ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA

OCHRANA A BEZPEČNOSŤ OBJEKTOV V PRÍPADOCH MIMORIADNYCH UDALOSTÍ

LENKA FRIŠTÍKOVÁ

2006

OCHRANA A BEZPEČNOSŤ OBJEKTOV V PRÍPADOCH MIMORIADNYCH UDALOSTÍ

DIPLOMOVÁ PRÁCA

LENKA FRIŠTÍKOVÁ

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA

KATEDRA BEZPEČNOSTNÉHO MANAŽMENTU

Študijný odbor: Občianska bezpečnosť

Vedúci diplomovej práce: JUDr. Jozef Petráš, CSc.

Stupeň kvalifikácie: Inžinier (Ing.) Dátum odovzdania práce: 19. 4. 2006

ŽILINA 2006

ABSTRAKT FRIŠTÍKOVÁ, Lenka: Ochrana a bezpečnosť objektov v prípadoch mimoriadnych udalostí. [Diplomová práca]. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta špeciálneho inžinierstva, Katedra bezpečnostného manažmentu. Vedúci diplomovej práce: JUDr. Jozef Petráš, CSc. Stupeň odbornej kvalifikácie: Inžinier v odbore občianska bezpečnosť. Žilina: FŠI ŽU, 2006. 69 s. Diplomová práca na základe vývoja bezpečnostného prostredia v Slovenskej republike identifikuje riziká pôsobiace na objekt, v dôsledku ktorých by mohla vzniknúť závažná mimoriadna udalosť a ohroziť tak životy a zdravie ľudí, aktíva podniku a životné prostredie. V prvej časti uvádza základné právne normy na úseku mimoriadnych udalostí a zároveň charakterizuje bezpečnostné prostredie na tomto úseku. V druhej časti sú na základe uvedeného prehľadu mimoriadnych udalostí charakterizované konkrétne riziká vzniku mimoriadnych udalostí. Jedná sa o riziko vzniku povodní a záplav, zemetrasení, požiarov veľkého rozsahu, hromadného narušenia verejného poriadku, priemyselných havárií, jadrovej havárie a terorizmu. Tretia časť rieši modelovú situáciu pri vzniku mimoriadnej udalosti - požiaru v objekte. Pozornosť je zameraná na činnosť hasičského a záchranného zboru a najmä na výpočet síl a prostriedkov potrebných na lokalizáciu a likvidáciu vzniknutého požiaru. Na základe príčiny požiaru sú na záver uvedené opatrenia na odstránenie, respektíve minimalizovanie rizika požiaru. Kľúčové slová: objekt, bezpečnostné prostredie, riziko, ohrozenie, mimoriadna udalosť, požiar v objekte, činnosť hasičského a záchranného zboru, výpočet síl a prostriedkov, preventívne opatrenia

ABSTRACT FRIŠTÍKOVÁ, Lenka: Protection and security of buildings in cases of emergency events.[Diploma thesis]. University of Žilina, Faculty of Special Engineering. The Department of Security Management. Diploma thesis under the superision of: JUDr. Jozef Petráš, CSc. Professional competence degree: University degree in civil security. Žilina: FŠI ŽU, 2006. 69 s. Diploma thesis on base development security environment in Slovakia identifinies risks influencing on building, in consequence which could to come into existence substantial emergency event and endanger so lives and health of people, assets of company and living environment. In the first part usher ground legal rules on the sector of emergency events and together characterizies security environment on this sector. In the second part are characterizing on the basis of adduced survey emergency events concrete risks occurrance of emergency events. That are risk occurrance of floods and inundations, earthquakes, fires of a great area, mass public nuisance, industrial accidents, nuclear accident and terrorism. The third part solves model situation occurance of emergency event – fire in building. The attention is focused on action fire and rescue corps and especially on calculation of forces and resources needed to localization and elimination to arose fire. On the basis of reason to fire usher measures on elimination, or to minimize risk of fire. Key words: building, security environment, risk, threat, emergency event, fire in the building, activity of fire and rescue corps, calculation of forces and resources, preventative measures

PREDHOVOR Existencia ľudstva na Zemi bola vždy spojená s rizikami a ohrozeniami. Tento vzájomný vzťah vyplýva z potreby človeka vytvárať, prípadne prispôsobovať si určité sociálne, politické, vojensko – politické, ekonomické, technické a technologické prostredie. Uvedené aktivity sú však väčšinou realizované bez toho, aby boli dostatočne posúdené ich možné budúce negatívne účinky na spoločnosť a životné prostredie. Spoločnosť 21. storočia je niekedy označovaná aj ako riziková spoločnosť. Toto pomenovanie odráža stúpajúcu tendenciu zdrojov a množstva rizík. V minulom storočí predstavovali pre človeka najväčšiu hrozbu vojenské konflikty, ktoré sa súčasná spoločnosť snaží minimalizovať prostredníctvom globalizačných a integračných procesov. Aktuálnou hrozbou, ktorú je potrebné riešiť, sú rastúce nevojenské riziká. Podstatnú časť týchto rizík tvoria najmä mimoriadne udalosti. Havárie, katastrofy, živelné pohromy a mnohé ďalšie antropogénne javy (napr. rozširujúce sa teroristické aktivity) predstavujú svojou nepredvídateľnosťou, charakterom a dôsledkami permanentnú hrozbu životom a majetku vo veľkom rozsahu a preto je potrebné vytvárať účinný systém ochrany. Vytváranie a rozvíjanie podmienok pre prípravu (vrátane prevencie) na vznik mimoriadnych udalostí, ich samotné riešenie a poskytovanie pomoci v prípade vzniku je v prvom rade záležitosťou štátu. Ten prostredníctvom Ústavy Slovenskej republiky, príslušných ústavných zákonov, zákonov, vyhlášok a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov určuje práva, povinnosti, úlohy a pôsobnosť jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, záchranných zložiek, právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb. Súčasná riziková spoločnosť vyžaduje od každého ale najmä od právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, ktoré hospodária so značnými aktívami, väčšiu bezpečnostnú aktivitu, všímavosť, ostražitosť a tiež spoluprácu s bezpečnostnými orgánmi. Schopnosť orientovať sa v bezpečnostnom prostredí je totiž základnou a nevyhnutnou podmienkou prežitia. V diplomovej práci preto chcem upriamiť pozornosť na tie riziká a ohrozenia, ktorým je v teoretickej rovine venovaná značná pozornosť, no v praxi bývajú často buď podceňované alebo úplne zavrhnuté. O to väčšie sú však potom straty na životoch, škody na majetku a životnom prostredí. Uvedenú problematiku nie je možné celú obsiahnuť, pretože každé riziko má svoje špecifiká a vyžaduje znalosť a prehľad určitých právnych noriem, inú prípravu na riešenie, samotné riešenie a najmä preventívne opatrenia. V poslednej časti diplomovej práce som spracovala modelovú situáciu vzniku a riešenia mimoriadnej udalosti - požiaru. Zamerala som sa na postup jednotlivých činností hasičského a záchranného zboru od okamihu ohlásenia poplachu až po jeho odchod z miesta udalosti. Na základe uvedeného výpočtu síl a prostriedkov je možné zhodnotiť efektívnosť existujúceho systému ochrany pred požiarom v objekte a následne navrhnúť opatrenia na predchádzanie a minimalizovanie rizika vzniku takejto udalosti v budúcnosti. Pri spracovaní práce som informácie získavala z odbornej literatúry, vedomostí z praxe a konzultáciami s vedúcim diplomovej práce JUDr. Jozefom Petrášom, CSc., ktorému vyslovujem poďakovanie za cenné rady a usmerňovanie pri jej spracovaní. Vyhlasujem, že diplomovú prácu som vypracovala samostatne.

OBSAH

ÚVOD 6

1. LEGISLATÍVA A SÚČASNÉ BEZPEČNOSTNÉ PROSTREDIE NA ÚSEKU MIMORIADNYCH UDALOSTÍ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE 8

1.1. Vymedzenie základných pojmov 8

1.2. Legislatíva na úseku mimoriadnych udalostí 15

1.3. Súčasné bezpečnostné prostredie na úseku mimoriadnych udalostí 21

2. MIMORIADNE UDALOSTI NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY 24

2.1. Prehľad mimoriadnych udalostí na území Slovenskej republiky 25

2.2. Riziká vzniku mimoriadnych udalostí 28

2.2.1. Riziká nezávislé na činnosti človeka 28

2.2.2. Riziká existujúce v dôsledku ľudskej činnosti 33

3. RIEŠENIE MODELOVEJ SITUÁCIE PRI VZNIKU POŽIARU V OBJEKTE 38

3.1. Charakteristika objektu a popis situácie vzniku požiaru 38

3.2. Riešenie požiaru v zmysle platnej legislatívy 42

3.3. Výpočet síl a prostriedkov na hasenie požiaru 49

3.4. Opatrenia na úseku ochrany pred požiarmi 56

4. ZÁVER 61

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 62

ZOZNAM PRÍLOH 64

6

ÚVOD Problematika bezpečnosti objektov patrí v súčasnosti medzi najčastejšie riešené otázky. Pre právnické osoby a podnikajúce fyzické osoby sa okrem dosahovania zisku, zabezpečenia trvalej prosperity a fungovania podniku, bezpečnosť objektu (administratívnych budov, výrobných hál a iných priestorov) stáva jednou zo základných priorít. Vrcholový manažment každého podniku je povinný dbať na ochranu zdravia a života zamestnancov a ochranu majetku. Táto povinnosť je určená aj v § 415 Občianskeho zákonníka: „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“ Prvým krokom k zaisteniu bezpečnosti objektu je vypracovanie bezpečnostného projektu. Tento proces pozostáva z troch základných úloh. Prvá spočíva v definovaní aktív podniku, resp. chráneného záujmu. Je potrebné určiť, ČO alebo KOHO chrániť. Následne po definovaní aktív sa určí pred KÝM a pred ČÍM sa musia tieto hodnoty chrániť. Spracuje sa analýza rizík, v ktorej sa na základe existujúceho bezpečnostného prostredia podniku identifikujú jednotlivé riziká. Tieto riziká sa ohodnotia a zoradia podľa zvolených kritérií. V tomto bode už podnik vie, aké konkrétne aktíva a pred akými konkrétnymi rizikami je nutné chrániť. Môže teda pristúpiť k spracovaniu bezpečnostnej politiky a vytvoreniu bezpečnostného systému, čím vyrieši otázku AKO chrániť. Po vypracovaní projektu ochrany si podnik môže povedať, že otázku bezpečnosti má vyriešenú. Je to ale skutočne tak? Aj keď už dnes patrí ochrana majetku v porovnaní s minulosťou medzi základné úlohy vrcholového manažmentu, väčšina podnikov je ochotná vynaložiť na túto oblasť len minimálne nutné finančné prostriedky. V dôsledku toho je podnik pripravený len na vznik a riešenie tých rizík, ktoré boli analýzou rizika identifikované a ohodnotené ako vysoko pravdepodobné. Jedná sa najmä o riziká kriminálneho charakteru (z hľadiska podniku vonkajšie i vnútorné), ktoré sú vzhľadom na súčasné spoločenské a sociálne podmienky na Slovensku považované za vysoko pravdepodobné. Spoločnosť, či už vedome alebo nevedome, tak ale podceňuje riziká, ktorých vznik je síce menej pravdepodobný, no ich dôsledky môžu byť katastrofálne. Hovoríme o stratách na životoch, rozsiahlych materiálnych škodách a poškodení životného prostredia. Bezpečnostné prostredie má dynamický charakter v dôsledku čoho dochádza i k zmenám rizík. Záver 20. storočia bolo možné charakterizovať skleníkovým efektom, ktorý spôsobil enormný nárast prírodných katastrof. Zdokonaľovanie technických a technologických procesov, ich neefektívne využívanie, nadmerná výroba energií ako aj používanie stále väčšieho množstva a nových druhov nebezpečných látok môžu vyústiť do zložitých havárií a vážne ohroziť ľudstvo a životné prostredie. Súčasná moderná spoločnosť má čoraz vyššie nároky na uspokojovanie svojich potrieb, čo veľmi úzko súvisí s narastajúcim počtom rôznych mimoriadnych udalostí, ich zdrojov a intenzity. Cieľom diplomovej práce je:

o na základe súčasného bezpečnostného prostredia Slovenskej republiky identifikovať riziká, v dôsledku ktorých by mohli vzniknúť mimoriadne udalosti ohrozujúce objekt (administratívne budovy, výrobné haly a iné priestory) a spôsobiť tým straty na životoch, rozsiahle majetkové škody, poškodenie životného prostredia a

7

o prostredníctvom modelovej situácie riešenia konkrétnej mimoriadnej udalosti - požiaru v objekte navrhnúť opatrenia na predchádzanie a minimalizovanie rizika vzniku takejto udalosti v budúcnosti.

V prvej kapitole sú uvedené základné pojmy a problematika ochrany životov, zdravia a majetkových hodnôt upravená zákonom. Pozornosť je však venovaná najmä súčasnému bezpečnostnému prostrediu Slovenskej republiky a rizikám z neho vyplývajúcim. Druhá kapitola poskytuje prehľad o konkrétnych druhoch a počtoch mimoriadnych udalostí na Slovensku za posledné tri roky, pričom poukazuje na ich stúpajúcu tendenciu. Následne sú definované konkrétne riziká, ktorými by objekt mohol byť ohrozený. Jedná sa o riziko vzniku povodní a záplav, zemetrasení, požiarov, terorizmu, hromadného narušenia verejného poriadku, priemyselných havárií a havárií jadrových zariadení. V tretej kapitole je riešená modelová situácia pri vzniku mimoriadnej udalosti - požiaru v objekte. V objekte charakterizovanom z hľadiska jeho konštrukcie a zabezpečenia ochrany pred požiarom vznikne požiar, ktorý vyžaduje zásah hasičského a záchranného zboru. Z tohto dôvodu sú následne charakterizované jeho základné činnosti od prijatia správy o potrebnom zásahu až po odchod z miesta udalosti. V kapitole je uvedený výpočet síl a prostriedkov potrebných na lokalizáciu a likvidáciu požiaru a následne sú navrhnuté opatrenia na predchádzanie a minimalizovanie tohto rizika v budúcnosti.

8

1. Legislatíva a súčasné bezpečnostné prostredie na úseku mimoriadnych udalostí v Slovenskej republike

1.1. Vymedzenie základných pojmov O b j ek t Objekt je stavba alebo súbor stavieb, zariadení a priestorov, ktoré sa užívajú na účel, na ktorý boli určené (administratívne budovy, výrobné haly, skladovacie a iné priestory). Be zpečno sť Z hľadiska existencie a potrieb človeka je bezpečnosť druhou z najviac pociťovaných potrieb, ktoré boli vyjadrené A. Maslowom v pyramíde ľudských potrieb. Zmena spoločenského systému, či už hovoríme o poklese životnej úrovne, nezamestnanosti, strate životných hodnôt, o obrovskom diferencovaní vo vlastníctve osobného majetku, prináša aj prehodnocovanie životných priorít. Intenzívnym prežívaním sa potreba bezpečnosti stáva životne dôležitou hodnotou, pričom jej význam si ľudia spravidla uvedomujú až vtedy, keď pociťujú jej nedostatok, cítia sa ohrození a nemajú pocit bezpečia. Otázka bezpečnosti sa tak postupne dostáva do pozornosti každého jednotlivca, národov i celých štátnych zoskupení. Z tohto hľadiska vnímania je možné rozlišovať päť úrovní bezpečnosti:

Obrázok 1 Úrovne bezpečnosti (Zdroj: Šimák: Spracovanie základných pojmov na úseku krízového riadenia. 2004, s. 108)

Za najjednoduchšiu definíciu bezpečnosti je možné považovať tú, ktorá hovorí, že bezpečnosť je protikladom nebezpečenstva. Ide o dva protikladné stavy existencie prírodných, spoločenských, umelo vytvorených technických alebo technologických systémov ( Šimák a kol., 2004).

G L O B Á L N A B E Z P EČN O SŤ

R E G I O N Á L N A B E Z P EČN O SŤ

B E Z P EČN O SŤ Š T Á T U

B E Z P EČN O SŤ O B J E K T U

B E Z P EČN O SŤ O BČA N A

9

Terminológia bezpečnostného manažmentu definuje pojem bezpečnosť ako: • súhrn spoločenských vzťahov, ktoré upravuje právo a ktoré chránia práva a oprávnené

záujmy fyzických a právnických osôb, záujmy spoločnosti a ústavné zriadenie republiky, • faktický stav (úroveň), ako sa tieto vzťahy chránia, • kategóriu, v ktorej sa chápe bezpečnosť ako prípustná miera nebezpečenstva (Hofreiter

a kol., 2004, s. 24) V terminologickom slovníku krízového riadenia je bezpečnosť definovaná ako „stav spoločenského, prírodného, technického, technologického systému alebo iného systému, ktorý v konkrétnych vnútorných a vonkajších podmienkach umožňuje plnenie stanovených funkcií a ich rozvoj v záujme človeka a spoločnosti“ (Šimák a kol., 2004, s. 6). O ch ra n a Ochranu je vo všeobecnosti možné definovať ako „súhrn systémových opatrení, činností a prostriedkov na prevenciu a odstránenie následkov súčasných a potenciálnych vnútorných i vonkajších ohrození občanov i materiálnych a duchovných hodnôt. Podieľa sa na odvrátení alebo zmiernení škodlivých vplyvov a následkov živelných pohrôm, prevádzkových havárií, ale aj následkov bojovej činnosti na obyvateľstvo, hospodárstvo a prírodu v mieri i počas vojnového stavu a vojny“ (Šimák, 2004, s. 48). Ochrana objektu potom predstavuje „súhrn bezpečnostných, technických a režimových opatrení, ktoré smerujú k prekazeniu akejkoľvek nepriateľskej činnosti proti objektu a osobám, ktoré sa nachádzajú v objekte, s cieľom zabrániť útokom na osoby a majetok, ktoré smerujú k porušovaniu stanoveného režimu, pokoja a poriadku“ (Hofreiter, 2004, s. 53). Na ochranu objektu sa spravidla používa:

Obrázok 2 Druhy ochrany objektov (Zdroj: Hofreiter a kol.: Terminológia bezpečnostného manažmentu. 2004, s.53)

• Obvodová ochrana – zaisťuje bezpečnosť okolo chráneného objektu a signalizuje

narušenie obvodu (perimetru) objektu. Takmer vždy je záležitosťou vonkajších technických prostriedkov, špeciálne vyrábaných na tento účel.

O C H R A N A O B J E K T U

OBVODOVÁ OCHRANA

PREDMETOVÁ OCHRANA

PLÁŠŤOVÁ OCHRANA

PRIESTOROVÁ OCHRANA

10

• Plášťová ochrana – zabraňuje akémukoľvek narušeniu konvenčných i nekonvenčných vstupných otvorov objektu a signalizuje narušenie plášťa objektu.

• Priestorová ochrana – zabezpečuje ochranu priestoru vnútri chráneného objektu (komunikačné priestory, miestnosti s koncentráciou hmotných alebo duševných hodnôt) a signalizuje javy s charakterom nebezpečenstva v chránenom priestore.

• Predmetová ochrana – zabezpečuje priestory či úschovné miesta, kde sú uložené chránené predmety pred odcudzením a neoprávnenou manipuláciou s nimi a signalizuje napadnutie alebo neoprávnenú manipuláciu s chráneným predmetom.

O použití určitého spôsobu a stupňa ochrany môže rozhodovať význam chráneného záujmu, organizačné prostriedky na prevádzku elektrického zabezpečovacieho systému, ako aj sortiment použiteľných prvkov elektrického zabezpečovacieho systému, zložitosť stavebnej štruktúry chráneného objektu (priestoru), dislokácia chránených hodnôt a pod.. OCHRANA A BEZPEČNOSŤ OBJEKTU vyjadruje:

• stav určitého systému, ktorý v konkrétnych vonkajších a vnútorných podmienkach umožňuje zachovanie jeho integrity, plnenie stanovených funkcií a ich rozvoj, pričom sú vytvorené podmienky na zaistenie ochrany života a zdravia osôb a ochrany majetku,

• súhrn opatrení (bezpečnostných, technických a režimových) smerujúcich k prekazeniu akejkoľvek nepriateľskej činnosti proti objektu a osobám, ktoré sa nachádzajú v objekte, s cieľom zabrániť útokom na osoby a majetok, ktoré smerujú k porušovaniu stanoveného režimu, pokoja a poriadku.

