bulletinpd v habure, dpd v krásnom brode, okresnému úradu v medzilaborciach, združeniu klubov...

BULLETIN

XXXVIII. Východoslovenského tábora

ochrancov prírody a krajiny

s medzinárodnou účasťou

Údolie kniežaťa Laborca,

v katastri obce Habura

26.07. - 01.08.2014

Prípravný výbor XXXVIII. VS TOP- u ďakuje všetkým organizáciám,

zložkám a jednotlivcom, ktorí pomáhali pri príprave XXXVIII.

Východoslovenského TOP u – v Údolí kniežaťa Laborca, katastri obce Habura,

okres Medzilaborce, v roku 2014, prispeli finančne, materiálne alebo inak

k jeho úspešnému priebehu.

Poďakovanie patrí týmto inštitúciám:

Obciam v Habure a Kalinove,

PD v Habure,

DPD v Krásnom Brode,

Okresnému úradu v Medzilaborciach,

Združeniu klubov Apollo so sídlom v Bratislave,

VSE v Košiciach,

ORL v Humennom,

Light Stabilizers v Strážskom,

DIAKOL v Strážskom,

AQUING v Košiciach,

ABCOM v Košiciach,

TP 2 v Strážskom,

SLOV-VAGON v Strážskom,

HNOJIVA Duslo v Strážskom,

ŠOP SR, CHKO Východné Karpaty v Medzilaborciach,

Leman Slovakia v Humennom,

Bytový textil Konečný v Humennom,

OÚ v Prešove, odboru starostlivosto o ŽP,

ÚV SZOPaK v Prievidzi,

Ekologickým službam v Strážskom,

Technickým službám v Medzilaborciach,

SZOPaK ZO č.1 Humennom a ďalším ….

Vydal : Prípravný výbor XXXVIII. VS TOP z podkladov

Ing. Jána Čurlíka, ŠOP SR, dostupná odborná literatúra

Príležitostná publikácia : bez jazykovej úpravy

Zostavil, grafická a textová úprava : Ing. Ján Čurlík

Tlač : ABCOM Košice s.r.o.

Náklad : 250 ks

Humenné, júl 2014

OBSAH

Po tridsaťsedmičke 3

Charakteristika obce Habura 4

Charakteristika obce Kalinov 6

CHKO Východné Karpaty 7

Odborná náplň XXXVIII. Východoslovenského TOP 9

Program a organizácia XXXVIII. VS TOP 14

Pokyny pre účastníkov 16

ODBORNÉ SEKCIE:

- krajinárska

- chiropterologická

- lesnícka

- geologická

- botanická

- historická

- ornitologická

- praktická ochrana prírody

- herpetologická

- rezbárska

- entomologická

- detská

- mykologická

Informácie o tomto a predchádzajúcich VS TOPoch nájdete na

stránke:

www.vstop.sk

http://www.vstop.sk/

Po tridsaťsedmičke

Rok 2014 je charakterizovaný začiatkom po tridsaťsedmičke, nepretržitej

existencie Východoslovenských táborov ochrancov prírody / TOP-ov /. Tak ako

doterajšie, aj tento je poznačený vývojovým a udržateľným trendom.

Jedným zo záverov XXXVII. VS TOP-u na lúke pod Bokšovom,

v katasrtri obci Malej a Veľkej Lodiny, v okrese Košice, bolo pripraviť skupinu,

ktorá by v organizovaní TOP-ov pokračovala. Prevzatím štafety z Malej

a Veľkej Lodiny ZO č. 1 SZOPaK v Humennom, mala ZO zabezpečiť hladký

priebeh XXXVIII. VS TOP-u v okrese Medzilaborce.

Po viacerých návrhoch a stretnutiach priamo v teréne, došlo k záveru, že

XXXVIII. VS TOP je reálne uskutočniť v katastri obce Habura, v okrese

Medzilaborce. Priestor v Údolí kniežaťa Laborca, bol v letnom období využitý

na odhalenie vyše päťmetrovej bronzovej sochy kniežaťa Laborca na vŕšku nad

obcou Habura. Neďaleko obce sa nachádza CHKO Východné Karpaty.

V blízkosti TOP-u sa nachádza okresné mesto Medzilaborce, v ktorom sa

okrem iného nachádza Múzeum moderného umenia Andyho Warhola.

Na prelome rokov sa členovia ZO SZOPaK v Humennom stretli so

zástupcom obce Habura, starostom obce. Na stretnutí sa vybrali lokality pre

tohoročný tábor ochrancov prírody. Od začiatku roka sa prípravný výbor

XXXVIII. VS TOP-u, trikrát stretol a zabezpečoval prípravnú fázu TOP-u.

Chcem poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na príprave tohoročného TOP-u,

členom prípravného výboru, Obciam v Habure a Kalinove, PD so sídlom

v Habure, DPD v Krásnom Brode, Združeniu klubov Apollo v Bratislave, Light

Stabilizers Strážske, DIAKOL STRÁŽSKE, ORL Humenné, AQUING Košice,

ABCOM Košice, HNOJIVÁ Duslo Strážske, SLOV-VAGON Trnava, Leman

Slovakia Humenné, TP 2 Strážske, Bytový textil Konečný Humenné, OÚ Prešov

odbor starostlivosti o ŽP, Ekologické služby Strážske, Technické

služby Medzilaborce, Urbariát obce Habura,

Okresnému úradu v Medzilaborciach, ďaľším sponzorom, skrátka

všetkým, ktorí pomohli vytvoriť vhodné podmienky pre jeho uskutočnenie.

Vitajte priatelia na lúke v Údolí kniežaťa Laborca, v katastri obce Habura.

Za organizátorov podujatia Vám prajem príjemný pobyt, vynikajúce počasie a

veľa dobrých zážitkov.

