SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTUNÁZOV

FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

EKONOMIKA VÝROBY MLIEKA VO VYBRANOM

POĽNOHOSPODÁRSKOM PODNIKU

2010 Jakub Korec

SLOVENSKÁ POĽNOHOPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

128710

EKONOMIKA VÝROBY MLIEKA VO VYBRANOM

POĽNOHOSPODÁRSKOM PODNIKU

BAKALÁRSKA PRÁCA

Študijný program: EKP

Pracovisko (katedra/ústav): Katedra ekonomiky

Vedúci diplomovej práce: Ing. Viktor Porhajaš, CSc.

Nitra 2010 Jakub Korec

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Jakub Korec vyhlasujem, že som záverečnú prácu na

tému ,,Ekonomika výroby mlieka vo vybranom poľnohospodárskom podniku“

vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 12.5. 2010

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Ing. Viktorovi Porhajašovi, CSc. za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej

práce.

V Nitre _____________

Jakub Korec

Abstrakt

Bakalárska práca sa zaoberá ekonomickým zhodnotením výroby kravského mlieka

vo vybranom poľnohospodárskom podniku. Pre dosiahnutie hlavného cieľa bolo nutné

splniť niekoľko čiastkových cieľov aby sme mohli lepšie formulovať výsledky

bakalárskej práce. Medzi čiastkové ciele patria charakteristika podniku, úžitkovosť

dojníc s prihliadnutím na ich plemeno, vplyv dotácií na výsledok hospodárenia

v živočíšnej výroby, nákladovosť a rentabilita výroby mlieka. Hlavným cieľom bude

analyzovať výrobu mlieka v náväznosti na jej ziskovosť, analýza tržieb z predaja mlieka

a sledovanie vývoja realizačných cien za roky 2007, 2008 a 2009.

Bakalársku prácu sme rozdelili do viacerých častí. V prvej časti sa zaoberáme

teoretickým poznatkami prostredníctvom odborných príspevkov, poznatkov a tiež

zdrojov a to literatúry domácich a zahraničných autorov. Zber podkladových údajov

sme uskutočnili za roky 2007,2008 a 2009. V druhej časti sme vypočítali jednotlivé

ukazovatele ekonomiky výroby mlieka a sme zisťovali príčiny, ktoré ovplyvňovali

dosiahnuté výsledky. V záverečnej časti tiež vrátane prijatých opatrení sme hodnotili

nedostatky a rezervy vo výrobe daného produktu. Vo vlastnej práci sme sa zaoberali

analýzou stavu družstva vo Veľkých Uherciach, kde sme značný čas venovali pozornosť

analýze podniku, úlohám podniku, RV a ŽV, pridruženej výrobe a celkové zhodnotenie

ekonomických ukazovateľov. V práci uvádzame kalkulačný vzorec pre ŽV, mieru

rentability aj tržieb.

Zo zistených výsledkov možno konštatovať, že pri výrobe mlieka je potrebné

maximálne využívať vedecké a odborné poznatky, zintenzívniť rentabilitu a efektívnosť

výroby a pri súčasnom trende klesajúcich realizačných cien sa snažiť znížiť náklady.

Kľúčové slová: mlieko, rentabilita, výroba, náklady, dojnice

Summary

The bachelor work deals with the economic evaluation of cow's milk production in

selected farming business. To achieve the main goal it was necessary to meet several

partial targets in order to better define the results of the work. Among partial targets

there belong characteristic of the company, utility of dairy cows with regard to their

race, the impact of subsidies on profit in livestock production, costs and profitability of

milk production. The main objective will be to analyze milk production in connection

with the profitability, analysis of sales of milk and monitoring the development of

realization prices in years 2007, 2008 and 2009.

Bachelor work has been divided into several parts. The first part deals with the

theoretical knowledge by means of professional contributions, knowledge and also

resources from the literature of domestic and foreign authors. The underlying data

collection has been performed for the years 2007, 2008 and 2009. In the second part, we

have calculated various indicators of economy of the milk production and we detected

the causes that have affected the results. In the final section, that includes also the

measures, we evaluated weaknesses and reserves in the production of the product. In

own work, we dealt with the analysis of the position of the farm in Veľké Uherce

where we paid attention to the analysis of the business, to the roles of the business, to

the vegetable and livestock production, to the associated production and to the overall

assessment of economic indicators. In the paper we have presented a formula for

livestock production, a measure of profitability and sales.

From the observed results we can conclude that in milk production there is

necessary to maximize use of scientific and technical knowledge, increase profitability

and efficiency of production and according to the current trend of declining realization

prices to try to reduce costs.

Keywords: milk, profitability, production, costs, dairy cows

Obsah

ObsahObsah................................................................................................................................6

Úvod..................................................................................................................................9

1. Prehľad literatúry....................................................................................................11

2. Cieľ práce.................................................................................................................29

3. Metodika...................................................................................................................30

3.1 Zdroje údajov a spôsob ich získavania......Chyba! Záložka nie je definovaná.30

3.2 Metodický postup výpočtu jednotlivých vybraných ukazovateľov.....................30

3.3 Vybrané nákladové položky pri výrobe mlieka...................................................31

4. Vlastná práca............................................................................................................32

4.1 Charakteristika poľnohospodárskeho družstva podielnikov. Chyba! Záložka nie

je definovaná.32

4.1.2 Predmet a zameranie činnosti podniku. Chyba! Záložka nie je definovaná.32

4.1.3 Poľnohospodárska výroba...............................................................................33

4.1.3.1 Rastlinná výroba...................................................................................33

4.1.3.2 Živočíšna výroba........................Chyba! Záložka nie je definovaná.34

4.1.4 Nepoľnohospodárska výroba...........................................................................36

4.1.4.1 PV KOVO.............................................................................................36

4.1.4.2 Pekáreň.......................................Chyba! Záložka nie je definovaná.37

4.1.4.3 Maloobchodná sieť...............................................................................37

4.1.5 Výsledovka podniku........................................................................................38

4.1.6 Štruktúra majetku a zdrojov..................Chyba! Záložka nie je definovaná.39

4.2 Holsteinske plemeno............................................................................................39

4.2.1 Charakteristika Holsteinského plemenaChyba! Záložka nie je definovaná.39

4.2.2 Holsteinske plemeno na Slovensku.................................................................40

4.2.3 Holsteinske plemeno v podniku PDP VU za rok 2009.Chyba! Záložka nie je

definovaná.43

4.3 Analýza výroby mlieka vy vybranom poľnohospodárskom podniku..................43

4.3.1 Stav HD a vybrané ukazovatele úžitkovosti ŽV HD v sled. podniku. . .Chyba!

Záložka nie je definovaná.43

4.3.2 Porovnanie priemernej dojivosti v PDP a na Slovensku.................................44

4.3.3 Náklady na jednotku výrobku...............Chyba! Záložka nie je definovaná.45

4.3.4 Trhová produkcia mlieka......................Chyba! Záložka nie je definovaná.46

Obsah4.3.5 Náklady...........................................................................................................47

4.3.6 Porovnanie realiz. ceny mlieka za 1 liter a VN na 1 liter mlieka..........Chyba!

Záložka nie je definovaná.48

4.3.7 Výsledok hospodárenia za sledované obdobie.............Chyba! Záložka nie je

definovaná.49

4.3.8 Vyhodnotenie rentability pri výrobe mlieka...................................................49

Záver...............................................................................................................................43

Zoznam použitej literatúry...........................................................................................53

Zoznam skratiek a značiek

PD -poľnohospodárske družstvo

PDP -poľnohospodárske družstvo podielnikov

RV -rastlinná výroba

ŽV -živočíšna výroba

VH -výsledok hospodárenia

VN -vlastné náklady

HD -hovädzí dobytok

ks -kusy

kg -kilogram

l -liter

lit. -liter

VHD -výkrm hovädzieho dobytka

VDJ -veľká dobýčia jednotka

SR -Slovenská republika

EÚ -Európska únia

m.j. -merná jednotka

ŠÚ SR -štatistický úrad Slovenskej republiky

PS SR -plemenné služby Slovenskej republiky

8

Úvod

Poľnohospodárstvo je významné a nezastupiteľné odvetvie hospodárstva , ktorého

hlavnou úlohou je zabezpečenie výživy obyvateľstva. Touto dôležitou úlohou je

základným pilierom samotnej existencie spoločnosti a ľudstva. Charakteristickou

činnosťou v poľnohospodárstve je obrábanie pôdy, pestovanie kultúrnych plodín a chov

hospodárskych zvierat. Hlavnými produktmi poľnohospodárskej výroby sú potraviny

pre obyvateľstvo, krmoviny pre hospodárske zvieratá, vedľajšími zas suroviny pre

potravinársky a ľahký priemysel. Z chovu hospodárskych zvierat je najrozšírenejší chov

hovädzieho dobytka.

Tur domáci alebo v poľnohospodárstve pomnožne hovädzí dobytok, patrí do

skupiny veľkých prežúvavcov. Je to hospodárske zviera chované najmä pre produkciu

mlieka a mäsa. Vedľajšími produktmi sú koža a rohovina. Rod tur má dva druhy: tur

divý a tur domáci. Prvé tury sa vyskytovali v rozličných varietach v Európe, Ázii a v

Afrike. Hovädzí dobytok z celého sveta má jediného predka: divého pratura, mohutného

čierneho tura, ktorý žil až do stredoveku i v strednej Európe. Hovädzí dobytok bol

zdomácnený v starom Egypte asi pred 9-10 tisíc rokmi. Zdomácneným stratil tur svoju

mohutnosť – domáci tur je drobnejší aj jeho mohutné rohy sa skrátili, zmenili tvar a v

niektorých prípadoch sa úplne stratili. Tur domáci sa od svojho divého predka odlišoval

nielen miernou povahou ale v prvom rade sfarbením, zatiaľ čo divý pratur bol čierny,

jeho zdomácnený príbuzní boli strakatí. Býk bol posvätným zvieraťom v starovekom

Egypte a dodnes napr. v Indii považujú kravy za posvätné zvieratá. Z počiatku ho

využívali predovšetkým ako pracovnú silu – k ťahaniu, k poľnohospodárskym prácam,

ale aj ako jazdecké zviera. Dnes sa chová hovädzí dobytok najmä na mlieko a mäso.

Významné plemená na produkciu mlieka sú holstein a jersey. Mäsové plemená sú

napríklad charolais, limusine či hereford. Poznáme aj zmiešané plemená. To sú

napríklad simentál, slovenské strakaté, pinzgau alebo slovenské pinzgauské.

Mlieko sa tvorí v mliečnej žľaze dojníc, ktorá je jednou z najdôležitejších žliaz

kože. Je tvorená zo štyroch samostatne produkujúcich súborov – štvrtiek. Súbor

pozostáva z tzv. mliečnych jednotiek. Tá je tvorená mliečnymi alveolami,

mliekovodnými kanálikmi, cisternou a ceckom. Všetky základné zložky, ktoré sú

potrebné na tvorbu mlieka, odoberajú bunky sekrečného epitelu z krvi. Tvorba mlieka v

mliečnej žľaze dojníc je riadená zložitou neurohormonálnou sústavou. Začiatok

produkcie mlieka vo vemene dojnice súvisí s ukončením gravidity a odchodom lôžka z

9

organizmu, čím je umožnený začiatok laktácie následkom stáleho pôsobenia hormónu

prolaktínu (hormón predného laloku hypofýzy). Prolaktín podnecuje činnosť mliečnych

alveol. Tvorí sa už počas teľnosti, ale uvoľňuje sa až po otelení, keď prestáva činnosť

progesterónu a estrogénu. Okrem toho sa pri tvorbe mlieka a činnosti hypofýzy

zúčastňuje aj štítna žľaza, a to prostredníctvom hormónu tyroxínu. Na tvorbe mlieka sa

čiastočne podieľa aj hormón nadobličiek.

Samotné mlieko je tekutina, ktorá je vylučovaná mliečnou žľazou všetkých

cicavcov. Vlastné materské mlieko však nie je určené iba pre výživu mláďat, ale surové

mlieko (kravské, ovčie, kozie, byvolie i ťavie) a zvlášť mliečne výrobky z týchto mliek

už niekoľko tisícročí tvoria i hlavnú potravinovú zložku človeka. Zloženie samotného

mlieka je ovplyvnené najviac živočíšnym druhom a tiež ďalšími faktormi ako je

laktácia, výživa, zdravotný stav, rasa atď. Základné zložky mlieka sú voda, mliečny tuk,

vitamíny rozpustné v tukoch (vitamín A, D, E a provitamín A), kazeín, laktóza a ďalšie

cukry, vápnik a vitamíny rozpustné vo vode (B1, B2, B6, B12 a vitamín C). Z mlieka sa

vyrába aj množstvo mliečnych výrobkov, ako napríklad maslo, syry, smotana, jogurty,

tvaroh...

Všetky poznatky o mlieku, jeho vlastnostiach a ekonomike výroby vedú

producenta k jedinému cieľu a to dosiahnuť kladný hospodársky výsledok - zisk. Pre

zefektívnenie výroby, najmä pre zníženie nákladov je dôležité zavádzanie nových,

výkonných technológií, využívať a aplikovať modernú výživu, nezanedbávať zdravotnú

starostlivosť o HD, dodržiavať hygienu a správny spôsob ustajnenia a dojenia.

