predmet všeobecnej jazykovedy. dejiny jazykovedy
DESCRIPTION
Predmet všeobecnej jazykovedy. Dejiny jazykovedy. predmet všeobecnej jazykovedy vývin a periodizácia jazykovedy dejiny slovenskej jazykovedy. Štruktúra prednášky. - PowerPoint PPT PresentationTRANSCRIPT
Predmet všeobecnejjazykovedy.
Dejiny jazykovedy
2
Štruktúra prednášky
• predmet všeobecnej jazykovedy• vývin a periodizácia jazykovedy• dejiny slovenskej jazykovedy
3
Predmet VJ
• „Lingvistická disciplína, ktorá sa zaoberá výskumom jazyka na základe materiálu z čo najväčšieho počtu rozmanitých jazykov. Jej hlavným cieľom je odhaľovať najvšeobecnejšie zákony jazykových systémov, ich stavby, fungovania a vývinu.“ (EJ, s. 480)
4
Predmet VJ
• J. Dolník (2009, s. 10):• „... objektom synchrónneho jazykovedného
bádania je jazyková komunikácia. Keďže ide o všeobecnú jazykovedu, skúmanie sa zameriava na všeobecné otázky a zákonitosti tejto komunikácie.“
5
Predmet VJ
1. rečová aktivita odosielateľa, ktorá spočíva v produkovaní rečových celkov umožňujúcich spoznanie zámeru odosielateľa (alebo aspoň priblíženie sa k jeho zámeru), resp. interpretácie, ktoré sú mimo rámca zámeru
2. odovzdávaný komunikát ako výsledok rečovej aktivity odosielateľa, čiže rečový produkt
6
Predmet VJ
3. komunikačný kanál, ktorý spája aktérov jazykovej komunikácie v tom zmysle, že cez neho prechádzajú odosielané produkty rečovej aktivity (dôležitá je povaha kanála)
4. apercepcia príjemcu (recipienta, adresáta), čiže percepcia (vnímanie) a identifikácia jeho zmyslu (apercepcia = vnímanie s porozumením)
7
Predmet VJ
• J. Dolník (2009, s. 14):• „Predmetom všeobecnej synchrónnej
jazykovedy sú tie aspekty jazykovej komunikácie, skúmaním ktorých sa odhaľujú všeobecné zákony a zákonitosti...“
8
Predmet VJ
1. ...stavby jazyka so zreteľom na jeho osvojovanie si a na jeho fungovanie ako predpokladovej bázy reči, ako aj na jeho (synchrónnu) dynamiku
2. ...požívania jazyka vo vzťahu
a) k jednotlivcovi ako kognitívnej bytosti
b) k jednotlivcovi ako sociálnej bytosti, a teda k lingvosociete.
9
Predmet VJ
• „...všeobecná jazykoveda má zahrnúť všetko, čo umožňuje spoznanie a systemizáciu všeobecných zákonov a zákonitostí týkajúcich sa jazyka a jeho používania.“ (Dolník, 2009, s. 14 – 15)
10
Predmet VJ
• genéza jazykov• zákonitosti historického vývinu jazykov• vzťah jazyka a myslenia, jazyka a kultúry,
jazyka a spoločnosti• teória, koncepcie a metódy výskumu lingvistiky• vývinové tendencie lingvistiky
11
Predmet VJ
• jazykový znak (dotyk so semiotikou)• jazyková typológia• jazykové kontakty• stratifikácia jazyka• dejiny lingvistiky• lingvistické smery a prúdy• jazyk a čas, jazyk a priestor
12
Periodizácia dejín lingvistiky
1) Predhistorické obdobie
2) Historické obdobiea) predvedecké (starovek – zač. 19. st.)
b) vedecké (od zač. 19. stor.)
13
Predhistorické obdobie
• nie sú zachované písomné pamiatky• Mezopotámia (od 7 tis. pred n. l.)• Egypt (4 tis. – 525 pred n. l.)• Čína, Kréta, Arábia, Fenícia, Judea,
predkolumbovská Amerika
14
Historické obdobie – starovek
• India• Grécko• Rím
15
India
• zač. 3. tis.• védska literatúra (16. – 9. st.)• sanskrit/sanskrt• vysoká úroveň lingvistiky• Pánini (5. – 4. st.)
