Vážení a milí kolegovia i študenti,

je tu opäť čas vianočný. Čas, kedy zvykneme byť k sebe vľúdnejší, príveti-vejší a snažíme sa nevšímať si všetko to, čo nám neraz znepríjemňuje deň. Vtakých chvíľach si zvyknem priať, aby Vianoce so svojou pôvabnou atmosféroutrvali oveľa dlhšie ako nám ponúka kalendár. Je pravdou, že uponáhľanosť námnepridáva na pohode, aj poniektoré starosti nám priniesli i vrásku na tvári. Alehádam aspoň trochu budete so mnou stotožnení, že sme opäť posunuli našu uni-verzitu o krok ďalej. Stalo sa tak predovšetkým Vaším pričinením. Za toVám všetkým patrí úcta a moje úprimné poďakovanie.

Želám Vám, aj Vašim rodinám, príjemné vianočné sviatky. Do Novéhoroku 2005 si dovoľujem pozdvihnúť čašu a zapriať Vám i Vašim najbližšímhojnosť zdravia, aby ste prežili mnohé pekné a radostné chvíle, aby ste bolišťastní, spokojní, lebo len tak sa nám bude spoločne dobre dariť.

So želaním všetkého najlepšieho

Juraj Wagner, rektor

š t v r ť r o č n í k Tr e n č i a n s k e j u n i v e r z i t y A l e x a n d r a D u b č e k a v Tr e n č í n eročník III. www.tnuni.sk/rek/trendy december 2004 číslo 4

1

Rektor Juraj Wagner (vpravo) podpisuje ústavu európskych univerzít Magnu Chartu Universitatum.Vľavo, Pier Ugo Calzolari, rektor Bolognskej univerzity. (Viac na str. 2) Foto Ružena Wagnerová

v ãísle

Usilujme sa o peniaze z fondov únie, hovorí prorektor I. Prno s. 3

Kreditov˘ systém ‰túdia pribliÏuje prorektor I. Baránek s. 4

Dvere do sveta máme otvorené– reportáÏ z Vilniusu a Minska s. 5

W. Leonhard upozorÀuje, Ïe Európa potrebuje nielen bankárov, ale i technikov s. 6

S prezidentom SR I. Ga‰paroviãom sme si pripomenuli A. Dubãeka s. 7

I. Laluha pí‰e o Dubãekovom blahodarnom kyslíku s. 7

ËaÏk˘ zaãiatok, skvel˘ koniec zaÏili ‰tudenti FSEV v Bologni s.10

Tréma a zodpovednosÈ patria k sebe – hovoria doktorandi FPT s.10

P.F. 2005

TnUTRENDY 4-2004_ok 11/23/04 9:20 PM Stránka 1

2

udalosti december 2004

Rektor J.Wagner podpísal v Bologni Magnu Chartu Universitatum

Sme vo svetovom univerzitnom dome

Podpredseda NR SR Viliam Vete‰ka kon‰tatoval:

·túdium musí byÈ sociálne únosné

Významným dňom v živote našej univerzity sa stal 18. september2004. V ten deň rektor Juraj Wagner podpísal na našej partnerskejBolognskej univerzite, v historickej Aule Magna Santa Lucia – obraznevyjadrené - ústavu európskych a dnes už i svetových univerzít, nesúcunázov Magna Charta Universitatum. Je to dokument, ktorého idea sazrodila v roku 1988 práve na Bolognskej univerzite. Osvietení učiteliasa tu dopracovali k poznaniu, že proces globalizácie stiera hranice acivilizačné smerovanie potrebuje garanta pre bezpečný a trvalo udrža-teľný rozvoj, ktorým sa spoločne môžu stať univerzity, ako centrá vedy,vzdelávania a kultúry.

Magna Charta Universitatum je jednoduchá. Každá jej veta však máobrovskú váhu z pohľadu osudu ľudskej spoločnosti. Hovorí sa v nej, žeuniverzity sa musia spojiť, aby odovzdávali všetky nové poznatky mla-dej generácií a musia slúžiť celej ľudskej spoločnosti. Od toho závisínaša kultúrna, sociálna a ekonomická budúcnosť. Hovorí aj to, ženestačí vzdelávať len mladých ľudí, ale treba do tohho procesu vzdelá-vania zahrnúť všetky vekové kategórie. Znamená to, že v tomto doku-mente sa prvýkrát objavil pojem celoživotné vzdelávanie, ktoré presa-dzujeme aj na našej univerzite. V charte sa, okrem iného, prízvukuje, žeuniverzity by mali byť autonómnymi inštitúciami, ktoré rozhodujúcimspôsobom vytvárajú a šíria kultúru prostredníctvom výskumu, výučby apreto musia byť nezávislé od politickej, hospodárskej a ideologickejmoci, aby mohli slobodne plniť svoje poslanie vo vzájomnom dialóguučiteľov, vedcov a študentov. Charta zdôrazňuje i potrebu vytvoriť pod-

mienky pre mobility učiteľov, vedcov a študentov, čo už napĺňame pro-stredníctvom programov Socrates, Erasmus a Leonardo.

A čo pre nás znamená tento podpis, na to sme sa spýtali rektora J. Wagnera: „Najskôr musím povedať, že naša univerzita bola v Bologni, tak ako vždy predtým, veľmi srdečne prijatá. Pozvanie sig-novať Magnu Chartu Universitatum znamená uznanie kvality našejuniverzity. A pre nás je to významné aj preto, že v tom istom bologn-skom historickom chráme bol Alexander Dubček v roku 1988 ocenenýčestným titulom doctor honoris causa (Dr. h. c.) tejto najstaršej európ-skej univerzity.“ Rektor Bolognskej univerzity Pier Ugo Calzolari topovedal takto: „Vítame vás v klube svetových univerzít“.

Signovaním charty sme získali možnosť s prítomnými 31 rektormirozprávať a dostali sme viaceré ponuky na kooperáciu, ktorých sahneď chopil Juraj Slabeycius, prorektor pre vedu, výskum a medziná-rodné vzťahy.

Slávnostnému aktu podpisovania charty predchádzala medziná-rodná konferencia pod názvom Univerzity a médiá za účasti 102 pred-staviteľov univerzít a médií. Závery konferencie potvrdili viaceré spo-ločné styčné body univerzít a médií. Napr. tak ako univerzity sú nezá-vislé a autonómne, tak aj médiá by mali byť nezávislé, autonómne a objektívne. Kritizoval sa nezáujem médií o výsledky vo výskume,vede a vzdelávaní. Lepšia situácia je v USA ako v Európe, kde sú médiá,ktoré sa týmto problémom venujú.

(wa)

Slová podpredsedu NR SR ViliamaVetešku odzneli na otvorení akademic-kého roku 20. septembra v Kultúrnom a metodickom centre armády SR, ktoréhoveľká sála praskala vo švíkoch a všetci záu-jemcovia sa ani nevošli. V. Veteška tiežuviedol, že je dobrým znamením rast auto-rity TnUAD vo svete. Na otvorení sa zúčast-nili aj predstavitelia TSK, KÚ, mesta a pod-nikateľskej sféry.

Rektor Juraj Wagner oznámil niekoľkonoviniek pre začínajúci sa akademický rok. V krátkej histórii univerzity sme po prvý-krát prekročili hranicu štyri tisíc študentov– máme ich 4 200. Na štyroch fakultách sa zapísalo doposiaľ najviac – 1 500 štu-dentov do prvých ročníkov. Uspeli spome-dzi 3 300 uchádzačov. Tradične najsilnejšouje FSEV, kde nastúpilo 550 prvákov. Výraznýrast zaznamenala, napriek všeobecne celo-svetovo nižšiemu záujmu o štúdium na technických smeroch, FM, kde nastúpilo456 prvoročiakov a s takmer 900 študenta-mi sa stala druhou najväčšou fakultou. Na FPT v Púchove začalo študovať takmer300 a na FŠT vyše 200 študentov. Na štúdi-um nastúpilo aj desať študentov z ČR, Čier-nej Hory a Srbska, Ruskej federácie a Sene-galu. Získali sme od mesta priestory II. ZŠ

na Študentskej ul. pre FSEV. Do pavilónuna Novomeského ul. sa nasťahoval od 1. septembra zriadený Ústav zdravotníctva a ošetrovateľstva. Dobudovali sme priesto-ry pre FM v Záblatí, ale výstavba eštepokračuje. Bude tu aula, kongresové cen-trum a ubytovacie kapacity pre doktoran-dov. Nové lôžka sme pripravili pre 96 záu-jemcov a k dispozícii sú i klubové priestory.Žiaľ, asi 400 žiadateľov ostalo neuspokoje-ných.

J. Wagner kritizoval nedostačujúcupublikačnú prácu, ako aj nízke kvalitatívneukazovatele vo vedeckovýskumnej činnos-ti, ktoré budú dôležité pre pripravovanúkomplexnú akreditáciu univerzity v budú-com roku. Keďže 20 percent finančnýchprostriedkov si musíme zabezpečiť komerč-ným spôsobom, upozornil na potrebuzvýšiť podnikateľské aktivity univerzity a jej subjektov.

Cenu rektora za publikačnú činnosť zís-kal doc. Ing. Dušan Turan, PhD. z FPT zapublikáciu Úvod do sociosynergetiky.

V ten istý deň sa uskutočnili aj imatriku-lácie študentov prvých ročníkov na FSEV,FM a FŠT. Otvorenie akademického roka a imatrukulácia na FPT v Púchove bola 15. októbra.

Nበpán profesorMedzi významné vedecko-

pedagogické osobnosti našejuniverzity a Fakulty sociálno-ekonomických vzťahov patrilprof. PhDr. Július Boroš, DrSc.(nar.19. 4. 1934). Isté obdobie

viedol FSEV a do februára tohto roku bol pro-rektorom pre sociálne záležitosti. Radil samedzi špičkových odborníkov v oblasti psycho-lógie. Jeho široký profesionálny záber bol,popri príťažlivom pedagogickom pôsobení,zachytený i v dvanástich knižných publiká-ciách, desiatkach vedeckých štúdií a stovkáchpopulárno-náučných článkov zo sféry psycho-logických vied a výchovných problémov. Praco-val ako vysokoškolský učiteľ v Banskej Bystrici,na Katedre psychológie FF UK v Bratislave bolprodekanom a na Psychologickom ústave UKriaditeľom. Vedeckú a pedagogickú prácuprof. J. Boroša ocenil pri príležitosti tohtoroč-ného životného jubilea rektor udelenímMedaily TnUAD.

Isto ste si všimli v predchádzajúcich riad-koch minulý čas. V pôvodnom gratulačnomtexte do tohto čísla nášho časospisu bol čas prí-tomný. Život nám však priniesol veľmi smutnúzvesť. Prof. J. Boroš odišiel spomedzi nás upro-stred tvorivej práce a s mnohými plánmi, neča-kane, 13. 11. 2004. V prednáškových miestnos-tiach pána profesora už naši študenti, ktorímilovali jeho pútavé prednášky, nestretnú. Vášpokojný, prívetivý, rozvážny hlas a usmievavéoči, lebo tak sme vás, vážený pán profesorBoroš všetci poznali, ostanú v úcte zapísané v našich srdciach.

TnUTRENDY 4-2004_ok 11/23/04 9:20 PM Stránka 2

3

december 2004 rozhovor

• Pán prorektor, s akými predstavami a cieľmi ste nastúpili v marci na post pro-rektora pre rozvoj a investície?

Rozvoj každej organizácie musí byť založený na poznaní priestoru, v ktorom má pôsobiť a cieľov,ktoré chce v tomto priestore v určitom časovomhorizonte dosiahnuť. Preto som považoval za prio-ritné tieto faktory si vymedziť.

Univerzita sa transformovala zo štátnej na verej-nú vysokú školu s účelovými dotáciami zo štátnehorozpočtu, ktoré nepokrývajú v plnom rozsahu jejexistenčné potreby. Preto sa musí naučiť dopĺňať siich krytie z vlastnej podnikateľskej činnosti a to v značne turbulentnom podnikateľskom prostredí.Osobitne je dôležité vytvoriť čím skôr podmienkypre tvorbu projektov na získanie zdrojov, najmä zo štrukturálnych fondov EÚ.

Prijali sme dlhodobý zámer rozvoja do roku 2007s výhľadom do roku 2012. Vzhľadom na rýchlo sameniace spoločenské podmienky bude potrebnétento dokument každoročne aktualizovať, najmä z pohľadu možností získania finančných zdrojov na prioritné rozvojové projekty. Základným rozvojo-vým cieľom je, aby každá fakulta mala čo najskôrsvoju budovu s potrebnými učebňami a modernevybavenými laboratóriami. Za komplexné úlohysvojho úseku som v marci vyhlásil:- dobudovanie univerzitnej knižnice a jej infor-

mačné prepojenie do siete vedeckých, akade-mických a špeciálnych knižníc

- rozvoj informatizácie pedagogického procesu a unikátnych laboratórií

- rekonštrukciu a dobudovanie areálu v Záblatí- vybudovanie športovísk v areáli Kolonka

v Púchove- rozvinutie prác na budovaní univerzitného

kempusu.

