population statistics at regional level/sk statistics ... · mapa 1: stredná dĺžka života pri...

Population statistics atregional levelsk Statistics Explained

Source Statistics Explained (httpeceuropaeueurostatstatisticsexplained) - 01062017 1

Štatistika obyvatelrsquostva na regionaacutelnej uacuterovniUacutedaje extrahovaneacute v mesiaci marca 2016 Najnovšie uacutedaje Ďalšie informaacutecie z Eurostatu Hlavneacute tabuľky a

Databaacuteza Plaacutenovanaacute aktualizaacutecia člaacutenku novembra 2017

Mapy sa dajuacute prezerať interaktiacutevne pomocou štatistickeacuteho atlasu Eurostatu Eurostatrsquos StatisticalAtlas (pozri použiacutevateľskuacute priacuteručku user manual (v angličtine))

Tento člaacutenok je suacutečasťou suacuteboru štatistickyacutech člaacutenkov vychaacutedzajuacuteceho z regionaacutelnej ročenky Eurostatu Venujesa regionaacutelnemu demografickeacutemu vyacutevoju v celej Euroacutepskej uacutenii (EUacute)

Regionaacutelne demografickeacute štatistiky patria k niekoľkyacutem oblastiam v ktoryacutech sa zbierajuacute a publikujuacute podrobneacuteinformaacutecie podľa regioacutenov NUTS 3 za každyacute členskyacute štaacutet EUacute V čase vypracovania boli k dispoziacutecii najnovšieinformaacutecie o najdocircležitejšiacutech demografickyacutech javoch ( živorodenosť a uacutemrtia ) a rocircznych demografickyacutech ukazo-vateľoch až do konca roka 2014 pričom uacutedaje o veľkosti a štruktuacutere obyvateľstva boli k dispoziacutecii k 1 januaacuteru2015

Analyacuteza celkoveacuteho počtu obyvateľov podľa stupňa urbanizaacutecie je k dispoziacutecii v uacutevode regionaacutelnej ročenkyEurostatu Regionaacutelna analyacuteza populačnyacutech projekciiacute do roku 2050 sa uvaacutedza v samostatnom člaacutenku

Hlavneacute štatistickeacute vyacutesledky

Strednaacute dlžka života

Strednaacute dĺžka života pri narodeniacute sa za poslednyacutech 50 rokov vďaka lepšiacutem sociaacutelno-ekonomickyacutem a environmen-taacutelnym podmienkam a lepšej zdravotnej starostlivosti zvyacutešila v EUacute v priemere asi o 10 rokov Na mape 1 sauvaacutedza strednaacute dĺžka života pri narodeniacute v regioacutenoch NUTS 2 v roku 2014

Strednaacute dĺžka života Euroacutepana narodeneacuteho v roku 2014 je 809 roka

Na mape 1 vidieť že v roku 2014 bola strednaacute dĺžka života pri narodeniacute v krajinaacutech EUacute 28 približne 809roka V 45 regioacutenoch uacuterovne 2 bola strednaacute dĺžka života pri narodeniacute 830 roka alebo vyššia tieto regioacuteny sanachaacutedzali iba v siedmich členskyacutech štaacutetoch EUacute a vo Švajčiarsku 16 talianskych regioacutenov 11 španielskychregioacutenov osem francuacutezskych regioacutenov dva britskeacute regioacuteny po jednom regioacutene v Rakuacutesku Greacutecku a Fiacutenskua paumlť švajčiarskych regioacutenov Najvyššia strednaacute dĺžka života bola v roku 2014 (spomedzi regioacutenov uacuterovne 2)zaznamenanaacute v regioacutene španielskeho hlavneacuteho mesta Comunidad de Madrid a to na uacuterovni 849 roka

Na druhej strane rozpaumltia sa nachaacutedzalo 58 regioacutenov uacuterovne 2 s priemernou strednou dĺžkou života nižšouako 780 roka (zobrazeneacute najsvetlejšiacutem odtieňom oranžovej na mape 1) ktoreacute tvorili prevažne regioacuteny vo vyacutecho-doeuroacutepskych členskyacutech štaacutetoch EUacute ndash Bulharsku Českej republike Chorvaacutetsku Maďarsku Poľsku Rumunskua na Slovensku ale aj v Turecku Jedinyacutemi ďalšiacutemi regioacutenmi krajiacuten EUacute 28 v ktoryacutech sa zaznamenala strednaacutedĺžka života nižšia ako 780 roka boli tri pobaltskeacute členskeacute štaacutety (každyacute z nich predstavuje na tejto uacuterovnipodrobnostiacute jeden regioacuten) dva portugalskeacute regioacuteny (regiotildees autoacutenomas da Madeira a dos Accedilores) ako aj ČiernaHora byacutevalaacute Juhoslovanskaacute republika Macedoacutensko (obe predstavujuacute na tejto uacuterovni podrobnostiacute jeden regioacuten)a Srbsko (celoštaacutetne uacutedaje) Najnižšia strednaacute dĺžka života pri narodeniacute v roku 2014 (spomedzi regioacutenov uacuterovne

2) bola 730 roka a zaznamenala sa v bulharskom regioacutene Severozapaden najchudobnejšom regioacutene krajiacuten EUacute28 (podľa hrubeacuteho domaacuteceho produktu (HDP) na obyvateľa v štandarde kuacutepnej sily (PPS) ) Rozdiel v strednejdĺžke života medzi regioacutenmi Severozapaden a Comunidad de Madrid bol teda 119 roka

Population statistics at regional levelsk 2

Mapa 1 Strednaacute dĺžka života pri narodeniacute podľa regioacutenov NUTS 2 2014 (1)(v rokoch)ZdrojEurostat (demormlifexp) a (demomlexpec)

Je docircležiteacute poznamenať že hoci sa na mape 1 uvaacutedzajuacute informaacutecie za všetkyacutech obyvateľov existujuacute veľkeacute


rozdiely v strednej dĺžke života mužov a žien ndash a to napriek docirckazom ktoreacute naznačujuacute že tieto rozdiely medzipohlaviami sa vo vaumlčšine členskyacutech štaacutetov EUacute postupne zmierňujuacute Rozdiel medzi pohlaviami v krajinaacutech EUacute 28bol 55 roka keďže u žien narodenyacutech v roku 2014 bola strednaacute dĺžka života 836 roka a u mužov 781 roka Naobraacutezku 1 je znaacutezornenyacute rozdiel medzi pohlaviami v regioacutenoch uacuterovne 2 Rozpaumltie od najvaumlčšieho po najmenšiacuterozdiel medzi pohlaviami bolo v jednotlivyacutech krajinaacutech relatiacutevne maleacute pričom vyacutenimky často vznikali v docircsledkujednej extreacutemnej hodnoty ako napriacuteklad relatiacutevne maleacute rozdiely v regioacutenoch Aringland vo Fiacutensku Bratislavskyacute krajna Slovensku a Praha v Českej republike

Obraacutezok 1 Rozdiel medzi pohlaviami v strednej dĺžke života pri narodeniacute podľa regioacutenov NUTS2 2014 (1)(rozdiely v rokoch strednej dĺžky života žien a mužov)Zdroj Eurostat (demormlifexp)a (demomlexpec)

Štruktuacutera obyvatelrsquostva a demografickeacute starnutie

Na začiatku roka 2015 žilo v krajinaacutech EUacute 28 celkom 5085 milioacutena obyvateľov V krajinaacutech EUacute 28 tvorili mladiacuteľudia (0 ndash 19 rokov) k 1 januaacuteru 2015 spolu 209 celkoveacuteho počtu obyvateľov zatiaľ čo ľudia v produktiacutevnomveku (20 ndash 64 rokov) tri paumltiny (602 ) celkoveacuteho počtu obyvateľov (ďalšie informaacutecie o tejto podskupine možnonaacutejsť v člaacutenku o trhu praacutece ) a staršiacute ľudia (vo veku nad 65 rokov) 189 obyvateľstva Treba poznamenaťže tieto vekoveacute triedy použiteacute na analyacutezu štruktuacutery obyvateľstva v krajinaacutech EUacute 28 boli upraveneacute (v porovnaniacutes predchaacutedzajuacutecimi vydaniamiregionaacutelnej ročenky Eurostatu ) tak aby zohľadňovali vekovuacute skupinu použituacute vsuacutevislosti s cieľom strateacutegie Euroacutepa 2020 tyacutekajuacutecim sa miery zamestnanosti (20 ndash 64 rokov)

Z podrobnejšieho skuacutemania vekovyacutech skupiacuten obyvateľstva v produktiacutevnom veku vyplyacuteva že 122 obyvateľovbolo vo veku 20 ndash 34 rokov (taacuteto vekovaacute skupina sa použiacuteva pri niektoryacutech ukazovateľoch v člaacutenku o vzdelaacutevaniacutea odbornej priacuteprave ) 286 bolo vo veku 35 ndash 54 rokov a 128 obyvateľov bolo vo veku 55 ndash 64 rokov


Demografickeacute štruktuacutery suacute v jednotlivyacutech členskyacutech štaacutetoch EUacute nepravidelneacute čo mocircže mať vplyv na regionaacutelnukonkurencieschopnosť a suacutedržnosť Niekedy suacute tieto rozdiely zjavneacute napriacuteklad v Nemecku (kde je často rozdielmedzi regioacutenmi na vyacutechode a zaacutepade) Francuacutezsku (severovyacutechod a juhozaacutepad) Taliansku (sever a juh) aTurecku (vyacutechod a zaacutepad) Tieto rozdiely mocircžu vyplyacutevať z najrocircznejšiacutech faktorov napriacuteklad z vyacutevoja kliacutemykrajiny z historickeacuteho politickeacuteho a sociaacutelno-ekonomickeacuteho vyacutevoja

V zaacutemorskyacutech a mestskyacutech regioacutenoch bolo zvaumlčša mladšie obyvateľstvo

