povodne - charita · bohatstvo kontra chudoba stará Ľubovňa je mesto, v ktorom žijem. je to...

časopis Slovenskej katolíckej charity štvrťročník No. 3 2010 (nepredajné)

PovodnePovodne

Pripravujeme:Deň otvorených dveríPripravujeme:Deň otvorených dverí

Slovko „nejde to“ nepoznámSlovko „nejde to“ nepoznám

Z DIECÉZNYCH CHARÍTPovodne – (p)o nich

ROZHOVORSlovko „nejde to“ nepoznám

TÉMABlízko pri človeku v Európskom roku boja proti chudobe

Z SKCH SEKRETARIÁTProjekty na Haiti

Z DUŠEPoodkry význam lásky

S l o v e n s k á k a t o l í c k a c h a r i t a 3 / 2 0 1 02

EDITORIAL

Bohatstvo kontra chudoba

Stará Ľubovňa je mesto, v ktorom žijem. Je tomestečko s niečo vyše 16-tisíc obyvateľmi navýchodnom Slovensku. Okrem svojej polohypoblíž poľských hraníc je preň príznačná vy-soká miera nezamestnanosti, nedostatok pra-covných príležitostí a nízka životná úroveň.Životné príbehy ľudí žijúcich v mojom okolía neustály problém s prácou, ma prinútil roz-mýšľať o tom, čo vlastne znamená chudoba,nezamestnanosť a boj o prežitie.Aby som pochopila, čo chudoba je, nemuselasom sa naučiť žiadnu poučku. Vidím ju den-no-denne. Pri slove chudoba napadnú ľuďomrôzne veci. Niekto sa cíti chudobný, keď akojediný z triedy nemá telefón s dotykovým dis -plejom. Iní sa cíti chudobným, keď žije v tes-nom panelákovom byte a všetci jeho známiv pekných rodinných domoch. Ale čo takí, čonemajú čo jesť alebo bývajú v polorozpadnu-tých chatrčiach? Chudoba je všade okolo nás.Nie, nemyslím tú chudobu, keď sa niekto cítimenejcenným za to, že si nemôže dovoliť znač -kové oblečenie alebo moderný televízor. Hovo-rím o chudobe konkrétnej tvrdej bolestivej,ktorá nie je len škaredým údajom v štatisti-kách, ale predovšetkým životom obrovskýchmás ľudí. Prebúdza sa vo mne mnoho otázok.Prečo sa niektorí ľudia rodia do blahobytua iní, úplne rovnakí ľudia, do najotrasnejšejchudoby? Som presvedčená, že je veľmi ne-správne obviňovať za biedu všetkých chudob-ných každého na druhej strane – všetkých bo-hatých. Netreba to porovnávať. Slepá nenávisťvoči bohatým trápenie chudobných nevyrieši.Ak máme ozajstný záujem riešiť chudobu, nezamestnanosť či zvýšenie životnej úrovnevšetkých ľudí vo svete, na chvíľu sa zastavme.Môžeme snáď pomôcť neznámym ľuďom v ne-známych krajinách, keď sa nájdu zúfalo bied-ni ľudia i na Slovensku? Je to problém násvšetkých. Roky neefektívnej pomoci v mno-hých prípadoch dokázali, že zle premyslenáa nesprávne cielená pomoc môže napáchaťviac škôd ako úžitku. Namiesto posmechua ľutovania, dajme ľuďom šancu postaviť sana vlastné nohy i s našou podporou, pomocouči povzbudením. Pokúsme sa nájsť cesty nazlepšenie sociálnej situácie ľudí, vytvárať pod-mienky na odstraňovanie príčin nerovnostiv spoločnosti, byť tam, kde je to najviac po-trebné, stáť pri tých, ktorí to potrebujú.Eva HalamováSociálne centrum, Stará Ľubovňa

Obsah

6

1 4

1 5

8

4

ADRESÁR SKCH

Slovenská katolícka charitaSekretariátAdresa: Kapitulská 18,814 15 BratislavaTel.: 02-5443 1506, 5443 2503Fax: 02-5443 3097E-mail: [email protected]://www.charita.sk/Účet: 683221653/7500 ČSOB Bratislava

Bratislavská arcidiecézna charitaAdresa: Heydukova 14,811 08 BratislavaTel., fax: 02-5292 0275E-mail: [email protected]://www.charitaba.sk/Účet: 4010078918/3100Ľudová banka Bratislava

Trnavská arcidiecézna charitaAdresa: Hlavná 43, 917 01 TrnavaTel.: 033-5511 396, Fax: 033-5511 397E-mail: [email protected]://www.charitatt.sk/Účet: 4008297855/7500 ČSOB Trnava

Diecézna charita NitraAdresa: Samova 4, 950 50 NitraTel.: 037-7721 792, Fax: 037-772 1798E-mail: [email protected]Účet: 691943162/0200 VÚB Nitra

Diecézna charita Banská BystricaAdresa: Tibora Andrašovana 44,974 01 Banská BystricaTel.: 048-472 0272, Fax.: 048-472 0271E-mail: [email protected]://www.charitabb.sk/Účet: 736841312/0200 VÚB

Spišská katolícka charitaAdresa: Jesenského 5,052 01 Spišská Nová VesTel.: 053-4424 519, Fax: 053-4424 519E-mail: [email protected]://www.caritas.sk/Účet: 29634-592/0200VÚB Spišská Nová Ves

Diecézna charita RožňavaAdresa: Nám. baníkov 27,048 01 RožňavaTel.: 058-7326415E-mail: [email protected]Účet: 18137 582/0200 VÚB

Arcidiecézna charita KošiceAdresa: Bočná 2, 040 01 KošiceTel.: 055-6255 317,Fax: 055-6255 328E-mail: [email protected]://www.charita-ke.sk/Účet: 513026193/7500ČSOB Košice

Gréckokatolícka charita PrešovAdresa: Hlavná 2, 080 01 PrešovTel.: 051-7723 970,Fax: 051-7723 970E-mail: [email protected]://www.gkcharita-po.sk/Účet: 4008425976/7500 ČSOB Prešov,VS: 001-10

Gréckokatolíckaeparchiálna charitaAdresa: Dominikánske nám. 13,040 01 KošiceTel.: 055-6259 454Účet: 4 350 228 409/3100Ľudová banka

Diecézna charita ŽilinaAdresa: Predmestská 12, 010 01 ŽilinaTel., fax: 041-723 1234,E-mail: [email protected]://www.dcza.sk/charitaÚčet: 0424702305/0900Slovenská sporiteľňa Žilina

Slovenská katolícka charita (SKCH) je neštátna nezisková organizácia, ktorá poskytuje charitatívne, sociálne, zdravotnícke a výchovno-vzdelávacie služby všetkým ľuďom v núdzi bez ohľadu na rasu, národnosť, vierovyznanie a politické zmýšľanie.

Právnou formou SKCH je „Účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti“, zriadené Konferenciou biskupov Slovenska, a je samostatnou právnickou osobou. V zmysle Kódexu kanonického práva je SKCH konfederáciou verejných združení; tvoria ju arcidiecézne, diecézne charity a Bratislavská katolícka charita, ktoré sú samostatnými subjektami s vlastnou právnou subjektivitou.

w w w . c h a r i t a . s k 3

PRVÝ DENNÝ STACIONÁR NA ORAVEOTVORENÝ

Pracovať a zároveň sa dobre postarať o svo-jich staručkých, chorľavých rodičov? Bezpomoci a opatrovateľky je to v dnešnýchčasoch takmer nepredstaviteľné. No dá sa,ak sú na to vytvorené podmienky. Prvé cha-ritné zariadenie na Orave, ktoré umožňujetakýto komfort pre fungovanie viacgenerač -ných rodín, je otvorené od júna v Námes -tove.Spišská katolícka charita v spoluprácis mestským úradom zrekonštruovala pries -tory v bývalej fare a vytvorila v nich dennýstacionár (DS) blaženej Zdenky Schellingo-vej. Jediné zariadeniesvojho druhu, nielen naOrave, ale v celej Spiš -skej diecéze, posvätilv nedeľu 6. júna 2010prezident Slovenskej ka-tolíckej charity, biskupŠtefan Sečka. Ide o zaria-denie s denným poby-tom, kde sa o klientovstará kvalifikovaný per-sonál.DS je určený pre staršíchalebo zdravotne postih-nutých ľudí, ktorí sú me-nej samostatní. Našiklienti žijú doma, nepo-trebujú domovy dô-chodcov. Naše zariade-nie pomáha príbuzným, ktorí pracujú, tým,že môžu počas ich pracovnej doby zveriťblízkeho do rúk kvalifikovaných odborní-kov. Prevádzkovateľ ráta aj s tým, že klientizariadenia nemusia byť zdraví, preto sao nich bude starať aj zdravotná sestraa ošet rovateľka. Zariadenie má kapacitu10 až 15 miest. Do denného stacionárav Námestove môžeme prijímať klientov nie-len z Námestova, ale aj z okolitých dedín,ak na to bude postačovať kapacita. Dovoza odvoz si v súčasnosti musia zabezpečiťpríbuzní, ale v priebehu septembra, plánu-jeme zapojiť vlastné motorové vozidlo. Pre-vádzkové náklady DS pre seniorov čiasto-čne hradí samospráva, časť nákladov platiaaj samotní klienti. Denný príspevok klientaje stanovený vo výške 5 eur.Poslaním DS je skvalitniť a zlepšiť život se-niorov a osôb s ťažkým zdravotným postih-nutím, snaha o dosiahnutie najvyššiehomožného rozvoja ich osobnosti, vyplniťvoľný čas, vytvoriť podmienky pre zame-dzenie osamelosti a zároveň neprerušiť ro-dinné väzby.

V DS poskytujeme:• pomoc pri odkázanosti na pomoc inej

osoby,• sociálne poradenstvo,• sociálnu rehabilitáciu,• záujmovú, kultúrnu a relaxačnú činnosť.

Zabezpečujeme:• aktivizačné programy,• skupinové kondičné cvičenia,• priestor na odpočinok,• hygienický dohľad,• stravovanie (desiata, obed, olovrant),• základnú ošetrovateľskú starostlivosť

(napr. meranie krvného tlaku, dohľadnad užívaním liekov, aplikácia inzulínu,sledovanie glykémie a iné).

V budúcnosti predpokladáme, že sa bude-me venovať v tomto zariadení aj ľuďoms diagnózami ako Alzheimerova či Parkin-sonova choroba, preto budujeme interiéra prístup bezbariérovo. Pripravujeme pro-

jekt, ktorým by sa nám časť prostriedkovinvestovaných do tohto DS mohla vrá-tiť. Zároveň by sme chceli vybudovať takétozariadenie aj v neďalekom Oravskom Vese-lom, no to je zatiaľ vízia do budúcnosti.