Ing. Ján Čurlík

spoluorganizátor TOP-u

Charakteristika obce Habura

Obec Habura sa nachádza necelých desať kilometrov od mesta

Medzilaborce v severnej časti Nízkych Beskýd v doline vodného

toku Laborec, pri sútoku s potokmi Habura a Sližov. Nadmorská

výška v strede obce je 387 m n. m. a v rámci katastrálneho územia obce od 350

m n. m. do 700 m n. m.. Výrazne členitý hornatinný povrch územia tvorí

treťohorný flyš, svahové hliny a štrkové náplavy. Zväčša je zalesnený.

Katastrálne územie obce Habura spadá podľa klimatickej klasifikácie do mierne

teplej oblasti, okrsok mierne teplý, veľmi vlhký vrchovinový. Do severnej,

severovýchodnej časti a v južnej časti v okolí alúvia Laborca nám zasahuje

chladná oblasť, okrsok mierne chladný. Priemer ročných teplôt sa pohybuje

okolo 4 až 7°C.

Boje I. svetovej vojny sa nevyhli ani obci Habura. V jari 1915 bola obec

úplne zničená. Pozostatkom konfliktu je aj vojenský cintorín v obci Habura,

ktorý je súčasťou obecného cintorína. V súčasnosti existuje iba jeho časť, ktorá

sa nachádza medzi civilnými hrobmi.

Medzi kultúrne dedičstvo obce Habura patrí „Kostol grécko-katolícky

klasicistický“. Drevený kostolík /cerkov/ v Habure je vernou kópiou pôvodného

pravoslávneho chrámu sv. Mikuláša Čudotvorcu. Pôvodný drevený kostol si

postavili obyvatelia Habury v rokoch 1502-1510 pôvodne ako pravoslávny. V

roku 1740 tam však postavili kostol kamenný a drevený darovali Malej Poľane,

kde bol v roku 1759 zasvätený svätému Mikulášovi, ako gréckokatolícky.

Následne bol drevený kostol predaný v roku 1935 do Hradca Králové, kde stojí

do dnes. Novy kostolík vznikol v rámci slovensko-poľského euro projektu “Dva

kostoly”. V súčasnosti sa v obci nachádzajú aj ďalšie skvosty národného a

kultúrneho dedičstva, ktoré boli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky a to

„Kostol a zvonica“ - NKP /pamiatku tvoria 2 objekty: kostol, zvonica/,

„Pamätná tabuľa, Roľnícka vzbura 1935“ - NKP a „Pomník, 1914 - 1944, major,

Kukorelli Ľ.“ – dôstojník letectva, významný organizátor a veliteľ partizánskych

jednotiek na východnom Slovensku počas druhej svetovej vojny /veliteľ

generálneho štábu partizánskej brigády Čapajev/.

Obyvateľstvo obce sa v minulosti živilo prevážne poľnohospodárstvom,

prácou v lese a chovom oviec. Čiastočná zmena v profesijnom zameraní

občanov nastala až po druhej svetovej vojne, keď 2/3 obyvateľstva ostala

pracovať v JRD a cca 1/3 dochádzala do priemyselných podnikov v mestách

Medzilaborce /Vihorlat, Lastroj/ a Humenné.

V katastrálnom území obce Habura sa nachádza územie CHKO Východné

Karpaty s vyhláseným 2. stupňom ochrany /SO/, ktoré tu vytvára pestré

zoskupenie lesných a nelesných spoločenstiev v pohraničnej zóne okresu

Medzilaborce a PR Haburské rašelinisko s vyhláseným 4. SO, vyhlásené na

ochranu ojedinelých rašelinníkových a mokraďných spoločenstiev. 3.

V blízkosti PR Haburské rašelinisko sa nachádza evidovaná genofondová

plocha Medzi Haburkami. V rámci sústavy NATURA 2000 sa tu nachádza ÚEV

SKUEV0048 Dukla /2. a 4 SO/, ÚEV SKUEV0232 Laborec /3 SO/,

SKUEV0043 Kamenná /2 SO/ a SKCHVÚ011 Laborecká vrchovina.

CHKO Východné Karpaty ponúka nad obcou Habura, jedinečnú lokalitu

na rozvoj aktívnej, ako aj rodinnej turistiky. Územie bývalej osady Chvastejov

zaujme milovníkov prírody hneď pri prvom kontakte a má všetky predpoklady

preto, aby u návštevníkov vyvolalo nutkavý pocit návratu do lesov a lúk plných

ticha a pokoja. Na miestach, na ktorých si človek neuvedomuje rýchlosť

plynúceho času, príroda a krajina CHKO Východné Karpaty ponúka svoju

jedinečnosť a unikátnosť v plných priehrštiach. Na samom počiatku to bola

samota, neskôr skupina piatich rodinných domov z konca 19. a začiatku 20.

storočia. Osada sa nachádzala približne 2 km severovýchodne od obce Habura,

v lesoch neďaleko štátnej hranice s Poľskom. Pôvodní obyvateľa Chvastejova

pochádzali z obce Habura, ale aj z okolitých obcí ležiacich na druhej strane

Karpát v susediacej Poľskej republike. Zaoberali sa aktívne

poľnohospodárstvom a chovom hovädzieho dobytka. Pozostatkom tejto činnosti

sú rozsiahle plochy nádherných podhorských a horských lúk, ktoré sú

sprístupnené sieťou poľných ciest a turistických chodníkov. Život na

Chvastejove zanikol začiatkom 70-tych rokov, keď sa z lokality vysťahovala

posledná rodina Komanických. Do dnešných dní sa na lokalite tejto bývalej

osady zachoval iba jeden rodinný dom, ktorý je dnes už takmer v ruinách a

nepôvodná drevenica, ktorú potomkovia z Chvastejova postavili a využívajú pri

príležitostných návštevách svojho rodiska, pri pietnych a nostalgických

spomienkach na ťažký život svojich predkov. Pri návšteve tohto bývalého

sídelného útvaru je možné v krajine pozorovať stopy bývalého osídlenia ako

napr. chodníky a cesty, studne, základy domov, pivnice, ovocné stromy, stĺpy

rozvodu elektrickej energie a pod..

