poznávame prírodu -...
TRANSCRIPT
1
Poznávame prírodu
Príroda je všetko okolo nás, čo nevytvoril človek.
Prírodu tvoria:
A) živé prírodniny: baktérie, huby, rastliny, živočíchy
B) neživé prírodniny: voda, vzduch, pôda, slnko, horniny, minerály
Metódy skúmania v biológii:
1.) pozorovanie
2.) pokus
Prírodu pozorujeme:
1.) voľným okom
2.) lupou
3.) mikroskopom
4.) ďalekohľadom
Časti mikroskopu:
- okulár
- tubus
- objektívy - stolček so svorkami
- zrkadlo - zaostrovacie skrutky
- stojan
Zväčšenie mikroskopu vypočítame: okulár x objektív (napr. 10 x 20 = 200 krát)
Mikroskopický preparát:
a) trvalý m. p.
b) dočasný m. p. – pripravujeme si ho sami
Pomôcky na prípravu mikroskopického preparátu:
1.) podložné sklo
2.) krycie sklíčko
3.) skalpel
4.) preparačná ihla
5.) pinzeta
6.) nožnice
7.) kvapkadlo
Ako žije les
Les tvoria všetky organizmy, ktoré žijú v lese – baktérie, huby, rastliny (byliny, stromy,
kry) a živočíchy.
Závislosť organizmov
Organizmy v lese sú na sebe závislé.
2
Vrstvy (etáže) lesa: 1. koreňová e.
2. machová e.
3. bylinná e.
4. kerová e.
5. stromová e.
Potravový reťazec – tvoria ho organizmy, ktoré sú na sebe potravovo závislé.
napr. dub (listy) → chrúst → škorec → jastrab
smrek → lykožrút → ďateľ → jastrab
tráva → srna → rys
ďatelina → zajac → líška
Zmeny lesa v jednotlivých ročných obdobiach: Na jar, kým sa na stromoch rozvinú listy, rastie a kvitne množstvo jarných bylín, ktoré majú dostatok svetla a
vody z topiaceho sa snehu. V lete majú stromy najviac listov a dobré podmienky na rast. Letné byliny kvitnú v
riedkych lesoch a na okrajoch hustých lesov. Porasty machov zadržiavajú vodu, zabezpečujú vlhkosť pre
dozrievajúce plody. V lete a na jeseň majú rastliny a živočíchy najväčší dostatok živín, zhromažďujú zásobné
látky na prezimovanie. Listnatým stromom sa sfarbujú a opadávajú listy. V zime niektoré byliny prežívajú
semenami, cibuľkami, hľuzami a podzemkami v pôde. Niektoré živočíchy sú aktívne aj v zime, iné ju prežívajú
v zimnom spánku a niektoré sa odsťahujú do teplých krajín.
Lesné dreviny
A. BYLINY - majú dužinatú stonku
B. DREVINY - majú drevnatú stonku
Delia sa na:
a) stromy (ich stonka sa rozkonáruje až v určitej výške nad zemou)
b) kry (ich stonka sa rozkonáruje hneď od zeme)
Stromy
Ich telo tvorí:
1.) koreň
2.) kmeň
3.) koruna – tvoria ju konáre, na ktorých rastú listy, kvety a plody so semenami
Ihličnaté stromy
- majú ihlicovité listy – ihlice, ktoré na zimu neopadávajú (okrem smrekovca)
- semená majú uložené v šiškách
- počas roka nemenia svoj vzhľad
Patria sem: borovica, smrek, jedľa, smrekovec, (borievka, tis).
Listnaté stromy Počas roka menia svoj vzhľad:
* jar – vyrastajú listy, kvitnú kvety
* leto – dozrievajú plody
* jeseň – opadávajú listy
* zima – obdobie vegetačného pokoja
Patria sem: dub, buk, javor, breza.
3
Kry
Ich telo tvorí:
1.) koreň
2.) konáre, na ktorých vyrastajú listy, kvety a plody so semenami
Patria sem: lieska, baza, ostružina, brusnica, (vres).
Význam lesných drevín
- Kyslík
- Drevo
- Potrava pre živočíchy (listy, kvety, plody, semená)
- Úkryt pre živočíchy (v korunách alebo v dutinách stromov)
- Z opadaných listov sa tvorí humus.
