Katolícka univerzita v Ružomberku

Filozofická fakulta

Panegyrici Latini – Anonymus, Chválospev na cisára Konštantína

Ľubica Kováčová

história

2. rok štúdia bakalárskeho študijného programu

Dejiny a kultúra neskorej antiky

Mgr. Marek Babic, PhD.

23. november 2011

Práca obsahuje 11 580 znakov zarátavaných do rozsahu práce

Úvod

V období neskorej antiky upadá potreba zapísať historické udalosti tak podrobne ako

v predošlých obdobiach. Je to aj dôsledok štátoprávneho usporiadania, ktorým v tomto období

je dominát. Z historického hľadiska je pre nás náročné študovať toto obdobie, nakoľko je

nutné hľadať útržky faktov v mnohých dielach a následne ich pospájať.

V tejto práci sa budeme snažiť hľadať pravdu pod povrchom panegyrikov – oslavných rečí,

ktoré sú jedinečné tým, že vznikli hneď v období o ktorom sa zmieňujú a teda bezprostredne

po udalostiach.

2

O autoroch, vzniku a obsahu diel

Panegyrici Latini XII je zbierka dvanástich Panegyrikov, tzn. oslavných rečí na počesť

cisára. Ich vznik, ako jednotného diela, sa datuje na prelom 4. a 5. storočia po Kr., kedy

konečný vzhľad im dal posledný redaktor.1 Zozbieral ich galský rétor Pacatus.2 Boli objavené

v roku 1433 v Mohuči.3

Autori Panegyrikov boli školený rečníci, často sami stáli na čele rečníckych škôl, ktorých

bolo v mestách v Galii viac. Patria sem napríklad Augusta Treverorum (Treveri), Arelate,

Augustodunum, Burdigala, Tolosa alebo Narbo.4 O samotných autoroch vieme len veľmi

málo, resp. len to, čo nám sami o sebe prezradia vo svojom diele. Medzi autorov sa radia aj

vplyvní úradníci, ktorí sa chceli votrieť do priazne cisára.

Ich úloha nebola jednoduchá. Prednes panegyriku bol súčasťou dvorského ceremoniálu,

kedy cisár sa objavuje na verejnosti ako príchod božstva, resp. ako prostredník medzi

samotnými ľuďmi a bohmi. V tej dobe žil samotný cisár vo svojom sídelnom meste, kde mal

svoj cisársky palác, často aj označovaný za svätý palác. Mal výhradné právo nosiť purpurové

rúcho pretkávané zlatom. Jeho život bol oddelený od ostatných a preto jeho vystúpenia boli

sprevádzané s veľkou pompou, keď sa objavil na verejnosti. Práve pri takých príležitostiach

sa prednášali panegyriki, ktoré ho oslavovali.5

Medzi také významné udalosti patrili napríklad víťazstvo, obnovenie mieru alebo vďaka za

poctu, najčastejšie udelenie nejakého úradu, ako napríklad konzulát.

V týchto rečiach mali autori cisárovi zalichotiť, čo je najvýraznejší znak celého diela. Táto

vlastnosť neraz bola autorom na obtiaž, najmä v období 305 až 313 po Kr., kedy si imperátori

doslova podávali kľučky. Preto si autori museli dávať pozor, aby si toho ktorého nepohnevali

proti sebe. Čo sa týka lichotenia na účet cisára, nezáležalo na vierovyznaní autora. Hlavnou

podstatou bolo ulahodenie uchu.

Autori sa snažili byť veľmi originálni, ale nakoniec všetky tieto prednesy splynuli

s ostatnými, nakoľko majú veľmi podobné črty.

1JIRKAL, Emanuel. Panegyriky z prelomu 3. a 4. storočia ako významný historický prameň. In FERIANCOVÁ, Alena (ed.). Prameň – jeho funkcia, význam, interpretácia a limity v historickom výskume. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2010, s. 20.

