AntonPopoaii

Tedriaurneletkdltoprekladu

AntonPopot;if

Teririaume leckdhoprekladu

Aspekty textu a liter6,rnej metakomunikdcieI

TATRAN

61 7

OBSAH

rjvoDOMI. METODOLOGICK]q A KOMPARATISTICKE

oTAZKY,TEORIE PREKLADU1. Metodika vfskumu2. Statrit vedy o pleklade a te6ria prekladu

umeleckfch textov3. Te5ria umeleck6ho prel

2. Odkrfvanie nov6ho St!'lu a interpretadnf postojprekladatela

3. YVazoft konvencie prijemcu a text Prekladu\.. PROBLEMY SEMIOTIKY PREKLADU

i- eas v preklade2. Xedzikultnrny faktor v preklade

..I. KONTEXTY PREKLADUi- O tzv. vnritroliterdrnom preklade2 Preklad medzi textmi3- P:eklad v metakomunikdcii

-{) Typol6gia metakomunikadnfch dinnostiB) Typol6gia metatextov a preklad

\-.{ Z{IIER O PRAXEOLOGII PREKLADUK metodike kritiky umeleck6ho prekladuForkcie kritiky prekladu

?ozNi-uKY

B.BIIOGR{FIA KNIZNYCH PUBLIKACII Z TEORIb._}fELECKEHO PREKLADU

:- P-dmetn6 bibliografie1 Vkobcna te6ria prekladu-4, Teo:ia prekladu umeleck6ho diela: KiSla prekladu-i- Slo:aulovan6 poetika prekladatela:- De;=y prekladui. iro:cepcie a te6rie prekladuS- ILsiorickt poetika prekladuBiil,iog-aficki sripis autoreler6tov sovietskych kandi-a,1-H a doktorskfch pr6c z oblasti te6rie a dejinmp:'sci:rq prekladu

STR.TJIE]TI' \-TKLA,DO\If REGISTER TERMINOV

]'II-\\:-' REGISTTR

V tejto prdci ch,ceme na teoretickei rouine pod'al pte'hXad' zakladn{ch otd,zoh umelechdho ptehladu z ko'munihadndho aspehtu. Bwdeme uua,Zoual pred'ouiethfimo elernentArnei ;tAzhe, 6'o ie prehlad', abo vznikd, ahyje to d,ruh textu atd. Systematich! sled krokou, z hto''rych bude Pozostdvat nasa od'poued, chce postupneidUryvat zihonitosti prehladatelshei tuorby, pra'vidlatejto homunihadnei ,,hrA" medzi autororn origind'Iua jeho prekladatellorn. Pritorn by sa ndm nxali postupneodtotU uiethy ,taiomstud" a laikosti, s htorfirni za'tinaifiai pr ekl ad,at el zdp asi. Te6ria umeleck6ho pr'ekladusa usil;ie opisal prekladatetouu cesttt, uAznatil iuadehudtnymi signd'Imi a nitvestiami'

Ako vidtet, ieid'e nd,rn o bezprostred'n! iluod' d'o pre-kladateXshei praxe, resp' d,o prrklodott\th|ho ,,umenia" '

. Medzi te6riou a praxou prehladu rn6i'e byl uiacero"

s pr o str e ilhuiilcich" iinit el ov, me d,zi\Idnhov, kt ot 6 otv d'raifi cestu ied,nyrn i druhym snTer'orn' Nie haLdy pre'hladatet uie tu'oriuo rozviiaf te6riu. Sptauid'la ie to tabpreto, leba od, nei oiakdva b;ezptosttednti pomoc, ieied,othavy, chce, aby poLwtouo zareagouala na hahd'fisitudeiu. Pritom si zviiiia neuuedornuie mechanizmusprevodouych systhmou, htord vedil

-od abstrahcie b tirei'praxi

a iaopak. Ah sa te6ria nestretdva u prebladatelaiZay t por'izumenim, to eite neznamend', i'e ie zby'totid,. Tuoriuy prektadate[ iu viah' neodmietne,'Iebouie, ako ho ohohacuie a spotahliuo mu pomdha' Argu'ment, i,e maino prekladat i bez te6rie, uAuracia u sri'vislosti s te6riou shepticby uua?uiitci pteklad'atet tym,ie sa vlastne sd,rn ziltastituie na iei vytudrani' Robi tauid,y utedy, hedl sa obzerd na uAkonen| dielo, uuai'uieo fiom a hodnoti ho.

UVODOM .L40155

176tB6

2042t52r7217229

239

246248

2fu260262264264264266267

267

273

290

II

\ebolo by taik6 dohdzat, ako tasto u diiputdch pre'h,iadatelom chyba teoretichd zd,zernie. Vetrni by sa zi|la,a.le ho niet: Nemyslimena ipecid,lne linguistickd ptobl6'm''. Iei na zouieobecnenie elementdrnych faktov od'p--orouangch z praxe. Prebladatelia na rozdiel od teo'rt:iio,- pri lormulouani svo'iiah postrelwu a hodnotenitits;atotne neuyuZiuaifi rei poimov' Tento n6,stroi naix:iddrneiiie uyjadrenie nazbieranych shilsenosti im;r-,:,: chAba. Teoretichd pripraua eite nijak4mu pre'kl;,lateloui ,,neuikodila". lei osai;nost pre prax do'n.;:uie skutotno'st, nakolbo sa tedtii dafi uystihnitl nai'ci.,itejiie rniesta praxe. To ie predpoklad rastilceiii'-'erg h te6rii.

)Inohi prehladatelia po'pri suoiei ptahtickei iinnostisieduji nauyie ai teoretich| otd,zhg zo svoiei tuoriveioblasti. Nie ie to uysada hvalltnych prekladatelou, sh6tt"j s! e doh ich ciel au edomei pr d,ce. T eor etichd' rw'dst auba,k:oru si tahto buduirt, sltiii im potom pri tvorbe k'ua'!t:':ih.o prehlad,u, poshytuie argumenty pre intuitiuner,:,:hodouanie, zd\uod'fiuie ich daliie rozuiianie a' pre't'-'iranie. Te6ria tahto chrd,ni prekladatela pted prakti'c;:morn, pred ustdlenymi ndughmi, pted steteotypmit'-':rby, pred honuenciami. Teoretich| myslenie ie irn'gti=i* pre tych, ktori ztneraveli a neueilia sa dalei

--

''.|idf .Tdto prd,ca nechce byl len obranou te6rie, tesp' iei--'.:,:amu pre poznanie prek'lad,atelouei prd,ce. lei illohoujt podal prehlad, zdhlad,nych probl1rnov z iedniko;:::iiu. priiom nepiide o ich rtp|ru1 inventarizd'ciu.F"ic; by chcela podnietit rozuoj uyshumnej tinnosti'" ,:,b!asti te6rie prehladu, uystihnilt naiddleiiteiiie si';:;icie a spoluvytud'rat zd'hladnd poirnu te6tie preblada';e'lskdho procesu a textu. Z urtit1ho pohtadu sa bude:jdi toto rtsilie normatiuie. S istou ddukou teoreticb'ejnormatiunosti mienime pracouat zdmerne. Chceme takltpiie zachAtit d,ilemy, pefipetie a,ishalia, nn, htor6preeladatel nard,ia pti honhrdtnont prehladatelsko'n

Za ityri rohy, htord uplynuli od prudho vyd,aniaP,tetiky umelech1ho prehlad,u (Proces a text), preili;:,;reiickd uyshurny prehladoudho textu dlaliou uyuino'

uou fdzou, a to zdsluhou tozuoia intetdisciplindrneispoluprdce pri uyskume prehlad'u. ZivE zAuiern odbot'itkov o umelecky preklad silvisi ai so spolotenshouz d,u adno st'ou pr ehlad at el shei tinnosti. V kont ext e m e d"zi-ndrodnei uymeny hultilrnych lwdn6t umelech! ptehladnestratil zo sv,oiei dynamihy ani na populatite. Publi-kdcie, htor6 za tento ias vyili ai uznihli (pritast'kyzaznamenduarne u literatfite predmetu), pred'stauuiittemer due desiathy hnih. Prudhy rozuoi te6rie prehladupoznaiil aj prud vyd,anie Poetiky, a to uo lorme poiia'Cauieh na zrnenA, ktord sme museli realizoual v tahomrozsahu, aby d,efinitivnA text naiei pt6,ce zod'poved'aluzrastuirtcim, metodologichym ndrohom i p'otrebAnxpraxe. Usilouali sme sa shompletizoual komunikaingrnod,el prehlad,w u sillad,e s teoretickym ulshumorm mapoli literfunei homunihdaie. Tak stne dospeli ku kon'cepcii metatextou. lei prosttednictuon't, sa znaine roz':iiito chdpanie poimu prehlad. Prcklad'atetshy modelsme vyuiili nq opis typologichy pribuznych znahoufich,homuiihainych a uyrazovych operdcii u texte' Obraz,htory sa tak uytuoril, m6ie byl sfitame u{chod'isho'mi nd,irtom poetihy tzu. metaliteratilry.