Fotosyntéza je premena anorganických látok – oxidu uhličitého a vody na organické látky
- cukry, pri čom sa uvoľňuje kyslík. Prebieha v listoch rastlín za pomoci slnečného žiarenia
a zeleného farbiva – chlorofylu.
Pri fotosyntéze rastliny:
a) prijímajú z prostredia: oxid uhličitý a vodu
b) uvoľňujú do ovzdušia: kyslík.
Lesné mikroorganizmy a nekvitnúce byliny
Mikroorganizmy
Mikroorganizmy sú veľmi malé organizmy, ktoré sa dajú pozorovať iba mikroskopom. Ich
telo tvorí len jedna bunka.
Patria medzi ne:
a) pôdne baktérie – rozkladajú odumreté telá rastlín a živočíchov, pomáhajú pri tvorbe
humusu.
b) drobnozrnko je jednobunková riasa. Tvorí zelené povlaky na vlhkej kôre stromov.
Obsahuje zelené farbivo chlorofyl, prebieha v ňom fotosyntéza.
Nekvitnúce byliny
Machy
Stavba tela: pakorienky, pabyľka, palístky, stopka, výtrusnica, výtrusy.
Patria sem napr.: ploník, rašelinník.
Paprade
Stavba tela: koreň, podzemok, listy sú lievikovite usporiadané. Na spodnej strane listov sú
kôpky výtrusníc, v ktorých sú výtrusy. Mladé listy sú špirálovite stočené.
Patrí sem napr.: papraď samčia.
Prasličky
- jarná byľ je hnedá – na vrchole má výtrusnicu
- letná byľ je zelená – prebieha v nej fotosyntéza
Patrí sem napr.: praslička lesná.
4
Lesné huby a lišajníky
Huby – neobsahujú zelené farbivo chlorofyl, preto v nich neprebieha fotosyntéza.
Stavba tela huby:
klobúk
prsteň
hlúbik
pošva
podhubie
Na spodku klobúka sú lupene alebo rúrky, na ktorých sú výtrusnice s výtrusmi.
Mladá muchotrávka zelená je celá zakrytá v plachtičke.
Huby sa rozmnožujú výtrusmi.
Huby delíme na:
1.) jedlé: hríb dubový (=dubák), plávka, masliak, kozák, (kuriatko, suchohríb ...)
2.) nejedlé: rýdzik kravský
3.) jedovaté: muchotrávka zelená, muchotrávka červená, (hríb satanský, hodvábnica
veľká ...)
Význam húb v prírode:
1.) Rozkladajú zvyšky organizmov (drevo, listy, odumreté živočíchy) na jednoduché látky.
2.) Sú potravou pre živočíchy.
Zásady prvej pomoci pri otrave hubami:
1. Ak človek po požití húb cíti nevoľnosť, slabosť, zvracia, má hnačku, potí sa, treba ihneď
vyhľadať lekársku pomoc.
2. Lekár urobí výplach žalúdka.
3. Iba v prípade nedostupnosti odbornej lekárskej pomoci vyvoláme zvracanie a čo najskôr sa
snažíme postihnutého dopraviť do zdravotníckeho zariadenia.
4. Otrava muchotrávkou zelenou je nebezpečná, prejavuje sa až po 24 – 48 hodinách, keď sa
jedovaté látky dostanú do krvi.
5
Lesné bezstavovce
Bezstavovce sú živočíchy, ktoré nemajú vnútornú kostru.
Slimák pásikavý
Stavba tela:
1.) hlava – na nej sú: a) oči na dlhých tykadlách
b) krátke tykadlá (na hmat a čuch)
c) ústny otvor s drsným jazýčkom
2.) svalnatá noha
3.) schránka – ulita, ktorú uzatvára viečkom
Živí sa rastlinami a hubami.
Pohybuje sa svalnatou nohou.
Slizniak veľký
- nemá ulitu
Dážďovka zemná
Stavba tela:
1.) články – obrúčky, na každom článku sú 4 páry štetín
2.) v prednej časti tela je opasok, ktorý obsahuje vajíčka a vylučuje sliz
Živí sa zvyškami rastlín.
Pohybuje sa sťahovaním a uvoľňovaním svalov.
