prÁca Študentskej vedeckej odbornej Činnosti vypracoval: bc. Ľubomír Šmida

SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE VERZUS UDRŽATEĽNÁ VÝROBA,

VERZUS UDRŽATEĽNÁ SPOTREBA,VERZUS UDRŽATEĽNÝ MARKETING,

VERZUS UDRŽATEĽNÝ ZISK

PRÁCA ŠTUDENTSKEJ VEDECKEJ ODBORNEJ ČINNOSTI

Vypracoval: Bc. Ľubomír ŠmidaVedúci práce: prof. Ing. Peter Sakál, CSc., Ing. Gabriela Hrdinová Ak. rok: 2010/2011

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. LPP – 0384-09 „Koncept HCS modelu 3E vs koncept Corporate Social Responsibility (CSR)“.

Práca sa zameriava na problematiku spoločensky zodpovedného podnikania v konsenze trvalo udržateľného rozvoja podnikateľských subjektov. Cieľom je navrhnúť odporúčania na zlepšenie systému integrácie filozofií TUR a SZP do podnikateľského prostredia na základe analýzy súčasného stavu.

Obsah

1 TEORETICKO POJMOVÁ CHARAKTERISTIKA SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉHO PODNIKANIA A TRVALO UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA

2 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU ROZVOJA KONCEPTU TRVALO UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA A SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉHO PODNIKANIA

3 NÁVRH ODPORÚČANÍ NA ZLEPŠENIE SÚČASNÉHO STAVU V UPLATŇOVANÍ KONCEPTU SZP A KONCEPTU TUR

4 ZHODNOTENIE NÁVRHOV ODPORÚČANÍ

Spoločensky zodpovedné podnikanie


Pojem spoločensky zodpovedné podnikanie (SZP) – z angl. Corporate social responsibility (CSR) - predstavuje koncept zameriavajúci sa na zvyšovanie konkurencieschopnosti a atraktívnosti podnikania. Podstata filozofie SZP spočíva v posune pohľadu z úrovne „profit-only“, podnikateľskej snahy a obmedzenosti na dosahovanie neustále vyšších ziskov, na úroveň „tripple-bottom-line“, podnikanie založené na sociálnom, environmentálnom a ekonomickom pilieri s cieľom dosiahnuť udržateľný, transparentný a zodpovedný rozvoj.



Zmysel konceptu spočíva v dodržiavaní zákonných požiadaviek a identifikácii a primeranom uspokojovaní potrieb všetkých zainteresovaných skupín – stakeholderov, nad rámec zákona. Medzi najčastejšie spomínané skupiny zainteresovaných subjektov patria akcionári, vlastníci, investori, spotrebitelia, zamestnanci, dodávatelia, obchodní partneri, konkurencia, vláda, mimovládne organizácie, nátlakové skupiny, komunity, médiá a pod.



Obr. Stakeholderi a shareholderi, prof. Zelený Obr. Zainteresované skupiny, Aras, Crowther

Trvalo udržateľný rozvoj


Podľa Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja, trvalo udržateľný rozvoj predstavuje: „cielený, dlhodobý (priebežný), komplexný a synergický proces, ovplyvňujúci podmienky a všetky aspekty života (kultúrne, sociálne, ekonomické, environmentálne a inštitucionálne), na všetkých úrovniach (lokálnej, regionálnej, globálnej) a smerujúci k takému funkčnému modelu určitého spoločenstva (miestnej a regionálnej komunity, krajiny, medzinárodného spoločenstva), ktorý kvalitne uspokojuje biologické, materiálne, duchovné a sociálne potreby a záujmy ľudí, pričom eliminuje alebo výrazne obmedzuje zásahy ohrozujúce, poškodzujúce alebo ničiace podmienky a formy života, nezaťažuje krajinu nad únosnú mieru, rozumne využíva jej zdroje a chráni kultúrne a prírodné dedičstvo.“