R i zik o a o hro ze n i e Východiskom pre všetky aktivity súvisiace s problematikou zaistenia bezpečnosti je definovanie základných pojmov riziko a ohrozenie. Odborná literatúra uvádza niekoľko definícií týchto pojmov. Pre ich podrobnejšie definovanie však musíme zvažovať prostredie, v ktorom sa používajú. Pojmy riziko a ohrozenie sú používané pri popisovaní stavu a úrovne bezpečnosti v spoločenských procesoch a v procesoch technických (technologických), pričom sa navzájom a podstatne odlišujú. Význam pojmov v spoločenských procesoch:

• riziko - označenie skutočnosti, že existuje potenciálna možnosť narušenia bezpečnosti, - stavy bezpečnostnej situácie (vnútornej i vonkajšej), ktorých prejavy môžu pri ich

neriešení prerásť do bezprostredného ohrozenia subjektu bezpečnosti (jedinca, sociálnej skupiny, štátu),

- potenciálne ohrozenie bezpečnosti, - pravdepodobná, viac či menej reálna hrozba, že bude ohrozená integrita určitého

subjektu kriminálnym činom alebo jemu sa blížiacimi dôsledkami činnosti iných ľudí (Hofreiter, 2004),

- riziko je teda spojené s narušením stability spoločenských systémov a činností, • ohrozenie

- aktivované riziko, ktoré pôsobí proti záujmom subjektu bezpečnosti, môže predstavovať konkrétne negatívne postoje a aktivity štátu alebo relevantných

11

domácich či zahraničných subjektov, prípadne situácie, ktoré bezprostredne ohrozujú záujmy subjektu bezpečnosti (Hofreiter, 2004),

- aktuálne nebezpečenstvo (ohrozenie bezpečnosti štátu, občanov, majetku). Vzťah medzi rizikom a ohrozením vymedzuje Šimák takto: „bezpečnostné riziká sa prejavujú v narušení jednotlivých faktorov bezpečnosti (politický, vojenský, sociálny, ekonomický, technologický, energetický, hmotnostný, štrukturálny, ekologický, informačný) a následne vyvolávajú príslušnú úroveň ohrozenia“ (Šimák, 2004, s. 38). V procesoch technických (technologických) sa pri posudzovaní bezpečnosti výrobných systémov alebo technických zariadení používa základný pojem nebezpečenstvo. Vzájomné väzby medzi pojmami nebezpečenstvo, ohrozenie a riziko sú vyjadrené nasledovne:

Obrázok 3 Vzájomné vzťahy medzi pojmami nebezpečenstvo, ohrozenie a riziko

(Zdroj: Šimák: Krízový manažment vo verejnej správe. 2004, s. 39)

Z uvedeného vyplýva, že nebezpečenstvo je zdrojom ohrozenia a riziko je mierou tohto ohrozenia.

NEBEZPEČENSTVO Latentná vlastnosť objektu (systému, stroja,

materiálu, pracovnej činnosti) spôsobiť neočakávaný negatívny jav alebo hrozby pre

človeka, majetok a životné prostredie, je to zdroj ohrozenia.

OHROZENIE Aktivovanie nebezpečenstva, ktoré nebolo plne zohľadnené, závisí na

komplexnom posúdení a rešpektovaní vonkajších a vnútorných

podmienok, je to aktívna vlastnosť objektu spôsobiť negatívny jav.

RIZIKO Pravdepodobnosť, že vznikne mimoriadna

udalosť a jej dôsledok, je kvantitatívne a kvalitatívne vyjadrenie ohrozenia, stupeň alebo miera ohrozenia (riziko je spojené s početnosťou

a rozsahom vzniknutých mimoriadnych udalostí).

12

Z hľadiska OCHRANY A BEZPEČNOSTI OBJEKTU potom môžeme pojem: • RIZIKO chápať ako:

- kombináciu pravdepodobnosti, že dôjde k ohrozeniu chráneného záujmu neželanou negatívnou udalosťou a veľkosti možných následkov takejto udalosti,

• OHROZENIE, ktoré znamená: - aktivované riziko bezprostredne pôsobiace proti chráneným záujmom objektu.

Mimo r iadna uda losť Vznik najrozličnejších negatívnych javov, ktoré sa vyskytujú v živote ľudskej spoločnosti, vytvára neštandardné, mimoriadne udalosti. Mimoriadna udalosť je „závažná, časovo náročne predvídateľná a priestorovo ohraničená príhoda, spôsobená vplyvom živelnej pohromy, technickej alebo technologickej havárie, prevádzkovej poruchy, prípadne úmyselného konania človeka, ktorá vyvolala narušenie stability systému alebo prebiehajúcich dejov a činností, ohrozuje životy a zdravie osôb, hmotné a kultúrne statky či životné prostredie“ (Šimák, 2004, s. 42). Mimoriadne udalosti negatívne pôsobiace na život, zdravie, majetok, je možné rozdeliť v súlade so zákonom NR SR č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení ďalších zákonov na:

• ž i v e l nú po h ro mu - je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných

energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok,

• h a vá r i u - je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového

stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok,

• ka ta s t ro fu - je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich

následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie. V prípade, že hrozí mimoriadna udalosť, prípadne pôsobia už jej následky vyhlasuje sa mimoriadna situácia podľa tohto zákona. Na jeho účely sa mimoriadnou situáciou rozumie:

• obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie, majetok, životné prostredie a počas ktorej sú vykonávané opatrenia (využívajú sa zdroje, sily, prostriedky, nástroje) na znižovanie rizík ohrozenia alebo postupy a činnosti na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.

Je to obdobie, v ktorom dochádza k narušeniu dosiahnutej úrovne bezpečnosti a stability daného objektu. Charakter mimoriadnej udalosti môžu mať krízy a krízové javy, pričom v niektorých prípadoch môže byť mimoriadna udalosť ich spúšťacím mechanizmom.

13

Všeobecnými faktormi mimoriadnej udalosti sú:

Obrázok 4 Všeobecné faktory mimoriadnej udalosti

(Zdroj: Šimák: Krízový manažment vo verejnej správe. 2004, s. 43-44)

Uvedené faktory presne vymedzujú príčinu, čas (vznik mimoriadnej udalosti náhle alebo postupne), dobu (deň, noc, ročné obdobie), priestor (vnútorné a vonkajšie podmienky), úroveň informovanosti (systém monitorovania, vyrozumenie a varovanie). Určujú dôsledok (škody, straty, obmedzenia), intenzitu (veľkosť pôsobenia deštrukčnej sily) a dĺžku trvania každej konkrétnej mimoriadnej udalosti. Poskytujú nám dôležité informácie, na základe ktorých je možné pochopiť podstatu a priebeh mimoriadnej udalosti, hľadať preventívne opatrenia, nástroje a postupy ich účinného a efektívneho riešenia. Mimoriadne udalosti sa všeobecne členia podľa Prílohy č. 3 k vyhláške MV SR č. 201/2002 Z.z. o zabezpečovaní organizovania jednotiek civilnej ochrany a o zabezpečovaní záchranných, lokalizačných a likvidačných prác na:

R I Z I K O V Z N I K U

Ú R O V EŇ I N F O R M O V A N O S T I O V Z N I K U

P R ÍČ I N A V Z N I K U

ČA S V Z N I K U

D O B A V Z N I K U

P R I E S T O R V Z N I K U

D Ô S L E D O K V Z N I K U

I N T E N Z I T A

DĹŽ K A T R V A N I A

M I M O R I A D N A

U D A L O SŤ

14

H av á r i e : o výbuchy, o požiare, o úniky chemických a rádioaktívnych látok, ropných produktov a iných škodlivín

s následným kontaminovaním územia, ovzdušia, vodných tokov a pod., o poškodenie vedení rozvodných sietí, ich zariadení.

K a t a s t r o fy : o veľké letecké, železničné, lodné a cestné nehody spojené s požiarmi, prípadne

s únikom nebezpečných látok, o havárie jadrových zariadení, o rozrušenie vodohospodárskych diel a pod..

Ž i v e ln é po h r o my :

o povodne a záplavy, o prietrže mračien a krupobitie, o požiare, o víchrice, o zosuvy pôdy, o snehové kalamity a lavíny, o rozsiahle námrazy, o zemetrasenia.

Za mimoriadne udalosti považujeme i náhodné javy a procesy, v dôsledku ktorých by došlo k ohrozeniu životov a zdravia ľudí, narušeniu spoločenského života alebo k poškodeniu materiálnych hodnôt. Patria tu:

o radikálne straníckopolitické zmeny (politické prevraty), o občianske nepokoje, o teroristické činy, o krach veľkých výrobných organizácií, o zastavenie dodávok strategických surovín zo zahraničia a následný nedostatok určitých

výrobkov na trhu, o rozsiahle epidémie (hromadné ochorenia ľudí, prípadne hospodárskych zvierat) a pod..

Pre riešenie modelovej situácie pri vzniku požiaru v objekte je potrebné vysvetliť niektoré základné pojmy (zákon č. 314/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov):

- požiar je každé nežiaduce horenie, pri ktorom vznikajú škody na majetku, životnom prostredí alebo ktorého následkom je usmrtená alebo zranená fyzická osoba alebo uhynuté zviera; požiar je tiež nežiaduce horenie, pri ktorom sú ohrozené životy alebo zdravie fyzických osôb, zvieratá, majetok alebo životné prostredie,

- požiarno-technické zariadenia sú hasiace prístroje, stabilné a polostabilné hasiace

zariadenia, zariadenia na odvod tepla a splodín horenia, elektrická požiarna signalizácia, zariadenia na hasenie iskier v pneumatických dopravníkoch a požiarne uzávery,

15

- preventívna protipožiarna prehliadka je súhrn úkonov vykonávaných právnickými osobami a podnikajúcimi fyzickými osobami v rámci vnútornej kontroly, zameraných na dodržiavanie predpisov o ochrane pred požiarmi,

- zásah je súbor činností zameraných na zdolávanie požiarov a vykonávanie záchranných

prác pri živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach na účely záchrany osôb, zvierat a majetku alebo ochrany životného prostredia.

1.2. Legislatíva na úseku mimoriadnych udalostí Problematika ochrany životov, zdravia a majetkových hodnôt, rovnako ako pôsobnosť pri výkone štátnej správy v jednotlivých oblastiach štátom chránených záujmov je kodifikovaná právnym poriadkom Slovenskej republiky. Základným princípom tohto systému je vytváranie a rozvíjanie podmienok pre prípravu (vrátane prevencie) na vznik mimoriadnych udalostí a krízových stavov a pre poskytovanie účinnej pomoci v prípade ich vzniku. Vstup Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie a členstvo v Európskej únii zmenilo jej bezpečnostné prostredie. Globalizácia a nerovnomernosť vývoja v celosvetovom meradle sú hlavnými tendenciami, ktoré ovplyvňujú bezpečnostné prostredie v Slovenskej republike. Tieto tendencie vytvárajú nové, predovšetkým nevojenské riziká a ohrozenia, ktoré je potrebné monitorovať, odhaľovať, eliminovať, minimalizovať, kontrolovať, jedným slovom „riadiť“. Ide o osobitný druh riadenia tzv. krízové riadenie zamerané na predchádzanie a riešenie krízových situácií. Problematika krízového riadenia v právnom poriadku Slovenskej republiky je upravená dvoma rozhodujúcimi zákonmi prijatými v roku 2002. Prvým je ústavný zákon č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 113/2004 Z. z. a ústavného zákona č. 566/2005 Z.z. Upravuje podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd, rozsah povinností a spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Krízová situácia je týmto ústavným zákonom definovaná ako obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav. Výnimočný stav môže na návrh vlády vyhlásiť prezident a to len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k:

- teroristickému útoku, - rozsiahlym pouličným nepokojom, - hromadným útokom na majetok alebo - inému hromadnému násilnému protiprávnemu konaniu, ktoré svojím rozsahom alebo

následkami podstatne ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu.

16

Tento stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 60 dní. Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k:

- ohrozeniu života a zdravia osôb, - životného prostredia, - ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy,

priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie. Núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Ústavný zákon upravuje i zriadenie bezpečnostnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa ako poradný orgán v mieri podieľa:

• na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému Slovenskej republiky, • na plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti, • vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete, • pripravuje pre vládu návrhy opatrení:

- na zachovávanie bezpečnosti Slovenskej republiky, - na predchádzanie krízovým situáciám, - na riešenie vzniknutej krízovej situácie.

Na čele bezpečnostnej rady SR je predseda vlády SR. Podľa územného a správneho usporiadania SR sa zriaďuje i bezpečnostná rada kraja a bezpečnostná rada obvodu. Tieto bezpečnostné rady vyhodnocujú bezpečnostnú situáciu v územnom obvode svojej pôsobnosti na základe vzájomnej spolupráce ako aj v súčinnosti s inými štátnymi orgánmi, pripravujú návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti a opatrenia na predchádzanie krízovej situácii. Predsedom bezpečnostnej rady kraja je prednosta krajského úradu. Predsedom bezpečnostnej rady obvodu je prednosta obvodného úradu. Zákon o riadení v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu č. 387/2002 Z.z. je druhým rozhodujúcim zákonom upravujúcim problematiku krízového riadenia. Ustanovuje pôsobnosť orgánov verejnej moci pri riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri príprave na krízové situácie mimo času vojny a vojnového stavu a pri ich riešení vrátane sankcií za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Krízovou situáciou mimo času vojny a vojnového stavu je obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v ústavnom zákone č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov a v zákone NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu. Krízovým riadením mimo času vojny a vojnového stavu rozumieme súhrn riadiacich činností orgánov krízového riadenia, ktoré sú zamerané na analýzu a vyhodnotenie bezpečnostných rizík a

17

ohrození, plánovanie, prijímanie preventívnych opatrení, organizovanie, realizáciu a kontrolu činností vykonávaných pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení. Orgánmi krízového riadenia v Slovenskej republike sú:

Obrázok 5 Orgány krízového riadenia v Slovenskej republike (Zdroj: Zákon č. 387/2002 Z.z. o riadení v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového

stavu)

Uvedené orgány krízového riadenia si ako svoje pracovné orgány zriaďujú krízové štáby, ktorých úlohou je analyzovať riziká krízovej situácie, navrhovať opatrenia na jej riešenie a koordinovať činnosť zložiek v ich pôsobnosti počas krízovej situácie. Vláda na úseku krízového riadenia:

• zriaďuje ústredný krízový štáb, ktorého činnosť zabezpečuje Ministerstvo vnútra SR, pričom spolupracuje s bezpečnostnou radou SR pri príprave opatrení na riešenie krízovej situácie a koordinuje činnosť krízových štábov,

• prijíma opatrenia na predchádzanie krízovým situáciám a na ich riešenie, • riadi a kontroluje činnosť orgánov krízového riadenia pri príprave na krízové situácie a

pri ich riešení, • rozhoduje o vyžiadaní technickej pomoci zo zahraničia vrátane humanitárnej pomoci pri

riešení krízovej situácie a o poskytnutí pomoci v obdobnej situácii mimo územia Slovenskej republiky,

• plní pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení úlohy civilnej ochrany.

o b e c

bezpečnostná rada

obvodu

o b v o d n ý ú r a d

bezpečnostná rada kraja

k r a j s k ý ú r a d

Národná banka

Slovenska

ministerstvá a ostatné ústredné

orgány štátnej správy

vláda SR, bezpečnostná

rada SR

ORG ÁNY

K R Í Z O V É H O

RI AD E N IA

18

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy v rozsahu svojej pôsobnosti: • zriaďujú krízové štáby, • vedú prehľady zdrojov rizík, ktoré môžu spôsobiť krízovú situáciu, analyzujú tieto riziká

a prijímajú opatrenia na odstránenie ich príčin, • oznamujú bezodkladne predsedovi ústredného krízového štábu vznik krízovej situácie

alebo ohrozenie, ktoré ju môže bezprostredne spôsobiť, • uskutočňujú civilné núdzové plánovanie, • rozhodujú o opatreniach na riešenie krízových situácií vrátane odstránenia alebo

zmiernenia ich následkov, • poskytujú na vyžiadanie podklady iným orgánom krízového riadenia, ktoré sú potrebné na

plnenie ich úloh pri príprave na krízové situácie a na ich riešenie, • spolupracujú s príslušnými orgánmi iných štátov pri príprave na krízové situácie a pri ich

riešení, • utvárajú podmienky na zabezpečenie informačného systému krízového riadenia, • plnia pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení úlohy civilnej ochrany.

Osobitné postavenie medzi orgánmi krízového riadenia má Ministerstvo vnútra SR, ktoré: • zabezpečuje činnosť ústredného krízového štábu, • koordinuje činnosť orgánov krízového riadenia, • navrhuje vláde vyžiadanie alebo poskytnutie humanitárnej pomoci, • organizuje a riadi prípravu orgánov štátnej správy a samosprávy v krízových situáciách

formou zdokonaľovacích kurzov a školení, • organizuje odbornú prípravu ústredného krízového štábu, koordinuje prípravu krízových

štábov ministerstiev a krajských úradov pri príprave na krízové situácie, • kontroluje plnenie úloh civilného núdzového plánovania.

Pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení ako aj úlohy v oblasti menovej politiky a bankovníctva plní Národná banka Slovenska. K základným úlohám krajských úradov a obvodných úradov patrí:

• zriadenie krízového štábu, • koordinácia činnosti orgánov krízového riadenia v rozsahu ich pôsobnosti, • koordinácia činnosti právnických a podnikajúcich fyzických osôb pri civilnom núdzovom

plánovaní.

Krajské úrady koordinujú obvodné úrady a obce, obvodné úrady koordinujú obce. V prípade vzniku krízovej situácie vykonávajú príslušné opatrenia ne jej riešenie. Pri riešení krízovej situácie plnia úlohy stanovené vládou SR a ústredným krízovým štábom. Obec na svojom území zriaďuje krízový štáb. Uskutočňuje civilné núdzové plánovanie a v rozsahu svojej pôsobnosti koordinuje činnosť právnických a podnikajúcich fyzických osôb. Na riešenie krízovej situácie vykonáva obec príslušné opatrenia, najmä zhromažďuje údaje o počte a totožnosti obyvateľov, ktorí sa v čase krízovej situácie zdržujú na území obce a tieto zoznamy odovzdáva krízovému štábu obvodného úradu. Celková štruktúra krízového riadenia okrem vojenského stavu a vojny je uvedená v prílohe 1 (Šimák, 2004, s. 114).

19

Na odstraňovanie následkov mimoriadnej udalosti, respektíve oddialenie alebo odvrátenie hrozby vzniku mimoriadnej udalosti, si každá spoločnosť vytvára sily a prostriedky, ktorých úlohou je záchrana života, zdravia a majetku občanov. V Slovenskej republike tieto sily a prostriedky predstavujú jednotky civilnej ochrany a zložky integrovaného záchranného systému. Dôležitým zákonom upravujúcim podmienky záchranných prác na území Slovenskej republiky je zákon č. 129/2002 Z.z. o integrovanom záchrannom systéme v znení zákona č. 579/2004 Z. z., zákona č. 567/2005 Z. z. a zákona č. 10/2006 Z.z.. Zákon rieši organizáciu integrovaného záchranného systému, pôsobnosť a úlohy orgánov štátnej správy a záchranných zložiek v rámci integrovaného záchranného systému, práva a povinnosti obcí a iných právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a ostatných fyzických osôb pri koordinácii činností súvisiacich s poskytovaním pomoci, ak je bezprostredne ohrozený život, zdravie, majetok alebo životné prostredie. Základné záchranné zložky sú:

• hasičský a záchranný zbor, • poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby, • kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany, • horská záchranná služba, • banská záchranná služba.

