Číslo 11.

Múdre slová. ; i

Píše: F c r d i š J u r i g a • Poěas tejto vojny všeličo ;a o nej pove- j actio a popísalo.

Aíe málo tak múdrych slov sa o nej na- j jN*alo, jak ich napísal knieža-primas Dr. j Ma Č e r n o c h vo svojom tohoročnom I pôstnom arcipastierskom liste ku veriacim

Z čiastky pre vysoké postavenie rA' }*i nadovšetko ale pre%véfmi v /cwaaa ich pre duševný, zdrv j s$©dársky a politicky Živí ésAt treba •• sa nám týmto li T|eto slová dobre porozujáaené, dô» j v V

presadené, malý by previesť obrat v dn~ i éevnorn živote mnohých ľudí.

•Bosí vážna učenosť, stále rozmýšlanie a j obšírna zkúsenosť moja medzi ľudom na Sim k tomu presvedčeniu mňa priviedly, že v n&šcm ľude jednou z najhlavnejších pre-feážiek príčinlivosti proti chorobám, proti ísatrínosťi, proti biede, proti krivde, proti .sprostosti, proti všakovýrh biedam na vsškerom poli života je: b l u d n é chá-h an i e v ô l e B o ž e j .

Náš národ je hlboko nábožný, ale v tej­to aábožnosti svojej zaplantal sa do takého • hápania vôle Božej, že všetko dobré i zlé rovnako privlastňuje priamej vôle Božej. Skape-li mu prasa, zhori-li mu stodola, amokne-li mu seno, ovedie-li ho ošmek o tosánie, spadne-li upitý do jarku, upadne-li 4ú biedy, ochorie-li, či ožije a či umrie, je-I pokoj a či vojna, vo všetkom vidí priamu vôľu Božiu, na všetko mu je liekom, pote-diou, uspankom a všetkému príčinou: vôľa Božia.

Tento názor má smutné následky. V tomto chápaní často si utvára Boha dľa svojej chuti a činí si z neho modlu, o ktorej myslí, že zač jej Otčenáš do ucha šuškne, ink mu bude po vôli robiť. Nesťane-li sa tak, jak dieťa bábo, udrie modlu o zem, Bohu sa rúha, klnie, denne sedemdesiat-sedemkrát berie meno božie na darmo, po­kúša Boha v biede, v blahobyte a takto Mnoho hreší proti pravému Bohu.

Ale aj sebe nesmiernu škodu zapríčiňuje iýmto názorom. Jako si alkoholom oma­muje modzgy, nervy, tupí cit, podlamuje pevnosť vôle svoiej, práve tak aj týmto cUápaním ubíja si bystrost umu, rezkosť vôle, chuť k príčinlivosti. Týmto bludom odvracia si mysel od pravej príčiny či cho-

. rtíby, či biedy, či krivdy a zvaluje aj zlo na Boha. Z toho pochádza, že sa nepričiní

V Prešporku, dňa 8. marca 1918. Ročník 9.

odstrániť pravé príčiny svojej biedy, lebo z čiastky ich nepozná ,z čiastky sa to ne­opováží, keď že „vôľu Božiu" vidí v nej. Ba viac! Zlému zrovna dobrovoľne sa poddáva, upáda v passivitu, v trpáctvo, ba čd viac z toho. trpáetva robí si čnosť svätej trpezlivosti a y tejto trpezlivosti hľadá svoju potěchu, čaká odmenu a vy­rovnanie y nebesiach miesto toho, že by s n schopil odstraňovať zío. bojovať proti chorobe, proti smrti, proti biede, proti krivde,' vôbec proti všemu zlému. -̂1¾̂ čiastky pre toto sa vyvinul ten ťah

vTSuaštho fudu, že ho fažko k nečomu JÍs* vúbi

j 7 svépomoc, ťahá jarriíoi nie biedu. • -oŕpífKrivdu, žije a mrie väčšou trpezlivo­sťou než to hpviadko, lebo vidí vo všet-. kom priamu vôľu Božiu, ktorej sa bojí pro-tivieť a preto podlieha aj zlému.

Až Keď miera/ préky&jí, keď trpezlivosť praskne, vtedy aj on všetkým praskne a jeho predošlý fňuk trpezlivosti presiahne v opak. Rúha sa Bohu, zúfa, zúri. Klnie, hreši, nadáva a zas v tom si hľadá obľah-čenie miesto toho, žeby hľadal pravú prí­činu zla a pomáhal.si sám v tom,.načo-mu dal Boh rozum, vlohy a sily. ,

Nie div, že tak t© bolo a je aj s vojnou. I vojna mu bola „Božia vôľa". Na začiat­ku ľudia fňukali a moc sa modlili, Včuľ tisíce riekajú: i keby bol Boh, tak by nebol dopustil na svet túto strašnú svetovú vál­ku a veru: „Cesty k Siouu kvília poneváč-niet, kto by prichádzal k slávnostiam."