TUR vs. SZP


Od individuálnej k spoločenskej zodpovednosti


„Prelom hospodárskej krízy? Neverím v žiadne prelomy samy od seba. To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je len iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok. V našej krajine je mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možné zastaviť peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu. V postavení, v ktorom sme, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a k verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nevytvárať dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich, robiť to, čo nás pozdvihlo z povojnovej biedy; pracovať a šetriť a uskutočniť prácu a šetrenie výnosnejšími, žiaducejšími a čestnejšími než leňošenie a mrhanie. Máte pravdu. Je potrebné prekonať krízu dôvery. Technickými, finančnými a úverovými zásahmi ju však prekonať nie je možné. Dôvera je vec osobná. Dôveru možno obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom.“

Tomáš Baťa, 1932

Globálna úroveň TUR


Smerovanie spoločnosti sa od druhej polovice minulého storočia postupne modifikovalo so zámerom dosiahnutia udržateľnosti sveta. V snahe docieliť pokrok v oblasti presadzovania filozofie trvalo udržateľného rozvoja, bol na konferencii v Riu v roku 1992 prijatí dokument Agenda 21. Dokument aktuálne predstavuje základné východisko pre tvorbu stratégií trvalo udržateľného rozvoja v problémových oblastiach, na všetkých úrovniach.

Globálna úroveň TUR


Významným krokom k prekonaniu bariér medzi vrstvami obyvateľstva Zeme sa stal Miléniový summit OSN z roku 2000, kde členské štáty OSN prijali miléniové ciele, ktoré sa v súčasnosti nedarí napĺňať.

Podľa organizácie One Planet Only však príčinou omeškania miléniových cieľov nie sú krízy, ktoré sužujú svet. Príčinné korene kríz a omeškaných miléniových cieľov predstavuje túžba po superziskoch a nevhodné spravovanie zdrojov. Preto krízy nie sú iba problémom, ale ukazovateľom neschopnosti celého sveta implementovať podmienky ľudského rozvoja.

Európska únia a TUR


Európa 2020:•podpora inovácií,•zlepšenie vzdelávania a zjednodušenie vstupu mladých ľudí na trh práce,•digitalizácia členských štátov Európskej únie,•efektívne využívanie zdrojov,•zlepšovanie konkurencieschopnosti a udržateľnosti podnikateľského prostredia,•rozvoj zručností ľudí a tvorba pracovných miest,•boj proti chudobe aktívnym zapájaním zainteresovaných do života spoločnosti.

Európska únia a TUR


Návrh správy o priemyselnej politike vo veku globalizácie:

„nová udržateľná priemyselná politika môže fungovať len vtedy, keď sa vykonáva v úzkej koordinácii s politikou členských štátov“

Slovenská republika a TUR


1 Národná stratégia TUR → Miestne Agendy 21

2 Akčný plán TUR pre roky 2005 – 2010 → Napojením niekoľko desiatok akčných plánov a stratégií sa v súčasnosti riešia čiastkové oblasti rozvoja Slovenskej republiky.

Slovenská republika a TUR


Nepotešujúcim konštatovaním je slabá iniciatíva Slovenskej republiky v presadzovaní trvalo udržateľného rozvoja. Snahy o nápravu súčasného stavu, ktorých výsledkom sú jasné a hodnotné zlepšenia badať zriedka. Doposiaľ všetky uskutočnené kroky sú len odozvou na tlak medzinárodných organizácií. Ani podnikateľskému prostrediu daný stav neprospieva, čo potvrdzuje zníženie hodnoty indexu podnikateľského prostredia medzikvartálne (I. kvartál 2011/IV. kvartál 2010) o 0,39 % a medziročne (2011/2010) o 5,9 %.

Udržateľný rozvoj


Pre podnikateľskú sféru predstavuje udržateľný rozvoj nový pohľad, zmenu zaužívaných praktík. Riešenie problematiky udržateľnosti vo sfére podnikania zo sebou prináša rad čiastkových problematík.

