41

Skutočne platí, pretože výborný charakter unášho plemena je pokladom, ktorý sanedá vyvážiť ani perfektným exteriérom,

ani žiadnymi dosiahnutými titulmi krásy.Nezodpovedajúca povaha aziata alebo jeho

vedenie nesprávnym smerom môže byť okreminých negatív veľkým nebezpečenstvom preokolie.

Veru tak, u nášho aziata - jedného z histo-ricky najstarších plemien, je správny charakterabsolútnou prioritou. Doslova tisícročia chovutýchto psov boli orientované k najdôležitejšejpotrebe, chovať jedincov s výborným charak-terom a pracovnými schopnosťami. Celkomlogicky sa k tomu pridávajú ďalšie požiadavkyako exteriér, ktorý s pracovnými schopnosťamisúvisí, a pôvod, keď sa výborné vlastnostiprenášajú z generácie na generáciu a chova-telia v Strednej Ázii ich svojou prísnou selek-ciou zachovávajú, poznajúc podrobne pôvod

svojich psov, napriek tomu, že niektoré psyoficiálne doklady, u nás známe ako preukazypôvodu, nemajú. Požiadavky na správnupovahu a pracovné schopnosti sú vcelku unášho plemena jasné, teda aspoň pre oby-vateľov Strednej Ázie - kolísky týchto psov. Čosa týka exteriéru, ten zákonite súvisí s týmitopožiadavkami, pretože mnoho súčasnýchvýstavných psov by v krajine pôvodu maloproblémy so samotnou existenciou, takže oich pracovných schopnostiach sa neoplatí aniuvažovať. Ako je chovateľom nášho plemenauž dávno známe, okrem platného štandardubol vypracovaný tiež štandard turkménskeho(stredoázijského) vlkodava, ktorý sa prílišneodlišuje od štandardu oficiálneho, a jedinouvýraznou zmenou je záhryz, keď v oficiálnomje uvedený nožnicový a v tom druhom sú pov-olené záhryzy tri (nožnicový, kliešťový, tesnýpredhryz). V našich končinách sme zvyknutíbrať štandard ako nemeniteľnú dogmu, ale

pastieri a chovatelia Strednej Ázie naň majúpredsa len iný pohľad, pretože dlhé roky ichžiaden štandard nezaujímal, niektorých nezau-jíma dokonca ani dnes. Mali by sme si uvedo-miť, že štandard vznikol na základe poznania aopísania psov z tejto krajiny, a nie je to tak, žeobyvatelia Strednej Ázie začali chovať svojepsy na základe daného štandardu.

Rôznorodosť a skutočnosť, že v našomplemene sa nachádza viacero typov, podľamojej mienky do istej miery spochybňuje kvali-tu a neomylnosť štandardu, ktorý v sebe nemázakomponované prvky variability nášho pleme-na. Bolo vydaných viacero štandardov s rôzny-mi obmenami, ale v čom sú všetky doterajšieštandardy zajedno, je pohľad nacharakter týchto psov. V tom súčas-nom sa píše: Pokojná, vyrovnanápovaha.

Prevláda reakcia - aktívna obrana. Chyby -Nedostatok odvahy, bojazlivosť. Vážne chyby -príliš veľká dráždivosť, zbabelosť. Štandardturkménskeho (stredoázijského/vlkodava) vúvode hovorí o povahe podrobnejšie: Nervovýsystém - pevný, vyrovnaný, živý. Charakteri-stická reakcia - aktívno-obranná. Plemenu jevlastná odvaha, nedôverčivosť, rozvinutýinštinkt ochrany, agresívnosť voči dravcom asebe podobným. Vyznačuje sa vysokou pra-covnou schopnosťou, odolnosťou, schop-nosťou k dlhým prechodom, vysokýmibojovými vlastnosťami a smelosťou.Počas vekov chovu k ochrane stádoviec mu získané kvality umožňu-jú široké upotrebenie vstrážnej (ochrannej)službe.

Povaha nad zlato platí aj pri aziatoch!Povaha nad zlato platí aj pri aziatoch!O AZIATOCH

� BORIS KOPELIOVIČ

Algyr - prekrásny turkménsky pes, vo vynikajúcom type, navyšeperfektný zápasník.

