Ročník XXIII Školský rok 2011/2012 Číslo 1

ČASOPIS PRE MALÝCH I VEĽKÝCH

VYDÁVA ZŠ s MŠ, POD PAPIERŇOU 1, BARDEJOV

Začal sa nový školský rok a s ním prichádza aj ďalšie číslo nášho školského časopisu Pramienok. Dúfame, že ste si prázdniny užili a poriadne si oddýchli, aby ste sa v tomto školskom roku mohli s plnou energiou pustiť do učenia. Týmto Vám prajem veľa úspechov a učiteľom veľa trpezlivosti. Ale teraz späť k časopisu. Môžeme Vám prezradiť, že sme Pramienok, pre nás žiakov, o niečo vylepšili a obohatili. Sú to tzv. „šťastíčka“, vďaka ktorým nebudete musieť ísť odpovedať, ak nebudete v ten deň pripravení a učiteľ Vás vyvolá. No na nasledujúcu hodinu daného premetu už ÁNO, pretože „šťastíčko“ sa dá použiť iba raz a to len na niektorých spoločensko-vedných a prírodovedných predmetoch. „Šťastíčko“ sa nebude nachádzať v každom výtlačku, ale iba v niektorých, ktoré si žiaci kúpia. Bude treba mať už tu šťastie, a dostať ten pravý výtlačok! Takže dúfam, že sa tešíte a tento bonus sa Vám zapáči a osvedčí sa. Pri zavádzaní noviniek sme však nezabudli ani na osvedčené rubriky ako obľúbený kútik zábavy, rozhovor s..., Vaše príbehy a spomienky na prázdniny, jesenné zážitky, výlet našich žiakov na Duklu, zážitky zo školského Hallowenu, ako vidíte príchod zimy a Vianoc, listy pre Mikuláša, literárne práce napríklad karikatúry a opisy , no a samozrejme, Vaša tvorba, ktorá v školskom časopise nesmie chýbať. Veríme, že Vás prvé tohtoročné číslo nášho časopisu zaujme a pobaví. Prajeme Vám príjemné čítanie, lúštenie tajničiek a rébusov, hľadanie „šťastíčok“, ale hlavne pekné Vianoce a šťastný Nový rok. Redakčná rada

Zima je super Zima Otvoril som okienko, Padá sniežik biely, uvidel som polienko. všetky deti rozveselí. Na polienku sniežiček, Sánkujeme, lyžujeme, fúkal jemný vetríček. snehuliaka postavíme. Jupí, jupí je tu zima, Doma to už rozvoniava, sánkovačka bude príma. a kapor vo vani pláva. Filip Zlacký, II.A Marienka Hovancová, II.A

Vianoce Zima, zima tu je Za oknom sniežik padá, Zima, zima už tu je rodinka k večeri sadá. sniežik kopec zakryje. Na stole kapor, oblátky, med, Sánky si už pripravím, teší sa dnes celý svet. snehuliaka postavím. Darčeky sa pekné dávajú, Topánočku do okienka dám, detičky sa rýchlo schádzajú. Leskne sa mi ako sklienka tam. V izbe sa nám stromček ligoce, Ráno plná sladkostí, hurá, dnes sú Vianoce. Mám z nej zasa plno radosti. Matej Kozub, II.A Bohuš Moravec, V.A

Zima Jeseň Prišla zima, veľký mráz, Ide jeseň, ide mráz, korčule si vyberiem zas, listy budú opadať. sánky, lyže pripravím , A keď budú na zemi, na kopec sa dostavím. pohrabeme všetky ich. Jakub Kopčák, II.A

Kamaráti čakajú, snehuliakov stavajú. Vianoce Začala sa zimička, Kto by si neprial Vianoce biele? neudrží ma mamička. Kto by si neprial Vianoce skvelé? Každý človek, čo má rád, Celý deň po snehu šantím , Vianoce krásne si bude priať! snehuliaka postavím. Guľovačka, sneh a smiech, Želám krásny zimný slnovrat, zábava je každý deň. aby každý každého mal rád. Kolektív žiakov IV.A Aby si ľudia navzájom pomáhali a každý každému dobro priali. Sabínka Balamutová, IV.A

Mgr. Mariánom Hanekom, odchádzajúcim učiteľom 4.A a ANJ

Dobrý deň pán učiteľ . Dovoľte pár otázok:

1.) Prečo odchádzate z našej školy ? - Lebo v živote sa to takto niekedy stáva, že prichádzajú nečakané zmeny . Jednoducho, taký je život. Má rád prekvapenia.

2.)-Ako sa Vám páčilo na tejto škole ? -Moje prvé pocity boli zmiešané , pretože som sa musel rýchlo orientovať v situácii na škole . Učiť na I. stupni a hneď nato aj na II. stupni. Bolo to vyčerpávajúce, ale časom som si zvykol. 3.)-Čo by ste tu zmenili ? - Naša škola prešla výraznou rekonštrukciou a veľmi opeknela. No v triedach mi prekážajú staré tabule a prach z kriedy. Navrhol by som zavesiť biele popisovateľné tabule s keramickým povrchom a možno školskú rovnošatu pre žiakov a taktiež pre učiteľov.

4.)- Plánujete sa vrátiť do školstva? - Skôr nie, záleží na tom , ako sa bude vyvíjať situácia v školstve na Slovensku.

5.)-Čo by ste odkázali našim žiakom , resp. učiteľskému zboru ? -Žiakom, aby si uvedomili , že žiacke roky uplynú veľmi rýchlo a čoskoro príde dospelosť, preto ich treba naplno využiť. Lebo v dospelosti nie je čas na hry, prichádza zodpovednosť, ktorú nemôžeme ignorovať. Túto vlastnosť si musíme v sebe pestovať od detstva. Učiteľskému zboru by som želal perfektného kolegu, akým som bol ja ☺☺☺☺.