Slnkom presvetlená krajina si zachovala svoju pôvodnosť a čaro aj z

dôvodu stále pretrvávajúcej starostlivosti o lúčne biotopy, ktoré sú vo väčšine

prípadoch pravidelne kosené. Pred kosbou je možné obdivovať lány vysokého

lúčneho porastu, vlniaceho sa pod závanmi letných vetrov. Bohatá lúčna flóra je

zastúpená aj niektorými vzácnejšími druhmi, ako napr. repík voňavý, zvonček

klbkatý, krasovlas bezbyľový, betonika lekárska, dúška vajcovitá alebo vres

obyčajný.

Z dôvodu nízkej návštevnosti turistov a miestnych občanov, strácajú

niektoré druhy divokých zvierat vrodenú a prirodzenú plachosť a hlavne

v ranných hodinách alebo pri priaznivých klimatických podmienkach, je možné

ich bezpečne pozorovať aj z veľmi blízkych vzdialeností.

Mikuláš Juščík

starosta obce

Charakteristika obce Kalinov

Kalinov leží v Nízkkych Beskydách, 9km na sever od

Medzilaboriec v nadmorskej výške 453 m. Obec v druhej polovici

16. storočia založili humenskí magnáti Drugethovci, ktorí v tomto

kraji vládli od roku 1321 do 1684. Patrili im rozsiahle zemplínske majetky.

V stredovekých listinách sa obec objavuje pod názvom Kalenó. Domnievame sa,

a dosvedčujú to aj tradované ľudové povestí, že názov pochádza od kaliny (ker

s červenými plodmi, lat. Viburnum), ktorá rastie na okraji okolitých lesov

dodnes. Z doby rímskej sa v Kalinove našiel vzácny poklad, z ktorého sa

zachovalo 21 minci. Tento nález potrvrdzuje jestvovanie obchodnej cesty

z Potisia k Baltu.

V archívnych písomnostiac sa po prvý raz spomína roku 1595. V 17.

storočí po Drugethovcoch patrila obec rodinám Csákyovcov a neskoršie

Szirmayovcom. V roku 1715 mala 8 opustených a 14 obývaných domov a

vlastný vodný mlyn (stál na mieste nákupného strediska). V roku 1787 mala

obec už 43 domov s 282 obyvateľmi. V prvej polovici 19. storočia (1828) mala

50 domov s 389 obyvateľmi a pílu s gatrom, ktorú dal postaviť Arczo Jutkovič.

Píla bola postavená povyše obce pod tzv. Debrou (dodnes sú tam jej základy).

Denne tu pod vedením majstra Hrabovského z Poľska pracovalo cca 20 chlapov

z Kalinova. Píla bola v roku 1895 zlikvidovaná. Obyvatelia obce nachádzali

prácu aj v okolitých rozsiahlych beskydských lesoch. Okrem pílenia a zvážania

dreva sa zaoberali uhliarstvom, neskoršie pastierstvom a poľnohospodárstvom.

Po stáročia sa história obce ničím nelíšila od mnohých iných obcí na východnom

Slovensku.

Vojnové udalosti koncom roka 1914 a začiatkom roka 1915 poznamenali

aj túto oblasť. Ofenzíva ruských vojsk donútila rakúsku armadu k ústupu do

Karpát. Ruské jednotky koncom novembra prekročili Karpaty v priestore

Lupkovského a Dukelského priesmyku. Obsadili vyše 100 obcí, medzi nimi i

obce Kalinov, Palotu, Vydraň a ďaľšie. Dvízia generála A.A. Kornilova sa

dostala až do Humenného. Kopce v chotári Kalinova sú dodnes poznačené

zákopmi.

Aktivita kalinovských občanov sa prejavila aj 13.marca 1935, keď sa

roľníci obcí Čertižné a Habura vzbúrili proti kapitalistickému vykorisťovaniu.

Vyhaňali exekútora, ktorý bral v Čertižnom roľníkovi na dražbu jedinú kravu za

daňové nedoplatky.

Za šesťročné obdobie tzv. slovenského štátu sa i obec Kalinov dostáva do

veľmi nepriaznivej hospodárskej situácie. Nedostatok potravín a priemyslového

tovaru, lístkový systém na cukor, mydlo, bravčovú masť a ďaľšie potravinové

články, zlá zásobovacia situácia a nedostatočné príjmy obyvateľstva vytvárali

pre dedinskú chudobu neznesiteľné sociálne pomery.

Kalinov ako prvá obec oslobodená na území Československa Sovietskou

armadou, dňa 21. septembra 1944.

Ing. Jozef Kocan

starosta obce Kalinov

CHKO Východné Karpaty

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Východné Karpaty bola vyhlásená

Vyhláškou MŽP SR č. 530 zo dňa 6. decembra 2001 na rozlohe 25 307, 10 ha.

Územie CHKO sa rozprestiera v severnej, prihraničnej, časti Slovenska, a platí

v ňom druhý stupeň ochrany. Charakteristickou črtou Východných Karpát je

typický povrch prevažne pieskovcových vrchov s oblými chrbtami a širokými

dolinami. Územie budujú výlučne flyšové horniny vrchnej kriedy a paleogénu

magurského a vonkajšieho flyšu. Tieto horniny tvoria komplex hrubý viac ako 5

000 m. Pod ním sa predpokladá staršie podložie. Flyšové horniny sú často

prikryté kvartérnymi horninami rôzneho charakteru a hrúbky. Kvartér zahŕňa

najmladšie až recentné uloženiny. Karpatský oblúk je na území CHKO prvou

veľkou prekážkou pre prúdenie vzduchu, ktoré sa sem dostáva od severozápadu

až severovýchodu. Často tvorí hradbu pri vpádoch artického vzduchu od severu.