Kornunihaind, honcepcia prehladu dohd,zala suoiuuysuetlouaciu silu a iei terminy postupne prenihlido spolotndho ui'iuania te6rie a praxe' Pte utitiiu nd'zornost bolo uiah treba istd terminy dohumentouathonkr|tnymi dohladmi. Tym sa avyraznila inittuhtiv'nosl uo uyhlade probl1mou a adstrdnila ndznakouitost,na htoril poukazouala ai hritiha.

Aby srne prediitt hompetentnym ndmietham bd.d'a'telou pribwznych discipl,in, btoti neptiznd'uairt te6riiprehladu autotematichy charuhter, slormulouali sme aiuziah tedrie jtrehlad,u umelechych textou h poround'uacej linguistike a h poround,aacei litefitnei uede.

Viethy ilprauy mali za ciel prehlbit d,oteraiiiu hon'cepciu prdce, uybud,ouat mod,el exahtnei te6rie prehla'doudho textu a ho'munihd,cie prehladu. Preto sn1,eupustili od p\vodndho Standardn1h,o ndzuu publikdciea zuolili sme tahy, htory uystihuie smerouanie a uyk'lad'probl|mou. V interpretdcii probl/mou sa obmedzuiem.ena komunikaind moilelouanie prehladu' SpecilicE1

1011

otdzhy poetik1 bdsnicbdLrc (veriou6hn) ' prozaick|hot' -irir""*idhl

pr eklad'u *akaifi na d al ii,uv shum''

Can"ra inteicia a'*hel'o vydania prdce o textovlcho ioiunlkotnfich problhmoch prebladu ie d'af praxioterativne nd,stroie na to'zbor tixtu' Doterajiie shils-e'#i ) li'ni'il oi'i tnE''n p o du i a,ti pr ax e ol o gi ch e i po u'ahsJiit, it metaiazik' homunikainei a uvrazouei kon'""*t" prrUttdu naiiet

uplatnenie ai u ptaxi a ie rnysle'nie o preblade sa uberd tymto sn't'erom' \

Pritealizdriidrwhthod,oplnen1hoaoprauenahovg.aoni na^ rnnah| pracaan| nfunetg poskytli recenzentifrrfr""i"iu*ii uva""ta' Pri spracovduani druhei roz'frrenei verzie srne vytui;ihi recenin| pripornienhu lilliwsai;;;i". Doplnhv, -o ktatd sme roziirili,ndi text' sne.cotrcovali na zdklade fttil'dii a prispevbov publik-ova'Y;;" ;;;';7,'

"li" fi "i' i stou oio' slov enshd p ohx adv'-io*boid a u zbomibw Literdtna bornunihdcia (Martin'MS 1973).

I. METODOLOGICKEA KOMPARATISTICKE OTAZKY

PREKLADU

1. METODIKA VYSKUMU

P,rv ako rpristfrpirne k interpretiicii vlastnej problema--tiil

-rozdelujeme podla ia'zykovf ch a tematic--

:eba cielavedo.." :os:ulrovat smerom k zov5eobecnenius

lingvistikou a literdrnou vedou v skrimani vnftornychrj:azovych dimenzii a pri rie5eni pr'otikladn6ho cha-:a-{eru prekladov6ho t'extu.

2. STATUT VEDY O PREKLADE A TEORIAPREKLADU UMELECKYCH TBXTOV

Ciarakter prekladov -

textov umeleckej literatriry nai--e-:iie vynikne v porovnani s inymi typmi prekladatel-.

ni prekladu. Ked mfurne vyutlt funki,nf aspeh akotri h"- typol6gie prekladatel'sikfch iinn'osti' potorn ';;;; oy*raa"* zo speciiiclc6lro *T3kt:* iednotli-*cht *,#. K takeltto ipecifiokooti d6jde jedine v'tedv'iliuJ.*" sledovat rJprezerrtativne iavy' ktor6 cha'-f**i""iA prlslu5nf text prekladu ako S'til a Stflp*tf"i"'"f.J text. Treba sa rtu teda opierat ai o syste-matiku iednotlivfch Stf lov'-la""ifi"e il"Lby iiegr6lnei ttd{, o preklade moinoroiiSoout podla'teoreti"ttittt disciplin (rimske diolice); *Ut; prlkhdutelt\fch dinnosti (pismend) :

oblasti preklada,nia (alebo SpecificAf aspekt) zsvSe-obecne,nie plati len pre lazlkov6 dvojice prdkladu).

Vstup Stllistil

svojich zioZkdch ako veda, Ze zadina syst6movo uplat-ncr-at svoj metajazyk. Popri jes'tvujricej tradidnej em-pr:ckej zloZke badat cellkovf prilklad k exaktnei orien-i6cii. Vdaka najnov5irrn impulzom v oblasti ite6rie pre-k-adu. rychidza,jiicirn zo Strurktu#lnej lingvistiky akoa'. z inych pribuznfch disciplin, utichaj{r i kompe':eacr6 spory rnedzi prislu5nfirni aspektmi. Poriadck-.e urobil tym, Le sa zaviedlo rozliS'ovanie jednotlivfchTpqr a rirovni prekladu podla Struktrirneho a semio---c-

me hkt, ie literdrna veda vyilefluje zo svojho g'lob6lujednotliv6 wfakumn6 oblasrti a ponech6va im moirnorstvytvcit si prograrn vlastrd6ho vyskrrmu. Ten'to fakt nieie ddeledkom profesionalislti&6ho voluntarizrnu, ale m6s'oie objektivne p'ridiny, to sp,6sobuje, Ze v liter6r-nei vede sa uskutodf,u:ji zlrovefi dve stri4nky tohoist6ho procesu, snaha o diferenci6ciu (Specializ6ciu)a o integr6cill (syntzu) vfskumnfch poznatkov.

Na trito *Adku sa nedd odpovedat len zo stanovisl

pripade -

kvalifikoval zasahovanie v5eobeanych teo-i"o:ko komparatis,tiky d,o jednotlivfch di:s,ciplin akokoape:endny spor.

Poredali sme, Ze te6ria prekladu ,si vo vztahu k li-terri:nej komparatistike vytv6ra relativne samostatnfsrs:6m a vo vztahu k svojej vedeckej nads'tavbe, k vSe-obecnej komparati'stike, interpretuje terminy v r6mcir--asta6ho syst6mu. Pokrisirne sa uk6zat oblasi, v ktorejsa r-5eobecn6 komparatistika m6Ze pohybovat v rfmcis,"'oiich pracoi,-nych m'oZnosti, kde sa m6Ze vyti'ivala-{o

-univerz6lna t'echnol6gia" i ako ,stniverzillna:eotta

Liter6rne prooesy majri dve strdnky: integradnri ad:ferenciadnri. Integradn6 tendencie skima literdrnasomparatistika, diferenciac=ne by mala skrimat literSrna-antropol6gia" (liter6rna,,etnografria" ). Osikdr eepanei-vmedzuje dve vtr6nky literdrnych procesov v tornzmysle, Le lit'erdrna komparatistika by rna,la 'sledovatiarit'crnri striinl

je v rirsili kornunilcovat hodnoty, pritom torto fi,siliesoreruje ,nielen k ledne; literatirre, ale pdsobi multi-Iiter6me. Literatrira sa ,,,otvara(, chce byt ftcomuniko-van6. V istich literernych situ6ci6ch domrica literatiuapoci{uje potnebu organizova{ l

-:r.fie::c k s,ve'tovej literatrire , ale aj negativne*rr.rr{ovanie tfch istfch fiyp,ov, odvodenost, epig6n-

srrrj- strata jedi,nednosti, a tym ribytok origi'nality,irmr:ardiz6cia, uniforrnrita kultrlr, zjednocovanie podlaFr4tr,6m-).