Na obraacutezku 2 sa uvaacutedzajuacute informaacutecie o 10 regioacutenoch NUTS 3 v EUacute s najvyššiacutem podielom mladyacutech ľudiacute (vo vekudo 20 rokov) 10 regioacutenoch NUTS 3 v EUacute s najvyššiacutem podielom obyvateľov v produktiacutevnom veku (20 ndash 64 rokov)s rozdeleniacutem na vekoveacute skupiny 20 ndash 34 rokov (vraacutetane osocircb ktoreacute ešte mocircžu byť v procese vzdelaacutevania) 35 ndash54 rokov (vraacutetane osocircb ktoreacute si založili rodinu) a 55 ndash 64 rokov (vraacutetane osocircb ktoreacute mocircžu byť na docircchodku) ainformaacutecie o 10 regioacutenoch NUTS 3 v EUacute s najvyššiacutem podielom staršiacutech ľudiacute (vo veku nad 65 rokov) uacutedaje suacutek 1 januaacuteru 2015

Regioacuteny NUTS 3 v EUacute s najvyššiacutem podielom mladyacutech ľudiacute sa zvyčajne nachaacutedzali v členskyacutech štaacutetoch snajvyššou pocircrodnosťou a plodnosťou (pozri plodnosť na mape 5) čiacutem sa zdocircrazňuje relatiacutevny vyacuteznam mladyacutechľudiacute v celkovom počte obyvateľov danej krajiny Išlo najmauml o niektoreacute iacuterske a francuacutezske regioacuteny ako napriacutekladfrancuacutezske zaacutemorskeacute regioacuteny Guyane a La Reacuteunion alebo priacutemestskeacute regioacuteny v okoliacute Pariacuteža Vo vekovyacutech štruk-tuacuterach prevažne mestskyacutech regioacutenov sa mocircže prejavovať vyššiacute podiel mladyacutech ľudiacute a obyvateľov v produktiacutevnomveku v docircsledku bdquoefektu priacuteťažlivostildquo ktoryacute suacutevisiacute s lepšiacutemi pracovnyacutemi priacuteležitosťami priťahujuacutecimi domaacutecichmigrantov (z rocircznych regioacutenov tej istej krajiny) ako aj medzinaacuterodnyacutech migrantov (z inyacutech členskyacutech štaacutetov anečlenskyacutech krajiacuten)

Obraacutezok 2 Rozdelenie celkoveacuteho počtu obyvateľov podľa vekovyacutech skupiacuten vybrateacute regioacutenyNUTS 3 1 januaacuter 2015 (1)()Zdroj Eurostat (demorpjangrp3) a (demopjangroup)

zatiaľ čo relatiacutevny vyacuteznam obyvateľov v produktiacutevnom veku bol v niektoryacutech regioacutenochhlavnyacutech miest mimoriadne vysokyacute

Vaumlčšinu z 10 regioacutenov NUTS 3 v EUacute s najvyššiacutem podielom obyvateľov v produktiacutevnom veku tvorili regioacutenyhlavnyacutech miest pričom šesť z nich sa nachaacutedzalo v časti Inner London (Spojeneacute kraacuteľovstvo) a jeden v Daacutensku


(Byen Koslashbenhavn) a Rumunsku (Bucureşti) Zvyšneacute dva regioacuteny z prvej desiatky tvorili španielske ostrovneacuteregioacuteny Eivissa Formentera (na Baleaacuterskych ostrovoch) a Fuerteventura (na Kanaacuterskych ostrovoch) ktoreacute malirelatiacutevne niacutezky podiel obyvateľov vo veku 20 ndash 34 rokov (v porovnaniacute s uvedenyacutemi regioacutenmi hlavnyacutech miest)pravdepodobne preto že mladiacute ľudia študujuacute v pevninskom Španielsku ale vyššiacute podiel obyvateľov vo veku 35ndash 54 a 55 ndash 64 rokov

Na mape 2 sa uvaacutedza komplexnaacute analyacuteza podielu obyvateľov v produktiacutevnom veku v regioacutenoch uacuterovne 3Spomedzi 1 482 znaacutezornenyacutech regioacutenov (celoštaacutetne uacutedaje za Albaacutensko a Srbsko) podiel obyvateľov v produk-tiacutevnom veku dosiahol alebo prekročil 62 v 306 regioacutenoch a v 61 regioacutenoch z nich tento podiel dosiahol aleboprekročil 65 Mnoheacute z tyacutechto regioacutenov tvorili hlavneacute alebo ineacute veľkeacute mestaacute najmauml v Nemecku Poľsku Ru-munsku na Slovensku a v Spojenom kraacuteľovstve ale patria sem aj regioacuteny Sofia (stolitsa) v Bulharsku a Oslo vNoacutersku Medzi ďalšie regioacuteny s pomerne vysokyacutem podielom patrili tri z ocircsmich štatistickyacutech regioacutenov v byacutevalejJuhoslovanskej republike Macedoacutensko


Mapa 2 Podiel obyvateľov v produktiacutevnom veku (20 ndash 64 rokov) na celkovom počte obyvateľovpodľa regioacutenov NUTS 3 1 januaacuter 2015 (1)()Zdroj Eurostat (demorpjangrp3) a (demopjan-group)


a relatiacutevny vyacuteznam staršiacutech ľudiacute sa vo vaumlčšine regioacutenov EUacute zvyšuje

Vaumlčšina regioacutenov v EUacute zaznamenaacuteva postupneacute zvyšovanie relatiacutevneho podielu staršieho obyvateľstva v docircsledkuvyacuterazneacuteho a nepretržiteacuteho predlžovania strednej dĺžky života a odchodu generaacutecie populačne silnyacutech ročniacutekovz bdobia po druhej svetovej vojne do docircchodku Tieto regioacuteny s najvyššiacutem podielom staršiacutech ľudiacute suacute častovidiecke relatiacutevne vzdialeneacute a riedko osiacutedleneacute a niacutezky podiel obyvateľov v produktiacutevnom veku v nich mocircžeaspoň čiastočne suacutevisieť s nedostatkom pracovnyacutech a vzdelaacutevaciacutech priacuteležitostiacute čo mladšie generaacutecie motivuje kodchodu za praacutecou alebo štuacutediom

Staršiacute ľudia tvorili osobitne vysokyacute podiel na celkovom počte obyvateľov v niekoľkyacutech vidieckych a vzdialenyacutechregioacutenoch Greacutecka Španielska Francuacutezska a Portugalska ale aj v mnohyacutech regioacutenoch vyacutechodneacuteho NemeckaStaršiacute ľudia tvorili k 1 januaacuteru 2015 viac než jednu tretinu (337 ) celkoveacuteho počtu obyvateľov vo vnuacutetrozem-skom regioacutene Evrytania v strednom Greacutecku ndash čo je najvyššiacute podiel v EUacute Jedinyacutem ďalšiacutem regioacutenom NUTS 3 vEUacute v ktorom tvorili staršiacute ľudia viac ako 30 celkoveacuteho počtu obyvateľov bol regioacuten Ourense v severozaacutepad-nom Španielsku ktoryacute bol jednyacutem z troch španielskych regioacutenov spomedzi 10 regioacutenov EUacute s najvyššiacutem podielomstaršiacutech ľudiacute (285 alebo vyššiacutem)

Pohyb obyvatelrsquostva

Počet obyvateľov v krajinaacutech EUacute 28 sa od 1 januaacutera 1960 do 1 januaacutera 2015 každyacute rok zvyšoval a celkovoišlo o naacuterast o 1017 milioacutena obyvateľov čo sa rovnaacute ročneacutemu naacuterastu o 04 V minulosti odraacutežal rast počtuobyvateľov v EUacute do veľkej miery vyacutevoj v prirodzenom pohybe obyvateľstva (celkovyacute počet narodeniacute miacutenuscelkovyacute počet uacutemrtiacute) a nie migračneacute vzory Bližšie skuacutemanie odhaľuje že prirodzenyacute rast počtu obyvateľov včlenskyacutech štaacutetoch spolu za EUacute 28 bol najvyššiacute v roku 1964 keď bolo zaznamenanyacutech o 36 milioacutena viac naro-deniacute ako uacutemrtiacute Potom pocircrodnosť postupne klesala a strednaacute dĺžka života sa postupne predlžovala čo malo zanaacutesledok spomalenie prirodzeneacuteho rastu počtu obyvateľov Do roku 2003 bol prirodzenyacute rast počtu obyvateľovv členskyacutech štaacutetoch EUacute 28 takmer vyvaacuteženyacute keďže počet narodenyacutech detiacute prevyšoval počet uacutemrtiacute o menej ako100 000 Neskocircr sa pocircrodnosť a prirodzenyacute rast počtu obyvateľov v niekoľkyacutech členskyacutech štaacutetoch EUacute znovumierne zvyacutešili hoci tento vyacutevoj sa vo všeobecnosti obraacutetil po naacutestupe finančnej a hospodaacuterskej kriacutezy v rokoch2008 až 2013 prirodzenyacute pohyb obyvateľstva klesol z naacuterastu o 578 tisiacutec na naacuterast o 82 tisiacutec aj keď v roku 2014opaumlť vzraacutestol na 191 tisiacutec

Regioacuten Tower Hamlets vo vyacutechodnom Londyacutene a regioacuten Ilfov obklopujuacuteci hlavneacute mesto Ru-munska zaznamenali v roku 2014 najvyššiacute naacuterast počtu obyvateľov

Na mape 3 je znaacutezornenaacute hrubaacute miera celkoveacuteho pohybu obyvateľstva v roku 2014 tento pohyb vyplyacuteva zkombinovanyacutech vplyvov prirodzeneacuteho pohybu a migračneacuteho salda od 1 januaacutera 2014 do 1 januaacutera 2015 Početobyvateľov v krajinaacutech EUacute 28 sa v tomto obdobiacute zvyacutešil o 13 milioacutena čo sa rovnaacute 25 na 1 000 obyvateľovSpomedzi 1 341 regioacutenov NUTS 3 ktoryacutech uacutedaje suacute znaacutezorneneacute na mape 3 (za francuacutezsky regioacuten Mayotte niesuacute k dispoziacutecii žiadne uacutedaje) oznaacutemilo viac regioacutenov v EUacute naacuterast počtu obyvateľov (806 regioacutenov) a menejregioacutenov oznaacutemilo pokles (530 regioacutenov) v piatich regioacutenoch sa počet obyvateľov nezmenil


