obsah - uniag.skcrzp.uniag.sk/.../v/20837da16c604f36b508e042700ac749.docx · web viewpodiel...
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITAFAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO
ROZVOJA
HODNOTENIE VYBRANÝCH INDIKÁTOROV UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA V ZÁUJMOVOM ÚZEMÍ
REGIÓNU HORNÉ POŽITAVIE
Diplomová práca
Študijný program:Manažment rozvoja vidieckej krajiny
a vidieckeho turizmu
Študijný odbor: 3. 3. 5. Verejná správa a regionálny rozvoj
Školiace pracovisko: Katedra trvalo udržateľného rozvoja
Konzultant: Ing. Daniela Halmová, PhD.
Nitra 2010 Viera Vargová, Bc.
AbstraktObec Čaradice patrí v rámci okresu Zlaté Moravce aj v rámci SR s počtom
obyvateľov k malým obciam. Podľa vývoja počtu obyvateľov možno konštatovať, že
situácia sa v tejto oblasti stabilizovala a nie sú očakávané prudké výkyvy smerom nadol
alebo nahor. Obec Volkovce je približne dvojnásobne väčšia ako obec Čaradice. Na
základe štatistiky demografického vývoja v rokoch 1996 – 2005 možno konštatovať
neustály pokles počtu obyvateľov obce. Obec Vieska nad Žitavou sa s počtom
obyvateľov približne rovná obci Čaradice. Za posledné roky bol v obci zaznamenaný
pokles obyvateľov obce. S počtom obyvateľov sa obec Veľké Vozokany približne rovná
obci Čaradice a Vieska nad Žitavou. Na základe štatistických údajov je zrejmé, že
v obci Veľké Vozokany dochádza k poklesu počtu obyvateľov.
V diplomovej práci sledované 4 obce patria do mikroregiónu Požitavie-Širočina,
ktorý, vznikol ako záujmové združenie obcí pre cestovný ruch. Svojou činnosťou má
aktivizovať a koordinovať všetky ekonomické, kultúrne a spoločenské subjekty tak, aby
bol maximálne využitý prírodný potenciál na dosiahnutie ekonomickej, kultúrnej
a spoločenskej prosperity všetkých obcí regiónu. Súčasťou miestnej a regionálnej
politiky by mali byť populačné programy, ktoré sa zaoberajú demografickým vývojom
a tak významne budú ovplyvňovať fungovanie spoločnosti. Práve preto cieľom
diplomovej práce bolo vyhodnotenie sociálnych indikátorov trvalo udržateľného
rozvoja súvisiacich s kapitolou 5 a 3 Agendy 21 – Dynamika populačného rastu a trvalo
udržateľný rozvoj a Boj s chudobou vo vybraných 4 obciach mikroregiónu Čaradice,
Čierne Kľačany, Vieska nad Žitavou, Veľké Vozokany. Po vyhodnotení indikátorov
sme navrhli odhad ďalšieho trendu vývoja obyvateľstva.
Sídlo mikroregiónu Požitavie-Širočina a Štatistický úrad Slovenskej republiky
poskytli informácie k hodnoteným indikátorom, dôležitých pre správne nasmerovanie
k udržateľnému rozvoju obcí. Vyhodnotením týchto údajov sme zistili, že obce
mikroregiónu sa vyznačujú nižším populačným rastom ako Slovenská republika.
Veková štruktúra obyvateľstva nám ukázala, že obyvateľstvo starne. Z hľadiska
udržateľnosti je veľmi priaznivá situácia v hustote obyvateľstva, kde priemerná hustota
obyvateľstva je nižšia ako priemer hustoty obyvateľstva v Slovenskej republike, čo
znamená nižší tlak na prírodné zdroje. Na základe zhodnoteného vývoja populácie od
roku 2001 – 2007 sme odhadli trend ďalšieho vývoja obyvateľstva pre obce
mikroregiónu Požitavie-Širočina a vypočítali sme obdobie potrebné na zdvojnásobenie
populácie.
AbstractThe village of Čaradice with its population belongs to the group of small villages
both in the disctrict of Zlaté Moravce and in Slovakia as a whole. According to the
development of the population, it shows that the situation has stabilized in this area and
no fluctuation up or down is expected. The village of Volkovce is approximately twice
as big as Čaradice. The demographic statistics in the years 1996 – 2005 show a steady
decline in the population of the village. The population of Vieska nad Žitavou is
roughly equal to Čaradice. In recent years the village has seen a decrease in the
population of the village. The population of Veľké Vozokany is approximately equal to
the population of Čaradice and Vieska nad Žitavou. Based on the statistics it is evident
that Veľké Vozokany is declining in population.
The thesis (diploma work) includes 4 villages that are part of the microregion
Požitavie-Širočina, which was established as an interest association of villages for local
tourism. It has its activities to mobilize and coordinate all economic, cultural and social
entities so that the natural potential is maximally used to achieve economic, cultural and
social prosperity of all communities in the region. Population programs that deal with
demographic change and so significantly affect the functioning of society, should be
a part of local and regional policies. Therefore, the purpose of this thesis is to evaluate
the social indicators of sustainable development related to the Chapter 5, 3 of Agenda
21 - Dynamics of population growth and sustainable development and fight the poverty
in selected 4 villages of the microregion: Čaradice, Čierne Kľačany, Vieska nad
Žitavou, Veľké Vozokany and to estimate the trend of further development in this
microregion.
After the evaluation of the indicators we proposed another estimate of the trend
in the population.The seat of the microregion Požitavie-Širočina and Slovak Statistical
Office provided the information to the evaluation indicators, essential to the proper
orientation to sustainable development of communities. The evaluation of these data
showed that the local microregion is characterized by lower population growth than the
Slovak Republic. The age structure of population has shown that the population in the
microregion is aging.In terms of sustainability, the situation is very favorable in
population density, where the average is lower than the average value population
density within the Slovak Republic. This means a lower pressure on natural
resources.Based on assessed population trends since 2001 - 2007 we estimated the
population trend of the further development for the community microregion Požitavie-
Širočina and calculated the time required for doubling the population number.
Čestné vyhlásenie
Podpísaná Bc. Viera Vargová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému
„Hodnotenie vybraných indikátorov udržateľného rozvoja v záujmovom území regiónu
Horné Požitavie“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú
pravdivé.
V Nitre 15. Marca 2010 Bc. Viera Vargová
Poďakovanie
Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Daniele Halmovej, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.
Nitra 15. marca 2010 .................................................
ObsahObsah.................................................................................................................................6Úvod..................................................................................................................................81 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky......................................................9
1.1 Trvalo udržateľný rozvoj....................................................................................91.1.1 Vznik konceptu TUR a príčiny jeho vzniku................................................91.1.2 Princípy trvalej udržateľnosti....................................................................111.1.3 Kritéria trvalo udržateľného rozvoja.........................................................121.1.4 Orientácia a priority TUR Slovenskej republiky.......................................141.1.5 Základné ciele trvalo udržateľného rozvoja SR........................................14
1.2 Agenda 21.........................................................................................................151.2.1 Miestna agenda 21.....................................................................................17
1.3 Indikátory trvalo udržateľného rozvoja............................................................181.3.1 Význam hodnotenia indikátorov TUR......................................................191.3.2 Indikátory OSN.........................................................................................201.3.3 Indikátory TUR v rámci Európskej únie...................................................221.3.4 Indikátory udržateľného rozvoja v Slovenskej republike..........................231.3.5 Indikátory udržateľného rozvoja na regionálnej a miestnej úrovni...........24
1.4 Rozvoj trvale neudržateľný...............................................................................251.5 Globálne problémy sveta..................................................................................261.6 Demografické zmeny........................................................................................28
2 Cieľ práce................................................................................................................303 Metodika práce........................................................................................................31
3.1 Zvolené pracovné postupy:...............................................................................313.2 Metódy hodnotenia vybraných indikátorov:.....................................................313.3 Charakteristika riešeného územia.....................................................................32
3.3.1 Výhody a nevýhody z hľadiska polohy a lokalizácie územia...................383.3.2 Kultúrne a historické zdroje......................................................................39
3.4 Stručná charakteristika vybraných sociálnych indikátorov..............................443.4.1 Čistý migračný pomer...............................................................................443.4.2 Koeficient populačného rastu....................................................................453.4.3 Hustota obyvateľstva.................................................................................463.4.4 Miera nezamestnanosti..............................................................................46
4 Výsledky práce........................................................................................................484.1 Čistý migračný pomer.......................................................................................484.2 Koeficient populačného rastu...........................................................................504.3 Hustota obyvateľstva........................................................................................554.4 Miera nezamestnanosti.....................................................................................574.5 Odhad trendu vývoja počtu obyvateľov v mikroregióne Požitavie-Širočina. . .61
5 Diskusia...................................................................................................................656 Návrh na využitie výsledkov...................................................................................697 Záver........................................................................................................................718 Použitá literatúra......................................................................................................739 Prílohy.....................................................................................................................77
Zoznam skratiek
MA 21 Miestna agenda 21
EU Európska únia
MVRR SR Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
GTV Geotermálne vody
VÚVH Výskumný ústav vodného hospodárstva
VÚC Vyšší územný celok
NSK Nitriansky samosprávny kraj
TIK Turisticko-informačné kancelárie
PHSR Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja
SWOT Analýza silných a slabých stránok príležitostí a ohrození
PPF Poľnohospodársky pôdny fond
TTP Trvalo trávnatý porast
CSD Komisia OSN pre trvalo udržateľný rozvoj
IISD Medzinárodný inštitút pre trvalo udržateľný rozvoj
MŽP SR Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
NUTS Štatistické územné jednotky
OSN Organizácia spojených národov
OECD Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj
REC SR Regionálne environmentálne centrum Slovenskej republiky
resp. Respektíve
SR Slovenská republika
ŠÚ SR Štatistický úrad Slovenskej republiky
TUR Trvalo udržateľný rozvoj
7
Úvod
Koncept trvalo udržateľného rozvoja sa stal jedným zo základných
globalizačných postojov, ktorý je prijímaný všetkými vyspelými krajinami sveta aj
nadnárodnými organizáciami. Ak chceme ochraňovať súčasnú a budúcu generáciu, seba
ako aj celú spoločnosť pred totálnym kolapsom ekosystému, potrebujeme nájsť takú
spoločnú cestu redukovania spotreby energie, prírodných zdrojov, produkovania
polutantov a odpadu, ktorá zabezpečí udržateľný rozvoj. Je potrebné rozvinúť
konsenzus novej formy rozvoja, ktorý môže poslúžiť ako dobrý príklad pre ďalších
obyvateľov sveta, rozvoja, ktorý ponúka a podporuje rovnaké a efektívne perspektívy
pre všetkých ľudí. Perspektívy, založené na koncepcii trvalo udržateľného rozvoja.
Ekonomické aktivity a expanzia priviedli svet nebezpečne blízko k limitom
ekologickej únosnosti globálneho ekosystému. Globálna degradácia lesov, pôd,
vodných systémov a biologickej diverzity veľmi presvedčivo demonštrujú ohromný
environmentálny vplyv a sociálnu a ekonomickú nerovnosť súčasných generácií. Je
zrejmé, že ak ľudia v budúcnosti majú žiť rovnako ako ľudia, ktorí žijú v bohatých
krajinách v súčasnosti, tak táto predstava nás priblíži ešte bližšie k limitom ekologickej,
sociálnej a kultúrnej činnosti.
V rámci diplomovej práci sa zhodnotil vývoj obyvateľstva a situácia
nezamestnanosti vo vybraných obciach Čaradice, Volkovce, Veľké Vozokany, Vieska
nad Žitavou mikroregiónu Požitavie-Širočina v rokoch 2001, 2003, 2005 a 2007,
pričom dôraz sa kládol na analýzu dynamiky populačného rastu a trvalo udržateľného
rozvoja. Vývoj obyvateľstva sa hodnotil prostredníctvom indikátorov trvalo
udržateľného rozvoja: čistý migračný pomer, hustota obyvateľstva, koeficient
populačného rastu a nezamestnanosť sa hodnotila prostredníctvom indikátora miera
nezamestnanosti. Okrem týchto indikátorov sa hodnotil prirodzený prírastok, veková
štruktúra a index starnutia. Na základe zhodnoteného vývoja populácie od roku 2001 sa
vypočítal trend ďalšieho vývoja obyvateľstva pre obce mikroregiónu Požitavie-Širočina
a obdobie potrebné na zdvojnásobenie populácie.
8
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky
1.1 Trvalo udržateľný rozvoj
Historicky prvé zmienky o udržateľnosti, aj keď označovanej ako „ekonomická
udržateľnosť“ sa pripisuje J. S. Millovi (1848) v práci Principeles af Political Economy,
kde zdôrazňoval, že prostredie, príroda musia byť chránené pred nespútaným rastom a
ako sa má pritom uchovať ľudský blahobyt.
1.1.1 Vznik konceptu TUR a príčiny jeho vzniku
Definícia trvalej udržateľnosti sa prvýkrát objavila v roku 1972 v prvej správe
Rímskeho klubu – „Hranice rastu“ v ktorej sa definuje ako stav globálnej rovnováhy, pri
ktorej sa počet obyvateľov Zeme a kapitál udržiavajú na viac–menej konštantnej úrovni
a tendencie pôsobiace na rast či pokles týchto veličín musia byť pod dôslednou
kontrolou (Meadows et al., 1972).
V česko-slovenskej literatúre sa prvýkrát tento termín objavil asi v roku 1984,
kde sa charakterizuje ako spôsob života, ktorý sa približuje ideálom humanizmu
a harmónie vzťahu medzi človekom a prírodou v časovom neobmedzenom horizonte
(Vavroušek, 1984).
Za základnú sa považuje definícia z publikácie OSN "Naša spoločná budúcnosť"
Trvalo udržateľný rozvoj je taký rozvoj, ktorý umožňuje uspokojovať potreby súčasnej
generácie bez toho, aby ohrozil možnosti budúcich generácií uspokojovať ich potreby
(Brundtland et al., 1987).
Obce, mestá a regióny na prahu 21. storočia sú zdrojom významných rozporov.
Podiel obyvateľov žijúcich v mestách neustále stúpa a mestá lákajú čoraz väčší podiel
obyvateľov svojou ponukou pracovných príležitostí, možnosťou kultúrneho
a spoločenského vyžitia a sú centrami vzdelávania, vedy a kultúry. Na druhej strane
však mestá predstavujú miesta najostrejších konfliktov medzi prírodou a civilizáciou,
kde sa vypuklo prejavuje celá škála nielen enviromentálnych, ale aj sociálno-
patologických a ekonomických problémov.
Mestá by mali vziať na seba aj bremeno zodpovednosti za mnohé problémy
životného prostredia a mali by začať hľadať alternatívnu cestu svojho ďalšieho
integrovaného rozvoja. Predstavitelia Európskej komisie spolu so zástupcami
9
európskych miest, vedomí si tejto zodpovednosti, už od druhej polovice 90. rokov
intenzívne vyvíjajú množstvo aktivít v oblasti udržateľného rozvoja obcí, miest
a regiónov. Trvalo udržateľný rozvoj sa tak stáva v súčasnosti jedným z hlavných
celosvetovo presadzovaných rozvojových konceptov. Veľkou výzvou pritom je najmä
aplikácia zásad a princípov trvalo udržateľného rozvoja na miestnej úrovni – v mestách,
vidieckych obciach a mikroregiónoch (Hudeková, Mederly, 2003).
Na Slovensku je pojem TUR právne zakotvený v zákone o životnom prostredí
v znení neskorších predpisov (§ 6 zákona č. 17/1992 Zb.) nasledovne:
"Trvalo udržateľný rozvoj je taký rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám
zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje
rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov".
Problematika konceptu TUR sa do popredia dostáva najmä v posledných dvoch
desaťročiach. Hlavnými príčinami jeho vzniku boli globálne environmentálne
problémy, ako napr. klimatické zmeny vrátane kyslých dažďov, narúšanie ozónovej
vrstvy, dezertifikácia spôsobená globálnym otepľovaním, nadmerná spotreba
spôsobujúca drancovanie prírodných zdrojov (najmä dažďových pralesov a fosílnych
palív) a rapídne znižovanie biodiverzity.
Tieto skutočnosti viedli environmentalistov k hľadaniu nových riešení, ktoré by
pomohli k prežitiu ľudstva. Ďalšou dôležitou príčinou bolo hľadanie spôsobu, ako sa
vyhnúť ekologickým katastrofám, chudobe a hladu v mnohých oblastiach sveta.
Koncept trvalej udržateľnosti však ignoruje rôznorodú rozličnosť záujmov. Napríklad
úsilie Európanov o uchovávanie čistého vzduchu a zelených pralesov sa diametrálne
odlišuje od záujmov tých, ktorí s vypätím všetkých síl každodenne bojujú o prežitie, či
už v Mexiku alebo v Brazílii. Predstava o jednej lodi pre nás všetkých je zrejme mylnou
a nebezpečnou fikciou (Nátr, 2005).
Kozová (2003) uvádza, že pojem trvalo udržateľný rozvoj (TUR) sa používa vo
svete približne od 70. rokov 20. storočia. TUR je rozvojová koncepcia, ktorá síce bola
spočiatku chápaná najmä v zmysle zachovania kvalitného životného prostredia,
v súčasnosti sa však poníma komplexne ako prienik sociálneho, ekonomického,
environmentálneho a inštitucionálneho hľadiska rozvoja spoločnosti.
Za základnú sa považuje definícia z publikácie OSN „Naša spoločná budúcnosť“
ako uvádza: „Trvalo udržateľný rozvoj je taký rozvoj, ktorý umožňuje uspokojovať
potreby súčasnej generácie bez toho, aby ohrozil možnosti budúcich generácií
uspokojovať ich potreby“.
10
Slovenská republika má od roku 2001 vládou a od roku 2002 NR SR schválený
základný dokument TUR na národnej úrovni – „Národnú stratégiu trvalo udržateľného
rozvoja SR“. Uvádza sa v nej: „Výzvou pre Slovensko, jeho predstaviteľov, dôležité
skupiny spoločnosti a všetkých občanov je pochopiť a osvojiť si problematiku TUR ako
celkový sociálny a kultúrny rozvoj, ekonomickú prosperitu v harmonickom vzťahu
s prírodou a životným prostredím“.
1.1.2 Princípy trvalej udržateľnosti
Princípy trvalo udržateľného rozvoja môžeme charakterizovať ako všeobecné,
základné pravidlo, alebo ako hodnotu, určitý predpoklad alebo ako určitú základnú
myšlienku, zásadu (Murcott, 1997).
Načrtávajú aj spôsoby, v ktorých politika, ekonomika, dohody a pod., ich
vykonávanie je zosúladené s požiadavkami pre dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja
(IISD, 1997). Princípy podľa Engelsa, Engelsovej (1986) sa delia na:
integráciu ochrany prírody a rozvoja,
uspokojenie základných ľudských potrieb,
dosiahnutie rovnosti a sociálnej spravodlivosti,
zabezpečenie sociálneho rozhodovania a kultúrnej rôznorodosti,
udržiavanie ekologickej integrity.
Pre porovnanie uvádzame názory aj ďalších autorov. Pearce (1988), za
strategické princípy považuje:
o spravodlivosť v rešpektovaní spoločenských nevýhod,
o spravodlivosť voči budúcim generáciám,
o spravodlivosť voči prírode,
o odpor k nebezpečenstvu, ktorý vyplýva z ignorovania prírodných zákonností.
Crocker (1990), rozdeľuje princípy na:
uspokojenie ľudských potrieb,
demokratické slobodné rozhodovanie,
environmentálny rešpekt,
rovnaké podmienky pre sebauplatnenie.
11
V našej literatúre najvýstižnejšie charakterizoval princípy TUR Huba, ktorý ich
rozdeľuje na 14 základných princípov (Huba, 1996):
ekologický princíp,
princíp autoregulačného a sebapodporného vývoja,
efektívnostný princíp,
princíp rozumnej dostatočnosti,
princíp preventívnej opatrnosti a predvídavosti,.
princíp rešpektovania potrieb a práv budúcich generácií,
princíp vnútro generačnej, medzi generačnej a globálnej rovnosti práv obyvateľov
Zeme,
princíp kultúrnej a spoločenskej integrity,
princíp nenásilia,
princíp emancipácie a participácie,
princíp solidarity,
princíp prijateľných chýb,
princíp optimalizácie.
