1

STREDNODOBÁ KOMPLEXNÁ KONCEPCIA VÝCHOVNEJ

A PSYCHOLOGICKEJ PREVENCIE V ŠKOLÁCH

A V ŠKOLSKÝCH ZARIADENIACH

PHDR. ŠTEFAN MATULA

VÝSKUMNÝ ÚSTAV DETSKEJ PSYCHOLÓGIE A PATOPSYCHOLÓGIE

OBSAH:

I. Charakteristika dnešného stavu uplatňovania systému výchovnej

s psychologickej prevencie v školách a školských zariadeniach

I.1. Potreba komplexného systému prevencie sociálno - patologických javov u detí

a mládeže

I.2. Sociálna patológia a jej prevencia v zahraničí a v Slovenskej republike

I.3. Primárna, sekundárna a terciárna úroveň prevencie sociálnej patológie

I.4. Analýza súčasného stavu sekundárnej resp. selektívnej prevencie na Slovensku

I.5. Retrospektívy a perspektívy činnosti Výskumného ústavu detskej psychológie a

patopsychológie v oblasti budovania systému výchovnej a psychologickej

prevencie na Slovensku

I.6. Vzorový štatút Centra výchovnej a psychologickej prevencie na Slovensku

(podľa § 11 zákona č. 279/1993)

I.7. Metodické doporučenia a poznámky k činnosti ambulantnej poradenskej

komunity centra výchovnej a psychologickej prevencie

I.8. Výchovná, psychologická a sociálna prevencia resp. poradenstvo – medzirezortné

legislatívne súvislosti a nutnosť ich riešenia

II. Psychologická a výchovná prevencia v kontexte psychologickej

činnosti a psychologického a výchovného poradenstva

II. 1. Systém psychologického a výchovného poradenstva a prevencie v kontexte zákona

č.199/94 Z.z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov.

II.1. A. Psychologické a výchovné poradenstvo

II.1. B. Psychologická a výchovná prevencia

II.1.C. Školská resp. ústavná psychologická, výchovno poradenská a výchovno

preventívna starostlivosť

II.1.D. Vzdelávanie pracovníkov systému psychologického a výchovného

poradenstva a prevencie v školskom rezorte.

II. 1. E. Návrh opatrení na dosiahnutie cieľového stavu:

III. Návrh na zriadenie Metodicko-výskumného kabinetu výchovného

a psychologického poradenstva a prevencie pri VÚDPaP

2

Strednodobá komplexná koncepcia výchovnej a psychologickej prevencie v školách a

v školských zariadeniach vychádza z viac ako 15 - ročných výskumných, experimentálnych i

praktických skúseností špecializovaného tímu pracovníkov Výskumného ústavu detskej

psychológie a patopsychológie v Bratislave, ktorí sa tejto problematike venujú systematicky

od polovice osemdesiatych rokov minulého storočia.

I. Charakteristika dnešného stavu uplatňovania systému výchovnej

s psychologickej prevencie v školách a školských zariadeniach

Práce na vytvorení návrhu predmetnej koncepcie sa zíntenzívnili najmä po roku 1989

v súvislosti s naliehavou potrebou komplexného preventívneho ovplyvňovania neustále

narastajúcej delikvencie detí a kriminality mládeže na Slovensku ako aj tých sociálno -

patologických javov, ktoré týmto javom predchádzajú. Novým faktorom, ktorý po roku 1989

na Slovensku negatívne vstupuje do tejto oblasti, je narastajúca nezamestnanosť mládeže.

Koncepcia je vo svojej podstate demokraticky otvoreným systémom, t.j. podľa

potreby, meniacich sa podmienok a existujúcich možností, najmä ekonomických, bude možné

pripájať k nej ďalšie zložky, resp. činnosť navrhovaných zložiek precizovať a prehlbovať a

zároveň ich od samého začiatku koncipovať v organickom prepojení na preventívne systémy

v iných rezortoch.

Už na začiatku tvorby modelu interrezortnej spolupráce v oblasti prevencie sa ukázalo

užitočné vyšpecifikovať v štátnej správe rezort, pod gesciou ktorého by sa príslušné formy

interrezortnej spolupráce mali uskutočňovať. V prospech školského rezortu uvádzame

nasledovné argumenty :

prvé závažné problémy v správaní detí, ktoré by si spravidla vyžadovali odbornú

starostlivosť, sa najčastejšie objavujú v základnej (príp. materskej) škole a na ich

ovplyvňovanie má školský rezort na Slovensku vybudovaný svoj poradenský a

preventívny systém,

dieťa začína produkovať prvé prejavy svojho problémového správania spravidla oveľa

skôr, než sa dostáva do starostlivosti sociálnej kurately v rezorte sociálnych vecí, prípadne

psychiatrickej starostlivosti rezortu zdravotníctva

sociálna prevencia nie je podmnožinou sociálnej starostlivosti; sociálna kuratela by mala

ako dominantná aktivita nastúpiť až tam, kde komplexné sociálno-preventívne aktivity

iniciované školským rezortom neboli dostatočne účinné.

Považujeme pritom za samozrejmé, že nie všetky deti, u ktorých sa poruchy správania

objavia by mali byť "osudovo" predurčené do odbornej starostlivosti preventívnej, resp.

poradenskej starostlivosti. Je teda nielen odborne dôvodné ale i ekonomicky výhodnejšie

venovať preventívnu odbornú starostlivosť potenciálne ohrozeným deťom i s rizikom, že táto

"preventívna sieť" zachytí i také deti, ktorých poruchy správania by odozneli spontánne, než

sa snažiť ovplyvňovať poruchy správania až v štádiu, v ktorom sú už naplno rozvinuté.

Model výchovnej a psychologickej prevencie, ktorý Výskumný ústav detskej

spychológie a patopsychológie postupne precizuje, sme vytvárali predovšetkým na základe

aktuálnej potreby operatívneho riešenia problémov, ktoré pred nás v ostatných rokoch kladie

stúpajúci výskyt sociálne - patologických javov v správaní detí a mládeže. Naším hlavným

zámerom v súčasnej, ale veľmi pravdepodobne i v perspektívnej ekonomickej situácii je

využiť predovšetkým existujúce kapacity, subjekty a inštitúcie (zamerané na starostlivosť o

deti a mládež) z rôznych rezortov tak, aby ich vzájomne koordinovaný postup prinášal

3

preventívny synergický efekt z celospoločenského pohľadu. Model teda v súčasnej fáze

nevyhnutnosti tlmenia "nárazovej vlny" sociálne patologických javov stavia svoju "filozofiu"

na myšlienke maximálneho využívania existujúcich subjektov a to najmä tým, že ponúka ich

systémové zapájanie do koordinovaného interrezortného postupu v úsilí o zvládnutie sociálne

patologických javov v správaní detí a mládeže.

Častou námietkou voči navrhovanému systému je obava z jeho "paternalizmu", či

"centralizmu" s použitím argumentácie, že vo vyspelých západoeurópskych demokraciách je

prevencia záležitosťou dobrovoľných, prípadne náboženských inštitúcií a štát len podporuje

ich činnosť legislatívne a daňovou politikou. V tejto súvislosti považujeme za potrebné

zdôrazniť, že predmetný model takéto riešenie nevylučuje, ba naopak, počíta s ním, ale až v

dlhšej časovej perspektíve po dosiahnutí určitej úrovne hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Prikláňame sa preto k názoru, že do dosiahnutia určitej nevyhnutnej úrovne hospodárskeho

rozvoja zostáva úlohou štátnych (centrálnych i regionálnych) orgánov koordinácia (teda nie

centralizácia!) činnosti všetkých (štátnych i neštátnych) zložiek spoločnosti, ktoré sa majú

alebo môžu angažovať v preventívnych aktivitách.

I.1. Potreba komplexného systému prevencie sociálno - patologických javov u detí

a mládeže

Nevyhnutnosť vybudovania účinného komplexného systému prevencie sociálnej

patológie v celoživotnom priebehu, ale predovšetkým pre vekové obdobie detstva,

adolescencie a prípadne mladej dospelosti, nestratila nič zo svojej aktuálnosti ani v dnešných

podmienkach. Varovné indikátory vyplývajúce z prudkého nárastu výskytu delikvencie a

kriminality detí a mládeže, za posledné obdobie sú jednoznačným signálom toho, že

pluralistické demokratické usporiadanie našej spoločnosti si vyžaduje bezodkladné

zintenzívnenie úsilia na znižovanie výskytu problémového správania detí a mládeže.

Nemožno v tejto súvislosti nespomenúť alarmujúci prienik tvrdých drog na náš

domáci trh, paralelne s nárastom konzumácie tých tradičných látok, ktoré sú dlhodobo

používané v našej toxikomanickej populácii. Nemenej akútnou okolnosťou je nárast počtu

nezamestnanej mládeže, ktorá vytvára výdatné podhubie sociálnej patológie.

Sociálno - patologické javy majú svoje špecifikum v tom, že majú dlhú genézu a vo

väčšine sa dostávajú do centra pozornosti až vtedy, keď nadobudnú neúnosné rozmery a

stávajú sa vážnym spoločenským problémom. Náklady na ich riešenie v rozvinutej fáze

vývoja sú nielen nákladnejšie a časovo náročnejšie, ale aj menej efektívne, než investície do

prevencie ich výskytu. Preto je nevyhnutné systematické a komplexné riešenie týchto javov v

postupnosti: screening - depistáž - diagnostika - komplexná multidisciplinárna prevencia -

terapia.

I.2. Sociálna patológia a jej prevencia v zahraničí a v Slovenskej republike

Sociálna patológia ako teoreticko-praktický koncepčný rámec pre vysvetľovanie príčin

a navrhovanie riešenia sociálnych problémov sa formovala už v prvých dvoch desaťročiach

minulého storočia.

Koncepcia sociálnej patológie prešla určitým terminologickým a koncepčným

vývinom a v súčasnosti možno vo väščine európskych krajín pozorovať výraznú renesanciu

jej ideí, spojenú predovšetkým s tým, že čoraz viac odborníkov z rozličných odborov reaguje

na ľudské ťažkosti práve v duchu tohoto prístupu.

4

Napriek tomu, že odborníci pokladajú zápas za zmiernenie, či likvidovanie výskytu

sociálne-patologických javov za jeden z globálnych problémov ľudstva, nepodarilo sa

doposiaľ dosiahnuť relatívne jednotné chápanie pojmu "sociálna patológia". To by však

nemalo brániť jeho používaniu v našich podmienkach za predpokladu, že postupne bude

narastať medzinárodná zhoda v tom, čo presne pod týmto termínom chápať.

Za sociálno-patologické fenomény v správaní detí a mládeže pokladáme v kontexte

tohoto návrhu všetky behaviorálne prejavy v detskom a adolescentnom veku, ktoré sú

spoločnosťou pokladané za negatívne, a ktoré svojim nositeľom spôsobujú problémy doma, v

škole i v širšom sociálnom prostredí. Do roku 1990 sa na Slovensku sociálno-patologické javy

označovali aj ako "negatívne javy". Pritom však výskyt takýchto javov je v určitých

prípadoch objektívnou nevyhnutnosťou, (napr. poruchy správania na báze organického

poškodenia mozgu) a nemožno ho teda hodnotiť ani negatívne ani pozitívne.

Uvádzané koncepčné a terminologické diferencie však nebránia rozvíjaniu účinných

extenzívnych programov, zacielených na prevenciu sociálnej patológie vo viacerých

vyspelých európskych štátoch.

Ako príklad uvádzame výskumný program The Personal Social Services Unit,

realizovaný od roku 1974 vo Veľkej Británii. Ide o široko koncipovaný preventívny program,

zahŕňajúci poradenstvo, náhradnú rodinnú starostlivosť, inštitucionálnu výchovu, starostlivosť

o staršie osoby, oblasť duševného zdravia, linku dôvery, pomoc nezamestnaným, prevenciu

AIDS a ďalšie oblasti. Ukázalo sa, že v lokalitách, kde bol uskutočňovaný preventívny

program, bolo potrebné umiestniť do ústavnej výchovy o tretinu detí menej v porovnaní so

stavom spred 30 rokov.

Iným príkladom môžu byť intervenčné programy preventívnej starostlivosti pre

psycho-sociálne ohrozenú mládež v Holandsku. Experiment, realizovaný v Haagu zahrňoval

čo najrýchlejšie zaradenie ohrozeného mladistvého do systému starostlivosti o duševné

zdravie. Ukázalo sa, že u holandskej mládeže prišlo k redukcii rodinných dysfunkcií, k

zníženiu výskytu delikventného správania a kontaktov s políciou. Nie je bez zaujímavosti, že

včasnú detekciu ohrozenej mládeže zabezpečujú detektívi polície, špecializovaní na mládež.

Títo detektívi úzko spolupracujú so sociálnymi pracovníkmi, a tak je zabezpečené čo

najrýchlejšie zaradenie ohrozeného jedinca do systému starostlivosti o duševné zdravie.

Zdá sa, že v európskom kontexte z hľadiska inštitucionalizácie celospoločenských

sociálne-preventívnych aktivít najďalej pokročili vo Švédsku, kde už od roku 1974 pôsobí

Národná rada pre kriminálnu prevenciu. Rada funguje ako separátna agentúra a koordinuje

preventívne opatrenia celej spoločnosti, ale i jednotlivcov. Prostredníctvom svojich

prieskumných a výskumných útvarov sleduje, analyzuje a snaží sa predpovedať trend vývoja

kriminality.

Na Slovensku bol posledným komplexným programom ochrany detí a mládeže pred

negatívnymi javmi známy "Súbor aktivít na posilnenie ochrany detí a mládeže pred

negatívnymi javmi na roky 1986-1990", ktorý si síce kládol za cieľ "zabezpečiť vyššiu

aktivitu, iniciatívu, cieľavedomosť a koordinovanosť činnosti všetkých orgánov, organizácií a

jednotlivých inštitúcií, podieľajúcich sa na práci s deťmi a mladistvými so zameraním na

vytvorenie účinného celospoločenského systému ich ochrany pred kriminalitou a ostatnými

negatívnymi javmi", ale jeho realizácia zostávala z podstatnej časti len na proklamatívnej

úrovni. Základná filozofia stratégie prevencie v spomínanom dokumente totiž nedokázala (a

snáď by ani v tých časoch nebola mohla) narušiť rezortistickú autonómiu jednotlivých

subjektov, a tak spočívala v alibistickom navrhovaní "kozmetických" rezortných úprav bez

toho, aby sa navrhovali multirezortné komplexné kauzálne riešenia.