Územie CHKO patrí do povodia rieky Bodrog, ktorá vzniká sútokom Ondavy

s Topľou, Laborca s Uhom a Latoricou a tvorí rozvodnicu medzi Baltským

a Čiernym morom.

Celé územie CHKO sa vyznačuje bohatou lesnatosťou. Najrozšírenejšími

lesnými spoločenstvami v CHKO sú spoločenstvá typických bučín. Z drevín

prevláda buk lesný, s rôznym výskytom autochtónnej jedle bielej a cenných

listnáčov. V jej maloplošných chránených územiach sú ešte zachované

prirodzené jedľové bučiny situované na flyšových svahoch. Z botanického

hľadiska je zaujímavým fenoménom na území CHKO prelínanie hranice

západokarpatskej a východokarpatskej flóry, čo umožňuje výskyt mnohých

vzácnych a ohrozených rastlinných druhov. Najzachovalejšie prirodzené lesné

a nelesné spoločenstvá, ako aj vzácne druhy rastlín a živočíchov, sú na území

CHKO chránené prostredníctvom tzv. maloplošných chránených území

(národné prírodné rezervácie NPR a prírodné rezervácie PR) s vyšším stupňom

ochrany. Na území CHKO Východné Karpaty sa nachádzajú dve NPR (Palotská

a Komárnická jedlina) a 5 PR (Beskyd, Dranec, Haburské rašelinisko,

Čertižnianské lúky a Hostovické lúky). V otvorenej krajine majú svoje

zastúpenie plošne menšie, ale o to cennejšie, lúčne biotopy s vtrúsenými

slatinnými a rašelinnými spoločenstvami a vresoviskami. Zo

zoogeografického hľadiska patrí územie CHKO Východné Karpaty do

palearktickej oblasti k zóne listnatých a zmiešaných lesov. Územie sa vyznačuje

zaujímavou, druhovo pestrou ako aj vzácnou faunou. Historickým vývojom a

využívaním krajiny sa vyvinuli jednotlivé živočíšne spoločenstvá, ktoré sú

viazané na lesné, lúčne, poľné, vodné a iné typy biotopov. Medzi vzácne druhy

bezstavovcom v CHKO Východné Karpaty patria motýle modráčik

čiernoškvrnný (Maculinea arion), modráčik Rebelov (Maculinea rebeli),

ohniváčik veľký (Lycaena dispar), z kôrovcov rak riečny (Astacus astacus), z

lastúrnikov korýtko riečne (Unio crassus), z chrobákov napr.: fúzač veľký

(Cerambyx cerdo), fúzač alpský (Rosalia alpina), bystruška potočná (Carabus

variolosus) a iné. Najčastejším obojživelníkom ktorého možno nájsť v mlákach

na území CHKO je kunka žltobruchá (Bombina variegata) a mlok karpatský

(Triturus montandoni). Územie CHKO zahŕňa aj hniezdne a lovne biotopy

mnohých vzácnych druhov vtákov ako sú orol skalný (Aquila chrysaetos), orol

http://sk.wikipedia.org/wiki/Buk

krikľavý (Aquila pomarina), bocian čierny (Ciconia nigra), ďateľ bielochrbtý

(Dendrocopos leucotos), sova dlhochvostá (Strix uralensis), včelár lesný (Pernis

apivorus), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis) a mnohé ďalšie.

Významným veľkým cicavcom v CHKO je vlk dravý (Canis lupus), ktorý sa na

tomto území udržal aj na začiatku 20 storočia, kedy na väčšine územia

Slovenska vymizol. Preto zavíjajúci sediaci vlk je aj v symbole CHKO

Východné Karpaty a NP Poloniny. Pri troche šťastia sa dá zahliadnuť aj rys

ostrovid (Lynx lynx), alebo medveď hnedý (Ursus arctos). Sem tam sa na toto

územie zatúla aj zubor hôrny (Bison bonasus) a zriedkavo aj los mokraďový

(Alces alces)

Na území CHKO sa nachádza aj sieť chránených území európskeho

významu, ktoré sú súčasťou siete NATURA 2000. Cieľom sústavy NATURA

2000 je zachovanie biologickej rozmanitosti v rámci celej EÚ prostredníctvom

ochrany vybraných druhov rastlín, živočíchov a biotopov, ktoré sú najviac

ohrozené ľudskou činnosťou alebo patria k tomu najvzácnejšiemu, čo sa na

európskom kontinente zachovalo. Skoro 100% územia CHKO je v prekryve

s chráneným vtáčím územím Laborecká vrchovina (SKCHVU011), ktoré bolo

vyhlásené Vyhláškou MŽP SR č. 438 zo 17. septembra 2009 na účel

zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a

biotopov sťahovavých druhov vtákov. Zároveň viac ako 53% územia CHKO

Východné Karpaty pokrývajú územia európskeho významu (tzv. A etapa), ktoré

boli navrhované z dôvodu zachovania, prípadne zlepšenia stavu biotopov

a druhov rastlín a živočíchov európskeho významu.