Kontakt: Ul. Cyrila a Metoda 318 /budovabývalého Farského úradu/, tel.: 043/55 81254, 0904 50 14 15Jolana Kubicovápredstavená Domu Charitas Blahoslavenej Zdenky Schellingovej

SVIATOK SV. KRIŠTOFA V MARTINE

V minulom čísle časopisu sme informovalio novozriadenom Dome charity sv. Krištofav Martine, ktorý je nízkoprahovým den-ným centrom. Na stredu, 28. júla, pripadlov kalendári práve toto meno – sv. Krištof.V Diecéznej charite Žilina sa pri tejto príle-žitosti konala malá oslava patróna zamest-nancov spolu s klientmi.V rámci spoločného posedenia nechýbalkultúrny program a sviatočný obed. SestraKatarína Števicová, zamestnankyňa Domucharity sv. Krištofa, priblížila všetkým prí-tomným osobnosť sv. Krištofa. Posedeniespestrila spevom slabovidiaca pani ZuzanaGregorová, ktorá zaspievala náboženskéi svetské (vrátane rómskych) piesne s veľmi

pozitívnym ohlasom. „Účastníci posedeniaboli milo potešení a ešte dlho diskutovali o ži-vote sv. Krištofa. Sme radi, že sme aj takýmtospôsobom mohli spríjemniť život tým, ktorí súv núdzi,“ hovorí vedúci nízkoprahovéhodenného centra.Dovoľte mi predstaviť tohto svätého v krát-kom príbehu. Sv. Krištof, silný telom i du-chom, sa po poučení kresťanským pustov-níkom rozhodol hľadať Ježiša Kristanetradičným spôsobom. Na svojich silnýchpleciach prenášal ľudí cez dravú rieku,v ktorej mnohí pri jej brodení zahynuli.Sv. Krištof sa svojho vytúženého sna – slú-žiť najmocnejšiemu Pánovi zeme, JežišoviKristovi, dočkal, keď raz večer zavolal naneho malý chlapček: „Krištof, poď sem, pre-nes ma!“ Krištof vyložil dieťa na ramenáa vstúpil do rieky. Keď sa začal brodiť, váhadieťaťa vzrastala a pot mu stekal ako daž -ďové kvapky po tvári. Ťarcha chlapca bolaako celý svet. Keď zložil chlapca, ustatý zvo-lal: „Keby som niesol celý svet, nebol by ťaž-ší ako ty, chlapče.“ Tu chlapec dojemne od-povedal: „Krištof, niesol si viac ako svet.Niesol si Kráľa sveta, Stvoriteľa sveta. Jasom Ježiš Kristus.“František Kočalkavedúci Domu charity sv. Krištofa v Martine

FARSKÉ CHARITY ROZŠÍRILI SVOJE RADY

V Diecéznej charite Rožňava vznikla v de-cembri minulého roka vo farnosti Fiľakovonová farská charita. Z podnetu pani IrmyKoronciovej a so súhlasom pátra Stanislavabol v kláštore pri farskom kostole zriadenýšatník, ktorý má slúžiť ako pomoc núdz -nym v meste Fiľakovo. Otvorenie a vysvä -tenie priestorov šatníka sa uskutočnilo11. decembra 2009.Sociálny šatník uvítali aj predstavitelia mes-ta, lebo v tomto priemyselnom centre jemnoho nezamestnaných, ktorí potrebujúpomoc. Na otvorení sa zúčastnili aj dobro-voľníci z Charitatívno-sociálneho centra Lu-čenec, ktorý odovzdali dobrovoľníkom voFiľakove skúsenosti v charitatívnej práci zosvojho mesta.Jozef Kováčriaditeľ DCH Rožňava

Z DIECÉZNYCH CHARÍT



CHARITA ROZDALA VYŠE TONYPOTRAVÍNSkrine, koberce, postele, šatstvo i konzervy,tým všetkým pomohla Spišská katolíckacharita obetiam tohtoročných povodní.Viac ako dvom stovkám rodín na strednoma hornom Spiši rozdala veci, ktoré pred zá-plavami boli pre nich samozrejmosťou.Takmer pol druha tony potravín ešte ajdnes putuje do rodín, ktoré to najviac po-trebujú.Podľa riaditeľa úradu ekonomiky Spišskejkatolíckej charity Jozefa Matlocha ľudia,ktorých povodeň nepostihla, sa k trpiacimneobrátili chrbtom, ale pomáhali. Posielalinajmä šatstvo, no ponúkali aj nábytok.„V prvej fáze sme ľuďom požičali 75 elek-trických a naftových vysušovačov a odvlh -čovačov. Pomohla nám ich zabezpečiť Ko-šická arcidiecézna charita, organizáciaČlovek v tiesni a Slovenská katolícka chari-ta,“ uviedol J. Matloch. Pomoc smerovalanajmä do spišských obcí Markušovce, Leta-novce, Hrabušice, Betlanovce, Kluknava,Richnava, Kolinovce, ale aj miest ako Spiš -ská Nová Ves, Spišské Vlachy, Stará a NováĽubovňa, Kežmarok, Podolínec či Ľubica.Podľa J. Matlocha najväčší záujem bol o ná-bytok, najmä postele, skrine a koberce.Charita rozdala aj 1 350 kíl mäsovýcha paštétových konzerv. „Zistili sme, ktorérodiny to najviac potrebujú a podľa tohosme ich rozdelili,“ dodal J. Matloch.Spišská katolícka charita

VYSÚŠAČE UŽ AJ V PRIEVIDZIA HANDLOVEJVo štvrtok previezla Slovenská katolíckacharita 20 kusov odvlhčovačov do Prievi-dze, ktorú zasiahli v polovici augusta po-četné zrážky a spôsobili vyliatie Handlovky.Spolu s vysúšačmi má Prievidza k dispozí-cii aj dve kalové čerpadlá, 474 litrov čistia-cich a dezinfekčných prostriedkov a jedno-duché pomocné náradie. Celú dodávkupomoci od Charity prebral zástupca primá-tora, pán Ing. Milan Dérer, ktorý dohliadnenad postúpením zapožičanej techniky (vy-súšačov a čerpadiel) a distribúciou čistia-cich prostriedkov občanom.Do handlovského útulku pre osamelých ro-dičov na Nádaždyho ulici dorazil zatiaľ je-den vysúšač. „Ďalších 25 elektrických vysú-šačov spolu náradím ako lopaty, vedrá,metly, rukavice, sady na maľovanie dodalaCharita MÚ v Handlovej.“, dodal generálnysekretár SKCH. Vysúšače sú momentálnenajviac potrebné pre rýchlejšie sprevádzko-vanie už vyčistených pivníc a miestností,ktoré boli zaplavené. Charita upozorňujedomácnosti, aby nezačali steny maľovaťskôr, než budú suché, k tomu by im malipomôcť vysúšače. V niektorých prípadochbude potrebné meniť omietky. Veľmi dôle-žité je používať dezinfekciu, aby sa zame-dzilo tvorbe plesní.Postihnuté domácnosti v okolí Prievidzea Handlovej boli zaradené do databázy spoločnej pomoci poskytovanej Konferen-

ciou biskupov Slovenska, Slovenskou ka -tolíckou charitou, Človekom v ohrozenía Človekom v tísni. Podporiť zbierkuSKCH môžete do novembra, č. účtu:4008058424/7500, VS 170. Doteraz smevyzbierali 170 tisíc eur. Ďakujeme.

MATERIÁLNA POMOC PRIBLIŽNE1500 DOMÁCNOSTIAM V 50 OBCIACHArcidiecézna charita Košice: Malčice, Sečov-ce, Milhostov, Markovce, Petríkovce, Vojči-ce, Veľká Lodina, Krásna, Gelnica, Kysak,Orlov, Čaňa, Nižná Myšľa, Sady nad Tory-sou časť ZdobaSpišská katolícka charita: Stará Ľubovňa,Nová Ľubovňa, Podolínec, Ľubica, Kežma-rok, Markušovce, Letanovce, Hrabušice, Be-tlanovce, Kolinovce, Spišská Nová Ves, Smi-žany, Richnava, Kluknava, Spišské VlachyGréckokatolícka charita Prešov: Prešov, VeľkýŠariš, Sabinov, Varhaňovce, Kendice, Kapuša-ny pri Prešove, Vranov nad Topľou, Nová Ľu-bovňa, Stará Ľubovňa, Lomné, VyškovceDiecézna charita Nitra: Hul, Maňa, Kmeťo-vo, Mojzesovo, Prievidza, Handlová

Poskytli sme• 200 kusov vysúšačov miestností pre za-

plavené domácnosti.• 4200 litrov čistiacich a dezinfekčných

prostriedkov určené na dezinfekciu po-vrchov, pitnej vody a tiež na zamedzenietvorby plesní a kvasiniek.

• pomoc dotknutým domácnostiam s od-straňovaním škôd pomocou čerpadiela 4 mokrosuchých vysávačov na kalovúvodu.

• dva kamióny s nábytkom, bytovým zaria-dením, domácimi spotrebičmi, technikoua vecami dennej potreby, ktoré darovaliobčania, Nadácia SPP a.s. Spoločnosť Ma-dalbal Bratislava darovala náradie.

• pracovníci a dobrovoľníci diecéznycha farských charít sa podieľali na analyzo-

Povodne – (p)o nichPovodne – (p)o nichV priebehu príprav tohto čísla časopisu sme boli svedkami rôznych udalostí, peknýchaj menej príjemných. Zaťažkávajúcou skúškou mnohých spoluobčanov boli povodnev letných mesiacoch. Slovenská katolícka charita sa prostredníctvom diecéznychcharít zapájala do pomoci obciam materiálnou aj finančnou pomocou. Na spoluprácisme sa dohodli aj s Konferenciou biskupov Slovenska, OZ Človek v ohrození a Člověkv tísni. Je to historicky vôbec prvá dohoda o spoločnom postupe koordinovanej,efektívnej a transparentnej pomoci na Slovensku.



vaní situácie a rozdeľovaní materiálnej po-moci, poskytovali psychosociálnu pomoc

• podrobný prieskum a zhodnotenie po-trieb jednotlivých domácností v spolu-práci s farskými úradmi za účelom rozde-lenia finančných prostriedkov zo zbierky,ktorú realizovala Konferencia biskupovSlovenska v kostoloch

• Zriadenie dočasného „Skladu Solidarity“v Bratislave v nízkoprahovej nocľahárnipri letisku. Podarilo sa nám získať pries -torov pre sklad od Magistrátu hlavnéhomesta na Jasovskej ulici v Petržalke) zaúčelom prijímania materiálnej pomoci(domáce elektrospotrebiče, nábytok, ve-ci dennej potreby, posteľná bielizeňa pod.)

Zapojili sme sa do• projektu „Naša Bratislava“, kde sme

s 20 firemnými dobrovoľníkmi začali pri-pravovať priestory na pre sklad Solidarityna v Bratislave na Jasovskej

• spolu s ďalšími piatimi MVO sme vypra-covali koncepciu poskytovania pomocipostihnutým domácnostiam.

• 2. ročníka Festivalu mládežníckych or-chestrov a zborov „Shengenský polud-ník – Eurochestries 2010“, z ktorej sadobrovoľné príspevky sústreďovali na po-moc po povodniach.

ZÁPLAVY SPOJILI SILY MIMOVLÁDNYCHORGANIZÁCIÍVzájomná spolupráca Konferencie biskupovSlovenska, Slovenskej katolíckej charity, Člove-ka v ohrození a Človeka v tísni nabrala kon-krétne rysy. Podpis Memoranda o spoluprácimedzi týmito štyrmi subjektmi odštartoval poskytovanie finančnej výpomoci z verejnýchzbierok rodinám postihnutých záplavami.Zmiešané terénne tímy sa po koordinačnomstretnutí rozišli do pridelených regiónov a pre-šetrovali situáciu v nahlásených domácnos-tiach. Na základe posudkov z terénu bude,podľa druhu, miery, rozsahu škôd a schopnos-ti rodiny riešiť vzniknutú situáciu, rodine priz -naná individuálna výška podpory.

Zbierky a spôsob prerozdeľovania finanč -nej pomociVýnos zbierky Konferencie biskupov Slo-venska na povodne činí približne 1,5 mil. ,čím sa stala najsilnejšou pomedzi všetkýmivyhlásenými verejnými zbierkami. Adresnéprerozdelenie výnosu zbierky zaplavenýmdomácnostiam a administratíva projektu jev réžii Slovenskej katolíckej charity. Peňaž-né odškodňovanie prebehne v dvoch fá-zach.V prvej fáze sa poskytla každej domácnosti,ktorú nahlásili farské úrady, jednorazovásociálna výpomoc formou darovacej zmlu-vy vo výške 1000 . Prostriedky dostali jed-notlivé farnosti bezhotovostným prevodomz účtu Konferencie biskupov Slovenskav druhej polovici júla.Na základe prieskumu a verifikovania úda-jov, ktoré vykonávajú terénni pracovníci, bu-de domácnostiam rozdelená ostávajúca su-ma výnosu zbierky určená na výstavbunových alebo zásadnú opravu poškodenýchobytných priestorov. Na tento účel sa KBSokrem SKCH rozhodla spolupracovať s mi-movládnou organizáciou Človek v ohrozenía Člověk v tísni. Cieľom je predovšetkýmvzájomná informovanosť, spravodlivé a ad-resné rozdelenie peňazí, koordinácia pri-deľovania pomoci a spoločné metodické po-

stupy. Z tohto dôvodu podpísali 5. augustaKBS všetky štyri organizácie Memorandumo spolupráci. Slovenská katolícka charitaa Človek v ohrození vytvorila sedem dvoj-členných zmiešaných tímov, ktoré zhroma-žďujú v zaplavených domácnostiach výškuškody na obytných priestoroch a sociálnu si-tuáciu rodiny. Na základe karty rodiny,v ktorej je podchytená celá obhliadka, je na-vrhnutý spôsob riešenia. O výške finančnejpodpory priznanej pre konkrétnu rodinurozhodovala Povodňová komisia v druhejpolovici augusta. Povodňová komisia saskladá zo zástupcov každej organizácie,plus prizvaní terénni pracovníci.