5

Vo väčšine preventívnych projektov na Slovensku prevláda zameranie na

ovplyvňovanie (resp. znižovanie výskytu ) jednotlivých sociálno-patologických fenoménov,

nepostupuje sa systémovo a projekty nie sú dostatočne zamerané na odstraňovanie príčin

sociálno-patologických javov. Pritom kriminologický výskum už začiatkom osemdesiatych

rokov postuloval požiadavku, aby systém prevencie kriminality mládeže zahŕňal relatívne

široký okruh sociálno - patologických javov, pričom metódy a postupy uplatňované pri ich

riešení by nemali anticipovať a napodobňovať trestné procesné konanie a doporučovalo sa

experimentálne overenie časovo a obsahovo odstupňovaného pôsobenia na ohrozenú mládež.

Toto pôsobenie malo akceptovať preventívnu stránku, komplexnosť, interdisciplinárne a

systémové riešenie problémov a preferovať zásahy v prirodzenom sociálnom prostredí.

V našich podmienkach zatiaľ nadostatočne doceňovaný význam komplexne

stimulovaných a navzájom previazaných sociálno-preventívnych aktivít vystúpi do popredia

aj na pozadí posledných výsledkov psychiatrických výskumov, podľa ktorých je u nás

psychicky menej odolná celá jedna tretina obyvateľov. Aj keby bola liečba takého množstva

prípadov vôbec mysliteľná a najviac stopercentne úspešná, počet novovzniknutých prípadov

za určitú časovú jednotku by sa tým neznížil. Tento ukazovateľ, na základe záverov

psychiatrických analýz môže byť ovplyvnený iba opatreniami, ktoré majú primárne

preventívny charakter. Medzi takéto opatrenia by malo patriť aj podstatné skvalitnenie

školskej výchovy a vzdelávania i komplexné opatrenia, zamerané na rodinnú výchovu a na

využívanie voľného času detí a mládeže.

Výsledky komparatívnych štúdií z oblasti prevencie sociálnej patológie v rôznych

krajinách ukazujú, že deťom a mládeži, ktoré sú ohrozené sociálnou patológiou, sa nedá ich

situácia zlepšiť len formálnou a materiálnou pomocou. Je potrebné, aby sa uskutočnila

reforma predovšetkým v zmene postojov a prelomení bariér voči prevencii sociálnej patológie

a v nevyhnutnom zaangažovaní rodičov, učiteľov, sociálnych pracovníkov a dokonca dobrých

susedov ohrozených rodín.

I.3. Primárna, sekundárna a terciárna úroveň prevencie sociálnej patológie

Ak chápeme prevenciu sociálnej patológie ako proces tvorby sústavy a realizácie

opatrení štátu a spoločnosti, ktoré smerujú k znižovaniu jej výskytu, resp. k neutralizácii

príčin a podmienok jej vzniku, potom je potrebné rozlíšiť tri základné úrovne jej

uskutočňovania.

1. Primárna prevencia

Zahrňuje vytváranie optimálnych podmienok pre telesný, psychický a sociálny vývin

jednotlivca. Zabezpečovanie týchto podmienok a predpokladov je celospoločenská úloha,

ktorá má byť zahrnutá do programov školskej, zdravotníckej a sociálnej politiky štátu. Dotýka

sa širokého okruhu pedagógov (učiteľov, vychovávateľov), ekonómov, politikov, sociológov,

legislatívy, ale aj urbanistov, architektov a pod.

2. Sekundárna prevencia

Má zabrániť vzniku porúch sociálneho a psychického vývinu, zachytiť ich v

počiatočnom štádiu a okamžite zabezpečiť potrebné opatrenia pre ohrozených jedincov.

Na tejto úrovni by sa mali najviac angažovať psychologické, zdravotnícke a sociálne

služby a výchovné inštitúcie, vrátane školy a rodiny.

6

3. Terciárna prevencia

Má predchádzať zhoršovaniu stavu, recidívam a znižovať následky sociálno-

patologických javov. Na tejto úrovni by sa mali uplatňovať predovšetkým úzko špecializovaní

odborníci.

Na tomto mieste považujeme za potrebné upozorniť na nové, modernejšie chápanie

( a následne aj označovanie) tradične "primárnej, sekundárnej a terciárnej" prevencie.

V roku 1994 Mrazeková a Haggerty (1994) rozpracovali ideu tzv. prevenčného

kontínua a nazvali ho "prevenčné spektrum" (pozri obr. 1):

Obr. 1.: Prevenčné spektrum

Podľa tohoto modelu možno prevenciu rozdeliť do troch kategórií:

I. Univerzálna prevencia

- zameraná na celú populáciu tak všeobecne ako i na špecifické podskupiny, napr.

adolescenti (protifajčiarske kampane, zákony proti alkoholu a školské antidrogové

programy)

II. Selektívna prevencia

- zameraná na subpopuláciu v podmienkach vysokého rizika (deti alkoholikov, mladí

dospelí vo vysoko stresových situáciách)

III. Indikovaná prevencia

- zameraná na jednotlivcov, ktorí prejavujú špeciálne znaky a symptómy (adolescenti,

o ktorých sa vie, že fajčia, pijú, alebo konzumujú drogy) alebo prejavujú znaky závislosti

Kontínuum pokračuje fázou liečenia, kam sa zaraďuje identifikácia stavu štandardné

liečenie známych chorôb.

Kontínuum uzatvára fáza podpory, ktorá môže prebiehať alebo súbežne s dlhodobým

liečením a jej cieľom potom je redukcia recidívy a opakovania alebo ako doliečovanie

(včítane rehabilitácie).

Takto chápaná kontinuálna prevencia je aj jedným zo základných východísk

amerického národného programu výskumu prevencie, ktorý rozpracoval Americký národný

inštitút pre duševné zdravie (NIMH) v rokoch 1990 - 1994. Na základe následného

7

rozpracovávania tohoto programu dnes v USA existuje niečo ako "súvislá oblasť preventívnej

vedy" (cohering field of prevention science) v rámci ktorej so rozvíja intenzívna spolupráca

a konsenzuálny proces zbližovania rôznych koncepcií prevencie.

Naše praktické i výskumné výsledky naznačujú, že toto nové teoretické delenie

lepšie vyhovuje pri strategickom plánovaní preventívnych projektov. Bude preto

perspektívne potrebné postupne rozpracovávať také multifaktoriálne modely preventívnych

programov, kde tradičná primárna, sekundárna a terciárna úroveň prevencie bude len jedným

z faktorov, vstupujúcich do konštrukcie preventívnych stratégií.

I.4. Analýza súčasného stavu sekundárnej resp. selektívnej prevencie na Slovensku

Do kategórie sociálno - patologických javov v správaní detí a mládeže zaraďujeme

širokú škálu vývinových porúch a porúch správania od výchovných problémov v rodine v

najútlejšom veku dieťaťa, cez epizodické priestupky voči disciplíne v materskej škole a voči

školskému poriadku v základnej a strednej škole až po záškoláctvo, delikvenciu a

toxikomániu detí a kriminalitu mládeže.

Ambulantným ovplyvňovaním problémov v rodinnej výchove a porúch správania detí

a mládeže (v najširšom slova zmysle) sa v súčasnosti zaoberajú najmä tri nasledovné zložky

štátnej starostlivosti:

1. Výchovné a psychologické poradenstvo (najmä prostredníctvom pedagogicko-

psychologických poradní a centier výchovnej a psychologickej prevencie)

2. Zdravotnícka starostlivosť (najmä prostredníctvom pedopsychiatrických služieb)

3. Sociálna starostlivosť (najmä prostredníctvom sociálnej kurately).

Súčasný stav je charakterizovaný tým, že o "problémové" dieťa sa začne "úradne"

zaujímať spravidla tá z troch vyššie uvedených zložiek, v teritóriu ktorej sa porucha správania

najvýraznejšie a najmä najskôr manifestuje. Základným nedostatkom súčasného stavu je, že

medzi troma spomínanými zložkami neexistuje obligatórne informačné prepojenie, čo

prakticky znemožňuje vzájomnú koordinovanosť ich činnosti v oblasti prevencie výchovných

porúch a porúch správania.

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie sa už v roku 1985 podujal

prekonať atomizáciu aktivít vyššie uvedených troch zložiek a za týmto cieľom od roku 1986

experimentálne overuje systém komplexnej preventívno-poradenskej starostlivosti o deti a

mládež s poruchami správania.

Na základe doterajších výsledkov experimentovania je možné uzatvárať, že problém

prevencie sociálnej patológie v detskom a mládežnickom veku je primárne problémom

psychologickým. Základnou podmienkou vytýčenia efektívnej preventívnej stratégie je totiž

analýza komplexných podmienok, za akých sa utvára osobnosť dieťaťa, či mladistvého, ktorý

sa stáva nositeľom sociálno-patologických javov vo svojom správaní. V tomto kontexte

potom výskyt sociálno-patologických fenoménov v správaní detí a mládeže možno pokladať

za dôsledok nedostatočnej psychickej regulácie ich správania.

Už spomenutou závažnou okolnosťou, ktorá stále nástojčivejšie vystupuje na scénu

sociálnej patológie, je nezamestnanosť mládeže, pričom je veľmi pravdepodobné, že stále

častejšie bude zasahovať už vekovú kategóriu školopovinných. Máme na mysli tých

absolventov základnej školy, ktorí nie sú prijatí na žiadnu strednú školu, prípadne po

niekoľkých mesiacoch končia dobrovoľne dochádzku.

8

Výrazná nezamestnanosť je sprievodný jav trhovej ekonomiky. Mládež je z hľadiska

uplatnenia na trhu práce rizikovou skupinou kvôli svojím špecifikám ako sú: nedostatočná

prax, málo špecifické vedomosti, zákaz práce v sťažených podmienkach, osobná motivácia a

pod. Situácia v nezamestnanosti je okrem toho krízovou životnou situáciou, a tak sa mladí

ľudia stávajú dvojnásobne predisponovaní pre sociálne zlyhanie a prejavy sociálnej patológie.

Ak sa k uvedeným problémom pridá ďaľší handicap (napr. zmenená pracovná schopnosť,

rómska etnická príslušnosť) ich umiestnenie na trhu práce má veľmi malé šance.

Garantom starostlivosti o nezamestnanú mládež, ktorá skončila (či už z objektívnych,

alebo subjektívnych príčin) povinnú školskú dochádzku, sú úrady práce. Tieto sú pri

súčasnom personálnom a materiálnom vybavení schopné z prostriedkov štátu zabezpečovať

len základné služby zamestnanosti: sprostredkovanie existujúcich miest, rekvalifikáciu,

hmotné zabezpečenie, základné poradenstvo v individuálnej a kariérovej situácii, t.j.sanovať

súčasný krízový stav jedinca len do určitej miery.

Úlohy prevencie - t.j.dovedenie mladého človeka k správnej kariérovej voľbe, k určitej

hodnotovej orientácii jeho vybavenie vhodnými modelmi sociálneho správania, vypracovanie

vhodných projektov zamestnanosti mládeže, detekciu a podchytenie rizikových jedincov - sú

schopné plniť prostredníctvom svojích poradenských oddelení iba v súčinnosti s inými

inštitúciami.

Európsky výbor pre problémy kriminality pri Rade Európy so sídlom v Strasbourgu

vychádzal v osemdesiatych rokoch pri konštruovaní preventívnej stratégie v oblasti boja proti

juvenilnej delikvencii z vynikajúcej štúdie profesora Walgraveho. Táto štúdia ("Úloha škôl v

meniacej sa spoločnosti") bola nielen významným inšpiračným zdrojom spomínaného

experimentálneho overovania predmetného preventívneho systému. Uvádzame ďalej len

encyklopedicky nosné tézy štúdie, aktuálne aj v našich súčasných podmienkach:

existuje jasná paralela medzi juvenilnou delikvenciou a zlým školským prospechom

škola je ideálnym postredím na detekciu asociálnych a predelikventných tendencií

škola je schopná hrať rozhodujúcu úlohu v prevencii delikvencie (bolo overených niekoľko

všeobecných i špecifických modelov)

v meniacej sa spoločnosti sa objavuje nová disciplína: školská kriminológia

najdôležitejšou otázkou v oblasti prevencie je: čo by malo byť jej objektom ?

školu je potrebné pokladať za miesto primárnej sociálnej diskriminácie a za inštitúciu

sociálnej kontroly (v sieti ďalších kontrolných inštitúcií)

niektoré školy sa zdajú byť "kriminogenickejšie" ako iné

štrukturálna izolácia žiaka v škole má ďaleko horší negatívny efekt na jeho sebaobraz ako

oficiálny labeling (t.zn. značkovanie)

výchovné reformy musia ísť ruka v ruke s experimentovaním.

Úlohu škôl a "podporných výchovných služieb" v prevencii juvenilnej kriminality stavia

na popredné miesto v systéme tzv.interagentúrnej stratégie preventívny program vypracovaný

Výborom pre juvenilnú kriminalitu NACRO v Londýne. Konštatuje sa tu, že školy môžu

pomáhať prevencii delikvencie mnohými spôsobmi. Medzi najdôležitejšie z nich možno

zaradiť spôsob, akým je škola "manažovaná", spôsob, akým sa uskutočňuje personálna a

9

sociálna výchova, organizácia pastorálnej starostlivosti a spôsob, akým škola vystupuje vo

vzťahu k miestnej komunite.

Dva vyššieuvedené príklady sme uviedli, len ako ilustráciu prístupu k tomu, ako v

iných krajinách riešia problémy prevencie. Skutočnosť, že akékoľvek mechanické prenášanie

zahraničných skúseností a modelov do nášho špecifického sociokultúrneho prostredia by bolo

veľkým rizikom, snáď ani netreba zdôrazňovať.

Jedným z výstupov niekoľkoročného experimentovania v oblasti prevencie sociálnej

patológie je i tzv. integratívny model prevencie sociálnej patológie (pozri obr.č. 2.) Skladá sa

z dvoch proti sebe situovaných lichobežníkov. Horný znázorňuje základné etiologické príčiny

sociálno - patologických javov a dolný príslušné, im zodpovedajúce aplikačné oblasti

spoločenskej praxe. Problém súčasnej úrovne prevencie spočíva v tom, že existujúci systém

favorizuje predovšetkým biologickú a sociálnu podmienenosť porúch (napr. porúch

správania) a im zodpovedajúce medicínske a pedagogické, či sociálne metódy diagnostiky a

následnej intervencie.