Ďakujem za rozhovor a želáme Vám do ďalšieho života a možno aj pedagogickej praxe veľa šťastia , úspechov a spokojnosti.

Redakčná rada

Súťaže a akcie do ktorých sa zapojili naši žiaci, alebo ktoré sme v I.polroku

školského roka 2011/2012 organizovali.

Projekty a aktivity : - Deň prváka- mestské oslavy - Ukážka remesiel SSŠ u nás v škole, - Dopravná výchova na dopravnom ihrisku pre žiakov 1.-4. roč - Literárna súťaž „List Mikulášovi“ speváckej súťaže - Chráňme Zem“- v CVČ - Zdravý spôsob života detí –beseda pre deti a rodičov - Zábavné popoludnie duchov a strašidiel“ Halloween“ - pre 1.-9.ročník - Mikuláš s darčekmi na škole - Imatrikulácia prvákov - Vianočná akadémia na škole Vedomostné súťaže : - Matematická pytagoriáda pre 3.- 8. roč.- škol. a obvod. kolo pre žiakov našej školy ajZŠ s MŠ Zlaté, ZŠ s MŠ Mokroluh, ZŠ Tarnov a ZŠ Rokytov, - Komparo 9, -Matik – žiaci 9.roč - Olympiáda anglického jazyka -škol. kolo - Fyzikálna olympiáda – školské kolo, Výtvarné a umelecké súťaže : -„Piesne našich babičiek“- okr. kolo -„Tekvicový panák“ – školské kolo -„Zima prišla k nám“- okr. kolo v CVČ - Výtvarná súťaž „Bardejov - perla Šariša“ - Vianočný výkres“ – 1.- 4. roč., -Vianočná ikebana – školské kolo - Vianočná výšivka – školské kolo Výstavky v areáli školy : - Jeseň, - Tekvicový panák, -Praveké nástroje a zbrane -Vianočná výstava a ikebany, Divadelné predstavenia pre žiakov v DJZ v Prešove: Quo vadis“ v priestoroch školy : „Zabudnutý čert“ pre všetkých žiakov školy,

-v ZUŠ pre žiakov1.-4.roč– „Tri citróny“ Rozhlasové relácie– žiaci si pripomínajú dôležité udalosti, pamätné dni, medzinárodné dni. Boli odvysielané relácie na témy: Holokaust, Zdravá výživa, Deň bez fajčenia, Mikuláš, Medzinárodný deň ľudských práv, Drogy, AIDS, Kŕmenie vtákov v zime Exkurzie a výlety: -Školský výlet do Švajčiarska, -Deň otvorených dverí na všetkých stredných školách v meste, -exkurzia k pamätníku oslobodenia – ŠKD -Výstava historických zbraní –v Poľsko-slovenskom dome -9.B - výstava ikon v Šarišskom múzeu-6.A,7.A - návšteva prírodovednej expozície Šarišského múzea -6.A,8.A - Jesenný zber papiera- spolu 2764 kg

Najlepší zberači jednotlivci:

1.miesto - Šimon Tipul, II.A - 339 kg

2.miesto – Filip Zlacký, II.A - 314 kg

3.miesto ––Tobiáš Udič, II.A - 246 kg

4. miesto – Marek Bilý, VIII.A –217 kg

5.miesto –– Peter Marcinek, I.A - 179 kg

6.miesto – Sofia Bohinská, I.A –178 kg

7.miesto – Mária Hovancová, I.A – 131 kg

8.miesto –-Peter Paľa, VI.A-80 kg

9.miesto –-Timea Matejová, I.A - 72 kg

10.miesto –Kamila Polčová, V.A – 70 kg

Najlepšie triedy:

1.miesto-II.A-1244 kg,

2.miesto-I.A- 631 kg

3.miesto-VIII.A -238 kg

4.m.-VI.A-191 kg, 5.m.-V.A- 179 kg,

6.m.-IX.A- 82 kg, 7.m.- III.A -69 kg,

8.m.-VI.B,VII.B - 51 kg, 9.m.-IV.A -21 kg,

10.m. –VII.A -20 kg, 11.m.-IX.B – 8kg,

Športové aktivity:- korčuľovanie na zimnom štadióne

Mikuláš, Mikuláš, priateľ náš starý, každý rok nosievaš do okien dary. Na dlho odložíš sladký ten spánok kým dary nevložíš nám do topánok. Zuzana Doicearová, II.A

Keď budeš poslúchať, príde Mikuláš. Ale keď nie... Presne takými rečami nás strašili rodičia. Strašili nás nie len preto, aby sme poslúchali, ale preto, aby videli ten náš úsmev radosti pripomínajúci jednu hviezdičku. Detský úsmev je ten najkrajší a najúprimnejší úsmev zo všetkých. Ešte ako malí sme si večer vyčistili čižmičku a dali ju na okno, spod ktorého viseli zamrznuté cencúle. V nesmiernom očakávaní, či príde Mikuláš, sme ani nemohli zaspať. Vlastne, ani nechceli. Chceli sme počuť tajnú chôdzu v našom dome. Počuť šušťanie balíčkov a cítiť mráz, ktorý so sebou priniesol Mikuláš. Aby sme si rozumeli. Mikuláš nie je žiadny zlodej, ktorý sa vkráda do bytov a každý ho čaká. On je človek veľmi neobyčajný. Je to, presnejšie, starý pán, ktorý má bielu bradu, veľké čierne čižmy, batoh plný sladkostí a má červený odev. Asi takto si ho predstavuje každé dieťa. Keď vyšiel mesiac na oblohu a my sme zatvorili očká s naším macíkom, dostali pusu na dobrú noc, sladko sme zaspali. V kútiku duše sme dúfali, že Mikuláš nezabudol a príde. No nechceli sme, aby s ním prišiel aj čert. To bola naša najväčšia hrozba. Ráno, keď sme zbadali balíčky, ktoré nás čakali v čižmičkách, naše úprimné veľké oči sa zrazu rozžiarili a radosti nebolo konca kraja. V jednom okamihu však prišlo veľké sklamanie. Pocit, že to, v čo sme verili celý čas, neexistuje. Naša predstava zhasla ako plameň sviečky. Po čase sme sa s tým zmierili a teraz sa na tom smejeme. Ale neberme ten pocit radosti tým, ktorí v to veria. Lenka Tomčíková, IX.A