Význam: 1.) pomáha pri tvorbe humusu
2.) premiešava, kyprí a prevzdušňuje pôdu
Iné lesné bezstavovce
Križiak obyčajný
Stavba tela:
1.) hlavohruď: a) oči
b) klepietka s jedovou žľazou
c) hmatadlá
d) štyri páry končatín Posledný pár končatín je zakončený hrebienkovitými pazúrikmi, ktorými
tká sieť – pavučinu.
2.) bruško – na konci má snovacie bradavice – vylučujú tekutinu, ktorá tuhne na pavučinu
Živí sa hmyzom.
Inštinkt = vrodené správanie napr. tkanie sietí u pavúka
Kliešť obyčajný
- žije na okraji listnatých lesov na kroch a tráve
- samička sa živí krvou človeka alebo zvieraťa, samček sa živí rastlinnými šťavami
- prenáša nákazlivé choroby napr. kliešťový zápal mozgových blán, boreliózu
6
HMYZ Stavba tela:
1.) hlava: a) zložené oči
b) tykadlá
c) ústne orgány
2.) hruď: a) tri páry končatín
b) dva páry krídiel
3.) bruško
Škodlivé druhy:
- Lykožrút smrekový
- Mníška obyčajná
Užitočné druhy:
- Mravec lesný – v mravenisku žijú bezkrídle robotnice a okrídlené samičky
a samčeky
- Húseničiar hnedý
- Lumok veľký
- Svietivka svätojánska
LESNÉ STAVOVCE Stavovce sú živočíchy, ktoré majú vnútornú kostru a chrbticu zloženú zo stavcov.
Lesné obojživelníky a plazy
OBOJŽIVELNÍKY
* Skokan hnedý
Stavba tela:
1.) Hlava: - oči
- ústa, v ktorých má vymrštiteľný lepkavý jazyk, pri kútikoch úst má
zvukové mechúriky
2.) Trup: - predné končatiny - 4 prsty
- zadné končatiny - 5 prstov spojených plávacou blanou
Povrch tela obojživelníkov - vlhká koža.
Potrava obojživelníkov: hmyz, pavúky, mäkkýše.
Obojživelníky, ktoré majú chvost:
* Salamandra škvrnitá
* Mlok bodkovaný
PLAZY
Povrch tela plazov - suchá koža so šupinami a štítkami. Koža nerastie spolu s telom, preto
ju zvliekajú.
Potrava plazov: a) jašterice: hmyz, pavúky, dážďovky, slimáky
b) hady: myši, žaby, jašterice
* Jašterica krátkohlavá
* Slepúch lámavý (jašterica so zakrpatenými končatinami, podobá sa na hada)
* Užovka hladká
* Užovka stromová
7
Lesné vtáky
Predné končatiny majú premenené na krídla.
Povrch tela vtákov - perie. Vrchné perie = obrysové, spodné perie = páperie.
Na hlave majú zobák.
Dravé vtáky (dravce)
Myšiak lesný (hraboše)
Jastrab lesný (stredne veľké vtáky)
Spevavé vtáky (spevavce)
Napr. Sojka škriekavá (slimáky, hmyz, lesné plody, ale aj mláďatá vtákov)
Hýľ lesný (semená, bobule, púčiky)
Brhlík lesný (hmyz, semená)
Pinka lesná (hmyz, semená)
Sovy
Výr skalný – naša najväčšia sova
Sova lesná
Kuvik vrabčí – najmenšia sova
Ďateľ veľký (larvy hmyzu)
Kukučka jarabá (chlpaté húsenice)
Tetrov hlucháň (semená, listy a púčiky)
Význam:
Dravce a sovy bránia premnoženiu hlodavcov.
Hmyzožravé vtáky bránia premnoženiu hmyzu.
Vtáky živiace sa rastlinnou potravou rozširujú trusom semená rastlín.