Mapa 3 Hrubaacute miera celkoveacuteho pohybu obyvateľstva podľa regioacutenov NUTS 3 2014 (1)(na 1000 obyvateľov)Zdroj Eurostat (demorgind3) a (demogind)

Najtmavšiacutem odtieňom modrej je označenyacutech 238 regioacutenov NUTS 3 v ktoryacutech sa v roku 2014 počet obyvateľov


priemerne zvyacutešil minimaacutelne o 80 na 1 000 obyvateľov v 32 regioacutenoch z nich sa počet obyvateľov zvyacutešil min-imaacutelne o 150 na 1 000 obyvateľov Najvyššiacute naacuterast sa zaznamenal v regioacutene Tower Hamlets v Londyacutene (330na 1 000 obyvateľov) za niacutem nasledoval regioacuten Ilfov (306 na 1 000 obyvateľov) ktoryacute obklopuje hlavneacute mestoRumunska Bukurešť 13 z tyacutechto 32 regioacutenov s najvyššou hrubou mierou rastu počtu obyvateľov sa nachaacutedzalov Spojenom kraacuteľovstve pričom štyri z nich v časti Outer London a šesť v časti Inner London Devaumlť regioacutenovbolo v Nemecku pričom žiadny sa nenachaacutedzal v hlavnom meste Berliacutene aj keď medzi ne patrili regioacutenyPotsdam Kreisfreie Stadt v susednom regioacutene Brandenburg Ďalšiacutech paumlť regioacutenov tvorili regioacuteny v hlavnyacutechmestaacutech Daacutenska Iacuterska Luxemburska Rakuacuteska a Šveacutedska Medzi zvyšneacute regioacuteny patril druhyacute regioacuten v Rakuacutesku(Innsbruck) francuacutezsky zaacutemorskyacute regioacuten Guyane dva španielske ostrovneacute regioacuteny (Fuerteventura a EivissaFormentera) a regioacuten Ilfov

Množstvo regioacutenov s klesajuacutecim počtom obyvateľov sa nachaacutedzalo vo vyacutechodoeuroacutepskych ajuhoeuroacutepskych členskyacutech štaacutetoch

V 17 regioacutenoch NUTS 3 klesol v roku 2014 počet obyvateľov o viac než 150 na 1 000 obyvateľov Tieto regioacutenysa nachaacutedzali najmauml v Bulharsku (sedem regioacutenov) Chorvaacutetsku (tri regioacuteny) a Portugalsku (dva regioacuteny) a pojednom regioacutene v Nemecku Greacutecku Lotyšsku Litve a Rumunsku Najvaumlčšiacute pokles počtu obyvateľov spomedziregioacutenov NUTS 3 (249 na 1 000 obyvateľov) bol zaznamenanyacute v greacuteckom regioacutene Kentrikos Tomeas Athinonzatiaľ čo regioacuten Vidin v Bulharsku bol jedinyacutem v ktorom sa zaznamenal pokles počtu obyvateľov najmenej o200 na 1 000 obyvateľov

Vo všeobecnosti sa 268 regioacutenov NUTS 3 v EUacute v ktoryacutech počet obyvateľov v roku 2014 klesol o viac než40 na 1 000 obyvateľov (najtmavšiacute odtieň oranžovej na mape 3) suacutestreďovalo v niekoľkyacutech oblastiach pobalt-skeacute členskeacute štaacutety obluacutek v juhovyacutechodnej Euroacutepe od Chorvaacutetska cez Maďarsko Rumunsko Bulharsko až poGreacutecko niekoľko regioacutenov na Pyrenejskom polostrove a množstvo vyacutechodonemeckyacutech regioacutenov V niekoľkyacutechďalšiacutech krajinaacutech sa nachaacutedzalo niekoľko regioacutenov v ktoryacutech počet obyvateľov poklesol o viac než 40 na 1 000obyvateľov a to vraacutetane 22 regioacutenov z celeacuteho Talianska

Spomedzi regioacutenov krajiacuten EZVO a kandidaacutetskych krajiacuten bola najvaumlčšia odchyacutelka v raste počtuobyvateľov zaznamenanaacute v tureckyacutech regioacutenoch

V roku 2014 bol rast počtu obyvateľov typickejšiacute pre regioacuteny uacuterovne 3 v krajinaacutech EZVO a kandidaacutetskychkrajinaacutech (celoštaacutetne uacutedaje za Albaacutensko a Srbsko) ako je znaacutezorneneacute na mape 3 pričom pozitiacutevny vyacutevoj sazaznamenal v 115 regioacutenoch a pokles v počte obyvateľov iba v 25 regioacutenoch V krajinaacutech EZVO sa počet oby-vateľov zvyšoval v každom regioacutene V relatiacutevnom vyjadreniacute bol najryacutechlejšiacute rast počtu obyvateľov zaznamenanyacutev regioacutene Oslo (hlavneacute mesto Noacuterska) a v regioacutene Freiburg (zaacutepadneacute Švajčiarsko)

V kandidaacutetskych krajinaacutech bola situaacutecia rocircznorodejšia Počet obyvateľov klesol v Albaacutensku a Srbsku (celoštaacutetneuacutedaje) v polovici ocircsmich regioacutenov byacutevalej Juhoslovanskej republiky Macedoacutensko a v 19 tureckyacutech regioacutenochz ktoryacutech vaumlčšina sa nachaacutedzala v strednom a severovyacutechodnom Turecku Pokles počtu obyvateľov v tyacutechtoregioacutenoch Turecka kontrastuje s veľmi vysokyacutem rastom počtu obyvateľov v ostatnyacutech častiach krajiny Tureckoteda vykazuje najvyššiacute stupeň odchyacutelky v pohybe obyvateľstva medzi regioacutenmi uacuterovne 3 keďže hrubaacute mierarastu počtu obyvateľov sa pohybuje od niacutezkej hodnoty -393 na 1 000 obyvateľov v regioacutene Ccedilankiri (pri hlavnommeste Ankara) po vysokuacute hodnotu 638 na 1 000 obyvateľov v regioacutene Bayburt (na severovyacutechode krajiny) Veľkeacuterozdiely v demografickom vyacutevoji tureckyacutech regioacutenov možno často pripiacutesať internyacutem migračnyacutem vzorom a tokumigrantov z vyacutechodnyacutech do zaacutepadnyacutech regioacutenov

Od roku 1985 sa zaznamenaacuteva čistyacute priacutelev prisťahovalcov do členskyacutech štaacutetov EUacute 28

Celkovyacute pohyb obyvateľstva vyplyacuteva zo vzťahu medzi dvomi prvkami prirodzenyacutem pohybom obyvateľstvaa migračnyacutem saldom vraacutetane štatistickeacuteho očistenia (ďalej len bdquomigračneacute saldoldquo) Tieto prvky sa mocircžu kom-binovať a zvyšovať rast počtu obyvateľov alebo pokles počtu obyvateľov alebo sa mocircžu pri pohybe opačnyacutemismermi do istej miery vynulovať

V minulosti boli migračneacute vzory v 60 rokoch 20 storočia relatiacutevne vyvaacuteženeacute a do 70 rokov predstavovalčistyacute uacutebytok 707 028 obyvateľov ktoriacute sa z členskyacutech štaacutetov EUacute 28 presťahovali na ineacute miesta sveta Ide onajvaumlčšiacute čistyacute počet vysťahovalcov za celeacute obdobie rokov 1961 ndash 2014 Ďalšia vlna migrantov odchaacutedzajuacutecich zčlenskyacutech štaacutetov EUacute 28 bola zaznamenanaacute v rokoch 1982 až 1984 (v obdobiacute recesie) Neskocircr do tyacutechto členskyacutechštaacutetov neustaacutele prichaacutedzalo viac prisťahovalcov než odchaacutedzalo vysťahovalcov Od roku 1988 s vyacutenimkou rokov1991 a 1997 kladneacute migračneacute saldo každoročne prekračovalo hodnotu pol milioacutena osocircb pričom v 10 z 27 rokovv obdobiacute rokov 1988 ndash 2014 migračneacute saldo predstavovalo viac ako jeden milioacuten ľudiacute V roku 2003 dosiahlo


migračneacute saldo členskyacutech štaacutetov EUacute 28 uacuteroveň 18 milioacutena obyvateľov a potom sa rast počtu obyvateľov podľamigračneacuteho salda spomalil na niacutezku uacuteroveň 712 000 obyvateľov v roku 2011 V roku 2013 sa migračneacute saldozvyacutešilo na 17 milioacutena a zostalo nad uacuterovňou jedneacuteho milioacutena aj v roku 2014


Mapa 4 Hrubaacute miera migračneacuteho salda (vraacutetane štatistickeacuteho očistenia) podľa regioacutenov NUTS3 2014 (1)(na 1 000 obyvateľov)Zdroj Eurostat (demorgind3) a (demogind)

Kladneacute migračneacute saldo je vysokeacute najmauml v mnohyacutech regioacutenoch Nemecka


Na mape 4 je znaacutezornenaacute hrubaacute miera migračneacuteho salda za rok 2014 s priemerom 22 na 1 000 obyvateľovv krajinaacutech EUacute 28 Mapy 3 a 4 vyzerajuacute podobne čo podčiarkuje uacutezky vzťah medzi migračnyacutemi vzormi acelkovyacutem pohybom obyvateľstva Tento vyacutevoj posilnila takmer vyvaacuteženaacute miera prirodzeneacuteho pohybu oby-vateľstva v mnohyacutech regioacutenoch EUacute

