odporúčanie pre študentov · 1-160. korr 8 magyar névveltörténelem munkafüzet szlovák.indd...

Odporúčanie pre študentovPrečo sa učíme dejiny – prečo analyzujeme pramene?Zástanca osvietenstva v 18. storočí David Hume dospel k myšlienke, že „Dejiny umožňujú objaviť všeobecné a trvalé princípy ľudskej povahy“, čiže je to systém racionálne rozpoznateľných príčin a dôsledkov. Jeho súčasník Montesquieu zasa konštatoval: „Keď nejaká osobitá príčina, napríklad náhodný výsledok nejakej bitky spôsobí pád nejakého štátu, (...) určite jestvovala všeobecná príčina, ktorá podmieňovala pád štátu jedinou bitkou“. Pri hľadaní príčin a zákonitostí vznikla v druhej polovici 19. storočia taká vedná disciplína histórie, ktorá je založená na odbornom spracovaní rôznych typov prameňov. Objavili sa nové hľadiská skúmania minulosti (dejiny hospo-dárstva, spoločnosti, ideí). Rozšíril sa okruh prameňov, ktoré sa skúmali, aj počet metód spracovania. Objavila sa však aj pochybnosť: priblíži nás spracovanie čoraz väčšieho množstva najrôznejších prameňov k plnšiemu a reálnejšiemu poznaniu minulosti?Už ako študenti musíme vedieť, že nech spracujeme na hodinách dejepisu koľkokoľvek prameňov, môžeme dosiahnuť iba čiastkové výsledky, pretože minulosť vo svojej úplnosti nemožno spoznať. Na druhej strane, keď spoznáme čo najviac a čo najrôznejšich prameňov, o to širší bude náš pohľad na minulosť. To je dôležité preto, lebo „človek iba tak môže pochopiť svoju prítomnosť a plánovať budúcnosť, keď sa obracia k minulosti“. (Rüsen) V tom všetkom nám pomáha tento pracovný zošit.

Na čo je dobrý pracovný zošit?Vytvára priestor na to, aby sme historické dokumenty (pramene) uvedené v učebnici po spoločnom (skupinovom či vo dvojici) spracovaní lepšie pochopili. Môžeme sa zoznámiť s charakteristickými rysmi rôznych historických prameňov a metódami ich skúmania. Je veľmi dôležité, aby sme úlohy súvisiace s prameňmi vyriešili – aj v prípa-de skupinového spracovania – sami, pretože samostatným riešením sa pripravujeme už aj na maturitnú skúšku.

Ako pomáha pracovný zošiť pri úspešnej príprave na maturitu?Viac ako 300 úloh nás pripraví na to, aby sme získali poznatky z hlavného textu (z tzv. autorského textu) a z pra-meňov v učebnici (môžu to byť aj texty, obrázky, mapy, obrazy) samostatne. V mnohých prípadoch musíme zbie-rať informácie, vypĺňať tabuľky či obrázky alebo musíme odhaliť kľúčové vety. Budeme precvičovať interpretáciu (výklad) obrazov a karikatúr, zisťovať závery zo štatistických údajov či obrázkov, ktoré znázorňujú spoločenské a politické štruktúry. Zoznámime sa s poučnou metódou učenia sa, s diskusiou, a projektové úlohy taktiež po-skytnú priestor na uplatnenie získaných znalostí. V súlade s maturitnými požiadavkami pracovný zošit kladie veľký dôraz na pochopenie súvislostí medzi udalosťami, ďalej na schopnosť vytvárať texty a rozvoj kritického myslenia.

Používanie pracovného zošita

Pri jednotlivých úlohách vyznačujeme očíslovaný prameň (pramene) z Archívu učebnice, s ktorým musíme pra-covať (napr. 2. ). Keď sa text úlohy odvoláva iba na „učebnicu“ a na „text v učebnici“, musíme používať tzv. hlavný či autorský text.Pri väčšine úloh sa odporúča najprv prediskutovať tému skupinovo či vo dvojici, a potom sa do toho pustiť samo-statne. V texte týchto úloh naznačujú potrebu spoločnej práce polotučné písmená.