Nuž na túto otázku posvieti arcipastier-sky lišt: je-li vojna od Boha? A odpoveď zneje: Nie. Ba zrovna „hlúposťou" menuje svalovanie zodpovednosti za vojnu na Bo­ha. Ba nielen „hlúposťou", lež rúhaním sa Bohu. „Jako kalvárii Krista Pána, tak i útrapám svetovej války závisť, žiarlivosť, pýcha^ baživost za peniazmi a zrada boiy na príčine", hovotí.

„Odkiaľ sú vojny a rozbroje medzi Va­mi? Či nie odtiaľ: z vašich náruživosti1" Celkom správne týmito slovami sv. Jaku­ba ukazuje na príčinu vojny.

Teda vojna neni z „vôle Božej", je zlo zo zlého.

Vážne slová, múdre slová. Škoda, že tieto slová nalzačiatku vojny všetci kato­lícki biskupi na čele s pápežom nepovedali celému svetu. Mnoho viery, ba i mnoho životoy by sa bolo zachránilo.

A tieto múdre slová z tak vysokého mie­sta malý by sa rozšíriť aj na iné veci, ktoré sú tiež, „zlo zo zlého" jak: choroba, smrť, bieda, krivda a nie z priamej vôle Božej.

Zlý. človek ten kukol zasial, kým ľudia boli uspávaní zlým chápaním o vôle Božej. Le» týmto spôsobom sa dá vzbudiť dejateľ-nosť, príčinlivosí zástupov, ktoré chce všetko odbaviť len modlitbou, aíe do Kri­stovej kabelky,do zvončeka ešte aj dnes dajú iba po halieri a i v takých veciach, kde by sa mali sami pričiniť, učiť sa, čítať, obe­tovať peniaz, b,ojovať, uspoliehajú sa na Boha, že však Pánbožko spravia poriadok. Sú to slová nielen pre ľud, lež aj pre kňa­zov, z ktorých tiež nie jeden všetko vôle Božej pripisuje a ten mohamedánsky íaia-

iis y ľude našom kázňami upevňuje. „Nevezmeš mena Božieho nadarmo" je

e tak ý.',• 'ak „Nepokradneš" a nadužívaním vôie Bo/d aspoň toľko škody sa stane ľudu ja­ko krádežou preto, lebo v tomto duchu nie raz nelieči sa, nepomáha si, nečíta, neučí sa, neprotiví sa zlu, ktoré ho potom povalí v biedu, y hrob, drží v Jarme a v sprostosti.

Rozoznať vôľu ľudskú, i požiadavky, ustanovizne, zákony ľudské v štáte, v cirk­vi, vo svete; je počiatkom ľudskej múdrosti a prvým krokom k tomu, aby človek plniť mohol prvý zákon Boží: Vládnite zemou.

Svetová vojna. • Pokoj s Ruskom uzavretý.

Z Brestu Litovského telegrafujú: Smluvif pokoja s Ruskom spolu s dodatočnými smlu-vami v nedeľu popoludní o 5. hodine pod­písali.

Ruskí delegáti prijali nemecké podmienky bez námietok, bez slova a odcestovali do Petrohradu.

Podmienky pokoja znejú nasledovne: Prvý bod smluvy pokoja vyriekol, ž©

medzí Nemeckom, Rakúsko-Uhorskom, Bul­harskom, Tureckom a Ruskom prestal vá­lečný stav a že menované štáty vyriekly, že v pokoji a priateľstve budú žiť jedon $ druhým.

2. bod ustálil, že smluvu uzavierajúce štá­ty nebudú robiť žiadríu propagandu proti vládam, štátnemu a vojenskému zariadeniu ledon druhého.

3. bod. Tie kraje, ktoré ležia na západ od čiary, vyznačenej na mappe. •pripojenej ku smluve, odtrhnú sa konečne od Ruska. Do Vnútorných záležitostí týchto štátov Rusko sa nemôže zamiešať. Nemecko a Rakúsko-. Uhorsko rozhodne nad osudom týchto kra­jín s dorozumením sa s tamojším obyvateľ­stvom.

4. bod. Nemecko zaväzuje sa, že po uza­vretí všeobecného pokoja a po úplnom od­zbrojení ruského vojska vyprázdni tie úze­mia, ktoré od vyznačenej čiary na východ ležia, nakoľko 6. bod nepredpisuje iné po­riadky. Rusko bude.celou silou na tom. aby

SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ NOVINY Číslo 11.

východinoanaiolské provincie naskutku vy­prázdnilo a Turecku zpät prinávrajilo práve tak, jako aj ostatné okkupované územiav

5. bod. Rusku odzbrojí celé svoje vojsko, rozumejúc aj vojsko, ktoré terajšia vláda po-stavjla (červená gardu). Válečné loďstvo umiestili v ruskom prístave alebo naskutku odzbrojí. Tento bod ustáluje úplné oslobo­denie Východného mora, ale Ľadové more zostane zatvoreným územím až do uzavre­tia všeobecného pokoja. Podrobnosti v otáz­ke slobodnej premávky na mori a .ohľadom označenia nebezpečných miest ustáli týmto cieľom vyslaný výbor.