• Neobávali ste sa, že riadiť úsek rozvoja a investičnej výstavby je pri nedostatkufinancií náročné zadanie? Neprispeli k vášmu rozhodnutiu i skúsenosti z prácenámestníka ministra hospodárstva pre roz-voj a investície v rokoch 1990–92?

Som rodák z Nemšovej a v Trenčíne som chodildo gymnázia. Preto mám, celkom prirodzene, k Trenčínu a Trenčianskemu regiónu lokálpatriotickývzťah. Univerzitu a jej rozvoj považujem za veľmidôležitý faktor, podmieňujúci ďalší dynamický roz-voj regiónu. To rozhodlo, že som prijal post prorek-tora pre rozvoj a investície. A či som sa neobával pri-jať takýto úsek? Nie. Celý svoj produktívny vek somriešil a koordinoval úlohy rozvoja od podnikovejsféry až, ako ste spomenuli, po rezort hospodárstva.Čoho sa obávam, je nedostatok odbornej kapacityna univerzite pre danú oblasť. Očakávam, že sa mipostupne podarí zrealizovať vybudovanie oddeleniaprojektových manažérov, ktoré by včasným spraco-vaním kvalifikovaných projektov dokázalo „vťaho-vať“ do univerzity oveľa viac finančných zdrojov z rôznych fondov, než je tomu doteraz.

• Naznačili ste základné rozvojové zámeryTnUAD. Od marca t. r. však nastali aj novéskutočnosti.

Je to tak. Poďakovali sme samospráve mesta, ženám dala k dispozícii objekt bývalej II. ZŠ na Štu-dentskej 3, ktorý je už využívaný pre potreby FSEV a pavilón E v ZŠ 8 na sídlisku Juh, ktorý slúži preÚstav zdravotníctva a ošetrovateľstva (ÚZO), kde

od novembra prebieha aj výučba akreditovanéhobakalárskeho študijného programu Ošetrovateľstvo.Prebieha už druhé kolo prác na SWOT analýze uni-verzity, ktorá má kvalifikovane posúdiť silné a slabéstránky, príležitosti a ohrozenia jednotlivých súčastíTnUAD a prijať účinné opatrenia v príprave na kom-plexnú akreditáciu univerzity.

Vedenie univerzity prijalo plán hlavných úloh na školský rok 2004/2005, v ktorom oblasť rozvojamá až 29 úloh a schválilo plán priestorového budo-vania univerzity na rok 2005 v rozsahu asi 60 mil. Sk.Ide o rekonštrukciu objektu bývalého areálu zdraviana ubytovanie a výučbu v Záblatí, rekonštrukciu areálu bývalej II. ZŠ na Študentskej a príprava nad-stavby A–objektu, stavebno-technické úpravy rekto-rátu na Študentskej, rekonštrukciu budovy pre ÚZO,areálové úpravy FPT v Púchove a prípravu možnostívyužitia areálu kasární na Štefánikovej ul. pre potre-by TnUAD, najmä pre potreby umiestnenia FŠT,vedecko-technologického parku, Centra celoživot-ného vzdelávania a veľkokapacitného študentskéhointernátu. Predložili sme projekt rozvoja univerzit-nej knižnice v rámci celoslovenského projektu do-budovania siete vedeckých, akademických a špeciál-nych knižníc (prepojenej na medzinárodnú sieť),podporovaného zo štrukturálnych fondov EÚ s cieľom rozvinúť informačné služby aj pre malých a stredných podnikateľov, v rámci ktorého očakáva-me pre roky 2005–6 asi 19 mil. Sk na stavebné úpravy a IT vybavenie (pre Horný Šianec a prízemiebudovy Študentská 1). Po dohode s VÚC sme pred-ložili do Bruselu, v rámci 6. Rámcového programuEÚ, podrobnú žiadosť na finančnú podporu riešeniaprojektu Regionálnej inovačnej stratégie Trenčian-skeho regiónu v čiastke asi 400 tis. Eur. Napokonsme ponúkli Mestu Trenčín a VÚC odbornú spolu-prácu pri budovaní Trenčianskej optickej metropo-litnej siete (TOMES), napojenej na vysokorýchlostnúoptokáblovú akademickú prenosovú sieť SANET II,kde TnUAD je správcom trenčianskeho uzla, s mož-nosťou financovania zo štrukturálnych fondov EÚ.

• Pribúda počet študentov a vďaka prajnos-ti vedenia mesta, ako ste už uviedli, ajpriestory. Bývalú II. ZŠ už „obýva“ FSEV.Prvú etapu rekonštrukcie rektorátny pre-vádzkový úsek zvládol v rekordnom čase.Čo sa bude diať ďalej s touto budovou a koľko peňazí je na jej ďalšie dotvorenie?

To, čo sa doteraz v priestoroch bývalej II. ZŠ na Študentskej 3 spravilo, považujem za nultú etapu.Bola potrebná na to, aby sa v objekte vôbec mohlo v novom školskom roku začať učiť. Na I. etapu rekon-štrukčných prác MŠ SR v minulých dňoch uvoľnilo 7,5 mil. Sk, ktoré treba zužitkovať ešte do konca t. r. najmä na tieto stavebno-technické úpravy: sociál-ne zariadenia, šatne, kuchyňa, jedáleň, priestory prekatedry – kancelárie, dekanát. V roku 2005 budúriešené ďalšie rekonštrukcie (stavebno-technickéúpravy) jednotlivých priestorov (telocvičňa na väčšiuprednáškovú miestnosť, úpravy pre simulačné labo-ratórium sociálno-ekonomických systémov, pre multi-mediálnu seminárnu miestnosť, pre laboratórium„mikro-nano“ a pod.) podľa spracovanej štúdie narekonštrukciu areálu. Na rok 2005 sa plánuje čiastka25 mil. Sk. V roku 2005 sa pripraví aj nadstavba A-objektu ako nová stavba v zmysle stavebnéhozákona pre zabezpečenie kapacitných potrieb FSEV(najmä pre dovtedy neumiestnené katedry), ktorábude môcť byť realizovaná až v roku 2006.

• Nespokojnosť s nedostatkom priestorovprichádza zo strany FŠT. Môžete načrtnúť,aká perspektíva ich čaká a v akom časovomhorizonte?

Už som zdôraznil, že základným rozvojovýmcieľom univerzity je, aby každá fakulta mala čo naj-skôr svoju budovu s potrebnými učebňami a účelovými moderne vybavenými laboratóriami.Terajšie potreby kancelárskych priestorov sú prevšetky súčasti univerzity prepočítané podľa rovna-kého normatívu a pri súčasnom obsadení 1. poscho-dia v budove na Študentskej 1 a po obsadení polovi-ce 2. poschodia po odsťahovaní FSEV (do konca t. r.)bude mať FŠT dostatok kancelárskych priestorov.Dokonca s minimálnou 20% rezervou voči súčasnejpotrebe. Pri laboratórnych priestoroch to však takéjednoduché nie je. Nie sú k dispozícii normatívy na učiteľa, študenta, či na študijný program. Musí sapostupovať individuálne na základe vypracovaniarozvojových projektov unikátnych laboratórií a ichobhájenia nielen na úrovni univerzity, ktorá finan-cuje ich prevádzku, ale aj rezortu, ktorý ich investič-ne financuje z obmedzených kapitálových zdrojov.Súčasti univerzity predložia návrhy takýchto rozvo-jových projektov pre budovanie v roku 2005 do konca novembra t. r.

Inou je možnosť budovať si laboratóriá akosamofinancujúce sa z podnikateľskej činnosti. Pre nesa priestory vždy dajú získať.

Vzhľadom na to, že táto oblasť je trvalo problé-mová, treba prikročiť k pasportizácii laboratórií, čímsa bude dať zistiť nielen ich primeranosť pre zabez-pečenie študijných programov, ale aj zistiť dubióz-nosť ich vybavenia, vylúčiť prípadné duplicity ichbudovania a zistiť ich nákladovosť. FŠT má v súčas-nosti k dispozícii pre svoje laboratóriá celý suterénna Študentskej 1 a veľké laboratórne priestory naŠtefánikovej ul.

• A čo Fakulta mechatroniky a Fakulta prie-myselných technológií?

Fakultu mechatroniky po dokončení rekonš-trukcie v tomto a budúcom roku bude možnépovažovať za priestorovo dlhodobo riešenú. Budevšak potrebné dovybaviť niektoré laboratóriá, ale o tom som už hovoril. Podobne aj FPT v Púchove jepriestorove vybavená (aj s rezervou). Treba všakdoriešiť vlastnícke vzťahy budov a pozemkov s Matadorom. Až potom bude možné areál oplotiťa vybudovať športoviská. Pre dovybavenie laborató-rií FPT platí to isté, čo už bolo povedané.

• Čo by vás najviac uspokojilo a potešilo, akby sa splnilo z vymenovaných projektov,keď budete v roku 2008 skladať účet?

Najviac by ma uspokojilo, ak by mala každá fa-kulta, každá súčasť univerzity, svoju budovu s potrebnými učebňami a účelovo moderne vybave-nými laboratóriami, ak by dovtedy TnUAD obhájilapri komplexnej akreditácii univerzitný charaktervysokej školy. Ďalej by ma uspokojilo, ak by sa uni-verzita plne presadila aj v spoločenskej praxi, najmärozvinutím informačných služieb pre malých a stred-ných podnikateľov úspešnou realizáciou vyššie uve-deného projektu, spracovaním projektu Rozvojovejinovačnej stratégie Trenčianskeho samosprávnehokraja a rozvinutím prác na jeho realizácii, ako aj vybudovaním technologického (vedecko-techno-logického) parku.

Pripravila Ružena Wagnerová

Usilujme sa o peniaze z fondov únieO investiãnom rozvoji hovoríme s prorektorom doc. Ing. Ignácom Prnom, CSc.

TnUTRENDY 4-2004_ok 11/23/04 9:20 PM Stránka 3

Na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka sa študuje od akademického roku 2004/2005 na všetkých fakultách a vo všetkých študijnýchprogramoch bakalárskeho a inžinierskeho štúdia podľa kreditového systému. Keďže dostávame do redakcie požiadavky na objasne-nie tohto systému, požiadali sme doc. Ing. Ivana Baránka, CSc., prorektora pre výchovno-vzdelávaciu činnosť o bližšie vysvetlenie.

4

téma december 2004

Kreditový systém vzdelávania je založený na používaní kreditov. Kredity sú spoločne do-hodnuté ukazovatele, pridelené jednotlivýmpredmetom, ktoré univerzita ponúka študentomvo vzdelávacom programe. Každý predmet, kto-rého absolvovanie sa hodnotí, má v študijnomprograme priradený počet kreditov, ktoré štu-dent získa po jeho úspešnom absolvovaní. Početkreditov priradených k predmetu vyjadrujepomernú časť práce študenta, potrebnú na jeho úspešné zvládnutie. Za predmet môžeštudent v priebehu štúdia získať kredity iba raz.Kredity, získané študentom v príslušnom študij-nom programe sa priebežne zratúvajú a slúžiatak pre kontrolu štúdia, pre postup v štúdiu a pre jeho ukončenie. Kreditový systém zavedenýna TnUAD je v súlade so systémom ECTS (Euro-pean Credit Transfer System) a vytvára predpo-klady pre samoprofiláciu študenta, možnosťvoľby tempa štúdia a mobilitu študentov.

Zápis je dôležitýDôležitým krokom na začiatku každého aka-

demického roka je zápis, pri ktorom si študenturčuje, akú časť povinností, predpísanú študijnýmprogramom chce absolvovať v nasledujúcomobdobí štúdia, na ktorý sa zápis vzťahuje. Štu-dent si zapisuje predmety tak, aby mu počet kre-ditov, ktoré môže získať ich úspešným absolvova-ním, stačil v danom období na splnenie pod-mienky pre pokračovanie v štúdiu. Môže si počasštúdia opakovane zapísať predmet, ktorý absol-voval neúspešne. Po druhom neúspešnom poku-se o absolvovanie povinného predmetu resp.vybraného povinne voliteľného predmetu, je štu-dent vylúčený zo štúdia. Preto je dôležité opako-vaným predmetom venovať zo strany študentovmaximálnu pozornosť.

Pre každý študijný program máme určenýodporúčaný študijný plán. Ten je zostavený tak, abyjeho absolvovaním študent splnil podmienky naúspešné skončenie štúdia v rámci štandardnej dĺžkyštúdia, zodpovedajúcej študijnému programu.

Pri zápise do prvého ročníka je študent povin-ný zapísať si všetky povinné predmety, predpísa-né povinne voliteľné predmety a časť výberovýchpredmetov tak, aby celkový súčet kreditovzo všetkých zapísaných predmetov bol najmenej30. Postup do letného semestra a postup do

vyššieho ročníka je podmienený získaním predpí-saného počtu kreditov zo zapísaných predmetov.Študent, ktorý si zapíše predmet druhýkrát,je povinný dohodnúť si s gestorom predmetu spô-sob absolvovania najneskôr do dvoch týždňov pozačatí výučby v semestri resp. v končiacom ročníkupríslušného stupňa štúdia najneskôr do dvoch týž-dňov po začatí výučby na začiatku školského roku.