Odborná náplň XXXVIII. Východoslovenského TOP

Námety na činnosť odborných sekcií

BOTANIKA

TRASA č. 1: Čertižné (poľovnícka chata) – v. tok Laborec – Čertižné otočka –

Čertižné OcÚ – v. tok Laborec – Habura, ihrisko – Habura, pod obcou – v . tok

Laborec – Borov, vlek /cca 11 km /

- Mapovanie inváznych druhov rastlín (IDR) na vodnom toku Laborec

(SKUEV0232) so zameraním na sledovanie prípadného výskytu druhu

boľševník Sosnowského (Heracleum sosnowskyi), kontrola lokality

s bývalým výskytom boľševníka obrovského (Heracleum

mantegazzianum)

- Mapovanie zachovalosti vodného toku Laborec – inventarizácia drevín

a bylín v brehovom poraste

- Zamapovanie výskytu druhu myrikovka nemecká (Myricaria germanica)

/MG/ na vodnom toku Laborec

- Praktická starostlivosť o prírodu – vyzbieranie odpadkov pozdĺž vodného

toku, v prípade výskytu MG výrub vŕb – rozvoľnenie brehovej vegetácie

v prospech MG

TRASA č. 2: Habura – Bzuvatá (smer Čertižné) – Lesíky, Poľany – Mihucov

kút (smer Driečna) – Pastovňa (smer Habura) – Klimov – Stredná hora – Habura

/cca 13 km /

- Mapovanie zachovalých fragmentov trávinnej vegetácie, presná

lokalizácia vymapovaných rastlinných spoločenstiev mokraďného

charakteru, mapovanie lesných spoločenstiev, inventarizácia vyšších

rastlín, s evidovaním výskytu chránených druhov rastlín, mapovanie IDR.

TRASA č. 3: Habura – Kyčerka, Šmidovec – Kamenná (smer Borov, ML) –

Baňa – Za Kamennou – Bukovčík – Vŕšok – Habura /cca 12 km/



charakteru, mapovanie lesných spoločenstiev v SKUEV0043 Kamenná,

inventarizácia vyšších rastlín, s evidovaním výskytu chránených druhov

rastlín, mapovanie IDR, mykologický výskum.

TRASA č. 4: Habura – Habura, družstvo – Stavenec /za oborou/ – Geheľou

(smer št. hranica) – Medzi Haburkami /GP/ – Haburské rašelinisko /PR/ – Nad

tromi lúkami – Veľká Poľana – Habura, družstvo – Habura /cca 16 km/




rastlín, s evidovaním výskytu chránených druhov rastlín, mapovanie IDR.

TRASA č. 5: Habura – Hôrka – Pánsky vrch – Popova záhrada (smer Kalinov)

– Glaudova jama – Tlstá (Kalinov) – Plaziny – Pánsky vrch – Habura /cca 15

km/




rastlín, s evidovaním výskytu chránených druhov rastlín, mapovanie IDR

PRAKTICKÁ STAROSTLIVOSŤ O PRÍRODU

- Realizácia manažmentových opatrení na lokalite PR Čertižnianské lúky.

ZOOLÓGIA

Zoologické trasy: lokality okolia Habury, Čertižného, Borova, Kalinova,

Paloty.

Na jednotlivých trasách by bolo vhodné sledovať tieto zoologické úlohy:

- Prieskum periodických mlák a mokradí za účelom:

prieskumu Amphibians,

rozšírenia Bombina variegata a jej kríženca s Bombina bombina

v okrese Medzilaborce,

monitoringu Lissotriton montandoni a Triturus alpestris a jeho

možné vzájomne kríženie,

určiť druhovú príslušnosť najád Odonata, prípadne aj ďalších

bezstavovcov vyskytujúcich sa v mlákach,

štatisticky porovnať druhovú pestrosť mlák a mokradí s jej

rozmermi, hĺbkou, miestom, zatienením a ďalšími abiotickými ako

aj biotickými faktormi.

- Monitoring rozšírenia Sicista betulina a iných drobných hlodavcov.

- Monitoring Canis lupus, predovšetkým stopovaním, zberom trusu

rozmiestnením fotopascí, za účelom získania údajov potrebných k

identifikácii svoriek a jej členov v okrese Medzilaborce,

- sledovanie pobytových znakov ďalších veľkých šeliem a mačky divej.

- Monitoring UEV Laborec:

- monitoring Castor fiber (sledovanie pobytových znakov, na základe

ktorých sa identifikujú jednotlivé lokality, na ktorých by sa overovala

početnosť jednotlivých rodím),

- monitoring Lutra lutra (sledovanie pobytových znakov),

- dohľadávanie a kontrola hniezd Alcedo atthis, Cinclus cinclus a Motacilla

cinerea,

- monitoring Eudontomyzon danfordi,

- výskum vodných bezstavovcov.

- Sledovanie rozšírenia plazov v okrese Medzilaborce:

- porovnanie rozšírenia Zootoca vivipara a Lacerta agilis na základe

nadmorskej výšky,

- sledovať farebne variácie Vipera berus,

- charakterizovať stanovištia a rozšírenie Zamenis longissimus v okrese

Medzilaborce,

- potvrdiť alebo vyvrátiť výskyt Natrix tessellata v okrese Medzilaborce.

- Výskum bezstavovcov:

- potvrdiť výskyt Phryganophilus ruficollis,

- inventarizačný výskum Odonata v povodí rieky Laborec,

- sledovanie výskytu „východných“ a „južných“ prvkov Orthoptera

a Mantodea v okolí Habury a Čertižného,

- overenie potencionálnych lokalít výskytu motýľov rodu Phengaris v k. ú.

Habura, Čertižné, Kalinov, Miková a Driečna,

- lepidopterický prieskum lúk v okolí Habury s dôrazom na nočné motýle,

- inventarizačný výskum Coleoptera predovšetkým, Čeľade Cerambycidae

a Carabidae v okrese Medzilaborce

KRAJINA

1. Habura a okolie /Chvastejov, PR Haburské rašelinisko/:

- pri výstupe na lokalitu bývalej osady Chvastejov sa postupne otvára

pohľad na k. ú. Obcí Habura a Čertižné, z vrcholových bodov je možnosť

panoramatického pohľadu na celé údolie od mesta Medzilaborce až po

obec Čertižné

- lokalita Chvastejov ponúka prvky historickej krajinnej štruktúry v podobe

pozostatkov osídlenia s charakteristickými prvkami v súčasnej krajine

- výstup na hranicu s Poľskou republikou naďalej ponúka pohľad hlavne na

dolinu okolo mesta Medzilaborce

- PR Haburské rašelinisko - drevený chodník cez PR, ktorý oddeľuje

Slovensko od Poľskej republiky, cesta k PR a späť čiastočne odhaľuje

krajinu v Poľskej republike zostup späť po lúkách nad obcou Habura

v obci Habura sa nachádza „Kostol grécko-katolícky klasicistický“, NKP

„Kostol a zvonica“, NKP „Pamätná tabuľa, Roľnícka vzbura 1935“

a NKP „Pomník, 1914 - 1944, major, Kukorelli Ľ.“

2. Habura - Čertižné - pramenisko Laborca - PR Haburské rašelinisko -

Chvastejov - Habura:

- zo sedla nad obcou Čertižné je možné pozorovať SKŠ v údolí k. ú. obcí

Čertižné a Habura

- prechod turistickým hraničným chodníkom na PR Haburské rašelinisko

so zastávkou při pramenisku vodného toku Laborec označeného tabuľou

- drevený chodník cez PR, ktorý oddeľuje Slovensko od Poľskej republiky,

cesta k PR a späť čiastočne odhaľuje krajinu v Poľskej republike

- pri zostupe na lokalitu bývalej osady Chvastejov sa postupne otvára

pohľad na k. ú. Obcí Habura a Čertižné, z vrcholových bodov je možnosť

panoramatického pohľadu na celé údolie od mesta Medzilaborce až po

obec Čertižné

- lokalita Chvastejov ponúka prvky historickej krajinnej štruktúry v podobe

pozostatkov osídlenia s charakteristickými prvkami v súčasnej krajine

3. Habura - /popri obci Borov/ - Kalinov - Danová - Palota /späť

autobusom/:

- trasa k obci Kalinov ponúka zaujímavé pohľady na krajinu CHKO

Východné Karpaty

- obec Kalinov ako prvá oslobodená obec na Slovensku počas 2. svetovej

vojny, v obci sa nachádza pamätník obetiam 2. svetovej vojny a voľne

vystavené exempláre vojenskej techniky z 2. svetovej vojny

- Danová - miesto vhodné na odpočinok a občerstvenie pri vodnej nádrži

- Palota - na hranici s Poľskou republikou je možnosť sa oboznámiť

s prvkom HKŠ Lupkovský tunel, panoramatické pohľady na okolitú

krajinu

4. Habura - Čertižné, štátna hranica - Poľská republika a späť:



- možnosť prechodu cez štátnu hranicu do Poľskej republiky, možnosť

oboznámenia sa so SKŠ v Poľskej republike

5. Habura - Čertižné - Dukelský priesmyk - k. ú. Vyšný Komárnik /späť

autobusom/:



- pri prechode hraničným turistickým chodníkom z Čertižného na Duklu sa

miestami otvárajú krajinársky zaujímavé pohľady na územia na

Slovensku a v Poľskej republike /trasa vedie lesnatým územím CHKO

Východné Karpaty/

- Dukelský priesmyk ponúka oboznámenie sa SKŠ CHKO Východné

Karpaty a jej blízkym okolím a chráneným prihraničným územím

v Poľskej republike a to pohľadom z výhliadkovej veže, oboznámenie sa

s Dukelským pamätníkom a prvkami HKŠ v podobe voľne vystavených

exemplárov vojenskej techniky z 2. svetovej vojny, obnovených bunkrov,

zákopov a pod., možnosť návštevy vojenského múzea vo Svidníku alebo

športového areálu „Vodný svet“

LESNÉ HOSPODÁRSTVO

Trasa č.1: Dĺžka- 6 km prevýšenie – 330 m

Začiatok – obec Habura. Smer - Miková (fialová turisticka značka)

Kóta 689 – Brúsy, Koniec trasy – obec Borov

Popis lokality - Kamenná SKUEV0043

9110 - Kyslomilné bukové lesy

9130 - Bukové a jedľové kvetnaté lesy

9180 - Lipovo-javorové sutinové lesy

Trasa č.2: Dĺžka- 13 km prevýšenie – 205 m

Začiatok – obec Habura

Kóta 488 – Stredná hora (modrá turisticka značka)

Kóta Klimov (červená turisticka značka)

Kóta Mihucov kút (žltá turisticka značka)

Kóta Kút (červená turisticka značka)

Čertižské sedlo (červená turisticka značka)

Koniec trasy – obec Čertižné

Popis lokality – Dukla SKUEV0048

6230 - Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na

silikátovom substrá

6430 - Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na

poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa

6510 - Nížinné a podhorské kosné lúky

9110 - Kyslomilné bukové lesy


9140 - Javorovo-bukové horské lesy


Trasa č.3: Dĺžka- 12,3 km prevýšenie – 375 m

Začiatok – obec Habura. Kóta Chvastejov (zelená turisticka značka)

Kóta Koprivničná (zelená turisticka značka)

Zastávka - Haburské rašelinisko (červená turisticka značka)

Kóta Vodojem (červená turisticka značka).Kóta Stavenec (fialová

turisticka značka). Koniec trasy – obec Habura

Popis lokality – Dukla SKUEV0048

9110 - Kyslomilné bukové lesy.


9140 - Javorovo-bukové horské lesy


7140 - Prechodné rašeliniská a trasoviská

7220 - Penovcové prameniská

7230 - Slatiny s vysokým obsahom báz

http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&sec=6&biotop=9110

Program a organizácia XXXVIII. VS TOP

PRÍPRAVNÁ FÁZA – príprava táboriska

Štvrtok (24.07.2014)

- overiť splnenie všetkých úloh

- večer osadiť šípky na kritických miestach orientácie na cestách

- pripraviť drevo a materiál na: - vstupnú bránu (tabuľu), vatru, koly na smerové

označenie v tábore, vlajku

- def. lokalizovať miesta ich umiestnenia a osadenia

- def. určiť miesta umiestnenia soc. a tech. vybavenia tábora

Piatok (25.07.2014)

- príchod RŠ – NOP TOP (realizačný štáb – náčelník organiz.- prevádz.)