Naše spojenie = koordinovaná, adresná,transparentná pomocBezprostredne po povodniach sme malipracovníkov v teréne, distribuovali sme základné veci ako sú čistiace a dezinfekčnéprostriedky, vysušovače, odvlhčovače, čer-padlá atď. S odstupom času chceme postu-povať podľa zdieľanej metodiky. Jednýmz hlavných bodov Memoranda o spoluprácije spoločný postup organizácií pri odškod -ňovaní, zdieľanie spoločne vytvorenej data-bázy postihnutých domácností, vytvoreniepovodňovej komisie a zostavenie terénnychtímov – zhodujú sa hlavní predstaviteliaoboch organizácií.„2. augusta prebehlo v Spišskom podhradíškolenie ľudí, terénnych pracovníkov, ktorísa ešte v ten istý deň rozišli do pridelenýchregiónov. Prvé dva augustové týždne boliv teréne, stretli sa s farármi, starostamia preverovali nahlásené údaje zo štatistíkMV SR a farských úradov, ktorými dispo-nujeme. S hlavou rodiny vypĺňali tzv. karturodiny, ktorá sa osvedčila v Českej republi-ke pri minulých záplavách a na základe to-ho rozhoduje od 18. augusta povodňovákomisia o výške príspevku pre konkrétnurodinu. Prednostne sa plánujeme zameraťna domy určené na demoláciu alebo zásad-nú rekonštrukciu. Komisia si podrobne pre-študuje záznamy terénnych tímov a indivi-duálne zohľadní pomery v domácnosti“,dodáva Radovan Gumulák z SKCH.

Materiálna zbierka s Maxi a DHLMateriálna zbierka s Maxi a DHLSú medzi nami ľudia, ktorým povodne od-plavili takmer celý život. Ale vieme aj to, žesú medzi nami takí, ktorí chcú pomôcť, ho-ci nemajú peňazí nazvyš. Spolu s Maxia DHS sme pripravili vecnú zbierku, do ktorej môžete počas septembra prispieť vec-nými darmi aj vy. Stačí ich odniesť do nie -ktorej z vybraných pobočiek logistickej spoločnosti DHL, ktorá sa postaráo uskladnenie a následné doručenie Chari-te, ktorá dary rozdelí rodinám, ktoré povo-dňami utrpeli najviac.

Čo môžete priniesť: neotvorené hygienickéa čistiace potreby, vypraté deky, posteľnú

bielizeň (nenoste hračky ani oblečenie),školské potreby, gumové rukavice, mikro-vlnnú rúru, varnú kanvicu, dvojplatničku,maliarske náradie, lopaty, metly, vedrá.Všetko stačí vhodne zabaliť, napr. do škatu-le, a spolu so zoznamom darovaných vecípriniesť do zberného miesta. Pre viac infor-mácií kliknite na www.charita.sk,www.dhl.sk alebo čítajte Maxi.

Zberné miesta(po-pia 10:00 – 17:00, Trenčín 12:00 – 15:00)Bratislava – Na pántoch 18, Zvolen – Poddráhami 1, Košice – Textilná 1, Trenčín –Bratislavská 12

Veronika, aký odkaz by si chcela akovyslankyňa ER 2010 vyslať?

Ponuku ambasádorky ER 2010 som prijalaz toho dôvodu, že mi svet, a veci ktoré sav ňom dejú, nie sú ľahostajné. Ak chceme,aby sa niečo zmenilo, musím začať vždy odseba. Nemôžem všetko zmeniť podľa seba,ale pokúšam sa o to aspoň spôsobom akýmmôžem a viem, napr. ako ambasádorka.

Čo by povedala slovenská top špor-tovkyňa o detských časoch a štú-diách?

Rodina a známi ma vždy brali normálne. Ajľudia v mojom okolí. U verejnosti som zís -kala ako športovkyňa viac rešpektu a naj-mä to, že si ma viac všímajú. Vidia ma v TV,vedia že som športovkyňa. Napríklad ľudiama niekedy oslovujú na ulici či v obchodea hovoria, že mi držia palce. Sú ochotnejšípomôcť mi s vozíkom. Často sa ľudia bojaosloviť človeka na vozíku, pretože ho ne-chcú uraziť, a tak sa radšej tvária, že ho ne-vidia. Moja popularita je silnejšia a tak ten-to strach je zrazu preč. Vozík berú akomoju súčasť.

Je pre teba leto čas oddychu? Ako hotráviš?

V polovici letných prázdnin máme vrcholsúťažnej sezóny. Tam veľmi na výber ne-mám a musím intenzívne trénovať. Druhápolovica leta je voľnejšia. Keďže pri športeveľa cestujem, tento čas rada trávim domas rodinou, prípadne výletíkmi po Slovenskua snažím sa oddychovať a voľne trénovať.

Sú úspechy ZŤP športovcov povšim-nuté?

Šport zdravotne postihnutých je nová vec.Pre verejnosť ešte vždy málo populárna,povedala by som priam neznáma. Pomalý-mi krokmi sa to, vďaka športovcoma ľuďom, čo okolo tohto športu robia, me-ní. No ešte stále je ďaleko doba, kedy bude,,šport zdravotne postihnutých“ rovnocen-ný so ,,športom zdravých“. Všetko je tov ľuďoch.

Čo ťa posúvalo vpred? Čo ti dávalo si-lu prekonávať seba, svojich rovesní-kov?

Bola som tak odmala formovaná. Rodičiama viedli k samostatnosti a húževnatosti.Moja mama je húževnatá a správnou orga-nizáciou vždy všetko stíha. V tom mi bolaa je vzorom. Zároveň ma teší ak sa mi niečopodarí a myšlienka ,,nechce sa mi“ je mo-jím motorom.

Si mladá, no „kolesového pomocníka“poznáš dôverne. Je pre teba nevyhnut-ný?

Moje postihnutie mi dovolí prejsť pár kro-kov, takže na invalidný vozík nie som vždyodkázaná. Napriek tomu je to môj pomoc-ník v živote. Nie je to žiadna ťarcha, skôrnaopak. Je to pomôcka, ako si ušetriť ener-giu, zdravie do budúcnosti a držať kroks dobou. Používam ho na dlhšie vzdiale-nosti. Peši by som bola pomalá a rýchlounavená. Vozík mi v živote pomáha. No nieje vozík ako vozík. Pre každého ,,vozíčkara,,je vhodný iný, aby spĺňal kritérium pomoc-níka. Preto sú aj také drahé a ťažko dostup-né pre každého.


ROZHOVOR

6

Slovko „nejde to“ nepoznám

Veronika VadovičováVeronika Vadovičová je 27-ročná, vyso -koškolsky vzdelaná, majsterka svetav streľbe zo vzduchovej pušky a ľubo-voľnej malokalibrovky zo švajčiarskehomesta Sarganse (2006), majsterka Európyv tímovej streľbe (2005), nositeľka vyše70 ocenení, účastníčka paraolympiádv Sydney a v Aténach. V tomto roku saokrem športových aktivít zapája ako vys -lankyňa Európskeho roka boja proti chu-dobe a sociálnemu vylúčeniu (ER).

Japonské znaky – Počas olympiády v Pekingusa Veronika učila čínsku abecedu a základnéslová. Na papieroch sú napísané mená Vero-nika a Radko.

Slovko „nejde to“ nepoznám


ROZHOVOR

Ako sa presúvaš, keď si potrebuješniečo vybaviť?

Bývam na dedine, a tak musím do mestadochádzať. Aj na tréningy sa presúvamdo 25km vzdialenej dedinky od domu.Tam sa presúvam s autom. Auto tiež pova-žujem ako moje nohy. Bez neho by som se-dela asi doma, keďže verejná doprava tu naSlovensku ešte zďaleka nie je prispôsobe-ná na bežnú prepravu ľudí so zdravotnýmpostihnutím. Auto mám upravené na ruč -né ovládanie, a teda sa odveziem samaa nepotrebujem šoféra. Našťastie taktoupravované autá sú na Slovensku bežnedostupné a kto takto upravené auto potre-buje, dá sa to bez väčších komplikácii za-riadiť.

Pripúšťaš si odlišnosť?

Som iná. Bolo by nesprávne keby som si tonepripustila. Narodila som sa takto. Ne-viem aké je byť ,,zdravou,“ tak mi to nepre-káža veľmi. Ľutovať sa mi nepomôže a anisi nespomínam, že by som sa niekedy ľuto-vala. Ľutujem iba ak mi niečo ujde, či zmeš -kám z mojej viny. Ľudia si všímajú, čo jeiné, odlišné či nové. V tomto prípade súskôr niekedy neprimerané reakcie. Posled-né dva roky som navštívila množstvo škôl.Deti sa so mnou zoznámili a ich reakcie bo-li zrazu ,,normálne“.

Čo si im rozprávala?Hovorila som im o mojom športe, o vozíkua tak… deti sú zvedavé a keď ma spoznali, užsom nebola pre nich atrakcia, ale pochopilik čomu je vozík, alebo prečo tak chodím.jednoducho z neznámeho sa stalo známe.

Sú podľa teba postihnutí ľudia sociál-ne vylučovaní?

Žiaľ áno a tých prípadov je ešte vždy mno-ho. Odstrániť sa to dá jednoducho, no je totiež dlhá cesta. Pôjde to odstraňovaním ba-riér. Ak sa niečo stavia nové, či upravuje,tak to treba hneď prispôsobiť na bezbarié-rovo. Ďalej viac dbať na rehabilitáciu. Čorazviac pribúda nehôd a teda ľudí na vozíkoch.Na Slovensku je len jedno kvalitné rehabili-tačné centrum, no jeho steny sa nerozťahu-jú podľa aktuálnej potreby. Čas určený narehabilitáciu sa z toho dôvodu skracuje, čoje na škodu ľudí odkázaných na terapiu.

Ako by si povzbudila napr. deti s pos -tihnutím v charitných zariadeniach?

Aby išli vždy za svojimi snami a pocitomšťastia. Aby boli v prvom rade zvedavé, po-tom húževnaté a vytrvalé a najmä, aby za-budli na slovko ,,nejde to“. Dôležité je po-kúsiť sa, nie dosiahnuť. Tak ako v športenie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. Športči umenie je spôsob ako sa začleniť do ži-vota. Prináša interakcie medzi ľuďmi. Právetáto interakcia je to začlenenie. A aby to bo-lo kompletné, musí prísť aj prispôsobenie.Handicapovaný človek nemôže čakať, že samu bude všetko prispôsobovať hneď. Musísa sám prispôsobiť a potom je život krajší,plný vzájomných interakcií.

Ďakujem ti za milý rozhovor.

Andrea Topoľská

V zime – S kamarátmi na zimnom kempev Dudinciach. Keď práve nelyžovali, robiliprechádzky po okolí.

Nové priateľstvá – Veronika sa skamará-tila s členom organizačného tímu Kórey.