Postup študenta v štúdiu vyplýva zo získanýchkreditov. Z organizačných dôvodov sú študentizaradení do ročníkov. Študent zostáva zaradenýv príslušnom nominálnom ročníku, pokiaľ nezískastanovené minimum kreditov z predmetov uve-dených v študijnom programe pre daný ročník.

Pri prvom zápise do nominálneho ročníka si študent zapisuje všetky neabsolvované pred-mety predošlého ročníka a všetky, alebo časť z daného ročníka tak, aby dosiahol predpísanýpočet kreditov. Pri zápise je potrebné rešpekto-vať nadväznosť predmetov. Pravidlá štúdia, podľakreditového systému, sú obsiahnuté v Študijnomporiadku TnUAD. Študijným poriadkom sa us-merňuje priebeh štúdia, jeho plánovanie, organi-zovanie a kontrola. Študijný poriadok je platnýpre všetky tri stupne štúdia realizovaného v zmysle Zákona o vysokých školách. Ide o Zákonč. 131/2002 Z. z.

Podpora mobilitámPodpora mobility študentov je jedným z fak-

torov rozvoja kvality vzdelávania. Mobilitu štu-dentov podporuje kreditový systém vzdelávania.Zaviesť kreditový systém v Európe známy akoECTS na fakulte, či univerzite znamená:1. Zaviesť kreditový systém

(táto podmienka na TnUAD je splnená).2. Vytvoriť a vydať informačný balík ECTS fakul-

ty/univerzity (bude vydaný v roku 2004).

3. Uzavrieť s partnerskými zahraničnými univerzi-tami bilaterálne dohody, na základe ktorýchby mohli študenti vycestovať študovať na danúzahraničnú univerzitu.

4. Vyhotoviť formuláre dokumentov ECTS (žiadosť študenta, zmluva o štúdiu, výpis známok – sú prílohou Študijného poriadkuTnUAD).

5. Ustanoviť a jednoznačne definovať vzťah medzi hodnotiacou klasifikačnou stupnicou

ECTS a klasifikačnou stupnicou vlastnej univerzity(je súčasťou Študijného poriadku TnUAD).

Riešenie akademických a administratívnychaspektov ECTS, poradenstvo pre študentov zabez-pečujú na univerzite inštitucionálny koordinátorECTS a fakultní koordinátori, ktorí sú kontaktnýmiosobami pre študentov a pedagogických pracovní-kov v rámci fakúlt. Fakultní koordinátori sa zaobe-rajú praktickými a pedagogickými aspektamiimplementácie ECTS a preto odporúčam všetkýmzáujemcom s dôverou sa na nich obrátiť.

Koordinátori ECTSProrektor pre výchovno-vzdelávaciu činnosťdoc. Ing. Ivan Baránek, CSc.tel.: (+421 – 32) 74 00 203fax: (+421 – 32) 74 00 102e-mail: baranek@tnuni.sk

Fakulta špeciálnej technikyIng. Zuzana Jamrichová, PhD.tel.: (+421 – 32) 74 00 303fax: (+421 – 32) 74 00 681e-mail: jamrichova@tnuni.sk

Fakulta mechatronikyIng. Andrea Julénytel.: (+421 – 32) 74 17 565fax: (+421 – 32) 74 44 112e-mail: juleny@tnuni.sk

Fakulta priemyselných technológiídoc. Ing. Ján Vavro, PhD.tel.: (+421 – 42) 46 13 819, 814fax: (+421 – 42) 46 13 824e-mail: vavro@fpt.tnuni.sk

Fakulta sociálno-ekonomických vzťahovIng. Jozef Habánik, PhD.tel.: (+421 – 32) 74 00 301, 300fax: (+421 – 32) 74 00 403e-mail: habanik@tnuni.sk

Ústav prírodných a humanitných vieddoc. Ing. Stanislav Košina, CSc.tel.: (+421 – 32) 74 00 620fax: (+421 – 32) 74 00 522e-mail: kosina@tnuni.sk

PribliÏujeme európsky kreditov˘ systém ‰túdia a mobility ‰tudentov

Pre prvákov platí tridsaÈ bodov

Do školských lavíc na TnUAD si opäť zasadliaj ľudia v zrelšom veku. Na slávnostnom otvore-ní, ktoré viedol prorektor Ivan Baránek, v pora-dí tretieho akademického roku Univerzity tre-tieho veku (UTV) a na imatrukulácii sa 4. novembra 2004 zúčastnilo 42 študentov –seniorov prvého ročníka. Predsavzali si ďalej sa

vzdelávať, aby získali nové informácie, poznat-ky, skrátka, aby držali krok s vývojom v treťommiléniu.

Prihovoril sa k nim rektor Juraj Wagner,ktorý skonštatoval, že celoživotný proces vzde-lávania je prirodzený. Priniesol nám ho životdynamicky sa rozvíjajúcej znalostnej a infor-mačnej spoločnosti, kde je nevyhnutnosťouneustále vstrebávať nové poznatky. Za vedenie

univerzity zaželal všetkým radosť zo štúdia a aby boli úspešní nielen na našej univerzite, ale i v osobnom živote.

Celkove študuje na univerzite v tejto formeceloživotného vzdelávania 130 študentov –seniorov. Na záver akademického roku 2004 - 05 v budúcom roku, budeme promovať prvýchabsolventov UTV na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka.

(wa)

Seniori opäÈ v laviciach

TnUTRENDY 4-2004_ok 11/23/04 9:20 PM Stránka 4

Mať vo svete partnerov je v súčasnosti dobrá vizitka pre každú firmu. To isté platí aj pre vysokoškolský vzdelávací dom. A ešte lepšou vizitkou je, ak part-neri v zahraničí, nech už je to v ktoromkoľvek kúte našej planéty, sa zaujímajú o nás a prejavujú interes o spoluprácu. Približne s takýmito myšlienkamiprijali rektor Juraj Wagner a prorektor Juraj Slabeycius začiatkom septembra (6.– 8. 9.) pozvanie do litovského Vilniusu a bieloruského Minska.

5

december 2004 zahraničie/info

Zastavenie prvé – VilniusPo poľských cestách-necestách a s hlbokým vy-

dýchnutím si, zakotvili predstavitelia našej univerzi-ty v hlavnom meste Litvy, pôvabnom, starobylom

meste Vilnius. Na študentskom internáte, kde boloubytovanie, sa o hostí postarala a po celý čas bolavýbornou sprievodkyňou Jolanta Preidiené, vedúcaoddelenia pre medzinárodné vzťahy a marketing.

To najdôležitejšie sa odohralo na pôde VilniausKolegija. Tu sa uskutočnilo stretnutie s riaditeľomGintautasom Bražiūnasom, dekanmi a prodekanmiElektronickej a Ekonomickej fakulty, Fakultymanažmentu a Fakulty pre dizajn a technológie.

Vilniuské kolégium sa zaraďuje medzi mladévzdelávacie inštitúcie v Litve. Vzniklo zlúčením nie-koľkých fakúlt, medzi ktorými sú aj Fakulta zdravot-níctva, Centrum umenia a spolu má sedem fakúlt.Kolegium sa zrodilo pred štyrmi rokmi, vzdelanie tuzískava 10 tisíc študentov a majú zavedené aj večer-né štúdium, o ktoré je veľký záujem. Dozvedeli smesa, že v roku 2005 im pribudne ešte lekárska a poľ-nohospodárska fakulta. Konštatovali, že sa už pri-pravujú na európsky kreditný systém ECTS (Europe-an Credit Transfer System). Sú hrdí na to, ako pove-dal riaditeľ Bražiūnas, že majú osem internátov, čo sme im aj v dobrom tak trochu závideli.

Obaja naši predstavitelia, rektor i prorektor, sa po predstavení našej univerzity zaujímali,okrem iného, či majú spoplatnené štúdium. Doz-vedeli sa, že podľa ústavy je vysokoškolské vzdela-

nie bezplatné. Podľa vysokoškolského zákona všakvysoké školy môžu vyberať poplatky od tých štu-dentov, ktorí majú horší prospech. Platia teda tí,čo riadne neštudujú, opakujú skúšky, pretože týmštúdium predlžujú. Pre vilniuské kolegium to zna-mená, že v súčasnosti približne polovica študentovplatí 150 EUR ročne. Podľa riaditeľa GintautasaBražiūnasa je tento systém motiváciou pre dosa-hovanie dobrých študijných výsledkov.

Podnetnou bola tiež informácia, že vlani zazna-menali v Litve 9 percentný rast HDP, ako aj to, ženezakladajú novú ekonomiku len na obchodovaní,ale zakladajú nové produkujúce priemyselné odvet-via. Chýbajú im hlavne inžinieri pre rozvíjajúci sa elek-tronický priemysel. Ale tento deficit sa im už daríznižovať, aj za prispenia kolégia, aj napriek tomu, žeje intenzívny záujem absolventov o prácu v zahraničí.

Zaujala i prehliadka laboratórií a učební, vyba-vených na vysokej technickej úrovni – napr. zaria-deniami FESTO, diagnostika pre optické káble a pod. Dekanka ekonomickej fakulty Asta Pikelie-né ponúkla našim študentom možnosť zúčastňo-vať sa medzinárodných súťaží vo volejbale, futba-le, v behu a iných športoch, v organizovaní ktorýchsú úspešní. Pani dekanka už zaslala aj mail s pod-robnou informáciou, ktorá je u prorektora a vedú-ceho KTVŠ Ernesta Brosku.

Na záver rektor J. Wagner a riaditeľ G. Bražiū-nas podpísali dohodu o spolupráci v rámci ktorejsa očakáva výmena učiteľov i študentov, kooperá-cia vo vede a výskume aj na projektoch Európskejúnie a spolupráca v mechatronike, ošetrovateľstve,informačných systémoch, priemyselnom dizajnea ďalších disciplínach.

Zastavenie druhé – MinskHlavné mesto Bieloruska so svojimi 1,7 miliónmi

obyvateľmi, zapôsobilo dojmom čistého veľkomes-ta, kde nevidno chudobu a ktoré naberá modernýdych. Či už na Bieloruskej národnej technickej uni-verzite, na Bieloruskej akadémii vied, ale i v uliciachsme sa stretli s prívetivými ľuďmi, vyznačujúcimi saširokým rozhľadom a tolerantnou náturou.

Podobne ako vo Vilniuse aj v Minsku bolo naj-dôležitejším bodom programu rokovanie s vedenímuniverzity. Najskôr jej krátke predstavenie. Bielorus-ká národná technická univerzita je najväčšou tech-nickou vysokou školou v Bielorusku s 15-timifakultami a 28 tisíc študentami. Pochválili sa dobrouspoluprácou s priemyslom i akadémiou vied. RektorBoris Michajlovič Chrustalev však nezabudol podot-knúť, že vždy dobre kooperovali aj s univerzitami na Slovensku. Azda aj to bol jeden z dôvodov min-ského pozvania pre našu univerzitu.

Rektor B. M. Chrustalev vyslovil záujem o nad-viazanie neformálnych vzťahov vo vzdelávaní, vede a výskume, ktoré by boli osožné pre obe strany.V podpísanej dohode o spolupráci sú preto zakom-ponované možnosti výrobnej praxe, spolupráca v rámci mobilít v oblasti mechatroniky, v informač-ných technológiách a robototechnike, chemickoma materiálovom inžinierstve, ako aj v manažmente a marketingu. Pre naše fakulty, pre katedry, a je toplne v ich rukách, je to opäť ďalšia príležitosť prekonkrétne naplnenie ďalšej dohody o medzinárod-nej spolupráci, ktorá sa môže stať ďalšou studnicoupoznania. Obaja rektori k tomu dali prvý impulz. A ako po podpísaní dohody zhodne konštatovali,každý za svoju univerzitu – dvere do Minska i Tren-čína sú otvorené.

Ružena Wagnerová Foto autorka

Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov kaž-doročne organizuje súťaž mladých vedeckýchpracovníkov z radov študentov – ŠVOČ. V tomtoroku je to v poradí už štvrtá súťaž.

Mnoho študentov si neuvedomuje, aké mož-nosti sa im ponúkajú pri zapojení sa do vedeckejčinnosti. Netreba zabúdať, že každá, či už baka-lárska alebo následne diplomová práca, pokiaľmá byť kvalitne spracovaná, musí vychádzaťz hlbších poznatkov skúmanej problematiky.Možnosť ako pracovať na svojej práci v predstihua pod vedením pedagóga je práve spracovaniepráce ŠVOČ. Pre študentov predstavuje príležito-sť, ako získať nové a hlbšie poznatky v oblasti štúdia a v neposlednom rade sú to skúsenosti

s prezentovaním výsledkov svojej práce.Študenti, ktorí by mali záujem riešiť problémy

z jednotlivých oblastí ich štúdia, majú možnosťvybrať si zo zadaných tém alebo tém, ktoré si saminavrhnú. Témy spolu s menom vedúceho práceŠVOČ vypisujú katedry a pre tento akademický roksú zverejnené na katedrových nástenkách. Po výbere témy študent, resp. kolektív študentovodovzdá vyplnenú prihlášku na sekretariáteKatedry verejnej správy alebo Katedry rozvoja ľud-ských zdrojov a personálneho manažmentu.Bližšie informácie študenti môžu získať priamo u Ing. Kataríny Adámkovej alebo na stránkewww.fsev.tnuni.sk

Ing. Katarína Adámková

Chystáme sa na ‰voãku

Vo Vilniuse a Minsku sme podpísali ìal‰ie dohody o medzinárodnej spolupráci

Dvere do sveta máme ãoraz viac otvorené

S riaditeľom Vilniaus Kolegija Gintautasom Bražiūnasomdiskutujú rektor Wagner a prorektor Slabeycius.