V roku 2014 sa čistyacute priacutelev prisťahovalcov (z inyacutech regioacutenov tohto isteacuteho členskeacuteho štaacutetu z inyacutech regioacutenovEUacute alebo z nečlenskyacutech krajiacuten) suacutestreďoval najmauml v mnohyacutech nemeckyacutech regioacutenoch Spomedzi 19 regioacutenov smigračnyacutem saldom 150 alebo viac na 1 000 obyvateľov sa 12 nachaacutedzalo v Nemecku Keď toto porovnanierozšiacuterime na 217 regioacutenov s migračnyacutem saldom minimaacutelne 80 na 1 000 obyvateľov (najtmavšiacute odtieň modrej namape 4) počet nemeckyacutech regioacutenov sa zvyacuteši na 147 Medzi bežneacute cieľoveacute krajiny migrantov patrili aj Spojeneacutekraacuteľovstvo (26 regioacutenov) Francuacutezsko (11 regioacutenov) Rakuacutesko (10 regioacutenov) a Šveacutedsko (9 regioacutenov)

Najvyššiacute čistyacute priacutelev migrantov bol zaznamenanyacute v regioacutene Ilfov v Rumunsku v ktorom dosiahla hrubaacute mieramigračneacuteho salda 298 na 1 000 obyvateľov Ďalšie štyri regioacuteny s najvyššou zaznamenanou mierou migračneacutehosalda boli nemeckeacute regioacuteny Landshut Kreisfreie Stadt Suhl Kreisfreie Stadt Leipzig Kreisfreie Stadt a GieszligenLandkreis v ktoryacutech sa taacuteto miera pohybovala od 218 do 239 na 1 000 obyvateľov Jedinyacutem ďalšiacutem regioacutenomNUTS 3 s hrubou mierou migračneacuteho salda vyššou ako 200 na 1 000 obyvateľov bol Tower Hamlets v Londyacuteneza ktoryacutem tesne nasledovali regioacuteny Luxembourg (199) a Frankfurt am Main Kreisfreie Stadt (192)

Všetky štyri regioacuteny z ktoryacutech sa skladaacute hlavneacute mesto Greacutecka zaznamenali v roku 2014 zaacute-porneacute migračneacute saldo

V roku 2014 zaznamenalo zaacuteporneacute migračneacute saldo 430 regioacutenov NUTS 3 v krajinaacutech EUacute 28 (inyacutemi slovamiv tyacutechto regioacutenoch viac ľudiacute odišlo než prišlo) a v 117 z nich bola hrubaacute miera nižšia ako -40 na 1 000 oby-vateľov Išlo o regioacuteny v Slovinsku Chorvaacutetsku Maďarsku Rumunsku Bulharsku Greacutecku a na Cypre (jedenregioacuten na tejto uacuterovni podrobnostiacute) vo vyacutechodnej a južnej Euroacutepe ako aj v pobaltskyacutech členskyacutech štaacutetoch vsevernej Euroacutepe ďalej išlo o niekoľko regioacutenov na Pyrenejskom polostrove francuacutezsky regioacuten Icircle de Francea susednyacute regioacuten Champagne-Ardenne ako aj vaumlčšinu Iacuterska a niekoľko ďalšiacutech regioacutenov v ďalšiacutech oblastiachMedzi tyacutemito regioacutenmi bolo osem regioacutenov hlavnyacutech miest vraacutetane všetkyacutech štyroch regioacutenov tvoriacich hlavneacutemesto Greacutecka Ateacuteny jedneacuteho regioacutenu časti Inner London a regioacutenov Paris Bucureşti a Cyprus Najvyacuterazne-jšia zaacutepornaacute hrubaacute miera migračneacuteho salda bola zaznamenanaacute v iacuterskom regioacutene Border a v jednom z regioacutenovgreacuteckeho hlavneacuteho mesta Kentrikos Tomeas Athinon v ktorom miera migračneacuteho salda klesla na -211 na 1000 obyvateľov


ZAOSTRENEacute NA REGIOacuteNY

Border Iacutersko

Regioacutenom NUTS 3 v EUacute s najnižšou hrubou mierou migračneacuteho salda bol regioacuten Border v Iacutersku V roku 2014dosiahol hrubuacute mieru migračneacuteho salda (rozdiel medzi mierou prisťahovalectva a vysťahovalectva) -211 na 1000 obyvateľov

amp169 Scollonp

V priacutepade krajiacuten EZVO a kandidaacutetskych krajiacuten sa v roku 2014 je vidieť rocircznorodyacute vyacutevoj pokiaľ ide o vyacutevojmigračneacuteho salda (v priacutepade Albaacutenska a Srbska suacute k dispoziacutecii iba celoštaacutetne uacutedaje) Tyacuteka sa to najmauml Tureckav ktorom 22 regioacutenov uacuterovne 3 zaznamenalo dvojciferneacute hodnoty zaacutepornej miery migračneacuteho salda s najnižšoumierou -433 na 1 000 obyvateľov v regioacutene Ccedilankiri (severovyacutechodne od Ankary) Na druhej strane sa však v 11tureckyacutech regioacutenoch uacuterovne 3 zaznamenali dvojciferneacute kladneacute miery s najvyššou hodnotou 541 na 1 000 oby-vateľov v regioacutene Bayburt (severovyacutechodneacute Turecko) Migračneacute saldo bolo v ostatnyacutech priacutepadoch vo všetkyacutechregioacutenoch uacuterovne 3 v krajinaacutech EZVO kladneacute pričom najvyššia hodnota 146 na 1 000 obyvateľov sa dosiahlav zaacutepadošvajčiarskom regioacutene Freiburg

Pocircrodnostrsquo a plodnostrsquo

Ženy v EUacute majuacute menej detiacute čo prispieva k pomalšiemu prirodzeneacuteho rastu počtu obyvateľov a dokonca k zaacute-porneacutemu prirodzeneacutemu pohybu (viac uacutemrtiacute než narodeniacute) pozri člaacutenok o populačnyacutech projekciaacutech v ktoromsa uvaacutedza prehľad odhadovaneacuteho vplyvu demografickeacuteho vyacutevoja na obyvateľstvo v regioacutenoch EUacute

V tejto časti sa uvaacutedzajuacute informaacutecie o hrubej pocircrodnosti (pomer počtu narodenyacutech detiacute k stredneacutemu stavuobyvateľov vyjadrenyacute na 1 000 obyvateľov) a plodnosti (strednyacute počet narodenyacutech detiacute na jednu ženu) Hrubaacutepocircrodnosť v krajinaacutech EUacute 28 dosiahla v roku 2014 mieru 101 narodeneacuteho dieťaťa na 1 000 obyvateľov Včlenskyacutech štaacutetoch EUacute dosiahla hrubaacute pocircrodnosť najvyššiu mieru 146 narodeneacuteho dieťaťa na 1 000 obyvateľovv Iacutersku a relatiacutevne vysokaacute bola vo Francuacutezsku (124 narodeneacuteho dieťaťa) v Spojenom kraacuteľovstve (120 naro-deneacuteho dieťaťa) a vo Šveacutedsku (119 narodeneacuteho dieťaťa) Na druhej strane vo vaumlčšine štaacutetov vyacutechodnej Euroacutepy(Bulharsko Chorvaacutetsko Maďarsko Poľsko a Rumunsko) južnej Euroacutepy (Greacutecko Španielsko Taliansko Maltaa Portugalsko) ako aj v Nemecku a Rakuacutesku predstavuje hrubaacute pocircrodnosť 100 alebo menej narodenyacutech detiacute


na 1 000 obyvateľov

Medzi regioacuteny s najvyššou hrubou pocircrodnosťou v EUacute patrili regioacuteny hlavnyacutech miest BelgickaIacuterska Francuacutezska a Spojeneacuteho kraacuteľovstva

Na obraacutezku 3 je znaacutezornenaacute hrubaacute pocircrodnosť v regioacutenoch NUTS 2 v roku 2014 Vo všetkyacutech zobrazenyacutechčlenskyacutech štaacutetoch EUacute s viaceryacutemi regioacutenmi a v nečlenskyacutech krajinaacutech dosahovala v regioacutene hlavneacuteho mestahrubaacute pocircrodnosť uacuteroveň nad celoštaacutetnym priemerom V niektoryacutech členskyacutech štaacutetoch bola hrubaacute regionaacutelnapocircrodnosť veľmi rovnomernaacute napriacuteklad v Českej republike Poľsku a Maďarsku Ostatneacute štaacutety zaznamenalivaumlčšiu rocircznorodosť často pre mimoriadne vysokuacute pocircrodnosť v jednom alebo viaceryacutech regioacutenoch v Belgickubol jedinyacutem regioacutenom s hrubou pocircrodnosťou nad celoštaacutetnym priemerom regioacuten hlavneacuteho mesta Reacutegion deBruxelles-CapitaleBrussels Hoofdstedelijk Gewest a odľahleacute regioacuteny Ciudad Autoacutenoma de Melilla a CiudadAutoacutenoma de Ceuta v Španielsku a La Reacuteunion vo Francuacutezsku uviedli pocircrodnosť ktoraacute bola podstatne vyššiaako v ostatnyacutech regioacutenoch tyacutechto členskyacutech štaacutetov Tri najvyššie uacuterovne hrubej pocircrodnosti spomedzi regioacutenovEUacute boli zaznamenaneacute v regioacutenoch Guyane Ciudad Autoacutenoma de Melilla a La Reacuteunion za ktoryacutemi nasledovalitri regioacuteny hlavnyacutech miest Inner London ndash East Reacutegion de Bruxelles-CapitaleBrussels Hoofdstedelijk Gewesta Icircle de France pričom všetky mali pocircrodnosť na uacuterovni 150 narodeneacuteho dieťaťa na 1 000 obyvateľov alebovyššiu podobne ako regioacuten Outer London ndash West and North West