S rodinou a oceneniami – Na ocenenia zo súťaží je pyšná celá rodina: babka, brat so šva-grinou, dokonca aj Veronikina trojročná neterka


TÉMA

Spomenie si niekto, čo významné sa udialov Charite pred 20 rokmi? V tomto roku slá-vime druhú desaťročnicu od obnoveniačinnosti po revolúcii, presne 6. novembra1990 prijala Konferencia biskupov Sloven -ska Stanovy – dokument upravujúci zák -ladné pomery v SKCH.Pri tejto príležitosti a tiež v rámci Európ-skeho roka boja proti chudobe a sociálne-mu vylúčeniu pripravujeme Deň otvore-ných dverí (DOD). DOD v SKCH pripadána piatok, 19. novembra 2010. Uvedené za-riadenia môžu navštíviť školy, záujmovéspolky a združenia, centrá voľného času,rodiny s deťmi, farské spoločenstvá, dobro-voľníci v čase od 10.00 do 19.00 hodiny. Za-riadenia sa predstavia návštevníkom v rôz-

nych programoch, či už tobudú výstavky, hry a súťaže,možnosť diskutovať s klient-mi či zamestnancami. Ne-bude chýba ani drobné po-hostenie a malý suvenír prekaždého. Pozývame vás vy-

užiť túto ideálnu možnosť spoznať činnosťdaného zariadenia, nájsť si k sebe cestu,podporovať sa. Bližšie informácie zverejní-me na www.charita.sk v októbri.

ZOZNAM ZARIADENÍ: Nitra – Dom cha-rity sv. Rafaela, Štúrova 57, Banská Bystri-ca – Dom pre núdznych, Tajovského 1,Martin – Dom charity sv. Krištofa, Kolláro-va 24, Čadca – Dom charity sv. Gianny, Ku-kučínova 4, Žilina – Dom charity sv. Vin-centa, Predmestská 12, Lučenec –Charitatívno-sociálne centrum sv. Rity, ul.Dr. Herza 3, Prešov – Útulok Archa, PodTáborom 33, Košice – Charitný dom sv. Al-žbety, Bosákova, Bratislava – Nocľaháreňsv. Vincenta de Paul, Ivánska cesta 32.

Zapojené zariadenia sa zameriavajú na chu-dobných ľudí bez domova a sociálne odká-zaných, poskytujú im sociálne poraden-stvo, prístrešie, jedlo, šatstvo, priestor naosobnú hygienu, ľudský prístup a láskavéslovo.Spoluorganizátormi DOD je Informačnákancelária Európskeho parlamentu a Zastú-penie Európskej komisie na Slovensku.Ďakujeme za podporu.at

Naše zariadenie – Detský charitný domv Považskej Bystrici – vzniklo ako jednoz prvých charitných zariadení svojho dru-hu na Slovensku po obnovení činnostiSKCH. Svoju činnosť sme oficiálne zahájili08.01.1993 ako jeden z prvých detskýchdomovov rodinného typu v rámci našej re-publiky. Pri zahájení činnosti zariadenianám boli nápomocní z rakúskej charityi nemeckého mesta Passau. Zvyšok nema-lých nákladov bol v réžii SKCH. Naše za-riadenie vzniklo a funguje hlavne vďakaúsiliu a podpore zanietených ľudí, jednot -livcov v podstate z celého Slovenska sosnahou pomôcť deťom v ich ťažkej životnejsituácii.Za takmer 20 rokov fungovania zariadeniasme prešli viacerými zmenami, presťahova-li sme sa do inej budovy v rámci mesta. Na-šou veľkou devízou bolo to, že sme od pr-vopočiatkov fungovali ako detský domovrodinného typu, a tak nás až tak necitlivonezasiahla transformácia detských domovna prelome milénia. Určite sme boli počasnašej existencie najviac ovplyvňovaní zme-nami v rámci legislatívneho procesu a me-niacej sa koncepcie štátnej sociálnej politi-ky – zákon o sociálnej pomoci č. 195/1998Z.z., zákon o sociálnoprávnej ochrane detía sociálnej kuratele č. 305/2005 Z.z. v zne-ní neskorších predpisov. Tieto procesy ne-boli vždy priaznivo naklonené neštátnym

zariadeniam a často sme boli postavenípred početné namáhavé situácie. A tak stá-le bojujeme s ubúdajúcim počtom klientov,a tým aj zníženým finančným príspevkomna prevádzku zariadenia.Od roku 2001 sme vďaka finančnému prí-spevku z lotérií začali s prestavbou neobý-vanej časti zariadenia, aby sme vytvorilipriestory pre deti. Dnes máme v týchtopriestoroch umiestnenú skupinu mladýchdospelých, ktorí sa pripravujú na osamo-statnenie. Do budúcnosti však počítames tým, že v daných priestoroch začneme poskytovať novú sociálnu službu, v čom vi-díme perspektívu zariadenia. V súčasnejdobe však venuje svoju pozornosť dvadsať-jeden deťom, o ktoré sa rodičia nevedeli,nemohli alebo nechceli postarať. Aj vďakaprojektu „Podajme ruku deťom“, na kto-rom sa spolupodieľa rakúska charita a na-dácia Erste Bank, môžeme našim deťomsprostredkovať vzdelávacie a voľnočasovékultúrne i športové aktivity. Pri našej práciveľmi oceňu jeme pomoc a podporu jednot -livcov, farských charít, hlavne v Prečínea v Domaniži, ktorí nám pomáhajú indivi-duálnymi finančnými darmi, potravinový-mi zbierkami i materiálnou pomocou. Tešínás tiež duchovná služba vdp. Galvánka,vďaka ktorej máme v zariadení slúžené svätej omše a deti častejšie pristupujúk sviatosti zmierenia.Veľmi dobré vzťahy udržiavame aj s našimibývalými klientmi, s ktorými sme v osob-nom, telefonickom i mailovom kontakte.Hlavní tí, ktorí zvládli naozajstný samostat-ný život, sú pre nás svetielkami, ktoré násutvrdzujú v tom, že naše snahy a námahyneboli zbytočné. Tým, ktorí neboli až takíúspešní v procese osamostatňovania, sasnažíme byť nápomocní pri riešení problé-mov a zložitých životných situácií. Veď akopovedal sv. don Bosco, patrón mládeže:„Kto sa málo namáha, zažije málo radosti,kto sa veľa snaží, zažije aj veľa radosti.“Elena Baculíková DCHD Považská Bystrica

DOVOĽTE MI VLOŽIŤ NA ÚVOD TEJTO TÉMY SLOVÁ PODPREDSEDNÍČKY KRESŤANSKEJ ASOCIÁCIE TALIANSKYCHPRACUJÚCICH PAOLY VACCHINOVEJ, KTORÉ STAVAJÚ DO CENTRA EKONOMICKÉHO DIANIA HODNOTU ĽUDSKÉHO ŽIVOTAV KAŽDEJ JEHO FÁZE. „TÁTO EKONOMICKÁ KRÍZA NESIE RIZIKO, ŽE NÁS UROBÍ MENEJ CITLIVÝMI A MENEJ POZORNÝMIK INÝM ĽUĎOM, KTORÍ NAPRIEK NAŠIM ŤAŽKOSTIAM SA NACHÁDZAJÚ V PODMIENKACH CHUDOBY NEPOROVNATEĽNEJS NAŠOU. NAOZAJ ZÁKLADOM JE OBJAVIŤ DUCHA BRATSTVA, KTORÝ NÁS ZJEDNOTÍ, ABY SME SA NEDÍVALI NA INÝCH,ZVLÁŠŤ NA INÝCH CHUDOBNÝCH, AKO NA HROZBU. ZOČI-VOČI ŤAŽKOSTIAM, AJ EKONOMICKÝM, KTORÉ SA V TÝCHTOROKOCH DOTÝKAJÚ AJ NÁS, JE PRVOU VECOU, ČO MUSÍME UROBIŤ – NEUVAŽOVAŤ O UZATVORENÍ SA DO EGOIZMU, MYSLIACIBA NA SEBA SAMÉHO, NA SVOJU RODINU, HĽADIAC IBA NA SVOJE VLASTNÉ DOBRO.“ A ŽE EXISTUJÚ ORGANIZÁCIE, KTORÉMAJÚ OTVORENÉ OČI, UŠI, SRDCIA AJ DVERE SA PRESVEDČTE V NASLEDUJÚCEJ RUBRIKE.

Blízko pri človeku v Európskomroku boja proti chudobeBlízko pri človeku v Európskomroku boja proti chudobe

Charita si pripomína20 rokov obnoveniačinnosti po revolúcii

Charita si pripomína20 rokov obnoveniačinnosti po revolúcii

V službe deťomV službe deťom


TÉMA

Projekt „Nie ste v tom sami, s nami to ideľahšie“ realizuje Arcidiecézna charita Koši-ce od marca tohto roka. Bol podporenýv rámci Európskeho roka boja proti chudo-be a sociálnemu vylúčeniu (2010) a realizu-je sa zo zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu SR.Čitateľom prinášame krátku správu o jehovývoji do dnešného dňa.

V predošlom čísle sme informovali o tom,že projekt je zameraný na realizáciu terén-nej sociálnej práce v meste Košice a na rea-lizáciu osvetových prednášok o problemati-ke chudoby a sociálneho vylúčenia.Práca v teréne je vykonávaná 3-5 krát týž-denne počas dňa, od včasných ranných(cca 7.30) až do podvečerných hodín (po18.00) a je zameraná na vyhľadávanie klien-tov, distribúciu informačných letákov, in-formovanie klientov o možnostiach pomocia poskytnutie sociálneho poradenstva. Praxod marca ukazuje, že predpoklad úspechusa v prípade mnohých klientov výraznezvyšuje opakovaním intervencií, čo zname-ná, že počet kontaktov s osobami z cieľovejskupiny je výrazne vyšší, než konečný po-čet klientov, ktorých terénni pracovníci ajzaevidujú.Kontaktovaní klienti – po „zistení“ statusubezdomovec a ochote (i schopnosti – alko-hol…) komunikovať – dostanú prvotné in-formácie, prečo ich terénni pracovníci oslo-vujú, s ponukou možnosti využiť službyposkytované v Charitnom dome sv. Alžbety(ChD). ChD sv. Alžbety slúži ako útuloka nocľaháreň pre ľudí bez domova. Okremmožnosti ubytovať sa v útulku či nocľahár-ni je to i poradenstvo, asistencia a vedeniepri riešení osobných problémov. Rovnako

sú im ponúknuté i služby Charitatívno so-ciálneho centra (ChSC) ako jednej z foriemporadenskej a servisnej činnosti klientomodkázaným na pomoc iných, vrátane hygie-nickej očisty, sociálneho šatníka a pod.Zriaďovateľom služby je ADCH, spolufi-nancuje ju KSK.Klienti informovaní aj o i iných zariade-niach v regióne a iných poskytovateľoch so-ciálnych služieb. Poradenstvo a prácas klientmi, ktorí ponuku príjmu, sú násled-né vykonávané v ChD pravidelne v utoroka štvrtok doobeda, v dohodnutých prípa-doch aj mimo tohto času. V priemere najednotku (jedna „pochôdzka“ v teréne) te-rénnej sociálnej prace (TSP) pripadá cca5 – 15 oslovených občanov. Kontakt s oslo-venými klientmi je dokumentovaný for-mou predtlačeného Záznamového hárku,opakované kontakty sa zaznamenávajú na

zadnú stranu formulára (bez predtlače).Prvé aktivity v oblasti TSP v rámci projektusa uskutočnili v lokalitách, kde je výskytpotenciálnych klientov evidentný a vše -obecne známy, ako napr. priestory a blízkeokolie železničnej a autobusovej stanice,staničný park, Hlavná ulica, nákupné cen -trá a pod.Značná časť práce terénnych sociálnychpracovníkov bola zameraná i na kontakto-vanie príslušných zodpovedných pracovní-kov v samospráve (miestnych úradochmestských častí mesta Košice), mestskeji štátnej polície. Následne boli dohodnutépracovné stretnutia, v rámci ktorých bolipodané informácie o projekte (vrátane tla-čovín pripravených na tento účel). Recip -ročne sa získavali informácie o situáciia stave „bezdomovectva“ v jednotlivých lo-kalitách. V niektorých prípadoch boli do-hodnuté a aj zrealizované spoločné výkonyTSP a MČ v teritóriu danej mestskej časti.Oslovené boli všetky mestské časti.Kontaktované boli doteraz MČ Sever, Juh,KVP, Západ, Jazero a MČ Ťahanovce – síd-liskoPracovné stretnutia sa zrealizovali v štyrochMČ: Juh, Západ, KVP a Ťahanovce – sídlis-ko. V týchto MČ boli tiež zrealizované spo-ločné „šetrenia“ – výkony TSP a dohodnuténásledné kroky v oblasti spolupráce. Mimojednotlivých MČ boli kontaktovaní a k spo-lupráci vyzvaní aj predstavitelia Mestskejpolície v staniciach MČ Staré mesto, MČKVP i Západ a štátnej polície MČ Sever.