1.1.3 Kritéria trvalo udržateľného rozvoja
Termín kritérium pochádza z gréčtiny a znamená určité hľadisko, meradlo pri
posudzovaní alebo určovací, odlišovací znak (Krasnec, 2000).
Podľa Pearce (1987), kritéria TUR predstavujú určité podmienky, ktorých
plnenie je potrebné na vytvorenie rovnakých prístupov k zdrojom, pre všetky súčasné aj
budúce generácie.
Komisia Európskeho spoločenstva zaradila medzi kritéria TUR nasledujúce
(Commission of the European Community, 1993) :
udržiavanie celkovej kvality života,
trvalé udržiavanie nepretržitého prístupu k prírodnému bohatstvu,
vyhnutie sa trvalým negatívnym zásahom do životného prostredia.
Simonovic, Lence, Burn (1994) si pod kritériami TUR predstavujú:
rovnosť (spravodlivosť),
reverzibilita procesov v prírode,
riziko.
12
V našej literatúre kritéria TUR najvýstižnejšie charakterizovali Huba a Ira (1996):
kritérium č. 1 – nejde o maximalizáciu, ale o optimalizáciu,
kritérium č. 2 – nejde o konverzáciu, ale o zmenu rozvojovej paradigmy,
kritérium č. 3 – ide o preferenciu prevencie pred terapiou,
kritérium č. 4 – ide o preferenciu prístupov a riešení dlhodobých (trvalo udržateľných)
pred krátkodobými,
kritérium č. 5 – ide o hľadanie a vyžívanie prírodných i antropicky simulovaných
autoregulačných a sebapodporných mechanizmov,
kritérium č. 6 – ide o redukciu spotreby hmoty (surovín) a energie,
kritérium č. 7 – ide o maximalizáciu efektívnosti využívania surovín a energie,
kritérium č. 8 - ide o minimalizáciu nerecyklovateľných odpadov,
kritérium č. 9 – ide o integráciu mimo-ekonomických aspektov,
kritérium č. 10 – ide o preferenciu komplexnosti pred parciálnosťou.
Princípy trvalo udržateľného rozvoja sú najkomplexnejšie a na najvyššej
politickej úrovni sformulované Konferenciou OSN o životnom prostredí a rozvoji
konanej v Riu de Janeiro v roku 1993. Konferencia prijala 5 základných dokumentov
podporujúcich stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, ktoré možné považovať za návod
na konanie.
Princíp TUR sa stal všeobecne uznávaným princípom rozvoja ľudskej
spoločnosti. Mal by byť zakomponovaný do všetkých materiálov určujúcich ďalšie
smerovanie rozvoja všetkých oblastí ľudskej aktivity. Podobne aj všetky progresívne
environmentálne politiky vychádzajú z tohto princípu. Medzi základné princípy TUR
patria:
prepojenie základných častí života,
dlhodobé perspektíva,
kapacita životného prostredia je obmedzená,
predbežná opatrnosť,
prevencia,
kvalita života,
sociálna spravodlivosť,
zohľadnenie vzťahu „lokálny – globálny“,
vnútrogeneračná a medzigeneračná zodpovednosť.
13
1.1.4 Orientácia a priority TUR Slovenskej republiky
Základnou orientáciou SR by malo byť dlhodobé, cieľavedomé a komplexné
smerovanie k vytváraniu spoločnosti založenej na princípoch TUR a ich praktickom
uplatňovaní. K dosiahnutiu tejto orientácie je potrebné vo všetkých sférach spoločnosti
vychádzať z princípov a kritérií TUR a orientovať sa na tieto dlhodobé priority
(integrované ciele) TUR SR (Klinda, 2001):
moderný štát a systém verejnej správy,
rozvinutá demokratická krajina,
vyspelá občianska spoločnosť,
sociálna solidarita a sociálna ochrana,
vyvážený územný rozvoj,
vysoká kvalita ľudských a spoločenských zdrojov,
nový model ekonomiky,
vysoká kvalita životného prostredia, ochrana a racionálne využívanie prírodných
zdrojov,
zaručenie života a bezpečnosti občanov, existencie a fungovania štátu,
realizácia životných záujmov SR.
1.1.5 Základné ciele trvalo udržateľného rozvoja SR
Hlavné ciele TUR (Mederly, 2003), ktoré je potrebné v rámci smerovania
k vyššie uvedeným dlhodobým prioritám dosiahnuť sú:
1. Posilnenie medzinárodného postavenia a kreditu SR.
2. Využitie pozitívnych trendov a eliminácia rizík globalizácie.
3. Rozvoj demokracie, politického pluralitného systému, právnych nástrojov
a inštitúcií.
4. Zlepšenie fungovania štátu, jeho hlavných inštitúcií a verejnej správy.
5. Podpora mimovládnych organizácií a záujmových združení a verejnosti v účasti
na rozvoji spoločnosti.
6. Posilnenie právneho vedomia, zmena hodnotových orientácií obyvateľov,
výchova osveta.
7. Rozvoj kultúry, kultúrno-historického a národného povedomia.
14
8. Vybudovanie moderného a kvalitného školského systému, podpora vedy
a výskumu.
9. Dosiahnutie vyváženého rozvoja prostredia a integrácia plánovacích činností.
10. Prioritný rozvoj problémových (okrajových, marginálnych) regiónov.
11. Podpora výstavby a údržby stavebného fondu a ochrana historických štruktúr
v krajine.
12. Dosiahnutie priaznivých trendov a vyváženej demografickej štruktúry.
13. Zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva a zdravotnej starostlivosti,
skvalitnenie životného štýlu.
14. Zmiernenie sociálnych rozdielov v spoločnosti, zníženie miery nezamestnanosti.
15. Zvýšenie podpory pre sociálne ohrozené skupiny obyvateľov a rodinu.
16. Komplexné zlepšenie postavenia rómskej menšiny.
17. Minimalizácia výskytu sociálno-patologických javov.
18. Ukončenie celkovej transformácie ekonomiky.
19. Zlepšenie hlavných ekonomických ukazovateľov.
20. Rozvoj integrovaného modelu pôdohospodárstva.
21. Reštrukturalizácia, modernizácia a ozdravenie výrobného sektora.
22. Zlepšenie dopravnej a technickej infraštruktúry, rozvoj cestovného ruchu.
23. Reštrukturalizácia a modernizácia bankového sektora.
24. Zníženie energetickej a surovinovej náročnosti a zvýšenie efektívnosti
hospodárstva Slovenskej republiky.
25. Zníženie podielu využívania neobnoviteľných prírodných zdrojov pri lepšom
využívaní obnoviteľných zdrojov.
26. Zníženie environmentálneho zaťaženia prostredia.
27. Zmiernenie dôsledkov globálnej zmeny klímy, narušenia ozónovej vrstvy
a prírodných katastrof.
28. Zlepšenie kvality životného prostredia v regiónoch.
1.2 Agenda 21
Agenda 21 je program všestrannej starostlivosti o životné prostredie ľudstva
v 21. storočí, ktorá bola prijatá ako jedna z 5 základných dokumentov podporujúcich
stratégiu TUR (Demo et al., 1999). Zaoberá sa riešením globálnych problémov sveta
15
a dáva návody ako ich riešiť cestou nastolenia trvalej udržateľnosti vo svojich
kapitolách, z ktorých každá ešte môže byť členená na niekoľko programových oblastí.
Agenda 21 je rozsiahly 800 stranový dokument, pozostávajúci z dvoch dokumentov:
deklarácia o životnom prostredí a rozvoji,
princípy trvalo udržateľného manažmentu lesov (právne nezáväzné stanovisko
k princípom globálnej dohody o využívaní, ochrane a TUR všetkých typov
lesov).
Agenda 21 obsahuje 40 kapitol, ktoré sú rozdelené na preambulu a 4 časti:
Preambula (kapitola 1).
Časť 1. - Sociálne a ekonomické dimenzie (kapitoly 2 až 8).
Časť 2. - Ochrana zdrojov a hospodárenie s nimi pre rozvoj (kapitoly 9 až 22).
Časť 3. - Posilňovanie úlohy dôležitých skupín (kapitoly 23 až 32).
Časť 4. - Prostriedky na realizáciu (kapitoly 33 až 40).
Blažej (2005) uvádza, že lokálna agenda ako program napĺňania požiadaviek
Agendy udržateľného rozvoja na úrovni obcí, miest okresov a regiónov by mala mať
rozhodujúcu úlohu pri realizácii udržateľného rozvoja z nasledovných dôvodov:
demokraticky zvolená samospráva je orgán, ktorý bezprostredne zodpovedá
občanom za kvalitu života i prostredia a je k nim najbližšie, teda najlepšie môže
pochopiť a realizovať potreby občanov,
potvrdilo sa, že Agenda 21 je účinným nástrojom na realizáciu princípov
udržateľnosti na miestnej úrovni,
samosprávy spravujú, vlastnia alebo riadia veľkú účasť územia a prírodného
kapitálu, sú zodpovedné za územné plánovanie a priestorové využitie obce alebo
mesta,
ovplyvňujú verejnú mienku, občania sú hlavnými konzumentmi ich služieb
a zároveň i partnermi na podporu a realizáciu udržateľného rozvoja,
mestský úrad musí byť hnacou silou pri vypracúvaní stratégie a akčného plánu, ako
aj realizácii udržateľného rozvoja na lokálnej úrovni,
zástupcovia samospráv môžu iniciovať a vytvárať partnerské vzťahy s inštitúciami,
organizáciami a verejnými orgánmi, súkromnými i mimovládnymi občianskymi
subjektmi na území mesta v prospech udržateľného rozvoja,
16
zástupcovia miest môžu cieľavedome ovplyvňovať verejnú mienku vybraných
skupín spotrebiteľov, výrobcov, zákazníkov vhodnými formami vzdelávania,
poradenstva, konzultácií, demonštračných projektov v prospech zvýšenia
informovanosti, zapojenia občanov do aktivít realizovaných v rámci lokálnej
Agendy 21,
komplexný, holistický prístup k problémom, úlohám i cieľom udržateľného rozvoja
vyžaduje zapojiť všetky potenciálne skupiny i partnerov, ktorí môžu aktívne
participovať na tomto procese.
1.2.1 Miestna agenda 21
Práve v dokumente Agenda 21 sa začal spomínať aj pojem Miestna (alebo
lokálna) Agenda 21. Vzišiel z odporúčania jej kapitol, ktoré vyzdvihujú dôležitosť
miestnych akcií a koalícií. Zdôrazňuje sa v nej, aby vo väčšine miestnych samospráv
v každej krajine, kde sa uvažuje s tvorbou Miestnej Agendy 21, prebehol konzultačný
proces s obyvateľstvom a na základe zhody bol odsúhlasený jej program. Taktiež všetky
miestne programy, politiky, zákony a predpisy, zamerané na dosiahnutie cieľov Agendy
21 by mali byť vyhodnotené a upravené v súlade s prijatými miestnymi programami.
Proces tvorby Miestnej Agendy 21 sa dá zhrnúť do nasledovných bodov:
Miestna Agenda 21 nepredstavuje len environmentálnu stratégiu, integrovaný plán
trvalej udržateľnosti, zvažuje tiež aj sociálne a ekonomické otázky,
v celom priebehu tvorby Miestna Agenda 21 zahrňuje do prác celú spoločnosť,
buduje konsenzus – prinúti ľudí spolupracovať namiesto starého spôsobu
konfrontačných prác,
prvým krokom prác je zhromažďovanie informácií o lokálnych podmienkach
a prioritách, zaujímať sa, čo ľudí naozaj znepokojuje,
následne sa identifikujú postupy, žiadna organizácia alebo sektor politiky nemá
monopol na dobré myšlienky,
nachádza cestu na meranie pokroku, aby bolo isté, či zvolené opatrenia a postupy
boli správne.
Miestna Agenda 21 je program TUR pre 21.storočie, ktorý prestavuje súbor
vzájomne sa podporujúcich komunitných aktivít pre obec alebo mikroregión.
17
Predstavuje tvorivý dlhodobý proces, v ktorom samosprávy obcí, miest a mikroregiónov
spolupracujú v partnerskom vzťahu s ostatnými skupinami spoločnosti. Pre dosiahnutie
TUR na miestnej úrovni je hybnou silou zmena spôsobu myslenia obyvateľov, ich
väčšia participácia na verejných veciach a súdržná iniciatíva všetkých skupín
spoločnosti pri posilňovaní prosperity obce či mikroregiónu bez ohrozenia kvality
života a životného prostredia (Demo a kol., 1999).
Rozoznávame tri hlavné fázy procesu MA 21. Sú nimi iniciačná fáza,
programovacia/plánovacia fáza a realizačná fáza. Za samostatnú fázu by sa dalo
považovať monitorovanie a hodnotenie, ale to je v ideálnom prípade začlenené do
plánovacej a realizačnej fázy. Cieľom iniciačnej fázy je vytvoriť skupinu, ktorá má
záujem na tvorbe stratégie TUR miestneho alebo regionálneho rozvoja a vytvoriť
inštitucionálne a personálne podmienky pre jej tvorbu. Plánovacia alebo programovacia
fáza obvykle začne analýzou miestneho ekonomického, sociálneho
a environmentálneho prostredia a jej výstupom je za účasti občanov (konzultáciami,
pracovnými skupinami) vytvorený strategický programový dokument rozvoja
obce/kraja a k nemu prináležiaci akčný plán. Úlohou realizačnej fázy sú činnosti, ktoré
akčný plán obsahuje, uskutočniť a tým dosiahnuť ciele stanovené v strategickom
dokumente. Úlohou monitorovania a hodnotenia je pritom sledovať pokrok, ktorý sa pri
realizácii dosahuje, dávať odporúčania na úpravu činností a komunikovať dosiahnuté
výsledky občanom a externým partnerom (Balážová a kol., 2006).
Na ekonomickom rozvoji obcí sa začína čoraz viac podieľať i nevládny sektor
(nadácie, združenia). Podiel štátneho sektora na ekonomickom rozvoji obce je
minimálny (Búšik, 2003).
1.3 Indikátory trvalo udržateľného rozvoja
Za slabé miesta koncepcie trvalej udržateľnosti a jej uplatňovania
v rozhodujúcom i každodennom živote považuje jej jednoznačnosť, nedostatočná
konkrétnosť a obmedzená merateľnosť. Jednou z ciest, ako prekonať toto obmedzenie je
vytvorenie systému ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré by
prostredníctvom merateľných hodnôt charakterizovali základné atribúty vývoja
posudzovanej komunity, územnosprávnej jednotky čo odvetvia z hľadiska jeho
rešpektovania, resp. nerešpektovania princípov a kritéria trvalej udržateľnosti.
18
Komisia pre trvalo udržateľný rozvoj OSN (Commission on Sustainable
development – CSD) rozhodla, že treba vytvoriť ukazovatele TUR, aby sa vytvorila
pevná základňa pre rozhodovacie procesy na všetkých úrovniach a aby sa tak prispelo
k dosiahnutiu trvalej udržateľnosti integrovaných systémov životného prostredia
a rozvoja. Schválila na svojom treťom zasadnutí pracovný program pre ukazovatele
trvalo udržateľného rozvoja.
Komisia tento program pre ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja schválila
18. apríla 1996. Obsahuje 132 indikátorov, ktoré sú zaradené do štyroch oblastí.
Sociálne ukazovatele TUR zahŕňajú 38 indikátorov, environmentálne ukazovatele TUR
56 indikátorov, ekonomické ukazovatele TUR 23 indikátorov a inštitucionálne
ukazovatele TUR 15 indikátorov (Demo et al., 1999).
Uvedené ukazovatele by sa mali používať v rozhodovacom procese na úrovni
jednotlivých krajín. Nie všetky ukazovatele sú použiteľné v každej individuálnej
situácii. Krajiny si vyberú a budú aplikovať ukazovatele, ktoré sú relevantné z hľadiska
ich národných priorít, cieľov a plánov (MŽP SR, 2001).
Indikátory TUR spĺňajú celý rad funkcií. Môžu zjednodušovať, objasňovať
a sprostredkovávať súhrnné informácie pre rozhodovanie, pomáhať merať a upresňovať
pokrok smerom k cieľom TUR. Môžu tiež poskytovať včasné varovanie pred možnými
ekonomickými, sociálnymi a environmentálnymi ohrozeniami. Predstavujú aj dôležité
nástroje na prenos predstáv, myšlienok a hodnôt (Commision on Sustainable
Development 2001).
Meranie a vyhodnocovanie niektorých ukazovateľov TUR sa stalo
samozrejmosťou vo všetkých dôležitých oblastiach ľudskej činnosti. Štatistické údaje
predstavujú veľmi dôležitý doplnok informácií s vysokou vypovedacou schopnosťou.
Za slabé miesta koncepcie TUR sa považuje práve nejednoznačnosť a slabá
merateľnosť, preto bolo potrebné vytvoriť dôkladný systém ukazovateľov.
1.3.1 Význam hodnotenia indikátorov TUR
Indikátory TUR predovšetkým poskytujú informácie pre hodnotenie
a recenzovanie úloh a cieľov Agendy 21. Existuje ešte viac používania indikátorov,
ktoré môžu podporiť trvalo udržateľný rozvoj. Zahŕňajú miestnu odozvu spoločnosti pre
aktivity výboru, podporovanie zmien individuálnych životných cyklov a podporujú
diskusie o trvalo udržateľnom rozvoji. Podľa Cotter a Hannam, 1999, indikátory:
19
podporujú diskusie a determinácie pohľadu na trvalo udržateľný rozvoj,
merajú zmenu,
smerujú politiku a budúce plánovanie,
zvyšujú povedomie a podporu,
menia cieľ (priority) spoločnosti,
obracajú pozornosť na hodnotné potreby (okolnosti, podmienky).
Príklady ďalšieho využívania indikátorov boli prediskutované aj v Centre OSN
pre ľudské sídla v Nairobi, kde sa prediskutovali hlavné skupiny zainteresovaných,
ktorý majú úžitok z používania indikátorov. Medzi ne patria (United Nations Center for
Human Settlements (habitat), 1997):
miestny obyvatelia,
primátor, starostovia a komunálni manažéri,
komerčné alebo podnikateľské organizácie (privátny sektor),
parlamenty, verejná správa na národnej úrovni a národné prierezové o odvetvové
agentúry,
mimovládne a nezávislé organizácie a agentúry,
medzinárodné a ďalšie podporné agentúry.
Tvorba a čiastočne aj používanie indikátorov trvalej udržateľnosti sa stávajú
najfrekventovanejšími pomôckami pri uplatňovaní koncepcie trvalej udržateľnosti
v praxi. Kým v prvých rokoch po konferencii OSN o životnom prostredí v Rio de
Janeiro sa pozornosť sústredila najmä na vypracúvanie súborov indikátorov na globálnej
úrovni, v súčasnosti sa pozornosť presúva stále viac na regionálnu, ba až lokálnu
úroveň. Napomáha tomu okrem iného aj rozvoj miestnych aktivít, ktorých cieľom je
rozpracovanie a uplatňovanie Lokálnej agendy 21 (Huba, 1998).
1.3.2 Indikátory OSN
Vývoj indikátorov prebiehal po „oficiálnej“ línii globálnych a nadnárodných
inštitúcií (najmä OSN), ale aj vo viacerých nezávislých odborných inštitúciách.
Najznámejším súborom indikátorov TUR sú indikátory OSN. V rámci činnosti Komisie
pre TUR OSN prebieha od roku 1995 špeciálny indikátorový program. V roku 1995-
1996 sa rozvíjal metodologický rámec indikátorov TUR. Do tohto procesu sa zapojili
20
viaceré významné medzinárodné a vedecké inštitúcie (UNEP, UNDP, Svetová banka,
OECD, WHO, IUCN, WRI a i.) a výsledkom bol návrh 132 indikátorov v štyroch
skupinách – sociálnej (38), ekonomickej (23), environmentálnej (55) a inštitucionálnej
(15). V tzv. „Modrej knihe“ sú uvedené metodické listy pre jednotlivé indikátory
(obsahujú napr. základný popis, definíciu, určenie metód merania).