A teraz niekoľko listov Mikulášovi od tých najmenších

Milý Mikuláš! Všetci sa na Teba tešíme. Určite prídeš na naše krásne námestie a rozsvietiš vianočný stromček. Bola by som rada, keby som sa mohla s Tebou odfotiť. Poprosila by som Ťa, aby si mi dal niečo chutné do čižmičky, veď vieš, čo mám rada. Veľmi sa na Teba teším. S pozdravom Sabínka Sabínka Balamutová, IV.A

Milý Mikuláš, za chvíľu je december. Dúfam, že prídeš aj tento rok s kamiónom Coca-cola, tak ako aj po iné roky. Chcem sa s Tebou odfotiť. Pamätáš si, ako si minulý rok nemohol zasvietiť vianočný stromček? Dúfam, že tento rok sa Ti to podarí na prvý pokus. No a čo si prosím do čižmičiek? Pekný mobil, puzzle, veľkú fľašu coca-coly, Be-Be Brumíka a veľkú, velikánsku čokoládu pre moju mamku. A dávaj si pozor, aby som Ťa opäť neprichytil, ako mi dávaš sladkosti do topánok. S pozdravom. Tvoj dobrý priateľ Kristián Kristián Poláček, IV.A

Milý Mikuláš!

Konečne bude zase december a s ním aj pre mňa najkrajšie chvíle roka. Prečo, lebo Ty rozdávaš darčeky a sladkosti. Teším sa a verím, že prídeš aj k nám do školy, no aj večer na námestie. Prídeš na saniach, alebo na veľkom aute Coca-cola, tak ako vlani? Poteším sa, ak prídeš na tom veľkom aute, lebo sa mi páčilo a chcem mať zasa pekné foto do albumu. A čo by som chcela? Už nechcem arašidové oriešky, ale Be-Be Brumíka, lebo ho milujem. Milý Mikuláš, určite máš teraz veľa práce, ale prosím Ťa, povedz Ježiškovi, aby mi priniesol pod stromček veľký darček. Celý rok som bola dobrá a dobre sa učila. S pozdravom Miška Michaela Petreková, IV.A

Milý Mikuláš ! A je tu zima, decembrový čas, keď Ty rozdávaš darčeky. Prídeš aj tento rok? Dúfam, že áno a nezabudneš ani na naše sídlisko Družba, kde bývam a chodím do školy. Teším sa na Teba, ale aj na ten obrovský kamión Coca –cola, na ktorom chodíš. Prosím, dones mi hlavne veľa sladkostí. Môžu to byť snickers, jojo cukríky ale aj iné cukríky, no aj zemiaky a varechu, lebo som zlostil mamku. Pamätáš sa ako som Ťa minulého roku poťahal za fúzy? V detskej izbe na stolíku mám ešte stále Tvoju fotku. Aj Tvoje sladkosti mi veľmi chutili. Viacej ako inokedy. Už si tento rok umyjem čižmy a budem poslúchať mamku a ocka a nebudem sa biť s bratom. A ešte som skoro zabudol. Povedz Ježiškovi, že pod stromček chcem veľké auto. Ahoj! Jakub Jakub Tipul, IV.A

Zima (Opis obrázka)

Zima je nádherná, hlavne keď nám prináša toľko údivu a nevinnosti. Ako strom pokrytý jemným bielym práškom, ktorý sa snaží u nás vyvolať radosť. Nevinný strom. A predsa.

Tá neodolateľná odrážajúca sa v jazere ako v zrkadle, splývajúca s oblohou v povetrí chladného dychu. Ukryté tajomstvo, ktoré v nás dýcha je zas len začiatok niečoho nového pre mňa, ako malé vtáčatká, ktoré začínajú vnímať svet. Keď sa modrá farba rozleje a dotkne mrazivých snehobielych konárov prikrytých bielymi vločkami. Ligotavá prikrývka je všade na vôkol. Vtedy sa nám otvorí náruč do niečoho nového nepoznaného. Sú to hádanky, ktoré vytvárajú jednu záhadu. No a keď už nájdeme kľúč od záhady, otvoria sa nám nové, zložitejšie brány. To všetko je krehké ako porcelán a zároveň silné ako hory. A preto, pozerania sa na tú nádheru nebude nikdy dosť. Lenka Tomčíková, IX.A

