2010 OUTDOOR GALLERY_

BETÓNOVÝ PODSTAVEC

2011 OUTDOOR GALLERY_

BETÓNOVÝ PODSTAVEC

2010

Outdoor gallery_betónový podstavec

~

3

Poďakovanie~

Ďakujem za podporu mestu Nitra, návštevníkom, rodine – špeciálne sestre Ivane, všetkým priate-ľom a Mlynom. Ďakujem Danielovi Didovi, spouzakladateľovi Outdoor gallery. Veľká vďaka Ivane Slávikovej a Marekovi Galbavému za organizačnú pomoc dnes! Vďaka za odborné rady a texty Mire Sikorovej – Putišovej, Nine Vrbanovej ako aj ostatným odborným teoretikom, kurátorom výtvarnej obce, ktorí nás prišli navštíviť a podporiť. Špeciálna vďaka všetkým výtvarným autorom za kus odvedenej práce a ich iniciatívne nápady a prevedenia vytvorené práve pre tento priestor.

V neposlednej rade všetkým finančným a nefinančným partnerom, špeciálne Nadácii Intenda za rok 2010 – Oživujeme verejný priestor a Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky.

Nina Šošková

4 5

Outdoor gallery~

Od budovania projektu a koncepcie Outdoor gallery (apríl 2010) bolo našim cieľom pracovať s „ne-využitým„ kamenným podstavcom umiestneným na netradičnom mieste frekventovanej križovatky mesta Nitra. Prvým krokom bolo pokúsiť sa získať kontakt, osloviť a čakať v napätí, čo sa bude diať.

Nosnou myšlienkou bolo vybudovať otvorený priestor pre súčasné umenie. Takýmto spôso-bom sme chceli osloviť nielen okoloidúcich „nákupných“ konzumentov obchodného centra1 ale predovšetkým odbornú i laickú verejnosť so záujmom o prezentáciu umenia, public art -ového charakteru v Nitre.

Vďaka odborným garantom – 2010 Mira Sikorová-Putišová, 2011 Nina Vrbanová, recenzíí2 a odoziev sa nám podarilo v priebehu dvoch rokov 2010 a 2011 získať stúpajúci kredit.3 Vďaka od-bornej a materiálovej pomoci, finančnej i nefinančnej podpory, grantových dotácií či jednotlivých sponzorov, nám bolo umožnené výstavný plán pre Outdoor gallery obohatiť a rozvinúť na celkový počet 13 výstavných projektov.

Autorské projekty prezentujúce sa na „základnom kameni“ v časovom odstupe mali ambíciu diváka nielen vizuálne zaujať, ale aj participovať a komunikovať s dielom priamo (z)vonku. Takýto sleď výtvarných akcií vytváral otvorené diskusie a názory nielen medzi návštevníkmi podstavca, ľudí z áut či autobusov frekventovaného miesta, ale aj prostredníctvom sociálnych sietí, mediál-nych a webových portálov. Čo je však najzaujímavejšie, že takmer drvivá väčšina projektov charak-terizovala práve „tento“ verejný priestor. Tým je Outdoor gallery pre nás špecifická a myšlienka presunúť ju inam by stratila azda na význame.

Kultúra u nás nie je braná tak vážne ako napríklad na západe. Spoločnosť neočakáva od umelca nijakú vážnu reflexiu. To nám pripadá nešťastné.

Čo sa nám snáď podarilo, je ukázať, že umenie vie prísť aj k divákovi. Že galéria môže fungovať aj vo verejnom priestore, bez kamenných múrov a vstupného.

Bolo náročné pracovať s úsilím a prezentáciami najmä v konfrontácií so súčasným divákom v  tomto meste. Snažili sme sa prispieť nielen ku kultúrnemu rozvoju Nitrianského regiónu, ale získať publicitu i ďalej. Prezentovali sme sa na niekoľkých festivaloch, internetových blogoch a od-kazoch, ale aj v médiách a článkoch venujúce svoju pozornosť súčasnému výtvarnému umeniu.

Outdoor gallery je „slobodná hra“ a poskytuje divákovi komplexnejšie vnímanie každodennej reality a napokon prispieva aj ku kvalitnejšiemu prežívaniu. Zostáva otvorená vždy ďalším a novým interpretáciám, navrstvovaniu významov a kritike.

Nina Šošková

1 Našou partnerskou organizáciu sa stala Galéria MLYNY Nitra, nákupno – zábavné centrum, ktorá nám bezplatne poskytuje tento priestor.2 Viď str. 26 – 273 Autormi projektu Outdoor gallery a  jej výstavnej koncepcie pre rok 2010 boli výtvarníci Nina Šošková a Daniel Dida. V  roku 2011 jej program zostavovali Nina Šošková s  výtvarníčkou Ivanou Slávikovou.

Galéria MLYNY Nitra~

Miesto pre zrodenie. Tak znel slogan otváracej kampane nákupno – zábavného centra Galéria MLYNY v Nitre v septembri 2009. Zrodila sa nová architektúra v centre Nitry, zrodil sa nový objekt, zrodilo sa miesto, kde sa ľudia mali stretávať... A stretávať sa skutočne začali. Zrodilo sa miesto, v ktorom to začalo žiť. Miesto, v ktorom sa začali viesť rozhovory, stretávajú sa generácie, vychutnáva sa dobrá káva, nakupuje sa, baví sa...miesto, kde zrazu ľudia sú.

Možno práve to bol jeden z dôvodov napísania krátkej myšlienky mladých umelcov o iniciatíve založenia Outdoor gallery uprostred rušnej križovatky, na betónovom podstavci, pred vstupom do obchodnej galérie.

A stretli sa myšlienky. Umenie v obchodnom centre. Koncerty, tanečné vystúpenia, divadlá a tak prirodzene aj výtvarné umenie. V priestore, kde sa ľudia zrazu prirodzene nachádzajú, kam smerujú každý deň ich kroky, kde v rytme bežných dní poväčšine vzdialených od duševných hod-nôt, sa len tak nečakane a jasne stretnú s umeleckou výpoveďou. Umenie v kontraste materiálneho sveta alebo umenie ako príležitosť stretnúť sa s myšlienkou aj na takom mieste ako je obchodná galéria. Je vždy malou slávnosťou, keď sa zrodí myšlienka, a kto by nemal rád tieto slávnosti. Teší nás, že máme možnosť poskytnúť priestor prezentácii myšlienok, názorov obzvlášť mladých ľudí, ktorí svojimi vlastnými prostriedkami nastavujú obraz sebe i spoločnosti. Mať možnosť sa zamys-lieť, príležitosť vnímať čosi nečakané môže byť prekvapením i obohatením aj návštevníka nákupno-zábavného centra.

Umenie sa tak aj prostredníctvom Outdoor gallery pred Galériou MLYNY stalo počas uply-nulých dvoch rokov súčasťou života aj tých, ktorí by cestu k nemu hľadali ťažšie, ak by ju vôbec hľadali.. sme radi, že sme sa stali jej súčasťou.

Ing. Slavomíra Tóthová, riaditeľka spoločnosti MLYNY, a.s.

6 7

„Outdoorová“ galéria ako výtvarné dielo.

~Ambíciou projektu Outdoor gallery pri jeho rozbiehaní na jar minulého roka bolo vybočiť z tradič-ného rámca prezentácií v kamenných galériách, kde je výtvarné umenie uzatvorené, resp. je otvo-rené len pre tých, ktorí cestu ku nemu vedome podstupujú. Projekt bol myslený ako alternatíva, ktorá ho prináša priamo medzi ľudí vo verejnom priestore. Isteže, vystavovanie diel mimo galérií už dlhý čas nie je ani v našich podmienkach žiadnou novinkou. Projekt Outdoor gallery však počas doterajšej činnosti sústredil diela takmer výlučne zamerané na problematiku verejného priestoru. Ich témy a formy automaticky vygeneroval charakter miesta, kde sa nachádzali a diela boli mnoho-krát preň priamo dimenzované.

S odstupom času rozhodnutie umiestniť galériu do miesta s vysokou cirkuláciou ľudí, takého, ktoré nemá s výtvarným umením, jeho prezentáciami, interpretáciami, kritikou a zhodnocovaním nič spoločné, sa javí ako dobre mierená „rana do čierneho.“ Galéria, ktorá nie je ničím iným ako predtým nevyužívaným kamenným kvádrovým podstavcom pred vstupom do nákupno-zábavného centra Mlyny v Nitre, je doslova infiltrovaná do priestoru umelého charakteru, konštruovaného tak, aby v prvom rade vyhovoval potrebe mentálne nenáročne tráviť voľný čas, danej konzumnými chúťkami. Inak povedané: Outdoor gallery svojou existenciou a činnosťou dokázala prepojiť dva diametrálne rozličné svety - svet výtvarného umenia, slobodného výtvarného názoru, ku čítaniu a vnímaniu ktorého je nutný určitý intelektuálny vklad recipienta a svet produktov, tovarov, zába-vy, kde stačí iba pasívne (samozrejme za protihodnotu peňazí) prijímať.