Aby sme boli konkurencie schopný na spoločnom európskom trhu, spôsob výroby

mlieka si bude vyžadovať zavádzanie prepracovaných systémov výroby objemových

krmív s vysokým obsahom bielkovín, ktoré výraznou mierou ovplyvňujú nákladovosť

výroby mlieka a tým aj efektívnosť celej výroby.

10

1. Prehľad literatúry

Súčasná situácia v poľnohospodárstve Slovenskej republiky je poznačená dvomi

základnými faktormi. Na jednej strane je ekonomická reforma, ktorá začala v roku 1989

a na strane druhej je politika európskej únie, ktorej je Slovensko členom. Chov

hovädzieho dobytka a s ním spojená produkcia mlieka predstavujú v súčasnosti jedno

z najzložitejších odvetví živočíšnej výroby mlieka. Podpísali sa na tom chyby pri

zavádzaní ekonomickej reformy, politika európskej únie, ktorá zvýhodňuje najmä

pôvodnú pätnástku a ekonomická kríza, ktorá tlačí všetky ceny smerom na dol.

Prvovýroba mlieka je súčasťou poľnohospodárskej prvovýroby a zahŕňa činnosti

spojené s produkciou surového kravského mlieka predovšetkým organizácia chovu a

ošetrovanie jednotlivých kategórií mliekového hovädzieho dobytka (teľatá, jalovičky,

jalovice a kravy), systém ustajnenia, systém kŕmenia, systém dojenia a základné

ošetrenie surového kravského mlieka.

Na Slovensku je v súčasnosti vyše 600 podnikov prvovýroby mlieka. Slovenský

zväz prvovýrobcov mlieka združuje prvovýrobcov mlieka. Okrem týchto podnikov je na

Slovensku ešte veľa ľudí, ktorí chovajú kravy pre produkciu mlieka na vlastnú spotrebu.

Všetko o prvovýrobe mlieka, www.objavmlieko.sk,

Hudák J., (2000) konštatuje, že chov hovädzieho dobytka má v slovenskom

poľnohospodárstve kľúčové postavenie. Pozitívne ovplyvňuje zamestnanosť, má veľký

význam pre zachovanie úrodnosti pôdy, má funkciu krajinotvornú, sociálnu, ekologickú

a mlieko je nenahraditeľné pre ľudský organizmus.

Repka I., (1996) konštatuje, že v chove kráv je pre obdobie rokov 1989 -1998

charakteristický trvalý pokles početných stavov, ktorý sa nezastavil ani v roku 1998.

Vývoj úžitkovosti po roku 1989 poukazuje na jej prudké zníženie, najmä v prvých

rokoch recesie (1991 – 1993). Tempo rastu úžitkovosti po roku 1993 bolo veľmi

pomalé, o čom svedčí skutočnosť, že až v roku 1998 sa podarilo dosiahnuť a prekročiť

výrobu mlieka na jednu dojnicu z roku 1989.

11

Recesia, ktorá po roku 1990 postihla slovenské hospodárstvo sa bezprostredne

odráža v živočíšnej výrobe a to najmä výrazným poklesom stavov zvierat, znížením

úžitkovosti, zhoršením zdravotného stavu a tým aj zvýšením nákladov na produkciu,

hovorí Sommer A., (1998)

Bulla J. a kol., (2000) uvádza, že hospodárska reforma uskutočňovaná od roku

1990 na Slovensku má svoje špecifické znaky hlavne v poľnohospodárstve

a nadväzujúcich odvetviach. Vonkajším prejavom týchto zmien je priebeh

reštrukturalizačných a transformačných procesov v chove hospodárskych zvierat.

Podľa Repku I., (1996) po roku 1990 sa výrazne znižuje výroba a spotreba

mliekarenských výrobkov, najmä v dôsledku znižovania požiadaviek spotrebiteľského

trhu. Nepriaznivá situácia vo výrobe a spotrebe mlieka vyžaduje venovať zvýšenú

pozornosť vertikále:

- výroba – spracovanie – predaj a riešenie vzťahov medzi nákupnými,

spracovateľskými a spotrebiteľskými cenami mlieka. V trhových podmienkach by mali

ceny zabezpečiť dosahovanie zisku ako výrobcom, tak aj spracovateľom

a obchodníkom, pričom mlieko a mliečne výrobky by mali byť cenovo dostupné

všetkým vrstvám obyvateľstva.

Urýchlenie transformácie produkčných chovov dojníc je jednou z podmienok

vstupu Slovenska do európskych ekonomických štruktúr. Základom tejto podmienky

musí byť technicko-technologická prestavba a modernizácia produkčných chovov

dojníc, vertikálna a horizontálna integrácia a uplatnenie efektívnych marketingových

nástrojov, uvádza Hudáková M., (2000)

Nagyová L., (2000) zdôrazňuje, že obdobie transformácie slovenského

agropotravinárskeho sektora výrazne ovplyvnilo aj spotrebu potravín a ich štruktúru.

Veľmi nepriaznivá situácia nastala v spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov, ktorá

klesla z 248 litrov mlieka na obyvateľa evidovaných v roku 1998, na 162,1 litrov

evidovaných v roku 1996, na 161,8 litrov evidovaných v roku 1997. Mierny nárast

o 0,43 % bol zaznamenaný v roku 1998.

12

Vývoj úžitkovosti po roku 1998 znamenal vo vzťahu k situácii na Slovensku jej

prudké zníženie, ktoré sa v najmarkantnejšej miere dotýka obdobia rokov 1991 až 1993.

Až v roku 1998 sa vo výrobe mlieka podarilo prekročiť hranicu 3970 litrov na jednu

dojnicu, ale aj napriek uvedenej skutočnosti stále výrazne zaostávame za Európskou

úniou o cca. 1630 litrov.

Pánik Š., (2000) hovorí, že stabilizačným faktorom pre zvyšovanie úžitkovosti

nadväzujúcim na zmeny v štruktúre vyrábaných objemových krmív, je postupný

prechod na celoročné kŕmenie konzervovanými objemovými krmivami – silážami, ktoré

v letnom období pastvy sú nevyhnutnosťou.

Jedným zo základných faktorov, ktorý vplýva na ekonomiku výroby mlieka je

úžitkovosť dojníc, pretože úžitkovosť ďalej ovplyvňuje vlastné náklady. Antoška J.,

(2000)

Ďalšie zvyšovanie úžitkovosti mlieka preto patrí k najvýznamnejším

potencionálnym zdrojom obnovy efektívnosti výroby mlieka. Z regionálneho hľadiska

sa prejavuje v úžitkovosti dojníc značná diferencovanosť. Príčinami daného stavu sú

okrem rozdielnych prírodných podmienok často aj organizačné nedostatky, riešenie

ktorých nevyžaduje osobitné finančné náklady, najmä nedostatočná výživa zviera, malá

starostlivosť o jednotlivé fázy reprodukčného cyklu plemenníc, nedodržiavanie

pracovnej a technologickej disciplíny a pod. Repka I., (2000)

Mlieková úžitkovosť patrí medzi hlavné úžitkové vlastnosti hovädzieho dobytka,

je charakterizovaná množstvom a kvalitou mlieka získaného za určité časové obdobie.

Špecializované mliekové plemená boli jednostranne šľachtené k vysokej mliekovej

úžitkovosti s dobrou konverziou živín. Niektoré mliekové plemená sa vyznačujú

vysokou dojivosťou a veľkým telesným rámcom (holsteinské plemeno), iné nižšou

dojivosťou, ale s vysokým obsahom mliečnych zložiek a malým až stredným telesným

rámcom (Jersey, ayrshire).

13

Základnou podmienkou dosiahnutia vysokej mliekovej úžitkovosti a priaznivých

ekonomických výsledkov chovu kráv je správne zostavenie kŕmnej dávky z kvalitných

(objemových a jadrových) krmív. Debrecéni O., Bulla J., Vavrišínová K., (1999)

Priebeh vplyvu úžitkovosti na vlastné jednotkové náklady je rozdielny a je najviac

ovplyvnený intenzitou výroby. Je to vplyv zákona klesajúcich výnosov, podľa ktorého

každý ďalší dodatočný vklad má nižšiu výnosnosť. Na druhej strane rastom objemu

produkcie klesajú fixné náklady v prepočte na jednotku produkcie. Murgaš J., (2000)

Podľa Hudákovej M., (2000) je potrebné:

Zvýšiť starostlivosť o produkčné chovy dojníc,

Uplatniť kvalitatívny manažment a reprodukciu chovov hovädzieho dobytka,

Činnosť chovateľských zväzov smerovať na udržanie plemennej čistoty

a rozširovanie genofondu chovných plemien na Slovensku,

Zlepšiť zoo veterinárnu starostlivosť o dojnice,

Zlepšiť medzi podnikovú kooperáciu,

Klasické formy väzného ustajnenia nahradiť voľným systémom ustajnenia,

Zvýšiť štátnu podporu v chove dojníc,

Osobitnú pozornosť venovať podpore spracovateľských subjektov na výrobu

kvalitných, ekologicky a zdravotne nezávadných mliečnych výrobkov,

Vytvárať ekonomické združenia výrobcov, spracovateľov a predajcov mlieka

a mliečnych výrobkov,

Urýchliť technologickú inováciu výroby surového kravského mlieka.

Kováčik J., (2000) uvádza, že k rozhodujúcim exogénnym faktorom, ktoré

ovplyvňujú vnútorné prostredie organizmu, patrí úroveň výživy zvierat. Plnohodnotná

výživa je základnou podmienku zabezpečenia optimálneho priebehu metabolických

procesov a normálnych funkcií orgánových sústav v rôznych podmienkach

fyziologického stavu.

Úroveň výživy je limitujúcim faktorom efektívneho využitia produkčných

schopností zvierat. Nevyvážená kŕmna dávka pôsobí ako stresor a aktivizuje systém

adaptačných a regulačných mechanizmov organizmu. Cieľom výživy a celkovej

14

chovateľskej starostlivosti musí byť preto optimalizácia vnútorného prostredia

a metabolizmu ako podmieňujúcich činiteľov realizácie genetického potenciálu

a zdravia zvierat.

Pánik Š., (2000) hovorí, že stabilizačným faktorom pre zvyšovanie úžitkovosti,

nadväzujúcim na zmeny v štruktúre vyrábaných objemových krmív, je postupný

prechod na celoročné kŕmenie konzervovanými objemovými krmivami – silážami, ktoré

v letnom období pastvy sú nevyhnutnosťou.

Murgaš J., (1996) uvádza, že na efektívnosť výroby mlieka má veľký vplyv

úžitkovosť hovädzieho dobytka. Nízka úžitkovosť je kľúčovým problémom výrobného

charakteru s priamym vplyvom na ekonomiku a marketing. Ďalšie zvyšovanie

úžitkovosti teda patrí k najvýznamnejším zdrojom obnovy efektívnosti výroby mlieka.

Ako uvádza Hudáková M., (1999) na výrobu a spracovanie mlieka vplýva viacero

vnútorných a vonkajších činiteľov. Na posúdenie ekonomickej efektívnosti výroby

mlieka sú vlastné náklady na jednotku produkcie, ktoré sú v celosvetovom meradle

veľmi vysoké. Súčasní výrobcovia a spracovatelia mlieka musia pružne reagovať na

vonkajšie ekonomické prostredie a súčasne sledovať hospodársku situáciu

podnikateľských subjektov. Osobitné miesto v procese výroby mlieka zastávajú

produkčné chovy dojníc vo východoslovenskom regióne. Uvedená osobitosť vyplýva

z horších pôdno-klimatických podmienok poľnohospodárskej výroby, ktorá sa prejavuje

v nižšej produkčnej výkonnosti pôdy, v kvalite objemových krmív a v nižšej úžitkovosti

dojníc.

Košč M., (1994) uvádza faktory efektívnosti chovu kráv:

úžitkovosť dojníc

genofond zvierat

ceny vstupov

dosahovaná produktivita práce

nákladovosť výroby kŕmnych plodín

produkčná účinnosť kŕmnych zmesí

15

brakovanie

natalita a odchov teliat

vek jalovíc pri prvom otelení

a ďalšie ukazovatele.

Znižujúca sa kúpyschopnosť obyvateľstva v predchádzajúcom období nevytvárala

podmienky na to, aby sa ceny za jednotlivé živočíšne komodity vyvíjali úmerne

k objektívne rastúcim výrobným nákladom.

U žiadneho druhu jatočného hovädzieho dobytka nepokrývajú ceny vlastné

náklady. Krytie vlastných nákladov cenami je rôzne podľa druhu jatočného hovädzieho

dobytka. Pričom podiel krytia vlastných nákladov cenami je pri výrobe mlieka

vyrovnanejšie ako u jatočných zvierat. Murgaš J., (2000) konštatuje, že trend vývoja

medzi vlastnými nákladmi a tržbami je u mlieka podstatne lepší.