Rektori Boris Michajlovič Chrustalev a Juraj Wagner popodpise dohody o spolupráci.

Po prvýkrát na pôde našej univerzity roko-vali predstavitelia Slovenskej rektorskej konfe-rencie pod vedením jej prezidenta JurajaSinaya. Za účasti vedúceho úradu MŠ SR a povereného generálneho riaditeľa sekcie VŠPetra Mederlyho a predsedu Študentskej RadyVŠ M. Mertinyaka sa zaoberali, okrem iného,návrhom metodiky rozpisu dotácie štátnehorozpočtu na rok 2005, koncepciou financova-nia novoakreditovaných študijných progra-mov, ako i kvalitou a kvantitou poskytova-ného vysokoškolského vzdelávania v SR.

Rektori na pôde TnUAD

TnUTRENDY 4-2004_ok 11/23/04 9:20 PM Stránka 5

6

náš hosť/info december 2004

Prof. Werner Leonhard upozorÀuje: Potrebujeme nielen bankárov, ale i kvalitn˘ch technikov

Globalizácia nám zasahuje i do vzdelávania

Akademický senát FSEV zvolil 28. októbra2004 na post dekana doc. Ing. MiroslavaMečára, CSc. Rektor TnUAD J. Wagnermenoval M. Mečára za dekana FSEV od 1. novembra 2004 na štvorročné funkčnéobdobie. Viac prinesieme v budúcom čísleTnU TRENDY.

• S nástupom tretieho tisícročia, ale už ajku koncu predchádzajúceho, sme zazname-nali opäť mnohé zmeny vo vede, výskume i v technológiach. Znamená to, že aj navysoké školy by mal vstúpiť nový vietor a výučba by tieto zmeny mala zohľadniť.

Prirodzene, že sa so zmenenou situáciouzaoberáme. V tomto čase, a to hovorím o pome-roch v Nemecku, sa mi javí príliš silný vplyv poli-tiky na školstvo. V každom prípade treba robiťčosi nové, ale zatiaľ stále presne nevieme čo byto malo byť. Prejavuje sa snaha tradičný inži-niersky systém nahradiť bakalárom, masterom a podobne. Želaním je skracovať čas štúdia. Jeto legitímna požiadavka, ale jej riešenie neležílen na pleciach univerzít. Ďalšiu starosť námrobí nedostatok záujmu o štúdium na technic-kých vysokých školách. Dnes by každý chcel byťbankárom, maklérom a podobne. Obávam sa,že v krátkej budúcnosti nebudeme mať dosta-tok vlastných odborníkov na zvládanie technic-kých riešení a staneme sa v tomto ohľade závis-lými, čo nie je dobrá perspektíva.• S podobnou situáciou zápolíme aj na Slo-vensku, kde chce byť takmer každý študentprávnikom, lekárom, či ekonómom. Zaobe-ráte sa riešeniami ako zmeniť tento stav?

Problém začína už na gymnáziách, kde sarodí antipatia voči technickému vzdelaniu. Je toaj v stredoškolských pedagógoch, ktorí nie sútechnicky vzdelaní, čím je im táto sféra vzdiale-ná. Dokonca majú voči nej averziu a tým ovplyv-ňujú i deti. S tým treba niečo robiť. My sme užzačali chodiť na stredné školy, trpezlivo vysvet-ľujeme a snažíme sa upútať a získať pozornosťstredoškolákov. Ale to je dlhodobejší proces.• V situácii, keď chýbajú technicky vzdelaníodborníci, neprejavujú záujem o podporo-vanie vašich študentov firmy, ktoré ichpotrebujú?

Kedysi to tak bolo. Z mojich 85 doktorandovprakticky všetci dostávali firemné štipendium.Dnes firmy ekonomicky nie sú na tom takdobre. Je oveľa ťažšie získať štipendium.• Nespočíva strach pred štúdiom na tech-nickej vysokoškolskej inštitúcii aj z pod-statne vyššej náročnosti učiva?

Isteže, aj to rozhoduje. Mojou najnovšouskúsenosťou však je, že v čase globalizácie, keďsa šetrí na každom úseku, aby sa redukovalináklady, posielajú sa do predčasného dôchodku50–roční schopní inžinieri, ktorí veľa vedia a radiby pracovali. Lenže každý chce mladých a lentých najlepších. Tým je, samozrejme, ohrozenáatraktívnosť inžinierskeho povolania. Na rozdielod makléra, či právnika, ktorí samostatne pod-nikajú, inžinieri zväčša pracujú v závislom povo-laní. Aj preto existujú obavy zo silného intelek-tuálneho investovania do štúdia a napokonnemajú isté zamestnanie.

• Nedávno som čítala článok o zmenetohto postoja práve v Nemecku. Na vedúcemanažerske posty sú pozývaní späť pen-zionovaní šéfovia, striedajúci mladých,ktorí dostali firmu na pokraj krachu.

Áno, to je novinka. Zistilo sa totiž, že skúse-nosť nie je nahraditeľná. Napokon všetko, čoprichádza z USA nie je zlaté, aj keď sa to bliští.Teraz treba tento omyl rýchlo naprávať.• Nechápete to však v tom zmysle, že mladínebudú dostávať šancu?

To nie, ale budú musieť určitý čas pracovať a učiť sa pod dohľadom starších.• Ak hovoríme o mladých, ako sa správajúvaši študenti?

Pred niekoľkými rokmi sme mali s ich správa-

ním na univerzite problémy. Túto fázu mimo-riadnej agresivity už máme za sebou. Nie súnekritickí, ale sú úctiví a snažia sa, tam, kde to jevhodné a žiadúce, prispieť k riešeniu problé-mov.• Spomenuli ste, pán profesor, globalizá-ciu. Letí svetom a má, tak ako všetko, svo-jich priaznivcov, ale aj odporcov. Na ktorejstrane stojíte vy?

Tento proces nie je zamedziteľný. Jedným z jeho dopadov môže byť aj vyššia efektívnosť.Ak sa čosi nové objaví v Európe a ešte lepšie a efektívnejšie v Kórey, prirodzene, že sa tobude vyrábať tam, ba dokonca možno v Malaj-zii, kde je ešte lacnejšia pracovná sila. To jesúťaživosť. Zasiahne bolestivo aj Európu, aj jejvysoké školstvo. Lebo udržať technologickýnáskok, ak ho máme, bude čoraz ťažšie.• Tak isto nie ľahkú pozíciu má v súčasnos-ti vysokoškolský učiteľ. Aspoň na Sloven-sku. Ako je to vo vašich končinách?

Otvorene poviem, že kedysi to bola top pozí-cia. Aj to sa už zmenilo. Nie je to zlé, ale rôznevplyvy zredukovali postavenie učiteľa. Keď somzačínal ako profesor na vysokej škole, mal somna ministerstve svojho partnera, s ktorým somrokoval a ktorého slovo bolo spoľahlivé. Bola toprávna dohoda. Teraz chcú robiť politici všeo-becné rozhodnutia a nech sa už ďalej dohadujúna fakultách. To však znamená, že čo sa jedné-mu pridá, to sa inému vezme. Nie je to dobré a dochádza ku zbytočným nedorozumeniam.• V akom pomere sú u vás štátne a súkrom-né vysoké školy?

V Nemecku, až na dve vysoké školy – katolíc-ku a medicínsku univerzitu, ktoré sú čiastočnetiež v rukách štátu, všetky ostatné sú plne štát-ne. Privátne univerzity amerického typu u násnemáme.• Platí sa za štúdium na vysokej škole?

V princípe sa u nás za štúdium neplatí. Podľamôjho názoru príspevok na štúdium je dôležitýaj z dôvodu zlepšenia jeho efektívnosti. Zvyšujesa tým záujem študovať kvalitne a načas.

Pripravila Ružena WagnerováFoto autorka

Profesor Werner Leonhard patrí medzi svetovú špičku v odbore výkonová elektronika a elektrické pohony. Skúsenosti zbieral v známej americkej firme Westing-shouse, v nemeckom Siemense a ďalších. Učil na technických univerzitách v Stuttgarte, Aachene, Mníchove. Zakotvil však na oveľa menšej, možno aj menej uzná-vanej Technickej univerzite v Braunschweigu, ktorú viac rokov viedol a kde pôsobil aj objaviteľ známej Gaussovej krivky – matematik a fyzik Karl Friedrich Gauss.Ako sám hovorí, aj menšia univerzita mu poskytuje všetko, čo pre pedagogickú a výskumnú prácu potrebuje. Rád nám priblížil situáciu v nemeckom školstve.

Na spoločnom zasadnutí reprezentácií vysokýchškôl Slovenskej republiky, t.j. Slovenskej rektorskejkonferencie, Rady vysokých škôl Slovenskej repub-liky a Študentskej rady vysokých škôl Slovenskejrepubliky, ktoré sa uskutočnilo 5. októbra 2004, saich predstavitelia dohodli na spoločnom projekteevalvácie vysokých škôl. Návrh projektu predložilprof. Juraj Sinay, prezident Slovenskej rektorskejkonferencie, na základe záverov spoločného stret-

nutia členov Slovenskej rektorskej konferencie s predsedom vlády Slovenskej republiky MikulášomDzurindom a ďalšími členmi vládneho kabinetu.Cieľom návrhu projektu evalvácie je v priebehuroku 2005 vypracovať metodiku evalvácie a zastre-šiť jej priebeh na vysokých školách. Evalvácia zhod-notí kvalitu výučby, štúdia a vedy na slovenskýchvysokých školách, zadefinuje ich silné a slabé strán-ky a ponúkne návrhy na zvýšenie kvality.

Pred nami je evalváciaM. Meãár dekanom FSEV

TnUTRENDY 4-2004_ok 11/23/04 9:20 PM Stránka 6

7

december 2004 osobnosti

Prezident I. Ga‰paroviã povedal v Uhrovci, Ïe obãan potrebuje ‰tát, ale aj slobodu

·ºachtime dielÀu ºudskosti„Univerzitu označil za dielňu ľudskosti.

Dnes mu, žiaľ, nemôžeme priamym pohľa-dom do očí a stiskom ruky poďakovať za jehoľudskosť, ale môžeme, a aj tak konáme, roz-víjať a šľachtiť túto našu dielňu ľudskosti,

nesúcu jeho meno,“ uviedol vo svojom vystú-pení na medzinárodnom sympóziu Pamätnédni Alexandra Dubčeka v Uhrovci, rektorJuraj Wagner. Tohto významného podujatia,konaného 29.–31. októbra tohto roku, ktorésme spoluorganizovali s obcou Uhrovec, TSK,mestami Trenčín a Bánovce nad Bebravou, sapo prvýkrát zúčastnili odborníci a hostia z kra-jín V–4.

Na podujatí, ktoré sa konalo pod záštitouprezidenta SR Ivana Gašparoviča a ktorého saaj osobne zúčastnil, uviedol, že stretnutia s A. Dubčekom boli úvahami o tom, čo násčaká v budúcnosti. Predstavoval si ako sa mámať človek dobre a ako sa má štát postarať o tých, ktorí to sami nedokážu. Dnes sa hovo-rí, že ľudia štát nepotrebujú. To nie je pravda.Občan potrebuje štát, ale aj slobodu. Jedine v tejto symbióze môže byť šťastný. A tútopredstavu mal aj Dubček, povedal prezidentSR I. Gašparovič. Prítomný bol aj nový primá-tor mestskej časti Bologne – Casalechio diReno Simone Gamberini. Tento 30-ročný pri-mátor akcentoval, že len keď si uvedomíme,čo Dubček odkázal ďalším generáciám o slo-bode a demokracii, až potom môžeme posta-viť na nohy novú Európu.

O význame osobnosti Alexandra Dubče-ka na medzinárodnom sympóziu vo svojichodborných príspevkoch hovorili, okreminých, Miroslav Pekník, riaditeľ Ústavu poli-tických vied SAV, Ivan Laluha zo SpoločnostiAlexandra Dubčeka, odborníci z ČR, Poľska aMaďarska. Giudo Gambetta, prorektorBolognskej univerzity a priateľ AlexandraDubčeka, pripomenul, že „nie je náhoda, žev návrhu novej ústavnej zmluvy sa objavujúpojmy, ktoré takmer tými istými slovamivyjadril pred desiatimi rokmi AlexanderDubček vo svojich posledných prejavoch.