Udržateľná výroba a spotreba


Dolceta.eu: „Udržateľná spotreba je spotreba, pri ktorej kladieme väčší dôraz na vlastné zdravie, životné prostredie a tiež zdravie ostatných.“ Vychádzajúc z danej definície, predstavuje potom udržateľná výroba takú výrobu, ktorej výsledkom sú produkty vyrobené s dôrazom na zdravie ľudí, životné prostredie a zdravie ostatných.

Množstvo produktov umiestnených na svetových trhoch je v súčasnosti závislé od kúpyschopného dopytu. Výsledkom procesu uspokojovania zákazníckych potrieb je neustále kumulovanie produktov, často krát nepotrebných (luxusné produkty), ktoré zaťažujú životné prostredie. Daný stav je v rozpore s udržateľnou výrobou a spotrebou.

Udržateľná výroba a spotreba


Akčný plán pre TU spotrebu a výrobu a TU priemyselnú politiku poukazuje na medzery v synergii medzi nástrojmi udržateľnej politiky jednotlivých krajín a na deficit dynamickosti a proaktívneho prístupu.

Nový strategický prístup odbúrava uvedené medzery a deficity integrovaním a dynamickou implementáciou potenciálu rôznych nástrojov politiky. Skladá sa zo štyroch akcií:1.stanovenie energeticky významných výrobkov,2.označovanie výrobkov podľa smernice o energetickom označovaní,3.stanovenie harmonizovanej základne pre verejné obstarávanie,4.vykonávanie opatrení zameraných najmä na maloobchodníkov a výrobcov.

Udržateľný marketing


Príčiny existencie neudržateľného marketingu – Mandera: „Ak termínom "potreba" chápeme niečo základné a nevyhnutné na prežitie človeka - potrava, prístrešok, šaty - alebo nevyhnutné pre jeho spokojnosť - mier, láska, bezpečnosť, spoločnosť iných ľudí, súkromie, pocit naplnenia - potom tieto hodnoty budú ľudia hľadať a nachádzať bez ohľadu na to, či reklama existuje alebo nie. V každodennom živote však reklama zasahuje medzi ľudí a ich potreby, bráni im v dosiahnutí priameho pocitu sebanaplnenia a núti ich veriť tomu, že spokojnosť môžu dosiahnuť jedine prostredníctvom tovaru. Jedine takouto intervenciou môže reklama vytvárať hodnotu, a tak zdôvodňovať svoju existenciu“

Udržateľný marketing


Koncept udržateľného marketingu sa od konceptu marketingu podľa Vasiľovej líši orientáciou marketingového mixu na:•definovanie udržateľných produktov,•stanovenie udržateľných cien,•výber udržateľnej distribúcie,•budovanie udržateľnej komunikácie.

Udržateľný zisk


Hlavný predpoklad dosahovania udržateľného zisku spočíva v komplexnom uplatňovaní zásad TUR na podnikovej úrovni.

Od diktátora k partnerovi, od konzumu k vyváženosti.



CSR Europe – koordinátor v budovaní sociálno-environmentálno-ekonomického podnikania

Najnovším projektom, Enterprise 2020, vyzýva podnikateľské subjekty v Európskej únii, ale aj mimo nej k spolupráci v oblasti riešenia problematiky CSR, k transformácii na inteligentnú, trvalo udržateľnú a začleňujúcu spoločnosť.

Spoločensky zodpovedné podnikanie v SR


Business Leaders Forum - zložené z podnikov hlásiacich sa k spoločensky zodpovednému podnikaniu

Organizácie pôsobiace v Slovenskej republike pristupujú ku konceptu SZP pozvoľna. Najvýznamnejší faktor pôsobiaci na znížený záujem o spoločensky zodpovedné podnikanie je postupne ustupujúca celosvetová kríza. Hlavne malé a stredné podniky nedokážu úspešne implementovať štandardy SZP do podnikania. Orientujú sa na riešenie aktuálnych, krátkodobých problémov pričom ich budúcnosť ostáva nejasná.