Vincent M., Hudák J., Debrecéni O., (1997) uvádzajú, že rozhodujúcim

ukazovateľom pre posúdenie ekonomickej efektívnosti výroby sú vlastné náklady na

jednotku produkcie. V podnikovej ekonomike pripadá nákladom rozhodujúca úloha,

pretože manažérske rozhodnutie vychádza z porovnania nákladov s výnosmi.

Podľa Ubrežiovej V., (2000) na základe získaných informácií z podnikateľských

subjektov so zameraním na výrobu mlieka v produkčných regiónoch Slovenska sme

zaznamenali určitú stabilitu, ale jedným z rozhodujúcich činiteľov pre orientáciu

výrobkov v trhovej ekonomike sú výrobné náklady, ktoré následne ovplyvňujú vývoj

cien.

Nákladové parametre výroby mlieka sú podľa Repku I., (1994) rozhodujúcim

ukazovateľom pre posúdenie ekonomickej efektívnosti výroby mlieka. Jednou

z hlavných príčin súčasného veľmi nepriaznivého stavu pri výrobe mlieka je vysoká

nákladovosť a s tým spojená stratovosť výroby mlieka.

Reálnou cestou k lepším ekonomickým výsledkom vo výrobe mlieka je znižovanie

nákladov na jednotku výroby a zvyšovanie kvality vyrábaného mlieka.

16

Problematikou konkurenčnej schopnosti v chove hovädzieho dobytka sa zoberá

Murgaš J., (2000). Tvrdí, že chov HD je najzložitejším odvetvím poľnohospodárskej

výroby. Jeho rozvoj podmieňuje využívanie prírodných zdrojov a transformácia

efektívnosti výroby. Z hľadiska globalizačných a integračných procesov sa prvoradou

stáva konkurenčná schopnosť.

Postavenie krajín strednej a východnej Európy včítane Slovenska je voči EÚ

v súčasnosti z hľadiska konkurenčnej schopnosti podstatne slabšie. Slovensko má v

zoskupení štátov strednej a východnej Európy popredné postavenie avšak voči EÚ je

nutné posilňovať najmä konkurenčnú schopnosť. Za hlavné príčiny nízkej konkurenčnej

schopnosti Slovenska voči EÚ považuje nízky HDP, nižšiu spotrebu potravín a značne

vyššie výdavky na výživu, nižšie produkčné a ekonomické parametre výroby.

Vybrané ukazovatele organizácie a ekonomiky výroby mlieka podľa Pašku Ľ.,

(2004):

počet narodených teliat v ks na 100 kráv

počet odchovaných teliat v ks na 100 kráv

priemerná ročná dojivosť v l na jednu dojnicu

vlastné náklady v SK na jeden l mlieka

priemerná realizačná cena v SK na jeden l mlieka

produktivita práce v SK na jedného pracovníka

miera rentability v %

prácnosť pri výrobe mlieka v min. na jeden l

brakovanie dojníc v %

straty teliat úhynom v %

spotreba jadrových krmív v kg na jeden l mlieka

výsledok hospodárenia z realizácie v SK na jeden l mlieka

Hudák J., (2000) tvrdí, že ekonomické výsledky vo výrobe mlieka vo veľkej

miere ovplyvňujú úspešnú podnikateľskú činnosť poľnohospodárskeho podniku. Preto

produkcií mlieka, spracovaniu a odbytu danej komodity je potrebné venovať sústavnú

pozornosť.

17

Murgaš J. (2000) tvrdí, že z hľadiska plemien je podľa priemernej ročnej dojivosti

najvýhodnejšie plemeno holsteinske čistokrvné (5053kg mlieka). V diferencovaných

výrobných podmienkach je rozdiel medzi priemernou ročnou dojivosťou kráv v

nížinných podmienkach a horskej s podhorskou oblasťou 0,99 kg mlieka (4275 a 3276

kg). Podľa sektorov je najvyššia dojivosť v plemenárskych podnikoch, pričom medzi

úžitkovosťou v PD a bývalých ŠM v porovnaní so súkromným sektorom jej iba 150 –

194 kg mlieka. Pozoruhodné je, že z hľadiska koncentrácie je najvyššia dojivosť v

objektoch pre viac ako 500 kráv (4920 kg).

Podľa Hudákovej M., (2000) sa cena mlieka a mliečnych výrobkov

v podmienkach trhového hospodárstva formuje na spotrebiteľskom trhu. Pri uplatňovaní

cenovej stratégie sa tak zohľadňuje cena výrobku vo vzťahu k dopytu, ponuke

a postaveniu konkurencie. Kúpyschopnosť obyvateľstva sa znížila. Centrom pozornosti

sa stáva predovšetkým zákazník. Uzatváranie zmlúv na nákup surového kravského

mlieka je záležitosťou kupujúceho a predávajúceho subjektu.

Poľnohospodárska cenová politika patrí medzi najvýznamnejšie nástroje štátnej

intervencie, uvádza Zentková I., (2001) Minimálne, resp. garantované ceny sa

uplatňujú a limitovaného počtu agrokomodít, ku ktorým patrí aj komodita mlieko.

Výrobcovia mlieka lobujú za zvýšenie podpornej ceny, nakoľko jej súčasná úroveň

nepokrýva priemerné výrobné náklady mlieka. Problémom tohto nástroja priamej

cenovej regulácie je, že deformuje trh.

Filo Š., (2000) hovorí, že mlieko je vysoko riziková surovina, ľahko podliehajúca

svojmu prostrediu v priebehu procesu získavania a spracovávania, je ľahko z

nehodnotiteľné. To všetko vedie k tomu, aby sa vytvorili podmienky jeho maximálnej

kvality, zachovali sa pravidlá maximálneho udržiavania na žiaducej úrovni už v chove

dojníc, zvlášť sledovaním ich zdravotného stavu a prostredia ich života, prostredia

získavania a dočasného uskladnenia mlieka. Nezanedbateľnou úlohou je i otázka

chladenia, doby skladovania a ďalšieho technologického ošetrovania surového mlieka.

18

Gozora V., (2003) vo svojej publikácii uvádza, že pokles kúpyschopnosti dopytu

priniesol obrat v dlhodobých trendoch spotreby potravín, najmä v znižovaní spotreby

mlieka a mliečnych výrobkov. Určujúcim faktorom poklesu bolo zavedenie dane

z pridanej hodnoty a devalvácia slovenskej meny voči USD. Skutočný rast

spotrebiteľských cien bol pritom výraznejší.

Na ekonomiku výroby mlieka vplýva veľký počet faktorov ako je úžitkovosť,

nadobúdacia cena dojnice, počet laktácií, použitá technológia, náklady na krmivá,

investičné náklady atď. Ekonomická účinnosť nákladov vynaložených na chov dojníc

a ich návratnosť v prvom rade závisí od priemernej úžitkovosti. Lazarčík J., (1995)

Ekonomika výroby mlieka a mäsa závisí tiež od zabezpečenia výživy a kŕmenia

zvierat a od výroby kvalitných krmív v požadovanej štruktúre a kvalite. Murgaš J.,

(2000)

Z ekonomického aspektu by mal pri výrobe mlieka platiť vzťah:

tržby za mlieko (Sk) + dotácie na výrobu (Sk) ≥ náklady na výrobu mlieka (Sk) +

vlastná spotreba (Sk). Paška Ľ., (2004)

Bielik P., (2006) konštatuje, že finančná situácia podniku systematicky

a komplexne odráža kvalitu podnikových aktivít, jeho ekonomickú úroveň a je preto

dobrým východiskom a prostriedkom diagnostiky silných a slabých stránok

podnikových činností. Sú to jednak vnútorné súvislosti finančnej analýzy, ale nemenej

dôležité sú i vonkajšie súvislosti finančnej analýzy. Veď finančná situácia podniku

poskytuje celkovú charakteristiku podniku, ktorá umožňuje zdravo financovať činnosť

podniku, t.j. správne voliť zdroje financovania potrieb a získané zdroje premiestňovať

do jednotlivých zložiek majetku. Analýzu finančno-ekonomickej situácie podniku je

racionálne orientovať na dva okruhy:

na analýzu súhrnných výsledkov činnosti podniku, ktorej úlohou je preskúmať

globálne výsledky podniku a ich vplyv na jeho pozície na trhu

na analýzu parciálnych výsledkov, ktoré umožňujú precizovať poznanie

súhrnných výsledkov a poskytujú kvalifikované informácie pre proces rozhodovania.

19

Finančná analýza ,,ex post” hodnotí súčasnú a predchádzajúcu finančnú situáciu

konštatuje Gurčík Ľ., (2001) Podkladom pre ňu sú teda ukazovatele charakterizujúce

už uskutočnené hospodársko-ekonomické javy, odhaľuje príčiny dosiahnutých

výsledkov a jej závery sú využívané v ďalšom finančno – ekonomickom riadení.

Finančná analýza „ex ante“ je nositeľom prognózovaných finančno –

ekonomických výsledkov podniku v budúcnosti.

Z výrobno-organizačného hľadiska dojnice pri produkcii mlieka prechádzajú

rôznymi fázami reprodukčného cyklu, z čoho vyplývajú aj rôzne nároky na ošetrovanie,

výživu i ustajnenie. Preto je účelné dojnice zaraďovať do skupín s približne rovnakými

nárokmi najmä na výživu a ošetrovanie. Jeden kŕmny deň v súčasných podmienkach

predstavuje približne 100-120 Sk/KD. Vo veľkovýrobných podmienkach sa javí ako

najoptimálnejšie rozloženie dojníc podľa jednotlivých fáz reprodukčného cyklu na:

dojnice (skupina) v období státia na sucho (trvá max. 2 mesiace)

dojnice (skupina) v pôrodnom období (max. 1 mesiac)

dojnice (skupina) v období rozdojovania a inseminácie (max. 2 – 3) mesiace)

dojnice (skupina) v produkčnom období (zvyšok výrobného cyklu). Paška Ľ.,

(2004)

Podľa Koncoša P., (2000) záujem o intenzívnejšiu výrobu mlieka, ktorá svojimi

pravidelnými finančnými príjmami zohráva stabilizujúcu úlohu v značnej časti

poľnohospodárskych podnikov, sa prejavil aj zvýšením podielu čistokrvného

slovenského strakatého (z 23% na 12,1%) pinzgauského dobytka (zo 7,6 na 3,1%)

a vzrástol podiel holsteinského dobytka (zo 4,9 na 8,9%). K postupnej špecializácii na

výrobu mlieka dochádzalo aj holstenizáciou krížencov. V roku 1999 dojnosť nad 5000 l

mlieka na dojnicu dosiahol Bratislavský a Trnavský kraj, dojnosť nad 4000 l na dojnicu

dosiahol Nitriansky a Trenčiansky kraj. V ostatných krajoch sa dojnosť pohybovala od

3 268 l v Prešovskom a 3 676 l v Banskobystrickom kraji.

Pri rešpektovaní a využívaní biologických vlastností dojníc v súvislosti so

získavaním mlieka zohrávajú dôležité miesto aj podmienky ustajnenia a manipulácie

20

s dojnicami. Špinavé a stresované dojnice v žiadnom prípade nie sú fyziologicky

optimálne pripravené na dojenie. Veľmi znečistené vemená dojníc negatívne

ovplyvňujú samotný proces prípravy dojnice k dojeniu, zvyšujú riziko kontaminácie

mlieka a v neposlednom rade aj riziko vzniku ochorenia mliečnej žľazy. Okrem toho

také podmienky ustajnenia, ktoré vedú k vzniku stresových reakcií, prispievajú

k zhoršovaniu kvality mlieka. Preto nielen samotnému procesu dojenia ale aj systému

ustajnenia je potrebné venovať maximálnu pozornosť, pretože aj úroveň ustajnenia sa

významne podieľa na efektivite dojenia, účinnosti využívania dojaceho zariadenia,

pracovnej sily a kvalite mlieka. Tančin V., Mihina Š., Brestenský V., (2003)

Kováčik J., (2000) uvádza, že k rozhodujúcim exogénnym faktorom, ktoré

ovplyvňujú vnútorné prostredie organizmu, patrí úroveň výživy zvierat. Plnohodnotná

výživa je základnou podmienkou zabezpečenia optimálneho priebehu metabolických

procesov a normálnych funkcií orgánových sústav v rôznych podmienkach

fyziologického stavu.

Debrecéni O., (2000) hovorí, že ekonomický záujem vedie chovateľa k tomu, že

biologické potreby zvierat často podceňuje, resp. v najlepšom prípade vytvára

kompromis medzi úsporou vlastných nákladov a potrebami zvierat tak, aby v daných

ekonomických podmienkach vyrábal predajné produkty pri minimálnych nákladoch

a maximálnej ziskovosti. Dôsledkom toho je aj skutočnosť, že z genetického potenciálu

dojníc využívame v priemere na Slovensku len na 60% a rastový potenciál mladého

dobytka vo výkrme dokonca len na 40%. Je potrebné, aby si chovateľ ujasnil, ktoré

faktory chovateľského prostredia a ktoré chovateľské postupy limitujú dosahovanie

genetických možností hospodárskych zvierat a v akom smere je potrebné tieto faktory

optimalizovať.