Pozrime sa napríklad na článok 1–2, kde sahovorí: Únia je založená na hodnotách úctyk ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii,rovnosti, právnemu štátu a rešpektovaniuľudských práv, vrátane práv osôb, patriacichk menšinám. Tieto hodnoty sú spoločnéčlenským štátom v spoločnosti, v ktorej pre-vláda pluralizmus, nediskriminácia, toleran-cia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medziženami a mužmi.“ Nezverejnené osobnépostrehy zo stretnutí s Alexandra Dubčekomvyslovil Anton Blažej z FSEV.

Aktuálne výsledky výskumu Ústavu poli-tických vied SAV prezentovala Ľudmila Benkovičová. Výskum ukázal, že meno A. Dubčeka je spojené najsilnejšie s udalos-ťami roku 1968, ktoré priniesli historickyunikátny projekt socializmu s ľudskou tvá-rou. Neznámou osobnosťou je len pre 3 per-centá z oslovených 2 200 respondentov. Naj-viac si ho cenia radoví občania SR, menejpolitici. Viac sa ním inšpirujú zahraniční akodomáci politici. Presvedčenie verejnosti, že v prípade jeho smrti nešlo o nešťastnú náho-du, je pomerne silné.

Týmto sympóziom si Uhrovčania, ale ajcelé Slovensko, uctilo významnú osobnosťnašej novodobej histórie, meno ktorej nesie-me v názve našej univerzity – AlexandraDubčeka.

(wa)

Alexander Dubček, by sa bol 27. novembra 2004dožil 83 rokov. V predstavách staršej generáciežije (a oprávnene) ako mimoriadne slušný a tole-rantný politik, s pochopením pre potreby a záujmy svojich spoluobčanov. Známy politológdoc. PhDr. Ivan Laluha, CSc., bývalý poslanecFederálneho zhromaždenia ČSFR a NR SR, malmožnosť niekoľko rokov pobudnúť v priateľskejblízkosti A. Dubčeka. Rád sa s našimi čitateľmipodelil o svoje spomienky.

Alexander Dubček bol veľký talent na nadvä-zovanie bezprostredných kontaktov a komuniká-ciu nielen s predstaviteľmi, ako by sme dnes pove-dali politickými a hospodárskymi manažérmi, aleaj s radovými a náhodnými občanmi, spolubesed-níkmi. Nekomponoval svoje rozhodnutia od zele-ného stola, ale s poznaním každodenného života.

Spomínam si ako po rokoch izolácie (1969–1989), sa aj v tomto smere snažil dobehnúť „zmeš-kané“. Bolo to v decembri 1989, keď sa ešte lenzačali utvárať podoby pluralitnej a občianskej spo-ločnosti. Po jednej z návštev Prahy, kde sa vtedyviedli rozhovory o novom personálnom mocen-

skom usporiadaní krajiny, keď ešte doznievaliheslá z Letenskej pláne v Prahe, ale aj z iných miestrepubliky: „Dubček na hrad“, sme sa zastavili u Oldřicha Černíka, bývalého predsedu vlády z čiasobrodného procesu v roku 1968. Bolo už neskorovečer, tma. Vystúpili sme z auta, vošli do chodbyčinžiaku, zazvonili. Keď nám O. Černík otvoril a zvítali sme sa, zistili sme, že nie sme všetci. „A kde je Sáša?“ pýtal sa Černík. Ostali sme ner-vôzní, doba ešte bola nejasná, pomery nevykryšta-lizované. Vybehli sme na ulicu, rozhliadame sa,nikde nikoho. Po chvíli Černík zavolá: „Už to mám,to je predsa celý on. Vidíte na druhej strane uni-mobunku? Sú tam ubytovaní robotníci, čo opra-vujú dlažbu. Tam bude“. A skutočne. Sedel v stre-de a okolo neho hŕba hláv, vášnivé gestikulácie a debata.

Pre Alexandra Dubčeka, ako som ho poznal, bolkontakt s ľudmi ako spätná väzba, pomocou ktorejzískaval informácie, overoval si svoje predpokladanépolitické rozhodnutia a ich dopad. Bolo to preňhotaké dôležité, ako kyslík pre ľudský organizmus.

A ešte jedna spomienka. Bolo to vo februári1992, počas jeho návštevy ako predsedu Federál-

I. Laluha spomína na v˘znamnú osobnosÈ národn˘ch dejín

Dubãekov blahodarn˘ kyslík

Prezident SR Ivan Gašparovič otvoril v Uhrovci výstavuAlexander Dubček a Európa. Na snímke sprava s GuidomGambettom, prorektorom Bolognskej univerzity, Zuza-nou Mačekovou, starostkou Uhrovca a rektorom Jura-jom Wagnerom.

neho zhromaždeniav Grécku a Turecku v Istambule sme po-čas rozhovorov malidvojhodinovú pre-stávku. Navrhol som,aby sme navštívilisvetoznámy bazár.Stavil som sa, že tamnás už nikto ne-pozná, nie ako dvadni predtým v Anka-re, pri polnočnejpredpokladanej tichej prechádzke mestom, keďsa z hlúčika miestnych ozvalo „Tupček, Tupček,Breznev – tanky“. A diskutovalo sa. V bazáre sa ale situácia zopakovala. Aj keď Dubček chodilzásadne bez ochranky (bolo mu to bytostnecudzie), našu miniskupinku, či presnejšie nášhopredsedu, pri prehliadke asi hneď druhéhoobchodíka spoznal majiteľ kaviarničky, pôvodomz bývalej Juhoslávie. Pozval nás na malé občer-stvenie, ale skôr ako sme sa tam dostali, obklopilinás ďalší náhodní okoloidúci a začala improvizo-vaná „tlačovka“. Vymedzený čas na osobné voľnoskončil, kávu sme neochutnali, suvenírky nekú-pili, ale Alexander Dubček vysvetlil, čo sa vysvetliťdalo a stihlo. A ja som pochopiteľne svoju stávku prehral.

TnUTRENDY 4-2004_ok 11/23/04 9:20 PM Stránka 7

8

anketa/info december 2004

Začiatok akademického roku bol tento rokpočtom študentov, nastupujúcich do prvého roč-níka iný ako tie predchádzajúce. Na štyri fakultyich nastúpilo vyše 1 500, čo je zatiaľ najvyšší početv osemročnej histórii našej univerzity. Zašli smemedzi nich a spýtali sa, prečo si pre štúdiumvybrali práve Trenčiansku univerzitu A. Dubčeka.Čiastočným sklamaním bol nezáujem zo stranyviacerých prvoročiakov odpovedať, čo nie je dob-rou vizitkou ani pre stredoškoláka, tobôž prevysokoškoláka. Chceme však veriť, že na univer-zite si svoje komunikačné schopnosti vylepšia,aby potom s vysokoškolským diplomom nemalistarosti u svojich zamestnávateľov v profesnom,ale i v osobnom živote.

Naša anketová otázka znela: aké dôvody váspriviedli na našu univerzitu, s akými predstavamiste prišli a čo očakávate od štúdia? V odpove-diach boli spoločným menovateľom pre Trenča-nov a z okolia ekonomické argumenty – nulové,či minimálne náklady na cestovné a ubytovanie.

Adam Graňák uviedol, že býva v Trenčíne,študuje na FSEV a očakáva internetové vybave-nie. Po skončení by si chcel nájsť vzdelaniu zod-povedajúce zamestnanie. Na FSEV študuje i Lucia Bulková. Tiež býva v Trenčíne, takže sa jejto hodilo a myslí si, že je to dobrá škola. Hocinemá celkom predstavu o tom, čo ju čaká, vie, žeby chcela pracovať v oblasti verejnej správy,ktorú by rada vyštudovala. Radomír Baďo skon-čil strednú strojnícku školu a nastúpil na FŠT. Roz-mýšľal ešte o jednej univerzite, ale trenčianska samu zdalavhodnejšia.“Chcem počas štúdia nabraťvedomosti. Mojím cieľom je získať diplom, lebo vterajšej dobe bez vysokej školy je dosť ťažkénájsť dobrú prácu. S jazykovými znalosťami tonie je práve najlepšie,“ dodáva Rado. Inak je to srozhodnutím Mariana Kiktu. Trenčín si vybralpreto, lebo je ďaleko od domu v Spišskom Bys-trom pri Poprade. Ale hlavne sa rozhodol pre FMa manažerstvo kvality po prezentácii doc. Ing.Dušana Magu, PhD. na strednej škole, ktorý ho

zaujal svojím vystúpením, ako aj preto leboTnUAD má dobrý zvuk. Budúci rok by chcelpopritom študovať aj špeciálnu techniku. BeátaManduchová je zo Zamaroviec a zvolila simechatroniku, lebo brali bez skúšok. Jazykovo jeslušne vybavená nemčinou a angličtinou.

Miša Michalíková, tiež Trenčanka, si na FSEVnašla ekonomický smer, ktorý hľadala. „Ekono-mika vládne svetom a so sociálnou prácou sauplatním. Dúfam že vyštudujem a myslím si, žeto nie je zlá škola, preto som sa sem prihlásila.„Materiálové inžinierstvo je perspektívnyodbor,“ hovorí Martin Janda z púchovskej FPT.Neštuduje príliš ďaleko od domova a pri športemá možnosť dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie.Roman Pecler a Roman Moravčík, obaja z FPT,chcú získať vzdelanie v Púchove a myslia si, že s diplomom ľahšie nájdu pracovné uplatnenie.

Všetkým prvákom prajeme úspešné štúdium.

(wa)

âo priniesla minianketa medzi na‰imi ‰tudentami prv˘ch roãníkov

S diplomom sa Ïije oveºa ºah‰ie

Po prvýkrát sme sa aj my, na našej univerzite, zapojili do Týždňa vedyEurópskej únie, ktorý každoročne organizuje Európska komisia. Konalsa v týždni od 8. do 12. novembra. Dôvodom uskutočnenia takéhotopodujatia je fakt, že v celosvetovom meradle, ale aj u nás, je citeľnénedocenenie výsledkov práce vedcov, výskumníkov, ako aj nízky stupeňchápania významu vedy v spoločnosti a pre spoločnosť.

Prorektor Juraj Slabeycius pripravil s našimi fakultami a ústavmi pro-jekt, v rámci ktorého sa naši študenti, stredoškoláci i verejnosť mali mož-nosť stretnúť sa a vypočuť si prednášky takých vynikajúcich osobnostínašej vedy, akými sú fyzik prof. RNDr. Július Krempaský, DrSc., ktorýpútavo hovoril o moderných trendoch v súčasnej fyzike. Mgr. Peter Klu-vánek zasa prednášal o Nobelových cenách za fyziku. Medzi nás zavítali poslanec NR SR Dušan Čaplovič, ktorý zaujal aktuálnou prednáškou

na tému Školstvo, veda, kultúra a globalizácia. Na význam vedy preudržateľný rozvoj spoločnosti upozornil prof. Ing. Anton Blažej, DrSc. V Laboratóriu skla VILA sa uskutočnila prehliadka laboratórií s populár-nym výkladom o výskume skla. Na všetkých fakultách – FSEV, FM, FPT a FŠT absolvovali Deň otvorených dverí pre študentov stredných škôl.

Hoci pre mnohých je to skôr povinnosť v rámci vyučovania, medzistredoškolákmi boli aj takí, čo sa živo zaujímali o naše laboratóriá a čovšetko sa v nich dá robiť. Na otázku, či prídu po maturite študovať nanašu univerzitu ešte presne nevedeli odpovedať, ale ako možnosť junevylúčili.

Bol to dobrý a užitočný týždeň. Urobili sme krok pre priblíženie vedymladej generácii a možno sa nám aj podarilo prebudiť viac záujmu o štúdium na technických fakultách. (wa)

Najskôr chce získať vysokoškolský diplom na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka. Považuje to aj za šancu presvedčiť sa, ako dokáže zvládnuť štú-dium v cudzine. „Po jeho ukončení je mojou túžbou pracovať v Európe,možno aj na Slovensku, ale či to bude v Trenčíne, to ešte neviem povedať.Diplom z ruskej univerzity sa totiž v Európe neuznáva.“ Odpovedala MáriaGlavatskich, medzi priateľmi Maška, na otázku, prečo si vybrala štúdium na Slovensku a práve na našej univerzite. V septembri nastúpila do tretiehoročníka FSEV (Ľudské zdroje a personálny manažment) a vyzradila, že by si

už aj rada našla prácu. Ale štúdium je pre ňu stále na prvom mieste.Prvý ročník manažmentu a marketingu absolvovala na Štátnej technickej

univerzite v Iževsku (Ruská federácia) a od druhého ročníka, prakticky akonaša prvá zahraničná študentka, už bola v Trenčíne. Hoci jej rozhodnutieodobrila rodinná rada, napriek tomu jej niekedy chýba mama a ona zasamame. Slovensky a anglicky sa učila najskôr sama doma, v Iževsku. Ale, akohovorí, bolo to ťažké, lebo vždy sa jej do učenia zaplietla diskotéka, divad-lo, či tanec, kde už počula len svoj rodný jazyk. A ako to bolo, keď prišla do Trenčína? „Začiatky neboli ľahké. Veľmi mi pri zdokonaľovaní sa v slo-venskom jazyku pomohli moji spolužiaci a najmä moja výborná spolubý-vajúca Monika Janošková. Všetci boli láskaví, skrátka super, chceli mipomôcť, aby som sa cítila ako doma, za čo im ďakujem.“

Pochvaľuje si aj kvalitu výučby a myslí si, že by študenti sami mali byť ini-ciatívnejší.