Psychologická podmienenosť sociálnej patológie sa teoreticky uznáva, v praktickej

rovine však zostáva už desaťročia popoluškou, hoci je napr. v oblasti prevencie porúch

správania podľa našich skúseností rozhodujúcou tak v oblasti diagnostiky porúch, ako i

následnej intervencie. Zdá sa, že bez zodpovedného poznania psychologického pozadia

sociálno - patologických javov sa výrazne znižuje efektívnosť intervencií medicíny,

pedagogiky a sociálnej kurately. Považujeme preto za opodstatnené v súvislosti s prevenciou

sociálnej patológie v školskom rezorte pojmovo vymedziť dve jej rovnocenné súčasti:

psychologická prevencia (zameraná na skvalitňovanie psychologickej regulácie správania

pomocou psychologických, poradenských, príp. psychoterapeutických metód)

výchovná prevencia (zameraná na skvalitňovanie sociálnej regulácie správania vo

výchovno-vzdelávacom procese)

Praktické skúsenosti všetkých orgánov a inštitúcií, ktoré sa v súčasnosti zaoberajú

starostlivosťou o rodiny, deti a mládež, ohrozené sociálnou patológiou (zdravotnícki

pracovníci, výchovní pracovníci v školách a školských zariadeniach, sociálni pracovníci,

pracovníci v pedagogicko - psychologických poradniach, policajti, prokurátori, sudcovia a

pod.) svedčia o tom, že ich preventívna činnosť nie je dostatočne koordinovaná, chýbajú

efektívne informačné väzby a kanály, práca jednotlivých subjektov prevencie na seba

nenadväzuje a dominuje administratíva nad konkrétnou praktickou starostlivosťou.

Akýkoľvek systém, ktorý ašpiruje na naozaj systémové riešenie prevencie sociálnej

patológie, by mal rešpektovať týchto sedem zásad:

1. KOMPLEXNOSŤ - tzn. praktické využívanie všetkých vhodných metód, centrovaných

na elimináciu porúch správania a zároveň na ovplyvňovanie celej sociálnej siete

ohrozeného dieťaťa alebo mladistvého. Pritom systémová práca by mala zahŕňať okrem

samotného dieťaťa, či mladistvého i jeho rodičov, učiteľov a prípadne tzv.širšie sociálne

okolie.

10

Obrázok č.2.:

2. KOORDINOVANOSŤ - tzn.postupné vybudovanie koordinačného systému, ktorý by

vylučoval duplicitu, prípadne rozpornosť v činnosti jednotlivých inštitúcií, ktoré majú vo

svojej pracovnej náplni starostlivosť o deti a mládež s poruchami správania (školy, okresné

úrady, polícia...)

3. KONTINUÁLNOSŤ - tzn. zabezpečovanie potrebnej starostlivosti od vzniku poruchy až

po elimináciu poruchového správania.

4. MULTIINŠTITUCIONÁLNOSŤ - tzn., že systémovú prevenciu by v určenom regióne

mal realizovať tím zložený zo špeciálne školených a erudovaných pracovníkov (rozličných

11

profesií), ktorý by sa konštituoval zo všetkých zainteresovaných inštitúcií. Tento tím by

spoločne realizoval premyslený preventívny program, lokalizovaný mimo ktorúkoľvek z

participujúcich inštitúcií.

5. PREVENTÍVNOSŤ - tzn. zameranie sa na pomoc deťom a mládeži už pri prvých

signáloch ohrozenia psychosociálneho vývinu s cieľom predchádzať závažnejším excesom v

ich správaní.

6. SYNERGIZMUS - tzn. nahrádzanie doterajšej koexistencie skutočne vzájomným (nielen

proklamovaným) spolupôsobením všetkých prvkov systému v obvode jeho pôsobnosti.

Fungujúci synergický systém pôsobí z väčším výsledným efektom, než je súčet efektov

jednotlivo pôsobiacich prvkov systému.

7. PRIMÁRNOSŤ PSYCHICKEJ REGULÁCIE - tzn., že výskyt sociálne - patologických

fenoménov v správaní detí možno primárne pokladať za dôsledok nedostatočnej úrovne

psychickej regulácie ich správania. (Sociálna a biologická regulácia je v tomto kontexte

sekundárna - nemožno ju optimalizovať bez rešpektovania psychologickej etiológie porúch

správania).

Proklamovaný systém prevencie sociálnej patológie vymedzujeme ako komplexné,

koordinované a kontinuálne uplatňovanie psychologických, psychoterapeutických,

výchovných a resocializačných metód s dôrazom na ich preventívnu a multiinštitucionálnu

aplikáciu. Systém prevencie sociálnej patológie detí a mládeže je znázornený na obr.č.3.

Základňa, nad ktorou je systém postavený, znázorňuje populáciu detí a mládeže, ktorých

správanie nie je ohrozované sociálnou patológiou a nevydeľuje sa z rámca normy. Nad túto

základnú rovinu vystupuje populácia detí, u ktorých sa môžu objavovať poruchy správania,

tieto poruchy sú však zvládnuteľné bežnými výchovnými prostriedkami v rodine alebo

pedagogickými v škole. V takýchto prípadoch považujeme výskyt porúch správania za

epizodický, predpokladajúc, že poruchy odoznejú spontánne ("dieťa z nich vyrastie") alebo

pod vplyvom efektívneho pôsobenia rodiny, príslušných výchovných, zdravotníckych, či

poradensko - psychologických inštitúcií, resp. terénnej sociálnej práce sociálneho pracovníka

alebo sociálneho kurátora.

Ak však poruchy správania dosiahnu určitú sociálne neúnosnú frekvenciu alebo mieru

závažnosti, podáva ktorýkoľvek subjekt fungujúci v základni systému návrh na zaradenie

dieťaťa, či mladistvého do starostlivosti centra výchovnej a psychologickej prevencie. Návrh

môžu podať rodičia, škola, pedagogicko-psychologická poradňa, územné centrum

poradenských a psychologických služieb, okresný úrad (cestou sociálnych kurátorov), školský

alebo obvodný lekár, polícia, súd alebo iné inštitúcie. Iniciátorom môže byť aj dieťa samotné.

Pod "iné inštitúcie" zaraďujeme občianske nezávislé organizácie a iniciatívy i rôzne

cirkevné inštitúcie, zaoberajúce sa touto problematikou (napr.saleziáni).

Následne sa uskutočňuje komplexná sociobiopsychologická analýza etiológie porúch

správania dieťaťa. V rámci nej je dieťa vyšetrené psychologicky a v prípade potreby sa

uskutočňujú i potrebné lekárske vyšetrenia, jej súčasťou je i sociálne šetrenie prostredia, v

ktorom je dieťa vychovávané.

Závery komplexnej analýzy v oddôvodnených prípadoch ústia do zaradenia dieťaťa, či

mladistvého do starostlivosti centra. Účasť dieťaťa na činnosti centra je viazaná na súhlas

jeho zákonných zástupcov, pokiaľ tak stanovuje zákon. V prípade opakovaného výskytu

porúch správania môže dať centrum podnet na nariadenie ústavnej výchovy, prípadne na

dočasný diagnostický pobyt dieťaťa v diagnostickom centre.

12

Dieťa, či mladistvý, umiestnený v reedukačnom ústave môže byť na základe

podmienečného prepustenia z ústavnej výchovy doporučený do starostlivosti centra prevencie

v mieste svojho bydliska. (Dokonca by podmienkou podmienečného prepustenia mohla byť

povinnosť zúčastnovať sa na programe centra).

Obrázok č. 3.: Systém prevencie sociálnej patológie detí a mládeže

Poruchy správania zvládnuteľné bežnými výchovnými

prostriedkami v rodine alebo pedagogickými v škole

Správanie v norme

Návrh na zaradenie dieťaťa do starostlivosti centra

výchovnej a psychologickej prevencie

Komplexná sociobiopsychologická

analýza etiológie porúch správania

Zaradenie do do starostlivosti centra výchovnej

a psychologickej prevencie

Prevýchova v reedukačnom

domove

Diagnostický pobyt v diagnostickom

centre

13

I.5. Retrospektívy a perspektívy činnosti Výskumného ústavu detskej psychológie a

patopsychológie v oblasti budovania systému výchovnej a psychologickej

prevencie na Slovensku

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie venuje skúmaniu prevencie

porúch správania, resp. sociálno patologických fenoménov všeobecne (tak na úrovni

základného ako i aplikovaného výskumu) systematickú pozornosť už od roku 1983. V rovine

aplikovaného výskumu ide o longitudinálne sledovanie a (na základe jeho výsledkov)

priebežné precizovanie integrovaného systému preventívnej poradenskej starostlivosti o deti a

mládež s poruchami správania, od roku 1993 inštitucionálne rozvíjaného v centrách

výchovnej a psychologickej prevencie. Základný výskum problematiky psychologickej

prevencie porúch správania u detí a mládeže (ako nevyhnutné teoretické východisko a me-

todologický predpoklad praktického rozvíjania a priebežnej precizácie tohoto preventívneho

systému) uskutočňujeme priebežne od roku 1991 v štyroch grantových úlohách. V rokoch

1991 - 1993 sme riešili grantovú úlohu: Prevencia sociálnej patológie u detí a mládeže a v

priamej nadväznosti na jej úspešné riešenie druhú grantovú úlohu: Efektívnosť psychologickej

intervencie v prevencii porúch správania (1994 - 1996). Výsledky tretej grantovej úlohy

(Psychologická prevencia porúch správania ako optimalizácia vývinu osobnosti dieťaťa),

riešenej v rokoch 1997 – 1999 slúžili ako východisko štvrtej, ktorú riešime v súčasnom

období : Selektívna psychologická prevencia porúch správania u detí a mládeže (2000 –

2002).

Výsledky prvých troch grantových úloh naznačili najmä, že chlapci s poruchami

správania, vykazujú nižšiu mieru psychoticizmu, nižšiu úroveň prežívania úzkosti a zníženú

úroveň externality. V ich osobnostnej štruktúre sa vo vyššej miere prejavujú prvky agresivity,

hostility a relatívne nižšia úroveň prosociálnych tendencií.

Po absolvovaní skupinového preventívneho poradenského programu dochádza k

zmenám v behaviorálnych prejavoch agresivity (pozitívny posun k akceptovateľným for-

mám), posilňujú sa prosociálne tendencie v správaní, znižuje sa intenzita úzkostných reakcíí,

dochádza k pozitívnemu obratu v sebahodnotení a vo vnímaní rodičovských výchovných

prístupov. Ambulantný skupinový poradenský program ovplyvňuje vývin prosociálneho

správania v pozitívnom smere (u chlapcov s poruchami správania sa významne zvyšuje najmä

egalitárstvo, altruizmus a prosociálne tendencie).

Faktorovou analýzou (Matula, Š., Senka, J., 1995) sme z celkového počtu 98

sledovaných premenných následne identifikovali sedem faktorov, ktoré majú vzťah k

poruchám správania ( priame prejavy problémového správania, výchovné rodičovské

prístupy, vzťah ku škole a sebaponímanie v jej podmienkach, emocionalitu, všeobecné

rozumové schopnosti, extraverziu a úzkostlivé správanie).

Z hľadiska možnosti optimalizácie emocionálnej zložky osobnosti, ktorú pokladáme za

významný etiologický faktor vzniku a vývinu porúch správania (najmä vo vzťahu k

zvládacím procesom) sa významným faktorom, dôležitým najmä vo vzťahu k riešeniu

školských problémov, ukázalo byť „vyhľadávanie sociálnej opory“. Deti s poruchami

správania vyhľadávajú pri riešení svojich školských problémov sociálnu oporu viac, než

ostatní vrstovníci. Je paradoxné, že práve im však často ich rodina nie je schopná takúto oporu

poskytnúť. Deti s poruchami správania sa ukázali ako menej odolné voči stresovým

situáciám. Významná je i ich tendencia unikať pred problémami, pasívnejšie pristupovať k

riešeniu problémov a častejšie potom nechávajú situáciu "voľne prebehnúť". Preferujú teda

odstup od problémov so snahou prenášať svoje problémy na niekoho iného. Ďalšou

významnou oblasťou je skúmanie iracionality detí a mládeže (Kondáš, Kordačová, 1998).

14

Ukázalo sa, že poruchy správania sú veľmi rezistentné pri ich spojení s depresivitou, majú

kognitívne príčiny v zmysle teórie A. Ellisa, a to v tzv. iracionálnych presvedčeniach.

V súčasnej výskumnej etape činnosti grantového tímu (Matula a kol., 2001) sa naše

aktivity koncentrujú najmä na precizáciu indikačného inventára preventívnych metód

využívaných v rutinnej praxi centier výchovnej a psychologickej prevencie, overovanie

efektívnosti psychologických a výchovných preventívnych programov v špecifických

oblastiach psychického a sociálneho vývinu rizikovej populácie a na ďalšie rozpracovanie

experimentálnej klasifikácie fáz selektívnej psychologickej a výchovnej prevencie (pozri

obr.4). Schéma je vertikálne členená podľa deklarovaných piatich fáz výchovnej a

psychologickej preventívnej starostlivosti, ktorými by v ideálnom prípade mal prechádzať

každý klient centra. V dnešnej vývinovej etape rozvoja centier nie je praktická realizácia

navrhovaných fáz uskutočniteľná v plnom rozsahu (predovšetkým, ale samozrejme nielen,

vzhľadom na historicky opodstatnenú nedostatočnú úroveň personálnej a metodickej

vybavenosti CVPP). Horizontálne členenie schémy je dané piatimi odbormi (profesiami),

ktoré na činnosti centra výchovnej a psychologickej prevencie participujú. Odbory sú

zoradené v poradí, v akom by v ideálnom prípade mali z hľadiska školského rezortu postupne

pristupovať do tímovej práce v záujme integrovanej preventívnej ochrany dieťaťa ohrozeného

rizikom sociálno – patologického vývinu.

Za účelom kvantitatívneho upresnenia incidencie „problémových detí“ resp. detí

s poruchami správania sme zrealizovali reprezentatívny prieskum v rôznych regiónoch

Slovenska. Z celkového počtu 7491 žiakov sme identifikovali 710 problémových detí, čo je

9,93% detí sledovanej populácie. Výsledky sa využijú pri strategickom plánovaní

preventívnej starostlivosti o ohrozenú detskú populáciu a hodláme ich v ďalšej etape

katamnesticky prehodnocovať (Matula, Kopányiová, 2000).