6. bod. Rusko sa zaväzuje, že naskutku užävre pokoj s Ukrajinskou republikou a uzná platnosť smluvy, ktorú Ukrajinská re­publika uzavrela s'ústrednými mocnosťami. Ruské čaty a, červená garda musia naskut­ku vytiahnuť z Ukrajiny a každá agitácia u každé' robenie propagandy musí prestať. Toto isté pofahuje sa aj na Estland a na Liv-

:a Estlanda ťahá sa na íbrehu rieky Narva, východná hranica Llvland a tahá sa cez jazero Peipus a jazero Pskovské

viňte. Estland a Livland obsadí ne­mecká policajná vrchnosť, kým bezpečnosť a štátny poriadok nenastane. Rusko naskut­ku pustí na slobodu všetkých internovaných obyvateľov z" Estland a Livlanda. Podobné

ídky porobené sú poťahom na Finsko a rovy, nad ktorých osudom Ne­

mecko, Rusko, Fhmsko, Švédsko ä Neme­ckom vyznačený bársktorý iný zaintereso-

štát spoločne rozhodnú. Persko a Afga-samostatné slobodné štáty.

'jatci musia byť zaraz pustení.

vá)iečiié oškodné je vytvoJ

; l. Diplomatické' spojenie opäť bude

lené. . d. O hospodárskych spojeniach i je osobitá smluva. 1! zúje o sriaadeni verejného, privát-

eho potyku. i. bod obsahuje formality a pred-

• íč potvrdenie a vymenenie smlúv behom 14 dní..

Prímerie s Rumunskom. Úrájjná zpráva so dňa 4. marca večer

nzhamuje: Rumuni prijali naše podmienky primeria.

Úradmi 'zprava so dňa 5. marca. V Ukrajine cieľom uvedenia poriadku a

zábezpeky, vojenské operácie dľa program­ům pôkraňalá.

Rumunsko prijalo podmienky prímeria Ústredných mocností.

náčelník generálneho Štátni.

Talianske bojište. 'Úradná zpráva so dňa 4. marca. Ha taNunsftej fronte nebolo vážnejšej uda- \

b>sh". Náčelník geueráUeho štábu.

Úradná zpráva so dia 5. snarca. Na talianske! fronte zvláštnej udalosti ne- Í

Načeíník generála* ^y štábu.

Bojište nemecko-francúzske i na zpráva so dňa 3. marca,

m á d y g e n e r á 1 m ä r š a 11 a d e d i-č a b-a v o r s k é h o t r ó n u R u p p r e c h -t a : Od Lómbardzyde na juh zajali sme bel­gických vojakov. Brandenbúrgské útočivé čaty z Jedného výpadu pri Neuve Chapelle priviedly so sebou 68 zajatých Portugalcov, medzí nimi 3 dôstojníkov.

A r m a d,y d e d i č a n b m e e k é h o t r o-n u : Francúzske čaty po viac hodín trvajú­cej delostreleckej príprave pri Cerbeungu yecer napadly naše pozície. Protiútokom sme ich odrazili. V Champagni bojovná čin-*

uosť na jednotlivých miestach od t. marca časom ožila.

Ludenriorf b tiia vn v K « a rt i«i

Nemecká úradná zpráva so dňa 4. marca. A r m á í y g e ne r ál m a r š a l l a dedi­

ča b a v s r s k e a o t r ó a u F? u p s*„r.e c h -t a a n e m e c k é h o d e d i č a t r ó n u : Niekoľko našich útočivých oddelení pozdĺž Ysera vtrhlo do nepriateľskej čiary a zajalo niekoľkých Belgičanov. Na viac miestach ílanderského frontu Angličania po silnej pal­bě vytrhli; odrazili sme ich. Iňáče bojovná činnosť na jednotlivých odsekoch obmedzila sa na kanónově a mínové boje.

F r ©n t g e n e r á 1 m a r š a l 1 a w ti t e m b e r g s k,é h o k n i e ž a ť a b r e c h t a : Na. výšinách .východného Maa-j francúzske delostrelectvo a vrhači mín

časom vyvinuli živú činnosť. Od kanála Rýn —Márne na sever, od Blamonta na západ a od Me.tzeralu na juh z príležitosti menších podujatí zajali sme 27 mužov. , Na ostatných bojišicách nič nového. Ludeítdorff, prvý hlavný kvartíér-majster.