Spoločensky zodpovedné podnikanie v SR


MSP hodnotia koncept SZP orientáciou na tieto hlavné faktory:•vstupné náklady,•požiadavky trhu,•kvalifikovanosť pracovníkov vo vzťahu k SZP,•imidž podniku,•podpora štátu.

Zle nastavené, resp. nenastavené informačné toky zapríčiňujú nedostatok relevantných informácií o zodpovednosti podnikov. Spotrebitelia nevedia od seba odlíšiť zodpovedné a nezodpovedné podniky, čím koncept SZP stráca na svojom význame.

ISO 26000


Trvalo udržateľný rozvoj, špecifikuje ako: „schopnosť uspokojovania súčasných potrieb bez toho, aby bola obmedzená schopnosť uspokojovať potreby budúcich generácií.“ Spoločenská zodpovednosť, sa týka organizácií a ich zodpovednosti za spoločnosť a životné prostredie.

GRI - príručka o reportovaní organizácií v zmysle

Vízia trvalo udržateľnej spoločnosti

3 NÁVRH ODPORÚČANÍ NA ZLEPŠENIE SÚČASNÉHO STAVU V UPLATŇOVANÍ KONCEPTU SZP A TUR

Sociálno-ekonomický systém

Životné prostredie

Sociálno-ekonomický systém

Životné prostredie

Vízia trvalo udržateľnej spoločnosti


Zmena súčasnej paradigmy si vyžaduje prerod:1.výchovno-vzdelávacieho procesu,2.legislatívy na národnej úrovni a hospodárskych celkov,3.manažmentu organizácií.

Zo životného prostredia by sa mal stať dlhodobý partner, nie len zdroj surovín. Ak človek ťaží z príležitostí, ktoré mu poskytuje životné prostredie, mal by zahrnúť do rozhodovacieho procesu o výbere zdroja predpoklady jeho obnovy.

Zvýšenie povedomia obyvateľstva – SEKO model


SEKO model je tvorený štyrmi úrovňami povedomia:1.úroveň sa týka sociálnej oblasti2.úroveň sa zaoberá životným prostredím3.úroveň je založená na dôležitosti národnej identity a kultúry4.úroveň spočíva v pochopení dôležitosti ochrany duševného vlastníctva

Legislatívne opatrenia


Uzákonením povinnosti oboznamovať spoločnosť o prospešných činnostiach voči spoločnosti a životnému prostrediu sa zlepší proces hodnotenia podnikov zainteresovanými subjektmi.

Druhý návrh legislatívnych opatrení spočíva v uplatňovaní sankcií za:•časové prieťahy pri zavádzaní nových ekologických technológií – komplexné hodnotenie podniku,•negatívny vplyv pracovného prostredia na pracovníkov,•uplatňovanie politiky organizácie smerujúcej k dosahovaniu neudržateľného zisku.

Zodpovednosť podnikateľských subjektov – stratégia TUR vs. stratégia SZP


Stratégia Trvalo udržateľného rozvoja by mala zastrešovať podnik a definovať predpoklady udržateľného rozvoja.

Stratégia SZP predstavuje dobrovoľný záväzok podieľať sa na riešení lokálnych očakávaní zainteresovaných strán.

Formy organizovania SZP v podniku


Za najvýhodnejšie formy organizovania SZP v podniku považujem:1. pracovník orientovaný na SZP,2. oddelenie SZP.

V zmysle využívania konceptu SZP ako nástroja naplňujúceho filozofiu TUR by malo byť povinnosťou oddelenia SZP premena globálnych požiadaviek na lokálne opatrenia.

Úlohy oddelenia SZP


Oddelenie SZP by malo spolupracovať s jednotlivými oddeleniami podniku pri plánovaní a následnom vykonávaní, kontrole a zlepšovaní podnikových aktivít, ako je zobrazené na obr., a prikláňať sa k udržateľnej výrobe, podporovať udržateľnú spotrebu a udržateľný marketing.