Úlohy: - poskytujú bezodkladne odbornú, zdravotnú, technickú a ďalšiu potrebnú pomoc v tiesni

na základe pokynu koordinačného strediska alebo svojho operačného strediska tiesňového volania,

- vykonávajú organizačné, technické a ďalšie opatrenia na poskytovanie pomoci v tiesni a na ten účel sa vybavujú technickými a vecnými prostriedkami.

Ostatné záchranné zložky sú:

• ozbrojené sily Slovenskej republiky, • obecné (mestské) hasičské zbory, • závodné hasičské útvary zložené zo zamestnancov právnickej

osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby, • závodné hasičské zbory zložené zo zamestnancov právnickej osoby

alebo podnikajúcej fyzickej osoby, • pracoviská vykonávajúce štátny dozor alebo činnosti podľa

osobitných predpisov, • jednotky civilnej ochrany, • obecná polícia, • útvary Železničnej polície, • Slovenský Červený kríž, • iné právnické osoby a fyzické osoby, ktorých predmetom činnosti

je poskytovanie pomoci pri ochrane života, zdravia a majetku. Ostatné záchranné zložky poskytujú odbornú, zdravotnú, technickú a ďalšiu potrebnú pomoc v tiesni na základe vyzvania koordinačným strediskom alebo operačným strediskom tiesňového volania alebo na základe pokynu svojho dispečerského pracoviska.

20

Útvary Policajného zboru: - podieľajú sa na poskytovaní bezodkladnej pomoci v tiesni v rozsahu úloh Policajného

zboru na základe pokynu operačného strediska Policajného zboru, - vykonávajú organizačné, technické a ďalšie opatrenia súvisiace s ich pôsobením v

integrovanom záchrannom systéme a na tento účel sa vybavujú technickými a vecnými prostriedkami.

Zabezpečovanie organizovania jednotiek civilnej ochrany a záchranných, lokalizačných a likvidačných prác rieši vyhláška MV SR č. 201/2002 Z.z.. Upravuje podrobnosti na zabezpečenie organizovania jednotiek civilnej ochrany na účely vykonávania záchranných, lokalizačných a likvidačných prác, určuje sily a prostriedky ako aj podrobnosti na zabezpečovanie záchranných, lokalizačných a likvidačných prác po vyhlásení mimoriadnej situácie. Jednotky civilnej ochrany sa členia na riadiace orgány (štáb) a na odborné jednotky (výkonné zložky) civilnej ochrany. Zákon upravuje podmienky ich vytvárania, ako aj počty, druhy a úlohy jednotiek civilnej ochrany. Záchranné, lokalizačné a likvidačné práce definuje zákon č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva:

- záchranné práce sú činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov,

- lokalizačné práce sú činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti,

- likvidačné práce sú činnosti na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti. Vyhláška MV SR č. 75/1995 o zabezpečovaní evakuácie v znení vyhlášky MV SR č. 269/1998 Z.z. a vyhlášky MV SR č. 194/2002 Z.z.. Upravuje podrobnosti o plánovaní, riadení a zabezpečovaní evakuácie a o plnení úloh a vykonávaní opatrení spojených s evakuáciou. Evakuácia:

• vykonáva sa z dôvodu nevyhnutného časového obmedzenia pobytu osôb na ohrozenom území (krátkodobo s možným návratom osôb do 72 hodín alebo dlhodobo s možným návratom osôb po 72 hodinách),

• vyhlasuje sa až po vyhlásení mimoriadnej situácie, • plánuje sa a zabezpečuje:

- v okolí jadrového zariadenia, - z územia ohrozeného kontamináciou pri havárii alebo pri inej mimoriadnej udalosti

spojenej s únikom nebezpečnej látky, - z územia, na ktorom pôsobia následky živelnej pohromy alebo katastrofy, ktoré

dočasne alebo dlhodobo neumožňujú pobyt osôb, zvierat na tomto území, - z územia ohrozeného haváriou vodohospodárskych diel, - z ďalšieho územia vyčleneného pre potreby operačnej činnosti ozbrojených síl SR za

vojnového stavu.

21

1.3. Súčasné bezpečnostné prostredie na úseku mimoriadnych udalostí

Bezpečnostné prostredie predstavuje „časť spoločenského prostredia, v ktorom sú podmienky existencie a vývoja sociálnych subjektov, ich činnosti, vzťahy a záujmy determinované v prvom rade bezpečnosťou“ (Hofreiter a kol., 2004, s. 18). Charakterizuje sa prostredníctvom vyčlenenia určitého územia, geopoliticky relatívne uceleného, ktoré je spravidla podmienené:

• sociálno-ekonomickými, • vojensko-strategickými, • kultúrnohistorickými činiteľmi.

Bezpečnostné prostredie, či už globálne, regionálne a v neposlednom rade bezpečnostné prostredie nášho štátu prešlo v poslednom období zásadnými zmenami. Proces integrácie a globalizácie prebiehajúci od konca 20. storočia v jednotlivých štátoch strednej a východnej Európy minimalizuje pravdepodobnosť vzniku, závažnosť a rozsah vojenských konfliktov. Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii, Severoatlantickej aliancii, Organizácii spojených národov, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a iných regionálnych organizáciách a zoskupeniach predstavuje pre štát zmluvne viazané bezpečnostné garancie, politickú stabilitu a ekonomický rozvoj. Bezpečnostné prostredie sa však neustále dynamicky vyvíja, menia sa riziká i ohrozenia. Aktuálnym problémom, ktorý je potrebné riešiť, sú nevojenské ohrozenia, ktorých pravdepodobnosť, rôznorodosť, nepredvídateľnosť a závažnosť každým dňom stúpa. Národnostné nepokoje, náboženské rozpory, rastúca miera nezamestnanosti, terorizmus, organizovaný zločin, ekologické katastrofy, priemyselné havárie, prírodné živly s ich obrovskou ničivou silou, to všetko sú negatívne javy a tendencie, ktoré spomaľujú rozvoj ľudského spoločenstva. Tieto existujúce riziká a ohrozenia nie je možné vylúčiť z každodenného života. Ich podceňovaním by totiž mohlo dôjsť k vnútropolitickým a medzinárodnopolitickým krízam. Jednou z primárnych úloh každého štátu je ich včasná identifikácia, analýza ich dopadu na vnútornú a vonkajšiu stabilitu a predovšetkým definovanie prostriedkov na ich predchádzanie. Základným dokumentom v tejto oblasti je Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky schválená NR SR 27. septembra 2005, v ktorej sa uvádza, že Slovenská republika:

• vyznáva hodnoty slobody, mieru, demokracie, právneho štátu, spravodlivosti, plurality, solidarity, ľudských práv a základných slobôd,

• zaručí bezpečnosť svojich občanov bez ohľadu na ich pôvod, spoločenský status a miesto ich pobytu, v súlade s medzinárodnoprávnymi normami v oblasti ľudských práv a s Ústavou SR.

Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky vymedzuje:

I. Bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky II. Bezpečnostné prostredie Slovenskej republiky

III. Bezpečnostnú politiku Slovenskej republiky

22

Bezpečnostné záujmy SR vyjadrujú potreby štátu a jeho občanov. Jednou zo základných potrieb okrem iných je zaručenie bezpečnosti občanov a chránenie ich ľudských práv a základných slobôd. Poslaním bezpečnostnej politiky SR je aktívne pôsobiť na bezpečnostné prostredie tak, aby chránila, podporovala, obhajovala, bránila a presadzovala bezpečnostné záujmy SR. Rozhodujúcim prostriedkom bezpečnostnej politiky SR je jej bezpečnostný systém. Bezpečnostný systém štátu je sústava inštitúcií verejnej správy, síl a prostriedkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, záchranných zborov a služieb, právnických a fyzických osôb, súvisiacich právnych noriem, vzájomných väzieb a vzťahov, prostredníctvom ktorých sa zaručuje bezpečnosť štátu, jeho občanov, materiálnych hodnôt a životného prostredia (Šimák a kol., 2004). Základným predpokladom pre riadenie, výstavbu a rozvoj bezpečnostného systému SR sú efektívne fungujúce zákonodarné, výkonné a súdne orgány, ktoré sú zodpovedné za pripravenosť, včasné prijímanie a realizáciu opatrení zameraných na zaručenie bezpečnosti občanov a štátu. Členstvo Slovenskej republiky v rozhodujúcich medzinárodných organizáciách zásadným spôsobom zmenilo jej bezpečnostné postavenie a bezpečnostné prostredie. Hlavnými tendenciami, ktoré ovplyvňujú vývoj bezpečnostného prostredia sú:

• prehlbovanie nestability, neurčitosti a nepredvídateľnosti jeho vývoja vo svete ako dôsledok rastúceho počtu zlyhávajúcich štátov a negatívneho vplyvu niektorých neštátnych činiteľov,

• narastajúca globalizácia, • zvyšovanie počtu vnútroštátnych konfliktov, • prehlbujúca sa bezpečnostná, politická aj ekonomická integrácia štátov, • nekontrolované šírenie informačných a vojenských technológií, • nerovnomernosť vývoja regiónov, • nevyvážený demografický vývoj a migračné pohyby, • nárast neznášanlivosti a nacionalizmu, • rast závislosti od životne dôležitých zdrojov a ich obmedzenosť, • zhoršovanie životného prostredia.

Zmenou bezpečnostného prostredia sa menia bezpečnostné riziká a ohrozenia, na ktoré musí Slovenská republika reagovať. Nesmie sa zabúdať, že sú dynamické, vzájomne previazané a podliehajú zmenám v závislosti od vnútorných, regionálnych a globálnych podmienok. Bezpečnostná stratégia SR definuje výzvy a ohrozenia, ktorým musí Slovenská republika čeliť. Pojem výzva sa začal používať v posledných rokoch najmä v strategických dokumentoch. „Výzva je časovo a vecne identifikovateľný podnet, na riešenie ktorého je nevyhnutné prijať konkrétne opatrenia. Označuje také skutočnosti, ktoré aktuálne aktivizujú spoločenské subjekty na činnosť, na prijímanie opatrení zameraných na využitie príležitostí a eliminovanie ohrození. V bezpečnostnej politike štátu výzva spravidla prezentuje existenciu aktuálnych príležitostí alebo bezpečnostných rizík a ohrození, ktoré majú nadnárodný až globálny charakter, dynamický vývoj

23

a ktoré vyžadujú sformulovanie nových cieľov a úloh štátu a prijímanie zodpovedajúcich opatrení“ (Šimák a kol., 2004, s. 41). Závažnou výzvou pre spoločnosť sú rôzne mimoriadne udalosti, ktoré sprevádzajú človeka počas celej jeho existencie. V priebehu vývoja ľudstva sa menia ich zdroje, počet a intenzita. Súčasný dynamický vývoj techniky a technologických procesov, využívanie veľkého množstva rôznych nebezpečných látok, meniace sa klimatické podmienky – to všetko spôsobuje enormný nárast mimoriadnych udalostí, ktoré môžu mať katastrofálne následky pre celú spoločnosť. Bezpečnostná stratégia SR uvádza, že živelné pohromy, havárie a katastrofy svojou nepredvídateľnosťou, charakterom a dôsledkami predstavujú permanentnú hrozbu životom a majetku vo veľkom rozsahu. Ekologické zmeny, znečistenie vzduchu, nedostatok pitnej vody, narúšanie prirodzených ekosystémov vedú k zhoršeniu až ohrozeniu života na Zemi. Pokračujúca globalizácia, prehlbujúca sa ekonomická nerovnováha vo svete a pretrvávajúce regionálne konflikty vytvárajú úrodnú pôdu pre terorizmus, extrémizmus, nárast náboženského fanatizmu, vznik autoritárskych režimov a nelegálnu migráciu. Globalizácia, ktorá prináša so sebou javy a procesy vymykajúce sa kontrole štátu, stiera rozdiely medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou a hranice medzi domácou a zahraničnou politikou. Môžeme teda konštatovať, že v dôsledku prebiehajúcich globalizačných procesov, rôznych politických a diplomatických aktivít Slovenskej republiky a jej účasti na vojenských operáciách zameraných na boj proti terorizmu v akejkoľvek časti sveta sa územie nášho štátu môže stať cieľom teroristického útoku. V minulosti boli akcie teroristov zamerané skôr na dosahovanie čiastkových cieľov ako napríklad zviditeľňovanie sa, upozorňovanie na svoje požiadavky a oslobodzovanie svojich členov. Dnes sú však teroristické akcie orientované na boj so štátmi či skupinami štátov podľa nich zodpovednými za ich problémy alebo sú ich protivníkmi v náboženskom či civilizačnom zmysle. Teroristi sa sústreďujú na útoky proti civilnému obyvateľstvu, ako aj na kritickú infraštruktúru štátu s cieľom spôsobiť masové obete, škody, vyvolať strach a pocit ohrozenia. Na rýchle a nezvratné dosiahnutie svojich cieľov sa usilujú získať zbrane hromadného ničenia a ich nosiče. Viaceré európske krajiny sú teroristami považované za potenciálne ciele a Európa je aj jednou zo základní ich pôsobenia.

24

2. Mimoriadne udalosti na území Slovenskej republiky Zaistenie bezpečnosti hmotných, nehmotných, finančných a v neposlednom rade personálnych aktív podniku patrí v súčasnosti medzi základné úlohy každého vrcholového manažmentu. Hodnoty, ktoré existujú a vznikajú v rámci podnikateľskej činnosti je nutné chrániť pred rizikami rôzneho charakteru. Objekt je vo všeobecnosti ohrozený piatimi základnými skupinami rizík (podrobnejšie sú rozpísané v prílohe 2). Sú to:

• systémovo – procesné riziká, • technické riziká, • environmentálne riziká, • kriminálne riziká, • sociálno – spoločenské riziká (Juran, 2002).

Každý podnikateľ venuje pozornosť v prvom rade najmä strategickým a finančným rizikám. Je to pochopiteľné, pretože ovplyvňujú samotnú podnikateľskú činnosť (existenciu, stabilitu, fungovanie, ďalší vývoj podniku a pod.). Podnik v rámci svojich podnikateľských aktivít disponuje rôznymi aktívami:

- hmotný majetok ( hnuteľný – výrobné stroje a zariadenia, zásoby, tovar, dopravné prostriedky, nehnuteľný – budovy, stavby, haly, pozemky),

- nehmotný majetok ( software, licencie, patenty, goodwill, firemné know-how, informácie),

- finančný majetok, - ľudia (manažment, zamestnanci, klienti, dodávatelia).

Uvedené aktíva je nevyhnutné chrániť. Najčastejšie rieši vrcholový manažment otázku ochrany aktív pred rizikami kriminálneho charakteru ( vlámanie, krádeže, lúpeže, podpaľačstvo a pod.). Je to odôvodnené, pretože takéto riziká sú vysoko pravdepodobné vzhľadom na súčasné sociálne a spoločenské podmienky (rastúca nezamestnanosť, majetková diferenciácia občanov,...). Okrem týchto rizík však existujú aj také, ktorých pravdepodobnosť vzniku je relatívne malá a niekedy sú dokonca označované aj ako nepravdepodobné, no napriek tomu sú schopné spôsobiť veľké straty na životoch, rozsiahle materiálne škody a poškodenie životného prostredia. Z tohto dôvodu je potrebné venovať väčšiu pozornosť a predovšetkým nepodceňovať také riziká ako sú riziko vzniku povodne a záplav, požiaru, rôznych priemyselných havárií, havárie jadrového zariadenia, terorizmu a hromadného narušenia verejného poriadku.

25

2.1. Prehľad mimoriadnych udalostí na území Slovenskej republiky

Úrad civilnej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vypracúva každoročne Prehľad mimoriadnych udalostí na území Slovenskej republiky. Obsahuje presné informácie o druhoch a počte živelných pohrôm, havárií a katastrof.

V priebehu roka bol nahlásený takýto počet mimoriadnych udalostí: Tabuľka 1 Prehľad mimoriadnych udalostí na území Slovenskej republiky za rok 2003 (Zdroj: http://www.uco.sk/mu/2003.htm)

Mimoriadne udalosti Počet povodne a prietrže mračien 25

veterné smršte 1 snehové kalamity 3

Živelné pohromy

zosuvy pôdy 1 úniky nebezpečných

chemických látok a palív 7 Havárie

úniky rádioaktívnych látok 1 Katastrofy 0 Iné 7 Spolu 45

Zahynuli pri nich 3 osoby a 6 osôb sa ťažko zranilo. Z hľadiska rozsahu medzi najzávažnejšie mimoriadne udalosti patrila:

o snehová kalamita v Košickom kraji (január, február 2003), o povodne v regiónoch Slovenska, o rozrušenie časti hradného múru v meste Trenčín.

Počas roka došlo k výraznému nárastu mimoriadnych udalostí: Tabuľka 2 Prehľad mimoriadnych udalostí na území Slovenskej republiky za rok 2004 (Zdroj: http://www.uco.sk/mu/2004.htm)

Mimoriadne udalosti Počet povodne a prietrže mračien 9 Živelné pohromy

veterné smršte 3

R O K 2 0 0 3

R O K 2 0 0 4

26

snehové kalamity 2 zosuvy pôdy 1

úniky nebezpečných chemických látok a palív 12

Havárie úniky rádioaktívnych látok 0

Katastrofy 1 Iné 51 Spolu 79

Pri týchto mimoriadnych udalostiach zahynuli 3 osoby a 10 osôb sa ťažko zranilo. K najzávažnejším mimoriadnym udalostiam patrili:

o povodne v Košickom a Prešovskom kraji (júl 2004), o veterná smršť na území SR (november 2004), o prírodná katastrofa vo Vysokých Tatrách, kde výška škôd a nákladov za Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky predstavuje čiastku cca 30 mil. Sk.

Na národné kontaktné miesto civilnej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo nahlásených spolu 110 mimoriadnych udalostí. Tabuľka 3 Prehľad mimoriadnych udalostí na území Slovenskej republiky za rok 2005 (Zdroj: http://www.uco.sk/mu/2005.htm)

Mimoriadne udalosti Počet povodne a prietrže mračien 23

veterné smršte 0 snehové kalamity 7

zosuvy pôdy 2 Živelné pohromy

požiare veľkého rozsahu 2 úniky nebezpečných

chemických látok a palív 11

úniky rádioaktívnych látok 0 Havárie

prevádzkové havárie 6 Katastrofy 0 Iné 59 Spolu 110

V dôsledku týchto mimoriadnych udalostí zahynulo 10 osôb a 7 osôb sa ťažko zranilo. K najrozsiahlejším mimoriadnym udalostiam patrili:

o povodne spôsobené topením sa snehových zásob ako i prívalovými dažďami v Košickom, Prešovskom a Trenčianskom kraji (marec, august 2005),

R O K 2 0 0 5

27

o veľký lesný požiar (200 ha lesa - Vysoké Tatry), o snehová kalamita v oblasti Horných Kysúc (december 2005 - január 2006).

Mimoriadna situácia v zmysle platných právnych noriem bola vyhlásená v 11 prípadoch. Na základe uvedených informácií je možné znázorniť priebeh mimoriadnych udalostí za posledné tri roky:

0

10

20

30

40

50

60

poče

t

2003 2004 2005

rok

Živelné pohromyHavárieKatastrofyIné

Obrázok 6 Graf vývoja mimoriadnych udalostí za jednotlivé roky (Zdroj: vlastné spracovanie)

Z grafu jasne vyplýva, že dochádza k rastu celkového počtu mimoriadnych udalostí. Aj keď v roku 2004 počet živelných pohrôm klesol (dôvodom mohli byť neustále sa meniace klimatické podmienky), v roku 2005 podstatne vzrástol. Alarmujúci je tiež rastúci počet únikov nebezpečných chemických látok a palív, ku ktorým sa v roku 2005 pridali i prevádzkové havárie. Pozornosť je nutné venovať i značnému počtu mimoriadnych udalostí, ktoré neboli označené ako živelné pohromy, havárie alebo katastrofy. Na základe získaných výsledkov je potrebné si uvedomiť, že výskyt mimoriadnych udalostí sa v budúcnosti bude zvyšovať. Je možné predpokladať to z dôvodu neustále rastúcich nárokov spoločnosti, či už v oblasti vedy, techniky, technológií, celkovej životnej úrovne, meniacich sa klimatických podmienok a v neposlednom rade nepremyslených zásahov do životného prostredia. V Ústave Slovenskej republiky sa uvádza, že:

„Každý má právo na život a na ochranu zdravia.“

Nepodceňujme preto existujúce riziká a ohrozenia, ale i potenciálne, pretože v dnešnom dynamicky sa meniacom prostredí, sa veľmi rýchlo môžu stať reálnymi. Mať prehľad, poznanie ich príčin, podstaty, priebehu a možných negatívnych dôsledkov, akými sú rozsiahle materiálne škody a najmä straty na životoch, je prvým krokom v procese zaistenia ochrany a bezpečnosti.