– Osem kníh (1. dochovaná gramatika sanskritu)
16
India
• dokonalý opis fonetiky a gramatiky sanskritu• minimálna jednotka – slabika (aksara) ako
najmenšia vysloviteľná časť• slabičná abeceda (36 znakov, niektoré
spoluhlásky so samohláskou a)• 250 doplnkových znakov
17
India
• pojmy koreň, sufix, koncovka• podstatné mená, slovesá, predložky, častice• tvorenie slov – tri druhy kompozít
– dvandva (zlučovacie kompozitá: čierno-biely)– tatpuruša (určovacie kompozitá: veľkofilm)– bahuvrihi (exocentrické, posesívne: modrooký,
vtákopysk)
18
Grécko
• Sokrates, Platón, Aristoteles• Kratylos (etymológia slov, pôvod jazyka,
arbitrárnosť a motivovanosť)• Platón – motivovanosť, Aristoteles –
arbitrárnosť• slovné druhy a gramatické kategórie• Dionýzios Thrácky
19
Rím
• Marcus Terentius Varro (De lingua latina)• Marcus Fabius Quintilianus (rétorika)• Aelius Donatus (gramatika)• Priscianus (klasifikácia slovných druhov:
nomen, verbum, participium, pronomen, adverbium, praepositio, interiectio, coniunctio)
20
Stredovek – 18. storočie
• raný stredovek a vývoj písma• scholastika a latinská gramatika• špekulatívna gramatika a spor o univerzálie• humanizmus a renesancia• lingvistické názory 17. storočia• osvietenstvo a lingvistika 18. storočia
21
Spor o univerzálie
• vzťah jazyka a myslenia (realisti vz. anomalisti)
• realisti: všeobecné pojmy, idey reálne existujú• nominalisti: reálne existujú iba jednotlivé
predmety s individuálnymi vlastnosťami
22
19. storočie
• rozhranie medzi predvedeckou a vedeckou jazykovedou
• začiatky modernej jazykovedy = začiatky systematického využívania vedeckej metodológie
23
19. storočie
• porovnávacia a historická jazykoveda (R. Rask, F. Bopp, J. Grimm, A. Schleicher
• mladogramatizmus (K. Brugmann, B. Delbrück, H. Paul
• W. von Humboldt
24
Prínosy lingvistiky 19. stor.
• zavedenie prísnej vedeckej metodológie• riešenie základných otázok jazykového vývoja• genetická klasifikácia ide. jazykov• objasnenie základných javov artikulačnej
fonetiky
25
Na prelome 19. a 20. stor.
• smery kritizujúce HaPJ, mladogramatizmus• francúzska psychologická a sociologická škola
(Antoine Meillet, Joseph Vendryès)– vplyv sociologických faktorov– sémantika, štylistika– jazyk ako spoločenský fenomén
26
Na prelome 19. a 20. stor.
• škola „slov a vecí“ (Hugo Schuchardt)– história slov a história vecí (skúmanie denotátov)– jazyk ako výtvor jednotlivca, odraz života a charakteru indivídua– individuálny štýl, ktorý sa neskôr generalizuje
• estetický idealizmus v jazykovede (Benedetto Croce, Karl Vossler) – jazyk je individuálny výrazový akt, ktorý sa spontánne vytvára v
okamihu prehovoru (vyzdvihuje sa parole)– jazyk je nástroj ducha, materiálny jav, ktorým človek zvecňuje
svoje myšlienky a pocity
27
Na prelome 19. a 20. stor.
• neolingvistika (Matteo Giulio Bartoli, Giulio Bertoni)– nadväznosť na tézy estetického idealizmu a lingvistickej
geografie– človek vytvára jazyk v duchovnom i fyzickom zmysle svojou
vôľou, predstavami, myšlienkami, cítením– jazykové spoločenstvo je fikcia, skutočný je iba hovoriaci
jednotlivec so svojím estetickým cítením– jazyková inovácia sa spája s jednotlivcom– vývoj jazyka je podmienený najmä zemepisnými a historickými
podmienkami
28
Na prelome 19. a 20. stor.
• kazanská škola (Jan Baudouin de Courtenay, Mikołaj Kruszewski)– jazyk istého spoločenstva – individuálny jazyk– jazykový vývoj a súčasný stav jazyka– hláskové varianty a invariant; fyziofonetika (fonetika) a
psychofonetika (fonológia); termín fonéma (v protiklade s hláskou)
29
Na prelome 19. a 20. stor.