Na základe výsledkov testovania indikátorov TUR a práce špeciálnej skupiny
odborníkov bol v roku 2000 navrhnutý nový základný súbor 57 indikátorov, zoradených
do 15 tém a 38 podtém. Zachované boli štyri hlavné dimenzie TUR – sociálna (18),
ekonomická (14), environmentálna (19 a inštitucionálna (6). Upravený súbor
indikátorov bol ponúknutý krajinám sveta ako „štartovací bod“ pre organizovanie
a vyhodnocovanie vlastných národných súborov indikátorov.
Hlavné témy a subtémy indikátorov UN CSD
Témy Subtémy
Sociálna oblasť
1. rovnosť chudoba, rodová rovnosť,
2. zdravie výživa, úmrtnosť, hygienická infraštruktúra,
pitná voda, prístupnosť zdravotníckych
služieb,
3. vzdelanie úroveň vzdelania, gramotnosť,
4. bývanie podmienky bývania,
5. bezpečnosť kriminalita,
6. populácia demografická zmena.
Environmentálna oblasť
7. atmosféra klimatická zmena, degradácia ozónovej
vrstvy, kvalita ovzdušia,
8. pôda a krajina poľnohospodárstvo, lesy, dezertifikácia,
9. oceány, moria a pobrežné oblasti pobrežné zóny, rybárstvo,
10. sladkovodné ekosystémy dostupnosť vody, kvalita vody,
11. biodiverzita ekosystémy, druhy.
21
Ekonomická oblasť
12. štruktúra ekonomiky výkonnosť ekonomiky, obchod, stav
financií,
13. vzorce spotreby a výroby materiálová spotreba, využívanie energie,
tvorba a nakladanie s odpadmi, doprava.
Inštitucionálna oblasť
14. inštitucionálny rámec strategické uplatňovanie TUR,
medzinárodná spolupráca,
15. inštitucionálna kapacita prístup k informáciám, komunikačná
infraštruktúra, veda a technológie,
pripravenosť a odozva na katastrofy.
1.3.3 Indikátory TUR v rámci Európskej únie
O indikátoroch TUR na národnej úrovni sa v rámci Európskej únie začína
významnejšie hovoriť až v súvislosti s vypracovaním Stratégie TUR pre EÚ (prijatá
bola v Göteborgu v r. 2001) a jej aktualizovanou verziou v r. 2006 (prijatá Európskou
Radou v júni 2006 v Bruseli). Kľúčové výzvy napĺňania stratégie sú: zmena klímy
a čistá energia, trvalo udržateľná doprava, trvalo udržateľná spotreba a výroba,
zachovanie prírodných zdrojov a hospodárenie s nimi, verejné zdravie, sociálne
začlenenie, demografia a migrácia, chudoba vo svete a výzvy trvalo udržateľného
rozvoja. V súvislosti so spomenutými dokumentmi prijala v r. 2005 Európska Komisia
súbor ukazovateľov TUR. Indikátory sú štruktúrované hierarchicky v troch úrovniach:
10 tém (v každej 1-3 kľúčové indikátory, celkovo 12 indikátorov), 31 subtém (v každej
1-3 hlavné indikátory, celkovo 45 indikátorov) a v tretej úrovni 98 konkrétnych
indikátorov vzťahujúcich sa k danej problematike. Indikátory TUR pre 25 členských
krajín boli prvýkrát hodnotené následne po ich prijatí v r. 2005 (EUROSTAT, 2005).
Hodnotenie indikátorov by malo prebiehať každé 2 roky.
Hlavné témy indikátorov TUR v rámci EÚ (2005)
22
Téma Subtémy
1. ekonomický rozvoj investície, konkurencieschopnosť, zamestnanosť,
2. chudoba a sociálne vylúčenie hmotná chudoba, prístup na trh práce, iné
aspekty,
3. starnutie populácie adekvátnosť dôchodkov, demografické zmeny,
stabilita verejných financií,
4. verejné zdravie ochrana zdravia a životný štýl, potravinová
bezpečnosť a kvalita, manažment chemických
látok, zdravotné riziká vyplývajúce
z environmentálnych podmienok,
5. zmena klímy a čistá energia zmena klímy, energia,
6. trvalo udržateľná výroba ekologická efektívnosť, vzorce spotreby,
poľnohospodárstvo, zodpovednosť podnikov,
7. manažment prírodných zdrojov biodiverzita, morské ekosystémy, zdroje pitnej
vody, využitie pôdneho fondu,
8. doprava rast dopravy, náklady v doprave, sociálne
a ekologické vplyvy dopravy,
9. správne vládnutie politická koherentnosť, participácia verejnosti,
10. globálne partnerstvo globalizácia obchodu, financovanie TUR,
manažment zdrojov.
1.3.4 Indikátory udržateľného rozvoja v Slovenskej republike.
Slovenská republika bola od svojho vzniku signátorom hlavných dokumentov
konferencie z Ria z r. 1992, čím sa zaviazala aj k sledovaniu indikátorov TUR.
K prvému kroku smerom k napĺňaniu týchto záväzkov však prišlo až v r. 1997, kedy
Vláda SR schválila Uznesenie č. 655/97 k návrhu uplatňovania Agendy 21
a vyhodnocovaniu ukazovateľov TUR v SR. Najviac ukazovateľov mal sledovať
Štatistický úrad SR. Určených bolo 132 ukazovateľov v súlade so zoznamom OSN,
pričom za relevantných pre SR sa považovalo spolu 125 ukazovateľov. Do roku 2000 sa
však žiadne takéto hodnotenia v SR nerealizovali. Indikátory TUR sa začali hodnotiť až
23
v rámci projektu „Podpora trvalo udržateľného rozvoja v SR“ riešeného Regionálnym
centrom Slovenska za podpory Rozvojového programu OSN a MŽP SR.
V Akčnom pláne TUR v SR na roky 2005 – 2010 sú v rámci väčšiny cieľov
stanovené aj merateľné ukazovatele na kontrolu ich plnenia. Portál „Trvalo udržateľný
rozvoj“ spravovaný Úradom vlády SR uvádza ako jednu z hlavných úloh napĺňania
Akčného plánu TUR v SR „Vytvorenie a vyhodnocovanie databázy základných
indikátorov TUR a monitorovanie prechodu ekonomiky SR na TUR“. Reálne
vyhodnocovanie indikátorov TUR na národnej úrovni v SR je však doteraz otázne.
V súčasnosti sú indikátory TUR v rámci SR hodnotené prakticky len v projekte
Slovenskej agentúry životného prostredia, Centra environmentalistiky a informatiky.
1.3.5 Indikátory udržateľného rozvoja na regionálnej a miestnej úrovni
Indikátory na regionálnej úrovni sú doposiaľ zriedkavé, na hodnotenie
indikátorov je však veľmi vhodnou základňou miestna úroveň. V rokoch 1999-2003
bola realizovaná široká iniciatíva smerujúca k vyhodnocovaniu indikátorov
udržateľného rozvoja európskych miest, tzv. spoločné európske indikátory – European
Common Indicators. Navrhnutý bol výsledný súbor 10 indikátorov, ktoré boli
vyhodnotené do r. 2003 celkovo v 42 modelových samosprávach (mestách a regiónoch).
Pojem región sa stal samozrejmou súčasťou diskusií ekonómov, politikov
a konečne sa rôzne používa tak v každodenných diskusiách ako aj vo vedeckej
literatúre. Pojem región ako už vieme sa viaže na priestor. Priestor je však objektom
skúmania viacerých vedných disciplín (geografie, urbanizmu, ekonómie, technických
odborov a i.). Je aj sledovaným objektom štátnikov, politikov, ale i podnikateľov či
občanov. Preto pojem región môže byť a je chápaný a definovaný rôznorodo.
Z uvedeného vyplýva, že aj typológia regiónov môže byť preto rôznorodá (Belajová –
Fáziková, 2002).
Zoznam indikátorov ECI, povinné indikátory:
spokojnosť občanov s miestnou komunitou,
miestny príspevok ku globálnym klimatickým zmenám,
miestna mobilita a doprava cestujúcich automobilovou dopravou,
dostupnosť miestnej verejnej zelene a miestnych služieb,
kvalita miestneho ovzduší.
24
Dobrovoľné indikátory:
doprava detí do školy,
trvalo udržateľný manažment podnikov,
znečistenie životného prostredia hlukom,
trvalo udržateľné využívanie krajiny,
produkty podporujúce trvalú udržateľnosť.
V súvislosti s prípravou Tematickej stratégie mestského životného prostredia
v rámci 6. Environmentálneho akčného programu EÚ bol realizovaný projekt „Trendy
a indikátory monitorovania Tematickej stratégie mestského životného prostredia
TISSUE“. Navrhnutý bol systém indikátorov v piatich skupinách – dopravné,
plánovacie, stavebné, environmentálne a ukazovatele manažmentu. Projekt „Nástroje
udržateľnosti a ciele pre Tematickú stratégiu mestského životného prostredia“
(STATUS) mal za cieľ nielen vytvorenie sady indikátorov udržateľného rozvoja miest,
ale aj stanovenie indikatívnych cieľov.
Hlavné témy a okruhy problémov indikátorov udržateľného rozvoja európskych miest
(STATUS):
správa mesta,
udržateľný miestny manažment,
prírodné prostredia,
udržateľná spotreba vody,
plánovanie a projektovanie,
udržateľná doprava,
zdravie,
globálna zodpovednosť.
1.4 Rozvoj trvale neudržateľný
Mnohé definície a popisy trvale udržateľného rozvoja sa snažia spojiť rysy trvale
udržateľného životného prostredia s ekonomickým ziskom podľa súčasných kritérií.
Domnievam sa, že problematika trvalo udržateľných foriem ľudskej spoločnosti na tejto
planéte musí vychádzať z hodnotenia zákonov prírody, a to bez dopredu obmedzujúcich
25
ekonomických, politických alebo iných podmienok. Ak sme ochotní pripustiť, že v sebe
máme obnovovať pocit prirodzených a nevyraďujúcich sa príslušníkov celého
ekosystému na Zemi, potom prírodné zákony musia byť absolútnou prioritou pred
zákonmi vytvorenými ľudskou spoločnosťou (Nátr, 2005).
V zaujímavej práci zhrnul Heilig (1997) 10 argumentov proti bežnej koncepcii
trvale udržateľného vývoja, ktorá aplikuje ekologické a biologické princípy na sociálny,
ekonomický a politický vývoj ľudskej spoločnosti. Sú to tieto dôvody:
to, čo je trvalo udržateľné pre súčasnú generáciu, nemusí byť pre generáciu
budúcu a tiež naopak,
koncept trvalej udržateľnosti ignoruje rôznorodú rozličnosť záujmov,
to čo je trvalo udržateľné pre malé skupiny, môže byť dlhodobo neudržateľné
pre veľké skupiny,
to čo je vhodné pre prírodu, nemusí byť prijateľné pre našu sociálnu štruktúru,
ekonomiku alebo kultúru,
existujú zásadné rozdiely medzi prispôsobovaním sa prirodzených ekosystémov
a zásahov človeka do ich funkcií a štruktúr,
všetky druhy organizmov alebo ekosystémov nie sú rovnako významné pre
trvalo udržateľný vývoj ľudstva,
koncepcia trvalej udržateľnosti je založená na predpoklade existencie obecnej
harmónie a altruizmu. To však ignoruje skutočnosť, podľa ktorej je často vývoj
poháňaný konfliktami a súperením,
moralizovaním sa aktivity ľudstva nestanú trvalo udržateľné,
koncept trvalo udržateľného vývoja redukuje analýzu sociálnych,
ekonomických, kultúrnych a politických procesov na jednoduchý biofyzikálny
systém,
v súčasnej dobe nie je k dispozícii metodika, ktorá by umožnila merať a utriediť
mieru udržateľnosti jednotlivých procesov.
1.5 Globálne problémy sveta
Globálne ohrozenie biosféry a človeka je spôsobené negatívnymi vplyvmi
a účinkami prírodných a antropogénnych faktorov. V histórii našej planéty boli globálne
zmeny zapríčinené predovšetkým prírodnými faktormi. V druhej polovici dvadsiateho
storočia sa však človek stáva na našej Zemi najvýznamnejšou silou a mení jej tvár.
26
Pôsobenie človeka na geosféru ale i biosféru nadobudlo v ostatných rokoch globálny
rozsah. Preto je potrebné tieto vplyvy identifikovať, popísať a zhodnotiť ich dôsledky
pre človeka a prírodné prostredie. Nemali by sme pritom zabúdať na otázku podstatnú,
pre blízku budúcnosť možno rozhodujúcu, že koľko času nám na to zostáva (Klinda,
1996).
Globálne ohrozenia trvalo udržateľného rozvoja sú všetky vzájomne prepojené.
Chudoba, zhoršovanie životného prostredia a konflikty si vzájomne pridávajú. Viac ako
miliarda ľudí žije z menej než jedného dolára na deň a 2,7 miliardy ľudí žije z menej
než dvoch dolárov. 2,6 miliardy ľudí – vyše 40 percent svetovej populácie – nemá
základné sanitárne zariadenia a viac ako jedna miliarda stále používa nebezpečné zdroje
pitnej vody. Nielenže sú chudoba a nerovnosť nespravodlivé, ale sú aj hrozbou pre
svetový rozvoj, dlhodobú prosperitu, mier a bezpečnosť. Globalizácia znamená, že naša
kolektívna prosperita a bezpečnosť kriticky závisia od úspechu v boji proti chudobe.
Boj s chudobou a so sociálnym vylúčením v Európskej únii nie je len o zvyšovaní
nízkych príjmov. Ide o podporu prístupu k zamestnanosti, bývaniu, mobilite, zdravotnej
starostlivosti, ku komunikačným a informačným službám a predovšetkým k vzdelávaniu
a odbornému vzdelávaniu. Výrazný podiel obyvateľstva Európskej únii (15 %) je
ohrozený chudobou. Chudoba detí spôsobuje mimoriadne obavy. Ako vyplýva
z diskusie hláv štátov a vlád na neformálnom stretnutí v Hampton Court, boju proti
sociálnemu vylúčeniu sa musí venovať bezodkladná pozornosť.
Vo svetle pretrvávajúcich výziev musí Európa nielen dodržať svoje záväzky
dlhodobému programu pre trvalo udržateľný rozvoj a lepšej kvalite života, ale rovnako
nájsť spôsoby na ich účinnejšie riešenie (Demo, et al., 2007).
Medzi najvýznamnejšie oblasti globálnych problémov ľudstva patria aj
demografické problémy. Pod demografickými problémami rozumieme na jednej strane
preľudnenie a vysoký populačný prírastok v rozvojových krajinách a na strane druhej
stagnáciu až úbytok obyvateľov vo vyspelých krajinách (Mederly, 2001). Aj Agenda 21
vysvetľuje, že populácia spotreba a technológie sú hlavnými hnacími silami pri zmene
životného prostredia a udržateľného rozvoja Zeme (Demo, et al., 2007). Nakoniec
medzi významné biofyzikálne a socio-ekonomické faktory potrebné na dosiahnutie
udržateľného rozvoja patrí stabilizácia úrovne ľudskej populácie (Stead a Stead, 1998).
V uplynulých päťdesiatich rokoch vývoj ľudstva priniesol okrem mnohých pozitív aj
veľa protirečení a nepriaznivých procesov a trendov. Často sa hovorí dokonca
o globálnej kríze ľudstva zapríčinenej integrovaným pôsobením prehlbujúcej sa
27
ekonomickej nerovnováhy, sociálnych a politických konfliktov, ako aj devastácie
životného prostredia. Tieto javy priniesli najmä v posledných troch desaťročiach tlak na
zmenu tradičnej predstavy rozvoja ľudstva, stotožňujúcej pokrok s ekonomickým
rastom (Mederly, 2001).
1.6 Demografické zmeny
Globálny rast populácie vrcholil na začiatku 60. rokov, kedy jeho tempo mierne
prekračovalo 2 % ročne. Od tej doby toto tempo kleslo na 1,26 % a do roku 2050 by sa
malo znížiť na 0,46 %. Aj tak sa rast počtu obyvateľov v absolútnom vyjadrení dostal
na rekord až v roku 1990, kedy sa svetová populácie zvýšila o 87 miliónov. Dnes rastie
počet obyvateľov o zhruba 76 miliónov ročne a do roku 2050 sa zníži na približne 43
miliónov (Lomborg, 2006). Rastúca svetová populácia a výroba v kombinácii
s neudržateľnými modelmi spotreby stále viac zaťažuje vzduch, pôdu, vodu, energetické
a ostatné dôležité zdroje. Preto sa stratégie rozvoja sa budú musieť súčasne zaoberať
otázkami populačného rastu, zdravia ekosystému, technológiami a prístupom k zdrojom.
Hlavným cieľom rozvoja je zmiernenie chudoby, bezpečné živobytie, pevné zdravie
a dobrá kvalita života vrátane zlepšenia postavenia žien. Plány rozvoja sa musia
zaoberať takými potrebami, ako je zabezpečenie potravín, základné prístrešie, nutné
služby, vzdelanie, starostlivosť o rodinu, zalesňovanie, primárna starostlivosť o životné
prostredie a zamestnanie.
Veľkosť populácie by mala byť súčasťou stratégií rozvoja jednotlivých krajín
a krajiny by mali stanoviť ciele a programy v tejto oblasti. Krajiny musia vedieť ako
bude veková štruktúra ich obyvateľov ovplyvňovať budúce požiadavky na prírodné
zdroje a tiež musia poznať veľkosť populácie, ktorú sú schopné uživiť. Osobitná
pozornosť by sa mala venovať kľúčovým prírodným zdrojom, ako je voda a pôda,
i ekologickým faktorom, ako je zdravie ekosystému a biodiverzita (Klinda, 1996).
Plnými 60 % sa na globálnom populačnom raste podieľa iba 12 krajín, z nich
prvenstvo patrí Indii, Pakistanu a Číne. Podiel priemyselných krajín na svetovej
populácii sa bude naďalej znižovať. Po raste v predchádzajúcich storočiach sa ich
podiel znížil z 32 % v roku 1950 na súčasných 20 % a do roku 2015 klesne na 13 %.
Najnápadnejšie sa populačná zmena dotkne Európy. Súčasná európska populácia
predstavuje 13 % z globálnej populácie, ale tento podiel sa do roku 2050 zníži pod 7 %
(Lomborg, 2006).
28
Politické, ekonomické a sociálne zmeny v posledných dvoch desaťročiach sa
prejavili aj v demografických ukazovateľoch Slovenska, pričom niektoré z nich sa
priblížili k hodnotám a trendom v krajinách západnej Európy. Celkový ročný prírastok
obyvateľov postupne klesá, hodnoty prirodzeného prírastku niekoľkonásobne poklesli
a znížilo sa aj zastúpenie mladých ľudí. Vnútorná migrácie obyvateľov je
charakteristická významným úbytkom sťahovania obyvateľov do miest, čo sa prejavuje
spomalením tempa urbanizácie (Mederly, 2001).
29
2 Cieľ práce
Cieľom predkladanej práce je analýza a vyhodnotenie sociálnych indikátorov
trvalo udržateľného rozvoja vybraných obcí Čaradice, Vieska nad Žitavou, Volkovce
a Veľké Vozokany patriacich do mikroregiónu Požitavie-Širočina, región Horné
Požitavie.
V práci vyhodnotíme nasledovné ukazovatele:
Agenda 21, kapitola 5: Dynamika populačného rastu a trvalo udržateľný rozvoj
1. čistý migračný pomer,
2. koeficient populačného rastu,
3. hustota obyvateľstva,
Agenda 21, kapitola 3: Boj s chudobou
4. miera nezamestnanosti.
Ďalšie čiastkové ciele práce:
vývoj populácie, miery nezamestnanosti vo vybraných obciach mikroregiónu
a výpočet trendu ich ďalšieho vývoja,
odhad trendu vývoja počtu obyvateľov v mikroregióne Požitavie-Širočina.
30
3 Metodika práce
3.1 Zvolené pracovné postupy:
a) naštudovanie a spracovanie literatúry zaoberajúcej sa problematikou TUR, Agendy
21, indikátormi TUR,
b) naštudovanie a spracovanie materiálov o vybranom mikroregióne,
c) výber obcí, v ktorých budú porovnávané indikátory,
d) výber vhodných indikátorov,
e) analýza, vyhodnotenie a porovnanie vybraných indikátorov v rámci vybraných obcí
mikroregiónu,
f) návrhy a odporúčania pre prax.