- príchod RŠ – NOS TOP (realizačný štáb – náčelník odbor.- sekciový)

- príprava a osadenie vstupnej brány

- osadenie žrde a vyvesenie vlajky

- príprava vatry - ohnisko (kamene)

- uložiť vatru

- fakle

- priniesť stoly na prezent., predaj, výstavky, prezentácia aktivít

- vytvoriť miesto na prezentáciu

- osadiť info-tabule

- umiestniť info materiál na tabule

- osadiť a nahodiť stĺp sponzorstva

- vytýčiť a ohradiť (vymedziť) parkovisko

- priestor na WC

- pripraviť vodu – rieš. odpad

- osadiť orientačné šípky v tábore

- vytýčiť miesto na bufet

- skladanie vecí do tašiek

- kontrola orient. šípok na cestách

VLASTNÝ VsTOP – týždenný odborný program po trasách uvedených

v informačnom spravodaji - bulletine

Sobota (26.07.2014)

- doobeda úkony, ktoré organizačný štáb nestihol vo štvrtok, resp. v piatok

- príchod účastníkov

- oboznámenie sa s prostredím

- stavanie tábora

- slávnostné otvorenie o 18°° hod. (samostatný scenár)

Nedeľa (27.07. 2013)

Návšteva prvej oslobodenej obci v Československu – Kalinov,

prehliadka Múzea moderného umenia Andyho Warhola

v Medzilaborciach

9 00

hod

Zasadanie Táborovej rady - 17 00

hod

pravidelné večerné hodnotenie dňa a príprava programu na ďalší deň

Táborové zhromaždenie pri vatre 18 00

hod

Zápis na info-tabuľu - strava, program, nahlásenie do sekcií do 20 00

hod

Večerný program - Video Úhorna 2004

20

00 hod

Pondelok, Utorok, Streda, Štvrtok (28.07. – 31.07. 2014)

Budíček 7 00

hod

Práca v odborných sekciách (náplň + trasy) 9 00

- 17 00

hod

Zasadanie Táborovej rady - 17 00

hod

pravidelné večerné hodnotenie dňa a príprava programu na ďalší deň


hod

Zápis na info-tabuľu - strava, program, nahlásenie do sekcií do 20 00

hod

Večerný program 20 00

hod

Piatok (01.08.2013)

Budíček 7 00

hod

Dokončenie činnosti odborných sekcií, detskej a POP (súťaže –

ocenenia – diplomy, program detí) 9

00 - 17

00 hod

Zasadanie Táborovej rady 17 00

hod


hod

- zhodnotenie dňa a celého TOP po sekciách

- príhovor NOP a NOS

- príhovor hostí

- kultúrny program

- guláš

ZÁVEREČNÁ FÁZA – likvidácia táboriska

Sobota (02.08.2014)

- upratanie pred stanmi

- roztriedenie odpadu

- upratanie táboriska

- skladanie:

- stĺpa sponzorstva

- info-tabulí

- WC

- vlajky

- vstupnej brány

- likvidácia bufetových priestorov a ich vyčistenie

- odvoz stolov z prezentácie, výstaviek

- likvidácia výstaviek

- zozbieranie smerových a orientačných šípok

- likvidácia odpadu

- likvidácia vatry a upratanie vôkol nej

- likvidácia táboriska (vl. stanov), balenie a návrat domov

Pokyny pre účastníkov

(Táborový poriadok)

1. Budíček je o 7°° hod.

2. Zúčastňovať sa denného programu odborných a pracovných sekcií TOP.

3. Táborová rada sa schádza denne o 17°° hod.

4. Táborové zhromaždenie o 19°° hod. pri vatre.

5. Večerné programy o 20°° hod.

6. Riaďte sa pokynmi náčelníkov tábora (NOS, NOP).

7. Stravovanie je individuálne s možnosťou nákupu potravín v bufete.

8. Parkovanie motorových vozidiel na vyhradenom mieste.

9. Označenia (čísla) na stany pripnúť a pred odchodom vrátiť náčelníkovi

NOP.

10. Zákaz fajčiť v stane !!!

11. Šetriť s vodou !!!

12. Odpad separovať už pri vzniku odpadu pri svojich stanoch !!!

13. Rozseparovaný odpad vysypať do príslušných zberných nádob (vriec).

14. Nočný kľud 23°° – 6°° hod.

Východoslovenské tábory ochrancov prírody 1977 - 2013

Ročník Rok Okres, obec,

lokalita - miestny názov GPS Nadm.