Výlet na Duklu Oslavy 67.výročia Karpatsko –dukelskej operácie

V dejinách národov bývajú udalosti, ktoré nikdy nevyblednú, ale zostávajú navždy v ich pamäti a sú hodné pripomínania. Jednu takúto udalosť sme zažili aj my, žiačky IX.A triedy, 4.októbra 2011 na Dukle – Bráne slobody, keď sme si pripomínali 67.výročie Karpatsko –dukelskej operácie. Je to spomienka na najväčšiu bitku v II. svetovej vojne na Slovensku. Tejto krásnej akcie sme sa nezúčastnili len my deti, ale aj niekoľko ešte žijúcich priamych účastníkov tejto operácie, no aj ich príbuzní, čelní predstavitelia štátu, politici. Z tých najznámejších spomeniem dcéru generála Ludvíka Svobodu – Zoe Klusákovou a dcéru maršala Koneva – Dr. Evu Konevu z Moskvy, s ktorou sme sa mali možnosť aj odfotiť. /viď foto/ Pre generáciu, ktorá toto obdobie prežila, sú to stále živé spomienky na ťažké chvíle, kedy šlo o život, ale možno aj na chvíle príjemné, strávené s priateľmi. Pre nás mladších sú to fakty o existencii ktorých sa dozvedáme z učebníc, bez emocionálneho podtónu. No stáť pod monumentálnym pamätníkom, alebo na cintoríne padlých vojakov a čítať mená mŕtvych, ktorí tu preliali svoju krv za našu dnešnú slobodu, to je už niečo iné. Obchádza vás mrazivý pocit, hlavou hmýria otázky: „Ako to bolo? „Čo sa tu vtedy dialo? Ako zomrel tento vojak?...“ Na ne nám už asi nikto neodpovie, ale my mladí nesmieme zabudnúť! Kladenie vencov, príhovory významných ľudí, no aj bolestivé slzy v očiach, všetko to patrí k tomuto významnému dňu v našich dejinách, aby žiadne generácie nezabudli a vždy s pietou a nostalgiou vzdali úctu všetkým účastníkom, či sa ich mená nachádzajú na tabuliach a v knihách alebo nie. Lenka Tomčíková, IX.A

Piesne našich babičiek Žiaci našej školy majú radi hudbu, spev, ale chcú aj udržiavať ľudové tradície. Preto sa s radosťou zapojili do okresného kola súťaže: „Piesne našich babičiek“, ktoré 26.10. 2011 zorganizovalo CVČ. Našu školu pekne prezentovali žiaci v 3 kategóriách. 1.kategória: Matúš Kmec, II.A, s piesňou: " Kapusta, kapusta" 2.kategória: Matúš Ceľuch, V.A, s piesňou: "Od včera večera" 3.kategória: Klaudia Ivanová, IX.A, s piesňou: "Padalo jablučko" Na súťaž ich pripravovala Ing.Mgr. Gabriela Kotuliaková. Aj keď nezvíťazili, dôležité je, že sa zúčastnili.

Hallowenska párty na našej škole Naša tohtoročná hallowenská párty bola 25.10.2011 ráno z časti pripravená, školská jedáleň vyzdobená.No dočkať sa jej začiatku bolo veľmi ťažké, lebo pred ňou, dopoludnia, sme mali ešte vyučovanie. Nám, starším žiakom, to nerobilo žiaden problém,ale našim mladším spolužiakom z prvého stupňa ÁNO. Veľmi sa tešili na masky svojich spolužiakov a na to, ako sa budú môcť vytancovať.... Po dlhom, dlhom vyučovaní konečne nastal čas ísť sa naobedovať a prichystať sa v školskom klube detí. Keď bolo všetko pripravené a nedočkavé deti oblečené, mohli sme začať. Tí najmenší sa poprezliekali do

všakovakých masiek strašidiel, upírov, duchov a pirátov. No a mohlo sa ísť na párty. Zúčastnili sa jej všetci žiaci školy, deti z prvého stupňa, ale aj starší žiaci z druhého stupňa. No nechýbali tam ani naše pani učiteľky a pán učiteľ so sadrou na nohe. Niektorí si výborne zatancovali a tí ostatní, leniví, sa aspoň porozprávali. Bolo to veľmi zábavné a hlavne vtedy, keď sa začali súťaže. Najzaujímavejšia bola balónová. Vytvorili sa dvojice, v ktorých bol chlapec a dievča. Chlapci si posadali na stoličky a dievčatá, ako usilovné včeličky lietali uchmatnúť si balón. Položili ho chlapcom na nohy a museli ho prasknúť tak, že naň skočili. Nebolo to veru jednoduché. Pre pozorovateľov to bolo veľmi zábavné a riadne sme sa nasmiali. Ďalej už súťaž pokračovala tak, že ľubovoľná dvojica musela balón držať čelom a popri tom tancovať. Po skončení súťaží sa na tanečnom parkete zabávalo čoraz viac a viac žiakov. Párty pokračovala v plnom prúde a okolo starších žiakov a učiteľov pobehovali rôzne malé „strašidlá“. Boli to naši malí spolužiaci a ich masky boli až prekvapivo strašidelné. Party sa pomaly končila, no nikomu sa domov nechcelo. Ale všetkému musí byť koniec. A tak sa už teraz tešíme na budúcoročnú hallowensku párty, na ktorej sa budete môcť znovu takto výborne zabaviť, ako tento školský rok. Veronika Trudičová, IX.A

Náš hallowen

V našej škole sa na konci októbra konal karneval v strašidelných maskách, ktorý sa volá hallowen, na ktorý som sa veľmi tešila. Na hallowene boli žiaci aj učitelia. Každý sa tam zabával, aj ja som sa tiež zabávala. Boli tam zaujímavé hry a súťaže. My sme tancovali a dievčatá –čertice nám držali metlu. Museli sme popod ňu prechádzať tak, aby

sme sa jej nedotkli. Táto hra bola moja najobľúbenejšia, lebo sa mi darilo. Vydržala som skoro do úplného konca, keď metla bola nízko nad zemou. Samozrejme, aj ďalšie hry boli zábavné. Hallowen dopadol veľmi dobre a už sa teším na ďalší, na budúci rok. Ema Reviľáková, III.A

Tekvicový panák

Halowenskej párty predchádzala celoškolská súťaž o najkrajšieho tekvicového panáka. Do nej sa zapojili hlavne žiaci nižších ročníkov a tu vidíte ich prekrásne výtvory. Najlepšie práce budú ocenené na Vianočnej akadémii.