Zdrojom informácií pre vyhodnotenie indikátorov vybraných obcí Veľké
Vozokany, Volkovce, Vieska nad Žitavou a Čaradice bol mikroregión Požitavie-
Širočina so sídlom vo Veľkých Vozokanoch, ktorý poskytol údaje o počte obyvateľov
obcí mikroregiónu a prehľad rozlôh jednotlivých obcí. V štatistickej databáze
Štatistického úradu Slovenskej republiky SLOVSTAT sme získali údaje o Slovenskej
republike a o Nitrianskom kraji. Vychádzame z údajov z rokov 2001, 2003, 2005
a 2007. Pre sledovanie a vyhodnotenie indikátorov sme vybrali indikátory čistý
migračný pomer, koeficient populačného rastu, hustota obyvateľstva a miera
nezamestnanosti.
Ďalším zdrojom informácií boli internetové stránky obcí a mikroregiónu.
Informácie z knižných zdrojov a internetu sa mi zdali byť nedostačujúce, z toho dôvodu
som osobne navštívila obecné úrady Veľké Vozokany, Volkovce, Vieska nad Žitavou
a Čaradice, kde mi boli poskytnuté bližšie údaje.
3.2 Metódy hodnotenia vybraných indikátorov:
a) Analýza a zhodnotenie súčasného stavu určitých javov, procesov a faktov
v mikroregióne a vo vybraných 4 obciach mikroregiónu.
b) Syntéza vychádza z analyzovaných faktov a z činnosti mikroregiónu, súhrnné
vyhodnotenie vybraných indikátorov TUR v mikroregióne.
31
c) Vedecká abstrakcia. S cieľom vymedziť objekt skúmania sme abstrahovali od
množstva pre nás menej podstatných údajov pre potreby našej práce. Danú
problematiku uvádzame na konkrétnom príklade vybraných obcí mikroregiónu
Horné Požitavie-Širočina a to Čaradice, Volkovce, Vieska nad Žitavou a Veľké
Vozokany.
3.3 Charakteristika riešeného územia
Obr. 1
Geografická poloha Nitrianskeho kraja, okresu Zlaté Moravce a mikroregiónu Zdroj: PHSR mikroregiónu Požitavie-Širočina.
Mikroregión Požitavie–Širočina vznikol 24. marca 2000 ako záujmové
združenie obcí pre cestovný ruch. Predmetom činnosti záujmového združenia je
aktivizovať a koordinovať všetky ekonomické, kultúrne a spoločenské subjekty tak, aby
bol maximálne využitý prírodný potenciál na dosiahnutie ekonomickej, kultúrnej
a spoločenskej prosperity celého mikroregiónu.
Celková plocha katastrálneho územia je 171,98 km2, na ktorej žije 11 344
obyvateľov (r. 2007) pri priemernej hustote 72,6 obyvateľov na 1 km2. Krajina
mikroregiónu je tvorená prevažne mierne zvlneným pahorkovým reliéfom Žitavskej
32
a Hronskej Pahorkatiny, ktorá je na severovýchode lemovaná predhorím Pohronského
Inovca. Územím pretekajú rieky Žitava a Širočina (Príloha 1).
Mikroregión je administratívne začlenený do územného celku Nitrianskeho
samosprávneho kraja a do NUTS II Západné Slovensko. Tvorený je 13 obcami z južnej
časti okresu Zlaté Moravce a dvoma obcami z okresu Nitra (Čaradice, Červený Hrádok,
Čierne Kľačany, Choča, Malé Vozokany, Nemčiňany, Nevidzany, Nová Ves nad
Žitavou , Slepčany, Tekovské Nemce, Tesárske Mlyňany, Veľké Vozokany, Vieska nad
Žitavou, Volkovce a Tajná).
Obr. 2 Obce okresu Zlaté Moravce
Zdroj: PHSR mikroregiónu Požitavie-Širočina
33
V rámci Občianskeho združenia pre rozvoj mikroregiónu „Požitavie-Širočina“
v najvyššom orgáne – členskej schôdzi 50 % predstavuje verejný sektor a 50 % tvorí
súkromný sektor. V rámci súkromného sektora 30 % podiel tvoria zástupcovia
podnikateľských subjektov a 20 % má občiansky a neziskový sektor.
Stupeň vidieckosti územia Občianskeho združenia pre rozvoj mikroregiónu
„Požitavie-Širočina“ prezentuje viac ako 50 % obyvateľstva žijúceho v území (podľa
stupňa vidieckosti ide o prevažne vidiecky región). Územie disponuje s hustotou
osídlenia na úrovni 66,52 obyv./km2.
Obec Vieska nad Žitavou leží v doline rieky Žitavy na Žitavskej a Hronskej
pahorkatine, ktoré sú oddielom výbežku Podunajskej pahorkatiny. Výškové rozpätie
územia je 160 – 210 m n. m., stred obce leží v nadmorskej výške 185 m.
Obr. 3 Geografická poloha obce Vieska nad Žitavou v rámci mikroregiónu a okresu
Zdroj: Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Vieska nad Žitavou
Z hľadiska dopravnej dostupnosti sa obec nachádza 8 km juhozápadne od
Zlatých Moraviec. Komunikáciou III. triedy je napojená na regionálnu komunikáciu,
cestu II. triedy spájajúcu Zlaté Moravce – Vráble cez Tesárske Mlyňany.
34
Krajina je využívaná hlavne poľnohospodársky, miestami ju spestrujú agátové
porasty. V severovýchodnej časti územia katastra sa rozprestiera jadro parku a kaštieľ
Arboréta Mlyňany – v súčasnosti najväčšej expozície stálozelených drevín na
Slovensku. Obec sa rozprestiera na rozlohe 547 ha, s počtom obyvateľov 465 (stav
k 31. 12. 2006). Obec je jednou z členských obcí mikroregiónu „Požitavie-Širočina –
záujmového združenia obcí pre CR“, ktorý sa nachádza v severovýchodnej časti
Nitrianskeho kraja.
Obec Čaradice leží na rozhraní Podunajskej pahorkatiny a Západných Karpát.
Zo severu je chránená masívom Pohronského Inovca. Jej zemepisné súradnice sú
48°22'48" severnej zemepisnej šírky a 18°25'07" východnej zemepisnej dĺžky. Stred
obce sa nachádza v nadmorskej výške 240 m n. m. Rozloha katastrálneho územia obce
je 1 784,9 ha, pričom jeho väčšina sa rozprestiera na južnej strane masívu Veľkého
Inovca a časť leží v Hronskej pahorkatine. Cez obec preteká Čaradický potok, ktorý je
zásobovaný najmä dažďovými snehovými vodami. V letných mesiacoch býva hladina
potoka veľmi nízka.
Obr. 4
Geografická poloha obce Čaradice v rámci mikroregiónu a okresuZdroj: Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Čaradice
35
Dopravná poloha obce je v rámci regiónu veľmi dobrá. Obec leží na rozhraní
Nitrianskeho a Banskobystrického samosprávneho kraja v blízkosti okresného mesta
Zlaté Moravce, od ktorého je vzdialená 10 km. V jej bezprostrednej blízkosti (cca
0,5 km) prechádza medzinárodná cesta prvej triedy E 571. Najbližšia železničná
zastávka je vzdialená približne 5 km a nachádza sa v obci Hronský Beňadik. Obec
Čaradice patrí do okresu Zlaté Moravce, ktorý je súčasťou Nitrianskeho
samosprávneho kraja v NUTS II Západné Slovensko. Od centier ekonomického rozvoja
regionálneho, národného a medzinárodného významu je vzdialená nasledovne: Nitra 45
km, Banská Bystrica 70 km, Bratislava 130 km, Viedeň 190 km.
Obec Volkovce leží v severnej časti Pohronskej pahorkatiny v doline rieky
Bočovka na južných svahoch Pohronského Inovca. Nadmorská výška chotára je od 220
do 450 m. n. m. Severovýchodná časť územia je zalesnená väčšinou dubovým lesom,
ostatná časť je odlesnená a poľnohospodársky využívaná. Terén je stredne zvlnený,
pahorkatinný.
Obr. 5
Geografická poloha obce v rámci mikroregiónu a okresuZdroj: Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Volkovce
36
Najvyššie vrchy v chotári sú Vinice a Závadský majer. Lesy Pohronského
Inovca sú zaujímavé pre turistiku, zber lesných plodov, hubárčenie i poľovníctvo.
Poľovnícky revír je bohatý nielen na poľnú (srnčia zver, zajace, bažanty, jarabice
a líšky), ale i čiernu a jeleniu zver. Katastrálnym územím preteká potok Bočovka, ktorý
sa vlieva do vodného toku Širočina, ktorá so vo Vrábľoch spája s riekou Žitavou. Obec
sa rozprestiera na rozlohe 1 160 ha, s počtom obyvateľov 1 011 (stav k 31. 12. 2006).
Z hľadiska dopravnej dostupnosti je obec vzdialená od okresného mesta Zlaté
Moravce 8 km smerom na juhovýchod. Obcou prechádza cesta III. triedy spájajúca obce
Čierne Kľačany - Volkovce a miestnu časť Olichov, ako i železnica v smere Zlaté
Moravce – Kozárovce (v súčasnosti premáva len nákladná doprava).
Obec Veľké Vozokany sa nachádzajú na hornom Požitaví v severnej časti
Pohronskej pahorkatiny v doline vodného toku Širočina. Výškové rozpätie je 180-240
m. n. m. Stred obce leží v nadmorskej výške 180 m.
Obr. 6Geografická poloha obce Veľké Vozokany v rámci mikroregiónu a okresu
Zdroj: Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Veľké Vozokany
Na vodnom toku Širočina je vystavaná vodná nádrž. Možnosť turistiky pozdĺž
Širočiny, vychádzky do polí, ale i po zelenej značke Veľké Vozokany zastávka SAD –
pomník Lev – Tesárske Mlyňany Arborétum – Slepčany železničná stanica, prechádzky
37
lesom Starého hája, zber lesných plodín a húb, poľovníctvo a možnosť rybárčenia vo
vodnej nádrži, to všetko umožňuje príroda obce. Obec sa rozprestiera na rozlohe 988 ha,
s počtom obyvateľov 515. Obec je jednou z členských obcí mikroregiónu „Požitavie-
Širočina – záujmového združenia obcí pre CR“, ktorý sa nachádza v severovýchodnej
časti Nitrianskeho kraja.
Z hľadiska dopravnej dostupnosti sa obec nachádza 8 km južne od okresného
mesta Zlaté Moravce. Okrajom zastavaného územia obce prechádza cesta III. triedy:
Zlaté Moravce – Vráble.
3.3.1 Výhody a nevýhody z hľadiska polohy a lokalizácie územia
Obr. 7
Širšie územné vzťahy – okres Zlaté Moravce, región Horné PožitavieZdroj: Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mikroregiónu Požitavie-Širočina.
38
Medzi výhody územia z hľadiska polohy určite patrí dobrá dostupnosť obcí do
okolitých miest, hlavne z hľadiska riešenia zamestnanosti. Ďalšou, nie menej
významnou výhodou je, že územie mikroregiónu je ucelené a prirodzene homogénne.
Nadväznosť katastrálnych území jednotlivých obcí je dané spoločnou históriou,
kultúrnym a prírodným bohatstvom.
Na jednej strane je určitou nevýhodou územia mikroregiónu lokalizácia jadrovej
elektrárne Mochovce (SE – EMO) a to z pohľadu tvorby krajiny a kvality životného
prostredia, na druhej strane práve SE - EMO poskytuje pracovné príležitosti pre
domácich obyvateľov a rôzne kompenzácie obciam zaradeným do ochranných pásiem.
Oveľa výraznejším negatívom je však odliv najmä mladých ľudí z mikroregiónu, čím
obyvateľstvo územia starne.
Deklarované územie Občianskeho združenia pre rozvoj mikroregiónu
„Požitavie–Širočina“ disponuje prirodzeným centrom záujmu „domácich i zahraničných
návštevníkov“ a to chráneným areálom Arborétum Mlyňany, ktorý svojím rozsahom
unikátnej zbierky cudzokrajných drevín patrí k najväčším v strednej Európe. Na ploche
67 ha sa tu nachádza viac ako 2 300 druhov vzácnych cudzokrajných stálo zelených
drevín. Súčasťou areálu a zároveň jeho dominantu tvorí kaštieľ z r. 1894
s charakteristickou neogotickou vežou (z r. 1905). Práve chránený areál Arborétum
Mlyňany, rozprestierajúci sa na katastrálnych územiach obcí Vieska nad Žitavou
a Tesárske Mlyňany, je vnímaný z hľadiska potrieb mikroregiónu ako impulz pre
naštartovanie rozvoja služieb vidieckeho cestovného ruchu v území.
Druhou výhodu oproti ostatným územiam je dlhodobá tradícia vinohradníctva
a vinárstva, ktorá vyplýva z vhodných prírodných podmienok „príjemnej krajiny
pahorkatinného typu“ a aktivitami zameranými smerom k neustálemu zvyšovaniu
úrovne kvality vín a ich prezentácii v rámci Nitrianskeho kraja a zároveň Slovenska.
Jedným z mnohých príkladov sú výstavy a degustácie na vysokej úrovni organizované
od roku 1981 Zväzom vinohradníkov v obci Nemčiňany.
3.3.2 Kultúrne a historické zdroje
Určitý špecifický atribút územia prezentuje i jeho historický vývoj
charakterizovaný pôsobením mnohých šľachtických a zemepanských rodín, ktoré
zanechali svoju pečať vo forme hodnotných kaštieľov v území a rodinných hrobiek.
39
Okrem spomínaného kaštieľa situovaného v arboréte sa v mikroregióne
nachádzajú kaštiele v obci Malé Vozokany, Nová Ves nad Žitavou, Tajná a Čaradice.
V Malých Vozokanoch ide o barokový kaštieľ z roku 1710 a druhý kaštieľ (miestny
názov „Horný kaštieľ), ktorý bol postavený v roku 1904 v štýle francúzskeho baroka
17. storočia. V Novej Vsi nad Žitavou sa nachádzajú 3 kaštiele (barokový kaštieľ zo
začiatku 18. storočia, ďalej neorokokový kaštieľ z roku 1800, v ktorom dnes sídli
Odborné učilište internátne, a tretí kaštieľ postavený v neoklasicistickom slohu
obklopený parkom. Klasicistický kaštieľ v obci Tajná bol postavený v roku 1840 aj
s rozsiahlym historickým parkom. Medzi technické pamiatky patrí Zungov, postavená
ostrihomskou kapitulou za účelom zavlažovania v obci Slepčany. Ide o jedinú technickú
pamiatku Zástavnica na rieke Žitave, ktorá bola financovaná a vykonaná so štátnou
podporou za účelom zavodnenia lúk v roku 1911.
Dominantou v každej obci mikroregiónu sú rímskokatolícke kostoly. Medzi
najstaršie pamätihodnosti môžeme zaradiť pôvodne románsky z prvej polovice
13. storočia, neskôr prestavaný, rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela v obci
Nemčiňany a rímskokatolícky kostol sv. Jakuba, pôvodne vybudovaný v gotickom
slohu, v rokoch 1750-1754 vo Volkovciach. V Tajnej sa nachádza rímskokatolícky
barokový kostol Všetkých svätých z roku 1749, v obci Malé Vozokany barokový kostol
sv. Anny postavený v roku 1752.
Pôvodnú architektúru dotvára i murovaná zvonica z roku 1989 v Malých
Vozokanoch, postavená na mieste pôvodnej drevenej zvonice a v časti Mlyňany
v Tesárskych Mlyňanoch murovaná zvonica s jedným zvonom. V dolnej časti obce
Nemčiňany je situovaná drevená zvonica (zo zvonmi z rokov 1868-1935). Nad potokom
Drevenica v obci nová Ves nad Žitavou je vybudovaný Turecký most ako jedinečná
architektonická pamiatka z 15. storočia. Taktiež v západnej časti novoveského chotára
sa rozprestiera pútnický areál zasvätený Panne Márii Kráľovnej.
Ďalej sa v rámci mikroregiónu nachádza 9 významných hrobov rodákov, alebo
osobností, ktoré v obciach mikroregiónu žili alebo pôsobili. Zaujímavosťou sú najmä
rodinné hrobky. V Nemčiňanoch sa nachádza na vrchole zalesneného kopca rodinná
hrobka zemianskeho rodu Kosztolányiovcov, ktorá si dodnes zachovala miestny názov
krypta. V rokoch 1903-1904 bola na miestnom cintoríne v Malých Vozokanoch
postavená gotická hrobka rodiny Botkovej. V rodinnej hrobke je pochovaných šesť
členov rodiny. Posledným bol v roku 1993 Teodor von Botka de Széplak et Szánto.
40
Tento venoval obci 105 portrétov prevažne obyvateľov obce, alebo zamestnancov na
panstve zo začiatku 20. storočia, ktoré sám maľoval.
I keď sa priamo archeologické lokality na území mikroregiónu nenachádzajú,
ako je už spomínané, je tu evidovaných niekoľko archeologických nálezísk z obdobia
neolitu, paleolitu, z neskorej doby kamennej a bronzovej. Dôkazom sú nálezy štiepanej
kamennej industrie a sídliská bádenskej kultúry (vo Veľkých Vozokanoch). Náleziská
kostrových hrobov z 5 storočia n. l. a z 9. stor. n. l. boli objavené v Tesárskych
Mlyňanoch, vo Vieske nad Žitavou a Novej vsi nad Žitavou. Z obdobia mladšej doby
kamennej v obci Malé Vozokany k najvýznamnejším patrí nález hlinenej plastiky
(sošky) ľudskej postavy, ktorá oboma rukami drží pred sebou nádobu. Ide o zobrazenie
ženy – Venuše, predstaviteľky matriarchálnych kultov. V Čiernych Kľačanoch
o najstarších stopách osídlenia svedčí bronzová gombíková nášivka kruhového tvaru
s polkruhovým uškom a neskoro antická pyxida – šperkovnice zo slonoviny, ktorá bola
nájdená v rozrušenom hrobe z konca 9. prípadne zo začiatku 10. storočia.
Súčasný technický stav spomínaných kultúrnych pamiatok nie je veľmi
priaznivý. Kaštiele, kostoly, malé sakrálne stavby ako kaplnky, sochy a kríže sa
nachádzajú v rôznom stupni zachovalosti, mnohé z nich je potrebné obnoviť
a zrekonštruovať.
Obec Vieska nad Žitavou sa vyznačuje vysokým potenciálom a rôznorodosťou
kultúrneho dedičstva. Významným archeologickým nálezom v obci je nález kostrového
hrobu z 9. storočia nášho letopočtu . V inventári hrobu sa našla železná sekerka, podľa
výčnelku nazývaná bradatica. Ďalej sa našli kovové časti, ktorými bolo viazané
vedierko. Jednotlivé časti archeologického nálezu zaraďujeme z hľadiska časového do
včasného stredoveku kultúry veľkomoravského obdobia. Tieto archeologické nálezy vo
Vieske nad Žitavou svedčia o tom, že už v časoch veľkomoravského obdobia tu žili
ľudia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1406, keď je obec po prvý raz
uvedená pod názvom Warallekysfalvo, poddanská obec s usadlosťami v súpise
pápežských desiatkov.
Pôvodné historické hodnoty obce sú reprezentované zachovanými prvkami
urbanistickej štruktúry a rôznych pamiatok. K významným vyhľadávaným miestam, do
ktorého vstup sa nachádza v centre obce je už spomínaný chránený areál Arborétum
Mlyňany. Svojím rozsahom unikátnej zbierky cudzokrajných drevín patrí k najväčším v
strednej Európe. Arborétum založil v roku 1892 Dr. Štefan Ambrózy – Migazzi. Do
41
40 ha dubovo-hrabového lesíka boli postupne dosádzané dovezené dreviny získané od
zahraničných škôlkarských firiem v Nemecku, Francúzsku a Anglicku.
V bezprostrednej blízkosti kaštieľa sa prvé výsadby uskutočnili v roku 1894.
Dominantou obce je rímskokatolícky kostol Sv. Juraja, postavený v roku 1802. Kostol
je klasicistická priestranná jednoloďová stavba.