Bulla J. a kol., (2000) uvádza, že genetika a šľachtenie hovädzieho dobytka je

nedeliteľnou súčasťou procesu trvalo udržateľného rozvoja v chove hovädzieho dobytka

v celom komplexe jeho postavenie v poľnohospodárstve a je objektívnym

intenzifikačným faktorom rozvoja. Pozornosť je celosvetovo orientovaná na kvalitu

produkcie hovädzieho mäsa a mlieka. Šľachtenie zvýrazňuje harmonické, konštitučné

pevné a ekonomicky efektívne zviera.

21

Podolák A., (1994) rozoberá problémy spracovania a výroby mlieka na

Slovensku. Jednou z veľkých rezerv pri racionalizácii výroby mlieka je zvyšovanie

produktivity živej práce. potreba racionalizácie vyplýva zo skutočnosti, že chov kráv

patrí k odvetviam s vysokou prácnosťou a s tým súvisiacou nízkou produktivitou živej

práce.

Viac ako 87% kráv je ustajnených s priväzovaním, prevažne s tradičnými

technológiami chovu. V štvorradových neprejazdných kravínoch klesá spotreba času na

jednu dojnicu denne na 18 až 20 minút a norma obsluhy sa zvyšuje na 18 až 22 kusov

kráv. Výrazné zvýšenie produktivity práce sa dosiahne pri voľnom ustajnení dojením

v dojárňach. V predmetnom prípade spotreba času a práce na jednu dojnicu klesá na 10

až 12 minút, čo jednému pracovníkovi umožní obslúžiť 30až 40 kusov kráv.

Vincen J., (1996) uvádza, že výmera resp. inovácia súčasnej zastaranej

technológie je žiaduca najmä v chove kráv.

Okrem vplyvu poradných podmienok v rôznych výrobných oblastiach pôsobia aj

ďalšie faktory – technológia, kedy podiel voľného boxového ustajnenia je väčšinou

prepojený i s podielom krvi holsteinskeho dobytka a pôsobí na dojivosť a tým nepriamo

aj na nákladovosť. Kopček P., (2000)

Psota T., (1992) sledoval príčiny vyraďovania v rôznych technológiách chovu

dojníc. V maštali s priväzovaním vyhodnotil 2685 dojníc a vo voľnom ustajnení

s podstielkou 198 dojníc.

Z prieskumu technicko-technologickej vybavenosti produkčných chovov dojníc

vyplýva, že podnikateľské subjekty zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov na

opravu, údržby, modernizáciu objektov, strojov a zariadení. Integračné procesy sa

prejavujú vo výrobe a spracovaní mlieka.

Hudáková M. vo svojej práci analyzuje kvantitatívnu a kvalitatívnu stránku

výroby kravského mlieka. Na detaile produkčných chovov dojníc demonštruje

dynamiku rastu výroby mlieka v závislosti od vplyvu vonkajšieho prostredia. Hlavný

22

dôraz kladie na účinnosť makroekonomických nástrojov vo výrobe a spracovaní mlieka.

V neposlednom rade štrukturalizuje vonkajšie prostredie a vnútornú prevádzkovú klímu

produkčných chovov dojníc.

Vstup Slovenska do Európskych ekonomických štruktúr podľa nej vyžaduje

urýchliť transformáciu v chovoch dojníc. Základom transformácie musí byť uplatnenie

efektívnych marketingových nástrojov, prestavba a modernizácia chovov dojníc.

Mlieko a mliečne výrobky podľa Rapavej I., (2000) majú nezastupiteľné majú

nezastupiteľné miesto vo výžive ľudí. Predovšetkým mlieko je zdrojom ľahko

stráviteľných bielkovín a vitamínov viazaných na tuk (A, D, E, K). Z minerálnych látok

je dôležitý v mlieku najmä obsah vápnika, fosforu a horčíka. U dospelého človeka

denne pol litra plnotučného mlieka nahradí 30% bielkovín, 75% vápnika, 63% fosforu,

50% vitamínu B2 a B12 odporúčanej dennej dávky. Celému procesu od výroby po

spotrebu je preto potrebné venovať zvýšenú pozornosť.

Sommer A., (1998) z dôvodu prehľadnosti množstva kritérií zohľadňujúcich

kvalitu mlieka ich zatriediť ich do 4 skupín:

obsah živín: bielkoviny, tuk, laktóza, vitamíny, makro a mikroprvky

senzorické vlastnosti: zápach, chuť, čerstvosť

spracovateľsko-technologické faktory: obsah somatických buniek, pomer medzi

nasýtenými a nenasýtenými mastnými kyselinami, v mliečnom tuku frakcie bielkovín,

bod mrznutia

hygienicko-toxikologické faktory, kontamináty a iné

Výživou zvierat možno významne ovplyvniť produkciu a kvalitu mlieka.

Usmerneným kŕmením dojníc možno meniť obsah tuku, bielkovín a niektorých

vitamínov (A a E) v mlieku. Obsah laktózy a minerálnych látok, až na niektoré stopové

prvky (Co, J, Mn, Zn a Mo) sa prakticky nemení.

Angelovičová M., (2000) konštatuje, že na kvalitu kravského mlieka vplývajú

vnútorné a vonkajšie činitele. Výživa a kŕmenie patria medzi vonkajšie činitele.

Najdôležitejšie z nich sú živiny krmív, krmivá a dietetické účinky krmív. Kvalita mlieka

je hodnotená podľa mnohých ukazovateľov. Výživou a krmivami možno ovplyvniť

23

obsah živín v mlieku a jeho technologické vlastnosti. Najviac variabilnou zložkou

mlieka sú tuk, bielkoviny, laktóza a pomerne stály je obsah minerálnych látok.

Mlieko zaraďujeme medzi rozhodujúce komodity poľnohospodárskej výroby,

pretože tvorí výrazný podiel na trhovej produkcii živočíšnej výroby a je výraznou

komoditou na trhu potravín. Antoška J., (1998)

Kvalita mlieka je ovplyvňovaná viacerými činiteľmi, pričom (popri dobrom

zdravotnom stave a vyhovujúcej hygiene a technológii získavania a ošetrovania mlieka)

je základom kvalitná výživa dojníc. Kološta M., (2003)

Úroveň prostredia, v ktorom sa produkuje mlieko má na jeho výslednú kvalitu

významný vplyv. Priamo i nepriamo ovplyvňuje nielen mikrobiologickú kvalitu mlieka,

ale i jeho zmyslové a technologické vlastnosti. To platí najmä pre maštale, v ktorých

prebieha dojenie na stojiskách. Debrecéni O. a kol., (1995)

Podľa Hudáka J., (2000) v mliekarenskom priemysle došlo k zásadným

procesným zmenám. Rozhodujúca časť mlieka je spracovaná vo veľkých mliekarniach:

Liptovská mliekareň a.s., Laktys s.r.o. Žilina, Zempmilk a.s. Michalovce, Humenská

mliekareň a.s., Rajo a.s. Bratislava, holdingová spoločnosť Milk holding, združujúca 3

západoslovenské mliekarne Milsy a.s. Bánovce nad Bebravou, Levickú mliekareň

a Senickú mliekareň. Ostatná časť mlieka je spracovaná v menších mliekarňach na

špeciality určené pre región, resp. na obohatenie zahraničných trhov. Ide o výrobky,

ktoré sú zaujímavé pre spotrebiteľov v iných štátoch.

Silné stránky slovenských mliekarenských subjektov: široká škála produkcie,

dôvera zahraničných odberateľov, vysoký podiel exportu vyrábaných syrov zo Západnej

Európy, priemerná technologická úroveň podnikov.

Slabé stránky subjektov: Nízka produktivita práce, sezónnosť vo výrobe

a distribúcií, dlhé doby splatnosti, vysoká miera zadlženosti, nedostatočná propagácia

výrobkov.

24

Reštrukturalizácia mliekarenského priemyslu, tak ako reštrukturalizácia celého

potravinárskeho priemyslu podľa Košinu J., (2002) musí rešpektovať základné ciele

našej potravinovej politiky na obdobie pred vstupom SR do EÚ, definované potrebou

zníženia nadbytočných kapacít, modernizácie výrobného procesu a zvýšenia

konkurenčnej schopnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti je zámerom reštrukturalizácie

mliekarenského priemyslu jeho adaptácia na nové technické, hygienické a ekonomické

podmienky. Nevyhnutným sprievodným znakom procesu reštrukturalizácie musí byť aj

zvýšenie predaja na domácom trhu.

Konkurenčnou výhodou niektorých slovenských mliekarní (napr. Liptovskej

mliekarne) je potencionálne dobrá kvalita mlieka – produkovaného pasienkovým

spôsobom, vhodná pre výrobu prírodných syrov. Podobným smerom sa špecializujú aj

ďalšie spracovateľské subjekty. Vážnou konkurenčnou nevýhodu slovenských

mliekarní sú vysoké sezónne rozdiely vo výrobe mlieka. Značná časť mliekarenských

zariadení je plne využitá len v letnom sezónnom období. Hudák J., (2000)

Reprodukcia, výroba a úžitkovosť v chove hovädzieho dobytka

Reprodukcia, výroba a úžitkovosť v chove HD Tab 1

  2005 2006 2007 2008 2009

Počet narodených teliat (kusy) 187 835 182 032 179 790 173 886 167 383

Počet odchovaných teliat na 100 kráv (kusy) 83,15 82,12 83,34 82,54 80,05

Produkcia kravského mlieka ( tis. l)

1 067

793

1 059

939

1 043

354

1 026

456 929 443

Priemerná ročná dojnosť na kravu (l) 5 380,40 5 505,00 5 778,00 5 849,40 5 601,80

Priemerné hmotn. prírastky vo výkrme hovädz.

dobytka na kus/deň (kg) 0,77 0,78 0,78 0,76 0,76

Priemerná živá hmotnosť jatočného hovädzieho

dobytka pri zabití (kg) 472 467 480 485 477

Zdroj: ŠÚ SR

25

Na Slovensku sa ročne vyrobilo v roku 2009 takmer 1 miliarda kilogramov

surového kravského mlieka. Z tohto množstva sa vyše 900 miliónov kilogramov

spracováva v spracovateľských - mliekarenských podnikoch a zvyšok sa využíva hlavne

na výživu mladých kategórií zvierat (teľatá a ošípané). .

Priemerná úžitkovosť na Slovensku v súčasnosti dosahuje 5601,80 kg mlieka na dojnicu

a rok. Priemerná dojnica tak nadojí asi 20 litrov mlieka denne. Existujú však aj dojnice,

ktoré nadoja 40 až 50 litrov denne, čo je asi 12 000 – 15 000 litrov ročne.

Stavy hospodárskych zvierat

Stavy hospodárskych zvierat k 31.12. v kusoch Tab 2 .

2005 2006 2007 2008 2009

Hovädzí dobytok spolu 527 889 507 820 501 817 488 381 471 965

Kravy spolu 229 607 218 653 215 659 211 316 204 133

Dojné kravy 198 580 184 950 180 207 173 854 162 504

Zdroj: ŠÚ SR

Na Slovensku sa ku koncu roka 2008 chovalo vyše 488 000 kusov hovädzieho

dobytka, z toho vyše 211 000 kusov kráv. Z celkového počtu kráv je vyše 170 000

kusov dojníc a zvyšok sú kravy bez trhovej produkcie mlieka.

V roku 2009 pokračoval klesajúci trend z predošlých rokov. Znížili sa celkové

stavy hovädzieho dobytka, kráv a aj dojných kráv.

26

Zloženie hlavných druhov mliek

Zloženie hlavných druhov mliek v g na 100g mlieka Tab 3

Zložka Kravské Kozie Ovčie Materské

Celkové

bielkoviny 3,2 3,2 4,6 0,9

Kazeíny 2,6 2,6 3,9 0,4

Bielkoviny srvátky 0,6 0,6 0,7 0,5

Tuky 3,9 4,5 7,2 4,5

Sacharidy 4,6 4,3 4,8 7,1

Mineralné látky 0,7 0,8 0,9 0,2

Zdroj: Velišek 2002

Kategórie hovädzieho dobytka .

Krava je samica tura domáceho, ktorá sa už aspoň raz otelila. Jalovica Je dospelá

samica pred prvým otelením. Teľa je mláďa kravy. Pri narodení váži okolo 40 kg a

začína chodiť už do 1 hodiny po narodení. Býk je samec tura domáceho. Vôl je kastrát

býka.

Plemená hovädzieho dobytka. V chove hovädzieho dobytka bolo vyšľachtené

veľké množstvo plemien zamerané na jednostrannú produkciu mlieka alebo mäsa (tzv.

špecializované plemená), alebo na kombinovanú produkciu obidvoch hlavných

produktov.

Plemená s jednostrannou úžitkovosťou (tzv. špecializované). Mliekové plemená sa

chovajú pre produkciu mlieka. Kravy mliekových plemien sú drobné, štíhle a dosahujú

vysokú úžitkovosť mlieka. Medzi hlavné mliekové plemená ktoré sa chovajú na

Slovensku patria čierny a červený holjštajnský dobytok. Ostatné mliekové plemená:

jerseyský, ayrshirský, čiernostrakatý nížinný dobytok a brownswiss.