Ďalej sme skompletizovali indikačný inventár preventívnych metód, využívaných v

rutinnej praxi centier výchovnej a psychologickej prevencie (Smiková, 2001) a následne sme

overili nové špecifické diagnostické metodiky porúch správania (Škála školského

a rizikového správania, Dotazník správania, Dotazník agresivity). Výsledky pilotnej štúdie

(Mardiaková, 2001) efektívnosti preventívneho programu „Cesta“ poukazujú na priaznivé

zmeny na všetkých skúmaných úrovniach správania a prežívania adolescentov. Dotazník na

zisťovanie príťažlivosti drogy (Varmuža, 2001) identifikuje tento fenomén u stredoškolskej

mládeže a možno ho využívať pri modelovaní špecifických preventívnych stratégií.

Za základné teoretické východiská navrhovaného projektu pokladáme aj naďalej najmä:

koncepciu univerzálnej, selektívnej a indikovanej prevencie, rozpracovanú Mrazekovou a

Hagertym

psychoreflexívnoregulačný model osobnosti, ktorý predpokladá tri základné zdroje jej

vzniku, fungovania a utvárania: endogénny (dedičnosť - vrodenosť), exogénny (prostredie

- výchova) a psychický (reflexívno - regulačný zdroj) Damiana Kováča

Koščovu biodromálnu výchovnú a rozvíjajúcu koncepciu poradenstva v špecifickej oblasti

prevencie porúch správania

koncepciu vplyvu rodinného prostredia na utváranie psychickej odolnosti (zvládacích

mechanizmov) v rodinách s patologickými charakteristikami v ponímaní Senku a

Medveďovej

koncepciu výchovného a psychologického poradenstva a prevencie v školách a školských

zariadeniach (projekt Millénium)

15

Obr. č. 4.: Metódy selektívnej výchovnej a psychologickej prevencie

v jednotlivých fázach integrovanej starostlivosti CVPP

F Á Z Y S T A R O S T L I V O S T I

ODBORY

PROFESIE

depistážna

diagnostická

poradenská

(psycho)-

terapeutická

rehabilitačná

špeciálna

pedagogika

depistážne

dotazníky

špeciálnych

porúch učenia

špeciálno

pedagogické

diagnostické

metódy

špeciálnope-

dagogické

poradenstvo

reedukácia

špeciálno

pedagogická

rehabilitácia

liečebná

pedagogika

depistážne

dotazníky

psychoso-

ciálneho

ohrozenia

liečebno

pedagogické

diagnostické

metódy

liečebnope-

dagogické

poradenstvo

liečebná

výchova

liečebno

výchovná

rehabilitácia

psychológia

(zákon NR SR

č . 199 / 1994)

depistážne

dotazníky

rizikového

psychického

vývinu

psychodiag-

nostické metódy

psychologické

poradenstvo

psychoterapia

psychoreha-

bilitácia

sociálna

pedagogika

depistážne

metodiky

odchýlok

sociálneho

správania

sociálno

pedagogická

diagnostika

sociálne

poradenstvo

socioterapia

sociálna

rehabilitácia

sociálna

práca

(zákon NR SR

č . 195 / 1998)

depistážne

metodiky

vzniku so-

ciálnej núdze

sociálno

pracovná

diagnostika

sociálne

poradenstvo

socioterapia

sociálna

rehabilitácia

© Štefan Matula (2001)

Ak sme v uplynulých štádiách výskumného riešenia problematiky postulovali

predpoklad, že individuálnu stratégiu prevencie treba budovať predovšetkým v závislosti na

individuálne špecifickej konfigurácii biologických, sociálnych a psychologických

(osobnostných) faktorov v etiológii vzniku porúch správania (a tento predpoklad sa nám

potvrdil), je potrebné za ďalší krok považovať postulát o potrebe chápania nielen

psychologickej prevencie, ale i psychologickej intervencie ako dvoch fáz integrovanej

starostlivosti o deti a mládež s poruchami správania v interodborovom kontexte (pozri obr.1).

Pritom tak psychologickú prevenciu ako i psychologickú intervenciu je nutné pokladať za

psychologickú činnosť, legislatívne striktne vymedzovanú zákonom NR SR č. 199/1994 o

psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov. Jedným z priebežných výstupov

aktuálne uskutočňovanej analýzy metód selektívnej výchovnej a psychologickej prevencie

v jednotlivých fázach integrovanej starostlivosti CVPP je koncept troch úrovní

psychologickej činnosti v kontexte normálneho rozloženia ovplyvňovaného javu. (obr. č. 5)

16

Obr. č. 5 : Tri úrovne psychologickej činnosti v kontexte normálneho rozloženia

ovplyvňovaného javu

© Štefan Matula (2002)

Pracovný model troch úrovní psychologickej činnosti v kontexte normálneho

rozloženia ovplyvňovaného javu na obr. č. 5 dáva do vzájomného vzťahu preventívnu a

interventívnu psychologickú činnosť na pozadí Gaussovho normálneho rozloženia

psychologického (príp. sociálneho) javu, ktorý býva spravidla zámerným objektom takejto

činnosti (napr. poradenská práca s deťmi, príp. s mládežou s poruchami správania).

V protiklade so statickým chápaním tradične dualistického rozdeľovania poradenskej

psychologickej činnosti na činnosť interventívnu a preventívnu (napr. Koščo a kol., 1987)

pokladáme tak psychologickú prevenciu ako i intervenciu za dve metodicky i metodologicky

vzájomne prelínajúce sa úrovne psychologického poradenstva s tým, že rozdiel medzi nimi

nie je ani tak metodický, ako kontextuálny vo vzťahu k frekvencii výskytu javu, ktorý je ich

objektom.Treťou úrovňou je „rozvíjanie“ pozitívnych potencialít (v relatívnom protiklade

s preventívnou úrovňou, ktorá by mala dominovať predovšetkým na opačnej strane Gaussovej

krivky).

Ďalšie teoretické rozvíjanie vyššieprezentovaného modelu ako i jeho praktická

verifikácia v činnosti príslušných psychologických inštitúcií bude jedným z ťažiskových

smerov našej výskumnej činnosti v najbližších rokoch.

Na základe výsledkov riešenia doterajších grantových projektov zameraných na

prevenciu sociálnej patológie u detí a mládeže (1991 – 2002) ukazuje sa nevyhnutnosť

ponímať tak psychologickú prevenciu ako i jednotlivé typy psychologickej intervencie ako

-3 -2 -1 M +1

+2 +3

preventívna

interventívna

rozvíjajúca

17

dve vzájomne obsahovo i metodicky prepojené fázy integrovanej starostlivosti o deti a mládež

s poruchami správania. Cieľom výskumov VÚDPaP v tejto oblasti bude aj perspektívne

obsahové a metodické skúmanie vzťahu psychologickej prevencie a psychologickej

intervencie v nadväznosti na jednotlivé fázy interdisciplinárnej integrovanej starostlivosti,

ktoré sa uskutočňujú predovšetkým v centrách výchovnej a psychologickej prevencie.

Najvšeobecnejším cieľom výskumného projektu, plánovaného na roky 2003 - 2005 je

obsahové a metodické skúmanie vzájomného vzťahu psychologickej prevencie a

psychologickej intervencie v nadväznosti na (predchádzajúcou grantovou úlohou)

postulované fázy integrovanej starostlivosti centier výchovnej a psychologickej prevencie o

deti a mládež s poruchami správania. Paralelne budeme pokračovať v spresňovaní klasifikácie

jednotlivých fáz a metód procesu selektívnej psychologickej prevencie porúch správania od

vzniku jej potreby (v prípade ohrozenia harmonického osobnostného vývinu dieťaťa) až po

sledovanie jej efektu v psychologickom obraze dieťaťa v interdisciplinárnom prepojení na

prevenciu výchovnú s rozšírením výskumného záberu aj na psychologickú prevenciu

v predškolskom veku.

Spresňovanie (a metodická precizácia) uvedenej klasifikácie fáz a metód procesu

selektívnej psychologickej (a nadväzne výchovnej) prevencie sa premietne do postupného

zefektívňovania činnosti centier výchovnej a psychologickej prevencie (a samozrejme i

ďalších psychologických a výchovných inštitúcií) a následného znižovania výskytu sociálne

patologických javov v detskej a mládežníckej populácii.

Poznatky získané realizáciou navrhovaného výskumného projektu umožnia ďalej

pokračovať najmä v:

a) priebežnom zostavovaní metodického inventára psychologických ale i výchovných,

prevýchovných a reedukačných postupov a metód zameraných na optimalizáciu

osobnostného vývinu detí s poruchami správania v systéme výchovnej a psychologickej

prevencie, počnúc metodikami, určenými pre preventívnu činnosť materských škôl

b) vytváraní metodických (a príp. aj metodologických) podkladov k zlepšovaniu

multiodborovej a interdisciplinárnej úrovne činnosti centier výchovnej a psychologickej

prevencie

c) detailnej analýze vzťahu psychologickej prevencie a intervencie, čo umožní vytvárať

predpoklady na postupné zvyšovanie efektívnosti poradenských a preventívnych

školských zariadení

d) skvalitňovaní interdisciplinárnej tímovej spolupráce odborníkov pôsobiacich v centrách

výchovnej a psychologickej prevencie (psychológov, liečebných pedagógov, špeciálnych

pedagógov, sociálnych pedagógov a sociálnych pracovníkov a pod.)

Naše doterajšie výskumné výsledky nás ďalej oprávňujú k záveru, že za súčasnej situácie

sú úzko rezortne zamerané projekty prevencie odsúdené na zánik a jedinou cestou je efektívna

kooperácia všetkých zúčastnených rezortov a mimovládnych organizácií.

18

I.6. Vzorový štatút Centra výchovnej a psychologickej prevencie na Slovensku

(podľa § 11 zákona č. 279/1993)

Národná rada Slovenskej republiky dňa 21.10.1993 prijala Zákon č.279 o školských

zariadeniach, ktorý v § 11 ustanovuje "centrum výchovnej a psychologickej prevencie".

Vzorová náplň činnosti centra výchovnej a psychologickej prevencie je obsahovo

prakticky totožná so štatútom nášho experimentálneho modelového centra.

Centrum výchovnej a psychologickej prevencie vymedzuje zákon ako špeciálne

výchovné zariadenie, ktoré:

" /1/ v úzkej spolupráci s rodinou a prirodzeným sociálnym prostredím poskytuje špecifickú

sociálnu, psychologickú a liečebno - výchovnú starostlivosť deťom ohrozeným sociálno -

patologickými javmi, spravidla ambulantnou formou.

/2/ sa zúčastňuje na terénnej sociálnej práci a podieľa sa na výchovnom dohľade nad

ohrozenými deťmi vrátane detí, u ktorých bola prerušená alebo zrušená nariadená ústavná

výchova. Pri poskytovaní pomoci spolupracuje so zainteresovanými inštitúciami a

združeniami občanov. Zabezpečuje tiež nepretržitú službu prvej pomoci deťom a rodinám v

krízových životných situáciách. Táto služba môže byť spojená s krátkodobým ubytovaním.

/3/ sa môže zriadiť aj pri liečebno-výchovnom sanatóriu, diagnostickom centre alebo

pedagogicko-psychologickej poradni."

Vzorový štatút centra výchovnej a psychologickej prevencie sme koncipovali ako

najvšeobecnejší algoritmus optimálneho fungovania systému prevencie sociálnej patológie

detí a mládeže s implicitným predpokladom, že v konkrétnych podmienkach bude

prispôsobovaný konkrétnym pomerom (ekonomickým, inštitucionálnym, personálnym) v

obvode pôsobnosti konkrétneho centra. Jeho dikcia vychádza predovšetkým z

dvanásťročných praktických skúseností experimentálneho tímu, ktorý tento systém overoval

(a ďalej overuje a rozvíja) v II.bratislavskom okrese (obvode).

Druhou nemenej významnou okolnosťou je skutočnosť, že inštalácia preventívneho

systému si nevyžaduje nevyhnutne vznik nových inštitúcií, ale že ekonomicky úsporným

spôsobom synergizuje preventívne aktivity viacerých inštitúcií príslušného regiónu v tom

istom čase a na tom istom mieste. Iniciátorom a zákonným garantom budovania

preventívneho systému je síce školský rezort, avšak za predpokladu rovnocenného

prispievania ostatných inštitúcií zo všetkých ďalších zainteresovaných rezortov (najmä práce,

sociálnych vecí a rodiny, zdravotníctva, vnútra a spravodlivosti), VÚC, obcí a nevládnych

inštitúcií, ktoré pôsobia v obvode jeho pôsobnosti.

Paragrafovaný text návrhu štatútu je písaný štandardným typom písma, vysvetľovací

komentár autorov uvádzame kurzívou.

Čl. 1

Úvodné ustanovenia

§ 1

Centrum výchovnej a psychologickej prevencie je špeciálne výchovné zariadenie,

ktoré uskutočňuje komplexnú preventívnu výchovnú a psychologickú starostlivosť o deti a

mládež s poruchami správania od výchovných problémov v rodine cez porušovanie verejného

a školského poriadku po porušovanie ustanovení Zákona o rodine č.94/1963 a Trestného

zákona č.392/1992, ktorá sa uskutočňuje spravidla ambulantne.

19

Základným problémom každého systému, ktorý ašpiruje na komplexné interinštitucionálne

riešenie preventívnych aktivít je riešenie otázky, ako definovať objekt prevencie. Naše

dlhoročné praktické skúsenosti i výsledky paralelného vedecko - výskumného sledovania

predmetného preventívneho systému v II. bratislavskom okrese (a i v niektorých ďalších

regiónoch Slovenska) jednoznačne ukázali, že základnou fenomenologickou jednotkou objektu

prevencie je "porucha správania". Je to termín, ktorý je používaný vo všetkých disciplínach,

ktoré sú v navrhovanom systéme zaangažované (pedagogika, psychológia, psychiatria,

pediatria, sociálna práca, kriminológia...) a je etablovaný i medzinárodne a používa sa aj v

terminológii WHO.

§ 2

Centrum sa môže zriaďovať samostatne alebo ako samostatný útvar pedagogicko-

psychologickej poradne, liečebno-výchovného sanatória alebo diagnostického centra za

účelom poskytovania multiinštitucionálnej starostlivosti o deti a mládež ohrozenú sociálnou

patológiou a o nezamestnanú mládež v obvode pôsobnosti.

Vzhľadom k tomu, že v dnešnej (ale i perspektívnej) ekonomickej situácii rezortov, ktoré majú

na komplexnom zabezpečovaní preventívnej starostlivosti participovať, sa nedá predpokladať

dostatok finančných prostriedkov na zriaďovanie samostatných centier, dáva zákon

č.279/1993 Zb. možnosť zriaďovať centrá prevencie pri už existujúcich školských

zariadeniach.