2 BABIC, Marek. Od antiky k stredoveku. Brno : Centrum pro studium demokracie a kultury, 2009, s. 263 BURIAN, Jan – MOUCHOVÁ, Bohumila. Synové slávy – oběti iluzí. Praha : Svoboda, 1977, s. 8.

4 JIRKAL, Panegyriky z prelomu 3. a 4. storočia ako významný historický prameň, ref. 1, s. 22.5 BURIAN – MOUCHOVÁ, Synové slávy – oběti iluzí. ref. 3, s. 7-8.

3

Ďalším znakom je komplikovanosť, v ktorej sa človek pri čítaní až stráca. V každom

jednom panegyriku sa stretávame s oslavou cisára na báze najlepšieho aký kedy dovtedy žil.

Pri všetkých činoch, ktoré cisár vykonal, boli pre autorov najväčšou nočnou morou jeho

neúspechy. Nakoniec ich buď vôbec nespomenuli, alebo len okrajovo načrtli, no

majstrovským kúskom bola ich interpretácia úplne prekrútená v prospech cisára ako jeho

bravúrna lesť.

Panegyriki boli pre cisára akousi propagandou, ktorá zahŕňala len to najlepšie z jeho osoby.

Vytvorila ilúziu, obraz ideálne cisára, ktorého si vysnívali. A preto sú Panegyriki považované

za akési portréty cisárov.

Panegyriki zahŕňali určité spoločné vlastnosti:

1. captatio benevolentiae – dožadovanie sa zhovievavosti

2. patria – miesto pôvodu

3. genus – rod a rodina

4. eruditio – výchova a vzdelanie

5. res gestae – významné skutky

6. virtutes – cisárske cnosti

Pod virtutes patria napríklad:

- pietas (úcta voči bohom a ľuďom)

- felicitas (šťastena, najmä vojenská)

- continentia (súdržnosť a svornosť cisárov)

- fortitudo (statočnosť)

- iustitia (spravodlivosť)

- prudentia (rozvážnosť)6

Tieto vlastnosti sa nenachádzali vždy všetky v jednom prednese, ale mnohokrát sa

opakovali.

V Panegyrici Latini XII, ako nám už aj sám názov prezrádza, sa nachádza 12 oslavných

rečí. Nasledovné diela sú zoradené chronologicky:

- Mamertinus – Oslava zrodenia cisára Maximiana(-z roku 289 po Kr.)

- Anonymus – Chválospev na caesara Constantia (z r. 297 po Kr.)

- Eumenius – Návrh na obnovu školy v Augustodunu (z r. 298 po Kr.)

- Anonymus – Chválospev na cisára Konštantína (z r. 313 po Kr. )6 JIRKAL, Panegyriky z prelomu 3. a 4. storočia ako významný historický prameň, ref. 1, s. 22.

4

- Nazarius – Chválospev na cisára Konštantína (z r. 321 po Kr.)

- Claudius Mamertinus – Vďakyvzdania cisárovi Iulianovi za konzulát (z r. 362 po Kr.)

- Quintus Aurelius Symmarchus – Chválospev na cisára Valentiniana I. (z r. 369, 370 po Kr.)

- Decimus Magnus Ausonius – Ďakovná reč cisárovi Gratianovi

- Latinius Pacatus Drepanius – Chválospev na cisára Theodosia (z r. 389 po Kr.)

- Magnus Felix Ennodius – Chváloreč na kráľa Theodoricha (z r. 506/7 po Kr.)

