruhový objazd, ktorý by zabezpečil nielen bezpečnosť, ale i plynulosť premáv-ky? Nechcem útočiť na mestské za-stupiteľstvo a primátora, ale podľa mňa každý primátor počas svojho

volebného obdobia by mal po sebe zanechať nejaký monument jemu vlastný, nejaké väčšie dielo, na kto-ré by občania dlho spomínali. Veľ-mi ma trápi i to, čo sa deje v objek-toch šurianskeho cukrovaru, ako a načo sa využívajú jeho priestory. Podniku, ktorý po dlhé desaťro-čia zabezpečoval živobytie obča-nom mesta, dokonca aj v časoch vojny. Mesto stagnuje a na to iba výhovorka, že je celosvetová kríza nestačí. Pre mnohých je to skutoč-ne iba výhovorka. Veď na rozdiel od nášho mesta mnohé sa plne rozvíjajú, pribúdajú v nich výrobné podniky, skrášľujú sa ich námestia a ulice. Príkladov možno uviesť veľa. Často sa medzi občanmi ho-vorí o devastácii a zániku kúpaliska Tona. Viem, že v týchto miestach sa uskutočnili termálne vrty. Doteraz neverím, že všetky plány na využí-vanie termálnej vody boli správne vyhodnotené a neboli zohľadnené a uprednostnené cudzie záujmy. Veď keď sa kúpalisko stavalo, všetky kritériá spĺňalo. Veľmi ma to trápi. Pýtam sa: Čo tu zanecháme pre na-sledujúce generácie? Našim deťom, vnúčatám? Denne sa stretávam s mnohými občanmi, s ktorými spoločne debatujeme na všetky tie-to témy. Sú z toho nešťastní, pretože najmä mladí schopní ľudia odchá-dzajú za prácou mimo mesta. Ak to takto bude pokračovať, nevyrastie a neobjaví sa tu žiadna významná osobnosť, či už z oblasti kultúry, spoločenského života alebo športu. A to občanom nášho mesta chýba.“

Zaznamenal: Milan Kupecký

Čo trápi Šurancov...

Gustáv Augustín

Jazdecký oddiel TJ Slávia Šurany má už za sebou nielen úspechy, ale aj tradíciu

Vrboví, Cagáňovci, a tí ďalší... keď kvôli dostihom zastavili vlak...

Telovýchovná jednota Slávia, Jazdecký oddiel Šurany vznikol v roku 1966. Založil ho vtedajší milovník koní, niekdajší zootech-nik bývalého šurianskeho Jed-notného roľníckeho družstva Ing. Róbert Vrba. Hlavnou motiváciou

a ústrednou myšlienkou bolo dať príležitosť najmä mladým ľuďom na športové vyžitie vo voľnom čase. Samozrejme, nie každému bola táto myšlienka spočiatku po chutí, avšak po prekonaní určitých bariér sa napokon ujala.

Prvým sídlom šurianskeho jaz-deckého oddielu bola konská maš-taľ na stredisku Kaparáš, pričom jazdecký šport bol nielen pre Šura-ny a jeho okolie veľkou neznámou. Avšak pre záujemcov, nielen z celé-ho Novozámockého okresu, to bola veľká výzva i príležitosť, najmä po-tom, čo sa začal oddiel aktivizovať, pribúdali členovia, začali sa organi-zovať preteky...

Hneď v nasledujúci rok, v roku 1967 agilní domáci nadšenci zor-ganizovali a usporiadali tzv. 1. jaz-decký deň v Šuranoch. Uskutočnil sa vtedy na širokom priestranstve lúky Levickej ulice, smerom na Úľany nad Žitavou, hneď povedľa

„štreky“ - Šurany, Malá zastávka. Mnohí pamätníci tejto významnej športovej udalosti sú ešte aj dnes na žive. Súťažilo sa v disciplínach - parkúr, rovinné dostihy a steeple-chase. Samozrejme, športová úro-veň tohto podujatia mala iba prie-mernú úroveň, ale účasť zvedavcov, divákov, bola neskutočne početná. Organizátori ich vtedy narátali vyše dvetisíc. Toľko sa ich dnes sotva zíde na prvoligovom futbalovom zápase, nehovoriac o domácich futbalistoch. Táto udalosť má aj svoju špeci� ckú pikantériu, keď v tom čase prechádzajúci motorový osobný vlak (tzv. motorka) zastal na chvíľu priamo na trati a ces-tujúci s údivom sledovali čo sa to vlastne deje, navyše, niektorí z nich vystúpili z vlaku a stali sa do konca dostihov vďačnými divákmi.