28

2.2. Riziká vzniku mimoriadnych udalostí Riziká vzniku mimoriadnych udalostí sa členia na dve základné skupiny:

R i z i k á n e z á v i s l é n a č i n n o s t i č l o v e k a : • povodne a záplavy, • zemetrasenie, • požiare veľkého rozsahu.

R i z i k á e x i s t u j ú c e v d ô s l e d k u ľ u d s k e j č i n n o s t i : • terorizmus, • hromadné narušenie verejného poriadku, • priemyselné havárie, • havárie jadrových zariadení.

2.2.1. Riziká nezávislé na činnosti človeka Po v o d n e a zá p l a v y Na základe Analýzy tendencií vývoja vnútornej bezpečnosti SR, ktorú vypracúva Úrad krízového manažmentu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sa zistilo, že jedným zo závažných rizík je:

• riziko možných povodní a záplav, kde v dôsledku narušenia ochranných hrádzí vodohospodárskych diel, ktorých je na území Slovenskej republiky niekoľko, môže dôjsť k povodniam a rozsiahlym záplavám v jednotlivých regiónoch. Obrázok 7 Povodne v Košickom kraji

V posledných rokoch je výskyt povodní na Slovensku častý a prirodzený jav. Povodne, ktoré sa odohrali počas minulých rokov:

- povodne v roku 1998 (pri povodňovej vlne v Jarovciach zahynulo 50 ľudí), - povodne v roku 1999 (hrozilo, že sa Dunaj preleje do Petržalky), - povodne v roku 2003, - povodne v Košickom a Prešovskom kraji (júl 2004), - povodne spôsobené topením sa snehu ako i prívalovými dažďami v Košickom,

Prešovskom a Trenčianskom kraji (marec, august 2005) spôsobili obrovské škody dosahujúce miliardové hodnoty.

V neposlednom rade aj povodne v lete 1997 a 1998 v strednej Európe (Poľsko, ČR, Nemecko, Maďarsko) ukázali, že nie sme dostatočne pripravení účinne čeliť podobným prírodným katastrofám. Zistilo sa, že sa zvyšujú enormné zrážky, znižujú sa minimálne zrážky, počasie sa

29

pohybuje v extrémoch. Vznik katastrofálnej povodne je podmienený spoločným účinkom viacerých faktorov:

Obrázok 8 Faktory ovplyvňujúci vznik povodne (Zdroj: Monoši, Gärtner: Možnosti použitia mechanizačných a vyslobodzovacích prostriedkov pri

záplavách) Za povodeň označujeme „prechodné výrazné zvýšenie hladiny vodného toku, pri ktorom hrozí vyliatie vody z koryta alebo pri ktorom sa voda z koryta vylieva a môže spôsobiť škody“ (Slezáková, 2005). Nebezpečenstvo povodne – je situácia charakterizovaná najmä:

- dlhotrvajúcimi výdatnými zrážkami a ich rýchlym odtokom do vodných tokov, - varovnou meteorologickou predpoveďou extrémnych zrážok, - zvýšeným odtokom z topiaceho sa snehu a nebezpečným odchodom ľadov, - rýchlym vzostupom hladiny vodného toku s predpokladom dosiahnutia stupňov

povodňovej aktivity, - vznikom mimoriadne udalosti na vodnej stavbe.

Základným opatrením na ochranu pred povodňami sú okrem iných najmä povodňové plány. Povodňový plán je dokument organizačného a technického charakteru, ktorý obsahuje úlohy a povinnosti orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, správcov vodných tokov, vlastníkov a správcov vodných stavieb a iných právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane pred povodňami (zákon č. 666/2004 Z.z. o ochrane pred povodňami). Miera nebezpečenstva povodne je charakterizovaná stupňami povodňovej aktivity. V povodňových plánoch sa určujú tieto stupne povodňovej aktivity:

I. stupeň – stav bdelosti, II. stupeň – stav pohotovosti,

III. stupeň – stav ohrozenia. O vyhlásení a odvolaní stupňa povodňovej aktivity je povinný informovať orgán štátnej správy ochrany pred povodňami právnické osoby a podnikajúce fyzické osoby zaradené do ochrany pred povodňami podľa povodňových plánov.

pôsobenie človeka (nevhodné úpravy

prostredia)

nasýtenosť povodia, začiatočné

prietoky, sneh vývoj počasia, zrážok a teplôt

nad veľkou časťou povodia

existujúce geologické

a geografické pomery

V Z N I K P O V O D N E

30

Povodne predstavujú objektívnu hrozbu pre značnú časť územia Slovenskej republiky. Vodohospodárske diela, ktoré sú na Slovensku vybudované (je ich viac než 250), výrazne chránia povodia riek pred povodňami a záplavami, zabezpečujú ekologickú rovnováhu regiónov a podstatná časť z nich umožňuje plynulú výrobu elektrickej energie. Slovensko patrí z vodohospodárskeho hľadiska do povodia Čierneho mora, len niekoľko tokov na severnej hranici patrí do Baltického povodia. Pri posudzovaní záplavových rizík sú najvýznamnejšími rieky Dunaj s malým Dunajom, Váh, Hron, Hornád a Bodrog s prítokmi. Obrázok 9 Vzostup hladiny Dunaja Na posudzovanie bezpečnosti majú vplyv aj významné vodné diela: Gabčíkovo, Oravská priehrada, Liptovská Mara a celá Považská kaskáda, Ružín, Domaša, Zemplínska šírava a ďalšie lokálne vodné nádrže a priehrady. Na jednej strane tieto vodohospodárske diela poskytujú:

• ochranu svojou retenčnou kapacitou (schopnosť zadržať určité množstvo zrážkovej vody) a na druhej strane v prípade rozrušenia hrádzí sú:

• zdrojom zatopenia rozsiahlych oblastí. Rozrušením vodohospodárskeho diela (napr. VD Liptovská Mara, VD Oravská priehrada atď.) vznikne na zaplavenom území zložitá a vážna situácia. Prívalovou vlnou by bolo ohrozených množstvo miest a obcí, z čoho niektoré budú úplne a iné čiastočne zaplavené. Došlo by k zaplaveniu objektov priemyselného, potravinárskeho a pôdohospodárskeho charakteru, k ohrozeniu cestných mostov a železničných tratí. To by malo za následok narušenie celkového chodu života a ochromenie výroby na postihnutom území. Zničenie prípadne znehodnotenie majetku, technologických celkov, obytných domov, škôl, zdravotníckych a sociálnych zariadení, narušenie inžinierskych sietí, zničenie komunikácií, zatopenie zdrojov pitnej vody, zaplavenie ornej pôdy by spôsobilo značné materiálne škody. Povodne a záplavy predstavujú objektívnu hrozbu pre značnú časť územia Slovenskej republiky. Vyžadujú si preto značnú pozornosť venovanú samotnej ochrane pred jej negatívnymi účinkami najmä s dôrazom na prevenciu. Ze m e tr a se n i e Zemetrasenie je mimoriadne závažnou udalosťou, v dôsledku ktorej môžu vzniknúť veľké straty na životoch a rozsiahle materiálne škody. V posledných rokoch sa výskyt týchto prírodných

31

katastrof neustále zvyšuje. Predpokladá sa, že zemetrasením je ohrozená asi 1/10 plochy pevnín, nebezpečenstvo zemetrasenia však ohrozuje asi polovicu obyvateľov Zeme. K oblastiam s najväčším rizikom zemetrasenia patrí mnoho krajín s najhustejším osídlením.

Zemetrasenia vznikajú uvoľnením obrovskej mechanickej energie vo vnútri Zeme a na základe toho rozoznávame tri základné druhy zemetrasení:

• tektonické - prejav tektonických pohybov v zemskej kôre a v zemskom plášti (okolo 90 % všetkých zemetrasení),

• sopečné - dôsledok výbuchov sopiek (vyskytujú sa v bezprostrednom okolí činných sopiek),

• rútivé - prepadávanie stropov podzemných dutín (Činčura a kol, 1983). Na vyjadrenie a porovnanie veľkosti zemetrasenia sa v minulosti používala tzv. Richterova stupnica, podľa ktorej najmenšie zemetrasenie zachytené na seizmografe má M = 0, najsilnejšie zemetrasenie na svete M = 8,9. Richterova stupnica nemá teoreticky ani dolnú ani hornú hranicu. V súčasnej dobe sa väčšinou používa Mercalliho - Siebergova stupnica, ktorá má 12 intenzitných stupňov. Územie našej republiky patrí medzi oblasti s pomerne nízkou seizmickou aktivitou, ale sú tu oblasti, kde môžu vzniknúť zemetrasenia s katastrofickými alebo škodlivými účinkami. Všetky doterajšie zemetrasenia je možné rozdeliť na dve skupiny:

• otrasy šíriace sa k nám zo zemetrasení s epicentrom mimo nášho územia (napr. otrasy šíriace sa zo zemetrasení z Viedenskej panvy, východných Álp a pod.),

• zemetrasenia, ktorých epicentrá sú na našom území (oblasť Komárna a Malých Karpát). Pri výstavbe a prevádzke rôznych priemyselných objektov a zariadení má sledovanie prirodzenej seizmickej aktivity veľký význam. A to najmä z toho dôvodu, že i slabšia intenzita otrasov môže byť zdrojom ohrozenia, prípadne poškodenia alebo môže sekundárne ohroziť obyvateľstvo a spôsobiť rozsiahle hospodárske škody. Najsilnejšie zemetrasenie, ktoré postihlo Slovenskú republiku bolo v roku 1763. Bolo to zemetrasenie s epicentrom priamo v Komárne, ktorého intenzita dosiahla IX. stupeň

Obrázok 10 Zemetrasenie v Ázii

32

makroseizmickej dvanásťstupňovej stupnice. Podľa historických prameňov bolo zničených 279 domov, zahynulo 120 osôb a niekoľko stoviek obyvateľov bolo zranených. Napriek tomu, že na našom území je pomerne nízka seizmicita, je potrebné sledovať zemetrasenia a realizovať adekvátne opatrenia, aby sa znížili následky otrasov na minimum. Po ž i a r e v eľk é ho ro zsa hu

Úrad krízového manažmentu SR na základe Analýzy tendencií vývoja vnútornej bezpečnosti SR definoval riziko spojené s možnosťou vzniku veľkých požiarov:

• ohrozenie veľkoplošnými požiarmi je možné na veľkých lesných plochách v období sucha, alebo v blízkosti osídlení, rekreačných zariadení, turistických chodníkov a železničných tratí, najmä v ihličnatých porastoch, kde sa požiar ľahšie šíri korunami stromov a je ťažšie likvidovateľný.

Požiare svojimi ničivými účinkami spôsobujú straty na ľudských životoch a rozsiahle materiálne škody. Okrem vysokej teploty v zóne požiaru, ktorá má deštrukčné a smrtiace účinky, je produktom požiaru aj dym, ktorý sťažuje záchranné a lokalizačné práce a v neposlednom rade jeho toxické účinky. Uvedené faktory pôsobia väčšinou vo vzájomnej kombinácii a v konečnom dôsledku môže byť príčinou smrti znížený obsah kyslíka, otrava toxickými plynmi alebo vplyv vysokej teploty. V dôsledku meniacich sa klimatických podmienok (dlhotrvajúce obdobia sucha), nezodpovednosti pri zakladaní požiarov v prírode dochádza k rastu výskytu tejto mimoriadnej udalosti a to i napriek skvalitňujúcim sa protipožiarnym technológiám a technickým prostriedkom monitorovania vzniku požiarov. Príkladom je i veľký lesný požiar vo Vysokých Tatrách v minulom roku, kde bolo zasiahnutých 200 ha lesa. Ohrozené môžu byť najmä objekty nachádzajúce sa v blízkosti lesných porastov. Obrázok 12 Vysoké Tatry po požiari

Obrázok 11 Požiar vo Vysokých Tatrách

33

2.2.2. Riziká existujúce v dôsledku ľudskej činnosti

Te ro r i zm us Terorizmus je jedným z hlavných globálnych bezpečnostných rizík, ktoré svojou podstatou a prejavmi ohrozujú celú spoločnosť. Cieľom teroristického útoku sa môže stať ktorákoľvek krajina na svete. Obrázok 13 Teroristický útok v New Yorku Bezpečnostné prostredie v Slovenskej republike je doposiaľ relatívne stabilizované, bez bezprostredných rizík a teroristických hrozieb, ako uvádza Analýza tendencií vývoja vnútornej bezpečnosti SR. Terorizmus môže byť hrozbou pre Slovenskú republiku z dvoch dôvodov: 1. prítomnosť rizikových subjektov na našom území (diplomatické misie, lode, lietadlá

respektíve ich predstavitelia), predovšetkým pokiaľ ide o USA, Izrael, Veľkú Britániu a Rusko,

2. politické a diplomatické aktivity Slovenskej republiky a jej účasť na vojenských operáciách zameraných na boj proti terorizmu v akejkoľvek časti sveta.

Aj keď Slovenská republika v súčasnosti nie je primárnym cieľom ohrozenia terorizmom, hrozba teroristického útoku na jej území, z dôvodu aktívnej účasti v medzinárodných organizáciách, zahraničných protiteroristických aktivitách a operáciách, môže narastať. Možnosť viacerých teroristických ohrození nášho štátu a jeho záujmov v zahraničí súvisí s celosvetovým vývojom bezpečnostnej situácie, osobitne v Iraku a verejne prezentovanými výzvami teroristických vodcov na rozšírenie tzv. „svetového džihádu“. V septembri uplynulého roka boli prvýkrát zaznamenané hrozby proti Slovenskej republike, ktoré môžu slúžiť k podnecovaniu, príprave alebo ako signál k spáchaniu trestného činu terorizmu na našom území.

Obrázok 14 Svetové obchodné centrum v New Yorku 11. septembra 2001

34

Definícia terorizmu sa za posledné roky zásadne zmenila. V 60. až 90. rokoch 20. storočia bol terorizmus chápaný ako: „Spoločenský jav, vyskytujúci sa výhradne v humánnych ľudských spoločenstvách, charakterizovaný využívaním násilia a prostriedkov potláčajúcich individuálnu vôľu, slobodu a základné ľudské práva jednotlivca a nerešpektujúcich miestne príslušné legislatívne normy, a to za účelom propagácie konkrétneho zámeru, náboženstva, alebo ideológie, spravidla formou presviedčania, vyjednávania, resp. mediálnych vystúpení“ (Kemenyík, Rešetár, 2001, s. 8-9). K stratám na životoch vtedy dochádzalo len sporadicky a poväčšine nešťastnou náhodou. Dnes sa terorizmus tzv. moderný definuje ako:

„Vysoko brutálna forma založená na využívaní ozbrojených útokov na konkrétne vojenské, politické, civilné, alebo iné ciele, spravidla bez varovania a možnosti ich odvrátenia pomocou vyjednávania alebo dohody. Moderný terorizmus je charakteristický využívaním obzvlášť brutálnych metód a nástrojov, ako sú napríklad samovražedné útoky a útoky zbraňami hromadného ničenia. Principiálne je moderný terorizmus možné chápať aj ako zločin proti ľudskosti“ (Kemenyík, Rešetár, 2001, s. 8-9).

Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky uvádza, že „terorizmus využíva ideológie podporujúce rasovú, etnickú alebo náboženskú nenávisť, násilie a genocídu a snaží sa podkopať základné demokratické hodnoty spoločnosti, akými sú jej otvorenosť, sloboda jednotlivca, hodnota ľudského života a tolerancia“. V spôsoboch útokov terorizmu prevládajú najmä útoky pomocou výbušných systémov (bômb), ale i chemické a biologické útoky, ktoré ohrozujú životy nevinných a nič netušiacich ľudí v záujme politických, ale aj osobných cieľov. Na území Slovenskej republiky sa nachádzajú významné objekty (napr. atómové elektrárne, vodohospodárske diela, trafostanice, ropovody, plynovody, dopravná sieť a jej uzly, kľúčové priemyslové závody, informačné systémy bankovníctva, dopravy, obrany a pod.), ktorých napadnutím by mohlo dôjsť k ohrozeniu ľudských životov i funkčnosti štátu. Ich ochrane je potrebné preto venovať dostatočnú pozornosť. H ro ma d né n a r u š en i e v e r e jné h o po r ia dk u Je možné ho charakterizovať ako „davový jav, ktorý predpokladá podiel väčšej skupiny ľudí, hrubo narušujúci verejný poriadok. Vo väčšine prípadov ho organizujú sily protispoločenské, t. j. osoby kriminálneho charakteru a je potrebné si uvedomiť, že toto konanie je v rozpore so záujmami štátu a spoločnosti“ (Cigánik, 2001).

Obrázok 15 New York po teroristickom útoku

35

Analýza tendencií vývoja vnútornej bezpečnosti SR poukazuje na päť hlavných dôvodov, v dôsledku ktorých vzniká spoločenské napätie a následne možnosť protestných zhromaždení, akcií a štrajkov:

• rastúca nedôvera občanov voči štátu a jeho orgánom,

• súčasný nerovnomerný ekonomický, sociálny a kultúrny rozvoj v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky, ktorý sa odzrkadlil v nespokojnosti časti občanov s novým spôsobom vyplácania sociálnych dávok a prerástol až do narušovania verejného poriadku a rabovania,

• nárast radikalizácie časti občanov (je možné očakávať pokračujúce individuálne prejavy intolerancie, pričom nie je možné vylúčiť ani organizované prejavy takéhoto

správania), • zhoršujúci sa stav životného prostredia, Obrázok 16 Štrajk • vznik rôznych živelných pohrôm a ich nezvládnutie orgánmi štátnej správy a samosprávy.

Možnosť vzniku takéhoto ohrozenia potvrdili aj udalosti na východnom a čiastočne i na strednom Slovensku v roku 2003. Série hromadných krádeží, ktoré mohli prerásť do celoštátnych

sociálnych nepokojov nielen najslabších sociálnych vrstiev, vystrašili vládu a politikov natoľko, že po prvý raz od roku 1989 povolali do ulíc na udržanie verejného poriadku ozbrojené sily. Po prvých prípadoch hromadných krádeží sa vládni činitelia usilovali verejnosť ubezpečiť, že ide o takmer každodennú situáciu v ekonomicky najslabších častiach Slovenska. Médiá však prinášali celkom iné informácie. Začalo sa otvorene hovoriť, že početná skupina Rómov a ďalších občanov jednoducho nie je pripravená na radikálne zmeny, ktoré priniesol nový systém vyplácania sociálnych dávok a príspevkov.

Obrázok 17 Protestné zhromaždenie Túto situáciu preto začali riešiť hromadnými krádežami napríklad v obci Kameňany v Revúckom okrese približne tridsať Rómov vyrabovalo a vyplienilo potraviny. Toto konanie vystrašilo viacerých podnikateľov, pretože Rómovia sa dokonca začali vyhrážať aj fyzickým násilím.

36

Pr i e m y se l n é h a v á r i e Rozvoj priemyselnej výroby, zavádzanie nových technológií, používanie stále väčšieho množstva a nových druhov nebezpečných látok vytvára predpoklady pre vznik závažných priemyselných havárií. V dôsledku tejto mimoriadnej udalosti môže dôjsť k úniku nebezpečných látok, vzniku požiarov a výbuchov a preto je nutné im venovať maximálnu pozornosť. Príkladom môže byť nepripravenosť, zanedbanie povinností, prípadne neschopnosť zodpovedných ľudí, čo bolo i dôvodom tragickej havárie v roku 1995, pri ktorej prišlo o život 11 ľudí, stovky ďalších osôb boli ošetrené v nemocniciach a obyvatelia obce Veľká Ida museli byť evakuovaní. Vo VSŽ a.s. Košice došlo k výbuchu vysokopecného plynu a k následnému zamoreniu podniku a okolia jedovatým plynom.