Chráň Zem Nie je Vám ľahostajné naše životné prostredie? Urobte niečo aj vy pre jeho zlepšenie.. Takto sa k tomuto problému postavili žiaci 5.ročníka - Patrik Havrilla, Matúš Ceľuch a Radoslav Nímas a Ján Kučervý zo VII.A triedy. Svojimi priestorovými prácami z odpadových materiálov sa zapojili do okresnej súťaže "Ochraňuj Zem" organizovanej CVČ. K práci ich motivovala a počas nej usmerňovala Mgr. Iveta Gočová - Benková. A tu sú piataci so svojím výtvorom. / viď foto/

z pera našich deviatakov

Lea Je nepríjemné pondelkové ráno a aj tentoraz sa izbou šíri prenikavý tón budíka. Pod hŕbou perín sa niečo nemotorne hýbe ako hroch. Áno, je to ona – moja milovaná sestrička. Volám ju Lejka /to len v prípade, že je dobrá/. Inak je Lea, Leja, Lejisko. Už – už sa zdá, že sa jej veličenstvu uráčilo prebudiť sa, ale je to omyl. Len sa snaží vypnúť protivný zvuk telefónu. To by bolo, keby sa aspoň raz vygúľala z postele ako normálny človek. Pri prvom rannom pohľade na ňu, vám môže prísť nevoľno, lebo vyzerá akoby ju rozšliapalo stádo slonov. Vlasy má ako metlu značky Nimbus 2000, na ktorej lieta Herry Potter. Na okrúhlej tváričke sa zračia hnedé oči. Niekedy sa mi zdá, že má jedno oko väčšie ako to druhé. Ale je to asi len optický klam. Tými svojimi kukadlami vie azda aj hypnotizovať. Alebo nie? Neviem, ešte sa mi to nestalo. Ach, a ten noštek. Dal by sa prirovnať k slovenským cestám. Je krivý, úzky a deravý. Lícne kosti udržiavajú dva veľké stejky s rozlohou Ameriky do ružovučka vyspinkané. Pery má tvárne asi tak, ako umelá hmota. Keď sa zamyslím nad postavou, dá sa povedať, že je pekná, primeraná jej výške. Nožičky sa vzhľadovo podobajú lani. Nie žeby boli štíhle, ale sú chlpaté sťa celý futbalový trávnik. Niekedy jej musím pripomenúť, že nežijeme v dobe kamennej a ľudia už poznajú vynález menom žiletka. Po prvom rannom zavrčaní vstáva ako lenivá voš. Úsmevom číslo štyri /presne takým, aký si trénujú hollywoodske hviezdy/ dáva najavo svoje adrenalínové sny, v ktorých určite čaká na svojho princa. Viem si ho živo predstaviť. V hlavnej úlohe chlapec so slamou na hlave, modrými očami, veľkým dlhým nosom, na ktorom sa týči bradavica ani futbalová lopta. Svaly by nemal väčšie ako ženatý vrabec a cez úzke nohavice by mu pretŕčalo zarastené pivné brušisko. Jednoducho, druhý slovenský Quasimodo. To by bol prekrásny zamilovaný párik. Po presnívanej noci teraz nastáva neľahký boj o kúpeľňu. Ten sa nikdy nemôže skončiť remízou. Buď ja, alebo... Keď však vyhrá, prechádza sa akoby zhĺtla pravítko a blahosklonne sa usmieva. Vtedy prejde celá večnosť, kým sa nachystá, no keď vyjde, je z nej úplne iný človek. Vyzerá ako porcelánová bábika s mihalnicami ako páví chvost. Napriek všetkému ju mám rada. Veď sme predsa dvojičky. Ale aj naďalej to bude pre mňa moje Lejisko – čertisko. Lívia Kundrová, IX.A

Moje dvojča – Lívia Podľa mňa, medzi najkomickejších ľudí na svete patrí Mr.Bean a moja sestra. Volá sa Lívia, ale ja ju zo žartu nazývam Livs, Slivka... Keď sa na ňu pozriete, na prvý pohľad vás zaujmú jej vlasy. Pripomínajú uschnutú slamu, ktorá slúži ako podstielka pod domáce zvieratá. Na jej podlhovastej hlave sťa ragbyová lopta, sa vyníma pár guľatých očísk, ktoré rada prevracia ako palacinky. A ten nos, ktorým sa kedysi pýšil akurát tak Raťafák Plachta. Keď sa usmeje, ústami veľkými ako žabí princ, odhalí svoje obrovitánske zuby, ktoré sa podobajú na prototypy lopát. Ale tú „krásu“ drží pohromade krátky krk, ktorý sa ponáša na sťatý dubový peň. Krivé nohy sú ako od cimbalu a ruky vyzerajú ako staré hrable na poli. Každé ráno, keď sa zobudí, môže vám prísť zle, lebo vyzerá, ako keby prežila atómový výbuch v Černobyli. Ale za pár minút je schopná zo seba vykresať celkom normálneho človeka. Ibaže tých „pár minút“ trvá občas celú večnosť. To nehovorím o oblečení, na ktorom sa hašterí každodenne. Stále to dopadne nad moje očakávanie, pretože sa jej ani raz nepodarilo tú ktorú vec roztrhať alebo inak poškodiť. Doposiaľ... Jej osoba je vtipná sama o sebe, nieto aby vypustila z úst jej známe „kameňáky“, ktorými síce pobaví, ale občas sa stáva, že jej to proste nevyjde a po jej akože „vtipe“ nastane trápne ticho. Jej smiech sa nápadne ponáša na zvuk motorovej kosačky, ktorá narazila na kameň. A to nevravím o tom, že vie byť ukričaná ako stádo divých paviánov... Slivka je známa aj tým, že je prehnane nemotorná. Svedčí o tom aj fakt, že si už dvakrát skúsila chôdzu s barlami. A tie príčiny... Niekto by bol povedal, že šlo o náhody, ale pravda je taká, že nevie chodiť. Prvýkrát spadla z postele vysokej cca 50 centimetrov, no druhýkrát to bol pád zo schodov. Úžasné... Niekedy mám pocit, že si pri tých pádoch vážne narušila svoju „makovicu“. No napriek všetkým nedokonalostiam ju mám rada, veď je to predsa moje mladšie „neznesiteľné“ dvojča. PS: Ja nemám chlpaté nohy. Lea Kundrová, IX.A