§ 3

Táto starostlivosť je organickou súčasťou sústavy univerzálnej a selektívnej prevencie

v obvode pôsobnosti a zahŕňa koordinované, kontinuálne, komplexné a synergické

uplatňovanie najmä psychologických, poradenských, pedagogických, liečebno - výchovných,

psychoterapeutických a resocializačných metód s dôrazom na ich preventívnu a

multiinštitucionálnu aplikáciu.

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave má po dvanásťročných

praktických skúsenostiach prepracovanú (a neustále zdokonaľovanú) multidisciplinárnu

metodiku výchovnej a psychologickej prevencie. Problémom, na ktorý sme neustále narážali a

narážame je tradičný "rezortizmus" , ktorý bráni najmä tesnejšej medzirezortnej spolupráci

nielen na regionálnej úrovni.

§ 4

Na činnosti centra sa okrem iných zariadení výchovnej prevencie v obvode pôsobnosti

môže zúčastňovať príslušná pedagogicko - psychologická poradňa, centrum poradensko -

psychologických služieb, sociálna kuratela okresného úradu, obvodný, resp. školský lekár,

okresný úrad vyšetrovania policajného zboru, príslušné centrum voľného času, okresný úrad

práce a prípadne ďalšie územné inštitúcie, dobrovoľné združenia, organizácie a cirkevné

inštitúcie.

Toto ustanovenie zakladá možnosť vybudovať v obvode pôsobnosti centra multidisciplinárny

pracovný tím, zložený z odborníkov rôznych profesií, ktorí sa najmenej časťou svojej

pracovnej náplne venujú činnostiam, ktoré (vychádzajúc z filozofie predloženého návrhu)

synergicky zapadajú do navrhovaného preventívneho systému. Prakticky sa pravdepodobne

ukáže, že členovia multidisciplinárnych tímov by v rámci svojho pôsobenia v centre nerobili

nič iné, než čo doposiaľ robia každý individuálne na svojom pracovisku. Avšak tým, že svoje

odborné aktivity začnú (aspoň v časti svojho pracovného času) uskutočňovať spoločne s

20

odborníkmi iných profesií naplní sa idea koordinovaného postupu a zvýšenie efektu ich

spoločnej činnosti sa dostavuje v krátkom čase.

Za ideálne považujeme (a môžme i doložiť praktickými skúsenosťami) ak v centre pracujú

aspoň raz do týždňa so skupinou detí s poruchami správania spoločne odborní pracovníci

pedagogicko-psychologickej poradne, odboru sociálnych vecí okresného úradu a okresného

úradu vyšetrovania - vhodná a vítaná je samozrejme i pravidelná účasť odborníkov z

ostatných, v tomto paragrafe spomínaných inštitúcií.

Na tomto mieste treba veľmi otvorene upozorniť na to, že najväčším nebezpečím pre úspešné

vytváranie efektívne fungujúcich multiinštitucionálnych tímov je často nekonštruktívna

profesionálna rivalita osôb, z ktorých by mali byť zložené, ako i skutočnosť, že na základe

pravidelne vykonávanej spoločnej činnosti si všetci spomínaní začnú vidieť "do kuchyne", čo

pochopiteľne nemusí byť vždy len príjemný pohľad.

§ 5

V rámci svojej činnosti spolupracuje centrum najmä s rodičmi, koordinátormi a

preventistami, triednymi učiteľmi, výchovnými poradcami, so zariadeniami náhradnej

výchovy ako aj s neštátnymi a cirkevnými organizáciami.

Tento paragraf napĺňa ideu toho, čo vo väčšine západoeurópskych preventívnych systémov

označujú ako tzv. princíp práce so sociálnou sieťou.

Čl. 2

Účel a činnosť centra

§ 6

Systematické a komplexné odborné úsilie centra sa zameriava na optimalizáciu

správania detí a mládeže už v období, keď toto správanie nie je v závažnom rozpore so

školským poriadkom a pokračuje kontinuálne pri porušovaní školského poriadku, ustanovení

Zákona o rodine č. 94/1963 Zb. a Trestného zákona č. 392/1992 Zb.

Preventívna filozofia nášho návrhu navrhuje termín "optimalizácia správania", ktorým

vyjadrujeme potrebu začať ovplyvňovať problémové správanie už pri prvých signáloch

odchýlky od normy, a nie až vtedy, keď je "oheň na streche".

§ 7

Centrum rozvíja jednotlivé formy programov univerzálnej prevencie so zreteľom na

ochranu detí pred sociálno - patologickými javmi. V oblasti selektívnej prevenciu rozvíja

svoju činnosť najmä na báze ambulantnej poradenskej komunity pre deti a mládež s

problémami v sociálnom správaní a s poruchami správania a pre nezamestnanú mládež -

pritom sa systematicky využívajú skupinové techniky, rodinná psychoterapia, sociálne učenie

a metódy sociálno psychologického tréningu za cieľom pozitívneho ovplyvňovania a zmeny

dificilného, disociálneho alebo asociálneho správania detí a mladistvých.

V praktickej činnosti centra programovo preferujeme skupinové formy pedagogickej,

psychologickej a poradenskej práce nielen pre ich ekonomickú výhodnosť, ale i z toho

dôvodu, že pri skupinovej práci možno úspešne využívať sociálnu dimenziu ovplyvňovania

správania klientov. To samozrejme nevylučuje individuálny prístup a jemu zodpovedajúce

metódy, ako je to vyjadrené v nasledujúcom paragrafe.

21

§ 8

V prípade potreby sa klientovi poskytuje individuálna výchovná a psychologická

starostlivosť.

§ 9

Jednotlivé programy univerzálnej a selektívnej prevencie sa uskutočňujú spravidla v

10 mesačných cykloch od 1.9. do 30.6. príslušného školského roka so záverečným letným

sústredením.

§ 10

Skupiny sú otvorené a dopĺňajú sa podľa potreby aj v priebehu cyklu.

Metodické prístupy, uvedené v §§ 7 - 10 sa v prípade potreby kombinujú s inými vhodnými

postupmi; ide najmä o komplementárne využívanie záujmových, športových a kultúrnych

aktivít.

§ 11

O priebehu preventívnej poradenskej starostlivosti sa vedie príslušná dokumentácia,

ktorá sa archivuje v priebehu 10 rokov po jej skončení.

Vzhľadom na predpokladanú participáciu viacerých inštitúcií na činnosti centra bude

nevyhnutné najmä obsahovo štandardizovať spôsob vedenia dokumentácie o činnosti centra

tak, aby táto mohla byť využitá v záujme klientov i v období, keď už nebudú v jeho priamej

starostlivosti.

§ 12

Komplexná preventívna starostlivosť prebieha spravidla v štyroch na seba

nadväzujúcich etapách:

- komplexný program univerzálnej prevencie

- nácvik sociálno-psychologických zručností

- skupinové a individuálne poradenstvo

- klubové aktivity záujmového, kultúrneho alebo športového charakteru

§ 13

Nadväznosť ako aj časový rozvrh etáp sa stanovuje s prihliadnutím na individuálne

psychologické charakteristiky klienta.

Doterajšie praktické skúsenosti ukazujú, že jednotlivé etapy starostlivosti nie je vždy účelné

absolvovať v striktnom poradí - konkrétny postup by sa mal vždy individualizovať do

individualizovaného plánu v závislosti na charakteristikách porúch správania konkrétneho

klienta a na druhej strane na kapacitných možnostiach realizačného tímu.

Čl.3

Organizácia a riadenie centra

§ 14

Za činnosť centra zodpovedá jeho riaditeľ v prípade, ak je toto zriadené ako

samostatné školské zariadenie výchovnej prevencie. Ak je centrum zriaďované ako

samostatný útvar iného školského zariadenia, zodpovedá za jeho činnosť riaditeľ príslušného

školského zariadenia; v takomto prípade menuje vedúceho centra.

22

§ 15

Činnosť centra zabezpečuje realizačný tím zložený z interných pracovníkov a

externých spolupracovníkov centra. Internými pracovníkmi sú zamestnanci centra alebo

zamestnanci školského zariadenia, pri ktorom je centrum zriadené, spĺňajúci kvalifikačné

podmienky, uvedené v prílohe tohoto štatútu. Externými spolupracovníkmi centra sú

pracovníci tých organizácií a inštitúcií v obvode jeho pôsobnosti, ktoré sa na jeho činnosti

zúčastňujú v zmysle § 5 tohoto štatútu.

Zloženie tímu je potrebné stabilizovať každoročne k 1. septembru. Akékoľvek personálne

zmeny v priebehu 1O mesačného cyklu nepriaznivo vplývajú na efektívnosť činnosti tímu s

priamym dopadom na klientov, ktorých by sa takáto zmena osobne dotýkala.

Čl.4

Vnútorná organizácia centra

§ 16

Centrum vedie interný register detí ohrozených sociálno-patologickými javmi a detí s

poruchami správania. Údaje v ňom uvedené slúžia výhradne pre odborné potreby činnosti

centra; sú prísne dôverné a všetci pracovníci, ktorí prídu s nimi do styku sú viazaní služobnou

mlčanlivosťou.

Informácie v registri obsiahnuté nemožno poskytovať bez výnimky, zabraňuje sa tak možnosti

ich zneužitia.

§ 17

Dieťa alebo mladistvý sa môže dostať do starostlivosti centra ak o to požiada on sám,

jeho rodič, zákonný zástupca alebo poverený pracovník inštitúcie, ktorá sa na činnosti centra

zúčastňuje v zmysle § 5 tohoto štatútu.

§ 18

Podmienkou poskytovania odbornej starostlivosti centra deťom je súhlas rodiča alebo

zákonného zástupcu. V oddôvodnených prípadoch môže starostlivosť nariadiť príslušný súd.

§ 19

Centrum si môže zriadiť nepretržitú telefonickú službu a službu prvej pomoci pre deti

a rodiny v kríze s možnosťou krátkodobého ubytovania.

§ 20

Centrum môže poskytovať špeciálnu starostlivosť nezamestnanej mládeži v obvode

svojej pôsobnosti. V týchto prípadoch nie je potrebný súhlas rodiča alebo zákonného

zástupcu.

Prakticky až po roku 1991 sa nám ukázalo, že deti s poruchami správania na základnej škole

sa oveľa častejšie dostávajú do kategórie nezamestnaných (alebo sa na strednú školu vôbec

nedostanú, alebo sú z nej po pár mesiacoch vylúčení, prípadne sami odchádzajú). Isté

percento z nich ani nemá motiváciu zamestnať sa a živiť sa vlastnou prácou - v týchto

prípadoch pokladáme ich nezamestnanosť za fenomén sociálnej patológie.

23

Čl.5

Koordinácia úloh prevencie v obvode pôsobnosti

§ 21

Koordináciu spolupráce centra s inštitúciami uvedenými v § 4 najmä za účelom

komplexnej preventívnej starostlivosti o deti a mládež s poruchami správania a o

nezamestnanú mládež v obvode pôsobnosti centra zabezpečuje poverený pracovník

prostredníctvom svojho členstva v koordinačnej komisii pre prevenciu, liečbu a

resocializáciu, zriadenej pri príslušnom okresnom úrade.

§ 22

Centrum každoročne predkladá koordninačnej komisii operatívny plán univerzálnej

prevencie v obvode svojej pôsobnosti. Pri príprave plánu zohľadňuje praktické skúsenosti

získané za uplynulé ročné obdobie svojej činnosti.

Čl. 6

Metodická gescia centier výchovnej a psychologickej prevencie v SR

§ 23

Metodickú pomoc centrám výchovnej a psychologickej prevencie zabezpečuje

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie prostredníctvom Centra výchovnej a

psychologickej prevencie, ktoré je zriadené ako jeho samostatný útvar za účelom

experimentálneho overovania a praktického modelovania systému komplexnej výchovnej a

psychologickej prevencie v SR.

Čl.7

Zásady medzirezortnej spolupráce centra

§ 24

Základné školy v obvode pôsobnosti podávajú návrh na zaradenie žiaka do

starostlivosti centra, ak sa u neho vyskytujú také výchovné ťažkosti alebo poruchy správania,

ktoré už nie je možné zvládnuť pedagogickými prostriedkami v škole.

§ 25

V oddôvodnených prípadoch môže podať odborný, obvodný alebo školský detský lekár návrh

na zaradenie klienta do starostlivosti centra, ak lekárska (najmä psychiatrická) starostlivosť

neviedla k náprave.

§ 26

Pedagogicko – psychologická poradňa a centrum poradensko-psychologických služieb

v obvode pôsobnosti môžu podať návrh na zaradenie klienta do starostlivosti centra, ak ich

poradenská starostlivosť neviedla k náprave.

§ 27

Odbor sociálnych vecí okresného úradu môže podať návrh na zaradenie dieťaťa alebo

mladistvého do starostlivosti centra zároveň s tým ako ho zaraďuje do evidencie

ťažkovychovávateľných v obvode pôsobnosti; ak bolo u takéhoto dieťaťa alebo mladistvého

rozhodnuté o výchovnom opatrení ( napr. napomenutie, nariadenie dohľadu, uloženie

obmedzení), oznamuje túto skutočnosť centru.

24

§ 28

Okresný úrad vyšetrovania policajného zboru môže podať návrh na zaradenie

maloletého alebo mladistvého do starostlivosti centra v prípade, že tento je dôvodne

vyšetrovaný pre čin inak trestný, prečin alebo pre trestný čin; ak sa maloletý alebo mladistvý,

ktorý už je zaradený do starostlivosti centra dopustí opätovne činu inak trestného, prečinu

alebo trestného činu, oznamuje túto skutočnosť centru.

§ 29

Okresný súd podáva informáciu:

- o odporučení dieťaťa do starostlivosti centra ak túto odporučil maloletému ako

obmedzenie v občiansko-právnom konaní

- o uložení účasti na starostlivosti centra ak túto uložil mladistvému ako primerané

obmedzenie v trestnom konaní

Čl. 8

Kvalifikačné požiadavky na pracovníkov centier

§ 30

Psychológ

Kvalifikačné predpoklady: VŠ - odbor psychológia. Dĺžka praxe: 3 roky.

Postgraduálne štúdium: 250 hodín sociálno psychologického alebo psychoterapeutického

výcviku.

Náplň práce: Vedie skupinové poradenstvo detí s poruchami správania, zúčastňuje sa

psychodiagnostických činností, vedie skupinové poradenstvo rodičov, poskytuje individuálne

psychologické poradenstvo deťom, rodičom i učiteľom, rozvíja preventívne programy.