Mäsové plemená sa chovajú pre produkciu mäsa nedávajú príliš mnoho mlieka, a

tak sa nemusia dojiť. Tieto plemená majú krátke nohy a mohutné sudovité telo a malé

vemeno. Najrozšírenejším mäsovým plemenom je Charloais.

Plemená s kombinovanou úžitkovosťou. Tvoria prechod medzi mliekovým a

mäsovým typom. Kravy dávajú značné množstvo kvalitného mlieka a zároveň

27

poskytujú kvalitné mäso. Významné plemená sú simentálsky (slovenský strakatý a

český strakatý), pinzgauský a brownvieh.

Slovenské plemená. Medzi tradičné slovenské plemená patrí Simentálsky a

Pinzgauský dobytok. Tieto plemená sú charakteristické pre horské oblasti. Tieto

plemená patria medzi kombinované, mliekovo-mäsové plemená. Slovenské simentálske

a pinzgauské plemená sa pre ich vysoký podiel tuku a bielkovín v mlieku využívajú

v šľachtiteľských programoch. Na Slovensku boli vyšľachtené a uznané dve plemená:

slovenský strakatý a slovenský pinzgauský dobytok.

Všetko o prvovýrobe mlieka, www.objavmlieko.sk

28

2. Cieľ práce

Poľnohospodárska výroba je jedným z najdôležitejších odvetví nášho

hospodárstva. Výroba živočíšnych produktov má nezastupiteľný význam v podniku, je

neodmysliteľnou súčasťou prosperujúceho podniku. Hlavným cieľom každého podniku

je vyrábať čo najefektívnejšie. Uvedený cieľ dosiahneme zužovaným vstupov a tým

vytvoríme podmienky aby podnik realizoval produkciu mlieka za čo najnižšie náklady

v najvyššej kvalite a tým sa stal konkurencieschopný .

Cieľom mojej bakalárskej práce je zhodnotiť ekonomiku výroby mlieka vo

vybranom podniku. Na dosiahnutie hlavného cieľa je nutné splniť niekoľko

čiastkových cieľov aby sme mohli lepšie analyzovať a formulovať výsledky bakalárskej

práce.

Medzi čiastkové ciele patria charakteristika podniku, úžitkovosť dojníc

s prihliadnutím na ich plemeno, vplyv dotácií na výsledok hospodárenia v živočíšnej

výroby, nákladovosť a rentabilita výroby mlieka.

Hlavným cieľom bude analyzovať výrobu mlieka v náväznosti na jej ziskovosť,

analýza tržieb z predaja mlieka a sledovanie vývoja realizačných cien za roky 2007,

2008 a 2009.

29

3. Metodika

Bakalársku prácu sme rozdelili do viacerých častí.

V prvej časti sa zaoberáme teoretickým poznatkami prostredníctvom odborných

príspevkov, poznatkov a tiež zdrojov a to literatúry domácich a zahraničných autorov.

Ďalej sme stanovili metodický postup pre dosiahnutie vytýčených cieľov. Zber

podkladových údajov sme uskutočnili za roky 2007,2008 a 2009. Následne sme ich

spracovávali, triedili a vyhodnocovali.

V druhej časti sme vypočítali jednotlivé ukazovatele ekonomiky výroby mlieka

a sme zisťovali príčiny, ktoré ovplyvňovali dosiahnuté výsledky. V záverečnej časti tiež

vrátane prijatých opatrení sme hodnotili nedostatky a rezervy vo výrobe daného

produktu. Vo vlastnej práci sme sa zaoberali analýzou stavu družstva vo Veľkých

Uherciach, kde sme značný čas venovali pozornosť analýze podniku, úlohám podniku,

RV a ŽV, pridruženej výrobe a celkové zhodnotenie ekonomických ukazovateľov.

V práci uvádzame kalkulačný vzorec pre ŽV, mieru rentability aj tržieb.

3.1 Zdroje údajov a spôsob ich získania

Súvaha- je výkazom, ktorý poskytuje informácie o majetku podniku, a o

kapitálových zdrojoch jeho krytia. Majetok predstavujú aktíva podniku a kapitálové

zdroje podniku sú pasíva.

Výsledovka- výkaz, ktorý informuje o výnosoch a nákladoch podniku za určité

časové obdobie. Rozdiel výnosov a nákladov je zisk alebo strata, ktoré tvoria výsledok

hospodárenia.

Rozbor hospodárenia družstva- poskytuje celkový obraz o hospodárení v RV a ŽV

a poskytuje potrebné údaje pre výpočty ukazovateľov

3.2 Metodický postup výpočtu jednotlivých vybraných ukazovateľov

náklady na1 lmlieka= vlastné náklady v €produkciamlieka v l

zisk (strata)na1 l mlieka= v ý sledokhospod árenia v €produkcia mliekav l

mierarentability= zisk (strata )na1 l mliekaná klady na1 l mlieka

.100

30

rentabilita pracovnej sily= zisk (strata)poč et pracovní kov

3.3 Vybrané nákladové položky pri výrobe mlieka

Mzdové náklady

+ Krmivá a stelivá, nakúpené

+ Krmivá a stelivá, vlastné

+ Ostatné náklady .

= Materiálové náklady spolu

+ Odpisy . .

= Priame náklady spolu

+ Vnútro podnikové náklady

+ Réžia, stredisková .

= Vlastné náklady spolu

31

4. Vlastná práca

4.1 Charakteristika Poľnohospodárskeho družstva podielnikov

Skúmaný podnik sa nazýva Poľnohospodárske družstvo podielnikov (PDP) so

sídlom vo Veľkých Uherciach, ktorý je situovaný v repárskej výrobnej oblasti.

V období po II. svetovej vojne bolo založené JRD Veľké Uherce, ktoré sa po

niekoľkých rokoch samostatného hospodárenia na základe ustanovujúcej schôdze zo

dňa 18.9.1972 zlúčilo z družstvami Kolačno, Malé Uherce, Pažiť a Malé Kršteňany a od

roku 1973 začali spoločne hospodáriť pod názvom "Nový život" so sídlom vo Veľkých

Uherciach.

Ďalším dôležitým medzníkom pre družstvo bol rok 1992, kedy sa PDP Veľké

Uherce pretransformovalo v zmysle zákona č. 42/1992 Zb. Na základe schváleného

transformačného projektu na družstvo podielnikov.

K významným dátumom PDP patrí 11.11.2002, kedy kúpou od FNM  družstvo

nadobudlo ďalší majetok – dnešný dvor Žabokreky nad Nitrou. .

4.1.2 Predmet a zameranie činnosti podniku

poľnohospodárska výroba

výroba pekárenských výrobkov

výroba strojov a zariadení pre všeobecné účely

výroba obrábacích strojov

veľkoobchod s poľnohospodárskymi produktmi

veľkoobchod so strojmi a technickými potrebami

veľkoobchod s potravinami, nápojmi a tabakom

maloobchod so zmiešaným tovarom 

PDP hospodári na ploche v celkovej výmere 2996,15ha v horších klimatických

podmienkach v nadmorskej výške približne od 230 metrov po 580 metrov nad morom.

Typy pôd sú ílovité hnedozeme.

PDP má celkovo 149 zamestnancov. V poľnohospodárskej výrobe 75 ľudí plus 25

technicko-hospodárskych pracovníkov. V nepoľnohospodárskej výrobe pracuje 49

pracovníkov. Členov PDP je 107.

32

PDP má viacero prevádzok. Hlavná sa nachádza vo Veľkých Uherciach. Od roku

2002 k PDP patria aj bývalé štátne majetky, ktoré sa nachádzajú v obci Žabokreky.

Ďalšia prevádzka sa nachádza v obci Malé Kršteňany, ovocný sad má sídlo

v Návojovciach. PV KOVO a pekáreň sa nachádzajú v obci Pažiť. Obchodov je celkovo

osem.

4.1.3 Poľnohospodárska výroba

4.1.3.1 Rastlinná výroba

Typy pôdy v PDP Obrázok 1

Zdroj: Vlastné zdroje PDP VU

33

Pestovateľské plochy:

Pestovateľské plochy Obrázok 2

Zdroj: Vlastné zdroje PDP VU

Rastlinná výroba z celkovej výmery ozimnej pšenice pestuje 50 % na

potravinárske účely, druhá polovica slúži k naplneniu kŕmnych fondov pre výrobňu

vlastných kŕmnych zmesí. Priemerná dosiahnutá úroda za posledných 6 rokov je 5,6

t/ha. .

Jarný jačmeň je pestovaný na sladovnícke a kŕmne účely. Priemerná dosiahnutá úroda

za posledných 6 rokov je 4.57t/ha.

Z olejnín sa pestuje kapusta repková pravá ,dosiahnutá priemerná úroda za

posledných 6 rokov je 3,5 t/ ha.

Veľkú tradíciu má vo Veľkých Uherciach pestovanie cukrovej repy. Priemerná

úroda za posledných 6 rokov 56 t/ ha v čistom stave po orezaní s priemernou

cukornatosťou 16%. V ovocnom sade sa nachádzajú jablone, slivky, marhule, čerešne

a maliny.

4.1.3.2 Živočíšna výroba

Od vzniku PDP je hlavná činnosť podniku zameraná práve na živočíšnu výrobu.

Hlavné činnosti ŽV v PDP:

Chov hovädzieho dobytka

34

Chov ošípaných

Produkcia mlieka na dvoch farmách- Veľké Uherce (380 dojníc) a Žabokreky

nad Nitrou (420 dojníc)

Zdroj: Vlastné zdroje PDP VU

Stádo dojníc je rozdelené na 6 skupín:

kravy a prvôstky po otelení do 21 dní po pôrode

najprodukčnejšie kravy s priemernou úžitkovosťou 36 l/ks/deň

dojnice na prvej laktácii do 200 dní po otelení

dojnice s priemernou úžitkovosťou 26 l/ks/deň nad 200 dní po otelení

dojnice pred zasušením

mastitídne dojnice

Genetický program:

35

Stavy v ŽV v PDP Obrázok 3

Dojnice sa telia na hlbokej podstielke. Teľce sa odchovávajú v búdkach do 2-3

mesiacov; kŕmenie okyseleným mledzivom do 3. mesiacov veku. V priebehu 3. mesiaca

prechod na rastlinnú výživu, kŕmenie objemovým krmivom – senáž lucerková, seno

lúčne a štartérova zmes pre holsteinský dobytok. Od 1 roka veku kŕmenie TMR – senáž

lucerková + kukuričná siláž v pomere 2:1, seno a jadrová zmes pre jalovice. Pripúšťanie

jalovíc vo veku 14-15 mesiacov o váhe 350-360 kg.

Pripúšťanie sa realizuje insemináciou na 90% kanadskými býkmi. Celé stádo má

urobené lineárne hodnotenie a podľa toho je priradený býk ku každej dojnici

individuálne. Podiel holsteinu v stáde na stredisku V. Uherce je 90-100% tento chov má

štatút šľachtiteľského chovu od roku 1999. Za rok 2009 sa umiestnilo v chove Holsteinu

na 8. mieste v rámci SR. Na stredisku Žabokreky je podiel holsteinu v stáde 75-87%

tento chov čaká na uznanie v priebehu tohto roka.

Ošípané

V roku 2010 bude snaha udržať stavy ošípaných na 850ks s produkciou 148 ton

mäsa.

4.1.4 Nepoľnohospodárska výroba

Do nepoľnohospodárskej výroby v tomto podniku patrí PV KOVO - výroba

železných produktov, Pekáreň- výroba a predaj pekárenských výrobkov a Sieť

obchodov, ktoré predávajú rozličný tovar.

4.1.4.1 PV KOVO

PV KOVO je dynamicky sa rozvíjajúca firma založená v roku 1976. Hlavnou

činnosťou sú kovoobrábacie práce, výroba ľahkých oceľových konštrukcií, zákazková

výroba okrasných plotov, brán a mreží. Firma sa zaoberá aj predajom širokého

sortimentu hutného materiálu. Firma má k dispozícií vlastné výrobné priestory

o rozlohe 950 m2, veľkosklad hutného materiálu s mostovým žeriavom o nosnosti 5 t.

V súčasnej dobe zamestnáva 25 zamestnancov. Tieto kapacitné a technologické

možnosti jej umožňujú zaisťovať dodávky pre rôzne priemyselné odvetvia.   Vzhľadom

k tomu, že firma disponuje dostatočne veľkým parkom kovoobrábacích strojov

a technologického zariadenia, je proces spracovania kovových materiálov na

požadovanej úrovni, ktoré zodpovedá náročným kritériám zákazníkov.

36

4.1.4.2 Pekáreň

Výroba pekárne pozostáva v súčasnosti zo 60-tich druhov výrobkov. Vo vlastných

predajniach realizuje PDP 40 %  produkcie, zvyšok veľkými odberateľmi, ako sú

obchodné reťazce COOP Jednota, BILLA a TESCO, značný podiel tvoria i malí

odberatelia, vrátane nemocníc, domovov dôchodcov a jedální. 