Obrázok 18 VSŽ a.s. Košice

Pojmom nebezpečné látky sú označované „prírodné alebo syntetické látky, ktoré môžu pôsobením svojich chemických, fyzikálnych, toxikologických alebo biologických vlastností, samostatne alebo v kombinácii, spôsobiť (v prípade straty kontroly nad chemickým procesom, pri nesprávnej manipulácii alebo pri vysokej koncentrácii) ohrozenie zdravia a života ľudí, majetku a životného prostredia“ (Šimák a kol., 2004, s. 25). Chránený objekt môže byť ohrozený:

• technologickými a výrobnými zariadeniami v blízkosti chráneného objektu, kde existuje predpoklad vzniku priemyselnej havárie s dosahom na chránený objekt,

• haváriami stacionárnych alebo mobilných zdrojov nebezpečných a škodlivých látok, ktoré môžu privodiť ohrozenie objektu ochrany a chráneného záujmu buď v dôsledku úniku nebezpečných látok ako následku sabotáže alebo teroristického útoku,

• technologickými a technickými zariadeniami, ktoré sú súčasťou objektu a môžu v dôsledku ich havárií alebo požiaru spôsobiť ohrozenie chráneného objektu.

Veľkými požiarmi sú ohrozené objekty, kde sa vo veľkom skladujú alebo prepravujú farbivá, riedidlá, pohonné hmoty, textilné syntetické materiály, drevo, uhlie, plyn, gumárenské výrobky, papier atď. Okrem primárneho ohrozenia je možné aj sekundárne ohrozenie vznikom dusivých, dráždivých a toxických splodín horenia. Ďalším predpokladom pre vznik veľkého požiaru sú výrobné haly, sklady hotových výrobkov a supermarkety, pre ktoré sú v súčasnosti typické veľké nečlenené priestory. Na ich výstavbu sa používa veľké množstvo plastických hmôt, ktoré pri požiari môžu produkovať celý rad toxických

37

a životu nebezpečných látok. Veľké nebezpečenstvo predstavuje pri požiari samotné teplo, ktoré sa kumuluje pod stropom objektu a môže byť príčinou prekročenia kritickej teploty únosnosti materiálov nosných konštrukcií. Objekty, v ktorých sú umiestnené rôzne technologické a výrobné zariadenia alebo sa manipuluje s nebezpečnými látkami, musia spĺňať povinnosti stanovené príslušnými zákonmi (vykonávanie preventívnych opatrení, príprava na možnú haváriu, havarijné plány, krízové plány, plány varovania a vyrozumenia a pod.). Obrázok 19 Požiar v objekte Ostatné objekty, najmä tie, ktoré sa nachádzajú v blízkosti stacionárnych alebo mobilných zdrojov nebezpečných a škodlivých látok alebo objektov, kde je určitá pravdepodobnosť vzniku priemyselnej havárie, musia pri analýze rizík zvážiť pravdepodobnosť vzniku takejto mimoriadnej udalosti i následky z nej vyplývajúce. H a v á r i e j a d ro v ý ch za r i a d en í Jedným z definovaných rizík Slovenskej republiky je i riziko spojené s haváriou jadrových zariadení. Na území nášho štátu sa nachádzajú dve jadrové zariadenia, ktoré sú v prevádzke a sú potenciálnym zdrojom ohrozenia únikom rádionuklidov do ovzdušia, prípadne do vody, s možnosťou následnej kontaminácie rozsiahlych plôch území týchto krajov, ako aj území za hranicami Slovenskej republiky a kontamináciou veľkého počtu osôb, hospodárskych aj voľne žijúcich zvierat. Sú to atómové elektrárne Jaslovské Bohunice a novšie jadrové zariadenie Mochovce. Ohrozenie, ktoré predstavuje havária jadrového zariadenia nie je možné podceňovať aj keď v súčasnosti sú jadrové zariadenia vybavené špičkovými bezpečnostnými a kontrolnými zariadeniami zodpovedajúcimi európskemu štandardu. Napriek tomu však nemožno úplne vylúčiť možnosť nekontrolovateľného úniku rádioaktívnych látok. V roku 1986 došlo v Černobyle k havárii jadrovej elektrárne. Jej dôvodom bolo hrubé porušenie prevádzkových predpisov v dôsledku čoho došlo k prehriatiu reaktora a následnému požiaru spojeného s výbuchom a únikom veľkého Obrázok 20 Atómová elektráreň v Černobyle množstva rádioaktívnych látok. Táto havária spôsobila rádioaktívne zamorenie rozsiahleho územia bývalého ZSSR ako aj ďalších štátov strednej a východnej Európy. Pri výbuchu jedného bloku atómovej elektrárne zahynulo 31 ľudí. Skutočných obetí v dôsledku ožiarenia však bolo niekoľko tisíc.

38

3. Riešenie modelovej situácie pri vzniku požiaru v objekte

3.1. Charakteristika objektu a popis situácie vzniku požiaru Charakteristika objektu z hľadiska jeho konštrukcie Jedná sa o šesťpodlažnú budovu využívanú na administratívne účely. Základné pôdorysné rozmery budovy sú 10000 x 20000 mm. Výška budovy od roviny okolitého terénu je 18000 mm. Základný stavebný systém je obojsmerný stenový systém vystužený dvomi tuhými komunikačnými jadrami. Budova je založená na plošných základoch – základových roštoch pod nosnými stenami. Základové rošty majú šírku 1000 mm a hrúbku 500 mm. Materiál použitý v základoch je nevystužený betón B 10. Zvislé nosné steny sú tvorené stenovými prefabrikátmi zo železobetónu hrúbky 150 mm, zvislé nenosné priečky sú realizované zo železobetónových pozdĺžne dierovaných prefabrikátov hrúbky 100 mm. Horizontálne nosné konštrukcie – stropy sú tvorené s pomocou pozdĺžne dierovaných stropných prefabrikátov hrúbky 150 mm. Horizontálne nenosné konštrukcie - podlahy, sú tvorené v priestoroch chodieb a sociálnych zariadení keramickou dlažbou, v kancelárskych priestoroch plávajúcou laminovanou podlahou. V celom objekte sú použité ako spojovacie konštrukcie montované doskové železobetónové schodiská. Jedno schodisko ako hlavné so šírkou schodiskového ramena 1500 mm, druhé ako pomocné so šírkou schodiskového ramena 1200 mm. Pomocné schodisko slúži súčasne ako evakuačné ( únikový východ ). Podlažné i medzipodlažné podesty sú šírky 1200 mm. Budova je vybavená 2 osobnými výťahmi nosnosti 350 kg, umiestnenými vo výťahovom priestore, ktorý súčasne vytvára tuhé jadro celej budovy. Strojovne výťahov sú umiestnené na streche. Stropná konštrukcia najvyššieho podlažia súčasne vytvára základ nosnej konštrukcie plochej, dvojplášťovej vetranej strešnej konštrukcie, zloženej tepelnej izolácie, železobetónovej strešnej dosky hrúbky 80 mm, hydroizolačnej vrstvy a ochranného náteru. Odvodnenie strechy je riešené pomocou strešných vpustí a odvodom do kanalizačnej siete budovy. Vstupné otvory do objektu predstavujú dvojkrídlové kovové dvere šírky 1500 mm zavesené v oceľových zváraných zárubniach, do jednotlivých kancelárií jednokrídlové dvere šírky 800 mm s oceľovými lisovanými zárubňami. Dvere do sociálnych zariadení a ostatných priestorov sú jednokrídlové, šírky 700 alebo 800 mm. Okenné otvory sú riešené plastovými oknami šírky 1500 alebo 1800 mm. Presvetlenie komunikačného priestoru je riešené plastovými oknami šírky 1800 mm. Okná sú umiestnené priamo v stenových prefabrikátoch.

39

Zabezpečenie objektu z hľadiska požiarnej ochrany V uvedenom objekte sa nachádza adresovateľný systém elektrickej požiarnej signalizácie (EPS) slúžiaci na včasnú signalizáciu požiaru. Je to ucelený systém, ktorý ako vyhradené požiarno-bezpečnostné zariadenie slúži k zvýšeniu požiarnej bezpečnosti. EPS a včasný zásah podstatne znižuje ohrozenie ľudského života a zdravia, riziko vzniku veľkých materiálnych škôd a tiež umožňuje zabrániť vážnemu ohrozeniu životného prostredia. EPS je realizovaná ako samostatný systém. Hlavnou úlohou EPS je včas rozpoznať už prvotné príznaky požiaru a poskytnúť tým čas na realizáciu účinného zásahu ešte pred rozšírením požiaru. EPS je zariadenie, ktoré obsahuje:

• ústredňu, hlásiče požiaru, zariadenie signalizácie požiaru, zariadenie na prenos požiarnej signalizácie a napájacie zariadenie.

EPS využíva analógovú ústredňu, ktorej sú odovzdávané analógové informácie z jednotlivých hlásičov monitorujúcich priestor, v ktorom sú nainštalované. Ústredňa na základe dodaných informácií podľa určitých algoritmov rozhodne o tom, či sa jedná o normálny stav, poruchu alebo poplach. Každý hlásič v tomto systéme má svoju adresu na základe čoho môže ústredňa zistiť, z ktorého hlásiča prišla poplachová informácia. K prepojeniu hlásičov s ústredňou je použitá kruhová zbernica (Selinger: prednášky z predmetu „Systémy vnútornej ochrany“). Ústredňa EPS musí pomocou hlásičov čo najrýchlejšie identifikovať fyzikálne prejavy horenia v chránenom objekte, prostredníctvom zariadení signalizácie požiaru signalizovať akustický poplach v chránenom objekte a tiež v jeho blízkosti a informovať operačné stredisko o vzniku požiaru. Prenos informácie je zaistený dvoma okruhmi. Prvým (primárnym) je prenos cez verejnú telefónnu sieť a záložný (sekundárny) prenos pomocou integrovaného GSM komunikátora, ktorý je súčasťou ústredne. Spojenie medzi operačným strediskom a ústredňou EPS je zabezpečené tak, že každé tri minúty musí na operačné stredisko prísť informácia o stave ústredne EPS. Detekciu požiaru v objekte zabezpečuje EPS pomocou ionizačno-dymových hlásičov. Presné rozpoznanie požiaru je v hlásičoch založené na princípe analógovej detekcie fyzikálnych prejavov horenia. Senzor v hlásiči nepretržite monitoruje prostredie a sníma okamžité hodnoty jednotlivých veličín (množstvo dymových častíc v ovzduší). Tento spojitý - analógový signál je následne upravený do digitálnej podoby a ďalej vyhodnocovaný mikroprocesorom. Maximálna vzdialenosť medzi detektormi na chodbe je 9 m. Jeden detektor pokryje cca 50 m3 priestoru. V chránenom objekte sú umiestnené prenosné hasiace prístroje (typ vodný). Nástenné hydranty sú umiestnené na prvom, treťom a šiestom podlaží. Každý je vybavený jednou hadicou a jednou prúdnicou. Grafické znázornenie 6. podlažia chráneného objektu:

40

Obrázok 21 Grafické znázornenie 6. podlažia chráneného objektu (Zdroj: vlastné spracovanie)

41

Popis situácie vzniku požiaru Ionizačno-dymové hlásiče detekovali vznik požiaru v chránenom objekte. Táto informácia bola následne odovzdaná ústredni elektrickej požiarnej signalizácie, ktorá zaznamenala vznik požiaru a určila miesto jeho vzniku. Jedná sa o kanceláriu č. 125 nachádzajúcej sa na šiestom podlaží. Požiar bol zaznamenaný o 19.30 hod. v mimopracovnom čase. Ústredňa elektrickej požiarnej signalizácie zabezpečila spustenie autonómnej signalizácie – t.j. akustický poplach v rámci chráneného objektu a tiež akustický poplach vyvedený do okolia chráneného objektu. Zároveň odovzdala informáciu o vzniku požiaru operačnému stredisku, ktoré po jej zaznamenaní a vyhodnotení upovedomilo o potrebnom zásahu hasičský a záchranný zbor. Znázornenie postupu informácií v poplachovom systéme:

Obrázok 22 Postup informácií v poplachovom systéme (Zdroj: vlastné spracovanie)

ústredňa EPS

signalizácia vo vnútri objektu

ionizačno-dymový hlásič

op e račn é s t r ed i sk o hasičský a záchranný

zbor

signalizácia v okolí objektu

O B J E K T

vzn ik požiaru

42

3.2. Riešenie požiaru v zmysle platnej legislatívy Ochranu života a zdravia fyzických osôb, majetku a životného prostredia pred požiarmi upravuje zákon č. 314/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zákon stanovuje povinnosti právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb a to na:

• účely predchádzania vzniku požiaru, • účely zabezpečenia podmienok na účinné zdolávanie požiarov.

Za plnenie povinností na úseku ochrany pred požiarmi: - u právnickej osoby zodpovedá jej štatutárny orgán a ak je na jej čele kolektívny orgán, ten

určí, kto zodpovedá za plnenie úloh na úseku ochrany pred požiarmi, - u podnikajúcej fyzickej osoby zodpovedá táto osoba alebo jej zodpovedný zástupca.

Vypracovanie riešenia protipožiarnej bezpečnosti v projektovej dokumentácii stavieb, posudzovanie protipožiarnej bezpečnosti technológií, zariadení, výrobkov a iné úlohy stanovené týmto zákonom zabezpečuje právnická osoba alebo podnikajúca fyzická osoba špecialistom požiarnej ochrany. Právnická osoba a podnikajúca fyzická osoba je povinná zriadiť protipožiarnu hliadku na miestach, v čase, pri činnostiach a pri podujatiach, ktoré ustanovuje zákon a aj vtedy ak nemá zriadenú hasičskú jednotku a zamestnáva viac ako troch zamestnancov. Jej členovia dozerajú na dodržiavanie opatrení na zamedzenie vzniku požiaru a vykonávajú nevyhnutné opatrenia na evakuáciu osôb a zdolávanie požiaru. Zákon ďalej určuje orgány štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi, ich pôsobnosť a úlohy. Sú nimi:

- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, - krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru, - okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru.

Obec vykonáva štátnu správu na úseku ochrany pred požiarmi v rozsahu ustanovenom v tomto zákone. Na úseku ochrany pred požiarmi je vykonávaný štátny požiarny dozor, ktorého realizovanie zabezpečujú Ministerstvo vnútra SR, krajské a okresné riaditeľstvá hasičského a záchranného zboru v rozsahu svojej pôsobnosti. V zákone sú tiež určené druhy a zriaďovanie hasičských jednotiek a riadenie pri zásahu. Druhy hasičských jednotiek:

• hasičský a záchranný zbor zložený z príslušníkov (zákon č. 315/2001 Z.z.), • závodný hasičský útvar zložený zo zamestnancov právnickej osoby alebo podnikajúcej

fyzickej osoby, • závodný hasičský zbor zložený zo zamestnancov právnickej osoby alebo podnikajúcej

fyzickej osoby, • mestský hasičský a záchranný zbor zložený zo zamestnancov mesta, • obecný (mestský) hasičský zbor zložený z fyzických osôb.

43

Zákon upravuje i podmienky zdolávania požiaru hasičskými jednotkami a poskytovania pomoci pri zdolávaní požiarov. Za nesplnenie povinností uvedených v tomto zákone môže byť uložená právnickej osobe a podnikajúcej fyzickej osobe pokuta až do 500 000,- Sk. Zákon č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov upravuje zriadenie, postavenie, úlohy, organizáciu a riadenie hasičského a záchranného zboru. Zbor je jednotne organizovaným zborom, ktorý plní úlohy v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými právnymi predpismi, pričom je podriadený ministrovi vnútra Slovenskej republiky. Takticko-metodické postupy hasičského a záchranného zboru pre hasenie požiarov v objektoch Pr i ja t i e sp rá vy o uda los t i I. Charakteristika Prijatie správy o udalosti je činnosť, pri ktorej sa preberá správa o vzniknutej udalosti (požiar, živelná pohroma alebo iná mimoriadna udalosť). Správu o udalosti je možné prijať telefonicky (150, 112), diaľkovým prenosom informácií (elektrická požiarna signalizácia), rádiostanicou, dátovým prenosom na počítačovej sieti (od inej záchrannej zložky) alebo osobne. II. Zvláštnosti Pri prijímaní správy o udalosti sa môžu vyskytnúť rôzne komplikácie:

• volajúci (môže byť v strese, zneužívanie linky tiesňového volania a pod.), • nepresné prevzatie správy (neúplné, prepočutie a podobne), • prerušenie spojenia počas hovoru, • niekoľkonásobný počet nahlásení jednej udalosti.

III. Postup činnosti Uvádza 4 základné kroky operačného dôstojníka pri prijímaní správy o udalosti:

1. prijať správu pokojne a bez emócií a zistiť od volajúceho čo najviac informácií o udalosti (adresu, druh udalosti, ohrozenie osôb, podlažie, na ktorom k udalosti došlo, najvhodnejšiu príjazdovú trasu, meno osoby podávajúcej hlásenie, jej telefónne číslo a adresu (miesto), odkiaľ je volané),

2. v prípade pochybností zabezpečiť preverenie podanej informácie, 3. získané informácie zaznamenať do príslušnej dokumentácie a bezodkladne ich vyhodnotiť

z dôvodu vyhlásenia poplachu zboru (riadi sa poriadkom operačného strediska), 4. ak je prijatá správa patriaca obsahom inému operačnému stredisku alebo inej ohlasovni

požiarov, zabezpečí jej prevzatie a neodkladné odovzdanie tomu, komu je určená.

Vy h l á s en i e p o p la ch u a v ý ja zd I. Charakteristika Po prijatí správy o udalosti operačným strediskom, ak táto udalosť vyžaduje zásah zboru,

44

vyhlasuje sa poplach. Po vyhlásení poplachu nasleduje výjazd zboru. Jeho cieľom je dostaviť sa s určenými silami a prostriedkami na stanovené miesto zásahu v stanovenom časovom limite. II. Zvláštnosti Pri vyhlasovaní poplachu môžu vzniknúť rôzne komplikácie napr.:

• zlyhanie zariadení na vyhlásenie poplachu, • neúplné odovzdanie alebo neúplné prevzatie správy o udalosti.

Pri výjazde môže dôjsť napr. k: • úrazom (pri nastupovaní do automobilu, na komunikáciách, pri prenášaní výstroja

a výzbroje), • poruche hasičskej techniky (napr. pri štarte motora), • náhlym zmenám meteorologických podmienok (námraza, poľadovica a pod.).

III. Postup činnosti 1. operačné stredisko vykoná vyhlásenie poplachu na zásah tým hasičským jednotkám, ktoré

sú určené požiarnym poplachovým plánom (príslušný operačný dôstojník vypíše príkaz na výjazd),

2. operačné stredisko môže vyhlásiť poplach ktorejkoľvek hasičskej jednotke v zásahovom obvode, pričom vychádza z požiarneho poplachového plánu,

3. každá hasičská jednotka, aj zbor musí mať zavedený štandardný a núdzový spôsob vyhlásenia poplachu,

4. poplach sa vyhlasuje akusticky, opticky a volaním „HORÍ“, 5. poplach môže byť vyhlásený priamo alebo tzv. predpoplachom (účelom je skrátiť čas

potrebný na výjazd), 6. informácia odovzdaná pri vyhlásení poplachu musí obsahovať druh a adresu miesta

zásahu, sily a prostriedky zboru vysielané na zásah a ďalšie údaje (trasy prepravy a pod.).