Paumlť regioacutenov s najnižšou hrubou pocircrodnosťou (nižšou ako 70 narodeneacuteho dieťaťa na 1 000 obyvateľov v roku2014) bolo suacutestredenyacutech v juhoeuroacutepskych členskyacutech štaacutetoch ndash po dva v Taliansku a Portugalsku a jeden vŠpanielsku Najnižšia pocircrodnosť bola zaznamenanaacute v severozaacutepadnom Španielsku v regioacutene Principado de As-turias (63 narodeneacuteho dieťaťa na 1 000 obyvateľov)

V regioacutenoch uacuterovne 2 krajiacuten EZVO dosahovala pocircrodnosť v roku 2014 vo všeobecnosti 100 ndash 150 narodeneacutehodieťaťa na 1 000 obyvateľov Jedineacute vyacutenimky tvorili regioacuten Hedmark og Oppland (juhovyacutechodneacute Noacutersko) a trišvajčiarske regioacuteny ndash Espace Mittelland Ostschweiz a Ticino Vo všetkyacutech štyroch regioacutenoch dosahovala hrubaacutepocircrodnosť uacuteroveň nižšiu ako 100 narodeneacuteho dieťaťa na 1 000 obyvateľov

Na druhej strane v kandidaacutetskych krajinaacutech (celoštaacutetne uacutedaje za Albaacutensko a Srbsko) sa hrubaacute pocircrodnosť po-hybovala v rozpaumltiacute 100 ndash 150 živonarodeneacuteho dieťaťa na 1 000 obyvateľov s vyacutenimkou 14 tureckyacutech regioacutenovuacuterovne 2 v ktoryacutech bola hrubaacute pocircrodnosť vyššia Najvyššia pocircrodnosť na uacuterovni 308 živonarodeneacuteho dieťaťana 1 000 obyvateľov bola zaznamenanaacute v južnom Turecku v regioacutene Şanliurfa Diyarbakir


Obraacutezok 3 Hrubaacute pocircrodnosť podľa regioacutenov NUTS 2 2014 (1)(počet živonarodenyacutech detiacute na 1000 obyvateľov)Zdroj Eurostat (demorgind3) a (demogind)

V prvom desaťročiacute 21 storočia došlo k zniacuteženiu plodnosti

Uacutehrnnaacute plodnosť na začiatku storočia v krajinaacutech EUacute 28 klesala V roku 2001 a 2002 bola na uacuterovni 146živonarodeneacuteho dieťaťa na jednu ženu do roku 2010 sa zvyacutešila na 162 do roku 2013 znovu klesla na 154 a vroku 2014 sa opaumlť zvyacutešila na 158 V rozvinutyacutech častiach sveta sa za prirodzenuacute zaacutechovnuacute hodnotu považujeuacutehrnnaacute plodnosť na uacuterovni 210 živonarodeneacuteho dieťaťa na jednu ženu inyacutemi slovami za uacuteroveň na ktorejzostaacuteva veľkosť obyvateľstva z dlhodobeacuteho hľadiska nemennaacute v priacutepade nuloveacuteho prisťahovalectva a vysťaho-valectva

Najvyššia plodnosť v členskyacutech štaacutetoch EUacute bola v roku 2014 zaznamenanaacute vo Francuacutezsku (201 živonaro-deneacuteho dieťaťa na jednu ženu) po ktorom nasledovalo Iacutersko (194) Šveacutedsko (188) a Spojeneacute kraacuteľovstvo (181)Plodnosť bola často vyššia v členskyacutech štaacutetoch s relatiacutevne niacutezkym zastuacutepeniacutem rodinnej jednotky (niacutezky podielľudiacute vstupujuacutecich do manželstva a vysokyacute podiel detiacute narodenyacutech mimo manželstva) relatiacutevne bežnou nestabil-nosťou paacuterov (relatiacutevne vysokaacute rozvodovosť) a vysokou uacutečasťou žien na trhu praacutece V 13 členskyacutech štaacutetoch EUacutebola plodnosť na uacuterovni 150 živonarodeneacuteho dieťaťa na jednu ženu pričom najnižšia miera bola zaznamenanaacutev Portugalsku (123 živonarodeneacuteho dieťaťa na jednu ženu)

Rozdiely v plodnosti v raacutemci regioacutenov mocircžu suacutevisieť s rocircznymi faktormi ako suacute sociaacutelno-ekonomickaacute štruk-tuacutera obyvateľstva (napriacuteklad dosiahnuteacute vzdelanie pracovneacute postavenie priacutejem alebo vek) bydlisko (napriacutekladdostupnosť infraštruktuacutery detskeacute zariadenia alebo trh s byacutevaniacutem) alebo kultuacuterne faktory (napriacuteklad naacuteboženskaacuteviera a zvyklosti postoj k rodeniu detiacute mimo manželstva alebo postoj k antikoncepcii) Na obraacutezku 4 je znaacute-zorneneacute rozdelenie plodnosti v regioacutenoch uacuterovne 2 podobne ako na obraacutezku 3 je rozdelenie veľmi rovnomerneacutekeďže vo vaumlčšine regioacutenov v raacutemci jedneacuteho členskeacuteho štaacutetu EUacute sa v roku 2014 zriedka zaznamenali uacutedaje ktoreacuteby sa vyacuterazne liacutešili od celoštaacutetneho priemeru Vyacutenimky z tohto pravidla opaumlť tvoria odľahlyacute španielsky regioacuten


Ciudad Autoacutenoma de Melilla a francuacutezske zaacutemorskeacute regioacuteny Guyane La Reacuteunion Guadeloupe a Martinique suacuteto jedineacute regioacuteny NUTS 2 v ktoryacutech sa v roku 2014 zaznamenala celkovaacute miera plodnosti nad uacuterovňou zaacutechovnejhodnoty 210

V analyacuteze krajiacuten EZVO sa potvrdzuje že plodnosť v regioacutenoch uacuterovne 2 bola neustaacutele pod uacuterovňou zaacutechovnejhodnoty To isteacute platilo aj pre kandidaacutetske krajiny (celoštaacutetne uacutedaje za Albaacutensko a Srbsko) s vyacutenimkou TureckaV Turecku existujuacute veľkeacute rozdiely medzi zaacutepadnyacutemi regioacutenmi (s relatiacutevne niacutezkou plodnosťou) a vyacutechodnyacutemiregioacutenmi (s oveľa vyššou plodnosťou) najnižšia plodnosť (159 živonarodeneacuteho dieťaťa na jednu ženu) bolanapriacuteklad zaznamenanaacute v regioacutene Zonguldak Karabuumlk Bartin na pobrežiacute Čierneho mora zatiaľ čo najvyššia vregioacutene Şanliurfa Diyarbakir (391 živonarodeneacuteho dieťaťa na jednu ženu) ndash v tomto regioacutene bola zaznamenanaacuteaj najvyššia hrubaacute pocircrodnosť v Turecku (pozri vyššie)

Obraacutezok 4 Uacutehrnnaacute plodnosť podľa regioacutenov NUTS 2 2014 (1)(priemernyacute počet živonarodenyacutechdetiacute na jednu ženu)Zdroj Eurostat (demorfrate2)

Najvyššiu plodnosť dosahujuacute najmauml francuacutezske a britskeacute regioacuteny

Na mape 5 je uvedenaacute podrobnejšia analyacuteza rovnakeacuteho ukazovateľa a znaacutezornenaacute plodnosť v regioacutenoch NUTS3 V roku 2014 vykazovali najvyššiu mieru francuacutezsky zaacutemorskyacute regioacuten Guyane (350 živonarodeneacuteho dieťaťana jednu ženu) a španielske odľahleacute uacutezemie Ciudad Autoacutenoma de Melilla (270 živonarodeneacuteho dieťaťa na jednuženu) Za nimi nasledovali regioacuteny Seine-Saint-Denis (pri hlavnom meste Francuacutezska) a ďalšiacute francuacutezsky zaacute-morskyacute regioacuten La Reacuteunion Celkom 34 regioacutenov NUTS 3 zaznamenalo plodnosť vyššiu ako 210 Viac nežpolovica z nich (spolu 20) sa nachaacutedzala vo Francuacutezsku a viac než štvrtina (9) v Spojenom kraacuteľovstve Podobnaacutesituaacutecia je v 186 regioacutenoch NUTS 3 s plodnosťou 190 alebo vyššou (najtmavšiacute odtieň oranžovej na mape 5)keďže viac než tri štvrtiny tyacutechto regioacutenov sa nachaacutedzali vo Francuacutezsku alebo v Spojenom kraacuteľovstve Taacutetoskupina regioacutenov však obsahuje aj šesť z ocircsmich iacuterskych a 10 z 21 šveacutedskych regioacutenov



Douro Portugalsko

V rozvinutyacutech krajinaacutech sveta sa za zaacutechovnuacute hodnotu považuje plodnosť na uacuterovni 210 živonarodeneacutehodieťaťa na jednu ženu inyacutemi slovami za uacuteroveň na ktorej zostaacuteva veľkosť obyvateľstva z dlhodobeacuteho hľadiskanemennaacute v priacutepade nuloveacuteho prisťahovalectva a vysťahovalectva Plodnosť v regioacutenoch EUacute je vo všeobecnostioveľa nižšia napriacuteklad regioacuten Douro bol jednyacutem zo štyroch portugalskyacutech regioacutenov NUTS 3 v ktorom bola vroku 2014 zaznamenanaacute plodnosť nižšia ako 10 živonarodeneacuteho dieťaťa na jednu ženu

amp169 Aires Almeida

Na druhej strane sa najnižšia plodnosť (menej ako 135) zaznamenala najmauml v Nemecku ako aj v juhoeuroacutep-skych a vyacutechodoeuroacutepskych členskyacutech štaacutetoch najmauml na Cypre (jeden regioacuten na tejto uacuterovni podrobnostiacute) vPortugalsku (22 z 25 regioacutenov) Španielsku (37 z 59 regioacutenov) na Slovensku (paumlť z ocircsmich regioacutenov) a v Poľsku(42 zo 72 regioacutenov) a v menšej miere aj v Greacutecku a Taliansku