Úlohy s mapami sme zaradili do osobitnej lekcie po jednotlivých veľkých kapitolách. Snažte sa, aby sa obrysy máp, ktoré sa budú postupne obohacovať, nestávali neprehľadnými! Nápaditým a pestrým výberom

znakov či farieb sa to dá dosiahnuť. Niekedy úlohou je už to, aby ste našli mapu, na ktorej treba úlohu vyriešiť.

Pri úlohách, ktoré si vyžadujú dlhšiu písomnú prácu, kde je tento znak s ceruzkou, napíšte riešenie do zo-šita.

Dobré štúdium a mnoho príjemných zážitkov pri riešení úloh a spoznávaní minulosti!

József Kaposi a Miklós Száray

Pri úlohách sú piktogramy označujúce schopnosti, kto-ré daná úloha najviac rozvíja. V súlade s kompeten-ciami na maturitnú skúšku sme označili nasledujúce schopnosti:

používanie a hodnotenie prameňov

používanie odborného jazyka

orientácia v priestore a čase

odkrývanie faktorov ovplyvňujúcich udalosti

prezentácia historických udalostí a javov prostred-níctvom problémov

Iné piktogramy naznačujú stupeň ťažkosti úlohy, či očakávaný postup pri riešení. Sú to tieto:

zafixovanie spracovaného učiva

prehlbovanie spoznaných faktov, udalostí a súvis-lostí

využitie skôr osvojeného učiva

riešenie problémov

1-160. korr 8 magyar nevvelTortenelem munkafuzet szlovak.indd 3 9/8/11 17:49:39

stAré A nOVé tyPy PrAMeňOV

ZOBrAZenIA V priebehu 18.–19. storočia vznikli rámce súčasnej občianskej ústavnosti, preto budeme v tomto školskom roku študovať stavbu a fungovanie mnohých štátov. Prehľad ústav a ich návrhov nám výrazne uľahčujú obrázky, ktoré pre nás už nie sú neznáme.

1. Pozrime sa na modely, ktoré sme spoznali v minulom roku a na osobitosti ich zobrazenia!

a) Nájdite na tomto mocenské vetvy označené moci zobrazené v tabuľke na 6. strane! Vyznačte ich rôznymi farbami a predstavte krátko ich úlohu a spôsob fungovania!

stavy

kňazi

dane

osob

ne

osob

ne

poslanci

dolná snemovňa

horná snemovňa

stavovský snem

stan

oven

ie d

aní

šľachtavysoká šľachta

ústrednéúrady armáda súdy

kráľ

sedliacimestský

ľud

vysoké duchovenstvo meštianstvo

grófstva,verejná správa,

súdnictvo

mestá,verejná správa,

súdnictvo

vymenuje

nezávislýsúd

otvorí a prerušujezasadania parlamentu,

rozpúšťa parlamenta posväcuje zákony

kráľ(hlava anglikánskej cirkvi) ministerský predseda

vládakontroluje

zodpovedná

horná snemovňa(osobná účasť nazáklade narodenia

a kráľovskéhovymenovania)

dolná snemovňa(poslanci)

výkonná moc(armáda, flotila)

voľby podľa obvodov

obyvateľstvo s hlasovacím právom(cenzus) obyvateľstvo bez hlasovacieho práva


6

Mocenské vetvy Ich úloha Ich fungovaniev stavovskom štáte

Ich fungovaniev ústavnom štáte

Zákonodarstvo

Výkonná moc

Súdna moc

b) Vysvetlite význam šípok medzi spoločensko-politickými orgánmi, úradmi a inštitúciami na obrázkoch na 5. strane! Napíšte konkrétne príklady k jednotlivým interpretáciám!

1. ...........................................................................................................................................................

2. ...........................................................................................................................................................

3. ...........................................................................................................................................................

OBrAZOVé PrAMene Už sme sa stretli s obrazovými prameňmi, ktoré sú často rovnocenné s textový-mi.