Metodika ďalej upravuje podmienky: • prípravy na výjazd (zaistenie prítomnosti príslušníkov na mieste, odkiaľ sa začne príprava

na výjazd a ich vybavenie určenými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami a ďalšou výzbrojou určenou na výjazd a uvedenie automobilov do chodu),

• výjazdu (určenie potrebnej hasičskej techniky a vecných prostriedkov, miesto zásahu, potrebné informácie a dokumentáciu o zásahovom obvode, počet príslušníkov a povinnosti veliteľa družstva – musí napr. okamžite ohlásiť každý výjazd zboru operačnému stredisku, zabezpečiť príkaz na výjazd, operačné stredisko určuje sily a prostriedky na výjazd, ak mu bol požiar ohlásený a ak nie, určuje ich príslušný veliteľ zmeny).

Dop rav a n a mi e s t o z á s ah u I. Charakteristika Cieľom je čo najrýchlejšie dostavenie sa zboru na miesto zásahu (čas jazdy na zásah- čas od opustenia hasičskej stanice do príchodu na miesto zásahu).

45

II. Zvláštnosti Počas jazdy na miesto zásahu môžu nastať rôzne komplikácie:

• dopravná nehoda (zranenie členov posádky), • porucha alebo strata časti vybavenia hasičskej techniky, • vytvorenie nebezpečnej zóny vplyvom výbušných alebo jedovatých plynov na prístupovej

komunikácii, nebezpečenstvo kontaminácie síl a prostriedkov a pod..

III. Postup činnosti 1. povinnosťou veliteľa družstva je zabezpečiť čo najrýchlejšie dostavenie družstva na

miesto zásahu, dať pokyn na použitie výstražného zariadenia (zvláštne výstražne svetlo a zvláštne zvukové zariadenie) a určiť trasu jazdy (ak nie je určená operačným strediskom),

2. družstvo sa dopravuje na miesto zásahu v kolóne alebo jednotlivými automobilmi podľa určenia veliteľa kolóny alebo príslušného veliteľa družstva,

3. výstražné zariadenie by sa malo používať len v nevyhnutných prípadoch a má pomôcť zboru rýchle sa dopraviť na miesto zásahu (potreba dbať na zvýšenú pozornosť a rátať s možnou bezohľadnosťou a nevhodným správaním účastníkov cestnej premávky),

4. rýchlosť jazdy hasičských automobilov treba prispôsobiť požiadavkám bezpečnosti posádky a ostatných účastníkov cestnej premávky,

5. po príchode na miesto zásahu by mal každý príslušník bez zbytočného prestoja začať vykonávať činnosť podľa pokynov veliteľa družstva a mal by byť vystrojený všetkými určenými osobnými ochrannými prostriedkami,

6. povinnosti veliteľa družstva počas jazdy (dať pokyny príslušníkom podľa predpokladaného nasadenia, zoznámiť sa s dostupnými informáciami o mieste zásahu, informovať operačné stredisko o polohe zboru na trase a pod.),

7. ak sa družstvo nemôže dostaviť na miesto zásahu (napr. z dôvodu poruchy, nehody, nezjazdnosti komunikácie alebo z iných závažných dôvodov), veliteľ družstva oznámi túto skutočnosť, ak to podmienky umožňujú, operačnému stredisku, ktoré rozhodne o náhradnom riešení,

8. ak družstvo počas dopravy na miesto zásahu zistí iný požiar, živelnú pohromu alebo mimoriadnou udalosť, veliteľ tohto družstva oznámi zistenú skutočnosť operačnému stredisku, ktoré rozhodne o mieste zásahu zboru (ak veliteľ družstva nemá možnosť oznámiť uvedené skutočnosti, zváži naliehavosť oboch prípadov a rozhodne o nasadení sám).

Pr íchod na m i e s to z á sahu a vykonan ie p r i e skumu I. Charakteristika Cieľom je zaujať optimálne postavenie síl a prostriedkov zboru z hľadiska jeho bezpečnosti a ďalšieho predpokladaného nasadenia v súlade s odporučenými taktickými postupmi. Prieskum (vykonávaný okamžite a nepretržite po príchode zboru) je činnosť, ktorou sa zisťujú poznatky o situácii potrebné na rozhodnutie o spôsobe vedenia zásahu. Na základe výsledkov prieskumu sa uskutočňuje zásah, od ktorého závisí záchrana osôb, zvierat a majetku i bezpečnosť zasahujúcich príslušníkov. Cieľom prieskumu po príchode na miesto udalosti je čo najrýchlejšie zistiť situáciu a na základe výsledkov prieskumu rozhodnúť o spôsobe vykonania zásahu.

46

Prieskumom sa zisťujú: • miesta ohrozenia osôb, zvierat a majetku, ich počet alebo množstvo, miera ohrozenia,

možnosti ich záchrany alebo evakuácie, • rozsah požiaru, cesty a smery jeho šírenia, druh horiacich materiálov, rozsah živelnej

pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti, • miesto, druh, množstvo nebezpečných látok a predmetov a riziká, ktoré môžu nepriaznivo

ovplyvniť priebeh zásahu, • potrebné sily a prostriedky na zásah, vrátane hasiacich látok, • možnosť použitia vecných prostriedkov a požiarno-technických zariadení z miesta

zásahu.

II. Zvláštnosti Po príchode na miesto udalosti môže zásahovú činnosť skomplikovať napr.:

• umiestnenie hasičskej techniky v nebezpečnom priestore (nebezpečenstvo zrútenia konštrukcií, prítomnosť vysokého napätie elektrického prúdu, nebezpečenstvo zasiahnutia toxickými plynmi, rádioaktivitou a inými nebezpečnými látkami, nebezpečenstvo výbuchu, nebezpečenstvo sálavého tepla, prítomnosť horľavých látok a pod.),

• nepoužiteľné alebo obsadené prístupové cesty a nástupné plochy, • prítomnosť nepovolaných osôb.

Vykonávanie prieskumu môžu skomplikovať: • rýchle a neočakávané zmeny situácie na mieste zásahu (odrezanie spiatočnej cesty), • neúplné informácie o situácii na mieste udalosti, • neprehľadnosť miesta zásahu.

Pri vykonávaní prieskumu môže dôjsť k úrazu elektrickým prúdom, pádu, popáleniu, opareniu, poleptaniu, intoxikácii splodinami horenia a lebo k uniknutiu nebezpečnej látky, k uduseniu a pod.. III. Postup činnosti Po p r í ch od e n a mi es to z á sahu 1. veliteľ prvého družstva potvrdí, prípadne spresní operačnému stredisku miesto a druh udalosti

(ostatné hasičské jednotky už potvrdia len príchod na určené miesto), 2. potreba ďalších hasičských jednotiek (o ich privolaní rozhoduje veliteľ zásahu v súlade so

spracovaným požiarnym poplachovým plánom), 3. vhodné umiestnenie hasičskej techniky (minimálne obmedzovanie priechodnosti komunikácií

a nebránenie využitiu ďalších technických zariadení potrebných na likvidáciu udalosti), 4. hasičská technika musí byť označená ako prekážka a musí byť umiestnená tak, aby chránila

zasahujúcich príslušníkov (najmä pri zásahu na komunikáciách v neprehľadnom úseku – napr. za zákrutou, počas zníženej viditeľnosti).

Vy k o náv an i e p r i e sk u mu 1. prieskum vykonáva:

- veliteľ zásahu (zodpovedný za organizovanie a vykonávanie prieskumu na mieste zásahu) a ďalší príslušník,

- prieskumná skupina, ktorú tvoria najmenej dvaja príslušníci, - celé družstvo, alebo aj ďalšie, (napr. ak existuje predpoklad, že sa v objekte nachádzajú

ľudia alebo zvieratá, alebo ak ide o rozsiahlu plochu a pod.),

47

2. prieskum požiariska rozdeleného na zásahové úseky vykonávajú ich velitelia a o výsledkoch informujú veliteľa zásahu,

3. ak je na vykonávanie prieskumu určená prieskumná skupina, veliteľ zásahu určí jej veliteľa, ktorý zodpovedá za jej činnosť a výsledky prieskumu,

4. povinnosti prieskumnej skupiny pred začatím prieskumu: - oboznámiť sa s dokumentáciou týkajúcou sa objektu (napr. dokumentácia o zdolávaní

požiarov), - informovať sa o dispozičnom riešení objektu, zdrojoch nebezpečenstva, - vybavenie členov prieskumnej skupiny podľa rozhodnutia veliteľa zásahu (osobnými

ochrannými pracovnými prostriedkami, izolačnými dýchacími prístrojmi, záchranným lanom, náradím na vnikanie do uzavretých priestorov, kľúčom na armatúry vody, plynu, prípadne detektorom na meranie výbušných koncentrácií),

5. postup prieskumnej skupiny (zabezpečiť neustále spojenie, možnosť návratu a využívať taktické postupy zabezpečujúce maximálnu možnú ochranu každého člena prieskumnej skupiny),

6. prieskumná skupina musí mať spojenie najmä s nástupným priestorom (vyčleniť príslušníka, ktorý sleduje postup a čas nasadenia prieskumnej skupiny a udržiava s ňou spojenie) a jej veliteľ musí priebežne monitorovať situáciu a hlásiť zistené poznatky (za účelom prípravy ostatných síl a prostriedkov na zásah a poznania miesta, kde sa prieskumná skupina nachádza),

7. v prípade hroziaceho nebezpečenstva (napr. náhleho vznietenie horľavých pár) je potrebné, aby ostatné sily a prostriedky zabezpečovali prieskumnú skupinu tak, aby mohli rýchlo zasiahnuť a členov prieskumnej skupiny zachrániť.

Zdolávanie požiarov v obytných budovách a vo verejných budovách – administratívne centrá vo výškových budovách I. Charakteristika Výškové budovy majú spravidla železobetónový skelet a výplňový materiál je nehorľavý. Niektoré výškové budovy sú riešené formou zváraného oceľového skeletu s ochranným náterom konštrukcie na zvýšenie požiarnej odolnosti. Priestory sú spravidla chránené požiarno-technickými zariadeniami (EPS, SHZ, zariadenia na odvod dymu a pod.) Vykurovanie je riešené najčastejšie diaľkovým teplovodným systémom. V takýchto budovách sú umiestnené väčšinou ústredné orgány štátnej správy a ďalšie úrady štátnej správy, generálne riaditeľstvá firiem a ich správne rady, centrálne banky, pošty a pod.. II. Nebezpečenstvo a ochrana V objekte sa môže nachádzať nekontrolovateľné množstvo osôb a vzniknutý požiar môže vyvolať paniku. Aj pri malom požiari v spodných podlažiach dochádza k rýchlemu zadymeniu priestoru nad požiarom. Zasahujúci príslušníci musia byť vybavení spojovacou technikou, prenosnými svietidlami a na ochranu použiť izolačné dýchacie prístroje a zásahové odevy. III. Činnosť zboru po príchode na miesto zásahu Ve l i t e ľ z á s ah u n a mi e s t e u d a lo s t i ro zho d n e n a j mä o :

48

- vykonaní prieskumu, predbežnom nasadení síl a prostriedkov, zabezpečení miesta požiariska (vypnutie prívodov elektrickej energie a plynu) a o preverení napájania evakuačných výťahov a činnosti núdzového osvetlenia,

- postupe a o spôsobe evakuácie ohrozených osôb a majetku, sústreďovaní evakuovaných osôb a materiálu na určené miesto (priebeh evakuácie zabezpečuje so zástupcom objektu a s políciou, pričom využíva spracovanú dokumentáciu ochrany pred požiarmi),

- privolaní potrebných posilových hasičských jednotiek (s výškovou technikou, lezecké skupiny, rýchlu zdravotnú pomoc, elektrikárov, a pod.),

- rozdelení požiariska na zásahové úseky (určiť ich veliteľov), ako aj o zriadení štábu zdolávania požiaru (ak to situácia vyžaduje),

- spôsobe hasenia (druh hasiacej látky, počet a druh prúdov, smery ich nasadenia, typy prúdnic, spôsoby zamedzenia šírenia požiaru do vyšších podlaží),

- preverení možnosti použitia stabilných hasiacich zariadení a zosiľovacích zariadení požiarneho vodovodu,

- zabezpečení spojenia na požiarisku a s operačným pracoviskom a o spôsobe poskytovania informácií o situácii na mieste zásahu a pod..

Za s ah u jú c i p r í s l u šn íc i n a mi e s t e ud a l o s t i n a j mä :

- obsluhujú hasičskú techniku a zabezpečujú dodávku hasiacich látok na požiarisko, - vykonávajú evakuáciu ohrozených osôb a majetku určeným postupom a poskytujú prvú

pomoc postihnutým osobám, - používajú osobné ochranné pracovné prostriedky a dodržiavajú zásady bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci, - vykonávajú lokalizáciu a likvidáciu požiaru, pričom používajú len nevyhnutné množstvo

hasiacich látok (nebezpečenstvo premáčania nižších podlaží), - ak to situácia vyžaduje, rozoberajú stavebné konštrukcie a pod..

Od ch od z mi es t a u d a lo s t i I. Charakteristika Odchod z miesta udalosti je činnosť charakterizovaná ako opustenie miesta zásahu a návrat zasahujúceho družstva na hasičskú stanicu alebo presun na miesto ďalšieho zásahu. II. Zvláštnosti Po ukončení zásahu a po príchode na hasičskú stanicu je potrebné počítať s obmedzenou akcieschopnosťou zboru najmä z dôvodu fyzického vyčerpania a únavy príslušníkov, poškodenia hasičskej techniky a vecných prostriedkov, čiastočnej kontaminácie hasičskej techniky a vecných prostriedkov a pod.. III. Postup činnosti 1. hasičské jednotky môžu opustiť miesto zásahu len so súhlasom veliteľa zásahu, 2. veliteľ družstva (pred odchodom z miesta zásahu) odovzdá veliteľovi zásahu základné

informácie o činnosti svojho družstva na mieste zásahu a ďalšie podklady na vypracovanie správy o zásahu,

3. veliteľ zásahu pred odchodom z miesta zásahu odovzdá požiarisko vlastníkovi alebo inej zodpovednej osobe.

49

3.3. Výpočet síl a prostriedkov na hasenie požiaru Pre správne určenie síl a prostriedkov potrebných na zdolávanie požiaru konkrétneho objektu sú potrebné základné údaje, ktoré sa členia do štyroch skupín:

1) údaje o objekte predpokladaného požiaru a to najmä charakteristika stavebnej časti, technológia výroby a zásobovanie vodou,

2) údaje o dojazde hasičských jednotiek a o parametroch rozvoja požiaru: - forma šírenia požiaru (kruhová, priamouhlá, pravouhlá), - lineárna rýchlosť šírenia požiaru v určenom smere (v1 v m.min-1), - čas voľného šírenia sa požiaru (tvr v min), - plocha požiaru do príchodu prvých hasičských jednotiek, - rozmery pásma zadymenia a koncentrácie produktov horenia v konkrétnych

miestach, - čas dojazdu hasičskej jednotky, - hlavný smer útoku, - lokalizácia a likvidácia požiaru,

3) údaje o parametroch zdolávania požiaru: - intenzita dodávania hasiacej látky na jednotku obvodu (Io v l.min-1.m), - intenzita dodávania hasiacej látky na jednotku objemu požiaru (Ip v kg.min-1.m-3), - požadovaná spotreba hasiacej látky (Qps v l.min-1), - skutočná spotreba hasiacej látky (Qsk v l.min-1), - intenzita dodávania hasiacej látky na jednotku plochy (Ip v l.min-1.m-2),

4) údaje o predpokladaných spôsoboch činnosti hasičskej jednotky pri zdolávaní požiaru a odporúčania pre veliteľa zásahu.

Postup výpočtu síl a prostriedkov Je potrebné určiť:

1. čas voľného rozvoja požiaru (tvr), 2. čas dojazdu hasičskej jednotky k požiaru (tdo), 3. čas lokalizácie a likvidácie požiaru, 4. plochu požiaru priamouhlou formou (Sp), 5. potrebnú dodávku hasiacej látky na hasenie a ochranu (Qh

p), 6. potrebný počet prúdov na zdolávanie požiaru (Nh

pr), 7. potrebný počet síl a hasičských automobilov (NA), 8. potrebný počet príslušníkov (NP).

Výpočet síl a prostriedkov je realizovaný prostredníctvom metodiky výpočtu síl a prostriedkov zo Zbierky pokynov Prezídia Hasičského a záchranného zboru (príloha č. 1 k pokynu č. 39/2003). Čas voľného rozvoja požiaru

tvr = tsp + toh + tPr

do + tPrbr [ min ] ...(1)

50

tvr doba, v priebehu ktorej dochádza k šíreniu požiaru bez vplyvu ľudského činiteľa [min], tsp čas od predpokladaného vzniku požiaru do spozorovania požiaru, závisí na organizácii ochrany pred požiarmi a technických prostriedkoch požiarnej ochrany v organizácii (EPS), ochrane objektu a pod. [min], toh čas od spozorovania do ohlásenia požiaru na ohlasovňu požiarov, závisí od organizácie ochrany pred požiarmi a stavu spojenia s ohlasovňou požiaru, určuje sa na základe operatívno-taktického zhodnotenia možností spozorovania a ohlásenia [min], tPr

do čas od vyhlásenia poplachu do príjazdu hasičskej jednotky k požiaru, ide o prvú hasičskú jednotku podľa zvoleného poplachového stupňa [min], tPr

br čas bojového rozvinutia hasičskej jednotky pri požiari, spočíva v príprave na útok, závisí na objeme prác a končí začatím dodávky hasiacej látky na požiarisko [min].

tsp = 1 min toh = 1 min tPr

do = 8 min tPr

br = (2-8) min zvolíme 5 min tvr = 1 + 1 + 8 + 5 [ min ]

Doba, v priebehu ktorej dochádza k šíreniu požiaru bez vplyvu ľudského činiteľa je 15 minút. Čas dojazdu hasičskej jednotky k požiaru

tdo čas dojazdu hasičskej jednotky k požiaru [min]. tv čas výjazdu hasičskej jednotky (závisí od druhu):

- hasičský a záchranný zbor, závodný hasičský útvar 1 minúta, - závodný hasičský zbor, mestský hasičský a záchranný zbor 5 minút, - obecný hasičský (mestský zbor) 10 minút,

tj čas jazdy hasičskej jednotky k požiaru:

L vzdialenosť k miestu požiaru [km], vj priemerná rýchlosť jazdy hasičských automobilov (45 km.h-1).

tv = 1 min L = 5 km

tvr = 15 min

tdo = tv + tj [ min ] ...(2)

tj = ( 60 . L ) / vj [ min ] ...(3)

51

vj = 45 km. h-1

tj = ( 60 . 5 ) / 45 [ min ]

tdo = 1 + 7 [min]

Čas dojazdu hasičskej jednotky k požiaru je 8 minút. Lokalizácia a likvidácia požiaru Výsledkom úspešnej činnosti hasičskej jednotky je lokalizácia a následná likvidácia požiaru. Výpočet síl a prostriedkov sa uskutočňuje na lokalizáciu požiaru. Požiar je lokalizovaný, ak vedeným zásahom proti nemu sa prestal šíriť a je zabezpečená likvidácia dostupnými silami a prostriedkami na mieste zásahu. Požiar je likvidovaný vtedy, ak horenie prestalo a nehrozí nebezpečenstvo jeho ďalšieho pokračovania. Predpokladaná doba lokalizácie pre hasenie pevných horľavých látok vodou je:

- 5 minút pri lineárnej rýchlosti šírenia požiaru do 2 m.min-1, - 10 minút pri lineárnej rýchlosti šírenia požiaru nad 2 do 3 m.min-1, - 15 minút pri lineárnej rýchlosti šírenia požiaru nad 3 m.min-1.