Príjemná podvratnosť tohto syntetizujúceho javu sa stala pridanou hodnotou ku primárnemu zámeru „vniesť“ živé umenie medzi ľudí. Výrazne obohacujúcim momentom je schopnosť pretvoriť miesto pôsobenia galérie na umenie samotné, a to otvorenou a komunikácie schopnou povahou všetkých prezentovaných diel, bez ohľadu na to či disponujú prvkami interaktivity, ako zámerného apelu ku participácii na vytvorení/fungovaní výtvarného diela, alebo ich obyčajnou statickou ne-premenlivou podobou, ktorá však iniciuje ku účasti inak - svojou formou, obsahom, artikulovanou témou či zdanlivým splynutím s okolím, napríklad simulovaním sa do pozície reklamného objektu. Vzhľadom na miesto pôsobenia galérie sa témy jednotlivých diel, vytváraných výlučne umelcami

najmladšej generácie, úplne prirodzene zamerali na problematiku konzumného spôsobu života a jeho duchovnú prázdnosť spojenú s existenciou diskutabilných hodnôt v ňom, na umelý charak-ter prostredia nákupného centra, na históriu miesta, kde je postavené. Nie je tak náhodou, že pro-jekty umelcov v sebe niesli i črty angažovaného postoja a kritiky, aspektov, ktoré sú v pragmatizme dnešnej doby a jej umenia skôr zriedkavé.

Činnosť Outdoor gallery, i keď pomerne krátka, už vytvorila platformu pre umenie vo verejnom priestore, ktorého tradícia je v našich podmienkach skôr vyskladaná z parciálnych projektov, nemá čitateľnejšiu kontinuitu, ale  ani potrebnú reflexiu. V  podstate jednoduchá myšlienka, nápad jej tvorcov vyniesť výtvarné umenie mimo tradičnej galerijnej sféry,1 však na seba koncentruje oveľa viac ako jeho obyčajnú prezentáciu.

Mira Sikorová-Putišová

1 Autormi projektu Outdoor gallery a  jej výstavnej koncepcie pre rok 2010 boli výtvarníci Nina Šošková a Daniel Dida. V  roku 2011 jej program zostavovali Nina Šošková s  výtvarníčkou Ivanou Slávikovou.

8 9

Alžbeta Lišková

Neoremeselník 1. – 21. máj 2010

~Máje, stromy upravené odseknutím konárov a  ozdobením vrcholca, sú známe najmä z vidieka, kde sa v noci na prelome apríla a mája stavajú pred domy, v ktorých žije slobodné dievča. Tento prejav slovenského folklóru pretrváva až do súčasnosti. V dnešných dňoch môže pôsobiť ako milá kontinuita tradičného zvykoslovia, ale aj ako umelo udržiavaná tradícia po prieniku do mestského prostredia stráca pôvodné kontexty a môže pôsobiť cudzorodo či dokonca rušivo. Podobný prvok umelosti a  súčasne nekompatibility s  okolím vyvoláva objekt Neoremeselník sochárky Alžbety Liškovej. Podobá sa na tradičné máje, avšak ide len o vonkajšiu podobnosť. Je konštruovaný z ume-lých materiálov, nie z dreva, a autorka ho osadila pred vstup do nákupno-zábavného centra presne v tom istom čase ako býva zaužívané „stavanie májov“. Objekt otvára úvahy nad kutilstvom, ktoré je ako klišé pripisované stále viac mužom. Dotýka sa aj problematiky označovania si teritórií – zvy-čajná prítomnosť mája pred domom znamená, že v ňom býva dievča vhodné na vydaj. Výtvarníčka si svojim májom vymedzila vlastné teritórium, no podmanila si ho sochárskym dielom – umením. Umiestnenie výtvarného diela na miesto vyslovene konzumného charakteru môže byť paradoxom, avšak neživá syntetická podoba sochárkinho mája odráža charakter neprirodzeného, a podobne ako dielo autorky, umelo konštruovaného prostredia nákupného centra.

Mira Sikorová-Putišová

Alžbeta Lišková (1983) je absolventkou Akadémie umení v Banskej Bystrici, Fakulty výtvarných umení, katedry Sochárstva, ateliér Socha, plocha, priestor _ Socha a aplikované média

(doc. Juraja Saparu akad.soch.). V súčasnosti žije a tvorí v Bratislave.

↑ ↑ priebeh inštalácie: NEOREMESELNÍK_Máj (2010) –

inštalácia: NEOREMESELNÍK_Máj (2010) materiál: plastové kanalizačné potrubie, umelý vianočný stromček, umelý veniec, okrasné stuhy

10 11

Nina Šošková

Relax (out_in)3. jún – 1. júl 2010

~Realizácia Relax out_in pôsobí ako prirodzená súčasť vstupu do OC Mlyny. Je to jednoduchý ready-made – lavička, bežný produkt, ktorý sa dá kúpiť v Baumaxe a je umiestnený na podstavci, ktorý je defacto priestorom Outdoor gallery, potiahnutom syntetickým zeleným trávnikom. Do verejného prostredia je zámerne infiltrovaný tak, aby pôsobil podľa možnosti čo najnenápadnejšie, prípadne aj ako nákupný produkt alebo reklama. Umiestnenie lavičky pred vchod však neponúka možnosť jej zvyčajného využitia – nenachádza sa totiž v pokojnom, najlepšie parkovom tichšom prostredí. Umiestnenie ju vytŕha z typického kontextu, a tým narúša aj jednu z predstáv o tradičnom relaxe. Naopak, autorka zámerne simuluje iné miesto pre odpočinok, ktoré je vo svojej podstate rovnaké ako umelé formy súčasného „oddychu“, akým je dnes návšteva obchodného centra. Absurdnosť funkcie vytvoreného miesta však neznemožňuje objaviť spôsob, ako ho využiť aj inak. Jeho exis-tencia iniciuje úvahy nad tým, čo v súčasnosti skutočný relax znamená a či sú jeho súčasné formy, napríklad nakupovanie tie pravé.

Mira Sikorová-Putišová

Nina Šošková (1983) je výtvarníčka a galeristka. Je absolventkou Akadémie umení v Banskej Bystrici, Fakulty výtvarných umení, katedry Sochárstva, ateliér Socha, plocha, priestor _

Socha a aplikované média (doc. Juraja Saparu akad.soch.) kde v súčasnosti pôsobí ako interná doktorandka. Je spoluzakladateľkou exteriérovej galérie outdoor gallery v Nitre a Banskej Bystrici a riešiteľkou projektu Medzicentrum I., II. (2010 a 2011). V jej tvorbe dominujú priestorové médiá

a intervencie do verejného priestoru. Prioritne sa zaoberá tematikou priestoru, prítomnosti v ňom, jeho meniacou sa povahou v špecifických i sociálne vyhrotených situáciách.

Žije a tvorí v Žiline.inštalácia: relax (out_in) (2010)

materiál: parková lavička, umelý trávny koberec

12 13

Rado Repický

REPICTURE (piktografická mytológia)

08. – 30. júl 2010

~Vo svete Rada Repického je prítomný komiks. Jeho „folklórno-punkové“ obrazy, objekty a inštalá-cie môžu vyvolať hurónsky smiech alebo nepochopenie hraničiace s agresiou. Odkazuje v nich na mediálnu manipuláciu, nekonečné generovanie a multiplikáciu „toho istého” obrazu. Zároveň však poukazuje na seba ako absolútneho a výhradného tvorcu, ktorý zahlcuje univerzum vlastnými vírusmi a ufonoidnými prototypizovanými tvormi. Pri hlbšom skúmaní je zrejmé, že sa divák stáva nielen účastníkom povrchnej parafrázy súčasnej maľby, ale súčasťou systému, kde je časopriestor definovaný ako boj mikro a makrosvetov. Všetko je podriadené snahe nebrániť sa chorobnej es-tetizácii a podvedomému umeleckému pretlaku. Rado Repický je jednoducho „zanovitým zenovi-tým mníchom“ s prirodzeným zmyslom pre sebairóniu: „mixujem naratívnosť komixu s vlastnými mytológiami, vynárajúcimi sa z podvedomia, a pracovitosťou mravca v mravenisku obklopeného kolektívnym vedomím...“

Diela Rada Repického sú aj prelínaním abstrakcie a expresívneho figuratívneho vyjadrenia v prí-jemne kooperujúcej polohe. Motívy podivných postavičiek, čudesných hybridov a ľudsko–zvieracích stvorení vzdialene odkazujú ku neoxpresionistickej maľbe, no majú uhladenejšiu formu. Uplatňuje ich buď vo zväčšenom formáte, alebo sa multiplikujú v zmenšenej veľkosti do sérií v štruktúrach. Členenie obrazov, vznikajúce maľbami a premaľbami farebných plôch ohraničených uvoľneným gestom, je zas formou mäkkej subjektivizovanej geometrie. Tieto dva formotvorné prvky vytvárajú symbiózu ako svojskú formu chaosu - zobrazenia spletitých kódov, symbolík a vzťahov, ktoré dajú prečítať pri pohľade z blízka a popri tom z odstupu vyznievajú kultivovanie a harmonicky.