2. V rámci opakovania porovnajte tieto dve karikatúry: (učebnica pre 10. ročník, 23. lekcia 3. a 6. pra-meň.)

a) Aké prostriedky používajú karikatúry? Napíšte na základe týchto obrázkov konkrétny príklad na vy-menované rysy karikatúr!

Alegorické zobrazenie: .........................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

Predmety typické pre charakterizovanú osobu či jav: .............................................................................

...............................................................................................................................................................

Zveličenie, zdôrazňovanie jednotlivých zložiek: ..................................................................................

...............................................................................................................................................................

Staré a nové typy prameňov


7

b) Určte na základe predchádzajúcich príkladov charakteristické rysy karikatúr!

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

nOVÝ OBrAZOVÝ PrAMeň: FOtOGrAFIA Do polovice 19. storočia vznikli technické podmienky pre moderné fotografovanie. Na rozdiel od maľby poskytovala fotografia – za pomerne prijateľnú cenu – možnosť pre obyčajné-ho človeka získať hodnoverné zobrazenie o sebe, o rodine či vzdialených príbuzných. Vďaka relatívne nízkej cene a možnosti rozmnožovania sa fotografia do konca 19. storočia rozšírila na celom svete. Zo začiatku fotografovali v prvom rade osoby, neskôr to boli vynálezy, budovy i významnejšie udalosti zo súkromného a verejného života. Fotografi sa stali kronikármi modernej doby. Fotografie poskytovali základný materiál aj pre poštové pohľadnice či plagáty, ktoré mali ovplyvňovať hospodárske, spoločenské a politické pomery, ale aj pre inzeráty a reklamy.

3. Určte typické rysy fotografií s rôznymi témami! Analyzujte fotografie v pracovnom zošite z čo možno najväčšieho počtu hľadísk!

a) Napíšte dva rovnaké a dva rozdielne zámery, motívy, ktoré prispeli k vyhotoveniu týchto dvoch fo-tografií! ...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

b) Nájdite v učebnici pre 11. ročník fotografie osôb, dobových udalostí či významnej budovy! Napíšte názov a tému troch z každej skupiny!

Fotografie osôb Fotografie o udalostiach či budovách

c) Prediskutujte, akú hodnotu majú fotografie ako pramene! Na akú otázku dávajú, na akú nedávajú odpovede? Ako vplývalo rozšírenie fotografie na maliarstvo?



8

d) Aké procesy sú za rýchlym šírením reklám a permanentnou obľúbenosťou pohľadníc?

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

rADy ÚDAJOV, GrAFIKOny Rôzne rady údajov patria tiež medzi známe pramene. Od 18. storočia sa objavuje v dôsledku hospodárskeho a kultúrneho rozvoja systematické zbieranie údajov, máme teda k dispozícii čoraz presnejšie údaje v stále väčšom množstve. Je dôležité, aby sme dokázali prečítať údaje z rôznych grafikonov, aby sme dokázali zostaviť rad údajov zodpovedajúci danej úlohe (téme) a aby sme z jednotlivých údajov vedeli vyvodiť zodpovedajúce závery.

4. Zbierajte údaje z grafikonov a vyvoďte z nich závery!

a) Vyplňte tabuľku na základe údajov grafikonu!

súvislosť medzi množstvom drahých kovov dovezených do európy a ich cenou

rok dovezené množstvo zmeny cenového indexu

b) Aké závery možno vyvodiť z tohto radu faktov?

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

rOZŠÍrenIe teXtOVÝCH PrAMeňOV Permanentné rozširovanie školstva, gramotnosti a kníhtlače v 17.–18. sto-ročí viedlo k tomu, že výrazne vzrástol počet rôznych tlačovín a kníh. Zo začiatku vychádzali najmä cirkevné či vedecké diela, neskôr aj krásna literatúra a súbežne s ňou aj mnohé memoáre a cestopisy. Tieto pramene môžu dokresľovať naše poznatky z histórie.