Pre bežné kancelárske priestory je predpokladaná doba lokalizácie 5 minút pri lineárnej rýchlosti šírenia požiaru do 2 m.min-1. Časový priebeh požiaru je možné znázorniť nasledovne:

Obrázok 23 Časový priebeh požiaru

(Zdroj: vlastné spracovanie)

tPrdo = 8min

5 min

vznik požiaru

tsp = 1min

tvr = 15min

t Prbr = 5m

in

t Prj = 7m

in

toh = 1min

t Prv = 1m

in

likvidácia

lokalizácia

tj = 6,66667 min = 7 min

tdo = 8 min

52

Plocha požiaru Plochou požiaru (Sp) sa rozumie kolmý priemet povrchu horiacich látok na podlahu miestnosti (požiarneho úseku) alebo povrch terénu (pôdorys). Za plochu požiaru sa tiež považuje:

- plocha prieluk medzi ohniskami horenia, ak ich šírka nie je prekážkou šírenia požiaru pre dané požiarne zaťaženie,

- plocha celého objektu alebo priestoru, v ktorom je vysoká lineárna rýchlosť rozvoja požiaru (vl > 2 m.min-1), ako sú nádrže s horľavými kvapalinami, chemické prevádzky a iné,

- plocha, na ktorej technologické zariadenie nezaberá celú pôdorysnú plochu požiarneho úseku alebo v jeho okolí nie sú umiestnené horľavé látky a objekt je z nehorľavých látok, za najväčšiu plochu požiaru sa považuje pôdorysná plocha technologického zariadenia.

V prostredí s nebezpečenstvom výbuchu sa uvažuje s okamžitým zachvátením celej pôdorysnej plochy požiarneho úseku. V prípade, že bolo zasiahnutej viac ako 85% plochy požiarneho úseku, berie sa celá plocha požiarneho úseku ako plocha požiaru. Pre potreby výpočtu v úvodných desiatich minútach rozvoja požiaru sa uvažuje s polovičnou hodnotou lineárnej rýchlosti šírenia požiaru - vl. Priamouhlá forma Priamouhlá forma šírenia požiaru je frontálne šírenie požiaru, ktoré je obmedzené konštrukciami s požiarnou odolnosťou najmenej z dvoch strán. Pri výpočte budeme vychádzať z predpokladu, že plocha požiaru (Sp) sa rovná ploche hasenia (Sh) → Sp = Sh, pretože sa jedná o malý ohraničený priestor (rozmery kancelárie č. 125 sú 4x4,5 m). Plocha požiaru (Sp):

Sp je plocha požiaru [min2], n počet smerov šírenia, a šírka miestnosti [min2], l vzdialenosť, do ktorej sa požiar rozšíril od jadra požiaru [m].

Plocha hasenia požiaru (Sh): Plochou hasenia sa rozumie tá časť plochy požiaru, na ktorú sa v daný okamih dodáva hasiaca látka. Pri veľkoplošných požiaroch nie je možné pôsobiť hasiacou látkou dodávanou z prúdnic po celej ploche požiaru. Prakticky je overené, že účinné hasenie pevných látok prúdnicami C je do 5-metrovej hĺbky požiaru a prúdnicami B do desať metrovej hĺbky požiaru. Pre lafetové prúdnice je overená až 10-metrová hĺbka.

Sh = n . h . a [m2] ...(5)

Sp = n . a . l [m2] ...(4)

53

h hĺbka hasenia [m].

Obrázok 24 Priamouhlová forma šírenia požiaru (Zdroj: Príloha č. 1 k pokynu č. 39/2003)

n = 2 a = 4 m l = 2 m

Sp = Sh = 2 . 4 . 2 [m2]

Plocha požiaru je 16 m2. Určenie potrebnej dodávky hasiacej látky na hasenie a ochranu Tento údaj je potrebný na určenie množstva síl a prostriedkov potrebných na zdolávanie požiaru. Pre jeho výpočet je potrebná znalosť požadovanej intenzity dodávky hasiacej látky (Ip) a príslušného geometrického tvaru hasenia. Na základe rozhodnutia veliteľa družstva bude potrebná len dodávka hasiacej látky na hasenie. To znamená, že sa nebude vykonávať ochrana (t.j. ochladzovanie okolitých stien miestností) z dôvodu zabrániť väčším škodám. Potrebná dodávka hasiacej látky sa určuje podľa vzorca:

Qh

p potrebná dodávka hasiacej látky na hasenie požiaru [l.min-1], Sh plocha hasenia [m2],

h

a

l n = 2

Sp = Sh = 16 m2

Qhp = Sh . Ip [l.min-1] ...(6)

54

Ip požadovaná intenzita dodávky hasiacej látky na plochu [l.m-2.min-1], (Ip je tabuľková hodnota, viď príloha 3), (Zdroj: Príloha č. 1 k pokynu č. 39/2003).

Sp = Sh = 16 m2 Ip = 8,7 l.m-2.min-1

Qhp = 16 . 8,7 [l.min-1]

Potrebná dodávka hasiacej látky na hasenie požiaru je 150 l.min-1. Určenie potrebného počtu prúdov na zdolávanie požiaru

Nh

pr počet prúdov na hasenie [ks], Qh

p potrebná dodávka hasiacej látky na hasenie [l.min-1], qpr prietok prúdnic [l.min-1], (qpr je tabuľková hodnota, viď príloha 4), (Zdroj: Príloha č. 1 k pokynu č. 39/2003).

Qhp = 150 l.min-1

qpr = 150 l.min-1 (zvolíme clonovú prúdnicu 52)

Nhpr = 150/150 [ks]

Na hasenie požiaru je potrebný 1 prúd – použije sa clonová prúdnica 52. Určenie potrebného počtu síl a hasičských automobilov Počet hasičských družstiev a zároveň aj množstvo hasičských automobilov sa určuje podľa taktických možností hasičského družstva. To znamená, že počet automobilov sa neriadi len možným výkonom čerpadla, ale vychádza aj z počtov hasičov, ktorí musia byť na miesto dopravení. Počet hasičských automobilov sa určuje podľa vzorca:

Qhp = 139,2 l.min-1 = 150 l.min-1

Nhpr = Qh

p/qpr [ks] ...(7)

Nhpr = 1 ks

NA = Qhp/qA [ks] ...(8)

55

NA počet hasičských automobilov [ks], Qh

p potrebná dodávka hasiacej látky na hasenie [l.min-1], qA dodávka hasiacej látky, ktorú môže zabezpečiť hasičské družstvo od svojho automobilu [l.min-1], (qA je tabuľková hodnota, viď príloha 5), (Zdroj: Príloha č. 1 k pokynu č. 39/2003).

Qh

p = 150 l.min-1 qA = 2500 l.min-1 (zvolíme typ CAS K25–L 101, ktorý má množstvo vody 2500 l, výkon čerpadla je 2500 l.min-1 a posádkou 1+8)

NA = 150/2500 [ks]

Na hasenie požiaru bude potrebný jeden hasičský automobil typu CAS K25 – L 101 s posádkou 1+8. Na zdolávanie požiaru (dodávanie hasiacej látky) sa spravidla nepoužíva všetka hasičská technika určená výpočtom, ale len také množstvo, ktoré zabezpečí požadovanú dodávku hasiacej látky na hasenie a ochranu okolitých konštrukcií. Určenie potrebného počtu príslušníkov Potrebný počet príslušníkov pre prácu s prúdmi a pre ďalšie nutné práce sa určujú výpočtom ako aj podľa predpokladanej situácie na mieste zásahu. Celkový počet príslušníkov sa doplní o nutnú zálohu (napr. práca s dýchacou technikou) a porovná sa podľa jednotlivých stupňov poplachu poplachového plánu. Počet príslušníkov na prácu s prúdmi sa určuje podľa vzorca:

nc

p počet prúdov „C“, nb

p počet prúdov „B“. nc

p = 1

nbp = 0

Np = (2 . 1 + 3 . 0) + 1,25

Np = (2 . ncp + 3 . nb

p) + 1,25 ...(9)

Np = 3,25 = 4

NA = 0,06 ks

56

Na prácu s prúdom sú potrební štyria príslušníci. Zvolený hasičský automobil typ CAS K25–L 101 s posádku 1+8, ktorú tvorí:

- veliteľ, - strojník, - číslo 1 a číslo 2 (obsluhujú clonovú prúdnicu 52), - číslo 3 (rozdeľovač), - číslo 5 a číslo 6 (obsluhujú 2. prúd v prípade potreby), - číslo 4 a číslo 7 (obsluhujú 3. prúd v prípade potreby).

Z H R N U T I E : V chránenom objekte v kancelárii č. 125 vznikol požiar, ktorý bol zaznamenaný elektrickou požiarnou signalizáciou o 19.30 hod. Vzhľadom na čas potrebný na spracovanie tejto informácie, jej ohlásenie operačnému stredisku, ktoré následne oznámi vznik požiaru hasičskému a záchrannému zboru, príchodu hasičskej jednotky na miesto udalosti až po začatie hasenia je doba, v priebehu ktorej dochádza k šíreniu požiaru bez vplyvu ľudského činiteľa 15 minút. Z tohto vyplýva, že požiar sa začal lokalizovať a likvidovať hasičskou jednotkou o 19.45, pričom predpokladaná doba lokalizácie pre hasenie pevných horľavých látok vodou je 5 minút pri lineárnej rýchlosti šírenia požiaru do 2 m.min-1. Požiar bolo potrebné lokalizovať a likvidovať na ploche 16 m2. Jednalo sa o priestor vymedzený kanceláriou č. 125, pretože požiar sa nerozšíril mimo nej. Na hasenie požiaru bola potrebná dodávka minimálne 150 l.min-1 hasiacej látky (vody) prostredníctvom jedného prúdu (clonová prúdnica 52). Na hasenie požiaru bol potrebný jeden hasičský automobil typu CAS K25 – L 101 s určenou posádkou 1+8.

3.4. Opatrenia na úseku ochrany pred požiarmi Každá právnická osoba a podnikajúca fyzická osoba je povinná okrem iného za účelom predchádzania vzniku požiarov vypracovávať, viesť a udržiavať dokumentáciu ochrany pred požiarmi v súlade so skutočným stavom. Druhy dokumentácie, jej obsah, účel, spôsob vypracovania, uloženia a lehoty jej kontroly upravuje vyhláška MV SR č. 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii. Dokumentáciu ochrany pred požiarmi právnických a podnikajúcich fyzických osôb tvorí najmä:

- požiarny štatút, - požiarny poriadok pracoviska, - požiarne poplachové smernice, - požiarny evakuačný plán, - požiarna kniha, - doklady o kontrole požiarno-technických zariadení a požiarnych vodovodov, - údaje o požiaroch, príčinách vzniku požiarov, správy o výsledkoch vykonaných rozborov

a o vykonaných opatreniach na úseku ochrany pred požiarmi, - dokumentácia o školení zamestnancov o ochrane pred požiarmi, - dokumentácia o odbornej príprave protipožiarnych hliadok a pod..

57

Požiarny štatút Požiarny štatút právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby je základným dokumentom ochrany pred požiarmi. Tento dokument vypracováva technik požiarnej ochrany v spolupráci s príslušnými zodpovednými vedúcimi zamestnancami právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby a schvaľuje ho štatutárny orgán právnickej osoby, podnikajúca fyzická osoba alebo jej zodpovedný zástupca. Požiarny štatút obsahuje:

• organizačné usporiadanie ochrany pred požiarmi (zabezpečenie riadenia a vykonávania ochrany pred požiarmi zamestnancami),

• povinnosti jednotlivých organizačných zložiek právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby pri plnení úloh ochrany pred požiarmi,

• povinnosti štatutárneho orgánu právnickej osoby, podnikajúcej fyzickej osoby alebo jej zodpovedného zástupcu, ďalších vedúcich zamestnancov a ostatných zamestnancov na zabezpečenie ochrany pred požiarmi,

• úlohy technika požiarnej ochrany, špecialistu požiarnej ochrany, hasičských jednotiek a protipožiarnych hliadok,

• spôsob a lehoty vykonávania kontrol dodržiavania predpisov, vydaných príkazov, zákazov a pokynov na úseku ochrany pred požiarmi a preventívnych protipožiarnych prehliadok objektov a pracovísk právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby,

• rozsah, lehoty a organizáciu školenia zamestnancov o ochrane pred požiarmi a formy overovania vedomostí a odbornej prípravy protipožiarnych hliadok,

• spôsob zabezpečenia ochrany pred požiarmi v mimopracovnom čase a pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru.

Požiarny poriadok pracoviska Požiarny poriadok pracoviska obsahuje charakteristiku nebezpečenstva vzniku požiaru na pracovisku, požiadavky na pracovisko na zabezpečenie ochrany pred požiarmi a osobitné povinnosti zamestnancov. Dokument vypracúva technik požiarnej ochrany v spolupráci so zodpovedným vedúcim príslušného pracoviska. Musí byť umiestnený na pracovisku tak, aby bol viditeľný a trvalo prístupný všetkým zamestnancom. V prílohe požiarneho poriadku pracoviska je uvedený aktuálny zoznam členov protipožiarnej hliadky pracoviska s určením ich úloh. Požiarne poplachové smernice Požiarne poplachové smernice vymedzujú povinnosti zamestnancov v prípade vzniku požiaru. Požiarne poplachové smernice obsahujú:

• povinnosti zamestnanca, ktorý spozoruje požiar, spôsob a miesto ohlásenia požiaru, • spôsob vyhlásenia požiarneho poplachu pre zamestnancov a hasičskú jednotku právnickej

osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby, • povinnosti zamestnancov pri vyhlásení požiarneho poplachu (pokyny o tom, kedy zostať

na pracovisku a kedy ho opustiť), • miesto, adresa a číslo telefónu ohlasovne požiarov a hasičských jednotiek, miesto, adresa

a číslo telefónu pohotovostnej služby elektrárne, plynárne, vodárne, čísla liniek tiesňového volania, ako aj miesto, adresa a číslo telefónu právnických osôb a fyzických osôb zabezpečujúcich pohotovostné služby.

Požiarne poplachové smernice vypracováva technik požiarnej ochrany. Ak je v právnickej osobe

58

alebo podnikajúcej fyzickej osobe zriadená hasičská jednotka, spolupracuje s veliteľom tejto jednotky. Požiarne poplachové smernice sú umiestňované na vhodných miestach objektov právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby tak, aby boli viditeľné a trvalo prístupné všetkým osobám. Požiarny evakuačný plán Požiarny evakuačný plán upravuje organizáciu evakuácie osôb z objektov zasiahnutých alebo ohrozených požiarom. Obsahuje:

• určenie zamestnancov, ktorí budú riadiť evakuáciu a miesto, z ktorého ju budú riadiť, • určenie zamestnancov a prostriedkov, pomocou ktorých sa bude evakuácia vykonávať, • určenie spôsobu evakuácie a ciest na evakuáciu, • určenie miesta, kde sa evakuované osoby budú sústreďovať a určenie zodpovedného

zamestnanca, ktorý vykoná kontrolu počtu evakuovaných osôb, • spôsob zabezpečenia poskytnutia prvej zdravotnej pomoci postihnutým osobám, • grafické vyznačenie evakuačných ciest v pôdorysoch jednotlivých podlaží objektu.

Požiarny evakuačný plán vypracováva technik požiarnej ochrany. Grafické vyznačenie evakuačných ciest v pôdorysoch jednotlivých podlaží objektu je umiestňované pri vstupe na podlažie. Účinnosť opatrení upravených v požiarnom evakuačnom pláne sa preveruje cvičným požiarnym poplachom. Požiarny evakuačný plán je uložený v ohlasovni požiarov a na ďalšom trvalo dostupnom mieste. Požiarna kniha Požiarna kniha je určená na záznamy o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa ochrany pred požiarmi, najmä o vykonaných preventívnych protipožiarnych prehliadkach, zistených nedostatkoch a o spôsobe ich odstránenia, uskutočnení cvičných požiarnych poplachov a o kontrole dokumentácie ochrany pred požiarmi. Hlavnú požiarnu knihu vedie právnická osoba alebo podnikajúca fyzická osoba (hlavná požiarna kniha sa môže členiť aj na samostatné požiarne knihy pre nižšie organizačné zložky). Záznamy vedie technik požiarnej ochrany v samostatných požiarnych knihách, ktoré sú predkladané príslušnému zodpovednému vedúcemu nižšej organizačnej zložky najmenej raz za tri mesiace, ako aj v hlavnej požiarnej knihe. Hlavná požiarna kniha je predkladaná štatutárnemu orgánu právnickej osoby, podnikajúcej fyzickej osobe alebo jej zodpovednému zástupcovi na kontrolu raz za tri mesiace a vtedy, ak je na odstránenie zistených nedostatkov potrebné ich rozhodnutie. Dokumentácia o odbornej príprave protipožiarnych hliadok Dokumentáciu tvoria:

- tematické plány, časový rozvrh odbornej prípravy a záznam o vykonaní odbornej prípravy.

Záznam o vykonanej odbornej príprave protipožiarnych hliadok obsahuje: - dátum vykonania, mená, priezviská a podpisy osôb, ktoré sa na odbornej príprave

zúčastnili, meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá odbornú prípravu vykonala. Dokumentácia o školení zamestnancov o ochrane pred požiarmi Dokumentáciu tvorí:

- záznam o vykonanom školení, výsledky overenia vedomostí vedúcich zamestnancov a

59

osôb zabezpečujúcich ochranu pred požiarmi v mimopracovnom čase s podpisom predsedu skúšobnej komisie.

Záznam o vykonanom školení zamestnancov o ochrane pred požiarmi obsahuje: - dátum vykonania, obsah a rozsah školenia, mená, priezviská a podpisy školených osôb a

meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá školenie o ochrane pred požiarmi vykonala. Požiarny poriadok pracoviska, požiarne poplachové smernice, požiarny evakuačný plán, zloženie protipožiarnych hliadok a dokumentáciu o školení zamestnancov a o odbornej príprave protipožiarnych hliadok schvaľuje štatutárny orgán právnickej osoby alebo ním poverená osoba, podnikajúca fyzická osoba alebo ňou poverená osoba. Uvedené dokumenty kontroluje právnická osoba alebo podnikajúca fyzická osoba najmenej raz za 12 mesiacov a vykonáva v nej potrebné zmeny po každej organizačnej alebo inej zmene. Právnická osoba alebo podnikajúca fyzická osoba po požiari vykoná kontrolu spracovanej dokumentácie a upraví ju v súlade s poznatkami získanými pri jeho zdolávaní. Ná v r h po t r eb n ý c h o p a t r e n í n a ú s ek u o c h r a n y p red p ož ia rm i Požiar vznikol v chránenom objekte v mimopracovnej dobe. Túto skutočnosť je možné vnímať na základe faktu, že nedošlo k ohrozeniu zamestnancov na jednej strane pozitívne, ale na druhej strane je vysoký predpoklad, že za prítomnosti zamestnancov v tomto chránenom priestore by k požiaru nedošlo, prípadne by bol odstránený už v počiatku. Príčinou požiaru bolo porušenie interného predpisu o používaní elektrických spotrebičov na pracovisku. Konkrétne sa jednalo o elektrický ohrievač, ktorý si zamestnankyňa firmy bez vedomia nadriadeného priniesla na pracovisko a používala v dobe prechodného ochladenia. Pri odchode z práce ho z nedbanlivosti zabudla vypnúť, následkom čoho začal horieť nábytok v jeho blízkosti. Súčasne bol porušený i požiarny poriadok pracoviska, kde je uvedené, že zamestnanec je povinný pri odchode z pracoviska skontrolovať vypnutie všetkých elektrických spotrebičov. Požiar sa podarilo lokalizovať a zlikvidovať včas vďaka elektrickej požiarnej signalizácii a rýchleho zásahu hasičského a záchranného zboru, to znamená, že nedošlo k jeho rozšíreniu do ostatných priestorov chráneného objektu. V dôsledku požiaru došlo k úplnému poškodeniu chráneného priestoru – kancelárie č. 125, vrátene dokumentácie, výpočtovej techniky a kancelárskeho vybavenia, pričom následky boli predbežne vyčíslené v hodnote okolo 150 000,-Sk. Na základe týchto skutočností boli navrhnuté potrebné opatrenia:

• podrobnejšie prepracovanie požiarneho poriadku pracoviska - presné a jednoznačné vymedzenie zodpovednosti z hľadiska organizačnej

štruktúry (kto zodpovedá za koho a za čo) - presné a jednoznačné stanovenie právomocí z hľadiska organizačnej štruktúry

(používanie elektrospotrebičov, vykonávanie kontrol vedúcimi pracovníkmi a pod.),

- zrozumiteľne a jasne určené povinnosti zamestnancov na úseku ochrany pred požiarmi počas pracovnej doby,

- zrozumiteľne a jasne určené povinnosti zamestnancov na úseku ochrany pred požiarmi pri opustení pracoviska na kratšiu dobu a pred uzatvorením pracoviska

60

po skončení pracovnej doby, - určenie postihov za neplnenie povinností,

• príprava zamestnancov na ochranu pred požiarmi - realizovanie školení o ochrane pred požiarmi v kratších intervaloch (dvakrát do

roka), - povinná účasť všetkých zamestnancov na školení, v prípade neúčasti organizovať

náhradné zamestnanie, - oboznámenie zamestnancov so všeobecnými požiadavkami ochrany pred požiarmi

v chránenom objekte (požiarny poriadok pracoviska, požiarny evakuačný plán, požiarne poplachové smernice),

- oboznámenie zamestnancov s rozmiestnením hasiacich prístrojov a so spôsobom ich použitia, ako aj s rozmiestnením hlavných vypínačov elektrickej energie a uzáverov vody a plynu,

- zabezpečiť školenie novoprijatých zamestnancov a zamestnancov, ktorí sa preraďujú na inú prácu,

- priebežné overovanie vedomostí zamestnancov, - organizovanie prednášok na tému „Ochrana pred požiarmi“(externými alebo

internými pracovníkmi), - oboznamovanie zamestnancov s existujúcimi a potenciálnymi rizikami,

v dôsledku ktorých by mohol vzniknúť požiar, - pravidelné vydávanie informačných letákov na úseku ochrany pred požiarmi, - v stanovených intervaloch informovať zamestnancov osobne v určenej miere

o nových opatreniach na úseku ochrany pred požiarmi v chránenom objekte (porady, besedy, osobný rozhovor),

- oboznamovať zamestnancov o ich povinnostiach a zodpovednosti na úseku ochrany pred požiarmi,

- požiarne poplachové smernice a požiarny evakuačný plán umiestniť viditeľne a trvalo na vhodných miestach v rámci chráneného objektu,

- vykonávanie dopredu neohlásených cvičných požiarnych poplachov, - motivovanie zamestnancov (napr. organizovanie školení mimo podniku), - realizovanie priebežných neohlásených kontrol plnenia povinností vedúcimi

pracovníkmi. Nadväzujúcim krokom po navrhnutí potrebných opatrení je ich implementácia do každodenného života v rámci podniku. Každého zamestnanca, ale aj návštevníka chráneného objektu je nutné presvedčiť o potrebe týchto opatrení alebo aspoň získať ich pochopenie a predovšetkým zabezpečiť ich dodržovanie, pretože ich jediným cieľom je ochrana ľudského života a materiálnych hodnôt.