Môj brat – Jakub Od malička poznám jednu osobu, ktorá patrí k najkomplikovanejším ľuďom na svete. Býva so mnou v jednom byte a ako keby to nestačilo, navštevuje tú istú školu ako ja a najhoršie je, že trieda do ktorej chodí je hneď vedľa mojej. Je to Jakub. Jeho telo je samá kosť a koža, ktorá na ňom visí ako čerstvo vypraná košeľa na vešiaku. Chodí ako diskvalifikovaný kulturista. Na krku sa týči hlava, na ktorej má krátke vlasy a z nich vystrihaného čira. Tvár má natiahnutú do obdĺžnika, ktorá pri jeho postave vyzerá veľmi ironicky. Ústa vyškľabené ako klaun na cirkusovom vystúpení a dva rady krivých zubov dopĺňajú jeho bezchybný úsmev. Jeho zlá vlastnosť je lenivosť, čo sa týka učenia, tá keby kvitla, tak je z neho celý strom. Jeho vedomosti by sa dali porovnávať s domorodcami v odľahlých častiach Afriky. Ale nájdu sa u neho aj dobré vlastnosti, ako napríklad zmysel pre humor, šport, presnosť a sem - tam aj obetavosť. Práve kvôli jeho dobrým aj zlým vlastnostiam a občasným hádkam ho mám rada, veď je môj brat. Klaudia Ivanová, IX.A

Môj brat Môj brat Samo má jedenásť rokov. Na svoj vek je dosť vysoký. Mama hovorí, že je ako tyčka do fazule.. Je veľmi štíhly, taký skaderuka - skadenoha a svaly má ako komár. Na guľatej hlave mu svietia dve nezábudky a medzi nimi noštek – gombička. Pery má ako rozliaty puding a nad nimi znamienko ako Cindy Crawford. Vrch hlavy zdobí blonďavé hniezdo. Na rozdiel odo mňa má veľmi dobrý zmysel pre orientáciu. Okrem toho sa veľmi zaujíma o prírodu. Doma mu hovoríme, náš malý prírodovedec, pretože ak náhodou nesedí pri počítači, tak si študuje prírodopisné knihy a encyklopédie, hlavne o zvieratách. Vždy, keď ma po vyučovaní čaká, tak si číta z učebnice prírodopisu. Potom vyjde na mňa s otázkou typu, čo je agana (druh afrického jaštera) a podobné názvy, ktoré ja nemám šancu ovládať. Niekedy mi s tým riadne lezie na nervy hlavne, keď sa ponáhľame a on vtedy začne klásť mne alebo mame podľa neho neskutočne dôležité otázky. Napríklad: „Ako prezimujú mloky?“ Samo vie napodobňovať Petru Polnišovú, keď vystupovala v relácii S.O.S. ako Papeky. Ak má chuť sa predviesť, tak vtedy máme na rodinných oslavách o kultúrny program postarané. On je dosť lenivý tvor a je si vedomý výhod mladšieho súrodenca, ktorý nemá až toľko domácich povinností ako ja. Ale verím, že sa mu tých činností ujde neskôr viac. Rozpráva ako z rýchlika, takže mu niekedy nerozumiem. V jedení to nepreháňa, práve naopak, nechutí mu veľmi. Nemá rád mäso. Najradšej má cestoviny, pirohy, ale balíček cukríkov zje na posedenie. Do svojho jedálnička zaradil nechty, ktoré ustavične obhrýza. Ak sa aj nejakému nechtíku podarí podrásť, hneď padne za obeť a všetky sú pedantne do oblúka obhryzené. Aj keď by som ho niekedy najradšej roztrhala, mám ho rada, pretože je môj mladší brat a je ešte v mnohých situáciách na mňa odkázaný. Lucia Lenártová, IX.A

Veronika Človek, ktorému patrí polovica lavice v ktorej sedím, je Veronika. Aká je? To neviem ani ja. No viem, že hlavu otáča ako ventilátor a vypúšťa z nej zašifrované hlášky. To, čo vás hneď zaujme sú oči ako CD-čka a nos podobný sobovi. Vlasy ako hniezdo a vrkoč sťa hrubý kmeň stromu. Postavu má akoby bola vyvaľkaná z cesta a nohy sú prehnuté slamky. Ale keď vidím už spomínaný ventilátor, ktorý sa ku mne natáča pri písomkách, nemožno sa mi nezasmiať. Vtedy sa jej CD-čka rozkrútia ako nepríčetné. Jej písmo sú akoby ľudia veľakrát zmenšení a natlačení ako sardinky v konzerve. Jej povaha vyzerá byť milá. No ku mne je milá len vtedy, keď niečo potrebuje. Inak sa svojou tvrdohlavosťou dá porovnať len s ..., ani neviem. Stále vyškerí tie svoje malé zúbky a nakloní hlavu o 40° doprava. takto sa prezentuje ako záhradný trpaslík. Je presnejšia než švajčiarske hodinky. Smiech môžeme definovať ako výbuch sopky. Nezastaviteľná. Nemôžem o nej viac písať, pretože sa potom môžem rozlúčiť s tímovou prácou na písomkách. Lenka Tomčíková, IX.A

Viete, aký je významový rozdiel medzi niektorými na prvý pohľad podobnými slovami?