Lístok z talianskeho bojišfa. Dôstojný Pán Redaktor! Semeno, ktoré ste začali rozsie­vať, padlo do pôdy dobrej; do pôdy, kto-' je povolaná úžitok priniesť svojmu tiogi rovi. Ó jako nám srdce plesá od radoí ,čítame dopis na&ch vrbovských' d|-ostatných dobrodincov o zaujatosti cieľa, našej tak veľmi túženej pan....u,

:j staroslávnej Bratislave. Podpíšem heslo: Mrtví hore sa! Poďte stavať všetci slávu a česť nám Slovákom! Srdcia naše kvitnúť budú, a duch náš radovať sa bude, jestli i ostatné .dievčatá i ostatné ženy za príkladom Vrbovcaniék kráčať budú. My vc-jaci, Slováci, bojujeme, krv vylievame a či

rmo by to malo byť?! Bude-li stáť Bra-to'vsiává v Bratislave, nebude to nadarmo, lebo s Bratoslávou prídeme ku tým právam, za ktorými túžime už od poLstoletia. Teda drahé sestry a bratia slovenskí! Chcete-li sa nám vojakom krv cediacim a Vaším milým dačím zavďačiť, verte, najlepšie sa zavďačí­te, budete-li stavať našu Bratovslávu v Bra-

vij-tví, spiaci, driemajúci Slováci, hore sa! S rodáckym pozdravením Váš íl ľ i b o v s k ý.

Srdečné pozdravy z bukovinských, hôr« D ô s t o j n ý P á n R e d a k t o r ! Ráčte byt tak láskavý a oddajte tento srdečný pozdrav naším slovenským dievkam a odberateľom našich milých „Slov:Ľudových Novín." Po-neváč od našich 37. honvédskych kanonie­rov neprišlo dosiaľ pozdravov žiadnych do Vašich novín, nuž zaumienili sme si tejto po­vinnosti našej vyhovieť a zablahoželať na­šim žalostným doma bydliacim rodinám ku nastávajúcim sviatkom, ktoré my tu v tých­to horách sa chystá/ne odbavovat. My tu medzi nebotyčnými vrchami, v treskúcej zi­me, pri horiacom ohníku prosíme umučeného Spasiteľa, aby nám priniesol ten už dávno tužený a stály pokoj. S Bohom rodiny naše, matky, manželky a dietky naše! Formajster Alojz M a t u l a z Petrovejvsí; Štefan Svä­t ý zo Sotinej; Pavel K u š i k, Dolný Lie-skov, Ján C h o v a n e c Zsitvafódémes.

Slováci pozor! Zo Žiliny nám sdelujú, že tam rozprostiera svoje siete akási tlačová spoločnosť peštianska a loví od Slovákov na tlač peniaze. Poneváč sa,tu o slovenskú, za_ tú našu materinskú reč bojujúcu tlač ne­jedná, nuž upozorňujeme Slovákov na to, aby neverili na žiadne medové rečičky, a aby náležité" uvažovali, kto sú tí ľudia a zač sú tí ľudia. Prosíme našich priateľov o bližšie informácie!

Urlaubovanie ku jarným prácam. Honvéd­sky minister v záujme zabezpečenia jarných gazdovských prác nariadil, aby mužstvo v krajine nachodiacich sa vojenských čiat,

bez ktorého sa možno zaobísť, a síce ku sftrá be ma fronte nie súci lesní gazdovia, dohán vi a kuchynskí záhradníci,. kováči, bednáři, debnári, pľachári, šlosiari, mlynári a prí­buzní posledných, nakoľko svoje remeslo vedia uplatniť v prospech poľného ; hospo­dárstva, konečne ku službe na fronte nie sú­ci gazdovskí sluhovia a iné mužstvo, ktor

ádza pre poľné hospodárstvo dôleži remeslo a bez ktorého sa pri vojsku môžsi zaobísť, počnúc, medzi 1. a 15, marcom na štyri týždne bolo urlaubovaiié. Samostatní

ií hospodári, ich synovia, zaťovia, alebo otcovia atď., keď vo svojich gazdovsťvách

• majú konať poľnohospodárske práce, budú tiež na 4 týždne medzi 1. a 15. marcom ur-;aubo'vaní a na tento čas urlaubovaf treba ich asi aj v tom páde, jestli sú pridelení ku náhradným, vojenským sborom a maršovým útvarom. Povolenie miaubu je osobnou po­vinnosťou veliteľa nižšieho oddelenia a na poddôstojníka nesmie byť sverené. Od pa­tričného vojaka neslobodno žiadať žiadn obecnie alebo, inakšie svedectvo. Vojensk minister tiež vydal takéto nariadenie.