Dnes už bez problémov chodí na prednášky v slovenčine a starosti jejnespôsobujú ani písomky. Hoci veľa číta, najviac jej pomáha rozprávanie.Najnovšie aj spievanie v našom rodiacom sa speváckom zbore. Odporúčaprísť aj ďalším spolužiakom, ktorí radi spievajú, lebo je tam fajn partia.

(wa)

Absolvovali sme T˘ÏdeÀ vedy Európskej únie

Ma‰ka má fajn spoluÏiakov

Maška (druhá sprava) a jej spolužiačky sa spolu dobre cítia.

TnUTRENDY 4-2004_ok 11/23/04 9:20 PM Stránka 8

Tí, čo stáli pri kolískenašej univerzity v roku1997 si ho isto dobrepamätajú. Profesor MarkoŠvec totiž patrí nielenmedzi vynikajúcich mate-matikov a odborníkov v

teórii diferenciálnych rovníc, ale je aj skvelýmvysokoškolským učiteľom. Vychoval generácietechnikov, prírodovedcov a matematikov. A ajmy, na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka, muďakujeme, že výdatnou mierou prispel ku vzde-lávaniu našich študentov. Prof. RNDr. MarkoŠvec, DrSc. sa, uprostred tvorivej vedeckej práce,dožil 10. októbra 2004 vzácneho životného jubi-lea – 85 rokov. Katedra matematiky a vedenieuniverzity vám, vážený pán profesor, srdečneblahoželajú a želajú mnoho zdravia a veľa ener-gie do ďalších tvorivých rokov.

9

december 2004 jubilanti

Žiadne šediny, mladistvý výzor, to sú vlast-nosti, ktoré neprezrádzajú jeho jubilujúcusedemdesiatku. Plný elánu, životného optimiz-mu, športového ducha – to je náš prof. Ing.Igor Barysz, PhD. Mnohí mu môžeme závidieťjeho športové výkony, najmä v zjazdovom lyžo-vaní, ktoré nesmierne miluje a je jeho naj-väčším koníčkom.

Profesor Barysz sa narodil v Kaliszi, v Poľsku,a po ukončení stredoškolského štúdia absolvo-val vysokoškolské štúdium na SVŠT v Bratislave v roku 1957. Po ukončení štúdia bol zamestna-ný ako konštruktér v NAVIKA, n. p. Praha. Pojeden a polročnom pôsobení v praxi nastúpilna SVŠT ako odborný asistent na Katedru častístrojov. V roku 1963 sa stal odborným asisten-tom na VŠD v Žiline, na Katedre mechanizáciea častí strojov. V roku 1975 obhájil kandidátskudizertačnú prácu na SVŠT v Bratislave a o se-dem rokov neskôr bol menovaný a neskôrhabilitovaný za docenta pre odbor Časti stro-jov a mechanizmov. V roku 1996 bol menova-ný za profesora pre rovnaký odbor.

Na Trenčiansku univerzitu A. Dubčeka na Katedru mechaniky a častí strojov prišiel v roku 2001. Hneď bol vymenovaný za prode-kana pre vedu a výskum. Po rozdelení Katedrymechaniky a častí strojov sa stal vedúcimKatedry častí strojov a je odborným garantompredmetov Časti strojov a Základy konštruova-nia. I. Barysz patril a patrí medzi vynikajúcichvedecko-pedagogických pracovníkov. Neu-stálym štúdiom, výsledkami vo vedecko-výskumnej práci, patrí medzi špičkovýchodborníkov na Slovensku v oblasti tribológie a klzných uložení.

Je autorom a spoluautorom mnohýchvedecko-výskumných prác, publikoval 130článkov vo vedeckých časopisoch, na konferen-ciách doma aj v zahraničí. Je spoluautorom 7 titulov skrípt a dvoch monografií. Aj na našejuniverzite sa aktívne zapojil do vedecko-výskumnej práce. Je zodpovedným riešiteľomvýskumnej úlohy, riešenej v rámci projektuVEGA a zodpovedným riešiteľom projektu apli-kovaného výskumu Agentúry na podporu vedy

a techniky. Je garan-tom doktorandskéhoštúdia pre odbor Častistrojov a mechaniz-mov. Bol členom vedec-kej rady školy a v sú-časnosti je členomvedeckej rady FŠT.Podstatnou mierou sapodieľa na výstavbelaboratória Katedryčastí strojov.

Profesor Barysz má obrovský prehľad vovedecko-výskumných poznatkoch, ale aj v ostat-ných historických a spoločenských oblastiach.Patrí medzi pedagógov s náročnými požiadav-kami na študentov, ale aj so spravodlivým hod-notením.

Prajeme profesorovi Igorovi Baryszovi veľatvorivých rokov pri pevnom zdraví a aby sa eštedlho tešil na zdolávanie lyžiarskych svahov.

doc. Ing. Alojz Žiačik, CSc.

Nároãn ,̆ ale spravodliv˘ pedagóg a stále v˘born˘ lyÏiar

Profesorovi Igorovi Baryszovi sa zastavili roky

Skromne, ale s radosťou a sebavedomím v duši, sedel na oslaváchpiateho výročia zrodu našej univerzity. Spisovateľ Ladislav Ťažký.Vtedy vyriekol i takéto vyznanie: „Bože, aká to nádhera, zadosťuči-nenie i pýcha. Slováci, ktorí mali v Uhorsku sotva tri gymnáziá, dnesmajú viacero univerzít, európsky, ba svetovo kvalifikovaných profe-sorov, docentov, asistentov a vedcov“. Odvtedy viackrát poctil svojounávštevou našu univerzitu. V septembri tohto roku sme mu jehosympátie našej univerzite, ktorá nesie meno jeho dobrého priateľaA. Dubčeka, mohli aspoň trochu vrátiť. Autor, zatiaľ, 32 kníh, napí-saných jemnocitným perom, sa 19. septembra dožil 80. rokov.Literárna obec, prezident SR a ďalší hostia, gratulovali tejto význam-nej osobnosti. A my sme boli tiež pritom v Divadle A. Bagara v Nitre, kde majster L. Ťažký vo svo-jom príhovore povedal tieto slová – Neurážajme čas, dajme času čas, čas sa nevracia, čas nemá čas,ale ja ho mám.

Pri tejto vzácnej príležitosti mu rektor Juraj Wagner odovzdal Medailu TnUAD za podporu prijej rozvoji. Adresoval mu tiež gratuláciu, že je pre nás cťou môcť byť v rade gratulantov majstrovi,ktorý sa svojou hodnotnou literárnou tvorbou významnou mierou pričinil a pričiňuje o rozvoj vzde-lanosti slovenského národa. Do ďalších plodných rokov mu rektor zaželal dobrého zdravia, aby sapánovi spisovateľovi v krásnej tvorivej práci čo najlepšie darilo a aby naše knižnice obohatili ďalšieskvosty z jeho pera. (wa)

âas nemá ãas, ale ja ho mámVzácne jubileum M. ·veca

Dlho očakávaný Ústav zdravotníctva a ošetrovateľstva (ÚZO) Trenčianskej univerzityAlexandra Dubčeka v Trenčíne – taký je jehopresný názov – je na svete. Slávnostné otvore-nie prvého akademického roku a inauguráciaprvých 120 študentov sa uskutočnila 12.novembra 2004 so želaním úspechov i šťastia

na novonastúpenej ceste vzdelávania i vovedeckej práci.

Ústav začal pôsobiť od 1. septembra. Pove-reným riaditeľom je doc. MUDr. Ján Bielik, CSc.,zástupcom pre organizáciu a riadenie je MUDr.Marián Kaščák, zástupcom pre výchovu, vzde-lávanie, vedu a výskum je doc. MUDr. Jana Slo-bodníková, PhD. a PhDr. Eva Červeňanová jezástupca riaditeľa pre ošetrovateľstvo. ÚZOsídli v Trenčíne na Novomestského ul. 10.

Dlhodobým zámerom ústavu je napomôcťintegrácii SR do EÚ v oblasti zdravotníckehovysokého školstva a výchova zdravotníckych

pracovníkov, najmä vo sfére verejného zdra-votníctva, ošetrovateľstva, rehabilitácie, labo-ratórnych vyšetrovacích metód pre domáceštátne, verejné, súkromné, cirkevné a zahranič-né zariadenia sociálnej práce.

Ústav bude zabezpečovať vzdelávanie,vedeckú výchovu a vedecký výskum, ako ajpraktické činnosti na prvom stupni, t. j. baka-lárskeho vysokoškolského vzdelávania, zatiaľ v externej forme. Štandardná dľžka štúdia je tri roky. Viac informácií prinesieme v budúcomčísle.

(wa)

Nov˘ ústav mal premiéru

TnUTRENDY 4-2004_ok 11/23/04 9:20 PM Stránka 9

10

očami študentov december 2004

Študenti FSEV, Tatiana Bezáková, Jana Habán-ková, Mária Humajová, Mária Jankalová,Tomáš Machek, Peter Majtinek, MiriamMatiášová a Katarína Vaňová, absolvovalištvormesačný študijný pobyt na Bolognskejuniverzite. Postrehy z pobytu za všetkých námnapísal Peter Kubíček.

Náš pobyt sa začal na Fakulte politických viedBolognskej univerzity, so sídlom vo Forlí, 28. feb-ruára 2004. Na stanici nás čakali dve slečny, obe z Univerzitnej asociácie Koiné. Boli milé, ale lenjedna z nich vedela ako tak anglicky. Takže nastalprvý problém, jazykový. Zachraňovala nás spolu-žiačka Maja, ktorá vedela po taliansky. Dostali smemapy, s miestom nášho ubytovania, a začala prváveľká zábava. Všetci sme sa snažili v meste sa nájsť,a nebolo to jednoduché. Mesto má asi 110 tisícobyvateľov, ale mapy, ktoré nám dali boli málopodrobné, vzhľadom na to, že mesto je plnémalých uličiek. Cez víkend sme sa šťastne našli a tak sme boli dohodnutí na druhý deň sa vybraťdo školy.

Ťažký začiatokMali sme navštevovať kurz talianskeho jazyka.

Kurz však bežal od septembra a počas letnéhosemestra nebol žiadny. Takže sme nepochodili.Navštívili sme aj Univerzitnú asociáciu Koiné, ria-denú študentmi pre študentov. Poskytovali servispre študentov a pre nás, z Erazmusu. Boli koordi-nátormi nášho pobytu a v mnohom nám po-máhali. Koiné sídlilo v centre mesta a bolo vyba-vené dvoma študovňami, miestnosťou s interne-tom pre študentov a kanceláriami pre zamestnan-cov (študentov). Nechýbala spoločenská miestno-sť, ktorá sa využívala na rôzne oslavy alebo na pra-videlné diskusie a rôzne krúžky. Nachádzal sa tubar, v ktorom sme našli nízke ceny a jeho súčasťoubola záhrada, kde sa dalo študovať. Prvý dojem

bol naplnený zmiešanými pocitmi. Postupne smesi však zvykali. Naučili sme sa žiť v nových pod-mienkach a spoznali sa s novými spolužiakmi.

Na začiatku marca sme mali formálne problé-my vyriešené a mohli sme začať navštevovať našehodiny. Navštevovali sme tri kurzy: Politika práce,Politika európskej integrácie a Welfarestate. Z každého predmetu sme absolvovali dve cvičeniatýždenne, pričom rozvrh sa nám často menil a museli sme sa prispôsobovať profesorom. Tovšak bol najmenší problém, pretože boli veľmiochotní a vychádzali nám v ústrety. Výučba pre-biehala v celkom inom prostredí a iným spôsobomako sme zvyknutí u nás. Hlavný rozdiel spočíval v tom, že neexistovali prednášky a cvičenia. Všet-ko bolo integrované do jedného celku. Každávyučovacia hodina trvala 105 minút a začala saprezentáciou, prednáškou učiva. Prednášal profe-sor a počas prednášky otázkami zapájal aj študen-tov. Nasledovala diskusia alebo sa hodina ukonči-la. Len na Welfarestate si študenti pripravovaliprednášanú látku sami. O to viac však boli tietohodiny interaktívne a zaujímavejšie. Často sa náspýtali na našu krajinu, ako to u nás funguje a malisme aj zopár prezentácií na rôzne témy.

Uprostred semestra prebiehali tzv. čiastkovéskúšky a na konci prišli konečné skúšky z každéhopredmetu. Z Welfarestate sme mali iba ústnu skúš-ku, z Politiky práce to bolo vypracovanie písom-ného materiálu na danú tému (niečo ako semi-nárna práca). Z Politiky európskej integrácie smemali len písomnú skúšku. Dá sa teda povedať, žesme zažili všetky druhy preskúšania.