Richard Kitta a Mira Sikorová-Putišová

Radoslav Repický (1984) vyštudoval Technickú univerzitu v Košiciach, Fakulta umení, odbor Výtvarné umenie, Ateliér súčasného obrazu 2003 – 2007 Doc. Adam Szentepetery a odbor

Výtvarné umenie, Ateliér experimentálnej grafiky, 2007 – 2009, prof. Rudolf Sikora. Od roku 2010 pôsobí na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach v obore Propagačná grafika. Venuje sa

komiksom a voľnej maľbe. Tvorí a žije v Michalovciach a Košiciach.

piktografia: „REPICTURE“ piktografická mytológia (2010)materiál: akryl

14 15

Marek Galbavý

Mlyny5. – 20. august 2010

~Inštaláciu Mlyny poslucháča piateho ročníka Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici Mareka Galbavého (1987) v nezávislej Outdoor gallery (exteriérový prezentačný podsta-vec pred rovnomenným nákupným centrom v Nitre) reprezentuje nájdený a autorsky manipulova-ný predmet – mäsiarsky mlynček, ktorého pôvodné určenie konotuje činnosti mletia, zomielania a tak odkazuje na pôvodný duch a pamäť deštruovaného historického miesta v Nitre. Dielo má aj širší ideový záber, ktorým je mlynček ako symbol času, mletia dejín, osudov mesta a miesta, ale aj aktualizovaný symbol „mletia“ peňazí. Časti použitého objektu (autorsky manipulovaný ready mades) sú redizajnované súvislou kryštalickou vrstvou, ktorá vznikala procesuálnym spôsobom. Túto nečakanú a paradoxnú materiálovú intervenciu a tak významovú zámenu objektu mlynčeka, používa Galbavý ako symboliku istej piety a debanalizácie ducha miesta. Zdôraznil ju aj čiernym funerálnym súknom, ktorým je potiahnutý podstavec. Povýšením utilitárneho predmetu do po-

doby muzeifikovanej relikvie či dokonca klenotu odkazuje inštalácia na banálnu a vyprázdnenú komercializáciu pôvodne architektonicky hodnotného (a sociálne užitočného) historického miesta. Celková skladba podstavca, jeho tvaroslovia i jednotlivých prvkov inštalácie je v istom uhle vníma-nia alúziou na pomníkovú tvorbu.

Profilácia Mareka Galbavého sa už počas štúdia koncentrovala na oblasť priestorových médií, kde overoval viaceré výrazové a materiálové polohy sochy, objektu, inštalácie a ich konceptuálny a interaktívny potenciál. Tendujúc k neokonceptuálnemu prejavu sa zameral na analýzu predmet-nosti, objemovosti, proporcionality, materiálovosti, ktoré skúma, zamieňa a subverzívne posúva do nových významov a foriem čítania. Je to analytický a súčasne konceptuálny typ sochárstva, kde popri dôležitosti estetických parametrov autor zvažuje dôsledne aj tematický a ideový rozmer diel. Je to prevažne predmetná symbolika vecí, miesta a ich pamäť, ale i skúmanie a reflexia vlastného prežívania v civilizačnom kontexte vyprázdnenej doby. Svojim vyjadrením blízky post-popartu a no-vej vecnosti čerpá impulzy z všednej i hraničnej podoby reality, kde vizuálne rieši jej reverzibilnú možnú polohu videnia. Čerpá podnety a nadväzuje najmä na britskú neokonceptuálnu scénu, kde dominuje záujem o konceptuálny prístup k miestu, priestoru, materiálu, proporcionalite, pamäti a zámene inak všedných predmetov a situácií. S motívom osobnej pamäte a jej vyprázdňovania sa zaoberal Galbavý aj v bakalárskej práci – minimalistickej zvukovej multimediálnej inštalácii „1:1“.

Alena Vrbanová

Marek Galbavý (1987) je poslucháčom 6. ročníka (magisterského štúdia) katedry Sochárstva, ateliéru Socha a aplikované médiá (Doc. J. Sapara, akad. soch.) Fakulty výtvarných umení na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Pracuje s priestorovými médiami, kde si overuje viaceré

výrazové, materiálové a hmotové polohy sochy, objektu, inštalácie a ich konceptuálny a interaktívny potenciál. Žije a tvorí v Zlatých Moravciach.

inštalácia: MLYNY (2010) materiál: autorské ready mades

16 17

18 19

Reakcia na zničené dielo Mlyny

Na základe vašej žiadosti o poskytnutie informácie, či mestský kamerový systém nezachytil dňa 5. 8. 2010 po 19.00 hod. nejakých vandalov alebo ničenie Vašej výstavy pred OC Mlyny, Vám ozna-mujem, že po prezretí záznamu nebolo nič podozrivé zaznamenané. Mestský kamerový systém sa skladá z otočných kamier, ktoré pracujú v automatickom režime a je možné, že v inkriminovanom čase kamera snímala iný priestor. Je nám ľúto, že Vám bol poškodený majetok a prostredníctvom kamery nemôžeme zistiť páchateľa.

vyjadrenie mestskej polície, 5. 8. 2010, Nitra

Čo k tomu len dodať. S takouto situáciou som sa stretol po prvý krát . Bolo to pre mňa poučením. K podaniu trestného oznámenia z mojej strany nedošlo lebo objekty /mlynčeky/, ktoré som vysta-voval sa našli a boli minimálne poškodené. V tomto prípade išlo o poškodenie Inštalácie, mlynčeky sú len časťou inštalácie, ale dielo ako také zničené bolo. K tejto udalosti už ťažko niečo dodať, jedi-ne citujem kurátorku Alenu Vrbanovú „život na Slovensku, aj náš prípad nás neustále presviedčajú o nekultúrne, chudobe ducha i peňaženky.“

Marek Galbavýfoto-záber na zdevastované dielo, inštáláciu Mareka Galbavého: MLYNY (2010)

20 21

Daniel Dida, Juraj Gábor

RECORD / PLAY03. – 20. september 2010

~Cieľom projektu record / play je na základe zvoleného motívu vytvoriť platformu pre komuni-káciu autorov s  náhodnými okoloidúcimi a tak modelovať tzv. sociálnu plastiku. Spoločen-ská udalosť / akcia je zaznamenávaná a  postprodukčne modelovaná vo videoobraze, ktorý sa podieľa na jej vizuálnej a  mediálnej definícii. V  záujme autentickosti a  neinštituciálnosti nie sú jednotlivé akcie ani projekt vopred avizované vo forme pozvánky, plagátu či vernisáže.  V prvej akcii projektu record/play Dano Dida vyzval okoloidúcich, aby mu „darovali trochu svojho dychu“. Dych ako fyzicky krehká a existenčne podstatná entita je súčasne vnímaný ako symbol a prejav ducha . V tomto zmysle sociálna plastika Dana Didu sa mohla odvolávať na fyzicko-du-chovné kvality a prekračovať primárnu rovinu komunikácie ako nezáväznej hry prostredníctvom balónov, ktoré participanti dychom naplnili. Účastníci interaktívneho happeningu, ktorých bolo až stotridsať sa mohli na balóny podpísať. Jednotlivé balóny (individuálny dych, jedinečný podpis) ako vyjadrovacie prostriedky vyskladal autor do mäkkej (balónovej) plastiky, ktorá v závislosti na súčastiach nadobudla abstraktný tvar. Pritom „vnútorný materiál“ ostával v najvyššej miere osobný a konkrétny.

Ďalším projektom v cykle podujatí record/play bola dlhotrvajúca niekoľkohodinová akcia, kto-rá sa niesla vo vecnom neokázalom aranžmán ako forma spoločenskej komunikácie prostredníc-tvom upriamenia pozornosti na ústredný motív – bicykel. Bicyklové koleso stálo na počiatku dejín konceptuálneho umenia (Marcel Duchamp), tentoraz je zapojené do širšieho kontextu umeleckej akcie. Bicykel (apropriovaný ready made) hrá rolu nie v zmysle symbolu, aj keď v celom programe akcie sú momenty, kedy stojí opustený na piedestáli (podstavci galérie) ako objekt – socha v su-sedstve reklamného automobilu ponúkajúc konfrontáciu každodennej (plebejskej) a konzumnej, môžbyť snobskej kultúry.

V koncepte Juraja Gábora ide však predovšetkým o nadviazanie kontaktu a komunikáciu s oko-loidúcimi v preplnenej zóne mesta, ktorí sú ochotní participovať na spoločnom projekte/diele, vyt-várať sumár pohybov a objemov času, odmeriavaných digitálnym snímačom. Narastajúca číselná hodnota je spolu s menom participanta akcie zapísaná na podstavci galérie. Presah akcie z umenia športu do umenia konceptu je podložený ideou o zmysle spolupráce a vzájomnej tolerancie, kedy nie je rozhodujúci výkon jedinca ( počet prejdených kilometrov za čas), ale súhra spoločenstva. Táto určila - vymodelovala aj názov projektu v podobe číselného kódu: 2:29:38, 76, 78.