Krištá ľ – bezfarebné sklo, alebo bezfarebná odroda kremeňa Napr. Rozbil som krištáľovú vázu. Našli sme studničku s krištáľovo čistou vodou. /prenesený význam slova/ Kryštál – pevné teleso s pravidelnou štruktúrou – kryštálik soli, cukru.... Napr. Zabudol som kúpiť kryštálový cukor. Kryštáliky snehu sa trblietali v rannom slnku. Zavyť –vydať zvuk Napr. Presne o polnoci náš pes začal zavýjať. Zaviť – dieťa do perinky Napr. Mama pevne zavila dieťa do perinky. Výr – veľký nočný vták, sova Napr. V lese poletoval veľký ušatý výr. Vír – krútňava, vodný vír, vzdušný vír Napr. Vodný vír sa pomaly roztáčal, až siahal do výšky väčšej ako ja. Pysk- papuľa zvieraťa, tlama Napr. Náš pes má veľký pysk. Pisk – zvuk píšťalky Napr. Spoza stromu vychádzal hlasný piskot píšťalky. Byť – existovať, jestvovať Napr. Chcel by som byť lekárom. Biť – narážať, udierať palicou Napr. Nenávidím, keď sa moji spolužiaci bijú. Lenka Tomčíková, IX.A

1. Jeden hore, dvanásť dole. 2. Zlaté ovce, rohatý pastier. 3. Sedí pani na kláte v tmavom, čiernom kabáte. 4. Modrý klobúk, čo celý svet prikryje. 5. Dvaja bratia ustavične okolo jedného vŕšku behajú a vyzerajú sa, a nikdy sa

vidieť nemôžu. 6. Kadekoľvek chodí, dom si so sebou vodí. 7. Na vŕbe by bolo 10 vrabcov, odstrelili by z nich 4, koľko ich ostane na vŕbe? 8. Na veži sedím, no nie som vták, vo vrecku ležím a na rukách sa nosím kto

som? 9. Chodí nad nami hore nohami. Čo je to? 10. Ma väčší chvost ako celé telo, no nikdy to zo stromu nezletelo. Čo je to?

Redakčná rada

1. Na čo myslia Macko a Prasiatko?

2. Pospájaj a vymaľuj:

Veronika Trudičová, IX.A

3.SUDOKU

4.OSEMSMEROVKA

Jano sa vracia od lekára a veselo si pospevuje. „A čože si taký veselý kamarát môj?“ – pýta sa ho Mišo. „Ale, idem od lekára a povedal mi, že som zdravý ako repa. -„No ja by som nebol taký veselý. Čo keď tým len ohľaduplne chcel naznačiť............................................... (dokončenie v osemsmerovke ) (13 písmen ) AKARIDY , AVARKY , BALETKA , BALÍKY , DOBRÝ SPEVÁK, DRÁMA, DRUHÝ RIADOK, HUBÁR, HORÁRI, HROBÁRI, KABELKA , KAPLÁNI , KARAVAN , KOLEDA, KOMODA,

KRIVÝ PÁR, LIMBA , MAMONÁR , NÁMORNÁ MÍĽA, NOVÁ NÁPRAVA, PLAVBA, POKORA, PROMILE, PSTRUHY, RODINA, SADRA, SKALKA , SKRINKY, SMIDKA, SOBOTA, STÁVKY , SÚHLAS, TALMUD , VRAŽDA. Natálka Soroková, V.A

5. TAJNIČKA

Doplň pranostiku: „ Katarína na ......................, a Vianoce na ľade.“ 1. Hlavné mesto Slovenska 2. Vzdušný dopravný prostriedok 3.Hromadný dopravný prostriedok 4.Rieka, ktorá preteká cez Bardejov 5. Posledné písmeno slova Košice