U"edme eS'te dal5i ddsledok diferenciadn6ho procesu.jle q;rn fakrt nidkolkych variantov diel ,toho ist6ho ori-plmilo, to zmamend rozSirenie konkr,etizadnfch rnoZnostir &"rnuniik6cii; objavovanie sk'rytfch vyznamov in5pi-:urye vznik nwfcfrr diel. Preberanie novfch techno-lrynckfch posrtupov prostrednictvo,m prekladov roz5iruj el ebohacuje rast rnenej vyspelfch ,,rozvojovlich" Iitera-nfo' a podo,bne. Poronrn6vacie Strldium tfchto medzi-,[rer.tnych rpr,ocsov,sa st6va Speci{ickjrrn predrnetomlrrerrirnej kornparatistiky, ktord vyrliva poznatrky jed-oo:-ir"fch disciplin a funguje ,ako syntdza via'cerfohp,rci61,nych vfskumn'ich oblasti. V

'tejto ril,ohe je lite-l-6rna komparatistika jedi,nednou a'nenahraditelnou ve-deckou disciplinou.

D) HISTORICKA POETIKA A PREKLADDajme si experimgatSlne vedla seba p6vodnd dielo apreklad (bez gene:ichfch srivislosti) ako dve svojpr,6v-ne jednotky. Pokrisme sa ,srtanovit typol6giu tfcht'odr-och texto,v z aspektu opisnej a historiokej poetiky.Rozdiely medzi p6vodn'im di'elom ako ityporrn t,extua prekladom ako typom textu sa dajri uriit p'odla via-cerfch hladisk.

a) Podla sp6sob+r realizdcie diela sa ukazaje, dep6vodn6 dielo vznikri ako jednor6zovf text rnanife,stu-jrici jedinednost diela. Jeho charakteristickou trtou jeIo, ie je invariantn6 vo rfpovedi o zahlr.azo,vanorn sv[e.Vznik6 rteda akoby na z6,klade induktivneho postupu,aktivizuj,e homog6nne zloi,ky syst6mu. MoZnost vyberu(v t6me a vo v'ytaze) je v riom relativne neobrnedz'en6.Naproti tomu preklad je ,,viacn6sobnym" textom, sp6-,sobom jdho existencie je s6riovost. Charak;teri,stic'koudrtou prek'l'adu je, Ze predstavuje ,,konkretizdciu" inva-riantu. Yznik6, na ziklade deduktivneho p,ostupu, akti-vizuje heterog6nne vz{ahy v syst6m,e literdrneho pr'o-

cesu a do,st6va sa vlastne priamo k ,,1adru" diela,pretoZe m6 t6mu uZ v'opred danri.l3

b) P6vodn6 'dielo ,sa do liter6rneho vyvinu zaraduje

svojou deviadnou hcdnoto,u. Ide tu o vzlah konkrdtnehodiela k syst6mu literdrnych ,noriem a konvencii a k do-m6cej literdrnej tradicii. Ak sa v5ak m6 rozhodnfil o za-radeni prekladu do vyvinov6ho kontextu literatiry,v ktorej preklad vznikol, je situ6cia o niedo zloZitej5ia.Tu sa o jeho d'eviadnej hodnote nerozhoduje na pozadijed,n6rho syst6mu liter6rnych noriem a konvencii, alemusime rtrtal aj,so syst6morn repr,ezentujricim literdrnykontext prvovzo,ru, diZe s liter6rnou normou a s tra-dici,ou vysielaj 6cej literatirry.

c) P6vodn6 .d,ielo chararkterizuje prlslu$nost k jednejkul'trlre. Nap,roti rtornu p,re$ad 1e akoby r,ealizitciou,zdvojnAsobenej " konfront6cie dvooh kultrirnych k6dov.Tento fakt sa v prekladatelskom procese premieta akojav preklad,ovosti. Zo slrany prijemcov pr,ekladu ideo realiz6ciu (uvedornovanie alebo neuved,omovanie si)napdtia rnedzi doirn6cou a oudzou rkulttrirou v preklade.Toio napdti,e sa primdrne dotftka mdmotextovej a texto-vej o,ntol6gie diela a virazovo sa realizuje atko jehokolorit. Proporcie

'medei tendenciou reprezentovat v pre-klade ,,$voje" na jednej strane a medzi 'tendenci.oureprezentovai ,,cudzie" sri v napdti s vl,ridnricim kri-nonom, s,o srivekyrni es,totic{

Stflov ,resp. literdrnohis'tqrickfch kateg6rii ako sri klasi-cizmus, iornantizrnus, realizmus. Liter'6rnorhistorickdcharakteristika prdkladu neznamen6 iba vyhlad6vanieprislu5gfc,h modelov li,terrirnych'smer'ov v Stylisticl

'r,rcVNAVAOIAsTyLrsflKA

rfJTEOP,A LITERAR.,AMPAPATI'IIKY

TEORIALITERATd/RY

4. NAERT SYSTEMATIKY TEORIE PREKLADUUMELECKYCH TEXTOV

Vychridzajric z d,eduktivnelro mode]u p,rekladu u,melec-k6ho textu, p,okrisime sa ma6rt rrit systema'tiku teoretic-kfch vfskurnov, pridorn sa budeme spravovat tirni,topravidlami:

KedZe te6ria prekladu je koncipovan6 na znakove,jpodstate skri,man6ho objelctu, zahrriuje v sebe nielenlogicko-slmtakticl

liten6rnohlstorickom kontexte, treba efte dodat, i'e s6mvfvin prekla&nia moZno chapat i auton6'mne, naviastnei p6de prekladu, ako vfvin preklada'tel'st

fakty naSii svoje miesto v texte priarno alebo po istejtraqsformdcii, predo sa in6 vy,nechali, v akom poradisa toto v5etko od,ohralo a podobne. Te6ria inform6ciea komunik6cie podstaitnou mierou p'reoizovala a formo-vala jednotliv6 risdky ,prdkladatelskej cesty od origin6luaZ po vznik novho textu. Prekladatelova pr,6ca sa ,tupripodobnuje [< roz&rodnutia,m hr6da a s6m preklada-telshf proces k ro,zhodovaci'emu prooesu (Jl;i tevy16;.

Ak na jednej strane veda o preklade laLi z vyskr-mor inych susednycth disciplin, nemoZno povedat, Zeby i* svoj dlh vlaStn;imi vfsledkami ,nespl6cala rov-aa-ko vfdatne. Tento dialfi

,,,ostrf-" a prenikavf, zostal hy len pri spdsobe doj*o-v6ho vysrtihnutia invaria'ntu prvovzoru. Nemal hy is'to-tu, ii to, io md vfladrit na zdklade poznania diela ieobjektivne merateln6 hodnota textu.