V spoločnosti nastavenej na výkon (úspech, konzum a spotrebu) predstavuje projekt Juraja Gábo-ra sympaticky nevtieravý, ale predovšetkým zreteľne výpovedný apel na tento rozmer našej kultúry.

Eva Kapsová

Daniel Dida (1986) študoval na Akadémii umení v Banskej Bystrici v Ateliéri intermediálnej tvorby (doc. Miroslav Nicz). V súčasnosti je poslucháčom 6. ročníka ateliéru IN (doc. Ilona Németh)

VŠVU v Bratislave. Venuje sa umeniu inštalácie, akcie a videotvorby. V roku 2010 bol spoluautorom projektu „outdoor gallery“. Od roku 2011 zastrešuje projekt „Bunka pre súčasnú

kultúru“ pre o.z. lab_tab. Žije a tvorí v Nitre.

Juraj Gábor (1985) je čerstvým absolventom magisterského štúdia na VŠVU v Bratislave, kde navštevoval Ateliér priestorových komunikácií+ (doc. Anton Čierny mim.prof). Venuje sa kresbe,

soche, objektu, inštalácii, maľbe, akčným prejavom umenia, videu s ohľadom na neo-konceptuálne tendencie a miesto-špecifický a sociálny kontext. Od roku 2011 je členom a spoluzakladateľom

OZ tab_lab, ktoré organizuje projekt Bunka_pre súčasnú kultúru v Nitre. Od roku 2008 členom OZ Horný Ipeľ, zaoberajúcim sa ochranou a rozvíjaním prírodno-ochranárskych a kultúrnych

hodnôt v širšom regióne Horného Ipľa. Žije a tvorí medzi Bratislavou a Brezničkou.

22 23

druhá akcia projektu record/play (2010), video-záznam: Juraj Gábormateriál: autorský ready made

prvá akcia projektu record/play (2010), video-záznam: Dano Dida materiál: mäkká (balónová) plastika

24 25

Igor Rjabinin

@u [at-u] 26. september – 18. október 2010

~Projekt s názvom @u[at-u] predstaví Igor Rjabinin ml., čerstvý absolvent v odbore Aplikovaná informatika, študijného programu Počítačová grafika a videnie na Komenského Univerzite v Bra-tislave. Svoje programátorské skúsenosti využíva pri tvorbe multimediálnych projektov a inte-raktívnych inštalácií. Autor v tejto práci nadväzuje na svoj bakalársky projekt, ktorý prezentoval na výstave s názvom Animars (2009) v Turčianskej galérií v Martine. Okrem iného sa venoval aj public – artovým literárnym projektom, konkrétne projektom K6 a RAVENA.

Rjabininova site-specific inštalácia s využitím najnovších technológií reflektuje vnútorny pries-tor nákupného centra zachytávajúc moment príchodu a odchodu návštevníkov. Nič netušiaci náv-števník vstupujúci do obchodného centra sa stáva aktérom interaktívneho zvukového a farebného prenosu na betónový podstavec galérie. Vstupujúci človek vytvára zvukovú a farebnú stopu, od-chádzajúci ju následne vymazáva. Dielo prezentujúce hravý experiment, virtuálny obraz náhod-ného pohybu po kamerou snímanej ploche, zachytáva prítomnosť a identitu jednotlivca v mieste obchodného centra, ktorú môže divák priamo na podstavci odsledovať.

Nina Šošková

Igor Rjabinin (1986) študoval na matematicko-fyzikálnej fakulte univerzity Komenského v Bratislave (odbor počítačovej grafiky a computer vision). Spoluzakladal občianske združenie K6, ktoré sa

venovalo podpore začínajúcich spisovateľov. Pôsobil ako literárny redaktor v študentskom rádiu TLIS. Je členom audio-vizuálneho zoskupenia lowii.

Jeho tvorba čerpá z radosti pri aplikovaní elementárnych postupov computer vision ako sú motion-tracking a motion-capture na rôzne neštandartné situácie (hudobný nástroj ovládaný davom ľudí

v nákupnom centre, ozvučenie maľby štetcom, priestorové audio-hry). Žije v Bratislave.

audio-vizuálna inštalácia: @u |at-u| (2010)

26 27

Outdoor gallery 2010

ohlasy a citáciewww.outdoorgallery.sk

~Neoremeselník

http://nitra.sme.sk/c/5365231/vianocny-stromcek-ako-maj.htmlhttp://www.kosice24.sk/news.php?extend.51042.5

Relax (out_in)www.mynet.sk/reset/klienti/www.artdispecing.sk/?IDe=119373...http://nitralive.sk/spravy/hlavne-spravy/754-projekt-outdoor-gallery.htmlhttp://www.rovart.com/sknew/news_view.php?akcia=view&id=1347http://www.intenda.sk/ozivujeme-verejny-priestorIn: Vrbanová, Nina: Nina Šošková: RELAX (out_in)/Outdoor Gallery Nitra (Jazdec – Print nástenky o súčasnom výtvarnom dianí, č. 3/2010, s. 5)

Repicturehttp://nitralive.sk/spravy/hlavne-spravy/754-projekt-outdoor-gallery.html?joscclean=1&comment_id=803&fontstyle=f-largerwww.rovart.com/sknew/news_view.php?akcia=view&id...

Mlynyhttp://www.intenda.sk/ozivujeme-verejny-priestorhttp://www.rovart.com/sknew/news_view.php?akcia=view&id=1371http://marekgalbavy.blogspot.com/2011/06/mlyny-2010-instalacia.htmlhttp://nitra.sme.sk/c/5496588/marek-galbavy-v-nitre-vystavuje-kuchynske-mlynceky.htmlhttp://www.it24.sk/clanky?extend.62591_Nekulturne-Slovensko?.1

Record playIn: Kapsová, Eva: Dva krát kauzy k jednej téme – na podstavci Outdoor gallery (Jazdec – Print násten-ky o súčasnom výtvarnom dianí, č. 4/2010, s. 7)

Outdoor gallery 2010Flash Art Vol. V No. 16 June – September 2010, Nitra Outdoor Gallery , Omar Mirza, str. 10http://nitralive.sk/spravy/hlavne-spravy/754-projekt-outdoor-gallery.htmlhttp://www.webnoviny.sk/slovensko/pred-obchodnym-centrom-v-nitre-vznikne-/122631-clanok.htmlhttp://ozlaputa.tumblr.com/http://exot.sk/projects/outdoor-gallery/

sprievodné aktivity 2010 http://www.festivalintermedia.skhttp://www.divadloivanapalucha.sk/272/festival-intermedia-bb-2010www.pechakucha.sk www.pecha-kucha.orghttp://www.stanica.sk/2010/12/16/pecha-kucha-night-zilina-volume-13/

28

Outdoor Gallery~

The main purpose of Outdoor gallery conception (April 2010) was to work with unused stone pedestal situ-ated in front of Mlyny Shopping Centre entrance close to heavy traffic intersection in Nitra town. The first step was to make a contact, approach to a spectator, and wait in expectation what will happen next.

The principal idea of the conception was to build an open space for contemporary art. This way authors wanted to appeal not only to shopping centre consumers1 but mostly to public-art experts and non-profes-sional society in Nitra interested in public art. Thanks to professional guarantors – Mira Sikorová-Putišová (2010), Nina Vrbanová (2011) – critical reviews2 and responses we managed to get growing reputation.3 Thanks to professional and material, financial and non-financial support, grant subventions and individual sponsors the outdoor gallery exhibition plan could be enhanced and evolved to a total number of 13 projects exhibited.

Authors’ projects presented on “base stone” (stone pedestal) had an ambition not only to attract a specta-tor visually but also to involve him to a communication with art work. Progressive succession of art objects has opened discussions not merely among pedestal visitors but also among people in cars and buses passing by in this frequented area, as well as people on social networks, and media or web portals. The Outdoor gal-lery is specific by its site; an idea to move the gallery to a different place would perhaps change its meaning.

Culture in our society is not respected as it is in “west countries”. The society does not expect artist to reflect actual problems. It seems to us very unfortunate. Possibly we have demonstrated that art may come to a spectator; and gallery is possible to function in public space – without stone walls and admission fees. It was difficult to bring art face to face with spectator in this town. We tried to contribute not only to a cultural development in the region but also to get publicity even further. We have presented the Outdoor gallery activity at several festivals, internet blogs, but also in the media and articles dedicated to contemporary fine arts. The Outdoor gallery is a “free play” and gives more complex view of everyday reality to a spectator, and after all it contributes to higher quality of life. It remains open to the next and new interpretations, meanings layering and critics.

Nina Šošková

1 Our partner organisation is MLYNY Gallery Nitra, shopping-entertainment centre, providing this place free of charge.2 See page number: 26 – 273 In 2010 the authors of Outdoor gallery project and its exhibition concept were Nina Šošková and Daniel Dida. In 2011 the programme was put together by Nina Šošková and Ivana Sláviková.