42 č. 3/2010

Charakteristická črta - trpezlivosť v boji.Toľko teda k opisu povahy. Ide zrejme o jedinúvec, voči ktorej nie sú zo strany chovateľov čitvorcov štandardov nášho plemena námietky apanuje v nich vzácna zhoda. Mať psa svýborným charakterom chce asi každý cho-vateľ, ale u málokoho je v chove takou prioritouako u národov SÁ a svoju pozornosť chovateliazväčša sústreďujú na exteriér, ktorému podria-ďujú takmer všetko. Samozrejme, výstavnéúspechy neraz zaručujú lepší predaj šteniat,tak prečo by sme nepoužívali v chove psov sčo najväčším množstvom získaných výstav-ných ocenení? Prečo by sme nepárili najmäšampiónmi - víťazmi krásy, keď je to komerčneatraktívnejšie než, napríklad, použitie výstavnepriemerným psov s vynikajúcim pôvodom avýbornými charakterovými vlastnosťami?

Istú logiku to síce má, ale nášmu plemenu tourčite neprospieva. Kvalita aziata sa nemeriapočtom CACov, CACIBov a iných titulov, hocizískať tieto ocenenia je pre každého príjemné.V našej chovateľskej stanici sme odchovalipomerne veľa vrhov a zvykli sme si na rôzneotázky, ale, žiaľ, väčšina z nich sa obmedzujena tie o výške, váhe, výstavných úspechochrodičov a cene. Len malé percento záujemcovsa pýta na pôvod a povahu. Škoda, pretože zozákladov kynológie vieme, že správanie psovje jednak získané, ale aj vrodené - genetickypodmienené.

Okrem povahových vlastností je pôvod jed-nou z významných a dôležitých čŕt celkovej

hodnoty aziata a niektorí chovatelia ho dávajúvo svojom rebríčku dokonca na prvé miesto.Takýto postoj vychádza z poznania jednotlivýchlínií, ktoré do veľkej miery správnu povahugarantujú. Týka sa to najmä krvných líniípochádzajúcich priamo zo Strednej Ázie, kdehrajú prím turkménske psy, ale patria k nim ajuzbecké, ktoré sa s nimi prelínajú, ako ajtadžické a kazašské.

Na rôznych fórach v rôznych krajinách smesvedkami búrlivých debát, či psy pochádza-júce z línií Strednej Ázie sú niečím výnimočnéa či sa odlišujú od väčšiny súčasných vystavo-vaných stredoaziatov. Chovateľská obec sapolarizuje u nás aj u našich susedov. Jední tvr-dia, že sú to také isté psy a zbytočne sa glori-fikujú, iná skupina rozdiely vidí. K tej druhejskupine sa pridávam, pretože tieto rozdielyreálne sú. Samozrejme, nie vždy sú markantnév exteriéri, sú však badateľné najmä v pova-hových vlastnostiach, ako aj v schopnosti lep-šie znášať fyzickú záťaž, a tak isto v odolnosti.Debát na fórach sa nezúčastňujem, ale z časuna čas mi nejaký ten kolega prepošle úryvky, vktorých sa na túto tému slovne bojuje všetkýmimožnými argumentmi. Som rád, že som s de-batami podobného druhu už skončil, pretože zniektorých príspevkov ide fakt hrôza a to pod-statné - pochopenie nášho plemena, častouniká. Toto pochopenie by som očakávalhlavne od tých skúsenejších, ale, žiaľ, častopráve tí akoby ignorovali podstatu nášho ple-mena. Ako inak by mohli dať na porovnaniedve fotografie dvoch bielych psov, jedného zTurkménska, druhého odchovaného v našichkončinách, pýtajúc sa na rozdiel medzi týmitodvomi. A vopred upozorňujú, že o povahenechcú počuť, lebo tá sa na fotkách nedá vi-dieť. Pripadalo mi to, ako keď v časopise vys-tavia na prvý pohľad dva rovnaké obrázky vedľaseba s textom: Nájdite 10 rozdielov! Sprvunevidíme žiadne, potom nájdeme dva, tri, akeď nám dôjde trpezlivosť, obrátime stránku,ktorá nám odhalí všetkých 10. Zásadný rozdieltýchto dvoch uvedených jedincov je práve vtom, že jeden je priamo z Turkménska, kde sakladie dôraz na povahové vlastnosti a pracov-né schopnosti, a ten druhý je od chovateľov,kde sa kladie hlavný dôraz na exteriér, ktorý jevšetkému ostatnému nadradený. Áno, navo-nok sa zdá, že medzi nimi rozdielu niet, v sku-točnosti rozdiel existuje, i keď netvrdím, že tendruhý jedinec odchovaný u nás je zlý, že má