Vtedy, hlavnými organizátormi tohto podujatia boli, okrem Ing. Vrbu, páni (vtedy súdruhovia) – Hellinger, (mimochodom, bývalý úspešný československý jazdec na koni, ktorý sa do Šurian z Čiech priženil), ďalej Fialka, bratia Mok-rášovci, bratia Cagáňovci (ktorí ešte aj dnes tento šport v meste udržujú a rozvíjajú - vďaka im!), bratia Lehockí, Sepeši a mnohí ďal-ší. A, samozrejme s podporou vte-dajšieho vedenia družstva i mesta.

V známom historickom roku – 1968, iba pár hodín pred augusto-vými udalosťami sa konal v mesta Šurany dostihový deň za účasti nie-koľkých popredných českosloven-ských jazdcov, neskorších účastní-kov Veľkej pardubickej (s úspešnými koňmi - Morák, Jalec, Lukan, Alexandra). Zvíťazil Jalec z Kunovíc (jazdec Pindúr).

Avšak, popri športových podu-jatiach, tu bol záujem aj o dobrý, perspektívny, ušľachtilý chov sa-motných koní a po kúpe takých „borcov“ ako boli – Morák, Limba, Antona, Čukola a neskôr aj šurian-skym fanúšikom známy Tajfún, oddiel zaznamenal aj po športovej stránke značný výkonnostný skok. Dokumentujú to aj archívne zázna-my a snímky tejto organizácie,

(dokončenie na str. 8)

Noviny občanov mesta Šurany 8

mi, pretekárskymi jazdcami.Po dvoch rokoch trénerské-

ho pôsobenia v šurianskom jaz-deckom oddiele viacnásobného účastníka Veľkej pardubickej Ota Suchovského, sa trénerstva po krát-kej prestávke opäť ujal domáci Ing. Tibor Vrba, vlastne otec myšlien-

ky a zakladateľ jazdeckého športu v meste, pod vedením ktorého opäť oddiel žal výraznejšie úspechy v celoštátnom meradle. Napríklad odchovanec šurianskej stajne kôň Čudný v roku 1983 počas celej se-zóny nenašiel v republike...

(dokončenie v budúcom čísle)

(pokračovanie zo str. 7)v análoch úspešných športových výsledkov, ktoré tamojší jazdci so svojimi štvornohými partnermi dokázali a dosiahli v rámci rôz-nych súťaží v bývalej ČSSR. Okrem iných, v roku 1970 na Veľkej pardu-bickej získal kôň Morák, zo šurian-skej stajne 5. miesto. Kone Antona a Tajfún, so šurianskym jazdcom Tiborom Vrbom mladším, získali niekoľko prvých miest v parkúro-vom skákaní v Prahe, v Bratislave i v ďalších mestách, o ktorých vtedy so záujmom písali mnohé regio-

nálne i celoštátne, najmä športové periodiká.

Keď listujeme v domácom archí-ve, v roku 1971 urobili šurianski chovatelia nákup troch koní z Ma-ďarska. Následkom toho a najmä iných nechutných okolností sa od-diel dostal do určitých � nančných ťažkostí a zohrala tu svoje aj nepraj-nosť a príslovečná slovenská závisť. A tak nové vedenie JZD neprejavilo záujem � nančne sa spolupodieľať na existencii klubu, respektíve jaz-deckého oddielu. Riešenie sa však predsa len našlo, pomohol bývalý Mestský národný výbor, ktorého vedenie sa podujalo pokračovať,

ba rozšíriť chov koní tak, aby sa tu tento šport natrvalo udomácnil, čo sa aj napokon podarilo. Tento sláv-nostný a historický akt sa uskutoč-nil záväzným a o� ciálnym zápisom v roku 1973, presnejšie 23. marca. Priestory sa prispôsobili na parkú-rové preteky a začala sa budovať zá-roveň zorganizovaním prvých pre-tekov tradičná šurianska jarná cena koní. Podujatie, ktoré sa zachovalo prakticky dodnes.