V na5o,rn pripade, p'ri vjftlade zdkonitosti vfstavbyumeleckho diela chceme objasnit jeho kornurnifl

Hladisko komplexnosti aspdktov 1i'ter6rneho dielapstom moZno zndzorniL pomocou komunikadn6ho mo-delu, .' ktorom ied'notliv6 aspekty sir' zachyten v pti'siuinfch rel6ci6ch:

Na z6klade uvedenyoh asp'ektov rn6Zeme prisiripit'k spresneniu metodifi

na tieto othzky nemdZe byi jed'noznadn6, lebo 'si vy'Zadurje srihrn vSetkych vektorov, [

textu povrchov6 ,so zloZkarni hibkovfrni. Preklad jednejzTobky sa nersnrrie realizovat na rikor inej zlo'Zky. Je tobadateln6 najrnii pri prd

n6bo ba$niok6ho di'la je zvolena forma, je'Z v kruh'uforem dan6rho h6snick6ho iazyka f u n [< i'n 6, niko'lizevn6, odpovidd lormd originilllo."zz B' Mart'hesiua,V- Prochdzka, ako aj dal5i b6datelia z dvadsiatych aL'Styridsiatych,rokov n65ho,storodia irnplikovdli rny5lien-ku" z ktorej vych6rdza sritasn6 te6ria preikladu, 't'otiZ,ie preklad nie

-je len tira zilrr,lena iazyka, ale fun[

pri tvorbe textu rdta s vir'tuilnym p'rijemcom, ktor6mupreklad adresoval. V obidvoch komunikadnfch reta-ziach sa teda konfrontujri 'komunikain6 sirtuicie obi-dvoch prijerncov. Prdktlada'telsl

Sml-li Poe svou stat 'o genesi Haurana nazvalifnitotopny of Cornposition, neodvaZtrli 'se nazvati po-;;^^k; ; pi"*r"att b6:snd a p'oznatkv' derpan6 z risili;;ih ziol6ni, Phitosophy ol Translation' aE by ol1eil,om; t;;i;" rnohlo uiux'"ti rto, Ze rn'oie piekladatte'l-;U-p;J rnetodirkou i postup'em 5la bezddky 'zcela,oo-ob"ZttE s tvrirti praci ib6snikovou'

Refr6n byl Poeovi v6iirne-li ov5em pln6 je\konlesim

-

vfchodiskem cel6 b6sn6' Ono ,Nevermore';;A;t* ohni'sl

VEn szercImes (origindl Starfiia plesniuca), l

s6- osebe e5te nezaruiuje optim6lne vfsledky v tomzmysle, Ze autorskf preklad bude zdrovei najtrep5ourealiz6ciou origin6lu a i'e aator sdm sa stane najlep5imprekladatelom svojho diela (A. M' Finkel). Ak sau prekladatela posuny pokladajri za nevyhnutn,s au:opreklade sri rninu,som. 3. V autoprdklade sa mdZuzorriet hranice medzi prekladorn a autorskfm prepra-coi'anim.

2. DruhA eventualita v rel6cii prekladatel-autor sankaz,uje v tzv. polemickorn preklade. Ide tu o sproble-m:trzovanie hcdn0t origin6lu prekladatelo'rn. Ak m6auror p6vodn6ho diela moZnost polemizovat so sku-ioinostou, prekladatel m6Ze polemizovat s autorom ied.i-ne tak, Ze preexp,onuje ist'6 vlastnosti origin6'lu, s kto-rfmi nesirhLsi. Pritom v5ak nesLmie poru5it Ktatritp'r"kl.dut"Iu, pretoZe by poru5il Specifikum p'rekladu'-Prekladatel

rnusi pri tvorbe nov6tr'c textu zadhovatunosnri mieru, musi dodrZa{ pozitivne, 'nep'olernick6nadvdzovanie na origindl. Preklad ne'm6Ze byt par6-diou alebo infm polemicki'rn textorn, ale mu'si by{ pre-kladom, iiZe lsrihiasnym nadviazanim na drigin6l'

Ako doklad polemick6ho prekladu uvedieme Przybo-Sove preklady Majakov'sk6ho. Prekladatel hyperbolizuj e"'T,."-ri.ro. prvky u Majakovsk6ho, polemizurjric 'ta'ks jeho patetickim Stflorn' Nepriamo polemickj'm pre-kladom^ je aj prel

Je to teda nasledujrica komunikadnd situicia:

e47 >P

TrJ---------- Pp

r----------- P

u--;^PP2

3. TEXT PREKLADU V LITERARNEJ, KOMUNIKACII

Skutodno,s{, ile text prekladu funguje ako inrterakciarnedzi erqledientom a perci,pientom, vplfva ai na iehocharakter. Kornunikain6 fungovanie prekladu vyvol6vavela Specifickfch priznakov, ktor6 sa poci{uj'ri na po-zadi iitatelsrkdho prijrnu. V ddsledku existencie tfchtopriznakov sa vyskytli ndzory, Ze text p're'kladu je a[

je realiz6ciou Z6nrsv6ho pT otolYP| romantickej balady'Z teito anal6gie su

"el*i pohodlne vyvodzu'je i'6rta'

;"J';-t kilol M"oft'oruasobnost rie5enia origindl'u pri;;&d;;: tb*l'in"u preklad nelestvuie - 'nie ierfsledkom itu p,t*""iivisti prekluattttttgttt met6dnri rvortre texru, ate al doslejkom liter6rnych cielov#'il;t*;;i'

:A piau"

' hladiska liter6rnvch cie-

i" n*fif.a m6Ze zrovnopr6vf,ovat ist6 Z6rue rla p'o-

zadi ditatelsk6ho vedomia^' Stiva sa to napriklad pri

"*lf"a""t,starSich autorov (koexi'srterrcia a rzr'ovno-

it6"U"t""t" diel s'tar$e! Iiteratrlry 'so sridasn'ou p'ro-

dukciou).-*P;;;;""

'prekladov6ho Stflu ako auton6mneho iavu

"i" -i"

"S"'f. v rsfilade so Specific'kirni dt'tarni pre-

trra,i ako textu. Navyse sa vsetky tieto priznaikyT**ia,a""it s charal

vlastnosti v preklade. V kaZdom preklade dochddzaprakticky k vd63iemu alebo men5iemu d,ruhov6mu po-sunu, ktor..i je ddsledkom premien Stylistick'ich vlast-ncsti textov. Ked si vyrazov| zmeny frekventovan6,r.tedy by mohla na,stat p,restavba, a tim by vznikoldruhouf posun vlastnosti pr&ladov6ho textu. Spravidlaby * v preklade tie,to zm,eny mali porhybova{ lenr rimg! i,6nrov6tw'typu origin|lu. Zrneny na rovineslor-o*veta v zdsade vytvfuali rinosn6 rnodifil

tickei rovi'ne diela: kalky, re6lie' miery' v6hy' zenrc'oisnS nrizrry, lit"'atn^ ono"'astika' K prvkom vyvol6-"""il;;';td;i; lta"io ',,prekladu" 'troba dalei za-r"ait p4.ay rtzv' vnrittoiazykov6ho qreicladu: vysvet-;tn"'#;iarou alebo

'p'iu*o v texte' ko'mentire;';k; prekladu itt""*t"t"trcki'ftl|t" naprikladpri prekladani pautdo u t'itf' k$l"ktth autorov)'a na1rckm t"rr. 'prellit n*t1^5"' teda

preklady

ta"6""vly"n .it-ator,_ uvereinetrfch v origin6li' lktor6sa uv6dzajri zvyeal'ne pJ riarou' O signilodh prdkla-;.-;;;i;; lednotlivyci' rovin6ch vf'stavbv txtu u'nesa ui zmienili v srivisl'osti rs charakteristikou "Lillro'vosti" prekladu'

Text vzbudzule u dltatela podozrenie' 'i'e ie "prdkla'-d";a ked obsahule nad'mern6 mnoistvo exotiokfchorvkov. Rormako 1"'to-"i"ay' ked ie -text prive'knii";;';;;-e'"ar"r'" po strenke iazvkovei'' ked 1e;;; p;ilI; ku'Ik;, ?d p'ekla{atet. "rcreolizule"'ir"t" .in" doda{, Z" *ua'i protipily telto '5tyli's'tiokei;;;'kJv;* v p'refi