Celkový počet oslovených z cieľovej skupi-ny je 146 z toho 31 žien.• Ubytovanie využilo, neraz len krátkodo-bo, 35 klientov

Čo si myslia o projekte študenti strednýchškôl v Košiciach? Čo si myslia o projekte študenti strednýchškôl v Košiciach? „Môj postoj k bezdomovcom sa zmenil vďakadnešnej prednáške. Doteraz som bezdomov-com brala ako ľudí, ktorí len pijú a nič iné ne-vedia. Lenže uvedomila som si, že aj oni sú ľu-dia a majú právo na život a taktiež majú takéisté práva ako my. Zakúpením Nota Bene od-teraz mile-rada pomôžem bezdomovcom, as-poň oni sa snažia nejako si privyrobiť k svoj-mu životu. Držím palce, aby sa im darilo.“

„Bola to poučná a pekná prezentácia, ktorázmenila môj pohľad na život!. Nikto nevie,ako môže dopadnúť a platí, že všetci ľudia súsi rovní.“

„Musím sa priznať, že bezdomovcom som stá-le odsudzovala, lebo stále ma len obťažovali,pýtali peniaze na alkohol, cigarety… A môj po-hľad bol taký, že si za to sami môžu, lebo ničnerobia, aby napravili svoju situáciu. Ale môjnázor sa po tejto prezentácii úplne zmenil, tre-balo by im pomáhať, aby sa im situácia na-pravila.“

„Budem sa snažiť informovať ľudí z uliceo možnostiach zlepšenia ich situácie. Tentoprojekt sa mi páčil, bolo to zaujímavé a pouč-né a ukázalo mi to iný pohľad na ľudí bez do-mova.“

Sme tu prechudobnýcha sociálnevylúčených

Sme tu prechudobnýcha sociálnevylúčených

S l o v e n s k á k a t o l í c k a c h a r i t a 3 / 2 0 1 01 0

TÉMA

Šťastná v službeŠťastná v službe

Bola kňažnou, bola matkou, bola údajne ajrehoľníčkou, ale najviac bola slúžkou! Na-vyše – bola „šťastná“ slúžka v službe Spasi-teľovej!Narodila sa v Bratislave v roku 1207. Užv detstve ju, otec, kráľ Ondrej II. zasnúbils durínskym kniežaťom Ľudovítom. Na je-ho dvore, na hrade Wartburgu ju vychová-vala jej budúc svokra. Alžbeta bola od pri-rodzenosti náklonná ku zbožnosti. Malajemné a súcitné srdce. Radšej by volila zom-rieť, ako uraziť Boha a zarmútiť blížnych.Ako dospievala, rástla v poznaní Bohaa v láske k nemu. Svokre to nebolo spočiat-ku vhod. Radšej bola by videla Alžbetu žiťsvetácky, ako kľačať na kľačadle alebo zaují-mať sa o chudákov. V štrnástom roku Alžbeta uzavrela manžel-stvo s dvadsaťročným Ľudovítom. Našťastiemanžel jej dovolil konať všetky úkony zbož-nosti a pokánia, sám sa o to ani veľmi ne-zaujímal. Alžbeta bola ponajprv vzornámanželka a matka. Porodila mu dietky, kto-ré vychovávala v bázni Božej. Popri mater-ských a manželských povinnostiach sa ve-novala skutkom milosrdenstva. Myšlienka,že v chudobných a trpiacich žije Ježiš, jupriam fascinovala.Druhou silou jej života bola láska k chudo-be, akú odporúčal sv. František Assiský.Preto sa Alžbeta vedela podeliť o veci s tými,čo ich nemali. Neraz sa kajala tak, že svojelepšie jedlá odkladala chudobným a cho-rým a sama sa uspokojila s almužnou – od-padkami!

V Marburgu, kde po manželovej smrti žila,dala vystaviť nemocnicu a postarala sao personál a lieky. Sama denne ošetrovalatých chorých, ktorí boli najnevďačnejší, naj-šomravejší a najviac odporní pre svoju cho-robu. Okrem toho robila, dnes by sme po-vedali, „podomovú ošetrovateľskú službu“.Zaujímala sa o opustených doma. Stalo sanapr., že navštívila istého starčeka, ktorý siposťažoval, že by si rád vypil mlieka, ale sinevládze kravičku podojiť. Kňažná Alžbetatak, ako bola, išla dojiť do maštale. Ne-obratná dojička zle pochodila, lebo krava juešte poriadne dokopala.Keď konala tieto služby, priam so žiariacoutvárou hovorievala: „Aká radosť, aké šťastiesmieť slúžiť Spasiteľovi!“ Keď niekto chcelvidieť kňažnú šťastnú, pozeral sa na ňu, keďslúžila. Vždy mala na pamäti prvú „Slúžku“– Najsvätejšiu Pannu!Veľkosť našej lásky a hrdinskosť sa prejavu-jú len vo veľkých skúškach. Kto sa to ne-naučí v malom, nech si nenamýšľa, že zdo-lá nápor veľkých záťaží.Pozrime sa na sestru Alžbetu, ako bola pri-pravená, keď Boh ju postavil pred promó-ciu života. Všimnime si srdce tejto ženy, akúmala silnú lásku, keď dokázala:• Prijať odovzdane smrť manžela, keď mala

20 rokov• Prijať za noci vyhnanie z hradu s troma

maličkými sirôtkami. To jej urobil manže-lov brat, ktorý zatúžil zmocniť sa bratov-ho hradu, keď sa dozvedel

• Prijať za byt maštaľ, keď švagor zakázal všet-kým poddaným poskytnúť jej prístrešie.

• Prijať údel žobráčky, lebo so sebou si ne-smela zobrať ani to najnutnejšie pre sebaa dietky.

• Prijať najčernejší ľudský nevďak ako údelživota.

Raz Alžbeta prechádzala cez lavičku ponadvodou. Istá žobráčka, ktorú predtým kňaž-ná opatrovala, išla proti nej. Keď sa malistretnúť, žobráčka štuchla do zoslabenejkňažnej, že tá spadla do bahnitej studenejvody. Navyše ju žobráčka zasypala ešte na-dávkami:Tak ti treba, keď si sa nezachovala akokňažná! Alžbeta pokojne odpovedala: Mátepravdu, starenka!Ani v svojom poníženom stave sa Alžbetanevzdala skutkov milosrdenstva. Ešte aj do

svojho bytu v maštali pritúlila k trom sirôt-kam istú ženu, ktorá nemala kde nocovať.Ráno Alžbeta s prekvapením zbadala, že že-na za noci ušla a zobrala jej poslednévrchné šaty.Čo urobila Alžbeta? To, čo urobila v prvé rá-no svojho vyhnanstva! Kľakla si na slamua spievala Magnifikat Prvej Slúžky! Vzdáva-la vďaky, že Pán ju urobil hodnou byť takchudobnou, ako bol on sám v jasličkácha na kríži. V ono prvé ráno sa ponáhľala dochrámu a prosila rehoľníkov, aby spievaliTedeum na poďakovanie za podobnosť soSynom Božím! Z tohto biedneho stavu juneskôr vyslobodil matkin brat biskup Ek-bert a durínski rytieri, ktorí sa vrátili z vý-pravy s manželovými ostatkami.Ako sa zachovala potom Alžbeta? Ostalaverná svojej milovanej chudobe! Vernáskutkom milosrdenstva! Nikdy nikomu sanepomstila! Vstúpila údajne do III. Rádusvätého Františka. V meste Marburgu, kdežila, založila rozsiahlu nemocnicu a domovpre starých a osamelých. Sama im obetavoslúžila, bez nároku na vďaku. Na hrad sauž nenasťahovala. Žila v chudobnej chatrčiaž do smrti. Zo skúšok nevychádzala.K týmto pridávala ešte prísne pôsty a služ-bu chudobným. Strávená láskou k Bohua k blížnym a šťastná v službe Spasiteľovej,odovzdala svoju šľachetnú dušu Spasi-teľovi ako 24-ročná 17. novembra 1231.O štyri roky dostalo sa jej vznešenej reha-bilitácie. Cirkev svätá ju vyhlásila za svätúa neskoršie za patrónku charitatívnej čin-nosti.Literatúra: Miriam Lipovská: „Celý rok so svä-tými“, Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda,Rím 1988, s. 926-929

Porovnajme si svoju lásku, svoju chudobu,svoje znášanie trpkosti a životných skúšoks touto kňažnou, matkou, rehoľnicou!

PÝTATE SA, KTO MÔŽE BYŤ ŠŤASTNÝ PRI PRÁCI? ČLOVEK SO SILNÝM VNÚTORNÝMPRESVEDČENÍM, ŽE PRÁCA, KTORÚ VYKONÁVA, JE POZEMSKOU OSLAVOUKRISTOVEJ LÁSKY, KTORÚ NÁM DÁVA. REČ JE O SV. ALŽBETE UHORSKEJ-DURÍNSKEJ, PATRÓNKE CHARITATÍVNEJ ČINNOSTI, KTOREJ SVIATOK SI CHCEME AJPOČAS DŇA OTVORENÝCH DVERÍ PRIPOMENÚŤ. PREČÍTAJTE SI O NAŠEJ PATRÓNKEZ TROCHU INÉHO POHĽADU AKO BOLA INTERPRETOVANÁ DOTERAZ. SOMPRESVEDČENÁ, ŽE AJ V TOMTO ROKU BOJA PROTI CHUDOBE NÁM MÔŽE BYŤPEKNOU INŠPIRÁCIOU AKO KONAŤ SKUTKY MILOSRDENSTVA.

w w w . c h a r i t a . s k

• ChSC – hygiena, soc. šatník, strava – 57klientov, niektorí začali službu využívaťopakovane• Poradenstvo, asistencia, konzultácie(dok lady, evidencia pre soc. dávky, trvalébydlisko etc.) – 49• Vybavovanie práce v rôznych formách(aktivačné, dobrovoľnícke, brigády, prácana dohodu, TPP) vrátane kontaktovaniaÚPSVaR, pracovných agentúr, alebo poho-vor s potenciálnym. zamestnávateľom, čiúčasť na výberovom konaní – 47

Významnou súčasťou projektu sú infor-mačné prednášky o problematike chudo-by, sociálneho vylúčenia a ľudských práv.Doteraz sa zrealizovalo 23 prednášok: 22na stredných školách – gymnáziá, zdravot-nícke školy, stredné priemyselné školy, ob-chodné akadémie – a 1 pre majoritnú po-puláciu v mestskej časti Košice – KVP.Prednáša vždy jeden z troch lektorov, ktorísú k dispozícii – Bc. Soňa Hlaváčová (ve-dúca zariadenia) a Mgr. Jana Dolobáčová(sociálny poradca) pracujú v útulku prebezdomovcov a Mgr. Miroslav Firda (vedú-ci zariadenia, sociálny poradca) pracujev zariadení núdzového bývania v Koši-ciach. Na školy sme rozposlali informačnýmail s ponukou bezplatných prednášoka návratkou a školy sa nám už sami hlásilikedy by prednášku radi zrealizovali. Pred-nášky trvajú jednu až dve hodiny podľa toho, koľko času vyučujúci lektorom vyčle-nia. Na prednáškach sa rozoberá proble-matika chudoby na Slovensku, vo svete,príčiny chudoby, hovorí sa o ľudských prá-vach a konkrétne prípady, ako ľahko sa člo-vek môže stať bezdomovcom. Taktiež sarozpráva o činnosti Charity v tejto oblasti.Vyše polovicu prednášok spestril aj klientCharitného domu sv. Alžbety, ktorý štu-dentom veľmi otvorene porozprával o jehoživote na ulici a boji s alkoholizmom. Taký-to živý príklad študentov veľmi zaujala väčšinou sa po prednáške rozprúdila živádiskusia s klientom a lektormi.Dopyt po prednáškach je veľký a odozvaveľmi dobrá. Zúčastnení po ukončení pred-nášky napíšu krátku správu o tom, či imprednáška nejakým spôsobom zmenila po-hľad na sociálne vylúčených, na chudobu.U polovice poslucháčov dochádza k výraz-nému zníženiu predsudkov voči tejto sku-pine ľudí.Zuzana Nemcová

V rámci Európskeho roka 2010 pripraviloZastúpenie Európskej komisie na Slovenskupočas celého roka množstvo podujatí a akti-vít. Za všetky môžeme spomenúť účasť nanajväčšom slovenskom hudobnom festivaleBažant Pohoda, kde sme pre návštevníkovpripravili množstvo podnetných diskusií, di-vadelné predstavenia a koncerty. Alebo našepartnerstvo na filmovom festivalu ArtfilmFest v Trenčianskych Tepliciach, kde smeuviedli filmy so sociálnou tematikou. A v ne-poslednom rade je to aj celoročná spoluprá-ca s niektorými neziskovými organizáciami,ktorej cieľom je zmierniť častokrát neľahkéživotné podmienky ľudí trpiacich chudoboualebo tých, ktorých životný osud posunul ažna okraj našej spoločnosti.