SZP

SZP

SZP SZP

Oddelenie SZP vs. udržateľná výroba


UDRŽATEĽNÉ ?

Oddelenie SZP vs. udržateľná spotreba


• podieľať sa na zvyšovaní povedomia obyvateľstva o Trvalo udržateľnom rozvoji a usmerňovať ho k spoločensky prospešným aktivitám (dobrovoľníctvo, spolupráca s charitatívnymi organizáciami a pod.),

• strániť sa tlaku na zákazníkov so zámerom dosahovania enormných ziskov,

• zvyšovať výkonnosť produktov pri súčasnom znižovaní potreby surovín – znižovanie ekologickej stopy.

Oddelenie SZP vs. udržateľný marketing


• spoluprácovať pri prezentácii podniku na verejnosti ako spoločensky zodpovedného subjektu prispievajúceho k rozvoju spoločnosti, kvality života, presadzujúceho praktiky neohrozujúce ekosystém a strániaceho sa nekalých praktík,

• hodnotiť dodávateľské a odberateľské reťazce z pohľadu spoločensky zodpovedného podnikania a udržateľného rozvoja,

• spoluprácovať pri tvorbe cien a z nich plynúcich udržateľných ziskov.

Zodpovednosť nadnárodných korporácií


Zainteresované subjekty by mali hodnotiť nielen jednu oblasť pôsobnosti korporácie, ale výsledky Spoločensky zodpovedného podnikania v každej jednej lokalite s dôrazom na zodpovednosť organizácie voči ostatným podnikateľským subjektom.

V nadnárodných korporáciách sa skrýva obrovský potenciál zmeniť smerovanie spoločnosti k trvalo udržateľnému rozvoju. Práve prostredníctvom dcérskych spoločností môžu naštartovať proces integrácie filozofií TUR a SZP v podnikateľských jednotkách rozvojových krajín. Následne národné podnikateľské subjekty by mali začať integrovať nové požiadavky do svojich činností ako odraz na objektívnu globálnu požiadavku.

Udržateľné podnikové aktivity


UDR

ŽATE

ĽNÉ

SEKU

NDÁ

RNE

AKTI

VITY

UDRŽATEĽNÉ PRIMÁRNE AKTIVITY

Udr

žate

ľná

mar

ža


Trvalo udržateľný rozvoj nepredstavuje zakonzervovaný stav, ale smerovanie ľudstva. Správanie inklinujúce k udržateľnosti podnecuje udržateľný rozvoj. Správanie sa všetkých jedincov na Zemi v zmysle udržateľného rozvoja vyústi do trvalo udržateľného rozvoja. Trvalo udržateľný rozvoj predstavuje cestu rovnoprávnosti a blahobytu celého ľudstva v súčinnosti s prírodou. Aplikácia všetkých navrhovaných odporúčaní v praxi by mala podporiť udržateľný rozvoj globálnej spoločnosti.

