Pedagogika a jej vedný profil

Vývin pedagogiky Pedagogika – definícia, predmet, funkcie Pedagogické vedné disciplíny Postavenie pedagogiky medzi vedami Základné pedagogické kategórie Výchova a jej limity

Pôvod výrazu pedagogika

Antické Grécko: paidagógos = otrok, ktorý sa staral

o syna svojho pána a odprevádzal ho do školy (pais = chlapec, agóge = vedenie niekoho)

neskoršie latinské označenie paedagogus - aj učiteľ a vychovávateľ väčšina indoeurópskych jazykov pedagogika - označenie vedy

o výchove – 18. storočie

Vývin pedagogiky pred vznikom pg ako modernej vedy (do

19. stor.) je pg súčasťou filozofie – chápaná ako umenie

do 17. stor. orientácia pedagogiky na ciele 17. stor. – didaktické hnutie (J.A.

Komenský) deskriptívne štádium, pg pestovaná ako

praktická veda (technológia procesov výchovy a vzdelávania) bez vedeckej a inštitucionálnej základne

19. stor. – pg - veda, opierajúca sa o empíriu a spolupracujúca s inými vedami (J. F. Herbart – považovaný za zakladateľa pg ako

samostatnej disciplíny)

prelom 19. a 20. stor. – rozvoj prírodných vied tendencie zvedečťovať pedagogiku (experimentálna pedagogika, pedológia)

kvantitatívne orientovaná veda

súčasnosť – 2 základné trendy (modely):1) orientácia na kvantitatívny výskum

(sledovanie intenzity, množstva, kauzality...)

= scientistický, nadväzujú na scientisticko – pozitivistický model 2) orientácia na kvalitatívny výskum

(klasifikácia významu, charakterizovanie prípadov, modelov) – niekedy označovaný ako humanistický

Definície pedagogiky

Pedagogika – veda o výchove, ktorá skúma výchovu ako jeden zo sociálnych fenoménov (Baďuríková a kol.,2001, s. 16)

Pedagogika - veda o výchove a vzdelaní (Vališová, Kasíková a kol., 2007)

Pedagogika - veda (teória a výskum), predmetom ktorej sú procesy obsahujúce intencionálne učenie (Průcha, 1997, s.73)

Je pedagogika samostatná vedná disciplína?

Argumenty, spochybňujúce jej existenciu: rieši predovšetkým otázky praxe je skôr umením rozmanitosť výchovných javov opiera sa o

príbuzné vedné disciplíny neostáva jej čo riešiť

Aké atribúty charakterizujú vedu (Průcha,1997, s.41):

 jasne vymedzený predmet skúmania a jeho teória  výskum a jeho metodológia  infraštruktúra a podporné inštitúcie pre

fungovanie vedy tieto atribúty pedagogika má

Má byť pedagogika vedou normatívnou alebo empiricky popisnou ?

Pg ako normatívna veda (tradičná pg)- predmetom záujmu nie je len popis a porozumenie

výchovným javom – určuje aj, aké majú byť (určuje ideály, ciele, vzory, prostriedky...) má aj regulatívnu funkciu

Pg ako empiricky popisná veda veda vysvetľujúca, orientovaná na výklad, popis, porozumenie výchovným javom

Moderná pg – veda o edukačnej realite, ktorú pomocou svojej teórie a výskumu identifikuje, popisuje, analyzuje a objasňuje (Průcha, 1997, s. 42)

Predmet pedagogiky

1) Javy, ktoré organicky patria k výchove a neskúma ich žiadny iný odbor

vymedzovanie cieľov výchovy a spôsoby ich konkretizácie v obsahu edukácie

procesuálne otázky výchovných javov (formy, postupy, interakcie), t.j. rozpracovanie jednotlivých etáp a ich nadväznosť)

organizačno – inštitucionalizačné podmienky výchovy (školský systém, rozvrh hodín, vyučovacia hodina...)

2) Javy, ktoré bezprostredne súvisia s fenoménom výchovy a sú predmetom skúmania aj iných vied o človeku (napr. psychosomatické vlastnosti žiakov, spoločenské podmienky výchovy...)

Funkcie pedagogiky

Poznávacia

Praktická

Prognostická

Pedagogické disciplíny (nejednotná klasifikácia)

Všeobecná p. – všeobecné základy p., základné otázky výchovy, vedoslovie, ciele výchovy...