VIAC AKO LEN NÁLEPKYNA SMETIAKOCHZačiatkom marca sme odštartovali v rámcitohto roka neobvyklú komunikačnú kam-paň. Po celej Bratislave bolo vylepených vyše6000 nálepiek na kontajnery s komunálnymodpadom. Nálepky poskytujú informácieo pomoci pre ľudí ohrozených chudobouako i pre tých, ktorí chcú týmto ľuďom po-môcť. Napríklad bezdomovci sa môžu doz -vedieť, ako sa stať predajcom časopisu NotaBene a kde v Bratislave sa nachádzajú výdaj-ne jedla. Na nálepkách je uvedené telefónnečíslo, kam môžu ľudia volať, ak nájdu člove-ka v núdzi a adresa neziskovej organizácieDepaul Slovensko. V jej priestoroch sa usku-točňujú zbierky oblečenia, jedla a hygienic-kých potrieb pre ľudí bez domova. Nezisko-vá organizácia Depaul im zároveň ponúkamiesto, kde môžu prespať.

Organizátormi celého projektu sú Zastúpe-nie Európskej komisie na Slovensku a OLOa.s. (Odvoz a likvidácia odpadu). Partnermiprojektu sú Depaul Slovensko, prevádzko-vateľ nízkoprahovej nocľahárne pre bezdo-movcov a o.z. Proti Prúdu, vydavateľ časo-pisu Nota Bene.

ARTFILM FEST – FILMOM PROTICHUDOBE A SOCIÁLNEMU VYLÚČENIUSociálne témy sú jedným z dôležitých náme-tov v súčasnej európskej kinematografii. Pre-to sme sa rozhodli stať sa partnerom najväč-šieho slovenského filmového festivaluArtfilm Fest 2010, ktorý sa konal v Trenčian-skych Tepliciach od 18. do 26. júna 2010.Cieľom festivalu bolo predstaviť filmy, ktoré re-zonujú vo svete, priniesť na Slovensko snímkyovenčené cenami z prestížnych filmových fes-tivalov, ponúknuť priestor milovníkom kvalit-ného filmu a prostredníctvom kvalitných fil-mových diel upozorniť na súčasné problémySlovenska, Európy a sveta. Okrem hviezdstrieborného plátna mohli diváci na festivalevidieť aj filmy, ktorých hlavnou témou je bojproti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Filmy so sociálnou tematikou:• rumunský film FRANCESCA (2009,

R. Bobby Paunescu),• koprodukčný film Veľkej Británie, Fran-

cúzska a Nemecka SHE, A CHINESE(2009, Xiaolu Guo),

• švédsky snímok SEBBE (2010, Babak Na-jafi),

• srbsko-albánsky film MEDENI MESEC(Honeymoons, 2009, Goran Paskalje-vic),

• maďarský film A VÁGYAKOZÁS NAPJAI(The Days of Desire, 2009, József Pac-skovszky),

• koprodukčný dánsko-švédsky film SUB-MARINO (2010, Thomas Vinterberg),

• fínsky film LASKETTU AIKA (All Boys,2009, Markku Heikkinen),

• švédsky film APAN (The Ape, 2009, Jes-per Granslandt).

V rámci oficiálneho programu festivalu dis -kutovali s Jurajom Kušnierikom „ambasá-dorky“ Európskeho roka 2010 Dorota Nvo-tová a Janette Mazíniová. Témou bolachudoba a vylúčenie zo spoločnosti.

1 1

TÉMA

80 miliónov obyvateľov EÚ žije pod hranicou chudoby. Problém chudoby sa dotýkaaž 19 miliónov detí v EÚ. 1 z 10 Európanov žije v domácnosti, kde nikto nemá prácu.Tohtoročná kampaň Európskej komisie obracia pozornosť celej EÚ k boju protichudobe, ktorá sa priamo týka každého šiesteho Európana.

Európsky rok 2010 v znamení boja proti chudobea sociálnemu vylúčeniu

Európsky rok 2010 v znamení boja proti chudobea sociálnemu vylúčeniu

Slávnostné vylepenie prvého kontajnera vpriestoroch nocľahárne pre bezdomovcovDepaul

EURÓPSKA POHODAV júli tohto roku sa opäť otvorili brány naj-väčšieho slovenského festivalu Bažant Poho-da. A na ňom sme nechýbali ani my. Zastú-penie Európskej komisie bolo jednýmz partnerov festivalu a vo svojom európskomcirkusovom šapitó prinieslo množstvo zaují-mavých vystúpení, diskusií a koncertov.Prezentáciou našich aktivít na festivale Ba-žant Pohoda sme chceli upriamiť pozornosťnajmä mladých ľudí na vážne spoločenskéfenomény ako je chudoba a sociálne vylúče-nie, chceli sme rozprúdiť diskusiu, ale tiežsa dobre zabaviť. V našom stane nazvanomEUrópa sme dali priestor tým, ktorých súčasto krát vytláčaní na okraj spoločnosti.Návštevníci festivalu si mohli pozrieť pred-stavenia hercov s mentálnym a zdravotnýmpostihnutím z Divadla z pasáže. Bokom ne-ostali ani tí, ktorí nemajú vlastnú strechunad hlavou. Herci – bezdomovci z Divadlabez domova nám ukázali, že ani neľahká ži-votná situácia nemôže zničiť ich túžbu vrátiťsa späť do normálneho života. Divadlookrem práce s marginalizovanými skupina-mi obyvateľstva pomáha spájať rôzne pohľa-

dy hercov a tvorcov divadla na svet. Koláž ja-ponskej hudby a premietaných vizualizáciívytvorila harmonický celok, v ktorom jeúdernosť krátkych výpovedí hercov pod-čiarknutá i tým, čo zostáva nevypovedané.Na svoje si mohli prísť aj fanúšikovia dobrejhudby. Svoj svet im priblížili rómski hudob-níci, ale aj interpreti vážnej hudby.Aj takýmito aktivitami chce Zastúpenie Eu-rópskej komisie v SR prispieť k boju protichudobe a sociálnemu vylúčeniu.Zastúpenie Európskej komisie v SR

OTVÁRACIA KONFERENCIA ER 20108. marca 2010 sa v Bratislave konala otvá-racia konferencia Európskeho roka bojaproti chudobe a sociálnemu vylúčeniu2010. Robert Hajšel, riaditeľ IK EP vo svo-jom príspevku zdôraznil potrebu boja pro-ti chudobe, venoval sa problematike detíohrozených chudobou a predstavil projek-ty IK EP zamerané na zvýšenie povedomiaobčanov o tejto problematike. Súčasťoukonferencie bolo aj predstavenie oficiál-nych vyslancov a vyslankýň ER 2010 a ichemotívne vystúpenia.

OLYMPIÁDA ĽUDSKÝCH PRÁVCeloštátne kolo XII. ročníka Olympiádyľudských práv sa uskutočnilo 9. až 11. mar-ca 2010 v Liptovskom Jáne. Hlavnou témoubola multikultúrna výchova, pričom hlav-ným cieľom súťaže je budovanie právneho

povedomia o ľudských právach vo všetkýchkomunitách mládeže. IK EP viedla work -shop zameraný na predstavenie práce Eu-rópskeho parlamentu v oblasti ľudskýchpráv a bola garantom súťaže esejí na témuČo pre Vás znamená 19 miliónov detí ohro-zených chudobou v EÚ v Roku boja protichudobe a sociálnemu vylúčeniu. Víťaznúesej Nikoletty Hodosiovej z Veľkého Mede-ra si môžete prečítať na www.europskypar-lament.sk v rubrike naše aktivity.

FÓRUM OBČANOV V KOŠICIACHProblémom s chudobou a sociálnym vylúče-ním v rámci Európskej únie sa venovalo Fó-rum občanov, ktoré sa uskutočnilo 16. aprí-la 2010 v Košiciach. Až 8 % zamestnanýchEurópanov žije napriek práci v riziku chu-doby. Europoslanci diskutovali aj o sociál-nych opatreniach znižujúcich mieru chudo-


TÉMA

Informačné kancelárie EP fungujú vo všet-kých hlavných mestách členských štátovEÚ a zameriavajú sa hlavne na:• Informovanie občanov o histórii, právo-mociach, štruktúre a fungovaní Európske-ho parlamentu. Oboznámiť ich rozhodnu-tiami prijímanými v EÚ, ktoré ovplyvňujúnáš každodenný život (napr. lacnejší roa-ming v mobilnej komunikácii, vyššia bez-pečnosť potravín, kompenzácie za one-skorenie letov, viac peňazí na výmennéstáže…). Informácie o EP a o činnosti jehoposlancov môžete nájsť na stránkewww.europskyparlament.sk, ako aj v rôz-nych brožúrach. Materiály možno získaťaj v Európskom informačnom centrev Bratislave, na ulici Palisády 29, ktorézdieľame spolu so Zastúpením Európskejkomisie.• Organizovanie rôznych podujatí – pred-nášky, semináre, konferencie, workshopy,besedy, kvízy, výstavy, koncerty, na ktorýchsa môžete dozvedieť viac o práci EP a pos -lancov.•Preposielanie tlačových správ novináromzabezpečuje vysokú informovanosť médií.Je na ich rozhodnutí, koľko z týchto infor-mácií sa dostane aj na obrazovku alebo donovín. Novinárov pozývame na zasadnutiaEP do Štrasburgu a organizujeme pre nichvzdelávacie semináre, či už v Bruseli alebona Slovensku.

Zastúpenie Európskej komisie sa zvykneoznačovať ako „oči, uši a ústa Európskej ko-misie“, pretože zlepšuje komunikáciu medziinštitúciami Európskej únie a jej občanmi naSlovensku. Veľmi dôležitá je práve spolu-práca s médiami prostredníctvom ktorýchposkytuje občanom informácie o činnostiKomisie, jej politikách a udalostiach v EÚ.Ďalšou našou úlohou je politická spoluprá-ca a spravodajstvo, ako aj zabezpečenie in-formovanosti Európskej komisie o každo-dennom dianí v SR. Dôležitou súčasťounašej práce je aj zvyšovať povedomie a zna-losti našich občanov o európskej agende,pretože ovplyvňuje každodenný život násobčanov EÚ. Informačných kanálov je via-cero, či už prostredníctvom spomenutýchmédií alebo spoluprácou so školami, uni-verzitami či mimovládnym sektorom. Aktu-álne informácie prinášame aj prostredníc-tvom internetovej stránky www.europa.skako aj v Európskom informačnom centrev Bratislave. Informácie o EÚ poskytuje ajnaša sieť EUROPE Direct, ktorá má svojecentrá v 12 slovenských mestách (Senica,Trenčín, Nitra, Komárno, Banská Bystrica,Brezno, Lučenec, Poprad, Rožňava, Prešov,Košice, Trebišov). Nájdete tam aj kontaktnéúdaje príslušných organizácií, ktoré by stechceli osloviť a odporúčania na prekonaniepraktických problémov pri uplatňovaní ob-čianskych práv v Európe. EUROPE Direct jemožné kontaktovať aj na bezplatnom tele-fónnom čísle 00800 67 89 10 11 z celej EÚ.