Ako sa pomstil vojak na svojej žene. Z ru ) zajatk prišiel domov do Diósgyôru

vojak Bertalan Kováč. Keď prišiel, jeho žena ho nepoznala. Muž. aby sa presvedčil o ver­nosti svojej ženy, vydal sa z^ človeka zo

obce a prosil o nocľah od ženy^ V noci ženu navštívil frajer. Muž, ktorého že­na'nepoznala, prosil ráno, aby mu uvarila ;*~i«wky. Kým žena meškala na rynku skrz

rsá, muž sa oholil a obliekol' sa do kvilných šiat. Keď žena ' domov

tnajjki svojho muža. chceľa utiecť.: kj)váč zachytil, sovliekol s nej i. nahučičkú posadil ju na že-

n. šnarheltu.' Zena v bolestiach kri-ňä rátii; konečne prišli susedia a vyslo-

íli ju z• múk strašných. Takéto smutné pády doniesla vojna, len vojna.

Zkušebná jazda s dámou v závoji. Veľký vojenský automobil, v ňomž sedeli dvaja dôstojníci, štyria mužovia a dáma, hustým závojom zastřená, uháňal v týchto dňoch z Augsburgu-.do Burgau. Na automobile visela tabulka s nápisom: „Zkušebná jazda." Pri návratu do Augsburgu očakávalo však auto­mobil niekoľko úradníkov, ktorí závojom v zastrenej dáme odkryli b r a v a,, vážiaceho poldruha metra. Vyšetrovanie zistí asi to, že v .Burgau nebýva žiadna čarodejnica, ktorá by změnila dámy vo bravov.

Prečo"kradol? Pred hradeckou porotou brán-ii sa istý Cejčhan, známy lupič takto: „Kradol som; pretože kradnú i veľkí páni a ja som mal aspoň svedomie s malými, s chu­dobnými, ktorých som často obdarovat

Vo vyšších triedach vlakových nesmie sa jezdit. Kto má karotku na tretiu triedu, ten nesmie si sadnúť do druhej triedy ani vtedy, keď je tretia trieda preplnená. Na toto na­riadenie upozorňuje sa úradne. Kto polede predsa vo vyššej triede, zaplatí rozdiel a prirážku. Za to ten, kto má karotku do O. triedy a musí cestovať treťou triedou, má právo žiadať si, aby mu bol prinavráteaý rozdiel dľa ceny karotky. Nemiéni-li vôbec na III. triede cestovať, a upustí od cestova­nia, má právo žiadať vrátenie celého cesto­vného.

Čo chce vyvážať a čo chce dostaf Ukraji­na? K redaktorovi „P e s t i N a p l o " vy­slovil sa predseda ukrajinskej mierovej de-' legácie Sevrjuk takto o obchodných stykoch medzi Ukrajinou a ústrednými mocnosťami: „Ukrajina pošle pšenicu, žito, mast, vajcia, cukor, mäso a tabák. Za to obdrží zvláště hospodárske stroje a železné zbožie."

Vydával sa za ztrateného syna- Istí rodi­čia pátrali po synovi, ktorý vraj padol do srbského zajatia a bol od tej doby nezvest­ným. Rodičia hľadali ho aj cestou časopisov. A hľa, čo sa nestalo. Na novinový dotaz, prišiel k rodičom neznánry vojak a sděloval, že ich syn je uväznený vo vojenskej trest­nici na riraďčánoch a že by rodičov rád vi­del. Matka šla ihneď syna navštíviť, nedba­júc na to, ,čo syn vykonal. Syn vidiac mat*

Chýry.

Číslo 11. SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ NOVINY

£8, íwudlet, čo matku tak rozrušilo, že Jel *d6bto ani príliš nápadno, že sa vermi zme-rtif. Vo väzení sedelo' sa milému synovi do­bre a ked si trest odpykal, vzali si ho rodi­čia k sebe. Nič im nebolo nápadné, až to, že id*, íuilý syn veľmi sa stará o to, kde majú pepiaae a skvosty. Tak vzniklo podozrenie a ..rašilo tak, že matka musela bežať konec-,

-.. polieiu, ktorá sa na vec túto prizerala iným, nie materinským okom. A. veru tá po­lici*: dívala sa správne. V albume zločincov