- Anonymus Valesiov – I. O pôvode cisára Konštantína

II. Kronika Theodorichovej vlády7

Anonymus – Chváloreč na cisára Konštantína

7 BURIAN – MOUCHOVÁ, Synové slávy – oběti iluzí. ref. 3, s. 343-344.5

(Hic dictus est Constantino filio Constantii)8

Autor tohto oslavnej reči je neznámy galský rečník. Túto reč predniesol v Trevire asi v roku

313 po Kr. Podnetom, alebo námetom, pre túto reč mu boli udalosti z predošlého obdobia

z roku 312, kedy Konštantín zlikvidoval svojho úhlavného nepriateľa Maxentia.9

Členenie a obsah diela:

Reč začína pokáním autora voči cisárovi. Sám o sebe nám tu prezrádza, že nie je Riman

„Viem veľmi dobre, o čo menšie sú naše vlohy v porovnaní s Rimanmi...“10. Taktiež tu

vyjadruje svoju neschopnosť opísať tak úžasné víťazstvo Konštantína, „I keď som si však

vedomí svojej prirodzenej nemohúcnosti, i keď som skôr začiatočník než dokonalý

rečník...“11.

V druhej kapitole začína opisovať formu vedenia vojny. V štvrtej kapitole na konci

prirovnáva Konštantína k bohu, „Pri tak rozdielnych pohnútkach si, cisár, z božského, čo

znamená z tvojho vlastného rozhodnutia nehľadel na množstvo vojakov...“

V piatej kapitole sa nachádzajú vojenské akcie. Spomína tu prechod cez Alpy, obliehanie

a vybavenie bojových nástrojov ako (ďalekonosné praky a strely, kopije a meče). Ďalšia

zmienka je tu o boji na pláňach Taurinských. Tu sa opisuje aj samotná taktika boja proti

nepriateľovi – mestu Taurinum, (severozápad Talianska, pádska nížina). Postup cisára do

mesta Mediolana, ktoré samo „prosilo“ o oslobodenie. 12

V ôsmej kapitole spomína Ruricia Pompeiana, praefekt, ktorý obsadil Veronu.13 V 8.3

hovorí o prezieravosti cisára, ktorý z taktických dôvodov prekračuje rieku Athesis cez horný

tok, kde je rieka pokojnejšia, aby mohol zaútočiť aj na tejto strane rieky.14

V 11. kapitole dobil Aquileiu, prístavné mesto na severovýchode. Tu autor opisuje

vynaliezavosť cisára, ktorý dal spútať zajatcov tak, že dal z ich mečov ukovať putá.15

8 JIRKAL, Panegyriky z prelomu 3. a 4. storočia ako významný historický prameň, ref. 1, s. 20.9 BURIAN – MOUCHOVÁ, Synové slávy – oběti iluzí. ref. 3, s. 296.10 BURIAN – MOUCHOVÁ, Synové slávy – oběti iluzí. ref. 3, s. 69.11 BURIAN – MOUCHOVÁ, Synové slávy – oběti iluzí. ref. 3, s. 69.12 BURIAN – MOUCHOVÁ, Synové slávy – oběti iluzí. ref. 3, s. 73-75.13 BURIAN – MOUCHOVÁ, Synové slávy – oběti iluzí. ref. 3, s. 297.14 BURIAN – MOUCHOVÁ, Synové slávy – oběti iluzí. ref. 3, s. 75.15 BURIAN – MOUCHOVÁ, Synové slávy – oběti iluzí. ref. 3, s. 77-78.

6

V 13. kapitole končí opis bojov na severe Talianska, resp. ako autor píše – na pravom brehu

Pádu.16

Od 14. kapitoly opisuje postup k Rímu a onoho netvora – Maxentia, ktorý tam vládol.

Opisuje jeho zbabelosť, nakoľko Maxentius sa zdržiaval vo svojom paláci a bojov sa osobne

nezúčastňoval. Ďalej tu popisuje postup na Rím prekročením celej Venetie až k Rímu. Tu sa

spomína v spojení s postavením nepriateľskej armády i rieka Tiber (16 kapitola).17

Na začiatku 17. kapitoly sa začína opis bitky na Mulvijskom moste, ktorý premosťoval

spomínanú rieku. Bitka sa odohrala na pravom brehu rieky, čo je poznať aj z diela, „Tiber

zhltol bezbožníkov a strhol vo víre i samého zlosyna s koňom, keď sa márne pokúšal uniknúť

na strmí druhý breh.“18

V 18. kapitole autor začína s opisom rieky Tiber ako ochrancu v prospech Konštantína.19