Metodológia p. – metódy skúmania ped. javov a procesov, spôsoby získavania poznatkov

Dejiny p. – štúdium vývinu pedagogických ideí, názorov, koncepcií, výchovno-vzdelávacích inštitúcií a organizácií, legislatívy a riadenia škôl

Porovnávacia (komparatívna) p. – analýza vých.-vzdel. systémov v rôznych krajinách, postihnutie všeobecných rysov a tendencií vo vyučovaní a výchove vo svete

Didaktika (teória vyučovania) – skúma podstatu vyučovania, analyzuje ciele, obsah, proces vyučovania, vyuč. zásady, organizačné formy, metódy základ pre odborové didaktiky (špeciálne didaktiky jednotlivých učebných predmetov)

Teória výchovy – analýza vyučovacích činností z hľadiska formovania rôznych stránok osobnosti (mravnej, estetickej, pracovnej, polytechnickej, telesnej, svetonázorovej, náboženskej)

Pedagogická diagnostika – skúmanie javov a výsledkov činností žiakov, umožňuje odhaľovať dosiahnutú úroveň žiakov, ich poruchy a problémy základ pre hodnotenie

Špeciálna pedagogika (v minulosti nápravná p., liečebná p.) – zaoberá sa teóriou a praxou výchovy a vzdelávania jedincov vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodov postihnutia vrodenými či získanými nedostatkami duševnými a telesnými

Pg mentálne postihnutých (psychopédia) Pg zrakovo postihnutých (tyflopédia) Pg sluchovo postihnutých (surdopédia) Pg telesne postihnutých, chorých a zdravotne

oslabených (somatopédia...) Pg detí s narušenou komunikačnou

schopnosťou (logopédia) Pg psychosociálne narušených Pg detí s viacnásobným postihnutím Pg detí s poruchou učenia Pg detí s poruchami správania (etopédia) Pg výnimočne nadaných a talentovaných

Pedagogické vedyZákladné Hraničné Aplikované

• všeobecná pg• dejiny pg• porovnávacia pg• metodológia pg• didaktika• špeciálne didaktiky• teória výchovy• pedagogická diagnostika (?)

• sociálna pg• pedagogická psychológia• sociológia vých.• ekonomika vzdel.• teória riadenia školských zariad. (mamagementu)• ekologická vých.• multikultúrna vých.• dramatická vých.

• predškolská, školská, sš, vš. pg• pg dospelých (andragogika)• špeciálna pg ?• pg rodinnej vých.• mimoškolská pg• pg mládeže a detských organiz.• vojenská pg• inžinierská pg.....

Vzťah pedagogiky k iným vedám: Pedagogika = humanitná veda, veda o človeku, sociálna veda

Filozofia (veda o najvšeobecnejších zákonitostiach vývinu prírody, spoločnosti a myslenia)

- Gnozeológia (teória poznania) teoretický základ pre metodológiu p. a didaktiku

- Logika (veda o zákonoch správneho myslenia) význam pre metodológiu

- Axiológia (veda o hodnotách), Etika (teória morálky) odraz vo výchovných cieľoch, mravnej či etickej výchove

Psychológia – analyzuje psychickú stránku rozvoja osobnosti pomáha poznávať objekt výchovy a adekvátne aplikovať zámerné vplyvy na žiaka

Sociológia – veda o zákonitostiach vývoja spoločnosti výchova = sociálny jav

Historické vedy - dejiny politiky, kultúry, filozofických ideí, dejiny pg základ pre pochopenie výchovných javov, pre prognózovanie

Biológia - poznatky o dieťati zdravotné, hygienické normy, význam pre špeciálnu pg

Väčšina disciplín všeobecného aj odborného vzdelania odborové didaktiky

Základné pedagogické kategórie

veda nutnosť presnej terminológie (komunikácia vo vede, interpretácia a vedecké vysvetľovanie..)

problém pg. – hovorové výrazy

Výchova - definícia poznačená terminologickým

dualizmom - rozlišovanie pojmov výchova a vzdelanie historicky podmienené

Educatio – (vychovávanie, výchova..) formovanie morálky, charakteru, týka sa správania k druhým ľuďom a k sebe výsledkom je vychovanie

Eruditio – (vzdelávanie, učenie, vedomosti...) vštepovanie, osvojovanie si základov kultúry – vedomostí, faktov.. zručností výsledkom je vzdelanie

A) Výchova v širšom zmysle - zámerné pôsobenie na rozvoj osobnosti (Jůva

a Jůva, 1994, s. 27) - zahŕňa všetky stránky formovania osobnosti

(etická, rozumová, estetická, pracovná, telesná)

- zahŕňa výchovu + vzdelávanie - má podobu výchovných situácií

B) Výchova v užšom zmysle - formovanie správania, postojov,

presvedčenia mravných, povahových, charakterových vlastností človeka

eticko – normatívna činnosť

Edukácia, edukačný proces (pôvod – anglofónne krajiny)– „stredový“ termín, významovo neutrálny = výchova + vzdelávanie

Dôležité znaky výchovy:

je nevyhnutnou sociálnou skutočnosťou

chápaná pozitívne – ako proces zdokonaľovaniainštitucionalizovaná (uskutočňuje sa v škole, v rodine....)intencionálna (zámerná,

cieľavedomá) – výchova nie je náhodná

Vzťah socializácie a výchovy:Socializácia – proces, prostredníctvom

ktorého sa indivíduum postupne začleňuje do spoločnosti

- zahrnuje všetky náhodné i zámerné procesy, ktoré pôsobia na utváranie osobnosti