Prvá písomná zbierka o obci Čaradice pochádza z roku 1209, kedy obec patrila
opátstvu v Hronskom Beňadiku. V roku 1326 už patrila zemanom z Čaradíc, v roku
1386 panstvu Jelenec a koncom 17. storočia panstvu Migazziovcom v Zlatých
Moravciach. V roku 1618 obec ovládli Turci. V 19. storočí bola v obci zriadená
papiereň a skláreň. Pôvodný názov obce pochádzajúci z roku 1209 bol Charat. Neskôr
sa v roku 1326 zmenil na Chorad, v 1773 na Cšaradicze, v 1920 na Čaradce a od 1927
sa používa názov Čaradice. Medzi kultúrne a historické pamiatky v obci patria:
- rímskokatolícky kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov postavený v r. 1946-49,
- trojičný klasicistický stĺp z r. 1910,
- Mariánsky stĺp z r. 1914,
- Socha sv. Vendelína z r. 1914,
- pamätná tabuľa padlým počas I. svetovej vojny umiestnená v kostole,
- Čaradická hudobná kapela RYTMIX,
- zachovalý ľudový odev.
Medzi významné kultúrne aktivity, každoročne organizované, patria:
- fašiangový sprievod spojený s tanečnou zábavou,
- hodová slávnosť na sviatok Panny Márie Pomocnice kresťanov,
- oslava Dňa matiek,
- Juniáles,
- Deti bavia deti,
- Roľnícka nedeľa – výstava ovocia a zeleniny v kostole,
- slávnosť na sviatok sv. Mikuláša,
Obec Volkovce vyznačuje vysokým potenciálom a rôznorodosťou kultúrneho
dedičstva. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1275. Ide o listinu, ktorú za
panovania kráľa Ladislava IV. spísal prepošt ostrihomskej kapituly majster Ladislav
a ktorá potvrdzuje výmenu pozemkových majetkov. Volkovce sa do tohto zápisu
nedostali ako novovzniknutá obec, ale len v súvislosti s hospodárskym problémom tu
42
sídliacich vlastníkov. Z toho môžeme vyvodiť skutočnosť, že dedina bola zrejme
založená dávno predtým a patrila tekovskému hradu. Ďalšia zaujímavá zmienka
o Volkovciach je až z roku 1327, teda viac než päťdesiat rokov po prvom zápise. Je to
takisto záznam o súdnom spore medzi svätobeňadickým opátom, ktorý vlastnil časť
pôdy na území Volkoviec a Pavlom zvaným literát z Volkoviec a jeho bratmi. Kým
v roku 1275 ešte dedina patrila tekovskému hradu, v roku 1327 sa už spomína ako
majetok svätobeňadického opátstva. Ďalšie záznamy hovoria o tom, že Volkovce prešli
v roku 1506 do vlastníctva ostrihomskej kapituly. V 16. a 17. storočí sa stalo územie
tejto časti Uhorska obeťou tureckých nájazdov. Obec Závada ako samostatná obec sa
spomína v písomných prameňoch prvýkrát v roku 1629. Obec Volkovce a Závada sa
definitívne zlúčili v roku 1944. Súčasťou obce sú aj osady, bývalé majere Slance
a Olichov. Aj udalosti 20. storočia zanechali svoju pečať v tomto území. Po vypuknutí
SNP 29. 8. 1944 sa začal otvorený boj proti fašizmu. K oslobodeniu obce došlo v marci
1945. Po vojne nastal nový rozvoj obce. Na vidieku prebiehala kolektivizácia
poľnohospodárstva. Nové veľké podniky ako i nové sídliská vybudované v Zlatých
Moravciach a vo Vrábľoch spôsobili odliv mladého obyvateľstva do týchto miest, čo sa
prejavilo v starnutí obyvateľstva obce.
Pôvodné historické hodnoty územia sú reprezentované zachovanými prvkami
urbanistickej štruktúry a rôznych pamiatok. Dominantou obce je rímskokatolícky kostol
sv. Jakuba, pôvodne gotický, zbarokizovaný v rokoch 1750 – 1754, v roku 1926 bola do
neho vstavaná veža. Baroková kazateľnica pochádza z rokov 1750 – 1760
a presbytérium je zo 14. storočia. Zvon pochádza z roku 1923. Medzi kultúrne
pamätihodnosti obce patrí aj množstvo drobných sakrálnych stavieb (kríže, kaplnky,
sochy). Kaplnka sv. Jozefa je postavená v areáli cintorína.
Obec Veľké Vozokany sa vyznačuje vysokým potenciálom a rôznorodosťou
kultúrneho dedičstva. Z archeologických nálezov možno predpokladať, že územie obce
bolo osídlené už od staršej doby kamennej (paleolitu). Dôkazom tohto tvrdenia je nález
kamenného úštepu v neďalekej obci Nemčiňany, ktorý poukazuje na táborisko lovcov
mamutov (gravettská kultúra). Z neskorej doby kamennej (eneolit, 3200 – 1900 pred
Kristom) sa našli nálezy štiepanej kamennej industrie na močiari pri viniciach. Zo
začiatku tohto obdobia bolo nájdené sídlisko brodziansko-nitrianskej skupiny
severovýchodne od obce na ľavej terase potoka Bočovka. Medzi nálezmi črepov bol
nájdený pozoruhodný zlomok pravdepodobne plastiky so zvieracím motívom. Sídlisko
43
bádenskej kultúry bolo nájdené aj na pravobrežnej terase potoka Širočina medzi
Veľkými Vozokanmi a Malými Vozokanmi. Na území obce boli taktiež nájdené
výrobky z doby bronzovej. Sídlisko zo staršej doby bronzovej vo Veľkých Vozokanoch
potvrdzuje úzky medený klin. Tiež na pravobrežnej terase potoka Širočina medzi
Veľkými a Malými Vozokanmi bola nájdená osada čakanskej kultúry z tohto obdobia.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1209 a nachádza sa v listine, ktorá
určovala hranice obce (pod názvom Wezeken) a susedných Tesár nad Žitavou. Územie
Veľkých Vozokán v tom období patrilo do Tekovskej župy, ktorá jestvovala už
v 11. storočí. Obyvatelia obcí sa v roku 1652 zúčastnili spoločnej bitky na
Veľkovozokanskom poli, keď dňa 26. augusta 1652 došlo ku bojovému stretnutiu
štvortisícovej tureckej výpravy a protitureckého vojska pod vedením Adama Forgáča
o sile asi 1 300 mužov. Boj bol ukončený v nasledujúcom dni, porážkou Turkov. Počas
bitky padli aj štyria Esterháziovci: František, Tomáš, Gašpar a Ladislav. Na pamiatku
tejto udalosti tu dnes stojí pamätník „Lev“.
Pôvodné historické hodnoty územia sú reprezentované zachovanými prvkami
urbanistickej štruktúry a rôznych pamiatok. Dominantou v obci je rímskokatolícky
kostol sv. Mikuláša. Pôvodnú architektúru obce dotvárajú aj sochy a kaplnky.
3.4 Stručná charakteristika vybraných sociálnych indikátorov
3.4.1 Čistý migračný pomer
Stručná definícia: Pomerný rozdiel medzi počtom imigrantov a emigrantov v určitej
oblasti a v určitom období k primeranému počtu obyvateľov v danej v určitej oblasti
a v danom období. Medzinárodná a vnútroštátna migrácia sa uvádzajú oddelene.
Merná jednotka: Zvyčajne sa vyjadruje na tisíc obyvateľov
Agenda 21: kapitola 5: Dynamika demografického rastu a trvalo udržateľný rozvoj
Imigrácia je sťahovanie sa do určitej územnej jednotky a emigrácia je
sťahovanie obyvateľov z určitej územnej jednotky. Migrácia sú zmeny v stave
obyvateľstva, vychádzajúce z priestorového pohybu, pri ktorom dochádza k zmene
trvalého (obvyklého) pobytu obyvateľa.
Čistý migračný pomer označujeme ako migračný prírastok a záporný migračný
pomer ako migračný úbytok.
44
3.4.2 Koeficient populačného rastu
Stručná definícia: Koeficient populačného rastu je priemerný ročný stupeň zmeny vo
veľkosti populácie v určitom období.
Merná jednotka: Vyjadrujeme ju na tisíc obyvateľov.
Agenda 21: kapitola 5: Dynamika demografického rastu a trvalo udržateľný rozvoj
Meria ako rýchle sa mení veľkosť populácie. Koeficient populačného rastu sme
vypočítali ako súčet prirodzeného prírastku a čistého migračného pomeru obyvateľstva.
Prirodzený prírastok je rozdiel medzi počtom živonarodených detí a zomretých osôb za
kalendárny rok. Za živonarodené sa pokladá také, ktoré sa narodí aspoň s jedným zo
znakov života. Údaje o prirodzenom pohybe obyvateľstva sa zisťujú za všetkých
obyvateľov, ktorí majú na území SR trvalé bydlisko, bez ohľadu na štátne občianstvo.
Veková štruktúra predstavuje významnú demografickú charakteristiku každej
populácie. Je bezprostredným dôsledkom vývoja, úmrtnosti a migrácie. Vekovú
štruktúru hodnotíme podľa základných vekových skupín:
o Predproduktívny vek 0 – 14 rokov
o Produktívny vek 15 – 59 rokov muži
15 – 54 rokov ženy
o Poproduktívny vek 60 a viac rokov muži
55 a viac rokov ženy
Od produktívnej zložky obyvateľstva sa odpočítavajú ženy na materskej
dovolenke, študenti, učni a invalidi.
Matematickým vyjadrením vekovej štruktúry je index starnutia. Vypočítali sme
ho ako pomer počtu obyvateľov v poproduktívnom veku a počet obyvateľov
v predproduktívnom veku.
Vypočítaný index starnutia sme vyhodnotili podľa nasledovného:
Is >1 ide o degresívny typ – populácia starne
Is = 1 ide o stacionárny typ vekovej štruktúry – populácia stagnuje
Is < 1 ide o progresívny typ vekovej štruktúry – populácia mladne.
Is – index starnutia
45
3.4.3 Hustota obyvateľstva
Stručná definícia: Celkový počet obyvateľov krajiny alebo územia vydelený veľkosťou
územia (na jednotku plochy)
Merná jednotka: Zvyčajne sa vyjadruje ako počet obyvateľov na kilometer štvorcový
Agenda 21: kapitola 5: Dynamika demografického rastu a trvalo udržateľný rozvoj
Faktory ovplyvňujúce mieru pôrodnosti sú najmä vzdelanie, zamestnanosť žien,
postavenie ženy v spoločnosti a v rodine v danej krajine, podiel mestského a vidieckeho
obyvateľstva, náboženstvo a tradície. Faktory ovplyvňujúce mortalitu sú najmä životná
úroveň, miera chorobnosti (niekde ženy žijú kratšie), vierovyznanie, nehodovosť (južné
krajiny Európy), samovraždy (vyspelé krajiny), vojny, typ režimu v krajine, vlastníctvo
zbraní (legislatíva v USA).
3.4.4 Miera nezamestnanosti
Stručná definícia: Miera nezamestnanosti je pomer nezamestnaných k celkovej
pracovnej sile
Merná jednotka: %
Agenda 21: kapitola 3: Boj s chudobou
Pojem nezamestnanosť sa v našej krajine objavil až po roku 1990, keďže
v príkazovej ekonomike, ktorá dovtedy bola v našej krajine, je nulová zamestnanosť
samozrejmosťou. Ani takýto systém nie je ideálny, lebo ohodnotenie špecialistov a ľudí
s vysokou produktivitou nebolo primerané. Nezamestnanosť možno členiť z viacerých
hľadísk, no dnes sa najčastejšie používa členenie na dobrovoľnú (existujú voľné
pracovné miesta) a nedobrovoľnú nezamestnanosť (počet pracovných síl je väčší ako
počet ponúkaných voľných pracovných miest). No časť populácie pri ponúkaných
mzdových podmienkach nebude pracovať, ale bude radšej využívať sociálnu politiku
danej krajiny. Takýchto „nezamestnateľných“ ľudí nájdeme v každej krajine, aj vo
vyspelých ekonomikách.
Nezamestnanosť je vážny ekonomický a zároveň i sociálny problém. Je spojená
s takými spoločenskými javmi ako napríklad zlé mentálne a fyzické zdravie, zvýšená
rozvodovosť, zločinnosť a podobne. Nezamestnanosť je v momentálnom svete veľmi
závažný problém a hlavne v niektorých oblastiach narastá do neúnosnej miery. Má
veľmi negatívne účinky na život nezamestnaného, a čo je z ich hľadiska ešte
46
tragickejšie, má veľmi veľký dopad na ich finančnú situáciu, životný štýl a životnú
úroveň. Pre človeka je to veľmi ťažké obdobie a každý sa s tým vyrovnáva po svojom.
Niekto to zvládne lepšie, no na niektorých to má veľmi negatívne účinky. Problém
nezamestnanosti sa týka celej spoločnosti, štát sa snaží nezamestnanosť znížiť
a nezamestnaných podporiť aspoň nejakou finančnou podporou, tiež je dôležitá aj
emocionálna podpora, ktorú by mali poskytnúť hlavne najbližší rodinní príslušníci.
47
4 Výsledky práce
4.1 Čistý migračný pomer
V obci Volkovce a Vieska nad Žitavou bol v období rokov 2001, 2003, 2005
a 2007 v dôsledku migrácie zaznamenaný prírastok populácie v prepočte na 1000
obyvateľov. V obci Veľké Vozokany je stagnácia a v obci Čaradice sme zaznamenali
úbytok populácie. V mikroregióne Požitavie-Širočina bol v období rokov 2001, 2003,
2005 a 2007 v dôsledku migrácie zaznamenaný najvyšší prírastok v prepočte na 1 000
obyvateľov v 4 obciach. Nižšie hodnoty boli zaznamenané v 8 obciach. To znamená, že
do všetkých vyššie spomínaných obcí sa prisťahovalo viac ľudí, ako sa z obce
odsťahovalo. Úbytok populácie v dôsledku migrácie je charakteristický pre 3 obce.
Tab. 1
Čistý migračný pomer vo vybraných obciach mikroregiónu v absolútnych hodnotách v rokoch 2001, 2003, 2005 a 2007
Zdroj: PHSR Horné Požitavie-Širočina
Hodnota migračného salda sa pohybovala v obci Volkovce 17,65/1000
obyvateľov a v obci Vieska nad Žitavou 2,17/1000 obyvateľov. To znamená prírastok.
V obci Veľké Vozokany 0/1000 obyvateľov a v obci Volkovce -5,70/1000 obyvateľov.
To znamená úbytok.
48
Tab. 2
Čistý migračný pomer vo vybraných obciach mikroregiónu v prepočte na 1000
Zdroj: PHSR regiónu Horné Požitavie-Širočina
V jednotlivých obciach mikroregiónu sa hodnota migračného salda (rozdiel
medzi počtom prisťahovaných a vysťahovaných z obce) pohybovala od -23,84/1000
obyvateľov do 42,86/1000 obyvateľov. Pre celý mikroregión je v dôsledku migrácie
charakteristický prírastok, ktorý sa po prepočte na 1000 obyvateľov pohyboval od 1,76
do 5,73/1000 obyvateľov. Najnižší prírastok v dôsledku migrácie bol zaznamenaný
v roku 2001, najvyšší v roku 2005 (Tab. 1, 2).
V porovnaní s hodnotenými obcami a mikroregiónom v priemere nižšie
prírastky v dôsledku migrácie vykazuje Slovenská republika (od 0,19 do 1,26/1000
obyvateľov) (ŠÚ SR, 2009) ale aj Nitriansky kraj (od 0,64 do 2,04 /1000 obyvateľov)
(ŠÚ SR, 2009) (Obr.8).
Čistý migračný pomer
4,29
1,76
5,73 5,43
0,641,03 1,38
2,04
0,19 0,26 0,631,26
0,00
1,00
2,00
3,00
4,00
5,00
6,00
7,00
rok 2001 rok 2003 rok 2005 rok 2007
Mikroregión
Nitriansky kraj
Slovenská republika
Obr. 8
Porovnanie čistý migračný pomer obyvateľov v mikroregióne Požitavie-Širočina,
v Nitrianskom kraji a v SR v rokoch 2001, 2003, 2005 a 2007
49
4.2 Koeficient populačného rastu
Prirodzené úbytky v prepočte na 1000 obyvateľov majú všetky 4 vybrané obce
mikroregiónu a to Volkovce -20,59/1000 obyvateľov, Vieska nad Žitavou -10,85/1000
obyvateľov, Veľké Vozokany -10,04/1000 obyvateľov a obec Čaradice -11,41/1000
obyvateľov (Tab. 3, 4).
Tab. 3
Prirodzený prírastok vo vybraných obciach mikroregiónu Požitavie-Širočina v absolútnych hodnotách v rokoch 2001, 2003, 2005 a 2007
Zdroj: PHSR regiónu Horné Požitavie-Širočina
Mikroregión Požitavie-Širočina mal v sledovanom období prevažne záporný
prirodzený prírastok od -1,89/1000 obyvateľov do -22,62/1000 obyvateľov, ktorý je
výsledkom nízkej pôrodnosti a vysokej úmrtnosti. Výsledky dokazujú, že vývoj
prirodzeného prírastku prevyšuje počet zomrelých obyvateľov nad počtom narodených
detí.
Tab. 4
Prirodzený prírastok vo vybraných obciach mikroregiónu Požitavie-Širočina v prepočte na 1000 obyvateľov v rokoch 2001, 2003,2005 a 2007
Zdroj: PHSR regiónu Horné Požitavie-Širočina
50
Koeficient populačného rastu je daný súčtom predchádzajúcich dvoch
hodnotených ukazovateľov – prirodzeného prírastku a migračného salda. Zo
sledovaných 4 obcí mikroregiónu Požitavie-Širočina v rokoch 2001, 2003, 2005 a 2007
je koeficient záporný, čo znamená, že veľkosť populácie klesá (Tab. 5, 6).
Tab. 5
Koeficient populačného rastu vo vybraných obciach mikroregiónu Požitavie-Širočina v absolútnych hodnotách v rokoch 2001, 2003,2005 a 2007
Zdroj: PHSR regiónu Horné Požitavie-Širočina
Tab. 6
Koeficient populačného rastu vo vybraných obciach mikroregiónu Požitavie-Širočina v prepočte na 1000 obyvateľov v rokoch 2001,2003, 2005 a 2007
Zdroj: PHSR regiónu Horné Požitavie-Širočina
Matematickým vyjadrením vekovej štruktúry obyvateľstva je index starnutia.
Najvyšší index starnutia s najvyšším podielom poproduktívneho obyvateľstva majú
obce Volkovce, Vieska nad Žitavou, priaznivejšia situácia je v obciach Veľké
Vozokany a Čaradice. Priemerný index starnutia mikroregiónu je v sledovanom období
od 1,43 – 1,75 čo znamená že mikroregión starne.
51
Tab. 7
Index starnutia vo vybraných obciach mikroregiónu Požitavie-Širočina v rokoch 2001, 2003, 2005, 2007
ObecIndex starnutia
2001 2003 2005 2007Čaradice 1,47 1,55 1,49 1,58Volkovce 2,15 2,48 2,48 2,75Veľké Vozokany 1,16 1,15 1,33 1,39Vieska nad Žitavou 1,50 1,86 2,29 2,47Mikroregión 1,43 1,54 1,64 1,75
Zdroj: PHSR regiónu Horné Požitavie-Širočina
Všeobecným problémom vidieckych obcí je nepriaznivá veková štruktúra
z hľadiska produktívnych vekových kategórií. Tento problém sa netýka obce Čaradice,
kde možno pomer predproduktívneho obyvateľstva k poproduktívnemu je zatiaľ
približne 1:1,1. Z tohto vývoja možno dedukovať, že obec je stabilizovaná
a v súčasnosti sa prudko neprejavuje trend starnutia obyvateľstva, ako je to vo väčšine
vidieckych sídiel (Obr. 9).
25%
49%
27%
predproduktívne produktívne poproduktívne
Obr. 9
Veková štruktúra obyvateľov obce Čaradice
Na základe štatistických údajov v roku 2005 na území obce Volkovce žilo 1001
obyvateľov. Podiel žien z celkového počtu obyvateľov je 502, čo predstavuje 50,15 %.