Účastníci Bažant Pohoda festivalu predstanom EUrópa

Herci z Divadla bez domova počas diskusiestanom EUrópa

Až 17 % obyvateľov EÚ žije v riziku chudoby. Poslanci Európskeho parlamentu venujútejto téme veľkú pozornosť a naša Informačná kancelária EP sa tiež snaží zvýšiťpovedomie o tomto probléme. Žiaľ, nie je v našich silách chudobu eliminovaťkonkrétnymi materiálnymi príspevkami a nemôžeme ani organizovať zbierky alebozriaďovať fondy finančnej pomoci. To ani nie je náš účel. Našou činnosťou a aktivitamisa snažíme na tento fenomén upozorňovať a zvyšovať tak informovanosť a povedomieo tomto probléme v našej spoločnosti.

Európa na noháchEurópa na nohách

Kto sme?Kto sme?

w w w . c h a r i t a . s k 1 3

ZO SEKRETARIÁTU

by. Medzi štyrmi poslancami Európskehoparlamentu, ktorí sa zúčastnili na podujatíbol aj Simon Busuttil z Malty, ktorý hovorilo problémoch imigrácie z Afriky do Európy.

OHROZENIE SENIOROV CHUDOBOUA SOCIÁLNYM VYLÚČENÍMSeniori patria medzi skupinu obyvateľovnajviac ohrozenú chudobou. S partnermisme zorganizovali seminár s názvom Ohro-zenie seniorov chudobou a sociálnym vylú-

čením. Podujatie sa uskutočnilo 17. apríla2010 v Bojniciach za účasti Anny Záborskej,poslankyne Európskeho parlamentu, JozefaMikloška, predsedu Združenia kresťan-ských seniorov Slovenska, Jána Benčeka,čestného predsedu Združenia kresťanskýchseniorov Slovenska a Roberta Hajšela, riadi-teľa IK EP na Slovensku. Robert Hajšel nastretnutí zdôraznil, že v súčasnosti čelí v EÚriziku chudoby takmer pätina obyvateľstva,pričom najohrozenejšími skupinami sú detido 17 rokov a dôchodcovia. Riziko chudobyje však relatívny údaj, keďže jej hranica jev jednotlivých krajinách rôzna. V relatívnejchudobe žijú tí, ktorí si nemôžu dovoliť od-ísť ani na dovolenku alebo kúpiť mäso naobed, prípadne vykurovať svoj dom.

DISKUSNÉ FÓRUM: PRINÁŠAZDRAVOTNÉ POSTIHNUTIE RIZIKOCHUDOBY DO RODINY?Diskusné fórum zorganizovala Informačnákancelária Európskeho parlamentu v spo-lupráci s Národnou radou občanov sozdravotným postihnutím v SR 23. apríla2010 v Bratislave. Zbežný pohľad na to,ako vyzerá životná realita rodín so zdravot-ne postihnutými deťmi poskytli tri svedect-vá a tri rôzne príbehy dvoch matiek a jed-nej starej matky. V rámci podujatiavystúpili aj poslanci EP Monika Flašíková-Beňová a Miroslav Mikolášik. Medzi krok-mi, ktoré EP podnikol smerom k občanomso zdravotným postihnutím spomenuli an-tidiskriminačnú smernicu, ktorá hovorí, žezdravotné postihnutie nesmie byť dôvo-dom pre diskrimináciu v pracovných vzťa-hoch. Hovorili tiež o pripravovanej smerni-ci, ktorá sa má týkať zákazu diskriminácievo všetkých ostatných sférach a upravovaťby mala aj postavenie ľudí, ktorí sa starajúo postihnutého člena domácnosti.Informačná kancelária Európskeho parlamentuna Slovensku

Šesť študentov Gymnázia sv. Edity Steinovejv Košiciach zúčastnilo 28. Medzinárodnejkonferencie o AIDS, ktorá sa konala vo Vied-ni 18. – 23.júla 2010. Ak-tívne sa zapojili spolu sosvojimi rovesníkmi z Ra-kúska a Slovinska do pro-gramu pre mladých.V rámci dopoludňajšiehospoločného workshopupripravili videomateriál,ktorý bol počas závereč-ného programu prezen-tovaný verejnosti. V krát-kom filme študentivyjadrili svoj názor, čov nich evokuje táto téma.Ich úlohou bolo tiež vy-tvoriť obrovskú maketusrdca pomocou koláže. Workshop bol zame-raný na tému prístupu detí chorých na AIDSk zdravotníckej starostlivosti. Počas večerné-ho programu odovzdal prezident rakúskejcharity, Franz Küberl, výzvu s 21.000 pod-pismi, zozbieranými rakúskymi študentmi,adresovanú verejnosti a politikom, zástupky-ni rakúskeho ministerstva zahraničných ve-cí. Mimochodom, Rakúsko je jedinou kraji-nou EÚ, ktorá neprispieva do fondu bojaproti AIDS. Košickí študenti tak využili po-nuku SKCH, ktorej predchádzala ich účasťna projekte SKCH venovanom témeHIV/AIDS. Tento projekt bežal celoročne nazákladných školách po celom Slovensku.Kampaň za zlepšenie prístupu k testovaniua liečbe detí na HIV/AIDS je súčasťou spo-ločného projektu Slovenskej katolíckej cha-rity (SKCH) a charít Rakúska a Slovinska.Na Slovensku sa do kampane rozvojovéhovzdelávania zapojilo vyše 80 základnýcha stredných škôl a takmer 3000 žiakov. Cie-ľom kampane bolo zvyšovať verejné pove-domie u mladých ľudí o fenoméneHIV/AIDS, jeho prepojenia s chudobou,pretože brzdí rozvoj chudobných krajínsubsaharskej Afriky. „Chceme, aby mladí ľu-dia v dospelosti vedeli zaujať solidárny pos -toj k ľuďom v rozvojových krajinách a chá-pali svet ako jedno veľké spoločenstvo kdesme všetci prepojení a silnejší majú pomá-hať slabším a chudobným“, hovorí RadovanGumulák, generálny sekretár Slovenskejkatolíckej charity.K dnešnému dňu 2,1 milióna detí mladšíchako 15 rokov žije s vírusom HIV. 62% z tých to detí potrebuje antiretrovirálne(ARV) lieky špeciálne prispôsobené na lieč-bu detí, no nemajú k nej prístup najmä prenedostatok financií. „HAART“ je v angličti-ne vlastne taká slovná hračka: na jednejstrane za týmito piatimi písmenami skrýva

medikamentózna starostlivosť pre hiv+ ľudí(„Highly Active Anti-Retroviral Treatment”)a na druhej strane to znamená srdce. „Tou-to kampaňou chceme vlastne povzbudiť far-maceutické spoločnosti, vlády, ale aj spolo-čenstvo ľudí, aby ukázalo týmto hiv+ deťomsvoje srdce a ľudskú tvár.“, hovorí o kampa-ni Robert Vitillo, expert na hiv/aids z Cari-tas Internationalis. SKCH podporuje od ro-

ku 2008 takmer 100 detí vo Vietnamea v Namíbii, z ktorých väčšina sú siroty.mk, at

Od 12. júla sa môžeme popýšiť novým dizaj-nom webovej stránky. Ako vidno z ukážkynižšie, získali sme v úvodnej tretine obrazov-ky priestor na štyri hlavné správy, ku ktorýmsú obrázky. Každý z týchto štyroch menšíchobrázkov sa po istom čase zväčší a vidno ajkrátky text v upútavke. V pravom hornompaneli sa nachádza mapka Slovenska rozde-lená podľa aktuálneho členenia rímskokato-líckej cirkvi. Aby ste videli, na akom územísídli ktorá diecézna charita, je potrebné prísťmyšou na názov diecéznej charity a následnesa vyznačí na mapke jej územie. Po kliknutína názov diecéznej charity je návštevník we-bu presmerovaný na príslušnú webovústránku, ak ju diecézna charita má. V spod-nej časti sa nachádzajú dva samostatné projekty, a to Adopcia na diaľku a Pomocobetiam obchodovania s ľuďmi. Prajeme prí-jemné browsovanie na našom webe!at

Charita.sk s novým dizajnomCharita.sk s novým dizajnom

Mladí bojovali zazlepšenie prístupuk liečbe HIV u detí

Mladí bojovali zazlepšenie prístupu k liečbe HIV u detí


ZO SEKRETARIÁTU

700 ŽIAKOV POKRAČUJEVO VZDELÁVANÍCaritas dala postaviť dvanásť provizórnychtried v hlavnom meste Haiti Port-au-Princepre 700 žiakov. Pôvodnú budovu školy Jána Pavla II. totiž zemetrasenie úplne zničilo. Vďaka podpore slovenských dobro-dincov, ktorí prispeli do zbierky, tak vyučo-vanie už beží niekoľko týždňov v provizór-nych triedach, ktoré tvorí konštrukciaz drevených hranolov s jednoduchou ple-chovou strechou. Škola prijíma žiakov odmaterskej školy až po 9. ročník. Deťom saposkytuje jedno teplé jedlo denne. Vzdelá-

vanie škola umožňuje aj dospelým, ktorínevedia čítať a písať. Pre nich je určená jed-na špeciálna trieda kurzu alfabetizácie. „Bo-lo potrebné vytvoriť podmienky, aby vyučova-nie mohlo pokračovať. Provizórne triedyposkytnú ochranu pred dažďom, ktorý jev tomto období na Haiti veľmi častý. Triedy sabudú využívať dovtedy, kým nebude hotovámurovaná stavba novej školy,“ uviedol gene-rálny sekretár Radovan Gumulák.Prevádzku školy zvažuje Charita podporo-vať do budúcna formou adopcie na diaľku.Provinciálna predstavená z rehole Vincen-tiek, ktoré školu prevádzkujú, vo svojomliste slovenským dobrodincom uviedla:„Ďakujeme vám za pomoc, vďaka ktorej cí-time, že Haiti a my nie sme sami voči všet-kým týmto veciam. Počítajte s našou mod-litbou a vďakou od tých, ktorým sa dostalovašej solidarity“.

Na celý projekt minula charita desaťtisícamerických dolárov. „Je to znakom, že v roz-vojových krajinách sa dá aj za málo peňazíurobiť veľa dobra,“ uviedol Radovan Gumu-lák. Charita mieni svojimi projektmi obno-vy podporiť predovšetkým miestnu ekono-miku, pri stavbách a projektoch budezamestnávať miestnych ľudí, ktorí si taktomôžu získať zdroj obživy. „Materiál sa sna-žíme v čo najvyššej miere nakupovať na Hati,aby sme podporili miestnu ekonomiku. Voziťmateriál z Európy budeme iba v nevyhnut-ných prípadoch. Chceme v maximálnej mierevyužívať miestne zdroje,“ dodáva Gumulák.