Výrobky pekárne rozdeľujeme do troch základných skupín : 

Chlieb – sú vyrábané štyri základné druhy chleba – rascový 1 kg, zemiakový

800 g, domáci okrúhly 800g a sliezsky 800 g. Okrem týchto základných druhov sú

vyrábané i celozrnné chleby – grahamový, pažitský, tirolský a sójový.

Pečivo – okrem rožkov hladkých 45 g je produkovaný široký sortiment bieleho

a celozrnného pečiva rôznych tvarov a hmotností – od rožkov, cez žemle, bagety,

pletenky a sendviče.

Sladké pečivo –klasický sortiment vianočiek, báboviek a závinov, ako i kolekciu

kysnutých a kysnutých listových výrobkov rôznych tvarov, hmotností a náplní. 

4.1.4.3 Maloobchodná sieť

PDP prevádzkuje 7 maloobchodných predajní so zmiešaným tovarom a jeden

školský bufet v Partizánskom a okolí. Všade sú zavedené počítačové pokladne so

softvérom na euro, využiteľným pre lepší prehľad nákupu a predaja, čím sa podarila

upraviť obrátka tovarov na predajniach z 25 na 21 dní. Všetky prevádzky sú

s klimatizačnými jednotkami, čo zvyšuje komfort predaja, ale aj kvalitu predávaných

tovarov. Z celkového obratu viac ako 20% tvorili tržby z predaja vlastných pekárskych

výrobkov.

4.1.5 Výsledovka podniku

37

Výsledovka podniku Tab 4

 

Výnosy Náklady Výsledok hospodárenia

2007 2008 2009 2007 2008 2009 2007 2008 2009

RV 5704973 5832537 4539973 5198466 5433114 4621207 506507 399423 -81234

ŽV 2312454 2582122 1742748 2334130 2361249 1845992 -21676 220873 -103244

PV KOVO 629888 695014 412083 602171 672575 409884 27717 22439 2199

Pekáreň 379539 482938 640827 439089 523634 534125 -59550 -40696 106702

Obchody 538737 673372 778927 558853 681637 775629 -20116 -8265 3298

Závodná kuchyňa 100047 105590 106507 100047 105091 105100 0 499 1407

Dubiózny majetok a

vedenie podniku472250 1144626 1103469 790764 1584279 1022189 -318514 -439653 81280

Spolu za podnik 10137888 11516199 9324534 10023520 11361579 9314126 114368 154620 10408

Zdroj: Vlastné zdroje PDP VU

38

4.1.6.Štruktúra majetku a zdrojov

Súvaha k 31.12. v € Tab 5

  Majetok spolu       Text 2007 2008 2009  Spolu majetok r.002 + r.003 + r.032 + r.062 8776970 8591342 8305261A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie (353) 0 0 0B. Neobežný majetok r.004 + r.013 + r.023 4923090 5845463 5407178B. I. Dlhodobý nehmotný majetok súčet (r.005 až 012) 0 0 5389B. II. Dlhodobý hmotný majetok súčet (r.014 až r.022) 4769369 5686410 5300588B.III. Dlhodobý finančný majetok súčet (r.024 až 031) 154052 159053 101201C. Obežný majetok r.033 + r.041 + r.048 + r.056 3809633 2702880 2861676C.I. Zásoby súčet (r.034 až r.040) 1935604 2037047 1961599C.II. Dlhodobé pohľadávky súčet (r.042 až 047) 0 14965 12895C.III. Krátkodobé pohľadávky súčet (r.049 až 055) 1300239 474884 807482C.IV. Finančné účty súčet (r.057 až r.061) 573790 190949 92595D. Časové rozlíšenie r.063 až 064 44247 42999 36407  Vlastné imanie a záväzky spolu        Text 2007 2008 2009  Spolu vlastné imanie a záväzky r.066 + r.086 + r.116 8766970 8591342 8305261A. Vlastné imanie r.067 + r.071 + r.078 + r.082 + r.085 4324471 4399922 4253359A. I. Základné imanie súčet (r.068 až 070) 1706765 1736488 1749831A. II. Kapitálové fondy súčet (r.072 až 077) 1661920 1664526 1590640A.III. Fondy zo zisku súčet (r.079 až r.081) 853781 879806 910177A.IV. Výsledok hospodárenia minulých rokov r.083 až 084 18688 0 0A.V. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie 83316 119102 2711B. Cudzie zdroje z r.087 + r.091 + r.102 + r.112 3744938 3511651 3431615B.I. Rezervy súčet (r.088 až r.090) 27318 72103 38311B.II. Dlhodobé záväzky súčet (r.092 až r.101) 629921 1299436 731736B.III. Krátkodobé záväzky súčet (r.103 až r.111) 1760473 1792396 2141597B.IV. Bankové úvery a výpomoci súčet (r.113 až r.115) 1327226 347716 519971C. Časové rozlíšenie súčet (r.117 až r.118) 707562 679779 620287

Zdroj: Vlastné zdroje PDP VU

4.2 Holsteinské plemeno

4.2.1 Charakteristika holsteinského plemena

Holsteinské plemeno pochádza z Európy. Hlavný historický vývoj sa uskutočnil

asi pred 2000 rokmi na území dnešného Holandska, konkrétne jeho dvoch provincií

Severného Holandska a Frízska, ktoré sa nachádzajú na oboch stranách Zuider Zee

(vnútorného mora). Pôvodný dobytok tvorili čierne a biele zvieratá Bataviánov a Frízov,

ktorí sa usadili v oblasti Rhine Delta asi pred 2000 rokmi. Dlhé roky bol holsteinský

dobytok šľachtený na zvieratá prinášajúce maximálny úžitok z trávy, najhojnejšieho

zdroja v tejto oblasti. Krížením týchto zvierat sa vyvinulo efektívne a vysoko produkčné

39

mliekové plemeno. Jeho základným znakom je veľký rámec a čierno-biele alebo

červeno-biele sfarbenie, ktoré tvoria výrazne oddelené škvrny, miešanie farieb nie je

žiaduce

Po osídlení Nového sveta sa začali chovatelia dobytka zaujímať o plemenný

dobytok z Holandska. V roku 1852 bola kúpená prvá holsteinská krava. Nasledovali

ďalšie dovozy, približne 8 800 zvierat, až kým v Európe nevypukla epidémia dobytka a

dovozy ustali. Dnes môžeme nájsť holsteinský dobytok na všetkých kontinentoch a

takmer vo všetkých krajinách. Holsteinský dobytok dosahuje najvyššiu produkciu

mlieka a ľahko sa prispôsobuje rôznym výrobným podmienkam, no v tepelne náročných

podmienkach sa úžitkovosť znižuje.

Zdroj: PS SR

4.2.2 Holsteinské plemeno na Slovensku

Prvé záznamy o kontrole úžitkovosti na Slovensku evidujeme z roku 1969, keď

bolo ukončených 544 normovaných laktácií pri dosahovanej úžitkovosti 3 747 kg

mlieka. Hneď od začiatku dosahovalo toto plemeno vyššiu úžitkovosť (obrázok č.5,

čistokrvné zvieratá) s dobrými zložkami (obrázok č. 6) ako bol priemer populácie za

Slovensko a získavalo na popularite o čom svedčí aj neustály nárast počtu ukončených

normovaných laktácií (obrázok č.7). V priebehu nasledujúcich rokoch sa stalo

40

Porovnani

e s krajinami ICARu Obrázok 4

holsteinské plemeno najvýznamnejším mliekovým plemenom. Cieľom chovateľov

holsteinského plemena sú zvieratá s vysokou mliekovou úžitkovosťou a dobrou úrovňou

funkčných vlastností ako je plodnosť, zdravie a zovňajšok. Dnes toto plemeno tvorí viac

ako 60 % populácie chovaných kráv na Slovensku. Najvyššie zastúpenie má v

bratislavskom, trnavskom, nitrianskom a trenčianskom kraji, ale nájdeme ho aj v

ostatných krajoch, kde sa jeho podiel pohybuje v rozmedzí 28 – 53%. Dôležitú časť

populácie tvoria najlepšie zvieratá, ktoré sú monitorované v šľachtiteľských chovoch a

za ukončený plemenársky rok dosiahli úžitkovosť 8 967 kg mlieka, 3,96 % tuku a 3,21

% bielkovín. Je to plemeno, pri ktorom sme za 40 rokov kontroly úžitkovosti

zaznamenali najvyšší nárast dojivosti (viac ako dvojnásobok), v absolútnom čísle je to n

4423 kg mlieka t.j. cca 110 kg ročný nárast. Údaje o výkonnosti holsteinských kráv,

ktoré tvoria aktívnu časť populácie aj v iných krajinách, teda kráv zapojených do

kontroly úžitkovosti, sa prostredníctvom členstva Plemenárskych služieb SR, š.p.,

pravidelne zverejňujú na webových stránkach medzinárodnej organizácie pre kontrolu

úžitkovosti I.C.A.R. a ani v tomto porovnaní sa nemusíme hanbiť za dosiahnuté

výsledky.

Zdroj: PS SR

41

Porovnanie vývoja úžitkovosti na SK za roky 1925-2009 Obrázok 5

Vývoj % tuku a bielkovín za holsteinske plemeno Obrázok 6

Zdroj: PS SR

Zdroj: PS SR

4.2.3 Holsteinske plemeno v podniku PDP VU za rok 2009

42

Vývoj počtu NL a úžitkovosti holsteinskeho plemena Obrázok 7

Holsteinske plemeno v PDP Tab 6Farma Plemeno ks a % Podiel krvi Spolu za

farmu100-93,75% 93,74-87,5% 87,49-75% 74,9-50%

Veľké UherceHolstein červené

ks 16 7 8 132

% 4,3 1,9 2,1 0,3

Holstein čierne

ks 239 64 19 11333

% 63,9 17,1 5,1 2,9

ŽabokrekyHolstein červené

ks 14 29 26 978

% 3,3 6,8 6,1 2,1

Holstein čierne

ks 142 110 76 11339

% 33,3 25,8 17,8 2,6

SPOLUcelý

podnikks 411 210 129 32

782

Zdroj: Vlastné zdroje PDP VU

4.3 Analýza výroby mlieka vo vybranom poľnohospodárskom podniku

4.3.1 Stav HD a vybrané ukazovatele úžitkovosti ŽV HD v sledovanom

podniku

Stav HD v PDP Tab 7

Druh HDRoky

2007 2008 2009teľatá do 6 mesiacov 241 311 213jalovice 1 ročné 241 262 214jalovice 2 ročné 249 260 249VTJ 77 82 35VHD 179 75 4Kravy 862 819 797

HD celkom 1849 1809 1512

Zdroj: Vlastné zdroje PDP a vlastné výpočty

Najvyššie stavy HD v sledovanom podniku boli v roku 2007. Podobne ako celkové

stavy HD na Slovensku, aj v stavy dobytka v sledovanom podniku majú klesajúci trend.

43

Vybrané ukazovatele úžitkovosti Tab 8

Vybrané ukazovatele m.j.Rok

2007 2008 2009Narodené teľce ks 810,00 755,00 712,00Počet odchovaných teliat ks 784,00 736,00 691,00Odchov teliat na 100 ks kráv ks 95,40 85,50 172,00Prírastok VHD kg 0,74 0,85 0,68

Zdroj: Vlastné zdroje PDP a vlastné výpočty

Väčšina sledovaných vybraných ukazovateľov dosiahla najvyššiu úroveň v roku

2007. V ostatných rokoch bol klesajúci trend, okrem prírastku VHD a odchove teliat na

100ks kráv. Prírastok VHD bol najvyšší v roku 2008 a odchov teliat na 100 ks kráv

dosiahol najvyššiu úroveň v roku 2009.

4.3.2 Porovnanie priemernej ročnej dojivosti v PDP a na Slovensku

Priemerná ročná dojivosť v PDP a v SR Tab 9

 Roky

2007 2008 2009Priem. ročná dojivosť PDP v litroch 7172 7272 7623Priem. ročná dojivosť SR v litroch 5778 5849 5602

Zdroj: Vlastné zdroje PDP a ŠU SR

Priemerná ročná dojivosť v skúmanom podniku PDP VU v sledovanom období má

rastúci trend. V roku 2008 bola vyššia oproti roku 2007 o 100 litrov a v roku 2009 bola

vyššia o 351 litrov oproti roku 2008. Zároveň priemerná ročná dojivosť v skúmanom

podniku značne prevyšovala priemernú ročnú dojivosť Slovenska. V roku 2007 bolo

vyššia o 1 394 litrov, v roku 2008 o 1 423 litrov a v roku 2009 bol rozdiel najväčší.

Činil 2 021 litrov. Grafické porovnanie dojivosti SR a dojivosti skúmaného podniku sa

nachádza v obrázku 8.