52
Z hľadiska zastúpenia vekových kategórií podľa demografickej štruktúry bolo
v predproduktívnom veku 12,59 % obyvateľov, v produktívnom 56,24 %
a v poproduktívnom veku 31,17 %. Z hľadiska vývoja vekovej štruktúry za posledných
10 rokov klesol počet obyvateľov v predproduktívnom veku o 1,94 %, zatiaľ čo
pokračoval nárast počtu obyvateľov v produktívnom veku (o 2,61 %). Na základe
prezentovaných údajov je zrejmé, že postupne dochádza k zvyšovaniu priemerného
veku a zároveň aj k zvyšovaniu indexu starnutia. Percentuálne zastúpenie obyvateľov
obce v predproduktívnom, produktívnom a poproduktívnom veku zobrazuje (Obr. 10).
Obr. 10
Demografická štruktúra obyvateľov obce Volkovce v roku 2005
Na základe štatistických údajov v roku 2005 na území obce Veľké Vozokany
žije 497 obyvateľov. Podiel žien z celkového počtu obyvateľov je 249, čo predstavuje
50,10 %. Z hľadiska zastúpenia vekových kategórií podľa demografickej štruktúry je
v predproduktívnom veku 18,51 % obyvateľov, v produktívnom 56,94 %
a v poproduktívnom veku 24,55 %. Z hľadiska vývoja vekovej štruktúry za posledných
10 rokov klesol počet obyvateľov v predproduktívnom veku o 5,6 % , zatiaľ čo
pokračoval nárast počtu obyvateľov v produktívnom veku (o 1,99 %). Na základe
prezentovaných údajov je zrejmé, že postupne dochádza k zvyšovaniu priemerného
veku a zároveň aj k zvyšovaniu indexu starnutia. Percentuálne zastúpenie obyvateľov
obce v predproduktívnom, produktívnom a poproduktívnom veku zobrazuje (Obr. 11).
53
12.59%
56.24%
31.17%
predproduktívne produktívne poproduktívne
Obr. 11
Demografická štruktúra obyvateľov obce Veľké Vozokany v roku 2005
Na základe štatistických údajov v roku 2005 na území obce Vieska nad Žitavou
žilo 440 obyvateľov. Podiel žien z celkového počtu obyvateľov je 222, čo predstavuje
50,45 %. Z hľadiska zastúpenia vekových kategórií podľa demografickej štruktúry je
v predproduktívnom veku 11,82 % obyvateľov, v produktívnom 61,14 %
a v poproduktívnom veku 27,05 %. Z hľadiska vývoja vekovej štruktúry za posledných
10 rokov klesol počet obyvateľov v predproduktívnom veku o viac ako 11 %, zatiaľ čo
pokračoval nárast počtu obyvateľov v produktívnom veku (o 11,44 %). Na základe
prezentovaných údajov je zrejmé, že postupne dochádza k zvyšovaniu priemerného
veku a zároveň aj k zvyšovaniu indexu starnutia. Percentuálne zastúpenie obyvateľov
obce v predproduktívnom, produktívnom a poproduktívnom veku zobrazuje (Obr.12).
Obr. 12
Demografická štruktúra obyvateľov obce Vieska nad Žitavou v roku 2005
54
18.51%
56.94%
24.55%
predproduktívne produktívne poproduktívne
12%
61% 27%
predproduktívne produktívne poproduktívne
4.3 Hustota obyvateľstva
Hustota obyvateľstva vo vybraných obciach mikroregiónu v sledovanom období
sa pohybovala nasledovne, v obci Čaradice od 28,85 do 29,58 obyvateľov na km2,
v obci Volkovce od 86,98 do 88,71 obyvateľov na km2, v obci Veľké Vozokany od
50,30 do 52,33 obyvateľov na km2 a v obci Vieska nad Žitavou od 80,44 do 84,28
obyvateľov na km2. V mikroregióne Požitavie-Širočina v sledovanom období sa
pohybovala hustota obyvateľstva v rozpätí od 72,05 – 72,69 obyvateľov na km2.
V porovnaní so Slovenskou republikou je to priaznivý výsledok, nakoľko Slovenská
republika má priemernú hustotu obyvateľstva 109,70 – 110,10 obyvateľov na km2 (ŠÚ
SR, 2009). Nitriansky kraj má hodnoty 111,42 – 112,29 obyvateľov na km2 (ŠÚ SR,
2009), (Obr. 13).
Hustota obyvateľstva
0,00
20,00
40,00
60,00
80,00
100,00
120,00
Rok 2001 Rok 2003 Rok 2005 Rok 2007
Mikroregión
Nitriansky kraj
Slovenská republika
Obr. 13
Hustota obyvateľstva v mikroregióne Požitavie-Širočina, v Nitrianskom kraji
v Slovenskej republike v rokoch 2001, 2003, 2005 a 2007
Počet obyvateľov v sledovaných 4 obciach mikroregiónu klesá, v roku 2007 je
zaznamenaný nárast počtu obyvateľov, avšak nedosiahol hodnotu z roku 2001. V roku
2001 mal mikroregión Požitavie-Širočina 11 438 obyvateľov a v roku 2007 v ňom žilo
11 428 obyvateľov, čo znamená zníženie počtu obyvateľov o 0,09 %.
55
Celková rozloha mikroregiónu Požitavie-Širočina je 171,98 km2. Hustota
obyvateľstva je veľmi rozdielna, zo 4 vybraných a sledovaných obcí mikroregiónu
lepšia je obec Čaradice a Veľké Vozokany. Väčšiu hustotu obyvateľstva dosahujú obce
Vieska nad Žitavou a Volkovce.
Tab. 8
Hustota obyvateľstva vo vybraných obciach mikroregiónu Požitavie-Širočina v rokoch 2001, 2003, 2005, 2007
ObecHustota obyvateľstva v km2
rok 2001 rok 2003 rok 2005 rok 2007
Čaradice 28,85 29,13 29,58 29,47
Volkovce 88,71 86,98 87,67 87,93
Veľké Vozokany 52,23 52,33 50,30 50,40
Vieska nad Žitavou 84,28 83,18 80,44 84,28
Mikroregión 72,69 72,57 72,05 72,62
Zdroj: PHSR regiónu Horné Požitavie-Širočina
Z pohľadu koncentrácie obyvateľstva mikroregión Požitavie-Širočina
tvorí obce rôznej veľkosti. Podľa veľkostnej štruktúry počtu obyvateľov možno obce
mikroregiónu Požitavie-Širočina rozdeliť do nasledovných skupín. Do veľkostnej
štruktúry s najmenším počtom obyvateľov od 200 – 499 (obec Veľké Vozokany, Vieska
nad Žitavou), obce s veľkostnou štruktúrou od 500 – 999 (obec Čaradice), do veľkostnej
štruktúry od 1000 – 1999 obyvateľov (obec Volkovce), (Tab. 9, N – populácia sa
nebude zdvojnásobovať ).
56
Tab. 9
Trend vývoja počtu obyvateľov v mikroregióne Požitavie-Širočina v rokoch 2015, 2020
a 2025 (na základe vývoja populácie v rokoch 2001-2007)
Zdroj: PHSR regiónu Horné Požitavie-Širočina
4.4 Miera nezamestnanosti
Obce Čaradice, Veľké Vozokany a Vieska nad Žitavou dosiahli k 31.12.2007
percento miery nezamestnanosti nižšie ako je miera nezamestnanosti mikroregiónu
Požitavie-Širočina. V tabuľke 10 uvádzame porovnanie s okresom, Nitrianskym krajom
a Slovenskou republikou.
Z celkového počtu 141 ekonomicky aktívnych obyvateľov obce Čaradice až 141
dochádza za prácou mimo územia obce, až 54,11 % dochádza za prácou mimo územia
obce Vieska nad Žitavou, až 43,90 % dochádza za prácou mimo územia obce Volkovce,
až 49,79 % dochádza za prácou mimo územia obce Veľké Vozokany. Dôvody pomerne
vysokej dochádzky za prácou spočívajú v nedostatku pracovných príležitostí v rámci
obcí, ktorá núti obyvateľstvo odchádzať za prácou do okresného mesta Zlaté Moravce,
resp. aj do iných okolitých miest. Podľa jednotlivých odvetví hospodárstva najviac za
prácou dochádzajú obyvatelia zamestnaní v priemyselnej výrobe, potom vo
veľkoobchode a maloobchode. V primárnom sektore majú dominantné zastúpenie
podnikatelia pôsobiaci v poľnohospodárstve. Významný podiel na produkcii v rámci
tohto odvetvia majú poľnohospodárske družstvá. V rámci sekundárneho sektora je
podnikanie zamerané na drevovýrobu, potravinárstvo a výrobu kovov a zariadení.
Potravinárstvu – konkrétne spracovaniu a konzervovaniu zemiakov, výrobe ovocnej
57
šťavy a hroznového vína sa venuje DELCY, s. r. o. vo Volkovciach. Terciárny sektor
tvoria predovšetkým podnikatelia podnikajúci v obchode a rôznych iných službách.
Tabuľka 10
Porovnanie miery nezamestnanosti k 31. 12. 2007
Trvale bývajúce
obyvateľstvo spolu
Ekonomicky aktívne
osoby spolu
Miera nezamestnan
osti v %
Miera evidovanej
nezamestna-nosti v %
Čaradice 242 141 12,99
Volkovce 1001 369 16,26
Veľké Vozokany 497 237 10,88
Vieska nad Žitavou 440 207 11,59
Mikroregión 11 344 5 305 14,04
Okres Zlaté Moravce 43 045 20 259 12,12 10,13
Nitriansky kraj 708 498 340 615 13,00 11,39
SR 5 389 180 2 586 944 12,90 11,36
Zdroj: ÚPSVaR, Základné štatistické ukazovatele o trhu práce v SR, 2007
Z uvedených informácií vyplýva, že z pohľadu trendov rastu
konkurencieschopnosti ekonomiky mikroregiónu, tým, že v rámci sektorovej štruktúry
je vysoké zastúpenie tzv. tradičných odvetví (poľnohospodárstvo), bude nutné zamerať
intervencie v tejto oblasti smerom do rozvoja sekundárnej a terciárnej sféry (Obr. 14).
58
10,51%
37,83%
51,66%
primárny sektor sekundárny sektor terciárny sektor
Obr. 14
Zastúpenie ekonomických sektorov v mikroregióne v roku 2007
Z pozície najviac ohrozených skupín na trhu práce z pohľadu zamestnanosti sú
starší obyvatelia vo vekovej skupine 50 – 54 rokov, ktorí tvoria najpočetnejšiu skupinu
s pomedzi uchádzačov o zamestnanie (14,65 %), za nimi nasledujú vekové kategórie
obyvateľov od 40 do 49 rokov a mladí ľudia vo veku do 34 rokov.
0,00
2,00
4,00
6,00
8,00
10,00
12,00
14,00
16,00
18,00
16 17 18 19 20-24 25-29 30-34 35-39 40-44 45-49 50-54 55-59 60 a >
vek
%
2006 2007
Obr. 15
Porovnanie počtu uchádzačov o zamestnanie v mikroregióne podľa veku v rokoch 2006
a 2007
59
Z hľadiska vývoja miery nezamestnanosti pokračoval výrazný trend znižovania
počtu uchádzačov o zamestnanie. Za posledných sedem rokov tento pokles predstavoval
viac ako 72 % v obci Čaradice, 71,96 % v obci Volkovce, 84 % v obci Veľké
Vozokany, 73 % v obci Vieska nad Žitavou a za celý mikroregión viac ako 75 %.
Tab. 11
Počet uchádzačov o zamestnanie v rokoch 2001 – 2007 v mikroregióne
Rok Uchádzačio zamestnanie Ženy Muži
Mieranezamestnanosti
v %2001 1 643 898 745 30,97
2002 1 393 609 784 26,26
2003 1 303 703 600 24,56
2004 953 480 473 17,96
2005 745 361 384 14,04
2006 498 266 232 9,39
2007 406 219 187 7,65
Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zlaté Moravce, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra,
2008
Výrazný pozitívny vplyv na znižovanie miery nezamestnanosti v sledovaných
obciach za prezentované obdobie je daný predovšetkým obnovením hospodárskej
činnosti v mestách Zlaté Moravce a Vráble, v ktorých po roku 1989 prišlo k rušeniu
a stagnácii podnikov a firiem, ktoré poskytovali pracovné príležitosti obyvateľom
mikroregiónu.
0
5
10
15
20
25
30
35
40
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008
rok
%
spolu ženy muži
Obr. 16
Vývoj miery nezamestnanosti v rokoch 2001 – 2007 – muži, ženy, spolu
60
Počet obyvateľov
0 500 1000 1500 2000
Tajná
Malé Vozokany
Červený Hrádok
Vieska nad Žitavou
Choča
Čaradice
Veľké Vozokany
Nevidzany
Nemčiňany
Slepčany
Volkovce
Tekovské Nemce
Čierne Kľačany
Nová Ves na Žitavou
Tesárske Mlyňany
Počet obyvateľov k 31.12. rok2007
Počet obyvateľov k 31.12. rok2005
Počet obyvateľov k 31.12. rok2003
Počet obyvateľov k 31.12. rok2001
4.5 Odhad trendu vývoja počtu obyvateľov v mikroregióne Požitavie-
Širočina
V obci Čaradice, kde je pomer predproduktívneho obyvateľstva
k poproduktívnemu zatiaľ približne 1:1,1. Vývoj počtu obyvateľov sa stabilizuje
a v súčasnosti sa prudko neprejavuje trend starnutia obyvateľstva, ako je to vo väčšine
vidieckych sídiel.
Obr.17
Počet obyvateľov v mikroregióne Požitavie-Širočina v rokoch 2001, 2003, 2005, 2007
V obci Volkovce v roku 1996 stav obyvateľov predstavoval 1 046, v roku 2005
klesol na 1 001. Pokles počtu obyvateľov sa zaznamenal tiež v obci Veľké Vozokany, v
roku 1996 stav obyvateľov predstavoval 535, v roku 2005 ich stav klesol na 497
61
Počet obyvateľov v rokoch 2001, 2007, 2015, 2020 a 2025
0 500 1000 1500 2000 2500 3000 3500
Čaradice
Červený Hrádok
Čierne Kľačany
Choča
Malé Vozokany
Nemčiňany
Nevidzany
Nová Ves naŽitavou
Slepčany
Tajná
Tekovské Nemce
Tesárske Mlyňany
Veľké Vozokany
Vieska nad Žitavou
Volkovce
prognóza na rok 2025prognóza na rok 2020prognóza na rok 2015počet obyvateľov v roku 2007počet obyvateľov v roku 2001
obyvateľov. Neustály pokles počtu obyvateľov sa zaznamenal v obci Vieska nad
Žitavou. Kým v roku 1996 mala obec 505 obyvateľov, v roku 2005 postupne ich stav
klesol na 440 obyvateľov.
Obr. 18 Predpokladaný vývoj počtu obyvateľov v mikroregióne Požitavie-Širočina
v rokoch 2001, 2007, 2015, 2020 a 2025
62
Vo vývoji počtu obyvateľov boli vo väčšine obcí v rokoch 2001, 2003, 2005 a
2007 zaznamenané negatívne zmeny.
V mikroregióne Požitavie-Širočina v roku 2007 žilo 11 428 obyvateľov.
Vzhľadom k zápornému koeficientu populačného rastu je možné predpokladať, že sa
jeho populácia v budúcom období bude znižovať. Ak sa aj v budúcom období
zachová 0,09 % populačný rast, do roku 2015, 2020 a 2025 sa zníži počet obyvateľov
na 11 346, 11 295 a 11 244 obyvateľov (Obr. 18).
Tab. 12Trend vývoja počtu obyvateľov v mikroregióne Požitavie-Širočina v rokoch 2015, 2020
a 2025 a prognóza vývoja obyvateľstva v Nitrianskom kraji, Slovenskej republike.Počet
obyvateľov Prognóza vývoja obyvateľstva % populačného
rastu2007 2015 2020 2025Mikroregión 11 428 11 346 11 295 11 244 -1,61Nitr. kraj 706 758 701 960 698 076 691 330 -2,18SR 5 400 998 5 416 032 5 416 888 5 396 429 -0,08
Zdroj: vlastné spracovanie, ŠÚ SR
Z trendu budúceho vývoja populácie je zrejmé, že sa populácia v hodnotenom
mikroregióne zdvojnásobovať nebude. Na základe štatistiky demografického vývoja
v rokoch 1996 – 2005 možno konštatovať neustály pokles počtu obyvateľov v obciach
mikroregiónu.
Tab. 13Počet evidovaných nezamestnaných k 31.1.2010 za vybrané obce regiónu Horné
Požitavie-Širočina
Obec
Uchádzači
o
zamestnanie
Ženy Muži
Z toho, ktorí
poberajú
DHN
Čaradice 45 21 24 20
Volkovce 62 31 31 19
Veľké Vozokany 28 10 18 7
Vieska nad Žitavou 32 16 16 4
Mikroregión 742 360 382 280
Počet ek. akt. obyv. okresu 95
Miera nezamest. mikroreg. 12,80 %
Zdroj: vlastné spracovanie, ÚPSVaR Zlaté Moravce
63
Vzhľadom na situáciu v počte nezamestnaných osôb a zároveň vysokú mieru
ekonomickej aktivity bude potrebné modernizovať aktívne opatrenia na trhu práce
a zaviesť také formy, ktoré zabezpečia efektívnu, komplexnú a dlhodobú asistenciu
najmä pre rizikové skupiny.
Hospodárska kríza mala negatívny dosah aj na stav nezamestnanosti
v sledovaných obciach mikroregiónu. V roku 2010 stúpla miera nezamestnanosti na
12,80 % (Tab.13) oproti roku 2007, kedy bola miera nezamestnanosti 7,65 % v celom
mikroregióne.
V rámci deklarovanej miery nezamestnanosti vyšší percentuálny podiel je
zaznamenaný u žien. Taktiež medzi jednotlivými obcami mikroregiónu sú v miere
nezamestnanosti výrazné rozdiely. Miera nezamestnanosti v rámci svojich vnútorných
indikátorov je priamo úmerná zastúpeniu uchádzačov o zamestnanie v jednotlivých
vekových kategóriách a taktiež ich vzdelanostnej úrovne.
64
5 Diskusia
Čistý migračný pomer meria geografický pohyb. Migrácia patrí
popri narodení a smrti k základným demografickým javom, ktoré priamo
ovplyvňujú počet obyvateľov v danej oblasti (MŽP SR, 2001). Na základe
našich výsledkov sme dospeli k názoru, že v sledovaných obciach Čaradice,
Vieska nad Žitavou, Volkovce a Veľké Vozokany bol hlavnou príčinou
úbytku populácie nízka pôrodnosť a vysoká úmrtnosť. To sa odvíja od
vekovej štruktúry obyvateľstva, preto je potrebné zabezpečiť sociálnu
infraštruktúru pre mladé rodiny s deťmi.
Migrácia môže súvisieť aj zo zmenou trvalého bydliska. Na
mobilitu pôsobí množstvo faktorov: pracovné príležitosti, kvalifikácia,
zárobkové možnosti, dopravná dostupnosť, bývanie, životné prostredie,
vybavenosť infraštruktúrou. Rast migrácie, spojený so stratou obživy, môže
byť symptómom neudržateľného rozvoja (MŽP SR, 2001). Z našich
výsledkov vyplýva, že vo vybraných obciach mikroregiónu je vysoká
dochádzka za prácou, spôsobená nedostatkom pracovných príležitostí.
Z tohto dôvodu je nevyhnutné podporovať malé a stredné podnikanie,
poskytnúť obyvateľom zárobkové možnosti.
V súčasnosti vo všeobecnosti platí, že obce s veľkosťou nad 5 tisíc obyvateľov
sú migračne stratové, obce s menej ako 5 tisíc obyvateľmi sú migračne ziskové,
pričom koncom deväťdesiatich rokov najmenšie obce vykazovali migračné straty.
Najväčšie zisky zaznamenali obce s veľkosťou od 1 tisíc do 2 tisíc obyvateľov (Vaňo,
2007). Sledované obce mikroregiónu patria medzi migračne ziskovú oblasť, napriek
tomu migrácia nebola schopná vyrovnať straty spôsobené negatívnym vývojom
prirodzeného prírastku. Hodnota migračného salda v obciach bola veľmi variabilná a to
nasledovne, v obci Čaradice od -13,59 do 18,94/1000 obyvateľov, v obci Volkovce od
12,63 do 28,52/1000 obyvateľov, v obci Veľké Vozokany od -20,12 do 0,00/1000
obyvateľov a v obci Vieska nad Žitavou od -4,34 do 4,55/1000 obyvateľov.