Romantizmus

ochlad na vfvoi prekladatelski'ch met6d a fu'nkcii pre-ffi;, oi*.'utiai", ako sa uplatiovala prod'stava pre-;;;;;. Stredoveki-obdobie prekladu .l, tttl6pu|v:ht";"**t*n sa vyz'na6o'valo tfm' ie tu- neplatil princip.""*tnn,lr. Prekladatelsk6 iinnost nebola $pecifikova-;';-;;; sa nevydle'fiovala z kontextu literirrnei tv'or-it. pt'"lf.l"n l sa identifiift

telovi ako jedin6 auto'rita v sprostred-kov-ani origin6lu'i;;;r.d;, ked iitatel vie o tom' ze ide o preklad'iJ"t" ai o existencii prdkladate'I"' "\t yryn6 autoralrJ p."Jt". v d'an; pripade rna.ditatel moznostsledovatleninlorrnativnulunkciuprekladatela.Vlast.ni text prdkladu le ledinfrn zdrojom inform6cii o ori-Aut'.' f;J"y* "t1"fti"* ditatelskej

konkretizdcie'

ffif"a z 6ins{ke1 lite;atflry alebo z infch literatfr'i;;; *a* puykouo nepristupn6' ie p1e. slovensk6hoEitatela

"autorita'tirvnyt" g*ftf"a"*'- Prdklad'sa reali-

fi-rxer" "ttahu

k oiigittaltt' a. tefa -qre

priiemcu pre-

kladu je prim6rnym, iedinfm 'textom(A)

-

(T') -

P'T2'('A : autor, Tr : originfi, P : prekladatel' T2 :

preklad, e : ditatel

In6 situdcia nast6va, ked priiemc,a Pozni origin6l

^ *i *r*st lkonfr'on'tovat p'rekladatelove oper6cie'

roalrodnurtia, ked v'n'i;ma prOklad na p'ozadi gtq*a}lvyuZivalric pritonn vlalstnri jazykovri fi

-.'e-p-om di'tatelskfch n6vykov osvojila .vydavaie'Is[

! .. . trros mu tulo p6tral, io sa tfka totoZnosti ne-. skorfch ndv5tevnikov. ' '"

Citovan6 priklady sri z teoretick6ho hladiska "ne-prlaakov6",' nekornuniku'i ri a p'reto nevyjadruj ri nijakrlSfylistickri tendenciu'

V cdidnei praxi sa vSak stdvajri aj tak6 pripady' ked*tt-* pnJtUao vykon6va ap'retirru

-temer cel6horrd. T"i ,to bolo na.priklad v sl'ovenskom'prekladeUmoryts die\a lozef a ittlo btatia' Redalttorka J(rliaMiiekovri tu up'ravovala p'reklad na 3'tylistic[

treba s bledfrn riZasom povkizal na to, 2e tdto pra'dialka Lr,la uZ taki neskora, l'ake vzdialend od pra-p6r'odiatku ludsk6ho pokolenia, Ze mohla splodit takfivelemridrost a ,schopn6 tan

proz6die od sylabick6ho k sylabotcrid

nei poetiky. Preklad vo vz{ahu k origindlu chce ibyfprenosom jeho irwariantn6ho vfznarnov6ho jadra. Ten-to prenos sa ustkut,odiuje jednak priamo

-

prekladsensu strictc

-

alebo nepriarno (tzv. subs,titrSciou).Prekladatelia v5alc empirickou ce,stou dospeli k pred-

poidadu existencie invariarrtnosti vyznamov textu.\rjimnims si postreh popredn6ho slovensk6ho pre[

Prekladatel rn6ie v lednotliwich interpretadn lch t6zachnar6bat s origin6lom vZdy na 'prislu5nom 'stu:pni tejltokondenz6cie:

ndzw,prelalen6ho dielaJ

anot6cia Prdkladu (ediinf n6met)+

kritickf komentiir k Prekladu.Jpodriadfl

rolryrani s origindlom, tesLp. s doslovnfm pre'kla'domdoch5dza v poslednei verzii k urditi'rn zmenirn' A[

-color loscon - Tur66ny prid6va stupi'enok 'navy5e --;;", ktor6 ,,sa leskne zlostne"' Zvukovri expresivitu;;#i; i hromad'enie zvukovo podobnfch slov ol

Nad dalSie dno, nad rovy cintorinavystripili sme d,o prostriedn

Preb6siovatel vyuZil takmer do krajnosrti v5etlkyinform6cie, ktor6 mu poslkytdl 'int'erpret' Z racioniilne&roprojektu interpret6cie hibkovej vyz'namovej vnstvy'textuir"ia.l"t.,el vytvoril esrteticky rldinn'i tvar' Transfor-"mrl; v.iznamovdho iadra s'ri Struktrirne oddvodnen6a pcsrivajli text 'sm'eronr rk exp'resivnosti podania' zd6-raznulncei vyS5iu rnieru irdasti . subiektu na tvotbetrex:u.

'Empirickf aspekt, s akfm narilba -tradidn6 poetika

pri'"nutu'tt"ris,tiike liter6rneho prel

roviny realiz6cie prekladu je podkladom pre jazfkovfcharaiaeristika vliazwych zmien v preklade a pre skir-me n ie textotvornliCh dinnos'ti prekladatela'- pr.foaou"nie podla jednotlivfch rovin vistavby:extu sa v preklade uskutodfluie takt'o:

p,red,stavuje prdk ad fo,nematickf (grafema't'ic[

vrSov a ich lexikdlnych jednotiek. (Patri sem ajChlebnikovova pdezia zaumu). Na fonemati'oko-rnor-feoatickei rovine sa po&rybuiri i niektor6 prel

surrealistick6ho li'terdrneho slohu syst6m'cvo db'siahlaneg6ciu trafitnf'ch foriem a vyznamov' ]e to vla'stneiJioy spdsob, ako pretkladatelsky transformovaL na'pt*fua prvky psychidk6ho automatizmu, asoci6cii pod-i"doroiu- ii hypnotiokfch stav'ov, ktor6 urdujfi sur-realitmus ako liter6rnY 'smer a jeho vltazwl inovatn6slastnosti vo vztaLru li predch6dzalicel tradicii'"ae

Zilsad.a, o ktorei sme 'da dozvedeli z ob5irneho cit6tu'm6Ze viest k velrni pohodlnej praxi priameho pre-ni5ania vlastnosti iedn6ho textu, teda origin6lu, do pre-kladu cez ,,rizke hrdlo" iednei iazy'kovej roviny' na-priklad lexikilnei. Na ilustr6ciu tohto nebezp'edenstvapri prekladani, zvolili sme si tento'doklad:

,,SlyszgKarnienuje tg przestrzefi niewybuolly huk skal-T,o

-

wrzask wo'dy obdzieranej siklaw4z lolYska

prekladu. Nepoviirnnutd zns'fala zvukovd a intonain6otganizilcia ver5a, ktor6 je sdrnanti'oky zdvalrlto:o zloZ-kou origin6lu: zo:skupovanie jednoslabidnfch slov(,,huil< skal", ,,wrzask") m6 v originili zrojrne pdsobitexpresivne. Porovnajrne naproti tomu pokojnf priebehver5ov prekladu, ktor6 nie sri preruBovan6 a sri viac-slabidn6 (,,trrmot",,,hukot"). Slovorn, prekladatel ne-vystihol,,vnritornil", Specifickfr str6nku Przybo6ovhoverSa, charakteristiclkri pre volnf vetS, a sristredil saprevaZne na preklad vlznamw na rovine lexiky.