Organizuje a zodpovedá za celkovú prevádzku poradenského klubu pre deti a mládež

s poruchami správania a za spoluprácu poradenského klubu s rodičmi detí, ktoré sú zaradené

do poradenskej starostlivosti.

§ 31

Liečebný & špeciálny pedagóg

Kvalifikačné predpoklady: VŠ - odbor liečebná pedagogika resp. špeciálna

pedagogika. Dĺžka praxe: 4 roky. Postgraduálne štúdium: 250 hodín sociálno

psychologického prípadne psychoterapeutického výcviku

Náplň práce: Zúčastňuje sa skupinového poradenstva pre deti s poruchami správania,

vedie skupinové poradenstvo rodičov, poskytuje individuálne špeciálno-pedagogické a

liečebno-pedagogické poradenstvo deťom, rodičom i učiteľom, rozvíja preventívne programy.

Vytvára a realizuje výchovné a špeciálnopedagogické programy na nápravu špecifických

porúch učenia a správania.

Organizuje a zodpovedá za spoluprácu poradenského klubu so školami a učiteľmi.

25

§ 32

Sociálny pracovník & sociálny pedagóg

Kvalifikačné predpoklady: VŠ - odbor sociálna práca, resp. sociálna pedagogika.

Dĺžka praxe: 4 roky. Postgraduálne štúdium: 250 hodín sociálno psychologického výcviku

Náplň práce: Zúčastňuje sa skupinového poradenstva pre deti s poruchami správania,

vedie skupinové poradenstvo rodičov, poskytuje individuálne sociálne poradenstvo deťom,

rodičom i učiteľom, rozvíja preventívne programy.

Organizuje a zodpovedá za spoluprácu poradenského klubu so sociálnymi kurátormi a

prípadne s lekárskou zdravotnou službou v obvode pôsobnosti. Vykonáva terénnu sociálnu

prácu (návštevy v rodinách, školách a pod.)

§ 33

Riaditeľ centra

Riaditeľ centra má najmenej 10 rokov odbornej praxe. S poukazom na charakter

základného odborného zamerania centra sa vyžaduje vzdelanie predovšetkým v odbore

psychológia, prípadne sociálna práca alebo pedagogika.

I.7. Metodické doporučenia a poznámky k činnosti ambulantnej poradenskej

komunity centra výchovnej a psychologickej prevencie

Operacionálne vymedzeným cieľom činnosti ambulantnej poradenskej komunity je

postupné znižovanie výskytu sociálne-patologických fenoménov a výkyov v správaní detí a

mládeže v obvode pôsobnosti centra. Pritom za sociálno patologické fenomény v tejto

súvislosti pokladáme všetky behaviorálne prejavy v detskom a mládežníckom veku, ktoré sú

spoločnosťou pokladané za negatívne, a ktoré svojim nositeľom spôsobujú problémy doma, v

škole alebo v širšom sociálnom prostredí, ale aj osobné psychologické problémy (vrátane

neriešených konfliktov a duševných kríz). Krízová intervencia spadá do kompetencie

psychológov, príp. detských psychiatrov, ktorí v tomto druhu psychoterapie absolvovali

príslušný výcvik.

Vysvetľujúcim psychologickým princípom vzniku a pretrvávania porúch správania

(resp. výskytu sociálne patologických a krízových psychologických fenoménov) u detí a

mládeže býva (vzhľadom na spúšťacie mechanizmy porúch) nedostatočná úroveň psychickej

regulácie správania. Preto základným metodickým východiskom zvolených intervencií je

optimalizácia psychickej regulácie správania ohrozených detí. Jeho pragmatickým cieľom

býva pozitívne ovplyvňovanie najmä dificilného, disociálneho alebo asociálneho správania

detí a mladistvých.

Systém komplexnej preventívno - poradenskej starostlivosti o deti a mládež s

poruchami správania, v rámci ktorého ambulantná poradenská komunita svoju činnosť

vyvíja, sa skladá z troch, organicky na seba nadväzujúcich zložiek:

1. Signalizačno - iniciačná zložka systému - jej úlohou je zabezpečovanie informácií o

incidencii a prevalencii sociálne patologických fenoménov a iných psychologických

problémov v obvode pôsobnosti centra výchovnej a psychologickej prevencie.

2. Analyticko - diagnostická zložka systému - jej úlohou je komplexná a najmä

psychologická analýza detí ohrozených najmä sociálnou patológiou v obvode pôsobnosti

centra výchovnej a psychologickej prevencie.

26

3. Poradensko - psychoterapeutická zložka systému - ide o činnosť centra výchovnej a

psychologickej prevencie v rozsahu, v akom je vymedzovaná schváleným štatútom.

Ambulantná poradenská komunita koncipuje svoju činnosť na metodologickej báze

hlavne sekundárnej prevencie, systematicky využívajúc stavebnicovite konštruovaný program

skupinových psychologických metód a techník najmä:

psychologického poradenstva

sociálne-psychologického učenia (v zmysle psychológa A. Banduru)

sociálne-psychologického tréningu

psychagogických, príp. REE

výchovných, príp. špeciálno-výchovných

psychoterapeutických.

Činnosť ambulantnej poradenskej komunity sa realizuje v troch organicky prepojených a

vzájomne sa prelínajúcich rovinách:

1. tréningovo sociálno-psychologická

2. experenciálno-psychoterapeutická

3. klubovo komunitná

1. Tréningovo sociálno-psychologická činnosť

V rámci tejto činnosi sa využívajú predovšetkým zákonitosti sociálneho učenia s

cieľom postupného skvalitňovania psychickej regulácie správania ohrozených detí. Ide najmä

o nasledovné všeobecné princípy:

Učenie tu a teraz.

Skúsenosti sa získavajú bezprostredne v prítomnej sociálnej situácii (a nie

sprostredkovaným pojmovým aparátom) s využívaním zákonitostí psychológie učenia (napr.

v zmysle discentného prístupu O. Kondáša).

Spätná väzba.

Dieťa sa v rámci sociálne tréningových postupov dozvedá o pozitívach a negatívach

svojho správania na základe hodnotení iných členov skupiny, získavaním vhodne podávaných

spätných informácií (psychologická spätná väzba).

Priaznivá a tolerantná emočná atmosféra.

V kamarátskej atmosfére sa spochybňujú doterajšie schémy správania členov

tréningovej skupiny a súčasne sa môže pocit ohrozenia v sociálnej situácii znižovať a

následne nahrádzať budovaním sociálnej opory.

Vedomie dočasnosti a atmosféra hry.

Tréningová činnosť prebieha v podmienkach tolerancie, bez následkov i bez rizík,

pričom sa podporuje otvorenosť členov skupiny (pochopiteľne so zákazom vynášania

problémov, o ktorých sa členovia skupiny dozvedeli na skupinových sedeniach).

Každý člen skupiny je súčasne účastníkom diania a pozorovateľom zmien.

Reálny prenos trénovaného správania do svojho každodenného života.

27

2. Experenciálno psychoterapeutická činnosť

Ide o proces, v rámci ktorého sa pravidelne stretávajúca sa skupina podieľa na

zámere pomáhať si navzájom pri dosahovaní takých zmien v správaní, ktoré smerujú k

optimalizácii psychickej regulácie.

Terapeutické sily v zmysle humanistickej psychológie A. Maslowa a C. Rogersa

zahŕňajú tak intrapsychické, ako aj interpersonálne procesy, pričom dôraz kladieme na vyu-

žívanie skupinovej dynamiky. Rozumieme ňou všetky sociálne procesy a interakcie s ich

emočnými, verbálnymi i neverbálnymi sprievodnými znakmi. Vstupy a intervencie vedúcich

skupín (využívajúce zákonistosti skupinovej dynamiky) sa kombinujú s interakciami členov

skupiny, ako je to známe z encounterových skupín C. Rogersa. Každý člen skupiny je týmto

spôsobom vystavený mnohým vplyvom, ktoré je nútený spracovávať a môže ich v

priaznivom ovzduší využívať na podporu svojho vývinu a osobnostného rastu. Dosiahnutá

zmena by sa mala prejavovať v jeho správaní v skupine ale i mimo nej - v bežných životných

situáciách. Jedným zo základných cieľov činnosti ambulantnej poradenskej komunity v tejto

rovine je kontrola a hlavne kultivácia emócií, počínajúc ich vyjadrovaním a a spracovávaním.

Z toho vyplýva postupne sa rozvíjajúce lepšie porozumenie sebe i svojmu správaniu a

porozumenie druhým. Výsledkom potom môže byť zmena správania, objavovanie jeho

efektívnejších foriem, a to priamo v sociálnom kontexte. Vedúci skupiny by mal viac svojím

správaním, než svojimi verbálnymi intervenciami uľahčovať vyjadrovanie pocitov,

podporovať komunikáciu emócií a primeranú sociálnu interakciu s ostatnými členmi skupiny.

To by malo viesť ku kognitívnemu porozumeniu a pretlmočeniu toho, čo dieťa prežíva a čo sa

v skupine deje. Vedúci skupiny akceptuje prejavy dieťaťa, a v tomto zmysle ich aj komentuje.

Dieťa sa potom cíti pochopené a prijímané a neskoršie je schopné verbalizovať svoje city a

vnútorné impulzy. Môže svoje afekty a obranné mechanizmy používať v bezpečnej a istej

atmosfére a postupne ich ako nepotrebné nepoužívať. Zmena dieťaťa vo vzťahu k sebe

samému i k druhým ľuďom sa dosahuje pomocou skupinovej dynamiky, ale postupne by mala

presahovať rámec psychoterapeutickej skupiny a prenášať sa do života dieťaťa v pôvodných

prirodzených skupinách - v rodine, medzi vrstovníkmi a v škole.

Za účinné činitele a zložky týchto činností ambulantnej poradenskej komunity

pokladáme najmä:

zlepšenie komunikácie na všetkých úrovniach - deti sa učia jasne komunikovať, lepšie

vyjadrovať vlastné myšlienky a názory a byť citlivejšími k výpovediam ostatných;

komunikácia citového prežívania - deti získavajú v skupine schopnosť vyjadrovať svoje

city novým spôsobom, úplnejším a pritom sociálne prijateľnejším (pozri aj REE);

katarktická funkcia skupinovej práce - deti majú napr. možnosť vyjadriť hostilné reakcie,

a to aj vo vzťahu k autoritatívnym postavám;

korektívna rekapitulácia zážitkov z primárnej rodinnej skupiny so spätnou odozvou v

skupine;

korektívna sociálna skúsenosť s vrstovníkmi;

schopnosť prijímať zodpovednosť za svoje správanie a rozhodovanie;

podporovaný rozvoj sociálne – psychologických spôsobilostí;

skúšanie nových foriem správania a ich posiľňovanie v skupine;

získavanie informácií;

28

pocit spolupatričnosti s ostatnými členmi skupiny.

3. Klubovo komunitná činnosť

Členovia ambulantnej poradenskej komunity vytvárajú postupne psychoterapeutické

spoločenstvo, fungujúce na klubových princípoch. Takéto spoločenstvo má rozvíjať a

podporovať nasledovné charakteristiky:

pocit spolupatričnosti (intenzívny skupinový život by mal vytvárať pocit

stotožnenia

pocit sociálneho naplnenia (niekam patriť)

pocit závislosti (spoločenstvo je útočiskom pred samotou a úzkosťou)

Táto rovina činnosti by mala postupne vytvárať komplexný psychologický, resp.

psychoterapeutický systém, ktorého všetky články budú zmysluplne poprepájané a nebude sa

podceňovať žiadna z nich. Tento systém by mal byť organizovaný tak, aby svojim členom

umožňoval prežitie korektívnej skúsenosti zároveň s podporou prežívania spolupatričnosti,

sociálneho naplnenia, ale aj vzájomej závislosti.

Uplatňovanie spôsobu sekundárnej výchovnej a psychologickej prevencie

prostredníctvom centier výchovnej a psychologickej prevencie možno bezosporu považovať

za pokus o systémovú zmenu uskutočňovania komplexnej psychologickej prevencie

v školskom rezorte. Jedine systémové zmeny v tejto oblasti majú totiž šancu na úspech v

súboji so sociálnou a psychologickou patológiou.

I.8. Výchovná, psychologická a sociálna prevencia resp. poradenstvo – medzirezortné

legislatívne súvislosti a nutnosť ich riešenia

V ostatných rokoch sa vedú odborné diskusie o miere terminologického obsahového

prekrývania výchovnej, psychologickej a sociálnej prevencie resp. poradenstva. Diskusie sú

bezosporu užitočné a budú nepochybne pokračovať, pretože sú jedinou možnosťou, ako sa

postupne aspoň limitne prepracovať k relatívnemu interdisciplinárnemu konsenzu.

V súčasnosti dochádza v centrách výchovnej a psychologickej prevencie, v zájme čo

najefektívnejšieho poskytovania preventívnej výchovnej a psychologickej starostlivosti, k

postupnej inštitucionalizovanej kombinácii metodológií a metód troch relatívne nezávislých

odborov:

pedagogiky

špeciálnej

liečebnej

sociálnej

psychológie

sociálnej práce

Každá z týchto disciplín by pritom mala svojím špecifickým a nezastupiteľným

podielom prispievať k postupnému budovaniu interdisciplinárnej metodickej výbavy centra.

Pôjde pritom nepochybne o permanentný a vlastne nikdy nekončiaci proces (podobne ako

permanentné metodické zdokonaľovanie zdravotnej starostlivosti v nemocniciach prvej línie).

Je pritom jasné, že v centrách výchovnej a psychologickej prevencie sme na samom

začiatku tejto cesty. Prvým krokom v tomto procese by mala byť inventarizácia metód

používaných jednotlivými odbormi.

29

Špeciálnopedagogické metódy sa v špeciálnom školstve rozvíjajú už od prvých

desaťročí minulého storočia. Napr. už v roku 1905 publikoval Antonín Heveroch

v Paedagogických rozhledech teoretickú úvahu “Dítě neposeda” (Kucharská,1998). Špeciálno

pedagogické metódy sú pomerne dobre rozpracované (Vašek, 1994).

Liečebná pedagogika si začala písať svoju profesionálnu históriu až v roku 1973.