BIBLIOGRAFICKÉ ODKAZY

[1] Agentúra Focus Vnímanie konceptu a praktík spoločensky zodpovedného podnikania malými a strednými podnikmi na Slovensku. Bratislava: Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, 2010. 79 strán. [on-line]. [cit. 2011-02-20], dostupné na internete: http://www.nadsme.sk/files/Sprava_CSR_SME_2010_final.pdf[2] Badík, P. Stakeholder manažment alebo „týka so to všetkých“. In Sixth Sense, 2006, č. 9, s. 1 – 2. [3]Baťa, T. Výrok z roku 1932. [on-line]. [cit. 2011-02-25], dostupné na internete: http://dolezite.sk/Vyrok_Tomase_Bati_z_roku_1932.html[4]Bleyová, D. Problematika trvalo udržateľného rozvoja sa netýka iba veľkých podnikov. 2011. [on-line], dostupné na internete: http://www.ezisk.sk/825/PROBLEMATIKA-TRVALO-UDRZATELNEHO-ROZVOJA-SA-NETYKA-IBA-VELKYCH-PODNIKOV_14851.aspx[5] Bollapragada, P. The evolution of CSR. [on-line]. [cit. 2011-02-16], dostupné na internete: http://thinkingshift.wordpress.com/2007/03/27/the-evolution-of-csr/[6]Business Leaders Forum Internetová stránka. 2011. [on-line], dostupné na internete: http://www.blf.sk/[7] Bussard, A. a kol. Spoločensky zodpovedné podnikanie – Prehľad základných princípov a príkladov . Bratislava: Nadácia Integra, 2005. 113 strán. [8] Crowther, D., Aras, G. Corporate social responsibility. Ventus Publishing ApS, 2008. 144 strán. ISBN 978-87-7681-415-1[9]CSR Europe A Guide to CSR in Europe. 2011. [on-line], dostupné na internete: http://www.cepes.es/media/docs/A%20guide%20to%20CSR%20in%20Europe.%20European%20Commission.%202009.pdf

http://www.nadsme.sk/files/Sprava_CSR_SME_2010_final.pdf

http://dolezite.sk/Vyrok_Tomase_Bati_z_roku_1932.html

http://www.ezisk.sk/825/PROBLEMATIKA-TRVALO-UDRZATELNEHO-ROZVOJA-SA-NETYKA-IBA-VELKYCH-PODNIKOV_14851.aspx

http://www.ezisk.sk/825/PROBLEMATIKA-TRVALO-UDRZATELNEHO-ROZVOJA-SA-NETYKA-IBA-VELKYCH-PODNIKOV_14851.aspx

http://thinkingshift.wordpress.com/2007/03/27/the-evolution-of-csr/

http://www.blf.sk/

http://www.blf.sk/

http://www.blf.sk/

http://www.cepes.es/media/docs/A%20guide%20to%20CSR%20in%20Europe.%20European%20Commission.%202009.pdf

http://www.cepes.es/media/docs/A%20guide%20to%20CSR%20in%20Europe.%20European%20Commission.%202009.pdf

BIBLIOGRAFICKÉ ODKAZY[10] CSR Europe Enterprise 2020: Inteligentne – udržateľne – inkluzívne. [on-line]. [cit. 2011-03-20], dostupné na internete: http://www.csreurope.org/data/files/enterprise2020/enterprise2020sk.pdf[11]Dankó, N. a kol. Ako môže Miestna agenda 21 zmeniť vašu komunitu: Príručka pre sídla v karpatskej oblasti. Budapešť: CEEweb, 116 strán. ISBN 978-963-87218-6-0 [12] Dolceta Udržateľná spotreba. [on-line]. [cit. 2011-03-15], dostupné na internete: http://www.dolceta.eu/slovensko/Mod5/spip.php?mot20%20-%20Belgicko

[13] Ekoporadňa O nakupovaní. [on-line]. [cit. 2011-03-20], dostupné na internete: http://www.ekoporadna.sk/co-vam-ponukame/prakticka-prirucka-domacej-ekologie/117-o-nakupovani.html[14] EN ISO 26000 Guidance on social responsibility – Bibliografická citácia- Časť 3.3.2 Relationship between social responsibility and sustainable development[15]Euractiv CSR aktivity budú veľké firmy v Dánsku uvádzať povinne. [on-line]. [cit. 2011-03-10], dostupné na internete: http://www.euractiv.sk/csr-spolocenska-zodpovednost/clanok/csr-aktivity-budu-velke-firmy-v-dansku-uvadzat-povinne-011972[16] Euractiv Investuje do spoločensky zodpovedných firiem. 2011. [on-line], dostupné na internete: http://www.euractiv.sk/socialna-politika/clanok/investujte-do-spolocensky-zodpovednych-firiem-016001[17]Európska komisia Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Brusel: Európska komisia, 2010. [on-line]. [cit. 2011-02-24], dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2010:2020:FIN:SK:PDF[18]Európska komisia Zodpovedné podnikanie - Zbierka vybraných úspešných príkladov európskych malých a stredných podnikov. Luxembursko: Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, 2004. 53 strán. ISBN 92-894-5481-4