44

Priemerná ročná dojivosť v PDP a v SR Obrázok 8

2007 2008 20090

1000

2000

3000

4000

5000

6000

7000

8000

9000

Priem. ročná dojivosť PDPPriem. ročná dojivosť SR

Zdroj: Vlastné zdroje PDP a ŠU SR

4.3.3 Náklady na jednotku výrobku

Náklady na jednotku výroby Tab 10

Výrobok m.j.Roky

2007 2008 2009

Mlieko l/€ 0,32

1 0,32

0 0,27

6 Telce do 6. mesiacov kg/€ 2,94 2,63 1,83 Mladý HD kg/€ 2,05 1,88 2,43 VHD kg/€ 2,34 2,12 3,79

Zdroj: Vlastné zdroje PDP a vlastné výpočty

Náklady na jeden liter mlieka a na kilogram prírastku teliat do 6. mesiacov

v danom podniku v sledovaných rokoch dosahovali najvyššiu hodnotu v roku 2007,

mali teda klesajúcu tendenciu. Položky mladý HD a VHD dosiahli najvyššiu úroveň

v roku 2009.

45

4.3.4 Trhová produkcia mlieka

Trhová produkcia mlieka v PDP Tab 11

Rok Dvor Množstvo litre

Množstvo kg € priem.

cena lit.priem. cena kg

2007

Veľké Uherce 2749321 2831804 1019097 0,371 0,360Žabokreky 2958661 3047420 1091723 0,369 0,358Spolu 5707982 5879224 2110820 0,370 0,359

2008

Veľké Uherce 2634716 2713757 1004928 0,381 0,370Žabokreky 2996889 3086796 1140648 0,381 0,370Spolu 5631605 5800553 2145576 0,381 0,370

2009

Veľké Uherce 2944585 3032919

697103,62 0,237 0,230

Žabokreky 3039832 3131027708810,1

2 0,233 0,226Spolu 5984417 6163946 1405914 0,235 0,228

Zdroj: Vlastné zdroje PDP a vlastné výpočty

Trhová produkcia mlieka z hľadiska dvorov dosahovala väčšiu úroveň

v sledovanom období v dvore Žabokreky, čo je spôsobené väčšou početnosťou stáda

v dvore Žabokreky. Najväčšia trhová produkcia mlieka v litroch, aj v kilogramoch bola

v roku 2009. Trhová produkcia v roku 2008 bola oproti roku 2009 nižšia o 352 812

litrov (363 393kg). V roku 2007 bola trhová produkcia vyššia ako v roku 2008. Rozdiel

činil 76 377 litrov (78 671kg) v prospech roka 2007. Tržby v roku 2009 boli

v porovnaní s ostatnými sledovanými rokmi najnižšie. Bolo to spôsobené realizačnou

cenou, ktorá bola v roku 2009 najnižšia v porovnaní s ostatnými realizačnými cenami

v sledovanom období. Najvyššie tržby skúmaný podnik dosiahol v roku 2008. V tomto

roku bola aj priemerná cena najvyššia. V roku 2007 boli tržby nižšie o 34 756€ oproti

roku 2008. V roku 2009 boli tržby nižšie v porovnaní s rokom 2008 o 739 662€.

46

4.3.5 Náklady

Jednotlivé položky nákladov pri výrobe mlieka Tab 12

Položky nákladov Rok2007 2008 2009

Priame materiálové náklady

krmivá, stelivá 118469 160758 92688

ostatný materiál 50388 98619 82247 Priame mzdy 206002 246598 210732 Odpisy 299442 290746 286899 Ostatné náklady 295360 291011 289405 Spotreba krmív a stelív vlastných 746199 797583 686195 Vnútropodnikové náklady 135033 37576 24755 Réžia, stredisková 126203 178816 98807 Náklady spolu 1977096 2101707 1771728

Vedlejší výrobok 87864 97524 88545Vlastné náklady spolu 1889232 2004183 1683183 Množstvo hlavného výrobku 5877057 6247464 6088865 Náklady na jednotku výrobku 0,3214589 0,3207994 0,2764362

Zdroj: Vlastné zdroje PDP a vlastné výpočty

Náklady na jednotku výrobku dosiahli najvyššiu úroveň v roku 2007 a to 0,321 €/l.

V ďalších rokoch bola tendencia znižovania nákladov. Pričom najvyšší pokles oproti

predchádzajúcemu roku bol v roku 2009. Oproti roku 2008 náklady poklesli 0,044 €/l.

Najvyššia položka nákladov zo všetkých sledovaných rokov je spotreba vlastných

krmív a stelív. V roku 2008 dosiahla najvyššiu úroveň. V roku 2009 naopak najnižšiu.

Spotreba vlastných krmív a stelív medziročne poklesla o 111 388€ čo bolo spôsobené

znížením stavu stáda. Druhá najvyššia položka nákladov sú odpisy, ktoré mali klesajúcu

tendenciu. V roku 2007 boli teda najvyššia, na úrovni 294 442€. V roku 2008 poklesli

o 3 696€. V roku 2009 poklesli oproti roku 2008 o 3 847€. V roku 2009 teda dosiahli

úroveň 286 899€. Klesajúcu tendenciu mala aj položka ostatné náklady. Z úrovne

295 360€ v roku 2007 poklesli na úroveň 289 405€ v roku 2009.Nezanedbateľnú časť

nákladov tvoria priame mzdy. V roku 2008 dosahovali sumu 246 598€. V roku 2007

boli nižšie o 40 596€ a v roku 2009 o 35 866€.

47

Percentuálny podiel jednotlivých položiek nákladov na celkových nákladoch Obrázok 9

6% 4%11%

15%

15%

38%

3% 7%

krmivá, stelivá ostatný materiálPriame mzdy OdpisyOstatné náklady Spotreba krmív a stelív vlastnýchVnútropodnikové náklady Réžia, stredisková

(graf obsahuje priemerné percentuálne hodnoty podielov za roky 2007, 2008 a 2009)

Zdroj: Vlastné zdroje PDP a vlastné výpočty

4.3.6 Porovnanie realizačnej ceny mlieka za 1 liter a vlastných nákladov na 1

liter mlieka

Porovnanie realizačnej ceny a VN Tab 13

€/lRoky

2007 2008 2009

Realitzačná cena za 1 liter 0,370 0,381 0,235Vlastné náklady na 1 liter 0,321 0,320 0,276Zisk 0,049 0,061 -0,041

Zdroj: Vlastné zdroje PDP a vlastné výpočty

Výška realizačnej ceny za 1 liter v sledovanom období mala stúpavo-klesavú

tendenciu. Najvyššiu úroveň dosiahla v roku 2008. V roku 2007 bola nižšia o 0,011€/l

a v roku 2009 bola nižšia o 0,146€/l. Vlastné náklady na 1 liter mali v sledovanom

období klesajúcu tendenciu. V roku 2007 boli na úrovni 0,321€/l. V roku 2008 klesli

o 0,001€/l na úroveň 0,320€/l. A v roku 2009 boli nižšie o 0,044€. Grafické porovnanie

realizačnej ceny za jeden liter a nákladov na 1 liter mlieka sú zaznamenané v obrázku

10.

48

Grafické porovnanie realizačnej ceny a VN Obrázok 10

2007

2008

2009

0.000 0.100 0.200 0.300 0.400 0.500

Náklady na 1 literRealizačná cena za 1 liter

Zdroj: Vlastné zdroje PDP a vlastné výpočty

4.3.7 Výsledok hospodárenia za sledované obdobie

Výsledok hospodárenia z výroby mlieka Tab 14

Roky2007 2008 2009

Tržby 2110983 2145734 1406338Náklady 1834881 1806616 1654310Výsledok hospodárenia 276102 339118 -247972Dotácie 123131 114768 113846VH + dotácie 399233 453886 -134126

Zdroj: Vlastné zdroje PDP a vlastné výpočty

Dotácie na mlieko v sledovanom období mali klesajúcu tendenciu. Teda najvyššie

boli v roku 2007. V roku 2008 boli nižšie o 8 363€ a v nasledujúcom roku sa znížili

o 922€. Výsledok hospodárenia mal stúpavo-klesavý trend. V roku 2007 bol na úrovni

276 102€ a spolu s dotáciami 399 233€. VH v roku 2008 stúpol o 63 016€ na úroveň

339 118€. VH spolu s dotáciami bol v roku 2008 oproti roku 2007 vyšší o 54 653€.

V roku 2009 bol VH a VH s dotáciami bol záporný. Oproti roku 2008 bol VH nižší

o 587 090€. VH spolu s dotáciami v roku 2009 bol nižší oproti roku 2008 o 588 012€.

49

€

Sledovaný podnik dosiahol zisk v rokoch 2007 a 2008, v roku 2009 hospodáril so

stratou, grafické znázornenie obsahuje obrázok 11.

Vývoj VH spolu s dotáciami za roky 2007, 2008 a 2009 Obrázok 11

2007 2008 2009

-200000

-100000

0

100000

200000

300000

400000

500000

VH spolu s dotáciami

VH spolu s dotáciami

Zdroj: Vlastné zdroje PDP a vlastné výpočty

4.3.8 Vyhodnotenie rentability pri výrobe mlieka

Rentabilita pri výrobe mlieka Tab 15

 m.j.

Roky Index

2007 2008 2009indes 08/07

index 09/08

Rentabilita pracovnej sily€/

prac. 9 861 13 043 - 10 332 1,32 - 0,79

Realizačná cena €/l 0,37 0,38 0,24 1,03 0,62

Dotácie na mlieka €/l 0,02 0,02 0,02 0,94 0,93 R. cena + dotácie €/l 0,39 0,40 0,25 1,03 0,63

Vlastné náklady €/l 0,32 0,32 0,28 1,00 0,86

Zisk (strata) na 1 liter mlieka €/l 0,05 0,06 - 0,04 1,24 - 0,69

Miera rentability % 15,05 18,77 - 14,99 1,25 - 0,80

Zdroj: Vlastné zdroje PDP a vlastné výpočty

Rentabilitu vo všeobecnosti chápeme ako relatívne vyjadrenie výsledkov

hospodárenia vo vzťahu k určitému základu. Rentabilita je často definovaná ako

schopnosť podniku dosahovať zisk a zhodnocovať kapitál vložený do výroby.

50

Rentabilita pracovnej sily dosiahla najvyššiu úroveň v roku 2008. V roku 2007

bola nižšia o 3 182€/prac. V roku 2009 bola úroveň rentability pracovnej sily záporná.

Oproti roku 2008 bola nižšia o 23 375€.

Výroba mlieka v skúmanom poľnohospodárskom podniku v sledovanom období je

rentabilná len v rokoch 2007 a 2008. V roku 2009 je výroba mlieka v tomto podniku

nerentabilná.

Miera rentability dosiahla najvyššiu hodnotu v roku 2008 a to 18,77%. V roku

2007 bola o 3,72% nižšia v porovnaní s rokom 2008. V roku 2009 oproti roku 2008

poklesla o 33,76%.

51

5 Záver

Pri vypracovaní bakalárskej práce sme dospeli k záveru, že ekonomickým

ukazovateľom, vyžadujúcim najväčšiu pozornosť sú náklady. Preto nevyhnutnou

podmienkou ekonomického zhodnotenia výroby mlieka v skúmanom podniku je

plánovanie, organizovanie, ovplyvňovanie, analýza a kontrola nákladov. Podnik, ktorý

chce dosahovať zisk a byť na trhu konkurencie schopný, sa musí snažiť náklady

znižovať, produkciu a kvalitu zvyšovať. Teda hlavným cieľom by mala byť produkcia

vyrobená pri čo najnižších nákladoch na jednotku výrobku.

To sa v skúmanom podniku darilo napĺňať. Vlastné náklady na jednotku produkcie

zaznamenali v sledovanom období klesajúci trend. V roku 2007 boli na úrovni 0,321€/l.

V roku 2008 klesli o 0,001€/l na úroveň 0,320€/l. A v roku 2009 boli nižšie o 0,044€/l,

ich hodnota bola 0,276€/l. Najvyššia položka nákladov zo všetkých sledovaných rokov

je spotreba vlastných krmív a stelív.

Výška realizačnej ceny za 1 liter mlieka v sledovanom období mala však stúpavo-

klesavú tendenciu. Najvyššiu úroveň dosiahla v roku 2008 a to 0,381€/l. V roku 2007

bola nižšia o 0,011€/l (0,370€/l) a v roku 2009 bola nižšia až o 0,146€/l (0,235€/l).

Trhová produkcia v roku 2007 bola 5 708 tisíc litrov (5 879 tisíc kg). V roku 2007

bola trhová produkcia vyššia ako v roku 2008. Rozdiel činil 76 377 litrov (78 671kg)

v prospech roka 2007. Trhová produkcia za rok 2008 bola oproti roku 2009 nižšia

o 352 812 litrov (363 393kg). V roku 2009 trhová produkcia dosiahla úroveň 5 984 tisíc

litrov ( 6 164 tisíc kg) mlieka.

Celkové dotácie na mlieko v sledovanom období mali klesajúcu tendenciu. Teda

najvyššie boli v roku 2007. V roku 2008 boli nižšie o 8 363€ a v nasledujúcom roku sa

znížili o 922€. Dotácie na 1 liter mlieka, však v sledovanom období boli na rovnakej

úrovni a to 0,02€/l.