5. Preskúmajte hodnotu memoárov a cestopisov ako prameňov!

a) Nájdite v archívoch prvých dvoch lekcií učebnice pre 11. ročník memoáre a cestopisy! Pripravte o nich do zošita tabuľku (autor, titulok a rok vydania)!

b) Vyhodnoťte po preštudovaní podrobností hodnotu týchto memoárov a cestopisov ako prameňov na škále 1-5! Svoju známku odôvodnite argumentmi! Zhrňte v tabuľke ponaučenia zo spracovania tejto témy!

Hodnotenie memoárov a cestopisov z hľadiska historickej hodnovernosti

Známka:Prednosti:

Nevýhody:

nOVIny, DennÁ tLAČ Súbežne s tým, ako sa šírila gramotnosť a vydávanie kníh, vo veľkomestách západnej Európy sa čoraz pravidelnejšie vydávala rôzna tlač (spravodajstvo, denníky, noviny). Začalo sa nové obdobie verej-nosti. V druhej polovici 18. storočia tlačili v Anglicku už milióny kusov novín, ktoré pravidelne a široko informovali obyvateľstvo o aktuálnych miestnych, celoštátnych i zahraničných udalostiach a správach. Jeden z najdôležitejších týždenníkov – Spectator (Očitý svedok) – sa už vedome snažil ovplyvňovať verejný vkus a správanie sa.

množstvodrahých kovov

všeobecnýcenový index

150

100

50

201500 1550 1600 1650

1500

3000

0

Drahé kovy prichádzajúce do Európy,zmeny cien



9

6. napíšte do známeho znázornenia procesu príčiny, podmienky, typické rysy a dôsledky vychádzania a šírenia novín!

tLAČ – ŠtVrtÁ MOCensKÁ VetVA? Rozšírenie vydávania kníh a tlače prispelo k tomu, aby bolo obyvateľstvo informovanejšie a jeho kultúrna úroveň sa zvyšovala. Zároveň zosilnela hrozba „rozvracačských myšlienok“. Zosil-nela cirkevná a štátna kontrola, ktorá existovala aj predtým, zvýšila sa úloha cenzúry. Sloboda prístupu k informáci-ám sa však stávala stále dôležitejšou. Deklarácia ľudských a občianskych práv, ktorú vydali na začiatku francúzskej revolúcie, a ktorá mienila presadiť ideu slobody osvietenstva do praktickej politiky, takto píše o slobode vydávania tlače: „Slobodné zverejňovanie myšlienok a názorov je jednou z najcennejších hodnôt, ktoré človek má; preto každý občan môže slobodne povedať, napísať, vytlačiť čokoľvek, no v prípadoch, ktoré určuje zákon pre zneuži-tie tejto slobody, má zodpovednosť.“ Čoskoro bolo jasné, že slobodná tlač má aj spoločensko-politický význam. „V parlamente sú prítomné tri stavy – napísal anglický politik a spisovateľ z 18. storočia Edmund Burke narážajúc na klérus, šľachtu a meštianstvo –, ale tam hore, na galérii spravodajcov sedí štvrtý stav, ktorý je dôležitejší ako všetky ostatné.“ štvrtý stav (the fourt estate) – po slovensky štvrtá moc – je Burkov pojem a naznačuje, že novinári sú kontrolórmi demokracie.

7. Ako sa menil charakter a úloha tlače?

a) Na základe citovaných prameňov a vlastných skúseností sformulujte tromi-štyrmi vetami spoločen-sko-politickú úlohu tlače!

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

b) Zozbierajte názvy novín z 19. storočia! Zoraďte noviny podľa krajín a politického zamerania!

Roz

šíre

nie

den

nej t

lače

Podmienky:

Smery

Ciele

Charakteris-tické rysy

Dôs

led

ky

Príčiny:



I. OBDOBIe OsVIetenstVA A reVOLÚCIÍ (1714–1849)

1. Duchovná revolúcia – osvietenstvo1. Preštudujte si pomocou autorského textu v učebnici proces, ktorý viedol k rozmachu osvietenstva!