Migračné saldo obcí mikroregiónu Požitavie-Širočina dosahovalo
v sledovanom období kladné hodnoty (od 1,76 do 5,73/1000 obyvateľov),
čo je vyššia hodnota v porovnaní so Slovenskou republikou (od 0,19 do
1,26/1000 obyvateľov) (ŠÚ SR, 2009) ale aj s Nitrianskym krajom (od 0,64
do 2,04 /1000 obyvateľov) (ŠÚ SR, 2009). Hoci na Slovensku ešte stále
65
neplatí, že by sa obyvateľstvo vysťahovávalo najmä z regiónov s vysokou
nezamestnanosťou. Prevláda trend, kedy sa obyvateľstvo z miest sťahuje na
vidiek a podobný vývoj sa udáva na Slovensku, ale aj vo svete Demo, a i.,
(2007). Prírastky obyvateľstva z vnútornej migrácie sú do istej miery
ovplyvnené prípravou a následne realizáciou významných investičných
zámerov, ktoré pôsobia na danom území ako faktory. Z výsledkov vyplýva,
že uvedené faktory chýbajú v obciach mikroregiónu. Opačná situácia by
výrazne pomohla pritiahnuť pracovnú silu a postupne zvyšovať životnú
úroveň sledovaných obcí, ale v konečnom dôsledku aj mikroregiónu.
Agenda 21 identifikuje populačný rast ako jeden
z najdôležitejších prvkov ovplyvňujúcich dlhodobú udržateľnosť. Veľmi
rýchly rast populácie môže spôsobiť napätie v kapacitných možnostiach
krajiny pri vysporiadavaní sa s mnohými ekonomickými, sociálnymi
a environmentálnymi problémami. Predovšetkým vtedy, keď sa rýchly rast
populácie objaví súčasne s biedou, nedostatočným prístupom k zdrojom,
alebo súčasne s neudržateľnými modelmi výroby a spotreby, prípadne ak sa
k nemu dochádza v ekologicky nestabilných oblastiach (MŽP, 2001).
Takáto situácia sa v obciach mikroregiónu nevyskytuje, naopak sme
zaznamenali priaznivejšie podmienky pre rozvoj populačného rastu
z pohľadu hustoty obyvateľstva. Je však potrebné podotknúť, že sociálna
infraštruktúra (hlavne pracovné príležitosti), by sa mala zlepšiť.
Na Slovensku dôsledkom politických zmien v roku 1989 sa
postupne výrazne zmenil prirodzený demografický vývoj obyvateľstva.
Prispeli k tomu zhoršené životné podmienky mladých ľudí pri zakladaní
rodiny. Klesá vôľa vstúpiť do manželstva a zakladať si rodinu kvôli
finančnej nedostupnosti bytov, obavy zo straty zamestnania a zvýšených
životných nákladov (MŽP, 2001). Na základe našich výsledkov môžeme
usúdiť, že v obciach mikroregiónu obyvateľstvo starne, čo môže byť aj
dôsledok zhoršených životných podmienok a možností mladých ľudí.
Do ekonomického procesu sa zapája ekonomicky aktívne obyvateľstvo, t. j.
obyvateľstvo v produktívnom veku (Papcunová, 2006). Jeho podiel vo vekovej
štruktúre v mikroregióne Požitavie-Širočina je 59,10 – 60,34 %. Táto skupina ľudí
vytvára hodnoty pre predproduktívne obyvateľstvo, ktoré sa do pracovného procesu len
pripravuje. Predproduktívny vek obyvateľov v sledovaných obciach mikroregiónu
66
je15,80 – 18,00 % a poproduktívny vek 24,92 – 25,26 %. Z vekovej štruktúry, ako sme
už v práci spomenuli, vyplýva, že 4 vybrané obce mikroregiónu starnú.
Z dlhodobejšieho pohľadu má plodnosť v Slovenskej republike
klesajúci trend. Čoraz viac nadobúdajú obce mikroregiónu črty
západoeurópskeho reprodukčného modelu, ktorý sa prejavuje okrem iného i
odkladom pôrodov do vyššieho veku, nárastom priemerného veku matiek
pri pôrode (i pri prvom pôrode), ako i vyššou úrovňou mimomanželskej
plodnosti. Významnú úlohu v realizácií reprodukčných zámerov
obyvateľstva zohráva i antikoncepcia, ktorá do istej miery determinuje
konečnú úroveň plodnosti (Vaňo, 2007).
Veľká alebo narastajúca hustota obyvateľstva môže ohroziť
udržateľnosť chránených lesných oblastí a ekologicky nestabilnej alebo
marginálnej krajiny. Súčasne sa hustota obyvateľstva považuje za hybnú
silu technologických zmien výrobného procesu a vysoká koncentrácia
obyvateľstva na obmedzenom území je základnou charakteristikou
mestských území. Vysoká koncentrácia však znamená aj zvýšenie
požiadaviek na zamestnanie, bývanie, pohodlie, sociálnu bezpečnosť, služby
a na environmentálnu infraštruktúru a odpadové hospodárstvo (MŽP SR,
2001). V sledovaných obciach mikroregiónu dôvody pomerne vysokej
dochádzky za prácou spočívajú v nedostatku pracovných príležitostí v rámci
obcí, ktorá núti obyvateľstvo odchádzať za prácou do okresného mesta Zlaté
Moravce, resp. aj do iných okolitých miest. Zvýšenie možnosti zamestnania
je schodnou cestou k riešeniu mnohých sociálnych problémov.
V súčasnej dobe rastie význam výsledkov populačných prognóz. Využitie
výsledkov týchto prognóz je nevyhnutné pri tvorbe hospodárskej politiky krajiny,
plánovaní regionálneho rozvoja, rozvoja na lokálnej úrovni a v ďalších oblastiach
(Bleha, 2005). Pri výpočte odhadu trendu vývoja populácie v sledovaných obciach
mikroregiónu do roku 2015, 2020 a 2025 sme vychádzali z vývoja populácie v rokoch
2001-2007.
V obciach mikroregiónu Požitavie-Širočina v roku 2007 žilo 11 428 obyvateľov.
Za predpokladu, že sa aj v budúcnosti udrží trend vývoja populácie zaznamenaný
v rokoch 2001-2007, počet obyvateľov bude klesať. Pri -0,9 % populačnom raste sa
oproti roku 2001 zníži počet obyvateľov mikroregiónu do roku 2015 o 807 a do roku
2025 o 1726 obyvateľov (Tab. 14). V porovnaní s prognózou, ktorú vykazuje
67
Štatistický úrad pre Nitriansky kraj je situácia v mikroregióne o niečo priaznivejšia ako
v Nitrianskom kraji, nakoľko výpočtom percenta populačného rastu od roku 2007 do
roku 2025 sme zistili, že populácia v Nitrianskom kraji sa bude znižovať o 2,18 %,
zatiaľ čo v mikroregióne len o 1,61 %. Podstatne nižší úbytok obyvateľstva – -0,08 % sa
očakáva v Slovenskej republike (ŠÚ SR, 2009). Z celosvetového hľadiska sa
zaznamenáva rast globálnej populácie o 1,26 %, ale do roku 2050 sa očakáva pokles na
0,46 % (Lomborg, 2006).
Vzhľadom k zápornému koeficientu populačného rastu sa pravdepodobne
populácia v obciach mikroregiónu Požitavie-Širočina zdvojnásobovať nebude.
Z globálneho hľadiska, vyspelé krajiny zdvojnásobujú svoje populácie približne za 120
rokov, zatiaľ čo rozvojovým krajinám stačí na zdvojnásobenie 30 rokov (Stead a Stead,
1998).
68
6 Návrh na využitie výsledkov
Vývoj populácie v 4 sledovaných obciach mikroregiónu Požitavie–Širočina sa
vyznačuje úbytkom populácie, ktorý je charakteristický aj pre vyspelé krajiny.
Vzhľadom k tomu že v nasledujúcom 50 ročnom období sa v Európe očakáva pokles
populácie zo súčasných 13 % z globálnej populácie na menej ako 7 %, výraznejšie
prírastky počtu obyvateľov v obciach mikroregiónu vo všeobecnosti neočakávame
a táto skutočnosť sa odzrkadľuje aj v rámci celého mikroregiónu.
Zvrátenie trendu úbytku populácie by sa mohlo dosiahnuť podporou hromadnej
a individuálnej bytovej výstavby. Vytvorením podmienok vhodných pre rozvoj bytovej
výstavby by sa mohol do určitej miery eliminovať negatívny vývoj prirodzeného
prírastku. Zároveň by sa podporila imigrácia do obcí mikroregiónu. Odporúčame
informovanie verejnosti prostredníctvom médií o benefitoch mikroregiónu Požitavie-
Širočina.
Odporúčame zatraktívniť obce mikroregiónu Požitavie–Širočina pre vybrané
skupiny pracovnými príležitosťami, aby sa zvýšila pracovná migrácia. Vzhľadom na
situáciu v počte nezamestnaných osôb a zároveň vysokú mieru ekonomickej aktivity
bude potrebné modernizovať aktívne opatrenia na trhu práce a zaviesť také formy, ktoré
zabezpečia efektívnu, komplexnú a dlhodobú asistenciu najmä pre rizikové skupiny.
Ak sa vytvoria priaznivé podmienky na realizáciu agroturistiky v obciach,
domnievame sa, že sa začne postupne zlepšovať stav životného prostredia, kvalita
života obyvateľov, ponuka pracovných príležitostí, sociálna situácia, čo môže prispieť
k spokojnosti občanov žijúcich v obciach, k ich blahobytu a k celkovému
ekonomickému a sociálnemu rozvoju. V obciach, v ktorých sme zaznamenali najmenšie
prirodzené prírastky navrhujeme podporovať programy na zlepšenie podmienok
mladých ľudí pri zakladaní rodiny a tým zvýšiť prirodzený prírastok v obci.
Navrhujeme, aby obecné zastupiteľstvá schválili príspevky pri narodení dieťaťa
a vytvárali priaznivé podmienky na využívanie voľného času.
Obyvateľstvo je jednou z určujúcich zložiek determinujúcou regionálny rozvoj.
Výsledky odhadu počtu obyvateľov navrhujeme využiť v plánovaní sociálnej
infraštruktúry, v Plánoch hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí mikroregiónu.
Obce majú možnosť uchádzať sa o finančné prostriedky z Európskej únie
prostredníctvom programu Leader. Výsledky by mohli pomôcť Miestnej akčnej skupine
69
k zlepšeniu riadenia a využitia vnútorného rozvojového potenciálu, pri rozhodovacom
procese výberu projektov v rámci realizácie projektov programu Leader a tým podporiť
aj zvýšenie zamestnanosti v mikroregióne.
70
7 Záver
Na základe analýzy a hodnotenia vývoja sledovaných indikátorov udržateľného
rozvoja sme dospeli k nasledovným záverom:
o 4 vybrané obce patriace mikroregiónu Požitavie-Širočina, Čaradice, Volkovce,
Veľké Vozokany a Vieska nad Žitavou sa vyznačujú nižším populačným rastom.
v porovnaní s vývojom v Slovenskej republike.
o Hlavnou príčinou úbytku populácie bol nepriaznivý vývoj prirodzeného
prírastku, ktorý bol výsledkom nízkej pôrodnosti a vysokej úmrtnosti.
o 4 sledované obce mikroregiónu patria medzi migračne ziskovú oblasť, napriek
tomu migrácia nebola schopná vyrovnať straty spôsobené negatívnym vývojom
prirodzeného prírastku.
o Vzhľadom k zápornému koeficientu populačného rastu sa populácia
hodnotených 4 obcí mikroregiónu zdvojnásobovať nebude .
o Veková štruktúra obyvateľstva v obciach bola v porovnaní s vývojom vekovej
štruktúry mikroregiónu a SR približne rovnaká.
o Z vekovej štruktúry vyplýva, že obyvateľstvo hodnotených obcí starne
a podobne sa vyvíja aj mikroregión Požitavie-Širočina. Je to spôsobené vyšším
percentuálnym zastúpením poproduktívneho veku obyvateľstva v pomere
k predproduktívneho veku obyvateľstva. Index starnutia v roku 2007 vo
vybraných obciach mikroregiónu je nasledovne, Čaradice (1,58), Volkovce
(2,75), Veľké Vozokany (1,39), Vieska nad Žitavou (2,47), v mikroregióne
(1,75). Priemerný index starnutia v Slovenskej republike je 1,27. Nitriansky kraj
má priemernú hodnotu 1,55.
o Počet obyvateľov vo vybraných 4 obciach mikroregiónu sa pohyboval od 280 do
1707. Priemerná hustota obyvateľstva v roku 2007 v obci Čaradice bola 29,21
obyvateľov/km2, v obci Volkovce 87,85 obyvateľov/km2, v obci Veľké
Vozokany 51,32 obyvateľov/km2, v obci Vieska nad Žitavou 82,36
obyvateľov/km2 a v celom mikroregióne bola 72,37 obyvateľov/km2.
Mikroregión má pätnásť obcí s počtom obyvateľov 11 428. V porovnaní so
slovenským priemerom (109,9 obyvateľov/km2) je to o 37,53 obyvateľov/km2
menej (Obr.23).
71
o Za predpokladu, že sa aj v budúcnosti udrží trend vývoja populácie
zaznamenaný v rokoch 2001-2007, počet obyvateľov v spomínaných obciach
bude klesať.
o Z hľadiska vývoja miery nezamestnanosti pokračoval výrazný trend znižovania
počtu uchádzačov o zamestnanie, až do obdobia celosvetovej hospodárskej
krízy, kedy sa zvýšila miera nezamestnanosti v sledovaných obciach aj v celom
mikroregióne.
72
8 Použitá literatúra
BALÁŽOVÁ, E. a i. 2006. Verejná politika a miestna samospráva: štyri princípy
spravovania. Nitra: Ústav verejnej politiky v Bratislave, 2006. 234 s. ISBN 80-89244-13-0
BELAJOVÁ, A. – FÁZIKOVÁ, M. 2002. Regionálna ekonomika. Nitra: Slovenská
poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2002. 186 s. ISBN 80-8069-007-3
BUČEK, M. a i. 2004. Priestorová ekonomika. Bratislava: Ekonomická univerzita
v Bratislave, 2003. 160 s. ISBN 80-225-1816-6.
BÚŠIK, J. a i. 2003. Verejná správa a regionálny rozvoj (vývoj po roku 1990).
Bratislava: Ekonomická univerzita v Bratislave, 2003. 79 s. ISBN 80-225-1719-4.
BRUNDTLAND, G. H. et al. 1987. Our Common Future. 1. vyd. Oxford : Oxford
University Press, 1987. 400 s. ISBN 0-19-282080-X.
Commission of the European Community. 1993. Towards Sustainability: A European
Community Program Office of Official Publs. of the European Communities,
Luxemburg.
COTTER, B. - HANNAN, K. 1999: Our Community Our Future: A Guide to Local
Agenda 21. Commonwealth of Australia, Canberra, ISBN 0642 546 584, p. 183-184.
CROCKER, D. 1990. Principles of Just, Participatory, Eco-development and Criteria
of Sustainable Development. In: Engels, J. R., Engels J.G., Eds. Ethic of Environmental
and Development, University of Arizona Press, Tuscon, AZ, 1990.
DEMO, M. et al. 1999. Trvalo udržateľný rozvoj : Život v medziach únosnej kapacity
biosféry. 1. vyd. Nitra : SPU, 1999. 400 s. ISBN 80-7137-611-6.
DEMO, M. et al. 2007. Udržateľný rozvoj - Život v medziach únosnej kapacity biosféry.
Nitra Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2007. 440 s. ISBN 978-80-8069-826-3
DEMO, M. - BIELEK, P. - HRONEC, O. 1999. Trvalo udržateľný rozvoj. Nitra:
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 1999. 400 s. ISBN 80-7137-611-6.
73
ENGELS, J. R., ENGELS J.G. (eds.) 1986.. Ethic of Environmental and Development,
University of Arizona Press, Tuscon, AZ, 1990.
HEILIG, G. K. 1997 Sustainable development – ten arguments against a biologistic
„slow-down“ philosophy of social and economic development. Int. J. sust. Develop.
World Ecol. 4: 1-16, 1997.
HUBA, M. 1996. Uplatnenie filozofie trvalej udržateľnosti pri hodnotení návrhov
rozvojových koncepcií. Ing. Kozová, M. et al. 1996. Strategické environmentálne
hodnotenie (SEA) ako jeden z nástrojov realizácie environmentálnej politiky a stratégie
trvalo udržateľného rozvoja, Projekt MŽP SR Bratislava, 1. Časť: s. 55-74.
HUDEKOVÁ, Z. - MEDERLY, P. 2003. Spoločné európske indikátory udržateľného
rozvoja miest – pilotný projekt v Slovenskej republike. 1. vyd. Bratislava : REC
Slovensko, 2003. 98 s. ISBN 80-968850-6-5.
KASALA, K. a i. 1999. Cieľ a prostriedky regionálno-geografického prístupu.
Teoreticko-metodologické problémy geografie, príbuzných disciplín a ich aplikácií.
Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 1999. 191-196 s. ISBN 80-223-1434-3.
KLINDA, J. 1996. Agenda 21 a ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja. 1. vyd.
Bratislava: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, 1996. 520 s. ISBN
80-88833-03-5.
KLINDA, J. a i. 2001. Agenda 21 a trvalo udržateľný rozvoj. Bratislava: Ekonomická
univerzita v Bratislave, 2001. 784 s. ISBN 80-88833-03-5.
KONEČNÁ, A. a i. 2004. Regionálna spolupráca v cestovnom ruchu, 1. vyd. Bratislava
Ekonóm, 160 s. ISBN 80-225-1816-6.
KOZOVÁ M. Príloha Obecných novín č. 2-3/2003. Miestna agenda 21 na Slovensku:
metodická príručka, s. 7-74.
KRASNEC, P. - KOZOVÁ, M. 2000. Trvalo udržateľný rozvoj : Ochrana biodiverzity.
1. vyd. Nitra, 2000.128 s. ISBN 80-7137-854-2.
LOMBORG, B. 2006. Skeptický ekolog. Jaký je skutečný stav světa? Praha : Dokořán,
1996. 587 s. ISBN 80-7363-059-1.
74
MEADOWS, D. H. - MEADOWS D. L. - RANDERS, J. 1972. The Limits to Growth. 1.
vyd. New York : Universe Books, A Potomac Associates Book, 1972. 205 s.
MEDERLY, P. et al. 2001. Trvalo udržateľný rozvoj – výzva pre Slovensko,1. Vyd.
Bratislava: REC Slovensko, 2001. 127 s.
MEDERLY, P. 2001. Indikátory trvalo udržateľného rozvoja. Prehľad vývoja
a vyhodnotenie s dôrazom na Slovenskú republiku. Bratislava: REC Slovensko, 2001.
69 s. ISBN 80-968850-7-3.
MEDERLY, P. 2003. Využitie Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja
Slovenskej republiky na miestnej úrovni. Bratislava: REC Slovensko, 2003. 33 s.
HUDEKOVÁ, Z. - MEDERLY, P. 2003. Spoločné európske indikátory udržateľného
rozvoja miest – pilotný projekt v Slovenskej republike. 1. vyd. Bratislava : REC
Slovensko, 2003. 98 s. ISBN 80-968850-6-5.
MURCOTT, S. 1997. Sustainable Development: A Meta Review of Definitions,
Principles, Criteria, Indicators, Conceptual Frameworks, Information Systems.
Research Environmental Engineer, Massachusetts Institule of Technology,
Massachusetts, 37 s.
NÁTR, L. a i. 2005. Rozvoj trvale neudržateľný Praha: Karlova univerzita v Prahe, 2005.
102 s. ISBN 80-246-0987-8
PAPCUNOVÁ, V. - BALÁŽOVÁ, E. - JARÁBKOVÁ, J. 2007. Cestovný ruch
a samospráva. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2007. 100 s.
ISBN 978-80-8069-862-1.
PEARCE, D., 1987. Foundations of an Ecological Economies. Ecological Modeling.
London, Vol. 38.
PLESNÍK, P. a i. 1999. Vymedzenie a ocenenie regiónov cestovného ruchu na území
SR, Bratislava: 234-237 s. ISBN 80-233-0068-7.