• Petrohradská/Leningradnská škola (Lev Vladimirovič Ščerba)– vzťah lex. a gram. kat., slovtovorba, syntax (teória syntagiem
ako zákl. syntaktických prvkov), lexikografia
• moskovská škola (Filip Fjodorovič Forunatov)– fonetické zmeny, význam štruktúry jazyka a vplyv historických
podmienok– spoločenský charakter jazyka– synchrónia a diachrónia
30
Na prelome 19. a 20. stor.
• W. D. Whitney– arbitrárnosť jazykového znaku– rozdiel medzi artikulovanou rečou a inými komunikačnými
nástrojmi– predchodca štatistickej a kvantitatívnej lingvistiky (skúmal
frekvenciu anglických hlások)– vplyv na Saussura
31
20. stor. – štrukturalizmus
• jazyk je systém znakov, medzi ktorými sú isté vzťahy• jazyk plní rozličné funkcie• rozlišovanie jazykovej histórie a súčasnosti• synchronický prístup• jazyk je spoločenský jav, komunikatívna funkcia• vznikajú nové lingvistické disciplíny (napr. fonológia)• Ferdinand de Saussure, ženevská škola
32
Štrukturalistické smery
• Ženevská škola (F. de Saussure, Ch. Bally, A. Séchehaye)
• Pražská škola a funkčná jazykoveda (V. Mathesius, B. Trnka, B. Havránek, J. Mukařovský; R. Jakobson, N. S. Trubeckoj, S. Karcevskij)
• Kodanská škola a glosématika (L. Hjelmslev)
33
Štrukturalistické smery
• Jerzy Kuryłowicz a poľská lingvistika – komparatistika+štrukturalizmus– teória izomorfizmu
• Émile Benveniste, Lucien Tesnière, Gustave Guillaume
• André Martinet a funkčná jazykoveda– dvojitá artikulácia (rozdelenie výpovede na slová a ďalej
na fonémy)
34
Štrukturalistické smery
• Sovietska lingvistika– neskorší nástup štrukturalizmu (50. roky)– širšie poňatie štrukturalizmu (+generatívna gramatika a
ďalšie metódy)– Nikolaj Jakovlevič Marr (nové učenie o jazyku: jazyk má
triedny charakter, jazyk vykorisťovateľov a jazyk vykorisťovaných)
– rýchly odklon od klasického štrukturalizmu k moderným hraničným disciplínam, najmä k matematickým metódam)
– fonológia, sémantika, lexikografia
• americký deskriptivizmus (E. Sapir, L. Bloomfield)
35
Generatívna a transformačná gramatika
• Noam Chomsky (1928)• Syntactic structures (1957)• Aspects of the theory of syntax (1965)• Topics in the theory of generative grammar (1966)• The sound patterns of English (Chomsky – Halle, 1968)
36
Generatívna a transformačná gramatika
• generatívny – jazyk je tvorivý proces, v ktorom sa jednotlivé vety generujú (vytvárajú) podľa vopred daných pravidiel (súhrn pravidiel = gramatika jazyka)
• obmedzený počet pravidiel a prvkov umožňuje generovať neobmedzený počet viet
• transformačný – snaha o maximálne zjednodušenie formalizovaného opisu gramatiky
• jadrové vety (kernel sentences) -> [transformačné pravidlá] -> ostatné vety, súvetia
37
Generatívna a transformačná gramatika
• kritika prvého variantu – formalizmus (opytovacie a rozkazovacie vety; syntaktická polysémia a homonymia)
• hĺbková (obsah) a povrchová (forma) štruktúra vety• funkcia generatívnej gramatiky = zmena hĺbkovej
štruktúry vety na štruktúru povrchovú
38
Generatívna a transformačná gramatika
• tri zložky: sémantická – syntaktická – fonologická• sémantická zložka – systém pravidiel, umožňujúcich
interpretovať hĺbkovú štruktúru• syntaktická zložka – súbor prepisovacích pravidiel, ktoré
majú zmeniť hĺbkovú štruktúru na povrchovú štruktúru• fonologická zložka – má zmeniť povrchovú štruktúru na
konkrétnu zvukovú podobu vety
39
Kompetencia a performancia
• kompetencia – neohraničená schopnosť istého hovoriaceho vytvárať vety príslušného jazyka
• performancia – konkrétna realizácia, súhrn skutočných výpovedí hovoriaceho