Doplňte obrázok pomocou otázok!

a–c) Vyjadrite krátko, ako zmenili myslenie ľudí javy uvedené v šípkach! d) Podľa nového náhľadu aké zákony riadia fungovanie sveta? e) Podľa nového náhľadu na čom je založená moc vodcov štátu? f) Na ktoré spoločenské skupiny vplývali osvietenské idey?

2. Analyzujte Montesquieuovu teóriu štátu pomocou prameňa (6. ) a obrázku (7. )!

a) Vyplňte tabuľku na základe prameňa a obrázku!

Mocenské vetvy Analýza ich úloh Charakter ich vzťahu podľa Montesquieua spôsob ich vzťahu

svet je možné zmeniť aj ho treba zmeniť šírením nových ideí, vzdelávaním

nový duch doby

F) ...............................................................................

premenaspoločnosti

(vznik a posilneniemeštianstva)

rozvoj prírodnýchvied (mechanika)

zrýchlenépolitické zmeny

(ústavnámonarchia)

A) B) C)

D) E)namiesto božskejprozreteľnosti:náuka o vývoji

odvrátenie sa od starých hodnôt


11

b) Na akej teórii je založený vzťah medzi zákonodarnou a výkonnou mocou podľa Montesquieua?

...............................................................................................................................................................

c) Prečo považuje Montesquieu za dôležité, aby vzťahy medzi tromi vetvami moci zodpovedali tomu, čo napísal?

...............................................................................................................................................................

d) Ako sa môže podľa Montesquieua uskutočniť kontrola štátnej moci občanmi?

...............................................................................................................................................................

e) Ako argumentuje v prospech tejto kontroly? Uveďte dva jeho argumenty!

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

f) Mohol by sa zúčastniť podľa Montesquieuovho systému na kontrole štátnej moci každý rovnako? Odôvodnite svoju odpoveď! ...............................................................................................................................................................

g) Čím bola podmieňovaná účasť občana na voľbe zákonodarného zboru a na kontrole štátnej moci? ...............................................................................................................................................................

3. Vysvetlite rousseauovu teóriu o spoločenskej zmluve na základe prameňa (8. ) a obrázku (9. )!

a) Aký je základný rozdiel medzi poňatím Montesquieua a Rousseaua v otázke spoločenskej zmluvy? Vyzdvihnite a vysvetlite príslušnú časť prameňa!

Úryvok z prameňa: ................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

Interpretácia: .........................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

b) Čo znamenajú farby na obrázku?

Oranžová: .............................................................................................................................................

Zelená: ..................................................................................................................................................

c) Aký rozdiel v zmýšľaní dvoch filozofov vystihuje obrázok? Čo je podstatou rozdielu?

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

d) Akú otázku rieši a akú hrozbu skrýva Rousseauova predstava?

Znamená riešenie: .................................................................................................................................

Znamená hrozbu: ..................................................................................................................................

4. Analyzujte nasledujúci úryvok z hesla francúzskej encyklopédie Farári!

„Je príjemné vládnuť nad našimi bratmi; farári dokázali využiť vo svoj prospech uznanie, ktoré vzbudili v spoluob-čanoch; tvrdili, že sa bohovia pred nimi prejavili; odovzdávali Božie rozkazy; učili dogmy; predpisovali, v čo treba veriť a čo zavrhnúť; určovali, čo sa páči božstvám a čo nie; predpovedali budúcnosť ľuďom, ktorí mali strach a boli zvedaví; rozsievali strach pred trestom, ktorým hrozia rozhnevané božstvá bezočivých ľudí, ktorí spochybňujú

I. Obdobie osvietenstva a revolúcií (1714–1849)


12

zanietenosť farárov a ich učenie. V záujme čo najistejšieho fundamentu svojej vlády vykresľujú farári bohov ako násilných, pomstychtivých a neúprosných; zaviedli také obrady a mystériá, ktorých krutosť len podnecovala temnú zúfalosť, tak milú pre vládu fanatizmu.“ (Diderot, heslo Farári z Encyklopédie)

a) Dajte výstižné titulky rôzne označeným častiam prameňov! Zhrňte v krátkosti podstatu úryvkov vy-zdvihnutých v tabuľke!