“Outdoor” Gallery as a Work of Art~

The ambition of Outdoor gallery project at the beginning in spring last year was to depart from a traditional scope of presentations in „brick and mortar galleries“ where a work of art is closed or opened for those only who intentionally submit a journey to the work of art. The project was indented to be an alternative to bring art directly amongst people in public space. Certainly, for a long time it is not any news to exhibit artworks out of galleries even in our surroundings. However, the project of Outdoor gallery in the previous activity has concentrated artworks almost exclusively oriented to the public space issues. The ideas and forms were auto-matically generated by a nature of their site and very often were designed directly for this site.

Hindsight the decision to place a gallery into a space with high people flow, which has nothing to do with fine arts – with its presentations, interpretations, critics and appreciation, appears to be a “well-aimed hit to the bull’s eye”. The gallery represented by nothing more than previously not-utilised concrete pedestal right in front of entrance to the Mlyny Shopping Centre in Nitra is literally infiltrated into an artificial space designed primarily to satisfy a requirement to spend leisure time in mentally undemanding way which is given by a consume environment. In other words, the Outdoor Gallery by its existence and all efforts has managed to connect two diametrically different worlds – world of fine art or a free art point of view which can be read and perceived only with some intellectual contribution of a recipient and a world of products, goods and entertain-ment which can be passively received – in consideration of money, of course.

Value added to the primary intention to bring in live art amongst people represents a pleasant seditious-ness of this synthesizing phenomenon. A considerably enhancing moment stands for the ability to transform a gallery space into art itself by open and communicative character of all presented pieces regardless of whether they feature elements of interactivity as a premeditated appeal for the participation in creating/working of a piece of art or they have their unexceptional static unchanging form which however initiates the attendance in other way – by its form, contents, articulated subject or seeming merging with surroundings, e. g. by simula-tion into a promotional object. Given the site of gallery’s activity the subjects of respective art works created exclusively by youngest artists have naturally oriented to consumerism issues with its spiritual emptiness as-sociated with existence of controversial values in it; to artificial character of shopping centre environment and to history of the site where the shopping centre is located. It is not by coincidence that the artists’ projects comprise also engaged attitude and criticism features – rare aspects in pragmatism of contemporary society.

Activity of Outdoor Gallery, although relatively short, has created platform for art in public space. Its tradi-tion in our conditions comprises of partial projects bearing no clear continuity but also no necessary reflection. At the bottom line, the idea of the gallery is quite simple; however the Outdoor Gallery authors’1 conception to get art out of a traditional gallery scope brings much more than an ordinary presentation of art.

Mira Sikorová-Putišová

1 In 2010 the authors of Outdoor Gallery project and its exhibition concept were Nina Šošková and Daniel Dida. In 2011 the programme was put together by Nina Šošková and Ivana Sláviková.

vydala Outdoor gallery / www.outdoorgallery.sk autor koncepcie: Nina Šošková

zostavili: Ivana Sláviková, Nina Šoškováautori textov: Mira Sikorová Putišová, Nina Vrbanová, Eva Kapsová, Nina Šošková, Omar Mirza,

Eva Masaryková, Alena Vrbanová, Slavomíra Tóthová, Ivana Slávikováfotografie archív autorov a outdoorgallery

grafická úprava: Juraj Blaško

jazyková korektúra a anglický preklad: Denisa Ivaničová

Katalóg bol vydaný vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR.

náklad 300 ksISBN 978-80-970806-0-0

Partneri

Projekt v roku 2010 podporili

9 788097 080600

ISBN 978-80-970806-0-0

32

„Pred vstupom do nákupno-zábavného centra Galérie Mlyny nainštalovali máj. Vyníma sa na betónovom podstavci – novom výstavnom priestore s názvom Outdoor gallery“

http://nitra.sme.sk/c/5365231/vianocny-stromcek-ako-maj.html

2011

Outdoor gallery_betónový podstavec

~

3

Paradoxná galéria alebo druhý rok na podstavci

~V druhom roku svojej činnosti sa Outdoor gallery v Nitre postupne etabluje ako istá alternatíva zaužívanej galerijnej a prezentačnej praxe na Slovensku. Na betónovom prezentačno-reklamnom podstavci (cca 4 x 3 m), situovanom na frekventovanej komunikácii v centre mesta priamo pred obchodným domom Mlyny, vytvára paradoxný, no napriek tomu stabilný priestor pre súčasné umenie. Ten je určený predovšetkým mladým, začínajúcim výtvarníkom vrátane študentov vyso-kých výtvarných škôl nielen na Slovensku. Spojením netradičného výstavného priestoru a mladé-ho, často na báze site-specific stratégie koncipovaného a realizovaného umenia, tu vzniká osobitý a v našom prostredí nateraz jedinečný model exteriérovej galérie tohto typu. Za príbuzné možno považovať len niektoré, rovnako pomerne solitérne public-artové a billboardové projekty realizo-vané ešte v 90. rokoch 20. storočia a začiatkom nového milénia. Outdoor gallery sa však svojím programom (za dva roky činnosti spolu 13 výstav) profiluje skôr ako miesto street-artovej prezen-tácie a tiež – čo je dôležité – komunikácie.

Do centra mesta pravidelne prináša diela súčasného umenia, pričom ich vznik vo väčšine prí-padov priamo stimuluje, čím do istej miery plní aj inštitucionálnu funkciu finančnej i prezentačnej podpory umenia. Zároveň podnecuje mladých autorov k reflexii špecifickej a miestami až bizarnej situácie, ktorá vzniká tesným prepojením výstavného priestoru a obchodného domu. Za všetky takéto diela možno spomenúť inštaláciu Mareka Galbavého Mlyny (2010) a objekt Niny Šoško-vej Konzum (2011), ktoré priamo reagovali na sémantiku miesta a boli jeho kritickou reflexiou či už v podobe metafory „mlynčeka na peniaze“ alebo „zvodnej pasce“. Okrem inštalácií a objektov galéria doteraz prezentovala rôzne tlače, kresby, ale aj akcie so zapojením divákov (napr. vydarený spoločný projekt Daniela Didu a Juraja Gábora Record / Play v roku 2010 či performance Martina Kochana Objekt strážený psom v roku 2011). Malý priestor podstavca tak, zdá sa, bol využitý na maximum, pričom práve interaktívne formy sa tu ukázali ako vhodný prostriedok komunikácie umenia v urbánnom verejnom priestore.

Aktivita autorov a organizátorov Outdoor gallery je zjavne zameraná aj týmto smerom – vy-tvoriť slobodné a nezaťažené prostredie pre umeleckú kreativitu, priamym pôsobením ju podne-covať. Je to prirodzené, keďže za galériou na podstavci stoja donedávna študenti, dnes etablujúci sa doktorandi umeleckých programov a výtvarní umelci. Z pohľadu profesionálnej galerijnej praxe, predovšetkým koncepcie a dramaturgie výstav by to zrejme nebolo dostačujúce, ak by si organi-zátori k spolupráci spravidla neprizývali renomovaných odborníkov z oblasti dejín a teórie umenia. Práve v perspektíve kooperácie tohto typu pritom možno vidieť aj ďalšie roky kvalitnej a zmyslupl-nej činnosti Outdoor gallery – paradoxnej galérie na paradoxnom mieste.

Nina Vrbanová

4 5

Zahájenie výstavnej činnosti Outdoor gallery 2011

Odkaz: „Bez zbytočných rečí“

31. marec 2011

~Outdoor gallery je projekt, ktorý má druhým rokom ambíciu sprostredkovať výtvarné umenie širo-kej verejnosti. Betónový podstavec umiestnený pred OC Mlyny v Nitre slúži ako „základný kameň“ na prezentáciu výtvarného umenia a informácií o ňom.

Naším cieľom je tento krát poskytnúť formou „odkazu - reklamy zanechanej na podstavci“ – informáciu o aktuálnej výstave Bez zbytočných rečí v Nitrianskej galérii, Galérii mladých v Nitre.

Projekt uskutočnený v Galérii mladých v Nitre je sondou do tvorby najmladšej generácie so-chárov, reakciou a narážkou na výstavné projekty, ktoré sa zaoberajú popri inom skôr individuálnou prezentáciou sochárskeho umenia.

„Bez zbytočných rečí“ má decentne poukázať na rozdiely v  chápaní súčasného sochárskeho umenia a umenia priestorových médií. Úlohou výstavy je pokus o narušenie vnímania, tradične chápaného pojmu socha a poukázať na jeho aktuálne presahy do iných foriem výtvarného umenia, práve cez tvorbu najmladšej generácie výtvarníkov_sochárov.

Takouto informáciou na podstavci ponúkame náhodnému divákovi nielen „odkaz“, reklamu, ale aj prepojenie výstavy „odkazom“ na podstavci Outdoor gallery (v exteriérovej forme) s Nitrianskou galériou.