Lesné cicavce Povrch tela cicavcov: srsť
Bylinožravce:
srnec lesný
jeleň lesný
veverica stromová
Mäsožravce:
vlk dravý
líška hrdzavá
kuna lesná
rys ostrovid
Všežravce:
sviňa divá
medveď hnedý
Hmyzožravce:
netopier veľký – má lietaciu blanu
samce majú parohy
8
Voda a jej okolie
Vlastnosti vody dôležité pre život organizmov:
1.) množstvo kyslíka vo vode, kyslík – na dýchanie vodných organizmov
2.) teplota vody
3.) čistota vody
4.) hustota vody – ľad má menšiu hustotu ako voda, preto zostáva na hladine a chráni
vodné živočíchy pred zamrznutím
5.) povrchové napätie vody – umožňuje niektorým druhom hmyzu pohybovať sa po
hladine
6.) obsah solí vo vode – sladká voda, slaná voda
Stojaté vody: jazero, rybník, močiar, vodná nádrž
Tečúce vody: bystrina, potok, rieka
Kolobeh vody v prírode
Znečistenie vody
Samočistiaca schopnosť vody Na samočistení vody sa podieľajú baktérie, jednobunkové prvoky, mäkkýše, larvy hmyzu
a niektoré bylinožravé ryby.
Vodné rastliny
Planktón je spoločenstvo veľmi malých vodných organizmov (mikroorganizmov), ktoré sa
voľne vznášajú vo vode.
Riasy
a) jednobunkové:
- červenoočko b) mnohobunkové:
- žabí vlas
- závitnicovka
- váľač gúľavý – tvorí guľovité kolónie zložené z 20 000 jednobunkových rias spojených
slizom
Sinice - pri premnožení vo vode môžu spôsobovať alergie a rôzne kožné ochorenia
Kvitnúce byliny - žaburinka menšia
- lekno biele
- leknica žltá
Význam vodných rastlín:
1.) obsahujú zelené farbivo chlorofyl, prebieha v nich fotosyntéza – vytvárajú kyslík
2.) sú potravou pre vodné živočíchy
9
Brehové rastliny
Dreviny rastúce na brehu:
- vŕba biela
- jelša lepkavá
Byliny rastúce na brehu:
- záružlie močiarne
- pálka širokolistá
- trsť obyčajná
- kosatec žltý
- nezábudka močiarna
Význam brehových rastlín:
1.) Ich korene spevňujú brehy riek a potokov.
2.) Vytvárajú tieň na brehoch a znižujú vyparovanie vody.
3.) Potrava a úkryt pre živočíchy.
Drobné vodné živočíchy
Jednobunkové
Črievička veľká
- pohybuje sa brvami
- živí sa baktériami
Meňavka veľká
- pohybuje sa panôžkami
Sú súčasťou planktónu.
Mnohobunkové
Nezmar hnedý
Stavba tela:
- nožný disk
- ramená s pŕhlivými bunkami - živí sa planktónom
Význam drobných vodných živočíchov:
- sú potravou pre iné vodné živočíchy
Vodné bezstavovce
Ulitníky – majú schránku - ulitu
- vodniak vysoký
- kotúľka veľká
- močiarka živorodá
Lastúrniky – majú schránku – lastúru
- škľabka veľká
10
Pijavice
- pijavica lekárska – na oboch koncoch tela má svalnaté prísavky
- živí sa drobnými vodnými živočíchmi alebo krvou vodných stavovcov
Kôrovce:
- Rak riečny
Stavba tela:
1.) Hlavohruď: a) oči
b) ústny otvor
c) tykadlá – dlhé a krátke
d) končatiny – 1. pár končatín = klepetá
- 2., 3., 4., 5., pár končatín – na pohyb
2.) Bruško – na konci je chvostová plutvička – na pohyb dozadu
Rak sa živí uhynutými živočíchmi.
Drobné kôrovce:
- Dafnia štíhla
- Cyklop obyčajný
Hmyz žijúci vo vode a na brehu
Vo vode:
- Potápnik obrúbený
Na vode:
- Vodomerka obyčajná
- Korčuliarka
Na brehu:
- Vážka
- Šidlo
- Komár útočný
- Ovad hovädzí
Larvy vodného hmyzu sú potravou pre iné vodné živočíchy.