Musím spomenúť prístup talianskych študen-tov, ktorí sú mimoriadne ctižiadostiví a poctiví v štúdiu. Vyplýva to aj z vysokoškolského systému,ktorý núti študentov mať čo najlepšie výsledky,pretože od toho, v mnohých prípadoch, závisí ajich následné uplatnenie v praxi. Motivuje ich k tomu aj skutočnosť, že vysokoškolské štúdium

je v Taliansku platené. Majú však vytvorené maxi-málne vhodné podmienky. Napr. knižnica vôbecnevyzerala veľká, ale bolo v nej množstvo mate-riálu, prístup na internet, ku televíznemu satelit-nému vysielaniu z celého sveta, veľa dennej tlačea periodík. Aj mnohé študovne dotvárali priaznivépodmienky na štúdium. To sme nakoniec zvládli.

Skvelý koniecAle rád by som napísal niečo aj o študentskom

živote študentov vo Forlí. O nás bolo kráľovskypostarané. Bol pre nás zorganizovaný tzv. Eraz-mus day. Platilo ho mesto, ktoré príchodom uni-verzity a študentov zmenilo svoju tvár a ožilo. Spo-číval v prehliadke mesta a večeri na vidieku. Zor-ganizovaná bola aj medzinárodná večera, kdekaždý mohol prezentovať svoju kultúru a navariť,čo len chcel. Organizovali sa i výlety do rôznychmiest. Vo Forlí sa nachádza niekoľko parkov. Naj-väčší z nich, Parco Urbano, sme hojne využívalikvôli jeho peknému prostrediu a blízkosti na šport, niektorí na štúdium, ale aj iné aktivity. V polovici pobytu za nami prišli pedagógovia z našej fakulty – Ing. J. Michalko a Ing. N. Štefko-vá, ktorí mali svoj program stretnutí a prednáškyna univerzite.

Bola to pre nás všetkých neoceniteľná skúse-nosť, prekrásne štyri mesiace života. Spoznali smenovú kultúru, našli nových priateľov, okúsili, čo toznamená študovať v cudzom jazyku a nadobudlisme nové vedomosti a nový pohľad na mnohéveci. Bolo veľmi ťažké rozlúčiť sa so všetkými,nechať to všetko len spomienkam a vrátiť sa do slovenskej reality a späť na našu Alma Mater.Vrelo odporúčam všetkým, ktorí majú takútomožnosť, aby ju využili a stali sa študentom Eraz-mus programu. Je to skúsenosť (podporovaná štipendiom), ktorú vám nikto nevezme a ktoránaozaj stojí za to.

Na‰i ‰tudenti o talianskych – sú veºmi ctiÏiadostiví a poctiví v ‰túdiu

SkúsenosÈ, ktorú mi uÏ nikto nevezme

Kazimierz Dolny zvyknú nazývať aj mestečkom maliarov. Pripomína paríž-sky Montmartre v malom vydaní. Hoci má len 4 tisíc obyvateľov, denne semprichádza vyše 10 tisíc turistov, aby spoznali kúsok poľskej histórie, zapísanej v pôvabných dreveniciach, chrámoch i prírode. V tomto mestečku pod Varša-vou, ktorým sa vinie Visla, sa od 2. do 4. septembra konala medzinárodná kon-ferencia Modelovanie v mechatronike. Silné zastúpenie na nej mala púchov-ská Fakulta priemyselných technológií.

Príjemným prekvapením bola prezentácia štyroch doktorandov so svojimiprednáškami. Boli to Jana Kučerová, Zuzana Švecová – obe interné ašpirantkya v zahraničí prednášali prvýkrát. Spolu s nimi sa prezentovali aj dvaja externíašpiranti – Martina Mokryšová a Ivan Kopal, ktorý už majú zahraničné skúse-nosti. Ešte musím doplniť, že všetci sa zaskveli aj peknou angličtinou. Keď impovinnosti skončili sadli sme si k debate, aby sme aj vám, našim čitateľom, pri-blížili bezprostredné reakcie mladých ľudí po medzinárodnom vystúpení.

Na otázku, čím je pre nich osožná účasť na medzinárodnom vedeckomfóre, reagovala Martinka slovami, že sú to vzácne nové kontakty, poznatky,skúsenosti, aké inde nemožno získať. Ivan si myslí, že by to mala byť povinnosť aj pre študentov, tak ako je to na Bolognskej univerzite. Je to akýsišpeciálny štart pre ďalšiu kariéru, špecifický kurz prípravy do života. A k tejtokariére treba zvládnuť ešte aj cudzí jazyk. Kolegom a študentom preto našidoktorandi odporúčajú, aby na to nezabudli a hodiny jazykov nevynechávali.Lebo tí, čo sa nenaučia jazyk, nezvládnu rétoriku, ďaleko sa nedostanú. Réto-rika, hoci je nesmierne dôležitá na každom kroku, vo všeobecnosti nie je

silnou stránkou študentov. Ivan pova-žuje jej zvládnutie za nevyhnutnosťpre každého, kto sa chce dobre uplat-niť. Jednou z možností na univerzite jezapojenie sa do študentskej vedeckej a odbornej činnosti (ŠVOČ).

Na takomto medzinárodnom ve-deckom fóre, obzvlášť keď sa ho človekzúčastňuje po prvýkrát, o trému nie jenúdza. A ako sa jej zbavovali? Všetcištyria zhodne odpovedali, že beztrémy by to asi nešlo. Je to podobnéako u hercov. Napokon zodpovednosťa tréma patria k sebe. Janka vyzradila,že uľahčiť trému jej pomohla vyhliadková plavba. Pre Zuzku je rozprávanie jejživlom, takže so spustením reči tréma odchádzala. Martinka sa už prezentova-la v Taliansku a teraz sa jej to zdalo spontánne. Najostrieľanejším bol Ivan Kopal.Sám však tvrdí, že bez trémy niet dobrého výkonu.

Vďaka za dobré rady i za dobrú prezentáciu fakulty aj univerzity. Na tvá-rach kantorov sa zračila spokojnosť. Spokojnosť, ktorá však zároveň znamenáďalej tvrdo pracovať. Taký je trend.

Ružena WagnerováFoto autorka

Doktorandi FPT (zľava) Ing.ZuzanaŠvecová, Ing.Ivan Kopal, Ing. MartinaMokryšová a Ing.Jana Kučerová

Tréma a zodpovednosÈ patria k sebe

TnUTRENDY 4-2004_ok 11/23/04 9:20 PM Stránka 10

�Na 37. ročníku medzinárodného veľtrhu módy sauskutočnil 8. 9. 2004 z iniciatívy FŠT a v spolupráci so SOPK Trenčín a ATOP Trenčín, odborný seminárZvýšenie konkurencieschopnosti textilných a odev-ných výrobkov v nadväznosti na nové smery v tech-nike a technológií odevnej výroby po vstupe SR do EÚ. Zúčastnilo sa ho vyše 50 odborníkov a štu-dentov stredných odevných škôl. Doc. O. Barborák z FŠT prezentoval súčasný stav vo vzdelávaní z pohľadu štúdia odborných predmetov, najmä v oblasti textilných a odevných technológií a strojov.Zameral sa i na propagáciu štúdia na FŠT, najmä z pohľadu otvárania nových akreditovaných študij-ných odborov v šk. roku 2004/2005. �FŠT zorganizovala 16.–17. 9. v poradí 6. Medziná-

rodnú vedeckú konferenciu TRANSFER 2004. Praco-vala v 5 odborných sekciách, kde bolo prihlásenýchdoteraz najviac - 100 príspevkov od 151 autorov z ČR, Maďarska, Poľska, Bieloruska a SR. V porovna-ní s minuloročnou sa jej zúčastnili pedagógovia a doktorandi napr. z českých univerzít. Účastnícinavštívili Vojenský opravárenský podnik v Trenčíne,kde sa zoznámili s výrobným programom a moder-nými laboratóriami.�Rektor J. Wagner na stretnutí akademickej obce

22. 9. hovoril o súčasnom stave v oblasti ekono-miky, pedagogiky, vedy a výskumu na univerzite.V diskusii sa hovorilo o materiálnych ťažkostiachna FŠT, ako sa bude ekonomicky riešiť budúcirok, o nespokojnosti s webovskou stránkou uni-verzity. Dekan FSEV A. Blažej poďakoval vedeniuuniverzity za to, že budova bývalej II. ZŠ (prevza-tá v auguste) bola v rekordnom čase pripravenána výučbu v septembri. �TnUAD navštívili 28. a 29. 9. prof. dr. Peter Sper-ber, prorektor Fachhochschule Deggendorf a prof.dr. Ing. Rolf Rascher. Rektor J. Wagner, prorektor

J. Slabeycius, dekan FPT O. Nemčok a prodekan FŠTI.Barysz rokovali s hosťami o rozvíjaní kooperácie.Výsledkom je podpísanie dohody o zriadení školia-ceho pracoviska pre PhD. štúdium nemeckých štu-dentov u nás. �Delegácia nórskeho regiónu Trondelag sa v rámci

návštevy Trenčianskeho samosprávneho kraja stretla 5. 10. s vedením TnUAD a dekanmi fakúlt.Hosťom, na čele s krajským kancelárom OlavomHuseby a honorárnym konzulom SR v TrondheimeErikom Frederiksenom, sme predstavili univerzitu a možnosti kooperácie s nórskymi univerzitnýmipartnermi. Ide o výmenu študentov, pedagógov a vedeckých pracovníkov, spoluprácu na riešení pro-jektov EÚ a pod.�Pod vedením predsedu celouniverzitného akade-mického senátu Michala Boršča rokovali senátori o stave hospodárenia univerzity k 30. septembru t. r., ktorý schválili s pripomienkami. Zaoberali sa i návrhom na úpravu rozpočtu a prerozdeleniafinančných prostriedkov, uvoľnených vládou SR nadofinancovanie VŠ v roku 2004, ktorý bol jednomy-seľne schválený. Senát schválil štatút a organizačnýporiadok Ústavu zdravotníctva a ošetrovateľstvaTnUAD. Schválil tiež návrhy na členov vedeckej radyuniverzity – doc. MUDr. Jána Bielika, CSc., doc.MUDr. Jany Slobodníkovej, PhD., ako aj doc. MUDr.Jána Porubského, CSc. z Ústavu patológie Lekárskejfakulty UK v Bratislave.�Rektor J. Wagner vystúpil na medzinárodnej vedec-

kej konferencii, venovanej 85. narodeninám sveto-známeho konštruktéra Michaila Timofejeviča Kalašni-kova. Jeho príspevok bol venovaný kooperácii TnUADa Iževskej štátnej technickej univerzity v Iževsku(Ruská federácia) v oblasti prípravy konštruktérov a využitia skúseností jubilanta pre projektovaniezbraňových systémov. Konferenciu pripravila v dňoch9.–11. novembra naša partnerská Iževská štátna tech-nická univerzita, kde M. T. Kalašnikov pôsobí.

11

december 2004 infoservis

Tento titulok vôbec nie je prehnaný. Na tohtoroč-ných bakalárskych promóciách na FSEV, ktoré boli od5. do 9. októbra, totiž prevzali diplom bakalára 464mladí ľudia z takmer všetkých kútov Slovenska. DoTrenčína prišli z Novej Bane, Nových Zámkov, Lučencaa rodom boli aj z východu, západu, severu i juhu. Prvý-krát sme promovali osobitne na elokovanom praco-visku v Prievidzi, kde skončilo 111 bakalárov. A treba dodať, že slávnosť bola dôstojne pripravená.Bakalárom s čerstvým diplomom sa prihovoril aj pri-mátor Ján Bodnár. Vyslovil očakávanie, že absolventiprispejú ku skvalitneniu a modernizácii verejnej sprá-vy. Z Novej Bane promovalo 55, Nových Zámkov 50

a z Lučenca 17 externistov. Spolu už je nositeľom baka-lárskeho diplomu na našej univerzite 611 absolventov.

Potešujúce je, ako uviedol v príhovore rektor J. Wagner, že všetci bakalári z denného a mnohí z externého štúdia sa rozhodli pokračovať vo vysokoš-kolskom vzdelávaní na univerzite. Považuje to za naj-múdrejšiu a najperspektívnejšiu cestu ich osobneja profesnej budúcnosti. Dekan FSEV Anton Blažej zasakonštatoval hrdosť na silný záujem o štúdium naTnUAD a konkrétne na FSEV. Prízvukoval potrebnosťpočítačovej a jazykovej gramotnosti, ktorá je osobitnedôležitou v spojenej Európe a vôbec v 21. storočí.

(wa)

Poãítaãová a jazyková gramotnosÈ je osobitne dôleÏitá

Promovalo celé SlovenskoNovinky v kniÏnici

KnihyGrmanová, EvaPoisťovníctvo.Trenčín: TnUAD,2004, 125 s. ISBN 80-8075-015-7Životné a neživotné poistenie. Charakteristika komerč-ného poisťovníctva. Druhy produktov životného a neži-votného poistenia. Vývoj ukazovateľov poisťovní, zaobe-rajúcich sa životným a neživotným poistením v SR a ČR.

Grmanová, EvaPoistný trh a finančné investovanie.Trenčín: TnUAD, 2004,181 s. ISBN 80-88992-74-5Komerčné poisťovníctvo. Výklad teoretických poznatkovz oblasti finančného investovania. Použité mnohé štatis-tické metódy a výstupy zo štatistického programu.