• ideálna kompetencia = gramatika jazyka (langue)• kompetencia (langue jednotlivca)• performancia (parole jednotlivca)
40
Ďalšie smery
• stratifikačná lingvistika• kvantitatívna lingvistika• teória informácie• korpusová lingvistika• algebraická lingvistika• strojová lingvistika a kybernetika• filozofia jazyka
41
Dejiny slovenskej jazykovedy
• zavedenie staroslovienčiny – 9. stor. (pôv. macedónske nárečie)
• Konštantín – písmo (hlaholika)
42
Vavrinec Benedikt z Nedožier (1555 – 1615)
• Grammaticae bohemicae...libri duo (1603)• analýza čes. lit. pamiatok, tvaroslovie, hláskoslovie,
syntax• porovnávanie české, moravské a slovenské nárečia• vyzdvihnutie úlohy národného jazyka• prozodické vlastnosti českého básnictva• znalec rečníctva a významný pedagóg
43
Dejiny slovenskej jazykovedy
• Daniel Krman (1663 – 1740)– Grammatica Slavico-Bohemica (1704); Rudimenta
Grammaticae Slavico-Bohemicae (1729)
• Matej Bel (1684 – 1749)– vyučovanie cudzích jazykov, učebnice cudzích jazykov– úvod k Doležalovej Gramatike
44
Pavol Doležal (1700 – 1778)
– Grammatica Slavico-Bohemica (1746); v úvode M. Bel zaraďuje slov./češ. medzi najvyspelejšie jazyky
– čeština Kralickej biblie– kodifikácia normy bibličtiny, slovakizovanej češtiny (lit. jazyk ev.
vzdelancov na Slovensku) – pravopis, etymológia, morfológia, syntax, pravidlá časomernej
prozódie, dodatok o tvorení slov, čes. príslovia a fraz. zvraty– rozdiely medzi S a Č: družbem (družbom), S tvary ako varianty v
zátvorkách– školské príručky, učebnice
45
Anton Bernolák (1762 – 1813)
• Dissertatio Philologico-critica de literis Slavorum (1787)• Grammatica slavica (1790)• systematické spracovanie vtedajšej gramatickej stavby
spis. S• synchrónny opis• Etymologia vocum slavicarum (1791)• príručka o tvorení slov• Slowár Slowenskí-Česko-Ňemecko-Laťinsko-Uherskí
(1825 – 1828): http://www.juls.savba.sk/ediela/bernolak/
46
Pavol Jozef Šafárik (1795 – 1861)
• položil vedecké základy slavistiky• Geschichte der Slawischen Sprache und Literatur nach
allen Mundarten (1826)• Slováci ako samostatný „kmeň“• vlastná slovenčina (SS), morav.-slov. variant (ZS), poľ.-
slov. variant (VS)• nestaval sa za uvedenie S ako spis. jazyka, ale za
dôslednejšiu slovakizovanú češtinu
47
Pavol Jozef Šafárik (1795 – 1861)
• Slovanské starožitnosti (1837) – dejiny Slovanov do 10. st.
• spolupráca s J. Kollárom na vytvorení umelého čs. jazyka, silne poslovenčenej češtine; neskôr túto snahu odsúdil
48
Ľudovít Štúr (1816 – 1856)
• Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846)
• Nauka reči slovenskej (1846)• http://www.juls.savba.sk/ediela/nrs/• zdôrazňovanie produktívnych prvkov• jazyk ako systém• platnosť rytmického zákona, znelostná asimilácia,
tvorenie slov a tvarov
49
Michal Miloslav Hodža (1811 – 1870)
• Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo (1847)• Epigenes Slovenicus (1847)• Větín o Slovenčine (1848)• iniciátor novej reformy (1852)
50
Martin Hattala (1821 – 1903)
• Gramatika slovenského jazyka v porovnaní s najbližšie príbuzným jazykom českým (1851)– vyložil odchýlky svojho systému od štúrovčiny
• tzv. hodžovsko-hattalovská reforma• Krátka mluvnica slovenská (1852; anonymná publikácia)• Srovnávací mluvnice jazyka českého a slovenského
(1864, 1865)• syntax
51
Samuel Czambel (1856 – 1909)
• Príspevky k dejinám jazyka slovenského (1887)• Slovenský pravopis (1890)• Rukoväť spisovnej reči slovenskej (1902)• Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov
(1906)• výskum nárečí, slovnej zásoby spis. S, administratívno-
právna terminológia
52
Jozef Škultéty (1853 – 1948)
• Slovenské pohľady, Národné noviny, Slov. knižnica, časopis muzeálnej slov. spoločnosti, Sborník MS, Slovenská reč
• doživotný správca MS (od r. 1919)• 1921 profesor SJ na UK v BA• literárna história a jazykoveda, dejiny jazyka a
porovnávacia jazykoveda• štúdia Cudzie slová v slovenčine (SP, 1902)• rubrika SJ v SP• tzv. martinský úzus
53
Belo Letz (1902 – 1971)
• tvorenie slov, syntax, purizmus
54
Henrich Bartek (1907 – 1974)
• dejiny slovenčiny, historické hláskoslovie, súčasná spisovná slovenčina
• v 30. predstaviteľ purizmu; Slovenská reč (od 1932)• Správna výslovnosť slovenčiny (1944)• Pravidlá slovenského pravopisu (1940)
55
Ľudovít Novák (1909 – 1992)
• dejiny SJ, spis. slov., fonológia, ortografia, všeobecná jazykoveda, porovnávacia jazykoveda, ugrofinistika, slavistika, romanistika
• Jazykovedné glosy k československej otázke (1953)• K najstarším dejinám slovenského jazyka (1980)• štrukturalizmus
56
Ďalší predstavitelia
• Ján Stanislav (1904 – 1977)– dialektológia, staroslovienčina, dejiny SJ, historická gramatika
• Jozef Štolc (1908 – 1981)– dialektológia, morfológia, stredoškolské učebnice
• Eugen Jóna (1909 – 2004) – dejiny SJ a S jazykovedy, lexikológia, lexikografia, dialektológia
• Štefan Peciar (1912 – 1989)– slavistika, fonetika, lexikológia a lexikografia, jazyková kultúra,
jazykové vzťahy S a Č
57
Ďalší predstavitelia
• Eugen Pauliny (1912 – 1983)– Štruktúra slovenského slovesa (1943)– gramatika, fonológia, dialektológia, dejiny spis S, predchodca
sociolingvistiky na S
• Jozef Ružička (1916 – 1989)– slovakista, germanista– morfológia, syntax, jazyková kultúra a spis. S, pravopis, dejiny
spis. slov.
• Pavol Ondrus (1919 – 1980)– dialektológia, morfológia, lexikológia
58
Ďalší predstavitelia
• J. Horecký (1920 – 2006), F. Miko (1920 – 2010), V. Blanár (1920), J. Oravec (1922 – 1986), J. Mistrík (1921 – 2000), M. Ivanová-Šalingová (1923), A. Habovštiak (1924 – 2004), Š. Ondruš (1924 – 2011), Ľ. Ďurovič (1925), E. Sekaninová (1926 – 2007), L. Dvonč (1926 – 2003), F. Buffa (1926), R. Krajčovič (1927), K. Habovštiaková (1929)
59
Ďalší predstavitelia
• Á. Kráľ (1932), J. Doruľa (1933), J. Findra (1934), M. Majtán (1934), J. Furdík (1935 – 2002), J. Mlacek (1937), I. Ripka (1937), J. Kačala (1938), K. Buzássyová (1938), J. Sabol (1939), J. Bosák (1939)
• J. Dolník (1942), S. Ondrejovič (1946)
60
Slovakistické pracoviská
• Bratislava, Trnava, Nitra• B. Bystrica, Ružomberok, Martin (Národný inštitút
slovenského jazyka a literatúry, 2008)• Prešov, Košice• Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (B. Čaba)• Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (N. Sad)• slovakistické pracoviská a lektoráty na univerzitách
61
Hlavné smery súčasnej slovenskej jazykovedy
• škatuľkovanie je nepresné a zradné• interdisciplinarita (v rámci aj mimo lingvistiky)• štrukturalizmus a postštrukturalizmus, systémová
lingvistika• sociolingvistika, psycholingvistika, pragmalingvistika• areálová lingvistika a dialektológia• teória spisovného jazyka a jazykovej kultúry• korpusová a počítačová lingvistika• experimentálna fonetika
62
Slovenský štrukturalizmus
• Bratislavský lingvistický krúžok (1946)• J. M. Kořínek: Úvod do jazykozpytu (1948)• fonológia (Kořínek, Novák, Peciar, Pauliny, Ružička,
Horecký, Sabol)• morfológia (Novák, Pauliny, Ružička, Ondrus)• morfematika (Horecký, Bosák, Sokolová et al.)