STAVOVCE
žijúce vo vode a na brehu
Ryby
Stavba tela:
1.) hlava:
- oči
- ústa
- mäsité fúziky
- čuchové jamky
- žiabrové viečka, ktoré chránia žiabre
2.) trup: – plutvy
11
- bočná čiara – na vnímanie teploty, tlaku a smeru prúdenia vody
3.) chvost
Povrch tela rýb – šupiny
Pomaly tečúce a stojaté vody:
- kapor obyčajný
- sumec západný
- šťuka severná
- ostriež zelenkastý
Tečúce vody:
- pstruh potočný
- lipeň tymianový
- úhor európsky
Obojživelníky a plazy vo vode a na brehu
Obojživelníky:
Skokan zelený
- povrch tela tvorí hlienovitá koža
- na zadných končatinách má prsty spojené plávacou blanou
- larvy = žubrienky sa vyvíjajú vo vode
- živí sa hmyzom
Rosnička zelená
Kunka žltobruchá
Mlok bodkovaný
Plazy:
- povrch tela plazov tvorí suchá koža so šupinami a štítkami
Užovka obojková
- má dve žltkasté polmesiačikovité škvrny za hlavou
- živí sa myšami, žabami, menšími rybami
Korytnačka močiarna
- má pancier
Vodné vtáky
Prispôsobenie vtákov na plávanie a potápanie:
1.) plávacie blany medzi prstami na nohách
2.) mastné perie, ktoré si mastia tukom z mazovej žľazy pri chvoste
Kačica, hus a labuť majú na okraji zobáka drobné zúbky, cez ktoré preciedzajú vodu
s bahnom a zachytávajú z nej potravu – drobné živočíchy a rastliny.
- Kačica divá
- Hus divá
- Labuť hrbozobá
- Bocian biely
12
- Volavka popolavá
- Kormorán veľký
- Potápka chochlatá
- Kaňa močiarna – dravý vták – živí sa hmyzom, žabami, vodnými vtákmi, občas
rybami
- Kúdelníčka lužná
- Rybárik riečny
- Čajka smejivá
- Lyska čierna
Vodné cicavce
Spoločné znaky vodných cicavcov:
1.) hustá, lesklá, nepremokavá srsť
2.) silný chvost – slúži ako veslo a kormidlo
3.) plávacie blany medzi prstami – umožňujú im dobre plávať
Mäsožravce
Vydra riečna
- živí sa najmä rybami, ale aj rakmi a hmyzom
Hlodavce
- majú hlodavé zuby (rezáky), ktoré im celý život dorastajú, preto si ich musia obrusovať
Bobor vodný
- živí sa rastlinnou potravou
- stavia si hrádze na vode (z kameňov, konárov a kmeňov stromov)
- znaky prítomnosti bobra: ohryzené kmene stromov, hrádze
Ondatra pižmová
- živí sa rastlinnou potravou
Lúky, pasienky a polia
Lúka
- lúku tvoria prevažne trávy, ale aj iné byliny
- jej kosením sa získava seno
Pasienok
- trávnatý porast, na ktorom sa pasú hospodárske zvieratá (hovädzí dobytok, ovce)
Pole
- na poli sa pestujú poľnohospodárske plodiny
* Medza je neobrábaná plocha medzi poľami.
* Remízka je skupina drevín medzi poľami (hájik).
Význam remízok:
- zadržiavajú vodu
13
- spevňujú pôdu, zabraňujú jej odnášaniu
- zachytávajú škodlivé látky z ovzdušia
- protihluková bariéra
- úkryt pre živočíchy
- miesto na hniezdenie vtákov
Prečo škodí vypaľovanie trávy?
- poškodzujú sa výhonky rastlín aj pôdne mikroorganizmy
- ničí bezstavovce (napr. čmele), zdroje potravy a úkryty stavovcov (najmä zajacov)
Lúčne rastliny a huby
Lúčne trávy:
- lipnica
- reznačka
- kostrava
- psiarka
- timotejka
- mätonoh
Byliny vlhkých lúk:
- kukučka lúčna
- iskerník prudký
- záružlie močiarne
- nezábudka močiarna
- jesienka obyčajná
Byliny suchých lúk:
- margaréta biela
- zvonček konáristý
- pakost lúčny
- šalvia lúčna
Liečivé lúčne byliny:
- dúška materina
- rumanček kamilkový
- rebríček obyčajný
Chránené lúčne byliny:
- hlaváčik jarný
- vstavačovec májový
Huby na lúkach a poliach:
- pečiarka poľná
- bedľa vysoká
- tanečnica poľná
14
POĽNÉ PLODINY
Obilniny - ich plodom je zrno
Obilnina: Význam:
Pšenica biela múka, krupica
Raž tmavá múka, ražná káva, lieh
Jačmeň jačmenné krúpy, pivo, krmivo
Ovos ovsené vločky, krmivo
Kukurica
kukuričná múka, kukuričné
lupienky, pukance, zaváraná a
mrazená kukurica, krmivo
Krmoviny
(= kŕmne rastliny)
Význam: krmivo pre hospodárske zvieratá
Patria sem najmä:
- Ďatelina lúčna
- Lucerna siata
Okrem nich sa pestujú aj:
- Vika siata
- Bôb obyčajný
Patria medzi strukoviny, lebo ich plodom je struk.