•bola podobenka „milého syna" a pri nej po-tikai MetHodéj Čapek, vulgo Širnara,

•ný zlodej, lupič, vrah; posledne se­dět 5\ rokov v žalári pre lupičstvo. To sta­čil*, aby vynájdený syn putoval zase do vä*enia. Ôtisky prstov úplne zlodeja qre-

idäy. Odviedla ho k vojenskému súdu. Ilevoéúcia v ' Petrohrade. „C o r H e r a

d.eVla Sev •--muiie z Petrohradu so dia 25. februára večer: Mesto je v hofež-nom rozochvení. Sirény hučia, zvony- vy-zvénajtó a volajú delníkov do shromaždenia. Patroly červenej gardy a ozbrojené automo­bily bežia 'mestom. Ozbrojení sú len robot­níci. Voíacj zriedka poslúchajú hlasu vola-fáceho ich do zbrane. Robotníčky pre-chádzajusa mestom a volajú úpenlivé: „N e-«iiáme c h l e b a , m á m e h l a d ! " Na po-fkůnle nastala střelba a došlo k panike. So­ciálni revolucionári (menševici. strana to Kerenského) sú proti mieru a • h|ásr^ ^ ^ o r do krajnosti. Kde kto môže. u'

dú. • .' ;

Excellencäa, čo veziete'? rátali zahraničného ministra "gi z Brestu Litovského, predsedky.u i . _̂ éhO áväzu žien Oranichova volala na ministra takto: E x c e l l e n c i a, čo v e z i e t e ? A gróf Czernín rýchlo odpovedal: „Co je politického, to viete z novin, a súkromne svojej žene nesiem v koši 60 vajec."

f?odné Hsťv uzákonených dietok. Minister Osvety vydal nariadenie, že oodobne usta­noveniu na občianske matrik};- pofahujúceho sa räfcona. aj z konfessionálnych matrík slo-'bodno vydaf taký rodný list. z ktorého ne-vy^yírne, re patričný pochádza z nezákon­ného manželstva a že len nozatýmne bol uzá-Jr6nie*iý. Ku vydaniu takéhoto rodného listu patričný farár v každom páde si má prosif povolenie ministra osvety.

Poliaci pôicín s ©opozíciou V poslednej schôdzi poľského kola bolo' usneseno postu: novaf sooločne s Čechmi a Juhoslovanmi a vytrvat v oooo^ícii. Taktiež v českom sv-frii bolo usneseno vytrvat "na opposičnom <<-rvnisku až do konca. Poneyáč vláda ra-fcjsíca takto väčšiny nemá, oravdepodobnS Je, že snem bude odročený. Následky čoho nrmo^wo předvídat.

Železničná srážka v Payerbachu "fRaku-slMl, Neďaleko stanice Payerbachu poštou vrak prichádzajúci od Semeringu Srazil sa s iným vlakom. Srážká bola tak silná, že štyri vajgíjny boly úplne rozdrúzgané. Na pošto­vom vlaku bolo 40 zranených cestujúcich, wiedfei nimi 14 ťažko.

Mládež a žalár. Rakúsky minister spra­vedlnosti sa vyslovil že mládež za války mravne klesá. Od r. 1913 do minulého roku sa zvýšil počet odsúdenej mládeže zo 17.700 n J 24.300. To hľa je smutná, bilanca války.

Židovská špekulácia. . Haličskí uprchlíci začali pri prvých známkách mieru s Ruskom skupovat motyky, rýle, lopaty, vidly, kosy,

. reíazy atď. a vše vyviezli už do Haliče a tam1 teraz čakajú, že zahája výmenný ob­choď s Ukrajinou.

čto s tým? V Brne dostane jedna osoba štvrť kila mäsa na týždeň.

Osmá rakúska válečná pôžička bude vy­písaná v máji.

Vajcia z Ukrajiny sú vraj už vo Viedni. Boly predávané kus po 5S halieroch. To má byť pomoc z Ukrajiny! *

.Viac než 60 vlakov v obvodu pražských štátnych dráh; bolo tieto dni zastaveno. To­to obmedzenie vozby potrvá do 10. marca, a!e možno že i ďalej. U nás v Uhorsku ob­medzuje sa vozba tiež.

Z ruského zajatia vrátilo sa cez frontu už vyše 100.000 vojakov. Shromáždění boli v Tarnopoli', v Lvove a inde. V Ukrajine je asi 60.000 našich zajatcov, ktorí budújvyme; není asi behom 4 mesiacov.

Obchod so zlatými peniazmi V Berlíne zatkli do 40 osôb, ktoré obchodovaly so zla­tom. Platili za zlatú 20 marku až 60 mariek. Poskupované mince potom dopravovaly cez Sliezsko do cudziny.

Nový ruský diktátor. íLondýnske časopisy sdeľujú,; že K'rylenko bol ranou z revolvera ranený do krku. Na miesto neho hol meno­vaný.-generalissimem a súčasne diktátorom generál Bragevič.

Urlauby pre samostatných hospodárov. Minií i vojny vydalonariadenie, _jdľa ktorého samostatní hospodári musia dostat urlaub, ak sú súci ku službe na fronte, pri­delení sú však ku kádrom. Urlaub možno dostať od 1. marca až do 15. mája. Urlaub tento majú žiadať vojaci sami na rapporte.