SIMONOVIC, S. - LENCE, B. - BURN, D. 1994. Sustainability Criteria: An
Application to the Hydropower Industry. Manuscript on the file at the Department of
Civil and Geological Engineering, University of Manitoba. Winnipeg, Canada.
75
United Nations Center for Human Settlements (Habitat). 1997. Monitoring Human
Settements with Urban Indicators – Guide (Draft). Global Urban Observatory, Nairobi,
Kenya. s. 10-11.
VAVROUŠEK, J. 1984. Projekt prognózy životného prostředí. VÚ VTR Praha.
Zákon č. 351/2004 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky z 13. mája 2004, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 565/2001 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o investičných stimuloch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 254/1998 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o verejných prácach.
Zákon č. 24/2006 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 17/1992 Z. z. o životnom prostredí
Ostatné bibliografické odkazy:
Rezolúcia Európskeho parlamentu k rozvoju cestovného ruchu, 2002.
76
9 Prílohy
Príloha č. 1: mapa Mikroregiónu Požitavie-Širočina, administratívne členenie
Príloha č. 2: mapa Mikroregiónu Požitavie-Širočina, rudné plochy, lesné
a poľnohospodárskej areály, vodné toky
Príloha č. 3: CD médium – diplomová práca v elektronickej podobe, prílohy
v elektronickej podobe
77
Volkovce
Nemčiňany
Vieska nad Žitavou
Slepčany
Červený Hrádok
Malé Vozokany
Veľké Vozokany
Tajná
Nevidzany
Nová Ves nad Žitavou
Čierne Kľačany
Čaradice
Tekovské Nemce
Tesárske Mlyňany
Choča
Mikroregión Požitavie-Širočina Príloha č. 1Administratívne členenie
Geografická poloha mikroregiónuv rámci kraja
78
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S
#S#S#S#S#S#S#S
#S#S #S#S#S#S #S#S #S#S #S#S #S#S #S#S #S#S
#S #S #S#S#S#S#S
#S#S#S #S#S #S#S
#S#S#S#S #S#S #S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S
#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S #S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S #S#S#S
#S #S #S
#S #S #S #S #S #S
#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S
#S
#S#S
#S
#S
#S#S#S#S#S #S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S
#S#S
#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S#S
#S#S#S#S#S #S #S #S #S #S #S #S #S #S
#S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S#S
#S #S #S
#S #S#S#S
#S #S #S #S
#S#S
#S #S #S#S#S #S#S #S
#S #S #S#S#S#S#S#S
#S #S
#S#S #S
#S#S#S#S
#S#S #S
#S
#S#S#S#S#S
#S #S#S
#S#S#S #S
#S #S#S#S#S#S
#S#S
#S#S #S#S#S
#S#S #S
#S#S#S#S#S
#S#S #S#S#S #S
#S #S#S
#S#S#S
#S
#S
#S#S
#S#S
#S
#S#S
#S#S
#S
#S#S#S#S
#S#S
#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S #S#S #S
#S#S
#S
#S
#S #S#S
#S#S
#S #S#S
#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S #S#S #S#S #S#S
#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S #S#S
#S#S#S #S#S#S
#S #S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S #S#S#S #S#S#S
#S#S #S#S
#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S #S #S #S #S #S #S #S #S #S#S#S#S#S#S
#S#S #S #S #S #S #S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S#S #S#S#S#S #S#S#S#S
#S#S #S#S
#S#S#S
#S#S
#S
#S#S#S
#S #S#S#S
#S#S#S #S#S#S
#S#S#S
#S#S
#S#S
#S#S#S #S#S#S#S
#S#S#S
#S#S #S
#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S
#S#S #S
#S#S
#S#S#S
#S
#S#S#S
#S #S#S #S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S #S#S #S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S #S#S #S#S#S#S #S#S#S #S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S #S #S#S #S #S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S
#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S #S
#S#S
#S
#S#S#S #S
#S #S #S#S
#S #S
#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S
#S#S#S
#S#S
#S
#S #S#S #S #S #S
#S#S#S
#S #S#S #S#S #S
#S #S#S #S
#S#S#S #S
#S#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S
#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S
#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S
#S#S#S#S
#S
#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S
#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S
#S #S #S#S#S#S#S
#S #S#S#S #S #S
#S#S#S#S
#S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S
#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S
#S #S#S #S#S #S#S
#S#S
#S #S
#S#S #S
#S#S#S
#S#S#S
#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S #S#S #S #S
#S#S #S
#S
#S#S#S
#S #S#S #S#S #S #S #S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S #S#S#S#S#S
#S#S#S
#S#S#S #S#S#S#S #S#S
#S#S
#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S #S#S#S#S #S
#S
#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S
#S#S #S#S#S#S#S#S
#S#S#S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S #S#S#S#S#S#S#S#S
#S #S #S #S #S #S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S
#S #S #S #S #S #S #S #S #S #S
#S#S#S#S#S
#S#S#S
#S#S#S
#S#S#S #S
#S #S
#S#S #S#S #S#S #S#S #S#S#S
#S#S
#S #S#S#S#S #S
#S
#S#S#S
#S#S
#S#S
#S#S #S
#S#S#S
#S#S
#S#S #S#S #S
#S #S#S #S#S #S
#S#S #S#S #S#S #S
#S #S#S
#S#S#S#S #S
#S
#S#S #S
#S #S#S #S #S
#S#S#S
#S#S #S#S
#S#S #S#S#S#S #S
#S
#S#S #S
#S #S#S #S#S #S#S
#S#S #S
#S #S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S
#S
#S#S
#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S #S #S #S #S
#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S
#S #S#S#S#S#S #S#S #S#S #S
#S#S#S#S#S#S#S #S #S#S #S #S
#S #S #S
#S#S #S
#S
#S#S
#S#S
#S#S#S #S#S
#S#S
#S#S#S
#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S
#S#S #S
#S #S#S
#S #S#S #S
#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S #S#S#S#S #S
#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S
#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S
#S#S #S
#S#S #S#S
#S#S#S
#S#S #S
#S #S#S
#S #S #S
#S#S#S#S#S
#S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S#S#S
#S #S #S #S #S #S #S#S
#S#S
#S#S #S
#S #S#S
#S #S#S
#S #S #S#S #S #S
#S #S #S
#S#S#S#S #S#S #S#S#S#S#S
#S
#S#S #S
#S#S
#S #S #S #S #S
#S#S#S #S#S #S
#S#S#S
#S#S #S
#S#S#S #S#S #S#S#S#S #S#S #S#S #S#S #S#S#S
#S#S#S#S #S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S #S#S #S#S #S#S
#S#S#S#S#S#S#S
#S #S#S
#S#S
#S
#S#S #S #S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S #S
#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S #S#S #S
#S#S#S#S #S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S
#S#S#S
#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S #S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S #S
#S #S #S#S #S
#S #S#S #S#S #S#S #S
#S #S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S #S#S#S#S #S
#S
#S#S#S#S
#S#S
#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S
#S
#S#S#S
#S#S#S
#S#S#S#S
#S
#S#S
#S #S #S
#S#S
#S
#S #S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S#S
#S#S
#S#S #S #S #S
#S #S #S #S #S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S
#S #S #S #S #S#S#S#S #S #S #S#S #S#S #S #S#S#S
#S#S #S #S#S
#S#S #S#S#S#S#S #S#S #S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S
#S#S
#S#S#S
#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S #S#S#S#S#S
#S#S
#S#S #S#S #S#S#S
#S#S
#S#S#S#S #S#S #S#S #S#S #S#S #S#S #S
#S #S#S #S#S #S
#S
#S#S#S
#S#S#S#S#S#S
#S#S#S #S #S
#S#S #S#S#S#S#S
#S #S#S#S
#S #S#S#S
#S#S#S#S#S #S
#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S
#S#S
#S#S #S#S #S#S#S#S
#S #S#S#S
#S#S#S #S
#S#S#S
#S #S#S #S
#S#S#S #S
#S #S#S
#S#S
#S#S
#S#S
#S
#S
#S
#S #S#S #S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S
#S#S
#S#S
#S #S#S#S #S#S
#S
#S
#S#S
#S
#S #S#S #S #S
#S#S #S
#S#S#S#S #S
#S
#S#S
#S#S
#S#S
#S#S
#S#S#S
#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S #S #S#S
#S#S #S
#S#S#S#S#S #S#S #S#S#S
#S#S#S
#S#S
#S#S#S#S#S
#S #S#S #S#S#S
#S #S#S#S
#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S #S
#S
#S#S
#S #S#S
#S
#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S
#S#S
#S#S
#S #S
#S#S
#S#S#S
#S
#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S #S#S #S#S#S#S
#S#S#S #S#S
#S
#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S
#S #S#S
#S#S #S
#S #S#S
#S#S#S#S#S
#S #S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S #S
#S #S
#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S
#S #S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S #S#S #S#S #S
#S#S#S #S#S #S
#S #S#S #S#S#S#S#S#S#S
#S
#S#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S
#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S
#S #S#S
#S
#S#S#S
#S#S
#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S
#S#S
#S #S#S
#S#S#S#S
#S#S #S#S
#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S #S
#S#S
#S#S
#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S #S#S#S#S
#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S
#S#S#S#S
#S #S#S
#S #S#S#S
#S#S#S#S #S
#S#S#S
#S#S
#S #S#S#S
#S#S
#S#S#S
#S#S
#S#S#S
#S#S
#S#S #S
#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S #S#S #S#S#S#S#S#S#S #S
#S#S#S#S
#S#S #S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S #S#S #S#S#S
#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S #S#S#S #S#S#S#S #S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S
#S #S#S #S#S #S#S #S#S#S#S#S#S #S#S#S
#S#S#S
#S#S #S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S
#S#S
#S#S
#S#S
#S
#S#S#S
#S#S#S
#S#S
#S#S
#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S
#S#S#S#S#S #S
#S#S
#S#S #S
#S #S#S #S#S
#S#S#S#S #S
#S #S#S
#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S #S
#S #S#S #S
#S #S#S
#S#S #S#S
#S#S#S#S#S
#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S #S
#S #S#S #S
#S #S#S
#S#S #S
#S
#S#S #S#S#S #S
#S#S #S
#S#S#S#S#S#S #S#S #S #S #S
#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S
#S #S #S#S #S #S
#S#S #S
#S#S#S #S
#S#S#S
#S#S
#S#S#S #S#S
#S #S #S #S#S #S #S #S #S
#S#S #S#S
#S #S#S#S #S
#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S
#S#S#S #S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S
#S
#S #S #S#S#S #S#S#S #S#S
#S #S
#S#S#S
#S#S
#S#S
#S#S
#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S #S #S#S#S#S
#S#S
#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S #S#S#S
#S #S
#S#S#S#S#S#S#S#S
#S #S#S #S#S#S#S#S#S#S#S
#S #S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S #S#S #S#S #S#S#S#S#S
#S#S#S
#S#S
#S#S
#S#S #S
#S #S#S
#S#S#S#S#S #S
#S#S#S #S#S #S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S #S#S#S#S#S#S #S#S#S#S #S #S #S #S #S #S #S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S#S#S#S #S#S #S#S#S#S#S #S#S#S#S
#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S #S
#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S
#S#S #S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S
#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S#S #S #S #S#S#S #S#S
#S
#S#S
#S #S#S #S
#S#S#S#S#S
#S#S
#S #S #S#S #S #S
#S #S#S#S
#S#S #S
#S#S #S #S #S #S #S#S #S #S #S
#S#S #S#S#S#S
#S#S#S #S #S #S#S#S#S #S #S #S #S #S #S #S #S
#S #S#S #S
#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S
#S #S#S#S#S #S#S#S#S #S
#S #S#S #S#S #S #S
#S #S#S#S
#S#S#S #S #S #S
#S#S#S#S#S#S #S#S#S
#S#S #S
#S#S #S
#S #S#S #S
#S #S #S #S #S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S
#S#S#S #S#S
#S #S#S
#S #S#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S#S#S
#S#S #S
#S #S#S#S#S #S#S#S
#S#S#S #S
#S#S#S #S#S#S
#S #S#S#S#S #S#S #S#S #S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S #S
#S#S#S#S#S
#S#S
#S#S#S
#S#S
#S#S
#S#S#S
#S#S#S
#S#S
#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S #S#S#S#S#S
#S#S#S#S #S
#S#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S#S#S
#S#S#S #S #S #S #S
#S #S#S#S
#S#S#S#S#S
#S#S
#S #S #S #S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S #S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S
#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S #S #S #S #S#S#S #S
#S#S #S
#S#S#S #S#S #S
#S#S #S#S #S
#S#S#S
#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S
#S#S#S#S#S#S
#S #S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S
#S#S #S
#S
#S #S #S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S
#S #S #S#S
#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S #S#S#S#S
#S#S#S #S#S #S#S#S#S#S
#S#S#S #S#S #S#S #S
#S#S#S
#S #S #S #S
#S#S#S#S#S#S#S#S
#S #S#S#S#S#S#S #S
#S#S #S #S #S #S
#S#S
#S#S#S
#S#S#S #S
#S#S#S #S
#S #S#S #S #S#S #S
#S#S
#S#S#S#S #S
#S#S#S #S
#S#S#S #S
#S #S#S #S#S #S
#S#S#S #S
#S#S#S #S#S#S#S #S
#S #S
#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S #S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S
#S#S#S
#S#S#S#S
#S #S #S #S #S #S #S #S#S
#S#S#S #S
#S#S#S#S#S #S
#S #S#S #S#S#S
#S #S#S #S
#S #S #S #S #S #S #S #S#S #S
#S#S#S
#S#S#S#S
#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
Choèa
TesárskeMlyòany
Vieska nadŽitavou
Nová Ves nad Žitavou
Slepèany
Èierne K¾aèany
Ve¾ké Vozokany
Malé Vozokany
Èervený Hrádok
Nevidzany
Tajná
Nemèiòany
Volkovce
Èaradice Tekovské Nemce
Lesné a poloprírodné areályForest and semi-natural areas
les forestkroviny scrubs
orná pôda arable land
vinice / sadyvineyards / orchards
gardens outside the intra-urban areazáhrady mimo intravilánu
permanent crops - meadowsTTP - lúky
permanent crops - pasturesTTP - pasienky
Po¾nohospodárske areály Agricultural areas
areály po¾nohospod. a priem. podnikovareas of agricultural and industrial firms
intra-urban area
Funkèné plochy Funktional areas
Dopravné prvkycesty 1. triedy main roads
cesty 2. a 3. triedy secondary and minor roads
po¾né cesty spevnené field roads standing
field roads non-standingpo¾né cesty nespevnené
railwaysželeznice
Transport elements
LEGENDA :
á Jozef Záhorský, Ing. zdroj dát: ZM 10
rybníky a vodné nádržeponds and water reservoirs
Vodné toky a plochyobèasný vodný tok s prirodzeným korytomintermittent water streams with natural beds
vodný tok s prirodzeným korytomwater streams with natural beds
vodný tok s upraveným korytomwater streams with regulated beds
Water streams and bodies
#S#S #S sprievodná vegetácia komunikáciílinear vegetation accompanying communications
katastrálna hranicacommunal boundary
intravilán (intra-urban area)
Lesné a poloprírodné areályForest and semi-natural areas
les forestkroviny scrubs
orná pôda arable land
vinice / sadyvineyards / orchards
gardens outside the intra-urban areazáhrady mimo intravilánu
permanent crops - meadowsTTP - lúky
permanent crops - pas turesTTP - pasienky
Po¾nohospodárske areály Agricultural areas
areály po¾nohospod. a priem. podnikovareas of agricultural and industrial firms
intra-urban area
Funkèné plochy Funktional areas
Dopravné prvkycesty 1. triedy main roads
cesty 2. a 3. triedy secondary and minor roads
po¾né cesty spevnené field roads standing
field roads non-standingpo¾né cesty nespevnené
railwaysželeznice
Transport elements
LEGENDA :
á Jozef Záhorský, Ing. zdroj dát: ZM 10
rybníky a vodné nádržeponds and water reservoirs
Vodné toky a plochyobèasný vodný tok s prirodzeným korytomintermittent water streams with natural beds
vodný tok s prirodzeným korytomwater streams with natural beds
vodný tok s upraveným korytomwater streams with regulated beds
Water streams and bodies
#S#S #S sprievodná vegetácia komunikáciílinear vegetation accompanying communications
katastrálna hranicacommunal boundary
intravilán (intra-urban area)
Lesné a poloprírod né areályForest and semi-natural areas
les forestkroviny scrubs
orná pôda arable land
vinice / sad yvineyards / o rchards
gardens outs ide the intra-urban areazáhrady mimo intravilánu
permanent c rops - mead owsTTP - lúky
permanent c rops - pas turesTTP - pasienky
Po¾noho spodárske areály Agricultural areas
are ály po¾nohospod. a priem. pod nikovareas of agricult ural and indu strial firms
intra-urban area
Funkèné plochy Funktional areas
Dopravné p rvkyce sty 1. trie dy main roads
ce sty 2. a 3. triedy secondary and minor roads
po¾né cesty spevnené field roads standing
field roads non-standingpo¾né cesty nespevnené
ra ilwaysže leznice
Transport elements
LEGENDA :
á Jozef Záhorský, Ing. zd roj dát: Z M 10
rybníky a vodné nádržeponds and water reservoirs
Vodné toky a pl ochyobèasný vodný tok s prirodzeným korytomintermittent water streams with natural beds
vodný tok s prirod zeným korytomwater stre ams with natural beds
vodný tok s uprave ným korytomwater stre ams with regulated beds
Water streams a nd bodies
#S#S #S sprievodná vegetácia komun ikáciílinear vegetation accompanying communication s
katastrálna hranicacommunal boundary
intravilán (intra-urban area)
Lesné a poloprírodné areályForest and semi-natural areas
les forestkroviny scrubs
orná pôda arable land
vinice / sadyvineyards / orchards
gardens outside the intra-urban areazáhrady mimo intravilánu
permanent crops - meadowsTTP - lúky
permanent crops - pasturesTTP - pasienky
Po¾nohospodárske areály Agricultural areas
areály po¾nohospod. a priem. podnikovareas of agricultural and industrial firms
intra-urban area
Funkèné plochy Funktional areas
Dopravné prvkycesty 1. triedy main roads
cesty 2. a 3. triedy secondary and minor roads
po¾né cesty spevnené field roads standing
field roads non-standingpo¾né cesty nespevnené
railwaysželeznice
Transport elements
LEGENDA :
á Jozef Záhorský, Ing. zdroj dát: ZM 10
rybníky a vodné nádržeponds and water reservoirs
Vodné toky a plochyobèasný vodný tok s prirodzeným korytomintermittent water streams with natural beds
vodný tok s prirodzeným korytomwater streams with natural beds
vodný tok s upraveným korytomwater streams with regulated beds
Water streams and bodies
#S#S #S sprievodná vegetácia komunikáciílinear vegetation accompanying communications
katastrálna hranicacommunal boundary
intravilán (intra-urban area)
Mikroregión Požitavie-Širočina Príloha č. 2
79
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S
#S#S#S#S#S#S#S
#S#S #S#S#S#S #S#S #S#S #S#S #S#S #S#S #S#S
#S #S #S#S#S#S#S
#S#S#S #S#S #S#S
#S#S#S#S #S#S #S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S
#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S #S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S #S#S#S
#S #S #S
#S #S #S #S #S #S
#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S
#S
#S#S
#S
#S
#S#S#S#S#S #S#S
#S#S#S#S#S#S#S
#S#S
#S#S
#S#S
#S
#S#S#S
#S#S#S
#S#S
#S#S
#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S
#S#S#S#S#S #S
#S#S
#S#S #S
#S #S#S #S#S
#S#S#S#S #S
#S #S#S
#S#S
#S#S#S#S#S#S#S#S
#S#S#S #S
#S #S#S #S
#S #S#S
#S#S #S#S
#S#S#S#S#S
#S#S#S
#S#S#S#S
#S#S#S #S#S #S
#S #S#S #S
#S#S#S #S
#S
#S#S #S#S#S #S
Choèa
TesárskeMlyòany
Vieska nadŽitavou
Nová Ves nad Žitavou
Slepèany
Èierne K¾aèany
Ve¾ké Vozokany
Malé Vozokany
Èervený Hrádok
Nevidzany
Tajná
Nemèiòany
Volkovce
Èaradice Tekovské Nemce