Nina Šošková, Ivana Sláviková

Výstavy „Bez zbytočných rečí“ sa zúčastnili:Ľudmila Amálka Valenčíková (1980), Pavla Sceránková (1980), Tomáš Džadoň (1981),

Radovan Čerevka (1980), Štefan Papčo (1983), Ivana Sláviková (1981), Nina Šošková (1983)

Kurátor výstavy v NG Mladých Nitra: Roman Popelár akcia, odkaz na výstavu „Bez zbytočných rečí“ v NG Mladých Nitra (2011)

6 7

Martin Kochan

O. S. P. (Objekt strážený psom)

6. – 27. máj 2011

~Vo výstavnom projekte O.S.P. (Objekt strážený psom) pre Outdoor gallery v Nitre reagoval Martin Kochan na kultúrnu politiku na Slovensku, v ktorej sú podľa neho regionálne galérie často vystavo-vané tlakom zhora, pričom úradníci tu vystupujú ako „strážne psy“ pre mocenské záujmy politikov. Podľa jeho názoru by totiž galérie, divadlá a ďalšie kultúrne inštitúcie mali naopak fungovať slo-bodne a nezávisle od politickej vôle.

Reakciou na tento aktuálny stav našej kultúry bola performancia počas vernisáže výstavy. V rámci nej Kochan prečítal text, v ktorom vyjadril svoje rozčarovanie z kultúrnej politiky na Slo-vensku a  taktiež uviedol niekoľko príkladov zasahovania úradníkov do práce odborníkov. Počas akcie bol jeho pes reťazou priviazaný o galerijný podstavec, čím strážil jednak galerijný priestor, ale aj umelca samotného.

Kochanovým zámerom bolo, aby si počas trvania výstavy mohli návštevníci rovnako pripnúť svojho miláčika na reťaz a nechať ho strážiť galériu počas svojich nákupov v OC Mlyny. Tak ako je tomu však u nás „dobrým“ zvykom, čo nie je privarené jednoducho zmizne, preto aj autorov zámer bol už o pár dní nesplniteľný, keďže reťaz aj so železným obojkom si niekto požičal a zabudol vrátiť…

Omar Mirza

Martin Kochan (1981) študoval v rokoch 2002 – 2007 na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity, odbor učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov pre 2. stupeň. V rokoch 2008 –

2010 študoval na Fakulte výtvarných umení Vysokého učení technického v Brne, v Ateliéri figuratívneho sochárstva pod vedením doc. Michala Gabriela akad. soch. Žije a tvorí v Trnave. performancia: Objekt strážený psom _ O.S.P (2011)

8 9

Ivana Sláviková

Haptika28. máj – 17. jún 2011

~Vo svojom projekte s názvom Haptika (haptická intervencia) autorka pokračuje vo využívaní Brail-lového písma pri komunikáciu s divákom. Podobne ako to bolo v starších dielach, aj v tejto aktuál-nej práci sa snaží pomocou textu prevedeného do haptických bodov upriamiť aj zrakový záujem na jej dielo a tak vybudiť u diváka interes – dozvedieť sa takmer zatajovanú informáciu.

Dielo Haptika pozostáva zo siedmich plechových platní na ktorých je vyrazený text v Brail-lovom písme. Každá z platní nesie na sebe vizuálno – haptický záznam/text siedmich kurátorov o  autorkinej tvorbe. Dielo sa tak stáva nemým sprostredkovateľom kultúrneho odkazu, akoby paradoxne tak dielo upriamuje pozornosť na nezáujem laického diváka. Autorka dielo uchopila v druhej výrazovej rovine. Samotné dielo sa stáva len jednoduchým sprostredkovateľom informá-cie o autorke. Tým že text je napísaný v Braillovom písme stáva sa vedome znova určený a zaujíma-vý len pre určitú skupinu ľudí (nevidacich) a buduje opäť okolo seba bariéru nepochopenia. Dielo svojim odkazom, ma ambíciu nastaviť zrkadlo divákovi či samotnej konzumnej spoločnosti.

Ivana Sláviková

Ivana Sláviková (1981) je absolventkou Akadémie umení v Banskej Bystrici, Fakulty výtvarných umení, katedry Sochárstva, ateliér Socha, plocha, priestor _ Socha a aplikované média

(doc. Juraja Saparu akad.soch.) Tu v súčasnosti pôsobí ako odborná asistentka a pedagogička figurálnej kresby. Vo svojich prácach vychádza z dlhodobého záujmu o skúmanie sochy, objektu

či samotného priestoru, ako hraničného média. Zámenou v použití tradičných sochárskych materiálov sa snaží narušiť predstavu ich uplatňovania v sochárstve. Žije a tvorí v Hnúšti.

inštalácia: HAPTIKA (2011)materiál: kovové platne

10 11

Nina Šošková

Konzum alebo inak – lepší holub v hrsti, ako vrabec na streche

17. jún – 1. júl 2011

~Výstavný projekt mladej výtvarníčky Niny Šoškovej (1983) nadviazal na jej predchádzajúcu inštalá-ciu Relax (out_in), realizovanú a predstavenú rovnako na podstavci Outdoor gallery v roku 2010. Aj v priamočiaro nazvanom objekte Konzum autorka reagovala na významovo štruktúrovanú po-vahu miesta pre umenie v tesnej blízkosti unifikovaného obchodného centra. Na báze site-specific stratégie tvorby tu kriticky reflektovala spotrebný charakter aktuálneho života a kultúry, kde nad všetkým suverénne víťazí konzum a ekonomická sila trhu. Symbolom tohto marazmu sa začiatkom nového milénia v postsocialistických krajinách stávajú práve obchodné centrá ako koncentrovaná substitúcia ulíc mesta či mestskej (pa)kultúry vôbec.

Subtílne pôsobiaci drevený objekt bol pojednaný ako zdvojená nadrozmerná vtáčia búdka. Na princípe faktickej (architektonickej a materiálovej) podobnosti a zároveň významového paradoxu medzi prirodzenou (nevyhnutnou) a kultúrnou (samoúčelnou) sférou dnes poukázal na absurditu a napokon aj disfunkčnosť tohto typu „kultur-konzumu“. Na úrovni významu pritom dielo pertrak-tovalo vlastne motív spotreby pre spotrebu. Zdvojený objekt sa stal hyperbolizovaným symbolom konzumu ako pasce, do ktorej stačí neustále „podsypávať“. Vtáčia búdka bola kedysi symbolom túžby človeka ostať súčasťou prírody, súnaležať s  ňou. Šoškovej objekt však reagoval na stav permanentného a rastúceho „lapania“ ľudí trhom. Jeho názov kódoval aj fakt závislosti ľudí na nezvratne rozbehnutom mechanizme, hoci vtáctvo, keď nepodsypeš, nepríde.

Nina Šošková (1983) je výtvarníčka a galeristka. Je absolventkou Akadémie umení v Banskej Bystrici, Fakulty výtvarných umení, katedry Sochárstva, ateliér Socha, plocha, priestor _

Socha a aplikované média (doc. Juraja Saparu akad.soch.) kde v súčasnosti pôsobí ako interná doktorandka. Je spoluzakladateľkou exteriérovej galérie outdoor gallery v Nitre a Banskej Bystrici a riešiteľkou projektu Medzicentrum I., II. (2010 a 2011). V jej tvorbe dominujú priestorové médiá

a intervencie do verejného priestoru. Prioritne sa zaoberá tematikou priestoru, prítomnosti v ňom, jeho meniacou sa povahou v špecifických i sociálne vyhrotených situáciách.

Žije a tvorí v Žiline.

Šošková si apropriovala formu podomácky zhotoveného, insitne pôsobiaceho objektu. Jeho pôvodné určenie zasa z  vidieckeho, parkového či domestikovaného prostredia preniesla na ne-patričné miesto – frekventovanú komunikáciu centra mesta. Upriamila tak pozornosť jednak na absenciu prírody v meste, na jej vytesnenie v prospech prevažne developerských a primárne kon-zumne orientovaných záujmov, jednak na sugestívny motív pasce. Dielo však ponúkalo aj druhú vý-znamovú interpretáciu, v ktorej sa ukázal hierarchický princíp zdanlivo sociálne neštruktúrovaného trhu – poschodový objekt, ako aj prešmyčka ľudového porekadla v názve odkazovali na novú, hoci len latentne prítomnú hierarchizáciu kultúrno-spoločenských vzťahov, odvíjajúcu sa od nákupnej potencie či závislosti ľudí. Objekt sa tak stal viacvrstvovým komentárom, kumuláciou paradoxných významov na rovnako paradoxnom mieste.

Nina Vrbanová

12 13

inštalácia, performancia: KONZUM alebo inak_lepší holub v hrsti ako

vrabec na streche (2011)materiál: drevo, vtačí zob,

akryl

14 15

Matej Vakula

Out & Up Datehttp://www.upandoutdate.wordpress.com/

1. – 29. júl 2011

~Podľa šéfa Google Earth Briana McLendona: „Najväčšou výzvou pre mapy od Google je aktuálnosť a autenticita dát”. Niektoré oblasti sú aktualizované pomerne často, napríklad New York City a Ber-lín, iné oveľa zriedkavejšie – napríklad Nitra a mnohé ďalšie mestá bývalého východného bloku. Vďaka svojej nedokonalosti mapy od Google nechtiac vyznievajú v niektorých oblastiach aj ako historická dokumentácia alebo relikviár verejného priestoru. Tento fakt je nosnou ideou projektu Out & Up Date. Lokalita historických starých mlynov v Nitre je jednou z takýchto „online relikvií“. V roku 2009 bolo na tomto mieste otvorené nové obchodné centrum, ktoré však nie je na mape. Výrazne však zmenilo historickú tvár centra mesta a charakter jeho celého okolia, čo vyvolalo búrlivú diskusiu verejnosti. No na mapách Googlu sú stále namiesto novopostaveného objektu OC Galéria Mlyny stále pôvodné staré mlyny.