Ferencey, ViktorTepelné problémy vysokozaťažovaných naftovýchmotorov.Trenčín: TnUAD,2004, 139 s. ISBN 80-8075-008-4Problematika odvodu tepla zo spaľovacích priestorov val-cov do chladiaceho média u naftových vysokozaťažova-ných motorov. Ide o preplňované motory určené na nároč-nú prevádzku v ťažkých podmienkach, kde patria predo-všetkým motory špeciálnej techniky na kolesovýcha pásových podvozkoch.

SkriptáGaleta, Antonín – Lipták, PeterPrístrojová technika zbraní.Trenčín: TnUAD,2004, 90 s. ISBN 80-8075-025-4Optické prvky optických prístrojov. Mechanické prvky.Optické prvky.

Lahučký, DušanZáklady konštruovania:Návody na cvičenia.Trenčín: TnUAD,2004, 148 s. 2. dopl. vyd. ISBN 80-8075-016-5Základné úlohy z technického kreslenia.

Vajdová, Jana – Štubňa, Michal – Olšovský, MilanLaboratórium odboru II: Chemické a fyzikálno-mechanické skúšky.Trenčín: TnUAD,2003, 160 s. ISBN 80-8075-010-6Jednotlivé laboratórne skúšky sú rozdelené do kapitol, v ktorých sa pojednáva skúšobníctvo východiskovýchsurovín, vulkanizačné a fyzikálno-mechanické skúškygumárenských zmesí a vulkanizátov, skúšky výstužnýchmateriálov a identifikačné skúšky.

ZborníkyFunkčné povrchy 2004: Zborník prednášok z medzinárodnej vedeckej konferencie.Trenčín: TnUAD,2004, 212 s. ISBN 80-8075-021-1Tematické okruhy vedeckej konferencie: tepelné a che-micko-tepelné spracované povrchy. Fyzikálne, chemicky a fyzikálno-chemicky povlakované povrchy. Žiarovo strie-kané povrchy. Hutnícky žiarovo pokovované plátovanépovrchy. Povrchy iontovo implantované. Navárané povr-chy. Mechanicky spevňované povrchy. Povrchy dokončo-vané obrábaním. Skúšobné metódy obrobených a upra-vených povrchov. Meranie a vyhodnocovanie funkčnýchpovrchov. Iné povrchy konkrétnej funkčnosti, získané špe-ciálnymi technológiami.

Transfer 2004: Využívanie nových poznatkov v strojárskej praxi: Zborník prednášok 6. medziná-rodnej vedeckej konferencie I. a II. dielTrenčín: TnUAD,2004, 570 s. ISBN 80-8075-030-0Tematické okruhy vedeckej konferencie: Vývojové konš-trukcie strojov a nové metódy konštruovania. Nové mate-riály a ich efektívne spracovanie. Progresívne technológie,inovácie a renovácie. Kvalita a metódy jej zabezpečenia v procese výroby. Spoľahlivosť, diagnostika, opraváren-stvo.

âasopisySociálno-ekonomická revue: Vedecký časopis Fakultysociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzityAlexandra Dubčeka v Trenčíne.Vyšlo č. 2/2004

ZAZNAMENALI SME

Je to ako zlý sen, do ktorého sa pre-búdzame každé ráno... Potrvá dlho, kýmuschnú slzy na našich tvárach a iba časpomôže zabudnúť na krutosť osudu. Nievšak na Teba Martin! Všetci Ťa mámestále pred očami s Tvojim tajomnýmúsmevom na tvári. Bol si jedným z nás a je nám veľmi ľúto, že už si s Tebounesadneme do lavíc, či nepovzbudíme

Ťa v Tvojom majstrovskom umení... Aj ked si odišiel tak náhle, vedz že budešžiť v každom z nás, čo sme Ťa poznali!Tvoja rodina môže byť na Teba právomhrdá, na všetko to, čo si počas svojhokrátkeho života dosiahol. Martin, nechsa Ti darí tam hore, vo futbalovomnebi...

S úctou Tvoji spolužiaci z 556-ky.

Martin Doktor sa narodil 26. 9. 1981.Študoval na FSEV a bol prvoligovým fut-balistom ZŤS Dubnica. Zomrel 8. 9. 2004.

Opustil nás Martin Doktor

Je to zl˘ sen

TnUTRENDY 4-2004_ok 11/23/04 9:20 PM Stránka 11

TnU TRENDY – vydáva Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne • Adresa: Študentská 2, 911 50 Trenčín, tel. 032/7400261,fax:032/7400102 • Šéfredaktorka: Ing. Ružena Wagnerová • Grafická úprava: A21 – štúdio pekného grafického designu, Bratislava • Fotografie: Milan Hlaváč • Redakčná rada: doc. Ing. Vladimír Áč, PhD., Akademik, prof. Ing. Dr.h.c. Anton Blažej, DrSc. (predseda),Ing. Peter Giraltoš, RNDr. Eva Grmanová, Ing. Zuzana Jamrichová, PhD., Ing. Renata Janošcová, RNDr. Pavel Odokienko, Mgr. Mária Rehušová (tajomníčka), Ing. Ružena Wagnerová • Tlač: DIGITAL GRAPHIC,Trenčín • Nepredajné • Registrácia: MK SR 2808/2002 • Vychádza: 4-krát ročne • Príspevky možno posielať aj elektronickou poštou na adresu: wagner@tnuni.sk, alebo malova@tnuni.sk • Príspevky neprešli jazykovou úpravou. • Číslo vyšlo 3. decembra 2004

12

spektrum december 2004

Zrnko múdrostiKľúčom k veľkému svetu sú knihy. Čítať môže človek vždy, aj keď má

pocit, že sa nič iné nedá robiť.

Jane Hamiltonová

Viete, ako poznáte, že stezávislí od internetu?Keď narazíte autom do zvodi-diel a prvé čo hľadáte je tlačid-lo Back!

Pýtajú sa študenta ako bolo naskúške.Pobožne.Nerozumejú.No, profesor v čiernom, ja v čier-nom, profesor mi dáva otázku,ja sa prežehnávam, ja odpo-viem, profesor sa prežehnáva.

Stojí biológ, fyzik a matematikpred domom, keď do nehovojdú dvaja ľudia. Po krátkomčase z neho vyjdú traja. Biológkomentuje: „To je jasné, roz-množili sa“.Fyzik odpovie: „Nie, to je chybav meraní.“ A matematik povie: „Nie, nie,vážení kolegovia, teraz tamvojde ešte jeden a nebude tamnikto.

Čo je výkladový slovník? Slov-ník z výkladu.

Vzdychne si študent pred skúš-kou.Ach, keby sme tak boli naMesiaci.A to už prečo? Pýta sa priateľ.Lebo na Mesiaci je všetko 6-krát ľahšie.

Inzerát: Vymením trojku za tri jednotky.

Humor napomáha zdraviu

Kto o tom nevie, tomu pripomíname, žebrány klubu pre záujemcov o Aikidó sú stáleotvorené. Študenti našej univerzity si ho môžuzvoliť ako jeden z mnohých športov, ktoréponúka Katedra telesnej výchovy a športu.Zároveň tu môžete získať nielen základy seba-obrany, ale aj rozvoj a koordináciu svojho telaa aj pohybu.

Aikidó je jedno z najmladších japonskýchbojových umení, ktoré má v Trenčíne čoraz viacpriaznivcov. Občianske združenie vysokoškol-ských športov pri TnUAD Akademik, sa v záuj-me rozvoja vysokoškolského športu, a hlavnerozvoja zdravia, pod vedením PaedDr. ErnestaBrosku, rozšíril minulý rok o klub Aikidó.

Hlavným učiteľom dojo na univerzite jeMartin Mlynár, prezident Slovenskej spoločnostipriateľov Aikidó. Martin Mlynár má 4. dan aiki-

dó, 1. dan judo a je trénerom 2. triedy. Súčas-ťou tréningov je aj práca so zbraňami ako súboken – drevený meč, tanto – nôž, jo – palica,ktoré napomáhajú rozvoju a stabilite celéhotela. Toto bojové umenie sa nezameriava na údery a kopy, ale skôr sa snaží využívať celúenergiu oponenta na jeho neutralizáciu. Z toho vyplýva obranný charakter umenia. Čle-novia klubu sa na jednotlivých tréningoch učiasúbor sebaobranných techník, pri ktorých sasnažia zjednotiť svoje telo a myseľ do jednéhocelku, z ktorého potom vychádzajú jednotlivépohyby. Preto aikidó v preklade znamená Cestaharmónie. Aikidó sa môže cvičiť bez ohraniče-nia veku, a preto je toto bojové umenie prís-tupné pre všetkých, ktorí by sa chceli vydať ces-tou harmónie.

Tomáš Švec ml.

BlahoÏelámeV mesiacoch január až marec 2005 oslávia

životné jubileum:

Doc. Ing. Anton Duhár, CSc. FŠTHelena Masárová rektorátKatarína Michalcová rektorátMgr. Emília Prekopová ÚPHVIng. Eva Stanová rektorátMilan Vánik rektorátDoc. Ing. Juraj Wagner, PhD. rektorát

Lep‰ie neskôr ako nikdyAikidó je cesta harmónie

Vo februári tohto roku sa uskutočnil nultýreprezentačný ples našej univerzity. Prišiel neča-kane pod názvom Študentský ples TnUAD.Možno preto naň hľadeli niektorí trochu nedô-verčivo a čakali, čo sa z toho vyvinie. Iní sa roz-hodli vidieť na vlastné oči, čo to bude. A bola todobrá voľba. Ples mal veľmi dobré ohlasy. Pre-kvapil hodnotným kultúrnym programom, boha-tou tombolou s množstvom cien (víťaz zájazdupre dve osoby do Chorvátska mi dá určite zapravdu). Príjemná atmosféra prilákala aj médiá a tak sme mohli vidieť priebeh i v Trenčianskejtelevízii. Zúčastnili sa nielen osobnosti univerzity,ale i mesta Trenčín, významných firiem, či umelci– Zuzka Mauréry, Dušan Vitázek a iní.

Blíži sa plesová sezóna a po univerzite sazačínajú šíriť šumy. „Hej, bola si na plese? Bude

aj tento rok? Pôjdeme? Jaurčite… Kedy…? Kde…?“A my už máme pre vásdobrú správu. Ples sa pripra-vuje na 15. februára 2005.

Opäť sa snažíme pripra-viť pre vás bohatý kultúrnyzážitok. Je to príležitosť prí-jemne sa zabaviť po bokusvojich spolužiakov, profe-sorov, vedenia univerzity, činašich sponzorov, ktorí sa v budúcnosti môžu stať práve vašimi partnermi,či zamestnávateľmi. Je to i príležitosť zachovaťsi na štúdium aj takúto príjemnú spomienku.Tešíme sa na vás.

Marek Mojžiš

Pozvanie na plesov˘ parket

Viete, že objavenie ohňa, kolesa a splachova-cieho WC boli tri prevratné zmeny v živote ľud-skej spoločnosti? A viete, že aj všeužitočné akonštrukciou zaujímavé kolesá majú na Sloven-sku, konkrétne v Púchove, svoje múzeum, ktoréje jedinečné v Európe? Zakladateľom Múzeakolies je Ing. Vladimír Lukáč z firmy ETOP Púchov.Otvorené bolo 12. 12. 2002. Múzeum zachytávavývoj kolies od dôb najstarších, cez 20. storočie ažpo začiatok tretieho tisícročia. Samotnú zbierku,okrem vystavených exponátov, spestruje literatú-ra, obrazy, heslá a vtipy, súvisiace s expozíciou.

V múzeu sú disky, snehové reťaze i bezpeč-nostné systémy, na ktoré sa so vstupom do tre-tieho tisícročia kladie čoraz väčší dôraz. Súčasťoumúzea sú kamenné kolesá (3500 rokov p. n. l.),drevené kolesá (na rozhraní 19. a 20. storočia),kolesá áut a bicyklov, bezpečnostné systémy Con-tinental, Michelin, Bridgestone, Goodyear, Etop amnoho ďalších technických zaujímavostí. Kým saexpozícia v roku 2006 presťahuje do Trenčína,pod hrad Matúša Čáka, odporúčame si pozrieťtoto technické čaro.

(wa)

Kolesá v jedineãnommúzeu

ëakujemeNadácia prof. Štefana Kassaya darovala našej

univerzite štyri počítače, ktoré budú užitočné v našich internetových laboratóriách. Ďakujeme.

Cieľom nadácie je rozvoj a ochrana duchov-ných a kultúrnych hodnôt, podpora i rozvoj vedya vzdelávania. Nadácia podporuje publikačnéaktivity skupín alebo jednotlivcov za účelom roz-voja vedy, vzdelávania a vzdelávacieho procesu.Uvedené ciele sa realizujú formou poskytovaniapeňažných prostriedkov z majetku nadácie.Okrem toho nadácia podporuje organizovanieodborných konferencií, seminárov s významnýmiosobnosťami, propaguje vedu, vzdelanie a nakla-dateľskú činnosť.

TnUTRENDY 4-2004_ok 11/23/04 9:20 PM Stránka 12