Výchova - špecifický druh socializácie - navodzuje a riadi zámerné zmeny a

procesy v osobnosti

Socializácia

Výchova

Učenie sa = predpoklad každej edukatívnej aktivity

- zmena navodená v jednotlivcovi vplyvom jeho skúsenosti (Slavin, 1991) - rozvojová zmena v znalostiach, v schopnostiach, v postojoch a v iných osobných vlastnostiach jednotlivca.. (aktivita žiaka)

Učenie (niekoho) = uľahčovanie, aktivovanie, motivovanie, ovplyvňovanie alebo usmerňovanie dejov učenia sa (aktivita učiteľa...)Základné oblasti učenia: kognitívna oblasť vzdelávania afektívna oblasť výchovy psychomotorická oblasť výcviku

Vedomosti - súbor osvojených vedomostí, zručností, návykov, ktoré sú nadobudnuté vzdelávaním

Zručnosti (dovednosti) - schopnosti človeka vykonávať určité činnosti

Návyky - zautomatizované vykonávanie určitej činnosti

Zvyky – osvojené a upevnené tendencie v určitom čase vykonávať určitú činnosť

Vyučovanie - forma cieľavedomého a systematického vzdelávania a výchovy detí, mládeže a dospelých (Kasíková, 2007, s. 121)

Výchova a jej limity - problém determinácie vývinu človeka (biol. faktory

či vplyv prostredia vrátane výchovy?) Krajné prístupy k riešeniu otázky determinácie vývinu

Biologická determinácia

endogénne činitele vývinu (vychádzajú z organizmu)

Konvergentné, interakčné, syntetické, dialektické teórie vývinu

Sociálna determinácia

exogénne činitele vývinu

(pôsobia na človeka z vonkajšieho

prostredia)

Biologická determinácia endogénne činitele vývinu (vychádzajú z organizmu)

- dedičnosť, činnosť a vlastnosti nervovej sústavy, činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním, rast organizmu, zretie, celkový a momentálny telesný stav, biologické potreby, pudy

Nativistické teórie: - rozhodujúca úloha dedičnosti

F. Galton –“Dedičný génius“ 1869 - štúdium významných

osobností

H.H.Goddard – štúdium rodokmeňa rodiny „Kallikak“ (USA)

hereditárna determinácia delikvencie (podobne Mednik)

A.Gessel – predstaviteľ rastovej teórie – vývin vníma ako rast – tj. biologický jav

S.Freud – vývin ovplyvňujú premeny pudovej energie-

Ďalšie biologizujúce teórie:

napr.Lombrosova teória o rodenom zločincovi

(príčiny vidí v dedičných predpokladoch, ktoré sa prejavujú aj v somatických znakoch človeka)

typológia E. Kretschmera (napr. „atletik“ – epileptoidný typ - inklinuje

k násilnej a „asthenik“ k záludnej trestnej činnosti)

typológia W.H. Scheldona

Environmentalistické, empirické teórie: (rozhodujúca úloha vonkajšieho prostredia význam výchovy)

= komplex činiteľov - prírodné prostredie, materiálne a kultúrne podmienky,

v ktorých človek žije, ľudia, ktorí ho obklopujú (t.j. rodina, škola, masmédiá...)

Environmentalistické, empirické teórie:

J. Locke – človek sa rodí ako „tabula rasa“ C.A.Helvetius – výchova je všemocná J.B.Watson - odmieta myšlienku dedičnosti, schopností a nadania B.F.Skinner – každé správanie je

determinované predovšetkým podnetmi z

prostredia

- štúdium monozygotnych a dizygotných dvojčiat, vývoj genetiky

Konvergentné, interakčné, syntetické, dialektické teórie vývinu

W. Stern – vlohy sú len možnosti, ktoré potrebujú doplnenie

aby sa stali skutočnosťou (teória dvoch faktorov)

L.S. Vygotskij

J. Piaget – vývin sa uskutočňuje v interakcii činnosti dieťaťa a

vnímaných javov z prostredia

v súčasnosti prevládajúci názor:- genotyp určuje len základný smer vývinu, jeho

možnosti a snáď limity prostredie a výchova môžu významne ovplyvniť správanie a postoje jedinca

Na základe výskumov možno tvrdiť že: 1. senzorický a motorický systém je

hereditárne najviac podmienený 2. kognitívny a afektívny systém je

hereditárne čiastočne podmienený 3. štýlovo-hodnotový systém je najmenej hereditárne podmienený (t.j. postoje, názory, hodnotová orientácia...)

Literatúra:

BAĎURÍKOVÁ, Z. a kol. 2001. Školská pedagogika. Bratislava: Univerzita Komenského, 2001, 253 s. ISBN – 80 – 223 1536 2

PRŮCHA, J. 1997. Moderní pedagogika. Praha: Portál, 1997, 495 s. ISBN 80-7178-170-3

VALIŠOVÁ, A., KASÍKOVÁ, H. a kol. 2011. Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 2011, 456 s. ISBN 978-80-247-3357-9

ZELINA, M. 2004. Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava: SPN,2004, 231 s. ISBN 80-10-00456-1