V projekte Out & Up Date je časť tejto, už niekoľko rokov neaktuálnej mapy v mierke 1:1, umiestnená na základný kameň Outdoor gallery. Na jeho bočnej strane je umiestnená webadresa na online časť projektu. V nej sa v obrazovej galérii, blogu a Google mapách môžu spojiť ďalšie miesta Slovensku s podobným osudom ako staré mlyny. Out & Up Date je pilotným projektom, ktorého cieľom je upozorniť na škálu a rýchlosť trendu Google máp na Slovensku a  následne v celom post-komunistickom bloku. Blog a obrazová galéria je otvorená každému, kto má záujem do nej prispieť svojimi fotografiami alebo textom. Projekt otvára viacero aktuálnych tém. Jednou z nich je vzťah centra a periférie, ktorý je badateľný v rozdielnych rýchlostiach aktualizácie máp od Googlu. Ďalšou je napríklad vzťah virtuálnych máp k reálnemu priestoru a ku tomu, čo vzniká na miestach, kde sa tento virtuálny priestor prelína s reálnym.

Matej Vakula a Mira Sikorová–Putišová

Matej Vakula (1981) je absolvent VŠVU v Bratislave, Ateliér IN na Katedre intermédií a multimédií. Je autorom viacerých projektov, ktoré sa zaoberajú problematikou jeho ochrany, monitorovania

a s tým súvisiacej straty súkromia. Zaujímajú ho vybrané špecifiká verejných priestranstiev, charakteristické svojou nezvyčajnou formou. Výtvarníkov prístup je konfrontačný, ale aj príjemne

ironický. Tvorbou tohto druhu otvára otázky o negatívnych fenoménoch súčasnej spoločnosti: o diktáte mainstreamovej kultúry, dotýka sa problémov súvisiacich so socialistickým urbanizmom

a architektúrou, no i systému kontroly, čím jeho realizácie nadobúdajú príťažlivý sociologický rozmer. Žije a tvorí v Žiline a Bratislave.

digitálny print: out&up date (2010)internetový odkaz: www.upandoutdate.wordpress.com

materiál: vinylová fólia

16 17

Marek Halász, Stano Piatrik, Martin Piatrik

NA-TURE29. júl – 26. august 2011

~Latentné korene projektu NA-TURE by sme mohli hľadať už v Halászovom predchádzajúcom záuj-me o odkrývanie stôp minulosti, ohmatávanie a znovusprítomnenie zaniknutých priestorov ako po-zostatkov ľudskej činnosti, reliktov prirodzenej a časom determinovanej premeny fyzického sveta. U Mareka Halásza sa spojil inštinkt archeológa s tvorivou potenciou sochára už pri tvorbe objektu modelujúceho vnútorný priestor zaniknutého obydlia, s ktorým bol autor citovo a mentálne pre-pojený (Marek Halász: Môj dom, 2010).

Stano a Martin Piatrikovci dodávali zase trojrozmerný nadovšetko minimalistický tvar grafic-kým predstavám, zachytávajúcim a odrážajúcim pomyselnú kontrapunktickú štruktúru fyzického a duchovného , materiálneho a spirituálneho sveta (Stanislav Piatrik: Kríž, 2010, Martin Piatrik Adorácia, 2010).

V prvej verzii projektu NA-TURE vyjadrovali autori apel voči k márnotratnosti a majetníctvu po-zitívne nastaveného ega cez svoj záujem o fyzický svet vecí, kódujúcich odkazy na minulé, zabud-nuté príbehy a banálne udalosti .V druhom štádiu úvah sa zamerali už výlučne len na prírodné ob-jekty ( prírodnými a civilizačnými procesmi fragmentarizované a k prirodzenému zániku smerujúce samorasty, kusy drevín, stromov krov a drevín) ako na predmety symbolickej tematizácie. V no-vom „ skupenstve“ transformované prírodné objekty ( popol) sa tieto stali súčasťou autonómnej inštalácie a zároveň rezultátom akcie - túry, cesty, pochodu, obchôdzky, vyhľadávania, zbierania, zhromažďovania prírodnín a vecí, nešetrne odhodených do voľnej prírody. Spálenie/ spaľovanie ako reálna metafora nesie v sebe odkaz na rituál spopolnenia, na skúsenosť o kolobehu života a smrti vyznačenej v úsloví „prach si a na prach sa obrátiš“. Takto paradoxne, prostredníctvom totálnej de-štrukcie, definitívneho fyzického zániku, fatálneho spopolnenia, uvedením do stavu nebytia, autori vzkriesili najrozličnejšie zámerne či mimovoľne zabudnuté a odhodené, svojmu osudu ponechané predmety. Tento prvý krok v procese „vzkriesenia“ následne spojili so zdanlivo absurdnou marke-tingovou stratégiou, keď popol zo zhorených predmetov zabalili do priesvitného plastového obalu, vyznačili fyzické parametre jeho obsahu ( rozmery, hmotnosť ) a ponúkli ho na predaj: spopolnené

Marek Halász (1985) je absolventom Akadémie umení v Banskej Bystrici, Fakulty výtvarných umení, katedry Sochárstva, ateliér Socha, plocha, priestor _ Socha a aplikované média (doc. Juraja Saparu akad.soch.) Vo svojej tvorbe sa venuje skúmaniu a zaznamenávaniu svojho okolia, využíva rôzne syntetické média (silikón, fólia)v kombinácii s prírodnými na vytvorenie záznamu o krajine

alebo priestore v podobe objektu alebo inštalácie. Žije a tvorí v Bratislave.

predmety autori prezentovali ako komoditu - tovar určený na predaj so všetkými k tomu patriacimi atribútmi (obal, značka, cena, reklama, marketingová kampaň propagujúca tento produkt formou letákov). Hyperbolu komercionalizácie /„konzumerizácie“, kedy čokoľvek zo stavu nebytia vojde do stavu bytia, ironicky podfarboval a akcentoval akčný kontext výstavnej prezentácie v priestore Ou-tdoor gallery. Autori tu ponúkali okoloidúcim reklamný predmet v podobe zmenšeniny komerčne zvýznamneného objektu – balíček spopolneného stromu . Zlatá farba podstavca (platforma galérie OUT DOOR) zvýrazňovala kontext marketingových prístupov schopných nablýskane ozvláštniť akýkoľvek tovar, ponúknuť čokoľvek ( i odpad) na predaj. V pozadí minimalisticky artikulovanej významovej hyperboly v podobe radu igelitových, popolom a prachom naplnených vriec, bolo možné čítať sarkastickú myšlienku, že tovar sa už aktom predaja mení na odpad. Za širším rámcom prezentovaného projektu NA-TURE stálo presvedčenie o permanentnej potrebe kritického čítania civilizačne formovaných sklonov k nadmernému konzumu, náchylnosti k mýtom a zníženej citlivos-ti voči ochrane prírody.

Eva Kapsová

Stanislav Piatrik (1979) je absolventom Akadémie umení v Banskej Bystrici, Fakulty výtvarných umení, katedra Grafiky (doc. Róbert Brun, akad. Mal.). Vo svojej tvorbe využíva výrazové prostriedky priestorovej inštalácie, s témou spirituality, s využitím média čistého papiera.

Žije a tvorí v Hontianských Trsťanoch.

Martin Piatrik (1983) je absolventom Akadémie umení v Banskej Bystrici, Fakulty výtvarných umení, katedra Grafiky (doc. Róbert Brun, akad. mal.). Venuje sa prevažne priestorovej inštalácii,

zaoberá sa témou spirituality a vedeckého vnímania sveta, využíva pri tom prírodné materiály ako napr. vosk, včelí plást, med, suchý ľad… Žije a tvorí v Hontianských Trsťanoch

18 19

inštalácia: NA-TURE (2011)materiál: drevený popol, plastové vrecia, akryl

inštalácia: NA-TURE (2011)materiál: drevený popol, plastové vrecia, akryl

20 21

Miro Trubač

Rukynomádske sociologické laboratórium

2. september – 2. október 2011

~Diplomová práca Mira Trubača, tohtoročného absolventa VŠVU, sochárskeho ateliéru P. Kovačov-ského s názvom RUKY je interaktívnou exteriérovou sochou. Dielo si kladie za cieľ nabúrať kon-venčné predstavy o nemennosti miesta a nedotknuteľnosti diela vo verejnom priestore v zmysle interakcie diváka, v tomto prípade jej spolutvorcu.