Označenie titul Obsah

podčiarknuté

polotučné

b) Čo sledoval Diderot napísaním tohto hesla a akými prostriedkami sa pokúšal dosiahnuť svoj cieľ?

Cieľ: .......................................................................................................................................................

Prostriedky: ............................................................................................................................................

c) Hodnoťte na základe vyššie uvedených skutočností Diderotov text!

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

5. Zhrňte pomocou úryvkov z prameňov (19. , 20. ) a obrázku (21. ) charakteristické rysy osvietenského absolutizmu!

a) Porovnajte obsah obrázku s úryvkami prameňov! Vyzdvihnite z textových prameňov tie rysy, ktoré sú aj na obrázku!

rysy Úryvok z prameňa

posudzovanie úlohy ľudu

udržanie veľmocenskej pozície

b) Opíšte niekoľkými vetami príčiny geografického rozšírenia osvietenského absolutizmu na základe obrázku (21. )!

c) V krátkej eseji (10-15 riadkov) zhrňte historickú úlohu osvietenského absolutizmu v Európe v 18. storočí! Zabudujte do eseje aj súvislosti naznačené v bodoch a) a b)!



13

2. storočie politiky rovnováhy1. Analyzujte pomocou mapky (1. ) spojenecké systémy v 18. storočí!

a) Vyznačte v tabuľke účastníkov jednotlivých vojen (VB = Veľká Británia, Šp = španielsko, Fr = Fran-cúzsko, Šv = švédsko, Ho = Holandsko, Po = Portugalsko, ru = Rusko, Hr = Habsburská ríša, P = Poľ-sko)! Bojujúce strany označte písmenami X a O (alebo odlišnými farbami)! Napíšte k názvu vojny jej trvanie!

Vojna VB Šp Fr Šv Ho Po ru Hr P

Severná vojna(......................................)

Vojna o španielske dedičstvo(.......................................)

Vojna o poľské dedičstvo(......................................)

Vojna o rakúske dedičstvo(.......................................)

Sedemročná vojna(........................................)

b) Vymenujte európske veľmoci v 18. storočí! Podčiarknite tie, ktoré v predchádzajúcom storočí ešte nepatrili k veľmociam!

...............................................................................................................................................................

c) Čo možno konštatovať vo všeobecnosti o pomere síl európskych spojeneckých systémov?

...............................................................................................................................................................

d) Aké pohyby nastali v diplomacii v 18. storočí? Aké sú príčiny týchto zmien?

Preskupenie: ..........................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

Príčiny: ..................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

e) Čo bolo hlavným cieľom britskej zahraničnej politiky?

...............................................................................................................................................................

f) Čo to potvrdzuje na mapke?

...............................................................................................................................................................

2. Analyzujte zmeny ústavnej monarchie v 18. storočí vo Veľkej Británii na základe prameňov (2. a 3. ) a obrázku (5. )!

a) Predstavte a hodnoťte kráľove právomoci v ústavnej monarchii!

Kráľovské právomoci: ............................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

Hodnotenie: ..........................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................



14

b) Vysvetlite na základe prameňa (3. ) a obrázku úlohu whigovcov a toryovcov v 18. storočí vo Veľkej Británii!

Hľadiskáhodnotenia

strany

whigovci toryovci

ich úloha

ich charakteristika

ich zámery

spoločenské pozadie

c) Aké nové zložky nachádzate v systéme vlády oproti pomerom na konci 17. storočia? Aký to má význam? Ako hodnotí tento jav poslanec Samuel Sandys?

Nová zložka: .........................................................................................................................................

Hodnotenie: ..........................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

Hodnotenie opozičného predstaviteľa: ..................................................................................................

...............................................................................................................................................................

3. Analyzujte na základe prameňa (6. ) a mapky (7. ) zmeny, ktoré nastali v pruskom štáte, resp. v rím-sko-nemeckej ríši v priebehu 18. storočia!

a) Čo bolo charakteristické pre politiku Fridricha Viliama I.?

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

b) Ktoré hospodárske, politické teórie a idey štátnej správy sa prejavujú v týchto opatreniach?