Vtedy pár nadšencov malo k dis-pozícii iba jednu maštaľ s desiatimi boxami, no zainteresovaní si túto

ústretovosť nevedeli vynachváliť. Avšak i napriek tomu, hoci parkú-rové kone v tom čase dosahovali vynikajúce výsledky, z � nančných i personálnych dôvodov sa na ob-dobie dvoch rokov zastavila pre-vádzka v jazdeckom oddiele Po prekonaní tejto traumy sa opäť zá-sluhou tých, čo vlastne semienko tohto športu v Šuranoch zasiali,- Ing. Vrbu, bratov Karola a Ing. Jána Cagáňa a Jána Fialku, opäť obnovila dostihová prevádzka. Zrealizoval sa opäť nákup ďalších koní z Ma-ďarska, ktoré sa veľmi úspešne pre-sadili na slovenských dostihových dráhach, aj so svojimi ošetrovateľ-

Noviny občanov mesta Šurian - Vráťme mestu život. Vydáva vydavateľstvo H+S, ul. SNP č. 42, 940 01 Nové Zámky.Autorsky zostavili Ján Štark a Milan Kupecký, e-mail: stark.janko@gmail.com alebo milan.kupecky@chello.sk.

Gra� cky upravila: Erika Cserepesová.

Vrboví, Cagáňovci, a tí ďalší... keď kvôli dosti-hom zastavili vlak...

Tabuľka – IV. liga Juhovýchod

Okoličná-Šurany 2:1

1 Okoličná 26 18 3 5 56:23 57 182 Neded 26 16 4 6 44:33 52 133 Šurany 26 15 4 7 58:26 49 104 V. Meder 26 15 3 8 46:27 48 95 Dvory n/Ž 26 11 6 9 52:50 39 06 ČFK Nitra 26 12 3 11 38:40 39 07 Nový Život 26 11 5 10 47:38 38 -18 Kolárovo 26 10 8 8 35:33 38 -19 Sládkovičovo 26 10 6 10 46:40 36 -3

10 Vrakúň 26 11 2 13 47:36 35 -411 Váhovce 26 10 4 12 56:60 34 -512 V. Lovce 26 9 6 11 46:53 33 -613 Štúrovo 26 10 3 13 40:52 33 -614 ViOn B/V 26 9 4 13 45:58 31 -815 Šahy 26 6 1 19 33:73 19 -2016 H. Kráľová 26 2 4 20 26:73 10 -29

ÚsmevneManžel pozerá na obrazovku a kričí:-Nechoď ty hlupák k tomu ol-táru! Nechoď, nebuď hlúpy!!Manželka to počuje vraví:-Čo pozeráš nejaký seriál?-Kdeže, púšťam si naše sva-dobné video.

* * *-Je pravda, že včera od vás utie-kol muž?-Nuž, čo mal robiť, keď sa vrátil manžel?

* * *Píše sa 17. november roku 2011, osol sedí v na mieru ušitom obleku, na stoličke predsedu

predstavenstva, potkan sa váľa v pancierovom BMW, sviňa sa bahní v Piešťanoch, líška si vyhrieva kožuch a zakladá novú spoločnosť na Kajmanských ostrovoch. Len vychudnuté a uzimené vrany sedia na stro-moch v parku a ďalej krákajú...

Ak je nadšenie a organizačné schopnosti, ide toV Šuranoch sa bude hrať tenis

Tenis bol v minulosti označova-ný ako “biely šport”. Tento názov symbolizuje nielen biele oblečenie športovcov, ale aj zmysel pre fair play. Ak patríte aj vy k nadšencom rekreačného tenisu, pripravili sme pre vás v Šuranoch (v rekreačnom areáli bývalého cukrovaru) mož-nosť zahrať si tento šport. A to nielen deti, študenti a dospelí, ale i dôchodcovia. Zopár nadšencov pre túto krásnu hru sa nedávno pusti-lo do úpravy tenisových dvorcov a už po dvoch týždňoch pripravili všetko tak, aby sa tu mohol hrať tenis. V budúcnosti plánujú vybu-dovať ešte šatňu pre hráčov, sprchu a osvetliť aspoň jeden kurt, aby sa mohlo hrať aj za súmraku a v pod-večer. Navyše, zriadili už aj interne-tovú stránku a na sociálnej sieti vás budú aktuálne informovať o mož-nostiach využitia tenisových dvor-cov ako i o plánovaných turnajoch. Dokonca pred pár dňami zorgani-

zovali už aj prvý turnaj vo štvorhre, na ktorom sa zúčastnilo 24 záujem-cov - zo Šurian, Bánova, Komjatíc a Veľkého Kýru (na snímke víťaz tur-naja). Ako novinku pripravujú TE-

NISOVÚ ŠKOLU PRE DETI OD 5 ROKOV (viď. reklamný plagát na 6. stránke dnešných novín). Čiže už oddnes môžete prihlásiť deti do tejto školy pre začiatočníkov. Kon-takt - mob: 0907 742 252, prípad-ne na webstránke: www.tenis.tym.sk, alebo na: www.facebook.com/pages/tenis-CLUB-Šurany. -kup-

Víťaz prvého turnaja