zlú povahu či iné negatíva. Hovorím len, žerozdiely určite sú. Oľga Nagaeva - chovateľkaz Uzbekistanu, pozná aziatov žijúcich v SÁ audržiava kontakt s mnohými chovateľmi tejtokrajiny, fotografuje aborigénov, zúčastňuje sapsích bojov, jednoducho, má prehľad. VUzbekistane robí pravidelné reportáže o tom,ako tieto psy v krajine pôvodu existujú.

V prvom rade tu aziati žijú v úplne iných pod-mienkach, a to v omnoho tvrdších než zvyčaj-ne u našich chovateľov. Psy sú neustále testo-vané na bojové schopnosti, sú v podstatezbavené akéhokoľvek strachu, majú zníženýprah bolesti a musia mať vždy túžbu povíťazstve nad súperom. Stovky kilometrov ichmajitelia vezú v stiesnených batožinovýchpriestoroch áut, až je čudné, že tam v horú-čavách dokážu dýchať. Po príchode na miestourčené k zápasom nemajú prakticky žiadenčas na oddych a sú prichystané k boju. Žiadnystrach, nijaká bezradnosť, ale odvaha hneď saso súperom popasovať.

Naozaj si niekto myslí, že väčšina aziatovchovaná či už v našich, alebo iných krajinách,po takmer 20 rokoch chovu je na tom rov-nako?

Skúsim uviesť ešte jednu úvahu na dokresle-nie. Ak sa jeden chovateľ bude zameriavať nachov povahovo a fyzicky zdatných, odolných,schopných bojovať so zvieracím nepriateľom abude robiť selekciu v tom zmysle, aby tieto

Pes turkménskej krvi, typický predstaviteľ psov Strednej Ázie,pekne modelovanej hlavy plochého prechodu od čela k papuli.Vidno, že nielen biele a svetlé psy patria ku kvalitným v našomplemene.

Nádherní stredoaziati vo svojej pôvodnej vlasti, nič im nechýba, výborní v type a svoj charakter dokazujú práve na tejto slávnosti.

Turkménska sučka Akylina.

Pes nesúci krv turkménskych predkov.

Chvíľa oddychu.

vlastnosti zachoval dajme tomu 15 - 20 rokov,a druhý chovateľ sa sústredí výlučne na exte-riér, navyše podlieha moderným komerčnýmtrendom, pretože výstavné úspechy sú preňhoprioritou, a bude týmto spôsobom zameriavaťchov také isté časové obdobie ako ten prvý,spomínaný rozdiel po rokoch medzi týmitoodchovmi bude. A bude, i keby sa navonokniektoré jedince z týchto odchovov podobali. Amyslím, že niet pochýb o tom, z ktorého zame-rania chovu - či na povahové vlastnosti, alebona exteriér - by mali aziati bližšie ku psompôvodným, žijúcim vo svojej domovine.

Nakoniec, prečo by sa nemohli dva rôznepsy na seba podobať, veď predkovia u náschovaných psov pochádzajú pôvodne práve ztých krajín, kde sa naše plemeno tisícročia for-movalo. Okrem toho neraz nájdeme aj podob-nosť stredoaziata s kaukazským vlkodavomalebo tureckými pastierskymi psami, a to bymalo znamenať, že sa jedná o jedno a to istéplemeno? Mimochodom, kaukazský vlkodavsa len vďaka tomu, že sa v istých vonkajšíchznakoch niekedy podobá stredoaziatovi,dostal do niektorých preukazov pôvodu akostredoázijský ovčiak, a pritom je to celkom inéplemeno, s inou históriou a hlavne s inou psy-chikou - povahou odlišnou od aziata.