V dejin6ch lite'rdrneho prekladu sa rnedzi tieto typydaji zaradil aj p,reklady ,,2 druhej ruky" zo Sesfdesia-tych a sedem'desiatych rokov devdtn6steho storodia,n

mych, ist6ho Bambajeva' ito'1eka $as1e!9'av5ak velmi m6rneho, ktorf uZ nebol mladj's roa'trasenfmi hustfmi vlasmi a uvddlhotuin6ho tela' Vedne Lez grosa a vedne da6irnrrufa*,ttoty, ale bez ciela' pohyboval 'sa Ros-tisiav Barnbajw po povrohu trpezlivei ma-'tidky zeme"'

,rr*,Budapest, 1871, s' 13')

Prekladu na rovine syntagrny a syntarkticko-'s6man-tickei Strurkttuy $riu,y) zod'povedainl preldady s tzv';"d;-f-j a*f*"* a s vysvetlir;lkanri v s'tred'ove-kich textoch, a to 'tam, kde boi text nelas'nf' ale'bo [

Solanion: He's ready at the d'oor: he comes, my,lord. "

Saudek:

,Doie: Je tady Antonio?Antonio: K sluZbim, jasny ,Pane.DoZe: Je mi it6 lito: PiiSels odpovidat

Lalobci z Lwly, melidSk6mu veskrz,soucitu neschopn6mu, bez nejm'enSijiskiidky s,litov6ni.

Antonio: Vim, co VaSe Milostrsi dala ptr'6ce, aby oblomilatu ,jeho tvrdost. Jd vsak neoblomny,a leLlo prdvnim prostiedkern mi nelzeuniknout j,eho zavislosti, stavimsvou trpdlivost proti jeho vztekua obrndn jsem s klidnou mysli sn6sltzuliv6 ul

Drklad, ktorf si n6rokuje Stftovn hornog6nnost' -byHii;;;litJ;;u "t"i"" textu' rarkfto prekladGi"pit" 'zachovdva invariantnri inform6ciu pri iei po-sune sa docieli posun Stflovo 'nosnf' teda tak'i' k'torfJ"a" p"r"uit.,, styt"rro*'kontexte priiimai ficei'litera-rriry ruSivo. Porovnalrne:

"Ne slY5no Sumu gorodskogo'

Nad nevskoj ba5nej ti3ina'I bol5e net gorodovogo

-

Gulaj, rebiata, bez vina!

Stoit burZuj na PerekrestkeI v vorotnik uPriatal nos'A riadom Zmiotsia S'erstu ZestkoiPodZavSi! chvorst P'raSivYj Pes'

St'oit burZuj, kak Pes golodnYi'Stoit bezmolvnYi, kak vopros'I starYj mir, lkak Pes bezrodnYi'Stoit za nim, PodZavSi chvost'

(9. rstrofa Po6mY Alexandra BlokaDuenadcat.) r

,,Drtes neozve sa vrava mesta'nad nevskou veZou ti5ina'Niet Policaita - voln6 cesta'Fl6muite, chlaPci' bez vina!

Nos Pod golierom, burZuj rnrznea na rdzcesti st'oii dnes'A s ovisnutfm chv'ostom PlznePri jeho noh6ch starY Pes'

Stoji tam burZuj, nem6 slova'je ako Pes, ked strati kost'A starf svet, Pes bez dornova'stoii tam s nim a ve5ia ohvost'"(Preklad i"Uo*ltu Feldeka z roku 7967')

Prek6dovanie sa v prekladoch trmelec[

srekladatela sa zved5'a prispOsobujfi tomu'to.l3.kY' ","i'yisrch rovin6ch textu, najmd na rovine, vacslcn se-J"t,i.ty.U blokov a sam6ho textu tento tlak origindlusiabne a stfpa pot'reba interpret6cie' Prekladatel 'ie;--;;;- pripade-ooraz viii5mi 'notenf hladat oporn6U"ay .-.a""1'6uu ''u na sprostredkuirlci syst6m'

3. PREKI-AD A STYL

Umeleckf preklad (ako ai akflkolvek iny prdklad) nie;" teo pr*iou vfmenou slov podla grarrnatidky'ch pra-.tarct itet

usporiadanosti, diZe musime urdit miesto iednotlivfmprvkom v orgatizdcii celku. ,,Tfm vlastne vzrastdriloha Stflu alko integnxjriceho spoienia tasti celku; Stf-lovf princip diela ,sa rnus( uplatnif proti pdvodnejr6znorodosti p'rvkov.u55 Stgl, to ie fun[

Stylistick6,langue". Stylirstika mala r'ozhisknut tvrd'iorie5ok. Bolo ,treba vyplnit rpredstavu Styli'stickei para-digmy ako univerz6lneho syst6mu kateg6rii jazykovfchStflov, odhalit zdkladn1 vyrazovl kateg6rie, vyrnedziticl s6mantioky a zachyti{ ich v mnohotv6rnych vzla'hocb- V Stflovej vystavbe textu s,a operativnost tfcht'okateg6rii mohla rnerat jedine ich pozn6vacou hodnotoupri analyze textu. Proiekt vytaznvei 'sristavy, s ktorfrniystfpil Franti5ek Milko,58 predstavuje Stylistickir pa-radigmu, diZe Stylisticlkf syst6rn ako ,,z6sobirei", in-vent6r vyraz'wich prostriedtkov. Na z6klade najv5e-obecnej5ej opozicie dvooh funkdnfch dirnenzii iazykaa textu, ikonic[

-kladu Revzin a Rozencveig wddz"aiiu, Z'e "sprost, d-kuirici jazyk nemusibyl zixdzne jazyfl

ktori rozli5uje princip vnrltorn6ho a vonka'i5ieho p1"-t"aJ"""i^. ('P,reklad' by podla 'toho patril do druh6hoptfp^i".1 Lotrnan v5ak neberie 'do irvahy Stylistioki-^rp"tt

s6mantick6ho a Struktrlrneho prek6dovania vot*i"t't umeleckdho textu' Tak pre meiaforu' ktori;;;t;t- prlkladom wuitorn6ho prekddovania' budedOlezitg'nieien ,s6manticl

tivnouzhladigkaStylis,ticke!diiererrci6cie.prostriedl

Prirodzene, vychddzame z toho, Ze preklad zodpo-ved6 svojim spdsobom origindlu, Ze sa s nirn v pod-statnfch zToi:kdch kryje. Ale tento fakt ako samozrejmfobideme. Nris tu ibu'de zaujirnat rozdiel medzi origi-nSlom a prekladom v realizScii tvaru. Tento rozdiel jeriditelnf ai, na prvf pohlad. ei'tatel lahko zisti na-priklad nezhodu v poite ver5ov a sl,ov. V citovanomtryr*u Blokovej po6my je 14 lexik6lnych jed'notiek,Icfm v prdklad,e je ich 21. Preklad ma tiei. jeden ver5nary5e. dltatel by laic&

sristava, viuazavi irwent6r, z ktorho si vlber6 autor;;;*1"#r"I. o'lid.raiu'na fi'om buduin woie vvrazov6rozhodnutia Eri'tvorbe textu''"iJ"iai-" ir"tu" k citovan6mu prekladu BlokoveibisteDuanrisdav5iur:nimesi'aL

kor.dajriidentifi[

-to ie konvendnost, pop'retie originality di va'riaibilnostiG"^ Z hladiska iy,razovei srlstavy tu ide o olla-#nie variabil,nosti a

'sirdasne aj o zvy5enie vfrazov6hop6tosu.

Spoiki ,,i" na druhom mieste v-o -vete

(meime z tyl'.t #h douod"u) pridriva danf lakt 19n at

siormuloval podstatu funl

Vyrazoud zhoda:

"Partia -s,p,innoj chre'bet ra'bodego [

-a

Uryvok ziavne prezrfudzd prekladatelove rlsili'e osla-bit symbolistiakf k6d a uplatnit v

-t6me rnoder'nizujricip*-ok. V preklade dooh6dza k zosilneniu operativnostitit^t" (vfzvovosi), k uplatneniu temp'or6lnosti vytaza(-piiidi drr"s"), k vfrazovej urditosti a zdroveit ab's:raklosti a figurativnosti vfrazu' Preklad sa vzdialilod origin6lu, oJ autorovho poetick6ho k6du' a pribliZilsa k vyrazovei individualiz6cii prekladatela' a takoEividns vystapil do popredia prekladatelov vyrazavfidiolekl.