...............................................................................................................................................................

c) Čo bolo v tomto systéme osobité, pruské?

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

d) Čo bolo charakteristické pre politické pomery v Rímsko-nemeckej ríši po vestfálskom mieri (1648)?

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................



15

e) Čo sa zmenilo a čo zostalo nezmenené v politických pomeroch v priebehu 18. storočia oproti situácii po roku 1648?

Nezmenené: ..........................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

Zmeny: ..................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

4. Pozrite úlohu na stranách s mapkami!

5. Analyzujte citovaný úryvok (9. ) manifestu cárovnej Kataríny II.!

a) Ktoré krajiny boli spojencami Kataríny II. pri rozdeľovaní Poľska? Citujte tie časti prameňa, ktoré svedčia o týchto krajinách!

Úryvok a krajina: ...................................................................................................................................

Úryvok a krajina: ...................................................................................................................................

b) Vypíšte z prameňa časti, ktoré najviac dokazujú nasledujúce tvrdenia!

Cárovná sa odvoláva na ochranu poľských záujmov: .............................................................................

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

Manifest vyjadruje ruské záujmy: ...........................................................................................................

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

Manifest konštatuje, že ide o ruské dobývanie: ......................................................................................

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

c) Prečo sa mohla cárovná vydávať v Poľsku za ochrankyňu ústavnosti? ................................................

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................



16

3. nevydarené reformy a revolúcia vo Francúzsku1. Analyzujte na základe obrázkov (1. , 2. ) hospodárske a spoločenské pomery v 18. storočí vo Francúzsku!

a) Z ktorých zobrazených procesov a javov, môžeme vyvodiť závery ohľadne vývoja hospodárskej situ-ácie? Vymenujte tri!

...............................................................................................................................................................

b) Aké zmeny v hospodárstve sa dajú predpokladať na základe týchto procesov?

...............................................................................................................................................................

c) Z akých činiteľov vyplývajú spoločenské zmeny? Akú tendenciu môžeme pozorovať?

Faktory: ..................................................................................................................................................

Tendencia: .............................................................................................................................................

2. Preskúmajte na základe obrázku (6. ) finančnú situáciu francúzskeho štátu v 18. storočí!

a) Aký proces sa prejavuje vo finančnej situácii štátu? ...........................................................................

b) Aké činitele zapríčinili tento stav? Uveďte dva!

...............................................................................................................................................................

c) Aké dva spôsoby mal k dispozícii francúzsky štát na riešenie finančnej situácie?

...............................................................................................................................................................

d) Záujmy ktorých spoločenských skupín by porušovali obe riešenia?

...............................................................................................................................................................

e) Dokážte svoj názor konkrétnymi tvrdeniami!

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

f) Povedzte niekoľkými vetami, čo chápeme pod pojmom štátny krach! Aké dôsledky môže mať? Po-rovnajte svoje odpovede s konštatovaniami maturitnej zbierky na webovej stránke Dejepisu na základe prameňov. Doplňte svoje tvrdenie!

3. Analyzujte nasledujúci úryvok (5. ) z francúzskeho návrhu na zlepšenie finančnej situácie z 18. storočia!

„rozdiely, odlišnosti a konflikty medzi jednotlivými časťami monarchie tvoria ústavnú chybu, ktorá paralyzuje silu štátu. (...) Z nich ani jedno protirečenie nemôžeme zlikvidovať bez toho, aby sme zakaždým nenapadli zásadu, ktorá ich vytvorila či udržiava. (...) Kráľovstvo, ktoré pozostáva z provincií so stavovskými snemami, z provincií bez stavovských snemov a z provincií so zmiešanou vládou, kde poddaných toho istého panovníka rôzne vnútorné hranice, od seba oddeľujú a rozdeľujú kde isté územia sú v plnej miere oslobodené od bremien, ktoré v plnej miere zaťažujú iné, kde najbohatšia trieda platí najnižšie dane, kde privilégiá bránia akejkoľvek spravodlivosti, (...) toto kráľovstvo môže byť iba nedokonalé kráľovstvo, v ktorom sú trvalé podvody a v ktorom je nemožné vládnuť dobre.“ (Callone: Sumár návrhu na zlepšenie finančných záležitostí, 1786)

a) Dajte výstižné titulky úryvkom označeným rôznym spôsobom! Zhrňte v krátkosti podstatu úryvkov zdôraznených v tabuľke!