Hospodárstvo.

VYZVANIE

Záhorská Roľnícka banka úč. spol. v Zoliori, vydržiavala svoje valné shromáž­děme dňa 4. marca 1918, ktoré shromáž-

l-astiiimi istinu í 50.000. na kor. va náš Pud jak na tá okolí šaštínskom

)vänifl 3000 kusov nových päfde-ťoyých na-meno znejúcich účastín.

Netreba náír prizvukovaf, Čo znamená na Záhorí a na okolí šaštínských chlapcov naša Záhorská Roľnícka banka. Banka tá­to pri vzornom a solídnom obchodovaní a vedení nadobudla si tak veľkej dôvery, š akou len málo ústavov pochváliť sa môže. Povážme len tú jedinú okolnosť, že ľud

cla) tejto banke našej do opatery za krátku dobu 2,439.674.38 korún. A z to­ho jedon million pripadá na Šaštín. Nemo­vitostí svojich má banka táto v icene 478.414.18 korún. -

Teda kapitál zvýšený byť musí. Zvýše­ný innsí byť ponajprv k pomeru vkladov, a podruhé preto, lebo novému obchodu

Majetok Súvaha dňa 31. decembra 1917. Ťarcha

Pokladničná hotovosť . . 85820.18 Peňažné druhy . . . . _. . :689.26 Zmenkv . ? . 419593.(2 Hypotekárne pôžičky. . .253765,11 Úpisné . . . . . . ' . 31269.47 Úvery v bežn. úcte so za-

okrytim 204062.08 Cenné papiere zal. listy a

Válečná . . 580107.-Cenné papiere účastiny peň.

úst 23327.-Vklady v peň. ústavoch . . . . '. Drobné aktiva . . . . . Nemovitosti Závislé úroky cenných papierov . . Náradia Zaost. úroky hypot. poitčiek 10588.17

„ „ úpis. , ' 2082. U

E

S7309

908689

603494 I.6892H5

252$ 29894 9366 1000

(2670

3344155

h

44

78,

13 68 13 62

31 09

Účastinná istina . . . . 200000.— Domová základina . . . . 50i 0^~ Reservná , „ .. '. . . .98783.37 Vklady na knižky . . . . . Peňažné ústavy v bežn. účre . . . . Drobné passiva . . Nevyzdvihnutá dividenda Prechodná daň úroková Prechodné úroky:

od zmeniek . . . . 4316.S1 od hypot, pôžičiek . . 980.56 od úpis. „ . . 43 17

Zisk : .

K

303788 3001389

34 9 2 63 5125 3998

5340 18929

33441¾

h

37 95 84 20 — 49

54 70

09

Ztráta Účet ztráty a zisku dňa 31. decembra 1917. Zisk

Úroky od vkladov Daň úroková 7205.21 Daň dôchodková . .- . 4495.42 Platy 11623.95 Dražobný príspevok úradní­

kom • . . . . . . . 3000.-Trovy administratívne . . . 3396.24

„ zavedojjacie . . . . 4627.06 Odpis z náradia 2530.— Ztráta .pri cenných papierov 394.80 Zisk :

Přenáška z roku 19tô . . Úroky eskonthé 26963.77

„ hypotekárne . . . . 22058.44 „ úpisné . . . . . 2408.66 „ v bežn. úäte . . . .52714 24 „ z cenných papierov 2117' .25

Dobraté odpísané požiadavky 108.56 Dôchodok na bankových ob­

chodoch 550 53

K

2307

12531«

659

128282 65

v Námestove, dňa 31. decembra 1917. Florián HrkeU v. r. * Florian Krasuŕa v. r.

pokladník. člen správy. Ferko Skyčák (koná voj. službu)

správca. Rudolf Gabriš (koná voj. službu)

hl. účtovník.

Anton Kliriovský (koná voj. slulbu) podsprävča.

Dr. A. Florián Kovalik v. r. nám. správcu.

Foman Kubica v. r. nám. hl. účtovníka.

D o z o r n é p o v e r e n í c t v o : Horejšie ôčty sme preskúmali a v poriadku našli:

Jozef Koufal v. r. Emil Styk v. r. Jozef Gabitra v. r. člen. predseda. člen

Strana

Strana 4.

•fecíasii: dat širší základ, bo však po vojne áá sa oěakávať to, že ľud náš vo zväčše­nej miere bude hľadať úver, ktorý mu po- j jfcyjwÄf chceme a musíme.

záhorská Roľnícka banka vypúšťa túto M. emissiu svojich účastín s tou najväčšou dÄveroa, lebo vnútorná hodnota účastiny sfÄle íastie a dáva zábezpeku k výhodné-em uloženiu peňazí. Poďme preto upisovať !

sii&y Záhorskej Roľníckej banky!" PWme ich upisovať do Z á h o r s k e j j

t? v í n í c k e j b a n k y v Zohori; poďme .:«* upisovať do Z á h o r s k e j R o ľ n í-t a e j b a n k y v Š a I f í n e, v Prešporku a * Prešporskei Bystrici!