Vyrazovd z6,mena (inverzia) :

,,Je56o v gluchoi Rossii, Pri care,Der'evfia, zanesennala snegami,Spala, i sneg shriPel Pod saPogamiMoroznoj, zvezdnoi notiu v ianuare.To ibylo v detstve' Neba PolouinuPerederiknul komety dlinnyj chvost,I ja, Sapdonku na zatYlok sdvinuv,Cfaattla strannuju so,sedku ruiozd"'

,,Raz -

v temnorn Rusku e5te vl6dol cdt -dedina snehom zaPadnutd sPala'V huieizdnatei nooi, prostred, ianufuasneh Pod, iiimami hlasne vrzgotal'To bclo v detstve. Zraat Preletelakorn6ta, neboTn Sibol dlhf chvosta !a som hladel, stiahnuc diapku z iela,akf to priSiel frrviezdam dudnf hos{'"

konlrastno,s{ , vfrazov| sila (,,temnf " * ,,gluchoj ")markantnost (,,hlasne")

-

v origin6li ihfba, ^

zvf-5en6 expresivnost vj,raza (,,nebom Sibol dlhi chvost"

,,Neba polovi,nu / Perederknul komety dlinnyjchvost).

V y r azou d, sub st itti c ia :

,, . . vse eti ,nazyvejemy ob5dije rassuZdenija, gipotezy,tam, sistemy. . . izvinite meria, ja provincial, pravdu-matku reiu priamo. . . nikuda ne godatsia. Eto vsioodno umstvovanie

-

etlm toXko lwdej morodat. Pere-davajt,e, gospoda, falkty, l bwdet s aas".,, . . . v5etky tie takzva'nd v5eoibecn6 rivahy, hypot6zy,kadejak6 syst6my. . . prepddte mi, ja som vidiedan,s plaud,ou neokolkujern . . . nie sir hodny ani deravygro3. To je iba mudrovanie

-

tyrn len lud,i balamutia.Pod6vajte, p6ni, fakty, potom pred vami hlobrtk ilolu'.

(Ivan S. Turgenev, Rudin, preloi,ilaRuiena Dvoirikovd-Ziaranov6, 1957 .)

Prekladat'elka sub.stituuje,,iredit6", iiZe irtylistickypriznakov6 frazeol'ogidkd spojenia, idiomy rusk6ho ori-girndlu, ktor6 sri z Lrladiska p6vodu i vfskytu neopako-vateln6 a viaZ:u'sa len na rusky trrazeologickf syst6m.Y y r azov tt substitriciu prdkladatelka realizu j e prostried-kami, ak6 jej poskytuje slovensk6 fuazeol6gia. Prekla-datelka vyr azovo zachov&v a Stylis,tic'k6 kvality p6vodi-ny: idiolekt, ho'dnotenie a 6tos vyrazu. Dialogickfprejav sa vdaka substitricii vyrazu udrZuje na rovinehovorovosti ako v origin6li.

Vyrazou 6 zoslabouanie :

"Slyi' ty, legho skazat. Zlodej - fo, vidno, silon; au nas vsego ,sto tridcat telovek, ne sditaja l.

-vodite soldat. Ty, Malcsirn yt' vnotri h".!k.?za woiirn'ikazakmi. Puski'

"t*ti*l a" choroiefiho vytistit'

A puite usego, soderZite vsio eto v rtaine' dtob v kre-posti nikto ne *og

" t"* uznal prehdevrernenno"'

,|iui, to sa lahko povie' Ako Yidl"i' zlosyn je silnf'.-

-y' -a-" dovedna sto tridsat chlapou. "O \y:Ykoz;iiorr, na ktoryck sa nedd spotah-nitt' cim nemysttmteba, Maksimyc'."Ale ni6 sa nedd roibit' p6ni 'd6stoinirci!Budte ddkladni, usta'novte str6Ze a no'6n6 hliadky't pJp.a" ,itoku lzavrite br6'nu a daite rr-astrirpit vojakov'Ty, MalcsimyE, d'obre dozerai na svoiich k?'+::;^f:'n6n skmtroiuile a dobre uytistite' Ale to ie rnld'atezt'tui|ie, aby

"" t p"t*-tti nikto o tom nedozvedel 'pred-

dasne. " (A'lexanider S' PuSkiT r' Kapitdmova dclta'PreloZil J6n Feren:dik ' 1967 ')

KedZe lazyk originilu venuje -velmi rn6lo rniestaa pozor'nrosti p'riam!! charaktens'tike situ6cie' zvysujesacharakteri"^roa-i"ol..iaiazlkapost6v.Rusk6p'red.loha sa.rry",,ueo;"

""ti"fimttt"" qluzi'tich vir-azovfch

prostried,kov. V lu"yt" kapitrina,Mironova nach6dzamezmes ludovfch"houo'o,ry'th prvkov s dobovo zalarbe'nfn voienskd ;i;*g;' V

-preklade 'sa realizuie ovela

menei vyra"ougttt ito't'i"diott -origin6lu', "li}-^yo.prii.I^i neosobnf' vyraz- - .frekventova'ni neurclloK'

v ktq'om * sivf#it:' 'prvky ( "Pu5ku osmotrel da cho-

ro5eiko uytl'iit; ) ,' v 'prdklade s'a nahr6dza osorbnou

;;; v iruhel lsobe-rnnoZneho disla' (Po'rovnaj na-

pif.f"a Stylisi-icfl

But I was more intelligent he was."

,Dentuso je ukrutrof a vdetk6ho schopny, mocnf aprefikanf.I-aZe ia som bol prefikanej5i neZ on."

(Ernest HemingwaY, Starec o, n'tore,preloZil Peter ZdAn, 7957.)

Slovo ,Dentusou, v origindli vyznaieni, kurzivou,sietralizuje ditatelovi istf oz'nam. Spisovate'I Ln z6mer-ne pouZil, je teda vfrazovo ptiznaik'ov6' V p'rel

IV. KOMUNIKACIA V STYLEPREKLADU

r. STYLISTICKE POJSTOJE PREKLADATELA

V preklade oproti obierktivne nevyhn:tii*' tzv' kon-Stituinim posunom sttl^ posu"y "individu6lne"' ktor6

"k" syst6m tvoria nrekldatgl9vu poetil

aKoviidikov preklad budem'e analyzoval kornplexne'P6jde nrim o pozorovacrie jednotlivych zloZiek Struktrl'rytextu, ale aj o ich vzijomniu srihru, hierarchick6 usp'o-riadanielr"hl^do* na organizdciu vyznamovotvorn6hcprincipu b6sne. Aby sme m'ohli charakterizovat sp6-ioby po"erania na 'svet v origin6li a v preklade, musi-o"-ri v5imnrii aj kontext Kochanorvsk6ho b6sne, arajmii skrimai vziah individudl'neho S'tflu autorsk6ho,rril"kto, realizovan6ho v b6sni, k sfivek6mu Stylistic-xmu povedomiu. Takisto si treba poloZi{ otrizku, o akfioolext sa prekladatel opiera pri otgatizovani svoje'irypcvede. Tieto vztahy sa dajri ndzotne vyjadrit takto:

Origin6l Prekladindividu6lny Stfl"

literatrire, napri'klad ludovost, hovorovd qrosto'rekos{'htdJ

"tt iu, anakneorrtsfi

rick6 "ty". Z tobto aspektu si zFnai'm6 medzistrofidk6predely, ktor,6. zvlrazriuiir incipity: ,,Ni'e ucidlcaj przede

mn4, dziewko urodziwa," a ,,Nie uciekaj, ma rada!"Preio m6 prekladatelom zvolend astrorfiok6 forma e5teieden vyrazovy dosa[r: oslaibuje nielen rnarikantnost,ale ziroveri aj vfzvovorst (naliehavost) vf"razu. Stup-ior-an6 rednicka vyzva zo zadiatku tretej ,strofy d'oprekladu nepredla. Na druhej 'strane ri'bytok nalieha-r-osti, resp. vfzvovositi na s6manticikom pl6ne textunehradil prekladatel stupriovanim naliehavosti vftazu,diie zvy5enou ,operativnostou na inych miestach b6sne.