Mapa 5 Uacutehrnnaacute plodnosť podľa regioacutenov NUTS 3 2014 (1)(priemernyacute počet živonarodenyacutechdetiacute na jednu ženu)Zdroj Eurostat (demorfrate3) a (demofind)

V roku 2014 sa v žiadnom z regioacutenov uacuterovne 3 v krajinaacutech EZVO neznamenala vyššia plodnosť ako 210 ale


štyri noacuterske jeden švajčiarsky a jeden islandskyacute regioacuten dosiahli plodnosť vyššiu ako 190 s najvyššou mierou vregioacutene Landsbyggeth na Islande (203)

Spomedzi kandidaacutetskych krajiacuten (celoštaacutetne uacutedaje za Albaacutensko a Srbsko) vykazovali v roku 2014 tri z ocircsmichregioacutenov v byacutevalej Juhoslovanskej republike Macedoacutensko plodnosť nižšiu ako 135 Naopak v Turecku bolo 29regioacutenov s plodnosťou prekračujuacutecou hodnotu 210 a ďalšiacutech 13 regioacutenov s plodnosťou na uacuterovni 190 alebovyššej Dve najvyššie hodnoty v roku 2014 boli zaznamenaneacute v zaacutepadotureckyacutech regioacutenoch Şanliurfa (452)a Sirnak (422) Taacuteto relatiacutevne vysokaacute plodnosť sa dramaticky liacutešila od plodnosti zaznamenanej vo vaumlčšinezaacutepadotureckyacutech regioacutenov v ktoryacutech sa plodnosť vo všeobecnosti pohybuje v rozmedziacute 15 ndash 19 živonarodeneacutehodieťaťa na jednu ženu (hodnoty bližšie plodnosti zaznamenanej v EUacute)

Uacutemrtnostrsquo

V roku 2014 sa v krajinaacutech EUacute 28 zaznamenalo 494 milioacutena uacutemrtiacute čo bolo o 11 menej než v roku 2013Hrubaacute uacutemrtnosť v roku 2014 v krajinaacutech EUacute 28 bola 97 uacutemrtia na 1 000 obyvateľov a to v rozsahu od 151v Bulharsku 143 v Lotyšsku a 137 v Litve po uacuteroveň nižšiu ako 80 uacutemrtia na 1 000 obyvateľov na Malte vLuxembursku na Cypre a v Iacutersku

Hrubaacute uacutemrtnosť vo všeobecnosti odraacuteža štruktuacuteru obyvateľstva (pri staršiacutech ľuďoch je vaumlčšia pravdepodob-nosť uacutemrtia) ako aj pravdepodobnosť ochorenianakazenia sa konkreacutetnou chorobou alebo uacutemrtia z docircvoduvonkajšej priacutečiny smrti Regionaacutelne štatistiky o niektoryacutech priacutečinaacutech smrti (od ochoreniacute obehoveacuteho systeacutemu porakovinu) sa nachaacutedzajuacute v člaacutenku o zdraviacute

Na obraacutezku 5 je znaacutezornenaacute uacutemrtnosť v rocircznych regioacutenoch uacuterovne 2 Možno ho porovnať s obraacutezkom 3 naktorom je znaacutezornenaacute podobnaacute analyacuteza hrubej pocircrodnosti Z porovnania vyplyacuteva že hrubaacute uacutemrtnosť sa v raacutemciregioacutenov liacuteši viac než hrubaacute pocircrodnosť Najrovnomernejšiu uacutemrtnosť vo svojich regioacutenoch zaznamenala Českaacuterepublika Vaumlčšie rozdiely sa vyskytovali v Španielsku Francuacutezsku a Spojenom kraacuteľovstve a uacutemrtnosť bola tiežpomerne rocircznorodaacute v tureckyacutech regioacutenoch Takmer vo všetkyacutech členskyacutech štaacutetoch s viaceryacutemi regioacutenmi bolahrubaacute uacutemrtnosť v regioacutene hlavneacuteho mesta nižšia ako celoštaacutetny priemer Jedineacute vyacutenimky tvorili ChorvaacutetskoPoľsko a Slovinsko a rovnako to bolo vo Švajčiarsku

V roku 2014 zaznamenali najvyššiu hrubuacute uacutemrtnosť v EUacute štyri bulharskeacute regioacuteny a to od 145 do 198 uacutemrtiana 1 000 obyvateľov Najvyššia uacutemrtnosť bola zaznamenanaacute v severnom regioacutene Severozapaden v ktorombola zaznamenanaacute aj najnižšia uacuteroveň strednej dĺžky života Najnižšiu hrubuacute uacutemrtnosť dosiahol francuacutezskyzaacutemorskyacute regioacuten Guyana s hodnotou 31 uacutemrtia na 1 000 obyvateľov a rovnako niacutezka uacutemrtnosť sa zaznamenalaaj v tureckom regioacutene Mardin Batman Sirnak Siirt K ďalšiacutem regioacutenom EUacute s niacutezkou uacutemrtnosťou patriliInner London ndash East (43) a Inner London ndash West (47) Niacutezku hrubuacute mieru uacutemrtnosti mali aj niektoreacute ďalšieregioacuteny hlavnyacutech miest napriacuteklad vo Francuacutezsku Iacutersku Španielsku Luxembursku (jeden regioacuten na tejto uacuterovnipodrobnostiacute) vo Šveacutedsku a Fiacutensku


Obraacutezok 5 Hrubaacute uacutemrtnosť podľa regioacutenov NUTS 2 2014 (1)(počet uacutemrtiacute na 1 000 oby-vateľov)Zdroj Eurostat (demorgind3) a (demogind)

Dojcenskaacute uacutemrtnostrsquo

Vyacuterazneacute predĺženie strednej dĺžky života v EUacute v poslednyacutech rokoch nie je len docircsledkom predlžovania života alemožno ho pripiacutesať aj zniacuteženiu dojčenskej uacutemrtnosti V roku 2014 zomrelo v krajinaacutech EUacute 28 pred dosiahnutiacutemprveacuteho roku života 19 100 detiacute To sa rovnaacute dojčenskej uacutemrtnosti 37 uacutemrtia na 1 000 živonarodenyacutech detiacutepričom pred desiatimi rokmi to bolo 53 a pred polstoročiacutem 328

Na obraacutezku 6 je znaacutezornenyacute rozsah dojčenskej uacutemrtnosti v regioacutenoch NUTS 2 za rok 2014 Medzi členskeacuteštaacutety EUacute s pomerne rocircznorodou dojčenskou uacutemrtnosťou v regioacutenoch patrili Slovensko Fiacutensko Francuacutezsko aRakuacutesko relatiacutevne vysokaacute rocircznorodosť vo Fiacutensku mocircže byť docircsledkom osobitnej situaacutecie v ostrovnom regioacuteneAringland v ktorom nezomrelo žiadne dieťa vo veku do jedneacuteho roka (preto tam dojčenskaacute uacutemrtnosť dosiahla uacuteroveň00) Medzi regioacuteny EUacute s najnižšou mierou patril okrem regioacutenu Aringland aj zaacutepadorakuacutesky regioacuten Vorarlberg smierou na uacuterovni 07 Naopak v troch regioacutenoch vyacutechodnej Euroacutepy bola zaznamenanaacute miera 100 uacutemrtia na 1000 živonarodenyacutech detiacute Sud-Est (Rumunsko) Yugoiztochen (Bulharsko) a Vyacutechodneacute Slovensko (Slovensko)Paumlť členskyacutech štaacutetov s viaceryacutemi regioacutenmi uviedlo dojčenskuacute uacutemrtnosť v regioacutene hlavneacuteho mesta nad uacuterovňouceloštaacutetneho priemeru Chorvaacutetsko Portugalsko Španielsko Holandsko a Rakuacutesko rovnako to bolo v Noacutersku

V krajinaacutech EZVO bola dojčenskaacute uacutemrtnosť na Islande v Lichtenštajnsku a vo všetkyacutech siedmich regioacutenochuacuterovne 2 v Noacutersku pod priemerom krajiacuten EUacute 28 Švajčiarsko zaznamenalo v priemere mierne vyššiu dojčenskuacuteuacutemrtnosť hoci regioacuteny Reacutegion leacutemanique Espace Mittelland a Ticino tiež zaznamenali mieru pod priemeromkrajiacuten EUacute 28

Vyššia dojčenskaacute uacutemrtnosť bola zaznamenanaacute v kandidaacutetskych krajinaacutech (celoštaacutetne uacutedaje za Albaacutensko a Srbsko)v rozmedziacute 49 uacutemrtia na 1 000 živonarodenyacutech detiacute v Čiernej Hore (jeden regioacuten na tejto uacuterovni podrobnostiacute)


až 111 uacutemrtia na 1 000 živonarodenyacutech detiacute v Turecku V Turecku sa dojčenskaacute uacutemrtnosť medzi regioacutenmi doveľkej miery liacuteši a to od 70 uacutemrtia na 1 000 živonarodenyacutech detiacute v regioacutene hlavneacuteho mesta Ankara po vysokuacutemieru 169 uacutemrtia na 1 000 živonarodenyacutech detiacute v južnom regioacutene Gaziantep Adiyaman Kilis