UpiMvacíe podnviettky:

SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ NOVINY

m. Hej, tak' preto sestry bj-atia; Jako sa cítiš slávska chasa? Povstaň Sestro, Brate slávy, príď do našej Bratislavy!

IV. Tam vzkriesenie naše bude; Už to starý, mladý hudie; »rispej sestro, brate Slávy, oa náš pomník bratovslávy!

H r í b o v s k ý.

Číslo

•

'MM^ME^íEmMEiÍEEMMšm

4ÁLÝ &mANkmATW Hfadäm mlyn

do äresdy • i stolici valcov a prisN******* M-sr'pade bych vzal mlyn aj na tretinu. Míj* rm*v:

byf zachovalý a na stálej vode. Ďalšš* ttsfe'dby m; í'raa Ján Vánok, mlynár, észomtlat {K'.:;«<i>-«*»ŕsye>

Vojenské piesne.

Kto by mal na predaj violy, vosk, nech píše nu adr*s»»»í Mészáros, ProSporoh-Pozsony, Széplakvu. 7S;

Chcem MpM malý majetok, domek i zahradu i iospedirsÉ* i niečo zemičky, asi m 6000 korún. Jozef

| Jasné slnffa žiare za našima hory k zemi sa Vesele, Oravská stolica (Arvanegye), ,schylujú;

K Každý starý áčastinár má právo zna- Rakúski vojaci, uhorskí Slováci do-"bola ru- fäQjji teíko, účastin v kursovej hodnote po * klíiQ-

M. .

• njniDPQD .1D0D;

Lúčili sa so svojim domovom, bolelo ich srdce;

Aby obsadily dole v Dalmácii černohorské hranice. •

Hl.

kár. 65. koľko účastin dosiaľ mal. Starý itfeurômár svoje právo má využiť do 8. isfířia 191«.

%. Nový účastinár. môže upísať účastiny v kurzovej • hodnote po kor. 75, lebojsa j **«« vkúpiť do majetku banky.

3. Frávo prideliť účastiny ponecháva si j veliká; - . . „ I Tam milá Slovenka krásn* Podtatranka Mi-

'?*•• láčka nechá. 4. Tentóa upisovania končí sa 30. aprí- ^

Um m%, Prípadným,predĺžením termínu H o r y j d o , y a j s k a I y v y s o k é i s ú n a § í ^ m

upisovania poveruje sa správa. Tie nám nenavrátia, čo sme mali radí, diey-5. Termín, dokedy sa majú úplne zapla- č a t á m , I e n é - ;

úôastiny, je 15. máj 1918. V. é. Stan a novi účastinári platia od kaž- j Zanechajú doma rodičov, svich bratov, sestry

Hež svoj rodný ,. ôj národ, a! MR zaokrytie trov spojených s vydaním., no- j dievčatá milé. výcb účastin. ^

7. Pri upísaní .zaplatí sa najmenej 30 Keď po-vojne bad hudba „Kde domov r M.N h'in Aťr ŕi.-^«iÍT5ti a 7 kor yánisná:. môi" drah\h

Sereď&fe&Ľndoyá banka M,^p,. v$erecfi Mjej SMika v Ti

T » | . SÍC pre VK

jíor. au každú účastinu a 2 kor. zápisné. Kto by upísanú účastinu do udaného ter-

flíffla (do 15. mája 1918) nevyplatil, ,spíät> iabo prepadne v prospech reservnej zá~

Madiay.. í.'Nové účastiny už budú brat podiel zo

m\m za rok 1918, preto povinní sú 5%-vý Msok od 1. januára 1918. do dňa splatenia MéÉte£a týchže nahradiť.

Zokori, dňa 4. marca 191$.

Správa

Záhorskej Roľníckej banky úč. spol. v Zohori.

môj" drahý; | Potom budú ešte slovenské dievčatá na nás

vzpomínati.

,£-bC Síl £§JOŽ£

:äeh n. .tfitíii. Tieto b«

^a'vieity,, STíôžné midíajů cudzie .per" ¥aroyé otíádenie vS|

Kto pllrebqje E*a stavbu ä£ď„ poffSku,-kto má usporené flflgSe,

" )• psfežtiý ústm ť

V Bratislave. L

S Bratovslávc na západu íam v slovenskom starom stanu; kde Morava za Devínom; nadá v Dunaj smutným bôľom.

Smutným bôfom už netečie už sfi národ k činu nesie; k ŕinu nesie za otčinu, by napravil otcov vina.

ÍAMI