Na koreňoch bôbovitých rastlín sú hľuzky, v ktorých žijú hľuzkové baktérie – obohacujú
pôdu o dusík. Bôbovité rastliny sa zaorávajú do pôdy ako „zelené hnojivo“.
Olejniny a okopaniny
Olejniny
- sú rastliny, ktorých semená obsahujú rastlinný olej
Patria sem:
- Slnečnica ročná
- Repka olejka
- Mak siaty
15
Okopaniny
- sú rastliny, ktoré treba počas ich rastu okopávať
Patria sem:
- Ľuľok zemiakový (zemiak)
Význam: potrava, surovina na výrobu škrobu
- Repa cukrová
Význam: surovina na výrobu cukru
- Repa kŕmna
Význam: krmivo pre zvieratá
Lúčne a poľné bezstavovce
- dážďovka zemná
Ulitníky:
- slimák meňavý
- slimák stepný
Pavúky a kosce:
- križiak obyčajný
- kosec rožkatý
- strehúň škvrnitý – náš najväčší pavúk
Hmyz:
- čmeľ zemný
- kobylka zelená
- koník čiarkovaný
- lienka sedembodková
- bystruška medená, bystruška fialová
- hrobárik obyčajný
- svrček poľný
- pásavka zemiaková
- babôčka: admirálska, pávooká, pŕhľavová
- krtonôžka obyčajná
- lajniak obyčajný
- vidlochvost feniklový
- vretienka obyčajná
- voška
Obojživelníky a plazy na lúkach a poliach
Obojživelníky – žaby:
- Ropucha zelená
- Ropucha bradavičnatá
Ropuchy sú naše najväčšie žaby. Živia sa hmyzom, slimákmi, dážďovkami a inými
bezstavovcami.
16
Majú zavalité telo, kratšie a slabšie zadné končatiny ako skokan, pohybujú sa pomaly a
nemotorne.
Plazy:
Povrch tela plazov - suchá koža pokrytá rohovinovými šupinami.
Jaštery:
- Jašterica krátkohlavá
- Jašterica zelená
Koža sa odlupuje po častiach.
Hady:
- Vretenica severná
Kožu zvlieka vcelku.
V ústach má jedové zuby s jedovou žľazou.
Rozlišovacie znaky vretenice a užovky:
Vretenica Užovka
- trojuholníkovitý tvar hlavy - oválny tvar hlavy
- tmavá kľukatá čiara na chrbte - dve žltkasté polmesiačikovité škvrny za hlavou
- v oku zúžená zrenica (ako mačka) - v oku guľatá zrenica
- je jedovatá !!! - nie je jedovatá
Lúčne a poľné vtáky
- jarabica poľná
- bažant poľovný
Bažant má výraznú pohlavnú dvojtvarosť = odlišnosť samčeka od samičky vonkajšími
znakmi. napr. samec je inak sfarbený ako samica
- drop fúzatý
- havran čierny
- škovránok poľný
- straka čiernozobá
- sokol myšiar
- vrana túlavá
- strnádka žltá
Lúčne a poľné cicavce
Hlodavce :
– majú veľké rezáky - hlodavé zuby, ktoré im celý život dorastajú a musia si ich obrusovať
hlodaním
- Hraboš poľný
- Myš domová
- Chrček poľný
- Syseľ pasienkový
––––––––––––––––––––––––––
17
- Zajac poľný
- Králik divý
––––––––––––––––––––––––––
- Krt podzemný
Rozlišovacie znaky zajaca a králika:
Zajac poľný
- je väčší, má dlhšie ušnice
- má dlhé zadné končatiny, rýchlo beží
- mláďatá sa rodia osrstené a vidiace
- ukrýva sa v tráve, pod krami
Králik divý
- je menší, má kratšie ušnice
- pohybuje sa pomaly
- mláďatá sa rodia bez srsti a slepé
- ukrýva sa v norách, ktoré si
vyhrabáva v pôde