Zdroje a dostupnostrsquo uacutedajovEurostat zbiera rocirczne uacutedaje regionaacutelnej demografickej štatistiky patria medzi ne uacutedaje o počte obyvateľov arocircznych demografickyacutech javoch ktoreacute majuacute vplyv na veľkosť štruktuacuteru a osobitneacute charakteristiky obyvateľstvaTieto uacutedaje sa mocircžu použiť na rocirczne opatrenia v suacutevislosti s plaacutenovaniacutem monitorovaniacutem a hodnoteniacutem vmnohyacutech docircležityacutech sociaacutelno-ekonomickyacutech oblastiach politiky napriacuteklad na

bull analyacutezu starnutia obyvateľstva a jeho vplyvu na udržateľnosť a sociaacutelnu pomoc

bull hodnotenie ekonomickeacuteho vplyvu demografickyacutech zmien

bull vyacutepočet pomerov a ukazovateľov na obyvateľa ndash ako napr regionaacutelneho hrubeacuteho domaacuteceho produktuna obyvateľa ktoreacute sa mocircžu použiť na prideľovanie finančnyacutech prostriedkov zo štrukturaacutelnych fondovekonomicky znevyacutehodnenyacutem regioacutenom

bull budovanie a monitorovanie imigračnyacutech a azylovyacutech systeacutemov

Praacutevny zaacuteklad na zhromažďovanie štatistickyacutech uacutedajov o obyvateľstve predstavuje nariadenie Euroacutepskeho par-lamentu a Rady (EUacute) č 12602013 o euroacutepskej demografickej štatistike a priacuteslušneacute vykonaacutevacie nariadenie(EUacute) č 2052014 V nariadeniacute Euroacutepskeho parlamentu a Rady (ES) č 8622007 a vo vykonaacutevacom nari-adeniacute (EUacute) č 3512010 sa stanovuje zber štatistickyacutech uacutedajov Spoločenstva o migraacutecii a medzinaacuterodnej ochrane

Ďalšie informaacutecie naacutejdete v osobitnej časti webovej lokality Eurostatu venovanej populačnyacutem projekciaacutem

Štatistika pohybu a štruktuacutery obyvateľstva sa čoraz viac použiacuteva na podporu prijiacutemania politickyacutech rozhodnutiacutea poskytuje priacuteležitosť na monitorovanie demografickeacuteho spraacutevania v politickom ekonomickom sociaacutelnom alebokultuacuternom kontexte Euroacutepsky parlament prijal uznesenie o bdquo demografickej zmene a jej docircsledkoch pre buduacutecupolitiku suacutedržnosti EUacute ldquo (2013C 153 E02) v ktorom sa zdocircrazňuje že demografickyacute vyacutevoj v regioacutenoch jepotrebneacute štatisticky merať a demografickeacute zmeny by sa mali považovať za prierezovyacute cieľ v raacutemci buduacutecej poli-tiky suacutedržnosti

Klasifikaacutecia NUTS

Uacutedaje uvaacutedzaneacute v tomto člaacutenku vychaacutedzajuacute vyacutelučne z verzie NUTS 2013

Definiacutecie ukazovatelrsquoov

Strednaacute dĺžka života pri narodeniacute je strednyacute počet rokov ktoreacute v priemere ešte prežije praacuteve narodenyacute človekza predpokladu že sa uacutemrtnostneacute pomery nezmenia

Pohyb obyvateľstva je rozdiel medzi veľkosťou populaacutecie na konci a na začiatku obdobia (napriacuteklad jedneacutehokalendaacuterneho roka) Kladnyacute pohyb obyvateľstva je rast počtu obyvateľov zatiaľ čo zaacutepornyacute pohyb obyvateľstvaje pokles počtu obyvateľov Pohyb obyvateľstva zahŕňa dve zložky

bull Prirodzenyacute pohyb počiacutetanyacute ako rozdiel medzi počtom živonarodenyacutech detiacute a počtom uacutemrtiacute Kladnyacuteprirodzenyacute pohyb znaacutemy aj ako prirodzenyacute priacuterastok nastaacuteva keď je počet živonarodenyacutech detiacute vyššiacuteako počet uacutemrtiacute Zaacutepornyacute prirodzenyacute pohyb znaacutemy aj ako prirodzenyacute uacutebytok nastaacuteva keď je početživonarodenyacutech detiacute nižšiacute ako počet uacutemrtiacute

bull Migračneacute saldo vraacutetane štatistickeacuteho očistenia počiacutetaneacute ako rozdiel celkoveacuteho pohybu obyvateľstva aprirodzeneacuteho pohybu Na štatistiku migračneacuteho salda majuacute preto vplyv všetky štatistickeacute nepresnosti vdvoch zložkaacutech tejto rovnice najmauml v pohybe obyvateľstva Migračneacute saldo vraacutetane štatistickeacuteho očis-tenia mocircže obsahovať okrem rozdielu medzi prisťahovalectvom a vysťahovalectvom aj ineacute zmeny v počteobyvateľov od 1 januaacutera jedneacuteho roka do 1 januaacutera nasledujuacuteceho roka ktoreacute nespocircsobili narodeniauacutemrtia prisťahovalectvo ani vysťahovalectvo


Hrubaacute miera pohybu sa vypočiacutetava za celkovyacute pohyb obyvateľstva prirodzenyacute pohyb obyvateľstva a migračneacutesaldo vraacutetane štatistickeacuteho očistenia Vo všetkyacutech priacutepadoch sa uacuteroveň pohybu počas roka porovnaacute s priemernyacutempočtom obyvateľov v predmetnej oblasti v tom istom roku a vyacuteslednyacute pomer sa vyjadriacute na 1 000 obyvateľov

Hrubaacute miera najdocircležitejšiacutech demografickyacutech javov (narodenia a uacutemrtia) je pomer počtu demografickyacutech javovk priemerneacutemu počtu obyvateľov regioacutenu v rovnakom roku čo sa opaumlť vyjadruje na 1 000 obyvateľov

Uacutehrnnaacute plodnosť je priemernyacute počet detiacute ktoreacute by sa narodili žene počas jej života ak by svoje reprodukčneacuteobdobie prežila v suacutelade s plodnosťou špecifickou podľa veku ktoraacute sa meria v sledovanom roku

Dojčenskaacute uacutemrtnosť je pomer počtu uacutemrtiacute dojčiat (deti vo veku do jedneacuteho roka) a počtu živonarodenyacutechdetiacute v regioacutene v rovnakom roku Vyjadruje sa na 1 000 živonarodenyacutech detiacute

KontextDemografickeacute zmeny v EUacute buduacute mať v nasledujuacutecich desaťročiach pravdepodobne veľkyacute vyacuteznam keďže vaumlčšinamodelov tyacutekajuacutecich sa buduacutecich demografickyacutech trendov svedčiacute o tom že obyvateľstvo EUacute bude vzhľadom nanepretržite niacutezku plodnosť a rast strednej dĺžky života naďalej starnuacuteť

Hoci migraacutecia zohraacuteva docircležituacute uacutelohu v dynamike obyvateľstva členskyacutech štaacutetov EUacute je nepravdepodobneacute žesamotnaacute migraacutecia zmeniacute suacutečasnyacute trend starnutia obyvateľstva ktoryacute sa zaznamenal v mnohyacutech častiach EUacute

Sociaacutelno-ekonomickeacute docircsledky suacutevisiace so starnutiacutem obyvateľstva buduacute mať pravdepodobne vaacutežne docircsledkyv celej Euroacutepe a to na celoštaacutetnej aj regionaacutelnej uacuterovni Niacutezka plodnosť bude napriacuteklad viesť k zniacuteženiupočtu študentov v systeacuteme vzdelaacutevania nižšiemu počtu osocircb v produktiacutevnom veku ktoriacute pracujuacute na zvyšnuacutečasť obyvateľstva a vyššiemu podielu staršiacutech ľudiacute (z ktoryacutech niektoriacute buduacute potrebovať dodatočnuacute infraštruk-tuacuteru zdravotniacutecke služby a prispocircsobeneacute byacutevanie) Tieto štrukturaacutelne demografickeacute zmeny mocircžu mať vplyv naschopnosť vlaacuted vyberať dane dosahovať finančnuacute rovnovaacutehu alebo vyplaacutecať primeraneacute docircchodky a financovaťzdravotniacutecke služby

Medzi regioacuteny ktoreacute majuacute podľa prognoacutezy čeliť najvaumlčšiacutem demografickyacutem probleacutemom patria aj okrajoveacutevidiecke a postindustriaacutelne regioacuteny v ktoryacutech bude počet obyvateľov pravdepodobne klesať Uacutezemnyacute rozmerdemografickyacutech zmien sa prejavuje najmauml prostredniacutectvom

bull vyacutechodno-zaacutepadneacuteho vplyvu pričom veľa členskyacutech štaacutetov ktoreacute vstuacutepili do EUacute od roku 2004 sa staacutelesnažiacute dohnať vyacutevoj

bull severo-južneacuteho vplyvu ktoryacute často spocircsobuje veľkeacute rozdiely medzi regioacutenmi Stredozemia a regioacutenmi smiernejšiacutem podnebiacutem v severnej a zaacutepadnej časti EUacute

bull rozdielneho vyacutevoja miest a vidieka pričom vaumlčšina mestskyacutech regioacutenov naďalej zaznamenaacuteva rast počtuobyvateľov zatiaľ čo počet osocircb s pobytom v mnohyacutech vidieckych oblastiach klesaacute

bull vplyvu regioacutenu hlavneacuteho mesta keďže v niektoryacutech mestaacutech a ich okolityacutech regioacutenoch (napriacuteklad v okoliacutedvoch svetovyacutech metropol EUacute ndash Pariacuteža a Londyacutena) sa prejavuje bdquoefekt priacuteťažlivostildquo spojenyacute s lepšiacutemipracovnyacutemi priacuteležitosťami

bull niekoľkyacutech priacutekladov regionaacutelnych rozdielov na vnuacutetroštaacutetnej uacuterovni ktoreacute mocircžu mať vplyv na regionaacutelnukonkurencieschopnosť a suacutedržnosť napriacuteklad v Nemecku a Turecku (medzi regioacutenmi na vyacutechode a zaacutepade)alebo vo Francuacutezsku v Taliansku a Spojenom kraacuteľovstve (medzi regioacutenmi na severe a juhu)