Miroslava Trudičová, VI.A

1 3 8

8 7 5 4 3

6 5

2 3 9

3 2 8 6 7

1 4 2

9 7

3 2 7 6 9

8 3 1

8 4

7 3 6 2

1 7 8

1 4 2 6

7 4 2 3 8 5

3 2 5 7

6 8 1

8 9 2 3

4 9

Y D I R A K A P L Á N I P

S A N I D O R Ž L O E A O

K R M Á O O N A V A R A K

R Á N O M A M Á R D V O O

I B V I O O N Á A Ž D B R

N R L E K Á R S K A L K A

K E Á H P Š A N I R B C A

Y H U R T S P R Á V A K K

K K A O O Ú Ý D U M L A T

R V V B U H U R K E I R E

A O O Á U L I M B A K Ľ L

V T V R T A R A K O Y U A

A K D I M J K O L E D A B

1. �

2. �

3. �

4. �

5. �

Mamička oznamuje synčekovi: -Jožinko, budúci rok už budeš v druhej triede a to už budeš môcť utierať riad... -Tak to radšej prepadnem ... * * * * * Sedia na streche domu dve dievčatá . Jedno dobré a druhé zlé. A pľujú na okolo idúcich. Zlé dievča trafí dvoch ľudí a dobré štyroch. Aké plynie z toho ponaučenie? DOBRO VŽDY VÍŤAZÍ NAD ZLOM!!! * * * * * Slon sa kúpe vo vode. Príde mravec a presviedča ho, aby vyšiel von. Nakoniec slon vyjde a mravec hovorí: - Dobre, len som chcel vedieť, či nemáš moje plavky. * * * * * Rodičia majú dve deti - dvojičky. Jedno riadneho pesimistu a druhé veľkého optimistu. Na narodeniny chcú rodičia deti vyskúšať. Pesimistovi vykúpia obchod s hračkami a optimistovi dovezú do izby fúru konského hnoja. Z izby pesimistu sa ozýva plač. - Toľko darčekov, všetci mi budú závidieť, hračky sa budú kaziť a bateriek koľko ide do nich. Z izby optimistu sa ozýva smiech. Keď prídu do izby, optimista sa prehŕňa v hnoji a vraví: - Toľko hnoja, tu musí byť niekde koník. * * * * * Pani učiteľka skúša Janka: - Prečo vyhynuli mamuty? - Lebo v dobe kamennej ešte neboli spolky na ochranu zvierat. * * * * * Príde Janko do školy s veľkou hrčou na hlave a pani učiteľka sa ho pýta: - Prečo máš takú veľkú hrču??? - Chcela ma uštipnúť osa. - Nestihla to? - Ale ocino ju zabil lopatou. * * * * * Anička pije po prvý krát kyslé mlieko. A hovorí mamičke. "Mami, tá krava bola asi po záruke!" * * * * * Na strechu vyjdú Slovák, Rus a Maďar. Rus pripravený na skok hovorí: „Poďme spolu lietať“ a skočí. Slovak skočí a kričí: „Pozri, ja už letím“ a Maďar im odpovedá: „Ak sú dvaja šťastní, nechýba im tretí“ a odíde dole. * * * * * Rušňovodičovi: "Preboha, ako ste to išli s tým vlakom, keď ste sa s ním vykoľajili do kukurice?" "Ale, normálne som išiel po koľajách a zrazu vidím rovno naprostriedku jeleňa." "Tak ste ho mali zraziť!" "Veď som chcel, ale ušiel mi do kukurice!" * * * * * V Amerike, v školskom autobuse, sa pobijú černosi a belosi. Šofér zastaví, vyženie všetkých z autobusu a povie im: - Ste vy, normálni? Zapamätajte si, odteraz nie sú ani černosi, ani belosi. Sú len modrí! A teraz nastúpiť! Najprv svetlomodrí, a potom tmavomodrí! * * * * *

Stretnú sa dve korytnačky a jedna z nich nemá pancier. Tá druhá sa jej pýta: - A tebe sa čo stalo? - Ale, ušla som z domu! * * * * * Dvaja robotníci sa zhovárajú na stavbe: - Ty, vidíš tú muchu na konci lešenia? - Akú muchu? - Chlapi, končíme, je zlá viditeľnosť! * * * * * -"Chlapci, nemôžete ten granát píliť, veď vám vybuchne!" -"Nevadí, pán poručík. My máme ešte jeden!" * * * * * Prídu do baru hokejista a futbalista. Sadnú si a hokejista hovorí.: "Jednu whisky s ľadom" Futbalista naňho škaredo pozrie a hovorí: "Jednu whisky s trávou..." * * * * * Príde kovboj do salónu a všetkých tam postrieľa, okrem barmanky. Potom príde k nej a hovorí. - Hej Mary, čo tak sama? * * * * * Pani učiteľka vraví v škole žiakom: - Nezabudli ste na sľub, ktorý ste mi dali, že v sobotu a v nedeľu urobíte niekomu veľkú radosť? Janko sa prihlási: - Ja som nezabudol! V sobotu som išiel k babke a mala radosť. - A v nedeľu? - V nedeľu som odišiel a mala ešte väčšiu radosť. * * * * * Učiteľka vraví Jožkovi: - Jožko, vyskloňuj slovo chlieb. - Kto? Čo? - Chlieb - S kým? S čím? - So salámou - Komu? Čomu? - Mne!

Redakčná rada

Správne odpovede: 1. Prasiatko myslí na súdok s medom. 3.sudoku: 4. osemsmerovka: že máš cukrovku 5.tajnička: blate hádanky: 1. mesiac, 2.hviezdy a mesiac, 3.noc, 4. nebo, 5.oči, 6.slimák, 7.ani jeden, všetky uletia, 8.hodinky, 9. mucha, 10. veverička

6 1 5 3 7 4 9 8 2

8 7 9 5 6 2 1 4 3

2 3 4 8 9 1 6 7 5

1 6 2 7 3 9 4 5 8

5 4 3 2 8 6 7 9 1

7 9 8 1 4 5 2 3 6

9 5 7 6 1 8 3 2 4

3 2 1 4 5 7 8 6 9

4 8 6 9 2 3 5 1 7

2 8 6 4 9 5 7 1 3

1 5 7 8 3 6 9 4 2

4 3 9 1 7 2 6 8 5

5 1 8 7 4 9 2 3 6

6 7 4 2 1 3 8 5 9

3 9 2 6 5 8 1 7 4

9 6 3 5 8 1 4 2 7

8 4 5 9 2 7 3 6 1

7 2 1 3 6 4 5 9 8

PRAMIENOK Časopis Základnej školy s materskou školou, Pod Papierňou 1 v Bardejove, Redakčná rada Veronika Trudičová, IX.A Lea Kundrová, IX.A Lívia Kundrová, IX.A, Lenka Tomčíková, IX.A Výtvarník: Nikola Barnová, IX.A Návrh na realizáciu obálky : Veronika Trudičová, IX.A, Nikola Barnová, IX.A Ilustrácie: Veronika Trudičová, Nikola Barnová, IX.A, Sabínka Balmutová, IV.A Autori príspevkov: Veronika Trudičová, IX.A , Nikola Barnová, IX.A,Filip Zlacký, II.A, Marienka Hovancová, II.A, Matej Kozub, II.A, Jakub Kopčák, II.A, Bohuš Moravec, V.A, Sabínka Balmutová, IV.A, kolektív IV.A, Zuzana Doicearová, II.A, Lenka Tomčíková, IX.A, Kristián Poláček, IV.A, Michaela Petreková, IV.A, Jakub Tipul,IV.A, Ema Reviľáková, III.A, Lívia Kundrová, IX.A, Lea Kundrová, IX.A, Lucia Lenártová, IX.A, Klaudia Ivanová, IX.A, Natálka Soroková,V.A, Miroslava Trudičová,VI.A, Jazyková úprava: Mgr. Milena Delejová Technická spolupráca: Mgr. Viera Deďová