http://www.csreurope.org/data/files/enterprise2020/enterprise2020sk.pdf

http://www.dolceta.eu/slovensko/Mod5/spip.php?mot20%20-%20Belgicko

http://www.ekoporadna.sk/co-vam-ponukame/prakticka-prirucka-domacej-ekologie/117-o-nakupovani.html

http://www.euractiv.sk/csr-spolocenska-zodpovednost/clanok/csr-aktivity-budu-velke-firmy-v-dansku-uvadzat-povinne-011972

http://www.euractiv.sk/csr-spolocenska-zodpovednost/clanok/csr-aktivity-budu-velke-firmy-v-dansku-uvadzat-povinne-011972

http://www.euractiv.sk/socialna-politika/clanok/investujte-do-spolocensky-zodpovednych-firiem-016001

BIBLIOGRAFICKÉ ODKAZY[19] Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre zdravie a ochranu spotrebiteľov, Smernica o nekalých obchodných praktikách. [on-line]. [cit. 2011-03-20], dostupné na internete: http://ec.europa.eu/consumers/cons_int/safe_shop/fair_bus_pract/ucp_sk.pdf[20] Fisk, P. People, Planet, Profit - How to embrace sustainability for innovation and business growth. Londýn: Kogan Page, 2010. 241 strán. ISBN 978-0-7494-5411-1[21] Gregor, F. Jak hodnotit odpovědnosť korporací – kritický pohled. Brno: GARDE, 2007. 37 strán[22] GRI GRI and ISO 26000: How to use the GRI Guidelines in conjunction with ISO 26000. [on-line]. [cit. 2011-03-20], dostupné na internete: http://www.globalreporting.org/NR/rdonlyres/E5A54FE2-A056-4EF9-BC1C-32B77F40ED34/0/ISOGRIReport_FINAL.pdf[23]Hohnen, P. Corporate Social Responsibility: An Implementation Guide for Business. Winnipeg: International Institute for Sustainable Development, 2007. 115 strán. ISBN 978-1-895536-97-3 [24] Hospodárske noviny Na Slovensku sa podniká horšie ako za Fica. [on-line]. [cit. 2011-02-25], dostupné na internete: http://hnonline.sk/ekonomika/c1-51172010-na-slovensku-sa-podnika-horsie-ako-za-fica[25]Keller, J. Tři sociální světy: Sociální struktúra postindustriální společnosti. Praha: Sociologické nakladatelství (SLON), 2010. 196 strán. ISBN 978-80-86429-001-8[26] Komisia Európskych spoločenstiev OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku. [on-line]. [cit. 2011-03-15], dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/Notice.do?mode=dbl&lang=sk&ihmlang=sk&lng1=sk,sk&lng2=bg,cs,da,de,el,en,es,et,fi,fr,hu,it,lt,lv,mt,nl,pl,pt,ro,sk,sl,sv,&val=475600:cs&page=