Podľa Horňákovej (in Vašek, 1994) sa zaoberá liečebnou výchovou psychosociálne

ohrozených, narušených a postihnutých osôb. Jej predmetom sú tie nedostatky v správaní a

sebaprežívaní a v sociálnych vzťahoch jednotlivcov, ktoré možno odstrániť, alebo aspoň

zmierniť pedagogicko-psychologickými prostriedkami“. Medzi liečebnopedagogické

ťažiskové metódy možno zaradiť muzikoterapiu, atreterapiu, dramatoterapiu, biblioterapiu a

rodinnú terapiu (Murár, 1999).

Psychologická činnosť, a v rámci nej aj používanie psychologických metód, je nielen

striktne vymedzená, ale dnes už aj legislatívne chránená, zákonom NR SR č. 199/1994 z

13.júla 1994 o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov. V § 1 sa hovorí o

skúmaní, výklade, ovplyvňovaní a prognostickom hodnotení správania človeka alebo skupiny

ľudí psychologickými metódami, o psychoterapii, psychologickom poradenstve a o

psychodiagnostických metódach a testoch.

Ako hlavné metódy sociálnej pedagogiky uvádza Bakošová (1994) pomoc

jednotlivcom, skupinovú prácu a pracovné spoločenstvo. Tieto tri metódy označuje Schilling

(1999) ako „klasické“ a po podrobnej analýze uzatvára, že tieto nie sú metódami, ale

formami, technikami práce alebo stratégiami. Podľa Schillinga (1999) špecifické metódy

sociálnej pedagogiky neexistujú a následne vymedzuje štyri základné modely sociálno-

pedagogických postupov: učenie, animovanie, podpora a poradenstvo.

Řezníček (1994) charakterizuje sociálnu prácu, zaoberajúc sa jej metódami, ako

profesiu, ktorá stojí v priesečníku mnohých protikladných vplyvov, pod tlakmi ktorých sa

usiluje o metodické a sústavné riešenie sociálnych problémov na prevažne medziosobnej

úrovni. Teoreticky ide sociálnej práci o dosahovanie harmonickejších životných situácií

v disharmonických podmienkach. Na inom mieste Řezníček (1994) konštatuje, že sociálna

práca má vlastných teoretických poznatkov málo, presnejšie povedané využíva empirické

poznatky a teoretickú výbavu iných vied, najmä sociológie, psychológie, psychopatológie,

práva, kriminológie, somatológie a pod. Sociálnu prácu vymedzuje Zákon NR SR č. 195/1998

z 19. mája 1998 o sociálnej pomoci v § 3, ods. 2 ako získavanie a spracúvanie informácií o

príčinách vzniku alebo možného vzniku hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a o potrebe

poskytovania sociálnej pomoci, voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie

účinnosti ich pôsobenia. Takto legislatívne vymedzený koncept sociálnej práce je príliš

zúžený a veľa priestoru na rozvíjanie špecifického metodického arzenálu sociálnej práce

neposkytuje.

V tejto súvislosti však treba v najbližšom období otvorene a bez predsudkov

diskutovať aj o neradostnej úrovni, stave a problémoch legislácie biologickej, sociálnej a

psychologickej zložky komplexnej starostlivosti o mladú generáciu. Legislatívne rezortné

predpisy totiž vôbec nerešpektujú prepotrebnú nadväznosť činnosti preventívnych inštitúcií

pri práci s ohrozenou časťou populácie.

Jeden príklad za všetky: Už spomínaný zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci. V

oblasti prevencie tento zákon (koncepčne ani metodologicky) absolútne nerešpektuje filozofiu

výchovnej a psychologickej prevencie, ktorá je rozvíjaná v legislatíve rezortu školstva s

päťročným časovým predstihom (bol prijatý v roku 1993)! Podľa § 3 zákona č. 195/1998 o

sociálnej pomoci je sociálna práca "získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku

alebo možného vzniku hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a o potrebe poskytovania

sociálnej pomoci, voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich

pôsobenia."

30

Ak sa pokúsime túto vetu s troškou tolerancie zjednodušiť, vychádza nám, že sociálna

práca je vlastne uplatňovaním sociálnej pomoci. A sociálna pomoc je (podľa § 2 /ods. 1/

zákona č. 195/1998) "sociálna prevencia a riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze". Vychádza

teda, že sociálna práca je vlastne sociálna prevencia a riešenie sociálnej núdze. A v § 5 /ods.

2/ stojí „čierne na bielom,“ že "sociálna prevencia je odborná činnosť na predchádzanie a na

zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu,

fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana." .... Netreba snáď už pokračovať ďalej,

aby sme mohli konštatovať, že už v samotnom zákone nastáva neprípustné zmiešavanie toho,

čo by sa malo jednoznačne diferencovať ako prevencia sociálna, resp. výchovná a

psychologická. (Predchádzanie porúch psychického vývinu je totiž prevenciou

psychologickou par excellence!!)

II. Psychologická a výchovná prevencia v kontexte psychologickej

činnosti a psychologického a výchovného poradenstva

II.časť strednodobej koncepcie sa opiera o výsledky práce Expertnej skupiny pre

psychologické poradenstvo a psychologickú prevenciu, ktorá v roku 2001 pripravovala

podklady pre projekt MILÉNIUM. Samostatná expertná skupina pre psychologické a

výchovné poradenstvo a prevenciu bola zriadená v rámci dopracovávania Návrhu koncepcie

rozvoja výchovy a vzdelávania a vyhodnocovania pripomienok k nej. Výsledkom jej práce

bol „Návrh na optimalizáciu systému psychologického a výchovného poradenstva a prevencie

v školskom rezorte“.

Závery koncepčnej činnosti tejto pracovnej skupiny sa však do MILÉNIA premietli

absolútne nedostatočne a už vôbec nie do nového návrhu školského zákona. Doporučujeme

opätovne prehodnotiť predkladanú koncepciu, najmä ak si uvedomíme, že obdobie

ekonomicko-politickej transformácie a budovania demokratickej spoločnosti bude klásť i

naďalej nemalé nároky na psychiku všetkých, ktorí priamo či nepriamo (či už ako objekty

alebo ako subjekty) vstupujú do výchovno-vzdelávacej činnosti školských zariadení. Ide

predovšetkým o deti, mládež, učiteľov a rodičov.

Ak je ľudský faktor rozhodujúcim činiteľom úspechu akejkoľvek činnosti, platí to

dvojnásobne pre oblasť výchovy a vzdelávania detí a mládeže. Z psychologického hľadiska

by cieľom výchovy a vzdelávania mladej generácie malo byť dosiahnutie takej úrovne

psychickej regulácie správania, ktorá jej umožní optimálne sociálne fungovanie v

biodromálnom kontínuu.

Ľudský jedinec sa od svojho narodenia až do smrti vyvíja a kontextuálne formuje v

komplexnom bio-socio-psychologickom rámci v prirodzených a inštitucionálnych

podmienkach, ktoré tento vývin zámerne, či mimovoľne ovplyvňujú.

Školské zariadenia uskutočňujú zámerný profesionálny výchovno-vzdelávací

(pedagogický) vplyv na deti a mládež predovšetkým na sociálnej úrovni. Z psychologického

hľadiska je cieľom ich činnosti harmonizácia osobnostného vývinu detí a mládeže. História

ich inštitucionalizácie v našej krajine sa počíta na niekoľko storočí. Charakteristiky

osobnostného vývinu žiakov rekognoskujú pedagogickí pracovníci sprostredkovane cez

behaviorálne charakteristiky žiakov.

Na zabezpečenie profesionálneho (psychologického) vplyvu na psychickú zložku

vývinu žiakov sa v rámci školského rezortu postupne formovali a priebežne formujú

psychologické inštitúcie na vykonávanie psychologických činností v školských zariadeniach

31

už od roku 1958, kedy vznikla v Bratislave prvá Psychologická výchovná klinika

v Československu a dala základ dnešnej siete krajských a okresných pedagogicko –

psychologických poradní. Po 35 rokoch od vzniku prvej psychologickej inštitúcie prijala

Národná rada Slovenskej republiky Zákon č.279/1993 o školských zariadeniach, ktorý v § 11

ustanovuje Centrum výchovnej a psychologickej prevencie.

Za vyše štyridsaťročnej existencie prešli teda psychologické poradenské a preventívne

inštitúcie mnohými zmenami, z ktorých nie všetky môžeme hodnotiť ako racionálne a

užitočné. Za najvážnejšiu výhradu možno pokladať skutočnosť, že najmä obsahová náplň a

organizačno-správne členenie psychologických poradenských inštitúcií sa spravidla

prispôsobovalo pedagogickým a administratívno riadiacim charakteristikám školského

systému a málo zohľadňovalo psychologické charakteristiky a potreby detí a mládeže, ktorá

tvorí ich klientelu. Napriek tomu, že v školstve (v porovnaní s ostatnými oblasťami

uskutočňovania psychologickej činnosti) je zamestnaných najviac psychológov, doposiaľ

neexistovala dlhodobá koncepcia psychologickej činnosti (tak poradenskej ako preventívnej)

v školách a školských zariadeniach v rezorte školstva.

Z psychologického hľadiska je cieľom psychologickej činnosti v školských

zariadeniach optimalizácia psychologickej regulácie správania žiakov. Charakteristiky

psychologickej regulácie správania možno rekognoskovať prostredníctvom

psychodiagnostických metód a postupov.

II. 1. Systém psychologického a výchovného poradenstva a prevencie v kontexte zákona

č.199/94 Z.z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov.

Psychologické poradenstvo a psychologická prevencia je psychologickou činnosťou

v zmysle zákona č.199/94 Z.z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov.

Ich primárnym cieľom v školskom rezorte je vytvárať komplexné podmienky pre zdravý

psychický vývin mladej generácie a pre predchádzanie psychických porúch.

Výchovné poradenstvo a výchovná prevencia je výchovnou činnosťou v zmysle

zákona č.279/93 Z.z. o školských zariadeniach. Ich primárnym cieľom je vytvárať komplexné

podmienky pre zdravý sociálny vývin mladej generácie a pre predchádzanie výchovným a

vzdelávacím problémom a poruchám správania.

Psychologická činnosť v zmysle zákona č. 199/94 Z.z. sa vykonáva psychologickými

metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi súčasným poznatkom psychologických

vied a stavu praxe.

Psychologickú činnosť v rezorte školstva v rozsahu stanovenom zákonom č. 199/94 Z.z.

sú oprávnení vykonávať výlučne absolventi jednoodborového štúdia psychológie.

Psychologickou činnosťou v školách a školských zariadeniach v zmysle zákona NR SR č.

199/1994 Z.z. je najmä:

skúmanie, výklad, ovplyvňovanie a prognostické hodnotenie správania a osobnostného

vývinu:

detí a mládeže

učiteľov a vychovávateľov s dôrazom na ich vyučovacie resp. výchovné štýly a

postupy

používanie psychologických, psychodiagnostických, psychoterapeutických a prípadne

psychodidaktických metód a techník špecificky zameraných najmä na identifikáciu

všeobecných a špeciálnych schopností, osobnostných vlastností, záujmov, postojov,

výkonovej motivácie, školských spôsobilostí, sociálnych vzťahov a sociálnej klímy

32

psychologické poradenstvo, psychologická prevencia a ďalšie formy psychologickej

intervencie tak v školách a školských zariadeniach ako i v prirodzenom sociálnom

prostredí

psychologická príprava učiteľov, vychovávateľov a ďalších pedagogických pracovníkov

najmä po stránke sociálno - psychologickej, pedagogicko-psychologickej, metodicko -

didaktickej a organizačno - riadiacej

Psychologické a výchovné poradenstvo je v zhode s celosvetovým trendom integrálnou

súčasťou edukačných systémov.

Psychologické a výchovné poradenstvo a prevencia sa vykonáva spravidla:

A. v poradenských zariadeniach

(pedagogicko-psychologické poradne)

B. v špeciálnych výchovných zariadeniach

(centrá výchovnej a psychologickej prevencie)

C. vo výchovno-vzdelávacích zariadeniach

(školský psychológ & výchovný poradca & koordinátor prevencie)

II.1. A. Psychologické a výchovné poradenstvo

Psychologické a výchovné poradenstvo sa uskutočňuje najmä v podmienkach

psychologickej výchovnej poradne.

psychologická výchovná poradňa pôsobí spádovo na územnom princípe a v obvode svojej

pôsobnosti poskytuje komplexnú a interdisciplinárnu psychologickú a výchovnú

starostlivosť deťom a mládeži od predškolského veku až po ukončenie prípravy na

povolanie

psychologická výchovná poradňa v obvode svojej pôsobnosti odborne garantuje

metodickú úroveň psychologického a výchovného poradenstva a prevencie

v súlade s územnosprávnym členením Slovenskej republiky vykonávajú psychologické

výchovné poradne svoju činnosť ako zariadenia I. alebo II. typu

Psychologické výchovné poradne I. typu majú spravidla tieto oddelenia:

oddelenie osobnostného vývinu

oddelenie psychoterapie

oddelenie vzdelávacieho vývinu

oddelenie profesijného vývinu

oddelenie výchovného poradenstva

oddelenie školských psychológov

oddelenie výchovnej a psychologickej prevencie

V oddôvodnených prípadoch možno jednotlivé oddelenia spájať, napr.:

oddelenie osobnostného vývinu a psychoterapie

oddelenie vzdelávacieho a profesijného vývinu

oddelenie výchovného poradenstva a školských psychológov

oddelenie výchovnej a psychologickej prevencie (1)

Psychologické výchovné poradne II. typu majú spravidla tieto oddelenia:

oddelenie osobnostného vývinu

oddelenie psychoterapie

_________________________________________________________

(1)

za predpokladu, že v obvode pôsobnosti poradne nie je zriadené samostatné CVPP

33

oddelenie vzdelávacieho vývinu

oddelenie profesijného vývinu

oddelenie výchovného poradenstva

oddelenie školských psychológov

oddelenie výchovnej a psychologickej prevencie

oddelenie metodicko – supervízne (1)

V psychologických výchovných poradniach pracuje psychológ, pedagóg (špeciálny,

liečebný), sociálny pracovník, iní odborníci pracovníci a administratívny pracovník,

normatív: 1 psychológ/ 1200 detí a mládeže

1 iný odborný pracovník / 1500 detí a mládeže

II.1. B. Psychologická a výchovná prevencia

Psychologická a výchovná prevencia sa uskutočňuje najmä v podmienkach centra

výchovnej a psychologickej prevencie.