V 18.3 spomína radosť ľudí, keď niesli nabodnutú hlavu Maxentia mestom, z ktorého si robili

ľudia posmech. S tým je spojená aj 19. kapitola, keď Konštantín prechádzal mestom a oslavy

triumfu. Neskôr sa spomínajú aj hry, z ktorých sa ľud veľmi tešil.20

21. kapitola a ďalšie, až po koniec 23.kapitoly, sa venuje pomerne stručne, len tri kapitoly,

výprave proti Frankom. „...si zamieril k hraniciam Dolnej Germánie.“ 21 Postup tu popisuje

autor: „...začal ihneď vojnu od Tiber k Rýnu...“22 a „...hodlal si rozšíriť ríšu od Albuly

v Etrurii po Ablu v Germánií.“23 Albula je starší názov pre Tiber a Abla je názov pre Labe.24

Nepriateľov tu predstavujú barbarské národy, ktorými boli asi zbytky franskej konfederácie.

Barbari prehrali a zajatci boli odvedený ako atrakcia na gladiátorské hry.25

Záver prednesu tvorí oslava Konštantína ako „Najvyšší tvorca sveta!“ Autor ho opisuje ako

dobrého, spravodlivého vládcu, ktorého dovtedy niet.26

Záver16 BURIAN – MOUCHOVÁ, Synové slávy – oběti iluzí. ref. 3, s. 78-79.17 BURIAN – MOUCHOVÁ, Synové slávy – oběti iluzí. ref. 3, s. 79-81.18 BURIAN – MOUCHOVÁ, Synové slávy – oběti iluzí. ref. 3, s. 81.19 BURIAN – MOUCHOVÁ, Synové slávy – oběti iluzí. ref. 3, s. 82.20 BURIAN – MOUCHOVÁ, Synové slávy – oběti iluzí. ref. 3, s. 82-83.21 BURIAN – MOUCHOVÁ, Synové slávy – oběti iluzí. ref. 3, s. 84.22 BURIAN – MOUCHOVÁ, Synové slávy – oběti iluzí. ref. 3, s. 84.23 BURIAN – MOUCHOVÁ, Synové slávy – oběti iluzí. ref. 3, s. 84.24 BURIAN – MOUCHOVÁ, Synové slávy – oběti iluzí. ref. 3, s. 299.25 BURIAN – MOUCHOVÁ, Synové slávy – oběti iluzí. ref. 3, s. 85.26 BURIAN – MOUCHOVÁ, Synové slávy – oběti iluzí. ref. 3, s. 86-87.

7

Prínos panegyrikov pre historickú komunitu je očividný, nakoľko sa tu spomínajú udalosti,

o ktorých nemáme iné záznamy. Ich štúdium si vyžaduje veľmi dobrú znalosť v období

dominátu a dejín rímskej ríše. Text je pretkaný mnohými komplikovanými súvetiami

rečníckymi figúrami a mnohé fakty sú tu naznačené často len jedným či dvoma slovami, preto

neškolenému oku neodkryjú svoje tajomstvá.

Literatúra

8

BURIAN, Jan – MOUCHOVÁ, Bohumila. Synové slávy – oběti iluzí. Praha : Svoboda, 1977,

345 s.

FERIANCOVÁ, Alena (ed.). Prameň – jeho funkcia, význam, interpretácia a limity

v historickom výskume. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2010, 181 s.

ISBN 978-80-8094-587-9

BABIC, Marek. Od antiky k stredoveku. Brno : Centrum pro studium demokracie a kultury,

2009, 331 s. ISBN 978-80-7325-202-1

NOVOTNÁ, Mária (ed.). Dejiny a kultúra antického Grécka a Ríma. Bratislava : VEDA,

2006, 598 s. ISBN 80-802-078-3

9