Prekladatel zosikiuje diakritidky zhodu ver'Sa a vety,namiestc iiarky d6va dvojbodku, alebo aj stupriuje(poror,naj dve reinldke zvalania a jednu rednickuotr{zku). V tom spodlva posun od neutrdlneho origi-n6lu k viidiej vfrazovej sdbjektivnosti prekladu. Vf-razovi posun na osi subjektivrrosti (p'ozri pris1u5n6ramno v Mikovej vyrazovej ststave) je v istei mierepriznakom zjavnej5ej irda,srti lyrick6ho subjektu na te-matickej rcalizdcii bdsne. Srlvisi to s dal5im pozoru-hodnym detailorn, a fto v 8. ver5i prekladu, kde saaforizmu's s'o v5eobecnou platnostou, s vdi5'ou ik'o-nickos{ou, nahrildza osobnym, a teda aj subjektivnymvirazoim,,Ja som aesnak belauf . . .".

Stylistika lyrick6ho su,bjektu Kochanowsk6ho pred-lohy je S,tylistikou ,,renesandn6ho" dloveka' Je to 'syn-t6za ibakchickej t6niny s vfrazivom ludsk6ho hovoro-vdho p6vo.du. Funkdne sa tu vyuZivajfr gn6mick6 for-mulky na vyjadrenie neork'r6chanfch, ale pop'r.rl6rnychtryrazov (,,p,ospolicie m6wi4"). Tirto ,,niZSiu" Stylis-tickri vr,stvu repr,ezentujri aj rozliinl alt;zie (,,ogon","korzeri), p,riiom sa tdto ludov6 vrstva afo'tizmov,pripadne gn6mov, znarnenito prekrfva s renesandnouvitil,nostou, s chutou do Zivota, s odbriravanirrn kon-vendn6ho pohladu na star,obu. Ti'eto vlastnosti s'meruiirk vyjadreniu nesp,ritanej erotiky, 'ktord bola typickfmpriznakom tenesand,n6ho dloveka.T2

Lyrickf sublekt, ako ho vnimarne v texte prekladu,transponuj,e prred,ov5etklirn univerz6lny rilz tejto kon-cepcie nespritanej erotiky, pridorn tu dochddza k nie-ktorym posuno(n. Napriklad v 'sp,ominanom 8. ver5i

ide o prirovna,nie a zfurovefi, alizru,na erotick6 motily:

,,Czosnek rna gl,owg bial1 a og'on zielony."

,,Ja som cesnak belavf so zelenou vria{ou. "

V preklade sf p.omenovania neutr6lnejSie: ,,belavf"namiesto ,,biely" a ,,ogon zielony" (zeleny chvost)sa tu nahr6dza ,,zelenou vfiat'ou". Strdcajir sa aj ana-tomick6 pom'enovania dasti cesnaku (,chvost, hlava),a tym sa oslabuje obrazn|,s0vislost s ludskbu anat6-miou. V inom aforiz,me, v tr,etej stro,fe, sa v p,rekladenahr,ildza nepriama red priam'ou ,,k6t starszy

-

ogorljeg,o twarszy" (uZe dim kocrir starSi je, kr{rti tvrd5imchvostoln"), dim sa zvy5uje explicitnost. V pos'lednfchverSoch prekladu doch6dza ik zvf6eniu it

V diachr'onickei proierkcii rn6Ze teda syst6m indi-vidu6lnych Stflov prekladu alebo vyvinovo zasahovatdo liter6rneho vfvinu (to ie p'ripad ni'ektorich Nos6-kovfch prekladov z ruskej literatriry na -prechode od,"-Lai"*" k realizmu), alebo 1".111 kvanti'tativneistimi modi{ik6ciami

'"'*Z"at (tak6 sri Hviezdo-

slavove prdklady "o "gvirr"

slovenske! po6zie)' Kov6-

ilt'.***e Styli'stick6 sch6my 'sriveke! poetil

-Ved0cim komunikad'ni'm p'ostoj'om rozpr|vat'a je pa-rodovanie r6torick6ho a rokovacieho Stflu' Prikla'dorntu zasa m6Ze byt ukdi-ka z texta Sld'vnostn6' k'olekcia,lcorri budeme rreskdr anaTyzoual.

V5etky tu sp'ominan6 Stylistick6 a iazykovo't'ematic-k6 aspekty rom6,nov IIta a Petr'ova sri vzhladorn naLAwovit situdciu,slovenskej satiricke! pr6zy novdtorsk6,pretoZe sa realizujri v texte kornplexne' Aktu6lnostiohto satirick6ho Stf lu rn6 a'j spo odenskf aspekt, kt'orfja zvyr aziluie. Je nirn''typo'1'ogidko-genetidk6 s(rvislos{m"dri ,poloJ.ntkou situ6ciou v Sovietskom zvdze kon'.o- drr^driutych a v tridsiatych rokoch a etapoa za'dinajrlcej vfstavby socialistickej ' spolodnosti 'u n5s.. pa{d"ri^tych r'dkoch, [

6o dotal do daru, zledol, a v ied6lncm voz'ni sa platiloiltolrO-i. Spodiatku sa Ostap, ked ho novi priatel-iaffit';b"dJt"t, .'rfho"a'ul, z" * nThuti iest' aledk;.-;i orr"domil, Ze'takto sa Zit ned6' Neiaki' 6asti-

"lmd Bab'rakovsl

11. eas72. Yng13. Postup'14. Val15. Peski16. Skok17. Koi18. Serdce19. Pro5loje

Prilagatelnyjel. lmperialistidesl

5. Maj6k ,'tt,'

'

6. Omyly " '7 . Zlslava ( Pr,6Por )8. Drak9. Moloch

10. Prisluhovadil. Hodina ;-i2. Nepriatel '13. Napredovanie14. Vlna15. Piesky16. Cval ''17. T6tof ' ;' - -- ) '18. Srdce19. Minnlost-.: '

Pridaund mend

1. Imperialistickf2. Kapitalistick'i3. Historicky4. Poslednf5. Industrializail:ny6. Ocelovy-

x\l. Lerczny

( Citoslovcia, predloZky, spoiky, diarky, tri bodky'vfkriiniky a rivodzoVkY atd. )''

Porn; 'eiarky sa divaifr pred ,Ze', ,ktorf', ',aby' -a

,ak'. Tri ibodky, vfkriiniky a rivodzovky - v5ade, kdesa len d6.

. ODDIEL II.t.,ruoRIVA eASf

(Ziistavend vfludne zo slov I' oddielu)S 1. Uv,odnikMOHUTNA VI,NEVychodn6, tnagistrdla

PlanirtRozmet6vatOdhalovat6,.ru.11is{ (rsa)Trep,otat (,sa)UrOnu"56otat (sa)Spievat'Os,odovatBesnietHr'ozii ( sa )Valit (sa)

'Ostatnd |iastkA redi11. pyanfsity'2.'Nech!3.:Kiei,l4. Neust6le5. Vpied!

-l l

tlmelech| ePitetd' '

7. Zikerny2. ledovati

-

to je LeleznY t6to5, roz-748

met6vajrlci ocelor4fur c,yalqql piesky minulosti, t6to5.l

zmien, nema k textu pasivny postoj. Detaily, ktor6 srizdvaLnl v mikr,c5tylistike prekladu, to nap'dkon aj po-r-rdzujrl. Za detailnym rie5'enim sa 'skryva istf postoj'ktori tu uplatriuje prel

F6nevek:

1. dolgoz6k2. Ba6l3. ellens6g4. zdszl6 (lobog6)5. sziv6. t6ved6sek7. ujjong6s8. 6let9. m6cs

10. Moloch12. &cpanpa13. brenc14. ugrris15. por16. 6ra17. tett18. mult19. hull6m20. tog21. z,pat (iparosodds)

Meldknevek:1.nj2. tiirt6nelmi3. imperialisztikus

,, U nne p 6ly e s s z5k 6 s zI etN6lkiiliizhetetlen seg6deszkiiz jubileumi ci[