Centrum výchovnej a psychologickej prevencie je špeciálne výchovné zariadenie, ktoré

zabezpečuje univerzálnu a selektívnu preventívnu výchovnú a psychologickú starostlivosť

o deti a mládež s poruchami správania od výchovných problémov v rodine cez

porušovanie verejného a školského poriadku po porušovanie ustanovení Zákona o rodine

č.94/1963 a Trestného zákona č.392/1992, ktorá sa uskutočňuje spravidla ambulantne.

Centrum sa zriaďuje samostatne alebo ako samostatný útvar psychologickej výchovnej

poradne, liečebno - výchovného sanatória alebo diagnostického centra za účelom

poskytovania multiinštitucionálnej starostlivosti o deti a mládež ohrozenú sociálnou

patológiou, vznikom drogových závislostí a o nezamestnanú mládež v obvode pôsobnosti.

Poverený pracovník centra je spravidla členom koordinačnej komisie pre prevenciu,

liečbu a resocializáciu, zriadenej pri príslušnom okresnom úrade.

Na činnosti centra sa okrem iných zariadení výchovnej a psychologickej prevencie v

obvode pôsobnosti môže zúčastňovať príslušná psychologická výchovná poradňa,

centrum poradensko - psychologických služieb, sociálna kuratela okresného úradu,

obvodný, resp. školský lekár, okresný úrad vyšetrovania policajného zboru, príslušné

centrum voľného času, okresný úrad práce a prípadne ďalšie územné inštitúcie,

dobrovoľné združenia, organizácie a cirkevné inštitúcie.

Centrum rozvíja jednotlivé formy programov univerzálnej prevencie so zreteľom na

ochranu detí pred sociálno - patologickými javmi. V oblasti selektívnej prevencie rozvíja

svoju činnosť najmä na báze ambulantnej poradenskej komunity pre deti a mládež s

problémami v sociálnom správaní a s poruchami správania a pre nezamestnanú mládež -

pritom sa systematicky využívajú skupinové techniky, rodinná psychoterapia, sociálne

učenie a metódy sociálno psychologického tréningu za cieľom pozitívneho ovplyvňovania

a zmeny dificilného, disociálneho alebo asociálneho správania detí a mladistvých.

V centre výchovnej a psychologickej prevencie pracuje psychológ, špeciálny

pedagóg, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg a sociálny pracovník a administratívny

pracovník.

____________________________________________________________

(1)

Náplňou metodicko – supervízneho oddelenia je najmä metodická pomoc, supervízne,

tréningové, výcvikové, vzdelávacie, školiace a konzultačné činnosti pre potreby

psychologických výchovných poradní I. typu v obvode pôsobnosti, prieskumné činnosti.

informatika a zabezpečovanie public relations v obvode pôsobnosti

34

Podmienkou sine qua non zriadenia samostatného centra je prítomnosť psychológa

ako interného zamestnanca. Riaditeľ centra má spravidla psychologické vzdelanie.

II.1.C. Školská resp. ústavná psychologická, výchovno poradenská a výchovno

preventívna starostlivosť

Školské resp. ústavné psychologické služby sa poskytujú najmä v podmienkach

konkrétneho výchovno vzdelávacieho resp. špeciálneho výchovného zariadenia najmä

prostredníctvom školských psychológov.

Školský psychológ najmä:

psychologickými metódami podporuje rozvoj osobnosti žiakov a učiteľov

participuje na integrácii a starostlivosti o žiakov so špeciálno pedagogickými potrebami,

pritom úzko spolupracuje so školským špeciálnym pedagógom resp. s psychologickou

výchovnou poradňou

optimalizuje a humanizuje

proces výchovy a vzdelávania včítane psychohygienických podmienok

sociálnu klímu školy

interpersonálne vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi a medzi učiteľmi a rodičmi

vytvára, aplikuje a sleduje účinnosť stratégií a programov zameraných na

prevenciu

sociálno-patologických javov

stresu a psychickej záťaže učiteľov

podporu psychického zdravia učiteľov

rozvoj pedagogicko-psychologických a sociálnych kompetencií učiteľov

sleduje a posudzuje psychologické, sociálne a pedagogické aspekty procesu výchovy a

vzdelávania

zabezpečuje kvalitnú spoluprácu školy a rodiny

Výchovné poradenstvo sa poskytuje v podmienkach konkrétneho výchovno vzdelávacieho

resp. špeciálneho výchovného zariadenia najmä prostredníctvom výchovných poradcov.

Výchovný poradca najmä:

zabezpečuje komplexný poradenský servis

metodickú činnosť pre pedagogických pracovníkov školy

informačnú a poradenskú činnosť pre pedagogických pracovníkov, rodičov a

žiakov

diagnostickú činnosť pre žiakov

monitoruje výchovno-vzdelávacie problémy žiakov

poskytuje pomoc pri riešení otázok osobnostného, sociálneho a vzdelávacieho vývinu

pedagógom a rodičom detí s vývinovými poruchami učenia

pedagógom a rodičom detí s výchovnými dificilitami a poruchami správania

pri voľbe štúdia a povolania – profesijnej orientácii,

pri zabezpečovaní integrácie detí so so špeciálno pedagogickými potrebami

Výchovná prevencia sa poskytuje v podmienkach konkrétneho výchovno vzdelávacieho

resp. špeciálneho výchovného zariadenia najmä prostredníctvom koordinátorov prevencie.

35

Koordinátor prevencie najmä:

plní úlohy školského poradenstva v otázkach prevencie drogových a iných

závislostí

venuje osobitnú pozornosť žiakom z prostredia ohrozeného sociálnou patológiou

(drogová závislosť, dlikvencia, šikanovanie, kriminalita, fyzické a psychické

týranie), vývin týchto žiakov systematicky sleduje a hodnotí

iniciuje preventívne aktivity a koordináciu prevencie ako integrálnej súčasti

výchovno – vzdelávacieho procesu

žiakom a ich zákonným zástupcom poskytuje preventívno – výchovné konzultácie

koordinuje a metodicky usmerňuje preventívnu protidrogovú výchovu a

informačnú činnosť v škole

informuje žiakov, ich rodičov, prípadne zákonných zástupcov o činnosti

preventívnych, poradenských a iných odborných zariadení, o možnostiach

využitia ich odborných služieb a o možnostiach prevencie vzniku drogových a

iných závislostí

II.1.D. Vzdelávanie pracovníkov systému psychologického a výchovného

poradenstva a prevencie v školskom rezorte.

V záujme postupnej optimalizácie jednotlivých prvkov systému psychologického a

výchovného poradenstva a prevencie a ich obsahového a metodického synergického

prepojenia vystupuje do popredia potreba celoživotného vzdelávania odborných pracovníkov

škôl a školských zariadení v inštitucionalizovanom systéme ďalšieho vzdelávania s dôrazom

na experienciálne metódy.

II. 1. E. Návrh opatrení na dosiahnutie cieľového stavu:

► V nadväznosti na strednodobú koncepciu výchovnej a psychologickej prevencie v školách

a v školských zariadeniach vypracovať a prijať dlhodobú koncepciu psychologickej

činnosti v rezorte školstva a z nej vychádzať pri následnej optimalizáciu systému

psychologického a výchovného poradenstva a prevencie v školskom rezorte

► Na medzirezortnej úrovni dopracovať legislatívne nadväznosti koncepcie psychologickej

činnosti v rezorte školstva na koncepcie psychologickej činnosti v iných rezortoch

(zdravotníctvo, sociálne veci, spravodlivosť, rezort obrany ...)

► Na vnútrorezortnej úrovni vymedziť obsahové, metodické a metodologické špecifiká a

praktické nadväznosti systému psychologického a výchovného poradenstva a prevencie a

systému špeciálnopedagogického poradenstva

► Označovanie, obsahovú náplň a organizačno-správne členenie psychologických

poradenských inštitúcií prispôsobiť predovšetkým psychologickým potrebám a

charakteristikám detí a mládeže, ktorá tvorí ich klientelu

► Riešiť neuspokojivé platové pomery a následný havarijný personálny stav odborných

pracovníkov systému psychologického a výchovného poradenstva a prevencie

prispôsobením úrovne ich odmeňovania platovým pomerom v rezorte zdravotníctva ( a

tak zamedziť odchodu najlepších odborníkov do lukratívnejších oblastí)

36

► Prípraviť medzirezortné dohody, vzájomne upravujúce obligatórnu spoluprácu školstva,

sociálnej kurately, zdravotníctva, polície, justície, a neštátnych a cirkevných inštitúcií na

budovaní navrhovaného systému prevencie a jeho regionálnych centier

► Zabezpečiť permanentné zvyšovanie kvalifikácie a metodickej úrovne činnosti

pracovníkov systému psychologického a výchovného poradenstva a prevencie v školskom

rezorte najmä zriadením Metodicko-výskumného kabinetu výchovného a psychologického

poradenstva a prevencie pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie

► Strednodobú komplexnú koncepciu výchovnej a psychologickej prevencie v školách a

v školských zariadeniach zapracovať do Koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k deťom a

mládeži do roku 2007, prijatej 19.12.2001 uznesením č. 1213

III. Návrh na zriadenie Metodicko-výskumného kabinetu výchovného

a psychologického poradenstva a prevencie pri VÚDPaP

Metodická činnosť VÚDPaP smerom k poradenským a preventívnym zariadeniam

v rezorte školstva sa v poslednom dvanásťročí koncentrovala najmä na poskytovanie

metodických služieb a informácií bez náležitého inštitucionalizovaného zakotvenia tejto

činnosti v organizačnej štruktúre ústavu. Realizačne bola rozdelená do dvoch nevýskumných

úloh, resp. riešili ju dva (len čiastočne sa prelínajúce) tímy odborných pracovníkov.

Metodická činnosť aj s nevyhnutným prvkom metodickej subordinácie sa (v

porevolučnej eufórii možno zbytočne) zredukovala na naše „poskytovanie metodických

služieb“ bez náležitej povinnosti rešpektovania obsahu týchto služieb zo strany

psychologických, výchovných, poradenských a preventívnych zariadení.

V záveroch celoštátnej odbornej konferencie, ktorá sa v dňoch 17.-18.4.2002 konala

pri príležitosti 45.výročia založenia prvej bratislavskej psychologickej a výchovnej kliniky sa

tak isto navrhuje vytvorenie samostatného autonómneho útvaru pri VÚDPaP, ktorý by :

a/ metodicky usmerňoval psychologickú zložku odbornej činnosti poradenského a

preventívneho systému v školskom rezorte

b/ koordinoval psychologickú činnosť poradenského a preventívneho systému v rezorte

školstva v nadväznosti na kooperujúce poradenské a preventívne zložky systému tak

v samotnom rezorte ako i v interrezortnom prepojení

Navrhujeme preto zriadiť k 1.1. 2003 Metodicko - výskumný kabinet výchovného a

psychologického poradenstva a prevencie VÚDPaP, ktorého hlavným poslaním bude,

vychádzajúc predovšetkým z výskumnej činnosti ústavu, metodické vedenie a metodická

koordinácia tej činnosti školských zariadení, ktorá svojím obsahom napĺňa znaky činnosti

najmä:

psychologickej (najmä preventívnej, poradenskej a psychoterapeutickej) v zmysle zákona

199/1994 o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov

výchovnej (najmä preventívnej a poradenskej) v zmysle zákona 279/1993 o školských

zariadeniach

Metodická činnosť MVK VPPP bude zameraná na systematické aktivity smerujúce k:

skvalitňovaniu duševného zdravia mladej generácie a psychologickej prevencie jej

narušenia

skvalitňovania psychologicko - výchovných zručností rodičov

skvalitňovaniu pedagogicko - psychologických a sociálno - psychologických zručností

pedagogických pracovníkov (učiteľov a vychovávateľov)

37

skvalitňovaniu výchovno - poradenských a psychologicko – preventívnych zručností

výchovných poradcov a koordinátorov prevencie

skvalitňovaniu psychologickej činnosti psychológov v školách

skvalitňovaniu psychologickej činnosti psychológov vo výchovných zariadeniach

skvalitňovaniu psychologickej činnosti psychológov v poradenských zariadeniach

skvalitňovaniu psychologickej činnosti psychológov v preventívnych zariadeniach

Výskumná činnosť MVK VPPP bude pre potreby metodickej činnosti zameraná na

vytváranie všeobecných ale i špecifických strednodobých a dlhodobých koncepcií

psychologickej činnosti v školskom rezorte a koncepcií psychologickej starostlivosti

v jednotlivých oblastiach pedagogickej praxe.

Metodicko – koncepčná činnosť MVK VPPP sa bude uskutočňovať prostredníctvom:

vydávania a distribúcie odborného periodika (PaPD)

vydávania a distribúcie informačného bulletinu pre pracovníkov poradenských zariadení

vydávania a distribúcie edície „Metodické materiály VÚDPaP“

činnosťou v zbore odborníkov štátnej školskej inšpekcie

organizáciou jednorázových metodických seminárov a kolokvií pre pracovníkov

školského rezortu

organizáciou dlhodobých systematických sociálno - psychologických výcvikov pre

psychológov (príp. učiteľov a vychovávateľov)

organizáciou dlhodobých systematických experienciálnych poradenských (príp.

psychoterapeutických) výcvikov

organizáciou stáží a študijných pobytov na ústavných experimentálnych pracoviskách a aj

na „stážových a školiacich“ psychologických pracoviskách v rezorte

edičnou činnosťou metodických materiálov z produkcie psychologických pracovísk

rezortu

budovaním supervízneho systému pre pracovníkov poradenských a preventívnych

školských inštitúcií

budovaním systému medzinárodnej spolupráce so sesterskými metodicko-výskumnými

inštituúciami v zahraničí

Na zabezpečenie týchto úloh bude v prvej fáze potrebné najmä :

doplniť tím odborných pracovníkov VÚDPaP, ktorí by pracovali v uvedenom útvare.

zriadiť skupinu expertov, zloženú z vybraných odborníkov tak z oblasti teórie ako i

z oblasti praxe

zriadiť medzirezortnú pracovnú skupinu, úlohou ktorej bude vymedziť obsahové,

kompetenčné, etické, legislatívne a ďalšie odborné otázky vo vzťahu k ostatným

rezortom, ktoré uskutočňujú vlastnú rezortnú psychologickú činnosť

v spolupráci s SKP, sekciou poradenských psychológov, vypracovať špecifické štandardy

psychologickej práce s klientom, ktoré by definovali etické princípy a povinnosti

psychológa pracujúceho v poradenskom zariadení v rezorte školstva (PPP, LVS a pod.)

zriadiť terminologickú komisiu so zameraním na obsahovú komparáciu kľúčových

pojmov psychologického, pedagogického a sociálneho poradenstva v celoeurópskom

priestore