Označenie titulok Obsah

podčiarknuté

polotučné

kurzíva

polotučnákurzíva



17

b) Doplňte obrázok, znázorňujúci logiku prameňa, pomocou otázok!

a) Aký spôsob vládnutia okrem absolútneho a zmiešaného rozoznáva Callone?b) Kto patril v 18. storočí vo Francúzsku do skupiny majetných?c) Čo bránilo tomu, aby spoločné bremená znášali všetci rovnako?d) Aké riešenie navrhuje Callone?

4. Analyzujte na základe dvoch prameňov (7. , 10. ) spoločensko-politickú situáciu v rokoch 1788–1789!

a) Aké spoločenské skupiny rozoznáva vo svojom pamflete (10. )abbé Sieyès? Na základe čoho ich rozoznáva?

Bod Úryvok z prameňa spoločenské sku-piny

Základ pre rozdelenie na spoločenské skupiny

1.

2.

3.

4.

b) Na základe toho, čo ste sa učili, napíšte, čo bolo skutočným základom rozvrstvenia francúzskej spo-ločnosti?

...............................................................................................................................................................

c) Ako hodnotí autor toto rozdelenie?

...............................................................................................................................................................

nie je jednotné kráľovstvo

absolutistické vládnutie zmiešané vládnutieA) ...........................

................................

dane

dane

C) ................................................................

majetní

B) .............................................................................

D) .

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

....



18

d) Určte žáner a cieľ Sieyésovho textu!

Žáner: ....................................................................................................................................................

Cieľ: .......................................................................................................................................................

e) Akú súvislosť vidíte medzi sieyesovským rozdelením spoločnosti a cieľom textu?

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

f) Porovnajte stanovisko francúzskeho parlamentu (7. ) s názorom abbého Sieyèsa (10. )!

Cieľ parlamentu: ....................................................................................................................................

Sieyèsov cieľ: .........................................................................................................................................

Spoločenská základňa parlamentu. ........................................................................................................

Vrstva, ktorú reprezentuje Sieyès: . .........................................................................................................

5. Preskúmajte na základe obrázku (11. ) stavbu a zloženie stavovského snemu z roku 1614 a z roku 1789!

a) Porovnajte stavovské snemy oboch období podľa nasledujúcich hľadísk!

Ich štruktúra: ..........................................................................................................................................

Proces hlasovania: .................................................................................................................................

Zloženie účastníkov: .............................................................................................................................

b) Aký význam malo z politického hľadiska zloženie poslancov jednotlivých stavov?

...............................................................................................................................................................

c) Kto sa mohol zúčastniť na sneme roku 1789 v zastúpení tretieho stavu?

...............................................................................................................................................................

d) Čím vysvetľujete toto zloženie poslancov?

...............................................................................................................................................................

6. Analyzujte na základe obrazov (13. , 17. ), grafikonu (12. ) a textových prameňov (16. , 18. ) príčiny vypuknutia francúzskej revolúcie a jej charakter!

a) Aký je vzťah medzi grafikonom a obrazom č. 13. ?

...............................................................................................................................................................

b) Porovnajte udalosti na obrázkoch č. 13. , 17. ! V čom sa podobajú a v čom sa líšia?

...............................................................................................................................................................

c) Vymenujte činitele, ktoré sa objavujú aj v textových prameňoch 16. a 18. , aj na obraze č. 17. !

...............................................................................................................................................................

...............................................................................................................................................................

d) Aká bola konkrétna príčina masových hnutí v polovici júla 1789?

...............................................................................................................................................................



odporúčanie pre študentov · 1-160. korr 8 magyar névveltörténelem munkafüzet szlovák.indd...

Documents