61

4. ZÁVER Pre dnešnú modernú spoločnosť je charakteristický rýchly, dynamický vývoj prinášajúci nové vedecké objavy, rôzne technológie, techniku a tiež neustále mnohokrát dostatočne nepremyslené prispôsobovanie životného prostredia potrebám ľudstva. Aj keď mimoriadne udalosti sprevádzajú človeka počas celej jeho existencie na Zemi, menia sa ich zdroje, ich intenzita a tiež rozsah ich dôsledkov. Z rôznych médií sa každodenne dozvedáme správy o katastrofách v najrôznejších kútoch sveta. Väčšinou sú to smutné správy, ktoré už len oznamujú koľko ľudí prišlo o život, koľko sa zranilo, koľkí prišli o všetok svoj majetok a pod.. Až po takejto udalosti si človek začína klásť otázku, či tomu nebolo nejakým spôsobom možné predísť alebo zabrániť. Uvedený dôvod bol hlavným podnetom pre vypracovanie diplomovej práce. Ochrana a bezpečnosť objektov, v ktorých sú vykonávané rôzne pracovné činnosti a manipuluje sa s aktívami podniku, by mala byť jednou zo základných úloh každého vrcholového manažmentu. Aby systém ochrany a bezpečnosti objektu bol efektívny a skutočne účinný je potrebné mať prehľad o súčasnom bezpečnostnom prostredí a tendenciách jeho vývoja. Pre každý objekt sú charakteristické iné riziká vyplývajúce z jeho bezprostredného bezpečnostného prostredia. Je však dôležité vychádzať z bezpečnostného prostredia štátu, ktoré do značnej miery ovplyvňuje i prostredie podniku. V diplomovej práci sú identifikované dve základné skupiny rizík. Tú prvú tvoria riziká nezávislé na činnosti človeka ako sú zemetrasenia, požiare veľkého rozsahu a v neposlednom rade najmä povodne a záplavy. Druhú skupinu predstavujú riziká existujúce v dôsledku ľudskej činnosti. Jedná sa o priemyselné havárie, havárie jadrových zariadení, riziko hromadného narušenia verejného poriadku a terorizmus. Vymenované riziká boli identifikované najmä z dôvodu ich nedostatočného docenenia v každodennom živote. Často totiž bývajú označené ako veľmi málo pravdepodobné a ak aj sú vykonané opatrenia tak len vo forme dokumentu s absenciou jeho implementácie, čo však v prípade vzniku mimoriadnej udalosti nezachráni život nikomu. Pre každé identifikované riziko existuje rad opatrení určených zákonom, ktorý upravuje pôsobnosť, povinnosti a oprávnenia štátnych orgánov, záchranných zložiek až po samotné opatrenia realizované v rámci podniku. Ide o rozsiahlu problematiku, ktorú nie je možné postihnúť komplexne v rozsahu diplomovej práce. Z tohto dôvodu som vypracovala model riešenia vzniku konkrétnej mimoriadnej udalosti – požiaru v objekte. V modeli sú objasnené jednotlivé činnosti hasičského a záchranného zboru, ktoré je nevyhnutné vykonať pri lokalizácii a likvidácii udalosti. Ďalej poskytuje názorný výpočet potrebných síl a prostriedkov, na základe čoho je možné overiť efektívnosť existujúceho systému ochrany pred požiarom a následne navrhnúť opatrenia na zlepšenie stavu ochrany a bezpečnosti objektu. Na záver už len jedno veľmi dôležité konštatovanie: Vieme, že život človeka na Zemi je obmedzený na relatívne krátky čas a preto si ho neskracujme zbytočne svojou ľahostajnosťou k tak dôležitým veciam akou je prevencia vzniku možných rizík. Je potrebné mať na pamäti, že stačí len jeden nesprávny krok a môžeme stratiť všetko čo máme, aj svoj život.

62

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY Analýza tendencií vývoja vnútornej bezpečnosti Slovenskej republiky a z nej vyplývajúcich rizík a ohrození Slovenskej republiky. [cit. 2006-02-10]. [on line] Dostupné na: http://www.minv.sk/ukmmvsr/Legisl/Analyza.htm Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky schválená Národnou radou Slovenskej republiky 27. septembra 2005. [on line] [cit. 2006-01-15]. Dostupné na: http://www.mosr.sk/materialyadokumenty/ CIGÁNIK, Ľ. 2001. Poriadkové jednotky. Bratislava: Akadémia Policajného zboru Slovenskej republiky, 2001. CIGÁNIK, Ľ. 2004. Podmienky boja proti terorizmu v prostredí Slovenskej republiky. In: Zborník z 9. vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí. 1. časť. Žilina: FŠI ŽU, 2004, s. 53-59. ISBN 80-8070-272-1. ČINČURA, J. a kol. 1983. Encyklopédia zeme. Bratislava: Obzor, 1983 DOBRÍK, M. 2003. Aktuálne bezpečnostné riziká a ohrozenia a Slovenská republika. In: Zborník z 8. medzinárodnej vedeckej konferencie Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí.1. časť. Žilina: FŠI ŽU, 2003, s. 95. ISBN 80-8070-089-3. HOFREITER, L. 2004. Bezpečnosť, bezpečnostné riziká a ohrozenia. Žilina: FŠI ŽU, 2004. ISBN 80- 8070-181-4. HOFREITER, L. 2002. K niektorým bezpečnostným rizikám Slovenskej republiky. In: Krízový manažment, 2002, roč. I., č. 1, s. 26-28. HOFREITER, L. 2003. Nové determinanty ochrany objektov. In: Zborník z 8. medzinárodnej vedeckej konferencie Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí. 1. časť. Žilina: FŠI ŽU, 2003, s. 155-160. ISBN 80-8070-089-3 JURAN, Ľ. 2002. Prevádzkové riziká objektov a obnova činnosti po mimoriadnej udalosti. In: Alarm magazín, 2002, č. 3, s. 27. KEMENYÍK, Š. – REŠETÁR, J. 2001. Boj proti modernému terorizmu a zaisťovanie bezpečnosti obyvateľstva. In: Alarm magazín, 2001, č. 4, s. 8-9. MIKOLAJ, J. – HOFREITER, L. – MACH, V. – MIHÓK, J. – SELINGER, P. 2004. Terminológia bezpečnostného manažmentu Výkladový slovník. Košice: Multiprint s.r.o., 2004. ISBN 80-969148-1-2. MONOŠI, M. - GARTNER, T. 2004. Možnosti použitia mechanizačných vyslobodzovacích prostriedkov pri záplavách. In: Krízový manažment, 2004, roč. III, č. 1, s. 42. NOVÁK, L. a kolektív. 2004. Krízové plánovanie. Žilina: ŽU v Žiline, 2004. ISBN 80-8070- 391-4 Prehľad mimoriadnych udalostí na území Slovenskej republiky za rok 2003. [on line]. [cit. 2006- 02-20]. Dostupné na: http://www.uco.sk/mu/2003.htm Prehľad mimoriadnych udalostí na území Slovenskej republiky za rok 2004. [on line]. [cit. 2006- 02-20]. Dostupné na: http://www.uco.sk/mu/2004.htm Prehľad mimoriadnych udalostí na území Slovenskej republiky za rok 2005. [on line]. [cit. 2006- 02-20]. Dostupné na: http://www.uco.sk/mu/2005.htm Príloha č. 1 k pokynu č. 39/2003. Pokyn prezidenta Hasičského a záchranného zboru o obsahu a o postupe pri spracúvaní dokumentácie o zdolávaní požiarov, In: Zbierka pokynov Prezídia Hasičského a záchranného zboru, 2003.

63

Príloha č. 3 k vyhláške MV SR č. 201/2002 Z.z. o zabezpečovaní organizovania jednotiek civilnej ochrany a o zabezpečovaní záchranných, lokalizačných a likvidačných prác SELINGER, P. 2003. Prednášky z predmetu Systémy vnútornej ochrany. SLEZÁKOVÁ, K. 2005. Riziká vzniku povodňovej situácie v žilinskom kraji. In: Krízový manažment, 2005, roč. IV, č. 1, s. 99. ŠIMÁK, L. 2004. Krízový manažment vo verejnej správe. Žilina: FŠI ŽU, 2004. Vydanie: tretie upravené. ISBN 80-88829-13-5. ŠIMÁK, L. 2004. Spracovanie základných pojmov na úseku krízového riadenia. In: Krízový manažment, 2004, roč. III, č. 2, s. 108. ŠIMÁK, L. – HORÁČEK, J. – NOVÁK, L. – NÉMETH Ľ. - MÍKA, V. 2004. Terminologický slovník krízového riadenia. [on line] Dostupné na: http://fsi.utc.sk/kkm/ Takticko-metodické postupy vykonania zásahov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Prezídium hasičského a záchranného zboru. Metodický list č.: 2, 3, 4, 5, 15. Ústava Slovenskej republiky Ústavný zákon č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 113/2004 Z. z. a ústavného zákona č. 566/2005 Z.z. Vyhláška MV SR č. 75/1995 o zabezpečovaní evakuácie v znení vyhlášky MV SR č. 269/1998 Z.z. a vyhlášky MV SR č. 194/2002 Z.z. Vyhláška MV SR č. 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii. Vyhláška MV SR č. 201/2002 Z.z. o zabezpečovaní organizovania jednotiek civilnej ochrany a záchranných, lokalizačných a likvidačných prác Zákon č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov Zákon č. 314/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov Zákon č. 315/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov Zákon č. 387/2002 Z.z. o riadení v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu Zákon č. 129/2002 Z.z. o integrovanom záchrannom systéme v znení zákona č. 579/2004 Z. z., zákona č. 567/2005 Z. z. a zákona č. 10/2006 Z.z. Zákon č. 666/2004 Z.z. o ochrane pred povodňami

64

ZOZNAM PRÍLOH Príloha 1: Celková štruktúra krízového riadenia okrem vojenského stavu a vojny Príloha 2: Riziká chránených objektov Príloha 3: Intenzita dodávky vody a lineárna rýchlosť šírenia požiaru Príloha 4: Prietokové množstvo vody u najpoužívanejších prúdnic Príloha 5: Technicko-taktické údaje hasičskej techniky

65

Príloha 1

Celková štruktúra krízového riadenia okrem vojenského stavu a vojny

66

Riziká chránených objektov Príloha 2

B e z p e č n o s t n á p o l i t i k a p o d n i k u

S t r a t e g i c k é r i z i k á trhy zmena zákonov produkt

F i n a n č n é r i z i k á úverové trhové

B e z p e č n o s t n ý m a n a ž m e n t p o d n i k u

- nedostatky riadenia a plánovania - slabé kontrolné mechanizmy - neefektívne použitie nových technológií - závislosť na tretích stranách - ľudské a systémové chyby - strata dôvery - strata kľúčových zamestnancov - nedostatky vo využití IS - únik informácií

- nebezpečné látky - nebezpečné predmety - prerušenie vody - prerušenie dodávky pohonných hmôt - prerušenie dodávky elektrickej energie - poškodenie klimatizácie - poškodenie technických zariadení - strata dát - poruchy komunikačnej siete - technologické havárie - požiar v objekte - zlyhanie technických bezpečnostných prostriedkov

Systémovo-procesné riziká Technické riziká

- požiare okolia

- výbuch plynu

- záplavy – povodeň

- blesk

- búrka

- zemetrasenie

- pád vesmírneho telesa

- priemyselné havárie

- dopravné havárie

Environmentálne riziká

- falšovanie (manipulácia) - bombový útok (hrozba) - vlámanie - podpaľačstvo - ekonomická špionáž - prepady - únosy rukojemníkov - vydieranie - krádež dát, dokumentov, hmotných statkov - podvod - pranie špinavých peňazí - zlyhanie fyzickej ochrany - sabotáž

- zlyhanie ľudského faktora

- úrazy, nešťastia

- štrajk personálu

- zhluk ľudí

- občianske nepokoje

- terorizmus

- vojnový konflikt

Kriminálne riziká Sociálno-spoločenské riziká

P r e v á d z k o v é r i z i k á systémy procesory postupy

P O D N I K v r c h o l o v ý m a n a ž m e n t s t r a t e g i c k é r i a d e n i e

67

Príloha 3

Intenzita dodávky vody a lineárna rýchlosť šírenia požiaru Io - intenzita dodávky vody na obvod požiaru Ip - intenzita dodávky vody na plochu požiaru v1 - lineárna rýchlosť šírenia požiaru

Intenzita dodávky vody Charakter a funkcia priestoru, kde požiar

prebieha

E. BYTY, SLUŽBY, KANCELÁRIE, SOCIÁLNE ZARIADENIA

na obvod Io

[l.m-1.min-

1]

na plochu Ip

[l.m-2.min-1]

Lineárna rýchlosť šírenia

požiaru v1 [m.min-1]

kancelárie, vrátnice v budovách 43,4 8,7 0,6 zdravotnícke čakárne a ordinácie 38,8 7,8 0,2 pošty, peňažné ústavy, banky 20 4 0,6 bytové priestory, domovy dôchodcov 43,2 8,6 0,7 hotely, botely, motely, chaty, internáty, ubytovne 45,4 9,1 0,7 jasle, lôžková časť zdravotníckych zariadení 43,9 8,8 0,6 kuchyne hromadného stravovania 46,3 9,3 0,7 umyvárne, kúpeľne, sauny, WC 36,2 7,2 0,5 altánky, búdy pre strážnikov, maringotky, UNIMO bunky a pod. 51,5 10,3 0,8

68

Príloha 4 Prietokové množstvo vody u najpoužívanejších prúdnic

Typ a priemer

hubice

Tlak na prúdnici

(MPa)

Prietok vody qpr

(l.min-1)

Dostrek prúdu

(m)

Výška prúdu

(m)

Účinný dostrek

(m) B 75 - ∅ 18 0,4 400 29 22 21 B 75 - ∅ 25 0,4 820 36 27 23 C 52 - ∅ 12,5 0,4 200 25 19 19 C 52 - ∅ 16 0,4 330 28 21 20 CM (52) býv. NDR kombin.

∅ 8

∅ 12

0,5

0,5

93 plný 80 trieštený

210 plný 125 trieštený

18 - 23 4,2 - 9,2 18 - 30,5 2,7 - 8

- -

- -

Vysokotlaková (K 25)

plný prúd 2,5

roztrieštený 2,5

152 medzipoloha

112,5 max. poloha

76,5

22

15 - 17

11

- - -

- - -

Prenosná RTM 16/24

∅ 16

∅ 24

1,0

1,0

1 600

2 400

51 plný 50 pena

28 trieštený 55 plný 55 pena

28 trieštený

- - - - - -

- - - - - -

Otočná býv. NDR WR 30

∅ 30 ∅ 40

0,8 1,0 0,8 1,0

1 660 1 860 2 980 3 300

60 64 66 71

45 48 50 53

- - - -

Otočná CAS 32 - T 815

1,4

2 100

60

-

-

Rosenbauer RM 24

(u KHA T-815)

1,0

1 600

62 plný 62 pena

28 trieštený

Clonová prúdnica 52

0,5

350 plný+clona 210 plný

150 clona

31 plný+clona30 plný

14 plný+clona 12 plný

- - -

Kombinovaná prúdnica 52

0,5

150 plný 140 sprchový

220 sprchový+clona280 plný +clona

29 plný 15 sprchový

29 plný+clona

14 plný 9 sprchový

14 plný+clona

- - - -

69

Príloha 5 Technicko-taktické údaje hasičskej techniky

Typ Označenie

Posád

ka

Hmotnosť

(kg)

Šírka/dĺžka

(mm)

Výška (mm)

Priemer otáčania

(m)

Výkon čerpadla

qA (l.min-1)

Množstvo

vody (l)

Ostatné

hasiace látky

Pracovná

výška max. (m)

CAS K25 - L 101 1+8 15 600 2 500/7 700 3 350 19 2 500 (0,8 MPa) 2 500 400 l penidla -

CAS 32 - T 815 1+3 22 400 2 500/8 510 3 350 20-1 3 200 8 200 800 l penidla - CAS 32 - T 148 1+2 18 530 2 500/8 670 2 750 20-1 3 200 6 000 600 l penidla - CAS 25 - Š 706 1+8 13 500 2 425/7 550 2 915 16,5 2 500 3 500 200 l penidla -

DA 12 - A 31 1+8 5 320 2 230/5 610 2 676 13 1 200 (PS 12) - 100 l

penidla v nádobách

-

PP 27/2 - T 815 1+1 21 000 2 500/12 500 3 350 20-1 - - - 27 PP 20/1 - Š 706 1+3 13 580 2 500/10 970 3 560 16,5-1 - - - 20 AR 30 - IFA W50 L 1+5 9 700 2 500/8 900 3 300 14,7 - - - 30 AR 37 - T 148 1+2 15 310 2 500/9 950 3 390 20-1 - - - 37

KHA 32 - T 815 1+2 22 500 2 500/8 510 3 350 20-1 3 200 5 500 800 l penidla

max 1 000 kg prášku

-

KHA 4,4/3 - T 815 1+1 22 500 2 500/8 945 3 450 20-1

2 400 (1,0 MPa)

300 (4,0 MPa)

2 000 2 500 l penidla 3 000 kg prášku -

hasičský tank SPOT 55 1+2 50 000 3 400/7 950 4 500 11

3 200 (0,8 MPa)

1 250 (1,6 MPa)

hn. 9 000 pn. 2 000

2 000 l penidlo 2 x 25 kg prášku -

MB UNIMOG U 1550 L/37 1+2 9 500 2 375/6 435 3 295 -

1 600 (1,0 MPa)

250 (4 MPa)

2 500 140 l penidla -

Poznámka: Výkon čerpadla je uvedený pri geodetickej sacej výške 1,5 m.