[27]Nadácia Pontis Internetová stránka. 2011. [on-line], dostupné na internete: http://www.nadaciapontis.sk/[28]OECD Internetová stránka. 2011. [on-line], dostupné na internete: http://www.oecd.org/home/0,2987,en_2649_201185_1_1_1_1_1,00.html[29]One Planet Only Udržateľné a spravodlivé spravovanie prírodných zdrojov jeústrednou témou v boji proti chudobe a nerovnosti. [on-line]. [cit. 2011-03-15], dostupné na internete: [30] Palovičová, V. Spoločensky zodpovedné podnikanie. In Leadletter, 2010. č. 8. [on-line]. [cit. 2011-02-16], dostupné na internete: http://www.emci.sk/leadletters/8_2010/leadletter_8_2010.html[31] Sakál, P. a kol. Strategický manažment v praxi manažéra. Trnava: Tripsoft, 2007. 703 strán. ISBN 978-80-89291-04-5 [32]SITA Pan Ki-mun zložil prísahu na post generálneho tajomníka OSN. [on-line]. [cit. 2011-03-15], dostupné na internete: http://www.24hod.sk/pan-ki-mun-zlozil-prisahu-na-post-generalneho-tajomnika-osn-cl23163.html[33]Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj Rozvojové projekty a programy – Trvalo udržateľný rozvoj (TUR). [on-line]. [cit. 2011-02-25], dostupné na internete: http://www.sccd-sk.org/?kategoria=rp&sub=projekty&next=46&lang=sk[34] TA3 OSN: Svetový lídri opätovne prisľúbili pomoc pre Afriku. [on-line]. [cit. 2011-03-15], dostupné na internete: http://www.ta3.com/sk/reportaze/98543_osn-svetovi-lidri-opatovne-prislubili-pomoc-pre-afriku[35] TASR Pan Ki-mun: Miléniové rozvojové ciele musí OSN splniť. [on-line]. [cit. 2011-03-15], dostupné na internete: http://dnes.atlas.sk/svet/635305/pan-ki-mun-mileniove-rozvojove-ciele-musi-osn-splnit


[36] UNIBA Marketing. [on-line]. [cit. 2011-03-15], dostupné na internete: http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvm/marketing.html[37] UNIS Vienna Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun: "Musíme robiť viac preto, aby sme splnili Miléniové rozvojové ciele." [on-line]. [cit. 2011-03-15], dostupné na internete: http://www.unis.unvienna.org/unis/sk/pressrels/2010/unissgsm226.html[38]Valášek, M. Aká bude firma v roku 2020. 2011. [on-line], dostupné na internete: http://podnikanie.etrend.sk/podnikanie-riadenie/aka-bude-firma-v-roku-2020.html[39] Vasiľová, M. MARKETING A TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ. [on-line]. [cit. 2011-03-15], dostupné na internete: http://www.slideshare.net/Oikosbratislava/marketing-a-udrzatelny-rozvoj[40]Via Bona Internetová stránka. 2011. [on-line], dostupné na internete: http://www.viabona.sk/[41] Vilinovič, K. Je koncept trvalo udržateľného rozvoja zmysluplný?. [on-line].[cit. 2010-02-25], dostupné na internete: http://www.tur.sk/index.stm?apc=0--79efcdc8d3c1e81704b24af08cdc6376-1-1&x=72643[42] Vláda SR Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja. 2001, [on-line]. cit. 2011-02-20], dostupné na internete: http://www.tur.vlada.gov.sk/data/files/950.pdf[43] Výbor pre priemysel, výskum a energetiku Návrh správy o priemyselnej politike vo veku globalizácie. [on-line]. [cit. 2011-03-15], dostupné na internete: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+REPORT+A7-2011-0022+0+DOC+PDF+V0//SK[44] Zelený, J. Environmentálne manažérstvo a spoločenská zodpovednosť (organizácií). Zvolen: Bratia Sabovci, s.r.o., 2008. 163 strán. ISBN 978-80-8083-690-0


[45] Zodpovedné podnikanie Internetová stránka. [on-line].[cit. 2010-02-17], dostupné na internete: http://zodpovednepodnikanie.sk/http://www.spirala.sk/files/MDG_Natural_resources_16_09_2010_SK.pdf[46] Zodpovedné podnikanie Odborná špecializovaná príloha spoločnosti Mediaplanet. 2010, č. 1. [on-line], dostupné na internete: http://www.nadaciapontis.sk/tmp/asset_cache/link/0000026679/101021_CSR_Zodpovedne_podnikanie.pdf

Ďakujem Vám za Vašu pozornosť!

[email protected]

prÁca Študentskej vedeckej odbornej Činnosti vypracoval: bc. Ľubomír Šmida

Documents