Tvorba politiacutekNie je prekvapujuacutece že tvorcovia politiacutek ktoryacutech znepokojuje buduacuteci demografickyacute vyacutevoj riešia celyacute rad prob-leacutemov Euroacutepska komisia prijala oznaacutemenie s naacutezvom Demografickaacute buduacutecnosť Euroacutepy ndash pretvorme vyacutezvu napriacuteležitosť (KOM(2006) 571 v konečnom zneniacute) v ktorom sa zdocircraznilo paumlť uacutestrednyacutech oblastiacute politiacutek

bull podpora demografickej obnovy tyacutem že sa vytvoria lepšie podmienky pre rodiny s deťmi a uľahčiacute sazosuacuteladenie pracovneacuteho a rodinneacuteho života

bull podpora zamestnanosti na zaacuteklade vaumlčšieho počtu pracovnyacutech miest a dlhšieho a kvalitnejšieho produk-tiacutevneho veku


bull produktiacutevnejšia a dynamickejšia EUacute ktoraacute zvyšuje produktivitu a hospodaacutersku vyacutekonnosť investovaniacutemdo vzdelaacutevania a vyacuteskumu

bull prijatie a integraacutecia migrantov v EUacute

bull zabezpečenie udržateľnyacutech verejnyacutech financiiacute aby zaručovali primeraneacute docircchodky sociaacutelne zabezpečeniezdravotnuacute a dlhodobuacute starostlivosť

Euroacutepa 2020Okrem toho sa vaumlčšina zo siedmich hlavnyacutech iniciatiacutev strateacutegie Euroacutepa 2020 zaoberaacute aj demografickyacutemi vyacutez-vami najmauml starnutiacutem obyvateľstva Hlavnaacute iniciatiacuteva innovation union poskytuje priacuteležitosť spojiť verejnyacutecha suacutekromnyacutech akteacuterov na rocircznych uacutezemnyacutech uacuterovniach s cieľom riešiť rocirczne vyacutezvy a v roku 2011 bolo vytvoreneacutepartnerstvo European innovation partnership on active and healthy ageing ktoreacuteho cieľom je do roku 2020predĺžiť priemernuacute dĺžku zdraveacuteho života Euroacutepanov Ďalšia hlavnaacute iniciatiacuteva digital agenda podporuje počiacute-tačovuacute gramotnosť a priacutestup k IKT pre staršiacutech členov spoločnosti zatiaľ čo program pre noveacute zručnosti a noveacutepracovneacute miesta podporuje dlhšiacute produktiacutevny život vďaka celoživotneacutemu vzdelaacutevaniu a presadzovaniu zdraveacutehoa aktiacutevneho starnutia Okrem toho sa Euroacutepska platforma proti chudobe a sociaacutelnemu vyluacutečeniu zameriava naprimeranosť a udržateľnosť systeacutemov sociaacutelnej ochrany a docircchodkovyacutech systeacutemov a potrebu zabezpečiť primer-anuacute podporu priacutejmov v starobe a priacutestup k systeacutemom zdravotnej starostlivosti

MigraacuteciaV maacuteji 2015 predstavila Euroacutepska komisia agendu European agenda on migration v ktorej uvaacutedza bezodkladneacuteopatrenia ako reakcie na priacutelev migrantov a žiadateľov o azyl z celeacuteho Stredozemia a v ktorej stanovuje radpolitickyacutech možnostiacute pre dlhodobeacute riadenie migraacutecie do EUacute V tejto agende sa uvaacutedza že aj keď je potrebneacutereagovať na humanitaacuterne vyacutezvy musiacute sa zvyacutešiť počet navraacuteteniacute nelegaacutelnych migrantov a zaacuteroveň naďalej za-chovať praacutevo požiadať o azyl

V agende sa stanovujuacute štyri uacuterovne činnostiacute v suacutevislosti s migračnou politikou EUacute konkreacutetne

bull novaacute politika v oblasti legaacutelnej migraacutecie ndash umožniť EUacute aby zostala atraktiacutevnou destinaacuteciou pre migrantovnajmauml zmenou prioriacutet politiacutek v oblasti integraacutecie migrantov riadeniacutem migraacutecie prostredniacutectvom dialoacutegua partnerstiev s tretiacutemi krajinami a modernizaacuteciou systeacutemu blue card pre vysoko vzdelaneacute osoby z krajiacutenmimo EUacute

bull znižovanie motivaacutecie pre nelegaacutelnu migraacuteciu ndash posilneniacutem uacutelohy agentuacutery Frontex najmauml v suacutevislosti snavraacuteteniacutem migrantov

bull spraacuteva hraniacutec ndash pomocirccť posilniť schopnosť tretiacutech krajiacuten spravovať svoje hranice

bull silnaacute spoločnaacute azylovaacute politika ndash zabezpečiť uacuteplneacute a jednotneacute vykonaacutevanie spoločneacuteho euroacutepskeho azyloveacutehosysteacutemu common European asylum system

Vzhľadom na prisťahovaleckuacute kriacutezu ktoraacute trvala vaumlčšinu roka 2015 a prvuacute štvrtinu roka 2016 Euroacutepska komisiav marci 2016 oznaacutemila naacutevrhy naacutestroja nuacutedzovej pomoci v raacutemci EUacute Podľa plaacutenu by sa mala prideliť pomocvo vyacuteške 700 milioacutenov EUR (v priebehu trojročneacuteho obdobia) na odvraacutetenie humanitaacuternej kriacutezy a ryacutechlejšieposkytovanie potraviacuten priacutestrešia a zdravotnej starostlivosti potrebnyacutech pre utečencov v EUacute

Pozri ajbull Population and population change statistics (v angličtine)

bull Population statistics introduced (v angličtine)

bull Population structure and ageing (v angličtine)


Dalšie informaacutecie z EurostatuVizualizaacutecia uacutedajov

bull Eurostat Statistical Atlas (Chapter 2) (v angličtine)

bull Regional Statistics Illustrated (v angličtine)

Publikaacuteciebull Eurostat regional yearbook (v angličtine)

bull Demography report ndash vydanie 2015 (v angličtine)

Hlavneacute tabulrsquokybull Regional statistics (treg) (v angličtine) pozri

Regional demographic statistics (tregdem)

bull Population (tdemopop) (v angličtine) pozri

Crude rates of population change by NUTS 2 region (tgs00099)

Population on 1 January by NUTS 2 region (tgs00096)

Databaacutezabull Regional statistics by NUTS classification (reg) (v angličtine) pozri

Regional demographic statistics (regdem)

Population and area (regdempoar)Fertility (regdemfer)Mortality (regdemmor)

bull Population (demopop) (v angličtine) pozri

Regional data (demopreg)

Zvlaacuteštna sekciabull Population (Demography Migration and Projections) (v angličtine)

bull Regions (v angličtine)

MetodoloacutegiaMetadaacutetabull Population (v angličtine) (ESMS metadata file mdash demopopesms)

Zdrojoveacute uacutedaje pre tabulrsquoky obraacutezky a mapy (MS Excel)bull Population at regional level (v angličtine)

Externeacute odkazybull Euroacutepska komisia ndash Zamestnanosť sociaacutelne zaacuteležitosti a začlenenie ndash Demografickaacute analyacuteza

Tento člaacutenok si mocircžete prečiacutetať online na straacutenke http ec europa eu eurostat statistics-explainedindex php Population_ statistics_ at_ regional_ level sk


Štatistika obyvateľstva na regionaacutelnej uacuterovni


Strednaacute dĺžka života

Štruktuacutera obyvateľstva a demografickeacute starnutie

Pohyb obyvateľstva

Pocircrodnosť a plodnosť

Uacutemrtnosť

Dojčenskaacute uacutemrtnosť

Zdroje a dostupnosť uacutedajov


Definiacutecie ukazovateľov

Kontext

Tvorba politiacutek

Euroacutepa 2020

Migraacutecia

Pozri aj

Ďalšie informaacutecie z Eurostatu

Vizualizaacutecia uacutedajov

Publikaacutecie

Hlavneacute tabuľky

Databaacuteza

Zvlaacuteštna sekcia

MetodoloacutegiaMetadaacuteta

Zdrojoveacute uacutedaje pre tabuľky obraacutezky a mapy (MS Excel)

Externeacute odkazy

2) bola 730 roka a zaznamenala sa v bulharskom regioacutene Severozapaden najchudobnejšom regioacutene krajiacuten EUacute28 (podľa hrubeacuteho domaacuteceho produktu (HDP) na obyvateľa v štandarde kuacutepnej sily (PPS) ) Rozdiel v strednejdĺžke života medzi regioacutenmi Severozapaden a Comunidad de Madrid bol teda 119 roka


























































Border Iacutersko


amp169 Scollonp


























Douro Portugalsko










Uacutemrtnostrsquo
























































































Pohyb obyvateľstva


Uacutemrtnosť





Kontext

Tvorba politiacutek

Euroacutepa 2020

Migraacutecia

Pozri aj



Publikaacutecie


Databaacuteza




Externeacute odkazy

























































Border Iacutersko


amp169 Scollonp


























Douro Portugalsko










Uacutemrtnostrsquo
























































































Pohyb obyvateľstva


Uacutemrtnosť





Kontext

Tvorba politiacutek

Euroacutepa 2020

Migraacutecia

Pozri aj



Publikaacutecie


Databaacuteza




Externeacute odkazy





















Douro Portugalsko










Uacutemrtnostrsquo
























































































Pohyb obyvateľstva


Uacutemrtnosť





Kontext

Tvorba politiacutek

Euroacutepa 2020

Migraacutecia

Pozri aj



Publikaacutecie


Databaacuteza




Externeacute odkazy






Uacutemrtnostrsquo
























































































Pohyb obyvateľstva


Uacutemrtnosť





Kontext

Tvorba politiacutek

Euroacutepa 2020

Migraacutecia

Pozri aj



Publikaacutecie


Databaacuteza




Externeacute odkazy



















































































Pohyb obyvateľstva


Uacutemrtnosť





Kontext

Tvorba politiacutek

Euroacutepa 2020

Migraacutecia

Pozri aj



Publikaacutecie


Databaacuteza




Externeacute odkazy

population statistics at regional level/sk statistics ... · mapa 1: stredná dĺžka života pri...

Documents