výška v m

I. 1977 Bardejov, Kríže, za obcou pri Javorovom potoku

49°13'55.41"N 21°09'15.53"E 602

II. 1978 Snina, Sninské rybníky, pri ceste na Sninský kameň

48°58'04.51"N 22°11'24.63"E 303

III. 1979 Košice – vidiek, Drienovec, Drienovské kúpele

48°37'20.89"N 20°57'14.15"E 241

IV. 1980 Rožňava, Jelšavský Hrádok, pri Ochtinskej aragonitovej jaskyni

48°39'33.40"N 20°17'47.75"E 667

V. 1981 Spišská Nová Ves, Spišské Vlachy, Jánska dolina, Za huru

48°55'14.14"N 20°48'28.48"E 430

VI. 1982 Poprad, Vernár, Suchá dolina

48°54'42.14"N 20°16'14.78"E 799

VII. 1983 Sobrance, Remecké Hámre , v údolí Remeckého potoka

48°51'17.72"N 22°10'48.74"E 330

VIII. 1984 Stará Ľubovňa, Kamienka, pri futbalovom ihrisku

49°20'21.66"N 20°35'56.56"E 638

IX. 1985 Trebišov, Borša, pri futbalovom ihrisku/pri Bodrogu

48°23'11.80"N 21°42'24.39"E 98

X. 1986 Svidník, Krajná Bystrá, na futbalovom ihrisku

49°23'33.48"N 21°40'21.29"E 400

XI. 1987 Humenné, Hermanovce, Hermanovské skaly, pod Oblíkom

48°58'06.00"N 21°29'28.67"E 440

XII. 1988 Prešov, Sigord , pri vodnej nádrži Kokoškovce

48°57'00.16"N 21°21'15.63"E 415

XIII. 1989 Košice, Kavečany, ZOO

48°47'25.94"N 21°12'04.12"E 410

XIV. 1990 Bardejov, Regetovka, Pri regetovskom rašelinisku

49°25'31.82"N 21°16'23.68"E 540

XV. 1991 Košice – okolie, Štós, pod Bodovkou

48°42'13.73"N 20°50'19.12"E 350

XVI. 1992 Poprad, Červený Kláštor, kemping pri Dunajci

49°24'04.70"N 20°24'56.78"E 470

XVII. 1993 Snina, Sninské rybníky, kemping

48°58'33.17"N 22°11'11.53"E 272

XVIII. 1994 Rožňava, Dobšiná, Vyšný Hámor

48°48'45.36"N 20°19'54.67"E 518

XIX. 1995 Trebišov, Beša, Moľva

48°31'24.68"N 21°57'26.95"E 101

XX. 1996 Spišská Nová Ves, Nálepkovo, Druhý Hámor

48°49'41.26"N 20°36'14.71"E 560

XXI. 1997 Rožňava, Slavec – Gombasek, amfiteáter

48°33'46.50"N 20°28'07.99"E 265

XXII. 1998 Sabinov, Kamenica, pod Sokolou skalou

49°12'46.90"N 20°57'08.36"E 620

XXIII. 1999 Sobrance, Choňkovce, Pod Borolom

48°47'30.35"N 22°15'23.26"E 231

XXIV. 2000 Gelnica, Kojšov, Na Minárke

48°48'36.97"N 21°00'28.12"E 544

XXV. 2001 Rožňava, Čierna Lehota, na Pastyrskej lúke

48°43'48.30"N 20°13'55.93"E 648

XXVI. 2002 Vranov nad Topľou, Juskova Voľa, škola v prírode pri Medveďom potoku

48°52'36.26"N 21°33'20.53"E 280

XXVII. 2003 Svidník, Vyšna Pisana, na lúke Pid dubinami

49°24'37.07"N 21°36'11.74"E 409

XXVIII. 2004 Gelnica, Úhorná, pri kaplnke Pod Javorcom

48°42'50.35"N 20°40'01.41"E 910

XXIX. 2005 Trebišov, Viničky, Hatfa, Južný Zemplín

48°25'14.08"N 21°45'00.35"E 161

XXX. 2006 Rožňava, Dlhá Ves, pri jaskyni Domica

48°29'17.74"N 20°26'55.67"E 334

XXXI. 2007 Humenné, Chlmec, Ski park Chlmec

48°52'42.46"N 21°56'19.36"E 258

XXXII. 2008 Košice – okolie, Slánska Huta, pod Malým Miličom, chata Dolina

48°35'22.34"N 21°28'45.18"E 480

XXXIII. 2009 Spišská Nová Ves, Hrabušice, NP Slovenský raj, Podlesok

48o57´45.67´´N

20o22´46.21´´E 551

XXXIV. 2010 Snina, Nová Sedlica, NP Poloniny, v údolí Zbojského potoka za obcou

49°03'32.78"N 22°30'14.06"E 442

XXXV. 2011 Poprad, Tatranská Lomnica, TANAP, Intercamp Tatranec

49°09'24.07"N 20°18'38.56"E 770

XXXVI. 2012 Rožňava, Rejdová, Amfiteáter

48°47'38 09"N 20°17'17.40"E 547

XXXVII. 2013 Malá a Veľká Lodina, Pod Bukšovom

48°87'12 96"N 21°14'77.89"E 259

Spracovala na základe vlastných poznatkov

Ing. Mária Čížová

19

SPONZORI

XXXVIII. VÝCHODOSLOVENSKÉHO TÁBORA OCHRANCOV PRÍRODY

Združenie klubov Apollo, Bratislava

Aktivity na volny čas.

Východoslovenská energetika, a. s. Košice

Služby v oblasti elektriky.

ABCOM Košice s.r.o. Košice

Predaj a servis výpočtovej, kancelárkeej a prezentačnej techniky

AQUING, s.r.o. Košice

Projektovanie vodohospodárskych stavieb a inžinierska činnosť.

DIAKOL STRÁŽSKE, s.r.o

Výroba a predaj lepidiel.

TP 2 Strážske, s.r.o.

Výroba a predaj tepla, vody a elektriny.

ORL Humenné, s.r.o.

Špecializovaná nemocnica.

Light Stabilizers, s.r.o. Strážske

Výroba a predaj chemických výrobkov.

OÚ Medzilaborce

Všestranná starostlivosť o mesto a občanov.

Obecné úrady v Habure, Kalinove

Staroslivosť o rast obci.

HNOJIVÁ Duslo, s.r.o. Strážske

Výroba a predaj hnojív.

SLOV-VAGON, a.s. Trnava

Poskytovanie služieb v želežničnej doprave.

Leman Slovakia, Humenné

Lešenie, maľby a stavebná činnosť.

Bytový textil Konečný, Humenné

Poskytovanie textilných výrobkov.

OÚ Prešov, odbor starostlivosti o ŽP

Starostlivosť o životné prostredie.

Ekologické služby, s.r.o. Strážske

Čistenie odpadových vôd.

Technické služby mesta Medzilaborce

Zabezpečovanie čistoty a poriadku v meste.

ÚV SZOPaK Prievidza

Tretí sektor, ochrana prírody a krajiny.

bulletinpd v habure, dpd v krásnom brode, okresnému úradu v medzilaborciach, združeniu klubov...

Documents