Autorovi ide, metaforicky, o pád z  piedestálu klasickej sochy. Považuje umelecké dielo ako jedinečný a neopakovateľný počin geniálneho tvorcu za prežitý pohľad naň.

To, čo je v bežnom zmysle považované za vandalstvo na exteriérovom diele, k tomu nás tu tvorca priamo vyzýva.

Pri tomto novom pochopení diela, ktoré stretneme na ulici, nemáme ostať ľahostajní.Máme skulptúru nielen očami navnímať, ale priamo uchopiť, poňať, poškvrniť. Vyzýva nás k tomu prvotne svojím umiestnením na úrovni diváka, následne ergonomickým roz-

merom. Jej parametre 300x180x105 cm vychádzajú z rozmerov ľudského tela, intervenujúceho do sochy. Socha je určená k popísaniu, zásahu, pridaniu individuálneho odkazu. Zároveň prijíma telo diváka, ktorý sa rozhodne ju „použiť“ na ležanie, sedenie na nej.

Siamskými dvojičkami nahor obrátených dlaní asociuje detskú hračku alebo ľudské ruky v geste otvorenosti, prijímania, dávania.

To, čo od okolia väčšinou dostáva, je text, symbol, message.Technologicky to umožňuje zvolený materiál: umelý kameň na báze piesku, do ktorého sa dá

poľahky rýpať a škrabať. Autor jeho použitie argumentuje historickým výskytom pieskovca v regi-óne a jeho farebnosť kontrastovaním s okolím a vlastnosťou pieskovca postupom času zelenieť. RUKY vznikali tradičným sochárskym spôsobom - nanášaním krycieho materiálu na polystyrénové jadro, spevnené laminovaním. Táto technológia nesie stopy klasického prístupu, ale jadro je celé počinom softvérovej prípravy a počítačom riadenej frézy.

Miro Trubač (1986) je čerstvý absolvent magisterského štúdia VŠVU v Bratislave, katedry Socha, Objekt, Inštalácia v ateliéri Socha v architektúre a verejnom priestore Patrika Kovačovského.Momentálne pôsobí ako výtvarný pedagóg na Základnej umeleckej škole na Mozartovej ulici

v Trnave. Žije a tvorí v Trnave.

Dielo nemá svoje stále miesto, ale funguje nomádskym spôsobom. Aj tento prístup je nová-torský oproti klasickej soche so svojím pevne určeným miestom vo verejnom priestore. Outdoor gallery v Nitre je zatiaľ tretím miestom jej prechodného pobytu.

Prvým bolo Apollo biznis centrum a druhým Hviezdoslavovo námestie, obe v Bratislave.Odvíjajúc sa od skladby obyvateľov na jednotlivých miestach pôsobenia, socha sa stáva soci-

ologickým laboratóriom, ktoré skúma rôzne vrstvy spoločnosti a ich kultúrnu citlivosť bez nároku na estetický súd či cenzúru zo strany tvorcu sochy.

RUKY Mira Trubača sú eticky senzibilnou tabuľou, ktorá si pýta váš odkaz ako záujem o verej-ný, náš spoločný komunikačný priestor.

Eva Masaryková

22 23

objekt: ruky – nomádske sociologické

laboratórium (2011)materiál: epoxidový umelý

kameň na báze piesku, rozmery 300x180x105 cm

24 25

Outdoor gallery 2011

ohlasy a citáciewww.outdoorgallery.sk

~Objekt Strážený Psom _ O. S. P.

http://kuultur.com/2011/05/o-s-p-objekt-strazeny-psom/http://artblog.sk/2011-05-21/este-tyzden-tu-bude-o-s-p/http://m.sme.sk/?sek=reg_nr&rub=reg_nr_spol&cl=5902845

Haptikahttp://www.artdispecing.sk/?IDe=125753http://artblog.sk/2011-05-25/haptika-na-podstavci/http://nitra.sme.sk/c/5922407/haptika-s-brailovym-pismom.htmlhttp://www.rovart.com/sknew/news_view.php?akcia=view&id=1488

Konzum alebo inak _ lepší holub v hrsti ako vrabec na streche

http://nitra.sme.sk/c/5932110/lepsi-holub-v-budke.htmlhttp://nitra.virtualne.sk/akcie-a-podujatia.html?program=194&module_action__0__id_us=778http://artblog.sk/2011-06-17/konzum-pred-obchodnym-centrom-v-nitre/www.ninasoskova.sk

Out & Up Datehttp://nitra.sme.sk/c/5962452/outdoor-gallery-out-up-date.htmlhttp://www.patriot.sk/2011/06/nitra-vernisaz-vystavy-outup-date-uz-tento-piatok/http://www.upan-doutdate.wordpress.com/https://registerkultury.gov.sk/podujatia/podujatie.php?idpodujatia=27237

NA-TUREhttp://www.rovart.com/sknew//news_view.php?akcia=view&id=1528http://nitra.sme.sk/kk/921/na-ture/https://registerkultury.gov.sk/podujatia/podujatie.php?idpodujatia=27475

Ruky – nomádske sociologické laboratóriumhttp://www.obcasnecas.ukf.sk/2011/09/ruky-%E2%80%93-nomadske-sociologicke-laboratorium/http://nitra.sme.sk/c/6039439/sadnite-si-na-zelene-ruky.htmlhttps://registerkultury.gov.sk/podujatia/podujatie.php?idpodujatia=28075

sprievodné aktivityhttp://www.stanica.sk/2011/07/06/medzicentrum-ii/?lang=enhttp://presov.kamdomesta.sk/zilina/kultura/stanica-zilina-zariecie/medzicentrum-iihttp://www.pohodafestival.sk/index.php/news/3979/158/Three-projects-by-SPACE-Gallery/http://www.pecha-kucha.org/night/ostrava/5

26 27

29

Paradoxical Gallery or The Second Year On Pedestal

~The Outdoor gallery in Nitra in its two year activity has been successively establishing as an alternative of a standard gallery and presentation practise in Slovakia. It represents a paradoxical but stable space for con-temporary art by using three metres long and three metres wide concrete presentation-promotional pedestal situated at a frequented street in the centre of Nitra town right in front of Mlyny Shopping Centre. This place is dedicated to young “novice” artists as well as art academies students not only from Slovakia. By combining this unconventional exhibition area with young art – very often designed and realised on the basis of site-specific strategy – unique form of exterior gallery has been created in this area. Only some of the solitary public-art or billboard projects realized in nineteen nineties or in the beginning of new millennium could be considered to be related. However The Outdoor gallery by its programme (13 exhibitions in two-year period) has been taking shape of a site for street-art presentation and – which is important – communication.

The Outdoor gallery brings work of contemporary art right into centre of town on a regular basis while directly stimulating the creation of the most of these pieces; whereby the gallery functions as an institution of a financial and presentation art support. At the same time the gallery encourages young authors to reflect on specific and occasionally bizarre situation caused by tight interface between exhibition area and the shopping centre. This refers to the installation Mlyny (2010) of Marek Galbavý or Konzum (2011) of Nina Šošková. These installations respond to the site semantics and represent its critical reflection in the metaphor of a “meat-grin-der” or a “seductive trap”. Except for installations and objects the gallery has presented different presswork, drawings and also performances with participation of audience, e. g. successful common project of Daniel Dida and Juraj Gábor Record / Play (2010) or performance Objekt strážený psom (2011) of Martin Kochan. Small space of the pedestal appears to be utilized to the maximum and interactive forms proved to be a suitable means of art communication in urban public space.

Activity of authors and organizers of The Outdoor gallery is obviously aimed at forming free and “not-loaded” environment for an artistic creativity which is to be stimulated by direct influence. It is natural, since there is a team of creative artists behind the gallery as well as recently students – today postgraduate stu-dents establishing now in art programs. From the view of professional gallery practice, especially exhibition conception and dramaturgy, it would probably be insufficient if the organizers normally would not call for cooperation with prestigious experts on art history and art theory. Especially in perspective of this type of cooperation it is yet possible to see another years of superior and meaningful activity of Outdoor gallery – paradoxical gallery in a paradoxical site.

Nina Vrbanová

Projekt v roku 2011 podporili

Partneri

vydala Outdoor gallery / www.outdoorgallery.sk autor koncepcie: Nina Šošková

zostavili: Ivana Sláviková, Nina Šoškováautori textov: Mira Sikorová Putišová, Nina Vrbanová, Eva Kapsová, Nina Šošková, Omar Mirza,

Eva Masaryková, Alena Vrbanová, Slavomíra Tóthová, Ivana Slávikováfotografie archív autorov a outdoorgallery

grafická úprava: Juraj Blaško

jazyková korektúra a anglický preklad: Denisa Ivaničová

Katalóg bol vydaný vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR.

náklad 300 ksISBN 978-80-970806-0-0

9 788097 080600

ISBN 978-80-970806-0-0

32

„Príďte sa pozrieť ako sa dá využiť kúsok štvoruholníkového priestoru na umelecké aktivity, ktorý vďaka svoje vonkajšej

polohe dostal pomenovanie Outdoor gallery“.http://www.slovakia.travel/entitaview.aspx?l=1&idp=83026