ŽIVITEĽOM RODÍN SME DALI POCTIVÚPRÁCUSestry z kongregácie Marie Reine Immacu-lé, s ktorými spolupracuje SKCH, bývajú nakopci v štvrti Canapé-Vert. Sestry tu okrem

kláštora mali postavenýnoviciát a internátso školou pre dievčatá,kde ich učili domácimprácam, aby sa dokázaliľahšie zamestnať. Po ze-metrasení zostali z inter-nátu len ruiny, budovynoviciátu a kláštora súpoškodené a nedajú sauž používať. V ruináchzahynulo sedem dievčat.SKCH rozbehla programcash-for-work (peniazeza prácu), ktorým pomá-ha sestrám. V rámci toh-to programu sme za-mestnali 20 pracovníkovz okolitých táborov, kto-rí sú momentálne bezpráce. Za každý odpra-covaný deň, kedy odstra-ňujú trosky spadnutéhointernátu, dostávajú odnás 5 dolárov.Radovan Gumulák, ge-nerálny sekretár SKCH,

uzatvára príspevok slovami: „Okrem vytvo-renia dočasných pracovných miest, tak pomá-hame vyčistiť priestory, ktoré môžu sestry vy-užívať zasa pri pomoci miestnemuobyvateľstvu. Program by mal trvať približnejeden mesiac a veríme, že pomôže miestnej ko-munite aspoň dočasným zárobkom v ich fi-nančnej núdzi.“

Belonise, Jean Pierre a Duncan poodhali-li svoje príbehy po zemetrasení a vysvetlilipohnútky zapojenia sa do projektu Cashfor work.

Ako nasýti Belonise svoje tri deti?„Potrebujem peniaze! Moja rodina potrebujepeniaze! Som zdravotná sestra a je paradoxné,že v krajine, v ktorej toľko ľudí potrebuje byťošetrených, si nemôžem nájsť prácu!“ hovorí37-ročná Belonise Edouard. „Poslala som de-

siatky životopisov, ale doteraz žiadna odpoveď!Cash for work je jediná možnosť, ktorá mi zos -táva, aby som nakŕmila moje tri deti,“ dodávamladá žena, ktorá sa pripojila k tímom Cashfor work. Belonise pomáha s distribúcioujedla a rozdáva kupóny pre tisícky ľudí, kto-rí čakajú v rade, aby dostali svoj prídel.

Zo skúseného advokáta sa stal koordinátordistribúcie jedlaJean Pierre Bouves je v podobnej situácii.„Som skúsený advokát, mám za sebou rokypraxe, ale je nemožné nájsť si prácu! Zemetra-senie zničilo môj dom a všetko, čo som mal,“vysvetľuje. Už niekoľko týždňov je Pierrezodpovedný za bezpečnostný tím pracovní-kov, ktorý sa stará o distribúciu jedla. Jespokojný, že bol vybratý na túto pozíciua berie svoju úlohu veľmi vážne: „Cash forwork je tu moja jediná alternatíva. Práca nieje pravidelná, zarábam málo peňazí, menejako 200 gúrd denne (okolo 4 eur), ale je to lep-šie ako nič,“ dodáva bývalý advokát.

Staval latríny v táborePre Duncana predstavujú tieto programyviac ako len peniaze. „Som rád, že som sa za-pojil do projektu a že som sa zúčastnil na stav-be latrín v našom tábore! Som hrdý, že som tumohol prispieť k zlepšeniu životných podmie-nok,“ vysvetľuje 19-ročný študent, ktorý pri-šiel do tábora Acra dva týždne po zemetra-sení. So svojím kamarátom Davidomsprevádzal počas desiatich dní skupiny za-bezpečujúce vodu a kanalizáciu z Caritasa je rád, že ľudia môžu využívať tieto služby.

POTRAVINOVÁ POMOC PREZNEVÝHODNENÝCH V SIBERTE16. júla poskytla SKCH základné potravinyako ryža, olej, cukor, mlieko pre jedáleňv Siberte, na okraji Port-au-Prince, ktorúspravujú sestry z kongregácie Dcér kresťan-skej lásky sv. Vincenta de Paul. O situáciiv tejto najchudobnejšej štvrti hovorí slo-venská sestra Anna Ciganpálová: „Ešte predzemetrasením si mnoho ľudí nedokázalo za-bezpečiť základné potraviny v dôsledku fi-nančných ťažkostí. Po zemetrasení ceny eštestúpli a ľudia majú ešte obmedzenejší prístupk základným potravinám.“Sestry každý deň varia jedlo pre 160 znevý-hodnených ľudí v Siberte, z toho najmä predeti z ulice, chorých a starých. Zabezpeču-jú tiež dodávku jedla do príbytkov tých,ktorí sa pre zdravotné problémy nemôžudo jedálne dostať. Sestra Anna o prípravejedla: „Sestry pripravujú na raňajky zvyčajnemlieko s keksami alebo kukuričnú kašua džús. Na obed podávajú kukuričnú kašu ale-bo ryžu s párkom a zeleninou, alebo rybyv konzerve so šťavou.“Radovan Gumulák zakončuje: „Ako vidíme,aj takýmto jednoduchým jedlom dokážu sestrykaždý deň nasýtiť desiatky chudobných ľudí,ktorí by ináč len veľmi ťažko nachádzali inémožnosti obživy.“

Projekty na Haiti Projektyna Haiti

w w w . c h a r i t a . s k 1 5

Z DUŠEZO SEKRETARIÁTU

Poodkry významlásky

Z čohokoľvek, čo by sa malo a mohlo povedať o láske, jasne vyplýva, že skutoč-ná láska si vyžaduje zabudnúť na seba.Mnoho ľudí používa toto slovo a nechápejeho skutočný význam alebo nevie milo-vať vo väčšom rozsahu. Skúškou skutoč-nej lásky je, či vieme naozaj zabudnúť saseba. Je veľa falošných produktov na trhu,ktoré sa nazývajú láska. V skutočnosti ma-jú nesprávne pomenovanie. Občas môže-me uspokojenie našich potrieb nazvať„láskou“. Dokonca môžeme aj mnohourobiť pre iných bez skutočnej lásky. Úlo-hou testu tu zohráva otázka zabudnutiana seba.

Vieme upriamiť svoju myseľ na šťastie a nauspokojenie druhých?

Sme schopní na chvíľu zabudnúť na to, čopre nás urobia iní a zamerať sa skôr na to,čo urobím my pre nich?

Ak chceme naozaj milovať, musíme si po-ložiť tieto otázky.

John Powell(Prečo mám strach milovať? 1996)

VYDÁVA Slovenská katolícka charita Sekretariát, ADRESA REDAKCIE Kapitulská 18, 814 15 Bratislava, tel. 02/5443 1506 fax 02/5443 3097, e-mail: [email protected], bankové spojenie Slovenská sporiteľňa, č. ú.: 0176 875 345/0900 VS 140, ZODPOVEDNÁ REDAKTORKA Andrea Topoľská, NA ČÍSLE SPOLUPRACOVALI Eva Halamová, František Kočalka, Marián Kolenčík, Jozef Ko-váč, Jolana Kubicová, Spišská katolícka charita, Veronika Vadovičová, Eva Zelinová, Zastúpenie Európskej komisie, Informačná kancelária Európskeho parlamentu.GRAFICKÁ ÚPRAVA Andrea Topoľská a Pavol Janoško, VÝROBA vydavateľstvo Don Bosco, REGISTRÁCIA MK SR 3106/2003, ISSN 1338-1504, FOTO DCH, SKCH, Timo Pozdech (TK KBS), archívVeroniky Vadovičovej, Flickr, sxc.hu, Časopis je nepredajný a vyšiel vďaka dobrodincom Slovenskej katolíckej charity.

HAITSKÉ ŽENY ROZBIEHAJÚ OBCHODYVĎAKA PODPORE SKCHNa Haiti bola nezamestnanosť pred zeme-trasením 70%. Po zemetrasení sa toto čísloešte zvýšilo. Štát ponúka len niečo vyše50.000 pracovných miest. Súkromný sektorvytvára zhruba 120.000 pracovných miest.Najväčšiu časť pracovných miest tvorítzv. neformálny sektor, teda ľudia, ktorí ma-jú svoje obchody, remeslá a pracujú nezá-visle od štátu. Po zemetrasení však veľa ľudístratilo všetko, čo malo.Slovenská katolícka charita podporila s mi-sionármi z Montfortains vybranú skupinu19 žien na rozbehnutie obchodu. Ideo opustené, prevažne mladé ženy, ktoré ži-jú len so svojimi deťmi a musia sa samé sta-rať o živobytie. Po poskytnutí finančnéhodaru 500 amerických dolárov si každá zožien vybrala oblasť, v ktorej bude „obcho-

dovať“. Niektoré nakúpili oblečenie, sandá-le, posteľnú bielizeň, iné sa venujú predajukozmetických produktov, telefónnych ka-riet či nealkoholických nápojov.Väčšina žien mala skúsenosti s podnikanímuž pred zemetrasením, čo im pomáha prinaštartovaní podnikania. 24-ročná KarineLourdes hovorí: „Pred zemetrasením somzvykla predávať oblečenie. Všetko som všakstratila, preto sa vďaka daru Charity môžemopäť vrátiť k obchodovaniu. Chcela by som do-končiť aj štúdiá a keď sa podarí isť na univer-zitu.“ Karine má syna, o ktorého sa musípostarať a býva v stane u misionárovz Montfortains. Roseline George býva v jed-nej štvrti hlavného mesta v prenajatom do-me. Z peňazí, ktoré dostala, nakupuje tele-fónne karty a tričká pre dievčatá.„V budúcnosti by som chcela ísť nakupovať ve-ci do Dominikánskej republiky, lebo tam je tolacnejšie. A neskôr, keď sa podarí až do Pana-my, ktorá je snom každej obchodníčky. Potomsi otvorím svoj vlastný obchod a nebudem užpredávať na ulici,“ uzatvára Roseline.ez

Premietnite okamih veľkej radosti z narode-nia Nášho Pána do kresby, ktorá bude vy-obrazená na vianočnej pohľadnici Sloven-skej katolíckej charity. Pohľadnicu s tvojoukresbou rozošleme k vianočným sviatkomnašim partnerom, podporovateľom, ako ajposlancom NR SR a samospráv.Rozhodli sme sa osloviť s týmto nápadomvás, naše charitatívne zariadenia po celomSlovensku a vyhlásiť súťaž o najkrajšiu kres-bu na tému „Vianoce“. Nejde o profesionali-tu, ale skôr o jednoduchosť a úprimnosťsrdca, ktorú autor do kresby vloží. Čo vása hlavne vašich klientov, mladších i star-ších, deti či rodičov napadne, keď počujeteslová „Vianoce“? Najkrajšia kresba sa staneoficiálnym motívom vianočnej pohľadniceSKCH 2010 a meno autora kresby uvedie-me na jej zadnú stranu. Víťazovi ponúkamevíkendový pobyt v Tatrách v Dolnom Smo-kovci.Odteraz až do 25. novembra posielajtekresby na adresu: Slovenská katolícka cha-rita, Kapitulská 18, 814 15 Bratislava.

Je to podľa mňa výstižná veta znázorňujúcakolobeh udalostí. Ako ľudia prichádzajú, takaj odchádzajú, charitu nevynímajúc.Keďže pole pôsobnosti SKCH sa rozširuje,aj naše rady rozšíril v máji nový kolega –Marián Kolenčík. Zodpovedný je za koordi-náciu vzdelávacieho projektu Klimatickézmeny. Okrem toho do jeho kompetenciípatrí rozvojová pomoc, s ktorou má osobnéskúsenosti vďaka účasti na jezuitskom pro-jekte Misia India 2008. Marián, vitaj!Tiež by som rada dodala, že s príchodomprvého letného mesiaca prestala pracovaťna sekretariáte Mária Kolková a od augustasa s nami rozlúčil aj Jozef Žuffa. Obom imželáme všetko dobré po osobnej aj profes-nej stránke.mk, at

SÚŤAŽ: Najkrajšiavianočná pohľadnicaSÚŤAŽ: Najkrajšiavianočná pohľadnica

Kde jedni končia, iní začínajú…Kde jedni končia, iní začínajú…

v zariadeniach v Nitre, Banskej Bystrici,Martine, Čadci, Žiline, Lučenci, Košiciach,Prešove, Bratislave

Pozývame vás na

www.mladacharita.sk02 5443 1506

Príď k nám, spoznaj nás, pomáhaj s nami

PREJAVME SOLIDARITU S CHUDOBNÝMI

19. 11. 2010

Deň otvorených dverí

povodne - charita · bohatstvo kontra chudoba stará Ľubovňa je mesto, v ktorom žijem. je to...

Documents