U kaukazských psov je dávaná do popredianajmä ostrosť voči ľuďom, ktorej absencia, sapovažuje za chybu. Naproti tomu sa u našichaziatov hovorí len o nedôverčivosti, zato až oagresivite voči zvieracím nepriateľom a dôrazsa kladie na trpezlivosť, jeden z najdôležitej-ších atribútov povahy. Odvaha, odolnosť vočibolesti a hlavne trpezlivosť sú najväčšími

zbraňami bojovníkov zo Strednej Ázie. Prílišveľká dráždivosť nášmu plemenu nenáleží. To,že už aj u nás sa do chovu zapájajú kaukazskévlkodavy, je chybou, pretože to nie sú aziati,hoci administratívne sú v niektorých preuka-zoch pôvodu vedené ako stredoázijský ovčiak.Nie je to tak dávno, keď sa u nás objavovaliturkménske vlkodavy, ktoré to mali oficiálne vpreukazoch napísané, a pritom tieto psy reálne

turkménskymi vlkodavmi nikdy neboli. A tak jeto aj s kaukazskými vlkodavmi. Pri tejto príleži-tosti mi nedá spomenúť, ako sa raz jeden zchovateľov vyjadril na adresu niektorých turk-ménskych psov, keď potomkov ČiernehoJekemena a importovaného psa nesúceho krvKabura a Garachana, označil podľa fotografiíza „čistých kaukazákov“. Paradoxne právetento chovateľ chová a hrdí sa líniami Ryžeho a

44 č. 3/2010

Bieleho Chodu, čiže kaukazskými vlkodavmi,ktorými má svoje preukazy pôvodu dokonaleprešpikované. O to smutnejšie je, že nie je za-čiatočníkom a podieľa sa svojím postavením nasmerovaní chovu stredoaziata u nás. Zopaku-jem, nikto netvrdí, že sa na seba nemôžu aziata kaukazský vlkodav podobať, sú to však zá-sadne rozdielne plemená a líšia sa najmä svo-jou históriou a psychikou. Sú rozdielne napriektomu, že obidve plemená sa používali a použí-vajú (každý vo svojej domovine) na prácu pristádach.

Väčšina chovateľov na Slovensku i v Českejrepublike sa hlási k zachovaniu pôvodnýchvlastností nášho plemena. Podľa jednej anketyz fóra ide o takmer 90 percent chovateľov čimajiteľov. Mne to však pripadá trochu pokry-tecké, pretože navonok proklamované je nut-né podporiť konkrétnymi chovateľskými činmi,

a tie, aspoň doteraz,absentujú. Obhajoba,že u nás, v našich

podmienkach, sa nedá povaha odskúšať, jelen zámienkou k tomu, aby sa väčšina mohlasústrediť na exteriér, pretože kto má skutočnýzáujem, ten si cestu za overením povahy nájsťmôže. Navyše sú aj iné vlastnosti než bojové,ktoré by si malo naše plemeno v rámci našichpodmienok zachovať - odolnosť, schopnosťabsolvovať fyzickú záťaž, zdravie, tempera-ment. Nie je tajomstvom, do akých problémovsa dostali niektoré súčasné plemená, z kto-rých mnohé nielenže stratili svoje pôvodnépracovné schopnosti, ale už sa nie sú schop-né ani prirodzeným spôsobom rozmnožovať.

Okrem toho sa ne nabalilo množstvo civili-začných chorôb a defektov z prešľachťovania.Dnes už máme psích psychológov, špecialis-tov na zrak, na kĺby a mnoho iných špecialis-tov, ktorí sa starajú o kompletné zdravie večnechorých, ubolených psov.

Vynikajúci etológ, znalec zvieracej duše,Konrad Lorenc, hovorí, že je to síce veľmismutné, ale nepopierateľné, že veľmi prísnyvýber pri chove telesných znakov sa nedá spo-jiť s duševnými, a dodáva, že ani medzi ľuďminestretol skutočne veľkého učenca, ktorý by vtelesnom ohľade pripomínal Apolóna aleboideálne krásnu ženu, ktorá by bola ako-takinteligentná. Neviem, či je to skutočne tak, aleKonrad Lorenc v tomto duchu hovorí aj o psíchšampiónoch. Hoci si myslím, že niečo na jehoslovách naozaj je, naša snaha spojeniacharakteru a exteriéru v nejakej prijateľnejforme by nemusela byť márna. Ideál krásyalebo povahy nájdeme sotva, pretože žiadnyideál v podstate neexistuje, ale chovať charak-terovo zodpovedajúcich psov so slušnýmexteriérom a zdravím by sme mohli. To by smesa však nesmeli doslova naháňať za víťazstva-mi v exteriéri, úmyselne zakrývať chyby, ktorérozhodca nemusí počas posudzovaniapostrehnúť. Tituly a výborné výstavné oceneniaby sme mohli chápať skôr ako bonus a nie akoposvätnú relikviu, ktorú treba získať za každúcenu. Je veľa psov SÁ, ktoré sa vyznačovalinielen výbornou povahou, ale aj atraktívnymexteriérom, ale je tak isto množstvo jedincov,ktorí by podľa súčasného trendu nedostaliznámku lepšiu než dobrá. Rozhodujúcou preaziata bola odjakživa povaha a, veru, nie je nasvete veľa plemien, ktoré by sa dobrému azia-tovi vyrovnali. Ak sa vôbec nejaké, s takýmidanosťami nájde - mám na mysli odvahu aschopnosť bojovať s nepriateľom, trpezlivosťpri boji, odolnosť v rôznych klimatických pod-mienkach, schopnosť samostatného rozhodo-vania, znížený prah citlivosti na bolesť, silnéteritoriálne cítenie spojené s ochranou svojho