Výsledok hospodárenia mal stúpavo-klesavý trend. V roku 2007 bol na úrovni

276 102€ a spolu s dotáciami 399 233€. VH v roku 2008 stúpol o 63 016€ na úroveň

339 118€. VH spolu s dotáciami bol v roku 2008 oproti roku 2007 vyšší o 54 653€.

V roku 2009 bol VH a VH s dotáciami bol záporný. Oproti roku 2008 bol VH nižší

o 587 090€. VH spolu s dotáciami v roku 2009 bol nižší oproti roku 2008 o 588 012€.

Sledovaný podnik dosiahol zisk v rokoch 2007 a 2008, v roku 2009 hospodáril so

stratou

52

Priemerná ročná dojivosť v skúmanom podniku PDP VU v rokoch 2007,2008 a

2009 má rastúci trend. Zároveň priemerná ročná dojivosť v skúmanom podniku značne

prevyšovala priemernú ročnú dojivosť Slovenska. V roku 2007 bolo vyššia o 1 394

litrov, v roku 2008 o 1 423 litrov a v roku 2009 bol rozdiel najväčší. Činil 2 021 litrov.

Poľnohospodárske družstvo podielnikov sa svojou priemernou ročnou produkciou radí

na popredné miesta na Slovensku.

Výroba mlieka v skúmanom poľnohospodárskom podniku v sledovanom období je

však rentabilná len v rokoch 2007 a 2008. V roku 2009 je výroba mlieka v  podniku

nerentabilná.

Miera rentability dosiahla najvyššiu hodnotu v roku 2008 a to 18,77%. V roku

2007 bola o 3,72% nižšia v porovnaní s rokom 2008. V roku 2009 oproti roku 2008

poklesla o 33,76% na úroveň -14,99%. Preto odporúčam nasledovné opatrenia:

Stanoviť chovateľský cieľ podniku, čo všetko chce podnik dosiahnuť a robiť

všetko pre jeho naplnenie

Zaviesť celoplošne riadenú reprodukciu

Znížiť inseminačný index

Znížiť servisperiódu a medziteľnosť

Znížiť percento brakovania

Treba venovať zvýšenú pozornosť ostatným opatreniam ako sú zdravotný stav,

stav paznechtov, dezinfekcia nôh a zlepšovať celkový komfort kráv, ktorý pozitívne

vplýva na dojivosť, ale netreba zabúdať ani na hlavné opatrenia týkajúce sa výživy

a genetických opatrení úzko súvisiacich s chovateľským cieľom

Zabezpečiť produkciu kvalitných objemových krmív s vysokým obsahom živín,

najmä bielkovín a dokázať ich vyrobiť čo najlacnejšie.

Posielať pracovníkov na zahraničné stáže do vyspelých chovateľských krajín,

akými sú napríklad USA alebo Holandsko a zavádzať získané vedomosti do praxe

53

Zoznam použitej literatúry1. ANGELOVIČOVÁ, M.: Výživa dojníc a jej vplyvy na kvalitu mlieka In:

Zborník referátov ,,Predpoklady výroby, získavania, hodnotenia, zatrieďovanie a speňažovanie mlieka v podmienkach platnosti novelizovanej normy STN 570529“, Nitra SPU, 2000 s. 28

2. ANTOŠKA, J.: Ekonomické ukazovatele produkcie kravského mlieka vo vybraných podnikoch v okrese Liptovský Mikuláš In: Zborník vedeckých prác z medzinárodných vedeckých dní 2000, ISBN 80-7137-715-5, s. 346-349

3. BIELIK, P.: Podnikové hospodárstvo, Nitra SPU, 2006, ISBN 80-8069-698-5, s. 285

4. BULLA , J. a kol.: Genetika a šľachtenie HD v podmienkach trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva. In. Zborník prednášok z medzinárodnej vedeckej konferencie ,,Marketingový manažment chovu hovädzieho dobytka v SR na prahu 3. tisícročia“ , Nitra, 2000, ISBN 80-7139-040-2, s. 342-347

5. DEBRECÉNI, O. – BULLA, J. – VAVRIŠÍNOVÁ, K.: Základy chovu kráv . Ústav vedecko-technických informácií pre pôdohospodárstvo – vydavateľstvo NOI, 1999, ISBN 80-85330-71-7, s. 110

6. DEBRECÉNI, O. – JUHÁŠ, P.: Optimalizácia chovateľských podmienok v chove HD. In. Zborník prednášok z medzinárodnej vedeckej konferencie ,,Marketingový manažment chovu HD v SR na prahu 3. tisícročia“, Nitra, 2000, ISBN 80-7139-040-2, s. 361-371

7. DEBRECÉNI, O. a kol.: Technika dojenia a získavania kvalitného mlieka . In Praktická príručka pre chovateľa HD. Nitra VŠP, 1995, ISBN 80-7137-256-0, s. 117-118

8. FILO, Š.: Kvalitné syry, len s kvalitnej suroviny In Roľnícke noviny, 2000, č. 4, s. 6

9. GOZORA, V.: Ekonomická diferenciácia agropodnikateľských subjektov a regiónov SR. In.: Riešenie vybraných problémov v špecifickom prostredí pôdohospodárstva, Agroinštitút Nitra, 1999, ISBN 80-7137-572-1, s. 46-52

10. GURČÍK, Ľ.: Podnikateľská analýza a kontroling, Nitra SPU, 2001, ISBN 80-7137-958-1, s. 127

11. HAMBALKOVÁ, M.: Produkčné a obchodné predpoklady zvyšovania konkurencie schopnosti mlieka a mliekarenských výrobkov v SR. In Zborník vedeckých prác z medzinárodných vedeckých dní 2000, I. diel, vydala SPU v Nitre máj 2000, ISBN 80-7137-715-5, s. 334-341

54

12. HUDÁK, J., Marketingový prístupy k výrobe a efektívnej realizácii mlieka a mliečnych výrobkoch v SR. In Zborník prednášok z medzinárodnej vedeckej konferencie ,,Marketingový manažment chovu hovädzieho dobytka v SR na prahu 3. tisícročia“ , Nitra SPU, 2000, ISBN 80-7139-040-2, s. 342-347

13. HUDÁKOVÁ, M.: Reštrukturalizácia a technologická prestavba produkčných chovov dojníc, Revitalizácia podnikového manažmentu a reštrukturalizácia subjektov poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu, Agroinštitút Nitra, 1999, ISBN 80-7137-572-1, s. 53-58

14. HUDÁKOVÁ, M.: Technicko-technologická prestavba a integračné tendencie v produkčných chovoch dojníc. In. Transfery projektov hlavných úloh E-41, E42 a E-51 riešených v rokoch 1997-1999. Zborník vedeckých prác, Nitra SPU, 2000, ISBN 80-7137-684-1 s.48-54

15. KOLOŠTA, M.: Vplyv výživy na zloženie mlieka z pohľadu jeho spracovania In Zborník prednášok zo školenia ,,Rozhodnutia manažéra pre dosiahnutie kvality a efektívnosti výroby mlieka v príprave na vstup do EÚ“ VÚŽV Nitra, 2003, ISBN 80-969006-0-9, s. 73-77

16. KONCOŠ, P.: Agropotravinárska politika SR na prahu 3. tisícročia In Zborník prednášok z medzinárodnej vedeckej konferencie ,,Marketingový manažment chovu HD v SR na prahu 3. tisícročia“, Nitra, 2000, ISBN 80-7139-040-2, s. 361-371

17. KOŠIN, J.: Spracovanie mlieka – rozhodujúce výrobné odvetvie. In Mliekarstvo, ročník 33, jún 2002, číslo 2, ISBN 1210-3144, s. 5-6

18. KOPČEK P.: Vplyv přírodých podmínek na ekonomiku výroby mléka In. Sborník přednášek z 8. Medzinárodní konference ,,Aktuální problémy šlechtění, chovu, zdraví a produkce skotu.“, České Budějovice ZF, 2000, ISBN 80-85645-39-4, s. 378-380

19. KOVÁČIK, J.: Optimalizácia fyziologických procesov dojníc ako predpoklad vysokej úžitkovosti. In. Zborník prednášok z medzinárodnej vedeckej konferencie ,,Marketingový manažment chovu hovädzieho dobytka v SR na prahu 3. tisícročia“, Nitra, 2000, ISBN 80-7139-040-2, s. 168-172

20. LAZARČÍK, J.: Ekonomika výroby mlieka In Agrárna ekonomika, Nitra, 1995, ISBN 80-7137-239-0, s. 225-227

21. MURGAŠ, J.: Situačná analýza chovu HD na Slovensku a základné stratégie jeho rozvoja na prahu 3. tisícročia In Zborník prednášok z medzinárodnej vedeckej konferencie ,,Marketingový manažment chovu hovädzieho dobytka v SR na prahu 3. tisícročia“ , Nitra, 2000, ISBN 80-7139-040-2, s. 21-44

22. NAGYOVÁ, Ľ.: Marketing mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku In Zborník prednášok z 8.  medzinárodnej vedeckej konferencie ,,Aktuálny

55

problémy šľachtení chovu, zdravia a produkcie skotu.“ České Budějovice ZF, 2000 ISBN 80-85645-39-4, s. 365-367

23. PÁNIK, Š.: Holštajnizácia pinzgauského dobytka – cesta ku konkurenčnej schopnosti v submarginálnych podmienkach PD Trstená In Zborník prednášok z medzinárodnej vedeckej konferencie ,,Marketingový manažment chovu HD v SR na prahu 3. tisícročia“, Nitra, 2000, ISBN 80-7139-040-2, s. 173-182

24. PAŠKA, Ľ.: Manažment výroby, tretie nezmenené vydanie, vydala SPU v Nitre, 2004 ISBN 80-8069-374-9, s. 182

25. PSOTA, T.: Príčiny vyraďovania dojníc v rôznych technológiách chovu In Zborník referátov z XIII. Celoslovenského seminára o reprodukcii HZ, VŠP Nitra, 1992, s.221-225

26. RAPAVÁ, I.: Bilancia výroby a spotreby mlieka a mliečnych výrobkov vo svete In Zborník vedeckých prác z medzinárodnej konferencie, I. diel, vydala SPU v Nitre, 2000, ISBN 80-7137-715-5, s. 232-236

27. REPKA, I,: Marketingová vertikála mlieka In Zborník vedeckých prác z medzinárodných vedeckých dní 2000, I diel, vydala SPU v Nitre, 2000, ISBN 80-7137-715-5, s. 334-339

28. REPKA, I.: Technologické a ekonomické problémy výroby, spracovania mlieka, Nitra 1994, ISBN 80-225-0643-5

29. REPKA, I. – VICEN, M.: Podnikateľská a poradenská činnosť v poľnohospodárskom potravinárskom komplexe In: Zborník vedeckých prác, Nitra, 1996

30. SOMMER, A.: Možnosti ovplyvnenia kvality mlieka usmernenou výživou dojníc In Zborník z odborného seminára ,,Súčasnosť a perspektíva Slovenského mliekarstva, Agroinštitút Nitra, 1999, ISBN 80-7139-061-5, s. 5-9

31. TANČIN, V. – MIHINA, Š, - BRESTENSKÝ, V.: Technologicko-chovateľské faktory získavania a ošetrovania mlieka In Zborník prednášok zo školenia ,,Rozhodnutia manažéra pre dosiahnutie kvality a efektívnosti výroby mlieka v príprave na vstup do EÚ“ VÚŽV Nitra, 2003, ISBN 80-969006-0-9, s. 73-77

32. UBREŽIOVÁ, V.: Analýza výroby a spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku . In Transfery projektov hlavných úloh E-41, E-42, a E-51 riešených v rokoch 1997-1999. Zborník vedeckých prác SPU Nitra, 2000, ISBN 80-7137-684-1, s. 160-163

33. VICEN, J.: Podnikateľská analýza, Nitra: ES VŠP, 1996, s. 15-65

34. VICEN, M. – HUDÁK, J. – DEBRECÉNI, O.: Ekonomika chovu dojníc ako základ rozvoja chovu HD. In Praktická škola chovateľa HD. SPU Nitra, 2000, ISBN 80-7137-432-7, s. 44

56

35. ZENTKOVÁ, I..: Dopady štátnej intervencie na dopyt a ponuku mlieka v SR. In Zborník vedeckých prác z MVD, Nitra SPU, 2001, ISBN 80-7137-867-4, s. 507-511

36. http://www.objavmlieko.sk/dospeli/clanky/?articles_action_type=detail&articles_id=55

37. http://www.objavmlieko.sk/dospeli/clanky/?articles_action_type=detail&articles_id=56

38. http://www.objavmlieko.sk/dospeli/fakty-o-mlieku/?articles_action_type=detail&articles_id=57

39. http://www.pssr.sk/download/hd/rocenka/ml_08_09/rocenka/subory/holst.pdf

40. http://sk.wikipedia.org/wiki/Po%C4%BEnohospod%C3%A1rstvo

41. http://www.automat-na-mleko.cz/okravkach.html

42. http://www.mlieko.sk/produkcia_m.php

43. http://www.mlieko.sk/zlozenie_m.php

44. http://www.pdpvu.sk/

57