Kaukazský vlkodav, z linie Bieleho Chodu, je celkom v inom type ako psy Strednej Ázie, čo je možnovidieť na stavbe hlavy.

Šampión Turkménska, samozrejme v zápasoch, čo potvrdzuje jeho vynikajúci charakter. U nás na výs-tave by asi nezažiaril, ale jeho hodnota je niekoľkokrát vyššia ako hodnota našich šampiónov krásy.

Ot Borojo (Tamerlán import Uzbekistan x Barcha Belyj Klyk import Bielorusko), Chov. +maj: Boris Kopeliovič Aj tento aziat v suchom type je typickým predstaviteľom plemena.

územia. Je jasné, že sa nemôže porovnať suniverzálnym nemeckým ovčiakom a iným slu-žobným psami, pretože klasické cvičenie mupríliš nevonia, ale vo „svojej branži“ je uniká-tom.

Neviem, ako ostatní chovatelia, ale ja sabudem snažiť tieto vlastnosti vo svojom choveudržať a rozvíjať tak, aby som odchovy v rámcimojich možností čo najviac pripodobňoval azi-atom pôvodným. Chcem spoločníka, ochran-cu a normálneho schopného psa nášho ple-mena a budem k tomu smerovať svoje cho-vateľské aktivity. Ak sa niekomu páči kaukaz-

ský vlkodav, poprípade inklinuje k nadmernýmveľkostiam, alebo si zakladá svoje chovy narovnako sfarbených jedincoch a obdivuje sa vdosiahnutých titulov a pohároch, prosím, nechsa páči! Pre mňa krása aziata spočíva v jehocharaktere, ale aj v jeho farebnej variabilite,veď doteraz nik nedokázal, že svetlé - biele,alebo plavé psy by boli povahovo zdatnejšienež, napríklad, fľakaté, čierne, či psy inej far-by. Podľa mojej mienky u aziata nie je dôležitézameriavať sa výlučne na jednu farbu, je tosíce vecou osobného vkusu, ale hodnotu azia-ta farba nerieši. Akákoľvek štandardná farba jeu aziata s výbornou povahou akceptovateľná aplemenu nijakým spôsobom neškodí. To skôr,ako hovorí Emil Hauck: „Častý výskyt plachýchpsov, šaškov, zbabelcov, psov hryzúcich zostrachu škodí plemenu viac ako čokoľvekiného.“ Čo dodať? Zostáva len na každom znás, či chceme chovať „zbabelých šaškov“,alebo dáme prednosť psom so zodpoveda-júcim charakterom.

Pravda, exteriér a plemenný typ nemôžemecelkom opomenúť a neraz budeme musieťrobiť kompromisy, pretože inak by to ani nešlo.To všetko by však nemalo byť neprekonateľ-nou prekážkou k zachovaniu vlastností, ktorézdobia naše psy. Veď, stredoaziat bez charak-teru je alternatíva horšia než stredoaziat sexteriérovými nedostatkami.

Fotografie: O. Nagaeva, V. Tatarov, I. Čepa,www.cao.borda.ru, http://volkodavcaoko.ru

a J. Kopeliovičová❑

Pred bojom po namáhavej ceste, ale s veľkou chuťou dokázať saporátať so súperom.

Pripravený k boju.

Aziati s deťmi vychádzajú.